Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov 33/1962 účinný od 01.04.1964 do 31.12.1964

§ 1
Príjem z pracovnej činnosti (K § 10 zákona)

(1)
Za príjem z pracovnej činnosti sa pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny považujú:
a)
základné odmeny,
b)
prémie,
c)
vyrovnávacie príspevky poskytované družstevníkom z prostriedkov družstva alebo zo štátnych prostriedkov,*)
d)
hodnota naturálnych požitkov, poskytovaných družstevníkovi činnému v družstve, ktoré dosiaľ nezaviedlo peňažné odmeňovanie.
(2)
Za čas od 1. apríla 1962 do 31. decembra 1963 sa základnými odmenami a prémiami rozumejú tieto príjmy po zrážke podielu družstevníka na príspevku na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia vykonanej podľa predpisov platných do 31. decembra 1963.
(3)
Naturálne požitky sa oceňujú sumou 1 500 Kčs za každý kalendárny rok, sumou 125 Kčs za každý kalendárny mesiac a sumou 4 Kčs za každý kalendárny deň.

§ 2

(1)
Priemerná denná pracovná odmena sa vypočíta z úhrnu príjmov uvedených v § 1 (ďalej len „započítateľné príjmy“) zúčtovaných v družstve za posledných 12 kalendárnych mesiacov, ktoré bezprostredne predchádzali dňu, keď vznikla práceneschopnosť, alebo keď družstevník prestal v družstve pracovať z dôvodu ošetrovania člena rodiny, alebo keď družstevníčka prestala v družstve pracovať pre tehotnosť alebo materstvo (ďalej len „rozhodné obdobie“); ak sa v rozhodnom období zúčtovali doplatky, prípadne prémie za posledný aj za predchádzajúci kalendárny rok, prizerá sa len na doplatky a prémie za posledný kalendárny rok.
(2)
Pri výpočte priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníka, ktorý v rozhodnom období ukončil učebný pomer k družstvu, prizerá sa len na započítateľné príjmy za dobu po skončení učebného pomeru, ktoré sa mu zúčtovali ako družstevníkovi za prácu vykonanú v tejto dobe.
(3)
Ak nemal družstevník po časť rozhodujúceho obdobia započítateľné príjmy, pretože konal službu v ozbrojených silách alebo mal neplatenú dovolenku alebo družstevníčka mala materskú dovolenku, prípadne ďalšiu materskú dovolenku (§ 21e zákona), určí sa priemerná denná pracovná odmena len za tú časť rozhodujúceho obdobia, po ktorú v družstve pracovali.
(4)
Ak družstevník prestúpil v rozhodnom období z družstva do družstva alebo znovu vstúpil do družstva, určí sa priemerná denná pracovná odmena len za časť rozhodného obdobia po prestupe, prípadne po vstupe do družstva.
(5)
Ak družstevník pracoval v družstve po kratší čas než po celý kalendárny mesiac z niektorého z dôvodov uvedených v odsekoch 2 až 4 alebo ak nezačal dosiaľ vôbec v družstve pracovať, určí sa priemerná denná pracovná odmena z odmien, ktoré dosahovali v družstve ostatní družstevníci v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov za tú istú prácu alebo za prácu toho istého druhu.

§ 3

(1)
Priemerná denná pracovná odmena sa určí tak, že sa úhrn započítateľných príjmov za rozhodujúce obdobie, prípadne jeho časť (§ 2), po zaokrúhlení na celé koruny nahor delí počtom pracovných dní pripadajúcich na toto obdobie; pritom sa však od tohto počtu pracovných dní odpočítajú pracovné dni, za ktoré patrilo nemocenské alebo podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo družstevníčke peňažná pomoc v materstve, prípadne po ktoré mala ďalšiu materskú dovolenku (§ 21e zákona), ako aj pracovné dni zameškané pre ospravedlnenú prekážku v práci, a pripočítajú sa k nemu pracovné dni, ktoré družstevník zameškal neospravedlnene v čase medzi koncom rozhodujúceho obdobia a dňom vzniku nároku na dávku.
(2)
Pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny sa považujú za pracovné dni všetky dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa všeobecne platných predpisov; pracovným dňom sa kladú na roveň dni pracovného pokoja, za ktoré sa poskytuje pracovníkom v pracovnom pomere náhrada mzdy.
(3)
Priemerná denná pracovná odmena vypočítaná podľa predchádzajúcich ustanovení sa zaokrúhľuje na celé koruny, a to pri halierovej sume až do 50 halierov smerom nadol a pri vyššej halierovej sume smerom nahor.

§ 10
Percentuálna sadzba (K § 11 zákona)

(1)
Percentná sadzba nemocenského, podpory pri ošetrovaní člena rodiny a peňažnej pomoci v materstve za prvých 18 týždňov (§ 21 ods. 3 zákona) sa určí podľa dĺžky doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve zistenej k prvému dňu, od ktorého patrí dávka.
(2)
Ak dovŕšil družstevník počas trvania pracovnej neschopnosti alebo karantény dobu neprerušenej činnosti v tom istom družstve, ktorá odôvodňuje vyššiu percentnú sadzbu nemocenského, patrí mu po dovŕšení tejto doby nemocenské vo vyššej sadzbe; to platí obdobne pre podporu pri ošetrovaní člena rodiny a pre peňažnú pomoc v materstve, pokiaľ sa určí podľa dĺžky doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve (§ 21 ods. 3 zákona).
(3)
Úhrnná výsledná suma dávky za príslušný počet pracovných dní sa zaokrúhľuje na celé koruny, a to pri halierovej sume do 50 halierov smerom nadol a pri halierovej sume nad 50 halierov smerom nahor.

§ 17
- Zrušený od 1. 4. 1964.

§ 35
Prídavky na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine

(1)
Prídavky na deti sa družstevníkom priznávajú a vyplácajú, pokiaľ sú splnené ostatné určené podmienky, aj na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine:
a)
ak ide o prechodný pobyt dieťaťa mimo územia Československej socialistickej republiky z dôvodov liečenia, rekreácie alebo štúdia,
b)
ak dieťa sprevádza svojho rodiča, ktorý je zamestnaný v cudzine na prechodný čas, alebo
c)
ak poskytovanie prídavkov na deti je dohodnuté medzištátnym dohovorom.
(2)
Zrušený od 1. 4. 1964.

§ 43

(1)
Družstevníkovi, ktorý bol pred vstupom do družstva pracovníkom v pracovnom pomere, získal v dôchodkovom zabezpečení zamestnancov aspoň 5 rokov, potom bol vyslaný okresným národným výborom do vedúcej funkcie v jednotnom roľníckom družstve na kádrové posilnenie družstva a plní v družstve svoje poslanie podľa zistenia okresného národného výboru, náležia dávky dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov, ak sú tieto predpisy pre družstevníka priaznivejšie; pritom nesmie byť dôchodok vymeraný z nižšej priemernej mesačnej pracovnej odmeny, než by robila dvanástina priemerného ročného zárobku vypočítaného ku dňu vstupu do družstva podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov. Činnosť v družstve sa posudzuje pre účely dôchodkového zabezpečenia zamestnancov ako činnosť v III. pracovnej kategórii.
(2)
Družstevníkovi, ktorý bol pred vstupom do družstva pracovníkom v pracovnom pomere, získal v dôchodkovom zabezpečení zamestnancov aspoň 5 rokov a vstúpil potom bezprostredne do družstva v pohraničí v rámci organizovaného náboru pre doosídlenie pohraničia, náležia dávky dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov, ak sú tieto predpisy pre družstevníka priaznivejšie; inak platí aj tu ustanovenie odseku 1 o výške priemernej mesačnej pracovnej odmeny a o hodnotení činnosti v družstve pre účely dôchodkového zabezpečenia zamestnancov.
(3)
Ak vstúpil alebo ak vstúpi bezprostredne do družstva pracovník v pracovnom pomere, ktorý získal v dôchodkovom zabezpečení zamestnancov aspoň 5 rokov a ak ide o nárok na starobný dôchodok, aspoň 10 rokov, posudzuje sa jeho nárok na dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov, ak sú tieto predpisy pre neho priaznivejšie; pritom sa priemerný ročný zárobok určí z pracovných odmien dosiahnutých v družstve a z hrubých zárobkov z činnosti v pracovnom pomere, ktoré družstevník dosiahol za posledných 10, prípadne 5 rokov pred vznikom nároku na dôchodok.
(4)
Za bezprostredný vstup do družstva sa považuje, ak pracovník v pracovnom pomere vstúpil do družstva do troch mesiacov od skončenia činnosti v pracovnom pomere. Za bezprostredný vstup do družstva sa považuje tiež, ak sa pracovník v pracovnom pomere stal jednotlivo hospodáriacim roľníkom ako osídlenec poľnohospodárskej pôdy alebo na pôde pridelenej podľa predpisov o pozemkovej reforme a potom vstúpil do družstva do konca kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom sa družstvo založilo, a zotrval v ňom.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne tiež o nárokoch družstevníkov, ktorí boli pred vstupom do družstva členmi výrobných družstiev alebo príslušníkmi ozbrojených síl; neplatia však pre družstevníkov, ktorým vznikol a trvá nárok na starobný dôchodok (výsluhový dôchodok príslušníkov ozbrojených síl) alebo invalidný dôchodok z činnosti pred vstupom do družstva.

§ 70

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1962.
Čl. II


Kde sa v druhom oddieli vyhlášky č. 33/1962 Zb. hovorí o členoch družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, rozumejú sa nimi aj družstevníci uvedení v § 8 ods. 2 zákona.
Čl. III


Sumy uvedené družstvami za prvý štvrťrok roku 1964 na príspevok na úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov vo výške 4 % skutočných celkových peňažných výnosov družstva sa považujú za preddavok na príspevok vo výške 11,2 % úhrnu peňažných pracovných odmien družstevníkov za to isté obdobie.