Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb. 147/1998 účinný od 01.09.2004 do 14.06.2005

§ 3
Technologické postupy a látky používané pri výrobe vína

Pri spracúvaní čerstvého hrozna, muštu, zahusteného muštu alebo produktov v procese ich kvasenia možno používať tieto látky, a najmä tieto technologické postupy:
a)
prevzdušňovanie alebo pridávanie kyslíka,
b)
tepelné ošetrovanie,
c)
odstreďovanie,
d)
filtráciu inertnými filtračnými materiálmi, ak nezanechajú nežiaduce rezíduá, alebo filtráciu bez filtračných materiálov,
e)
oxid uhličitý, argón alebo dusík jednotlivo alebo ich zmesi na vytvorenie inertného prostredia a na manipulovanie s vínom bez prítomnosti vzduchu,
f)
vínne kvasinky, najviac 40 g.hl-1,
g)
na podporu tvorby kvasiniek jednu alebo viac z týchto látok:
1.
hydrogenfosforečnan amónny alebo síran amónny, najviac 0,3 g.l-1,
2.
siričitan amónny alebo kyslý siričitan amónny, najviac 0,2 g.l-1,
3.
tiamínhydrochlorid, najviac 0,6 mg.l-1, vyjadrený ako tiamín,
h)
oxid siričitý, kyslý siričitan draselný alebo pyrosiričitan draselný,
i)
odstránenie oxidu siričitého fyzikálnymi postupmi,
j)
ošetrenie muštu z bielych odrôd hrozna alebo ešte kvasiaceho vína z bielych odrôd hrozna aktívnym uhlím určeným na enologické účely, najviac 100 g.hl-1,
k)
čírenie prostredníctvom týchto látok:
1.
želatíny jedlej,
2.
viziny,
3.
kazeínu a kazeinátu draselného,
4.
vaječného bielka,
5.
bentonitu,
6.
oxidu kremičitého vo forme gélu alebo koloidného roztoku,
7.
kaolínu,
8.
tanínu,
9.
pektolytických enzýmov,
10.
enzýmových prípravkov obsahujúcich betaglukanázy,
l)
kyselinu sorbovú alebo sorban draselný,
m)
na okyslenie kyselinu vínnu,
n)
na odkyslenie tieto látky:
1.
neutrálny vínan draselný, kyslý uhličitan draselný, uhličitan vápenatý, ktorý môže obsahovať aj malé množstvo podvojnej vápenatej soli kyseliny L(+) vínnej a kyseliny L(-) jablčnej,
2.
vínan vápenatý, najviac 200 g.hl-1,
3.
kyselinu vínnu,
4.
homogénny prípravok kyseliny vínnej a uhličitanu vápenatého v rovnakom pomere,
o)
preparát z bunkových stien, najviac 40 g.hl-1,
p)
polyvinylpyrolidon, najviac 80 g.hl-1,
r)
mliečne baktérie a vínnu suspenziu,
s)
lyzozým.


§ 4
Technologické postupy a látky používané pri ošetrovaní vína

(1)
Na ošetrovanie vína možno používať tieto technologické postupy a látky:
a)
ak ide o suché vína, čerstvé vínne kaly, ktoré sú zdravé a neriedené, obsahujúce kvasnice pochádzajúce z nedávnej výroby suchých vín, v množstve nepresahujúcom 5 %,
b)
prevzdušnenie alebo prebublávanie argónom alebo dusíkom,
c)
ošetrovanie teplom,
d)
odstreďovanie,
e)
filtráciu inertnými filtračnými materiálmi, ak nezanecháva nežiaduce rezíduá, alebo filtráciu bez filtračných materiálov,
f)
oxid uhličitý, argón alebo dusík jednotlivo alebo aj ich zmesi na vytvorenie inertného prostredia a na manipulovanie s vínom v prostredí bez prítomnosti vzduchu,
g)
oxid uhličitý v množstve najviac 2 g.l-1,
h)
oxid siričitý, kyslý siričitan draselný alebo pyrosiričitan draselný, ak konečný obsah oxidu siričitého v ošetrenom víne v okamihu jeho uvedenia do obehu na účely priamej spotreby nepresiahne,
1.
ak ide o červené vína, 160 mg.l-1, a ak ide o biele vína, 210 mg.l-1,
2.
ak ide o víno s obsahom zvyškového cukru vyjadrenom ako invertný cukor, najmenej 5 g.l-1, možno zvýšiť na 210 mg.l-1, ak ide o červené vína, a na 260 mg.l-1, ak ide o biele vína,
3.
ak ide o víno s prívlastkom „neskorý zber" [§ 12 ods. 2 písm. b) zákona], 300 mg.l-1,
4.
ak ide o víno s prívlastkom „výber z hrozna" [§ 12 ods. 2 písm. c) zákona], 350 mg.l-1,
5.
ak ide o vína s prívlastkom „bobuľový výber", „hrozienkový výber" a „ľadový zber" [§ 12 ods. 2 písm. d), e) a f) zákona], 400 mg.l-1,
i)
kyselinu sorbovú alebo sorban draselný, ak konečný obsah kyseliny sorbovej obsiahnutej v ošetrenom víne nepresiahne v okamihu jeho uvedenia do obehu na účely priamej spotreby 200 mg.l-1,
j)
kyselinu L(-) askorbovú, najviac 150 mg.l-1,
k)
kyselinu citrónovú na stabilizáciu vína v množstve najviac 1g.l-1,
l)
na okyslenie kyselinu vínnu,
m)
na odkyslenie niektorú z týchto látok:
1.
neutrálny vínan draselný, kyslý uhličitan draselný, uhličitan vápenatý, ktorý môže obsahovať aj malé množstvo podvojnej vápenatej soli kyseliny L(+) vínnej a kyseliny L(-) jablčnej,
2.
vínan vápenatý, najviac 200 g. hl-1,
3.
kyselinu vínnu,
4.
homogénny prípravok kyseliny vínnej a uhličitanu vápenatého v rovnakom pomere a jemne rozprášený,
n)
čírenie prostredníctvom niektorej z týchto látok:
1.
želatíny jedlej,
2.
viziny,
3.
kazeínu a kazeinátu draselného,
4.
vaječného bielka,
5.
bentonitu,
6.
oxidu kremičitého vo forme gélu alebo koloidného roztoku,
7.
kaolínu,
8.
tanínu,
9.
pektolytických enzýmov,
10.
enzýmových prípravkov obsahujúcich betaglukanázy,
o)
ošetrenie bieleho vína aktívnym uhlím určeným na technologické účely, najviac 100 g.hl-1,
p)
hexakyanoželeznatan draselný, pričom vo víne musí zostať obsah železa najmenej 3 mg.l-1,
r)
kyselinu metavínnu, najviac 100 mg.l-1,
s)
arabskú gumu,
t)
kyselinu DL vínnu alebo jej neutrálnu draselnú soľ na vyzrážanie prebytočného vápnika,
u)
na podporu vyzrážania vínneho kameňa
1.
kyslý vínan draselný,
2.
vínan vápenatý, najviac 200 g.hl-1,
v)
síran meďnatý na odstránenie chuťových alebo vôňových nedostatkov vína, najviac 1 g.hl-1, obsah medi v ošetrenom víne nesmie prekročiť 1 mg.l-1,
w)
preparát z bunkových stien, najviac 40 g.hl-1,
x)
polyvinylpyrolidon,
y)
mliečne baktérie a vínnu suspenziu,
z)
karamel a farbivá na prifarbovanie dezertného a aromatizovaného vína.
(2)
Na ošetrovanie šumivých vín možno používať okrem postupov a látok uvedených v odseku 1 aj tieto látky:
a)
pri šumivých vínach kvasených vo fľašiach, ak sa kaly odstránia priamo z ich hrdiel, alginát vápenatý alebo alginát draselný,
b)
vínne kvasinky suché alebo vínne kvasinky ako suspenziu,
c)
amóniovú soľ alebo tiamínovú soľ ako diamóniumfosfát alebo síran amónny, najviac 0,3 g.l-1, alebo tiamíndichlórhydrát, najviac 0,6 mg.l-1, vyjadrený ako tiamín.
(3)
Na úpravu vína pre diabetikov možno používať povolené nízkoenergetické alebo neenergetické sladidlá.


§ 5

(1)
Látky uvedené v § 3 a 4 musia byť zdravotne neškodné a nesmú mať negatívny vplyv na kvalitu vína.
(2)
Ak nie je uvedené použitie najvyššieho prípustného množstva látky, možno ju použiť len v nevyhnutne potrebnom množstve podľa zásad správnej výrobnej praxe.


§ 6
Upravovanie cukornatosti

(1)
Cukornatosť rmutu a muštu možno upravovať pridaním cukru alebo pridaním zahusteného muštu, alebo pridaním rektifikovaného koncentrovaného muštu.
(2)
Pridávať cukor možno len priamym pridaním. Pridávať cukor rozpustený vo vode je neprípustné.
(3)
Pri výrobe stolového vína možno použiť cukor rozpustený vo víne z predchádzajúceho ročníka. Použité víno však musí spĺňať požiadavky na stolové víno.
(4)
Pridanie zahusteného muštu alebo rektifikovaného koncentrovaného muštu nesmie zvýšiť objem rmutu, muštu alebo mladého vína o viac ako 8 %.
(5)
Upravovať cukornatosť na účely zvýšenia prirodzeného obsahu alkoholu možno len v čerstvom hrozne, v rmute, v čerstvom mušte alebo v čiastočne skvasenom mušte a v mladom víne, v ktorom sa alkoholové kvasenie ešte neskončilo a kvasničné kaly neboli oddelené od vína.
(6)
Obsah alkoholu vo víne nemožno zvyšovať pridaním alkoholu. Ak je takýto postup obvyklý, možno ho pridávať pri výrobe šumivého vína, sýteného vína, dezertného vína a aromatizovaného vína.


§ 7
Upravovanie obsahu zvyškového cukru vo víne

(1)
Zvyškový cukor možno v stolovom víne upraviť pridaním
a)
muštu, ktorý má najviac taký obsah celkového alkoholu ako stolové víno, pri ktorého výrobe sa upravila cukornatosť,
b)
muštu, zahusteného muštu alebo rektifikovaného koncentrovaného muštu, ak sa pri výrobe stolového vína neupravila cukornatosť.
(2)
Podmienkou úpravy podľa odseku 1 je, aby sa po úprave zvyškového cukru celkový obsah alkoholu vo víne nezvýšil o viac ako 2 objemové percentá. Celkovým alkoholom sa rozumie suma skutočného obsahu alkoholu a alkoholu, ktorý vznikne úplným prekvasením cukru nachádzajúceho sa vo výrobku (ďalej len „obj. %").
(3)
Zvyškový cukor možno v stolovom víne upraviť iba tak, aby sa nepresiahol celkový obsah 15,0 obj. % alkoholu.
(4)
Zvyškový cukor v akostnom víne odrodovom a akostnom víne značkovom možno upraviť iba muštom alebo zahusteným muštom, ktoré pochádzajú z tej istej vinohradníckej oblasti ako víno, ktoré sa upravuje. Obsah zvyškového cukru vo víne môže byť pritom najviac 15 g.l-1.
(5)
Zvyškový cukor v akostnom víne, pri ktorého výrobe sa upravila cukornatosť, možno upraviť iba tak, aby sa neprekročil celkový obsah 12,8 obj. % alkoholu v bielom víne a 13,6 obj. % alkoholu v červenom víne.


§ 7a
Upravovanie kyslosti vo víne

(1)
Upravovanie kyslosti je technologický postup, ktorým sa obsah kyselín vo víne znižuje (ďalej len „odkysľovanie") alebo zvyšuje (ďalej len „okysľovanie").
(2)
Odkysľovanie možno vykonať v mušte, v kvasiacom mušte, v mladom alebo ešte kvasiacom mladom víne, vo víne, ako aj v mušte určenom na zahusťovanie.
(3)
Odkysľovanie vína možno vykonať iba do hodnoty 1 g.l-1 vyjadrenej ako kyselina vínna.
(4)
Okysľovanie šumivých vín možno vykonať iba do hodnoty 1,5 g.l-1 vyjadrenej ako kyselina vínna.
(5)
Súčasné použitie odkysľovania vína a okysľovania vína nie je povolené.


§ 8
Sceľovanie vína

(1)
Za scelenie sa nepovažuje zmiešanie vín z tej istej druhej krajiny, ak ide o vína z tej istej geografickej jednotky, tej istej odrody a toho istého ročníka.
(2)
Za scelenie vína sa nepovažuje zmiešanie vín z tej istej druhej krajiny, ak sa zmiešané víno označí obchodnou známkou bez údaja o geografickom pôvode, odrode a ročníku.
(3)
Nemožno sceľovať víno
a)
dovezené z druhých krajín navzájom,
b)
dovezené z tej istej druhej krajiny, ale rôzneho geografického pôvodu, rôznych odrôd a rôznych ročníkov,
c)
biele a červené na účely výroby ružového vína.


§ 9
Výroba šumivého vína

(1)
Na výrobu šumivého vína možno používať stolové víno s celkovým obsahom alkoholu najmenej 8,5 obj. %, ak
a)
pretlak oxidu uhličitého vo fľaši pri teplote 20 oC je najmenej 3 bary,
b)
celkový čas jeho výroby je najmenej 60 dní,
c)
skutočný obsah alkoholu vrátane alkoholu v pridanom expedičnom likéri je najmenej 9,5 obj. %.
(2)
Na výrobu akostného šumivého vína (sekt) sa používa akostné víno vyrobené z domáceho hrozna, s celkovým obsahom alkoholu najmenej 9 obj. %, pri použití iba jednej odrody, najmenej 8,5 obj. %, ak
a)
pretlak oxidu uhličitého vo fľaši pri teplote 20 oC je najmenej 3,5 baru,
b)
čas kvasenia je najmenej 90 dní a pri použití miešacích zariadení v tankoch najmenej 30 dní,
c)
celkový čas výroby je
1.
najmenej 120 dní pri kvasení v tankoch,
2.
najmenej 270 dní pri kvasení vo fľašiach,
d)
skutočný obsah alkoholu vo víne uvádzanom do obehu je najmenej 10 obj. %.
(3)
Na výrobu aromatického šumivého vína možno používať víno vyrobené z aromatických muštových odrôd [§ 16 ods. 2 písm. c) zákona], ak
a)
pretlak oxidu uhličitého vo fľašiach pri teplote 20 oC je najmenej 3 bary,
b)
celkový čas výroby je najmenej 30 dní,
c)
regulácia teploty pri kvasení sa uskutočňuje chladením alebo inými fyzikálnymi procesmi.
(4)
Na výrobu akostného aromatického šumivého vína - aromatického sektu možno používať víno vyrobené z domácich aromatických muštových odrôd [§ 16 ods. 2 písm. d) zákona], ak
a)
pretlak oxidu uhličitého vo fľaši pri teplote 20 oC je najmenej 3,5 baru,
b)
regulácia teploty pri kvasení sa uskutočňuje iba chladením alebo inými fyzikálnymi procesmi,
c)
celkový čas trvania výroby je najmenej 30 dní,
d)
skutočný obsah alkoholu vo víne uvádzanom do obehu je najmenej 6 obj. %.
(5)
Pri výrobe aromatických šumivých vín a aromatických akostných šumivých vín nemožno pridávať expedičný likér.
(6)
Na prípravu tirážneho likéru používaného pri výrobe šumivého vína možno používať okrem vína alebo muštu aj cukor a rektifikovaný koncentrovaný mušt. Tirážnym likérom sa nesmie zvýšiť obsah celkového alkoholu o viac ako 1,5 obj. %. Takéto zvýšenie sa meria výpočtom rozdielu medzi celkovým obsahom alkoholu vína a celkovým obsahom alkoholu príslušného šumivého vína pred pridaním expedičného likéru.
(7)
Na prípravu expedičného likéru možno používať okrem vína alebo muštu rovnakej kvality (§ 9 zákona) aj víno alebo mušt vyššej kvality, ako má víno alebo mušt, ktorý sa použil na výrobu šumivého vína. Expedičný likér môže obsahovať výhradne mušt alebo kvasiaci mušt, alebo zahustený mušt, alebo rektifikovaný koncentrovaný mušt, alebo cukor, alebo víno, alebo ich zmes, alebo vínny destilát. Prídavkom expedičného likéru nemožno zvýšiť celkový obsah alkoholu v šumivom víne o viac ako 0,5 obj. %.


§ 10
Klasifikácia vína podľa zmyslových vlastností a požiadavky na kvalitu vína

(1)
Víno sa člení podľa farby na
a)
biele víno vyrobené z bieleho hrozna, červeného hrozna alebo z modrého hrozna,
b)
ružové víno vyrobené z červeného hrozna alebo z modrého hrozna,
c)
červené víno vyrobené z modrého hrozna nakvasovaním alebo tepelným ošetrením.
(2)
Stolové víno, akostné víno a víno s prívlastkom sa podľa obsahu zvyškového cukru člení na
a)
suché víno, ak obsahuje najviac 4 g.l-1 cukru; môže obsahovať najviac 9 g.l-1 cukru, ak obsah titrovateľných kyselín vyjadrený ako kyselina vínna je najviac o 2 g.l-1 nižší ako obsah cukru,
b)
polosuché víno, ak obsah cukru je viac ako 4 g.l-1 a najviac 12 g.l-1; môže obsahovať najmenej 9 g.l-1 a najviac 18 g.l-1, ak obsah titrovateľných kyselín vyjadrený ako kyselina vínna je taký istý ako v písmene a),
c)
polosladké víno, ak obsah cukru je vyšší, ako je uvedené v písmene b), ale nižší ako 45 g.l-1,
d)
sladké víno, ak obsah cukru je najmenej 45 g.l-1.
(3)
Podľa obsahu zvyškového cukru sa šumivé víno, perlivé víno a sýtené víno člení na
a)
extra brut, ak obsah zvyškového cukru v ňom je 0 g.l-1 až 6 g.l-1,
b)
brut, ak obsah zvyškového cukru v ňom je menší ako 15 g.l-1,
c)
extra suché (extra dry, extra sec), ak obsah zvyškového cukru v ňom je 12 g.l-1 až 20 g.l-1,
d)
suché (sec), ak obsah zvyškového cukru v ňom je 17 g.l-1 až 35 g.l-1,
e)
polosuché alebo polosladké (demi sec, demi doux), ak obsah zvyškového cukru v ňom je 33 g.l-1 až 50 g.l-1,
f)
sladké (doux), ak obsah zvyškového cukru v ňom je vyšší ako 50 g.l-1.
(4)
Ak podľa obsahu zvyškového cukru vo víne možno použiť na označenie vína dva názvy, výrobca alebo dovozca môže na jeho označenie používať iba jeden názov.
(5)
Požiadavky na zmyslové vlastnosti vína sú uvedené v prílohe č. 3 a požiadavky na fyzikálne a chemické vlastnosti vína sú uvedené v prílohe č. 4.


§ 11
Normy technologických strát pri výrobe vína

(1)
Základom na výpočet technologických strát pri výrobe vína je množstvo vína po vykvasení pred prvým stáčaním z kvasničných kalov. Ako jednotka množstva pri výrobe vína sa používa liter (l).
(2)
Pri výrobe vína sú podľa jednotlivých technologických operácií prípustné tieto technologické straty:
a)
výroba vína bez odkalenia muštu
1.
prvé stáčanie

1.1 bez použitia bentonitu 6,0 %,
1.2 s použitím bentonitu 6,5 %,
2.
druhé stáčanie

2.1 bez použitia bentonitu 1,2 %,
2.2 s použitím bentonitu 2,0 %,
3.
čírenie

3.1 bez použitia bentonitu 0,5 %,
3.2 s použitím bentonitu 1,0 %,
4.
filtrácia 0,1 %,
5.
tangenciálna filtrácia 0,6 %,
6.
plnenie cisterien 0,1 %,
7.
plnenie nádob pri expedícii 0,3 %,
8.
manipulačné straty 0,1 %,
9.
skladovacie straty (odparné) za mesiac

9.1 v drevených sudoch 0,3 %,
9.2 v ostatných nádobách 0,1 %,
10.
fľašovanie

10.1 sýtené a šumivé 1,0 %,
10.2 ostatné 0,5 %,
b)
výroba vína s odkalením alebo odstredením muštu
1.
odkalenie alebo odstredenie muštu 5,5 %,
2.
prvé stáčanie

2.1 bez použitia bentonitu 2,0 %,
2.2 s použitím bentonitu 2,5 %,
3.
druhé stáčanie

3.1 bez použitia bentonitu 1,2 %,
3.2 s použitím bentonitu 2,0 %,
4.
čírenie

4.1 bez použitia bentonitu 0,5 %,
4.2 s použitím bentonitu 1,0 %,
5.
filtrácia 0,1 %,
6.
tangenciálna filtrácia 0,6 %,
7.
plnenie cisterien 0,1 %,
8.
plnenie nádob pri expedícii 0,3 %,
9.
manipulačné straty 0,1 %,
10.
skladovacie straty

10.1 v drevených sudoch 0,3 %,
10.2 v ostatných nádobách 0,1 %,
11.
fľašovanie

11.1 sýtené a šumivé 1,0 %,
11.2 ostatné 0,5 %.
(3)
Na vypočítanie technologických strát pri jednotlivých technologických operáciách okrem technologických strát pri skladovaní sa množstvo vína pred každou technologickou operáciou vynásobí normou technologickej straty pri tejto operácii.
(4)
Na vypočítanie skladovacích strát sa za základ berie súčet počiatočnej zásoby vína a konečnej zásoby vína v mesiaci delený dvoma. Tento súčet sa vynásobí normou technologických strát pri skladovaní. Skladovacie straty sa počítajú z vína v celom technologickom procese.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na víno vyrábané v rámci výskumných a šľachtiteľských úloh a uložené v nádobách s objemom do 60 l.


§ 12
Množstvo vína uvádzané do obehu z jedného hektára vinohradu

(1)
Ak výnos hrozna z jedného hektára vinohradu nie je väčší ako 10 000 kg, víno vyrobené z tohto hrozna možno označiť ako víno s prívlastkom kabinetné iba v množstve zodpovedajúcom tomuto výnosu. Na prepočet hrozna na víno sa použije koeficient 0,75.
(2)
Ak výnos hrozna z jedného hektára vinohradu nie je väčší ako 8 000 kg, víno vyrobené z tohto hrozna možno označiť ako víno s prívlastkom „neskorý zber“, „výber z hrozna“, „bobuľový výber“, „hrozienkový výber“ alebo „ľadový zber“ iba v množstve zodpovedajúcom tomuto výnosu. Na prepočet hrozna na víno sa použije koeficient 0,75.


§ 13
Vedenie evidencie o víne

(1)
Popri evidencii o víne podľa osobitného predpisu2) vinár vedie evidenciu, z ktorej možno preukázať a jednoznačne zistiť pôvod vína, druh vína a technologický postup jeho výroby.
(2)
Evidencia o víne sa vedie tak, aby sa z nej mohlo kedykoľvek zistiť
a)
množstvo dopestovaného, nakúpeného alebo iným spôsobom nadobudnutého hrozna, rmutu a muštu, ich pôvod, odrodu a cukornatosť,
b)
množstvo predaného hrozna, rmutu a muštu, ich odrodu, cukornatosť a odberateľa,
c)
hmotnosť a cukornatosť spracovaného hrozna a z neho vyrobeného vína v členení podľa § 9, 12 a 16 zákona,
d)
farbu vína podľa § 10 ods. 1,
e)
pridanie cukru na úpravu rmutu, muštu a ďalších vinárskych výrobkov,
f)
použitý technologický postup, najmä spôsob ošetrenia a úpravy, napr. odkyslenie, sceľovanie a úprava zvyškového cukru,
g)
nákup, spotrebu, predaj a zásobu vína a používaných zložiek, napr. cukor, lieh a iné.
h)
spôsob nakladania s vedľajšími produktmi spracovania hrozna a pri výrobe vína.
(3)
Vzor vedenia evidencie o výrobe hrozna a o jeho použití je uvedený v prílohe č. 5.
(4)
Vzor vedenia evidencie o spotrebe cukru na úpravu cukornatosti muštov je uvedený v prílohe č. 6.
(5)
Evidencia o tvorbe výrobnej dávky vína a o technologickom postupe sa vedie v technologickom zázname o výrobnej dávke. Vzor technologického záznamu o výrobnej dávke je uvedený v prílohe č. 7.


§ 14
Hlásenie o výrobe hrozna, vína a muštov a o zásobách vína a muštov

(1)
Vinársky hospodársky rok pre vinárske výrobky sa začína 1. augusta a končí sa 31. júla nasledujúceho roka.
(2)
Každý, kto vyváža z Tokajskej vinohradníckej oblasti alebo dováža do Tokajskej vinohradníckej oblasti hrozno nad 75 kg, mušt a víno na ďalšie spracovanie nad 60 l, ohlási Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu najneskôr tri dni pred uskutočnením vývozu alebo dovozu odrodu hrozna, druh muštu a vína a celkové množstvo.
(3)
Vinohradníci a vinári každoročne oznamujú Výskumnému ústavu vinohradníckemu a vinárskemu do
a)
7. septembra stav zásob vína a muštov k 31. júlu,
b)
10. decembra údaje o výrobe hrozna a o jeho použití od 1. augusta k 30. novembru,
c)
10. decembra údaje o výrobe vína a muštov od 1. augusta k 30. novembru,
d)
10. decembra stav zásob vína a muštov od 1. augusta k 30. novembru.
(4)
Vzor hlásenia o výrobe hrozna a o jeho použití je uvedený v prílohe č. 8.
(5)
Vzor hlásenia o stave zásob vína a muštov je uvedený v prílohách č. 9 a 10.
(6)
Vzor hlásenia o výrobe vína a muštov je uvedený v prílohách č. 11 a 12.


§ 15

Vinohradnící a vinári uchovávajú evidenciu podľa § 13 a 14 počas piatich rokov.

§ 14
Hlásenie o výrobe hrozna, vína a muštov a o zásobách vína a muštov

(1)
Vinársky hospodársky rok pre vinárske výrobky sa začína 1. augusta a končí sa 31. júla nasledujúceho roka.
(2)
Každý, kto vyváža z Tokajskej vinohradníckej oblasti alebo dováža do Tokajskej vinohradníckej oblasti hrozno nad 75 kg, mušt a víno na ďalšie spracovanie nad 60 l, ohlási Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu najneskôr tri dni pred uskutočnením vývozu alebo dovozu odrodu hrozna, druh muštu a vína a celkové množstvo.
(3)
Vinohradníci a vinári každoročne oznamujú Výskumnému ústavu vinohradníckemu a vinárskemu do
a)
7. septembra stav zásob vína a muštov k 31. júlu,
b)
10. decembra údaje o výrobe hrozna a o jeho použití od 1. augusta k 30. novembru,
c)
10. decembra údaje o výrobe vína a muštov od 1. augusta k 30. novembru,
d)
10. decembra stav zásob vína a muštov od 1. augusta k 30. novembru.
(4)
Vzor hlásenia o výrobe hrozna a o jeho použití je uvedený v prílohe č. 8.
(5)
Vzor hlásenia o stave zásob vína a muštov je uvedený v prílohách č. 9 a 10.
(6)
Vzor hlásenia o výrobe vína a muštov je uvedený v prílohách č. 11 a 12.