Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov a o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch 338/2005 účinný od 01.01.2006 do 14.04.2016

Platnosť od: 27.07.2005
Účinnosť od: 01.01.2006
Účinnosť do: 14.04.2016
Autor: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
Oblasť: Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, Hospodárska správa lesov, Ochrana životného prostredia, Posudzovanie vplyvov na životné prostredie
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUDDSEUPPČL0

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov a o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch 338/2005 účinný od 01.01.2006 do 14.04.2016
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Vyhláška 338/2005 s účinnosťou od 01.01.2006
Zobraziť iba vybrané paragrafy:
Zobraziť

UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE! 

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov a o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 17 písm. c) zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z. ustanovuje:

§ 1 - Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti
a)

o postupe pre odber pôdnych vzoriek,

b)

o spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd a zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov,

c)

o poľnohospodárskom pozemku a vedení evidencie spotreby a použitia hnojív,

d)

o spôsobe spracúvania každoročného bilančného porovnania živín a pôdnej organickej hmoty na poľnohospodárskych pozemkoch.

§ 2
(1)

Pôdne vzorky poľnohospodárskych pozemkov sa odoberajú v jarnom období do 31. mája a v období po zbere plodín do 30. novembra kalendárneho roka.

(2)

Vzorka pôdy sa odoberá sondážnou tyčou tvaru uvedeného v prílohe č. 1 najmenej 30 vpichmi, ktoré sú rozmiestnené rovnomerne po ploche poľnohospodárskeho pozemku alebo po jeho časti s rovnakou plodinou a s jednotným hnojením.

(3)

Odber pôdnych vzoriek sa zabezpečuje na všetkých poľnohospodárskych pozemkoch väčších ako jeden hektár, ktoré boli zaradené Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ďalej len „kontrolný ústav“) do ročného plánu celoplošného výkonu agrochemického skúšania pôd.

(4)

Plocha na odber jednej pôdnej vzorky na veľkých poľnohospodárskych pozemkoch predstavuje v priemere výmeru

a)

osem hektárov na ornej pôde v zemiakovej a horskej výrobnej oblasti a desať hektárov na ornej pôde v repnej a kukuričnej výrobnej oblasti; pôdne vzorky sa odoberajú z orničnej vrstvy najviac do hĺbky 30 cm,

b)

20 hektárov na trvalých trávnych porastoch; odber pôdnych vzoriek sa vykonáva do hĺbky 15 cm, pričom mačinová vrstva pôdy sa odhadzuje priamo z odobratej vzorky,

c)

dva hektáre vo vinohradoch; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 60 cm, pričom vrchných 20 cm sa do objemu vzorky nezahŕňa,

d)

tri hektáre v intenzívnych ovocných sadoch; pôdna vzorka sa odoberá do hĺbky 40 cm,

e)

tri hektáre v chmeľniciach; pôdna vzorka sa odoberá do hĺbky 40 cm, pričom vrchná 10 cm vrstva pôdy sa odhadzuje priamo z odobratej vzorky.

(5)

Predsušené pôdne vzorky, vyplnené mapové podklady, záznam o odbere pôdnych vzoriek uvedený v prílohe č. 2 a záznam o vzorke a výsledkoch agrochemického skúšania pôd uvedený v prílohe č. 3 sa odovzdávajú na miesto určené kontrolným ústavom najneskôr jeden mesiac po skončení odberov pôdnych vzoriek.

§ 3
(1)

V pôdnych vzorkách sa zisťuje

a)

pôdna reakcia,

b)

obsah prístupného fosforu, draslíka a horčíka,

c)

potreba vápnenia a dávka CaO na hektár.

(2)

V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov vybraných kontrolným ústavom sa v prípade potreby zisťuje aj obsah vápnika, stopových prvkov, medi, zinku, mangánu, bóru, molybdénu, železa a humusu.

(3)

V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov s rizikom vstupu nežiaducich látok do potravinového reťazca určuje kontrolný ústav rozsah rizikových prvkov a rizikových látok podľa špecifík konkrétneho pozemku.

§ 4
(1)

Princípy chemických rozborov poľnohospodárskych pôd sú uvedené v prílohe č. 4.

(2)

Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek uvedených v prílohe č. 3 vyhodnotí kontrolný ústav podľa určených kritérií, štatisticky ich spracuje a odovzdá tak, aby výsledky z jarných odberov boli využiteľné pri jesennom hnojení a výsledky z jesenných odberov boli využiteľné pri jarnom hnojení. Kritériá hodnotenia výsledkov chemických rozborov poľnohospodárskych pôd sú uvedené v prílohe č. 5.

(3)

Agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pozemkov po vyhodnotení kontrolným ústavom obsahuje

a)

výsledky chemických rozborov dodaných vzoriek z jednotlivých skúšaných pozemkov vrátane priemerných hodnôt týchto výsledkov,

b)

agronomické zhodnotenie parametrov jednotlivých skúšaných poľnohospodárskych pozemkov a štatistické prehľady za celú odskúšanú poľnohospodársku pôdu obhospodarovanú subjektom, ktorý dodal pôdne vzorky,

c)

priebežnú evidenciu o poľnohospodárskych pozemkoch prehnojených niektorou zo zisťovaných živín,

d)

zhodnotenie vývoja agrochemických vlastností skúšaných poľnohospodárskych pozemkov priebežne a po skončení celého cyklu agrochemického skúšania pôd podľa administratívneho usporiadania štátu a za celú Slovenskú republiku,

e)

zisťovanie aktuálneho stavu kontaminácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane vedenia ich zoznamu.

§ 5
(1)

Odber pôdnych vzoriek z lesných pozemkov1) pozostáva na každom odbernom mieste z odberu

a)

pokryvného humusu na ploche 30 cm x 30 cm, ktorý sa vykoná až po hranicu minerálnej pôdy (organická vrstva),

b)

minerálnej pôdy osobitne z hĺbky do 10 cm, z hĺbky od 10 cm do 20 cm a z hĺbky od 20 cm do 40 cm.

(2)

Pri odbere pôdnych vzoriek z lesných pozemkov v lesných škôlkach a v lesných porastoch určených na produkciu semena zo semenných sadov, v energetických porastoch a plantážach vianočných stromčekov

a)

sa ustanovuje plocha na odber jednej vzorky najviac 0,5 hektára,

b)

pôdnu vzorku tvorí pôdny materiál odobratý z viacerých miest rovnomerne rozmiestnených po ploche vzdialených od seba približne 25 m,

c)

odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 25 cm, pričom vrchné 3 cm sa do vzorky nezahŕňajú,

d)

hustota a rozmiestnenie odberu pôdnych vzoriek má zohľadňovať homogenitu, najmä z hľadiska používaných postupov hnojenia pri príprave pôdy.

§ 6
(1)

Chemickým rozborom pôdnych vzoriek lesných pozemkov sa zisťuje

a)

v organických horizontoch hmotnostné množstvo organickej vrstvy, pôdna reakcia (pH), oxidovateľný uhlík, celkový dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík a prípadne ďalšie prvky, ak si to vyžadujú miestne podmienky,

b)

v minerálnych horizontoch pôdna reakcia (pH), oxidovateľný uhlík, celkový dusík, prístupné živiny a prípadne ďalšie prvky, ak si to vyžadujú miestne podmienky.

(2)

Princípy chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sú uvedené v prílohe č. 6.

(3)

Po chemických rozboroch sa vyhotovuje protokol o výsledkoch analýz pôdnych vzoriek z lesných pozemkov, ktorý obsahuje

a)

číslo a dátum protokolu,

b)

názov a sídlo laboratória,

c)

meno a priezvisko alebo názov a adresu subjektu, ktorý dodal pôdne vzorky,

d)

opis a presné označenie vzoriek,

e)

charakteristiky a stav pôdnych skúšobných vzoriek,

f)

dátum odberu pôdnych vzoriek,

g)

identifikáciu pôdnych vzoriek,

h)

miesto odberu vzoriek,

i)

údaje o prostredí počas odberu, ak môžu ovplyvňovať výsledok skúšok (poveternostné podmienky),

j)

princíp použitej metódy,

k)

odkaz na metódu odberu vzoriek,

l)

dátum prevzatia vzoriek do laboratória a dátum vykonania skúšky,

m)

výsledok skúšky vrátane jednotiek,

n)

meno, priezvisko, titul a podpis osoby zodpovednej za správnosť a technickú stránku protokolu.

§ 7
(1)

Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov vyhodnocuje Lesnícky výskumný ústav.

(2)

Vyhodnotenie výsledkov chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov spolu s protokolom o výsledku skúšok uchováva Lesnícky výskumný ústav ako podklad na súhrnné hodnotenie pôdnych vlastností lesných pozemkov.

§ 8
(1)

V lesných škôlkach, porastoch určených na produkciu semena, energetických porastoch a v plantážach vianočných stromčekov sa pôdne vlastnosti zisťujú pravidelne, pričom základné parametre sa zisťujú najmenej každé štyri roky.

(2)

Vyhodnotenie pôdnych vlastností lesných pozemkov slúži ako podklad na návrh ozdravných opatrení počas dvoch rokov; po ich uplynutí sa vykoná nové zisťovanie stavu pôdnych vlastností lesných pozemkov.

(3)

Evidencia o použití priemyselných hnojív, hospodárskych hnojív a pomocných látok na lesných pozemkoch sa vedie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 7.

§ 9 - Hnojivá na lesných pozemkoch sa používajú podľa
a)

vyhodnotenia chemických rozborov lesnej pôdy a stavu lesných porastov,

b)

vonkajších príznakov porúch výživy, rastu a vývoja lesných porastov a ich celkového stavu,

c)

podmienok stanovišťa,

d)

výsledkov predchádzajúceho použitia hnojív v lesných porastoch.

§ 10
(1)

Evidencia o hnojení pozemku, jeho vlastnostiach, striedaní plodín a agrotechnike v priebehu desiatich rokov na poľnohospodárskych pozemkoch sa vedie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 8.

(2)

Z evidencie o spotrebe hnojív na poľnohospodárskych pozemkoch poľnohospodárske subjekty každoročne začiatkom kalendárneho roka poskytujú kontrolnému ústavu prehľad o spotrebe hnojív v poľnohospodárskom podniku za predchádzajúci hospodársky rok podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 9.

§ 11
(1)

Na hnojenie poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov možno používať len hnojivá, ktoré boli skladované ustanoveným spôsobom.

(2)

Tuhé hnojivá sa skladujú v skladoch ako voľne ukladané alebo balené.

(3)

Voľne ukladané hnojivá sa skladujú

a)

v hromadách označených názvom hnojiva do maximálnej výšky šiestich metrov vzdialených minimálne dva metre od seba,

b)

v oddeleniach označených názvom hnojiva, kde hromady môžu dosahovať najvyššie hornú hranu prepážky, alebo

c)

v zásobníkoch.

(4)

Balené hnojivá do hmotnosti 50 kg sa skladujú vo vreciach uložených na seba maximálne do výšky 1,5 m alebo na paletách do výšky 3,5 m.

§ 12
(1)

Kvapalné hnojivá sa skladujú v nádržiach vybudovaných na tento účel a označených názvom uskladneného hnojiva, umiestnených v záchytnej vani, ktorej objem prevyšuje objem najväčšej skladovacej nádrže umiestnenej vo vani.

(2)

Suspenzné hnojivá sa skladujú v nádržiach s účinným miešacím zariadením.

(3)

Pri skladovaní kvapalných hnojív je nutné dôsledne dodržiavať podmienky skladovania predpísané ich výrobcom.

§ 13 - Jednozložkové hnojivá typu dusičnanu amónneho s celkovým obsahom oboch foriem dusíka vyšším ako 28 % možno skladovať len
a)

v skladoch, oddelene a chránené pred akýmkoľvek prístupom organických látok, najmä pilín, slamy, dreva, oleja alebo ropných látok,

b)

balené a v množstve maximálne do 25 ton,

c)

tak, aby boli chránené pred priamym slnečným žiarením a teplom zo svetelného zdroja,

d)

minimálne vo vzdialenosti 1 m od stropu skladu a tepelného a svetelného zdroja,

e)

v sklade, v ktorom je zakázané fajčiť, kúriť a manipulovať s otvoreným ohňom a ktorý je označený nápisom „nebezpečenstvo výbuchu“.

§ 14
(1)

Skladovacie priestory hospodárskych hnojív je potrebné zosúladiť so skutočnou produkciou hnoja v podniku za obdobie

a)

šiestich mesiacov pri vyvážke hnoja dvakrát ročne,

b)

12 mesiacov pri vyvážke jedenkrát ročne.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na tuhé hospodárske hnojivá uložené na poľnohospodárskej pôde pred ich použitím s výnimkami ustanovenými osobitným predpisom.2)

(3)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na pastevný spôsob chovu zvierat, ktorý trvá celoročne alebo sezónne. Vyžaduje sa však písomné potvrdenie chovateľa zvierat, že akékoľvek aj malé množstvo hospodárskych hnojív z prístreškov zvierat bolo využité spôsobom nepoškodzujúcim životné prostredie.

(4)

Zásobníky na uskladnenie hnojovice majú mať objem na štvormesačnú produkciu v podniku, pri močovke je potrebný objem na trojmesačnú produkciu. Pri prevádzkovaných zásobníkoch nie je prípustný prítok povrchových vôd.

(5)

Ak sú hospodárske zvieratá chované na pasienku prevažnú časť roka, kapacita zásobníkov na kvapalné hospodárske hnojivá musí pokryť minimálne obdobie zákazu aplikácie na poľnohospodársku pôdu a dobu ustajnenia zvierat v maštali.

(6)

Ustajnenie na hlbokej podstielke nevyžaduje skladovacie priestory, ak je preukázané, že hospodárske hnojivo bolo využité tak, aby nebolo poškodené životné prostredie.

§ 15
(1)

Pri používaní hnojív, hospodárskych hnojív a pôdnych pomocných látok na poľnohospodárskych pozemkoch nesmie prísť k ich priamemu prieniku alebo k splaveniu do povrchových vôd alebo na vedľajšie pozemky. Tuhé hospodárske a organické hnojivá musia byť zapracované do 48 hodín po ich aplikácii.

(2)

Pri používaní hnojovice alebo močovky na povrchu ornej pôdy sa musí zabrániť úniku amoniaku jej priamou aplikáciou alebo následným zapracovaním do pôdy, najneskôr do 24 hodín po aplikácii.

(3)

Pri použití dusíka s cieľom rozložiť slamu alebo iné rastlinné zvyšky možno použiť hnojovicu alebo močovku v dávke do 80 kg dusíka na hektár.

(4)

Používanie hnojív na poľnohospodárskych pozemkoch je obmedzené v období od 15. novembra do 31. januára. Hnojivá sa neaplikujú na pozemkoch

a)

svahovitých so sklonom viac ako 12o, ak je nebezpečenstvo ich splavenia do povrchových vôd,

b)

zamokrených alebo prevlhčených na svahu,

c)

odvodnených do dvoch mesiacov od odvodnenia pri tuhých formách hnojív a do dvoch rokov od odvodnenia poľnohospodárskych pozemkov pri kvapalných formách hnojív,

d)

susediacich s vodárenskými zdrojmi povrchových vôd a vodárenskými zdrojmi podzemných vôd.

(5)

Pri aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov na poľnohospodársky pozemok sa postupuje podľa osobitného predpisu.3)

(6)

Pri určovaní dávky hnojív sa vychádza zo zásad cieleného hnojenia, ktoré zohľadňuje

a)

potreby plodiny na dosiahnutie predpokladanej úrody a kvality produkcie,

b)

množstvo prístupných živín v poľnohospodárskej pôde, výsledky bilančného porovnávania živín na poľnohospodárskom pozemku alebo analýzy rastlín a vonkajšie príznaky porúch vo výžive,

c)

pôdnu reakciu, pomer dôležitých katiónov vápnika, horčíka a draslíka a výsledky bilančného porovnania pôdnej organickej hmoty (humus),

d)

podmienky pôdneho stanovišťa, a to pôdny druh a typ, vlhkostné, tepelné pomery a svahovitosť,

e)

pestovateľské podmienky ovplyvňujúce prístupnosť živín, napríklad predplodina, spracovanie poľnohospodárskej pôdy, organizácia porastu, závlaha.

§ 16
(1)

Každý, kto hospodári na poľnohospodárskej pôde, každoročne spracúva bilančné porovnanie živín a pôdnej organickej hmoty na všetkých poľnohospodárskych pozemkoch vedených v evidencii podľa prílohy č. 8.

(2)

Bilančné porovnanie živín sa nevzťahuje na poľnohospodárske pozemky, ktoré sa využívajú na

a)

ekologické pestovanie plodín,

b)

škôlky ovocných drevín a okrasných drevín a skleníkové hospodárstvo,

c)

poľnohospodárske pozemky dočasne vyradené z obhospodarovania až do skončenia takéhoto stavu.

(3)

Bilančné porovnanie živín za poľnohospodársky pozemok sa spracúva zo vstupov a výstupov hlavných živín, ktorými sú dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), a vyjadruje rozdiel medzi množstvom živín dodaných do poľnohospodárskej pôdy a množstvom živín odčerpaných úrodou z jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov výpočtom podľa vzorcov uvedených v prílohe č. 10. Výsledná bilancia živín (A+B+C) - (D+E) sa dopĺňa do evidenčnej tabuľky uvedenej v prílohe č. 8 takto:

a)

bilancia dusíka = (A+B+C) - (D+E),

b)

bilancia fosforu a draslíka = (A+B) - (D+E),

kde

A = vstup živín (v kg . ha-1) v minerálnych, organických a organicko-minerálnych hnojivách,

B = vstup živín (v kg . ha-1) v hospodárskych hnojivách a v upravených kaloch,

C = vstup dusíka (v kg . ha-1) biologickou fixáciou,

1.

ak ide o ďatelinoviny (ďatelina, lucerna), 240 kg N.ha-1,

2.

ak ide o strukoviny (hrach, bôb, lupina, fazuľa, šošovica, sója a iné), 80 kg N.ha-1,

3.

ak ide o ostatné (t. j. ďatelinotrávne a lucernotrávne a strukovinoobilné miešanky), 25 kg N.ha-1,

D = výstup živín (v kg . ha-1) z úrody hlavného produktu,

E = výstup živín (v kg . ha-1) z úrody vedľajšieho produktu (len v prípade, ak je odvezený z poľnohospodárskeho pozemku).

(4)

Na určenie dávok živín na jednotlivé poľnohospodárske pozemky sa používajú obsahy živín v prvkoch uvedené na označení hnojív. Pri aplikácii organických hnojív a organicko-minerálnych hnojív vlastnej výroby, hospodárskych hnojív, upravených kalov a ďalších sekundárnych zdrojov živín sa využívajú výsledky aktuálnych analýz alebo obsahy živín podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 11. Súčasťou prílohy sú aj koeficienty na prepočet prvkov na oxidy a opačne a hodnoty bilančných prebytkov podľa jednotlivých živín.

(5)

Na určenie výstupu živín úrodou hlavného a vedľajšieho produktu pri spracúvaní bilančného porovnania živín sa používajú stredné hodnoty odberu živín podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 12.

(6)

Úroda vedľajšieho zberového produktu sa určuje na základe pomeru hlavného produktu a vedľajšieho produktu takto:

a)

ak ide o obilniny:

množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 0,8,

b)

ak ide o kukuricu:

množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 1,2,

c)

ak ide o strukoviny:

množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 1,1,

d)

ak ide o slnečnicu:

množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 3,1,

e)

ak ide o cukrovú repu:

množstvo buliev : množstvo skrojkov 1 : 0,7,

f)

ak ide o repku olejnú:

množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 2,0 - 3,2,

g)

ak ide o vinič:

množstvo hrozna : množstvo listov a dreva 1 : 0,5,

h)

ak ide o chmeľ:

množstvo zelených hlávok : množstvo listov a dreva 1: 1,5.

§ 17
(1)

Celkové vstupy živín na jednotlivé poľnohospodárske pozemky a výstupy živín sa spracúvajú do výsledného bilančného porovnania živín za celú obhospodarovanú výmeru poľnohospodárskej pôdy podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 13.

(2)

Vysoký bilančný prebytok živín, ktorý je nežiaduci z hľadiska optimálnej výživy rastlín a ochrany životného prostredia, možno znížiť obmedzením vstupov živín zo všetkých druhov hnojív alebo zmenou osevného postupu vyšším zastúpením plodín náročnejších na živiny.

§ 18
(1)

Bilančným porovnaním pôdnej organickej hmoty na každom poľnohospodárskom pozemku sa sleduje, či nedochádza k jej bilančnému schodku.

(2)

Po zistení bilančného schodku pôdnej organickej hmoty, ktorá je dôsledkom nedostatočných vstupov, sa vykonávajú nápravné opatrenia následným organickým hnojením.

(3)

Spôsob spracúvania bilančného porovnania pôdnej organickej hmoty na poľnohospodárskom pozemku vyjadrený jej transformáciou na obsah humusu je uvedený v prílohe č. 14. Bilančné saldo humusu sa vypočíta zo vstupov a výstupov organickej hmoty. Vyjadruje rozdiel medzi množstvom dodaného humusu zo zdrojov uvedených v prílohe č. 15 a korekčného vplyvu plodiny osevného postupu na saldo humusu v pôde pozemku uvedeného v prílohe č. 16. Vypočítané bilančné saldo pôdneho humusu na poľnohospodárskom pozemku celkom ( A+B+C ) sa dopĺňa do tabuľky v prílohe č. 8.

§ 19

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 21/2001 Z. z. o agrochemickom skúšaní pôd a zisťovaní pôdnych vlastností lesných pozemkov.

§ 20

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augusta 2005 okrem § 16 až 18, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.

Zsolt Simon v. r.

Prílohy

    Príloha č. 1 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    NÁČRT SONDÁŽNEJ TYČE SO ŠKRABKOU

    Príloha č. 2 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    VZOR ZÁZNAM O ODBERE PÔDNYCH VZORIEK

    Prevziať prílohu - Vzor 02

    Príloha č. 3 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    ZÁZNAM O VZORKE A VÝSLEDKOCH AGROCHEMICKÉHO SKÚŠANIA PÔD

    Príloha č. 4 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    PRINCÍPY CHEMICKÝCH ROZBOROV POĽNOHOSPODÁRSKYCH PÔD

    1.

    Základné pôdne parametre

    a)

    stanovenie pH

    Medzi vyluhovacím roztokom a pôdou nastane rovnováha medzi iónmi vodíka v roztoku a iónmi vodíka viazanými v sorpčnom komplexe pôdy. Aktivita iónov vodíka sa meria vhodnou elektródou pH-metrom;

    b)

    stanovenie obsahu uhličitanov

    Uhličitany v pôde sa rozkladajú kyselinou chlorovodíkovou. Objem uvoľneného oxidu uhličitého je úmerný obsahu uhličitanov vo vzorke;

    c)

    stanovenie podielu vodíka (H+) v sorpčnom komplexe

    pH tlmivého roztoku pridaného do pôdnej suspenzie sa zmení pod vplyvom uvoľnených hydroxóniových iónov. Závislosť je v bežnom rozsahu pôdnych vzoriek lineárna a zmena pH suspenzie pri pridaní tlmivého roztoku sa vyjadrí ako množstvo uvoľnených hydroxóniových iónov zo sorpčného komplexu pôdy;

    d)

    stanovenie obsahu prijateľných živín podľa Mehlicha III

    Pôda sa extrahuje kyslým roztokom známym ako Mehlich III, ktorý obsahuje fluorid amónny na zvýšenie rozpustnosti rôznych foriem fosforu viazaných na železo a hliník. V roztoku je prítomný aj dusičnan amónny ovplyvňujúci desorpciu draslíka, horčíka a vápnika. Kyslá reakcia vyluhovacieho roztoku sa dosiahne prídavkom kyseliny octovej a kyseliny dusičnej. Vyluhovací roztok dobre modeluje prístupnosť živín z pôdy pre rastliny. Koncentrácia horčíka a vápnika v extrakte sa stanovuje metódou atómovej spektrofotometrie po odstránení rušivých vplyvov prídavkom lantánu. Koncentrácia draslíka sa stanovuje metódou plameňovej fotometrie alebo atómovej emisnej spektrofotometrie a koncentrácia fosforu sa stanovuje spektrometricky po reakcii s molybdénanom v kyslom prostredí ako molybdénová modrá. Stanoviť fosfor, draslík, horčík a vápnik možno aj metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. Vo všetkých prípadoch sa na vyhodnotenie využíva metóda kalibračnej krivky.

    2.

    Stanovenie stopových prvkov

    a)

    stanovenie medi, zinku, mangánu a železa v extrakte podľa Lindsaya a Norvella

    Pôda sa extrahuje roztokom: 0.1 mol.l-1 trietanolamínu, 0.01 mol.l-1 chloridu vápenatého a 0.005 mol.l-1 DTPA (kyseliny dietyléntriamínopentaoctovej), pH upravené na hodnotu 7,3. Extrakcia prebieha za prísne definovaných podmienok pri pomere pôda : extrakčný roztok 1 : 2 (w/v). Jednotlivé prvky sa stanovujú metódou atómovej absorpčnej spektrofotometrie, prípadne metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme metódou kalibračnej krivky;

    b)

    stanovenie bóru

    Vzorka pôdy sa extrahuje definovaným spôsobom vodou počas varu. V extrakte sa stanoví bór spektrofotometricky metódou kalibračnej krivky po reakcii s azometinom-H, keď vzniká oranžovožltý komplex pri pH 4–5. Sfarbené organické látky sa odstránia oxidáciou manganistanom. Vplyv rušiacich iónov sa odstraňuje prídavkom kyseliny askorbovej. Bór možno stanoviť aj metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme metódou kalibračnej krivky;

    c)

    stanovenie molybdénu

    V pôdnom extrakte sa molybdén stanovuje atómovou absorpčnou spektrofotometriou s elektrotermickou atomizáciou po extrakcii komplexu molybdénu s 8-hydroxychinolínom do chloroformu pri pH 1,6 – 5,6. Pri extrakcii dochádza súčasne k odstráneniu najzávažnejších rušivých prvkov a k zakoncentrovaniu molybdénu. Koncentrácia molybdénu sa stanovuje metódou kalibračnej krivky.

    3.

    Stanovenie cudzorodých látok

    a)

    stanovenie rizikových prvkov

    Upravená vzorka pôdy sa extrahuje zmesou kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny dusičnej (3+1, v+v) počas varu. Obsahy jednotlivých prvkov sa v extrakte stanovia najvhodnejšou metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. Možno využiť aj atómovú absorpčnú spektrofotometriu s atomizáciou v plameni alebo elektrotermickou, prípadne hydridovou metódou;

    b)

    stanovenie polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH)

    Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (acetón, toulén, zmes hexán + acetón). Obsah jednotlivých PAH v extrakte sa stanovuje metódou vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie s fluorescenčným detektorom alebo plynovou chromatografiou s hmotnostným detektorom;

    c)

    stanovenie obsahu extrahovateľného organicky viazaného chlóru (EOCl)

    V extrakte sa stanoví obsah EOCl po rozklade pri vysokej teplote mikrocoulometrickou titráciu;

    d)

    stanovenie obsahu adsorbovateľného organicky viazaného chlóru (AOCl)

    Zlúčeniny s organicky viazaným chlórom sa adsorbujú na aktívne uhlie. Po termickom rozklade sa ich obsah stanovuje mikrocoulometrickou titráciou;

    e)

    stanovenie chlórovaných uhľovodíkov, polychlórovaných bifenylov (PCB), perzistentných organochlórovaných pesticídov, polychlórovaných dibenzodioxínov (PCDD) a dibenzofuránov (PCDF)

    Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (hexán + acetón). Extrakt sa po prečistení na stĺpci modifikovaného silikagélu analyzuje metódou plynovej chromatografie hmotnostným detektorom.

    Príloha č. 5 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    KRITÉRIÁ HODNOTENIA VÝSLEDKOV CHEMICKÝCH ROZBOROV POĽNOHOSPODÁRSKYCH PÔD

    Kritériá hodnotenia pôdnej reakcie

    Hodnota pH Pôdna reakcia
    do 4,5 extrémne kyslá
    4,6 - 5,0 silne kyslá
    5,1 - 5,5 kyslá
    5,6 - 6,5 slabo kyslá
    6,6 - 7,2 neutrálna
    7,3 - 7,7 alkalická
    nad 7,7 silne alkalická

    Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III

    Orná pôda

    Obsah Fosfor (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 60 do 50 do 40
    vyhovujúci 61 - 95 51 - 85 41 - 70
    dobrý 96 -145 86 -125 71 -100
    vysoký 146 - 200 126 -165 101-135
    veľmi vysoký nad 200 nad 165 nad 135

    Obsah Draslík (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 90 do 130 do 170
    vyhovujúci 91 - 150 131 - 200 171 - 260
    dobrý 151 - 230 201 - 300 261 - 370
    vysoký 231 - 350 301 - 400 371 - 500
    veľmi vysoký nad 350 nad 400 nad 40

    Obsah Horčík (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 80 do 110 do 145
    vyhovujúci 81 - 135 111 - 175 146 - 220
    dobrý 136 - 200 176 - 255 221 - 340
    vysoký 201 - 300 256 - 340 341 - 470
    veľmi vysoký nad 300 nad 340 nad 470

    Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III

    Ovocné sady a vinice

    Obsah Fosfor (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 85 do 70 do 60
    vyhovujúci 86 - 130 71 - 110 61 - 130
    dobrý 131 - 180 111 - 150 91 - 130
    vysoký 181 - 240 151 - 200 131 -170
    veľmi vysoký nad 240 nad 20 nad 170

    Obsah Draslík (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 105 do 130 do 170
    vyhovujúci 106 - 210 131 - 260 171 - 340
    dobrý 211 - 320 261 - 400 341 - 510
    vysoký 321 - 430 401 - 540 511 - 680
    veľmi vysoký nad 430 nad 540 nad 680

    Obsah Horčík (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 80 do 150 do 250
    vyhovujúci 81 - 135 151 - 220 251 - 350
    dobrý 136 - 200 221 - 330 351 - 450
    vysoký 201 - 300 331 - 440 451 - 550
    veľmi vysoký nad 300 nad 440 nad 550

    Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III

    Chmeľnice

    Obsah Fosfor (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 160 do 135 do 110
    vyhovujúci 161 - 240 136 - 195 111 - 160
    dobrý 241 - 300 196 - 250 161 - 210
    vysoký 301 - 375 251 - 310 211 - 260
    veľmi vysoký nad 375 nad 310 nad 260

    Obsah Draslík (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 200 do 250 do 300
    vyhovujúci 201 - 300 251 - 380 301 - 420
    dobrý 301 - 400 381 - 490 421 - 540
    vysoký 401 - 550 491 - 620 541 - 670
    veľmi vysoký nad 550 nad 620 nad 670

    Obsah Horčík (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 150 do 200 do 250
    vyhovujúci 151 - 200 201 - 280 251 - 320
    dobrý 201 - 300 281 - 360 321 - 400
    vysoký 301 - 400 361 - 495 401 - 530
    veľmi vysoký nad 400 nad 495 nad 530

    Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III

    Trvalé trávne porasty

    Obsah Fosfor (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 35 do 30 do 25
    vyhovujúci 36 - 75 31 - 65 26 - 50
    dobrý 76 -120 66 -100 51 - 85
    vysoký 121-150 101 -125 86 - 105
    veľmi vysoký nad 150 nad 125 nad 105

    Obsah Draslík (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 80 do 100 do 130
    vyhovujúci 81 - 120 101 - 150 131 - 190
    dobrý 121 - 180 151 - 210 191 - 270
    vysoký 181 - 270 211 - 290 271 - 370
    veľmi vysoký nad 270 nad 290 nad 370

    Obsah Horčík (mg.kg-1)
    pôda
    ľahká stredná ťažká
    nízky do 65 do 90 do 110
    vyhovujúci 66 - 100 91 - 130 111 - 165
    dobrý 101 -155 131 - 175 166 - 230
    vysoký 156 - 230 176 - 255 231 - 320
    veľmi vysoký nad 230 nad 255 nad 320

    Príloha č. 6 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    PRINCÍPY CHEMICKÝCH ROZBOROV PÔDNYCH VZORIEK Z LESNÝCH POZEMKOV

    1.

    Pôdna reakcia a formy kyslosti pôdy

    Hodnota aktívnej pôdnej reakcie je daná vzájomným pomerom iónov vodíka a hydroxylových iónov v pôdnom roztoku. Stanovuje sa potenciometricky vo vodnej suspenzii.

    Výmenná pôdna reakcia, ktorá charakterizuje potenciálnu kyslosť, sa stanoví vo výluhu 1M roztoku KCl potenciometricky.

    2.

    Oxidovateľný uhlík

    Organický uhlík v pôde sa stanovuje metódou Ťurina v modifikácii Nikitina so spektrofotometrickým stanovením vzniknutého Cr3+, prípadne titračným stanovením nespotrebovanej kyseliny chrómovej.

    Variantne možno stanovenie realizovať na vhodných jednoúčelových automatických analyzátoroch na stanovenie uhlíka, v ktorých sa spravidla detekuje oxid uhličitý uvoľnený spálením vzorky infračervenou spektroskopiou.

    3.

    Celkový dusík

    Celkový dusík sa stanovuje metódou podľa Kjeldahla alebo dusík možno stanoviť na jednoúčelových automatických analyzátoroch s teplotnovodivostnou detekciou.

    4.

    Stanovenie prístupných foriem živín

    Obsahy prijateľných živín sa stanovujú vo vhodne zvolených extraktoch. Najčastejšie používané sú extrakčné roztoky podľa Mehlicha II, Mehlicha III, Berger-Truoga, Barona a Lindsay-Norvella.

    Extrakčný roztok MEHLICH II

    Metóda je určená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa stanovuje fosfor, draslík, vápnik, horčík, možno stanoviť aj sodík, mangán a zinok.

    Extrakčný roztok MEHLICH III

    Tento vyluhovací roztok dobre modeluje prístupnosť živín v pôde pre rastliny. V extrakte sa stanovuje fosfor, draslík, vápnik, horčík, možno stanoviť aj sodík, meď, mangán, zinok a železo.

    Extrakcia pôdy vodou za varu (podľa Bergera a Truoga)

    V extrakte vodou za varu sa stanovuje predovšetkým bór a molybdén pre výbornú koreláciu s príjmom týchto prvkov rastlinami.

    Extrakcia prístupných mikroelementov podľa Barona

    Metóda je určená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa stanovuje železo, zinok, mangán, meď, možno stanoviť aj vápnik a horčík, prípadne ťažké kovy kadmium, olovo, ortuť, chróm, nikel.

    Extrakcia podľa Lindsaya a Norvella

    Uvedený extrakčný postup sa používa na stanovenie medi, zinku, mangánu a železa, môže sa použiť aj na stanovenie olova, kadmia, niklu a chrómu. Mierne alkalická reakcia extrakčného činidla a prítomnosť iónov vápnika obmedzuje rozpúšťanie karbonátov, takže sa zníži aj extrakcia okludovaných mikroelementov, ktoré sú pre rastliny neprístupné.

    5.

    Stanovenie živín, prípadne cudzorodých látok v extrakte lúčavkou kráľovskou za horúca (uzančné celkové obsahy)

    Postup je určený pre vzorky minerálnych a organických pôd. V mineralizáte možno stanoviť uzančné celkové obsahy Li, Be, Na, Mg, Al, P, K, Ca, Cr, Mn, Fe, Co, Ni, Cu, Zn, As, Se, Sr, Mo, Cd, Sn, Sb, Ba, Pb, Bi, prípadne ďalšie, postup nie je určený na stanovenie C, N a halogénov.

    Upravená vzorka sa rozkladá zmesou kyseliny chlórovodíkovej a kyseliny dusičnej (3+1, obj.) za varu.

    6.

    Stanovenie celkových obsahov vybraných prvkov

    Rozklad vzoriek sa podľa požadovaných stanovení robí dvomi základnými postupmi, a to metódou kyselinovej mineralizácie a metódou tlakovej mineralizácie s mikrovlnným ohrevom.

    V extraktoch a mineralizátoroch sa jednotlivé elementy stanovujú vhodne zvolenými validovanými analytickými postupmi. Kritériom pre voľbu je vhodnosť použitia metodiky pre stanovený element a jeho detekčný limit.

    Odporúčanými metodikami sú najmä plameňová atómová absorpčná spektrofotometria, atómová absorpčná spektrometria s hydridovou technikou, atómová absorpčná spektrofotometria elektorickou atomizáciou, atómová emisná spektrometria s indukčne viazanou plazmou.

    Celkový obsah ortuti je vhodné stanovovať metódou studených pár po predchádzajúcej mineralizácii zmesou kyselín v Klainovom systéme alebo sa stanovuje na jednoúčelovom automatickom ortuťovom analyzátore so spektrometrickou detekciou.

    7.

    Ďalšie stanovenia

    Ak ide o riziká kontaminácie, stanovujú sa organické cudzorodé, najmä polycyklické aromatické uhľovodíky – PAH, polychlorované bifenyly – PCB a organochlórované zlúčeniny po predchádzajúcej extrakcii organickým rozpúšťadlom vhodnou analytickou technikou.

    Ak ide o silne kyslé pôdy s predpokladanou nízkou tlmivosťou, stanovuje sa katiónová výmenná kapacita – obsah bázických katiónov (indikátora TUOL) a výmenná acidita medzinárodnou metodikou monitoringu vo výluhu chloridu bárnatého, prípadne chloridu draselného.

    Príloha č. 7 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    VZOR EVIDENCIA O POUŽITÍ PRIEMYSELNÝCH HNOJÍV, HOSPODÁRSKYCH HNOJÍV A POMOCNÝCH LÁTOK NA LESNÝCH POZEMKOCH

    Vlastník lesného pozemku:

    Fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkujúca lesnú výrobu:

    Prevziať prílohu - Vzor 07

    Príloha č. 8 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    VZOREVIDENCIA O HNOJENÍ POZEMKU, JEHO VLASTNOSTIACH, STRIEDANÍ PLODÍN A AGROTECHNIKE V PRIEBEHU DESIATICH ROKOV NA POĽNOHOSPODÁRSKYCH POZEMKOCH

    Prevziať prílohu - Vzor 08

    Príloha č. 9 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    VZORPREHĽAD O SPOTREBE HNOJÍV V POĽNOHOSPODÁRSKOM PODNIKU

    Prevziať prílohu - Vzor 09

    Príloha č. 10 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    SPÔSOB SPRACOVANIA BILANČNÉHO POROVNANIA ŽIVÍN NA POĽNOHOSPODÁRSKOM POZEMKU

    Prevziať prílohu - Vzor 10

    Príloha č. 11 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    URČENIE VSTUPU ŽIVÍN V ORGANICKÝCH A ORGANICKO-MINERÁLNYCH HNOJIVÁCH VLASTNEJ VÝROBY, HOSPODÁRSKYCH HNOJIVÁCH A UPRAVENÝCH ČISTIARENSKÝCH KALOCH

    Hnojivo Obsah živín v kg . t-1 hospodárskeho hnojiva, upraveného
    kalu a organického a organicko-minerálneho hnojiva
    dusík (N)* fosfor (P) draslík (K)
    Maštaľný hnoj 4,2 1,1 5,0
    Hnojovica hov. dobytka 3,0 0,7 4,2
    Hnojovica ošípaných 5,0 1,3 1,9
    Hydinový trus 10,0 2,4 4,2
    Močovka 2,5 0,0 3,7
    Upravený kal 6,0 3,5 0,7
    Kompost
    (organické a organicko-minerálne hnojivá)     		7,0 1,7 2,1

    Koeficienty na prepočet prvkov na oxidy a opačne:

    Oxidy na prvky Prvky na oxidy
    NO3- . 0,226 = N N . 4,429 = NO3-
    NH4+. 0,776 = N N . 1,288 = NH4+
    P2O5 . 0,436 = P P . 2,291 = P2O5
    K2O . 0,830 = K K . 1,205 = K2O
    MgO . 0,603 = Mg Mg . 1,658 = MgO
    CaO. 0,715 = Ca Ca . 1,399 = CaO

    Hodnoty bilančných prebytkovpodľa jednotlivých živín

    Bilančný prebytok dusík (N) fosfor (P) draslík (K)
    kg.ha-1
    nízky do 20 do 10 do 20
    stredný 21 - 50 10 - 20 21 - 50
    vysoký nad 50 nad 20 nad 50

    Príloha č. 12 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    TABUĽKA ČERPANIA ŽIVÍN ÚRODOU HLAVNÉHO A VEDĽAJŠIEHO PRODUKTU

    Skupina plodín+plodiny Plodina Zberový
    produkt    		 Odber živín v kg na 1 tonu produktu
    dusík (N) fosfor (P) draslík (K)
    Obilniny— pšenica ozimná
    — pšenica jarná
    — jačmeň ozimný
    — jačmeň jarný sladovnícky
    — jačmeň jarný kŕmny
    — raž
    — ovos
    — triticale
    — kukurica na zrno
    — proso
    — pohánka
    — miešanka ozimná na zrno
    — miešanka jarná na zrno
    — obilniny s podsev. ďateliny
    — obilniny s podsev. lucerny     		pšenica ozimná zrno 18,5 3,3 3,7
    slama 5,0 0,9 11,0
    zrno+slama 23,0 4,1 13,6
    jačmeň ozimný zrno 17,0 3,4 5,0
    slama 5,5 0,9 11,0
    zrno+slama 22,5 4,3 16,0
    jačmeň jarný zrno 16,5 3,5 4,5
    slama 6,0 1,0 11,0
    zrno+slama 21,3 4,3 13,3
    raž ozimná zrno 16,0 3,5 5,0
    slama 4,2 1,0 10,0
    zrno+slama 21,0 4,7 17,0
    triticale zrno 18,0 3,8 4,6
    slama 5,5 0,9 12,5
    zrno+slama 24,1 4,8 18,4
    ovos zrno 18,8 3,9 5,0
    slama 5,7 1,5 17,8
    zrno+slama 25,1 5,6 24,6
    kukurica
    na zrno     		zrno 15,0 3,5 4,2
    slama 12,5 1,7 20,8
    zrno+slama 27,5 5,0 25,0
    Priemerný odber živín obilninami zrno 18,0 4,0 5,0
    slama 5,5 1,0 12,0
    zrno+slama 23,0 5,0 17,0
    Strukoviny- hrach, peluška, bôb,
    bôb s podsevom ďateliny
    alebo lucerny, vika jarná,
    fazuľa, lupina, šošovica     		hrach
    peluška     		zrno 35,5 3,6 8,3
    slama 15,0 1,5 15,0
    zrno+slama 50,5 5,1 23,3
    sója zrno 54,0 7,2 18,7
    slama 10,0 1,3 9,5
    zrno+slama 68,0 8,5 28,2
    Priemerný odber živín strukovinami zrno 41,9 4,6 10,1
    slama 10,4 0,8 11,1
    zrno+slama 54,4 5,6 23,4
    Technické plodiny
    - olejniny a priadne
    rastliny    - repka ozimná a jarná
    - horčica na zrno
    - horčica na zeleno
    -mak
    - slnečnica
    - ľan olejný
    - ľan priadny     		repka ozimná
    a jarná     		semeno 33,5 7,0 8,3
    slama 6,6 1,3 19,0
    sem.+slama 45,4 9,3 42,5
    repka jarná semeno 33,5 7,0 8,3
    slama 6,6 1,3 19,0
    sem.+slama 45,4 9,3 42,5
    slnečnica semeno 28,0 7,0 19,9
    org. zvyšky 15,0 3,9 41,5
    sem.+zvyšky 55 11,0 60,0
    ľan priadny semeno 30,0 7,0 8,0
    org. zvyšky 5,5 1,2 12,8
    sem.+zvyšky 46,5 10,6 46,4
    Priemerný odber živín technickými
    plodinami    		 semeno 33,0 7,0 8,0
    org. zvyšky 6,0 1,5 17,0
    sem.+zvyšky 46,0 10,0 44,0
    Okopaniny - zemiaky zemiaky skoré hľuzy 3,0 0,5 4,4
    zemiaky ostatné hľuzy 3,5 0,5 4,5
    Okopaniny - repa- cukrová repa
    - cukrová repa sadzačka
    - kŕmna repa
    - čakanka     		cukrová repa buľvy 2,0 0,3 2,0
    skrojky 4,0 0,4 4,5
    buľvy+skroj. 4,8 0,6 5,2
    kŕmna repa buľvy 1,4 0,1 1,3
    skrojky 2,8 0,4 4,0
    buľvy+skroj. 2,5 0,3 2,9
    čakanka koreň 1,4 0,1 1,3
    skrojky 2,8 0,4 4,0
    koreň+skroj. 2,5 0,3 2,9
    Priemerný odber živín okopaninami buľvy-hľuzy 2,5 0,4 3,5
    listy 3,0 0,4 4,1
    buľvy+listy 3,5 0,4 4,0
    Poľná zelenina hlúboviny 4,5 0,9 4,8
    cibuľová
    zelenina     		2,8 0,5 4,5
    koreňová zelenina 4,2 0,8 6,5
    plodová zelenina 2,4 0,4 3,0
    listová zelenina 3,0 0,5 5,0
    Kŕmne plodiny- kukurica na zeleno a siláž
    - ovos a bôb na senáž
    - ozimná miešanka na zeleno
    - jarná miešanka na zeleno     		silážna kukurica zelená hmota 3,0 0,4 2,5
    kukurica na zeleno zelená hmota 3,0 0,4 2,5
    obilniny na zeleno zelená hmota 3,5 0,6 4,3
    struk.-obil. miešan. zelená hmota 3,5 0,6 4,3
    Priemerný odber živín kŕmnymi
    plodinami    		 zelená hmota 3,3 0,5 3,7
    Ďatelinoviny - ďatelina,
    lucerna a krycie plodiny     		ďatelina zelená hmota 6,5 0,7 3,2
    lucerna zelená hmota 6,0 0,6 5,0
    Priemerný odber živín ďatelinovinami zelená hmota 6,0 0,6 4,0
    Vinice - priemerný odber živín hrozno 2,0 0,5 3,0
    listy a drevo 4,5 1,1 4,7
    hrozno+listy a drevo 6,5 1,6 7,7
    Chmeľnice - priemerný odber živín hlávky 90,0 17,5 83,0
    listy a drevo
    hlávky+listy a drevo
    Ovocie jablká a hrušky plody 0,7 0,1 1,3
    slivky plody 4,0 0,7 5,8
    marhule plody 4,0 0,6 5,0
    broskyne plody 3,0 0,7 7,5
    čerešne a višne plody 5,0 0,6 5,0
    ríbezle a egreše plody 7,7 1,1 3,6
    maliny plody 7,7 1,1 3,6
    jahody plody 7,7 1,1 3,6
    Trávy a ďatelinotrávy ďatelinotráva zelená hmota 6,1 0,7 3,2
    trávy na or. pôde zelená hmota 3,9 0,6 3,9
    lúky a pasienky zelená hmota 4,0 0,7 3,5
    Priemerný odber živín trávami a ďatelinotr. zelená hmota 4,5 0,7 3,5
    Priemerný odber živín za skupinu plodín sa použije za plodiny, ktoré nie sú uvedené v stĺpci „Plodina".

    Príloha č. 13 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    VÝSLEDNÁ BILANCIA ŽIVÍN ZA CELÚ OBHOSPODAROVANÚ VÝMERU POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY

    Prevziať prílohu - Tabuľka 13

    Príloha č. 14 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    SPÔSOB SPRACÚVANIA BILANČNÉHO POROVNANIA PÔDNEJ ORGANICKEJ HMOTY NA POĽNOHOSPODÁRSKOM POZEMKU

    (vyjadrenej saldom humusu)

    Parcela č.
    Korekčný vplyv plodiny osevného postupu na saldo humusu v pôde pozemku
    Plodina Výmera
    ha     		Korekčný faktor
    (z prílohy č. 16)     		Saldo humusu v tonách
    Spôsob výpočtu: 1 2 1 x 2
    ozimná pšenica 10 -3,75 (A) -37,5
    Výpočet dodaného humusu z hospodárskych hnojív, slamy a ďalších vedľajších produktov
    Organická hmota Výmera
    ha     		Dávka
    v tonách     		Koeficient tvorby
    humusu
    (z prílohy č. 15)     		Dodaný humus v tonách
    Spôsob výpočtu: 1 2 3 1 x 2 x 3
    slama 10 5 0,135 (B) 6,75
    hnojovica ošíp. 10 10 0,105 (C) 1,05
    Bilančné saldo humusu celkom v tonách : (A+B+C) -29,7

    Poznámka: (A) - hodnota predstavuje korekčný vplyv plodiny osevného postupu na
    saldo humusu v pôde parcely; v závislosti od jej vplyvu môže byť
    kladná alebo záporná,
    Poznámka: (B), (C) - hodnoty predstavujú dodaný humus z hospodárskych hnojív, slamy
    a ďalších vedľajších produktov aplikovaných na poľnohospodársky
    pozemok.

    Príloha č. 15 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    KOEFICIENTY TVORBY HUMUSU Z JEDNOTLIVÝCH DRUHOV ORGANICKÝCH HNOJÍV

    Druh organického
    hnojiva    		 Koeficient tvorby humusu
    v tonách na jednotku
    organickej hmoty
    Maštaľný hnoj 0,05/t
    Hnojovica 5 % suš. 0,07/m3
    Hnojovica 7,5 % suš. 0,105/m3
    Hnojovica 10 % suš. 0,14/m3
    Slama obil. a kukurice 0,135/t
    Repný list 0,015/t
    Kompost z odpadovej
    biomasy     		0,061/t
    Kompost z mašt. hnoja 0,075/t
    Čistiarenský kal -
    odvodnený (18 % suš.)     		0,15/m3

    Príloha č. 16 k vyhláške č. 338/2005 Z. z.

    KOREKČNÝ FAKTOR VPLYVU PLODÍN OSEVNÉHO POSTUPU NA VÝPOČET SALDA HUMUSU

    Plodina Pôdny druh Korekčný faktor
    v tonách na ha
    Obilniny s odvozom slamy
    Priadne rastliny     		ľahká -3,50
    stredná -3,75
    ťažká -4,00
    Cukrová repa s odvozom
    lístia a skrojkov     		ľahká -9,00
    stredná -10,00
    ťažká -10,00
    Silážna kukurica ľahká -6,75
    Kukurica na zrno stredná -7,50
    Zemiaky ťažká -8,25
    Strukoviny
    Olejniny     		ľahká +2,25
    stredná +2,50
    ťažká +2,75
    Viacročné krmoviny
    na ornej pôde     		ľahká +6,75
    stredná +7,50
    ťažká +8,25
    Podsevy ľahká +2,50
    stredná +3,00
    ťažká +3,00
    Strniskové plodiny ľahká +1,00
    stredná +1,25
    ťažká +1,50

Poznámky

  • 1)

    STN 48 1000 Odber a príprava vzoriek lesných pôd pri zisťovaní zdravotného stavu lesa.

  • 2)

    Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 392/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach.

  • 3)

    § 3, 4 a 5 zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z.

Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore