Vyhláška Ústrednej rady odborov o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení 143/1965 účinný od 01.07.1990 do 31.12.2003

§ 2

(1)
Do započítateľného zárobku pracovníka sa nezahŕňajú:
a)
príjmy úplne alebo čiastočne oslobodené od dane zo mzdy;
b)
odmeny vyplácané podľa predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch;1) zahŕňajú sa však odmeny za rozpracovanie, skúšanie alebo zavádzanie objavov, vynálezov, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru, ako aj odmeny za upozornenie na možnosť využitia vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu už využitého v inej organizácii;2)
c)
naturálne požitky, finančné náhrady za neodobraté naturálne požitky3) a iné plnenia, ktoré pracovníkovi patria aj v čase pracovnej neschopnosti;
d)
mzda za prácu vykonávanú nad ustanovený týždenný pracovný čas1) včítane príplatku za prácu nadčas; mzda za takú prácu sa však do započítateľného zárobku zahŕňa, ak sa za ňu poskytne náhradné voľno;
e)
podiely na hospodárskych výsledkoch;
f)
ročné odmeny (ročné prémie) vedúcim pracovníkom poskytované podľa mzdových predpisov alebo vnútorných mzdových predpisov o hmotnej zainteresovanosti vedúcich pracovníkov, pokiaľ sa ich výška neurčí percentnou sadzbou zo základného platu dosiahnutého za kalendárny rok;
g)
stabilizačné a náborové odmeny (príspevky);
h)
náhrady mzdy poskytované pracovníkom podľa pracovnoprávnych predpisov, ako aj náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie;
ch)
dávky nemocenského poistenia alebo iné obdobné plnenia, vrátane materského príspevku;
i)
náhrady služobných výdavkov (náhrady cestovných a sťahovacích výdavkov, odlučné, režijné príplatky, zahraničný prídavok a pod.);
j)
náhrady škody (napr. pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania).
(2)
Pre pracovníka v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných uhoľných a lignitových baniach, ktorý vykonáva zamestnanie uvedené v osobitnom predpise,2) platí ustanovenie predchádzajúceho odseku s tým rozdielom, že do započítateľného zárobku sa zahŕňa aj mzda za prácu vykonávanú cez soboty vopred určené ťažobným režimom.3)
(3)
Mzdy za činnosť pri záchrannom zásahu poskytované členom záchranných zborov zriadených podľa osobitných predpisov pre rizikové pracoviská4) sa do započítateľného zárobku zahŕňajú aj vtedy, keď sú oslobodené od dane zo mzdy.

§ 7
Ak sa pracovník odmeňuje mesačnou mzdou, určuje sa denné nemocenské tak, že sa mesačná základná mzda, ktorá je pre neho ustanovená v čase vzniku pracovnej neschopnosti, po odpočítaní dane zo mzdy delí priemerným počtom pracovných dní pripadajúcich na jeden mesiac z celkového počtu pracovných dní v roku. Ak má pracovník okrem mesačnej základnej mzdy ešte ostatné započítateľné zložky mzdy, zvýši sa mesačná základná mzda o pomernú sumu, ktorá z ostatných započítateľných zložiek mzdy v rozhodujúcom období pripadá na jeden kalendárny mesiac; pri určení tejto sumy sa postupuje obdobne podľa § 6. Ak pracovník odmeňovaný mesačnou mzdou v rozhodujúcom období bez ospravedlnenia zameškal prácu, určí sa mu denné nemocenské vždy spôsobom uvedeným v § 6.



§ 8

Podklady zistení podľa predchádzajúcich ustanovení (započítateľný zárobok, rozhodujúce obdobie a počet pracovných dní, podľa ktorých sa počíta priemerná čistá denná mzda) sa použijú pre určenie nemocenského pri všetkých pracovných neschopnostiach vzniknutých do konca bežného kalendárneho roka. Podklady zistené pri vzniku pracovnej neschopnosti platia pre celú dobu jej trvania, ak táto pracovná neschopnosť prechádza i do budúceho kalendárneho roka.


§ 9

(1)
Ak pracovník neodpracoval v rozhodujúcom období počet dní uvedený v § 4 ods. 3 alebo ak jeho pracovná neschopnosť vznikla už v kalendárnom mesiaci, v ktorom vstúpil do zamestnania alebo v ktorom nastal prípad uvedený v § 4 ods. 6, určí sa nemocenské z pravdepodobného započítateľného zárobku.
(2)
Pravdepodobný započítateľný zárobok sa zisťuje, ak pracovná neschopnosť vznikla už v kalendárnom mesiaci, v ktorom pracovník vstúpil do zamestnania alebo v ktorom nastal prípad uvedený v § 4 ods. 6, ku dňu vzniku pracovnej neschopnosti. Ak pracovná neschopnosť po prvý raz vznikla až v ďalšom zúčtovacom období, zisťuje sa pravdepodobný započítateľný zárobok za dobu do konca zúčtovacieho obdobia predchádzajúceho dňu vzniku pracovnej neschopnosti.
(3)
Len čo sa zistí pravdepodobný započítateľný zárobok spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odseku, používa sa až dovtedy, dokiaľ pracovník neodpracuje v rozhodnom období počet dní uvedený v § 4 ods. 3, pokiaľ nedôjde k trvalej zmene základnej mzdy, k prípadom posudzovaným ako vstup do zamestnania alebo k zmene pracovného úväzku. V prípadoch, keď v dôsledku dĺžky obdobia, za ktoré sa v organizácii poskytujú niektoré ostatné zložky mzdy, je započítateľný zárobok zistený po odpracovaní počtu dní uvedeného v § 4 ods. 3 nižší než pravdepodobný započítateľný zárobok zistený skôr podľa predchádzajúceho odseku, použije sa pravdepodobný započítateľný zárobok až do konca kalendárneho roka; tým nie je dotknuté ustanovenie § 4 ods. 6 a 7.
(4)
Pravdepodobný započítateľný zárobok sa zisťuje zo započítateľného zárobku, ktorý pracovník dosiahol v období uvedenom v odseku 2, prípadne upraveného podľa započítateľného zárobku pracovníkov vykonávajúcich v organizácii rovnakú alebo podobnú prácu, a ak to nie je možné, podľa zárobku ustanoveného v mzdových predpisoch, vnútorných mzdových predpisoch alebo v kolektívnej zmluve. Úprava sa vykoná, ak by bez nej došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu alebo znevýhodneniu pracovníka. Pravdepodobný započítateľný zárobok sa úmerne kráti pre neospravedlnenú neprítomnosť v práci.


§ 10

(1)
Do rozhodujúceho obdobia sa nezahŕňajú kalendárne mesiace, za ktoré sa pracovníčke poskytol vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve10) a za ktoré sa pracovníkovi poskytovalo mzdové vyrovnanie podľa predpisov upravujúcich uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení,11) a neprihliada sa ani na zárobok za tieto kalendárne mesiace. Do rozhodného obdobia sa nezahŕňajú s rovnakými účinkami tiež kalendárne mesiace, za ktoré sa pracovníkovi poskytoval doplatok do priemerného zárobku, pokiaľ v súvislosti so skončením poskytovania tohto doplatku dochádza k trvalej zmene základnej mzdy.
(2)
Ak nadväzuje výplata nemocenského bez prerušenia na výplatu peňažnej pomoci v materstve, určí sa nemocenské zo započítateľného zárobku, ktorý bol základom pre určenie peňažnej pomoci v materstve.


§ 11

(1)
Ak pracovník pracuje v smenovej prevádzke, môže sa mu nemocenské určiť obdobne podľa predchádzajúcich ustanovení na pracovnú smenu.
(2)
Pre pracovníkov v prevádzkach alebo na pracoviskách, v ktorých je pracovný čas rozvrhnutý nepravidelne alebo v ktorých je pracovný čas diferencovaný podľa jednotlivých ročných období alebo podľa iných podobných hľadísk alebo v ktorých to vyžadujú iné mimoriadne dôvody, môže sa nemocenské určiť na pracovnú hodinu.
(3)
Závod môže postupovať podľa predchádzajúcich odsekov len so súhlasom príslušného orgánu nemocenského poistenia.


§ 12

(1)
Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže vydať pre výpočet nemocenského tabuľky rozdielne podľa dĺžky a rozvrhnutia pracovného času. V tabuľkách môžu byť určené sumy denného nemocenského zaokrúhlené na celé koruny zodpovedajúce priemerným hrubým mzdám (hodinovým, denným, mesačným) a príslušným sadzbám dane zo mzdy a percentným sadzbám nemocenského, prípadne i pomerne určené sumy smenového alebo hodinového nemocenského.
(2)
Výsledné sumy jednotlivých výplat nemocenského sa zaokrúhľujú na celé koruny.
(3)
Pre zaokrúhľovanie podľa predchádzajúcich odsekov platí, že halierové sumy do 50 halierov sa zaokrúhľujú smerom dolu a halierové sumy nad 50 halierov smerom nahor.


§ 12a
Pri určení a výpočte nemocenského u pracovníkov, ktorých mzdy sa vypočítavajú na počítačoch, sa postupuje podľa ustanovení § 1 až 10 s týmito odchýlkami:

a)
pri určení a výpočte nemocenského sa vychádza z priemernej hrubej hodinovej mzdy,
b)
podmienka ustanovená v § 4 ods. 3 sa zisťuje u pracovníkov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a na základe prepočtu odpracovaných hodín na pracovné dni podľa priemernej dĺžky pracovného dňa (smeny), pričom z odpracovaných hodín sa vylučujú hodiny práce nadčas a u pracovníkov so skráteným pracovným úväzkom hodiny odpracované nad dojednaný pracovný úväzok,
c)
na celé koruny sa zaokrúhľuje až celková suma nemocenského určená na výplatu; ustanovenie § 12 ods. 3 platí obdobne.


§ 13

Pre určenie nemocenského pri karanténe nariadenej podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám platia predchádzajúce ustanovenie obdobne.

§ 11

(1)
Ak pracovník pracuje v smenovej prevádzke, môže sa mu nemocenské určiť obdobne podľa predchádzajúcich ustanovení na pracovnú smenu.
(2)
Pre pracovníkov v prevádzkach alebo na pracoviskách, v ktorých je pracovný čas rozvrhnutý nepravidelne alebo v ktorých je pracovný čas diferencovaný podľa jednotlivých ročných období alebo podľa iných podobných hľadísk alebo v ktorých to vyžadujú iné mimoriadne dôvody, môže sa nemocenské určiť na pracovnú hodinu.
(3)
Závod môže postupovať podľa predchádzajúcich odsekov len so súhlasom príslušného orgánu nemocenského poistenia.

§ 12

(1)
Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže vydať pre výpočet nemocenského tabuľky rozdielne podľa dĺžky a rozvrhnutia pracovného času. V tabuľkách môžu byť určené sumy denného nemocenského zaokrúhlené na celé koruny zodpovedajúce priemerným hrubým mzdám (hodinovým, denným, mesačným) a príslušným sadzbám dane zo mzdy a percentným sadzbám nemocenského, prípadne i pomerne určené sumy smenového alebo hodinového nemocenského.
(2)
Výsledné sumy jednotlivých výplat nemocenského sa zaokrúhľujú na celé koruny.
(3)
Pre zaokrúhľovanie podľa predchádzajúcich odsekov platí, že halierové sumy do 50 halierov sa zaokrúhľujú smerom dolu a halierové sumy nad 50 halierov smerom nahor.

§ 21

(1)
Pracovným úrazom z hľadiska poskytovania nemocenského je úraz, ktorý pracovník (učeň) utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní (v učebnom pomere) zakladajúcom nemocenské poistenie alebo v priamej súvislosti s plnením týchto úloh. Pracovným úrazom učňa je aj úraz, ktorý učeň utrpel pri výchove na povolanie alebo v súvislosti s ňou.
(2)
Pracovnému úrazu podľa odseku 1 sa kladie na roveň úraz, ktorý pracovník utrpel:
a)
cestou do zamestnania a späť, ak ju podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich so zamestnaním,
b)
pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm,
c)
pri výkone záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech celku (napr. pri plnení úloh dobrovoľného požiarnika, zdravotníka Čs. červeného kríža, darcu krvi, člena Horskej služby, dobrovoľného spolupracovníka opatrovateľskej služby sociálneho zabezpečenia , účastníka krátkodobej alebo bezplatnej brigády),
d)
pri výkone verejnej funkcie alebo funkcie v dobrovoľnej spoločenskej organizácii,
e)
pri školení usporiadanom niektorou hospodárskou, rozpočtovou alebo dobrovoľnou spoločenskou organizáciou, ak bol účastníkom školenia,
f)
pri príprave na obranu Československej socialistickej republiky,*)
g)
pri prácach vykonávaných pri nepravidelnej výpomoci**) alebo podľa dohody o pracovnej činnosti súbežne so zamestnaním,***)
h)
pri štúdiu alebo externej vedeckej (umeleckej) ašpirantúre vykonávaných pri zamestnaní+)
ch)
pri liečbe prácou, pri liečebnej rehabilitácii a pri príprave na povolanie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
i)
pre plnenie pracovných úloh.
(3)
Ustanovenie odseku 2 neplatí pre úraz, ktorý pracovník utrpel pri telovýchovnej činnosti vykonávanej mimo zamestnania alebo v súvislosti s ňou.
(4)
Pracovnému úrazu sa kladie na roveň choroba z povolania podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.*)
(5)
Ak vznikla pracovná neschopnosť ako bezprostredný následok ochranného očkovania alebo iného preventívneho zdravotníckeho úkonu, ktorým sa pracovník podrobil v súvislosti so svojím zamestnaním, postupuje sa pri poskytovaní nemocenského ako pri pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu.

§ 23

(1)
Nemocenské sa poskytuje za pracovné dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa všeobecne platných predpisov. Ak však pracovník má pracovný čas záväzne rozvrhnutý inak ako na všetky všeobecne ustanovené pracovné dni (§ 6 ods. 2) poskytne sa mu nemocenské za tie pracovné dni, v ktorých mal, keby nebola pracovná neschopnosť alebo karanténa, pracovať podľa rozvrhu pracovného času určeného pre neho v čase vzniku pracovnej neschopnosti (karantény).Pracovníkovi uvedenému v § 2 ods. 2 sa nemocenské poskytuje aj za soboty vopred určené ťažobným režimom,3) v ktorých mal pracovať, keby nebola pracovná neschopnosť alebo karanténa.
(2)
Ak sa určí nemocenské na smeny alebo na hodiny (§ 11), poskytuje sa za smeny, prípadne za hodiny, v ktorých pracovník mal, keby nebola pracovná neschopnosť alebo karanténa, pracovať podľa rozvrhu pracovného času pre neho určeného.
(3)
U pracovníkov, ktorých mzdy sa vypočítavajú na počítačoch, sa nemocenské poskytuje za toľko hodín, koľko by ich pracovník inak odpracoval podľa rozvrhnutia pracovného času pre neho určeného, pričom v nižšej percentnej sadzbe1) sa poskytuje za toľko hodín, koľko by ich inak pracovník odpracoval podľa rozvrhnutia pracovného času v prvých troch pracovných dňoch pracovnej neschopnosti.
(4)
Pri uplatnení pružného pracovného času ako pružného pracovného týždňa pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase alebo ako pružného štvortýždňového pracovného obdobia pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase sa pracovníkom odmeňovaným hodinovou mzdou, pracovníkom, u ktorých sa určuje nemocenské na hodiny, a pracovníkom, ktorých mzdy sa vypočítavajú na počítačoch, poskytuje nemocenské v jednotlivých pracovných dňoch za toľko hodín, koľko ich v priemere pripadá podľa rozvrhu pracovného času platného pre pracovníka na pracovný deň (smenu); rovnako sa postupuje u pracovníkov odmeňovaných mesačnou mzdou, ak sa im táto mzda prepočítava v jednotlivých obdobiach podľa počtu pracovných hodín určených na príslušný mesiac harmonogramom smien.
(5)
Pracovným dňom sa kladú na roveň sviatky, za ktoré by pracovníkovi, keby nebol práceneschopný, patrila náhrada mzdy alebo za ktoré sa mu mesačná mzda inak neskracuje.

§ 32

(1)
Ak pracovník za trvania zamestnania v jednej organizácii vstúpil do zamestnania v druhej organizácii, v tomto zamestnaní vykonáva prácu namiesto práce v prvej organizácii (nie súbežne s ňou) a pracovná neschopnosť (karanténa) vznikla za trvania zamestnania v druhej organizácii, patrí mu nemocenské zo zamestnania, v ktorom dosahuje vyšší zárobok.
(2)
Ak pracovník vstúpil do ďalšieho zamestnania v čase, keď má vo svojom základnom zamestnaní dovolenku na zotavenie, posudzujú sa podmienky pre poskytovanie nemocenského v každom z oboch týchto zamestnaní samostatne. Nemocenské z dôvodu zamestnania vykonávaného v čase dovolenky na zotavenie sa však poskytne len vtedy, ak vznikla pracovná neschopnosť (karanténa) v čase, keď toto zamestnanie trvalo; poskytuje sa len do dňa, keď sa zamestnanie malo skončiť, nie však dlhšie ako do dňa, keď sa mala skončiť dovolenka na zotavenie. Ustanovenie § 31 platí i tu.

§ 33
Nemocenské pri súbehu zamestnania s pracovnou činnosťou v jednotnom roľníckom družstve

(1)
Ak je pracovník súbežne s činnosťou v zamestnaní, ktoré má trvalú povahu, činný aj ako družstevný roľník (t. j. ako člen jednotného roľníckeho družstva alebo ako občan trvale v ňom pracujúci) a je tam zúčastnený na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, neprihliada sa pri určení nemocenského, ktoré mu patrí z dôvodu zamestnania, na rozsah jeho činnosti a na výšku zárobku v družstve. určenie nemocenského z činnosti v jednotnom roľníckom družstve v takých prípadoch upravujú predpisy o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.
(2)
Za zamestnanie trvalej povahy sa považuje zamestnanie, ktoré sa dojednalo na dobu dlhšiu ako šesť mesiacov alebo ktoré už trvá dlhšie ako šesť mesiacov, ak pritom pracovník má pracovný úväzok požadovaný pre vznik nároku na prídavky na deti.
(3)
Ak je zamestnanie, ktoré družstevný roľník vykonáva v pracovnom pomere z hľadiska odseku 2 len krátkodobé (napr. na dobu vegetačného pokoja), patrí mu nemocenské z dôvodu takého zamestnania, len ak vznikla jeho pracovná neschopnosť (karanténa) za trvania tohto zamestnania.
(4)
Ak je družstevný roľník pracovne činný v organizácii na základe dohody jednotného roľníckeho družstva s organizáciou, podľa ktorej družstvo organizácii poskytuje prácu svojich členov, zostáva i pri výkone práce v organizácii zabezpečený iba podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov; nemocenské poistenie z dôvodu činnosti v organizácii nevzniká a nepatrí z neho nemocenské.

§ 35
Poskytovanie nemocenského po vyčerpaní podpornej doby

Ak má pracovník vyčerpanú podpornú dobu (§ 15 ods. 3 a 4 zákona č. 54/1956 Zb.), zastaví sa mu poskytovanie nemocenského odo dňa nasledujúceho po poslednom dni podpornej doby. Ak však možno na základe vyjadrenia príslušného orgánu očakávať, že pracovník v krátkom čase po uplynutí podpornej doby bude opäť práceschopným, rozhodne príslušný orgán nemocenského poistenia o poskytovaní nemocenského i na ďalšiu dobu na to potrebnú. Poskytovanie nemocenského sa spravidla predĺži najprv na dobu nie dlhšiu ako tri mesiace; po uplynutí povolenej doby sa podľa zdravotných pomerov pracovníka rozhodne o prípadnom ďalšom predĺžení. Nemocenské možno takto poskytovať najdlhšie po dobu jedného roka od uplynutia podpornej doby.

§ 36
Zvýšenie nemocenského pri aktívnej tuberkulóze

(1)
Skutočnosť, že ide o pracovnú neschopnosť pre aktívnu tuberkulózu, sa dokladá potvrdením o pracovnej neschopnosti overeným príslušným odborným oddelením zdravotníckeho zariadenia, prípadne iným na to povereným zdravotníckym zariadením.
(2)
Nemocenské zvýšené pri aktívnej tuberkulóze sa poskytuje od začiatku druhého mesiaca trvania pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu, a to po dobu, po ktorú je pracovník práceneschopný z tohto dôvodu, najdlhšie však do uplynutia podpornej doby, prípadne do uplynutia doby, na ktorú sa mu povolilo predĺženie výplaty nemocenského podľa § 35.
(3)
Na zvýšenie nemocenského podľa predchádzajúcich odsekov nie je právny nárok. Pri rozhodovaní sa prihliada na celkové zdravotné a sociálne pomery rodiny chorého pracovníka. zvýšenie sa priznáva spravidla na dobu troch mesiacov; po uplynutí povolenej doby sa podľa zdravotných a sociálnych pomerov rodiny znova rozhodne o tom, či sa zvýšenie prizná a na akú dobu.
(4)
Žiadosť o zvýšenie nemocenského pre aktívnu tuberkulózu overuje príslušné odborné oddelenie zdravotníckeho zariadenia, prípadne iné na to poverené zdravotnícke zariadenie.

§ 37
Uplatňovanie nemocenského

(1)
Nárok na nemocenské pri pracovnej neschopnosti uplatňuje pracovník tak, že predloží závodu, prípadne orgánu vykonávajúcemu jeho nemocenské poistenie, potvrdenie pracovnej neschopnosti vydané podľa predpisov o uznávaní pracovnej neschopnosti*); pri karanténe predloží potvrdenie o nariadení karantény vydané spôsobom určeným Ministerstvom zdravotníctva. Tieto doklady, ako aj hlásenia o ukončení pracovnej neschopnosti (karantény) je pracovník povinný predložiť bez zbytočného prieťahu, pokiaľ ich nepredkladá samo príslušné zdravotnícke zariadenie.
(2)
Pre výplatu nemocenského za určité obdobie treba osvedčiť trvanie pracovnej neschopnosti v tomto období ustanoveným spôsobom.
(3)
Nárok na nemocenské za dobu, o ktorú kúpeľná starostlivosť presiahla celkovú výmeru zákonnej dovolenky na zotavenie (§ 27 ods. 2), uplatňuje pracovník spôsobom určeným v predpisoch o kúpeľnej starostlivosti.

§ 39
Povolenie odchýlok

Príslušný orgán nemocenského poistenia môže pre skupiny pracovníkov, u ktorých je to odôvodnené zvláštnou povahou pracovnej činnosti, zvláštnym rozvrhnutím pracovného času, zvláštnym spôsobom odmeňovania alebo inými zvláštnymi okolnosťami určenia miezd, ako aj pre pracovníkov závodov, v ktorých sa nevykonáva nemocenské poistenie,**) povoliť odchýlky od rozhodujúceho obdobia (§ 4), od spôsobu výpočtu nemocenského (§ 6 až 12) a jeho poskytovania (§ 23 a 24).

§ 53

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže na výpočet vyrovnávacieho príspevku vydať tabuľky pre prevod hrubej hodinovej mzdy na čistú, a to s prihliadnutím na príslušné sadzby dane zo mzdy. Príslušný orgán nemocenského poistenia môže tiež povoliť odchylný spôsob určovania výšky vyrovnávacieho príspevku, prípadne skoršej alebo bežnej mzdy v prípadoch, v ktorých je to odôvodnené úpravou alebo rozvrhnutím pracovného času, osobitnou úpravou odmeňovania za prácu a pod.

§ 62

(1)
Po skončení základnej alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách patria pracovníkovi, ktorého zamestnanie zakladajúce nemocenské poistenie zostalo i po dobu takej služby zachované, peňažné dávky nemocenského poistenia aj vtedy, ak skutočnosť zakladajúca nárok na dávku vznikla za trvania služby alebo do šiestich týždňov po jej skončení, skôr než opäť nastúpil do zamestnania. To platí aj pre pracovníka, ktorého zamestnanie sa skončilo, avšak trvalo ešte aspoň ten deň, keď mu bol doručený povolávací rozkaz alebo keď bola uverejnená vyhláška obsahujúca jeho sa týkajúci hromadný povolávací rozkaz.
(2)
Nemocenské pre pracovníka, ktorý bol prepustený zo základnej alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách ako práceneschopný alebo ktorého pracovná neschopnosť (karanténa) vznikla po skončení takej služby v lehote uvedenej v odseku 1, sa určí spôsobom uvedeným v § 9.
(3)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne pre pracovníkov po skončení civilnej služby.

§ 63

(1)
Z nemocenského poistenia sa poskytuje aj
1.
podpora pri narodení dieťaťa, ak porodila manželka, prípadne iná rodinná príslušníčka**) pracovníka vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (s výnimkou služby z povolania);
2.
pohrebné, ak zomrel rodinný príslušník pracovníka vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (s výnimkou služby z povolania).
Tieto dávky sa poskytnú, ak nastala skutočnosť odôvodňujúca ich poskytnutie v dobe, po ktorú pracovník vykonáva službu v ozbrojených silách, alebo v dobe, po ktorú sa mu zachovávajú nároky z dôvodu výkonu tejto služby podľa § 62 ods. 1.
(2)
Podpora pri narodení dieťaťa pre rodinnú príslušníčku alebo pohrebné pri úmrtí rodinného príslušníka sa poskytnú aj vtedy, ak podmienky pre poskytnutie sú splnené u občana, ktorý vykonáva službu v ozbrojených silách (s výnimkou služby z povolania), pred nástupom tejto služby nebol zúčastnený na nemocenskom poistení a nárok na tieto alebo obdobné dávky nepatrí ani z iného dôvodu. Dávky sa v tomto prípade uplatňujú na orgáne nemocenského poistenia príslušnom podľa bydliska oprávneného.

§ 75
Úlohy závodov (organizácií) pri poskytovaní dávok

(1)
Pri poskytovaní dávok nemocenského poistenia plnia závody (organizácie), v ktorých sa vykonáva nemocenské poistenie,+) najmä tieto úlohy:
a)
prijímajú žiadosti o dávky a iné návrhy, vykonávajú potrebné vyšetrenia, vyžadujú od žiadateľov o dávky ustanovené doklady a vysvetlenia, sú im nápomocné pri obstarávaní dokladov a preukazov, ktoré sami obstarať nemôžu, a poskytujú im odborné informácie a inú pomoc;
b)
obstarávajú administratívne práce a pripravujú podklady potrebné na rozhodovanie o dávkach a na ich poskytovanie;
c)
poskytujú dávky v prípadoch, v ktorých je na ne zákonný nárok a v ktorých všetky podmienky pre ich poskytovanie alebo výšku sú nepochybné a nesporné; inak predkladajú podklady a návrhy odborovým orgánom určeným v závode na rozhodovanie vo veciach nemocenského poistenia,++) inak predkladajú vec bez meškania spoločne so všetkými dokladmi orgánom príslušným na rozhodovanie vo veciach nemocenského poistenia;
d)
upozorňujú orgány rozhodujúce o dávkach na skutočnosti rozhodujúce pre poskytovanie dávok a pre zmeny v nárokoch na ne;
e)
upozorňujú včas písomne príslušné orgány nemocenského poistenia, ošetrujúcich lekárov i pracovníkov, ktorým sa dávka poskytuje, na nadchádzajúce vyčerpanie podpornej doby (aspoň 3 mesiace vopred) alebo na iné dôvody skončenia nároku;
f)
vyplácajú pravidelne a včas v určených termínoch dávky priznané rozhodnutím príslušného orgánu;
h)
zabezpečujú sústavnú kontrolu vyplácaných dávok;
ch)
vedú evidenciu spojenú s poskytovaním a výplatou dávok (evidenciu o zamestnancoch vrátane evidencie lehôt a podporných dôb a ďalších podkladov pre poskytovanie a výplatu dávok, evidenciu práceneschopných pracovníkov,+++) účtovnú a štatistickú evidenciu,1) atď.) a kontrolujú správnosť tejto evidencie;
i)
podávajú predpísané hlásenia.2)
(2)
Závod (organizácie) je povinný vydať pracovníkovi, ktorého zamestnanie sa skončilo, potvrdenie o skutočnostiach rozhodných pre dávky nemocenského poistenia. Závod je povinný vydať potvrdenie pri skončení zamestnania; ak o to žiada pracovník alebo podnik, v ktorom je pracovník zamestnaný, musí sa potvrdenie vydať i neskôr.
(3)
Závody, v ktorých sa nemocenské poistenie nevykonáva (tzv. malé závody,*) podávajú orgánom príslušným na poskytovanie peňažných dávok pre ich pracovníkov všetky na to potrebné hlásenia a podklady.

§ 76
Úlohy orgánov nemocenského poistenia pri poskytovaní dávok

(1)
Príslušné orgány nemocenského poistenia rozhodujú podľa predpisov o tom vydaných**) o dávkach nemocenského poistenia; rozhodujú najmä vtedy, ak
a)
vznikla pochybnosť alebo spor o nároku na dávku alebo o jej výške;
c)
ide o dávku dobrovoľnú (fakultatívnu);
d)
požadovaná dávka nemá sa priznať buď vôbec, alebo v požadovanom rozsahu;
e)
priznaná dávka sa má odňať alebo sa má znížiť jej výška alebo zastaviť jej výplata, prípadne sa má z iného dôvodu rozhodnúť o trvaní nároku na ňu;
f)
má sa rozhodnúť, že pracovník alebo iný príjemca dávky je povinný vrátiť dávku neprávom vyplatenú.
(2)
Ak príslušný orgán nemocenského poistenia zistí, že závod poskytol dávku podľa § 75 ods. 1 písm. c) v rozpore s platnými predpismi, dá príkaz, aby ďalšie poskytovanie dávky bolo zastavené. Závod je povinný tento príkaz ihneď vykonať.

§ 77
Povinnosti pracovníkov a iných oprávnených v súvislosti s poskytovaním dávok

(1)
Pracovníci, ktorí žiadajú o dávku nemocenského poistenia alebo ktorým sa dávka poskytuje, sú povinní spolupôsobiť na to, aby sa o dávke mohlo rozhodnúť včas a v súlade so skutočným stavom a aby sa dávka poskytovala v zhode s právnymi predpismi. Sú najmä povinní:
a)
uplatňovať nárok na dávku spôsobom, ktorý je pre jednotlivé dávky ustanovený, osvedčovať skutočnosti, od ktorých závisí rozhodnutie o dávke, a predkladať ustanovené doklady;
b)
hlásiť včas všetky skutočnosti, ktoré sú alebo môžu byť dôvodom pre zánik alebo zmenu nároku na dávku, pre trvanie nároku, pre výšku dávky alebo pre jej výplatu. Ak nie je lehota inak ustanovená, je pracovník povinný podať hlásenie najneskoršie do 15 dní odo dňa, keď sa o skutočnosti dozvedel; hlásenie o vzniku a ukončení pracovnej neschopnosti je povinný podať bez zbytočného prieťahu;
c)
podávať požadované vysvetlenia a údaje;
d)
pri pracovnej neschopnosti alebo karanténe zachovávať predpisy o správaní a životospráve chorých, spravovať sa pokynmi a posudkami lekára a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie alebo sťažovať obnovenie pracovnej schopnosti;
e)
umožniť zdravotníckym pracovníkom a zástupcom závodu a príslušného orgánu nemocenského poistenia potrebnú návštevu v byte, ak ide o práceneschopného pracovníka, aj iné preskúmanie skutočností rozhodných pre vznik alebo trvanie nároku;
f)
vyžiadať si na zmenu pobytu počas trvania práceneschopnosti alebo karantény predchádzajúci súhlas ošetrujúceho lekára.
(2)
Ustanovenia odseku 1 s výnimkou ustanovení pod písm. d) až f) platia aj pre rodinných príslušníkov a pozostalých, ktorí žiadajú o dávku nemocenského poistenia alebo ktorým sa taká dávka poskytuje.

§ 78
Spoločné ustanovenia o výplate dávok

(1)
Dávky sa vyplácajú podľa príslušných dokladov.
(2)
Doklady na výplatu dávok musia podpísať pracovníci závodu, ktorí sú na to písomne splnomocnení vedúcim závodu.
(3)
Závod vyhlási do kedy najneskoršie pred výplatným dňom majú sa predložiť doklady pre poskytnutie dávky, aby sa mohla v tento deň vyplatiť.
(4)
Dávky sa vyplácajú v hotovosti. Ak si však účastník nemôže dávku vyzdvihnúť, poukáže mu ju závod bez meškania poštou; poštovné uhrádza závod zo svojich prostriedkov. Na žiadosť oprávneného je závod povinný po vykonaní prípadných zrážok podľa príslušných právnych predpisov2) poukazovať dávky na jeho účet v česko-slovenskom peňažnom ústave.

§ 79

(1)
Kde sa v tejto vyhláške hovorí o zamestnaní, rozumie sa tým aj členstvo v nepoľnohospodárskom družstve, ktorého súčasťou je tiež pracovný vzťah.
(2)
Kde sa v tejto vyhláške hovorí o organizácii, rozumie sa tým na účely nemocenského poistenia aj občan, ktorý zamestnáva iných občanov v zamestnaní zakladajúcom nemocenské poistenie. Ak má taký občan povahu tzv. malého závodu, nie je povinný plniť úlohy uvedené v § 75 ods. 1 a 2.

§ 80
Platnosť pre ďalšie skupiny pracovníkov

Pre chovancov, ktorí sú vychovávaní na povolanie v zariadeniach štátnej správy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, platí právna úprava platná pre učňov4), pokiaľ osobitný právny predpis neustanoví inak.

*)  § 113 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. **)  Čl. 10 vyhlášky č. 369/1952 Ú. l. (č. 6/1953 Ú. v.), ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, a vyhláška č. 320/1946 Ú. l. o ocenení naturálnych požitkov pre odbor sociálneho poistenia. *)  Príjmy uvedené v čl. 1 ods. 2 a čl. 2 č. 2 vyhlášky č. 88/1962 Zb. o zdaňovaní prémií a odmien. **)  § 83 až 85 Zákonníka práce. ***)  § 42 ods. 2 a 3 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov a § 71 až 74 tejto vyhlášky. +)  § 71 Zákonníka práce. ++)  § 232 až 239 Zákonníka práce. +++)  § 153 Zákonníka práce. *)  § 1 zákona č. 67/1965 Zb. o niektorých zmenách v nemocenskom poistení, § 18 zákona č. 54/1956 Zb. a § 14 až 20 tejto vyhlášky. *)  § 153 Zákonníka práce. *)  § 2 vyhlášky č. 48/1961 Zb. o poskytovaní niektorých dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia občanom, ktorí sa zúčastnia na príprave na obranu ČSSR. **)  Druhá časť vyhlášky č. 7/1958 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení sezónnych zamestnancov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc. ***)  § 1 ods. 2 vyhlášky č. 21/1965 Zb. o dôchodkovom zabezpečení, nemocenskom poistení a preventívnej a liečebnej starostlivosti niektorých občanov činných pri poskytovaní služieb. +)  § 9 ods. 4 a § 16 ods. 2 vyhlášky č. 102/1957 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení študentov a vedeckých ašpirantov. *)  § 22 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb. *)  T. j. pre choroby osobitne označené v indikačnom zozname vydanom Ministerstvom zdravotníctva (tzv. krížikované choroby). **)  Napr. vyhláška č. 133/1962 Zb. o hmotnom zabezpečení účastníkov školenia v krátkodobých kurzoch. ***)  Vyhláška č. 84/1965 Zb. o učebných odboroch a o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov. +)  Pri cyklickej organizácii vyučovania je vyučovanie všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov sústredené do jedného alebo viacerých dlhších období (cyklov) a v ostatných obdobiach prebieha odborný výcvik učňov. ++)  § 14 vyhlášky č. 84/1965 Zb. **)  Ak ide o súbeh zamestnania s činnosťou v jednotnom roľníckom družstve, ktoré zakladá účasť na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, vylučuje sa suma presahujúca úhrn 100 Kčs denne pri priznávaní nemocenského v jednotnom roľníckom družstve (§ 29 ods. 2 zákona č. 103/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov). *)  § 15 ods. 3 a 4 zákona č. 54/1956 Zb. *)  Predpisy vydané Ministerstvom zdravotníctva podľa § 51 ods. 3 zákona č. 54/1956 Zb. **)  Tzv. malé závody - § 5 ods. 2 a § 6 ods. 2 opatrenia o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov uverejneného vyhláškou č. 91/1958 Zb. v znení vyhlášky č. 191/1960 Zb. *)  Vyhláška č. 194/1964 Zb. o povinnom hlásení živo a mŕtvo narodeného plodu, úmrtia dieťaťa do siedmich dní po pôrode a úmrtia matky. **)  § 6 ods. 1 zákona č. 58/1964 Zb. o zvýšení starostlivosti o tehotné ženy a matky. ***)  § 153 Zákonníka práce. *)  Vládne nariadenie č. 16/1963 Zb. o umiestňovaní absolventov vysokých škôl, konzervatórií a stredných odborných škôl v znení vládneho nariadenia č. 74/1965 Zb. **)  § 150 ods. 1 a 2, § 153 Zákonníka práce a zoznamy prác a pracovísk vydané podľa § 150 Zákonníka práce. ***)  § 150 ods. 3 a § 153 Zákonníka práce. *)  Napr. ak je prevedená z pracoviska, kde bola vystavená účinkom rtg. žiarenia a kde pracovný čas bol 36 hodín týždenne, na inú prácu s pracovným časom 46 hodín týždenne. *)  Závodný, prípadne obvodný lekár po vyjadrení odborného ženského lekára. **)  § 7 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 74/1959 Ú. l. (Ú. v.) o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení zamestnancov. *)  Má po túto dobu nárok na dávky podľa zákona č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách. **)  § 41 zákona č. 54/1956 Zb. *)  Vyhláška č. 141/1958 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení odsúdených. *)  § 43 až 45 Trestného zákona. **)  § 77 ods. 1 písm. c) a d) Zákonníka práce v súvislosti s § 8 vl. nar. č. 66/1965 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce. ***)  § 21 zákona č. 54/1956 Zb., § 54 ods. 1 zákona č. 101/1965 Zb., § 7 vládnej vyhlášky č. 28/1965 Zb. +)  § 12 zákona č. 101/1964 Zb. a § 149 vyhlášky č. 102/1965 Zb. ++)  § 42 ods. 2 a 3 zákona č. 54/1956 Zb. a § 2 ods. 4 zákona č. 58/1964 Zb. +++)  § 15 ods. 4 a § 16 a 17 zákona č. 101/1964 Zb. *)  § 3 vládnej vyhlášky č. 28/1965 Zb. o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom. **)  Druhá časť vyhlášky č. 7/1958 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení sezónnych zamestnancov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc. ***)  Druhý oddiel vyhlášky č. 8/1958 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení brigádnikov. +)  § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 opatrenia o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov uverejneného vyhláškou č. 91/1958 Zb. v znení vyhlášky č. 191/1960 Zb. ++)  § 7 opatrenia č. 91/1958 Zb. v znení vyhlášky č. 191/1960 Zb. +++)  § 14 opatrenia č. 91/1958 Zb. *)  § 5 ods. 2, § 6 ods. 2 a § 48 až 54 opatrenia č. 91/1958 Zb. v znení vyhlášky č. 191/1960 Zb. **)  Piata časť, prvý oddiel (§ 35 a nasl.) opatrenia č. 91/1958 Zb. v znení vyhlášky č. 191/1960 Zb.

1)  § 15 ods. 1 opatrenia č. 91/1958 Zb. 1)  Zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch; vyhláška č. 106/1972 Zb. o odmeňovaní objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov. 1)  Táto suma je zo sumy 750 Kčs, prípadne zo sumy 900 Kčs, napr. pri 42,5 hodinovom týždňovom pracovnom čase 17,60 Kčs prípadne 21,10 Kčs, pri 42 hodinovom týždňovom pracovnom čase 17,80 Kčs, prípadne 21,40 Kčs, a pri 41,25 hodinovom týždňovom pracovnom čase 18,10 Kčs, prípadne 21,80 Kčs. 1)  § 18 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 148/1983 Zb. o zjednotení sadzieb nemocenského. 1)  § 18 ods. 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 148/1983 Zb.

2)  § 15 opatrenia č. 91/1958 Zb. 2)  § 21 vyhlášky č. 106/1972 Zb. 2)  Časť I prílohy nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 74/1982 Zb. o niektorých úpravách v nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení pracujúcich v baníctve. 2)  § 84 a 85 Zákonníka práce. 2)  § 83 Zákonníka práce. 2)  Napr. § 299 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.