Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Trnavský kraj 183/1998 účinný od 01.04.2003

Príloha č. 2
k nariadeniu vlády č. 183/1998 Z. z.
ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRNAVSKÉHO KRAJA
I. ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY FUNKČNÉHO A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA
1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry
1.1 vychádzať pri územnom rozvoji kraja z rovnocenného zhodnotenia vnútroregionálnych a nadregionálnych vzťahov pri zdôraznení územnej polohy kraja, cez ktorý sa prepája hlavné mesto Slovenska Bratislava s ostatným územím Slovenskej republiky a ktorý hraničí s Maďarskou republikou, Rakúskou republikou a s Českou republikou,
1.2 formovať ťažiská osídlenia na celoštátnej, nadregionálnej a regionálnej úrovni prostredníctvom usmerňovania formovania funkčnej a priestorovej štruktúry jednotlivých hierarchických úrovní centier osídlenia a priľahlých vidieckych sídel a vidieckych priestorov podieľajúcich sa na vzájomných sídelných väzbách v rámci daného ťažiska osídlenia,
1.3 podporovať rozvoj mesta Trnava ako centra prvej skupiny zaradeného do druhej podskupiny a rozvoj miest Piešťany a Dunajská Streda ako centier druhej skupiny zaradených do prvej podskupiny, predovšetkým v rozvoji
1.3.1 zariadení verejnej správy vyššieho významu s nadregionálnou pôsobnosťou,
1.3.2 zariadení vyššieho systému vzdelávania nadväzujúceho na stredné vzdelanie s maturitou,
1.3.3 zariadení uskutočňujúcich ďalšie vzdelávanie a odborné preškoľovanie a rekvalifikovanie zamestnancov,
1.3.4 zdravotníckych a sociálnych zariadení s funkciou nadregionálneho poskytovania špecifických služieb,
1.3.5 kultúrnych zariadení – divadiel, koncertných sál a múzeí,
1.3.6 zariadení výstavníctva a kongresových zariadení,
1.3.7 technologických centier a parkov,
1.3.8 športových zariadení umožňujúcich súťaže krajskej až celoštátnej úrovne,
1.3.9 nákupných a obchodných centier,
1.3.10 zariadení na využívanie voľného času, rekreácie a cestovného ruchu uspokojujúcich potreby kraja až po celoslovenskú úroveň,
1.4 podporovať rozvoj centier
1.4.1 tretej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu:
Galanta,
Hlohovec,
Senica,
Skalica,
1.4.2 tretej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu:
Sereď,
Šamorín,
1.4.3 štvrtej skupiny:
Holíč,
Veľký Meder,
Vráble,
1.4.4 piatej skupiny:
Gbely,
Sládkovičovo,
Vrbové,
Leopoldov,
1.5 podporovať rozvoj kvartérnych centier, predovšetkým v bratislavsko – trnavsko – nitrianskej aglomerácii, ktorá má najväčší predpoklad zabezpečiť rozvoj kvartérnych aktivít,
1.6 podporovať rozvoj regionálnych rozvojových pólov centier ťažísk osídlenia; usmerňovať umiestnenie časti funkcií centier ťažísk osídlenia do obcí ležiacich v ich bližšom záujmovom území, a to:
1.6.1 obytné funkcie s primeraným štandardom občianskej vybavenosti,
1.6.2 výrobné funkcie,
1.6.3 rekreačné aktivity,
1.7 podporovať rozvoj obytnej funkcie, sociálnej a technickej vybavenosti, ale aj hospodárskych aktivít a rekreačnej funkcie vo všetkých vidieckych sídlach s cieľom postupne zvýšiť ich štandard,
1.8 pri novej výstavbe zachovať jestvujúce vojenské objekty a rešpektovať ich ochranné pásma,
1.9 vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v Slovenskej republike a v okolitých štátoch s využitím väzieb jednotlivých sídel a sídelných systémov v euroregiónoch a v ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce,
1.10 podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností,
1.11 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov,
1.12 pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru,
1.13 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracovne rovnocenné prostredie vo vzťahu k urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života.
2. V oblasti rekreácie a turistiky
2.1 podporovať a prednostne rozvíjať ťažiskové oblasti rekreácie, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady – pobyt pri vode (na báze vodných plôch, tokov a geotermálnych prameňov), tranzitnú, poznávaciu, vidiecku, vodnú a cyklistickú turistiku v severnej časti Trnavského okresu a Piešťanského okresu a horskú turistiku v juhovýchodnej časti Senického okresu,
2.2 usmerňovať tvorbu funkčno-priestorového systému na vytváranie súvislejších rekreačných území, tzv. rekreačnokrajinných celkov
2.2.1 rekreačný pás pozdĺž rieky Moravy s navrhovaným rekreačným územným celkom s centrom v Kopčanoch, Bory s rekreačnými útvarmi Gazarka, Tomky a Lakšárska Nová Ves, pás pozdĺž severozápadných svahov Malých Karpát, súvislé rekreačné územie viazané na kopaničiarske osídlenie na vidiecku turistiku,
2.2.2 pás pozdĺž Dunaja v rámci tzv. Malého Žitného ostrova, pás pozdĺž Malého Dunaja, na vhodných úsekoch Váhu (vodné dielo Kráľová, v budúcnosti aj v úseku Sereď – Hlohovec a v úseku Hlohovec – Sĺňava),
2.2.3 rekreačno-krajinné celky Piešťany s okolím (Sĺňava, Bezovec) a v strednej časti Malých Karpát Smolenice – Buková a menší celok pri Dobrej Vode,
2.3 podporovať rozvoj bodových lokalít v poľnohospodárskej krajine, predovšetkým areály termálnych kúpalísk a vodné plochy,
2.4 prepojiť rekreačnú turistiku s poznávacou turistikou,
2.5 prednostne rozvíjať najvýznamnejšie rekreačné priestory medzinárodného a regionálneho významu
2.5.1 prírodné liečebné kúpele Piešťany, pri ktorých treba dosiahnuť funkčné prepojenie s mestom a jeho okolím,
2.5.2 prírodné liečebné kúpele Smrdáky,
2.5.3 územie Hrušovskej vodnej nádrže, tzv. Malý Žitný ostrov s nástupným centrom v Čilistove, Gabčíkove a Čunove,
2.6 zabezpečiť na hlavných tranzitných turistických trasách potrebnú obslužnú vybavenosť a napojenie na blízke rekreačné a turistické ciele,
2.7 vytvoriť podmienky na rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky,
2.8 viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine, pričom je potrebné využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych celkov a objektov národných kultúrnych pamiatok,
2.9 zabezpečiť prímestskú rekreáciu pre obyvateľov väčších miest v ich záujmovom území, predovšetkým v Trnave a Piešťanoch,
2.10 zabezpečiť nadštandardnú vybavenosť na hlavných turistických dopravných trasách,
2.11 na vybudovaných a pripravovaných diaľniciach a medzinárodných cestných trasách vybudovať komplexné objekty služieb pre motoristov,
2.12 na medzinárodných trasách železničnej, leteckej a vodnej dopravy dobudovať komplexný systém služieb pre cestujúcich nadväzujúci na systém v krajinách Európskej únie,
2.13 zabezpečovať v liečebných kúpeľoch únosný pomer liečebnej, turisticko-rekreačnej, kultúrno-spoločenskej funkcie a ich funkčných plôch,
2.14 podporovať vznik a rozvoj miestnych kúpeľov na základe využitia špecifík daného územia,
2.15 na území národných parkov a chránených krajinných oblastí dodržiavať únosný pomer funkcie ochrany prírody a ostatných funkcií spojených s rekreáciou a turizmom.
3. V oblasti sociálnej infraštruktúry
3.1 Školstvo
3.1.1 vytvárať územno-technické podmienky na rozvoj školstva na všetkých stupňoch s dôrazom na špecifické podmienky v národnostne zmiešanom území,
3.1.2 riešiť zvýšené nároky na organizáciu a prevádzku verejnej dopravy v súvislosti s vývojom a rozložením základného školstva, ktorý počíta v základnej školskej dochádzke s pohybom žiakov do väčších sídel,
3.1.3 zamerať sa na zvyšovanie kvalitatívneho štandardu jestvujúcich zariadení z pohľadu budúcich požiadaviek na rozvoj siete základného školstva,
3.1.4 usmerňovať rovnomerné rozloženie zariadení stredného školstva po celom území kraja,
3.1.5 podporovať rozvoj univerzít v Trnave a podľa požiadaviek praxe zriaďovať bakalárske štúdium aj v ďalších mestách kraja s vhodnými podmienkami.
3.2 Zdravotníctvo
3.2.1 rozvíjať zdravotnú starostlivosť v preventívnej, liečebnej a rehabilitačnej oblasti,
3.2.2 vytvárať podmienky na rovnocennú prístupnosť a primeranú dostupnosť obyvateľov jednotlivých oblastí kraja k nemocničným zariadeniam a službám, čo znamená riešiť skalicko-senickú oblasť, pričom nemocnice nižšieho typu a kliniky riešiť ako neštátne zariadenia (mestské a obecné), a tým nahradiť nežiaduci pokles počtu lôžok v nemocniciach,
3.2.3 rozvíjať zariadenia liečebnej starostlivosti v záujme optimálneho využitia lôžkových kapacít v nemocniciach a riešiť nevyhovujúcu materiálno-technickú základňu niektorých zariadení.
3.3 Sociálna starostlivosť
3.3.1 zvyšovať kvalitu a kvantitu sociálnych služieb ubytovacích zariadení pre starých ľudí (napríklad domovy-penzióny pre dôchodcov) a súvisiacich služieb pre nich vo väzbe na predpokladaný demografický vývoj, ktorý počíta s nárastom obyvateľov v poproduktívnom veku, tak, aby bol kraj v tejto oblasti sebestačný,
3.3.2 vytvárať územno-technické predpoklady na rozvoj siete zariadení sociálnych služieb pre občanov s ťažkým trvalým postihnutím, a to najmä zariadení pre dospelých.
4. V oblasti kultúrno-historických hodnôt
4.1 nadväzovať na historicky vytvorenú štruktúru mestského a vidieckeho osídlenia s cieľom dosiahnuť ich funkčnú aj priestorovú previazanosť pri akceptovaní ich tvaru, obsahu a foriem, ako aj ich identity, špecifickosti a tradícií,
4.2 rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok,
4.3 rešpektovať potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických a hospodárskych hodnôt charakterizujúcich dané prostredie, a to vo forme hmotnej, ako aj nehmotnej, a vytvárať pre ne vhodné prostredie,
4.4 rešpektovať a uplatniť funkčnú a typovú profiláciu jednotlivých mestských a vidieckych sídel a ich častí,
4.5 posudzovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno-historických daností v nadväznosti na všetky zámery sociálno-ekonomického rozvoja,
4.6 zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji
4.6.1 územia lokalít zapísaných v Zozname svetového dedičstva,
4.6.2 územia pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón,
4.6.3 územia historických jadier miest a obcí,
4.6.4 známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov,
4.6.5 národné kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma,
4.6.6 územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ale aj časti rozptýleného osídlenia,
4.6.7 novodobé architektonické a urbanistické diela,
4.6.8 areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím,
4.6.9 historické technické diela,
4.7 rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky, ale aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ochranné pásma.
5. V oblasti poľnohospodárskej výroby
5.1 rešpektovať pri ďalšom urbanistickom rozvoji územia poľnohospodársky pôdny fond ako jeden z limitujúcich faktorov tohto rozvoja,
5.2 rešpektovať pri rozvoji územia ochranu trvalých kultúr vo vyhlásených vinohradníckych a chmeľových oblastiach,
5.3 zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu prvkami vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín,
5.4 rešpektovať pri návrhu reštrukturalizácie poľnohospodárskej produkcie vyhlásenú Chránenú vodohospodársku oblasť Žitný ostrov reguláciou používania chemických prostriedkov a reguláciou kapacity produkčných chovov,
5.5 podporovať alternatívne poľnohospodárstvo na chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a na územiach začlenených do územného systému ekologickej stability,
5.6 stabilizovať výmeru najkvalitnejších pôd, najmä pôd pod závlahami, pôd vinohradov a pôd najlepších bonít, a ochranu výmery a kvality pôdy uskutočňovať nielen ako ochranu hospodársko-sociálneho potenciálu štátu, ale aj ako súčasť ochrany prírodného a životného prostredia,
5.7 stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárske odvetvie diferencovane podľa poľnohospodárskych produkčných oblastí,
5.8 zabezpečiť v záujme rozvoja vidieka v horských a podhorských oblastiach so sťaženými prírodnými podmienkami primeranú životnú úroveň a zlepšenie kvality života vidieckeho obyvateľstva prostredníctvom podpory vybraných centier s využitím ich prírodného, demografického a kultúrno-historického potenciálu v prospech rozvoja vidieckych oblastí.
6. V oblasti lesného hospodárstva
6.1 rozširovať výmeru lesného pôdneho fondu v okresoch Senica, Skalica, Galanta a Trnava,
6.2 rozširovať výmeru lesného pôdneho fondu o pozemky porastené lesnými drevinami, evidované v katastri nehnuteľností v druhu poľnohospodárska pôda (biele plochy) v okresoch Dunajská Streda a Senica,
6.3 zalesniť územie dotknuté výstavbou vodného diela Gabčíkovo,
6.4 zabezpečiť dobudovanie lesného parku Sládkovičovo-Vincov les,
6.5 zabezpečiť dobudovanie lesného parku Piešťany,
6.6 vytvárať územno-technické predpoklady na zachovanie stability lesných porastov lužných stanovíšť, zabrániť neodborným zásahom do hydrologických pomerov, pred každým plánovaným zásahom posúdiť jeho vplyv na hydrologické pomery vzhľadom na protipovodňové opatrenia,
6.7 pri úprave pozemkov riešiť ochranu poľnohospodárskej pôdy pred veternou eróziou sústavou vetrolamov v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability,
6.8 netrieštiť ucelené komplexy lesov pri návrhu koridorov technickej infraštruktúry a líniových stavieb,
6.9 rozvíjať tradičnú remeselnú výrobu, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti súvisiace s lesnou činnosťou ako integrované súčasti lesného hospodárstva, ktoré podporujú rozvoj vidieka,
6.10 realizovať ozdravné opatrenia v najviac poškodených lesných spoločenstvách.
7. V oblasti ťažby a priemyselnej výroby
7.1 realizovať prieskum prírodných uhľovodíkov v perspektívnych častiach Viedenskej panvy v oblasti gbelsko-hodonínskej hrasti, v kopčianskej, kútskej a v koválovskej depresii s cieľom zabezpečiť nové ložiská ropy a zemného plynu, ktoré by umožnili ďalší rozvoj ich ťažby ako náhradu za súčasne doťažované ložiská,
7.2 využiť priestory po vyťažených plynových ložiskách na zatláčanie tekutých odpadov,
7.3 zladiť požiadavky na využívanie ložísk nerastných surovín pre potreby rozvoja hospodárstva so záujmami ochrany prírody, najmä v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Záhorie,
7.4 usmerniť v súlade s ochranou životného prostredia, pôdneho fondu a vodohospodárskymi záujmami ťažbu dunajských štrkopieskov, ako aj štrkopieskov v alúviu Váhu a Moravy s uprednostnením ťažby vo vodných nádržiach alebo v korytách tokov oproti ťažbe z porasteného terénu,
7.5 zabezpečiť rekultivačné a ekostabilizačné opatrenia v území ovplyvnenom podzemnou ťažbou lignitu v ložisku Gbely,
7.6 rekultivovať a sanovať opustené ťažobne a začleniť ich do funkcie krajiny,
7.7 vychádzať pri územnom rozvoji predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie existujúcich priemyselných a stavebných areálov,
7.8 podporovať rozvoj priemyselných, technologických a vedecko-technických parkov a podnikateľských zón
7.8.1. v priestore medzi mestom Trnava a obcou Zavar rozvoj priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu automobilov“,
7.9 vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej, ale aj z územnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitmi kultúrno-historického potenciálu územia a historického stavebného fondu a so zohľadňovaním špecifík jednotlivých regiónov Slovenskej republiky a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny,
7.10 vychádzať pri vytváraní a prevádzke výrobných kapacít z využitia komparatívnych výhod regiónu (poloha, ekonomický potenciál, disponibilné zdroje).
8. V oblasti odpadového hospodárstva
8.1 uprednostňovať minimalizáciu odpadov, separovaný zber a recykláciu druhotných surovín s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení,
8.2 zneškodňovať nebezpečné odpady určené na zneškodnenie skládkovaním vyhovujúcim spôsobom; na ten účel vybudovať skládku nebezpečných odpadov nadregionálneho významu pre západoslovenskú oblasť vrátane Trnavského kraja,
8.3 rozšíriť separovaný zber úžitkových zložiek z komunálneho odpadu v ďalších sídlach Trnavského kraja s vybudovaním minimálne jedného dotrieďovacieho zariadenia do roku 2005 v každom okrese,
8.4 v rámci separovaného zberu komunálneho odpadu vytvoriť systém triedenia všetkých problémových látok, pre ktoré bude k dispozícii technológia na zneškodňovanie,
8.5 vybudovať v každom okrese minimálne jedno zariadenie na kompostovanie biologických odpadov; dotačnými fondmi podporovať aktivity zamerané na kompostovanie biologického odpadu,
8.6 výhľadove riešiť skládkovanie na území kraja orientáciou na veľkokapacitné súčasné a navrhované regionálne skládky; na ten účel vybudovať regionálne skládky
8.6.1 v okrese Trnava v katastrálnom území mesta Trnava v súlade s územným plánom mesta,
8.6.2 v okrese Piešťany v katastrálnom území Rakovice,
8.6.3 v okrese Senica v oblasti Pomoravia,
8.6.4 v okrese Skalica v katastrálnom území Radošovce,
8.6.5 v okrese Galanta vybudovať druhú etapu regionálnej skládky v Pustých Sadoch,
8.6.6 v okrese Dunajská Streda v katastrálnom území Dolný Bar a Čukárska Paka,
8.7 pokračovať na území kraja v sanácii neriadených skládok a ďalších environmentálnych záťaží; na ten účel v súlade s Programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2000 schválenom uznesením vlády Slovenskej republiky č. 799 z roku 1996 v každom okrese kraja sanovať minimálne štyri skládky najväčšmi ohrozujúce životné prostredie a v etape rokov 2000 – 2005 šesť až desať skládok,
8.8 likvidovať a sanovať skládky odpadov v území pásem hygienickej ochrany využívaných vodných zdrojov,
8.9 dobudovať dočasné skladovanie vysokoaktívnych rádioaktívnych odpadov z Atómových elektrární Bohunice a vyhoreného jadrového paliva do času ich uloženia na trvalé úložisko a zabezpečiť bezpečné vyradenie jadrovoenergetických zariadení z prevádzky v lokalite Jaslovské Bohunice.
9. V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry
9.1 Cestné komunikácie a objekty
9.1.1 upraviť priestorové a smerové vedenia cesty I/51 v úseku Holíč – Trnava na kategóriu S 11,5/80 a v úseku Trnava – Báb na kategóriu S 22,5/100,
9.1.2 výhľadove preradiť do I. triedy s navrhovanou kategóriou S 9,5/80 ťah tvorený cestami II/507, I/63, II/586 zabezpečujúci prístup od cesty I/51 pri Seredi na hraničný priechod v Medveďove,
9.1.3 vytvoriť podmienky na postupnú homogenizáciu ciest III. triedy na kategóriu S 7,5/60,
9.1.4. v okrese Skalica
a) vybudovať na ceste I/51 obchvat Holíča po juhozápadnej strane v dĺžke 5,4 km,
b) upraviť cestu II/426 na kategóriu S 9,5/80 s
1. rezervovaním koridoru obchvatu Holíča po severovýchodnej strane v dĺžke 2,6 km,
2. vybudovaním nového prieťahu pre Skalicu pozdĺž železničnej trate v dĺžke 4,0 km,
c) preradiť cestu II/500 v úseku Senica – Sobotište – Vrbovce – II/499 po presmerovaní dopravy na nový západovýchodný ťah do III. triedy v kategórii S 7,5/60,
d) rezervovať priestor na realizáciu mimoúrovňového križovania cesty I/2 so železničnou traťou 114,
9.1.5 v okrese Senica
a) na ceste I/51
1. rezervovať koridor pre obchvat Senice po juhozápadnej strane v prieluke intravilánu mesta v dĺžke 6,9 km,
2. vybudovať obchvat Jablonice po juhozápadnej strane v dĺžke 4,4 km,
b) usporiadať priestorové a smerové vedenia cesty II/500 na kategóriu S 9,5/80 vrátane
1. vybudovania obchvatu Kútov v dĺžke 2,4 km,
2. vybudovania obchvatu po severnej strane Čár v dĺžke 3,0 km,
3. vybudovania obchvatu po severnej strane Šaštína-Stráží v dĺžke 4,4 km,
4. rezervovania koridoru obchvatu po južnej strane Čáčova v dĺžke 1,7 km so spoločnou trasou s I/51 v dĺžke 2,7 km,
c) presmerovať trasu II/581 prieťahom cez Sobotište,
d) vybudovať definitívny hraničný priechod vrátane vybudovania mostu cez rieku Moravu na trase Moravský Svätý Ján – Hohenau a rozšírením cesty III/00238 Moravský Ján – Hohenau na kategóriu S 9,5/70,
e) upraviť cestu II/501 na kategóriu S 9,5/80 s
1. vybudovaním prieťahu pre Jablonicu v dĺžke 0,9 km,
2. vyrovnaním trasy pri Osuskom v dĺžke 0,8 km,
3. rezervovaním koridoru obchvatu Hradišťa pod Vrátnom v dĺžke 2,1 km,
4. úpravou smerových pomerov v dotyku obcí Plavecký Peter, Prievaly, Cerová, katastrálne územie Lieskové,
f) rezervovať koridor pre obchvat – vyrovnanie trasy II/509 západne od Lakšárskej Novej Vsi v dĺžke 1,1 km v kategórii S 9,5/80,
g) rezervovať priestor na realizáciu mimoúrovňového križovania cesty III/5004 so železničnou traťou 114,
9.1.6 v okrese Piešťany
a) rezervovať priestor na výhľadové vedenie trasy cesty I/61 prieťahom okresného mesta v štvorpruhovom šírkovom usporiadaní ako mestskú komunikáciu,
b) vybudovať novú trasu cesty II/499 od I/61 navrhovanej v kategórii S 9,5/60 v dĺžke 6,5 km s novým mostom cez Váh a mimoúrovňovou križovatkou s II/507 a rezervovať koridor pre prieťah tejto cesty od križovania so železničnou traťou pozdĺž železničnej trate na I/61 v dĺžke 4,1 km,
c) upraviť cestu II/507 na kategóriu S 9,5/80,
9.1.7 v okrese Hlohovec
a) upraviť priestorové a smerové vedenie trasy II/513 (kategória S 9,5/80) s vybudovaním prieťahu cesty II/513 cez Hlohovec,
b) homogenizovať cestu II/507 na kategóriu S 9,5/60 s úpravou trasy v súvislosti s riešením prieťahu II/513 cez Hlohovec v kategórii MS 14/60,
c) rezervovať koridor na dopravné prepojenie medzinárodnej dopravy v severojužnom smere na Nitru, Komárno a hranicu Slovenskej republiky s napojením na D 61 severne od Hlohovca (križovanie III/50419 s D 61); trasu treba dimenzovať na návrhovú rýchlosť 120 km/hod.,
d) rezervovať koridor pre obchvat obce Trakovice na ceste III/513,
9.1.8 v okrese Trnava
a) vybudovať na ceste I/51
1. obchvat Bínoviec po západnej strane v dĺžke 1,6 km,
2. obchvat Bolerázu po západnej strane v dĺžke 5,1 km,
3. západný obchvat Šelpíc v dĺžke 2,5 km,
b) rezervovať koridor obchvatu Trstína po juhozápadnej strane v dĺžke 3,1 km,
c) vybudovať severný obchvat Trnavy v kategórii S 11,5/100 v dĺžke 4,2 km,
d) vybudovať južný obchvat Trnavy v kategórii S 11,5/100 v dĺžke 2,3 km,
e) vybudovať obchvat Vlčkoviec po západnej strane v dĺžke 4,2 km,
f) vyrovnať trasu II/502 v priestore Trstína v dĺžke 1,0 km,
g) rezervovať koridor na predĺženie severného obchvatu Trnavy na cestu I/504,
h) rezervovať priestor na rozvoj autobusovej stanice v Trnave v nadväznosti na funkciu krajského mesta,
i) využiť na pripojenie priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu automobilov“ kvalitnú cestnú sieť a dobudovať prepojenie z mimoúrovňovej križovatky na diaľničnom privádzači I/51 v priestore Modranky na cestu III/051031 vo funkčnej triede B a kategórii MZ 14/60, prípadne MZ 9/60, pripojenie na diaľničný privádzač zabezpečiť dobudovaním súčasnej križovatky s minimalizáciou kolíznych bodov v križovatke, križovatku s cestou III/051031 riešiť ako úrovňovú stykovú križovatku,
j) vybudovať cestné pripojenie priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu automobilov“ na mestský obchvat I/51 s predpokladom ďalšieho pokračovania cestného prepojenia do centra mesta medzi vetvami železničných tratí č. 120 a 133 s mimoúrovňovou križovatkou na ceste I/51 vo funkčnej triede C a v kategórii MO 12/50, prípadne MO 8/50,
k) vybudovať v súvislosti so zvýšením využitia cesty III/051031 a významom železničnej trate č. 120 mimoúrovňové križovanie tejto cesty so železničnou traťou,
l) riešiť statickú dopravu priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu automobilov“ výlučne na území areálu s vylúčením zaťaženia priľahlých komunikácií statickou dopravou,
9.1.9 v okrese Galanta
a) rezervovať priestor na výhľadové vybudovanie mimoúrovňovej križovatky ciest I/62 s I/75 pri Sládkovičove,
b) upraviť priestorové a smerové vedenie cesty I/75 na kategóriu S 11,5/80 zahŕňajúcej budovanie prieťahu cesty po južnom okraji Galanty v dĺžke 2,9 km v kategórii MS 14/60,
c) upraviť priestorové a smerové vedenie cesty II/507 na kategóriu S 9,5/80 s rezervovaním
1. koridoru obchvatu Mostovej v dĺžke 2,9 km,
2. koridoru obchvatu Vozokán a Tomášikova s vyrovnaním trasy po hranicu okresu v dĺžke 6,8 km,
3. koridoru obchvatu Galanty na severovýchodnom okraji mesta v dĺžke 2,3 km,
9.1.10 v okrese Dunajská Streda
a) rezervovať územný koridor pre južný cestný ťah v úseku Šamorín – Dunajská Streda – hranica okresu s kategóriou R 11,5/100,
b) na ceste II/507 rezervovať koridor pre
1. severovýchodný obchvat Jahodnej v dĺžke 1,3 km,
2. obchvat Veľkých Dvorníkov v dĺžke 2,2 km,
3. obchvat Dunajskej Stredy na východnom okraji v dĺžke 2,5 km,
c) upraviť priestorové usporiadanie a smerové vedenie cesty II/586 (E 575) na kategóriu S 9,5/80 v úseku Veľký Meder – Medveďov s rezervovaním koridoru obchvatu po západnej strane Veľkého Medera v dĺžke 1,9 km,
d) dobudovať cestu II/507 v úseku Dunajská Streda – Gabčíkovo na kategóriu S 9,5/80 v novej trase pozdĺž železnice na II/506,
e) upraviť cestu II/506 na kategóriu S 9,5/80 s vytvorením územných rezerv pre obchvat Gabčíkova v dĺžke 3,5 km.
9.1.11 rezervovať a rešpektovať koridory hlavnej a doplnkovej siete TINA,
a) chrániť koridor trasy cesty I/51 v úseku Česká republika – Holíč – Senica – Trnava – križovatka s D 1 ako cesty medzinárodného významu,
b) rezervovať koridor trasy na cestné prepojenie doplnkovej siete TINA od diaľnice D 1 v smere Hlohovec – Nitra,
c) homogenizovať cestu II/503 v úseku od hranice kraja po Šamorín na kategóriu C 9,5/80 so zaradením medzi cesty nadregionálneho významu a rezervovaním koridoru na pripojenie na výhľadovú trasu južného cestného ťahu,
d) rezervovať koridor a upraviť trasu ciest pre ťah ciest II/590, II/500, II/581 v záhorsko-trenčianskom nadregionálnom koridore (Moravský Svätý Ján – Kúty – Senica – Myjava s vetvou Malacky – Borský Mikuláš – II/500).
9.2 Železničná doprava
9.2.1 modernizovať trate 110, 120 a 130 a upraviť ich na traťovú rýchlosť 160 km/hod.,
9.2.2 rezervovať koridor pre vysokorýchlostnú trať,
9.2.3 rezervovať koridor pre zdvojkoľajnenie trate 116 Trnava – Kúty,
9.2.4 rezervovať koridor pre trať 112 Zohor – Jablonica v úseku Plavecký Mikuláš – Jablonica so zámerom výhľadovo dobudovať železničné prepojenie,
9.2.5 vytvoriť technické, investičné a územné podmienky pre výhľadovú elektrifikáciu a modernizáciu trate 141,
9.2.6 vytvoriť technické, investičné a územné podmienky na úpravu zaústenia trate 116 do bratislavského zhlavia nákladnej časti železničnej stanice Trnava,
9.2.7 modernizovať trať 133 a upraviť ju na traťovú rýchlosť 140 km/hod.,
9.2.8 vytvoriť technické, investičné a územné podmienky na modernizáciu trate 131 a upraviť ju na traťovú rýchlosť 120 km/hod,
9.2.9 vybudovať vlečkové pripojenie priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu automobilov“ zo železničnej trate č. 133 od križovania trate s mestským obchvatom I/51 a zabezpečiť organizáciu nákladnej dopravy priemyselného parku zo železničnej stanice Trnava,
9.2.10 modernizovať železničnú trať č. 133 Leopoldov – Galanta s jej zaradením do siete TINA a upraviť ju na traťovú rýchlosť v rozpätí 120 – 140 km/hod.
9.3 Vodná doprava
9.3.1 rezervovať priestor pre výhľadové umiestnenie prístavu Brodské – Kúty alebo Holíč – Chvojnica pre alternatívu prepojenia s Českou republikou vodnou cestou,
9.3.2 rezervovať priestor na vybudovanie prekladiska v Piešťanoch,
9.3.3 vybudovať podporné technické a servisné zariadenia pre rozvoj športovej a turistickej plavby nadväzne na rekreačný priestor vodnej nádrže Sĺňava,
9.3.4 rezervovať priestor na vybudovanie riečneho prístavu Hlohovec s nadväznosťou na diaľničný privádzač (II/513) a železničný uzol Leopoldov,
9.3.5 vybudovať zariadenie pre športovú a turistickú plavbu v súvislosti s vybudovaním Vážskej vodnej cesty,
9.3.6 rezervovať priestor na vybudovanie riečneho prístavu Sereď s nadväznosťou na I/51 a železničnú stanicu v Seredi,
9.3.7 vybudovať prekladisko v Gabčíkove,
9.3.8 rezervovať priestor na vybudovanie osobného prístavu v Čilistove,
9.3.9 vybudovať technické a servisné zariadenia na športovú a turistickú plavbu v súvislosti s vybudovaním osobných prístavov v Gabčíkove a Čilistove,
9.3.10 rezervovať priestor na výhľadové budovanie vodného prepojenia Bratislava – Sereď vodným kanálom.
9.4 Letecká doprava
9.4.1 na výhľadový rozvoj civilnej dopravy na letisku v Piešťanoch rozšíriť servisné služby pre medzinárodné letisko,
9.4.2 vytvoriť potrebný technický servis v okresných sídlach na využívanie leteckej civilnej dopravy,
9.4.3 vytvárať podmienky na výhľadové využívanie regionálnych letísk pre leteckú taxislužbu.
9.5 Cyklistická doprava
9.5.1 vybudovať cyklistické spojenie do Skalice a jej rekreačného zázemia nadväzne na Moravskú cykloturistickú trasu,
9.5.2 vybudovať cykloturistickú trasu pozdĺž rieky Moravy nadväzne na Medzinárodnú podunajskú cykloturistickú trasu; na tejto trase sa uvažuje s prechodom do Českej republiky v mieste Brodské – Lanžhot – Dyje,
9.5.3 vybudovať považskú trasu pre cykloturistiku vedenú po hrádzach Váhu v spojení s Medzinárodnou podunajskou cykloturistickou trasou,
9.5.4 vybudovať prepojenie Považskej cykloturistickej trasy na Piešťany a ich kúpeľný areál a rekreačné priestory,
9.5.5 vybudovať cyklistické trasy v Hlohovci s ich prepojením na Považskú cykloturistickú trasu,
9.5.6 vybudovať podkarpatskú cykloturistickú trasu s nadväzným prepojením na sídlo kraja,
9.5.7 vybudovať cyklistické prepojenie zo Siladíc do Trnavy s nadväzným prepojením Atómových elektrární Bohunice s Trnavou,
9.5.8 vybudovať cyklistické prepojenie na Galantu s nadväzným prepojením na Medzinárodnú podunajskú cykloturistickú trasu,
9.5.9 vybudovať cyklistické prepojenie s Dunajskou Stredou a jej rekreačným zázemím s nadväznosťou na Medzinárodnú podunajskú cykloturistickú trasu.
10. V oblasti nadradenej technickej infraštruktúry
10.1 Energetika
10.1.1 rešpektovať jestvujúci koridor pre nadradený ropovod, nadradený plynovod a pre nadradené trasy veľmi vysokého napätia,
10.1.2 zvyšovať bezpečnosť a spoľahlivosť Atómovej elektrárne V-1 Bohunice, aby dosiahla medzinárodne akceptovateľnú úroveň jadrovej bezpečnosti,
10.1.3 uviesť Atómovú elektráreň A1 do suchého radiačne bezpečného režimu,
10.1.4 zabezpečiť realizáciu opatrení na zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti Atómovej elektrárne V-2,
10.1.5 upravovať vedenia veľmi vysokého napätia (220 kV a 400 kV) v súvislosti s postupným vyraďovaním Atómových elektrární Bohunice z prevádzky,
10.1.6 chrániť koridory na realizáciu prepojenia 400 kV vedenia z elektrárne Gabčíkovo do Mochoviec (Levice), 400 kV vedenia Križovany – Bošáca, 400 kV vedenia Križovany – Bratislava, Podunajské Biskupice, 400 kV vedenia Gabčíkovo – Bratislava, Podunajské Biskupice a zabezpečiť koridor pre zásobovanie elektrinou priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu automobilov“, napojením na VVN elektrickej siete samostatnou VVN elektrickou prípojkou 2x110 kV zo 400/220/110 kV z transformovne Križovany,
10.1.7 rozšíriť trafostanicu 400/220/110 kV Križovany nad Dudváhom o priamu TR 400/110 kV,
10.1.8 rekonštruovať 400 kV vedenia Križovany nad Dudváhom – Podunajské Biskupice na 2 x 400 kV,
10.1.9 rekonštruovať vedenia 110 kV: na trase Senica – Holíč, Holíč – Hodonín, Senica – Jablonica, Trnava – Smolenice a Križovany nad Dudváhom – Podunajské Biskupice,
10.1.20 vybudovať sklad povinných zásob ropy v pohotovostnom sklade 5 Bučany,
10.1.21 prispôsobiť uhľovodíkové ložiská na podzemné zásobníky zemného plynu.
10.2 Vodné hospodárstvo
10.2.1 uprednostňovať výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov a odkanalizovanie sídel nachádzajúcich sa v pásme hygienickej ochrany alebo v blízkosti ďalších významných zdrojov pitnej vody,
10.2.2 podporovať zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z veľkozdrojov.
Na úseku tokov (kanálov)
10.2.3 osobitnú pozornosť venovať hraničnému úseku Dunaja a sústave ramien v úseku vodného diela Gabčíkovo,
10.2.4 trvale zabezpečovať dohodnuté prietoky v starom koryte Dunaja podľa manipulačného poriadku,
10.2.5 na Malom Dunaji perspektívne uvažovať s výstavbou kaskády stupňov, a to v profiloch Topoľníky (rkm 18,00), Blahová (rkm 69,00) a Hurbanova Ves (rkm 87,50),
10.2.6 zlepšovať kvalitu vody v systéme kanálov budovaním čistiarní odpadových vôd na celom území s cieľom zlepšiť kvalitu povrchových vôd a chrániť podzemné vody Žitného ostrova,
10.2.7 počas povodní, keď nie sú usporiadané odtokové pomery, realizovať úpravy tokov so zohľadnením ekologických záujmov,
10.2.8 na nevhodne upravených úsekoch tokov z ekologických dôvodov postupne uskutočňovať revitalizáciu tokov,
10.2.9 na upravených úsekoch tokov vykonávať údržbu s cieľom udržiavať vybudované kapacity,
10.2.10 zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií počas povodní aj v období sucha,
10.2.11 ochranu proti veľkým prietokom dobudovať v tých častiach tokov, ktoré v súčasnosti nie sú dobudované; ide predovšetkým o úseky na tokoch Trnávka, Parná, Blava, Myjava, Chvojnica a Teplica,
10.2.12 zabezpečiť ochranu územia pred povodňami hlavne na rieke Morave a jej prítokoch úpravou ochranných hrádzí (Kopčany – cestný most Holíč – Hodonín, t. j. rkm 98 – 100) a na rieke Chvojnici úpravou toku v katastrálnych územiach obcí, cez ktoré rieka Chvojnica preteká,
10.2.13 venovať pozornosť úsekom tokov v Malých Karpatoch, na ktorých treba budovať prehrádzky s cieľom znížiť eróziu a zanášanie tokov pri povodňových situáciách,
10.2.14 vyhodnotiť priebeh povodní z júla 1997 a navrhnúť technické zásahy na rieke Morave, Myjave, Teplici, Chvojnici a na Váhu v Piešťanoch.
Na úseku odvedenia vnútorných vôd
10.2.15 predĺžiť kanál Kračany – Boheľov až po kanál Gabčíkovo – Topoľníky a vybudovať na ňom regulačný objekt s cieľom umožniť variabilitu pri rozdeľovaní vôd, závlahu, ale aj odvádzanie vnútorných vôd,
10.2.16 stabilizovať hladiny podzemných vôd po oboch stranách Váhu pozdĺž vodnej nádrže Kráľová a budovaného vodného diela Selice,
10.2.17 vybudovať čerpaciu stanicu Moravský Svätý Ján,
10.2.18 vykonávať údržbu na jestvujúcich odvodňovacích kanáloch s cieľom zabezpečiť funkciu detailného odvodnenia.
Na úseku vodných nádrží a prevodov vody
10.2.19 sledovať možnosť výstavby malých vodných nádrží s cieľom regulovať odtok z malých povodí,
10.2.20 rezervovať koridor na výstavbu Vážskej vodnej cesty, nadväzných zariadení a potrebnej technickej infraštruktúry na území Trnavského kraja,
10.2.21 rezervovať územie pre uvažované vodné diela Sereď, Prietrž a Sobotište,
10.2.22 dobudovať Sústavu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros.
Na úseku zásobovania pitnou vodou
10.2.23 vybudovať prívod pitnej vody zo Žitného ostrova v I. etape (studne v Gabčíkove, Šamoríne) do okresov smerom na Nitru,
10.2.24 rozšíriť zdroje vody a prívody vody zo Žitného ostrova v II. etape; pre oblasti Záhoria a stredného Považia vybudovať
1. prívod vody Šamorín – Trnava,
2. prívod vody Trnava – Senica,
10.2.25 zabezpečiť zásobovanie sídel pitnou vodou v ochrannom pásme elektrárne Mochovce z vodného zdroja Gabčíkovo,
10.2.26 rozšíriť vodné zdroje skupinového vodovodu Gabčíkovo,
10.2.27 prepojiť skupinový vodovod Senica – Holíč,
10.2.28 vybudovať skupinový vodovod Dunajská Streda – Jahodná – Trhová Hradská,
10.2.29 rozširovať existujúce skupinové vodovody postupným pripájaním ďalších sídel,
10.2.30 rozširovať vodovodné siete v sídlach s vybudovaným verejným vodovodom a zvyšovať v nich podiel zásobovaných obyvateľov,
10.2.31 dobudovať úpravňu vody Kúty.
Na úseku odvádzania a čistenia odpadových vôd
10.2.32 dokončiť kanalizačný zberač do čistiarne odpadových vôd v Trnave a kanalizačný zberač Zvončín – Horné Orešany a zvýšiť účinnosť a kapacitu čistiarne odpadových vôd v Piešťanoch, dokončiť verejnú kanalizáciu a zvýšiť účinnosť čistiarne odpadových vôd v Leopoldove,
10.2.33 vybudovať ľavobrežnú kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd v Piešťanoch,
10.2.34 dokončiť mestskú čistiareň odpadových vôd v Hlohovci,
10.2.35 vykonať rekonštrukciu a rozšírenie preťažených čistiarní odpadových vôd v Holíči, Skalici a Galante,
10.2.36 rozširovať stokové siete v sídlach s vybudovanou kanalizáciou a zvyšovať podiel obyvateľov sídel napojených na verejnú kanalizáciu,
10.2.37 vo všetkých sídlach s vybudovanou kanalizáciou zabezpečiť zodpovedajúce čistenie odpadových vôd,
10.2.38 vybudovať stavby čistiarní odpadových vôd na území kraja.
11. V oblasti ekológie
11.1 v miestach s intenzívnou veternou a vodnou eróziou zabezpečiť protieróznu ochranu pôdy vedením prvkov územného systému ekologickej stability, a to najmä biokoridorov prevažne v oblastiach Žitného ostrova, Trnavskej tabule a Boru, vlastné fyzické vytvorenie prvkov realizovať v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách,
11.2 odstrániť skládky odpadu lokalizované na území prvkov územného systému ekologickej stability,
11.3 revitalizovať toky upravené na kanálový typ, kompletizovať sprievodnú vegetáciu výsadbou pásu domácich druhov drevín a krovín pozdĺž tokov zvýšením podielu trávnych porastov na plochách okolitých mikrodepresií, čím vzniknú podmienky na realizáciu navrhovaných biokoridorov pozdĺž tokov,
11.4 vhodnými technickými, biologickými, ekologickými, ekonomickými a právnymi opatreniami prinavrátiť pôvodný charakter krajine v územiach dotknutých výraznou výstavbou, a to najmä pri vodnom diele Gabčíkovo, vodnom diele Kráľová a v budúcnosti zabezpečiť túto požiadavku aj pri výstavbe vodného diela na Váhu v úseku Sereď – Hlohovec,
11.5 v oblastiach pohorí a pahorkatín dodržiavať protierózne opatrenia, a to ako technického rázu (terasovanie, uprednostňovanie viacúčelového využívania územia pred jednoúčelovým – mozaiky rôznych spôsobov využitia, optimalizácia rozmerov a orientácie jednotlivých viničných parciel vzhľadom na vrstevnice), tak aj opatrení v rámci osevných postupov,
11.6 v lesnom hospodárstve zabezpečovať postupnú obnovu prirodzeného drevinového zloženia porastov, zabezpečovať obnovu porastov, zvyšovať podiel lesov osobitného určenia, zachovať pôvodné zvyšky klimaxových lesov,
11.7 pre lužné lesy v oblastiach Dunaja a jeho prítokov, nivy Váhu a Moravy zabezpečiť vodný režim, aby nenastalo odumieranie lesných porastov,
11.8 regulovať rozvoj rekreácie v lokalitách tvoriacich prvky územných systémov ekologickej stability, v lesných ekosystémoch využívať rekreačný potenciál v súlade s ich únosnosťou,
11.9 z hľadiska ochrany biodiverzity zachovať plochy s krovinovými spoločenstvami, vodnými plochami, lúkami, pieskovými presypmi a ďalšími biotopmi významnými ako genofondové lokality,
11.10 podporiť zvýšenie podielu nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie hlavne pozdĺž tokov, kanálov a ciest a v oblasti svahov terás Trnavskej pahorkatiny, Nitrianskej pahorkatiny, Chvojnickej pahorkatiny a Myjavskej pahorkatiny, výsadbu nových prvkov vegetácie riešiť v súlade s projektmi pozemkových úprav území,
11.11 citlivo zvažovať rekultivácie vo vinohradníckej oblasti Malých Karpát a Bielych Karpát v zmysle zachovania prirodzených biokoridorov pre menej pohyblivé živočíchy (pásy zelene popri poľných cestách aj v smere spádnic),
11.12 zvyšovať podiel ekostabilizačných prvkov budovaním protieróznych zábran a zvyšovaním podielu drevín vo veľkoplošných vinohradoch s eróziou,
11.13 uprednostňovať prirodzenú obnovu, dodržiavať prirodzené druhové zloženie drevín pre dané lesné typy (postupná náhrada nepôvodných drevín pôvodnými) pri obnove lesných porastov, na maximálne možnú mieru obmedziť ťažbu veľkoplošnými holorubmi,
11.14 vysadiť lesy v nivách riek, na plochách náchylných na eróziu a pri prameniskách, zakladať trávne porasty, chrániť mokrade a zachovať prírodné depresie, spomaliť odtok vody v upravených korytách, zachovať staré ramená a meandre v okolí Dunaja, Moravy, Váhu, Malého Dunaja, Čiernej vody, Myjavy a Chvojnice,
11.15 dodržať rámcové smernice pre tvrdé lužné lesy v rámci obnovy porastov s týmto cieľovým zastúpením: 40 – 50 % dub, 25 – 35 % jaseň, 15 – 25 % topoľ domáci, brest, hrab, lipa, osika, vŕba a vo zvyškoch mäkkých luhov dodržať pôvodné druhové zloženie (pôvodné druhy topoľov, osika, vŕba 100 %),
11.16 obnoviť lesné porasty v medzihrádzovom priestore Moravy špecifickou formou vzhľadom na periodické zaplavovanie územia (obnova menších plôch, výsadba starších sadeníc),
11.17 zabezpečiť, aby sa podmáčané územia s ornou pôdou v oblasti Podunajskej roviny zmenili na trvalé trávnaté plochy, resp. aby sa nechali zarásť vlhkomilnou vegetáciou,
11.18 usmerniť využívanie ornej pôdy v súlade s produkčným potenciálom a s ohľadom na náročnosť na vlhkosť a zrnitosť pôd, optimalizovať štruktúru pestovaných plodín v rámci osevných postupov,
11.19 regulovať používanie chemických prostriedkov z dôvodu ochrany vodných zdrojov v oblastiach chránených krajinných oblastí,
11.20 výrazne zvýšiť podiel nelesnej drevinnej vegetácie, ozeleniť vodné toky a kanály v oblastiach intenzívne poľnohospodársky využívanej krajiny; pri realizácii postupovať v súlade s projektmi pozemkových úprav,
11.21 zabezpečiť zladenie dopravných koridorov, sídel a iných technických prvkov s okolitou krajinou najmä v miestach konfliktov s prvkami územného systému ekologickej stability,
11.22 pri riešení problematiky v bodoch č. 11.1, 11.3, 11.11, 11.13, 11.15, 11.17 a 11.18 postupovať v súlade s projektmi pozemkových úprav; tie by mali zabezpečiť racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability.
12. Požiadavky na spracovanie podrobnejších riešení územného rozvoja vybraných problémových území
12.1 optimalizácia funkčného využitia ľavostranného zázemia vodného diela Gabčíkovo,
12.2 optimalizácia funkčného využitia Malého Žitného ostrova,
12.3 optimalizácia funkčného využitia vodnej nádrže Sĺňava, vodného diela Kráľová, navrhovaného vodného diela Sereď – Hlohovec a príslušných úsekov toku,
12.4 optimalizácia funkčného využitia Malého Dunaja,
12.5 územný systém ekologickej stability Trnavského kraja,
12.6 revitalizácia rozptýleného osídlenia v medziriečí Váhu a Malého Dunaja a podhorí Bielych Karpát,
12.7 revitalizácia krajiny dolného toku Váhu využitím potenciálu povrchových vôd a optimalizácia hospodárenia s týmito vodami,
12.8 revitalizácia krajiny dolného toku Moravy v súvislosti s banskou činnosťou a činnosťou vykonávanou banským spôsobom,
12.9 štúdia potenciálu turistiky a rekreácie, bonifikácia krajiny a návrh funkčno-priestorového systému rekreačných území,
12.10 štúdia antropogénne podmienených limitov funkčného využitia územia,
12.11 vývoj osídlenia, komunikačnej a sídelnej štruktúry vo vzťahu k stabilizácii a prirodzeným tendenciám vývoja,
12.12 porovnávacia štúdia dopravnej zaťaženosti územia,
12.13 vzťah medzi miestom bydliska, miestom pracoviska, zdravotným stavom a mortalitou,
12.14 veková a vzdelanostná štruktúra obyvateľstva a migračné tendencie vo vzťahu k využitiu vzdelanostného potenciálu,
12.15 posúdenie doterajšej účinnosti zriadenia Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitného ostrova a ochranných pásem ostatných vodných zdrojov v zmysle nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove.
II. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY
Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto:
1. Verejnoprospešné stavby dopravnej infraštruktúry
1.1 Cestná doprava
1.1.1 výstavba a rekonštrukcia južného cestného ťahu R 11,5/100 Bratislava – Dunajská Streda – Nové Zámky – Košice vrátane obchvatov sídel Báč, Dolný Bar, Dolný Štál,
1.1.2 cesta I/51 – rekonštrukcia ťahu Trnava – Sereď – Nitra,
1.1.3 rekonštrukcia cesty I/51 Trnava – Senica – Holíč – hranica Slovenskej republiky s Českou republikou vrátane obchvatov sídel Holíč, Senica, Jablonica na úseku Holíč – Trstín a obchvatov obcí Trstín, Bínovce, Boleráz, Šelpice,
1.1.4 cesta I/51 Holíč – preložka cesty,
1.1.5 cesta II/426 Skalica – prieťah mestom,
1.1.6 cesta I/51 Trnava – obchvat,
1.1.7 cesta II/500 – obchvaty obcí na úseku Kúty – Senica: Kúty, Čáry, Šaštín-Stráže,
1.1.8 cesta II/501 – smerová úprava trasy v úseku Plavecký Peter – Jablonica – Hradište s vyrovnaním trasy v úseku Plavecký Peter – Jablonica a prieťahom cez Jablonicu,
1.1.9 cesta II/581 Sobotište – prieťah obcou,
1.1.10 cesta II/590 Lakšárska Nová Ves – obchvat (vyrovnanie trasy),
1.1.11 hraničný priechod a most cez rieku Moravu na trase Moravský Svätý Ján – Hohenau,
1.1.12 nové premostenie v Piešťanoch na ceste II/499 a súvisiace preložky ciest I/61 a II/499,
1.1.13 diaľničný privádzač v úseku Leopoldov – Trakovice – II/513 a prieťah II/513 mestom Hlohovec,
1.1.14 smerová úprava severojužnej cestnej trasy Trnava – Sereď – Galanta – Dunajská Streda – Medveďov – hranica Slovenskej republiky s Maďarskou republikou – II/507, II/586 vrátane obchvatov obcí Mostová, Vozokany, Tomášikovo, Jahodná,
1.1.15 cesta I/75 Galanta – prieťah mestom,
1.1.16 nová trasa II/507 v úseku Dunajská Streda – Gabčíkovo pozdĺž železnice,
1.1.17 cesta I/63 Dolný Bar – preložka cesty,
1.1.18 vybudovanie cestného prepojenia medzi diaľničným privádzačom I/51 z Trnavy na diaľnicu D 1 a cestou III/051031 vo funkčnej triede B a kategórii MZ 14/60 prípadne MZ 9/60,
1.1.19 prebudovanie mimoúrovňovej križovatky na diaľničnom privádzači I/51 v nadväznosti na novonavrhované cestné prepojenie,
1.1.20 vybudovanie nového cestného prepojenia z priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu automobilov“ na mestský obchvat I/51 medzi železničnými traťami č. 120 a 133 s vybudovaním mimoúrovňovej križovatky tejto cesty s cestou I/51,
1.1.21 vybudovanie mimoúrovňového križovania cesty III/051031 so železničnou traťou č. 120.
1.2 Železničná doprava
1.2.1 vysokorýchlostné trate v Trnavskom kraji v južnosevernom prepojení Bratislava – Žilina – Katovice a v západovýchodnom prepojení Bratislava – Nitra – Košice – Ukrajina,
1.2.2 modernizácia hlavných železničných tratí zaradených do európskych multimodálnych koridorov Kúty – Bratislava – Štúrovo (traťová rýchlosť 160 km/hod.) a Bratislava – Púchov (traťová rýchlosť 160 km/hod.),
1.2.3 integrovaný systém prímestskej dopravy osôb v aglomerácii Bratislava (prepojenie s mestami Trnava – Leopoldov, Sereď, Šaľa – Nitra, Dunajská Streda),
1.2.4 zdvojkoľajnenie železničných tratí Trnava – Kúty a Leopoldov – Lužianky,
1.2.5 modernizácia trate Galanta – Leopoldov,
1.2.6 dobudovanie železničnej stanice Kúty,
1.2.7 vybudovanie vlečkového pripojenia priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu automobilov“ na trať č. 133 od križovania tejto trate s mestským obchvatom I/51.
1.3 Kombinovaná doprava
1.3.1 doplnenie schválených tratí podľa Európskej dohody o hlavných tratiach kombinovanej dopravy (AGTC) podpísanej v Ženeve o trať Bratislava – Palárikovo a ďalej po Košice,
1.3.2 výstavba terminálu kombinovanej dopravy v Seredi v nadväznosti na splavnenie rieky Váh,
1.3.3 výstavba terminálu kombinovanej dopravy v Medveďove.
1.4 Letecká doprava – modernizácia letiska v Piešťanoch
1.5 Vodná doprava
Postupné splavnenie Váhu v úseku Komárno – Žilina, ktoré obsahuje
1.5.1 vodné dielo Sereď – Hlohovec,
1.5.2 prístav Sereď,
1.5.3 rekonštrukciu Drahovského kanála,
1.5.4 plavebnú komoru Madunice,
1.5.5 plavebné pole Drahovce,
1.5.6 rekonštrukciu Biskupického kanála,
1.5.7 prístav Hlohovec,
1.5.8 prekladisko Piešťany.
2. Verejnoprospešné stavby vodného hospodárstva
2.1 Vodné diela
2.1.1 vodné diela v kategórii A (do 10 rokov): Sereď,
2.1.2 vodné diela v kategórii B (do 25 rokov): Prietrž,
2.1.3 vodné diela v kategórii C (po 25 rokoch): Sobotište a prevod vody Váh – Nitra,
2.1.4 Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros – dostavba.
2.2 Oblasť úpravy a revitalizácie tokov, znižovania povodňových rizík, zvyšovania využitia vysokoenergetického potenciálu a zabezpečenia vody pre hospodárske potreby
2.2.1 environmentálne opatrenia na Dunaji vrátane opatrení na vodnom diele Gabčíkovo z hľadiska povodňovej ochrany,
2.2.2 rekonštrukcia hrádze Moravy – km 71 – 110,
2.2.3 úprava toku Teplica v katastrálnom území Senica – Kunov,
2.2.4 ochranná hrádza Horná Streda – Piešťany,
2.2.5 rekonštrukcia častí hrádzí a odvodňovacích systémov na dolnom Váhu, Malom Dunaji, úpravy režimu podzemných vôd v oblasti vodného diela Kráľová,
2.2.6 rekonštrukcia hrádzí Klátovského ramena,
2.2.7 rekonštrukcia pravobrežnej hrádze Malého Dunaja,
2.2.8 hydroenergetické diela, dostavba vodného diela Gabčíkovo a vodného diela Sereď.
2.3 Oblasť zásobovania pitnou vodou
2.3.1 prívod pitnej vody zo Žitného ostrova smerom na Nitru,
2.3.2 rozšírenie zdrojov vody zo Žitného ostrova pre oblasti Záhoria a stredného Považia,
2.3.3 súbor stavieb – prívod vody zo Žitného ostrova pre Trnavu, Záhorie a stredné Považie,
2.3.4 skupinové vodovody Gabčíkovo, rozšírenie vodných zdrojov Senica – Holíč, prepojenie skupinových vodovodov,
2.3.5 skupinový vodovod Dunajská Streda – Jahodná – Trhová Hradská,
2.3.6 verejné vodovody v obciach Gáň, Čierna Voda, Radošovce, Drahovce, Bašovce, Ducové, Blahová, Bellova Ves, Blatná na Ostrove, Čakany, Dolný Bar, Dunajský Klátov, Holice, Horná Potôň, Horné Mýto, Hubice, Hviezdoslavov, Tomášikovo, Vozokany, Veľká Mača, Dolný Chotár, Galanta, Horné Saliby, Veľký Grob, Jánovce, Sobotište, Rovensko, Rohov, Rybky, Bílkove Humence, Smolinské, Kuklov a Borský Svätý Jur,
dobudovanie vodovodu v obciach Mokrý Háj, Lakšárska Nová Ves, Plavecký Peter, Častkov, Kúty, Čáry, Brodské, Unín a Chropov.
2.4 Oblasť odvádzania a čistenia odpadových vôd
2.4.1 Skalica – rekonštrukcia a intenzifikácia čistiarne odpadových vôd,
2.4.2 Holíč – rekonštrukcia a rozšírenie čistiarne odpadových vôd,
2.4.3 Trnava – spoločný kanalizačný zberač do čistiarne odpadových vôd Trnava – Majcichov – Malženice,
2.4.4 Trnava – odkanalizovanie obcí v povodí Parnej,
2.4.5 Trnava – čistiareň odpadových vôd, III. stupeň riešenia,
2.4.6 Hlohovec – dobudovanie čistiarne odpadových vôd,
2.4.7 Galanta – rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd,
2.4.8 vybudovanie kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v obciach Dubovce, Chropov, Kopčany, Koválovec, Letničie, Lopašov, Mokrý Háj, Oreské, Popudinské Močidľany, Prietržka, Radimov, Radošovce, Trnovec, Unín, Vrádište, Bílkove Humence, Borský Mikuláš, Borský Svätý Jur, Cerová, Čáry, Častkov, Hlboké, Hradište pod Vrátnom, Koválov, Kuklov, Lakšárska Nová Ves, Osuské, Plavecký Peter, Podbranč, Prietrž, Rohov, Rovensko, Rybky, Smolinské, Sobotište, Štefanov, Bašovce, Borovce, Dolný Lopašov, Drahovce, Dubovany, Ducové, Hubina, Kočín-Lančár, Krakovany, Moravany nad Váhom, Nižná, Ostrov, Pečeňady, Prašník, Rakovice, Ratnovce, Sokolovce, Šípkové, Šterusy, Trebatice, Veľké Kostoľany, Veľké Orvište, Veselé, Biely Kostol, Bíňovce, Bohdanovce nad Trnavou, Boleráz, Borová, Brestovany, Bučany, Buková, Cífer, Dlhá, Dobrá Voda, Dolná Krupá, Dolné Dubové, Dolné Lovčice, Dolné Orešany, Horná Krupá, Horné Dubové, Horné Orešany, Hrnčiarovce nad Parnou, Kátlovce, Košolná, Križovany nad Dudváhom, Lošonec, Majcichov, Malženice, Naháč, Opoj, Pavlice, Radošovce, Ružindol, Slovenská Nová Ves, Suchá nad Parnou, Šelpice, Špačince, Šúrovce, Trstín, Vlčkovce, Voderady, Zavar, Zeleneč, Zvončín, Bojničky, Červeník, Dolné Otrokovce, Dolné Trhovište, Dolné Zelenice, Dvorníky, Horné Otrokovce, Horné Trhovište, Horné Zelenice, Jalšové, Kľačany, Koplotovce, Madunice, Merašice, Pastuchov, Ratkovce, Sasinkovo, Siladice, Tekolďany, Tepličky, Trakovice, Žlkovce, Abrahám, Čierna Voda, Čierny Brod, Dolná Streda, Dolné Saliby, Dolný Chotár, Gáň, Horné Saliby, Hoste, Jánovce, Kajal, Košúty, Kráľov Brod, Matúškovo, Mostová, Pata, Pusté Sady, Pusté Úľany, Sládkovičovo, Šalgočka, Topoľnica, Trstice, Váhovce, Veľká Mača, Veľké Úľany, Veľký Grob, Vinohrady nad Váhom, Vozokany, Zemianske Sady, Báč, Baka, Baloň, Bellova Ves, Blahová, Blatná na Ostrove, Čakany, Čenkovce, Čiližská Radvaň, Dolný Bar, Dunajský Klátov, Holice, Horná Potôň, Horné Mýto, Horný Bar, Hviezdoslavov, Jahodná, Janíky, Jurová, Kľúčovec, Kostolné Kračany, Kráľovičove Kračany, Kútniky, Lúč na Ostrove, Macov, Mad, Malé Dvorníky, Medveďov, Michal na Ostrove, Mierovo, Nový Život, Ňárad, Ohrady, Okoč, Oľdza, Padáň, Pataš, Povoda, Sap, Štvrtok na Ostrove,Topoľníky, Trhová Hradská, Trstená na Ostrove, Veľká Paka, Veľké Blahovo, Veľké Dvorníky, Vieska, Vrakúň a Vydrany,
2.4.9 výstavba a dobudovanie čistiarní odpadových vôd Jahodná, Okoč, Bodíky, Šamorín II, Hubice, Dobrohošť – Vojka nad Dunajom, Baka – Trstená na Ostrove – Jurová, rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd Šamorín I., Veľký Meder a ľavobrežná kanalizácia v meste Piešťany.
3. Verejnoprospešné stavby energetiky
3.1 Elektroenergetika a teplárenstvo
3.1.1 Atómová elektráreň V1 Bohunice – postupná rekonštrukcia,
3.1.2 dostavba Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros,
3.1.3 rekonštrukcia distribučných sústav
a) vedenie 110 kV Senica – Holíč,
b) vedenie 110 kV Holíč – Hodonín,
c) rozvodňa 110/22 kV Senica,
d) vedenie 110 kV Senica – Jablonica,
e) rozvodňa 110/22 kV Piešťany,
f) vedenie 110 kV Trnava – Smolenice,
g) rozvodňa 220 kV Križovany nad Dudváhom,
h) rozvodňa 400 kV Križovany nad Dudváhom,
i) trafostanica 400/110 kV Križovany nad Dudváhom,
j) rozvodňa 110/22 kV Križovany nad Dudváhom,
k) rozvodňa 110 kV Križovany nad Dudváhom – Podunajské Biskupice,
l) rozvodňa 110/22 kV Šulekovo,
m) vedenie 400 kV Gabčíkovo – Levice,
3.1.4 trafostanica Čáry,
3.1.5 rekonštrukcia tepelných rozvodov – Trnava, II. etapa,
3.1.6 obnova tepelného zdroja na báze kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie – Trnava,
3.1.7 rekonštrukcia tepelných rozvodov – Trnava, III. etapa,
3.1.8 tepelná elektráreň 400/220 kV Križovany nad Dudváhom.
3.2 Plynárenstvo
3.2.1 piata línia tranzitného plynovodu, v tom inštalácia optokábla a zariadení na meranie a reguláciu,
3.2.2 podzemný zásobník zemného plynu Sereď,
3.2.3 konverzia uhľovodíkových ložísk na podzemné zásobníky zemného plynu,
3.2.4 magistrálny severojužný plynovod na území Slovenskej republiky,
3.2.5 plynofikácia obcí Nebojsa, Gáň, Jánovce, Tomášikovo, Vozokany, Ratnovce, Sokolovce, Nižná, Čáry, Smolinské, Kuklov, Borský Svätý Jur, Sobotište, Rovensko, Plavecký Peter, Jablonica, Rohov, Šterusy, Kočín-Lančár, Šípkové, Mokrý Háj, Trnovec, Koválovec, Unín, Oreské, Chropov, Horná Krupá, Šelpice, Bohdanovce nad Trnavou, Naháč, Šelpice, Podbranč a Častkov.
3.3 Ropný priemysel – sklad povinných zásob ropy – pohotovostný sklad 5 Bučany.
4. Odpadové hospodárstvo
4.1 spaľovňa Nemocnice s poliklinikou Galanta,
4.2 skládky komunálneho odpadu – Trnava, cesta na Zavar, Rakovice a Dolný Bar,
4.3 skládka komunálneho odpadu v pomoravskej oblasti okresu Senica.
Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.