Vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky československej, ktorou sa vykonáva devízový zákon 169/1989 účinný od 15.06.1990 do 31.12.1990

§ 1
Ohlasovacia povinnosť (k § 9 zákona)

(1)
Hlásenie podáva devízový tuzemec príslušnému devízovému orgánu písomne. Hlásenie musí obsahovať všetky údaje týkajúce sa jeho predmetu.
(2)
Príslušný devízový orgán1) môže dohodnúť s devízovým tuzemcom - právnickou osobou alebo s podnikateľom podľa osobitného predpisu1a) (ďalej len „podnikateľ“), ktorí sú povinní podať hlásenie, dlhšiu lehotu pre splnenie ohlasovacej povinnosti.
(3)
Povinnosť ustanovená devízovému tuzemcovi - právnickej osobe v § 9 ods. 5 zákona sa nevzťahuje na devízový peňažný ústav.

§ 2
Starostlivosť o pohľadávky (k § 11 zákona)

Devízový tuzemec sa nemusí domáhať splnenia svojich pohľadávok voči devízovým cudzozemcom žalobou, ak trovy vedenia sporu by boli neúmerné výške pohľadávky alebo ak nemožno dôvodne očakávať kladný výsledok sporu.

§ 3
[k § 12 ods. 1 písm. a) zákona]

Devízový tuzemec - právnická osoba, ktorá nemá určený rozsah ponukovej povinnosti záväzným výstupom štátneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo devízového plánu a podnikateľ, sú povinní ponúknuť za československú menu devízovému peňažnému ústavu na kúpu 30 percent získaných devízových prostriedkov. Úľava ustanovená v § 12 ods. 2 písm. b) zákona tým nie je dotknutá.

§ 6

(1)
Devízový tuzemec môže takisto bez devízového povolenia zmluvne prevziať peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi a platiť na jeho splnenie na jeho cudzozemský účet vedený v československej mene alebo do zahraničia, ak ide o:
a)
príspevky z členstva v medzinárodnej nevládnej organizácii, pokiaľ preukáže, že jeho členstvo bolo registrované príslušným tuzemským orgánom,
b)
nepredvídané výdavky spojené s dopravou alebo odťahom poškodených a havarovaných motorových vozidiel zo zahraničia na československé štátne hranice,
c)
výdavky za nevyhnutné lekárske ošetrenie v zahraničí,
d)
výdavky spojené s úmrtím osôb, ktoré zomreli pri pobyte v zahraničí, ako aj s ich pohrebom v zahraničí, alebo s prevozom zomretých, resp. ich pozostatkov do tuzemska,
e)
sumy určené na základe správnych a iných rozhodnutí československých úradov alebo organizácií v prípadoch úrazu alebo iného ublíženia na zdraví a poškodenia majetku,
f)
poplatky za obstaranie úradných dokladov v zahraničí potrebných na prejednanie dedičstva, výživného alebo dôchodku,
g)
vecné výdavky spojené s účasťou na medzinárodných festivaloch, prehliadkach, súťažiach, výstavách a obdobných akciách v zahraničí, pokiaľ táto účasť bola príslušnými československými orgánmi schválená,
h)
sumy na úhradu pokút a kaucií vymeraných príslušnými zahraničnými orgánmi,
i)
poplatky za prihlášky na výstavy drobného zvieratstva usporadúvané v zahraničí alebo náhrady za krytie čistokrvných zvierat v zahraničí,
j)
podpory devízovým cudzozemcom do výšky 2000 Kčs ročne, ak devízový tuzemec preukáže originálnymi dokladmi alebo ich overenými odpismi, že ide o naliehavý a sociálne odkázaný prípad. Vo výnimočných prípadoch možno tento doklad nahradiť čestným vyhlásením devízového tuzemca,
k)
výdavky spojené s údržbou hrobov v zahraničí,
l)
sadzby a colné poplatky uhrádzané poštovej správe krajiny určenia za poštové zásielky dodané bez poplatkov a dávok,
m)
náhradu nákladov vzniknutých vybavením dožiadania tuzemského justičného orgánu v zahraničí.
(2)
Výšku platieb uvedených v odseku 1 musí devízový tuzemec preukázať dokladmi. V prípadoch uvedených pod písmenom c) potvrdením príslušného tuzemského zdravotníckeho zariadenia o nevyhnutnosti lekárskeho zákroku, v prípadoch kaucií uvedených pod písmenom h) potvrdením československého zastupiteľského úradu alebo Federálneho ministerstva zahraničných vecí.
(3)
Devízový tuzemec môže bez devízového povolenia prevziať peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi uvedený v odseku 1 písm. i), j), k), pokiaľ z neho vyplýva povinnosť splniť ho platbou do zahraničia len vtedy, ak mu devízový peňažný ústav pred prevzatím záväzku potvrdí, že si môže v ňom nakúpiť za československú menu devízové prostriedky potrebné na splnenie tohto záväzku.

§ 7
Devízový tuzemec môže bez devízového povolenia zmluvne prevziať peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi a pri plnení tohto záväzku platiť v prospech devízového cudzozemca v tuzemsku v československej mene v hotovosti alebo na jeho cudzozemský účet vedený v československej mene:

a)
za tovar alebo služby v rozsahu jeho oprávnenia na zahraničnoobchodnú činnosť,4)
b)
za tovar nakúpený v kultúrnych strediskách a obdobných obchodných zariadeniach cudzích štátov v tuzemsku,
c)
za materiály poskytnuté alebo požičané zahraničnými právnickými a fyzickými osobami, pokiaľ sa tieto materiály vzťahujú na predmet činnosti tuzemskej právnickej osoby, včítane poštovného za vrátenie požičaných materiálov,
d)
za používanie majetku devízového cudzozemca devízovým tuzemcom - právnickou osobou (napr. dopravný prostriedok, miestnosť, zariadenie),
e)
za nevyužité letenky, cestovné lístky, benzínové poukážky z ciest v tuzemsku,
f)
cenu žrebov
g)
vstupné pri vystúpeniach zahraničných súborov, divadiel, cirkusov a iných kultúrnych akciách usporadúvaných v tuzemsku,
h)
ceny získané pri účasti na športových, kultúrnych a obdobných súťažiach usporadúvaných v tuzemsku,
i)
sumy za výhry získané v lotériách a stávkových hrách schválených príslušnými československými orgánmi,
j)
konzulárne poplatky včítane vízových poplatkov a všetky vedľajšie poplatky včítane úhrad hotových výdavkov,
k)
odmenu na základe pracovnoprávneho vzťahu,
l)
štipendiá zahraničných študentov študujúcich v tuzemsku na vysokých školách a výdavky spojené so stážami a študijnými pobytmi devízových cudzozemcov v tuzemsku,
m)
úhradu vecných výdavkov devízového cudzozemca spojenú s jeho účasťou na medzinárodných festivaloch, prehliadkach, súťažiach, výstavách a obdobných akciách usporadúvaných v tuzemsku,
n)
nájomné z tuzemských nehnuteľností devízových cudzozemcov na účty nájomného,
o)
poistnú náhradu z poistiek platných v tuzemskej poisťovni v československej mene,
p)
honoráre za jednotlivé články, preklady, recenzie, prednášky, konzultácie, odborné posudky,
r)
honoráre vyplácané výkonným umelcom ako odmena za vykonaný umelecký výkon od oprávnenej organizácie a za zmluvné použitie diel v tuzemsku platené subjektom autorských práv prostredníctvom oprávnenej právnickej osoby,
s)
odmeny za využitie vynálezov, priemyselných vzorov a zlepšovacích návrhov ich autorom alebo spoluautorom - devízovým cudzozemcom prostredníctvom na to oprávnenej právnickej osoby,
t)
za zberné suroviny a za vratné obaly ponúknuté devízovým cudzozemcom príslušnej tuzemskej organizácii.

§ 10
Rozsah a spôsob plnenia zákonnej vyživovacej povinnosti do zahraničia (k § 24 ods. 3 a k § 40 ods. 3 zákona)

(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči devízovému cudzozemcovi, ktorej výška nebola určená súdnym rozhodnutím alebo súdom schváleným zmierom, do protihodnoty sumy 1000 Kčs na osobu a mesiac. Prepočet sumy 1000 Kčs sa vykoná príslušným kurzom určeným pre predaj devíz v kurzovom lístku Štátnej banky československej platným v deň doručenia žiadosti o uskutočnenie prevodu do zahraničia. Pri ostatných menách určí prepočítacie pomery Štátna banka československá.
(2)
Plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti podľa odseku 1 sa môže uskutočniť len do štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy upravujúcej vymáhanie a prevody výživného alebo v ktorom sa neuplatňujú devízové obmedzenia na tieto prevody do tuzemska alebo v ktorom sa pripúšťajú tieto prevody za podmienky vzájomnosti.
(3)
Prevody výživného do zahraničia vykonávajú devízové peňažné ústavy na základe žiadosti devízového tuzemca o uskutočnenie prevodu. Devízový tuzemec musí preukázať, že zákonná vyživovacia povinnosť trvá. Za tým účelom odovzdá devízovému peňažnému ústavu, ktorého prostredníctvom sa prevod vykonáva, potvrdenie Ústredia pre medzinárodnú právnu ochranu mládeže.

§ 16

(1)
Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať v cestovnom styku okrem súm určených v § 15 československé platné mince zo striebra v počte do dvoch kusov z každej hodnoty za podmienky, že ich nakúpil od Štátnej banky československej alebo devízového peňažného ústavu alebo od inej právnickej osoby, ktorej bolo udelené povolenie podľa osobitných predpisov,7) a predloží o tom potvrdenie.
(2)
Podmienka spätného dovozu (§ 33 ods. 4 zákona) sa na hodnoty uvedené v odseku 1 nevzťahuje.

§ 17

(1)
Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia najviac päť ročníkových sád platných československých mincí.
(2)
Podmienka spätného dovozu (§ 33 ods. 4 zákona) sa na hodnoty uvedené v odseku 1 nevzťahuje.

5)  Ustanovenie § 3 tejto vyhlášky sa nevzťahuje na dane a poplatky podľa platných predpisov vyberané alebo zrážané v zahraničnej mene. Tieto devízové prostriedky ponukovej povinnosti nepodliehajú, pretože sa odvádzajú do príslušného rozpočtu v mene, v ktorej sa vyberajú, prípadne zrážajú.