Články k predpisu 447/2015
-
1.MIESTNY POPLATOK ZA ROZVOJ PO 4 ROKOCH: NÁVRH NA ÚPRAVU [1] [2]
Dátum vydania: 23.06.2020 Autor: Mgr., Ján Mazúr, PhD. Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore Relevancia k §: 90%
MIESTNY POPLATOK ZA ROZVOJ PO 4 ROKOCH: NÁVRH NA ÚPRAVU [1] [2]
Abstrakt
Vkontexte veľkých investičných dlhov do infraštruktúry miestnych samospráv a nedokončenej fiškálnej decentralizácie bol pred 5 rokmi do slovenského právneho poriadku prijatý miestny poplatok za rozvoj. S jeho príchodom došlo k zvýšeniu finančných zdrojov obcí a miest na ich rozvoj, najmä v nadväznosti s novými developerskými projektami v meste. Poplatok však plní okrem alokačnej funkcie aj funkciu internalizácie nákladov spojených s potrebnou infraštruktúrou u developera, ktorého projekt má z tejto novej infraštruktúry ťažiť, čím umožňuje adresnejšie plnenie alokačnej funkcie. Cieľom príspevku je (i) poskytnúť ucelený pohľad na problematiku miestneho poplatku za rozvoj s prepojením na teoretický základ financovania infraštruktúrnych investícií, (ii) rámcovo zhodnotiť zákonné mechanizmy jeho fungovania a praktickú stránku jeho využitia, a v neposlednom rade (iii) načrtnúť riešenia identifikovaných nedostatkov. V príspevku ponúkame konceptuálny posun smerom k intenzívnejšej spolupráci samospráv s poplatníkmi pri využívaní poplatku za rozvoj, čo však naráža na aktuálne právne limity.
Zobraziť kompletné znenie článku na portáli Judikáty.info
Kľúčový výraz
predmet poplatku za rozvoj
Zobraziť všetky články autora Mgr., Ján Mazúr, PhD.
Vkontexte veľkých investičných dlhov do infraštruktúry miestnych samospráv a nedokončenej fiškálnej decentralizácie bol pred 5 rokmi do slovenského právneho poriadku prijatý miestny poplatok za rozvoj. S jeho príchodom došlo k zvýšeniu finančných zdrojov obcí a miest na ich rozvoj, najmä v nadväznosti s novými developerskými projektami v meste. Poplatok však plní okrem alokačnej funkcie aj funkciu internalizácie nákladov spojených s potrebnou infraštruktúrou u developera, ktorého projekt má z tejto novej infraštruktúry ťažiť, čím umožňuje adresnejšie plnenie alokačnej funkcie. Cieľom príspevku je (i) poskytnúť ucelený pohľad na problematiku miestneho poplatku za rozvoj s prepojením na teoretický základ financovania infraštruktúrnych investícií, (ii) rámcovo zhodnotiť zákonné mechanizmy jeho fungovania a praktickú stránku jeho využitia, a v neposlednom rade (iii) načrtnúť riešenia identifikovaných nedostatkov. V príspevku ponúkame konceptuálny posun smerom k intenzívnejšej spolupráci samospráv s poplatníkmi pri využívaní poplatku za rozvoj, čo však naráža na aktuálne právne limity.
Zobraziť kompletné znenie článku na portáli Judikáty.info
Kľúčový výraz
predmet poplatku za rozvoj
Priradené k predpisu:
447/2015 | paragrafy: 3 |
Vydané: | 23.06.2020 |
Autor: | Mgr., Ján Mazúr, PhD. |
Zdroj: | Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta |
Udalosť: | Míľníky práva v stredoeurópskom priestore |
Zobraziť všetky články autora Mgr., Ján Mazúr, PhD.