Vládne nariadenie, ktorým sa vykonáva Zákonník práce 66/1965 účinný od 19.06.1970 do 30.06.1975

§ 4

(1)
Federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí môže určiť po dohode s federálnym Ministerstvom vnútra a po prerokovaní s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia, ktoré ďalšie skutočnosti týkajúce sa pracovných pomerov a členských pomerov k výrobnému družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu sa zaznamenávajú do občianskych preukazov, ako i podrobnosti o vykonávaní záznamov.
(2)
Podmienky, za ktorých smie jednotné roľnícke družstvo prijať občana za člena družstva pred zánikom jeho členstva v inom jednotnom roľníckom družstve alebo jeho pracovného pomeru, upravujú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev.

§ 13

(1)
Za pracovníkov, ktorí vykonávajú práce zdraviu škodlivé alebo obzvlášť obťažné, považujú sa pracovníci
a)
ktorí trvale pracujú v tuberkulóznych liečebniach a tuberkulóznych lôžkových a ambulantných oddeleniach ústavov národného zdravia, v ktorých sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tbc, a v Bangových izolátoch,
b)
ktorí sú pri práci vystavení vo významnej miere nepriaznivým vplyvom ionizujúceho žiarenia,
c)
ktorí sú pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavení priamemu nebezpečenstvu nákazy,
d)
ktorí pracujú pri priamom ošetrovaní alebo obsluhe duševne chorých,
e)
ktorí ako vychovávatelia vychovávajú mládež za sťažených podmienok a ktorí pracujú ako zdravotnícki pracovníci Ústavu národného zdravia nápravnej výchovy,
f)
ktorí pracujú nepretržite aspoň jeden rok v tropických oblastiach alebo inak zdravotne obťažných oblastiach.
g)
ktorí vykonávajú mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých sú trvalo vystavení mikroklimatickým podmienkam nadmerne zaťažujúcim organizmus alebo významne zvýšenému atmosferickému tlaku,
h)
ktorí trvalo pracujú s látkami s preukazateľne kancerogennými účinkami.
(2)
Federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá po dohode s ministerstvami zdravotníctva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi a Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia zoznamy druhov prác, pracovísk a oblastí podľa predchádzajúceho odseku; pritom môže bližšie určiť okruh pracovníkov, ktorým sa dodatková dovolenka poskytuje, a vymedziť spôsob a rozsah ohrozenia, ktoré odôvodňujú jej poskytovanie.

§ 14

(1)
Pracovník, ktorý za podmienok uvedených v § 13 ods. 1 pracuje celý kalendárny rok, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného kalendárneho týždňa. Ak pracuje pracovník za týchto podmienok len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 25 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky, a to i keď nesplnil podmienky pre vznik nároku na dovolenku (§ 100 zákonníka).
(2)
Táto dodatková dovolenka patrí pracovníkovi pri splnení ustanovených podmienok, i keď má nárok na dodatkovú dovolenku podľa § 105 ods. 1 zákonníka.
(3)
Pracovník, ktorý dovŕšil jeden rok nepretržitej práce v tropických oblastiach alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach (§ 13 ods. 1 písm. f), má nárok na dodatkovú dovolenku už za tento rok.

§ 15

(1)
Pomerná časť dovolenky na zotavenie sa určí tak, že sa poskytne za každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru v kalendárnom roku jedna dvanástina dovolenky. To platí, i keď v kalendárnom mesiaci pracovník zmenil zamestnanie; v tom prípade mu patrí pomerná časť dovolenky od organizácie, v ktorej bol v pracovnom pomere dlhšie ako polovicu mesiaca. Ak zmenil pracovník zamestnanie v polovici mesiaca, poskytne mu pomernú časť dovolenky za tento mesiac nová organizácia.
(2)
Ak bol pracovník dlhodobe plne uvoľnený pre výkon verejnej funkcie, poskytne mu dovolenku (jej pomernú časť) organizácia, pre ktorú je uvoľnený funkcionár činný; táto organizácia mu poskytne aj tú časť dovolenky, ktorú si nevyčerpal pred nástupom verejnej funkcie. Ak si nevyčerpal pracovník dovolenku (jej pomernú časť) pred skončením funkčného obdobia, poskytne mu ju organizácia, v ktorej je v pracovnom pomere.
(3)
Ak bol pracovník poľnohospodárskej výrobnej organizácie dočasne uvoľnený na výkon prác pre inú organizáciu, poskytne mu za dobu tohto uvoľnenia pomernú časť dovolenky organizácia, pre ktorú bol uvoľnený i keď nespĺňa podmienky pre vznik nároku na dovolenku.

§ 16

(1)
Ak nepracoval pracovník pred vyčerpaním dovolenky v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, pre výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby, pre práceneschopnosť, pre iné dôležité osobné prekážky, než sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, alebo pracovníčka pre ďalšiu materskú dovolenku (§ 157 ods. 2 zákonníka), kráti sa mu dovolenka za prvých 100 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 25 takto zameškaných pracovných dní takisto o jednu dvanástinu. Dovolenku však nemožno krátiť za dni práceneschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá organizácia.
(2)
Za každú zameškanú smenu (pracovný deň) alebo jej prevažnú časť, keď organizácia po dohode so závodným výborom základnej organizácie odborového zväzu (ďalej len „závodný výbor") neospravedlní neprítomnosť pracovníka v práci, kráti mu dovolenku o jeden až tri dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých smien možno sčítať a rovnako krátiť pracovníkovi dovolenku, ak tieto zameškania pracovného času presahujú vcelku polovicu priemernej dĺžky smeny.
(3)
Pri krátení dovolenky podľa predchádzajúcich odsekov sa nesmie dovolenka pracovníkovi krátiť na menej než jeden kalendárny týždeň. Ak pracovník dosahuje mimoriadne pracovné výsledky, môže organizácia so súhlasom závodného výboru krátenie dovolenky pre prvšiu neospravedlnenú neprítomnosť v práci pracovníkovi odpustiť.
(4)
Pracovníkovi, ktorý zameškal prácu pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 25 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka o jednu dvanástinu. Výkon nápravného opatrenia nie je dôvodom na krátenie dovolenky.
(5)
Ak si pracovník dovolenku už vyčerpal alebo ak mu na ňu nevznikol nárok, je organizácia povinná pre zameškanie práce z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 4 krátiť mu dovolenku spôsobom uvedeným v týchto odsekoch v budúcom kalendárnom roku. Ak nemôže krátenie previesť na budúci rok pre skončenie pracovného pomeru, je pracovník povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy pripadajúcu na časť dovolenky, o ktorú sa mu mala dovolenka skrátiť. Organizácia je oprávnená zraziť si príslušnú sumu pri výplate pracovníkovej mzdy.

§ 18

(1)
Pracovníkovi prijatému na sezónne alebo kampaňové práce patrí pri skončení pracovného pomeru namiesto dovolenky za každých 25 odpracovaných dní náhrada mzdy za jednu dvanástinu dovolenky, ktorá by mu patrila, keby splnil podmienky pre vznik nároku na dovolenku.
(2)
Pracovníkom stavebnej výroby a výroby stavebných hmôt, dielcov a konštrukcií a stavebnomontážnych organizácií, pracovníkom vnútroštátnej vodnej dopravy a pracovníkom v poľnohospodárskej a lesnej výrobe, pokiaľ ich práca podstatne závisí od poveternostných vplyvov, patrí za každý týždeň dovolenky čerpanej v zimnom období ďalšia dovolenka v trvaní dvoch dní, najviac však jeden týždeň. Príslušné ústredné orgány môžu po dohode s ústrednými výbormi odborových sväzov bližšie určiť okruh pracovníkov, ktorým sa poskytuje táto ďalšia dovolenka.

§ 21

(1)
Na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme využívajú pracovníci predovšetkým svoj voľný čas. Pokiaľ vo výnimočných prípadoch treba vykonávať tieto funkcie, povinnosti alebo úkony v pracovnom čase, poskytne organizácia pracovníkovi na tento účel pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu.
(2)
Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinností vyplývajúcich z funkcie poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady alebo národného výboru, člena komisie národného výboru, člena komisie ľudovej kontroly a štatistiky, sudcu, člena orgánu spoločenských organizácií alebo delegáta na ich sjazdy a konferencie.
(3)
O výkon občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme ide najmä u svedkov, tlmočníkov a iných osôb predvolaných na konanie na národnom výbore alebo jeho zariadení, súde alebo inom štátnom orgáne, u darcov krvi, pri poskytnutí prvej pomoci, pri povinných lekárskych prehliadkach, pri opatreniach na boj proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach preventívnej a liečebnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení a pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch.
(4)
Ak vznikne pochybnosť, či ide o verejnú funkciu, o občiansku povinnosť, prípadne o iný úkon vo všeobecnom záujme, rozhodne o tom okresný národný výbor po dohode s okresnou odborovou radou.

§ 23

(1)
Národný výbor uhradí organizácii náhradu mzdy vyplácanú
a)
zrušené od 1. 1. 1968,
b)
pracovníkom organizácie pri opatreniach na boj proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach preventívnej a liečebnej starostlivosti, za čas izolácie z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení a za čas osobnej pomoci poskytnutej na výzvu národného výboru pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch alebo na výzvu orgánu Horskej služby v rámci záchrannej akcie pri ohrození života, nehodách alebo živelných udalostiach na horách.
(2)
Ministerstvo financií môže po dohode s Ústrednou radou odborov určiť, v ktorých ďalších prípadoch, prípadne v akom rozsahu uhradí organizácii vyplatenú náhradu mzdy organizácia, z podnetu ktorej alebo v záujme ktorej došlo k výkonu verejnej funkcie alebo iného úkonu vo všeobecnom záujme v pracovnom čase.

§ 33

(1)
Do hrubého zárobku sa zahŕňajú všetky druhy mzdy, ktoré boli vyplatené v uvedených dobách a podliehajú dani zo mzdy; zahŕňa sa do neho aj mzda, ak sa z nej nevykonáva zrážka dane zo mzdy len preto, že zárobok nedosahuje zdaniteľnú výšku. Do hrubého zárobku sa však nezahŕňajú druhy mzdy, ktoré sú od dane zo mzdy celkom alebo čiastočne oslobodené. Do hrubého zárobku sa nezahŕňajú odmeny, ktoré organizácia pracovníkovi vyplatila na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a u členov výrobných družstiev doplnkové odmeny.
(2)
U funkcionárov národných výborov, ktorí sú pre výkon funkcie celkom uvoľnení zo svojho doterajšieho zamestnania, a sudcov z povolania sa do hrubého zárobku zahŕňa celá odmena, ktorá im podľa platných predpisov patrí za výkon ich funkcie.
(3)
Ak dôjde k trvalej zmene základnej mzdy, zahŕňajú sa do priemerného zárobku prémie a odmeny patriace pracovníkovi za dobu od tejto zmeny. Ak ku dňu, ku ktorému sa priemerný zárobok zisťuje, nie je ich výška známa, zahŕňa sa do priemerného zárobku pomerná časť premenlivých zložiek mzdy, ktoré boli zahrnuté do priemerného zárobku pri jeho predchádzajúcom zistení.
(4)
Ústredný orgán splnomocnený vládou môže pre niektoré skupiny pracovníkov upraviť spôsob výpočtu priemerného zárobku odchylne.

§ 51

Priemerný zárobok pracovníka pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom je priemerný zárobok zistený podľa § 30 a nasl., pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.

§ 53
U učňa je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom

a)
po čas prípravného obdobia odmena, ktorá mu patrí podľa príslušných predpisov, vrátane hodnoty ubytovania a stravovania poskytnutých celkom alebo sčasti bezplatne,
b)
po čas odborného rozvoja, keď nemohol vykonávať v rámci odborného výcviku produktívne práce, čistý zárobok, ktorý v tomto čase priemerne dosiahli v organizácii pri výkone produktívnych prác ostatní učni toho istého učebného odboru,
c)
odo dňa, keď mala sa skončiť jeho výchova na povolanie v učebnom pomere, priemerný zárobok pracovníkov vykonávajúcich v organizácii prácu toho druhu, pre ktorú bol učeň vychovávaný.

§ 54

U študenta a žiaka je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom priemerný zárobok, ktorý dosahujú kvalifikovaní pracovníci v povolaní, pre ktoré sa pripravoval. U žiaka základnej deväťročnej alebo strednej všeobecnovzdelávacej školy sa prihliadne na jeho duševné a telesné schopnosti pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom a určí sa, v akom povolaní by sa mohol po skončení školskej dochádzky uplatniť.

§ 56

(1)
U člena jednotného roľníckeho družstva, ktoré neprešlo na peňažné odmeňovanie, je základom pre zistenie priemerného zárobku pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom počet pracovných jednotiek, ktoré odpracoval v čase, za ktorý sa priemerný zárobok vypočítava; ak nepracoval z vážnych dôvodov po časť tohto času, je základom počet pracovných jednotiek, ktoré by bol odpracoval so zreteľom na svoje osobné schopnosti a pracovné možnosti družstva. Odmena za pracovnú jednotku sa určí každý rok vo výške zodpovedajúcej výške odmeny za pracovné jednotky ostatných členov družstva. Odo dňa, keď družstvo prestane svojich členov odmeňovať v pracovných jednotkách, je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom zárobok, ktorý by poškodený pravdepodobne v tom čase dosiahol pri peňažnom odmeňovaní. Náhrada za stratu na zárobku sa vypláca do výročnej členskej schôdze družstva preddavkovo, vyúčtovanie sa vykoná súčasne s vyúčtovaním odmien ostatným členom družstva.
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne aj u občana, ktorý v družstve trvale pracuje podľa pracovných príkazov jeho orgánov a nie je dosiaľ ani jeho členom, ani v pracovnom pomere k družstvu.

§ 57

U osôb povolaných na službu v ozbrojených silách je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom ich priemerný zárobok v pracovnom pomere alebo v členskom pomere k družstvu pred nástupom tejto služby. Ak neboli pred nástupom tejto služby z vážnych dôvodov v pracovnom pomere alebo v členskom pomere k družstvu, vychádza sa zo zárobku, ktorý by mohli dosiahnuť vzhľadom na svoju kvalifikáciu.

§ 58

Odo dňa, keď pracovník sa stal invalidným alebo čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel do piatich rokov po skončení učebného pomeru alebo po skončení školskej dochádzky alebo štúdia, je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom priemerný zárobok jeho spolupracovníkov vykonávajúcich prácu toho druhu, pre ktorú bol postihnutý pracovník vychovaný, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie.

Príloha vládneho nariadenia č. 66/1965 Zb.


DÔLEŽITÉ OSOBNÉ PREKÁŽKY V PRÁCI, PRI KTORÝCH SA POSKYTUJE PRACOVNÉ VOĽNO S NÁHRADOU MZDY
Pracovné voľno s náhradou mzdy je organizácia povinná poskytnúť v týchto prípadoch a v tomto rozsahu:
Pri prekážkach v práci uvedených pod písmenami a) a b) sa poskytne pracovné voľno len jednému z rodinných príslušníkov. Ak má pracovník nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny z nemocenského poistenia, nepatrí mu náhrada mzdy;

1.
vyšetrenie alebo ošetrenie pracovníka v zdravotníckom zariadení
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, pokiaľ sa vyšetrenie alebo ošetrenie nemohlo vykonať mimo pracovného času;

2.
narodenie dieťaťa manželke (družke) pracovníka
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na čas nevyhnutne potrebný na prevoz manželky (družky) do zdravotníckeho zariadenia a späť a na splnenie ohlasovacích povinností súvisiacich s narodením dieťaťa;

3.
sprievod rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia

a)
pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň sa poskytne pri náhlom ochorení alebo úraze rodinného príslušníka;

b)
pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň poskytne sa pri sprievode na pravidelné alebo vopred určené ošetrenie alebo liečenie rodinného príslušníka.

4.
úmrtie rodinných príslušníkov

a)
pracovné voľno s náhradou mzdy na tri dni sa poskytne pri úmrtí manžela, druha alebo dieťaťa;

b)
pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň sa poskytuje pri úmrtí rodičov a súrodencov pracovníka a jeho manžela a na dva dni, ak pracovník obstaráva pohreb týchto osôb;

c)
pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie na jeden deň, poskytne sa pri úmrtí starých rodičov pracovníka alebo starých rodičov jeho manžela alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným najbližším príbuzným, ale žila s pracovníkom v čase úmrtia v spoločnej domácnosti, a na dva dni, ak pracovník obstaráva pohreb týchto osôb;

5.
vlastná svadba
pracovné voľno s náhradou mzdy sa pracovníkovi poskytne najviac na dva dni na vlastnú svadbu a rodičom na jeden deň na účasť na svadbe detí;

6.
presťahovanie pracovníka, ktorý má svoju vlastnú domácnosť (bytové zariadenie)

a)
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dva dni, ak sa sťahuje pracovník do inej obce v dôsledku preloženia vykonaného v záujme organizácie;

b)
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak sa sťahuje pracovník z iného dôvodu, a to pri sťahovaní v tej istej obci najviac na jeden deň a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni. Náhrada mzdy sa poskytne len raz za rok;

7.
náhle prerušenie prevádzky hromadných dopravných prostriedkov (s výnimkou miestnej dopravy)
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, ak nebolo prerušenie oznámené aspoň 24 hodín vopred a ak nemohol pracovník dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom;

8.
nepredvídané oneskorenie hromadných dopravných prostriedkov z poveternostných dôvodov (s výnimkou miestnej dopravy)
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak toto oneskorenie spadá, vrátane času potrebného na cestu od dopravného prostriedku na pracovisko, do pracovného času;

9.
delegácia pracovníkov na pohreb spolupracovníka
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas členom delegácie, ktorých určí závodný výbor po dohode s organizáciou;

10.
vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni, po čas zodpovedajúci výpovednej lehote. Toto voľno možno vo výnimočných prípadoch zlúčiť.

Poznámka: Náhrada mzdy patrí, len ak spĺňa pracovník podmienky ustanovené v § 28 ods. 2 nariadenia. Pracovné voľno patrí však v rozsahu uvedenom v tejto prílohe i pracovníkovi, ktorý nemá nárok na náhradu mzdy.
Organizácia môže poskytnúť pracovníkovi z dôvodov uvedených v tejto prílohe v odôvodnených prípadoch ďalšie pracovné voľno, prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno aj z iných vážnych dôvodov (§ 27 ods. 2). Náhrada mzdy sa v týchto prípadoch neposkytuje.