Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona 418/2010 účinný od 15.07.2016

§ 6
Monitorovanie povrchových vôd

(1)
Monitorovanie povrchových vôd sa člení na
a)
základné monitorovanie,
b)
prevádzkové monitorovanie,
c)
prieskumné monitorovanie,
d)
monitorovanie chránených území.
(2)
Základné monitorovanie sa vykonáva základnými monitorovacími sieťami. Základným monitorovaním sa získavajú informácie najmä na
a)
hodnotenie režimu, množstva, kvality povrchových vôd a stavu útvarov povrchových vôd,
b)
doplnenie a potvrdenie platnosti postupu hodnotenia dosahov ľudskej činnosti na povrchové vody,
c)
získavanie podkladov pre návrhy budúcich monitorovacích programov,
d)
hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a na hodnotenie dlhodobých zmien spôsobených ľudskou činnosťou.
(3)
Základnú monitorovaciu sieť tvoria reprezentatívne monitorovacie miesta útvarov povrchovej vody,
a)
kde je veľkosť prietoku významná pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane miest na vodných tokoch, kde plocha povodia je väčšia ako 2 500 km2,
b)
kde je množstvo vody významné pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane jazier a vodných nádrží,
c)
kde útvary povrchovej vody presahujú hranice členských štátov Európskej únie,
d)
potrebné na odhad zaťaženia znečistením prenášaným cez hranice susediacich štátov.
(4)
Základné monitorovanie sa vykonáva v priebehu jedného roka pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje Vodný plán Slovenska. Ak sa monitorovaním preukáže, že daný útvar povrchovej vody dosiahol dobrý stav s najvyššou mierou spoľahlivosti hodnotenia, základné monitorovanie sa uskutoční raz za obdobie trvania najviac troch Vodných plánov Slovenska.
(5)
Základným monitorovaním sa sledujú ukazovatele povrchovej vody. Ukazovatele monitorovania stavu útvarov povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 5.
(6)
Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prevádzkovým monitorovaním sa najmä
a)
zisťuje a overuje stav tých útvarov povrchovej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,
b)
sledujú a vyhodnocujú zmeny stavu útvarov povrchovej vody, ktoré vyplynú z realizácie programov opatrení,
c)
sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody a ich ovplyvňovanie pri nakladaní s vodami podľa § 17 ods. 1 písm. d) zákona,
d)
sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu,
e)
sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na zabezpečenie výkonu činností správy vodných tokov a vodohospodárskeho manažmentu povodí.
(7)
Prevádzkové monitorovanie možno na základe informácií získaných z hodnotenia vplyvov a dosahov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchových vôd alebo na základe informácií získaných podľa odseku 6 písm. a) upraviť aj v priebehu platnosti Vodného plánu Slovenska, najmä aby sa umožnilo zníženie frekvencie monitorovania v prípade, ak sa zistí, že dosah ľudskej činnosti nie je významný, alebo ak sa odstránil príslušný vplyv.
(8)
Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva v monitorovacích miestach útvarov povrchovej vody,
a)
pri ktorých existuje riziko nedosiahnutia environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody podľa § 5 ods. 2 písm. a) a b) zákona, na základe hodnotenia dôsledku vplyvov ľudskej činnosti na stav vody alebo na základe monitorovania,
b)
do ktorých sa vypúšťajú znečisťujúce látky uvedené v zozname prioritných látok podľa prílohy č. 1 Zoznamu III zákona alebo v ktorých boli tieto látky identifikované,
c)
ohrozených vplyvmi významných bodových zdrojov a plošných zdrojov znečistenia tak, aby bolo možné vyhodnotiť ich vplyv a dôsledky,
d)
ohrozených významnými hydromorfologickými zmenami tak, aby sa vyhodnotil ich vplyv a dôsledok na daný útvar povrchovej vody,
e)
určených ako vodné útvary vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,
f)
určených na závlahy,
g)
určených na odbery vody pre pitnú vodu,
h)
potrebných na hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,
i)
potrebných na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu.
(9)
Prevádzkovým monitorovaním sa sledujú prietoky, objemy, úroveň hladiny vody, fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické ukazovatele na hodnotenie množstva, kvality, režimu a stavu alebo potenciálu povrchovej vody, na spracovanie hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie a hodnotenia podľa účelu použitia vody a na hodnotenie ukazovateľov najcitlivejších na vplyvy, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené.
(10)
Na vyhodnotenie dôsledkov, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené, sa monitorujú
a)
ukazovatele indikatívne pre prvok alebo prvky biologickej kvality, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú útvary povrchovej vody vystavené,
b)
vypúšťané prioritné látky,
c)
iné znečisťujúce látky vypúšťané vo významných množstvách,
d)
indikatívne parametre pre hydromorfologický prvok, ktorý je najcitlivejší na identifikovaný vplyv.
(11)
Prieskumné monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prieskumným monitorovaním sa zisťuje najmä
a)
neznáma príčina zhoršenia ukazovateľov sledovaných vo vodnom prostredí,
b)
príčina nedosiahnutia environmentálnych cieľov útvaru povrchovej vody alebo útvarov povrchovej vody, ak základné monitorovanie preukáže, že environmentálne ciele určené pre útvar povrchovej vody sa pravdepodobne nedosiahnu a prevádzkové monitorovanie sa nezačalo,
c)
rozsah a dôsledky mimoriadneho zhoršenia kvality povrchovej vody alebo mimoriadneho ohrozenia kvality povrchovej vody.
(12)
Priekumné monitorovanie poskytuje informácie na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov a opatrení potrebných na nápravu účinkov mimoriadneho zhoršenia kvality povrchovej vody.
(13)
Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva najmä na
a)
zistenie rozsahu a dôsledkov mimoriadneho zhoršenia vody,
b)
posúdenie mimoriadneho ohrozenia kvality vody.
(14)
Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva
a)
v miestach, kde nie sú známe príčiny presiahnutí meraných ukazovateľov alebo mimoriadnych javov,
b)
v miestach, kde základné monitorovanie indikuje, že sa environmentálne ciele určené pre daný útvar povrchovej vody pravdepodobne nedosiahnu, a kde doteraz nebolo zavedené prevádzkové monitorovanie s cieľom zistiť príčiny, pre ktoré je dosiahnutie environmentálnych cieľov daného útvaru alebo útvarov povrchovej vody ohrozené.
(15)
Prieskumným monitorovaním sa sledujú vybrané prvky kvality a ďalšie ukazovatele na zistenie a posúdenie príčin, rozsahu a dôsledkov mimoriadnych zmien stavu útvarov povrchovej vody a útvarov povrchovej vody, pre ktoré nie sú známe príčiny zhoršenia stavu.
(16)
Prieskumné monitorovanie možno realizovať v súlade s požiadavkami na prevádzkové monitorovanie, ak sa prevádzkové monitorovanie nezačalo a ak je potrebné prešetriť príčiny pravdepodobného neplnenia environmentálnych cieľov v danom útvare povrchovej vody.
(17)
Monitorovaním chránených území sa monitorujú
a)
územia podľa § 5 ods. 1 písm. c) prvého až ôsmeho bodu zákona,
b)
útvary povrchovej vody tvoriace chránené oblasti stanovíšť a výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody.
(18)
Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu, ktoré je súčasťou monitorovania chránených oblastí, sa vykonáva v miestach povrchovej vody, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m3 vody za deň.
(19)
Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu sa dopĺňa tak, aby sa získali spoľahlivé informácie o plnení požiadaviek určených pre vodárenské zdroje z povrchových zdrojov podľa § 7 zákona a podľa osobitného predpisu.1) V týchto útvaroch povrchovej vody sa monitorujú aj prioritné látky a ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav útvaru povrchovej vody, ktorých prítomnosť v pitnej vode je limitovaná podľa osobitného predpisu.1)
(20)
Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach, na stanovištiach výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa zaradí do programu prevádzkového monitorovania v miestach, kde sa tieto útvary povrchovej vody na základe hodnotenia dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti a základného monitorovania označia ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Týmto monitorovaním sa zisťujú údaje, ktoré umožnia hodnotiť veľkosť a dôsledky všetkých relevantných vplyvov na príslušné útvary povrchovej vody, a v miestach, kde je to potrebné, aj na vyhodnotenie zmien stavu týchto útvarov povrchovej vody spôsobených realizáciou programov opatrení podľa § 15 zákona.
(21)
Ako súčasť monitorovania chránených území sa vykonáva aj monitorovanie útvarov povrchovej vody, ktoré boli na základe hodnotenia dôsledkov ľudskej činnosti a základného monitorovania povrchovej vody identifikované ako ohrozené z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Monitorovanie útvarov povrchovej vody sa uskutoční na vyhodnotenie veľkosti a dôsledku všetkých relevantných významných vplyvov na útvary povrchovej vody, a ak je to potrebné, aj na vyhodnotenie zmien stavu útvarov povrchovej vody vyplývajúcich z plánov manažmentu oblasti povodí.
(22)
Zásady výberu reprezentatívnych odberových miest pre monitorovanie povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 6.
(23)
Monitorovanie prvkov kvality pre vodné útvary povrchových vôd sa vykonáva podľa technických noriem.1a)

§ 16
Hodnotenie stavu útvarov podzemnej vody

(1)
Stav útvaru podzemnej vody je určený jeho kvantitatívnym stavom a chemickým stavom.
(2)
Hodnotením kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody je posúdenie dlhodobého využívania zdrojov podzemnej vody v súvislosti s určenými využiteľnými množstvami podzemnej vody5) v útvare podzemnej vody alebo jeho časti.
(3)
Za hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa považuje aj hodnotenie dlhodobých zmien výdatnosti prameňov a úrovne hladiny podzemnej vody alebo hodnotenie využívania zdroja podzemnej vody v nadväznosti na odporúčané odberné množstvá a odporúčané zníženia hladiny podzemnej vody tohto zdroja získané na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu.
(4)
Na základe zisteného kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody. Kvantitatívny stav útvarov podzemnej vody sa člení na
a)
dobrý kvantitatívny stav,
b)
nevyhovujúci kvantitatívny stav.
(5)
Dobrý kvantitatívny stav je stav, ak
a)
využiteľné množstvá podzemnej vody a využiteľné kapacity zdrojov podzemnej vody v útvare podzemnej vody nie sú prevýšené dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom podzemnej vody a ak nedochádza k dlhodobým poklesom hladín podzemnej vody v miestach odberov podzemnej vody,
b)
v útvaroch podzemnej vody alebo v ich častiach nedochádza k poklesom hladín podzemnej vody alebo k výdatnosti prameňov vplyvom odberov podzemnej vody pod prípustné hodnoty schválené na využívanie týchto vodných zdrojov,
c)
úroveň hladiny podzemnej vody nepodlieha takým zmenám spôsobeným ľudskou činnosťou, ktoré by mali za následok nedosiahnutie environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody, zhoršenie stavu podzemnej vody alebo poškodenie suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemnej vody,
d)
zmeny úrovne hladiny podzemnej vody a z nich vyplývajúce zmeny smeru prúdenia podzemnej vody sa vyskytujú len dočasne alebo trvalo v priestorovo ohraničenej oblasti za predpokladu, že nespôsobujú trvalý a jasne identifikovateľný trend poklesu úrovne hladiny podzemnej vody presahujúcej túto skôr ohraničenú oblasť,
e)
zmeny smeru prúdenia podzemnej vody spôsobené vplyvom ľudskej činnosti nespôsobujú jasne identifikovateľný prienik znečisťujúcich látok do podzemnej vody a zmenu kvality podzemnej vody v porovnaní s jej kvalitou pred vplyvom ľudskej činnosti.
(6)
Pri hodnotení chemického stavu podzemnej vody sa posudzuje
a)
koncentrácia znečisťujúcich látok,
b)
vodivosť alebo celková mineralizácia.
(7)
Na základe zisteného chemického stavu podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody a hodnotenie kvality podzemnej vody vo vzťahu k vplyvom pôsobiacim na kvalitu podzemných vôd a vo vzťahu k užívaniu vôd.
(8)
Chemický stav podzemnej vody sa člení na
a)
dobrý chemický stav,
b)
nevyhovujúci chemický stav.
(9)
Dobrý chemický stav je stav, keď chemické zloženie útvaru podzemnej vody spĺňa tieto požiadavky:
a)
koncentrácie znečisťujúcich látok
1.
nevykazujú žiadne vplyvy prieniku slanej vody alebo iných prienikov do podzemnej vody,
2.
nepresahujú normy kvality podľa prílohy č. 1a zákona,
3.
nevedú k nedosiahnutiu environmentálnych cieľov podľa § 5 ods. 2 zákona pre súvisiace povrchové vody ani k významnému zhoršeniu ekologickej kvality alebo chemickej kvality takých útvarov a ani k žiadnemu významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov priamo závislých od útvaru podzemnej vody,
b)
zmeny vodivosti podzemnej vody nenaznačujú prienik slanej vody alebo iných prienikov do útvarov podzemnej vody.

§ 24
Evidencia o vodách

(1)
Evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona obsahuje
a)
evidenciu útvarov povrchovej vody,
b)
evidenciu hydrogeografie vodných tokov a ich povodí, napríklad rozvodníc, plôch povodí, hydrologických čísel, kilometráže vodných tokov a hydrografických čísel vodných tokov,
c)
evidenciu útvarov podzemnej vody,
d)
zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov.
(2)
Evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch a evidencia vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou podľa § 29 ods. 2 písm. b) zákona obsahuje evidenciu
a)
zoznamu a lokalizácie objektov štátnej hydrologickej siete a účelu monitorovania v objektoch štátnej hydrologickej siete,11)
b)
základných údajov o množstve, režime, kvalite a o stave povrchových vôd podľa § 4 ods. 2 a základných údajov o množstve, režime, kvalite a o stave podzemných vôd podľa § 4 ods. 3 písm. a), b), e) a f) monitorovaných v objektoch štátnej hydrologickej siete,
c)
bilančných profilov povrchovej vody pre potreby hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie,
d)
odberov povrchovej vody a podzemnej vody a ich odberateľov podľa § 6 ods. 5 zákona,
e)
subjektov, ktoré vypúšťajú odpadovú vodu a osobitnú vodu do povrchovej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,
f)
množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,
g)
zdrojov podzemnej vody, geotermálnej vody a osobitnej vody, ich množstiev a kvality, odberateľov a odberov podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 a 7 zákona, okrem evidencie o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch,
h)
informácií poskytovaných orgánom štátnej vodnej správy o zaobchádzaní s prioritnými nebezpečnými látkami podľa § 39 ods. 9 zákona,
i)
množstva a kvality vody v nádržiach a ich zmien, množstva prítokov a vypúšťania vody do vodných nádrží a množstva odtokov a odberov z vodných nádrží,
j)
pasportov vodných útvarov povrchových vôd,
k)
údajov o hydromorfologických prvkoch kvality,
l)
údajov o biologických prvkoch kvality,
m)
údajov o fyzikálno-chemických a chemických prvkoch kvality,
n)
o stave a potenciáli útvarov povrchových vôd,
o)
o stave útvarov podzemných vôd.
(3)
Evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona obsahuje evidenciu
a)
povolení na osobitné užívanie vôd, povolení na vodné stavby a súhlasov,
b)
iných rozhodnutí podľa § 23 ods. 1 písm. b) a c), § 32, § 36 až 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1 a 3, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3 a 5, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 4, § 61 písm. b), § 66 ods. 5 a 6, § 74 ods. 1 až 3, § 77 ods. 3 a § 80 ods. 7 zákona,
c)
zoznamu právnických osôb a fyzických osôb, ktorým bolo vydané rozhodnutie.
(4)
Evidencia chránených území a ostatných území podľa § 29 ods. 2 písm. d) zákona, ktorú reviduje a aktualizuje ministerstvom poverená osoba, obsahuje evidenciu
a)
útvarov povrchovej vody určených na odber pre pitnú vodu,
b)
vôd vhodných na kúpanie,
c)
povrchovej vody určenej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,
d)
chránených vodohospodárskych oblastí,
e)
ochranných pásiem vodárenských zdrojov,
f)
citlivých oblastí,
g)
zraniteľných oblastí,
h)
chránených území a ich ochranných pásiem podľa predpisov o ochrane prírody a krajiny,
i)
inundačných území.
(5)
O rozhodnutiach podľa odseku 3 písm. a) a b) sa vedie evidenčný list samostatne pre každé povolenie, súhlas a opatrenie uložené rozhodnutím. Evidenčné listy sa zaznamenávajú do centrálnej databázy súhrnnej evidencie o vodách, ktorú spravuje ústav.
(6)
Evidenciu podľa
a)
odseku 2 vedie ústav,
b)
odseku 2 písm. a) a j) vedie správca vodohospodársky významných vodných tokov,
c)
odseku 3 písm. a), odseku 3 písm. b) okrem § 62 ods. 6 zákona a odseku 3 písm. c) vedie orgán štátnej vodnej správy okrem inšpekcie.
(7)
Evidenciu rozhodnutí vydaných podľa § 39 ods. 4 písm. a), § 41 ods. 9 a § 74 ods. 3 zákona a evidenciu výsledkov sledovania množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a ich vplyvu na recipient vedie inšpekcia.

POSTUP A KRITÉRIÁ VYMEDZENIA ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY


A.
Postup vymedzenia útvarov povrchovej vody


Vymedzenie útvarov povrchovej vody je opakovaný proces, ktorý pozostáva z týchto krokov:
I.
Rieky s plochou povodia nad 10 km2 a jazerá s plochou nad 0,5 km2

1.
Určenie ekoregiónu.

2.
Určenie kategórie povrchovej vody.

3.
Rozdelenie kategórií povrchovej vody do typov.

4.
Určenie hraníc útvarov povrchovej vody tak, aby bol každý útvar povrchovej vody priradený k jednej kategórii povrchovej vody a len k jednému typu povrchovej vody.

5.
Spresnenie vymedzenia útvarov povrchovej vody podľa významných geografických charakteristík, ako sú veľkosť povodia, sútok riek, a podľa zmeny hydromorfologických charakteristík, v dôsledku fyzických zmien spôsobených ľudskou činnosťou.

6.
Spresnenie vymedzenia útvarov povrchovej vody podľa ďalších kritérií, ako sú rozdiely v stave vôd alebo hranice chránených území; pri prvom vymedzení útvarov povrchovej vody sa použijú odhady zmeny stavu povrchovej vody na základe hodnotenia vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti.

7.
Určenie významne neovplyvnených útvarov povrchovej vody ako prirodzených útvarov povrchovej vody.

8.
Určenie významne ovplyvnených útvarov povrchovej vody ako predbežné určenie umelých vodných útvarov alebo výrazne zmenených vodných útvarov.

9.
Spresňovanie vymedzených útvarov povrchovej vody na základe informácií z hodnotenia rizík a ich potvrdenie výsledkami monitorovacích programov.

II.
Veľmi malé vodné toky s plochou povodia pod 10 km2 a veľmi malé jazerá s plochou pod 0,5 km2


Veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá budú vymedzené ako útvary povrchovej vody v tých prípadoch, ak environmentálne ciele podľa § 5 zákona nemožno dosiahnuť bez ich vymedzenia. V takých prípadoch sa postupuje takto:
1.
zahrnúť veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá do väčšieho, priliehajúceho (susedného, súvislého) útvaru povrchovej vody rovnakej kategórie a rovnakého typu,

2.
ak nemožno postupovať podľa prvého bodu, veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá sa určia ako útvary povrchovej vody podľa ich významu, napríklad podľa ekologickej dôležitosti, s ohľadom na stanovené ciele pre chránené územia, na základe negatívnych vplyvov na ďalšie povrchové vody v oblasti povodí. V takom prípade veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá patriace do rovnakej kategórie a rovnakého typu, ovplyvnené rovnakou kategóriou vplyvov a úrovňou dôsledkov a majúce vplyv na ďalšie vodné útvary, sa môžu pre potreby ich hodnotenia a spracovania správ zoskupovať,

3.
veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá, ktoré neboli určené ako útvary povrchovej vody, treba chrániť a zlepšiť ich stav tam, kde je to potrebné, s cieľom neohroziť dosiahnutie environmentálnych cieľov tých útvarov povrchovej vody, s ktorými sú spojené.


Poznámky:
a)
Ak sa typ kategórie útvarov povrchovej vody definuje podľa systému A, útvary povrchovej vody sa členia podľa ekoregiónov v súlade s geografickými oblasťami a následne podľa typov v súlade s popisnými charakteristikami pre systém A.

b)
Ak sa typ kategórie útvarov povrchovej vody definuje podľa systému B, musí sa dosiahnuť aspoň taká miera rozčlenenia, ako podľa systému A.

c)
Útvary povrchovej vody sa rozčlenia na typy s použitím hodnôt povinných charakteristík a takých voliteľných charakteristík alebo ich kombináciou, ktoré sú potrebné na zabezpečenie spoľahlivého odvodenia typovo špecifických referenčných podmienok.

B.

Pevná typológia Popisné charakteristiky Ekoregión Ekoregión podľa zoznamu ekoregiónov riek a jazier Typ Typológia podľa nadmorskej výšky vysoko položený: > 800 m strednej polohy: 200 až 800 m nížinný: < 200 m   Typológia podľa rozlohy založená na veľkosti plochy povodia malý: 10 až 100 km2 stredný: > 100 do 1 000 km2 veľký: > 1 000 do 10 000 km2 veľmi veľký: > 10 000 km2   Typológia podľa geologického zloženia vápencový kremičitý organický

Útvary povrchovej vody sa zaraďujú do kategórií a typov podľa týchto kritérií:

KATEGÓRIA RIEKY

Systém A

Systém B

KATEGÓRIA RIEKY SO ZMENENOU KATEGÓRIOU A JAZERÁ

Systém A

Systém B
C.
Zoznam ekoregiónov riek a jazier pre systém A vyskytujúcich sa na území Slovenskej republiky

10.
Karpaty

11.
Panónska panva

Prevziať prílohu - null

POSTUP VYMEDZENIA VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV A UMELÝCH VODNÝCH ÚTVAROV


Predbežne vymedzené výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary podliehajú overovaniu. Overovanie sa vykonáva určovacími skúškami.
A.
Určovacie skúšky na vymedzenie výrazne zmenených vodných útvarov


Predbežne vymedzené výrazne zmenené vodné útvary sa overujú dvoma určovacími skúškami špecificky zameranými pre každý takýto útvar povrchovej vody.
1.
Prvú určovaciu skúšku tvoria tieto kroky:

1.1.
Určenie hydrologických zmien na zabezpečenie dosiahnutia dobrého ekologického stavu (ďalej len „opatrenie na nápravu“), ktoré môžu zahŕňať opatrenia na zníženie environmentálnych dôsledkov fyzických úprav, ale aj opatrenia na úplné odstránenie fyzickej úpravy.

1.2.
Určenie negatívnych dôsledkov opatrení na nápravu určených podľa bodu 1.1. na špecifikované druhy užívania vôd, napríklad na plavbu, na výrobu elektrickej energie, na rekreáciu alebo na ďalšie špecifikované druhy užívania vôd. Tomuto hodnoteniu podliehajú len tie útvary povrchovej vody, v ktorých sa fyzické úpravy týkajú súčasného druhu užívania vôd, pričom sa posudzujú negatívne dôsledky všetkých možných opatrení na nápravu. Ak budú negatívne dôsledky na špecifikované druhy užívania vôd hodnotené ako významné, potom možno prejsť priamo k druhej určovacej skúške alebo sa môže pokračovať v prvej skúške krokom podľa bodu 1.3. Ak dôsledky nie sú hodnotené ako významné, pokračuje sa v prvej skúške krokom podľa bodu 1.3. Pod významným negatívnym dôsledkom sa pritom rozumie taký dôsledok, ktorý môže spôsobiť nápadnú odchýlku od súčasného užívania vôd. Pri posudzovaní významných negatívnych dôsledkov majú dôležitú úlohu ekonomické dôsledky vrátane zváženia sociálnych aspektov, napríklad odstránenie protipovodňových opatrení môže viesť k vysídleniu obyvateľstva. Dôsledky sa hodnotia na úrovni útvaru povrchovej vody, skupiny útvarov povrchovej vody, regiónu, oblasti povodí alebo v národnom meradle, a to v závislosti od situácie, druhu špecifikovaného užívania vôd alebo sektora. Tam, kde to bude potrebné, možno tieto dôsledky hodnotiť v niekoľkých úrovniach, aby sa zabezpečilo čo najlepšie posúdenie. Východiskom pri hodnotení dôsledkov bude posúdenie miestnych dôsledkov.

1.3.
Posúdenie možnosti vzniku významných negatívnych dosahov realizácie nápravných opatrení na životné prostredie v širšom okolí, ktoré zahŕňa prirodzené prostredie a prostredie človeka vrátane archeológie, kultúrneho dedičstva, krajiny a geomorfológie, s cieľom zabezpečiť, aby nápravné opatrenia nutné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu nemali za následok environmentálne zlepšenie a súčasne niekde nespôsobovali environmentálne problémy. Negatívny dôsledok na životné prostredie v širšom okolí bude klasifikovaný ako významný, ak škody spôsobené opatreniami na nápravu budú vyššie ako výhody vyplývajúce zo zlepšeného stavu vody, napríklad ako sú výrazne zvýšené emisie CO2 alebo produkcia a zneškodňovanie veľkého množstva asanačného odpadu. Ak sa na špecifikovaných druhoch užívania vôd alebo na životnom prostredí v širšom okolí neprejavili významné negatívne dôsledky, potom je predbežne vymedzený výrazne zmenený vodný útvar považovaný za prirodzený a mali by byť vykonané opatrenia na nápravu na zabezpečenie dosiahnutia jeho dobrého ekologického stavu. Ak sa významné negatívne dôsledky prejavia pri špecifikovaných druhoch užívania vôd alebo na životnom prostredí v širšom okolí, potom sa útvar povrchovej vody hodnotí druhou určovacou skúškou.

2.
Druhú určovaciu skúšku tvorí päť krokov hodnotenia, ktorými sa posudzujú možnosti dosiahnutia prínosov zabezpečovaných fyzickými úpravami útvaru povrchovej vody inými prostriedkami, ktoré sú

2.1.
technicky realizovateľné,

2.2.
významne lepšie z hľadiska životného prostredia,

2.3.
primerane nákladné.


Hodnotí sa aj to, či iné prostriedky umožnia dosiahnuť dobrý ekologický stav príslušného útvaru povrchovej vody. Útvary povrchovej vody, pre ktoré sa nájdu iné prostriedky spĺňajúce kritériá uvedené v druhom bode a ktorými sa môžu dosiahnuť prínosy zabezpečované fyzickými úpravami útvaru povrchovej vody, nemusia byť vymedzené ako výrazne zmenené. Ak sa upustí od súčasného špecifikovaného druhu užívania vody a fyzické zmeny sa odstránia, útvar povrchovej vody môže dosiahnuť dobrý ekologický stav. Za určitých podmienok môžu iné prostriedky iba čiastočne nahradiť druh užívania vôd. V takých prípadoch iné prostriedky splnia kritériá uvedené v druhom bode, v dôsledku fyzických úprav však nebude stále možné dosiahnuť dobrý ekologický stav. Napríklad ak je útvar povrchovej vody ovplyvnený dvoma druhmi užívania vôd a možno nájsť iné prostriedky na dosiahnutie prínosov z týchto úprav pre jedno z týchto užívaní vôd, druhé užívanie môže stále vyžadovať fyzické úpravy, ktoré zabraňujú útvaru povrchovej vody dosiahnuť dobrý ekologický stav. Ak útvar povrchovej vody nedosiahne dobrý ekologický stav inými prostriedkami a ak je to spôsobené fyzickými zmenami, potom sa tento útvar povrchovej vody vymedzí ako výrazne zmenený. Ak útvar povrchovej vody dosiahne dobrý ekologický stav inými prostriedkami, potom sa tento útvar povrchovej vody považuje za prirodzený.
B.
Určovacie skúšky na vymedzenie umelých vodných útvarov


Určovacie skúšky pre umelé vodné útvary sa nevzťahujú na ich konečné vymedzenie, ale na proces ich vymedzenia.
1.
Ak bol útvar povrchovej vody vymedzený ako umelý, prvou overovacou skúškou sa zabezpečí, aby nápravné opatrenia nemali významný negatívny dôsledok na špecifikovaný druh užívania vody alebo na životné prostredie v širšom okolí.

2.
Pri druhej určovacej skúške sa určuje, či existujú iné prostriedky, ktoré môžu zabezpečiť dosiahnutie prínosov umelých vodných útvarov a ktoré budú mať za následok napríklad zlepšenie ekologického stavu príslušného útvaru povrchovej vody.


Výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary vymedzené v prvej etape procesu vodného plánovania sa v jeho druhej etape preskúmajú.

KRITÉRIÁ VYMEDZENIA A CHARAKTERIZÁCIE ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY


A.
KRITÉRIÁ VYMEDZENIA ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY


Útvar podzemnej vody sa môže klasifikovať ako celok a opatrenia prijaté v tomto útvare sú dostatočné na zvrátenie jeho nepriaznivého stavu.
B.
CHARAKTERIZÁCIA ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY


Charakterizácia útvarov podzemnej vody obsahuje
1.
úvodný opis,

2.
ďalší opis,

3.
prehľad dôsledku ľudskej činnosti na podzemnú vodu,

4.
prehľad dôsledku zmien úrovne hladiny podzemnej vody,

5.
prehľad dôsledku znečistenia na kvalitu podzemnej vody.

1.
Úvodný opis

1.
Vykoná sa úvodný opis všetkých útvarov podzemnej vody s cieľom zhodnotenia ich využívania a miery rizika, že nesplnia environmentálne ciele, ktoré sú stanovené pre útvary podzemnej vody. Útvary podzemnej vody sa na účely úvodného opisu môžu zoskupovať.

2.
Pri analýzach útvarov podzemnej vody pre potreby úvodného opisu možno využívať existujúce údaje, ktorými sú najmä hydrologické údaje, geologické údaje, pedologické údaje, údaje o využívaní územia, údaje o vypúšťaní vôd a údaje o odberoch vôd.

3.
Na základe vykonaných analýz sa stanovia:

3.1.
poloha a hranice útvaru alebo útvarov podzemnej vody,

3.2.
vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary podzemnej vody vystavený vrátane difúznych zdrojov znečistenia, bodových zdrojov znečistenia, odberov vody a umelého dopĺňania,

3.3.
všeobecný charakter nadložných vrstiev lokality povodia, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný,

3.4.
útvary podzemnej vody, od ktorých sú priamo závislé ekosystémy povrchovej vody alebo suchozemské ekosystémy.

2.
Ďalší opis

1.
Vykoná sa pre tie útvary alebo skupiny útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové s cieľom realizovať presnejšie vyhodnotenie významu príslušného rizika a identifikovať všetky opatrenia tvoriace súčasť programu opatrení na zvrátenie tohto nepriaznivého stavu.

2.
Zahŕňa príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti a podľa potreby aj ďalšie informácie

2.1.
o geologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane rozsahu a typu geologických jednotiek,

2.2.
o hydrogeologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane hydraulickej vodivosti, pórovitosti a napätosti,

2.3.
o charakteristikách povrchových depozitov a pôd v povodí, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane hrúbky, pórovitosti, hydraulickej vodivosti a absorpčných vlastností depozitov a pôd,

2.4.
o stratifikačných charakteristikách podzemnej vody v rámci daného útvaru podzemnej vody,

2.5.
o pridružených povrchových systémoch vrátane suchozemských ekosystémov a útvarov povrchovej vody, s ktorými je útvar podzemnej vody dynamicky spojený,

2.6.
o odhadoch smerov a množstiev výmeny vody medzi útvarom podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými systémami,

2.7.
o dostatočných údajoch na výpočet dlhodobého priemerného ročného množstva celkového dopĺňania,

2.8.
o charakteristike chemického zloženia podzemnej vody vrátane špecifikácie miery vplyvov ľudskej činnosti; pri stanovovaní prírodného pozadia pre tieto útvary podzemnej vody možno použiť typológiu charakterizovania podzemnej vody.

3.
Prehľad dôsledku ľudskej činnosti na podzemnú vodu


Pre tie útvary podzemnej vody, ktoré zasahujú do územia susedných štátov alebo sú identifikované na základe úvodnej charakterizácie ako rizikové, vzhľadom na možnosť nesplnenia environmentálnych cieľov sa zhromažďujú a spracovávajú tieto informácie:
1.
miesta odberu podzemnej vody v útvare podzemnej vody používané na odber vody okrem

1.1.
miest odberu vody poskytujúcich v priemere menej ako 10 m3 za deň,

1.2.
miest odberu vody na pitné účely poskytujúcich v priemere menej ako 10 m3 za deň alebo slúžiacich pre menej ako 50 osôb,

2.
priemerné ročné množstvá odberov z takýchto miest,

3.
chemické zloženie vody odoberanej z útvaru podzemnej vody,

4.
poloha miest v útvare podzemnej vody, do ktorých je voda priamo vypúšťaná,

5.
množstvo vypúšťanej vody v takých miestach,

6.
chemické zloženie vody vypúšťanej do útvaru podzemnej vody,

7.
využívanie územia v povodí alebo povodiach, z ktorých je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane vstupov znečisťujúcich látok a zmien charakteristík dopĺňania vplyvom ľudskej činnosti, napríklad odklonenie odtoku dažďovej vody a povrchového odtoku spôsobeného znížením infiltračnej schopnosti, umelým dopĺňaním, prehradením alebo odvodňovaním.

4.
Prehľad dôsledku zmien úrovne hladiny podzemnej vody


Určia sa tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba stanoviť menej prísne environmentálne ciele vrátane zváženia možných vplyvov stavu týchto útvarov podzemnej vody
1.
na povrchovú vodu a súvisiace suchozemské ekosystémy,

2.
na regulovanie vôd a vodných zdrojov, ochranu proti povodniam a odvodňovanie územia,

3.
na rozvoj spoločnosti.

5.
Prehľad dôsledku znečistenia na kvalitu podzemnej vody


Určia sa tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba špecifikovať nižšie environmentálne ciele, pretože v dôsledku vplyvu ľudskej činnosti sú také znečistené, že dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody je nerealizovateľné alebo neprimerane nákladné.

UKAZOVATELE MONITOROVANIA STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY


A.
RIEKY


A.1. Biologické prvky
1.
zloženie a početnosť vodnej flóry (fytoplanktón, fytobentos a makrofyty)

2.
zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

3.
zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny


A.2. Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim:
1.
hydrologický režim

2.
interakcia s útvarmi podzemnej vody

3.
priechodnosť riek


Morfologické podmienky:
1.
premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky

2.
štruktúra a substrát koryta rieky

3.
štruktúra príbrežného pásma


A.3. Chemické a fyzikálno-chemické prvky

A.3.1. Všeobecné:
1.
teplotný režim

2.
kyslíkový režim

3.
celková mineralizácia

4.
neutralizačná kapacita

5.
koncentrácia nutrientov


A.3.2. Špecifické znečisťujúce látky:
1.
znečistenie všetkými prioritnými látkami a ďalšími znečisťujúcimi látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované,

2.
znečistenie ďalšími látkami – syntetickými a nesyntetickými špecifickými látkami relevantnými pre Slovensko, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách podľa osobitného predpisu.2)

B.
RIEKY SO ZMENENOU KATEGÓRIOU A JAZERÁ


B.1. Biologické prvky
1.
zloženie, abundancia a biomasa fytoplanktónu

2.
zloženie a početnosť inej vodnej flóry (fytobentos a makrofyty)

3.
zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

4.
zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny


B.2. Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim:
1.
hydrologický režim a bilancovanie množstva povrchových vôd

2.
doba zdržania

3.
interakcia s útvarmi podzemnej vody


Morfologické podmienky:
1.
premenlivosť hĺbky jazera

2.
množstvo, štruktúra a substrát dna jazera

3.
štruktúra brehu jazera


B.3. Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

B.3.1. Všeobecné:
1.
priehľadnosť vody

2.
teplotný režim

3.
kyslíkový režim

4.
celková mineralizácia

5.
neutralizačná kapacita

6.
koncentrácia nutrientov


B.3.2. Špecifické znečisťujúce látky:
1.
znečistenie všetkými prioritnými látkami a ďalšími znečisťujúcimi látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované,

2.
znečistenie ďalšími látkami – syntetickými a nesyntetickými špecifickými látkami relevantnými pre Slovensko, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách podľa osobitného predpisu.2)

C.
UMELÉ VODNÉ ÚTVARY A VÝRAZNE ZMENENÉ VODNÉ ÚTVARY POVRCHOVEJ VODY


Ukazovatele monitorovania stavu umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov povrchovej vody budú zodpovedať ukazovateľom stanoveným v bode A alebo v bode B. Výber ukazovateľov bude podmienený podobnosťou umelého vodného útvaru alebo výrazne zmeneného vodného útvaru povrchovej vody s príslušnou kategóriou vodného útvaru.

ZÁSADY VÝBERU REPREZENTATÍVNYCH ODBEROVÝCH MIEST PRE MONITOROVANIE POVRCHOVÝCH VÔD


Reprezentatívne odberové miesto alebo úsek
1.
charakterizuje stav celého vodného útvaru,

2.
nemôže sa umiestniť pod zdrojmi znečistenia alebo inými významnými vplyvmi v mieste, kde vplyv ešte pôsobí, a nemôže sa umiestniť v úseku toku so vzdutou hladinou,

3.
je prirodzeným tokom bez významných hydromorfologických zmien z hľadiska hodnotenia ekologického stavu,

4.
môže sa odlišne umiestniť na hodnotenie ekologického stavu a chemického stavu,

5.
môže byť v uzáverových profiloch vodných útvarov za dodržania zásad podľa prvého až štvrtého bodu.


V relevantných bodoch sa merajú jednotlivé biologické prvky kvality, napríklad ak ide o veľké vodné toky a ak sa sleduje vodný tok v troch bodoch priečneho profilu.

MINIMÁLNA FREKVENCIA MONITOROVANIA PRVKOV KVALITY PRE HODNOTENIE STAVU A KVALITY POVRCHOVÝCH VÔD

Ukazovatele Rieky Jazerá Biologické     Fytoplanktón raz za mesiac1) raz za mesiac1) Ostatná vodná flóra:     vodné makrofyty     fytobentos   raz za tri roky   raz za tri roky raz za dva roky raz za dva roky Bentické bezstavovce raz za tri roky raz za tri roky Ryby raz za tri roky raz za tri roky Hydromorfologické     Priechodnosť raz za šesť rokov   Hydrológia priebežne mesačne Morfológia raz za šesť rokov raz za šesť rokov Fyzikálno-chemické a chemické     Teplotné pomery raz za mesiac raz za mesiac Kyslíkové pomery raz za mesiac raz za mesiac Mineralizácia raz za tri mesiace raz za tri mesiace Obsah nutrientov raz za mesiac raz za mesiac Neutralizačná kapacita raz za mesiac raz za mesiac Ďalšie znečisťujúce látky – syntetické a nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko raz za mesiac raz za mesiac Prioritné látky raz za mesiac raz za mesiac

Poznámka:

1) Vo vegetačnom období a pri riekach len v nížinných tokoch.

URČENIE SPOĽAHLIVOSTI HODNOTENIA EKOLOGICKÉHO A CHEMICKÉHO STAVU A EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD


1.
Spoľahlivosť hodnotenia sa určuje pre každý vodný útvar povrchovej vody. Najvyššia spoľahlivosť hodnotenia je 5 a najnižšia 1.

2.
Na určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického stavu a ekologického potenciálu sa použijú kritériá uvedené v tabuľkách č. 1a – 1e.

3.
Na určenie spoľahlivosti hodnotenia chemického stavu sa použijú kritériá uvedené v tabuľkách č. 2a – 2e.

4.

Prvky kvality Popis kritérií pre ekologický stav Spoľahlivosťhodnotenia Biologické prvkykvality Všetky relevantné biologické prvky kvality sú k dispozícii 5 Boli dodržané všetky frekvencie meraní Metódy vzorkovania a analýz sú v súlade s požiadavkami RSV Metódy sú interkalibrované na európskej úrovni (znamená to, že sú aspoň v procese interkalibrácie) Výsledky biologického monitorovania sú podporené výsledkami hydro­morfo­logických prvkov kvality a výsledkami všeobecných fyzikálno-chemických ukazovateľov Fyzikálno-chemické prvky kvality Všetky prvky kvality sú k dispozícii Boli dodržané všetky požadované frekvencie meraní Syntetické a nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko Všetky látky relevantné pre konkrétny vodný útvar boli merané Požadované frekvencie a rozloženie v roku (rovnomernosť, sezonalita) boli dodržané Metódy na stanovenie jednotlivých látok sú v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov Sú k dispozícii všetky národné environmentálne normy kvality Agregácia vodných útvarov bola urobená s vysokou mierou spoľahlivosti

Tabuľka č. 1a

Tabuľka č. 1b

Tabuľka č. 1c

Tabuľka č. 1d

Tabuľka č. 1e

Tabuľka č. 2a

Tabuľka č. 2b

Tabuľka č. 2c

Tabuľka č. 2d

Tabuľka č. 2e

ZOZNAM TYPOV ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD


ČASŤ A

Kód typu Kód podtypu Názov typu / podtypu P1M – Malé toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P2M – Malé toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Panónskej panve P1S – Stredne veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K2M – Malé toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K3M – Malé toky v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K4M – Malé toky v nadmorskej výške nad 800 m v Karpatoch K2S – Stredne veľké toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K3S – Stredne veľké toky v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch P1V M1(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Morava P1V D1(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Dunaj v úseku Devín – Klížská Nemá P1V D2(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Dunaj v úseku Klížská Nemá – št. hranica s HU K3V V1(K3V) Veľké toky hornej časti povodia Váhu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K2V V2(K2V) Veľké toky strednej časti povodia Váhu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch P1V V3(P1V) Veľké toky dolnej časti povodia Váhu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K2V R1(K2V) Stredná časť toku Hron v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch P1V R2(P1V) Dolná časť toku Hron v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P1V I1(P1V) Dolná časť toku Ipeľ v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K2V H1(K2V) Stredná časť toku Hornád v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K2V H2(K2V) Dolná časť toku Hornád v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch P1V B1(P1V) Veľké toky v povodí Bodrogu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K3V P1 (K3V) Stredná časť toku Poprad v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K3V P2 (K3V) Dolná časť toku Poprad v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch

ČASŤ B

Kód typu Názov typu P112 Vodný útvar so zmenenou kategóriou, plytký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P113 Vodný útvar so zmenenou kategóriou plytký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P121 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P221 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Panónskej panve K123 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Karpatoch K211 Vodný útvar so zmenenou kategóriou plytký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K221 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K222 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K232 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K321 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K323 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K331 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K332 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K333 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch

DEFINOVANIE KLASIFIKÁCIE EKOLOGICKÉHO STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY


ČASŤ A

Prvok Veľmi dobrý ekologický stav Dobrý ekologický stav Priemerný ekologický stav Všeobecné podmienky Nevyskytujú sa žiadne alebo iba veľmi malé, vplyvom ľudskej činnosti vyvolané odchýlky hodnôt fyzikálno-chemických a hydromorfologických prvkov kvality hodnoteného typu útvaru povrchovej vody v porovnaní s týmto typom existujúcim v nenarušených podmienkach.   Hodnoty biologických prvkov kvality útvaru povrchovej vody zodpovedajú hodnotám, ktoré sú bežné pre tento typ útvaru v nenarušených podmienkach a nevykazujú žiadne alebo iba veľmi malé znaky narušenia.   Toto sú podmienky a spoločenstvá špecifické pre konkrétny typ útvaru. Hodnoty biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody vykazujú slabé narušenie v dôsledku ľudskej činnosti, ale iba mierne sa odlišujú od hodnôt bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach. Hodnoty prvkov biologickej kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody sa v strednej miere odlišujú od hodnôt bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach. Hodnoty ukazujú znaky narušenia strednej miery v dôsledku ľudskej činnosti a sú podstatne viac narušené ako hodnoty pre útvar v dobrom stave.

Vysvetlivky:
1.
Vody dosahujúce horší ako priemerný stav sa klasifikujú ako vody v zlom stave alebo vo veľmi zlom stave.

2.
Vody, ktoré vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, klasifikujú sa ako vody v zlom stave.

3.
Vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, klasifikujú sa ako vody vo veľmi zlom stave.

ČASŤ B

Prvok Veľmi dobrý ekologický stav Dobrý ekologický stav Priemerný ekologický stav Hydromorfologické prvky kvality Hydrologický režim Veľkosť a dynamika prietoku vody a súvisiace väzby s podzemnými vodami úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Fyzikálno-chemické prvky kvality Všeobecné podmienky Hodnoty fyzikálno-chemických ukazovateľov úplne alebo takmer úplne zodpovedajú hodnotám v nenarušených podmienkach. Koncentrácie nutrientov sú v rozsahu, aký je bežný v nenarušených podmienkach. Stupeň mineralizácie, hodnota pH, kyslíková bilancia, kyselinová neutralizačná kapacita a teplota nevykazujú znaky narušenia ľudskou činnosťou a sú v rozsahu, aký je bežný v nenarušených podmienkach. Teplota, kyslíková bilancia, pH, kyselinová neutralizačná kapacita a mineralizácia neprekračujú hodnoty ukazovateľov stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahli sa už uvedené hodnoty biologických prvkov kvality. Koncentrácie nutrientov nepresahujú hodnoty stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahli sa už uvedené hodnoty biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Syntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a syntetické prioritné látky Koncentrácie sú blízke nule alebo aspoň pod medzou stanovenia bežne používaných najvyvinutejších analytických metód. Koncentrácie nepresahujú ciele stanovené v súlade s postupom opísaným v časti B prílohy č. 12 bez dotknutia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES (

Poznámky:

1) Hodnoty pozaďových koncentrácií nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko a nesyntetických prioritných látok (ťažkých kovov) sú uvedené v prílohe č. 11. ENK – Environmentálna norma kvality.

2) Používanie ENK odvodených na základe týchto definícií nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových koncentrácií.
ČASŤ C

  Bezpečnostný faktor Najmenej jedna hodnota L(E)C50 akútneho testu pre každú z troch trofických úrovní základného súboru 1 000 Jedna hodnota NOEC z chronického testu (ryby alebo dafnie) 100 Dve hodnoty NOEC z chronického testu na druhoch reprezentujúcich dve trofické úrovne (ryby a/alebo dafnie a/alebo riasy) 50 Hodnoty NOEC z chronického testu aspoň na troch druhoch reprezentujúcich tri trofické úrovne (obvykle ryby, dafnie a riasy) 10 Ostatné prípady vrátane pozorovaných údajov alebo modelových ekosystémov, ktoré umožňujú výpočet a aplikáciu presnejších bezpečnostných faktorov Hodnotenie podľa jednotlivých prípadov

Tam, kde je to možné, získajú sa údaje o akútnej a chronickej toxicite testovacích organizmov – taxónov uvedených v nasledujúcej tabuľke, ktoré sú relevantné pre konkrétny typ vodného útvaru, ako aj ostatných taxónov, pre ktoré existujú dostupné údaje. Základný súbor testovacích organizmov tvoria riasy a/alebo makrofyty, dafnie a ryby.

Postup pri stanovovaní maximálnej priemernej ročnej koncentrácie
1.
Stanovia sa primerané bezpečnostné faktory, ktoré budú v každom prípade v súlade s charakterom a kvalitou dostupných údajov a usmerneniami uvedenými v odseku 3.3.1. časti II Technického usmernenia na podporu Smernice komisie 93/67/EHS o hodnotení rizika nových ohlásených látok a nariadenia komisie (ES) č. 1488/94 o hodnotení rizika pre existujúce látky, ako aj s bezpečnostnými faktormi uvedenými v tejto tabuľke:

2.
Ak sú k dispozícii údaje o nerozložiteľnosti a bioakumulácii, je potrebné ich zohľadniť pri odvodzovaní konečnej hodnoty environmentálnej normy kvality.

3.
Takto odvodená environmentálna norma kvality by sa mala porovnať s dostupnými výsledkami z terénnych štúdií. Ak sa objavia anomálie, odvodenie sa prehodnotí, aby bolo možné bezpečnostný faktor spresniť. Environmentálna norma kvality bude predmetom dôkladného odborného posúdenia a verejnej konzultácie na účely spresnenia bezpečnostného faktora.

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY URČOVANIA REFERENČNÝCH PODMIENOK


1.
Pre každý typ útvaru povrchovej vody sa stanovia hydromorfologické a fyzikálno-chemické podmienky špecifické pre konkrétny typ a reprezentujúce hodnoty hydromorfologických a fyzikálno-chemických prvkov kvality pre konkrétny typ s veľmi dobrým ekologickým stavom. Určia sa typovo špecifické biologické referenčné podmienky reprezentujúce hodnoty biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody s veľmi dobrým ekologickým stavom.

2.
Hodnoty ekologického potenciálu pre výrazne zmenené vodné útvary povrchovej vody alebo umelé vodné útvary povrchovej vody sa budú preverovať každých šesť rokov.

3.
Typovo špecifické referenčné podmienky uvedené v prvom a druhom bode a typovo špecifické referenčné biologické podmienky môžu byť určené

3.1
na základe existujúcich referenčných lokalít na území Slovenska,

3.2
prostredníctvom modelovania,

3.3
na základe historických údajov,

3.4
na základe odborného posúdenia,

3.5
na základe existujúcich referenčných lokalít na území iných štátov v tom istom type,

3.6
kombináciou uvedených postupov.

4.
Pri definovaní veľmi dobrého ekologického stavu vo vzťahu ku koncentráciám špecifických znečisťujúcich látok podľa prílohy č. 1 zákona a prioritných látok sa za medze stanovení považujú tie, ktoré možno dosiahnuť metódami dostupnými v čase, keď sa špecifické podmienky pre konkrétny typ určujú.

5.
Pre priestorovo založené biologické referenčné hodnoty sa spracuje katalóg referenčných lokalít pre každý typ útvaru povrchovej vody. Katalóg bude obsahovať dostatočný a možný počet miest pre veľmi dobrý stav, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň spoľahlivosti pri danej premenlivosti hodnôt prvkov kvality zodpovedajúcich veľmi dobrému ekologickému stavu.

DEFINOVANIE KLASIFIKÁCIE EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV A UMELÝCH VODNÝCH ÚTVAROV


ČASŤ A

Prvok Maximálny ekologický potenciál Dobrý ekologický potenciál Priemerný ekologický potenciál Biologické prvky kvality Hodnoty príslušných biologických prvkov kvality úplne alebo takmer úplne zodpovedajú hodnotám zisteným v najbližšie porovnateľnom type útvaru povrchovej vody vzhľadom na fyzikálne podmienky, ktoré vyplývajú z umelých alebo významne modifikovaných charakteristík vodného telesa. Vyskytujú sa malé zmeny v hodnotách príslušných biologických prvkov kvality v porovnaní s hodnotami zodpovedajúcimi maximálnemu ekologickému potenciálu. Existujú stredne veľké zmeny v hodnotách príslušných biologických prvkov kvality v porovnaní s hodnotami zistenými pre maximálny ekologický potenciál. Tieto hodnoty sú podstatne viac narušené ako hodnoty zistené pri dobrej kvalite. Hydromorfologické prvky Hydromorfologické podmienky zodpovedajú tým, pri ktorých dosahy na útvar povrchovej vody vyplývajú z umelých alebo významne modifikovaných charakteristík vodného útvaru, kde sa uplatnili všetky prakticky uskutočniteľné opatrenia zamerané na zabezpečenie čo najlepšieho priblíženia k ekologickej priechodnosti, najmä vo vzťahu k migrácii fauny a vhodnému podkladu na kladenie ikier a rast. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Fyzikálno-chemické prvky Všeobecné podmienky Fyzikálno-chemické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam najbližšieho porovnateľného typu útvaru povrchovej vody, ktorý sa najviac podobá príslušnému umelému alebo významne zmenenému útvaru. Hodnoty fyzikálno-chemických prvkov kvality sú v rozsahoch stanovených tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom v nenarušených podmienkach. Hodnoty teploty, kyslíkovej bilancie a pH sú v súlade s hodnotami zisťovanými v najbližšie porovnateľných typoch útvarov povrchovej vody v nenarušených podmienkach. Teplota a pH nepresahujú hodnoty ukazovateľov stanovených tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov. Syntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a syntetické prioritné látky Koncentrácie sú blízke nule alebo aspoň pod medzou stanovenia bežne používaných najvyvinutejších analytických metód. Koncentrácie nepresahujú ciele stanovené v súlade s postupom opísaným v časti B prílohy č. 12 bez dotknutia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES (

Poznámky:

1) Hodnoty pozaďových koncentrácií nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko a nesyntetických prioritných látok (ťažkých kovov) sú uvedené v prílohe č. 11. ENK – Environmentálna norma kvality.

2) Používanie ENK odvodených na základe týchto definícií nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových koncentrácií.

MAPOVÉ ZOBRAZENIE PREZENTÁCIE STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

Klasifikácia ekologického stavu Farebný kód RGB1)farba Veľmi dobrý Modrá 0, 0, 255 Dobrý Zelená 0, 255, 0 Priemerný Žltá 255, 255, 0 Zlý Oranžová 255, 102, 0 Veľmi zlý Červená 255, 0, 0

1.
Na mape správneho územia povodia a čiastkových povodí sa klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázorní farebne podľa kódov uvedených v tabuľke č. 1.


Tabuľka č. 1

Poznámka:

1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).
2.

Klasifikácia ekologického potenciálu Umelé vodné útvary Výrazne zmenené útvary Farebný kód RGB* farba Farebný kód RGB1) farba Dobrý a vyšší Rovnako široké zelené a svetlosivé pásy 0, 128, 0 192, 192, 192 Rovnako široké zelené a tmavosivé pásy 0, 128, 0 128, 128, 128 Priemerný Rovnako široké žlté a svetlosivé pásy 255, 255, 0 192, 192, 192 Rovnako široké žlté a tmavosivé pásy 255, 255, 0 128, 128, 128 Zlý Rovnako široké oranžové a svetlosivé pásy 255, 102, 0 192, 192, 192 Rovnako široké oranžové a tmavosivé pásy 255, 102, 0 128, 128, 128 Veľmi zlý Rovnako široké červené a svetlosivé pásy 255, 0, 0 192, 192, 192 Rovnako široké červené a tmavosivé pásy 255, 0, 0 128, 128, 128

Tabuľka č. 2

Poznámka:

1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).
3.

Klasifikácia chemického stavu Farebný kód RGB1) farba Dobrý Modrá 0, 147, 221 Nedosahujúci dobrý stav Červená 218, 37, 29

Tabuľka č. 3

Poznámka:

1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).

Príloha č. 14 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1.
Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22. 12. 2000) v platnom znení.

2.
Smernica Komisie 2014/101/EÚ z 30. októbra 2014, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 311, 31. 10. 2014).