Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o pracovnoprávnych vzťahoch pri súkromnom podnikaní občanov 121/1990 účinný od 29.05.1992 do 31.12.1996

Na pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú pri súkromnom podnikaní občanov, sa vzťahuje Zákonník práce (ďalej len „zákonník“), pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak.

Kde zo zákonníka vyplývajú práva alebo povinnosti organizácii1) alebo vedúcemu organizácie,2) rozumie sa tým na účely tohto nariadenia občan, ktorý je oprávnený podnikať podľa osobitného predpisu3) (ďalej len „podnikateľ“).

Ak u podnikateľa pôsobí odborová organizácia, platia pre pracovnoprávne vzťahy ustanovenia zákonníka, ktoré upravujú pôsobnosť odborov.

Pre pracovnoprávne vzťahy medzi podnikateľom a pracovníkom sa nepoužijú tieto ustanovenia zákonníka: § 9 ods. 4, § 26, § 27 ods. 1, 3, 4 a 5, § 35 ods. 3, § 65, 68, § 74 písm. b), e) a g), § 85, 140, § 176 ods. 4, § 185 ods. 1, ods. 2 časť vety za bodkočiarkou a ods. 5 druhá veta, § 186, 227, § 249 až 251 a § 269 ods. 1.

Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby pracovný čas bol rozvrhnutý rovnomerne na jednotlivé týždne, môže podnikateľ s pracovníkom dohodnúť rozvrhnutie pracovného času nerovnomerne, prípadne za podmienok ustanovených v nariadení vlády Československej socialistickej republiky4) [§ 92 ods. 3 písm. b) zákonníka] dohodnúť odchylne nepretržitý odpočinok v týždni; priemerný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom alebo v období celého kalendárneho roka, presahovať hranicu určenú pre týždenný pracovný čas.

Podnikateľ môže pracovníkom zabezpečovať stravovanie a vhodné nápoje priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti; pritom môže pracovníkom poskytnúť príspevok až do výšky 10,– Kčs denne. Stravovanie podľa predchádzajúcej vety musí zodpovedať zásadám správnej výživy.

Smrťou podnikateľa prechádzajú na jeho dedičov práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov.7)

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. májom 1990.