Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú typy hnojív, obsah rizikových prvkov, podmienky odberu, skladovania a metódy skúšania hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok 26/2001 účinný od 15.03.2004 do 15.12.2005
Platnosť od: | 01.02.2001 |
Účinnosť od: | 15.03.2004 |
Účinnosť do: | 15.12.2005 |
Autor: | Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky |
Oblasť: | Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, Ochrana životného prostredia |
Originál dokumentu: |
Zobraziť iba vybrané paragrafy: | Zobraziť |
UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE!
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
ktorou sa ustanovujú typy hnojív, obsah rizikových prvkov, podmienky odberu, skladovania a metódy skúšania hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 17 písm. b) zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách (ďalej len „zákon") ustanovuje:
§ 1 - Táto vyhláška upravuje
typy hnojív, zloženie, balenie, označovanie, rizikové prvky a ich limitné hodnoty pre jednotlivé skupiny hnojív a pôdy a prípustné odchýlky a limitné hodnoty pre hospodárske hnojivá,
odber vzoriek hnojív,
analytické metódy skúšania hnojív a biologické skúšky,
skladovanie hnojív.
§ 2
Typy hnojív, pestovateľských substrátov a požiadavky na pôdne pomocné látky sú uvedené v prílohe č. 1.
§ 3
Rizikové prvky sú: kadmium (Cd), olovo (Pb), ortuť (Hg), arzén (As), chróm (Cr). Pre organické hnojivá, pestovateľské substráty a hospodárske hnojivá sú rozšírené o meď (Cu), molybdén (Mo), nikel (Ni), zinok (Zn) a selén (Se). Limitné hodnoty pre hnojivá a pôdy sú uvedené v prílohe č. 2.
Prípustné odchýlky od hodnôt jednotlivých zložiek a ich súčtu sú uvedené v prílohe č. 3.
Ak sú údaje uvedené ako maximálne alebo minimálne alebo ak je uvedené ich rozmedzie, odchýlky nie sú povolené. Rozsah odchýlok berie do úvahy neovplyvniteľné chyby vznikajúce pri výrobe, odbere vzoriek alebo pri chemickej analýze kontrolných vzoriek.
Kladné odchýlky v zrnitosti a v chemickom zložení sa neberú do úvahy, ak ide o základné živiny a hlavnú frakciu.
§ 4
Balené hnojivá, pestovateľské substráty a pôdne pomocné látky uvádzané na trh majú označenie uvedené na obale alebo s obalom pevne spojené.
Označenie živín slovne a chemickými značkami je uvedené v prílohe č. 4.
Obsah živín v hnojivách je uvedený v označení hnojiva v hmotnostných percentách buď ako celé číslo, alebo s presnosťou na jedno desatinné miesto; vo viaczložkových hnojivách v poradí: N, P (P2O5), K (K2O).
Formy a rozpustnosť živín sú uvedené v označení v hmotnostných percentách, ak príloha č. 1 neustanovuje iný spôsob.
Hmotnosť alebo objem uvedený v označení na obale alebo dodávke je čistá hmotnosť alebo čistý objem hnojiva.
Odseky 2 až 5 platia pre pestovateľské substráty a pôdne pomocné látky obdobne.
Hnojivá zodpovedajúce typu uvedenému v prílohe č. 1 sa na trh uvádzajú výhradne balené, ak je to uvedené v stĺpci 7 tejto prílohy.
§ 5
Odber vzoriek výrobku zahŕňa odber čiastkových vzoriek, vytvorenie súhrnných a konečných vzoriek, uchovávanie a označovanie konečných vzoriek vrátane vyhotovenia protokolu o odbere vzorky.
Na odber vzoriek sa používa, ak ide o
tuhé výrobky, mechanické zariadenie výrobcu určené na odber vzoriek výrobkov, ktoré je v pohybe alebo ktorým sa pri odbere pohybuje, alebo vzorkovače, napríklad rúrkové, ploché lopatky a špirálové vzorkovače vhodné z hľadiska veľkosti šarže a častíc výrobku,
kvapalné výrobky, vzorkovacia pumpa, vzorkovacia trubica so spodným uzáverom a vzorkovacia nádoba.
Na delenie vzorky sa používa delič, výnimočne sa vzorka delí kvartáciou.
Pomôcky na odber vzoriek nesmú byť z materiálu, ktorý môže ovplyvniť kvalitu vzorky.
Ak je šarža veľká alebo uložená takým spôsobom, že z nej nemožno odobrať jednotlivé čiastkové vzorky, za šaržu sa považuje len tá jej časť, ktorá umožní odber čiastkových vzoriek.
Hmotnosť čiastkovej vzorky odobranej z voľne uložených výrobkov, balených výrobkov s hmotnosťou obsahu nad 50 kg alebo s objemom nad 50 l, musí byť najmenej 200 g okrem čiastkovej vzorky odobranej mechanickým zariadením z pohybujúceho sa výrobku.
Najmenší počet čiastkových vzoriek podľa veľkosti šarže a druhu výrobku je uvedený v prílohe č. 5.
Z čiastkových vzoriek odobraných z jednej šarže sa vytvorí jedna súhrnná vzorka. Takýmto spôsobom sa vytvoria dve súhrnné vzorky, ak sa pri výrobkoch, ktoré sa skladajú z viacerých súčastí ako z jednej súčasti určujúcej typ a majú sklon k porušeniu zmesi, použije na odber vzorky rúrkový vzorkovač.
Z každej súhrnnej vzorky alebo z každej redukovanej súhrnnej vzorky sa vytvoria najmenej tri konečné vzorky.
Hmotnosť konečnej vzorky tuhých výrobkov je minimálne 1 kg, kvapalných výrobkov minimálne 500 g.
Pri balení s obsahom do 1 kg konečnú vzorku predstavuje jedno balenie alebo súbor viacerých balení.
Pomôcky na odber vzoriek, pracovné plochy a zberné nádoby na odber vzoriek musia byť čisté a suché.
Čiastkové vzorky sa odoberajú náhodne z celej šarže. Hmotnosť alebo objem odobraných čiastkových vzoriek je približne rovnaký.
Šarža tuhých výrobkov nebalených alebo v obaloch s hmotnosťou obsahu nad 100 kg sa rozdelí na približne rovnaké časti a z každej sa odoberie najmenej jedna čiastková vzorka.
Z vybraného balenia tuhého výrobku s hmotnosťou obsahu 100 kg a menej sa vzorka odoberie rúrkovým vzorkovačom alebo sa získa opakovaným delením celého obsahu balenia na deliči.
Z kvapalného výrobku sa čiastková vzorka odoberie po rozmiešaní, z emulzií, suspenzií a kašovitých zmesí iba z prúdu tečúceho výrobku.
Ak súhrnná vzorka obsahuje zhluky, tie sa roztlačia a opäť sa spoja so súhrnnou vzorkou. Na stanovenie veľkosti častíc sa použije pôvodná súhrnná vzorka.
Konečné vzorky sa uchovávajú šesť mesiacov od vyhotovenia protokolu o odbere vzorky v čistých, suchých, vlhkosť neprepúšťajúcich, vzduchotesných a uzavierateľných obaloch vyrobených z materiálov, ktoré neovplyvnia ich kvalitu. Po uzavretí obalu sa uzáver opatrí plombou, pečaťou, uzavieracími páskami alebo kombináciou týchto prostriedkov tak, aby nebolo možné obal otvoriť bez poškodenia.
Na obal konečnej vzorky sa pripojí štítok s týmito údajmi:
názov a druh výrobku,
meno, priezvisko, bydlisko a identifikačné číslo fyzickej osoby alebo obchodný názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ktorá výrobok dodala, doviezla alebo vyrobila,
adresa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ďalej len „kontrolný ústav"), meno a priezvisko oprávnenej osoby, ktorá vzorku odobrala,
dátum a miesto odberu vzorky,
číslo protokolu o odbere vzorky.
Konečné vzorky uchováva kontrolný ústav. Kontrolný ústav o každej konečnej vzorke vyhotoví protokol o odbere vzorky, ktorý obsahuje tieto údaje:
meno, priezvisko, bydlisko a prípadne identifikačné číslo fyzickej osoby alebo obchodný názov, sídlo a prípadne identifikačné číslo právnickej osoby, ktorá výrobok dodala, doviezla alebo ktorá výrobok, z ktorého bola odobraná vzorka, vyrobila,
názov a druh výrobku, z ktorého bola odobraná vzorka,
veľkosť a druh šarže, obsah jednotlivých súčastí výrobku, formy živín a ich rozpustnosť,
názov a adresu kontrolného ústavu, prípadne meno a priezvisko zamestnanca kontrolného ústavu, ktorý vzorku odobral,
miesto a dátum odberu vzorky,
druh balenia a spôsob skladovania,
číslo objednávky alebo číslo vyúčtovania objednávky, prípadne označenie dopravného prostriedku, z ktorého bola vzorka odobraná,
dôležité skutočnosti zistené pri odbere vzorky, mená, priezviská a podpisy zodpovedných osôb,
číslo protokolu.
§ 6
Chemické rozbory výrobkov sa vykonávajú postupmi uvedenými v prílohe č. 6.
Kontrolný ústav môže uznať výsledky laboratórnych skúšok hnojiva iných odborne spôsobilých domácich a zahraničných fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 5 ods. 7 zákona), ak tie predložia potvrdenie o tom, že chemické rozbory vykonávajú v súlade s platnými európskymi normami.
Biologické skúšky a testy vykonáva kontrolný ústav na poli, v skleníku, vo vegetačnej hale alebo v laboratóriu.
Biologické skúšky a testy sa vykonávajú takto:
výrobok sa testuje na plodinách, pre ktoré je určený,
z charakteru a deklarovaného spôsobu použitia výrobku sa odvodzuje výber druhu skúšky a lokalita, dĺžka testovania, metódy skúšania a hodnotené parametre,
na biologické skúšky sa vždy zaraďuje najmenej jeden kontrolný porovnávací variant,
v biologických skúškach majú testované varianty najmenej štyri opakovania,
rozsah a spôsob výkonu biologických skúšok a testov sa musí dodržať aj v prípade, že ich vykoná iná odborne spôsobilá fyzická osoba alebo právnická osoba,
žiadateľ o registráciu hnojiva je povinný kontrolnému ústavu na objektívne posúdenie poskytnúť kompletnú dokumentáciu o metódach a spôsobe testovania a vyhodnotenia výsledkov overovacích testov s hnojivami.
Mikrobiologické skúšky sa vykonávajú metódami, ktoré sú reprodukovateľné a majú čo najvyššiu záchytnosť mikroorganizmov.
§ 7
Tuhé priemyselné hnojivá sa skladujú v skladoch ako voľne uložené alebo balené.
Voľne uložené hnojivá sa skladujú v
hromadách označených názvom hnojiva najviac do výšky 6 m, vzdialených od seba najmenej 2 m,
oddeleniach (boxoch) označených názvom hnojiva, kde výška uloženého hnojiva môže dosahovať iba po hornú úroveň prepážky, alebo
zásobníkoch.
Hnojivá balené vo vreciach s hmotnostou 50 kg sa skladujú uložené na sebe do výšky najviac 1,5 m alebo na paletách najviac do výšky 3,5 m.
§ 8
Kvapalné hnojivá sa skladujú v nádržiach vybudovaných na tento účel a označených názvom uskladneného hnojiva, umiestnených v záchytnej vani, ktorej objem musí byť väčší, ako je objem najväčšej skladovacej nádrže umiestnenej vo vani.
Suspenzné hnojivá sa skladujú v nádržiach s účinným miešacím zariadením.
Pri skladovaní kvapalných hnojív sa musia dôsledne dodržiavať podmienky skladovania predpísané ich výrobcom.
§ 9
Skladovacie priestory hospodárskych hnojív musia byť prispôsobené skutočnej produkcii hnoja v podniku za obdobie
6 mesiacov pri vyvážke hnoja dvakrát ročne,
10 mesiacov pri vyvážke hnoja jedenkrát ročne.
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na hospodárske hnojivá uložené na pôde pred ich použitím.
Zásobníky na uskladnenie hnojovice musia stačiť na päťmesačnú produkciu v podniku, pri močovke a hnojovke je potrebná kapacita na štvormesačnú produkciu v podniku. Pri prevádzkovaných zásobníkoch musí byť vylúčený prítok povrchových vôd.
§ 10
Pri používaní hnojív, hospodárskych hnojív a pôdnych pomocných látok na poľnohospodárskej pôde nesmie prísť k ich priamemu prieniku alebo k splaveniu do povrchových vôd alebo na vedľajšie pozemky.
Pri používaní hnojovice alebo močovky sa musí zabrániť úniku amoniaku jej následným zapracovaním do pôdy.
Pri použití dusíka s cieľom rozložiť slamu alebo iné rastlinné zvyšky možno použiť hnojovicu alebo močovku v dávke do 80 kg dusíka na hektár.
Pri určovaní dávky hnojív sa vychádza z
potrieb plodiny na dosiahnutie predpokladanej úrody a kvality produkcie,
množstva prístupných živín v pôde a z podmienok stanovišťa (najmä z klímy, pôdneho druhu a typu),
pôdnej reakcie (pH), pomeru dôležitých katiónov (vápnika, horčíka a draslíka) a z množstva pôdnej organickej hmoty (humusu),
pestovateľských podmienok ovplyvňujúcich prístupnosť živín (predplodina, spracovanie pôdy, závlaha).
Údaje o obsahu živín v pôde poskytuje agrochemické skúšanie pôd podľa § 11 zákona. Chemickým rozborom sa stanovuje pôdna reakcia (pH) a obsah prístupných živín (P, K, Mg, Ca).
§ 11 - Hnojivá sa používajú podľa
vyhodnotenia chemických rozborov pôdy a lesných porastov,
vonkajších príznakov porúch výživy, rastu a vývoja lesných porastov a ich celkového stavu,
podmienok stanovišťa,
výsledkov predchádzajúceho použitia hnojív v lesných porastoch.
§ 12
Fyzické osoby obhospodarujúce poľnohospodársku pôdu alebo lesnú pôdu, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu alebo lesnú výrobu, evidované podľa osobitného predpisu1), alebo právnické osoby obhospodarujúce poľnohospodársku pôdu alebo lesnú pôdu, ktoré vykovávajú poľnohospodársku výrobu alebo lesnú výrobu, vedú evidenciu o použití hnojív, hospodárskych hnojív a pôdnych pomocných látok na poľnohospodárskej pôde a lesných pozemkoch podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 7.
Subjekty uvedené v odseku 1 obhospodarujúce poľnohospodársky pôdny fond poskytujú kontrolnému ústavu prehľad o spotrebe hnojív z evidencie vedenej podľa odseku 1 v požadovanej štruktúre.
§ 13
Na hnojenie sa nesmú používať priemyselné hnojivá, ktoré obsahujú viac ako 28 hmotnostných percent dusíka vo forme dusičnanu amónneho s výnimkou rokov 2001 až 2003. V roku 2001 až 2003 sa môže použiť na hnojenie dusičnan amónny s obsahom dusíka 34,4 % tak, aby dávka na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy neprekročila 115 kg hnojiva v príslušnom kalendárnom roku. Dusičnan amónny s obsahom dusíka 34,4 % možno použiť na hnojenie až do 30. apríla 2004.
§ 13a
Podniky, ktoré skladujú dusičnan amónny s obsahom dusíka 34,4 % na hnojenie, kategorizujú sa podľa kategorizácie podnikov.2)
§ 14
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februára 2001.
Pavel Koncoš v. r.
Prílohy
Poznámky
-
1)
§ 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.
-
2)
§ 4 zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
-
1)
Množstvo fosforečnanu rozpustného len v minerálnych kyselinách ako P2O5 nesmie byť vyššie ako 2 %.
-
2)
Pri hnojive, ktoré obsahuje iba fosforečnan hlinitovápenatý, sa musí uviesť iba rozpustnosť 7 (podľa tab. č. 2).
-
3)
Po odpočítaní vodorozpustného obsahu.
-
1)
5 mg/kg v hnojivách obsahujúcich iba zinok ako súčasť určujúcu typ.
-
2)
1 mg/kg pre substráty určené na pestovanie zeleniny a ovocia.
Dusíkaté hnojivá
13 % N
5 % MgO
dusičnanový dusík
oxid horečnatý vodorozpustný
dusičnanový dusík
obsah horčíka je vo forme vodorozpustnej soli vyjadrený ako oxid horečnatý
6 % N
9 % MgO
dusičnanový dusík
oxid horečnatý vodorozpustný
dusičnanový dusík
obsah horčíka je vo forme rozpustnej soli vyjadrený ako oxid horečnatý, minimálna hodnota pH 4
19 % N
5 % MgO
celkový, amónny a dusičnanový dusík
horčík vo forme vodorozpustnej soli ako oxid horečnatý
dusík ako celkový alebo ako amónny a dusičnanový, minimálny obsah dusičnanového dusíka 6 %
horčík vo forme vodorozpustnej soli ako oxid horečnatý
19 % N
5 % MgO
celkový, amónny a dusičnanový dusík
celkový oxid horečnatý
dusík ako celkový alebo ako dusičnanový a amónny, minimálny obsah dusičnanového dusíka 6 %
horčík ako celkový oxid horečnatý
Fosforečné hnojivá
Tabuľka č.1
Formy dusíka
Tabuľka č. 2
Rozpustnosť fosforečnanov (ako P2O5)
Draselné hnojivá
Hnojivá s vápnikom, horčíkom a sírou (hnojivá s druhotnými živinami)
99 % pod 10 mm
80 % pod 2 mm
MINERÁLNE VIACZLOŽKOVÉ HNOJIVÁ
NPK hnojivá
5 % P2O5
5 % K2O
živiny spolu 20 %
fosforečnan vo formách 1 až 8
vodorozpustný oxid draselný
5 % P2O5
5 % K2O
živiny spolu 20 %
fosforečnan vo formách 1 až 3, 8 a 9
vodorozpustný oxid draselný
5 % P2O5
5 % K2O
živiny spolu 20 %
fosforečnan vo formách 1 až 3
vodorozpustný oxid draselný
3 % P2O5
3 % K2O
živiny spolu 15 %
fosforečnan vo forme 1
vodorozpustný oxid draselný
4 % P2O5
4 % K2Oživiny spolu 20 %
fosforečnan vo formách 1 až 3
vodorozpustný oxid draselný
5 % P2O5
5 % K2Oživiny spolu 20 %
fosforečnan vo formách 1 až 3
vodorozpustný oxid draselný
NP hnojivá
5 % P2O5živiny spolu 18 %
fosforečnan vo formách 1 až 8
údaje o obsahu a ďalšie požiadavky podľa tabuliek č. 3 a 4
5 % P2O5živiny spolu 18 %
dusík vo formách 1 až 4
fosforečnan vo forme 1
5 % P2O5živiny spolu 18 %
fosforečnan vo formách 1 až 3
5 % P2O5živiny spolu 18 %
NK hnojivá
vodorozpustný oxid draselný
vodorozpustný oxid draselný
vodorozpustný oxid draselný
PK hnojivá
Tabuľka č. 3
Údaje o obsahu a ďalšie požiadavky na fosforečnú zložku minerálnych viaczložkových hnojív označovaných v štátoch Európskeho spoločenstva ako hnojivá Európskej únie
a) menej ako 2 % vodo rozpustného fosfo rečnanu ako P2O51)
b) 2 a viac % vodoroz pustného fosforeč nanu ako P2O51)
2
1,3
1
3
4
2,5
5
2
1
3
4
2,5
5
2
12)
7
2
53)
Tabuľka č. 4
Údaje o obsahu a ďalšie požiadavky na fosforečnú zložku minerálnych viaczložkových hnojív, ktoré nespĺňajú požiadavky na hnojivá Európskej únie
a) menej ako 2 % vodorozpustného fosforečnanu ako P2O5
b) 2 a viac % vodorozpustného fosforečnanu ako P2O5
2
1,3
Tabuľka č. 5
Jemnosť mletia (vyjadrená podsitným podielom)
Prídavok stopových živín k minerálnym jednozložkovým a viaczložkovým hnojivám - tabuľky typov 1 až 8
Poznámka:
Minerálne viaczložkové hnojivá určené výhradne na záhradkárske účely a pestovanie izbových a balkónových okrasných rastlín možno dodávať v nižšej koncentrácii, t. j. minimálny súčet živín tvorí matematický súčet prítomných živín plus 10 % relatívnych.
HNOJIVÁ, KTORÉ AKO SÚČASTI URČUJÚCE TYP OBSAHUJÚ IBA STOPOVÉ ŽIVINY
Bór
Kobalt
Meď
Železo
Mangán
Molybdén
Zinok
Vápenaté a horečnato-vápenaté hnojivá
Veľkosť častíc:
Druh A: častice od 0,09 mm do 0,5 mm min. 90 %
vápnik vyjadrený ako CaCO3
horčík vyjadrený ako MgCO3
Veľkosť častíc:
Druh A: častice od 0,09 mm do 0,5 mm min. 90 %
vápnik vyjadrený ako CaCO3
horčík vyjadrený ako MgCO3
Velikosť častíc:
Druh A: častice od 0,09 mm do 0,5 mm min. 90 %
Organické a organicko-minerálne hnojivá
Pestovateľské substráty
Organické a organicko-minerálne hnojivá
Poznámka: Vo všetkých typoch pestovateľských substrátov nesmie byť obsah nerozložiteľných prímesí vyšší ako 2 hmotnostné percentá maximálne.
Netypizované: Pôdne pomocné látky
Pôdne pomocné látky sú:
- mikroorganizmy uznané ako pôdne očkovacie látky;
- silikátové koloidy;
- inhibítor nitrifikácie: dikyándiamid;
- látky rastlinného pôvodu, ktoré pomáhajú zadržiavať živiny v pôde (najmä drevné vlákno, rašelina, kôra a výrobky z kôry), látky získané z kompostov v prípade, keď majú biologický pôvod bez škodlivých látok;
- minerálne látky, bentonit, bridlica, perlit, pemza, íl a ílové minerály, mleté horniny atď.
Požiadavky na pôdne pomocné látky
- Pôdne očkovacie látky nesmú obsahovať geneticky modifikované mikroorganizmy, humánne, veterinárne alebo rastlinné patogény.
- Výťažky musia byť vyrobené z takých kompostov, ktoré vyhovujú STN 46 5735, triede I.
- Pri manipulácii sa musia dodržať hygienicko-epidemiologické, fytosanitárne a veterinárne predpisy platné v Slovenskej republike.
1.
Minerálne hnojivá, pôdne pomocné látky
a)
minerálne hnojivá s fosforečnou zložkou, v ktorých hmotnostný zlomok celkového fosforu vyjadreného ako P2O5 je 5 % a viac:
b)
minerálne hnojivá s fosforečnou zložkou, v ktorých hmotnostný zlomok celkového fosforu vyjadreného ako P2O5 je menej ako 5 %, ostatné minerálne hnojivá neobsahujúce fosfor, pôdne pomocné látky
c)
minerálne vápenaté a horečnato-vápenaté hnojivá
2.
Organické hnojivá, substráty, hospodárske hnojivá
3.
Organicko-minerálne hnojivá
Pri organicko-minerálnych hnojivách podľa zloženia a spôsobu ich použitia sa uplatňujú limity pre minerálne alebo pre organické hnojivá.
Limitné hodnoty pre rizikové látky a rizikové prvky v pôdach
( ) Hodnoty (v zátvorke) platia pre štandardnú pôdu: obsah ílovej frakcie 25 % (frakcia 2µm) a obsah organickej hmoty 10 % - (v kg/kg .100).
Hodnoty pre iné pôdy sa môžu vypočítať na základe tabuľky č. 2 (v štandardnej pôde obsah ílu C = 25 % a obsah humusu H = 10 %).
X - Súbežne sa musí urobiť analýza vodorozpustných foriem fluóru, pričom sa za hranicu možného toxického pôsobenia považuje hodnota nad 5 mg . kg-1 vodorozpustných foriem.
A - referenčná hodnota znamená, že pôda nie je kontaminovaná, ak je koncentrácia prvku/látky pod touto hodnotou. V prípade, ak dosahuje, resp. prekračuje túto hodnotu, znamená to, že obsah tejto látky je vyšší, ako sú fónové (pozadové) hodnoty pre danú oblasť, prípadne vyššie, ako sú hodnoty medze citlivosti analytického stanovenia.
A1 - referenčná hodnota vzťahujúca sa na hodnotu A, platná pri stanovení rizikových/škodlivých látok vo výluhu 2M HNO3.
B - indikačná hodnota znamená, že kontaminácia pôd bola analyticky preukazná. Ďalšie štúdium a kontrola miesta znečistenia sa vyžaduje vtedy, ak vznik, rozloha a koncentrácia môžu mať negatívny vplyv na ľudské zdravie alebo na iné zložky životného prostredia.
C - indikačná hodnota pre asanáciu znamená, že ak koncentrácia prvku látky dosiahne túto hodnotu, je nevyhnutné okamžite vykonať definitívne analytické zmapovanie rozsahu poškodenia príslušného miesta a rozhodnúť o spôsobe nápravného opatrenia. Ak sa hodnoty koncentrácie nachádzajú v rozsahu B a C, je potrebné postupovať podobným spôsobom.
1.
MINERÁLNE JEDNOZLOŽKOVÉ HNOJIVÁ
Ak sa v označení musí uviesť viac ako jedna forma dusíka, prípustná odchýlka pre obsah každej formy dusíka tvorí jednu desatinu obsahu celkového dusíka v hnojive, najviac však 2 %.
Ak sa v označení musí uviesť viac ako jedna forma rozpustnosti fosforečnanu, prípustná odchýlka pre obsah každej formy fosforečnanu tvorí jednu desatinu obsahu celkového fosforečnanu v hnojive, najviac však 2 %. Toto ustanovenie neplatí pre podiel vodorozpustného P2O5, ktorý sa musí uvádzať. Stanovená odchýlka pre živiny sa nesmie celkove prekročiť pri žiadnom jednotlivom type hnojiva.
(hnojivá s druhotnými živinami)
2.
MINERÁLNE VIACZLOŽKOVÉ HNOJIVÁ
a)
pre jednotlivú živinu
dusík 1,1 N
oxid fosforečný 1,1 P2O5
oxid draselný 1,1 K2O
b)
záporné odchýlky od uvedeného celkového obsahu, maximálne:
hnojivo NP 1,5
hnojivo NK 1,5
hnojivo PK 1,5
hnojivo NPK 1,9
pri hnojivách NPK, NP, NK a PK s horčíkom pre horčík 0,9 MgO
pri hnojivách NPK, NP, NK a PK s uhličitanom vápenatým pre vápnik 3,0 CaCO3
c)
pre obsahy foriem dusíka a rozpustnosti fosforečnanov tvorí
prípustná odchýlka vždy podľa formy živiny alebo rozpustnosti
živiny jednu desatinu celkového obsahu živín v hnojive, najviac
2 %. Súčet odchýlok pre živiny stanovených pri každom jednotlivom
type hnojiva nesmie byť celkovo vyšší.
d)
pre chlorid 0,2 Cl-
3.
HNOJIVÁ SO STOPOVÝMI ŽIVINAMI
4.
MINERÁLNE HNOJIVÁ VÁPENATÉ A HOREČNATÉ
5.
ORGANICKÉ A ORGANICKO-MINERÁLNE HNOJIVÁ
a)
organické hnojivá pre jednotlivú živinu
dusík 0,2 N
oxid fosforečný 0,2 P2O5
oxid draselný 0,2 K2O
záporné odchýlky od uvedeného celkového obsahu, maximálne 0,5
b)
organicko-minerálne hnojivá pre jednotlivú živinu
dusík 1,0 N
oxid fosforečný 2,0 P2O5
oxid draselný 1,0 K2O
záporné odchýlky od uvedeného celkového obsahu, maximálne 0,5
1.
2.
Pri fosfore, draslíku, vápniku, horčíku a síre sa uvádza v názve popri oxidovej alebo uhličitanovej forme aj obsah prvku. Obsahy prvkov treba prepočítať týmto spôsobom:
1.
Úprava vzoriek
Výrobky sa upravujú podľa požiadaviek na ich stanovenie. Úprava konečnej vzorky je sled pracovných postupov (kvartácia, homogenizácia, mletie, presievanie), ktorá sa musí uskutočňovať tak, aby
a)
pre konečnú vzorku bola reprezentatívna aj tá najmenšia navážka uvedená v metódach rozboru,
b)
zmena jemnosti výrobku spôsobená úpravou neovplyvnila rozpustnosť vzorky pri vylúhovaní.
2.
Metódy vylúhovania dusíka
a)
Dusík rozpustný vo vode
Vzorka sa vylúhuje vodou s prídavkom zriedenej kyseliny chlorovodíkovej na rotačnom prístroji 30 minút.
b)
Dusík nerozpustný vo vode
Vzorka sa vylúhuje vodou, dekantuje, filtruje. Dusík sa stanoví zo zvyšku na filtri.
3.
Stanovenie obsahu dusíka
a)
Stanovenie amónneho dusíka - destilačná metóda
Amoniak sa vytesní prebytkom hydroxidu sodného, absorbuje sa v odmernom roztoku kyseliny sírovej, ktorého prebytok sa stanoví titráciou odmerným roztokom hydroxidu sodného.
Opakovateľnosť: 0,20 % absolútnych.
b)
Stanovenie amónneho dusíka - formaldehydová metóda
Amónne soli sa prevedú vo vodnom roztoku formaldehydu na hexametyléntetraamín, ktorý sa titruje odmerným roztokom hydroxidu sodného. V okamihu, keď je celé množstvo amoniaku vytesnené, sa prebytok hydroxidu sodného prejaví červeným sfarbením pridaného indikátora fenolftaleínu. Táto metóda sa používa na stanovenie amónneho dusíka v sírane amónnom.
Opakovateľnosť: 0,10 % absolútnych.
c)
Stanovenie dusičnanového a amónneho dusíka - metóda podľa Dewarda
Dusičnanový dusík sa zredukuje Dewardovou zliatinou v alkalickom prostredí na amoniak a ten sa vydestiluje do odmerného roztoku kyseliny sírovej. Prebytok kyseliny sírovej sa stanoví titráciou odmerným roztokom hydroxidu sodného.
Opakovateľnosť: 0,20 % absolútnych.
d)
Stanovenie amidického dusíka - spektrofotometrická metóda
Zmeria sa intenzita sfarbenia komplexu vzniknutého reakciou amidického dusíka s 4-dimetylaminobenzaldehydom.
Opakovateľnosť: 0,20 % absolútnych.
e)
Stanovenie celkového dusíka (bez prítomnosti dusičnanového dusíka) - metóda podľa Kjeldahla
Organicky viazaný dusík sa pred destiláciou prevedie na amónny dusík katalytickou mineralizáciou pomocou kyseliny sírovej, amónny dusík sa vytesní prebytkom hydroxidu sodného do odmerného roztoku kyseliny sírovej, ktorého prebytok sa stanoví titráciou odmerným roztokom hydroxidu sodného.
Opakovateľnosť: 0,20 % absolútnych.
f)
Stanovenie celkového dusíka (za prítomnosti dusičnanového dusíka) - metóda podľa Jodlbauera
Organicky viazaný dusík sa pred destiláciou prevedie na amónny dusík katalytickou mineralizáciou pomocou kyseliny sírovej. Ak je prítomný nitrátový dusík, treba na mineralizáciu použiť zmes kyseliny sírovej a fenolu, aby sa zabránilo vyprchaniu uvoľnenej kyseliny dusičnej. V prostredí koncentrovanej kyseliny sírovej dochádza k nitrácii fenolu na p-nitrofenol, ktorý sa zredukuje vodíkom na p-aminofenol, ktorého amínový dusík sa prevedie na amónny. Amónny dusík sa stanoví destilačnou metódou.
Opakovateľnosť: 0,20 % absolútnych.
g)
Stanovenie biuretu
Zmeria sa intenzita sfarbenia komplexu so síranom meďnatým v prítomnosti vínanu sodnodraselného v zásaditom prostredí.
Opakovateľnosť: 0,10 % absolútnych.
4.
Metódy vylúhovania fosforu
a)
Fosfor rozpustný v minerálnych kyselinách
Fosforečnany sa vylúhujú zmesou kyseliny dusičnej a chlorovodíkovej v objemovom pomere 3 : 1.
b)
Fosfor rozpustný v 2 % kyseline citrónovej
Fosforečnany sa vylúhujú 2 % roztokom kyseliny citrónovej s prídavkom kyseliny salicylovej. Pred použitím sa roztok kontroluje titráciou odmerným roztokom hydroxidu sodného na fenolftaleín. Vzorka sa extrahuje na rotačnom prístroji 30 minút.
c)
Fosfor rozpustný v 2 % kyseline mravčej
Fosforečnany sa vylúhujú 2 % roztokom kyseliny mravčej. Vzorka sa extrahuje na rotačnom prístroji 60 minút.
d)
Fosfor rozpustný v neutrálnom citrane amónnom
Fosforečnany sa vylúhujú citranom amónnym (pH = 7) pri teplote 65 oC za presne určených podmienok.
e)
Fosfor rozpustný v alkalickom citrane amónnom podľa Petermana
Fosforečnany sa vylúhujú alkalickým citranom amónnym pri teplote 65 oC (20 oC) za presne určených podmienok.
f)
fosfor rozpustný v citrane amónnom (pH = 7)
Fosforečnany sa vylúhujú citranom amónnym (pH = 7). Vzorka sa extrahuje na rotačnom prístroji 30 minút.
g)
fosfor rozpustný vo vode
Fosforečnany sa vylúhujú destilovanou vodou. Vzorka sa extrahuje na rotačnom prístroji 30 minút.
5.
Stanovenie fosforu
a)
stanovenie fosforu - vážková metóda
Všetky formy vylúhovaných fosforečnanov uvedených v bode 4 tejto prílohy sa vyzrážajú vo vodno - acetátovom roztoku vo forme fosfomolybdénanu chinolínu v prostredí minerálnych kyselín. Vzniknutá zrazenina sa filtruje, suší pri 250 oC a váži.
b)
Stanovenie fosforu - spektrofotometrická metóda
ba)
Vo všetkých formách vylúhovaných fosforečnanov uvedených v bode 4 tejto prílohy sa zmeria intenzita žltého fosfovanádomolybdénového komplexu vzniknutého reakciou s vanadičnanom amónnym a molybdénanom amónnym za daných podmienok.
bb)
Zvyšok vzorky po žíhaní (popol) sa rozpustí v zriedenej kyseline chlorovodíkovej. Kyselina kremičitá a nerozpustný zvyšok sa oddelia filtráciou. Vo filtráte sa stanoví obsah fosforu meraním intenzity sfarbenia molybdénovej modrej po redukcii molybdátofosforečnanu amónneho metolom.
Opakovateľnosť: 15 % relatívnych.
c)
Stanovenie voľnej kyseliny fosforečnej
Titráciou odmerným roztokom hydroxidu sodného za použitia indikátora dimetylovej žltej sa stanovuje kyslosť vodného výluhu spôsobená prítomnosťou nezreagovanej kyseliny fosforečnej.
Opakovateľnosť: 0,10 % absolútnych.
6.
Metódy vylúhovania draslíka z hnojív
a)
Draslík rozpustný vo vode
Draslík sa vylúhuje destilovanou vodou. Po zahriatí sa varí 30 minút.
b)
Draslík rozpustný v kyseline
Draslík sa vylúhuje zriedenou kyselinou chlorovodíkovou za varu. Varí sa 15 minút.
7.
Stanovenie draslíka
a)
Stanovenie draslíka - vážková metóda
Obidve formy vylúhovaného draslíka sa zrážajú tetrafenylboritanom sodným v zásaditom prostredí po predbežnom viazaní rušivých prímesí formaldehydom a EDTA ako tetrafenylboritan draselný. Vzniknutá zrazenina sa po odfiltrovaní suší pri 120 oC a váži.
b)
Stanovenie draslíka metódou AAS
Zvyšok vzorky po žíhaní (popol) sa rozpustí v zriedenej kyseline chlorovodíkovej. Kyselina kremičitá a nerozpustný zvyšok sa oddelí filtráciou a vo filtráte sa stanoví draslík metódou AAS.
Opakovateľnosť: 15 % relatívnych.
8.
Stanovenie obsahu horčíka a vápnika
a)
Stanovenie obsahu horčíka a vápnika komplexometrickou titráciou
Horčík spolu s vápnikom sa stanoví po odstránení oxidov amoniakálnej skupiny titráciou odmerným roztokom EDTA pri pH = 10 pri použití fluorexonu a eriochrómovej černe ako indikátora.
b)
Stanovenie vápnika a horčíka metódou AAS
Po mineralizácii zriedenou kyselinou chlorovodíkovou 1 : 1 za varu sa v získanom mineralizáte stanovia požadované prvky pri obsahu do 10 % metódou AAS. Extrakt sa zriedi tak, aby výsledná koncentrácia prvkov ležala v optimálnej oblasti pre danú vlnovú dĺžku spektrometra. Obsah vápnika a horčíka sa odčíta z kalibračnej krivky.
Opakovateľnosť: 15 % relatívnych.
9.
Stanovenie obsahu stopových prvkov
a)
Stanovenie obsahu stopových prvkov (Cu, Zn, Mn, Fe, B, Mo) metódou AAS
Po mineralizácii zmesou kyseliny chlorovodíkovej a dusičnej podľa STN 65 4860 sa v získanom mineralizáte stanovia požadované prvky metódou AAS. Obsah stopových prvkov sa odčíta z kalibračnej krivky.
b)
Stanovenie obsahu bóru - spektrofotometrická metóda
Zmeria sa intenzita sfarbenia komplexu bóru s azometínom-H pri daných podmienkach.
Opakovateľnosť: 15 % relatívnych.
c)
Stanovenie obsahu bóru - titračná metóda
Vyšší obsah bóru sa stanoví potenciometrickou titráciou kyseliny boritej roztokom hydroxidu sodného pri použití D-mannitu ako indikátora.
Opakovateľnosť nestanovená.
d)
Stanovenie obsahu molybdénu - spektrofotometrická metóda
Zmeria sa intenzita sfarbenia komplexu molybdénu s tiokyanatanom draselným pri danej vlnovej dĺžke.
Opakovateľnosť: 40 % relatívnych.
10.
Stanovenie obsahu rizikových prvkov
a)
Stanovenie obsahu rizikových prvkov metódou AAS
Po mineralizácii zmesou kyseliny dusičnej a chlorovodíkovej sa v získanom mineralizáte stanovia požadované prvky metódou AAS. Vyhodnotenie sa uskutočňuje metódou kalibračnej krivky.
Arzén sa stanovuje technikou generovania hydridov tetrahydridoboritanom sodným.
Ortuť sa stanovuje spaľovaním vzorky v prúde kyslíka pri teplote 900 oC, zachytením pár na amalgamátore, rýchlym vyparením do meracích kyviet a zmeraním absorbčného signálu.
Opakovateľnosť pri obsahu mg/kg:
b)
Stanovenie rizikových látok metódou ICP-AES
Po mineralizácii zmesou kyseliny dusičnej a chlorovodíkovej sa v získanom mineralizáte stanovia požadované prvky metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme.
Opakovateľnosť pri obsahu mg/kg:
11.
Stanovenie obsahu chloridov
Vo vodnom výluhu sa stanovia chloridové ióny titráciou odmerným roztokom dusičnanu ortutnatého.
Opakovateľnosť: 0,10 % absolútnych.
12.
Stanovenie hodnoty pH
Zmeraním elektromagnetického napätia galvanického článku tvoreného indikačnou a referenčnou elektródou v prostredí vodného roztoku vzorky pri stanovenej teplote.
Opakovateľnosť: 0,1 %.
13.
Stanovenie veľkosti častíc presievaním
Výrobok sa umiestni na testovacie sito s udanou veľkosťou otvorov a trasením, preklepávaním alebo premývaním sa delí na nadsitné a podsitné podiely. Pri presievaní, ktoré sa uskutočňuje postupne sitami s rôznymi veľkosťami otvorov, sa výrobok rozdelí do veľkostných tried, ktoré sú označené veľkosťami otvorov použitých testovacích sít.
Opakovateľnosť: 1 % absolútne.
14.
Stanovenie obsahu vlhkosti
Vlhkosť sa stanoví vážkovo z úbytku hmotnosti po vysušení vzorky pri predpísanej teplote a čase podľa druhu testovanej vzorky.
Opakovateľnosť pre výrobky pri vlhkosti:
15.
Stanovenie obsahu spaliteľných látok
Organický podiel (spaliteľné látky) sa zisťuje z hmotnostného úbytku po predbežnom vysušení vzorky pri 105 oC a spálením vzorky pri 550 oC do konštantnej hmotnosti.
16.
Stanovenie obsahu síry
Rozkladom kyselinou chlorovodíkovou, po oddelení kyseliny kremičitej sa vo filtráte stanoví síra vážkovo ako síran bárnatý.
Opakovateľnosť: nestanovená.
Prevziať prílohu - Příloha 07