Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony 239/2023 účinný od 01.07.2023
Platnosť od: | 29.06.2023 |
Účinnosť od: | 01.07.2023 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Oblasť: | Štátna správa, Zodpovednosť v občianskom práve, Všeobecné súdnictvo, Osobné práva, Notárstvo, Právo na súdnu ochranu |
Originál dokumentu: |
Zobraziť iba vybrané paragrafy: | Zobraziť |
UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE!
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákona č. 344/2018 Z. z., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 187/2021 Z. z., zákona č. 512/2021 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z., zákona č. 375/2022 Z. z. a zákona č. 398/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Doterajšie písmená b) až h) sa označujú ako písmená a) až g).
„(4)
Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom ten, komu z rozhodnutia alebo opatrenia priamo vyplýva právo alebo povinnosť.
(5)
Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom aj ten, kto o sebe tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením by mohol byť priamo dotknutý na svojich právach a povinnostiach a požiadal správny súd, aby s ním ako s ďalším účastníkom konania konal. Správny súd o takejto žiadosti rozhodne uznesením.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 6.
„(1)
Ak je v tej istej veci počet účastníkov a osôb zúčastnených na konaní väčší ako dvadsať, správny súd môže vykonať doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou. O tomto spôsobe doručovania musí správny súd účastníkov konania vopred upovedomiť.“.
Doterajší text sa označuje ako odsek 2.
„(1)
Ak predseda senátu nariadi pojednávanie, pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní.“.
Doterajšie odseky 1 až 3 sa označujú ako odseky 2 až 4.
„(4)
Konanie týkajúce sa preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu je vždy neverejné.“.
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
„(4)
Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v žalobnom návrhu musí uviesť aj výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia a z akých dôvodov sa ho domáha.“.
„(3)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, môže priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho žalobca domáha.
(4)
Správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.
(5)
Správny súd poskytne primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce.“.
„§ 251
(1)
Ak správny súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia.
(2)
Omeškanie žalovaného so splnením povinnosti v lehote podľa odseku 1 má bez potreby osobitného upozornenia rovnaké následky ako omeškanie s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“.
„(2)
Ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1, žalobca môže žalobu zmeniť na žalobu podľa § 252 ods. 2.“.
„i)
o dočasnom pozastavení účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia.“.
„(2)
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia.
(3)
Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu, pri správnej žalobe vo veciach zaistenia v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu žalovanému orgánu verejnej správy.“.
„c)
ak nie je prípustná podľa § 439,“.
„(3)
Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy je v súlade so zákonom a správny súd ho zrušil, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne.“.
„§ 493e
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2023
Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
§ 493f
Osobitné prechodné ustanovenia
(1)
Žalobou na obnovu konania možno napadnúť aj právoplatné rozhodnutie správneho súdu vydané do 30. júna 2016.
(2)
Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd podľa § 10, v ktorého obvode má sídlo žalovaný, ak odseky 3 a 4 neustanovujú inak.
(3)
Žalobu na obnovu konania vo veciach zodpovedajúcich veciam podľa § 11 písm. a) až g) prejedná najvyšší správny súd.
(4)
Ak nemožno určiť príslušnosť podľa odseku 2, je na konanie príslušný Správny súd v Banskej Bystrici.“.
Čl. II
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z. a zákona č. 412/2012 Z. z. sa mení takto:
„§ 9
Nesprávny úradný postup
(1)
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2)
Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
(3)
Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu verejnej moci v rámci súdneho konania alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Náhradu škody spôsobenú takýmto úradným postupom je možné uplatniť len podľa § 5 a 6 a za podmienok tam uvedených.
(4)
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
(5)
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
(6)
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.“.
Čl. III
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 374/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 301/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 275/2018 Z. z., zákona č. 282/2019 Z. z., zákona č. 62/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z. a zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č.150/2022 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z. a zákona č. 8/2023 Z. z. sa mení takto:
„(11)
Notársky rozvrh môže byť založený na
a)
systéme náhodného výberu, podľa ktorého sa notári poverujú konaním a rozhodovaním v konaní o dedičstve spôsobom uvedeným v odseku 1,
b)
časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní konaním a rozhodovaním v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka,
c)
obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, pričom notársky obvod môže byť vytvorený pre jeden notársky úrad alebo viaceré notárske úrady so sídlom v tej istej obci,
d)
kombinácii systémov podľa písmen a) a c) alebo podľa písmen b) a c).“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2023.
Boris Kollár v. r. Ľudovít Ódor v. r.