Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov 133/2001 účinný od 15.04.2001

Platnosť od: 12.04.2001
Účinnosť od: 15.04.2001
Autor: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky
Oblasť: Metrológia a skúšobníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDSEUPPČL0

Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov 133/2001 účinný od 15.04.2001
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Vyhláška 133/2001 s účinnosťou od 15.04.2001
Zobraziť iba vybrané paragrafy:
Zobraziť

UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE! 

Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej ...

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 5, § 9 ...

Čl. I

Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 ...

1.

V prílohe č. 1 položka 1.3.10 znie:

„1.3.10 Dávkovacie objemové meradlá na kvapaliny2) áno áno 5 rokov” ...

2.

V prílohe č. 1 položka 3.1.6 znie:

„3.1.6 Kombinované snímače teploty určené pre jadrové elektrárne typu VVER 440 áno áno ...

3.

V prílohe č. 1 položky 5.1.1 a 5.1.2 znejú:

„5.1.1 Luxmetre s kremíkovým fotodetektorom3) nie áno 2 roky 5.1.2 Luxmetre so selénovým ...

4.

V prílohe č. 8 v druhej časti v bode 1.5 na konci vety sa označenie „Qmin“ nahrádza označením ...

5.

V prílohe č. 8 v druhej časti sa za bod 2.2 vkladá bod 2.3, ktorý znie:

„2.3 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti overenia sa rovná dvojnásobku najväčšej ...

6.

V prílohe č. 8 v druhej časti v bode 5.2.3 sa v druhej vete za slovo „relatívna“ vkladajú slová ...

7.

V prílohe č. 8 v tretej časti v oddiele I v bode 3.2 posledná veta znie:

„Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového ...

8.

V prílohe č. 8 v tretej časti v oddiele II v bode 6.2 posledná veta znie:

„Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového ...

9.

V prílohe č. 8 v tretej časti v oddiele III sa za bod 2.2 vkladá bod 2.3, ktorý znie:

„2.3 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti overenia sa rovná dvojnásobku najväčšej ...

10.

V prílohe č. 8 v tretej časti v oddiele III v bode 6.2 písmeno d) znie:

„d)
medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax pri meračoch nad Qn 400,“.

11.

V prílohe č. 8 v tretej časti v oddiele III v bode 6.2 posledná veta znie:

„Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového ...

12.

V prílohe č. 8 v tretej časti v oddiele IV sa za bod 2.2 vkladá bod 2.3, ktorý znie:

„2.3 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti overenia sa rovná dvojnásobku najväčšej ...

13.

V prílohe č. 8 v tretej časti v oddiele IV v bode 6.2 v druhej vete písmeno b) znie:

„b)
medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,“.

14.

V prílohe č. 8 v tretej časti v oddiele IV bod 6.3 znie:

„6.3 Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov alebo 1,6-násobku najväčšieho ...

15.

V prílohe č. 9 v druhej časti sa za bod 2.2 vkladá bod 2.3, ktorý znie:

„2.3 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti overenia sa rovná 2-násobku najväčšej ...

16.

V prílohe č. 9 v druhej časti v bode 5.2.3 sa v druhej vete za slovo „relatívna“ vkladajú slová ...

17.

V prílohe č. 9 v tretej časti v oddiele I v bode 3.2 posledná veta znie:

„Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového ...

18.

V prílohe č. 9 v tretej časti v oddiele I v bode 3.6 sa slová „aby všetky chyby neprekročili“ ...

19.

V prílohe č. 9 v tretej časti v oddiele II v bode 6.2 posledná veta znie:

„Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového ...

20.

V prílohe č. 9 v tretej časti v oddiele III sa za bod 2.2 vkladá bod 2.3, ktorý znie:

„2.3 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti overenia sa rovná 2-násobku najväčšej ...

21.

V prílohe č. 9 v tretej časti v oddiele III v bode 6.2 posledná veta znie:

„Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového ...

22.

Za prílohu č. 53 sa pripája príloha č. 54, ktorej nadpis znie: „Kombinované snímače teploty ...

23.

Za prílohu č. 54 sa pripája príloha č. 55, ktorej nadpis znie: „Odmerné sklo“.

24.

Za prílohu č. 55 sa pripája príloha č. 56, ktorej nadpis znie: „Skúšobné sitá“.

25.

Za prílohu č. 56 sa pripája príloha č. 57, ktorej nadpis znie: „Luxmetre“.

26.

Za prílohu č. 57 sa pripája príloha č. 58, ktorej nadpis znie: „Dávkovacie objemové meradlá ...

Čl. II

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. apríla 2001.

Dušan Podhorský v. r.

Prílohy

    Príloha č. 54 k vyhláške č. 133/2001 Z. z.

    KOMBINOVANÉ SNÍMAČE TEPLOTY URČENÉ PRE JADROVÉ ELEKTRÁRNE TYPU VVER 440

    Prvá časť

    Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

    1. Táto príloha sa vzťahuje na kombinované snímače teploty určené pre jadrové elektrárne typu ...

    2. Kombinované snímače teploty sa používajú na určenie vstupnej a výstupnej teploty chladiva ...

    3. Kombinované snímače teploty pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. ...

    4. Kombinované snímače teploty, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia ...

    5. Kombinované snímače teploty počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnej ...

    Druhá časť

    Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok, metódy skúšania ...

    1. Termíny a definície

    1.1 Kombinovaný snímač teploty je snímač teploty s konektorom, pozostávajúci z dvoch meracích ...

    1.2 Chladiaca slučka reaktora je ucelená časť chladiaceho systému reaktora, ktorou preteká chladivo. ...

    1.3 Studená vetva je časť chladiacej slučky reaktora, ktorou sa privádza chladivo do reaktora. ...

    1.4 Kváziizotermický stav reaktora je teplotne vyrovnaný režim reaktora pri jeho najmenšom výkone, ...

    1.5 OTIj a OTIIj (OTIi a OTIIi) sú meracie odpory I a II kombinovaného snímača teploty na j-tej ...

    1.6 TCIj, TCIIj a TCIIIj (TCIi, TCIIi a TCIIIi) sú termoelektrické články I, II a III kombinovaného ...

    1.7 Použité označenie:

    2. Pracovný merací rozsah

    Pracovný merací rozsah kombinovaných snímačov teploty je od 0 oC do 400 oC.

    3. Technické požiadavky a metrologické požiadavky

    3.1 Konštrukčné vyhotovenie kombinovaného snímača teploty a schéma zapojenia sú na obrázku. ...

    3.2 Puzdro kombinovaného snímača teploty je zhotovené z nehrdzavejúcej ocele a jeho povrch je matne ...

    3.3 Hodnota základného odporu meracieho odporu je 100 Ω pri teplote 0 oC.

    3.4 Základná hodnota pomeru R100/R0 meracieho odporu je 1,385055 pre Medzinárodnú teplotnú stupnicu ...

    3.5 Odporučená hodnota napájacieho prúdu meracích odporov je 0,5 mA, najvyššia prípustná hodnota ...

    3.6 Termoelektrické články použité v kombinovaných snímačoch teploty zodpovedajú svojimi technickými ...

    3.7 Termoelektrické napätie na nesúhlasných elektródach prívodných vodičov zodpovedá príslušnej ...

    3.8 Dovolené odchýlky základného odporu R0 meracích odporov sú do ±0,12 %.

    3.9 Základné hodnoty odporu meracích odporov Rt zodpovedajú hodnotám vypočítaným podľa vzťahu ...

    Rt = Wt . R0 ,

    kde hodnoty pomerného odporu Wt sú uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.

    3.10 Dovolené odchýlky elektrického odporu meracích odporov od základných hodnôt Rt, vyjadrené ...

    ± (0,30 + 0,005.|t|),

    kde |t| je absolútna hodnota meranej teploty.

    3.11 Zmena hodnoty elektrického odporu meracích odporov pri skúške stability nie je väčšia ako ...

    3.12 Hodnota izolačného odporu kombinovaného snímača teploty je väčšia ako 2 MΩ pri teplote ...

    3.13 Kombinovaný snímač teploty treba chrániť pred nárazmi a pred ohybom pri doprave a montáži. ...

    3.14 Hraničné hodnoty parametrov prostredia, v ktorom sa kombinovaný snímač teploty prevádzkuje, ...

    a) teplota okolitého vzduchu 85 oC,

    b) relatívna vlhkosť okolitého vzduchu 90 %,

    c) teplota meraného média 400 oC.

    4. Nápisy a značky

    Na každom kombinovanom snímači teploty je štítok s týmito údajmi:

    a) značka výrobcu alebo jeho meno,

    b) druh a počet meracích odporov a termočlánkov,

    c) rok výroby,

    d) výrobné číslo.

    5. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu

    Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu kombinovaných snímačov teploty sa vykonávajú rovnaké ...

    5.1 Vizuálna obhliadka, pri ktorej sa zisťujú nedostatky identifikovateľné zrakom. Pri vizuálnej ...

    5.2 Skúška odporu elektrickej izolácie. Postup skúšky a namerané hodnoty spĺňajú požiadavky ...

    5.3 Skúška stability meracích odporov OTI, OTII. Postup skúšky a namerané hodnoty musia spĺňať ...

    5.4 Skúška tesnosti, ktorá sa vykonáva tak, že sa snímač s kompletným konektorom ponorí do ...

    5.5 Skúška slučkových odporov termoelektrických článkov sa vykoná podľa bodu 6.7.

    6. Metódy skúšania pri overení

    6.1 Vizuálna obhliadka.

    Pri vizuálnej obhliadke sa zisťuje, či kombinovaný snímač teploty nie je poškodený, alebo nie ...

    6.2 Skúška odporu elektrickej izolácie.

    Odpor elektrickej izolácie (Riz_KST) kombinovaného snímača teploty sa skúša jednosmerným napätím ...

    6.3 Skúška stability meracích odporov OTI, OTII.

    Skúška stability meracích odporov sa vykonáva podľa slovenskej technickej normy pre platinové ...

    6.4 Výsledky skúšky teplotnej závislosti odporu meracích odporov vyhovujú podmienkam slovenskej ...

    Rt = R0(1 + At + Bt2),

    kde Rt – hodnota odporu v Ω pri teplote t podľa ITS'90,

    R0– hodnota odporu v Ω pri teplote 0 oC, ...

    A – konštanta meracieho odporu (oC)-1,

    B – konštanta meracieho odporu (oC)-2,

    t – teplota podľa ITS'90 (oC).

    6.5 Skúška teplotnej závislosti termoelektrického napätia termoelektrických článkov TCI, TCII, ...

    Závislosť termoelektrického napätia od teploty sa skúša pri teplote 300 oC ± 5 oC. Po inštalovaní ...

    6.6 Skúška tesnosti.

    Na kombinovaných snímačoch teploty sa skúša tesnosť, ak izolačný odpor nevyhovuje podmienkam ...

    6.7 Skúška slučkových odporov termočlánkov.

    Meria sa odpor jednotlivých slučiek TCI, TCII, TCIII pri teplote 23 oC ± 10 oC. Namerané hodnoty ...

    6.8 Po vykonaní skúšok sa ku každému kombinovanému snímaču teploty vydá „Doklad o overení“ ...

    Doklad o overení okrem údajov podľa § 6 ods. 4 obsahuje tieto údaje:

    a) identifikácia použitých predpisov a postupov,

    b) podmienky pri overení,

    c) tabuľka nameraných hodnôt s uvedenými chybami,

    d) konštanty A, B pre každý merací odpor,

    e) údaj o hodnote Riz_KST kombinovaného snímača teploty pri uvedenej teplote,

    f) hodnoty slučkových odporov TCI, TCII, TCIII pri teplote 23 oC ± 10 oC.

    7. Metódy skúšania pri prevádzkovej kontrole

    Kontrolný systém pozostáva z dvanástich kombinovaných snímačov teploty, predlžovacích vedení ...

    Prvá prevádzková kontrola (nastavenie kontrolného systému) sa vykonáva na začiatku novej kampane ...

    Druhá prevádzková kontrola (nastavenie kontrolného systému) sa vykonáva na začiatku novej kampane ...

    Prevádzkové kontroly vykonáva autorizovaná osoba podľa § 24 zákona, ktorá vykonala posledné ...

    7.1 Kontrola počas kváziizotermického stavu pozostáva z kontroly

    a) správnosti nastavenia kváziizotermického stavu reaktora,

    b) správnosti merania s meracími odpormi OTIj, OTIIj,

    c) správnosti merania s termoelektrickými článkami TCIIj,

    d) izolačného odporu kontrolného systému,

    e) parazitných napätí na trasách meracích odporov.

    7.1.1 Kontrola správnosti nastavenia kváziizotermického stavu reaktora pozostáva zo stanovenia

    a) stredného ohrevu chladiva na reaktore ∆tROT,

    b) smerodajnej odchýlky teplôt horúcich vetiev sHOT,

    c) smerodajnej odchýlky teplôt studených vetiev sSOT.

    7.1.2 Kváziizotermický stav reaktora je nastavený správne, ak stanovené hodnoty |∆tROT|, sHOT ...

    7.1.3 Kontrola správnosti merania meracích odporov OTIj, OTIIj pozostáva zo stanovenia

    a) rozdielov meraných teplôt z dvoch meracích odporov umiestnených v jednom kombinovanom snímači ...

    b) smerodajnej odchýlky vyjadrujúcej náhodnú chybu merania sMOT,

    c) rozdielov teplôt (tHOTIi – tHOT), (tHOTIIi – tHOT), (tSOTIi – tSOT), (tSOTIIi – tSOT).

    7.1.4 Výsledky kontroly správnosti merania meracích odporov OTIj (OTIIj) pri kváziizotermickom stave ...

    a) absolútna hodnota |∆tMOTj| je menšia ako 0,3 oC,

    b) dvojnásobok smerodajnej odchýlky 2 . sMOT sa rovná 0,18 oC, alebo je menší,

    c) absolútne hodnoty rozdielov teplôt |tHOTIi – tHOT|, |tHOTIIi – tHOT|, |tSOTIi – tSOT|, |tSOTIIi ...

    d) v čase merania teplôt, z ktorých sa vychádza pri kontrole správnosti meracích odporov, sú ...

    7.1.5 Kontrola správnosti merania termoelektrických článkov TCIIj vrátane požiadaviek podľa bodu ...

    a) rozdielov ohrevov chladiva meraných termoelektrickými článkami a meracími odpormi na jednej ...

    b) rozdielov teplôt chladiva meraných termoelektrickými článkami a meracími odpormi na jednej ...

    7.1.6 Výsledky kontroly termoelektrických článkov TCII sú správne, ak absolútne hodnoty rozdielov ...

    7.1.7 Kontrola izolačného odporu kontrolného systému.

    Kontrolný systém spĺňa podmienku správnosti merania, ak Riz_KMS > 107 Ω.

    7.1.8 Kontrola parazitných napätí na trasách meracích odporov.

    Kontrola pozostáva z merania parazitných napätí na trasách meracích odporov a zavedení nameraných ...

    7.1.9 Výsledky merania pri kontrole kombinovaných snímačov teploty sa uvedú v zázname o kontrole ...

    7.1.10 Záznam o kontrole obsahuje tieto údaje:

    a) dátum a čas kontroly,

    b) čísla kontrolovaných kombinovaných snímačov teploty,

    c) namerané hodnoty tOTIj, tOTIIj a izolačný odpor kontrolného systému Riz_KMS,

    d) hodnoty ∆tROT , sHOT , sSOT , ∆tMOTj , sMOT , |tHOTIi – tHOT|, |tHOTIIi – tHOT|, |tSOTIi ...

    7.1.11 Ak kombinované snímače teploty vyhoveli požiadavkám podľa bodov 7.1.4, 7.1.6 a 7.1.7, možno ...

    7.1.12 Tie kombinované snímače, ktoré nevyhoveli požiadavkám bodu 7.1.4 alebo 7.1.6 pri nábehu ...

    7.1.13 Kontrolu správnosti merania kombinovaných snímačov teploty v prevádzkových podmienkach ...

    7.2 Kontrola kombinovaných snímačov teploty a kontrolného systému počas prvého dosiahnutia nominálneho ...

    a) kontroly stredného ohrevu chladiva ∆tROT,

    b) kontroly smerodajnej odchýlky sMOT,

    c) kontroly parazitných napätí na predlžovacích vedeniach meracích odporov,

    d) určenia systematických chýb merania ohrevu a teploty chladiva reaktora, ktoré sa môžu vyskytnúť ...

    e) dlhodobého sledovania správnosti počas výkonových stavov v priebehu celej kampane reaktora sMOT, ...

    7.2.1 Kontrola správnosti nastavenia nominálneho výkonu sa vykonáva podľa stredného ohrevu chladiva ...

    7.2.2 Kontrola náhodnej chyby merania kontrolného systému sa vykonáva prostredníctvom smerodajnej ...

    7.2.3 Kontrola parazitných napätí na trasách meracích odporov. Kontrola pozostáva zo zmerania ...

    7.2.4 Určia sa veľkosti systematických chýb merania ohrevu a teploty chladiva na reaktore pri prvom ...

    7.3 Dlhodobé sledovanie parametrov správnosti kontrolného systému merania teplôt počas kampane ...

    7.3.1 Dlhodobé sledovanie správnosti merania počas kampane reaktora v každom meracom cykle sa vykonáva ...

    2 . sMOT ≤ 0,18 oC,

    |δ∆t| ≤ 0,30 oC,

    |∆t| ≤ 0,30 oC.

    7.3.2 Hodnoty ∆tROT, sMOT, δ∆t a δt sa archivujú minimálne raz za deň.

    Obrázok

    Výkres a schéma zapojenia kombinovaného snímača teploty určeného pre jadrové elektrárne typu ...

    Príloha č. 55 k vyhláške č. 133/2001 Z. z.

    ODMERNÉ SKLO

    Prvá časť

    Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

    1. Táto príloha sa vzťahuje na laboratórne odmerné sklo určené na meranie objemu kvapalín (ďalej ...

    2. Odmerné sklo sa člení na

    a) odmerné banky,

    b) odmerné valce triedy presnosti A,

    c) nedelené pipety,

    d) delené pipety,

    e) sedimentačné (Westergrenove) pipety,

    f) byrety.

    3. Odmerné sklo pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických ...

    4. Odmerné sklo, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí identifikačným ...

    Druhá časť

    Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania ...

    1. Technické požiadavky na všetky druhy odmerného skla

    1.1 Odmerné sklo sa vyrába z priehľadného bezfarebného skla. V mieste, kde je umiestnená stupnica ...

    1.2 Tvar a rozmery zabezpečujú možnosť použitia meradla na stanovené účely, zachovanie tvaru ...

    1.3 Zakončenie má hladkú konštrukciu, je hladké, mierne kužeľovité, bez ostrého zúženia otvoru. ...

    1.4 Rysky (deliace čiarky) sú zreteľné, trvalo viditeľné a súmerne rozložené okolo osi.

    1.5 Odmerné sklo vymerané na doliatie je označené skratkou In, ak je vymerané na vyliatie, je označené ...

    1.6 Na každom odmernom skle sú uvedené tieto údaje:

    a) označenie výrobcu,

    b) menovitý objem,

    c) meracia jednotka objemu,

    d) označenie In alebo Ex,

    e) referenčná teplota (20 oC),

    f) trieda presnosti A alebo B.

    1.7 Tvar a rozmery všetkých čiarok, číslic a nápisov zabezpečujú ich ľahké čítanie pri bežných ...

    2. Technické požiadavky a metrologické požiadavky na jednotlivé druhy odmerného skla

    2.1 Odmerné banky

    2.1.1 Podľa tvaru a určenia sa odmerné banky členia na odmerné banky

    a) s vyhnutým a odtaveným okrajom hrdla,

    b) so zábrusom (so zátkou),

    c) Kohlrauschove,

    d) Stiftove,

    e) k viskozimetrom.

    2.1.2 Objemová ryska je vyznačená po celom obvode hrdla banky, pričom jej hrúbka je jednotná a ...

    2.1.3 Rad menovitých objemov a najväčšie dovolené chyby odmerných baniek tried presnosti A a B ...

    Tabuľka č. 1

    Najväčšie dovolené chyby odmerných baniek

    Menovitý objem v cm3 Najväčšia dovolená chyba v cm3 pre triedu presnosti A Najväčšia dovolená ...

    2.2 Odmerné valce triedy presnosti A

    2.2.1 Podľa tvaru a určenia sa odmerné valce členia na odmerné valce

    a) s výlevkou,

    b) so zábrusom s vhodnou zátkou.

    2.2.2 Podstava odmerného valca zabezpečuje jeho stabilitu. Odporúčaný tvar je šesťhran, ale môže ...

    2.2.3 Dlhé čiarky stupnice vytvárajú takmer kruh, ktorý je prerušený najviac na 1/10 obvodu valca. ...

    2.2.4 Rad menovitých objemov a najväčšie dovolené chyby odmerných valcov triedy presnosti A sú ...

    Tabuľka č. 2

    Najväčšie dovolené chyby odmerných valcov

    Menovitý objem v cm3 Najväčšia dovolená chyba v cm3 5 ±0,05 10 ±0,10 25 ±0,25 50 ±0,50 ...

    2.3 Nedelené pipety

    2.3.1 Podľa tvaru a určenia sa nedelené pipety členia na

    a) nedelené pipety na všeobecné použitie,

    b) pipety na mlieko,

    c) pipety na smotanu,

    d) pipety na špeciálne použitie.

    2.3.2 Podľa typu sa nedelené pipety členia na

    a) typ I – bez čakacej lehoty,

    b) typ II – s čakacou lehotou 15 s.

    2.3.3 Podľa vyhotovenia sa nedelené pipety členia na

    a) vyhotovenie 1 – priame,

    b) vyhotovenie 2 – s rozšírením.

    2.3.4 Objemová ryska pre nedelené pipety je zreteľná po celom obvode trubice s výnimkou medzery, ...

    2.3.5 Výtoková špička je hladká v tvare kužeľa bez náhleho zúženia výtokovej časti. Vrchol ...

    2.3.6 Pri nedelených pipetách je prechod valcovitej časti do sacej a výtokovej trubice plynulý ...

    2.3.7 Rad menovitých objemov a najväčšie dovolené chyby nedelených pipiet tried presnosti A a ...

    Tabuľka č. 3

    Najväčšie dovolené chyby nedelených pipiet

    Menovitý objem v cm3 Najväčšia dovolená chyba v cm3 Trieda presnosti A Trieda presnosti B 0,5 ...

    Tabuľka č. 4

    Čas výtoku nedelených pipiet

    Menovitý objem v cm3 Čas výtoku (s) Trieda presnosti A s čakacou lehotou Trieda presnosti B 0,5 ...

    2.4 Delené pipety

    2.4.1 Podľa tvaru a určenia sa delené pipety členia na

    a) delené pipety na všeobecné použitie,

    b) pipety sedimentačné,

    c) pipety na špeciálne použitie.

    2.4.2 Podľa typu sa delené pipety členia na

    a) typ I – bez čakacej lehoty,

    b) typ II – s čakacou lehotou 15 s.

    2.4.3 Podľa vyhotovenia sa delené pipety členia na

    a) vyhotovenie 1 – priame,

    b) vyhotovenie 2 – s rozšírením.

    2.4.4 Deliace čiarky na delených pipetách sú zreteľné a rovnakej hrúbky neprevyšujúcej 0,4 ...

    2.4.5 Vrchol sacej trubice pipety je odtavený alebo jemne zabrúsený a jeho konštrukcia zabezpečuje ...

    2.4.6 Rad menovitých objemov a najväčšie dovolené chyby delených pipiet tried presnosti A a B ...

    Tabuľka č. 5

    Najväčšie dovolené chyby delených pipiet

    Menovitý objem v cm3 Čas výtoku (s) Trieda presnosti A s čakacou lehotou Trieda presnosti B ...

    Tabuľka č. 6

    Časy výtoku delených pipiet

    Čas výtoku (s) Menovitý objem v cm3 Trieda presnosti A s čakacou lehotou Trieda presnosti B 1 ...

    2.5 Sedimentačné (Westergrenove) pipety

    2.5.1 Westergrenove pipety (trubice) sa používajú na určovanie rýchlosti sedimentácie červených ...

    2.5.2 Na trubici je stupnica vyznačená v mm. Nulová značka stupnice je 200 mm nad špičkou trubice. ...

    2.5.3 Stupnica dosahuje najmenej značku 180 mm, ale nezasahuje za valcovitú časť trubice.

    2.5.4 Rysky sú umiestnené kolmo na pozdĺžnu os trubice. Rysky sú zreteľné, ľahko čitateľné, ...

    2.5.5 Westergrenove pipety sú priehľadné a vyrábajú sa zo skla alebo z umelej hmoty, bez chýb, ...

    2.5.6 Celková dĺžka pipety je 300,5 mm, vnútorný priemer 2,55 mm. Špička pipety má kužeľovitý ...

    2.5.7 Najväčšie dovolené chyby sú:

    a) vnútorný priemer ±0,15 mm,

    b) vzdialenosť medzi nulovou značkou stupnice a hrotom trubice ± 0,4 mm,

    c) vzdialenosť medzi stredmi po sebe idúcich dlhých, stredných a krátkych rysiek ± 0,2 mm,

    d) rozdiel dĺžky susediacich dielikov stupnice ± 0,2 mm,

    e) celková dĺžka trubice ± 0,5 mm.

    2.6 Byrety

    2.6.1 Podľa tvaru a určenia sa byrety členia na

    a) byrety rovné s priamym kohútom,

    b) byrety rovné s postranným kohútom,

    c) automatické byrety so Schellbachovým pruhom,

    d) byrety na špeciálne použitie.

    2.6.2 Podľa typu sa byrety členia na

    a) typ 1 – bez čakacej lehoty,

    b) typ 2 – s čakacou lehotou 30 s.

    2.6.3 Deliace čiarky sú zreteľné, hrúbky neprevyšujúcej 0,3 mm. Na všetkých byretách je stupnica ...

    2.6.4 Výtoková špička je zhotovená z hrubostennej trubice. Ak je výtoková špička nastavená ...

    2.6.5 Rad menovitých objemov a najväčšie dovolené chyby byriet tried presnosti A a B sú uvedené ...

    Tabuľka č. 7

    Najväčšie dovolené chyby byriet

    Menovitý objem v cm3 Hodnota dielika v cm3 Najväčšia dovolená chyba pre celkový objem alebo každý ...

    Tabuľka č. 8

    Čas výtoku byriet

    Menovitý objem v cm3 Hodnota dielika v cm3 Čas výtoku (s) Typ 1 Typ 2 Trieda presnosti A Trieda presnosti ...

    3. Metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení odmerného skla

    3.1 Technické skúšky pri schvaľovaní typu

    3.1.1 Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu sa vykoná kontrola

    a) vonkajšieho vzhľadu,

    b) rozmerov,

    c) trvanlivosti a viditeľnosti rysiek, stupníc a nápisov,

    d) časov výtoku,

    e) správnosti objemu.

    3.1.2 Vymeranie objemu sa vykoná hmotnostnou (gravimetrickou) metódou. Pri vymeraní objemu sa použije ...

    3.1.3 Rozšírená neistota stanovenia objemu pri technickej skúške pri schvaľovaní typu odmerného ...

    3.1.4 Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu laboratórneho odmerného skla sa vymeranie objemu ...

    3.2 Skúšanie pri prvotnom overení

    3.2.1 Prvotné overenie odmerného skla pozostáva z kontroly

    a) vonkajšieho vzhľadu,

    b) rozmerov,

    c) trvanlivosti a viditeľnosti rysiek, stupníc a nápisov,

    d) času výtoku,

    e) správnosti objemu.

    Postup pri prvotnom overení je zhodný s postupom pri technickej skúške pri schvaľovaní typu.

    3.2.2 Po vymeraní laboratórneho odmerného skla sa na každé preskúšané meradlo vyryje identifikačné ...

    4. Metódy vymeriavania objemu

    4.1 Vymeriavanie objemu hmotnostnou metódou – na doliaty objem (In)

    4.1.1 Pri vymeriavaní objemu hmotnostnou metódou sa odváži prázdne odmerné sklo m0.

    4.1.2 Odmerná banka (odmerný valec) sa naplní predpísaným spôsobom po vymeriavanú rysku (v prípade ...

    4.1.3 Bezprostredne po odvážení sa odčíta teplota destilovanej vody, teplota prostredia, hodnota ...

    4.1.4 Pri odmernom valci (odmernej banky s graduovaným hrdlom) sa do nádoby doleje destilovaná voda ...

    4.1.5 Na základe odčítaných hodnôt sa určia jednotlivé korekcie podľa typu skla, teploty destilovanej ...

    4.2 Vymeriavanie objemu hmotnostnou metódou – na vyliaty objem (Ex)

    4.2.1 Postup pri vymeriavaní objemu pipiet a byriet je obdobný ako pri odmerných valcoch a odmerných ...

    4.2.2 Teplota destilovanej vody sa pri pipetách odčíta v zásobnej kadičke, pri byrete v pomocnej ...

    4.2.3 Na základe odčítaných hodnôt sa určia jednotlivé korekcie.

    5. Vyhodnotenie meraní pre vymeranie objemu hmotnostnou metódou

    5.1 Pri vymeriavaní objemu hmotnostnou metódou sa vážením zistí hmotnosť prázdnej nádoby (In) ...

    5.2 Na základe odčítaných hodnôt sa určia korekcie podľa typu skla, teploty destilovanej vody ...

    5.3 Objem kvapaliny v skúšanej nádobe sa určí podľa vzťahu

    V20 = m1 . d,

    kde m1 – hodnota indikácie váh zodpovedajúca objemu odmernej nádoby,

    d – výsledný korekčný súčiniteľ.

    5.4 Meradlo je správne, ak vyhovuje podmienke

    VN – (dovolená chyba – U)£ V20£ VN + (dovolená chyba – U), ...

    kde VN – menovitý objem skúšaného meradla,

    V20 – meraním zistený objem,

    dovolená chyba – najväčšia dovolená chyba skúšaného meradla,

    U – rozšírená neistota s koeficientom pokrytia k = 2.

    Príloha č. 56 k vyhláške č. 133/2001 Z. z.

    SKÚŠOBNÉ SITÁ

    Prvá časť

    Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

    1. Táto príloha sa vzťahuje na skúšobné sitá (ďalej len „sito“), ktoré sa používajú ...

    2. Podľa druhu použitého materiálu sa sitá členia na sitá z

    a) kovovej tkaniny so štvorcovými otvormi,

    b) dierovaného plechu so štvorcovými alebo kruhovými otvormi,

    c) elektroformovanej fólie so štvorcovými alebo kruhovými otvormi.

    3. Sitá pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overení sú ...

    4. Sitá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

    5. Sitá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri ...

    Druhá časť

    Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení sít

    1. Sitá z kovovej tkaniny

    1.1 Sitá z kovovej tkaniny sa označujú menovitými rozmermi otvorov v kovovej drôtenej tkanine.

    1.2 Menovité veľkosti otvorov 1 mm a viac sa udávajú v milimetroch (mm), menovité veľkosti pod ...

    1.3 Medzné odchýlky veľkosti otvorov X, Y a Z obsahujú tabuľky č. 1 a 2. Stĺpce 4 až 6 platia ...

    1.4 Veľkosť otvorov nepresiahne menovitú veľkosť otvorov w o viac ako o hodnotu X:

    kde X a w sú vyjadrené v mikrometroch.

    1.5 Priemerná veľkosť otvorov sa neodchýli od menovitej veľkosti o viac ako o hodnotu ±Y:

    Y = (w0,98 / 27) + 1,6,

    kde Y a w sú vyjadrené v mikrometroch.

    1.6 Veľkosť medzi hodnotami w + X a w + Z nemá viac ako 6 % z celkového počtu otvorov, kde

    Prevziať prílohu - Vzorec 02 ...

    Ak má sito menej ako 50 otvorov, môže byť veľkosť najviac troch otvorov medzi hodnotami w + X ...

    1.7 Priemer drôtu

    1.7.1 Na kovové tkaniny možno použiť drôt zodpovedajúci priemerom uvedeným v tabuľkách č. ...

    1.7.2 Prednostne sa používa drôt s priemerom uvedeným v tabuľke č. 1 stĺpci 7 a v tabuľke č. ...

    1.7.3 Drôty použité v site majú rovnaký priemer v smere osnovy aj útku.

    Tabuľka č. 1

    Medzné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtov (rozmery v mm)

    Menovitá veľkosť otvorov w Medzné odchýlky veľkosti otvorov Priemer drôtu d Základné veľkosti ...

    Tabuľka č. 2

    Medzné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtov (rozmery v µm)

    Menovitá veľkosť otvorov w Medzné odchýlky veľkosti otvorov Priemer drôtu d Základné veľkosti ...

    Tabuľka č. 3

    Odporúčané tvary a veľkosti (rozmery v mm)

    Sito Priemer alebo dĺžka skutočne preosievaného povrchu Približná hĺbka sita Tvar Menovitá veľkosť ...

    1.8 Metódy skúšania

    Pri sitách, ktoré majú najviac 20 otvorov, sa merajú všetky otvory. Pri sitách, ktoré majú viac ...

    a) prehliadkou stavu kovovej tkaniny,

    b) metodickým premeraním jednotlivých otvorov a následne

    c) premeraním veľkosti otvorov a zistením dodržania medzných odchýlok veľkosti otvorov.

    Pri skúškach sa meria veľkosť otvorov vhodným meradlom, ktoré má presnosť odčítania hodnôt ...

    1.8.1 Prehliadka stavu kovovej tkaniny sita

    Kovová tkanina sita sa prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu. V prípade zistenia zrejmých ...

    1.8.2 Prehliadka a meranie otvorov z hľadiska medznej odchýlky X

    Kontroluje sa vzhľad všetkých otvorov pre prípadné zistenie nadrozmerných otvorov pre nasledujúce ...

    1.8.3 Určenie počtu otvorov presahujúcich strednú medznú odchýlku w + Z a w + X

    Spočíta sa množstvo alebo sa určí podiel otvorov, ktorých veľkosť je medzi dovolenými odchýlkami ...

    1.8.4 Meranie priemerných hodnôt veľkosti otvorov a priemeru drôtu

    Ak sito vyhovelo skúškam podľa bodov 1.8.1 až 1.8.3, vykoná sa meranie na zistenie priemernej hodnoty ...

    1.8.5 Prehliadka rámu sita

    Prehliadkou rámu sita sa vylúčia z procesu skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, ...

    2. Sitá z dierovaného plechu

    2.1 Sitá z dierovaného plechu sa členia na sitá, ktoré majú

    a) kruhové otvory a veľkosti otvorov od 1 mm do 125 mm,

    b) štvorcové otvory a veľkosti otvorov od 4 mm do 125 mm.

    2.2 Sitá z dierovaného plechu sa označujú menovitými rozmermi otvorov v plechu. Menovité veľkosti ...

    2.3 Medzné odchýlky veľkosti otvorov a vzdialenosť otvorov medzi sebou (rozstup) sú uvedené v ...

    2.4 Medzné odchýlky jednotlivých veľkostí otvorov

    Medzné odchýlky veľkosti otvorov podľa tabuľky č. 4 stĺpca 4 platia pre šírku strednej časti ...

    2.5 Rozstup otvorov

    Rozstup otvorov uvedený v tabuľke č. 4 sa používa pri štvorcových aj pri kruhových otvoroch. ...

    2.6 Hrúbka plechu

    Odporúčajú sa menovité hrúbky plechu uvedené v tabuľke č. 5 stĺpci 2. Iné hrúbky, ktoré ...

    2.7 Usporiadanie otvorov v dierovanom plechu v sitách môže byť takéto:

    a) stredy kruhových otvorov ležia na vrcholoch rovnostranných trojuholníkov (T-usporiadanie),

    b) stredy štvorcových otvorov ležia v priamke na vrcholoch štvorcov (U-usporiadanie).

    Hrany štvorcových otvorov môžu byť zaoblené s najväčším dovoleným polomerom určeným podľa ...

    Fmax = 0,05 . w ± 0,3,

    kde Fmax - najväčší polomer zaoblenia v milimetroch (mm),

    w - menovitá veľkosť otvoru v milimetroch (mm).

    Tabuľka č. 4

    Medzné odchýlky veľkosti jednotlivých otvorov a rozstupov (rozmery v mm)

    Menovitá veľkosť otvorov w Medzné odchýlky veľkosti jednotlivých otvorov ± Rozstup P Základné ...

    Tabuľka č. 5

    Hrúbka plechu (rozmery v mm)

    Menovitá veľkosť otvorov w Hrúbka plechu odporúčaná hrúbka dovolené rozpätie max. min. (1) ...

    2.8 Metódy skúšania

    2.8.1 Prehliadka stavu kovovej tkaniny sita

    Dierovaný plech sita sa prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu. V prípade zistenia zrejmých ...

    2.8.2 Meranie veľkosti otvorov a rozstupov

    V prípade kruhových a štvorcových otvorov sa meria vzdialenosť otvorov a rozstupov vo vybraných ...

    Uhol medzi týmito dvoma pruhmi je

    a) 90o alebo 60o pre kruhové otvory,

    b) 90o pre štvorcové otvory.

    Pri štvorcových otvoroch sa môžu rozmery otvorov a rozstupov merať v jednom smere po uhlopriečke, ...

    2.8.3 Prehliadka rámu sita

    Pri prehliadke sa vylúčia z procesu skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, odretý, ...

    3. Sitá z elektroformovanej fólie

    Sitá z elektroformovanej fólie majú kruhové alebo štvorcové otvory s rozmermi od 5 µm do 500 ...

    3.1 Sitá z elektroformovanej fólie sa označujú tvarom otvorov (kruhový alebo štvorcový), menovitým ...

    3.2 Elektroformovaná fólia v site nemá žiadne nepravidelnosti, poškodenie ani zvlnenie.

    3.3 Usporiadanie otvorov

    Kruhové otvory sú usporiadané tak, aby ich stredy ležali na vrcholoch rovnostranných trojuholníkov. ...

    3.4 Rozmery otvorov

    Menovité veľkosti otvorov, odporúčané rozstupy a odporúčaná hrúbka elektroformovanej fólie ...

    3.5 Medzné odchýlky veľkosti otvorov

    Medzné odchýlky priemernej veľkosti otvorov pri všetkých meraných otvoroch neprekročia hodnotu ...

    3.6 Rozstup otvorov

    Veľkosť rozstupu uvedená v tabuľke č. 6 stĺpci 4 sa použije pri kruhových a štvorcových otvoroch ...

    3.7 Hrúbka fólie

    Odporúčané hrúbky fólie ustanovuje tabuľka č. 6 v stĺpci 7 a použijú sa pre elektroformovanú ...

    Tabuľka č. 6

    Menovité veľkosti otvorov, rozstupy a hrúbky fólie (rozmery v µm)

    Menovitá veľkosť otvorov w Rozstup P Odporúčaná hrúbka fólie Základné veľkosti Doplnkové ...

    3.8 Metódy skúšania

    3.8.1 Prehliadka stavu fólie

    Pri prehliadke sa elektroformovaná fólia prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu a súčasne ...

    3.8.2 Meranie veľkosti otvorov

    Na sitách, ktoré vyhoveli pri prehliadke podľa bodu 3.8.1, sa vykoná meranie veľkosti otvorov. ...

    3.8.3 Prehliadka rámu sita

    Pri prehliadke rámu sita sa vylúčia z procesu skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, ...

    4. Označovanie sít

    Na ráme sita sa umiestnia tieto údaje:

    a) tvar otvorov - kruhový alebo štvorcový, len pri sitách z elektroformovanej fólie,

    b) menovitá veľkosť otvorov,

    c) odkaz na slovenskú technickú normu, podľa ktorej je sito vyrobené,

    d) materiál fólie a rámu,

    e) meno výrobcu alebo dovozcu sita,

    f) identifikačné číslo.

    5. Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení

    5.1 Pri prvotnom a následnom overení sít sa postupuje v závislosti od druhu sita podľa bodov 1.8, ...

    5.2 Sitá, ktoré pri skúškach vyhoveli, sa označia overovacou značkou vo forme štítku a vystaví ...

    5.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

    Príloha č. 57 k vyhláške č. 133/2001 Z. z.

    LUXMETRE

    Prvá časť

    Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

    1. Táto príloha sa vzťahuje na analógové luxmetre so selénovým fotočlánkom a na digitálne ...

    2. Luxmetre pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overení sú ...

    3. Luxmetre, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou ...

    4. Luxmetre počas používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri ...

    Druhá časť

    Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení luxmetrov

    1 Termíny a definície

    1.1 Luxmeter je prístroj na meranie intenzity osvetlenia pozostávajúci z fotoelektrického snímača, ...

    1.2 Spektrálna chyba luxmetra je chyba, ktorá vzniká v luxmetri pri meraní žiarenia s iným spektrálnym ...

    1.3 Smerová chyba luxmetra je chyba spôsobená technickou nedokonalosťou kosínusového nadstavca. ...

    1.4 Fotoelektrický snímač je prevodník žiarenia vo viditeľnej oblasti spektra od 380 nm do 830 ...

    1.5 Kosínusový nadstavec je zariadenie na zachytávanie žiarenia zo všetkých smerov nad meranou ...

    1.6 Pomerná spektrálna svetelná účinnosť žiarenia V(λ) je podiel žiarivého toku pri vlnovej ...

    1.7 Žiarenie normalizovaného zdroja A je žiarenie absolútne čierneho telesa pri teplote 2 855,56 ...

    1.8 Fotopické videnie je denné videnie sprostredkované pomocou čapíkov, možno pri ňom rozoznávať ...

    1.9 Skotopické videnie je nočné videnie sprostredkované pomocou tyčiniek, nedajú sa pri ňom rozoznávať ...

    1.10 Mezopické videnie je súmračné videnie za podmienok medzi fotopickým a skotopickým videním. ...

    2 Technické požiadavky

    2.1 Fotoelektrický snímač luxmetra má spektrálnu citlivosť prispôsobenú funkcii V(λ). Citlivosť ...

    2.2 Fotoelektrický snímač sa vybavuje kosínusovým nadstavcom. Kosínusový nadstavec môže byť ...

    2.3 Na zvyšovanie meracieho rozsahu luxmetra možno použiť nadstavce s kalibrovateľnými sivými ...

    2.4 Údaj meranej veličiny (lux) sa vyhodnocovacím systémom luxmetra zobrazuje analógovo alebo digitálne. ...

    2.5 Ak má luxmeter zabudovaný vlastný napájací zdroj, ten umožňuje indikáciu stavu.

    2.6 Luxmeter umožňuje okamžitú indikáciu použitého meracieho rozsahu.

    2.7 Luxmeter umožňuje odčítanie údajov nameraných aj pri najnižších hodnotách intenzity osvetlenia. ...

    2.8 Luxmeter vydrží bez poškodenia krátkodobo 100 % preťaženie meracieho rozsahu a trvalo 20 % ...

    2.9 Luxmeter umožňuje meranie modulovaného žiarenia v rozsahu frekvencií od 40 Hz do 100 kHz.

    3 Nápisy a značky

    Na luxmetri sa vyznačia tieto údaje:

    a) označenie výrobcu,

    b) označenie typu luxmetra,

    c) výrobné číslo,

    d) merací rozsah v luxoch,

    e) pracovná poloha (pri analógových prístrojoch).

    4 Preprava a balenie

    4.1 Obal prístroja zabezpečuje ochranu pred mechanickým poškodením pri transporte.

    4.2 Luxmetre majú ochranu pred vplyvom prachu a vlhkosti.

    4.3 Fotoelektrický snímač sa chráni pred svetlom v čase, keď sa nepoužíva na meranie.

    4.4 Fotoelektrický snímač, kosínusový nadstavec a nadstavce so sivými filtrami sú chránené ...

    5 Metrologické požiadavky

    5.1 Merací rozsah

    Základný merací rozsah luxmetra je od 10 lx do 10 000 lx. Pomocný rozsah je do 100 000 lx. Rozsah ...

    5.2 Triedy presnosti

    Z hľadiska správnosti merania intenzity osvetlenia sa luxmetre zatrieďujú podľa najväčšej dovolenej ...

    Tabuľka č. 1

    Trieda presnosti 1 2 3 4 Najväčšia dovolená chyba (v %) ±2 ±5 ±10 ±20 ...

    5.3 Ukazovatele ovplyvňujúce chybu kalibrácie luxmetra:

    a) chyba fotometrickej stupnice luxmetra,

    b) spektrálna chyba fotometrického snímača,

    c) časová nestabilita luxmetra.

    5.4 Prípustné hodnoty zložiek najväčšej dovolenej chyby spôsobené vplyvom ukazovateľov meradla ...

    Tabuľka č. 2

    Ukazovateľ Prípustné hodnoty zložiek najväčšej dovolenej chyby (v %) pre triedu presnosti 1 2 ...

    5.5 Ukazovatele kalibrovaného luxmetra prispievajúce k chybe merania intenzity osvetlenia:

    a) smerová závislosť fotoelektrického snímača,

    b) teplotná závislosť fotoelektrického snímača,

    c) odchýlka relatívnej spektrálnej citlivosti fotoelektrického snímača od funkcie V(λ),

    d) citlivosť fotoelektrického snímača na UV žiarenie,

    e) citlivosť fotoelektrického snímača na IČ žiarenie,

    f) nelinearita luxmetra,

    g) vplyv modulovaného žiarenia,

    h) zhoda údajov pri zmene rozsahu luxmetra.

    5.6 Prípustné hodnoty zložiek najväčšej dovolenej chyby spôsobené vplyvom ukazovateľov meradla ...

    Tabuľka č. 3

    Ukazovateľ Prípustné hodnoty zložiek najväčšej dovolenej chyby (v %) pre triedu presnosti 1 2 ...

    6 Metódy skúšania pri overení

    6.1 Druhy skúšok

    Pri overení sa vykonajú tieto úkony:

    a) vonkajšia obhliadka,

    b) skúšanie krátkodobej časovej nestability (únavy) fotoelektrického snímača,

    c) kalibrácia fotometrickej stupnice luxmetra,

    d) stanovenie spektrálnej chyby vplyvu nerovnakého spektrálneho zloženia žiarenia na údaj luxmetra, ...

    e) stanovenie smerovej chyby fotometrického snímača,

    f) stanovenie odchýlky relatívnej spektrálnej citlivosti fotoelektrického snímača od funkcie V(λ). ...

    6.2 Opis jednotlivých skúšok

    6.2.1 Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či luxmeter nie je mechanicky poškodený a či má označenie ...

    6.2.2 Skúška krátkodobej časovej nestability (únavy) sa vykonáva v zatemnenom stave fotoelektrického ...

    6.2.3 Kalibrácia fotometrickej stupnice sa vykonáva pomocou referenčných a pracovných etalónov ...

    6.2.4 Pri meraní intenzity osvetlenia spôsobeného zdrojom s iným spektrálnym zložením žiarenia, ...

    6.2.5 Pri dopade žiarenia na fotodetektor luxmetra pod uhlom ß vzniká odchýlka od merania pri kolmom ...

    6.2.6 Odchýlka relatívnej spektrálnej citlivosti od funkcie V(λ) sa meria v homogénnom zväzku ...

    6.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

    Príloha č. 58 k vyhláške č. 133/2001 Z. z.

    DÁVKOVACIE OBJEMOVÉ MERADLÁ NA KVAPALINY

    Prvá časť

    Všeobecné ustanovenia, vymedzenie dávkovacích meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

    1. Táto príloha sa vzťahuje na dávkovacie objemové meradlá na kvapaliny (ďalej len „dávkovacie ...

    2. Dávkovacie meradlá pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy ...

    3. Dávkovacie meradlá schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného typu. ...

    4. Dávkovacie meradlá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou ...

    5. Dávkovacie meradlá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. ...

    Druhá časť

    Metrologické požiadavky, technické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania ...

    1 Termíny a definície

    1.1 Dávkovacie meradlo je meradlo, ktoré odmeriava objem kvapaliny prostredníctvom vopred stanovených ...

    1.2 Najmenší objem dávky dávkovacieho meradla je najmenšie objemové množstvo kvapaliny, ktoré ...

    1.3 Najväčší objem dávky dávkovacieho meradla je najväčší objem dávky, ktorý možno na dávkovacom ...

    1.4 Merací rozsah dávkovacieho meradla je rozsah použiteľnosti dávkovacieho meradla pri dodržaní ...

    1.5 Najväčší prietok Qmax je najväčší prietok vyprázdňovania dávky, pri ktorom môže dávkovacie ...

    1.6 Najmenší prietok Qmin je najmenší prietok vyprázdňovania dávky, pri ktorom môže dávkovacie ...

    1.7 Tlaková strata dávkovacieho meradla je úbytok tlaku v potrubí pred dávkovacím meradlom a za ...

    1.8 Menovité objemy dávok sú objemy dávok, ktoré sa dajú nastaviť na dávkovacom meradle.

    1.9 Dávkovacie meradlo s pevnými menovitými objemami dávok je dávkovacie meradlo, na ktorom sa ...

    1.10 Dávkovacie meradlo so spojitým nastavením objemu dávok je dávkovacie meradlo, na ktorom sa ...

    2 Metrologické požiadavky

    Najväčšia dovolená chyba jednotlivej dávky dávkovacieho meradla je ±0,5 % hodnoty skutočne odmeraného ...

    Najväčšia dovolená chyba platí pre kvapalinu, pre ktorú je dávkovacie meradlo určené, pri teplote ...

    3 Technické požiadavky

    3.1 Materiál dávkovacieho meradla musí trvalo odolávať chemickým vplyvom meranej kvapaliny, zaručovať ...

    3.2 Časti dávkovacích meradiel na potraviny, ktoré prídu do styku s meraným médiom, sa vyhotovujú ...

    3.3 Jednotlivé časti dávkovacích meradiel sa konštruujú a vyhotovujú tak, aby

    a) nedochádzalo k deformáciám, ktoré by ovplyvnili správnosť dávkovacieho meradla,

    b) zaručovali riadne plnenie a vyprázdňovanie odmerného priestoru,

    c) znemožňovali akúkoľvek manipuláciu narúšajúcu správnosť dávkovacieho meradla.

    3.4 Pri dávkovacích meradlách na potraviny sa zabezpečí možnosť jednoduchého čistenia všetkých ...

    3.5 Podľa spôsobu vyprázdňovania objemov dávok sa dávkovacie meradlá členia na

    a) atmosférické, keď vyprázdňovanie dávok sa uskutočňuje do vonkajšieho prostredia; objem sa ...

    b) tlakové, ktorých výstup môže byť vyvedený do tlakového potrubia.

    3.6 Dávkovacie meradlo môže byť vybavené pomocnými zariadeniami, ktoré zabezpečujú podmienky ...

    3.7 Prídavné zariadenia dávkovacích meradiel môžu dopĺňať ich činnosť a automatizovať niektoré ...

    a) zariadenie na diaľkový prenos údajov o pretečenom počte dávok,

    b) zariadenie na diaľkový prenos údajov o veľkosti dávok,

    c) zariadenie na kompenzáciu chyby spôsobenej zmenou teploty meranej kvapaliny,

    d) registračné alebo tlačiarenské zariadenie,

    e) zariadenie na výdaj samoobsluhou.

    3.8 Prípustnými meracími jednotkami pre meraný objem sú l alebo dm3, dl a cl.

    3.9 Dávky dávkovacieho meradla sú v rozsahu od 0,01 litra do 2 000 litrov.

    3.10 Dávkovacie meradlá, ktorých princíp činnosti je založený na automatickom napĺňaní odmerných ...

    3.11 Dávkovacie meradlá obsahujú jedno počítadlo alebo viac počítadiel, ktoré sa podľa použitia ...

    a) súčtové, ktoré indikujú počet jednotlivých dávok,

    b) kumulačné, ktoré indikujú kumulovaný objem dávok,

    c) obmedzovacie (s predurčením), na ktorých možno vopred nastaviť požadovaný počet dávok,

    d) kalkulačné, ktoré okrem odmeraného množstva indikujú aj iný údaj o odmeranom množstve (napríklad ...

    Všetky uvedené druhy počítadiel možno vzájomne kombinovať.

    Ak má dávkovacie meradlo nastaviteľných viac menovitých objemov dávok ako jeden, obsahuje okrem ...

    3.12 V rozhodnutí o schválení typu dávkovacieho meradla sa uvedie druh kvapaliny alebo kvapalín, ...

    4 Značky a nápisy

    4.1 Na každom dávkovacom meradle sa na číselníku počítadla alebo na štítku dávkovacieho meradla ...

    a) značka schváleného typu,

    b) identifikačná značka alebo meno výrobcu,

    c) rok výroby a výrobné číslo,

    d) merací rozsah dávkovacieho meradla,

    e) najvyšší prevádzkový tlak v baroch,

    f) Qmin a Qmax,

    g) menovité objemy dávok (pri dávkovacích meradlách s pevnými objemami dávok),

    h) charakter kvapaliny alebo kvapalín, na ktorých meranie je dávkovacie meradlo určené, medzné ...

    4.2 Overovacie značky sa umiestňujú tak, aby sa dal identifikovať neoprávnený prístup k tým ...

    4.3 Overovacie značky sú dobre viditeľné bez nutnosti rozobrať dávkovacie meradlo, a to na dávkovacom ...

    4.4 V rozhodnutí o schválení typu môže byť uvedená požiadavka na umiestnenie overovacích značiek ...

    5 Technické skúšky pri schvaľovaní typu

    5.1 Technické skúšky pri schvaľovaní typu sa vykonajú na vzorkách dávkovacieho meradla, ktorých ...

    Tabuľka č. 1

    Počet dávkovacích meradiel určených na vykonanie technických skúšok pri schvaľovaní typu

    Počet odmeriavacích objemov dávkovacieho meradla Počet vzoriek dávkovacieho meradla 1 2 ks 2 ...

    5.2 Dávkovacie meradlá sa pri technických skúškach pri schvaľovaní typu skúšajú jednotlivo ...

    5.3 Zariadenie, na ktorom sa vykonávajú technické skúšky pri schvaľovaní typu, je nadviazané ...

    5.4 Postup pri technických skúškach pri schvaľovaní typu

    Technická skúška typu dávkovacieho meradla pozostáva z úkonov vykonaných v tomto poradí:

    a) skúška správnej činnosti,

    b) určenie kriviek chýb merania objemu dávok v závislosti od prietoku, od vplyvu teploty média, ...

    c) skúška životnosti,

    d) určenie vplyvu napájacieho napätia (pri dávkovacích meradlách s vonkajším napájaním),

    e) tlaková skúška.

    5.5 Pri skúške správnej činnosti sa zisťuje

    a) merací rozsah dávkovacieho meradla,

    b) najmenší prietok Qmin a najväčší prietok Qmax,

    c) funkčnosť dávkovacieho meradla v rozsahu tlakov daného typu dávkovacieho meradla.

    5.6 Určenie kriviek chýb

    5.6.1 Výsledky skúšok podľa bodu 5.4 písm. b) poskytujú dostatočný počet bodov na presné vynesenie ...

    5.6.2 Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa určia chyby merania ako najmenšia požiadavka ...

    Qmin, 0,5 . Qmax, Qmax,

    pričom sa merania uskutočnia pri všetkých menovitých objemoch dávok dávkovacieho meradla.

    5.6.3 Pri dávkovacích meradlách so spojitými dávkami skúšobné objemy dávok sú:

    a) najmenší objem dávky,

    b) najväčší objem dávky,

    c) polovica hodnoty rozdielu medzi najväčším objemom dávky a najmenším objemom dávky,

    d) štvrtina hodnoty rozdielu medzi najväčším objemom dávky a najmenším objemom dávky,

    e) tri štvrtiny hodnoty rozdielu medzi najväčším objemom dávky a najmenším objemom dávky.

    5.7 Skúška životnosti dávkovacieho meradla sa vykoná podľa tabuľky č. 2.

    Tabuľka č. 2

    Skúška životnosti dávkovacieho meradla

    Skúška Objem dávky Skúšobný prietok Druh skúšky Počet dávok Trvanie prestávok (s) 1 2 ...

    Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa určia chyby merania ako najmenšia požiadavka ...

    Qmin, 0,5 . Qmax, Qmax.

    5.8 Určenie vplyvu napájacieho napätia (pri dávkovacích meradlách s vonkajším napájaním)

    Určia sa chyby dávkovacieho meradla ako najmenšia požiadavka pri menovitom napájacom napätí +10 ...

    Qmin, 0,5 . Qmax, Qmax.

    5.9 Určenie vplyvu tlaku kvapaliny

    Určia sa chyby dávkovacieho meradla pri najväčšom a najmenšom objeme dávky pri najvyššom prevádzkovom ...

    5.10 Podmienky schválenia typu dávkovacieho meradla

    Typ dávkovacieho meradla sa schváli, ak

    a) je v zhode s požiadavkami tejto prílohy,

    b) skúšky podľa bodu 5.4 preukážu zhodu s touto prílohou,

    c) pri každej skúške životnosti sa nezistia medzi krivkami chýb merania objemu dávky a pôvodnou ...

    d) chyba merania objemu dávky zapríčinená najväčšou odchýlkou vo vlastnostiach meranej kvapaliny, ...

    5.11 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická ...

    6 Metódy skúšania pri overení

    6.1 Skúšobné zariadenie používané pri overení dávkovacích meradiel reprodukuje jednotku objemu ...

    6.1.1 Pri overení dávkovacích meradiel s pevnými dávkami sa vykoná skúška správnosti dávkovacieho ...

    a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,

    b) medzi Qmin až 1,1 Qmin.

    6.1.2 Pri overení dávkovacích meradiel so spojitým objemom dávky sa vykoná skúška správnosti ...

    a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,

    b) medzi Qmin až 1,1 Qmin.

    6.2 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

Načítavam znenie...
MENU
Hore