Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o ochrane pred povodňami. 181/1969 účinný od 13.04.1971 do 31.03.1975

§ 5
Osobitné povodňové orgány a ich pôsobnosť

(1)
Osobitné povodňové orgány sú
a)
Ústredná povodňová komisia na Slovensku,
b)
povodňové komisie národných výborov.
(2)
Za nebezpečenstva povodne ohrozujúcej rozsiahle územie spravidla viac okresov alebo za povodne, keď hrozia vážne straty na životoch a majetku, ústredné riadenie a dozor nad výkonom ochrany pred povodňami vykonáva Ústredná povodňová komisia na Slovensku ako orgán vlády Slovenskej socialistickej republiky.*) Táto komisia koordinuje výkon pôsobnosti Ministerstva lesného a vodného hospodárstva, Ministerstva vnútra a ďalších ministerstiev a iných orgánov štátnej správy.
(3)
Povodňové komisie národných výborov za nebezpečenstva povodne a za povodne na území národného výboru operatívne riadia a koordinujú výkon ochrany pred povodňami (zabezpečovacie a záchranné práce); sú podriadené aj povodňovej komisii národného výboru vyššieho stupňa, okresné povodňové komisie aj Ústrednej povodňovej komisii na Slovensku.
(4)
Okresné národné výbory, Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy a Mestský národný výbor v Košiciach (ďalej len „okresné národné výbory“) zriadia pre svoje územie povodňovú komisiu (ďalej len „okresná povodňová komisia“), pre územie obce (mesta) zriadi ju podľa potreby miestny (mestský) národný výbor.

§ 8
Stupne povodňovej aktivity

(1)
Stupne povodňovej aktivity sú situácie, určené v povodňových plánoch, keď sa uvádzajú do činnosti zložky ochrany pred povodňami, a to:
- stav bdelosti ako I. stupeň,
- stav pohotovosti ako II. stupeň a
- stav ohrozenia ako III. stupeň.
(2)
Stav bdelosti nastáva:
a)
pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne, keď voda v toku má stúpajúcu tendenciu (spravidla je to stav, keď voda vystúpi z koryta a dosiahne pätu hrádze; na neohrádzovaných tokoch je to stav, keď hladina vody dosiahne brehovú čiaru),
b)
pri očakávanom náhlom odmäku podľa meteorologických predpovedí;
c)
pri vnútorných vodách, keď hladina vonkajších vôd je vyššia ako hladina vnútorných vôd.
(3)
Stav pohotovosti sa vyhlasuje
a)
na tokoch pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne, ak voda má stúpajúcu tendenciu,
b)
pri začiatku odmäku, keď podľa predpovedí možno očakávať rýchle stúpanie hladín na tokoch, alebo pri očakávanom odchode ľadov,
c)
pri vnútorných vodách, keď ich možno prečerpávať s plným využitím kapacity čerpacej stanice nepretržitou prevádzkou pri dodržaní maximálnej hladiny určenej schváleným manipulačným poriadkom.

Na neohrádzovaných tokoch zodpovedá pohotovosti spravidla stav, keď voda v koryte presiahne brehovú čiaru a hrozí, že vystúpi z koryta.
(4)
Stav ohrozenia sa vyhlasuje
a)
na tokoch pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne; pri nižšom stave vody, keď na ohrádzovanom toku stav pohotovosti trvá už 20 dní alebo menej, ak sú hrádze premočené, a za iných nepredvídaných okolností, ktoré môžu zaviniť hospodárske škody väčšieho rozsahu,
b)
pri odchode ľadov, keď je priame nebezpečenstvo tvorby ľadových zátarás alebo sa už zátarasy začali tvoriť,
c)
pri vnútorných vodách, keď pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu prevádzkovú hladinu určenú schváleným manipulačným poriadkom.

Na neohrádzovaných tokoch stav ohrozenia vzniká, keď bezprostredne hrozí nebezpečenstvo, že voda pri stúpajúcej hladine vystúpi z koryta, alebo keď vystúpi z koryta toku v rozsahu, ktorý môže mať za následok značné škody.
(5)
Za povodňovej situácie, keď sa voda preliala cez korunu hrádze alebo sa hrádza pretrhla, pri záplave spôsobenej ľadovou zátarasou alebo nedostatočným výkonom čerpacej stanice pri jej nepretržitej prevádzke a plnom využití na odvádzanie vnútorných vôd trvá stav ohrozenia z dôsledkami vyplývajúcimi z povodňových plánov a z opatrení potrebných na obmedzenie následkov povodne a jej zdolanie.
(6)
Stav pohotovosti a ohrozenia sa odvoláva, keď
a)
stav vody v toku klesne pod hladinu určenú v povodňových plánoch alebo keď pominú javy, ktoré vyvolali stav pohotovosti a ohrozenia [odsek 3 písm. a) a odsek 4 písm. a)],
b)
voda, ktorá vnikla na ochranné územie, je v prevažnej miere odvedená do toku a sú vykonané technické opatrenia na zamedzenie škôd,
c)
pri odchode ľadov prestane stav uvedený v odseku 3 písm. b) a odseku 4 písm. b),
d)
pri vnútorných vodách prestane stav uvedený v odseku 3 písm. c) a odseku 4 písm. c).

§ 10
Zloženie osobitných povodňových orgánov

(1)
Predsedom Ústrednej povodňovej komisie na Slovensku je minister lesného a vodného hospodárstva. Komisia má ďalej podpredsedu a členov, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej socialistickej republiky, a ďalších členov, ktorých na základe splnomocnenia vlády vymenúva a odvoláva predseda Ústrednej povodňovej komisie na Slovensku.
(2)
Okresná povodňová komisia má predsedu, ktorým je predseda okresného národného výboru, a členov, ktorými sú spravidla vedúci odboru vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, finančného odboru a dopravného odboru, náčelník okresnej inšpekcie požiarnej ochrany, náčelník okresného oddelenia Verejnej bezpečnosti, zástupca vodohospodárskej organizácie pre správu tokov, zástupca Štátnej melioračnej správy, náčelník okresnej vojenskej správy, okresný hygienik a zástupcovia ďalších orgánov a organizácií. Miestne (mestské) povodňové komisie sú zložené obdobne ako okresné povodňové komisie.

§ 11
Poradné a výkonné orgány osobitných povodňových orgánov

(1)
Osobitné povodňové orgány si zriaďujú výkonné orgány a poradné zložky, ak je to účelné a potrebné na plnenie úloh.
(2)
Ústredná povodňová komisia na Slovensku má technický štáb ako svoj odborný poradný a výkonný orgán. Vedúceho technického štábu, jeho zástupcov a členov štábu vymenúva a odvoláva predseda Ústrednej povodňovej komisie na Slovensku; vedúceho technického štábu vymenúva z radov vodohospodárskych odborníkov, jeho prvého zástupcu z radov pracovníkov Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky, druhého zástupcu z radov vodohospodárskych odborníkov; ostatných členov štábu vymenúva z radov odborných vodohospodárskych pracovníkov a z pracovníkov iných orgánov a organizácií.
(3)
Technický štáb Ústrednej povodňovej komisie pripravuje a predkladá Ústrednej povodňovej komisii návrhy rozhodnutí a opatrení a vykonáva jej rozhodnutia a opatrenia. Plní najmä tieto úlohy:
a)
navrhuje vyhlásiť a odvolať stupne povodňovej aktivity pre územie niekoľkých okresných národných výborov, ak ich nevyhlásili alebo neodvolali príslušné orgány okresných národných výborov,
b)
spolupracuje s okresnými povodňovými komisiami a podľa potreby vyžaduje pomoc národných výborov na zabezpečovacie práce vo väčšom rozsahu, ako predpokladajú povodňové plány,
c)
sleduje vývoj povodňovej situácie a podľa jej vývoja upozorňuje príslušné okresné povodňové komisie na nevyhnutnosť záchranných prác,
d)
vyžaduje pomoc jednotiek Československej ľudovej armády,
e)
za nebezpečenstva rozsiahlej povodne alebo za povodne, ktorá môže zapríčiniť vážne škody na životoch a majetku, riadi priamo pracovné sily a vecné prostriedky určené na zásah, jednotky Československej ľudovej armády prostredníctvom zástupcu vojenskej správy člena technického štábu a veliteľov jednotiek,
f)
dáva súhlas na mimoriadnu manipuláciu na vodohospodárskych dielach a zariadeniach za nebezpečenstva povodne, za povodne a pri odchode ľadov a na zamýšľané uvoľňovanie ľadových celín a zátarás výbušninami*) na celom území Slovenskej socialistickej republiky.
(4)
V prípade nebezpečenstva z omeškania vedúci technického štábu rozhoduje o vykonaní neodkladných opatrení, ktoré sa vyžadujú od Ústrednej povodňovej komisie na Slovensku, a dodatočne ich predkladá na schválenie komisii a jej technickému štábu.
(5)
Okresné povodňové komisie si podľa potreby zriaďujú ako odborné poradné a výkonné orgány technické štáby.

§ 12
Povinnosti a úlohy správcov vodných tokov a objektov

(1)
Orgány a organizácie, ktorým prislúcha starostlivosť o vodný tok (ďalej len správa, resp. správca vodného toku), alebo majú v správe diela a objekty na tokoch alebo pri nich v dosahu ohrozenia, sú povinné vykonávať vlastnými pracovnými silami a vecnými prostriedkami opatrenia na ochranu pred povodňami a na zmiernenie ich škodlivých účinkov. Sú tiež povinné vypracovať plány zabezpečovacích prác, obstarať vecné prostriedky v potrebnom množstve na ochranu pred povodňami, účelne ich rozmiestniť a zabezpečiť pracovné sily pre prípad použitia týchto prostriedkov.
(2)
Na rozostavaných stavbách na vodných tokoch a v inundačnom území na častiach stavby, ktoré investor neprevzal od dodávateľa, a na zariadeniach staveniska týchto stavieb vykonávajú ochranu pred povodňami dodávateľské organizácie. Sú povinné vypracovať plán opatrení na ochranu pred povodňami a prerokovať ho so správcom toku.
(3)
Na splavných tokoch a vodných nádržiach ako vodných cestách za veľkých vôd zabezpečujú ochranu plavidiel a zariadení slúžiacich plavbe organizácie, ktoré vykonávajú prevádzku plavidiel a spravujú zariadenia slúžiace plavbe. Pritom sa riadia pokynmi orgánov štátnej plavebnej správy.
(4)
Správcovia vodných tokov v rámci úloh a povinností uvedených v ods. 1 sú povinní najmä:
a)
pripravovať plány zabezpečovacích prác na toku, obstarávať v potrebnom množstve a druhoch vecné prostriedky, ako aj pracovné sily na pohotové uskutočnenie týchto prác a materiály umiestniť a uskladniť na miestach určených plánom;
b)
organizovať a vykonávať zabezpečovacie práce na vodných tokoch v ich správe, ako aj na objektoch, ktoré majú v správe na tokoch a pri nich v dosahu ohrozenia;
c)
vyhotoviť súpis lokalít, ktoré sú v prípade veľkej vody ohrozené povodňami, a súpis objektov na vodnom toku alebo pri ňom, ktoré môžu zvýšiť nebezpečenstvo povodne alebo ľadovej zátarasy (stavebné objekty, ako lávky, mosty a pod.);
d)
vykonávať za nebezpečenstva povodne alebo za povodne mimoriadnu manipuláciu na vodohospodárskych dielach a zariadeniach so súhlasom alebo podľa pokynov Ústrednej povodňovej komisie na Slovensku (vedúceho jej technického štábu);
e)
zabraňovať vzniku ľadových zátarás rozrušovaním a nasekávaním ľadov, postarať sa o odstraňovanie ľadových celín, ak hrozí nebezpečenstvo tvorby ľadových zátarás; ľadové zátarasy s použitím výbušnín rozrušujú len so súhlasom alebo podľa pokynov Ústrednej povodňovej komisie na Slovensku (vedúceho jej technického štábu);
f)
zriadiť a vykonávať na toku hlásnu a varovnú službu v spolupráci s národnými výbormi podľa odborných pokynov Hydrometeorologického ústavu v Bratislave a včas upozorniť národné výbory na nebezpečenstvo povodne cieľom prípravy záchranných prác a prípadnej ich pomoci pri výkone zabezpečovacích prác;
g)
vyžadovať v prípade potreby pomoc Československej ľudovej armády pri zabezpečovacích prácach prostredníctvom Ústrednej povodňovej komisie na Slovensku.
(5)
Vodohospodárske organizácie pre správu vodných tokov riadené Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva organizujú podľa smerníc Ministerstva lesného a vodného hospodárstva a Ministerstva vnútra zostavovanie povodňových plánov v časti zabezpečovacích prác za ucelené časti povodní a zostavujú návrhy povodňových plánov aj na základe častí spracovaných ostatnými správcami vodných tokov a objektov na tokoch a pri nich v dosahu ohrozenia.
(6)
Vodohospodárske organizácie pre správu vodných tokov riadené Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva koordinujú výkon zabezpečovacích prác ostatných správcov vodných tokov a objektov na tokoch v celom povodí a poskytujú im na požiadanie odbornú technickú a podľa svojich možností aj materiálovú pomoc.

§ 19
Náklady na povodňovú ochranu

(1)
Orgány, organizácie a občania uhradzujú zo svojich prostriedkov náklady, ktoré im vzniknú vlastnými opatreniami na ochranu ich majetku (majetku v ich správe alebo užívaní) pred povodňami.
(2)
Náklady na zabezpečovacie práce na tokoch uhrádzajú orgány a organizácie, ktoré vykonávajú správu vodných tokov.
(3)
Náklady na záchranné práce okrem nákladov podľa odseku 1 uhradzujú okresné národné výbory.