„(2)
Právne úkony vo veciach služobného pomeru policajtov robia v mene policajného zboru služobné orgány, ktorými sú:
a)
minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo vzťahu k riaditeľovi Federálneho policajného zboru, k policajtom povolaným na plnenie úloh Federálneho ministerstva vnútra1) a k policajtom zaradeným v službách Federálneho policajného zboru, ktorých minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vyčlenil do svojej podriadenosti,1)

b)
náčelník vojenskej zložky Kancelárie prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo vzťahu k riaditeľovi Zboru hradnej polície,

c)
riaditeľ policajného zboru vo vzťahu k ostatným policajtom,

d)
vedúci organizačných celkov vo vzťahu k im podriadeným policajtom, v rozsahu ustanovenom ministrom vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo riaditeľom policajného zboru.

(3)
Vo vzťahu k policajtom uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) má minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a náčelník vojenskej zložky Kancelárie prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tú istú právomoc ako riaditeľ policajného zboru podľa § 114 a 117 vo vzťahu k policajtom uvedeným v odseku 2 písm. c).“.

„c)
spĺňa vzdelanie ustanovené pre funkciu, do ktorej má byť ustanovený; do 31. decembra 1996 možno udeliť výnimku, a to iba na základe rozhodnutia ministra vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, náčelníka vojenskej zložky Kancelárie prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo riaditeľa policajného zboru,“.

㤠5
Skúšobná doba
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru sa môže dojednať skúšobná doba, a to najdlhšie na šesť mesiacov.

(2)
Dojednanú skúšobnú dobu možno so súhlasom policajta skrátiť, ak policajt dosahuje v priebehu skúšobnej doby veľmi dobré výsledky vo výkone služby.

(3)
Ak policajt nemohol konať službu v skúšobnej dobe pre prekážky v službe, započítava sa mu do skúšobnej doby iba doba, po ktorú nemohol konať službu pre chorobu alebo úraz, ale najviac v rozsahu desiatich dní.

(4)
V skúšobnej dobe nesmie policajt samostatne vykonávať služobné zákroky a služobné úkony.1)“.

㤠8a
Zapožičanie hodnosti
Policajtovi možno zapožičať vyššiu hodnosť, než ktorú má, pokiaľ to vyžaduje výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo ktorej výkonom bol poverený. Vyššiu hodnosť možno policajtovi zapožičať iba na dobu, po ktorú to vyžaduje výkon funkcie, do ktorej bol policajt ustanovený alebo ktorej výkonom bol poverený. Policajtovi, ktorému sa zapožičala vyššia hodnosť, patria práva a povinnosti súvisiace s touto hodnosťou.“.

㤠10a
Poverenie výkonom funkcie
Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže byť policajt na dobu najdlhšie šesť mesiacov poverený výkonom inej funkcie rovnakej úrovne alebo funkcie vyššej úrovne, než do ktorej bol ustanovený. Po dobu, po ktorú policajt vykonáva inú funkciu na základe poverenia, nemožno do funkcie, do ktorej bol ustanovený predtým, ustanoviť iného policajta.“.

„e)
nespĺňa vzdelanie ustanovené pre funkciu, do ktorej bol ustanovený, a nie je ani študentom školy, po ktorej absolvovaní by spĺňal vzdelanie pre funkciu, do ktorej bol ustanovený, napriek tomu, že od jeho prijatia do služobného pomeru uplynuli dva roky,“.

Na konci odseku 1 sa pripája veta: „ Policajta možno podľa písmena a) premiestniť alebo preložiť iba s jeho súhlasom.“.

V odseku 3 sa za slovo „byť“ vkladajú slová „premiestnený na inú funkciu v mieste toho istého služobného pôsobiska alebo“.

V odseku 4 sa slovo „funkčný“ nahrádza slovom „tarifný“.

„a)
preňho v dôsledku organizačných zmien nie je iné zaradenie alebo nesúhlasí s premiestnením alebo preložením podľa § 11 ods. 1 písm. a),“.

V ustanovení pod písmenom b) sa slovo „previesť“ nahrádza slovami „premiestniť alebo preložiť“.

„(2)
Ako disciplinárny priestupok sa vybavuje tiež konanie policajta, ktoré má znaky priestupku, pokiaľ tak ustanovuje osobitný zákon.6)

6) § 10 ods. 1 písm. a) zákona ČNR č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.
§ 10 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.“.

㤠96
Odchodné
(1)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením podľa § 16 ods. 1 písm. a) až c) a odseku 2 písm. a), patrí odchodné, ak jeho služobný pomer trval aspoň šesť rokov.

(2)
Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, je odchodné za šesť rokov trvania služobného pomeru suma vo výške posledného hrubého mesačného služobného príjmu a zvyšuje sa za každý ďalší ukončený rok služobného pomeru o jednu polovicu hrubého mesačného služobného príjmu, najviac však do výšky jeho deväťnásobku.

(3)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením podľa § 16 ods. 1 písm. c), sa odchodné znižuje o dve tretiny.

(4)
Policajtovi, ktorý je po skončení služobného pomeru bezprostredne prijatý do iného služobného pomeru, odchodné nepatrí, pokiaľ sa mu nárok na odchodné zachová aj v tomto inom služobnom pomere.“.

㤠97
Platové vyrovnanie
(1)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením podľa § 16 ods. 1 písm. a) a nemá nárok na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo na príspevok za službu, patrí platové vyrovnanie. Platové vyrovnanie do výšky posledného čistého služobného príjmu mu patrí po dobu zárobkovej činnosti alebo po dobu, po ktorú je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,16a) najdlhšie však 12 mesiacov od skončenia služobného pomeru.

(2)
Príjemca platového vyrovnania je povinný platiteľovi platového vyrovnania oznámiť do ôsmich dní zmeny skutočností rozhodných pre trvanie nároku na platové vyrovnanie a jeho výplatu. Ak bol príjemca platového vyrovnania písomne vyzvaný, aby osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na platové vyrovnanie a jeho výplatu, je povinný výzve vyhovieť. Ak tak neurobí v určenej lehote, možno mu výplatu platového vyrovnania zastaviť, pokiaľ bol na tento následok vo výzve upozornený.

16a) Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.“.

Odsek 3 včítane poznámky znie:

„(3) Príspevok podľa predchádzajúcich odsekov však nesmie presiahnuť najvyššiu výmeru starobného dôchodku.16b)

„(3)
Príjemca príspevku je povinný platiteľovi príspevku oznámiť do ôsmich dní zmeny skutočností rozhodných pre trvanie nároku na príspevok a jeho výplatu. Ak bol príjemca príspevku písomne vyzvaný, aby osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na príspevok a jeho výplatu, je povinný výzve vyhovieť. Ak tak neurobí v určenej lehote, možno mu výplatu príspevku zastaviť, pokiaľ bol na tento následok vo výzve upozornený.

16b) § 24 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.“.

„(8)
Ak je do služobného pomeru podľa tohto zákona prijatý občan, ktorý bol v inom služobnom pomere, započítava sa mu dĺžka služby v tomto inom služobnom pomere, ako aj nároky s tým súvisiace, ako keby túto službu konal v služobnom pomere podľa tohto zákona.“.