Rokovací poriadok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 424/2022 účinný od 03.12.2022

Plénum Najvyššieho správneho súdu zvoláva predseda Najvyššieho správneho súdu (ďalej len „predseda súdu“), ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie.

Predseda súdu môže rozhodnúť, že sa zasadnutie koná dištančným spôsobom. Zasadnutie pléna sa nemôže uskutočniť dištančným spôsobom, ak s tým vysloví nesúhlas najmenej jedna tretina členov pléna.

Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to požiada písomne najmenej jedna tretina členov pléna alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania. Ak predseda súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady. Ak nedôjde k zvolaniu pléna postupom podľa predchádzajúcej vety, plénum sa zíde na desiaty deň od doručenia žiadosti podľa prvej vety.

Písomné podklady na rokovanie pléna s pozvánkou na jeho zasadnutie doručí predseda súdu prostredníctvom príslušného útvaru Kancelárie Najvyššieho správneho súdu všetkým členom pléna a osobám uvedeným v odsekoch 5 a 6 najmenej desať dní pred zasadnutím. V prípade, ak sa požaduje zvolanie pléna podľa odseku 3, príslušný útvar Kancelárie Najvyššieho správneho súdu doručí písomné podklady na rokovanie pléna osobám podľa predchádzajúcej vety v deň podania žiadosti o zvolanie pléna.

Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky majú právo zúčastniť sa na zasadnutí pléna. Predseda súdu môže na zasadnutie pléna prizvať predsedov iných súdov, verejného ochrancu práv Slovenskej republiky, ako aj iné osoby podľa povahy zasadnutia pléna.

Na zasadnutie pléna, na ktorom sa má prerokovať návrh na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa prizýva aj vedúci ústredného orgánu štátnej správy alebo iného celoštátneho orgánu, do ktorého pôsobnosti patria otázky, ktoré sú predmetom zasadnutia pléna, alebo ním určený iný zamestnanec tohto orgánu.

Zasadnutia pléna sú neverejné. Zúčastňujú sa na ňom všetci členovia pléna. Plénum môže rokovať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov. Predseda súdu vopred určí člena alebo členov pléna za zapisovateľov.

Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum. Ktorýkoľvek člen pléna môže podať návrh na zmenu a doplnenie programu rokovania.

Po otvorení rokovania pléna predseda súdu alebo podpredseda Najvyššieho správneho súdu (ďalej len „podpredseda súdu“) prednesie správu k prejednávanej veci. V nej uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci na program pléna, konštatuje hlavné zásady prejednávanej veci a poukáže, na ktoré zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava pléna.

Po prednesení správy nasleduje rozprava, ktorej cieľom je vecné a všestranné prerokovanie celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. V rozprave môžu vystúpiť všetky osoby zúčastnené na rokovaní pléna.

Na návrh člena pléna sa môže plénum uzniesť, že na rozprave sa môžu zúčastniť len členovia pléna a osoby, ktoré podľa zákona majú právo byť prítomné na rokovaní pléna.

Na zasadnutí pléna treba prerokovať všetky pripomienky a návrhy prednesené k prerokovanej veci v rozprave a pripraviť návrh uznesenia pléna na hlasovanie o predmete zasadnutia. Na vyhodnotenie pripomienok a návrhov z rozpravy možno poradu pléna odročiť na čas najdlhšie štyroch týždňov.

O návrhu uznesenia pléna sa hlasuje verejne, zdvihnutím ruky. Hlasovať možno za návrh alebo proti návrhu; ak v tomto rokovacom poriadku nie je ustanovené inak, zdržať sa hlasovania nie je prípustné. Člen pléna sa však môže zdržať hlasovania, ak ide o personálny návrh týkajúci sa tohto člena pléna.

Uznesenie pléna je prijaté, ak za návrh uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov pléna, ak nie je ustanovené inak. Uznesenie pléna o stanovisku k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych prepisov je prijaté, ak za návrh hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov pléna.

Rozdielne názory, ktoré neboli uznesením prijaté, môžu prehlasovaní členovia pléna odôvodniť písomne. Písomné odôvodnenie rozdielneho názoru je člen pléna povinný predložiť v lehote dvoch pracovných dní, ak predseda súdu neurčí inak. Ak člen pléna písomné odôvodnenie rozdielneho názoru včas nepredloží, uvedie sa len poznámka, že konkrétny sudca mal rozdielny názor.

Písomné vyhotovenie uznesenia pléna podpisuje predseda súdu.

Uznesenia pléna, ktorými sa schvaľuje rozhodnutie na uverejnenie v Zbierke rozhodnutí, volí člen a náhradník výberovej komisie na obsadenie voľného miesta sudcu Najvyššieho správneho súdu, navrhuje predsedovi súdu člen a náhradník výberovej komisie na obsadenie miesta predsedu senátu Najvyššieho správneho súdu, schvaľuje rokovací poriadok Najvyššieho správneho súdu alebo jeho zmeny a doplnenia, ako aj ktorými sa predsedovi súdu udeľuje súhlas na zriadenie kolégií Najvyššieho správneho súdu, sa uverejňujú na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu do troch pracovných dní od ich prijatia. Plénum môže rozhodnúť, že aj iné uznesenia pléna a schválené dokumenty alebo materiály pléna sa uverejnia na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu a v Zbierke rozhodnutí.

Zapisovateľ spíše o rokovaní pléna zápisnicu, v ktorej uvedie najmä dátum, predmet rokovania, prítomných a zoznam osôb, ktoré vystúpili v rozprave. Súčasťou zápisnice je aj zápisnica o porade pléna, v ktorej sa uvedie dátum konania porady, prítomní členovia pléna, zmeny, na ktorých sa plénum na rozdiel od písomného návrhu predloženého na rokovanie uznieslo, a výsledok hlasovania.

Na žiadosť člena pléna sa v zápisnici o porade pléna uvedie, ako tento člen pléna hlasoval.

Zápisnica musí byť vyhotovená do troch pracovných dní odo dňa rokovania pléna, ak predseda súdu neurčí inak.

Zápisnicu o rokovaní pléna podpíše predseda súdu a zapisovateľ. Písomné podklady na rokovanie pléna tvoria súčasť zápisnice, a to aj v elektronickej podobe na nosiči dát, ktorý sa k zápisnici o rokovaní pléna pevne pripojí.

Ak nejde o výkon pôsobnosti pléna podľa § 24d ods. 1 písm. a) až e) a § 24e ods. 3 písm. a) až g) zákona o súdoch alebo o udelenie súhlasu predsedovi súdu na zriadenie kolégia Najvyššieho správneho súdu, môže predseda súdu požiadať plénum, aby o návrhu uznesenia rozhodlo aj mimo zasadnutia pléna.

Písomné podklady spolu s presným návrhom uznesenia doručí predseda súdu prostredníctvom príslušného útvaru Kancelárie Najvyššieho správneho súdu všetkým členom pléna. Predseda súdu v žiadosti podľa predchádzajúceho bodu určí lehotu, počas ktorej sa majú členovia pléna k návrhu uznesenia vyjadriť; táto lehota nesmie byť kratšia ako 36 hodín od odoslania žiadosti podľa predchádzajúceho bodu. Predseda súdu v žiadosti zároveň uvedenie adresu elektronickej pošty, na ktorú je potrebné zasielať vyjadrenia členov pléna.

Hlasovanie mimo zasadnutia pléna sa uskutoční tak, že každý člen pléna v ustanovenej lehote vyjadrí svoje stanovisko uvedením jednej z možností: „nesúhlasím s prerokovaním návrhu uznesenia mimo zasadnutia pléna“, „súhlasím s prerokovaním návrhu uznesenia mimo zasadnutia pléna a hlasujem za návrh uznesenia“ a „súhlasím s prerokovaním návrhu uznesenia mimo zasadnutia pléna a hlasujem proti návrhu uznesenia“, prípadne „súhlasím s prerokovaním návrhu uznesenia mimo zasadnutia pléna a zdržujem sa hlasovania“, ak člen pléna postupuje podľa § 5 ods. 2 poslednej vety.

Návrh uznesenia nie je možné prijať mimo zasadnutia pléna, ak sa v ustanovenej lehote najmenej jedna tretina členov pléna vyjadrila, že nesúhlasí s prerokovaním návrhu uznesenia mimo zasadnutia pléna.

Návrh uznesenia je prijatý, ak sa k nemu v ustanovenej lehote vyjadrila dvojtretinová väčšina členov pléna a ak predpísaná väčšina členov pléna, ktorí sa k návrhu uznesenia vyjadrili, hlasovala za návrh uznesenia. Za vyjadrenie k návrhu uznesenia podľa predchádzajúcej vety sa považuje hlasovanie za návrh uznesenia, proti návrhu uznesenia alebo prípadné zdržanie sa hlasovania, ak je prípustné.

O rozhodovaní pléna mimo zasadnutie vyhotoví predseda súdu alebo ním určený člen pléna zápisnicu. Prílohou tejto zápisnice sú všetky vyjadrenia podľa odseku 3. Zápisnica musí byť vyhotovená do 24 hodín od uplynutia lehoty podľa odseku 2, ak predseda súdu neurčí inak.

Všetky úkony týkajúce sa hlasovania podľa tohto článku sa vykonávajú elektronickou poštou prostredníctvom služobných adries členov pléna.

V Zbierke rozhodnutí sa uverejňujú predovšetkým

Jednotlivé čísla Zbierky rozhodnutí pripravuje judikatórna rada. Judikatórna rada má najmenej dvoch členov a najviac päť členov. Počet členov judikatórnej rady určuje predseda súdu. Predsedom judikatórnej rady je predseda súdu. Ďalších členov judikatórnej rady vymenúva a odvoláva predseda súdu spomedzi sudcov Najvyššieho správneho súdu, zamestnancov Kancelárie Najvyššieho správneho súdu, poradcov predsedu súdu a iných význačných osobností právnej vedy a právnej praxe. Zloženie judikatórnej rady a jeho zmeny sa uverejňujú na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu a v Zbierke rozhodnutí.

Rozhodnutia senátov Najvyššieho správneho súdu a rozhodnutia správnych súdov schvaľuje na publikovanie hlasovaním plénum na základe podkladov pripravených judikatórnou radou.

Judikatórna rada rozhodnutia navrhované na publikovanie predloží členom pléna na vyjadrenie a pripomienky. Rovnako ich podľa povahy rozhodnutia zašle na vyjadrenie a pripomienky aj subjektom uvedeným v § 3 ods. 5 a 6 a ostatným subjektom uvedeným v § 12 ods. 10 poslednej vete. Judikatórna rada vždy predloží členom pléna na vyjadrenie a pripomienky rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu, ktoré ešte neboli predmetom hlasovania podľa odseku 3. Rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sa nezasielajú na vyjadrenie a pripomienky podľa druhej vety. Na predloženie vyjadrení a pripomienok určí judikatórna rada lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 21 dní.

Judikatórna rada po spracovaní vyjadrení a pripomienok predkladá plénu návrhy na publikovanie rozhodnutí v Zbierke rozhodnutí spravidla raz za tri mesiace spolu s pripomienkami zaslanými v určenej lehote.

V pléne sa otvorí rozprava len k takému rozhodnutiu predloženému judikatórnou radou, ku ktorému aspoň jeden člen pléna vznesie pripomienku. Ak boli k rozhodnutiu predložené vyjadrenia a pripomienky po uplynutí lehoty uvedenej podľa odseku 4 poslednej vety, rokovanie o rozhodnutí sa na žiadosť ktoréhokoľvek člena pléna odloží do doby, než medzi predložením vyjadrení a pripomienok k rozhodnutiu a rokovaním o nich uplynie aspoň desať dní. Ak bola členom pléna prednesená pripomienka k návrhu rozhodnutia na publikovanie ústne na zasadnutí pléna, predseda súdu môže uložiť tomuto členovi pléna, aby ústne prednesenú pripomienku vypracoval písomne. Predseda súdu určí na písomné vypracovanie pripomienky lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Rokovanie o dotknutom návrhu rozhodnutia na publikovanie sa odročí na iné zasadnutie pléna.

Ak plénum hlasovaním niektoré rozhodnutie navrhnuté na publikovanie neschváli, judikatórna rada opätovne posúdi návrh na publikovanie. O opätovne predloženom návrhu na publikovanie sa rozprava v pléne otvorí aj bez návrhu.

Rozhodnutie schválené plénom na publikovanie zaradí judikatórna rada do Zbierky rozhodnutí po vykonaní jazykovej a grafickej korektúry.

Zbierka rozhodnutí sa vydáva v elektronickej podobe. Predseda súdu môže rozhodnúť, že sa číslo Zbierky rozhodnutí vydá aj v tlačenej podobe.

Vydávanie Zbierky rozhodnutí zabezpečuje príslušný útvar Kancelárie Najvyššieho správneho súdu.

Judikatórna rada o návrhoch na publikovanie rozhodnutí v Zbierke rozhodnutí rokuje najmenej raz za mesiac.

Návrhy rozhodnutí na publikovanie predkladajú judikatórnej rade sudcovia Najvyššieho správneho súdu vrátane sudcov Najvyššieho správneho súdu určených podľa § 8. Návrh musí spĺňať formálne náležitosti určené predsedom Najvyššieho správneho súdu a musí obsahovať komentár o aktuálnosti, právnom význame a sledovaných cieľoch publikovania rozhodnutia. Judikatórna rada vyzýva sudcov Najvyššieho správneho súdu na predloženie návrhov rozhodnutí na publikovanie raz za tri mesiace. Na predloženie návrhov rozhodnutí na publikovanie určí judikatórna rada lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 21 dní.

Rozhodnutia správnych súdov predkladá judikatórnej rade predseda správneho súdu, senát správneho súdu alebo samosudca správneho súdu spolu so stanoviskom správneho súdu.

K návrhu podľa odseku 3 si judikatórna rada vždy vyžiada vyjadrenie správnych súdov na účely posúdenia, či nedošlo k rozdielnym rozhodnutiam medzi súdmi v rovnakých veciach. Ak judikatórna rada zistí rozdielne rozhodnutia správnych súdov, predloží podnet predsedovi súdu na postup podľa § 12. Inak rozhodne o návrhu na publikovanie.

Ak kvalifikovaný podnet na prijatie stanoviska podal predsedovi súdu podpredseda súdu, sudca Najvyššieho správneho súdu alebo senát Najvyššieho správneho súdu, predseda správneho súdu, senát správneho súdu alebo samosudca správneho súdu, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúci iného celoštátneho orgánu v oblasti ich pôsobnosti, generálny prokurátor Slovenskej republiky alebo verejný ochranca práv Slovenskej republiky, predseda súdu poverí pracovnú skupinu priamo vypracovaním návrhu stanoviska k podnetu. Rovnako postupuje podpredseda súdu, ak podnet na prijatie stanoviska podal predseda súdu. Pracovnú skupinu predseda súdu poverí vypracovaním návrhu stanoviska tiež vtedy, keď mu bolo judikatórnou radou predložené zistenie podľa § 10 ods. 4.

Ak kvalifikovaný podnet na prijatie stanoviska podal iný subjekt, predseda súdu predloží podnet judikatórnej rade na predbežné posúdenie. Judikatórna rada si môže vyžiadať stanovisko sudcov Najvyššieho správneho súdu ku kvalifikovanému podnetu podanému podľa predchádzajúcej vety v lehote ňou určenej, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Judikatórna rada vypracuje o podnete podanom podľa prvej vety správu, ktorá obsahuje odporúčanie, či je potrebné postupovať podľa odseku 1. Správa podľa predchádzajúcej vety nemusí obsahovať dôvody. V prípade odporúčania postupovať podľa odseku 1 predseda súdu bezodkladne začne postupovať podľa odseku 1.

Ak podnet neobsahuje náležitosti kvalifikovaného podnetu uvedené v odseku 4, predseda súdu vyzve podávateľa podnetu na doplnenie v lehote, ktorú zároveň určí. Ak podnet nebol v stanovenej lehote doplnený alebo naďalej nemá náležitosti kvalifikovaného podnetu, predseda súdu vyrozumie podávateľa podnetu o jeho odložení.

Kvalifikovaným podnetom je podanie, ktoré obsahuje vymedzenie otázky, na ktorú má stanovisko odpovedať, aj s navrhovaným riešením a uvedenie súdu a spisových značiek rozhodnutí, ktorých sa riešená nejednotnosť týka. Kvalifikovaný podnet musí byť doručený písomne a musí byť jeho predkladateľom podpísaný.

Pracovnú skupinu na vypracovanie návrhu stanoviska určí predseda súdu pre každý jednotlivý prípad osobitne. Pracovná skupina sa skladá aspoň z troch členov. Členmi pracovnej skupiny môžu byť sudcovia Najvyššieho správneho súdu, zamestnanci Kancelárie Najvyššieho správneho súdu, poradcovia predsedu súdu, ako aj iné význačné osobnosti právnej vedy a právnej praxe. V rámci pracovnej skupiny predseda súdu určí aj vedúceho pracovnej skupiny.

Pracovná skupina vyhotoví predbežný návrh stanoviska k podnetu alebo zisteniu podľa § 10 ods. 4; ak dospeje k záveru, že podnet alebo zistenie podľa § 10 ods. 4 sú dôvodné, vymedzí otázky na riešenie, pričom ich rozsah uvedený v podnete alebo zistení podľa § 10 ods. 4 môže prekročiť, len ak je to nevyhnutné pre posúdenie a vyriešenie ďalších súvisiacich alebo predbežných otázok, a upovedomí o tom písomne predsedu súdu. Pracovná skupina rovnako písomne upovedomí predsedu súdu, ak dospeje k záveru, že podnet alebo zistenie podľa § 10 ods. 4 nie sú dôvodné a stanovisko nemá byť zaujaté. Predseda súdu v oboch prípadoch rozhodne o ďalšom postupe a svoje rozhodnutie písomne odôvodní.

Predseda súdu oznámi podávateľovi podnetu alebo judikatórnej rade po predložení zistenia podľa § 10 ods. 4, ak na základe predbežného stanoviska pracovnej skupiny dospel k záveru, že stanovisko nie je dôvodné prijať, alebo je daná iná možnosť odstránenia nesúladu v rozhodovaní.

V prípade, ak pracovná skupina dospela k záveru, že prijatie stanoviska pléna je riešením nesúladu v rozhodovaní, predseda súdu poverí pracovnú skupinu pokračovaním v príprave návrhu zjednocovacieho stanoviska pléna a určí lehotu na jeho vypracovanie, ktorá nesmie byť kratšia ako 70 dní; lehotu môže predĺžiť len predseda súdu.

V návrhu stanoviska sa spravidla uvedie vlastný obsah stanoviska (tzv. právna veta), ktoré má byť zaujaté a ktorého podstata spočíva vo vyriešení otázky týkajúcej sa aplikácie alebo interpretácie určitých právnych predpisov. V odôvodnení návrhu stanoviska sa poukáže na obsah právoplatných rozhodnutí súdov alebo senátov, ktoré vyvolali potrebu prijať zjednocujúce stanovisko, a na obsah vymedzenej otázky. V podanom návrhu na zaujatie stanoviska sa uvedú všetky argumenty, o ktoré sa návrh stanoviska pri riešení vymedzenej otázky opiera.

Návrh stanoviska vypracovaný pracovnou skupinou zašle predseda súdu s určením lehoty nie kratšej ako 21 dní na vyjadrenie a pripomienky všetkým členom pléna, subjektu, ktorý podnet podal, a orgánu uvedenému v § 3 ods. 6. Predseda súdu podľa povahy veci môže zaslať návrh stanoviska aj Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, právnickým fakultám, ako aj subjektom uvedeným v § 3 ods. 5.

Návrh stanoviska po spracovaní vyjadrení a pripomienok, ktoré boli doručené v určenej lehote, určená pracovná skupina predloží predsedovi súdu s návrhom na zvolanie zasadnutia pléna.

Plénum rokuje o návrhu stanoviska vypracovanom pracovnou skupinou. Na zasadnutí pléna sa majú právo zúčastniť všetci členovia pracovnej skupiny.

Na spracovanie písomného vyhotovenia prijatého stanoviska určí predseda súdu pracovnej skupine lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní.

Na žiadosť sudcu Najvyššieho správneho súdu, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí pléna a nesúhlasil s navrhovaným stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, sa k zápisnici z rokovania pléna pripojí podstatný obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska je sudca Najvyššieho správneho súdu povinný predložiť v lehote, ktorá bola určená na spracovanie písomného vyhotovenia prijatého stanoviska. Odlišné stanovisko sa zverejní spolu s prijatým stanoviskom. Ak sudca Najvyššieho správneho súdu svoje odlišné stanovisko včas nepredloží, uverejní sa len poznámka, že konkrétny sudca Najvyššieho správneho súdu mal odlišné stanovisko.

Znenie prijatého stanoviska doručí predseda súdu všetkým sudcom Najvyššieho správneho súdu a správnym súdom. Znenie stanoviska sa vždy zašle tomu, kto bol požiadaný o vyjadrenie sa k návrhu na prijatie stanoviska, a podávateľovi podnetu.

Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté stanovisko bolo bezodkladne uverejnené na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu a v Zbierke rozhodnutí.

Z prijatého stanoviska vychádzajú sudcovia Najvyššieho správneho súdu pri svojom rozhodovaní. Po publikovaní stanoviska v Zbierke rozhodnutí sa vyžaduje v prípadnom odchylnom rozhodnutí dôsledné a zrozumiteľné odôvodnenie odklonu od obsahu publikovaného zjednocujúceho stanoviska.

Správy o činnostiach podľa § 24d ods. 1 písm. c) zákona o súdoch vypracovaných na základe pokynu predsedu súdu pracovnými skupinami sudcov Najvyššieho správneho súdu a zamestnancov Kancelárie Najvyššieho správneho súdu prerokuje a schvaľuje plénum.

Príprava správ je daná vopred stanovenými hľadiskami pre ich vypracovanie tak, aby sa poznatky vyplývajúce z rozhodovacej činnosti využili pri vyhodnocovaní účinnosti právnych úprav v oblastiach verejnej správy a stali sa podkladom pre pripomienky k zmenám a zdokonaleniu právnej úpravy činnosti orgánov verejnej správy.

Plénom schválené správy predkladá predseda súdu príslušným orgánom na účely ich informovania o stave a úrovni rozhodovacej činnosti tak, ako to vyplýva z prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Vnútornú revíziu na Najvyššom správnom súde vykonáva revízne oddelenie Najvyššieho správneho súdu ustanovené podľa zákona o súdoch v rozvrhu práce na daný kalendárny rok.

Predseda súdu určí sudcov aj na vykonanie revízií správnych súdov.

Výsledky revízie podľa odseku 1 alebo odseku 2 prerokuje plénum.

Najvyšší správny súd môže požiadať emeritných sudcov správnych súdov o účasť na revízii.

Plénum volí a odvoláva členov sudcovskej rady.

Na zvolanie a vedenie pléna o voľbe a odvolávaní členov sudcovskej rady sa použijú primerane ustanovenia druhej časti tohto rokovacieho poriadku. Na zasadnutie pléna podľa predchádzajúcej vety sa však nepozývajú osoby podľa článku § 3 ods. 5, ani sa im nedoručujú podklady na rokovania takéhoto pléna.

Členom sudcovskej rady môže byť len člen pléna okrem sudcu dočasne prideleného na Najvyšší správny súd. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady.

Sudcovská rada oznámi členom pléna, že sa končí funkčné obdobie člena sudcovskej rady alebo zanikla funkcia člena sudcovskej rady.

Sudcovská rada deň, čas a miesto konania volebného zasadnutia pléna vyhlási najneskôr 30 dní pred jeho konaním. Oznámi sudcom Najvyššieho správneho súdu vyhlásenie volieb, počet členov sudcovskej rady, ktorý sa bude voliť, a vyzve ich na predloženie kandidátov na členov sudcovskej rady v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než 15 dní pred konaním volieb.

Návrh na voľbu kandidáta na člena sudcovskej rady môže podať sudca Najvyššieho správneho súdu; návrh sa podáva sudcovskej rade. Návrh musí obsahovať meno, priezvisko, písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou a musí byť z neho zrejmé, kto ho podáva.

Volebné zasadnutie pléna po prerokovaní podaných návrhov verejným hlasovaním prijme k návrhom stanovisko. V ňom uvedie, ktoré návrhy spĺňajú ustanovené podmienky, a na ktoré nemožno prihliadnuť, pretože nespĺňajú stanovené podmienky.

Kandidáti, u ktorých návrhy na voľbu splnili ustanovené podmienky, majú právo byť prítomní na volebnom zasadnutí pléna počas celého jeho zasadnutia až do času uskutočnenia voľby.

Na priebeh hlasovania dozerá päťčlenná volebná komisia (ďalej len „komisia“), ktorú verejne volí plénum nadpolovičnou väčšinou jeho prítomných členov na návrh sudcu Najvyššieho správneho súdu. Komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie. Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie komisie je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Každý člen komisie je povinný hlasovať.

Úlohou komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti hlasovacieho lístka.

Pred hlasovaním sa pripraví miestnosť alebo priestor, v ktorých sa budú upravovať hlasovacie lístky. Pripraví sa aj schránka na hlasovanie, zapečatí sa a umiestni sa na určenom mieste.

Na hlasovacom lístku sa uvedie v abecednom poradí meno a priezvisko navrhnutého kandidáta.

Za každým menom a priezviskom navrhnutého kandidáta sa na hlasovacom lístku uvedú alternatívy voľby, za ktorú bude sudca hlasovať, a to alternatíva voľby „hlasujem za“, „hlasujem proti“ a „zdržiavam sa hlasovania“.

Zoznam sudcov oprávnených hlasovať vyhotoví komisia. Každý člen pléna dostane od komisie jeden ňou vyhotovený hlasovací lístok. Volebná komisia vydá hlasovacie lístky sudcom oprávneným hlasovať pri vstupe do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. O vydaní hlasovacích lístkov urobí komisia v zozname sudcov oprávnených hlasovať príslušný záznam.

Každý sudca má jeden hlas. Voľby členov sudcovskej rady sa uskutočňujú tajným hlasovaním po vstupe sudcu do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, kde upraví hlasovací lístok. Hlasuje sa osobne vložením hlasovacieho lístka, na ktorom hlasujúci vyznačil možnosť voľby, do pripravenej schránky.

Po skončení hlasovania predseda komisie prevezme schránku a otvorí ju pred ostatnými členmi komisie.

Hlasovací lístok je neplatný, ak člen pléna pri niektorom mene a priezvisku zakrúžkuje viac ako jednu z možností voľby alebo ak slová „hlasujem za“ zakrúžkuje pri väčšom počte kandidátov, ako je počet členov sudcovskej rady, ktorí majú byť zvolení. Ak člen pléna pri niektorom mene a priezvisku svoju voľbu zakrúžkovaním nevyjadrí, platí, že sa zdržal hlasovania.

Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov zabezpečí komisia sčítanie hlasov a bezodkladné vyhlásenie výsledku hlasovania pred prítomnými členmi pléna.

Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch hlasovania zápisnicu, v ktorej uvedie počet sudcov, ktorí boli oprávnení hlasovať, počet vydaných a počet odovzdaných hlasovacích lístkov, počet platných hlasovacích lístkov a údaje o výsledkoch hlasovania, a to v členení na počet hlasov za, počet hlasov proti a počet zdržaní sa hlasovania pri jednotlivých kandidátoch. Zápisnicu podpíšu všetci členovia komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami ju odovzdajú v zalepenej obálke zapisovateľovi, ktorý ju pripojí k zápisnici o rokovaní pléna.

Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo v sudcovskej rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady. Namiesto voľby nového člena sudcovskej rady podľa predchádzajúcej vety môže plénum rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým počet členov sudcovskej rady bol menší ako traja sudcovia.

Ustanovenia tejto časti o volebnom zasadnutí pléna sa primerane použijú aj na zasadnutie pléna, na ktorom sa má uskutočniť hlasovanie o návrhu na odvolanie sudcovskej rady alebo niektorého jej člena.

Návrh na odvolanie člena sudcovskej rady môže podať 15 sudcov.

Na účely tohto rokovacieho poriadku sa až do začatia činnosti správnych súdov zriadených podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správnym súdom rozumie kolégium krajského súdu, do ktorého pôsobnosti patria veci správneho súdnictva.

Predseda súdu prvýkrát určí počet členov judikatórnej rady do 15. januára 2023. V rovnakej lehote predseda súdu vymenuje členov judikatórnej rady a uverejní informácie podľa § 9 ods. 2 na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu.

Judikatórna rada predloží do 31. marca 2023 postupom podľa § 9 ods. 4 všetky rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu prijaté od 1. augusta 2021 na základe predloženia veci senátom Najvyššieho správneho súdu, ak tieto rozhodnutia ešte neboli predmetom hlasovania podľa § 9 ods. 3.