Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny 24/2003 účinný od 15.06.2011 do 14.06.2014
Platnosť od: | 31.01.2003 |
Účinnosť od: | 15.06.2011 |
Účinnosť do: | 14.06.2014 |
Autor: | Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky |
Oblasť: | Príroda a krajina |
Zobraziť iba vybrané paragrafy: | Zobraziť |
UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE!
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 7 ods. 8, § 17 ods. 2, § 24 ods. 22, § 33 ods. 1 a 5, § 34 ods. 4,§ 35 ods. 5 a 9, § 36ods. 2, § 41 ods. 15, § 42 ods. 15, § 43 ods. 5, § 47 ods. 10, § 51 ods. 8, § 52 ods. 5, § 54 ods. 23, § 55 ods. 9, § 56 ods. 8, § 72 ods. 9, § 74 ods. 5, § 80 ods. 2, § 95 ods. 4, § 97 ods. 1 a § 100 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“) a po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 3, § 7 ods. 2 a § 37 zákona ustanovuje:
§ 1 - Zoznam biotopov európskeho významu, biotopov národného významu a prioritných biotopov (k § 6 ods. 3 zákona)
Zoznam biotopov európskeho významu, biotopov národného významu a prioritných biotopov je uvedený v prílohe č. 1.
§ 2 - Zoznam inváznych druhov a spôsoby ich odstraňovania (k § 7 ods. 8 zákona)
Zoznam inváznych druhov a spôsoby ich odstraňovania sú uvedené v prílohe č. 2.
§ 3 - Zoznam nepôvodných druhov, ktoré sa môžu rozširovať za hranicami zastavaného územia obce (k § 7 ods. 2 zákona)
Zoznam nepôvodných druhov, ktoré sa môžu rozširovať za hranicami zastavaného územia obce, je uvedený v prílohe č. 3.
§ 4 - Zoznam druhov európskeho významu, druhov národného významu, druhov vtákov a prioritných druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia (k § 17 ods. 2 zákona)
Zoznam druhov európskeho významu, druhov národného významu, druhov vtákov a prioritných druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, je uvedený v prílohe č. 4.
§ 5 - Zoznam chránených rastlín a chránených živočíchov (k § 33 ods. 1 a 5 zákona)
Zoznam chránených rastlín je uvedený v prílohe č. 5.
Zoznam chránených živočíchov je uvedený v prílohe č. 6.
§ 6 - Zoznam druhov vtákov, na ktoré sa nevzťahujú vybrané zákazy druhovej ochrany (k § 35 ods. 5 zákona)
Zoznam druhov vtákov, ktoré sa môžu držať, predávať, vymieňať, prepravovať s cieľom predaja alebo výmeny alebo ponúkať na predaj alebo výmenu, ak boli nadobudnuté v súlade so zákonom, je uvedený v prílohe č. 8.
§ 7 - Podrobnosti o druhovej ochrane chránených rastlín (k § 34 ods. 4 zákona)
Základom ochrany pôvodných druhov chránených rastlín je komplexná ochrana ich biotopu a bezprostredného okolia. Za bezprostredné okolie rastliny sa považuje taký priestor, ktorý utvára základné podmienky na jej existenciu a do ktorého sa nemôže zasahovať bez toho, aby rastlina na takýto zásah nereagovala.
Ochrana chránených rastlín zahŕňa
§ 8 - Podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov, o evidencii chorých, poranených, poškodených, uhynutých a náhodne odchytených alebo usmrtených chránených živočíchov a zoznam vybraných druhov chránených živočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje (k § 35 ods. 9 zákona)
Základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich jedincov v prirodzených biotopoch, najmä v bezprostrednom okolí miest ich rozmnožovania, zimného spánku, zhromažďovania sa. Za bezprostredné okolie sa považuje taký priestor, do ktorého zásah môže mať negatívny vplyv na ďalšiu existenciu živočícha.
Ochrana chránených živočíchov zahŕňa
Evidencia podľa § 35 ods. 6 zákona obsahuje
Preukazovanie úhynu spôsobom uvedeným v § 35 ods. 7 zákona sa vzťahuje na plazy, vtáky a cicavce okrem jedincov v rehabilitácii v chovných staniciach alebo rehabilitačných staniciach, ktorá trvá najviac tri mesiace.
§ 9 - Zoznam zakázaných metód a prostriedkov odchytu a usmrcovania chránených živočíchov (k § 36 ods. 2 zákona)
Zakázanými metódami a prostriedkami odchytu a usmrcovania chránených živočíchov sú pre
Zakázané metódy a prostriedky odchytu a usmrcovania chránených živočíchov podľa odseku 1 písm. b) bodu 1 sa nevzťahujú na oprávnenú osobu vykonávajúcu výskum podľa § 56 zákona.
§ 10 - Zoznam vybraných druhov živočíchov, vybraných ustanovení druhovej ochrany a podrobnosti o nich (k § 37 zákona)
Zoznam vybraných druhov živočíchov, vybraných ustanovení druhovej ochrany a podrobnosti o nich sú uvedené v prílohe č. 9.
Pri odchyte a usmrcovaní vybraných druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 9 je zakázané používať metódy a prostriedky uvedené v § 9 ods. 1.
Podrobnosti o vedení evidencie chránených rastlín a chránených živočíchov a obsah a vzory evidenčného zoznamu chránených rastlín, druhovej karty chráneného živočícha a jeho vývinových štádií a kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (k § 41 ods. 15 zákona)
§ 11 - Evidenčný zoznam chránených rastlín
Evidenčný zoznam chránených rastlín (ďalej len „evidenčný zoznam“) sa vedie osobitne pre každý rod chránených rastlín uvedených v § 41 ods. 3 zákona a údaje sa doň zapisujú podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 10.
Súčasťou evidenčného zoznamu sú doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia chránených rastlín, najmä kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva, zmluva o pôžičke, rozhodnutie štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny.3)
Doklady podľa odseku 2 musia obsahovať
Každá strana evidenčného zoznamu sa očísluje a označí odtlačkom pečiatky obvodného úradu životného prostredia.
Chránené rastliny sa zapisujú do evidenčného zoznamu v deň ich nadobudnutia.
Chránené rastliny sa vyraďujú z evidenčného zoznamu v deň ich predaja, darovania, výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.
§ 12 - Druhová karta chráneného živočícha a jeho vývinových štádií
Do druhovej karty chráneného živočícha a jeho vývinových štádií (ďalej len „druhová karta“) sa zapisujú údaje podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 12 a chránené živočíchy uvedené v § 41 ods. 7 zákona sa do nej zapisujú v deň ich narodenia, vyliahnutia alebo nadobudnutia. Druhová karta sa nevedie pre chránené živočíchy uvedené v prílohe č. 8 a osobitnom predpise,3a) ak sa chovajú v ľudskej opatere.
Chránený živočích sa vyraďuje z evidencie v druhovej karte v deň jeho predaja, darovania, výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.
§ 13 - Kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere
Pre každý druh chráneného živočícha uvedeného v § 41 ods. 9 zákona sa vedie kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (ďalej len „kniha chovu“), z ktorej sa nesmú vyberať listy, vkladať do nej nové listy a v ktorej jednotlivé strany sú očíslované a označené odtlačkom pečiatky obvodného úradu životného prostredia a ktorá má na prvej strane uvedené meno a priezvisko, názov alebo obchodné meno držiteľa, trvalý pobyt, sídlo alebo miesto podnikania držiteľa, miesto chovu s uvedením presnej adresy a evidenčné číslo držiteľa.
Evidencia chránených živočíchov, s ktorými sa obchoduje, sa vedie v knihe chovu označenej slovom „obchod“ oddelene od knihy chovu chránených živočíchov určených na iné účely.
Do knihy chovu sa zapisuje
Údajom o pôvode chráneného živočícha sa rozumie údaj uvedený v prílohe č. 11.
Súčasťou knihy chovu sú doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia chránených živočíchov, najmä kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva, zmluva o pôžičke, rozhodnutie štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny.3)
Doklady podľa odseku 5 musia obsahovať
Evidencia za predchádzajúci kalendárny rok sa uzaviera k 1. januáru a do evidencie nového roka sa prenesú údaje o základnej chovnej skupine (hmotnosť alebo množstvo), pomer pohlaví, hmotnosť alebo množstvo všetkých vývinových štádií, nedospelých chránených živočíchov, množstvo preparovaných chránených živočíchov a pôvod držaných chránených živočíchov.
§ 14 - Obsah a vzor preukazu o pôvode chráneného živočícha a postup pri jeho zabezpečení a vypĺňaní (k § 42 ods. 15 zákona)
Preukaz o pôvode chráneného živočícha (ďalej len „preukaz“) sa bez zbytočného odkladu vystavuje len na konečné vývinové štádium chráneného živočícha uvedeného v § 42 ods. 4 zákona. Preukaz sa nevystavuje pre chránené živočíchy, ktoré sú v rehabilitácii v chovnej stanici alebo rehabilitačnej stanici, ktorá trvá najviac tri mesiace, pre chránené živočíchy uvedené v prílohe č. 8 a osobitnom predpise,3a) ak sa chovajú v ľudskej opatere, a pre nájdené chránené živočíchy do troch mesiacov odo dňa ich odovzdania orgánu ochrany prírody.
Preukaz sa vystavuje osobitne pre každého chráneného živočícha len raz; jeho overenie a potvrdenie na obvodnom úrade životného prostredia zabezpečí prvý držiteľ.
Do preukazu sa zapisujú údaje podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 13.
Ak chránený živočích uhynie a
§ 15 - Podrobnosti o nezameniteľnom označovaní chránených živočíchov (k § 43 ods. 5 zákona)
Za nezameniteľné označenie živých chránených živočíchov druhov plazov, vtákov a cicavcov sa považuje
Vtáky vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere sa označujú podľa odseku 1 písm. b). Ak obvodný úrad životného prostredia na základe stanoviska organizácie ochrany prírody dôjde k záveru, že tento spôsob sa nemôže aplikovať pre fyzické vlastnosti alebo psychické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa chránený živočích podľa odseku 1 písm. c).
Odsek 2 sa nevzťahuje na živé chránené živočíchy, ktorým bol aplikovaný deliteľný plombovateľný krúžok pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky podľa osobitného predpisu.6)
Vtáky, ktoré nie sú vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere, a iné živé stavovce sa označujú podľa odseku 1 písm. c). Ak obvodný úrad životného prostredia na základe stanoviska organizácie ochrany prírody dôjde k záveru, že tento spôsob sa nemôže aplikovať pre fyzické vlastnosti alebo psychické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa chránený živočích podľa odseku 1 písm. d), najmä pomocou špecificky očíslovaných krúžkov, pások, štítkov, tetovaní alebo iným vhodným spôsobom.
Nezameniteľné označenie sa nevykonáva
Ak sa nezameniteľné označenie nevykonáva z dôvodu uvedeného v odseku 5 písm. f), obvodný úrad životného prostredia zaznamená skutočnosť, že chránený živočích nie je nezameniteľne označený podľa odseku 1, v druhovej karte alebo v knihe chovu a v preukaze, alebo ak môže byť bezpečne nezameniteľne označený neskôr, uvedie v nich dátum, dokedy musí byť nezameniteľne označený, alebo inú vhodnú podmienku.
Ak označovanie živých chránených živočíchov vyžaduje upevnenie štítka, pásky, krúžku alebo iného zariadenia, označenie časti živočíšneho tela alebo implantáciu mikročipov, vykoná sa humánnym spôsobom s ohľadom na zdravie a prirodzené správanie daného chráneného živočícha.
Spôsob nezameniteľného označenia a pri mikročipoch aj značka sa uvádzajú v každom rozhodnutí vydanom podľa zákona, v dokladoch o evidencii, ktoré sa vzťahujú na chráneného živočícha, a v preukaze.
Všetky kódy mikročipov a príslušné technické informácie, ktoré sú potrebné na prečítanie údajov mikročipov, sa uvádzajú v rozhodnutiach vydaných podľa zákona, v dokladoch o evidencii, ktoré sa vzťahujú na chráneného živočícha, a v preukaze.
§ 16 - Podrobnosti o žiadosti na vydanie súhlasu na sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne a o sprístupňovaní a prevádzkovaní jaskyne (k § 24 ods. 22 zákona)
Žiadosť o vydanie súhlasu na sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne (ďalej len „sprístupnenie“) obsahuje
K žiadosti podľa odseku 1 žiadateľ pripojí
Žiadateľ môže v žiadosti uviesť aj iné údaje a pripojiť iné doklady preukazujúce splnenie podmienok na vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne.
Jaskyňu možno sprístupniť, ak
Pri posudzovaní žiadosti podľa odsekov 1 až 3 krajský úrad životného prostredia prihliada najmä na
Pred začatím sprístupňovacích prác vykoná organizácia ochrany prírody podrobnú dokumentáciu prírodných a kultúrnych hodnôt jaskyne, najmä pozdĺž plánovanej prehliadkovej trasy.
Po skončení sprístupňovacích prác vydá krajský úrad životného prostredia návštevný poriadok jaskyne, v ktorom upraví najmä reguláciu počtu návštevníkov alebo frekventantov liečby, podľa únosnosti jaskyne sa určí počet osôb na jeden vstup, počet vstupov za určité časové obdobie a dobu pobytu osôb v podzemí, kratšie alebo dlhšie prehliadkové trasy v závislosti od prírodných daností jaskyne, podrobnosti o správaní návštevníkov a frekventantov liečby, povinné vybavenie návštevníka z hľadiska jeho bezpečnosti, najmä individuálne osvetlenie, prilba a spôsob evidovania návštevníkov alebo osôb zúčastňujúcich sa na liečbe. Pri súčasnom využívaní jaskyne na kultúrno-výchovné a liečebné účely návštevný poriadok upraví spoločné zásady jej prevádzkovania.
§ 17 - Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach na vydávanie súhlasu na výrub drevín a o vyznačovaní drevín určených na výrub (k § 47 ods. 10 zákona)
Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií v prírode a krajine a v urbánnom priestore a na predchádzanie ich neodôvodnenému výrubu.
Poškodzovanie drevín je každé konanie alebo opomenutie konania, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín alebo zapríčiniť ich odumretie.
Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na odstránenie následkov ich poškodenia.
Udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä
Rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm sa vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra, najmä v jeho prvej polovici, s výnimkou obdobia tvorby nových listov. V inom ako vegetačnom období možno taký rez vykonávať len v prípadoch rezov produkčných ovocných drevín alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku.
Ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov.
Obnovou produkčných ovocných drevín sa rozumie výmena (výrub) produkčných ovocných drevín s jednoznačnou funkciou produkcie ovocia na účely výsadby nových ovocných drevín, pričom nemusí ísť o výsadbu drevín tých istých ovocných rodov a druhov.
Pod bezprostredným ohrozením zdravia alebo života človeka alebo značnej škody na majetku sa rozumie taký stav bezprostredného ohrozenia, ktorý je vyvolaný najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo vzniku značnej škody na majetku. Ide najmä o úder blesku, povodeň, zemetrasenie, smršť, zosuv pôdy a eróziu, ako aj o suché a odumreté stromy nachádzajúce sa na miestach, kde môžu ohroziť zdravie alebo život človeka alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Za súkromné záhrady a záhradkárske osady sa považujú pozemky využívané ako záhrady,8b) ak nie sú územným plánom obce, územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím určené na zastavanie.
Žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje
Doklady podľa odseku 10 písm. b) a c) sa nevyžadujú, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na ktorej účely možno pozemky vyvlastniť.9) K žiadosti sa pripojí výkres z projektovej dokumentácie stavby, ktorý obsahuje presný opis trasy líniovej stavby v mierke najmenej 1 : 50 000 alebo 1 : 10 000 s vyznačením lokality, kde drevina rastie.
Pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny orgán ochrany prírody prihliada na
Odôvodneným prípadom na vydanie súhlasu na výrub dreviny je najmä preukázanie
Na obsah oznámenia o vyrúbaní dreviny10) sa vzťahuje obdobne odsek 10 písm. a), b), d) a e); pod odôvodnením sa rozumie preukázanie splnenia podmienok na výrub.
Stromy určené na výrub, ktoré rastú mimo zastavaného územia obce, sa na kmeni vo výške 130 cm nad zemou vyznačia zreteľným odtlačkom ciachy vyhotovenej podľa prílohy č. 15; v ostatných prípadoch sa vyznačia jednotlivo nezmazateľným farebným znakom kruhového tvaru s priemerom 5 cm na kmeni vo výške 130 cm nad zemou a na koreňovom nábehu.
Krovité porasty určené na výrub sa vyznačia plošne a nezameniteľne vhodným spôsobom.
§ 18 - Podrobnosti o vedení štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody a krajiny (k § 51 ods. 8 zákona)
Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „štátny zoznam“) je úradnou evidenciou chránených území a chránených stromov a ich ochranných pásiem (ďalej len „chránené územie a chránený strom“). Štátny zoznam zahŕňa
Obsah štátneho zoznamu je uvedený v prílohe č. 16.
Štátny zoznam sa vedie pre celú republiku a podľa správneho usporiadania Slovenskej republiky,11) a to najmä pre potreby orgánov ochrany prírody.
Rezervačná kniha nie je súčasťou štátneho zoznamu.
Podkladom na zapísanie chráneného územia a chráneného stromu do štátneho zoznamu sú doklady tvoriace zbierku listín o chránených územiach a chránených stromoch, uvedené v prílohe č. 16.
Výpis zo štátneho zoznamu obsahuje
§ 19 - Podrobnosti o označení osobitne chránených častí prírody a krajiny (k § 52 ods. 5 zákona)
Na označenie chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem sa používajú tabule so štátnym znakom Slovenskej republiky12) (ďalej len „štátny znak“) a s nápisom s uvedením príslušného chráneného územia, chráneného stromu a ich ochranného pásma. Ak ide o chránenú krajinnú oblasť alebo o národný park a jeho ochranné pásmo, uvedie sa ich celý názov. Tabule sa umiestňujú na priesečníku hranice chráneného územia s pozemnou komunikáciou, ako aj chodníkmi, najmä náučnými a turistickými chodníkmi.
Tabuľa so štátnym znakom na označenie chránených území a ich ochranných pásiem má rozmery 40 cm × 30 cm, na označenie chránených stromov 15 cm × 10 cm. Jaskyne a prírodné vodopády možno označovať oboma typmi tabúľ. Na tmavozelenom podklade v hornej časti tabule je umiestnený štátny znak,12) pod ním nápis bielej farby. Vzory tabúľ sú uvedené v prílohe č. 17.
Ochranné pásmo chráneného stromu sa označí tabuľou so štátnym znakom, ak označenie samého stromu nestačí na zvýraznenie predmetu ochrany.
Tabuľa s rozmermi 40 cm × 30 cm sa spravidla pripevňuje na drevený stĺpik zabezpečený proti poveternostným vplyvom, tabuľa s rozmermi 15 cm × 10 cm na kovovú rúrku s vhodným priemerom. Tabule sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto na hranici chráneného územia alebo ochranného pásma v primeranej vzdialenosti od chráneného stromu alebo sa citlivo umiestňujú na kôru jeho kmeňa.
Na označenie zón chránených území sa použije tabuľa so štátnym znakom podľa odsekov 1 a 2, pod ktorú sa umiestňuje tabuľa s rozmermi 10 cm x 10 cm s nápisom čiernej farby na bielom podklade v rámiku tmavozelenej farby s uvedením príslušnej zóny (A, B, C alebo D).
Okrem tabule podľa odsekov 1, 2 a 5 sa prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené areály a chránené krajinné prvky a ich ochranné pásma a zóny, ako aj zóny A a B chránených krajinných oblastí a národných parkov označujú pruhovým označením ich hraníc na stromoch lesných porastov alebo na drevených hraničných stĺpikoch mimo lesných porastov umiestnených najmä na lomových bodoch hranice. V lesných porastoch sa pruhové označenie vykoná aj na niektorých stromoch v dostatočne viditeľnej vzdialenosti medzi lomovými bodmi. Ak sa hranice chráneného územia (zóny) prekrývajú s hranicami ochranného lesa,13) treba označenie chráneného územia (zóny) vykonať takým spôsobom, aby nedochádzalo k zámene s označením ochranného lesa.
Pruhové označenie na hraničných stromoch a na stĺpikoch po obvode chráneného územia a jeho ochranného pásma a zón sa vykoná dvoma pruhmi farby širokými 5 cm, oddelenými medzerou širokou 5 cm. Horný pruh prebieha po celom obvode stromu vo výške 130 cm nad terénom alebo 10 cm pod vrcholom 1 m vysokého stĺpika, dolný pruh len po vonkajšej časti obvodu chráneného územia, ochranného pásma alebo zón. Pri súbehu hraníc priľahlých chránených území, ich ochranných pásiem alebo zón sa orientácia dolného polpruhu na spoločnej hranici pravidelne strieda. Chránené územia sa označujú červenou farbou, ich ochranné pásma žltou farbou a zóny modrou farbou.
Zabezpečenie identifikácie lomových bodov chráneného územia a jeho ochranného pásma a zón okrem chránenej krajinnej oblasti, národného parku a jeho ochranného pásma mimo lesných porastov sa vykoná kovovou rúrkou zapustenou do zeme po úroveň terénu. Ak sú lomové body totožné s označenými medzníkmi pozemkov, označenie rúrkou sa nevyžaduje.
Poloha lomových bodov chránených území a ich ochranných pásiem alebo zón, ak ju v teréne nemožno jednoznačne identifikovať, sa určí jednoduchým zameraním na základe podkladov na vyznačenie územia v katastri nehnuteľností.
Chránené územia a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené stromy možno so súhlasom orgánu ochrany prírody v teréne označiť aj tabuľami s osobitným označením, a to
Ak si to vyžaduje ochrana prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, chráneného areálu alebo chráneného stromu, možno vyznačiť hranice chráneného územia jednoduchým, spravidla žrďovým oplotením.
Podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny (k § 54 ods. 23 zákona)
§ 20 - Koncepcia ochrany prírody a krajiny
Koncepcia ochrany prírody a krajiny hodnotí stav ochrany prírody a krajiny, určuje strategické ciele a opatrenia na ich dosiahnutie najmä v oblasti územnej a druhovej ochrany, ochrany drevín a krajiny, výchovy a vzdelávania, spolupráce s inými orgánmi štátnej správy, so samosprávou, s mimovládnymi organizáciami a v oblasti medzinárodnej spolupráce s využitím inštitucionálnych, právnych a ekonomických nástrojov.
Koncepcia ochrany prírody a krajiny je podkladom na vypracúvanie dokumentov podľa § 21 až 24.
§ 21 - Dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny a o územia medzinárodného významu
Program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť a program starostlivosti o národný park určujú strategické ciele starostlivosti o územie chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku vrátane jeho ochranného pásma diferencovane podľa jednotlivých zložiek životného prostredia a v nadväznosti na jednotky priestorového členenia územia s rovnakým spôsobom starostlivosti (ďalej len „ekologicko-funkčný priestor“) a zóny14) obsahujú zásady a regulatívy využívania územia vo vzťahu k jednotlivým odvetviam ľudskej činnosti.
Program starostlivosti o chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, národnú prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú pamiatku, územie patriace do európskej sústavy chránených území, územie medzinárodného významu a chránený strom určuje opatrenia na zabezpečenie sústavnej starostlivosti potrebnej na udržanie určitého stavu ekosystému alebo jeho časti v záujme zachovania predmetu ochrany alebo na usmernenie vývoja na dosiahnutie priaznivého stavu osobitne chráneného územia.
Program starostlivosti podľa odsekov 1 a 2 sa vypracúva spravidla súbežne s projektom ochrany chráneného územia alebo chráneného stromu (ďalej len „projekt ochrany“), a to aj pre ich ochranné pásma.
Program záchrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky, súkromného chráneného územia, chráneného vtáčieho územia a chráneného stromu a ich ochranných pásiem a zón a častí zón chránenej krajinnej oblasti a národného parku sa vypracúva v prípade ich kritického ohrozenia alebo narušenia a určujú sa v ňom zásady a konkrétne opatrenia na záchranu a zachovanie predmetu ochrany.
Program záchrany kriticky ohrozených chránených druhov rastlín a živočíchov určených podľa národného červeného zoznamu vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov (ďalej len „národný červený zoznam“) určuje zásady na ich záchranu a záchranu ich biotopov s návrhom konkrétnych opatrení na dosiahnutie priaznivého stavu a na odstránenie príčin ohrozenia.
Obsah programu
§ 22 - Dokumenty územného systému ekologickej stability
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky (ďalej len „generel“) je základom stratégie ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života na území štátu. Generel vyjadruje súčasný stav ekologickej kvality celého priestoru štátu a obsahuje východiská na dosiahnutie ekologickej stability.
Generel je podkladom na vypracúvanie dokumentov regionálnych územných systémov ekologickej stability a dokumentov miestnych územných systémov ekologickej stability.
Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa zameriava na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability spravidla na území okresu; tvorí podklad pre územný plán regiónu a územný plán obce,15) tvorbu dokumentov miestneho územného systému ekologickej stability, rozhodovanie orgánov ochrany prírody a praktickú starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny.
Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa vypracúva spravidla pre územie okresu okrem územia chránenej krajinnej oblasti a národného parku vrátane jeho ochranného pásma, kde funkciu dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability plnia dokumenty podľa § 21 ods. 1.
Dokumenty regionálneho územného systému ekologickej stability okresov v územnom obvode kraja tvoria dokument regionálneho územného systému ekologickej stability tohto kraja.
Dokument miestneho územného systému ekologickej stability je základným dokumentom na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability na miestnej úrovni; tvorí podklad pre územný plán obce16) a pre projekty pozemkových úprav.17)
Dokument miestneho územného systému ekologickej stability sa vypracúva spravidla pre katastrálne územie.
Obsah
§ 23 - Dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny
Projekt ochrany sa vypracúva ako podklad na vyhlásenie chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem alebo ich zmeny a na ustanovenie národných prírodných rezervácií a národných prírodných pamiatok.
Projekt ochrany obsahuje najmä základné údaje, podrobnosti o podmienkach ochrany, návrh technického vybavenia, tabuľkové prehľady a mapové prílohy s vyznačením hraníc navrhovaného chráneného územia alebo chráneného stromu a ich ochranných pásiem.
Návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu obsahujú najmä údaje o navrhovanom chránenom vtáčom území a navrhovanom území európskeho významu a vymedzenie ľudských činností a prírodných procesov v nich a v ich okolí, ktoré môžu mať na ne významný vplyv.
Výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „výsledky inventarizačných výskumov“) predstavujú poznatky o súčasnom stave základných zložiek prírody na chránených územiach a v ich ochranných pásmach alebo na územiach navrhovaných na vyhlásenie ochrany.
Výsledkom inventarizačného výskumu je členenie územia na ekologicko-funkčné priestory ako základné jednotky na zabezpečovanie jeho starostlivosti.
Rezervačné knihy chránených území a chránených stromov (ďalej len „rezervačné knihy“) predstavujú kompletnú zbierku listinných, mapových, obrazových, literárnych a iných dokumentov právneho, vedeckého, odborného, historického a populárno-náučného charakteru, ktoré sa týkajú ochrany a využívania chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem.
Národný červený zoznam sa vypracúva podľa stupňa ohrozenia jednotlivých druhov rastlín a živočíchov na území Slovenskej republiky v súlade s medzinárodne platnými kritériami; je podkladom najmä na zaradenie jednotlivých druhov medzi chránené druhy rastlín a živočíchov a na určovanie ich spoločenskej hodnoty.
Národná databáza chránených druhov, druhov európskeho významu a druhov národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, jaskýň a prírodných vodopádov sa skladá z týchto databáz:
Obsah
§ 24 - Dokumenty starostlivosti o dreviny
Dokument starostlivosti o dreviny poskytuje prehľad o rozmiestnení, kvalite a ekologickom, krajinotvornom, estetickom a kultúrno-historickom význame drevín v katastrálnom území obce a je podkladom na zabezpečenie starostlivosti o dreviny, rozhodovanie orgánov ochrany prírody a pri uplatňovaní náhradnej výsadby za vyrúbané dreviny.
Obsah dokumentu starostlivosti o dreviny je uvedený v prílohe č. 28.
§ 25 - Obstarávanie, vypracúvanie a aktualizácia dokumentácie ochrany prírody a krajiny
Pri obstarávaní a vypracúvaní dokumentácie ochrany prírody a krajiny dbá príslušný orgán ochrany prírody na vzájomný súlad jednotlivých druhov dokumentácie a na zamedzenie zbytočným duplicitám.
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny sa vyhotovuje spravidla na obdobie desiatich rokov okrem programov záchrany, ktoré sa vyhotovujú na obdobie piatich rokov. Ak sa zásadne zmenia podmienky a skutočnosti, na ktorých základe bola táto dokumentácia schválená, príslušný orgán ochrany prírody zabezpečí jej zmenu alebo doplnenie aj pred uplynutím tohto obdobia.
§ 26 - Uloženie dokumentácie ochrany prírody a krajiny
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je uložená a možno do nej nahliadnuť
na orgáne príslušnom na jej schválenie; dokumentácia, ktorú schvaľuje vláda, je uložená na ministerstve,
v územne príslušnej organizácii ochrany prírody.
Podrobnosti o zapisovaní odborne spôsobilých osôb do zoznamu a o vedení tohto zoznamu (k § 55 ods. 9 zákona)
§ 27 - Žiadosť o zapísanie do zoznamu
Žiadosť o zapísanie do zoznamu (ďalej len „žiadosť“) predkladajú fyzické osoby a právnické osoby (ďalej len „žiadateľ“) ministerstvu.
Ak je žiadateľom fyzická osoba, v žiadosti uvedie
K žiadosti podľa odseku 2 žiadateľ pripojí
Ak je žiadateľom právnická osoba, v žiadosti uvedie
K žiadosti podľa odseku 4 žiadateľ pripojí
§ 28 - Vedenie zoznamu
Zoznam sa každoročne uverejňuje vo vestníku ministerstva.
Zoznam sa vedie osobitne pre
Do zoznamu podľa odseku 2 písm. a) sa zapisujú údaje podľa § 27 ods. 2.
Do zoznamu podľa odseku 2 písm. b) sa zapisujú údaje podľa § 27 ods. 4 písm. a) a d).
Zoznam sa aktualizuje najmenej raz ročne.
Do zoznamu možno nahliadnuť na ministerstve, krajskom úrade životného prostredia, obvodnom úrade životného prostredia a v organizácii ochrany prírody.
§ 29 - Vzor správy o výsledku prieskumu a výskumu (k § 56 ods. 8 zákona)
Vzor správy o výsledku prieskumu alebo výskumu je uvedený v prílohe č. 29.
§ 30 - Podrobnosti o zápise do zoznamu členov stráže prírody (k § 72 ods. 9 zákona)
Krajský úrad životného prostredia na zabezpečenie ochrany prírody a krajiny vo svojom územnom obvode vedie zoznam členov stráže prírody, ktorých počet zodpovedá prírodným a krajinným danostiam, najmä rozlohe, počtu a významu osobitne chránených častí prírody a krajiny, biocentier a ostatných významných krajinných prvkov, a usmerňuje činnosť členov stráže prírody, ak touto činnosťou nepoverí organizáciu ochrany prírody.
Návrh na zápis do zoznamu členov stráže prírody musí obsahovať
K návrhu na zápis do zoznamu členov stráže prírody sa musí pripojiť
Podrobnosti o rovnošate a označení zamestnancov orgánov ochrany prírody a zamestnancov organizácií ochrany prírody a hodnota rovnošaty a jej súčastí (k § 80 ods. 2 zákona)
§ 31
Zamestnanci orgánov ochrany prírody a zamestnanci organizácií ochrany prírody (ďalej len „zamestnanci ochrany prírody“) nosia rovnošatu pri výkone pracovnej činnosti, najmä pri kontrolnej činnosti v teréne, pracovných rokovaniach a pracovných poradách. Okruh pracovných činností, pri ktorých sú povinní nosiť rovnošatu
Rovnošata zamestnancov ochrany prírody je zelenej farby a jej súčasťami sú tričko s krátkymi rukávmi, košeľa s krátkymi a dlhými rukávmi, nohavice, golfové nohavice, nepremokavá zimná a letná bunda, flisová bunda, čiapka a kožený opasok. Súčasťou rovnošaty je aj označenie pozostávajúce z nášivky umiestnenej na košeli, bunde a odnímateľnej vložke. Rovnošata sa vyhotovuje vo veľkosti prispôsobenej postave zamestnanca ochrany prírody. Každá zo súčastí rovnošaty má svoje bodové ohodnotenie. Hodnota rovnošaty a hodnota jej jednotlivých súčastí sú uvedené v prílohe č. 30.
Zamestnanci ochrany prírody majú nárok na obmenu súčastí rovnošaty, a to formou pridelenia ročnej bodovej kvóty. Nárok na kvótu nevzniká v roku, keď bola zamestnancovi ochrany prírody rovnošata pridelená. Výšku ročnej bodovej kvóty pre jednotlivé pracovné funkcie ustanoví organizačný predpis, a to ak ide o
Zamestnancom ochrany prírody vzniká nárok na obmenu súčastí rovnošaty v rozsahu ich ročnej bodovej kvóty vždy k 1. januáru kalendárneho roka na základe skutočne odpracovaného času v uplynulom roku. Ak zamestnanec ochrany prírody odpracoval len časť kalendárneho roka, nárok sa mu pomerne kráti. Určený počet bodov pre ročnú obmenu sa musí vyčerpať do štyroch rokov od vzniku nároku na obmenu súčastí rovnošaty; po tejto lehote nárok zaniká.
Orgán ochrany prírody alebo organizácia ochrany prírody umožní obmenu súčastí rovnošaty len do výšky nárokovej bodovej kvóty.
Orgán ochrany prírody a organizácia ochrany prírody zabezpečujú výrobu súčastí rovnošaty vrátane označenia na rovnošate na vlastné náklady.
Rovnošatu pridelí zamestnancom ochrany prírody
Peňažná náhrada za pridelené a nevyčerpané body na obmenu súčastí rovnošaty sa neposkytuje.
Vo výnimočných prípadoch, keď došlo k zničeniu alebo poškodeniu rovnošaty alebo jej súčastí v dôsledku mimoriadnych udalostí, napríklad požiaru, havárie vozidla, bez zavinenia zamestnanca ochrany prírody v čase výkonu jeho pracovnej činnosti, môže orgán ochrany prírody alebo organizácia ochrany prírody prideliť zamestnancovi ochrany prírody rovnošatu alebo niektoré jej súčasti bez ohľadu na výšku jeho ročnej bodovej kvóty.
Orgán ochrany prírody a organizácia ochrany prírody vedú evidenciu o vydaní súčastí rovnošaty na evidenčných kartách s podpisom zamestnanca o ich prevzatí.
Ak prestanú platiť podmienky na udelenie rovnošaty, najmä ak zamestnanec ochrany prírody skončí pracovný pomer alebo poruší pracovnú disciplínu v nosení a udržiavaní rovnošatových súčastí, zamestnanec ochrany prírody je povinný vrátiť pridelenú rovnošatu, jej súčasti a označenie orgánu ochrany prírody alebo organizácii ochrany prírody, ktoré mu ju pridelili, ak vedúci organizácie nerozhodne inak.
Zamestnanci ochrany prírody sú povinní udržiavať rovnošatu v dobrom stave a zabezpečiť jej čistenie, opravu a udržiavanie na vlastné náklady.
Rovnošatu nemožno dopĺňať časťami iného oblečenia okrem osobných ochranných pracovných prostriedkov, upravovať jej vonkajší vzhľad a nosiť na rovnošate iné ako určené označenie. K rovnošate sa nosia hnedé alebo čierne topánky. V teréne je prípustné k rovnošate nosiť vysoké topánky a inú nepremokavú obuv.
§ 32
Označenie zamestnancov ochrany prírody sa skladá zo
Služobný odznak podľa odseku 1 písm. a) je vyrobený z kovu, má rozmery 3,5 cm × 5,5 cm, je oválneho tvaru sivostriebornej farby so štátnym znakom a s nápisom Štátna ochrana prírody na prednej strane a s číslom služobného odznaku na zadnej strane.
Vzor služobného odznaku je uvedený v prílohe č. 31.
Nášivka na rovnošate podľa odseku 1 písm. b) obsahuje znak orgánu ochrany prírody, organizácie ochrany prírody alebo jej organizačných útvarov a umiestňuje sa na ľavom rukáve košele, bundy a jej odnímateľnej vložky.
Služobný odznak nosia zamestnanci ochrany prírody vždy pri plnení pracovnej činnosti. Služobný odznak je umiestnený pri nosení rovnošaty na ľavom náprsnom vrecku košele, bundy alebo odnímateľnej vložky.
Služobný odznak vydáva zamestnancom ochrany prírody ministerstvo, ktoré môže poveriť výrobou, evidenciou a distribúciou služobných odznakov ním zriadenú organizáciu ochrany prírody.
§ 33 - Podrobnosti o rovnošate členov stráže prírody a jej súčastí (k § 74 ods. 5 zákona)
Člen stráže prírody nosí rovnošatu pri výkone činnosti podľa zákona a vždy pri kontrolnej činnosti v teréne.
Ustanovenia § 31 ods. 2 až 6 a 8 až 13 platia rovnako.
Spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu (k § 95 ods. 5 zákona)
§ 34 - Spoločenská hodnota chránených rastlín
Spoločenská hodnota pôvodných druhov chránených rastlín je uvedená v prílohe č. 5.
Spoločenská hodnota cievnatých chránených rastlín podľa prílohy č. 5 sa viaže na jedného jedinca a pri stromoch a kríkoch sa zvyšuje podľa výšky jedincov.
Spoločenská hodnota húb podľa prílohy č. 5 sa viaže na jednu plodnicu; ak ide o plodnice neprítomné v lokalite, v ktorej sa druh vyskytuje, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.18)
Spoločenská hodnota machorastov podľa prílohy č. 5 sa viaže na 1 cm2 plochy porastenej machorastom. Ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.18)
Spoločenská hodnota lišajníkov podľa prílohy č. 5 sa viaže na jedného jedinca a pri vybraných druhoch lišajníkov sa viaže na 1 cm2 plochy porastenej lišajníkom. Ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.18)
Spoločenská hodnota chránených rastlín a ich poškodených alebo zničených jedincov vrátane vývinových štádií sa zvýši až o 300 % spoločenskej hodnoty uvedenej v prílohe č. 5 v závislosti od stupňa ich ohrozenosti, stupňa ochrany územia, v ktorom sa vyskytujú, alebo ak ide o druhy vyskytujúce sa len v jednej lokalite alebo vo viacerých izolovaných lokalitách v Slovenskej republike. Za poškodenie chránených rastlín sa považujú aj rušivé zásahy do ich prirodzeného vývinu, najmä nepovolený zber, držba, premiestnenie, narušenie rozmnožovania a podmienok na rozmnožovanie, ako aj rušivé zásahy do bezprostredného okolia ich prirodzeného výskytu.
Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je uvedený ako chránený druh v prílohe č. 5, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská hodnota je vyššia.
Spoločenská hodnota chránených rastlín, ktoré nie sú pôvodnými druhmi chránených rastlín, sa určuje znaleckým posudkom,18) ak osobitný predpis19) neustanovuje inak.
§ 35 - Spoločenská hodnota chránených živočíchov
Spoločenská hodnota vybraných pôvodných druhov chránených živočíchov je uvedená v prílohe č. 6 a spoločenská hodnota vybraných druhov vtákov je uvedená v prílohe č. 32.
Spoločenská hodnota chránených živočíchov a ich poškodených alebo zničených jedincov vrátane vývinových štádií sa zvýši až o 300 % spoločenskej hodnoty uvedenej v prílohách č. 6 a 32 v závislosti od stupňa ich ohrozenosti, stupňa ochrany územia, v ktorom sa vyskytujú, alebo ak ide o druhy vyskytujúce sa len v jednej lokalite alebo vo viacerých izolovaných lokalitách v Slovenskej republike, alebo ak ide o druhy vtákov vyskytujúce sa na chránenom vtáčom území. Za poškodenie chránených živočíchov sa považujú aj rušivé zásahy do ich prirodzeného vývinu, najmä nepovolený odchyt, držba, chov v zajatí, premiestnenie, narušenie rozmnožovania a podmienok na rozmnožovanie, ako aj rušivé zásahy do bezprostredného okolia ich prirodzeného výskytu.
Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je uvedený ako chránený druh v prílohách č. 6 a 32, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská hodnota je vyššia.
Spoločenská hodnota chránených živočíchov, ktoré nie sú pôvodnými druhmi chránených živočíchov, sa určuje znaleckým posudkom,18) ak osobitný predpis19) neustanovuje inak.
§ 36 - Spoločenská hodnota drevín
Spoločenská hodnota drevín je uvedená podľa druhu drevín a ich veľkosti v prílohe č. 33. Spoločenská hodnota nižších taxonomických jednotiek druhov drevín (napríklad poddruhy, kultivary) je uvedená druhovým menom dreviny, od ktorej nižšia taxonomická jednotka pochádza. Ak taxonomické znaky neumožňujú zatriedenie konkrétneho jedinca k druhu (rodu) podľa prílohy č. 33, použije sa jeho zatriedenie podľa príbuzného druhu (rodu).
Veľkosť stromov sa zisťuje meraním obvodu kmeňa vo výške 130 cm nad zemou alebo meraním ich výšky, ak obvod kmeňa nepresahuje 10 cm. Za strom sa považuje drevina s diferencovanou stonkou, v dolnej časti vytvárajúcou priamy, nerozkonárený kmeň, ktorý v hornej časti prechádza do rozkonárenej koruny.
Pri stromoch, ktoré sa rozkonárujú vo výške menšej ako 130 cm, sa meria obvod kmeňa tesne pod jeho rozkonárením.
Ak nemožno vykonať priame meranie vo výške 130 cm nad zemou, obvod kmeňa stromov sa určuje použitím prepočtu hodnôt nameraných na pni podľa prílohy č. 34.
Veľkosť krov a krovitých porastov sa zisťuje meraním plošného priemetu vymedzeného jednotlivou alebo spoločnou korunou a meraním výšky krov. Pri zoskupení krovín rovnakého druhu sa vypočíta priemerná výška z nameraných hodnôt. Za ker sa považuje drevina s rozkonárenou stonkou spravidla už od bázy a za krovitý porast taká skupina krov, pri ktorej viac ako 50 % jednotlivých krov sa vzájomne korunami dotýka alebo spon medzi jednotlivými krami je menší ako 2 m.
Veľkosť lian sa zisťuje meraním obvodu kmienka vo výške 100 cm nad zemou a meraním jeho výšky (dĺžky). Za lianu sa považuje drevina zakoreňujúca v zemi s nepevnou stonkou pridržiavajúcou sa na opore opieraním, prichytávaním, ovíjaním alebo iným spôsobom.
Plošný priemet koruny krov a krovitých porastov vyrúbaných alebo inak zničených sa určuje ako plocha biologicky dosiahnuteľných plošných priemetov korún podľa počtu a umiestnenia kmeňov odstránených krov podľa konkrétneho druhu v období stredného vekového štádia. Výška sa stanoví ako priemerná biologicky dosiahnuteľná výška konkrétneho druhu rastúceho v porovnateľných stanovištných podmienkach v období stredného vekového štádia.
Pri výpočte spoločenskej hodnoty stromov len na základe dostupnosti drevnej hmoty sa za obvod vo výške 130 cm nad zemou považuje obvod najširšej časti kmeňa z hodnoteného stromu.
Spoločenská hodnota drevín zničených pri požiaroch, iných živelných pohromách alebo iným spôsobom tak, že nie sú fyzicky merateľné hodnoty obvodu kmeňa stromov a plošného priemetu koruny krov, krovitých porastov a lian a pri výpočte nemožno postupovať podľa odsekov 7 a 8, sa určuje na základe dôkazov20) o druhu, počte a veľkosti zničených drevín.
§ 37 - Prirážkový index
Spoločenská hodnota drevín určená podľa § 36 sa upravuje prirážkovým indexom podľa prílohy č. 35.
Spoločenská hodnota drevín sa vypočíta tak, že sa spoločenská hodnota uvedená v prílohe č. 33 vynásobí súčinom prirážkových indexov uvedených v prílohe č. 35.
§ 38 - Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu a biotopov národného významu
Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu a biotopov národného významu (ďalej len „chránené biotopy“) je uvedená v prílohe č. 1.
Spoločenská hodnota chránených biotopov podľa prílohy č. 1 sa viaže na 1 m2 plochy.
Spoločenská hodnota sa v prípade zničenia chráneného biotopu zvýši až o 100 %, ak
Spoločenská hodnota chráneného biotopu sa zníži až o 50 % v prípade, ak je znížený stupeň zachovania štruktúry a funkcií príslušného biotopu; spoločenská hodnota sa v tomto prípade určuje znaleckým posudkom.18)
Za poškodenie chráneného biotopu sa považuje narušenie špecifickej štruktúry biotopu, obmedzenie jeho funkcie, ako aj obmedzenie existenčných podmienok jeho typických druhov, pričom ešte je možná jeho obnova.
Za zničenie chráneného biotopu sa považuje úplný zánik špecifickej štruktúry biotopu, jeho funkcie, ako aj existenčných podmienok jeho typických druhov; jeho obnova už nie je možná.
§ 39 - Zoznam živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za škodu (k § 97 ods. 1 zákona)
Živočíchmi, pri ktorých štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky, sú
Živočíchy uvedené v odseku 1 sa považujú za určené živočíchy.
§ 40 - Náležitosti žiadosti o poskytnutie náhrady škody a doklady a podklady, ktoré poškodený k žiadosti pripája (k § 100 ods. 4 zákona)
Žiadosť o poskytnutie náhrady škody obsahuje
K žiadosti o náhradu škody sa pripája
Príslušný orgán k žiadosti pripojí protokol a ďalší dôkazový materiál, napríklad videozáznam, fotodokumentáciu z miestneho šetrenia uskutočneného ním alebo poverenou organizáciou ochrany prírody, alebo prizvaným znalcom.
§ 40a
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 36.
§ 41 - Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februára 2003 okrem § 9 ods. 1 písm. a) bodu 14, ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Bod 9 prílohy č. 7 stráca účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
László Miklós v. r.
Prílohy
Poznámky
- 2) § 181a až 181c Trestného zákona.§ 90 až 93 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
- 3) § 66 až 68 zákona č. 543/2002 Z. z.
- 3a) § 71 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve.
- 4) § 12 ods. 1 zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.
- 5) § 65 ods. 1 písm. k) zákona č. 543/2002 Z. z.
- 6) § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín.
- 7) Zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon).
- 8) Úprava Slovenského banského úradu č. 3000/1975, ktorou sa vydáva predpis o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o bezpečnosti prevádzky pri sprístupňovaní prírodných jaskýň a ich udržiavaní v bezpečnom stave (bezpečnostný predpis pre jaskyne) (registrovaná v čiastke 33/1975 Zb.) v znení neskorších predpisov.
- 8a) STN 83 7010 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie.
- 8b) Príloha č. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení vyhlášky č. 647/2004 Z. z.
- 9) § 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
- 10) § 47 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.
- 11) § 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.
- 12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
- 13) § 23 ods. 3 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.
- 14) § 30 zákona č. 543/2002 Z. z.
- 15) § 10 a 11 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
- 16) § 11 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
- 17) § 12 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
- 17a) Rozhodnutie Komisie 97/266/ES z 18. decembra 1996 o informačnom formulári pre navrhované lokality v rámci Natura 2000 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3).
- 18) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
- 19) Zákon č. 237/2002 Z. z.
- 20) § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
- 21) Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 59/1967 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve v znení neskorších predpisov.
- 22) § 17 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
- 1) Príloha č. 1 k vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 91/1997 Z. z. o poľovných oblastiach a o akostných triedach poľovných revírov.
- 1) Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 91/1997 Z. z. o poľovných oblastiach a o akostných triedach poľovných revírov.
- 2) § 8 a § 18 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve.
- 3) § 34 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve.
- 1) § 2 písm. f) zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Poznámky:
Kód SK je totožný s kódmi biotopov v aktuálnom vydaní interpretačného manuálu Katalóg biotopov Slovenska.
Kód NATURA pre biotopy európskeho významu je totožný s kódmi pre európsku sústavu chránených území.
Prioritné biotopy sú označené *.
*Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov.
Spôsoby odstraňovania inváznych druhov
Invázne druhy rastlín je potrebné odstraňovať hneď v počiatočnom štádiu ich výskytu na lokalite, keď je ich odstraňovanie najefektívnejšie. O spôsoboch odstraňovania inváznych druhov rastlín rozhodujú najmä spôsoby ich rozmnožovania, početnosť na lokalite, charakter a situovanie stanovišťa, ohrozenosť a veľkosť lokality, fáza rastu rastliny a ďalšie biologické vlastnosti druhu.
Mechanický spôsob odstraňovania
Uplatňuje sa najmä pri ojedinelom alebo maloplošnom výskyte druhu na lokalite alebo pri výskyte druhu v ochranných pásmach vôd alebo v chránených územiach.
Vykopávanie
Tento spôsob je vhodný pre všetky druhy zo skupiny A, B a C. V prípade druhov zo skupiny B a C je výkop potrebné realizovať v období pred ich kvitnutím. V prípade druhu boľševník obrovský je nevyhnutné vykopať hlavu koreňa, pričom výkop sa musí realizovať do minimálnej hĺbky 20 cm. V prípade druhov pohánkovec a slnečnica hľuznatá je potrebné výkop realizovať tak, aby v zemi nezostali zvyšky koreňov, z ktorých je rastlina schopná v pôde regenerovať.
Vytrhávanie
Tento spôsob je vhodný na odstraňovanie semenáčikov rastlín a mladých rastlín na lokalitách s výskytom druhov zo skupiny B a C.
Pastva
Tento spôsob je vhodný na lokalitách s výskytom druhov zo skupiny B a C. Pastvou hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz sa odstraňuje vegetatívna fáza vývoja rastlín a mechanicky sa odstraňujú koreňové púčiky i celé rastliny. Pastvou sa početnosť jedincov na lokalite znižuje, ale bez použitia aj ďalších spôsobov k ich úplnému odstráneniu nedochádza. Pastva sa neodporúča vo fáze tvorby semien druhu boľševník obrovský, pretože pasúce sa zvieratá roznášajú semená na svojich telách alebo trusom, a tým prispievajú k jeho ďalšiemu rozširovaniu na lokalite.
Orba
Tento spôsob je vhodný na poľnohospodársky využívaných stanovištiach pre druhy zo skupiny B a C. Porast je potrebné poorať v období pred kvitnutím. Po orbe je nevyhnutné osiať plochu konkurenčne silnejšími druhmi ako ozimná raž alebo jačmeň jarný. V prípade druhu ambrózia palinolistá sa odporúča osiatie plochy lucernou siatou alebo mätonohom trvácim.
Kosenie a mulčovanie
Tento spôsob je vhodný pre všetky druhy zo skupiny A, B a C. Porast je potrebné pokosiť a pomulčovať pred kvitnutím. Vhodné je opakované kosenie a mulčovanie v priebehu sezóny.
Sekanie
Tento spôsob je možné použiť pre druh boľševník obrovský. Sekanie rýľom sa musí vykonávať pod pôdnym povrchom, kde sa nachádzajú koreňové rozmnožovacie púčiky. Preseknutie rastliny na úrovni alebo tesne pod povrchom je neúčinné a nezabráni regenerácii rastu. Sekanie je potrebné vykonávať v období tvorby ešte nezrelých zelených semien, keď môže byť rastlina po takom zásahu odstránená celá.
Orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí
Tento spôsob je možné použiť pre druh boľševník obrovský. Realizuje sa na kvitnúcich jedincoch a po odkvitnutí rastliny približne v štádiu tvorby zelených semien. Potrebné je dbať, aby semená pri manipulácii s nimi nevypadávali. Súkvetie a súplodie je po odstránení potrebné spáliť. Zrezaním alebo odstrihnutím súkvetia a súplodia jeden až dva razy za vegetačné obdobie sa zníži celková vitalita rastliny. Pretože rastliny môžu vytvoriť náhradné menšie súkvetie a následne aj súplodie, je taký zásah potrebné niekoľkokrát za rok zopakovať.
Chemický spôsob odstraňovania
Uplatňuje sa najmä pri veľkoplošných výskytoch druhu v čase najväčšej tvorby listovej plochy. Na odstránenie rastlín možno využiť registrované prípravky na ochranu rastlín (herbicídy). Zvyčajne je potrebné vykonať opakovanú aplikáciu po ďalšom vzídení nových jedincov. Chemický spôsob odstraňovania je vhodný pre všetky druhy zo skupiny A, B a C. V prípade druhov zo skupiny A je vhodné ponechať rastlinu počas vegetačného obdobia bez zásahu a chemický postrek aplikovať na jeseň do príchodu mrazov. Ošetrený porast je potrebné ponechať cez zimu premrznúť a potom odstrániť. Pri druhoch s hrubšou stonkou možno využiť aj metódu vpichu koncentrovaného prípravku do stoniek (injekčná metóda).
Kombinovaný spôsob odstraňovania
Uplatňuje sa predovšetkým na plošne rozsiahlych, vysokých a hustých porastoch, kde samotná chemická aplikácia už nie je účinná. Najskôr sa porasty mechanicky odstránia (vypílením, zrezaním, vysekaním alebo kosením) a na regenerujúce časti rastlín sa aplikuje vhodný prípravok na ochranu rastlín. Kombinovaný spôsob odstraňovania je vhodný pre druhy zo skupiny B a C.
rastliny
Vedecké meno Slovenské meno
Aesculus hippocastanum pagaštan konský
Castanea sativa gaštan jedlý
Juglans regia orech kráľovský
Morus alba moruša biela
Morus nigra moruša čierna
živočíchy
Vedecké meno Slovenské meno
Oncorhynchus mykiss pstruh dúhový
Salvelinus fontinalis sivoň potočný
Ctenopharyngodon idella amur biely
Phasianus colchicus bažant poľovný/bažant obyčajný
Syrmaticus reevesii bažant kráľovský
Meleagris gallopavo morka divá
Ovis aries (musimon, ammon) muflón lesný v muflóních poľovných lokalitách určených osobitným predpisom1)
Dama dama daniel škvrnitý v danielích poľovných lokalitách určených osobitným predpisom1)
Prevziať prílohu - Tabuľka 04
Poznámky:
Druhy európskeho významu sú vyznačené polotučne, ostatné druhy sa považujú za druhy národného významu.
Druhy európskeho významu, ktoré sa na Slovensku prirodzene vyskytujú, sú označené symbolom SR.
Druhy národného významu a druhy európskeho významu, ktoré sa na Slovensku vyskytujú prirodzene, sa považujú za pôvodné druhy chránených rastlín.
Druhy na území Slovenska pravdepodobne vyhynuté (zväčša niekoľko rokov nezvestné) sú označené skratkou Ex?.
Druhy na území Slovenska vyhynuté (niekoľko rokov nezvestné) sú označené skratkou Ex.
Dreviny sú označené znakom +.
Druhy, ktorých ochrana sa vzťahuje len na jedince rastúce za hranicami zastavaného územia obce, sú označené znakom #1.
Spoločenská hodnota drevín označených v tejto prílohe znakom + sa zvyšuje podľa výšky dreviny takto:
Vedecké meno Slovenské meno
Alectoris barbata kuropta skalná
Alectoris rufa kuropta červená
Anas platyrhynchos kačica divá
Columba palumbus holub hrivnák
Lagopus lagopus scoticus et hibernicus snehuľa kapcavá škótska a herbitská
Perdix perdix jarabica poľná
Phasianus colchicus bažant poľovný/bažant obyčajný
Kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra rupicapra) - v období od 1. septembra do 31. decembra bežného kalendárneho roka ho možno chytať, zraňovať a usmrcovať v poľovných oblastiach J XII. Veľká Fatra a J XXII. Slovenský raj.1)
Kuna lesná (Martes martes) - v období od 1. marca do 30. novembra bežného kalendárneho roka je zakázané ju chytať, zraňovať, usmrcovať a ničiť jej obydlia, najmä brlohy s mláďatami. Na území samostatných a uznaných bažantníc2) s intenzívnym chovom bažantov a v chránených vtáčích územiach vyhlásených na účel ochrany tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka sa povoľuje chytať, zraňovať a usmrcovať kunu lesnú celoročne.
Tchor tmavý (Mustela putorius) - v období od 1. marca do 30. septembra bežného kalendárneho roka je zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať a ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami. Na území samostatných a uznaných bažantníc2) s intenzívnym chovom bažantov a v chránených vtáčích územiach vyhlásených na účel ochrany tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka sa povoľuje chytať, zraňovať a usmrcovať tchora tmavého celoročne.
Na ostatnom území Slovenskej republiky je zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať a ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami, v období od 16. januára do 31. októbra bežného kalendárneho roka.
v okrese Rožňava a Košice okolie na území NP Slovenský kras vrátane územia západne od štátnej cesty od obce Háj cez obec Turňa nad Bodvou až po hraničný priechod Dvorníky,
v okrese Čadca na území severovýchodne od štátnej cesty od hraničného priechodu Bumbálka po obec Makov a severozápadne od rieky Kysuca a jej ľavostranného prítoku - potoka Oščadnica až po obec Oščadnica, od obce Oščadnica je územie ďalej ohraničené južnou hranicou katastrálneho územia obce Oščadnica až po štátnu hranicu s Poľskom.
Šakal zlatý (Canis aureus) - v období od 1. marca do 31. júla bežného kalendárneho roka je zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať a ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami.
Slimák záhradný (Helix pomatia) - celoročne je zakázané chytať, zbierať a usmrcovať jedince pochádzajúce z voľnej prírody na území okresov Prešov, Gelnica a Rožňava. Na ostatnom území Slovenskej republiky je od 1. augusta do 30. novembra povolený zber, nákup a predaj jedincov z voľnej prírody s priemerom ulity väčším ako 25 mm.
Hlavátka podunajská (Hucho hucho) - v období od 1. januára do 31. augusta bežného kalendárneho roka je zakázané chytať a usmrcovať jedince tohto druhu na hraničných úsekoch riek Poprad a Dunajec. Na ostatných tokoch je zakázané chytať a usmrcovať jedince tohto druhu v období od 1. januára do 31. októbra.
Lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) - v období od 1. januára do 31. mája bežného kalendárneho roka je zakázané chytať a usmrcovať jedince tohto druhu v prírodných tokoch a vo vodných útvaroch s výnimkou ostatných vodných plôch užívaných v osobitnom režime.3)
Boleň dravý (Aspius aspius) - v období od 15. marca do 31. mája bežného kalendárneho roka je zakázané chytať a usmrcovať jedince tohto druhu v prírodných tokoch a vo vodných útvaroch s výnimkou ostatných vodných plôch užívaných v osobitnom režime.3)
Mrena severná (Barbus barbus) a mrena škvrnitá (Barbus peloponensius) - v období od 15. marca do 31. mája bežného kalendárneho roka je zakázané chytať a usmrcovať jedince tohto druhu v prírodných tokoch a vo vodných útvaroch s výnimkou ostatných vodných plôch užívaných v osobitnom režime.3)
Prevziať prílohu - Tabuľka 10
Kódy na označenie pôvodu jedincov chránených rastlín a chránených živočíchov
W - jedince získané z voľnej prírody
A - jedince rastlín umelo vypestované
F - jedince živočíchov, ktorých aspoň jeden z rodičov má pôvod W a ani jeden z nich nemá pôvod N
C - jedince živočíchov, ktorých ani jeden z rodičov nemá pôvod W ani N
I - zhabané, prepadnuté a nájdené jedince (kód „I“ možno použiť len spolu s iným kódom pôvodu)
N - pôvod určený podľa § 42 ods. 6 písm. b) zákona
Prevziať prílohu - Vzor 12
Pokyny na vyplnenie druhovej karty
Evidenciu v druhovej karte vedie každý držiteľ jedinca uvedeného v § 41 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“). Druhová karta sa zakladá pre každý druh samostatne a každý jedinec sa zapisuje do osobitného riadku. V prípade potreby sa použijú ďalšie očíslované jednotlivé listy druhovej karty. Jednotlivé kolónky druhovej karty treba vyplniť takto:
DRUH (vedecké meno) - uvedie sa vedecké meno jedinca, pre ktorého sa druhová karta vypĺňa.
EVIDENČNÉ ČÍSLO DRŽITEĽA - uvedie sa evidenčné číslo pridelené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky poverenou organizáciou ochrany prírody.
DRŽITEĽ - uvedie sa meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno, adresa trvalého pobytu, sídlo alebo miesto podnikania držiteľa. Pri právnických osobách aj meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v ich mene.
NADOBUDNUTIE - vypĺňa sa v deň nadobudnutia jedinca
Spôsob - spôsob nadobudnutia sa uvedie takto:
dovoz - jedinec bol dovezený z tretej krajiny držiteľom
odchov - jedinec bol nadobudnutý držiteľom vlastným odchovom
znáška - pri evidencii vývinových štádií (vajcia) nadobudnutých vlastným odchovom
odchyt SR – jedinec bol nadobudnutý držiteľom odchytom z prírodného prostredia Slovenskej republiky
odchyt ZA – jedinec bol nadobudnutý držiteľom odchytom z prírodného prostredia v zahraničí
rehabilitácia - hendikepovaný jedinec nadobudnutý držiteľom z prírody, neschopný určitý čas alebo trvalo žiť vo voľnej prírode
kúpa - jedinec bol nadobudnutý kúpou na území Slovenskej republiky alebo iného členského štátu ES
výmena - jedinec bol nadobudnutý na území Slovenskej republiky alebo iného členského štátu ES výmenou za iného jedinca
dar - jedinec bol nadobudnutý na území Slovenskej republiky alebo iného členského štátu ES darom
zapožičanie - jedinec bol nadobudnutý zapožičaním (deponáciou) na území Slovenskej republiky alebo iného členského štátu ES
zhabanie - jedinec bol nadobudnutý po zhabaní, prepadnutí alebo po jeho nájdení
Číslo dokladu
- číslo rozhodnutia, ktorým bola vydaná výnimka na odchyt z voľnej prírody
- číslo dokladu príslušného orgánu tretej krajiny alebo členského štátu ES, ktorý potvrdzuje, že jedinec bol odchytený z voľnej prírody v súlade s právnym poriadkom tretej krajiny alebo členského štátu ES
- číslo dokladu, ktorý potvrdzuje, že jedinec bol zhabaný, prepadnutý alebo nájdený
- evidenčné číslo pôvodného držiteľa pri kúpe, dare, výmene alebo zapožičaní na území Slovenskej republiky alebo iného členského štátu ES, prípadne jeho meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno, adresa trvalého pobytu, sídlo alebo miesto podnikania
POHLAVIE - uvedie sa, len ak je pohlavie jedinca známe, inak zostáva kolónka prázdna. Zapisuje sa takto:
1,0 - je označenie pre samca a 0,1 - označenie pre samicu.
OZNAČENIE - uvedie sa spôsob a text označenia (písmená, číslice), pri injekčných transpondéroch (mikročipoch) aj značka. V prípade, že daný jedinec je označený viacerými spôsobmi, napríklad krúžkom a mikročipom, na zápis sa použije druhý riadok a jedince s ďalšími poradovými číslami sa potom zapisujú do každého druhého riadka.
PÔVOD - vypĺňa sa podľa údaja v preukaze o pôvode (pôvod na základe predložených dokladov určuje príslušný obvodný úrad životného prostredia).
VYRADENIE - vypĺňa sa v deň vyradenia jedinca z evidencie
Spôsob - spôsob vyradenia sa uvedie takto:
úhyn - jedinec uhynul (uvádza sa číslo pitevného protokolu, ak bol vyhotovený)
vývoz - jedinec bol vyvezený do tretej krajiny
predaj - jedinec bol predaný na území SR alebo iného členského štátu ES
zapožičanie - jedinec bol zapožičaný na území SR alebo iného členského štátu ES
úlet, únik - jedinec ušiel, uletel
výmena - jedinec bol na území SR alebo iného členského štátu ES vymenený za iného jedinca
odcudzenie - jedinec bol odcudzený
vypustenie do prírody - po rehabilitácii alebo v rámci
vyliahnutie - vyradenie z evidencie záchranného programu vývinového štádia (vajca)
zhabanie - jedinec bol zhabaný alebo prepadnutý
Číslo dokladu - číslo povolenia na vývoz, číslo dokladu preukazujúceho odcudzenie jedinca alebo dokladu, ktorým orgán (organizácia) ochrany prírody potvrdzuje vypustenie jedinca do prírody.
NOVÝ DRŽITEĽ/POZNÁMKA - vypĺňa sa meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno, adresa trvalého pobytu, sídlo alebo miesto podnikania nového držiteľa v prípade predaja, daru, výmeny alebo zapožičania, v ostatných prípadoch sa kolónka môže použiť na poznámky.
V prípade evidencie vývinového štádia (vajce) sa vypĺňajú kolónky: por. č., dátum nadobudnutia (= dátum znášky), spôsob (uvedie sa „znáška“), vyradenie z evidencie (uvedie sa dátum likvidácie neoplodnených vajec alebo dátum vyliahnutia mláďat - pri nich sa potom vedie evidencia ako pri konečnom vývinovom štádiu).
V prípade úhynu jedinca, ak si ho držiteľ ponechá ako preparovaného jedinca, vyplní sa kolónka Dátum úhynu.
Vedenie evidencie jedincov chránených živočíchov v druhovej karte sa považuje za vedenie evidencie podľa § 41 zákona, ak sú v druhovej karte uvedené úplné a pravdivé údaje.
Prevziať prílohu - Vzor 13
Prevziať prílohu - Vzor 14
Prevziať prílohu - Vzor 15
Štátny zoznam zahŕňa
prírastkový katalóg chránených území a chránených stromov,
databázu chránených území a chránených stromov,
zbierku listín o chránených územiach a chránených stromoch.
Prírastkový katalóg chránených území a chránených stromov obsahuje
poradové číslo, ktoré je evidenčným číslom štátneho zoznamu,
názov chráneného územia alebo chráneného stromu,
druh chráneného územia,
stupeň ochrany chráneného územia,
zastúpenie zón s uvedením stupňa ochrany,
čísla a názvy právnych predpisov o vyhlásení, zmene alebo o zrušení chráneného územia, zóny alebo chráneného stromu a dátum nadobudnutia ich účinnosti,
základné údaje o chránenom území alebo chránenom strome (výmera chráneného územia, výmera ochranného pásma, kraj, okres, katastrálne územie, obec),
predmet ochrany - účel vyhlásenia,
príslušnosť chráneného územia k európskej sústave chránených území.
Databáza chránených území a chránených stromov obsahuje
evidenčné číslo štátneho zoznamu,
názov chráneného územia alebo chráneného stromu,
druh chráneného územia,
stupeň ochrany, v prípade zónovania zastúpenie zón s uvedením stupňa ochrany,
predmet ochrany - účel vyhlásenia,
údaje o ochrannom pásme,
začlenenie do geomorfologickej jednotky,
obec, katastrálne územie, okres, kraj,
výmeru chráneného územia, výmeru jeho ochranného pásma,
čísla a názvy právnych predpisov o vyhlásení, zmene alebo o zrušení chráneného územia, zóny alebo chráneného stromu a dátum nadobudnutia ich účinnosti,
údaje o mapových podkladoch (nomenklatúra, mierka, názov listu),
súpis parciel (číslo katastra, číslo parcely, výmera parcely, druh vlastníctva, druh pozemku, príslušnosť k inému chránenému územiu, vlastník, správca, nájomca),
súpis lesných porastov (číslo jednotky priestorového lesa, rozloha, kategória lesa, vlastník, správca, nájomca).
Zbierka listín o chránených územiach a chránených stromoch obsahuje
právne predpisy o vyhlásení, zmene alebo zrušení ochrany,
mapové podklady na vyhlásenie alebo zmenu ochrany,
základné údaje o chránenom území alebo chránenom strome,
výpis z katastra nehnuteľností a listu vlastníctva dotknutých parciel,
oznámenie o vyhlásení, zmene alebo zrušení chráneného územia správe katastra,
súpis parciel poľnohospodárskej pôdy alebo výpis z plochovej tabuľky s uvedením kategórie lesa,
doklady o prerokovaní zámeru na vyhlásenie, zmenu alebo zrušenie chráneného územia alebo chráneného stromu.
Tabule sú tmavozelené, písmo je biele.
Rozmery tabule sú: 40 x 30 cm.
Rozmery tabule sú: 15 x 10 cm.
Poznámky:
A
OBSAH PROGRAMU STAROSTLIVOSTI O CHRÁNENÝ AREÁL, PRÍRODNÚ REZERVÁCIU, PRÍRODNÚ PAMIATKU, NÁRODNÚ PRÍRODNÚ REZERVÁCIU, NÁRODNÚ PRÍRODNÚ PAMIATKU, CHRÁNENÚ KRAJINNÚ OBLASŤ, NÁRODNÝ PARK, ÚZEMIE PATRIACE DO EURÓPSKEJ SÚSTAVY CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ A ÚZEMIE MEDZINÁRODNÉHO VÝZNAMU
Základné údaje
Číslo podľa štátneho zoznamu, číslo* alebo kód územia
Kategória a názov územia
Platný právny predpis o vyhlásení chráneného územia alebo medzinárodný doklad o zaradení lokality do sústavy území medzinárodného významu,* predmet ochrany
Lokalizácia územia (kraj, okres, obec, katastrálne územie) a vymedzenie územia
Celková výmera územia
Vzťah k schválenej územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí
Súčasný stav
Prírodné pomery územia (geografická poloha, geologické, geomorfologické, klimatické, hydrologické a pôdne pomery, biotopy, flóra a fauna, významné abiotické javy a krajinné prvky)
Stav a podmienky ochrany prírody a krajiny
Výskum a monitoring
Socioekonomické pomery (využívanie územia a jeho okolia), pozitívne a negatívne faktory
Hodnotenie
Ekologické hodnotenie
Hodnotenie stavu biotopov, druhov a stavu ich zachovania (priaznivý stav druhu, biotopu, časti krajiny)
Hodnotenie ďalších osobitných záujmov ochrany prírody v území
Socioekonomické hodnotenie vybraných aktivít, pozitívne i negatívne vplývajúcich na predmet ochrany
Členenie územia na ekologicko-funkčné priestory a zóny
Ekologicko-funkčné priestory
Zóny**
Tvorba prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability***
Ciele a opatrenia
Strategické ciele na dosiahnutie priaznivého stavu
Operatívne ciele na dosiahnutie priaznivého stavu
Navrhované opatrenia a regulatívy
Opatrenia a regulatívy vyplývajúce z príslušného medzinárodného dohovoru
Spôsob vyhodnocovania programu starostlivosti
Záverečné údaje
Použité podklady a zdroje informácií
Doklad o prerokovaní programu starostlivosti s vlastníkmi dotknutých pozemkov
Vyhodnotenie pripomienok dotknutých orgánov štátnej správy, samosprávy, zainteresovaných subjektov a vlastníkov pozemkov
Údaje o vyhotovovateľovi a spracovateľovi programu starostlivosti
Prílohy
Súpis parciel
Prehľad foriem vlastníctva podľa druhov pozemkov
Mapa a prehľad vybraných prírodných prvkov
Mapa a prehľad ekologicko-funkčných priestorov a zón**
Prehľad lesných pozemkov podľa programu starostlivosti o lesy a kategórie lesov
Mapa chráneného územia, územia medzinárodného významu*
Mapa negatívnych socioekonomických aktivít
Mapa regionálneho územného systému ekologickej stability***
Uvádza sa v programe starostlivosti o územie medzinárodného významu.
Vyhotovuje sa len v prípade zonácie územia.
Vyhotovuje sa len pre program starostlivosti o národný park a chránenú krajinnú oblasť.
B
OBSAH PROGRAMU STAROSTLIVOSTI O CHRÁNENÝ STROM
Základné údaje
Číslo podľa štátneho zoznamu
Názov chráneného stromu
Ochranné pásmo (stupeň ochrany, vymedzenie, výmera)
Platný právny predpis o vyhlásení ochrany, predmet ochrany
Lokalizácia (kraj, okres, obec, katastrálne územie, podrobná lokalizácia)
Vzťah k schválenej územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí
Súčasný stav
Prírodné pomery (geografická poloha, geologické, geomorfologické, klimatické, hydrologické a pôdne pomery, biotopy, flóra a fauna)
Stav a podmienky ochrany prírody a krajiny (vyhodnotenie účinnosti doterajšej ochrany, vyhodnotenie starostlivosti)
Socioekonomické pomery (využívanie územia a jeho okolia ovplyvňujúce stav chráneného stromu v minulosti a súčasnosti, pozitívne a negatívne faktory)
Hodnotenie súčasného stavu chráneného stromu (druh stromu, biometrické parametre, zdravotný stav, vitalita a statické pomery stromu) a jeho ochranného pásma
Ciele a opatrenia
Strategické ciele na dosiahnutie priaznivého stavu
Operatívne ciele na dosiahnutie priaznivého stavu
Navrhované opatrenia (v oblasti legislatívy, výskumu, monitoringu, praktickej starostlivosti a kultúrno-výchovnej)
Spôsob vyhodnocovania programu starostlivosti
Záverečné údaje
Použité podklady a zdroje informácií
Údaje o vyhotovovateľovi a spracovateľovi programu starostlivosti
Prílohy
Časový harmonogram opatrení programu starostlivosti o chránený strom (oblasť opatrenia, opatrenie, rok realizácie, plánované náklady, zdroj financií, zodpovednosť za realizáciu)
Plán čerpania finančných prostriedkov na zabezpečenie opatrení v jednotlivých rokoch platnosti programu starostlivosti o chránený strom
Evidenčná karta programu starostlivosti o chránený strom
Prehľad výmery, druhov pozemkov a vlastníctva pozemkov podľa parciel (chránený strom, ochranné pásmo)
Mapa s lokalizáciou chráneného stromu a vyznačením ochranného pásma
Súčasný stav chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky, chráneného vtáčieho územia, súkromného chráneného územia, zóny a časti zóny chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku (ďalej len „chránené územie“) alebo chráneného stromu a ich ochranného pásma
Vyhodnotenie doterajšej ochrany chráneného územia a chráneného stromu
Východiskové údaje
základné údaje
podmienky ochrany
charakteristika prírodných hodnôt
Časový prehľad vykonaných opatrení
Zhodnotenie súčasného stavu
zhodnotenie vymedzenia chráneného územia alebo chráneného stromu z hľadiska potrieb záchrany
stupeň a priestorové rozčlenenie zachovanosti - poškodenia geobiocenóz (pre chránený strom je potrebné zhodnotiť zdravotný stav a statiku)
zhodnotenie poznania prírodných hodnôt
zhodnotenie účinnosti podmienok ochrany
Faktory a príčiny ohrozenia chráneného územia a chráneného stromu
Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a k dotknutým obciam
Opatrenia na odstránenie príčin ohrozenia
V oblasti legislatívy
V oblasti praktickej starostlivosti
V oblasti monitoringu
V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou
Harmonogram opatrení s určeným termínom, nákladmi a zodpovednosťou za realizáciu
Záverečné údaje
Použité podklady a zdroje informácií
Doklad o prerokovaní programu záchrany s vlastníkmi dotknutých pozemkov
Schvaľovací protokol programu záchrany
Prílohy
Mapa priestorového rozčlenenia chráneného územia s lokalizáciou navrhovaných zásahov podľa katastrálnych a lesníckych máp (nevzťahuje sa na chránený strom)
Prehľad foriem vlastníctva podľa druhov pozemkov
Evidenčná karta programu záchrany chráneného územia a chráneného stromu
Súčasný stav
Rozšírenie a stav populácie
Zaradenie druhu v medzinárodnom a národnom sozologickom zozname
Zhodnotenie rozšírenia druhu v medzinárodnom meradle
Zhodnotenie rozšírenia druhu na území Slovenskej republiky
Zoznam nepotvrdených, neoverených a zaniknutých lokalít a príčiny ich zániku
Zoznam potvrdených lokalít s analýzou stavu populácie druhu na lokalite
Biologické a ekologické nároky
Rastliny
nároky druhu na prostredie, ekologické faktory
rozmnožovanie, populačná ekológia, stratégia
konkurenčné vzťahy
Živočíchy
stručný opis druhu, preferencia biotopov, opis ich veľkosti, význam druhu v ekosystéme
rozmnožovanie, starostlivosť o potomstvo, prezimovanie druhu
potravné nároky druhu (kvalita, kvantita potravy, spôsob výživy, získavanie potravy)
migrácie a presuny druhu (v rámci územia Slovenskej republiky, mimo územia Slovenskej republiky), výskyty niektorých druhov v zimnom období
konkurenčné vzťahy
Faktory ohrozenia (zhodnotenie súčasného stupňa ohrozenia druhu s uvedením jednotlivých prírodných a antropogénnych faktorov)
Doterajšie zabezpečenie ochrany
zaradenie do skupiny podľa kategórie ohrozenia
zhodnotenie doterajšej územnej ochrany
formulovanie príčin, pre ktoré chránený druh dospel do štádia ohrozenia
Strategické ciele starostlivosti na dosiahnutie priaznivého stavu
Opatrenia na dosiahnutie priaznivého stavu alebo odstránenie príčin ohrozenia
V oblasti legislatívy
V oblasti praktickej starostlivosti
V oblasti monitoringu
V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou
V oblasti záchrany ohrozeného chráneného druhu v podmienkach mimo jeho prirodzeného stanovišťa (ex situ)
Harmonogram opatrení s určeným termínom, nákladmi a zodpovednosťou za realizáciu
Záverečné údaje
Použité podklady a zdroje informácií
Doklad o prerokovaní programu záchrany s dotknutými orgánmi štátnej správy
Prílohy
Mapa Slovenska s potvrdenými lokalitami ohrozeného druhu (M 1 : 3 000 000)
Mapa jednotlivých chránených území a nechránených lokalít s vyznačením výskytu populácie ohrozeného druhu s mierkou úmernou veľkosti chráneného územia alebo nechránenej lokality
Evidenčná karta programu záchrany chráneného druhu
Písomná časť
ANALYTICKÁ ČASŤ
Prírodné pomery
Abiotické pomery
geomorfologické pomery
geologické pomery
pôdne pomery
hydrologické pomery
klimatické pomery
Biotické pomery
rastlinstvo (fytogeografické členenie, potenciálna prirodzená vegetácia a aktuálna vegetácia)
živočíšstvo (zoogeografické členenie; živočíšstvo)
biotopy (vymedzenie a opis biotopov)
Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ)
poľnohospodárska pôda (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty)
lesné pozemky
vodné plochy (vodné toky, stojaté sústredenia vody)
zastavané plochy a nádvoria (komunikácie, budovy a iné)
ostatné plochy
pozemky, ktoré slúžia ako účelová ochranná poľnohospodárska a ekologická zeleň (nelesná drevinová vegetácia líniová, plošná, rozptýlená)
plochy verejnej a vyhradenej zelene (napr. verejná zeleň, cintoríny a iné)
Zhodnotenie vzťahu k územnému plánu veľkého územného celku a dotknutých obcí
(súlad s územným plánom, návrhy a požiadavky na územný plán, návrh regulatívov na územný plán)
Pozitívne a negatívne prvky/javy v území
Pozitívne prvky a javy
osobitne chránené časti prírody a krajiny a časti prírody pripravované na ochranu (územná ochrana a lokality chránených druhov rastlín a chránených druhov živočíchov)
priemet generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky (biocentrá, biokoridory)
prírodné zdroje (lesné, pôdne, vodné, zdroje nerastných surovín)
významné krajinné prvky bez legislatívnej ochrany
kultúrno-historicky hodnotné formy využívania krajiny
iné (podľa potreby)
Negatívne prvky a javy
prírodné (radónové riziko, seizmicita, zosuvné územia atď.)
antropogénne (napr. kontaminácia a znečistenie zložiek životného prostredia, imisie, hluk, skládky, priemyselné plochy, erózia, bariérové prvky, výskyt inváznych druhov a pod.)
SYNTÉZOVÁ ČASŤ
Syntéza analytických vstupov a hodnotenie
Hodnotenie ekologickej stability (pomer ekologicky stabilných plôch: lesy, lúky, záhrady, vodné plochy atď. k ekologicky nestabilným plochám: budovy, cesty, výrobné areály, skládky atď.; stanovenie koeficientu ekologickej stability)
Plošné a priestorové usporiadanie pozitívnych a negatívnych prvkov/javov v krajine (izolácia, spojitosť, hustota a pod.)
Hodnotenie typov biotopov (rozmanitosť typov biotopov, druhová rozmanitosť, výskyt chránených a ohrozených druhov)
Ekostabilizačná významnosť, reprezentatívnosť a unikátnosť (porovnanie aktuálneho stavu s potenciálnou prirodzenou vegetáciou, stupeň ekologickej stability (0 – 5), vymedzenie ekologicky významných prírodných prvkov)
Hodnotenie krajinnej štruktúry (diverzita krajiny, typ a vývoj krajinnej štruktúry, historické krajinné štruktúry, krajinný obraz a krajinný ráz)
NÁVRHOVÁ ČASŤ
Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability
Návrh prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability (existujúcich a novo navrhovaných), spresnenie prvkov nadregionálneho významu v štruktúre:
Biocentrá
Biokoridory
Ostatné ekostabilizačné prvky (interakčné prvky, genofondové plochy)
Návrh manažmentových opatrení pre existujúce a navrhované prvky regionálneho územného systému ekologickej stability (návrh cieľových spoločenstiev, plošných a priestorových parametrov, návrh opatrení na skvalitnenie prvkov územného systému ekologickej stability, návrh opatrení na elimináciu bariérových prvkov – návrh technických opatrení: rybochody, ekodukty, podchody a pod.)
Návrh opatrení na zvýšenie ekologickej stability krajiny
Návrh prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability odporúčaných na zabezpečenie legislatívnej ochrany
Grafická časť*
mapa: Súčasná krajinná štruktúra (M 1 : 25 000, resp. 1 : 50 000)
mapa: Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov (M 1 : 25 000, resp. 1 : 50 000)
mapa: Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability (M 1 : 25 000, resp. 1 : 50 000)
Poznámka:
Grafická časť sa vyhotovuje aj v digitálnej forme v jednom z nasledujúcich formátov GIS vrstiev: SHP, GML, DWG/DXF, DGN alebo MIF, v súradnicovom systéme S-JTSK alebo WGS 84.
Písomná časť
ANALYTICKÁ ČASŤ
Prírodné pomery
Abiotické pomery
geomorfologické pomery
geologické pomery
pôdne pomery
hydrologické pomery
klimatické pomery
Biotické pomery
rastlinstvo (fytogeografické členenie, potenciálna prirodzená vegetácia a aktuálna vegetácia spracovaná na základe terénneho prieskumu)
živočíšstvo (zoogeografické členenie; živočíšstvo spracované na základe dostupných údajov a doplnené terénnym prieskumom)
biotopy (vymedzenie a opis biotopov národného a európskeho významu)
Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ)
poľnohospodárska pôda (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty)
lesné pozemky
vodné plochy (vodné toky, stojaté sústredenia vody)
zastavané plochy a nádvoria (komunikácie, budovy a iné)
ostatné plochy
pozemky, ktoré slúžia ako účelová ochranná poľnohospodárska a ekologická zeleň (nelesná drevinová vegetácia líniová, plošná, rozptýlená)
plochy verejnej a vyhradenej zelene (napr. verejná zeleň, cintoríny a iné)
Zhodnotenie vzťahu k územnému plánu dotknutej obce
(súlad s územným plánom, návrhy a požiadavky na územný plán, návrh regulatívov na územný plán)
Pozitívne a negatívne prvky/javy v území
Pozitívne prvky a javy
osobitne chránené časti prírody a krajiny a časti prírody pripravované na ochranu (územná ochrana a lokality chránených druhov rastlín a chránených druhov živočíchov), biotopy európskeho a národného významu
priemet generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky a regionálneho územného systému ekologickej stability (biocentrá, biokoridory, interakčné prvky, migračné trasy)
prírodné zdroje (lesné, pôdne, vodné, zdroje nerastných surovín)
významné krajinné prvky bez legislatívnej ochrany
kultúrno-historicky hodnotné formy využívania krajiny
iné (podľa potreby)
Negatívne prvky a javy
prírodné (radónové riziko, seizmicita, zosuvné územia atď.)
antropogénne (napr. kontaminácia a znečistenie zložiek životného prostredia, imisie, hluk, skládky, priemyselné plochy, erózia, bariérové prvky, výskyt inváznych druhov a pod.)
SYNTÉZOVÁ ČASŤ
Syntéza analytických vstupov a hodnotenie
Hodnotenie ekologickej stability (pomer ekologicky stabilných plôch: lesy, lúky, záhrady, vodné plochy atď. k ekologicky nestabilným plochám: budovy, cesty, výrobné areály, skládky atď.; stanovenie koeficientu ekologickej stability)
Plošné a priestorové usporiadanie pozitívnych a negatívnych prvkov/javov v krajine (izolácia, spojitosť, hustota a pod.)
Hodnotenie typov biotopov (rozmanitosť typov biotopov, druhová rozmanitosť, výskyt chránených a ohrozených druhov, priaznivý stav biotopov a druhov)
Ekostabilizačná významnosť, reprezentatívnosť a unikátnosť (porovnanie aktuálneho stavu s potenciálnou prirodzenou vegetáciou, stupeň ekologickej stability (0 – 5), vymedzenie ekologicky významných prírodných prvkov)
Hodnotenie krajinnej štruktúry (diverzita krajiny, typ a vývoj krajinnej štruktúry, historické krajinné štruktúry, krajinný obraz a krajinný ráz)
NÁVRHOVÁ ČASŤ
Návrh miestneho územného systému ekologickej stability
Návrh prvkov miestneho územného systému ekologickej stability (existujúcich a novo navrhovaných), spresnenie prvkov nadregionálneho a regionálneho významu v štruktúre:
Biocentrá
Biokoridory
Ostatné ekostabilizačné prvky (interakčné prvky, genofondové plochy)
Návrh manažmentových opatrení pre existujúce a navrhované prvky miestneho územného systému ekologickej stability (návrh cieľových spoločenstiev, plošných a priestorových parametrov, návrh opatrení na skvalitnenie prvkov územného systému ekologickej stability, návrh opatrení na udržanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu druhov a biotopov, návrh opatrení na elimináciu bariérových prvkov – návrh technických opatrení: rybochody, ekodukty, podchody a pod.)
Návrh opatrení na zvýšenie ekologickej stability krajiny
Návrh prvkov miestneho územného systému ekologickej stability odporúčaných na zabezpečenie legislatívnej ochrany
Bilancia plošných nárokov na zmenu poľnohospodárskeho pozemku na iný druh pozemku
Grafická časť*
mapa: Súčasná krajinná štruktúra (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000)
mapa: Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000)
mapa: Návrh miestneho územného systému ekologickej stability (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000)
Poznámka:
Grafická časť sa vyhotovuje aj v digitálnej forme v jednom z nasledujúcich formátov GIS vrstiev: SHP, GML, DWG/DXF, DGN alebo MIF, v súradnicovom systéme S-JTSK alebo WGS 84.
A
OBSAH PROJEKTU OCHRANY CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI, NÁRODNÉHO PARKU A JEHO OCHRANNÉHO PÁSMA
Základné údaje
Názov chráneného územia a ochranného pásma
Vymedzenie chráneného územia a ochranného pásma
Súpis územnosprávnych jednotiek (kraj, okres, katastrálne územie)
Súpis listov katastrálnych, lesníckych a základných máp
Slovný popis hranice národného parku a jeho ochranného pásma, chránenej krajinnej oblasti
Prírodné pomery
Členenie na ekologicko-funkčné priestory a zóny
Výmera chráneného územia a jeho ochranného pásma v členení podľa druhov pozemkov a zón
Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí
Zhodnotenie využívania územia s návrhom zásad hospodárenia a racionálneho využívania prírodných zdrojov v území
Lesné hospodárstvo
Poľnohospodárstvo
Poľovníctvo a rybárstvo
Ťažba a ložiská rudných a nerudných nerastných surovín
Vodné hospodárstvo, zdroje podzemných vôd
Priemysel
Osídlenie
Rekreačné aktivity a cestovný ruch
Podrobnosti o ochrane
Odôvodnenie ochrany
Ciele ochrany na dosiahnutie priaznivého stavu
Podrobnosti o podmienkach ochrany
Ekonomické zhodnotenie vplyvu uplatňovania príslušného stupňa ochrany s dlhodobým výhľadom limitov, regulatív a opatrení
Návrh technického vybavenia územia
Opis technického vybavenia
Mapy technického vybavenia
Prílohy
Prehľad odbornej literatúry a použitých odborných podkladov
Prehľad pôdneho fondu podľa evidencie katastra nehnuteľností
Prehľad druhov vlastníctva podľa druhov pozemkov a zón
Celkový prehľad pôdneho fondu v chránenom území podľa okresov a zón
Plochová tabuľka lesného pôdneho fondu podľa LHP
Situačný náčrt na Základnej mape Slovenskej republiky (M l : 50 000)
Katastrálne a lesnícke mapy s aktuálnym stavom katastra nehnuteľností
Mapa ekologicko-funkčných priestorov a zón
Poznámka:
Vo všetkých častiach projektu národného parku sa údaje uvádzajú osobitne pre územie a samostatne pre ochranné pásmo.
B
OBSAH PROJEKTU OCHRANY CHRÁNENÉHO AREÁLU, PRÍRODNEJ REZERVÁCIE, PRÍRODNEJ PAMIATKY, SÚKROMNÉHO CHRÁNENÉHO ÚZEMIA A ICH OCHRANNÉHO PÁSMA
Základné údaje
Názov
Vymedzenie chráneného územia a jeho ochranného pásma
Súpis krajov a okresov, na ktorých území sa chránené územie nachádza
Súpis katastrálnych území, na ktorých území sa chránené územie nachádza
Súpis listov katastrálnych a lesníckych máp s vymedzením hranice chráneného územia a jeho ochranného pásma s uvedením aktuálneho stavu
Súpis listov základných máp (M 1 : 50 000) s vymedzením hranice chráneného územia a jeho ochranného pásma
Výpis z programu starostlivosti o lesy
Členenie na ekologicko-funkčné priestory a zóny
Celková výmera chráneného územia a ochranného pásma v členení podľa druhov pozemkov a zón
Prírodné pomery
Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí
Zhodnotenie základných antropogénnych vplyvov v území a v jeho kontaktnej zóne s návrhom zásad racionálneho využívania územia
Podrobnosti o ochrane
Odôvodnenie ochrany
Ciele ochrany na dosiahnutie priaznivého stavu
Podrobnosti o podmienkach ochrany
Ekonomické zhodnotenie vplyvu uplatňovania príslušného stupňa ochrany s dlhodobým výhľadom limitov, regulatív a opatrení
Návrh technického vybavenia územia
Opis technického vybavenia
Mapa technického vybavenia
Prílohy
Prehľad odbornej literatúry a použitých odborných podkladov
Základné údaje
Súpis parciel podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností
Prehľad druhov vlastníctva podľa druhov pozemkov a zón
Plochová tabuľka LHP podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa (len v prípade, ak sa územie nachádza na lesnom pôdnom fonde)
Situačný náčrt na Základnej mape Slovenskej republiky (M 1 : 50 000)
Kópie katastrálnych máp podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností s vyznačením priebehu hraníc chráneného územia a jeho ochranného pásma
Kópie porastových máp so zakreslením hranice chráneného územia a ochranného pásma (len v prípade, ak sa územie nachádza na lesnom pôdnom fonde)
Mapa ekologicko-funkčných priestorov a zón
Poznámka:
Projekt ochrany sa spracúva spoločne pre chránené územie a ochranné pásmo, len v bode 1 (základné údaje) a v tabuľkových prehľadoch sa údaje uvádzajú osobitne pre územie a pre ochranné pásmo. V prípade prírodných pamiatok - jaskýň a vodopádov - sa spracúva projekt len pre ochranné pásmo.
C
OBSAH PROJEKTU OCHRANY CHRÁNENÉHO VTÁČIEHO ÚZEMIA
Základné údaje
Názov chráneného vtáčieho územia
Vymedzenie chráneného vtáčieho územia
Súpis územnosprávnych jednotiek (kraj, okres, katastrálne územie)
Vymedzenie hraníc chráneného vtáčieho územia
Zoznam parciel chráneného vtáčieho územia podľa katastrálnych území a lesných hospodárskych celkov (lesných celkov)
Celková výmera chráneného vtáčieho územia
Podrobnosti o ochrane chráneného vtáčieho územia
Celková charakteristika a odôvodnenie ochrany chráneného vtáčieho územia
Zoznam druhov vtákov, pre ktoré sa chránené vtáčie územie vyhlasuje
Podmienky ochrany
Zoznam činností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia vrátane ich územného a časového obmedzenia (§ 26 ods. 5 zákona)
Zoznam prospešných činností na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia
Prílohy
Prehľad pôdneho fondu podľa evidencie katastra nehnuteľností
Prehľad pôdneho fondu podľa programu starostlivosti o lesy
Základná mapa Slovenskej republiky (M 1 : 50 000) s nákresom hraníc chráneného vtáčieho územia a lokalít s vymedzenými činnosťami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany
D
OBSAH PROJEKTU OCHRANY CHRÁNENÉHO STROMU A JEHO OCHRANNÉHO PÁSMA
Základné údaje obsahujú názov stromu, lokalizáciu, vlastnícke vzťahy, aktuálny stav podľa katastra nehnuteľností, druh a parametre stromu, zdravotný stav, odôvodnenie ochrany, podmienky ochrany a dokumentáciu. V prípade návrhu ochranného pásma sa uvádza aktuálny stav podľa katastra nehnuteľností, jeho výmera a podmienky ochrany.
Prílohy
Katastrálna mapa so zákresom lokalizácie stromu a jeho ochranného pásma
Situačný náčrtok Základnej mapy Slovenskej republiky (M l : 50 000)
E
OBSAH PROJEKTU OCHRANY CHRÁNENÉHO KRAJINNÉHO PRVKU
Základné údaje
Názov
Vymedzenie chráneného krajinného prvku (lokalizácia podľa kraja, okresu, katastrálneho územia)
Celková výmera v členení na druhy pozemkov a formy vlastníctva podľa zón
Popis chráneného krajinného prvku
Členenie na ekologicko-funkčné priestory a zóny
Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí
Regulatívy racionálneho hospodárskeho využívania územia
Podrobnosti o ochrane
Odôvodnenie ochrany (postavenie v územnom systéme ekologickej stability)
Ciele ochrany
Návrh stupňa ochrany, zakázaných, povolených a prospešných činností
Prílohy
Kópie katastrálnej mapy podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností s vyznačením hraníc chráneného krajinného prvku
Súpis parciel
Mapa zón
F
OBSAH PROJEKTU NA USTANOVENIE NÁRODNEJ PRÍRODNEJ REZERVÁCIE A NÁRODNEJ PRÍRODNEJ PAMIATKY
Všeobecne záväzná vyhláška krajského úradu životného prostredia, ktorou bolo územie vyhlásené za chránené
Odôvodnenie návrhu na ustanovenie za národnú prírodnú rezerváciu alebo národnú prírodnú pamiatku
Zhodnotenie potreby vypracovania alebo aktualizácie programu starostlivosti
Hodnotenie ohrozenosti taxónu
Postavenie taxónu vo svetových červených zoznamoch a jeho ohrozenosť v celom areáli
Podiel na celkovej populácii alebo areáli, ktorý pripadá na hodnotené územie
Postavenie hodnoteného územia v rámci celkového areálu taxónu (centrum, okraj areálu)
Hodnotenie taxónov podľa osobitných kritérií
Redukcia populácie
Rozšírenie, výskyt, počet lokalít alebo subpopulácií, roztrieštenosť areálu
Veľkosť, rozsah a kvalita biotopu
Početnosť populácie a jej využívanie
Vplyvy introdukovaných taxónov, hybridizácie, patogénov, znečistenia, konkurentov alebo parazitov
Negatívne antropogénne vplyvy
Pravdepodobnosť vyhynutia vo voľnej prírode
Zaradenie taxónov do kategórií podľa aktuálnych kritérií Svetovej únie pre ochranu prírody (IUCN)
Analýza súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu
Návrhy rámcových opatrení týkajúcich sa starostlivosti o dreviny
Zoznam a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu
Katastrálna mapa s územným priemetom výskytu drevín a pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu
Prevziať prílohu - Vzor 29-B
Ročná bodová kvóta pre
zamestnancov s prevahou práce v teréne je do 1 000 bodov,
ostatných zamestnancov je do 750 bodov.
Prevziať prílohu - Tabuľka 33 časť AČASŤ BSpoločenská hodnota drevínSpoločenská hodnota drevín sa vyjadruje v eurách.I. skupina – polovždyzelené a vždyzelené listnaté dreviny.II. skupina – ihličnaté dreviny.III. skupina – listnaté opadavé dreviny.Stromy
Ok130 = Op - (130 - Vp) . Op / 1 000,
Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 206, 22. 7. 1992) v znení smernice Rady 97/62/ES z 27. októbra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú. v. ES L 305, 8. 11. 1997) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003) v znení Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúska, Švédska a Fínska (Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994) [upravené rozhodnutím Rady 95/1/ES, Euratom, ESUO (Ú. v. ES L 1, 1. 1. 1995)] v znení Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003) v znení smernice Rady 2006/105/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26. 1. 2010).