Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, ktorou sa vyhlasuje Poriadok Rozhodcovského súdu Československej obchodnej a priemyselnej komory 14/1988 účinný od 12.08.1992

Príloha vyhlášky č. 14/1988 Zb.


PORIADOK ROZHODCOVSKÉHO SÚDU ČESKOSLOVENSKEJ OBCHODNEJ A PRIEMYSELNEJ KOMORY


PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Základy činnosti
(1) Rozhodcovský súd Československej obchodnej a priemyselnej komory (ďalej len „Rozhodcovský súd") pôsobí pri Československej obchodnej a priemyselnej komore ako stály, nezávislý orgán pre rozhodovanie sporov o majetkové nároky nezávislými rozhodcami podľa predpisov o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku (zákon č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí).
(2) Rozhodcovský súd rozhoduje spory uvedené v odseku 1, ak jeho právomoc pre daný spor vyplýva
a) z medzinárodnej zmluvy (§ 35 zákona č. 98/1963 Zb.),
b) z platnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami (§ 2 až 4 zákona č. 98/1963 Zb.),
c) z písomných prejavov strán v začatom rozhodcovskom konaní, z ktorých je zjavná nepochybná vôľa podriadiť sa právomoci Rozhodcovského súdu.
(3) Nedostatok právomoci (príslušnosti) Rozhodcovského súdu nemôže vytýkať strana, ktorá sa pustila do prejednávania sporu vo veci samej bez toho, že by nedostatok právomoci (príslušnosti) namietala. Na neskoršie uplatnenie námietky sa prihliadne len vtedy, ak ide o vec, ktorá svojou povahou sa nemôže prejednávať v rozhodcovskom konaní.
(4) Konanie pred Rozhodcovským súdom je jednoinštančné.
DRUHÁ ČASŤ
ORGANIZÁCIA ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
§ 2
Zloženie Rozhodcovského súdu
Rozhodcovský súd sa skladá z predsedníctva Rozhodcovského súdu (ďalej len „predsedníctvo"), rozhodcov, tajomníka a jeho stáleho zástupcu.
§ 3
Predsedníctvo Rozhodcovského súdu
(1) Na čele Rozhodcovského súdu je deväťčlenné predsedníctvo volené predstavenstvom Československej obchodnej a priemyselnej komory na 3 roky. Ak člen predsedníctva nemôže vykonávať funkciu, zvolí predsedníctvo Československej obchodnej a priemyselnej komory na zvyšnú časť funkčného obdobia nového člena predsedníctva.
(2) Predsedníctvo volí zo svojho stredu predsedu a dvoch podpredsedov. Podpredsedovia zastupujú predsedu vo všetkých jeho funkciách v čase jeho neprítomnosti, a to v poradí, ktoré určí predsedníctvo pri ich voľbe.
(3) Členovia predsedníctva môžu vykonávať funkcie rozhodcu alebo predsedu rozhodcovského senátu, pokiaľ sa v tej istej veci nezúčastnia na rozhodovaní predsedníctva podľa § 24 a 25 poriadku.
(4) Predsedníctvo vykonáva úkony, ktoré sú mu zverené týmto poriadkom a všetky iné úkony, ktoré patria do právomoci Rozhodcovského súdu a ktoré nepatria predsedovi Rozhodcovského súdu, rozhodcom ani tajomníkovi. Dozerá na riadny chod rozhodcovského konania a prostredníctvom sekretariátu obstaráva správnu agendu Rozhodcovského súdu. Schádza sa na pravidelných schôdzach, ktoré zvoláva predseda Rozhodcovského súdu. Schôdze predsedníctva pripravuje tajomník, ktorý sa tiež zúčastňuje na všetkých rokovaniach predsedníctva s poradným hlasom.
(5) Predsedníctvo je spôsobilé uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov: uznáša sa nadpolovičnou väčšinou prítomných členov.
(6) Členovia predsedníctva sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom funkcie člena predsedníctva.
Rozhodcovia
§ 4
(1) Spory rozhodujú rozhodcovia. Pri výkone funkcie sú rozhodcovia nezávislí a nemajú nikdy povahu zástupcu ktorejkoľvek strany.
(2) Spor rozhoduje rozhodcovský senát zložený z 3 rozhodcov alebo - pokiaľ sa strany na tom dohodli - jediný rozhodca. Ustanovenie rozhodcovského senátu alebo vymenovanie jediného rozhodcu sa uskutočňuje podľa tohto poriadku (§ 23).
(3) Rozhodcovia sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom funkcie rozhodcu.
(4) Pokiaľ zo zmyslu jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, platí všetko, čo je ustanovené o rozhodcoch a rozhodcovskom senáte, aj o jedinom rozhodcovi.
§ 5
(1) Rozhodcom môže byť len osoba zapísaná v listine rozhodcov alebo vykonávajúca funkciu člena predsedníctva. Československé štátne občianstvo nie je pre zápis do listiny rozhodcov podmienkou.
(2) O zapísaní do listiny rozhodcov a o vyčiarknutí rozhodcov z tejto listiny rozhoduje predsedníctvo. Pri rozhodovaní o zápisoch cudzích štátnych príslušníkov do listiny rozhodcov sa prihliada na vzájomnosť.
(3) Listinu rozhodcov vedie tajomník Rozhodcovského súdu.
(4) Do listiny rozhodcov môžu byť zapísané osoby, ktoré si svojou činnosťou v hospodárskom živote, najmä v medzinárodnom obchode, alebo inou svojou odbornou činnosťou osvojili spôsobilosť na funkciu rozhodcu a ktorých vedomosti a skúsenosti, včítane znalosti práva, v spojení s ich osobnými vlastnosťami dávajú záruku úspešného vykonávania tejto funkcie.
§ 6
Tajomník
(1) Tajomník organizuje agendu spojenú s činnosťou Rozhodcovského súdu a vykonáva ostatné činnosti ustanovené týmto poriadkom, najmä sa stará o riadny časový priebeh rozhodcovského konania, oriadne vyhotovenie všetkých rozhodnutí Rozhodcovského súdu, o úschovu všetkých písomností Rozhodcovského súdu, podpisuje doložku o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí a so súhlasom predsedníctva Rozhodcovského súdu uverejňuje vhodným spôsobom rozhodnutia zásadnej dôležitosti. Môže sa zúčastniť na všetkých ústnych pojednávaniach pred rozhodcami.
(2) Stály zástupca tajomníka vykonáva práce podľa pokynov tajomníka a za jeho neprítomnosti ho zastupuje.
TRETIA ČASŤ
KONANIE
1. Všeobecné ustanovenia
§ 7
Sídlo Rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní
(1) Sídlom Rozhodcovského súdu je Praha.
(2) Pravidelným miestom konania ústnych pojednávaní je Praha. Z podnetu rozhodcovského senátu alebo na základe dohody strán sa môže ústne pojednávanie konať v Bratislave alebo na inom mieste v ČSSR alebo v zahraničí.
(3) O konaní ústnych pojednávaní v zahraničí informuje rozhodcovský senát predsedníctvo. Ak sa má ústne pojednávanie konať v zahraničí z podnetu rozhodcovského senátu, je na to potrebný súhlas strán.
§ 8
Predkladanie písomností
(1) Všetky písomnosti týkajúce sa začatia a vykonávania rozhodcovského konania sa musia predložiť v takom počte, aby každá zo strán a všetci členovia rozhodcovského senátu mali po jednom vyhotovení a sekretariát takisto jedno vyhotovenie.
(2) Písomnosti, s výnimkou písomných dôkazov, sa predkladajú v češtine alebo slovenčine alebo v jazyku kontraktu alebo v jazyku, v ktorom strany medzi sebou korešpondovali. Rozhodcovský súd môže podľa vlastnej úvahy alebo na návrh strany vyžiadať od strany, ktorá písomnosť predložila, preklad do češtiny alebo slovenčiny alebo taký preklad zabezpečiť na jej náklady.
§ 9
Jazyk, v ktorom sa konanie vykonáva
(1) Ústne pojednávanie sa koná a rozhodnutie sa vynáša v češtine alebo slovenčine s tlmočením do iného jazyka na žiadosť jednej zo strán. Rozhodcovský súd na túto žiadosť strany a na jej účet zabezpečí službu tlmočníka, prípadne obstará aj preklad rozhodnutia Rozhodcovského súdu, ako aj iných písomností.
(2) So súhlasom strán môže rozhodcovský senát podľa potreby konať ústne pojednávanie priamo v inom jazyku.
§ 10
Základ riešenia sporov
Rozhodcovský súd rieši spory podľa noriem použiteľného hmotného práva a v jeho rámci sa spravuje zmluvou uzavretou medzi stranami s prihliadnutím na medzinárodné obchodné zvyklosti.
§ 11
Doručovanie
(1) Písomnosti v spore zasiela stranám tajomník, a to na adresu, ktorú strana uviedla, alebo zvolenému právnemu zástupcovi.
(2) Žaloby, žalobné odpovede, predvolania, rozhodcovské rozhodnutia a uznesenia sa zasielajú doporučeným listom s potvrdením o doručení.
(3) Ostatné písomnosti sa môžu zasielať doporučeným alebo obyčajným listom a oznámenia okrem toho aj telegraficky, ďalekopisom alebo telefaxom.
(4) Ktorákoľvek z uvedených písomností sa môže doručiť osobne na potvrdenie.
(5) Všetky doručenia Rozhodcovského súdu sú platné, ak sa urobili podľa odsekov 1 až 4, a to aj vtedy, keď adresát písomnosť odoprel prevziať alebo napriek oznámeniu poštového úradu nevyzdvihol. Stačí však, ak bolo doručené podľa procesného práva štátu miesta doručenia.
(6) Ak strana po začatí rozhodcovského konania zmenila adresu bez toho, že by to oznámila Rozhodcovskému súdu, je doručenie platne vykonané odoslaním písomností spôsobom uvedeným v odsekoch 2 a 3 na jej poslednú známu adresu.
(7) Ak sa nepodarilo doručiť na poslednú známu adresu účastníka, ktorý si nezvolil ani právneho zástupcu ani splnomocnenca na prijímanie písomností, môže mu predseda Rozhodcovského súdu vymenovať opatrovníka na prijímanie písomností.
(8) Žiadosť o doručovanie prostredníctvom dožiadaného cudzieho súdu alebo orgánu alebo inej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom takého súdu alebo orgánu patrí do pôsobnosti predsedu Rozhodcovského súdu.
§ 12
Prerušenie konania
Prejednanie sporu sa môže na žiadosť strany alebo z podnetu rozhodcovského senátu z vážneho dôvodu na určitý čas prerušiť. Uznesenie o prerušení vydáva predseda rozhodcovského senátu, a ak rozhodcovský senát nebol ešte ustanovený, predseda Rozhodcovského súdu. Ak nedôjde do jedného mesiaca po uplynutí času, na ktorý bolo konanie prerušené, k jeho predĺženiu z podnetu strán alebo rozhodcovského senátu, bude sa v konaní pokračovať.
§ 13
Navrátenie do predošlého stavu
Ak sa až do vyhlásenia rozhodcovského rozhodnutia, a ak nebolo vyhlásené, až do jeho doručenia, nemohla niektorá strana z vážnych dôvodov úplne alebo sčasti zúčastniť na konaní alebo neurobila nejaký úkon potrebný na obhájenie svojho práva, urobí rozhodcovský senát, a ak nebol ešte ustanovený, predseda Rozhodcovského súdu na návrh tejto strany primerané opatrenie, aby mohla dodatočne urobiť to, čo zameškala.
§ 14
Zabezpečenie dôkazov a predbežné opatrenia
(1) Po podanej žalobe, ale pred ustanovením rozhodcovského senátu, môže predseda Rozhodcovského súdu v naliehavých prípadoch na žiadosť oboch strán alebo aj jednej z nich zabezpečiť dôkaz a na ten účel môže ustanoviť jedného alebo aj viacerých znalcov alebo urobiť iné vhodné opatrenia.
(2) Pred začatím rozhodcovského konania alebo v jeho priebehu môže ktorákoľvek strana požiadať príslušný orgán o vydanie predbežného opatrenia. O podaní takej žiadosti musí strana upovedomiť Rozhodcovský súd.
§ 15
Vedľajší účastníci
(1) Okrem strán (žalobcu a žalovaného) sa môže na konaní zúčastniť ako vedľajší účastník ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. Iné osoby nemôžu byť účastníkmi konania.
(2) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom strany, ku ktorej pristúpil, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Na skutkové údaje vedľajšieho účastníka môžu však rozhodcovia prihliadnuť, aj keď odporujú skutkovým údajom strany.
§ 16
Použitie ustanovení zákona č. 98/1963 Zb.
Otázky konania, ktoré nie sú upravené v tomto poriadku sa sravujú ustanoveniami zákona č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí.
§ 17
Platnosť ustanovení o konaní
Ustanovenia tohto poriadku o konaní pred rozhodcovským senátom (pred jediným rozhodcom) platia primerane aj pre úkony vykonávané predsedníctvom, predsedom alebo tajomníkom, pokiaľ z tohto poriadku nevyplýva niečo iné.
2. Začatie konania
§ 18
Podanie žaloby
(1) Rozhodcovské konanie sa začína podaním žaloby Rozhodcovskému súdu. Podmienkou prejednania žaloby je zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie.
(2) Ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je ČSSR viazaná, nevyplýva niečo iné, považuje sa za dátum podania žaloby deň, keď bola žaloba doručená Rozhodcovskému súdu.
§ 19
Obsah žaloby
(1) V žalobe musí byť uvedené:
a) označenie strán;
b) nárok žalobcu;
c) podpis žalobcu;
d) adresy strán.
(2) Žaloba má tiež obsahovať:
a) poukaz na založenie právomoci (príslušnosti) Rozhodcovského súdu, pokiaľ právomoc (príslušnosť) nevyplýva z medzinárodnej zmluvy záväznej pre strany;
b) uvedenie skutkových a právnych okolností, na ktorých žalobca zakladá svoje žalobné nároky, a poukaz na dôkazné prostriedky, ktorými možno tieto okolnosti preukázať;
c) hodnota predmetu sporu;
d) doklad o zaplatení poplatku za rozhodcovské konanie;
e) meno a priezvisko rozhodcu, ktorého vymenúva žalobca, alebo žiadosť, aby rozhodcu vymenoval predseda Rozhodcovského súdu; žalobca môže takisto vymenovať náhradného rozhodcu.
§ 20
Hodnota predmetu sporu
(1) Žalobca je povinný uviesť v žalobe hodnotu predmetu sporu aj v prípadoch, keď jeho nárok alebo časť nároku má nepeňažnú povahu.
(2) Hodnota predmetu sporu sa určuje najmä:
a) vymáhanou sumou v žalobách o peňažné plnenie;
b) hodnotou vymáhaného majetku v žalobách o vydanie majetku;
c) hodnotou predmetu právnych vzťahov v okamihu podania žaloby v určovacích žalobách alebo v žalobách o zmenu právnych vzťahov;
d) na základe údajov, ktoré sú k dispozícii, o materiálnych záujmoch žalobcu v prípadoch žalôb o určité konanie alebo nekonanie.
(3) V žalobách pozostávajúcich z niekoľkých nárokov musí sa suma každého nároku určiť samostatne; hodnota predmetu sporu sa určí súčtom všetkých nárokov.
(4) Ak žalobca neurčil hodnotu predmetu sporu alebo ak ju určil nesprávne, určí Rozhodcovský súd z vlastného podnetu alebo na žiadosť žalovaného hodnotu predmetu sporu na základe údajov, ktoré sú k dispozícii.
§ 21
Odstránenie vád žaloby
(1) Ak tajomník zistí, že žaloba bola podaná tak, že sa neprihliadlo na požiadavky uvedené v § 19, vyzve žalobcu, aby odstránil zistené vady, pričom, pokiaľ ide o požiadavky uvedené v § 19 ods. 1, lehota na odstránenie vady nesmie byť dlhšia ako 2 mesiace odo dňa, keď mu bola spomínana výzva tajomníka doručená. Ak sa tieto vady odstránia v určenej lehote, platí za deň podania žaloby deň uvedený v § 18 ods. 2. Do odstránenia uvedených vád sa žaloba neprejednáva.
(2) V prípadoch, keď žalobca bez ohľadu na výzvu na odstránenie uvedených vád trvá na prejednaní sporu, bude sa v konaní pokračovať, ak to povaha vady žaloby pripúšťa, a bude vydané rozhodcovské rozhodnutie vo veci samej; inak sa konanie zastaví.
3. Príprava prejednania sporu
§ 22
Odpoveď na žalobu
(1) Ak sa tajomník domnieva, že žaloba môže byť predmetom konania podľa tohto poriadku, upovedomí o jej podaní žalovanú stranu a zašle jej kópiu žaloby s priloženými písomnosťami, ako aj listinu rozhodcov a poriadok tohto Rozhodcovského súdu.
(2) Súčasne tajomník vyzve žalovanú stranu, aby v priebehu 30 dní po doručení žaloby predložila k nej svoje písomné vyjadrenie podopreté príslušnými dôkazmi. Na žiadosť žalovanej strany môže byť táto lehota predĺžená.
(3) V tej istej lehote je žalovaná strana povinná oznámiť meno a priezvisko rozhodcu, ktorého si zvolila, alebo požiadať, aby predseda Rozhodcovského súdu vymenoval rozhodcu za ňu; žalovaná strana môže tiež zvoliť náhradného rozhodcu.
§ 23
Ustanovenie rozhodcovského senátu alebo voľba (vymenovanie) jediného rozhodcu
(1) Rozhodcovia vymenovaní podľa § 19 a 22 stranami alebo predsedom Rozhodcovského súdu zvolia z listiny rozhodcov predsedu rozhodcovského senátu.
(2) Ak strany nevymenujú rozhodcu v určenej lehote alebo ak rozhodcovia nezvolia predsedu rozhodcovského senátu do 14-tich dní odo dňa oznámenia o vymenovaní rozhodcu, určí rozhodcu alebo predsedu rozhodcovského senátu predseda Rozhodcovského súdu.
(3) Ak v spore vystupuje viac žalobcov alebo viac žalovaných, je každá zo sporných strán povinná vymenovať bez ohľadu na počet žalobcov alebo žalovaných po jednom rozhodcovi. Ak by medzi žalobcami alebo medzi žalovanými nedošlo k dohode v lehote určenej tajomníkom, vymenuje rozhodcov predseda Rozhodcovského súdu.
(4) Jediný rozhodca sa volí vzájomnou dohodou strán, a ak nedôjde k dohode, vymenuje ho predseda Rozhodcovského súdu.
(5) Kým nie je ustanovený rozhodcovský senát (jediný rozhodca), je predseda Rozhodcovského súdu oprávnený vykonávať všetky procesné úkony, pokiaľ nie sú zverené tajomníkovi.
§ 24
Odmietnutie rozhodcu, znalca a tlmočníka
(1) Každá zo strán je oprávnená odmietnuť rozhodcu, predsedu rozhodcovského senátu alebo jediného rozhodcu, ak sa domnieva, že sú predpojatí, najmä ak možno predpokladať, že sú osobne, či už priamo alebo nepriamo, zainteresovaní na výsledku sporu. Takisto rozhodca, predseda rozhodcovského senátu alebo jediný rozhodca môžu vyhlásiť, že sa vzdávajú funkcie. Odmietnutie sa musí urobiť do začatia ústneho pojednávania. Ak k odmietnutiu dôjde neskoršie, rozhodne sa o ňom len v tom prípade, keď dôvod, ktorý viedol k oneskorenému odmietnutiu, bol uznaný za závažný.
(2) O odmietnutí rozhodcu rozhodujú ostatní členovia rozhodcovského senátu. Ak medzi nimi nedôjde k dohode alebo ak odmietnutie smeruje proti dvom rozhodcom, rozhoduje o odmietnutí predsedníctvo, ktoré tiež rozhodne o odmietnutí jediného rozhodcu.
(3) Ak sa odmietnutiu vyhovie, bude nový rozhodca, pokiaľ ho nenahrádza náhradný rozhodca, nový predseda rozhodcovského senátu alebo nový jediný rozhodca zvolený alebo vymenovaný podľa tohto poriadku.
(4) Rovnakým spôsobom sa bude postupovať v prípade, že sa rozhodca, predseda rozhodcovského senátu, jediný rozhodca alebo nový rozhodca nemôžu zúčastniť na prejednávaní veci.
(5) V prípade potreby môže rozhodcovský senát s prihliadnutím na návrhy strán znova prejednať otázky, ktoré už boli prejednané na predchádzajúcich pojednávaniach vo veci konaných do takej zmeny.
(6) Z dôvodov uvedených v odseku 1 môžu byť odmietnutí znalci a tlmočníci. V tomto prípade rozhoduje o odmietnutí rozhodcovský senát.
§ 25
Rozhodovanie o právomoci (príslušnosti)
(1) O právomoci (príslušnosti) Rozhodcovského súdu rozhoduje jeho predsedníctvo. Za tým účelom mu rozhodcovia, pokiaľ už boli ustanovení, inak tajomník, predložia spis so stručnou správou, a to v každom prípade, keď sa bude rozhodovať o právomoci (príslušnosti) Rozhodcovského súdu s ohľadom na námietku strany alebo s ohľadom na pochybnosti rozhodcov alebo tajomníka, prípadne ak sú rozhodcovia alebo tajomník toho názoru, že Rozhodcovský súd je nepríslušný.
(2) Predsedníctvo zastaví konanie uznesením, ak dôjde k názoru, že  nie je daná právomoc (príslušnosť) Rozhodcovského súdu na prejednávanie alebo rozhodovanie veci. Takisto uznesením zamietne námietku nepríslušnosti, ak dôjde k názoru, že Rozhodcovský súd je príslušný.
(3) Pred rozhodnutím môže predsedníctvo podľa okolnosti nariadiť ústne pojednávanie.
(4) Rozhodcovský senát skôr, než predloží predsedníctvu na rozhodnutie otázku právomoci (príslušnosti), urobí opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na odvrátenie ujmy pre strany alebo na zachovanie výsledkov konania, pokiaľ na ne nie je príslušný súd alebo iný orgán.
§ 26
Príprava prejednania sporu rozhodcovským senátom
Rozhodcovský senát preverí stav prípravy sporu na prejednanie, a ak zistí, že je to potrebné, urobí dopĺňajúce opatrenie na prípravu sporu, najmä vyžiada od strán písomné stanoviská, dôkazy a ďalšie dopĺňajúce písomnosti a určí na to primerané lehoty.
§ 27
Predvolanie na ústne pojednávanie
(1) O čase a mieste ústneho pojednávania upovedomí Rozhodcovský súd strany predvolaním, ktoré im bude zaslané s takým predstihom, aby každá zo strán mala k dispozícii lehotu aspoň 30 dní na prípravu pojednávania a na cestu na ústne pojednávanie.
(2) So súhlasom strán môže byť táto lehota kratšia.
4. Prejednanie sporu
§ 28
Ústne pojednávanie
(1) Spor sa prejednáva na neverejnom zasadaní. So súhlasom rozhodcovského senátu a strán môžu byť na pojednávaní prítomné osoby, ktoré nie sú účastníkmi konania.
(2) Strany sa zúčastňujú na ústnom pojednávaní priamo alebo prostredníctvom svojich riadne splnomocnených zástupcov, ktorých vymenujú strany podľa svojej voľnej úvahy, a to prípadne aj z cudzích štátnych príslušníkov.
(3) Ak sa strana, ktorá bola riadne upovedomená o čase a mieste ústneho pojednávania, nedostaví, nebráni jej neprítomnosť prejednaniu sporu, ak nedostaviaca sa strana do skončenia prejednania sporu nepožiada z vážnych dôvodov o odročenie.
(4) Každá zo strán môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jej neprítomnosti.
(5) Ústne pojednávanie sa môže podľa potreby odročiť na návrh strany alebo z podnetu rozhodcovského senátu.
(6) Návrh na zmenu termínu ústneho pojednávania sa musí podať v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohla informovať protistrana a členovia rozhodcovského senátu.
§ 29
Rozhodovanie na základe písomných podkladov
Strany sa môžu dohodnúť, aby rozhodcovský senát rozhodol spor bez ústneho pojednávania iba na základe písomností. Rozhodcovský senát však môže nariadiť ústne pojednávanie, ak sa predložené písomnosti ukážu nedostačujúcimi pre rozhodnutie vo veci samej.
§ 30
Žaloba navzájom (protižaloba)
(1) Žalovaný je oprávnený podať protižalobu do skončenia ústneho pojednávania o základnej žalobe. Ak však žalovný spôsobí prieťahy v rozhodcovskom konaní neodôvodnene oneskoreným predložením protižaloby, môže sa mu uložiť náhrada zvýšenia trov, ktoré tým Rozhodcovskému súdu vznikli, ako aj náhrada zvýšených výdavkov druhej strany s tým spojených.
(2) Na protižalobu sa primerane vzťahujú tie isté požiadavky ako na hlavnú žalobu (§ 19).
§ 31
Pokus o zmier
Rozhodcovský senát je podľa okolností prípadu oprávnený vyzvať v každom štádiu strany na uzavretie zmieru a uviesť návrhy, odporúčania a podnety, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k jeho uskutočneniu.
§ 32
Zápisnica o ústnom pojednávaní
(1) O ústnom pojednávaní v spore sa vedie zápisnica v češtine alebo slovenčine, ktorá musí obsahovať tieto údaje:
a) označenie Rozhodcovského súdu;
b) číslo sporu;
c) miesto a dátum zasadania;
d) označenie sporných strán a ich zástupcov;
e) údaj o účasti strán;
f) mená rozhodcov, svedkov, znalcov, tlmočníka a ostatných účastníkov ústneho pojednvania;
g) stručný, ale výstižný opis priebehu zasadania;
h) požiadavky strán a obsah iných dôležitých vyhlásení;
i) uvedenie dôvodov pre odročenie ústneho pojednávania alebo zakončenia konania;
j) podpisy rozhodcov.
(2) Strany sú oprávnené oboznámiť sa s obsahom zápisnice a spolupodpísať ju. Na žiadosť strany sa môžu uznesením rozhodcovského senátu urobiť v zápisnici zmeny alebo doplnky.
(3) Stranám sa vydá alebo zašle kópia zápisnice, prípadne spolu s prekladom.
5. Dokazovanie
§ 33
Dôkazy
(1) Strany sú povinné dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Rozhodcovský senát si môže vyžiadať, aby strany poskytli ďalšie dôkazy. Môže tiež podľa svojho uváženia určiť vykonanie znaleckého posudku a môže si vyžiadať aj predloženie dôkazov tretími osobami.
(2) Strana môže predložiť písomné dôkazy v origináli alebo v kópii, ktorú sama overí. Rozhodcovský senát je oprávnený vyžiadať si originál alebo preklad týchto dôkazov do iného jazyka, ak je to v záujme rozhodnutia sporu potrebné.
(3) Dôkazy sa vykonávajú spôsobom, ktorý určí rozhodcovský senát. Uznesením rozhodcovského senátu sa môže vykonávanie dôkazov zveriť jednému z rozhodcov. Obdobne postupuje aj predsedníctvo.
§ 34
Hodnotenie dôkazov
Dôkazy hodnotí rozhodcovský senát aj predsedníctvo podľa vlastného uváženia.
6. Skončenie konania
§ 35
Forma rozhodnutia
Rozhodcovské konanie sa končí vydaním rozhodcovského rozhodnutia alebo vydaním uznesenia o zastavení konania.
§ 36
Vydanie rozhodcovského rozhodnutia
(1) Po tom, čo rozhodcovský senát usúdi, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne vyjasnené, vyhlási ústne prejednávanie sporu za skončené a pristúpi k vydaniu rozhodcovského rozhodnutia. Rozhodcovské rozhodnutie sa vydáva v prípadoch, keď sa rozhoduje vo veci samej, alebo ukladá povinnosť nahradiť trovy konania, včítane prípadov, keď sa vydáva rozhodnutie na základe žiadosti strán, aby rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané podľa zmieru nimi uzavretého, a prípadov, keď z prejavov strany vyplýva, že netrvá na žalobnom nároku bez toho, aby výslovne vzala žalobu späť.
(2) Ak sa vo výrobku rozhodcovského nálezu ukladá povinnosť na nejaké plnenie, určia rozhodcovia zároveň lehotu pre toto plnenie.
(3) Ak je dostatočne vyjasnená len časť prejednávaného predmetu sporu, môže rozhodcovský senát vyhlásiť konanie za skončené len čo do tejto časti a rozhodnúť čiastočným rozhodcovským rozhodnutím s tým, že v ostatných častiach sa bude v konaní pokračovať a o nich rozhodovať.
(4) Ak je nárok sporný tak čo do dôvodu, ako aj čo do nýška, môže rozhodcovský senát prejednať a rozhodnúť o nároku najprv čo do dôvodu, a to medzitýmnym rozhodcovským rozhodnutím, a až potom, ak je to potrebné, pokračovať v konaní o výške nároku a o tom rozhodnúť.
(5) Ustanovenie o rozhodcovskom rozhodnutí platí aj pre čiastočné a medzitýmne rozhodcovské rozhodnutie.
§ 37
Obsah rozhodcovského rozhodnutia
(1) Rozhodcovské rozhodnutie obsahuje najmä tieto údaje:
a) názov Rozhodcovského súdu;
b) miesto a dátum vydania rozhodnutia;
c) mená a priezviská rozhodcov alebo jediného rozhodcu;
d) označenie strán a ďalších účastníkov sporu;
e) predmet sporu a krátke opísanie okolností sporu;
f) rozhodnutie o žalobných nárokoch, o poplatkoch a o trovách sporu;
g) odôvodnenie rozhodnutia;
h) podpisy aspoň dvoch rozhodcov alebo jediného rozhodcu.
(2) Ak jeden z rozhodcov nemôže podpísať rozhodcovské rozhodnutie, potvrdzuje túto skutočnosť v rozhodcovskom rozhodnutí predseda Rozhodcovského súdu svojím podpisom s uvedením dôvodov.
(3) Rozhodcovské rozhodnutie spolupodpisuje predseda a tajomník Rozhodcovského súdu; tým tiež overujú podpisy rozhodcov.
§ 38
Hlasovanie o rozhodcovskom rozhodnutí
(1) Rozhodcovský senát sa uznáša o rozhodcovskom rozhodnutí neverejným hlasovaním väčšinou hlasov.
(2) Ak sa vyskytne viac ako dve mienky o sumách, ktoré má rozhodcovský senát priznať alebo zamietnuť, pripočítava sa hlas odovzdaný pre najvyššiu sumu k hlasu odovzdanému pre najbližšie nižšiu sumu.
§ 39
Vyhlásenie rozhodcovského rozhodnutia
(1) Po skončení ústneho pojednávania sa vyhlási výrok rozhodcovského rozhodnutia stranám ústne, alebo ak nie sú prítomné, oznámi sa im písomne.
(2) V odôvodnených prípadoch môže rozhodcovský senát rozhodnúť, že sa stranám doručí písomné rozhodcovské rozhodnutie bez ústneho vyhlásenia.
(3) Do vyhlásenia alebo odoslania písomného vyhotovenia rozhodcovského rozhodnutia, ktoré bolo vydané bez vyhlásenia, môže rozhodcovský senát nariadiť nové ústne pojednávanie, ak to bude potrebné na objasnenie skutkového stavu alebo zistenie stanovísk strán.
§ 40
Doplnenie a oprava rozhodcovského rozhodnutia
(1) Na žiadosť strany podanú do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozhodnutia stranám môže rozhodcovský senát vydať dopĺňajúce rozhodnutie, ak sa ukáže, že rozhodcovské rozhodnutie neobsahuje odpoveď na všetky nároky strán. Dopĺňajúce rozhodcovské rozhodnutie sa vydáva na základe nového ústneho pojednávania s predvolaním strán.
(2) Zjavné preklepy a chyby v texte, ktoré sa netýkajú podstaty sporu, a aj počtové chyby v texte rozhodcovského rozhodnutia môžu byť opravené uznesením rozhodcovského senátu na žiadosť strán alebo z vlastného podnetu rozhodcovského senátu.
(3) Dopĺňajúci nález alebo opravné uznesenie vo veci rozhodcovského rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou doplneného alebo opraveného rozhodnutia. Strany nie sú povinné platiť nijaké trovy spojené s doplnením alebo s opravou rozhodcovského rozhodnutia.
§ 41
Splnenie rozhodcovského rozhodnutia
Rozhodcovské rozhodnutie je konečné a záväzné. Strany sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozhodnutí v lehotách v ňom uvedených. Ak sa tak nestane, podlieha rozhodcovské rozhodnutie nútenému výkonu v súlade s právnym poriadkom štátu výkonu.
§ 42
Zastavenie konania bez vydania rozhodnutia
(1) Ak sa v spore nevydáva rozhodcovské rozhodnutie (§ 36), skončí sa konanie vydaním uznesenia.
(2) Uznesenie o zastavení konania sa vydáva najmä:
a) v prípade, že žalobu vzal žalobca späť;
b) v prípade, že strany uzavreli zmier potvrdený rozhodcovským senátom bez vydania rozhodnutia podľa ustanovenia § 36 ods. 1.
(3) Pre vydanie uznesenia rozhodcovského senátu platia ustanovenia § 36 až 40. Ak rozhodcovský senát nebol ešte ustanovený, vydá uznesenie o zastavení konania predseda Rozhodcovského súdu.
7. Trovy konania
§ 43
Trovy rozhodcovského konania
Trovy rozhodcovského konania včítane sadzobníka odmien rozhodcov upravia Pravidlá o trovách rozhodcovského konania, ktoré vydáva predsedníctvo Rozhodcovského súdu Česko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZMIEROVACIE KONANIE
§ 44
(1) Rozhodcovský súd môže na podaný návrh v rámci svojej právomoci (§ 1) vykonať dobrovoľné zmierovacie konanie o vznesenom nároku, a to bez ohľadu na to, či sa v danom prípade uzavrela rozhodcovská zmluva.
(2) Zmierovacie konanie sa vykonáva len vtedy, ak s tým súhlasí aj druhá strana. Konanie sa vykonáva pred zmierovacím výborom zloženým z tajomníka, ktorý predsedá, a z dvoch členov, z ktorých po jednom vymenuje každá zo strán.
(3) Strany prednesú svoje stanoviská pri pojednávaní zvolanom tajomníkom na vykonanie zmierovacieho konania. Výsledkom pojednávania má byť návrh zmieru, ktorý môžu strany prijať alebo zamietnuť.
(4) Návrh zmieru, ktorý zmierovací výbor stranám po vykonanom zmierovacím konaní odporučí, nemôže byť stranám na ujmu v prípadnom ďalšom spore. Rovnako tiež nemôže byť stranám na ujmu nič, čo v priebehu zmierovacieho konania predniesli.
(5) Poplatok za zmierovacie konanie je jedna polovica poplatku plateného pri rozhodcovskom konaní. Poplatok sa platí vopred a každá strana uhrádza jednu polovicu.