Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o zabezpečovaní zdravotnej neškodnosti živočíšnych produktov 121/1987 účinný od 24.09.1998 do 31.12.1998

§ 1

(1)
Potraviny a suroviny živočíšneho pôvodu (ďalej len „živočíšne produkty“) musia v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti, touto vyhláškou a osobitnými predpismi1) zodpovedať veterinárnym hygienickým požiadavkám; najmä:
a)
nesmú nepriaznivo ovplyvňovať zdravie ľudí alebo zvierat (zdravotná neškodnosť),
b)
musia mať zloženie a vlastnosti, ktoré zabezpečujú uchovanie a rozvíjanie všetkých fyziologických funkcií organizmu (požadovaná biologická hodnota).
(2)
Pri výrobe, spracúvaní, ošetrovaní a skladovaní (ďalej len „výroba“) potravín živočíšneho pôvodu určených na osobitné účely (dojčenská a detská výživa, dietetické potraviny, potraviny určené na dlhodobé skladovanie a pod.) sa musia dodržiavať zvýšené veterinárne hygienické požiadavky.2)

§ 3

(1)
Kto vyrába, spracúva, ošetruje, skladuje a prepravuje živočíšne produkty (ďalej len „kto manipuluje so živočíšnymi produktmi“) musí
a)
dodržiavať určené technologické postupy,
b)
robiť opatrenia na ochranu živočíšnych produktov pred znečistením (kontamináciou) chemickými látkami, fyzikálnymi, mikrobiálnymi alebo inými nepriaznivými vplyvmi a škodcami,
c)
manipulovať s hotovými výrobkami aj s výrobnými surovinami, pomocnými látkami, prísadami a pod. tak, aby sa vylúčilo ich znečistenie, prípadne znehodnotenie,
d)
kontrolovať zdravotnú neškodnosť výrobných surovín a hotových výrobkov,
e)
vykonávať pravidelné upratovanie, čistenie, dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu priestorov, v ktorých sa vyskytujú živočíšne produkty,
f)
zabezpečiť vhodné ukladanie a včasný odvoz konfiškátov živočíšneho pôvodu a ostatných častí.
(2)
Potraviny živočíšneho pôvodu uvedené v § 1 ods. 2 sa môžu vyrábať len v organizáciách, ktoré pre tento druh výroby spĺňajú osobitné podmienky ustanovené touto vyhláškou a ktorým na túto výrobu dal súhlas orgán veterinárnej starostlivosti4) po dohode s orgánom hygienickej služby.

§ 5
Pracovníci pri výrobe a preprave živočíšnych produktov sú povinní dodržiavať zásady hygieny prevádzky a osobnej hygieny, najmä

a)
dbať na osobnú čistotu, umývať si ruky mydlom alebo iným vhodným prostriedkom a dezinfikovať ich vhodným dezinfekčným prostriedkom,
b)
nosiť čistý pracovný odev, pokrývku hlavy a obuv, prípadne aj rukavice vhodné z hľadiska vykonávanej práce a nepoužívať ich na iné účely,
c)
dbať na to, aby sa so živočíšnymi produktmi manipulovalo vsúlade s veterinárnymi hygienickými požiadavkami a aby pri manipulácii s nebalenými potravinami živočíšneho pôvodu nedochádzalo k ich bezprostrednému styku s nekrytou časťou hlavy a šije,
d)
neodkladať osobné zvršky a osobné potreby v prevádzkových miestnostiach a priestoroch a udržiavať čistotu a poriadok na pracovisku,
e)
zdržať sa jedla, pitia, fajčenia a žuvania alebo iného nehygienického chovania na pracovisku, na ktorom sa manipuluje so živočíšnymi produktmi,
f)
neopúšťať priestory závodu v pracovnom odeve a obuvi,
g)
podrobiť sa vstupnej lekárskej prehliadke a ďalším preventívnym lekárskym prehliadkam v lehotách určených zdravotníckym zariadením, prípadne mimoriadnym lekárskym prehliadkam podľa pokynu orgánu veterinárnej starostlivosti3) vydaného po dohode s orgánom na ochranu zdravia,
h)
mať pri sebe zdravotný preukaz a hlásiť bez meškania každé ochorenie na prenosnú chorobu.5)

§ 6

(1)
Používanie cudzorodých látok, najvyššie prípustné množstvá cudzorodých látok v živočíšnych produktoch a ich posudzovanie sa spravuje osobitnými predpismi.1)
(2)
Zvieratá ošetrené veterinárnymi liečivami, ktoré zanechávajú nežiaduce rezíduá ako následok schváleného použitia, môžu sa využívať na výrobu živočíšnych produktov, ktoré slúžia na výrobu potravín len po uplynutí určenej ochrannej lehoty. Suroviny a potraviny živočíšneho pôvodu nemožno získavať od zvierat, ktorým sa podávali nepovolené veterinárne liečivá, zakázané farmakologicky aktívne látky ako aj veterinárne liečivá, pri ktorých príslušné orgány rozhodli o zrušení registrácie alebo o zrušení najvyšších limitov ich rezíduí.7)

§ 7

(1)
Pri manipulácii so živočíšnymi produktmi a na čistenie dopravných prostriedkov a zariadení sa používa len pitná voda, prípadne ľad vyrobený z pitnej vody. Použitie úžitkovej vody je dovolené iba na výrobu pary a na chladenie v uzavretom systéme kotolne a strojovne, na čistenie nádvoria, ciest a iných vonkajších priestorov.
(2)
Pitná voda sa musí chrániť pred znečistením. Ak sa neodoberá z verejného vodovodu, musí sa podľa pokynov orgánu na ochranu zdravia a orgánu veterinárnej starostlivosti3) zabezpečiť jej zdravotná neškodnosť; jej rozvod sa musí oddeliť od rozvodu úžitkovej vody a zreteľne označiť.

§ 8

(1)
Balenie živočíšnych produktov sa vykonáva v hygienicky neškodnom prostredí s použitím obalov (obalového materiálu), ktoré ich chránia pred znečistením,6) prípadne pred znehodnotením.
(2)
Spotrebiteľsky balené potraviny živočíšneho pôvodu sa musia určeným spôsobom označiť.7) Ak ide o potraviny živočíšneho pôvodu podliehajúce rýchlej skaze, musí označenie poskytovať úplnú a zrozumiteľnú informáciu pre spotrebiteľov, najmä z hľadiska podmienok a času ich uchovávania.

§ 11

(1)
Na prepravu živočíšnych produktov sa vyžaduje veterinárne osvedčenie,10) ak ide o prepravu
a)
živočíšnych produktov na dlhodobé skladovanie, ako aj živočíšnych produktov uvoľnených z dlhodobých zásob,
b)
živočíšnych produktov určených orgánom veterinárnej správy3) na ďalšie spracovanie podľa osobitných podmienok10a) alebo na iný spôsob zužitkovania, než je obvyklý,
c)
zveriny určenej na ďalšie spracovanie alebo skladovanie, alebo na prepravu mimo územia okresu. Toto sa nevyžaduje, ak sa zverina so súhlasom príslušných orgánov veterinárnej správy3) predkladá na veterinárne vyšetrenie v zberni alebo v prevádzkarni na spracovanie zveriny na území iného okresu a je pripravená na veterinárne vyšetrenie a je označená podľa § 60 a 61,
d)
podmienene požívateľných potravín živočíšneho pôvodu,
e)
živočíšnych produktov v ďalších prípadoch, pokiaľ podľa rozhodnutia orgánu veterinárnej starostlivosti4) vyžadujú tieto produkty zvýšenú hygienickú alebo nákazovú bdelosť.
(2)
Živočíšne produkty, na prepravu ktorých je potrebné veterinárne osvedčenie, podliehajú veterinárnemu vyšetreniu v mieste odoslania aj v mieste určenia.

§ 13

(1)
Živočíšne produkty sa musia prepravovať čo najrýchlejšie a najšetrnejšie, aby nedochádzalo k ich znehodnocovaniu; ich preprava sa vykonáva izotermickými, chladenými, chladiacimi a mraziacimi, prípadne aj inými dopravnými prostriedkami a zariadeniami, ktoré sú na to spôsobilé a vhodne vybavené a nepoužívajú sa na iné účely; dopravné prostriedky musia mať osvedčenie o spôsobilosti na prepravu vydané príslušným orgánom veterinárnej správy.7)
(2)
Nebalené živočíšne produkty sa musia v prepravnom priestore vešať alebo ukladať v čistých prepravkách, nádobách, policiach, rohožiach a pod. Čerstvé celé telá zvierat s výnimkou hydiny a králikov, ďalej polovice a štvrtiny sa musia prepravovať zavesené.
(3)
Ak sa prepravky alebo nádoby ukladajú v prepravnom priestore na sebe, nesmie sa ich dno dotýkať potravín živočíšneho pôvodu uložených v spodnej prepravke alebo nádobe.

§ 14

(1)
Dopravné prostriedky používané na prepravu živočíšnych produktov sa musia riadne vetrať, pravidelne čistiť a dezinfikovať, rampy určené na nakladanie a vykladanie živočíšnych produktov sa musia pravidelne čistiť a dezinfikovať.
(2)
Prepravný priestor a prepravky, nádoby, police, rohože a pod., v ktorých sa prepravujú živočíšne produkty, sa čistia a dezinfikujú každodenne, a ak ide o prepravu mäsa, mäsových výrobkov, mlieka, mliečnych výrobkov, tukov, polotovarov a hotových jedál, ako aj ostatných živočíšnych produktov, ktoré nie sú balené tak, aby boli úplne chránené pred nežiadúcim pôsobením vonkajších vplyvov alebo ktoré môžu svojimi vlastnosťami nepriaznivo pôsobiť na iný prepravovaný tovar, podľa potreby aj pred opätovným naložením.
(3)
Pri preprave zdravotne závadných živočíšnych produktov, prípadne aj v iných odôvodnených prípadoch sa vždy vykonáva dezinfekcia podľa pokynov orgánu veterinárnej starostlivosti.3) Dezinfikujú sa všetky súčasti dopravného prostriedku a predmety, ktoré prišli do styku s prepravovanými živočíšnymi produktmi , aj osoby, ktoré sa podieľali na ich preprave a na vykonávaní dezinfekcie.
(4)
Zdravotne závadné živočíšne produkty sa nesmú prepravovať spoločne so zdravotne neškodnými, podmienene požívateľné potraviny živočíšneho pôvodu spoločne s požívateľnými.

§ 15

(1)
V dopravných organizáciách, ktoré sa zúčastňujú na preprave živočíšnych produktov, s výnimkou organizácií, ktoré prevádzkujú cestnú dopravu, musia byť osobitné zariadenia pre čistenie a dezinfekciu dopravných prostriedkov; pre vzťah dopravcu a prepravcu v cestnej doprave pre cudzie potreby platia osobitné predpisy.12)
(2)
Na plnenie úloh uvedených v odseku 1 určí podnikateľ odborne spôsobilých pracovníkov, ktorí najmä
a)
zodpovedajú za riadne vykonávanie čistenia a dezinfekcie,
b)
kontrolujú účinnosť vykonanej dezinfekcie,
c)
vedú záznamy o vykonanom čistení a dezinfekcii.
(3)
Čistenie a dezinfekcia železničných vozňov a lodí sa spravuje osobitnými predpismi.11)

§ 17
Zo živých zvierat možno v tržniciach a na trhoviskách predávať len trhové konzumné ryby.7a) Ak sa v tržniciach a na trhoviskách uskutočňuje predaj potravín živočíšneho pôvodu, vzťahujú sa naň všeobecné a niektoré osobitné hygienické požiadavky ustanovené osobitným predpisom.7)

§ 18
Na predaj živých sladkovodných trhových rýb je potrebné veterinárne osvedčenie z miesta pôvodu, kde sa ryby naposledy chovali (sádkovali).

§ 22
Predaj podmienene požívateľných potravín živočíšneho pôvodu

(1)
Podmienene požívateľné potraviny živočíšneho pôvodu určené na predaj možno predávať len vo vyhradených predajniach a za podmienok určených orgánom veterinárnej starostlivosti3) po dohode s orgánom na ochranu zdravia; nemožno ich použiť na účely spoločného stravovania.
(2)
Konzervy vyrobené z mäsa alebo orgánov podmienene požívateľných sa musia ako také označiť.
(3)
V predajniach uvedených v odseku 1 musí byť v priestoroch pre zákazníkov umiestnené upozornenie o základných podmienkach predaja a spotreby podmienene požívateľných potravín živočíšneho pôvodu.

§ 23

(1)
Veterinárny dozor sa vykonáva najmä
a)
v miestach a priestoroch, v ktorých sa manipuluje so živočíšnymi produktmi,
b)
v tržniciach a na trhoviskách, kde sa predávajú drobné zvieratá, ryby a živočíšne produkty,
c)
v predajniach vyhradených pre predaj podmienene požívateľných potravín živočíšneho pôvodu.
(2)
Organizácie, v ktorých sa vykonáva veterinárny dozor, sú povinné - so zreteľom na povahu a rozsah výroby a úlohy dozoru - poskytnúť pracovníkom vykonávajúcim dozor bezplatne vecnú, osobnú a inú pomoc pre náležité plnenie úloh, najmä
a)
vhodné miestnosti (kancelárie, laboratóriá, hygienické zariadenia, miestnosti pre trichineloskopiu, pomocné priestory a pod.) s tečúcou pitnou studenou a teplou vodou, dostatočným osvetlením a možnosťou vykurovania,
b)
na riadne vykonávanie veterinárnej prehliadky jatočných zvierat a mäsa alebo zveriny, označovania živočíšnych produktov podľa tejto vyhlášky a kontrol potrebných pri plnení úloh dozoru
1.
vhodné zariadenia a osobnú pomoc pri vykonávaní prehliadky jatočných zvierat pred zabitím,
2.
pracovné miesta na výrobných linkách a v priestoroch bitúnkov, zberní zveriny, spracovateľských prevádzkarní a rozrábok,
c)
dostatočné prirodzené alebo umelé osvetlenie, ktoré neskresľuje farby na miestach a v priestoroch, kde sa vykonávajú úkony podľa písmena b), a to s intenzitou najmenej
1.
540 luxov na pracovných miestach prehliadky mäsa a orgánov jatočných zvierat a zveriny,
2.
220 luxov pri prehliadke chorých alebo podozrivých zvierat pred zabitím,
3.
110 luxov pri ostatných úkonoch a kontrolách pri získavaní, spracovaní, skladovaní a označovaní mäsa a pri prehliadke jatočných zvierat pred zabitím pri ich príjme.

§ 27

(1)
Jatočné zvieratá unavené prepravou, prehriate alebo rozrušené sa ponechávajú odpočívať najmenej 24 hodín po príjme na bitúnku, ak príslušný štátny veterinárny lekár orgánu veterinárnej správy3) nerozhodne inak.
(2)
Jatočné zvieratá dovezené zo zahraničia sa zabíjajú do 48 hodín po príjme na bitúnku.

§ 29

(1)
Zakazuje sa zabíjanie
a)
jatočných zvierat, ktoré sú choré na mor hovädzieho dobytka, africký mor ošípaných, mor koní, sneť šelestivú, sneť slezinnú, besnotu, brucelózu oviec a kôz, sopľavku, nákazlivú málokrvnosť koní a malígny edém,
b)
chorých jatočných zvierat v agónii,
c)
jatočnej hydiny chorej na influenzu hydiny alebo podozrivej z tejto nebezpečnej nákazy zvierat alebo z nakazenia touto nákazou zvierat,
d)
jatočných králikov

1 chorých na tularémiu alebo myxomatózu alebo podozrivých z tejto nákazy zvierat,
2 s pokročilým ochorením na prašivinu alebo opar lysivý (trichofitózu) alebo s obscedujúcou pyémiou.
(2)
Jatočné zvieratá, ktoré sú podozrivé z veľmi nebezpečnej alebo nebezpečnej nákazy zvierat uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo z nakazenia touto nákazou, sa umiestňujú vo vyhradených a uzamykateľných izolačných priestoroch (maštaliach).

§ 32
Prevádzkovateľ bitúnku je povinný na vykonanie veterinárneho vyšetrenia zabezpečiť

a)
vykonanie potrebných pomocných úkonov, najmä odstránenie zmenených častí, odrezanie strukov a vemien v laktácii u prasníc, odstránenie kyrysov u kancov a vyklieštencov, stiahnutie kože, vylúpenie pohrudnice a pobrušnice , vykostenie, rozrezanie kostí a pod.,
b)
zavešiavanie a odkladanie všetkých orgánov a ostatných častí podliehajúcich vyšetreniu v bezprostrednej blízkosti tela zvieraťa; pri zabíjaní jatočných zvierat na linkách sa predkladajú na vyšetrenie súčasne s telom zvieraťa, prípadne sa s ním zhodne označujú,
c)
aby pri súčasnom zabíjaní niekoľkých jatočných zvierat alebo pri zabíjaní jatočných zvierat na linkách až do rozhodnutia o mäse bolo nepochybné, ktoré mäso, orgány a ostatné časti - ak ide o jatočnú hydinu, ktoré mäso a orgány - patria k sebe; pri zabíjaní jatočnej hydiny a jatočných králikov sa označujú jednotlivé skupiny zabitých zvierat,
d)
aby na zabíjacích linkách po oparení alebo po stiahnutí kože až do rozhodnutia o mäse nedochádzalo k dotyku tiel jatočných zvierat,
e)
aby znečistené mäso, orgány a ostatné časti boli podľa pokynov orgánu veterinárnej starostlivosti3) očistené, prípadne odstránené; na oplachovanie možno použiť iba pitnú vodu pod tlakom. Toto očistenie, odstraňovanie a oplachovanie nemožno vykonávať pred vyšetrením.

§ 44
Mäso a orgány jatočného hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a nepárnokopytníkov, ktoré bolo posúdené ako

a)
požívateľné, sa označuje na účely vnútorného trhu odtlačkom pečiatky okrúhleho tvaru s priemerom 3,5 cm, s výškou písmen najmenej 0,8 cm a výškou čísiel veterinárneho kontrolného čísla podľa § 47 písm. b) najmenej 1 cm,
b)
podmienene požívateľné
1.
výrobné, sa označuje dvoma sčasti sa prekrývajúcimi odtlačkami pečiatky okrúhleho tvaru podľa písmena a),
2.
bez úpravy, sa označuje odtlačkom pečiatky štvorcového tvaru s dĺžkou strany 4 cm a s tesne vpísanou kružnicou,
3.
s úpravou, sa označuje odtlačkom pečiatky štvorcového tvaru s dĺžkou strany 4 cm,
4.
určeného na predaj vo vyhradených predajniach, sa označuje dvoma sčasti sa prekrývajúcimi odtlačkami pečiatky štvorcového tvaru s dĺžkou strany 4 cm a s tesne vpísanou kružnicou,
c)
nepožívateľné, sa označuje odtlačkom pečiatky trojuholníkového tvaru s dĺžkou strany 5 cm.
d)
požívateľné alebo podmienene požívateľné a pochádza z miest, ktoré podliehajú obmedzeniam z dôvodov nákaz zvierat, sa okrem označenia podľa písmen a) a b), ak tak určí orgán veterinárnej starostlivosti,15a) označuje osobitným spôsobom.

§ 45
Mäso a orgány jatočnej hydiny, ktoré bolo posúdené ako

a)
požívateľné, sa označuje značkou zdravotnej neškodnosti okrúhleho tvaru s priemerom 3 cm, s výškou písmen a čísiel najmenej 0,2 cm; označovanie značkou zdravotnej neškodnosti sa vykonáva
1.
na obaloch alebo čitateľne pod obalmi jednotlivo balených tiel,
2.
odtlačkom pečiatky alebo etiketou (visačkou) na jednorazové použitie upevnenou na telách, ktoré nie sú jednotlivo balené,
3.
na obaloch alebo čitateľne pod obalmi častí tiel alebo drobkov balených v malých množstvách,
4.
na obchodných obaloch alebo prepravných obaloch tiel, častí tiel alebo drobkov označených podľa prvého až tretieho bodu.
b)
podmienene požívateľné
1.
výrobné, sa označuje dvoma sčasti sa prekrývajúcimi odtlačkami pečiatky okrúhleho tvaru s priemerom 3 cm podľa písmena a),
2.
určené na spracovanie do schválených tepelne opracovaných výrobkov z podmienene požívateľného mäsa, sa označuje na obaloch odtlačkom pečiatky štvorcového tvaru s dĺžkou strany 2 cm a s tesne vpísanou kružnicou,
3.
určené na spracovanie do schválených konzerv z podmienene požívateľného mäsa bez predchádzajúcej úpravy, sa označuje na obaloch odtlačkom pečiatky štvorcového tvaru s dĺžkou strany 2 cm,
4.
určené na predaj vo vyhradených predajniach, sa označuje v krajine prsnej kosti a na obaloch dvoma sčasti sa prekrývajúcimi odtlačkami pečiatky štvorcového tvaru s dĺžkou strany 2 cm a s tesne vpísanou kružnicou,
c)
nepožívateľné, sa označuje odtlačkom pečiatky trojuholníkového tvaru s dĺžkou strany 2,5 cm, prípadne sa zafarbí.

§ 46
Mäso a orgány jatočných králikov, ktoré bolo posúdené ako

a)
požívateľné mäso, sa označuje rovnakým spôsobom ako mäso jatočnej hydiny,
b)
podmienene požívateľné, sa označuje na obaloch obdobným spôsobom ako podmienene požívateľné mäso jatočnej hydiny,
c)
nepožívateľné, sa označuje obdobným spôsobom ako nepožívateľné mäso jatočnej hydiny.

§ 47

(1)
Pečiatky a značky podľa § 44 až 46 obsahujú tieto čitateľné údaje:
a)
v hornej časti skratku názvu okresu,15b)
b)
v strednej časti veterinárne kontrolné číslo prevádzkarne pridelené orgánom veterinárnej starostlivosti,15a)
c)
v dolnej časti, ak tak určí orgán veterinárnej starostlivosti,15a) údaj identifikujúci štátneho veterinárneho lekára, ktorý vykonal prehliadku mäsa.
(2)
Pečiatkuje sa
a)
zdravotne neškodnou1) modrou, v prípadoch určených orgánom veterinárnej starostlivosti15a) aj červenou farbou,
b)
perforačnou alebo vypaľovacou pečiatkou.

§ 48

(1)
Požívateľné mäso hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a nepárnokopytníkov sa označuje takto:
a)
na telách s hmotnosťou vyššou ako 65 kg sa označuje každá polovička pečiatkou najmenej na vonkajšej strane stehna, na bedre, na chrbte, na boku a na pleci,
b)
ostatné telá sa označujú najmenej na týchto štyroch miestach:
1.
na každom pleci,
2.
na každej vonkajšej strane stehna.
(2)
Pečeň hovädzieho dobytka, ošípaných a nepárnokopytníkov sa označuje vypaľovacou pečiatkou podľa § 44.
(3)
Orgány, a to jazyk, pľúca, srdce, obličky, slezina, bravčové žalúdky, hovädzie predžalúdky a vemená, ktoré sú určené na priamy predaj ako výsekové vnútornosti, sa označujú pri všetkých druhoch zvierat vypaľovacou alebo farebnou pečiatkou podľa § 47, a to ak nie sú balené a označené podľa § 50.
(4)
Všetky jednotlivé časti a tržné druhy mäsa sa môžu používať na výrobu alebo na predaj, len ak sa získali na rozrábkach z riadne označených tiel jatočných zvierat.
(5)
Všetky jednotlivé časti mäsa dodávané na výsek alebo na výrobu sa označujú farebnou alebo vypaľovacou pečiatkou zdravotnej neškodnosti podľa § 44 písm. a) a § 47, ak nie sú balené a označené podľa § 50.
(6)
Označenie jednotlivých častí mäsa a orgánov možno odstrániť až bezprostredne pred spracúvaním a v predajni až bezprostredne pred predajom. Z dodaného mäsa a orgánov uchovávaných v chladiarenských alebo mraziarenských skladovacích zariadeniach predajní, hotelov, reštaurácií a iných prevádzkarní sa toto označenie nesmie odstraňovať.
(7)
Pri tržných druhoch mäsa dodávaného vo veľkospotrebiteľskej úprave maloobchodným predajniam, ktoré majú vytvorené osobitné priestory a zabezpečené hygienické podmienky na detailné delenie mäsa, sa po opracovaní alebo po vykostení častí mäsa bezprostredne pred predajom nové označenie jednotlivých častí nevyžaduje.
(8)
Požívateľné mäso a orgány získané a spracúvané v tom istom výrobnom podniku s vylúčením akejkoľvek prepravy do inej prevádzkarne sa označujú podľa odsekov 1 a 2.
(9)
Podmienene požívateľné mäso sa označuje pri všetkých jatočných zvieratách uvedených v odseku 1 na
a)
zadnej strane predlaktia,
b)
chrbte v obličkovej krajine,
c)
vnútornej strane stehna,
d)
hlave na vonkajšej ploche vonkajšieho žuvacieho svalu,
e)
jazyku,
f)
jednej polovici pľúc,
g)
žalúdkovej ploche pečene,
h)
srdci,
i)
slezine,
j)
vemene,
k)
predžalúdku.
(10)
Spôsobom uvedeným v odsekoch 1, 8 a 9 sa označujú všetky plochy, ktoré vznikli odstránením zmenených častí.
(11)
Nepožívateľné mäso a orgány jatočných zvierat vylúčené z určenia na výživu ľudí na základe rozhodnutia o použiteľnosti14) sa označujú na všetkých častiach; možno ich označovať aj zafarbením.
(12)
Pozastavené mäso a orgány hovädzieho dobytka, pri ktorom sa zistila slabá uhrovitosť, sa označujú okrem označenia pozastavovacím štítkom na zadnej strane oboch predlaktí, na prednej strane oboch holení, na hlave na vonkajšej ploche vonkajšieho žuvacieho svalu a na srdci odtlačkom písmena „U“ s výškou 4 cm a šírkou 3 cm.
(13)
Telá, jednotlivé časti a orgány nepárnokopytníkov sa označujú okrem predchádzajúceho označenia v jeho bezprostrednej blízkosti tak, aby sa značky neprekrývali, aj obdĺžnikovou pečiatkou s rozmermi 12 x 2 cm a výškou písmen najmenej 1 cm so slovami „KONSKÉ MÄSO“ v strednej časti.
(14)
Okrem označenia uvedeného v § 44 až 49, ak neboli posúdené ako nepožívateľné pre výrazné odchýlky pachu, sa označujú obdĺžnikovou pečiatkou s rozmermi 10 x 2 cm a výškou písmen aspoň 1 cm so slovami „MÄSO KANCA“ v strednej časti všetky telá a jednotlivé časti mäsa a orgány
a)
kancov používaných na reprodukciu,
b)
kryptorchidných alebo hermafrodických ošípaných,
c)
nekastrovaných kancov s hmotnosťou nad 80 kg.
(15)
Označenie podmienene požívateľného mäsa a orgánov určených na predaj vo vyhradených predajniach sa zachováva na všetkých miestach uvedených v odseku 9 počas každej manipulácie a každého opracovania tohto mäsa a orgánov vrátane ich predaja.

§ 49

(1)
Označovanie požívateľnosti mäsa a ostatných jatočných produktov po prehliadke, pri rozrábke a vykosťovaní, prípadne balení vykonáva štátny veterinárny lekár príslušného orgánu veterinárnej správy3) alebo pod jeho priamou kontrolou iní veterinárni pracovníci orgánu veterinárnej správy.3) Na tento účel uchováva pridelené nástroje určené na označovanie mäsa, ktoré môže poskytnúť len iným veterinárnym pracovníkom orgánu veterinárnej správy,3) a to len v čase označovania a len na nevyhnutne potrebný čas.
(2)
Štátny veterinárny lekár príslušný podľa odseku 1 kontroluje a eviduje etikety a obalový materiál, ak sú už vopred označené pečiatkou alebo značkou podľa § 44 až 46. Tieto možno vydávať len v čase, keď sa majú použiť, a v počte, ktorý zodpovedá skutočnej potrebe.
(3)
Telá jatočných zvierat, ich mäso a orgány, ktoré sú určené na vývoz, sa označujú spôsobom uvedeným v § 44, v prípade jatočnej hydiny v § 45 a králikov v § 46 a 47 alebo podľa požiadaviek ústredného orgánu príslušného vykonávať veterinárne kontroly v štáte, do ktorého sa tovar vyváža. Tvar, veľkosť, obsah a umiestnenie odtlačku veterinárnej inšpekčnej pečiatky pri vývoze určuje orgán veterinárnej starostlivosti.15a)
(4)
Označenie dovážaných tiel, mäsa a orgánov jatočných zvierat musí byť rovnocenné s označením podľa § 44 až 47, okrem tvaru, veľkosti a obsahu značky zdravotnej neškodnosti.

§ 50

(1)
Po prehliadke jatočných zvierat a mäsa a po označení sa mäso bez meškania premiestňuje do odviešacích, chladiacich alebo mraziacich priestorov alebo sa odovzdáva na ďalšie spracúvanie.
(2)
Mäso sa rozoberá, vykosťuje a balí do osobitných na to určených miestnostiach, v ktorých sa musia udržiavať a kontrolovať vhodné teplotné podmienky. Balené časti mäsa, orgány a ostatné jatočné produkty uvedené v § 48 ods. 3 vrátane pečene sa označujú podľa § 44 písm. a), v prípade jatočnej hydiny a králikov podľa § 45 a podľa § 47 pečiatkou, ktorá obsahuje veterinárne kontrolné číslo rozrábky. Odtlačok pečiatky sa umiestňuje alebo je vytlačený na etikete pripevnenej na obal alebo natlačenej na obale tak, aby sa pri otvorení obalu zničila. Na etikete sa vyznačuje tiež jej poradové číslo alebo číslo série.
(3)
Výrobné zariadenia, stroje a nástroje, náradie a pracovné pomôcky, ktoré sa používajú pri zabíjaní jatočných zvierat a pri jatočnej úprave mäsa, sa nesmú používať pri rozoberaní, vykosťovaní ani pri inom spracovaní mäsa.

§ 52
Podmienene požívateľné, prípadne nepožívateľné mäso možno použiť so súhlasom orgánu veterinárnej starostlivosti3) tiež

a)
na výrobu živných pôd, pokiaľ ide o mäso neškodné z nákazového hľadiska a vhodné na túto výrobu,
b)
na kŕmne účely.

§ 54

(1)
Mimo bitúnku sa môžu zabíjať
a)
drobné zvieratá,
b)
jatočné ošípané, ovce a kozy pre spotrebu vo vlastnej domácnosti chovateľa (ďalej len „domáca zakáľačka“).
(2)
Jatočné zvieratá choré alebo podozrivé z nákazy zvierat sa môžu zabíjať - ak nejde o nebezpečenstvo z omeškania - len na sanitných bitúnkoch, prípadne v sanitnom oddelení bitúnkov, kde sa vykoná prehliadka jatočných zvierat a mäsa.

§ 55

(1)
Mäso a orgány jatočných ošípaných, oviec a kôz z domácich zakáľačiek podliehajú veterinárnemu vyšetreniu,
a)
ak požiada o toto vyšetrenie chovateľ,
b)
ak ide o nutné zabitie,
c)
ak tak určí orgán veterinárnej starostlivosti3) so zreteľom na nákazovú, prípadne epidemiologickú situáciu.
(2)
V prípade nutného zabitia sa musí veterinárne vyšetrenie mäsa a orgánov vykonať do 24 hodín po jeho ohlásení.

§ 57

(1)
Predbežnú prehliadku ulovenej zveri vykoná na mieste ulovenia poľovník, prípadne aj poľovnícky sprievodca a pri spoločnej poľovačke jej vedúci.
(2)
Ak ulovená zver nie je podozrivá z nákazy zvierat, možno
a)
oddeliť

1 hlavu, ak ide o tzv. trofejovú zver,
2 jazyk, pľúca, srdce, pečeň, slezinu a obličky, ak sa majú podľa osobitného predpisu ponechať poľovníkovi,
b)
uvoľniť zverinu na spotrebu v domácnostiach účastníkov poľovačky.
c)
určiť zverinu pre potreby vnútorného trhu alebo pre potreby zahraničného obchodu a predložiť ju na veterinárne vyšetrenie vrátane orgánov uvedených v odseku 2 písm. a) druhom bode.
(3)
Nepožívateľné časti vývrhu ulovenej raticovej zveri (včítane čiernej) a medvedej, napr. predžalúdok, žalúdok, črevá, močový mechúr a pohlavné orgány sa neškodne odstránia, napr. spálením alebo hlbokým zakopaním.

§ 58

(1)
Zverina musí
a)
pochádzať zo zveri ulovenej alebo zo zveri z farmových chovov usmrtenej dovoleným spôsobom.
b)
byť ošetrená, prepravovaná a uskladnená tak, aby nedošlo k jej znehodnoteniu znečistením, zaparením, hnilobou, larvami múch a pod.
(2)
Za dodržiavanie veterinárnych hygienických požiadaviek v čase od ulovenia zveri do času odoslania alebo odovzdania zveriny na spracovanie zodpovedá organizácia, a ten kto vykonáva v poľovnom revíri (zverníku, samostatnej bažantnici) právo poľovníctva (ďalej len „užívateľ poľovného revíru“).18)

§ 59

(1)
Zverina určená pre potreby vnútorného trhu alebo pre potreby zahraničného obchodu musí byť po príprave na veterinárne vyšetrenie podľa § 60 čo najrýchlejšie vychladená, a to
a)
raticová zverina a medvedia zverina na teplotu +7 oC v jadre a nižšiu,
b)
malá srstnaná a pernatá zverina na teplotu +4 oC v jadre a nižšiu.
(2)
Ak nie je vonkajšia teplota prostredia dostatočne nízka, musí sa zverina dopraviť do 12 hodín po ulovení do zberne alebo prevádzkarne na spracovanie zveriny.
(3)
Vnútorné teploty zveriny uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa musia dodržiavať až do prepravy do prevádzkarne na spracovanie zveriny.
(4)
Na veterinárne vyšetrenie sa predkladá tiež
a)
každý zajac alebo divý králik, ktorý sa ulovil v poľovnom revíri, ktorý je v ohnisku nákazy zvierat alebo v ochrannom pásme vymedzenom v prípade výskytu tularémie, ako aj každý zajac, ktorý sa ulovil v poľovnom revíri, ktorý je v ohnisku nákazy zvierat alebo v ochrannom pásme vymedzenom v prípade výskytu brucelózy zajacov,
b)
vzorka svaloviny každého kusa ulovenej čiernej a medvedej zveri.

§ 60

(1)
Veterinárne vyšetrenie ulovenej zveriny pre potreby vnútorného trhu alebo pre potreby zahraničného obchodu vykonáva štátny veterinárny lekár príslušného orgánu veterinárnej správy3) priamo v poľovnom revíri, v zberni alebo v prevádzkarni na spracovanie zveriny.
(2)
Užívateľ poľovného revíru, organizácia alebo podnikateľ pripraví ulovenú zverinu na veterinárne vyšetrenie a zabezpečí vykonanie pomocných úkonov tak, aby sa
a)
raticová zverina a medvedia zverina otvorila a vyvrhla, jazyk, srdce, pľúca, pečeň, slezina a obličky ponechali a predložili na veterinárnu prehliadku tak, aby sa zabezpečila ich identita s telom ulovenej zveri,
b)
malá srstnatá a pernatá zverina ihneď po ulovení rozvešala, pernatá zverina vyháčkovala a zajacom a králikom sa vytlačil moč.

§ 61

(1)
Užívateľ poľovného revíru zverinu určenú na prepravu do zberne alebo do prevádzkarne na spracovanie zveriny vytriedi, pripraví na veterinárne vyšetrenie a označí podľa odsekov 2 až 4.
(2)
Ak nejde o pernatú zver, zajace a divé králiky, označujú sa jednotlivé kusy ulovenej zveri prívesnými štítkami, prípadne iným vhodným spôsobom. Na prívesnom štítku sa vyznačuje užívateľ poľovného revíru, obec, okres a dátum ulovenia.
(3)
Každá zásielka pernatej zveriny, zajacov a králikov sa označuje jedným prívesným štítkom, na ktorom sa vyznačuje užívateľ poľovného revíru, počet ulovených kusov, obec, okres, dátum a hodina ulovenia.
(4)
Všetky telá zajacov a králikov v zásielke ulovených v poľovnom revíri, ktorý je v ohnisku nákazy zvierat alebo v ochrannom pásme v prípade výskytu tularémie, ako aj zajacov ulovených v poľovnom revíri, ktorý je v ohnisku nákazy zvierat alebo v ochrannom pásme v prípade výskytu brucelózy zajacov, sa označujú jednotlivo spôsobom uvedeným v odseku 2.

§ 63

(1)
Zverina v koži alebo v perí sa nesmie prepravovať spoločne s ostatnými živočíšnymi produktmi.
(2)
Celé telá raticovej zveriny a medvedej zveriny sa prepravujú do zberne alebo do prevádzkarne na spracovanie zveriny vo vychladnutom stave pri dodržaní hygienických podmienok tak, aby telá zvierat neboli uložené vo vrstvách na sebe.
(3)
Celé telá raticovej zveriny a medvedej zveriny sa prepravujú zo zberne do prevádzkarne na spracovanie zveriny zavesené.
(4)
Malá srstnatá a pernatá zverina sa smie prepravovať len vo vychladnutom stave a rozvešaná.

§ 64

(1)
Podľa výsledku veterinárneho vyšetrenia posúdi štátny veterinárny lekár zverinu ako
a)
požívateľnú,
b)
nepožívateľnú.
(2)
Orgán veterinárnej starostlivosti15a) môže určiť spôsob osobitnej úpravy zveriny.
(3)
Zverina posúdená ako požívateľná, určená pre vnútorný trh a spoločné stravovanie sa označuje
a)
odtlačkom pečiatky päťuholníkového tvaru s dĺžkou strany 3,5 cm, v ktorej sa uvádzajú čitateľne tieto údaje:
1.
v hornej časti skratka názvu okresu,15b)
2.
v strede veterinárne kontrolné číslo pridelené orgánom veterinárnej starostlivosti.15a)
Pri označovaní mäsa veľkej zveri musí výška písmen a čísiel zodpovedať § 44 písm. a).
Pri označovaní malej srstnatej a pernatej zveriny musí výška písmen a čísiel zodpovedať § 45 písm. a),
b)
etiketou s odtlačkom pečiatky päťuholníkového tvaru dostatočne veľkou na to, aby obsahovala čitateľné údaje uvedené v odseku 3 písm. a).
(4)
Označovanie podľa odseku 3 písm. a) sa používa na
a)
pečiatkovanie nebalených tiel stiahnutých z kože, ktoré sa označujú najmenej jednou pečiatkou,
b)
balené telá na povrchu obalu alebo viditeľne pod obalom,
c)
balené časti tiel alebo orgány na povrchu obalu alebo viditeľne pod obalom.
(5)
Označovanie podľa odseku 3 písm. b) sa používa pri veľkých baleniach, pri malej nestiahnutej srstnatej a neošklbanej pernatej zverine a pri celých telách veľkej zveri nestiahnutej z kože pri preprave do prevádzkarne na spracovanie zveriny podľa odseku 6.
(6)
Mäso z celých tiel veľkej zveri nestiahnutej z kože sa môže označovať a uvádzať ďalej do obehu, len ak ho po stiahnutí kože v prevádzkarni na spracovanie zveriny prehliadol štátny veterinárny lekár a posúdil, ako aj označil ako požívateľné.
(7)
Označenie tiel, častí tiel alebo orgánov dovážanej zveriny musí byť okrem tvaru a údajov značky zdravotnej neškodnosti rovnocenné s označením podľa tejto vyhlášky.
(8)
Zverina určená na vývoz sa označuje podľa požiadaviek ústredného orgánu príslušného vykonávať veterinárne kontroly v štáte, do ktorého sa zverina vyváža. Tvar, obsah a umiestnenie pečiatok a etikiet určí na základe týchto požiadaviek orgán veterinárnej starostlivosti.15a)

§ 65

(1)
Sladkovodné a morské ryby, rybie mäso, ikry a mliečie sú spôsobilé na výživu ľudí, ak ryby
a)
sa ulovili dovoleným spôsobom,19)
b)
pochádzajú z prostredia, ktoré neovplyvňuje nepriaznivo ich zdravotnú neškodnosť ani ich špecifický pach a príchuť,
c)
sú správne druhovo označené.
(2)
Výlov sladkovodných rýb sa musí hlásiť orgánu veterinárnej starostlivosti3) najmenej jeden týždeň pred jeho začatím.
(3)
Na výživu ľudí sa nesmú použiť ryby, ktoré uhynuli ešte pred vylovením alebo u ktorých je podozrenie, že prišli do styku s jedovatými látkami.
(4)
Mŕtve ryby, ak nejde o ryby uvedené v odseku 3, sa použijú ako potravina živočíšneho pôvodu, len ak vykazujú vzhľadové a iné vlastnosti čerstvo zabitých alebo čerstvo zdochnutých (zadusených) rýb alebo ak je zdochnutosť bežným a prípustným spôsobom ich usmrcovania.

§ 70

(1)
Na mliekárenské ošetrenie a ďalšie spracovanie možno dodávať iba kravské mlieko (ďalej len „mlieko“)
a)
dojníc, ktorých zdravotný stav a spôsob výživy neovplyvňujú nepriaznivo jeho zdravotnú neškodnosť a možnosti jeho ďalšieho spracovania,
b)
hygienicky získané a určeným spôsobom ošetrené.22)
(2)
Spôsob a podmienky použitia mlieka, ktoré nevyhovuje požiadavkám uvedeným v odseku 1, určí orgán veterinárnej starostlivosti.3)

§ 72
Z dodávky do organizácie prevádzkujúcej mliekárenské ošetrenie a ďalšie spracovanie mlieka (ďalej len „mliekáreň“) je vylúčené

a)
mlieko dojníc v prípade ochranných a zdolávacích opatrení pri výskyte nákazy alebo iného hromadného ochorenia zvierat, alebo ktorých zdravotný stav nezaručuje neškodnosť mlieka z hľadiska jeho použitia na výživu ľudí alebo z hľadiska jeho mliekárenského ošetrenia a ďalšieho spracovania, prípadne v období najmenej 14 dní pred otelením a päť dní po otelení,
b)
mlieko nepriaznivo ovplyvnené vo svojom zložení a vlastnostiach z iného dôvodu.

§ 79
Ovčie a kozie mlieko a výrobky z neho

(1)
Pre ovčie a kozie mlieko a výrobky z neho platia primerane ustanovenia o veterinárnych hygienických požiadavkách na zabezpečenie zdravotnej neškodnosti mlieka a mliečnych výrobkov.
(2)
Ovčie a kozie mlieko a ovčí hrudkový syr možno používať len ako surovinu na ďalšie spracúvanie; vyrobený ovčí syr možno podľa stupňa vyzretia expedovať na ďalšie spracovanie za tri až sedem dní.

§ 82
Iné vajcia a výrobky z nich

Pre použitie iných vajec než slepačích a výrobkov z nich platia primerane ustanovenia o veterinárnych hygienických požiadavkách na zabezpečenie zdravotnej neškodnosti vajec a vaječných výrobkov.

§ 86

(1)
Konfiškáty živočíšneho pôvodu, ktoré sú na to vhodné a orgánom veterinárnej starostlivosti3) určené, sa môžu využiť na kŕmne účely.
(2)
Kŕmnymi konfiškátmi živočíšneho pôvodu sú najmä
a)
nepožívateľné časti tiel jatočných zvierat vzniknuté pri zabíjaní, ak sú bez patologických zmien a ak pochádzajú zo zvierat, ktorých mäso bolo posúdené ako požívateľné,
b)
nepožívateľné časti tiel jatočných zvierat vzniknuté pri ďalšom spracúvaní ich mäsa,
c)
celé telá jatočných alebo iných zvierat, prípadne ich časti posúdené ako nepožívateľné pre vodnateľnosť, vychudnutosť, krvavé presiaknutie, silný samčí pach, silný pach po liečivách, dezinfekčných prostriedkoch, moči alebo rybách a pod., ak príčinou týchto zmien nie je porucha celkového zdravotného stavu spojená s otravou,
d)
iné nepožívateľné mäso neškodné z nákazového hľadiska,
e)
pľúca jatočných zvierat nepožívateľné pre znečistenie nahltaním krvi, obsahu žalúdka, vody pri obáraní a pod.,
f)
krv zdravých jatočných zvierat nevhodná na výživu ľudí,
g)
ďalšie živočíšne produkty nevhodné na výživu ľudí určené na kŕmne účely.

§ 88

(1)
Kŕmne konfiškáty živočíšneho pôvodu
a)
sa uchovávajú

1 vo viditeľne označených, nepriepustných, dobre čistiteľných a dezinfikovateľných nádobách opatrených uzávermi,
2 v uzamykateľných, chladných miestnostiach,
3 v iných vhodných zariadeniach, napr. v silách, kontejneroch,
b)
musia byť spoľahlivo zabezpečené pred znehodnotením.
(2)
Nádoby, miestnosti a zariadenia uvedené v odseku 1 nemožno používať na iné účely.
(3)
Organizácie manipulujúce so živočíšnymi produktmi
a)
zodpovedajú za určenú úpravu, uchovávanie a výdaj kŕmnych konfiškátov živočíšneho pôvodu,
b)
vedú evidenciu o ich výdaji.
(4)
Odberatelia kŕmnych konfiškátov živočíšneho pôvodu sú povinní
a)
dodržiavať veterinárne hygienické požiadavky,
b)
zabezpečiť uchovávanie kŕmnych konfiškátov živočíšneho pôvodu v hygienicky neškodných podmienkach, ako aj ich včasné skŕmenie.

§ 89

(1)
Kŕmne konfiškáty živočíšneho pôvodu sa vydávajú zásadne vo varenom stave po zafarbení zdravotne neškodnou farbou.
(2)
Kŕmne konfiškáty živočíšneho pôvodu možno vydávať v surovom stave len so súhlasom orgánu veterinárnej starostlivosti.4) Ak sa majú použiť pre zvieratá vo veľkochovoch a na farmách kožušinových zvierat, je ich vydávanie podmienené tým, že tam nie sú hromadne chované iné hospodárske zvieratá.

1)  § 24 ods. 1 a § 25 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 45/1966 Zb. o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok. Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 981/1996-100, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky (oznámenie č. 195/1996 Z. z.).

3)  § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb. o organizácii veterinárnej starostlivosti Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.

4)  § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.

5)  Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam.

7)  Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 981/1996-100 (oznámenie č. 195/1996 Z. z.).