Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok). 141/1961 účinný od 01.09.2004 do 31.12.2004

Vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

24

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 14.1.2004 prijala uznesenie č. 26, ktorým schválila Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004. Prioritnou legislatívnou úlohou pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je, v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do EÚ, predložiť aj návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predkladaný návrh zákona tvorí integrálnu súčasť plnenia záväzkov Slovenskej republiky v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie, a to v kontexte kapitoly 24 – Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra. Návrh je vyjadrením implementácie Rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi do právneho poriadku Slovenskej republiky, a tým naplnenia zmyslu jeho vzniku aj v podmienkach spolupráce slovenských justičných orgánov s orgánmi iných členských štátov EÚ.

Spomenuté dôvody vzniku rámcového rozhodnutia ako legislatívneho vyjadrenia záverov Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999, spočívajú v zrušení formálnych postupov vydávania osôb medzi členskými štátmi v prípade osôb, ktoré unikajú pred spravodlivosťou po tom, ako boli s konečnou platnosťou odsúdené, rovnako ako urýchlenie vydávacích postupov v prípade osôb podozrivých zo spáchania trestného činu. Jedným z principiálnych základov EÚ je budovanie zóny slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, aj prostredníctvom zrušenia vydávania osôb medzi členskými štátmi a jeho nahradenia systémom vydávania osôb medzi súdnymi orgánmi. Zároveň zavedenie nového zjednodušeného systému vydávania odsúdených alebo podozrivých osôb pre účely výkonu rozsudku alebo trestného stíhania umožňuje odstrániť zložitosť a prípadné prieťahy pri existujúcich vydávacích postupoch.

Pre Slovenskú republiku má význam tento návrh zákona aj z pohľadu skutočnosti, že tradičné vzťahy spolupráce, ktoré až doteraz existovali medzi členskými štátmi, by mal nahradiť systém voľného pohybu súdnych rozhodnutí v trestných veciach, vrátane predbežných a konečných rozhodnutí. Európsky zatykač zavedený rámcovým rozhodnutím a implementáciou predkladaným návrhom je prvým konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa aplikuje zásada vzájomného uznávania, označovaná Európskou radou ako základný kameň spolupráce v oblasti súdnictva.

Návrh zákona spomenutou implementáciou rámcového rozhodnutia nahrádza tradičné extradičné konanie v zmysle ustanovení Trestného poriadku, upravuje podmienky a rozsah použitia európskeho zatýkacieho rozkazu, spôsob styku, zasielanie písomností (uplatnenie zásady bezprostredného a priameho styku) medzi justičnými orgánmi a špecifické postupy a náležitosti konania v zmysle aplikácie spomenutého rozkazu.

Vláda Slovenskej republiky svojími uzneseniami č. 780/2002 z 10.7.2002 a č. 983/2003 z 14.10.2003 uložila ministrom zabezpečiť do príslušných návrhov slovenských všeobecne záväzných predpisov transpozíciu konkrétnych určených smerníc a rámcových rozhodnutí orgánov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v ich gestorstve, a to v termíne zosúladenom so vstupom a prijatím Slovenskej republiky do Európskej únie dňom 1.5.2004. Dokončenie niektorých úloh v trestnej legislatíve požaduje aj Súhrnná monitorovacia správa EK o pripravenosti SR na členstvo v EÚ. Pripravovaný návrh komplexnej rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku nenadobudne účinnosť v uvedenom termíne, a preto je nutné riešiť úlohu aj čiastkovou novelizáciou Trestného zákona a Trestného poriadku. Úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb je však vzhľadom na svoj rozsah a zásah do celkovej štruktúry trestných kódexov prenechaná na uvedenú rekodifikáciu.

Navrhované zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku smerujú najmä k harmonizácii trestného postihu organizovaného zločinu ako predpokladu medzinárodnej spolupráce v trestnoprávnej oblasti a k prehĺbeniu ochrany obetí trestného činu.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a rešpektuje aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo ktoré podpísala a pripravuje ich ratifikáciu a pokračuje v ich transpozícii. Ide najmä o Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho tri dodatkové Protokoly, Rímsky štatút medzinárodného trestného súdu, Ottawský dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a ich zničení, Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu a Dohovor RE o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii príjmov z trestného činu. Návrh reaguje aj na pripomienky medzinárodných orgánov, ktoré monitorovali ich plnenie Slovenskou republikou.

Návrh zákona rešpektuje aj smernicu Rady 2002/90/ES, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu tranzitu a bydliska, ako aj Rámcové rozhodnutia prijaté v EÚ v trestnej oblasti – sú bližšie uvedené v Doložke zlučiteľnosti.

Okrem týchto zmien návrh zákona v čl. II a čl. III rieši aj:

- problematiku veľkého množstva nenastúpených nepodmienečných trestov odňatia slobody – takéto konanie sa stáva trestným činom a súčasne sa mení aj § 322 Tr. por., podľa ktorého každý odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody bude povinný nastúpiť do výkonu trestu s jednou výnimkou (ak je odsúdený v ústavnej zdravotnej starostlivosti, čomu neumožňuje nastúpiť výkon trestu),

- sprísnenie postihu konania, ktorým dôjde vplyvom požitia alkoholu alebo iných návykových látok k usmrteniu osoby, a to vodičom dopravného prostriedku alebo inou osobou v súvislosti s jeho zamestnaním,

- postup vo veciach, v ktorých je veľké množstvo poškodených, čo zabraňuje orgánom činným v trestnom konaní postupovať tak, aby nevznikali neúmerné prieťahy vo vzťahu k obvinený osobám,

- ďalšie nevyhnutné zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR podľa zákona o sociálnej tripartite nie je potrebné.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí, nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, čo ministerstvo financií listom č. 2332/2004-81 z 27.2.2004 zobralo na vedomie. Zvýšené náklady na štátny rozpočet nevzniknú ani v súvislosti s doplnením § 44a do Trestného poriadku – nárok nemajetného poškodeného na zástupcu z radov advokátov, keďže právo na advokáta by mal aj v občianskoprávnom konaní.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia predmetu návrhu zákona z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu, Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej (tzv. Asociačná dohoda),

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire na rok 2004,

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa prílohy Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (tzv. Biela kniha),

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa Partnerstva pre vstup,

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

- návrh zákona je prioritou aproximácie práva vyplývajúcou z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii,

- návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu zákona.

Slovenská republika prevzala na seba záväzok vyplývajúci zo schválenej negociačnej pozície kapitoly 24 Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí na zosúladenie legislatívy Slovenskej republiky a harmonizácie Trestného zákona a Trestného poriadku v súlade s právom ES a EÚ.

4.Problematika návrhu zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

Problematika návrhu zákona je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu.

b)je upravená v práve Európskej únie:

I. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVZ z 13.júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi,

II. Smernica Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska,

III. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVZ z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní,

IV. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVZ z 13.júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch.

V. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVZ z 28.mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov,

VI. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/ SVZ z 13.júna 2002 o boji proti terorizmu,

VII. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVZ z 19.júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

VIII. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVZ z 28.novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska,

Tieto právne akty sú transponované do slovenského právneho poriadku úplne s výnimkou trestnej zodpovednosti právnických osôb – vyžadujú ju rámcové rozhodnutia uvedené v bodoch V až VIII.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná vo vzťahu k právnym aktom uvedeným v bodoch I-IV,

b) čiastočná vo vzťahu k právnym aktom uvedeným v bodoch V-VIII. Predpokladaný termín dosiahnutia súladu s právom EÚ je 1.4.2005 – nadobudnutím účinnosti rekodifikovaného Trestného zákona a Trestného poriadku.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: Účasť expertov na príprave návrhu zákona nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2. Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

Osobitná časť

K § 1

K odseku 1

Ustanovenie definuje účel zákona, ktorým je implementácia Rámcového rozhodnutia Rady z 13.6.2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi do právneho poriadku Slovenskej republiky a pojem členský štát, ktorým sa rozumie členský štát EÚ a každý ďalší štát, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Rámcové rozhodnutie bolo prijaté v súlade so závermi Európskej rady v Tampere a bolo priamou reakciou členských štátov Európskej únie na udalosti z 11.9.2001 v USA.

K odseku 2

Upravuje sa všeobecné použitie Trestného poriadku aj na právne vzťahy upravené týmto zákonom, ak nie je uvedené v tomto zákone inak. Tento zákon predstavuje vo vzťahu k Trestnému poriadku normu lex specialis, pretože upravuje špecifický postup orgánov Slovenskej republiky len vo vzťahu k určitej vybranej skupine štátov, pričom tento postup nahradzuje tradičné extradičné konanie upravené v Trestnom poriadku. Taktiež rieši situáciu, ako postupovať v prípade žiadostí o vydanie, ktoré sa podali nadobudnutím účinnosti tohto zákona alebo aj po nadobudnutí jeho účinnosti vo vzťahu k štátom, ktoré neimplementovali rámcové rozhodnutie v stanovenej lehote. Reaguje aj na prípady, ak členský štát urobil vyhlásenie, podľa ktorého v postavení vykonávajúceho štátu bude naďalej uplatňovať režim extradície na skutky spáchané pred dátumom uvedeným vo vyhlásení.

K odseku 3

Uplatnenie rámcového rozhodnutia, ktoré je právnym nástrojom Európskej únie, nemožno automaticky rozšíriť na iné štáty. Európska únia však môže dojednať s takýmito štátmi medzinárodné zmluvy, ktorých účelom je použiť mechanizmus európskeho zatýkacieho rozkazu aj vo vzťahu k týmto štátom. Takéto projekty už v súčasnosti existujú a cieľom tohto ustanovenia je reagovať na takýto budúci vývoj, aby nebolo potrebné zákon opakovane novelizovať pri každom rozšírení uplatnenia rámcového rozhodnutia. A to aj vzhľadom na to, že na rozdiel od princípu právneho styku v trestných veciach upraveného v Trestnom poriadku, pri konaní podľa tohto zákona nemajú medzinárodné zmluvy z oblasti právneho styku s cudzinou automatickú prednosť pred ustanoveniami tohto zákona (§ 3).

K § 2

Účelom definícií je zjednodušiť a sprehľadniť text zákona.

K písmenu a): Definícia pojmu „tretí štát“, ktorým je každý nezmluvný štát Zmluvy o Európskej únii, ale aj každý ďalší štát, na ktorý Európska únia nerozšírila mechanizmus európskeho zatýkacieho rozkazu a rámcového rozhodnutia, zároveň zahŕňa aj medzinárodný súdny dvor, pretože pri vzťahu medzi záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi voči nečlenským štátom EÚ a súdnemu dvoru možno urobiť priamu paralelu.

K písmenu b): Definícia pojmu „európsky zatýkací rozkaz“ preberá definíciu z čl. 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia. Európskym zatýkacím rozkazom sa pritom rozumie každé rozhodnutie vydané príslušným justičným orgánom členského štátu, ktorého účelom je zadržanie vyžiadanej osoby a jej vydanie tomuto štátu z iného členského štátu na trestné konanie, výkon trestu alebo ochranného opatrenia.

K písmenu c): Pojem „štát pôvodu“ označuje štát, ktorého justičný orgán vydal európsky zatýkací rozkaz, teda štát „pôvodu európskeho zatýkacieho rozkazu“. Rámcové rozhodnutie síce používa doslovne pojem „vydávajúci štát“ (vydávajúci rozkaz), avšak tento pojem by bol v kontexte slovenskej terminológie zavádzajúci, pretože by dochádzalo k zamieňaniu so štátom, z ktorého bola alebo má byť osoba vydaná.

K písmenu d): Obsahuje definíciu pojmu „vykonávajúci štát“, pričom za takýto sa považuje štát, ktorého justičný orgán má rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.

K písmenu e): Obsahuje definíciu pojmu „vykonávajúci justičný orgán“, ktorý je charakterizovaný ako justičný orgán členského štátu s právomocou na rozhodovanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu podľa svojho právneho poriadku.

K písmenu f): Obsahuje definíciu rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré vydá vykonávajúci justičný orgán. Rozhodnutie, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, subsumuje rozhodnutie o tom, že boli splnené podmienky požadované týmto zákonom a že vyžiadaná osoba sa odovzdá do štátu pôvodu.

K písmenu g): Definuje sa pojem „ostatné písomnosti“. Takýmito písomnosťami sa rozumejú akékoľvek písomnosti potrebné pre rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu alebo súvisiace s jeho vykonaním. Za takéto písomnosti sa považujú akékoľvek ďalšie písomnosti obsahujúce relevantné informácie pre štát pôvodu, či vykonávajúci justičný orgán. Toto ustanovenie ani tento zákon však nestanovuje právo vykonávajúceho justičného orgánu žiadať rozhodnutia justičných orgánov v trestnej veci vyžiadanej osoby, s výnimkou originálu európskeho zatýkacieho rozkazu.

K § 3

Ustanovenie rieši vzťah k medzinárodným zmluvám z oblasti extradície. Pre úpravu vzťahu tohto zákona a medzinárodných zmlúv je typické, že sa neuplatňuje princíp subsidiarity vnútroštátnej právnej úpravy vo vzťahu k medzinárodných zmluvám, ako je tomu v Trestnom poriadku. Medzinárodné zmluvy z oblasti právneho styku s cudzinou sa uplatnia len v rozsahu upravenom týmto ustanovením. Od týchto zmlúv však treba odlíšiť iné medzinárodné zmluvy (napríklad z oblasti ľudských práv a základných slobôd), ktoré majú prednosť pred zákonom podľa ústavy. Týmito ustanoveniami sa transponuje čl. 31 rámcového rozhodnutia.

K § 4

Toto ustanovenie komplexne upravuje rozsah použitia európskeho zatýkacieho rozkazu a to tak pri použití zo strany štátu pôvodu, ako aj vykonávajúceho štátu.

K odseku 1

Text tohto odseku vyjadruje základnú zásadu, na ktorej je postavené vydávanie (odovzdávanie) osôb medzi členskými štátmi na trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody. Je to zásada vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov. Týmto uznávaním rozhodnutím je európsky zatýkací rozkaz. Dôsledkom jeho uznania je potom jeho realizácia (vykonanie) a následné odovzdanie osoby štátu pôvodu.

K odseku 2

Určujú sa podmienky, za ktorých možno vydať (vystaviť) európsky zatýkací rozkaz. Tieto podmienky sú v zásade totožné s tradičnými podmienkami pre účely extradície a musia byť splnené kumulatívne:

1.skutok, pre ktorý sa zatýkací rozkaz vydáva, je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu;

2.horná hranica trestu odňatia slobody, ktorú možno za takýto trestný čin uložiť, je podľa právneho poriadku tohto štátu najmenej jeden rok.

K odseku 3

Rieši sa možnosť vydať európsky zatýkací rozkaz aj za účelom výkonu už uloženého trestu alebo jeho zvyšku, a to za podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne:

1.skutok, pre ktorý sa zatýkací rozkaz vydáva, je podľa štátu pôvodu trestným činom spĺňajúcim podmienky uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia;

2.uložený trest alebo jeho zvyšok, ktorý sa má vykonať, je najmenej štyri mesiace. Zároveň je v tomto ustanovení vyjadrená zásada, že viaceré tresty alebo ich nevykonané zvyšky sa spočítavajú.

K odseku 4

Týmto ustanovením sa rozširuje možnosť vydať európsky zatýkací rozkaz aj na výkon ochranného opatrenia uloženého v štáte pôvodu. Súčasne musia byť splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto ustanovenia.

K odseku 5

Upravuje podmienky, za ktorých je možné vykonať európsky zatýkací rozkaz. Podobne ako v prípade vydania zatýkacieho rozkazu, sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných podmienok:

1.skutok, pre ktorý bol vydaný, je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu trestným činom;

2.horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý možno uložiť za takýto trestný čin, je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu najmenej jeden rok;

3.nenastal niektorý z dôvodov pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa tohto zákona.

K odseku 6

Vyjadruje možnosť vykonať aj európsky zatýkací rozkaz vydaný za účelom výkonu už uloženého trestu alebo jeho zvyšku za súčasného splnenia týchto podmienok:

1.skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, spĺňa podmienky uvedené v odseku 5;

2.uložený trest alebo jeho zvyšok, ktorý sa má vykonať, je najmenej štyri mesiace;

3.nenastal niektorý z dôvodov pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa tohto zákona.

Aj prípade vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu platí zásada, že viaceré tresty alebo ich zvyšky sa spočítavajú.

K odseku 7

Týmto ustanovením sa rozširuje možnosť vykonať taký európsky zatýkací rozkaz, ktorý bol vydaný na účely výkonu ochranného opatrenia uloženého v štáte pôvodu. Súčasne musia byť splnené podmienky uvedené v odsekoch 5 a 6 tohto ustanovenia.

K odseku 8

Preberá sa filozofia rámcového rozhodnutia, podľa ktorej pri posudzovaní podmienok uvedených v odsekoch 5, 6 a 7, sa neumožňuje vykonávajúcemu justičnému orgánu skúmať podmienky obojstrannej trestnosti skutku, ak sú súčasne splnené nasledovné kritériá:

1.vydanie sa žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu;

2.horná hranica trestnej sadzby je podľa právneho poriadku tohto štátu najmenej tri roky;

3.justičným orgánom štátu pôvodu bol označený ako trestný čin patriaci do niektorej z kategórií uvedenej v tomto ustanovení.

K odseku 9

Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie trestného činu zaradeného štátom pôvodu do niektorej z kategórií uvedených v odseku 8 tohto ustanovenia, zhodovalo s pomenovaním trestného činu podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu, aby nedošlo k odmietnutiu vykonania len z formálnych či jazykových dôvodov.

K § 5

K odseku 1

Jednou z výhod a uľahčení v oblasti justičnej spolupráce, ktorú prináša rámcové rozhodnutie, je zásada bezprostredného, priameho styku justičných orgánov navzájom. Uvedená filozofia sa premietla aj do tohto ustanovenia, ktoré upravuje, že sa justičné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu stýkajú v zásade vždy priamo. Výnimkou je zasielanie a prijímanie európskeho zatýkacieho rozkazu, prípadne ďalších vyžiadaných písomností, prostredníctvom ústredných orgánov, ak to vyžaduje právny poriadok štátu pôvodu alebo vykonávajúceho štátu. Vo výnimočných prípadoch nie je vylúčená možnosť požiadať ministerstvo spravodlivosti o vyriešenie problémov súvisiacich so zasielaním európskeho zatýkacieho rozkazu, prípadne s hodnovernosťou zaslaného zatýkacieho rozkazu a ostatných písomností. Ingerencia ministerstva v takomto prípade prichádza do úvahy až po vyčerpaní všetkých predchádzajúcich možností.

K odseku 2

Tento odsek upravuje formu zasielania a prijímania európskeho zatýkacieho rozkazu medzi členskými štátmi. Okrem pošty je možné zasielať európsky zatýkací rozkaz aj inými formami, ktoré sú bezpečné (zabezpečená elektronická sieť, fax), pričom musí existovať možnosť ich písomného vyhotovenia a overenia ich hodnovernosti. Umožňuje sa aj zasielanie a prijímanie európskeho zatýkacieho rozkazu a ostatných písomností prostredníctvom Interpolu.

K § 6

K odseku 1

Účelom tohto ustanovenia je všeobecná úprava rozdelenia úhrady nákladov. Vychádza sa pritom zo zásady, že každý štát znáša tie náklady, ktoré vznikli na jeho území.

K odseku 2

Upravuje sa náhrada nákladov spojených s prevozom

K § 7

K odseku 1

Upravuje sa zabezpečovanie prekladov. Európsky zatýkací rozkaz sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v niektorom z jazykov, ktorý je akceptovateľný podľa právneho poriadku tohto štátu.

K odseku 2

Európsky zatýkací rozkaz zasielaný slovenským orgánom je potrebné zaslať v slovenskom jazyku s výnimkou prípadov podľa § 3 tohto zákona.

K odseku 3

Vyjadruje vzťah k medzinárodným zmluvám uľahčujúcim vykonávanie rámcového rozhodnutia, ako aj k všeobecnej zásade vzájomnosti uplatňovanej v medzinárodnej spolupráci. Tá sa môže uplatniť napríklad v oblasti prekladov ostatných písomností: slovenské orgány budú zasielať preklady takýchto písomností do jazyka členského štátu len vtedy, ak orgány daného členského štátu budú tiež zasielať takéto písomnosti do Slovenskej republiky, ako vykonávajúceho štátu, s prekladom do slovenského jazyka.

K odseku 4

Ustanovuje sa, že preklad podľa odseku 1 až 3 sa nevzťahuje na ostatné písomnosti.

K § 8

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje situáciu, za ktorej je možné vystaviť európsky zatýkací rozkaz. Musia byť splnené nasledovné podmienky:

1.obvinený alebo odsúdený sa zdržiava v cudzine;

2.je možné predpokladať, že by sa mohol zdržiavať v inom členskom štáte;

3.takúto osobu je potrebné vyžiadať.

Oprávneným na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu je predseda senátu alebo sudca príslušného súdu, t.j. rovnaký predseda senátu alebo sudca súdu, ktorý vydal medzinárodný zatýkací rozkaz podľa Trestného poriadku. V tomto prípade sa na vystavenie európskeho zatýkacieho rozkazu nevyžaduje ani v prípravnom konaní osobitný návrh prokurátora, keďže podmienky na jeho vystavenie sa zhodujú (s výnimkou bodu 2) s podmienkami na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu a bude sa vydávať súčasne medzinárodným zatýkacím rozkazom. Táto filozofia súčasného vydania oboch zatýkacích rozkazov súvisí s charakterom požadovaného úkonu: zadržaním osoby v cudzine, ktorá sa vyhýba trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu pobytom v cudzine. Nakoľko európsky zatýkací rozkaz nemá účinky mimo priestoru Európskej únie bolo by kontraproduktívne vydávať len európsky zatýkací rozkaz, ak sa osoba môže pohybovať kdekoľvek. Európsky zatýkací rozkaz sa preto chápe ako nadstavba bežného medzinárodného zatýkacieho rozkazu.

K odseku 2

Tento odsek predstavuje výnimku k filozofii vyjadrenej v odseku 1, ak už došlo k zadržaniu osoby v členskom štáte v situácii, že ešte nebol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz podľa Trestného poriadku, a teda ani európsky zatýkací rozkaz podľa odseku 1. V takom prípade sa vydávanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu javí nadbytočným, pretože je istota, že sa bude postupovať len vo vzťahu k danému členskému štátu. Pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu aj v tejto situácii platí, že musia byť splnené podmienky na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu. V prípravnom konaní sa vyžaduje návrh prokurátora, pretože ide o samostatné vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu. Zároveň sa určuje orgán príslušný na jeho vystavenie.

K odseku 3

Upravuje sa spôsob vystavenia európskeho zatýkacieho rozkazu v súlade s prílohou tohto zákona a jeho náležitosti. V prípade, že je potrebné osobu vyžiadať pre niektorý z trestných činov uvedených v osobitnom predpise (kategóriu, do ktorej trestný čin patrí, určí minister vyhláškou), sudca označí v časti e) bod I prílohy č. 1 príslušnú kategóriu trestného činu, pre ktorý sa vydanie žiada. Inak súd označí trestný čin, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 4 odseky 2 až 4, pre ktorý je potrebné osobu vyžiadať v časti e) bod II prílohy č.1.

K odseku 4

Upravuje sa povinnosť súdu zaslať európsky zatýkací rozkaz orgánom uvedeným v tomto ustanovení na účely zabezpečenia medzinárodného pátrania, ako aj jeho realizácie.

K odseku 5

Upravuje sa povinnosť súdu zabezpečiť vyhotovenie prekladu európskeho zatýkacieho rozkazu v čase, keď bol zistený pobyt osoby, ktorú treba vyžiadať alebo keď bola táto osoba zadržaná na území iného členského štátu. Preklad musí vyhotoviť tlmočník vymenovaný podľa osobitného predpisu. Pokiaľ ide o jeho preklad, odkazuje sa na ustanovenie § 7, ktoré komplexne rieši otázku prekladov písomností.

K § 9

K odseku 1

Zavádza sa možnosť pre súd, ktorého sudca vydal európsky zatýkací rozkaz, požiadať vykonávajúci justičný orgán o výsluch alebo dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby na územie Slovenskej republiky Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak je takýto postup potrebný pre ukončenie trestného stíhania na území Slovenskej republiky a nedôjde k okamžitému odovzdaniu osoby do Slovenskej republiky z dôvodu trestného konania na území vykonávajúceho štátu alebo výkonu trestu pre iný trestný čin v tomto štáte.

K odseku 2

Určujú sa náležitosti žiadosti o dočasné odovzdanie osoby.

K odseku 3

Určuje povinnosť sa povinnosť rozhodnúť o väzbe takejto osoby na území Slovenskej republiky počas jej dočasného prevzatia.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť súdu dojednať podmienky realizácie dočasného prevzatia s vykonávajúcim justičným orgánom a termín prevzatia aj s útvarom Policajného zboru.

K § 10 K odseku 1 Je vyjadrením zásady špeciality, ktorá bráni trestnému stíhaniu, výkonu trestu alebo ochranného opatrenia na území Slovenskej republiky bez súhlasu vykonávacieho štátu, ak tieto neboli predmetom európskeho zatýkacieho rozkazu, boli spáchané pred vydaním osoby do Slovenskej republiky a spájajú sa s obmedzením osobnej slobody.K odseku 2 Stanovuje okolnosti, za ktorých sa zásada špeciality neuplatní. K odseku 3Upravuje spôsob, podmienky a formu vyhlásenia osoby o tom, že sa vzdáva uplatnenia zásady špeciality. Zároveň je zvýraznením zásady obsiahnutej v rámcovom rozhodnutí, že vyhlásenie o tom, že sa osoba vzdáva uplatnenia zásady špeciality je neodvolateľné. Určuje sa príslušnosť súdu na spísanie zápisnice o vzdaní sa uplatnenia zásady špeciality a jeho povinnosť informovať o obsahu tohto vyhlásenia vykonávajúci justičný orgán. Preklad sa vyžaduje iba vtedy, ak o to požiada vykonávajúci justičný orgán. Preklad sa vyhotovuje do jazyka vykonávajúceho štátu iba vtedy, ak tento štát vyhotovuje za rovnakých podmienok do slovenského jazyka.K odseku 4 Upravujú sa podmienky na podanie žiadosti o dodatočný súhlas s trestným stíhaním alebo výkonom trestu alebo ochranným opatrením. K odseku 5 Rozširuje sa chápanie dodatočného súhlasu o ďalšie situácie. K odseku 6V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje, že výhrada vykonávajúceho štátu musí byť vždy akceptovaná.K § 11 K odseku 1 Upravuje sa postup na podanie žiadosti o súhlas s prevozom.K odseku 2 Upravujú sa náležitosti žiadosti o súhlas s prevozom.K odseku 3 Upravuje sa právomoc ministra spravodlivosti rozhodovať o žiadostiach o súhlas s prevozom územím SR a náležitosti takejto žiadosti. K odseku 4 Ustanovenie tohto odseku reaguje na dve situácie leteckého prevozu. Ak sa nepredpokladá medzipristátie v členskom štáte, nie je potrebné žiadať o prevoz. Upravuje sa povinnosť doručiť v stanovenej lehote žiadosť príslušným orgánom členského štátu, ak došlo k neplánovanému pristátiu na jeho území. K odseku 5 Žiadosť o prevoz sa musí doručiť slovenským orgánom, ak došlo k neplánovanému pristátiu na území SR. V takomto prípade možno obmedziť osobnú slobodu pravážanej osoby na účel zabránenia jej úteku.

K § 12

K odseku 1

Toto ustanovenie reaguje na situáciu, v ktorej je pre potreby trestného konania nevyhnutné zaistiť veci, ktoré môžu slúžiť ako dôkaz alebo boli získané z trestného činu.

K odseku 2

Upravuje sa povinnosť odovzdať veci aj v osobitných prípadoch uvedených v tomto ustanovení.

K odseku 3

V tomto prípade sa upravuje právny rámec na ponechanie alebo dočasného odovzdanie vecí za stanovených podmienok.

K odseku 4

Špecificky sa upravuje situácia, v ktorej sa preukáže existencia práv vykonávajúceho členského štátu alebo tretích osôb k veciam, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia. Zároveň sa upravuje povinnosť štátu pôvodu bezplatne vrátiť po skončení trestného konania týmto subjektom.

K § 13

Zavádza sa povinnosť súdov informovať ministerstvo o problémoch pri vykonávaní ich európskych zatýkacích rozkazov. Ustanovenie tejto povinnosti vychádza z Rámcového rozhodnutia. Súvisí s povinnosťou členského štátu podľa čl. 17 ods. 7 informovať Radu EÚ o opakovanom nedodržaní lehôt justičnými orgánmi niektorého členského štátu.

K § 14K odseku 1Upravujú sa prípady, v ktorých nie je možné vykonať európsky zatýkací rozkaz. Zákon v tomto prípade stanovuje obligatórne dôvody, ktoré tvoria prekážku vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. K odseku 2Toto ustanovenie sa týka špecifických prípadov, keď bola vyžiadaná osoba odsúdená in absentia. Súd má možnosť podmieniť realizáciu európskeho zatýkacieho rozkazu poskytnutím dostatočných záruk. K odseku 3 Súd v týchto prípadoch zváži, či považuje záruky poskytnuté štátom pôvodu za dostatočné, pričomv prípade nedostatočných záruk môže rozhodnúť, že sa európsky zatýkací rozkaz nevykoná.K odseku 4Rámcové rozhodnutie je dokumentom, ktorý v priestore Európskej únie, prekonáva zásadu, ktorá bránila v minulosti extradícii vlastných občanov. Zákon reaguje v tejto časti úpravou, ktorá umožňuje vydávať na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vlastných občanov do iného členského štátu. Rovnako sa postupuje vo vzťahu k osobám, ktoré majú v súlade s medzinárodným právom priznané postavenie občanov. K § 15 Upravuje zákonné oprávnenie a zároveň povinnosť policajných orgánov zadržať osobu, na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz a ktorej prítomnosť bola zistená v SR, ako aj informačnú povinnosť policajných orgánov vo vzťahu k prokurátorovi príslušnému na vykonanie predbežného vyšetrovania. Tiež sa určuje povinnosť prokurátora podať súdu návrh na vzatie osoby do väzby ak zadržanú osobu v lehote 48 hodín neprepustí.K § 16 K odseku 1Určuje sa príslušnosť na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze. K odseku 2 Zavádza sa povinnosť prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie informovať justičný orgán štátu pôvodu o zadržaní osoby.

K § 17

Na rozdiel od tradičnej úpravy extradície mechanizmus založený na európskom zatýkacom rozkaze nevyžaduje rozlišovanie medzi predbežnou a vydávacou väzbou.

K odseku 1

Toto ustanovenie má za cieľ upraviť rozhodovanie o väzbe vyžiadanej osoby a dôvody, ktorými je sudca pri svojom rozhodovaní viazaný. Pritom pri postupe podľa § 4 ods. 8 nie je viazaný dôvodmi väzby.

K odseku 2

Stanovuje sa príslušnosť krajského súdu, v obvode ktorého bola vyžiadaná osoba zadržaná, na konanie o väzbe. Krajský súd koná podľa tretej časti zákona aj v prípadoch, keď ide o pôsobnosť Špeciálneho súdu podľa § 15a Trestného poriadku.

K odseku 3

Určujú sa prípady, kedy je vzatie do väzby obligatórne.

K odseku 4

Upravujú sa dôvody na prepustenie vyžiadanej osoby z väzby. Ak nastanú, predseda senátu krajského súdu musí nariadiť prepustenie vyžiadanej osoby. Ide o prípady, ak:

a)uplynie lehota na zaslanie originálu európskeho zatýkacieho rozkazu vykonávajúcemu justičnému orgánu; návrh prokurátora je možné prepustenie z väzby, ak slovenské orgány nedostanú európsky zatýkací rozkaz v 18-dňovej lehote;

b)bol zrušený európsky zatýkací rozkaz alebo bol odvolaný vo vzťahu k Slovenskej republike;

c)bolo rozhodnuté, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná;

d)nedošlo k realizácii vydania v stanovených lehotách (v lehotách podľa § 22 odsek 4 a 5); alebo

e)inak zanikli dôvody väzby alebo realizácie vydania.

K odseku 5

Vyjadruje sa zásada, že pre potreby vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu sa nevylučuje opakované vzatie do väzby.

K odseku 6

Zavádza sa možnosť podania opravného prostriedku.

K § 18K odseku 1 Upravuje sa vykonanie predbežného vyšetrovanie a jeho účel. K odseku 2 Toto ustanovenie rieši situáciu, keď európsky zatýkací rozkaz neobsahuje všetky náležitosti, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie o jeho vykonaní a príkladmo sa uvádzajú prípady, v ktorých prokurátor požiada o zaslanie dodatočných informácií. Zároveň sa stanovuje oprávnenie určiť primeranú lehotu na zaslanie takýchto informácií. K odseku 3Upravujú sa základné práva vyžiadanej osoby a povinnosť prokurátora poučiť osobu o rozsahu, v ktorom sa voči nej, v prípade rozhodnutia o tom, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, použije zásada špeciality.K odseku 4 O vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu sa nerozhoduje v prípadoch uvedených v tomto ustanovení. K § 19 Upravuje sa niektoré práva vyžiadanej osoby, a to právo na obhajcu v celom konaní o vydanie osoby do členského štátu, právo osoby, ktorej bola obmedzená sloboda na tlmočníka pri úkonoch súvisiacich s rozhodovaním o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a primerané použitie predpisov o výkone väzby na styk s právnym zástupcom, korešpondenciu a návštevy. K § 20Toto ustanovenie upravuje zjednodušený postup pri vykonávaní európskeho zatýkacieho rozkazu štátu pôvodu v prípade, ak vyžiadaná osoba vyjadrí s takýmto postupom svoj súhlas. K odseku 1 Zmyslom ustanovenia je upraviť povinnosť prokurátora v rámci predbežného vyšetrovania poučiť vyžiadanú osobu o možnosti zjednodušeného postupu. Zároveň musí túto osobu poučiť aj o nemožnosti odvolania takto poskytnutého súhlasu. K odseku 2Upravuje sa povinnosť poučiť osobu o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špeciality. K odseku 3 Rieši sa postup a podmienky, za ktorých sa zaznamená súhlas osoby s vydaním a rozsahom, v ktorom sa vyžiadaná osoba vzdala uplatnenia zásady špeciality. K odseku 4 Týmto ustanovením sa upravuje spôsob rozhodovania prokurátora a náležitosti rozhodnutia prokurátora o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu za účelom dodržania lehôt určených v Rámcovom rozhodnutí. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak vyžiadaná osoba súhlasí so svojím vydaním, prokurátor skúma dôvody odmietnutia iba podľa 14 ods.1 písmeno a) - c); inými dôvodmi odmietnutia uvedenými v § 14 sa nezaoberá.K odseku 5 V prípadoch uvedených v § 14 ods. 1 písmeno a) - c) ide o dôvody odmietnutia, ktoré rámcové rozhodnutie charakterizuje ako vždy mandatórne. Preto v týchto prípadoch sa stráca relevancia súhlasu vyžiadanej osoby a je ich potrebné skúmať bež ohľadu na existenciu alebo neexistenciu takéhoto súhlasu. Tento postup sa použije v prípadoch uvedených v § 14 písm. b) iba za podmienky, že rozsudok vydal členský štát. Upravuje sa aj právomoc prokurátora rozhodnúť o tom, že ak nastane situácia podľa tohto odseku, európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná. K odseku 6 Stanovuje sa okruh subjektov, ktorým sa zasiela uznesenie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu. K odseku 7 Vzhľadom na účel, ktorý plní konanie prokurátora, ak bol daný súhlas osoby, sa neumožňuje podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu prokurátora. K odseku 8 Upravuje sa postup v prípade, ak prokurátor zistí, že došlo k súbehu európskych zatýkacích rozkazov alebo európskeho zatýkacieho rozkazu so žiadosťou o vydanie.

K § 21

K odseku 1

O vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu rozhoduje súd vždy na návrh prokurátora, ak nastala situácia uvedená v tomto ustanovení. Ak súd zistí, že na svoje rozhodovanie potrebuje dodatkové informácie, môže vrátiť vec prokuratúre na doplnenie návrhu. Zavádza sa povinnosť súdu informovať o svojom rozhodnutí orgán štátu pôvodu.

K odseku 2

Určuje sa príslušnosť krajského súdu na rozhodovanie.

K odseku 3

Určuje sa spôsob rozhodovania súdu o tom, či sa európsky zatýkací rozkaz vykoná. Zároveň sa podobne ako v extradičnom konaní zavádza právo vyžiadanej osoby a jej advokáta vyjadriť sa k európskemu zatýkaciemu rozkazu a požiadať o rozhodovanie súdu na verejnom zasadnutí. Tento postup je výnimkou zo zásady konania na neverejnom zasadnutí.

K odseku 4

Cieľom úpravy tohto ustanovenia je vymedziť prípady, v ktorých súd môže rozhodnúť o tom, že sa európsky zatýkací rozkaz nevykoná. Takéto rozhodnutie je viazané výhradne na prípady, v ktorých nastala jedna z prekážok vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.

K odseku 5

Uvádza sa okruh subjektov, ktorým sa rozhodnutie doručuje.

K odsekom 6 a 7

Upravuje sa možnosť podať opravný prostriedok, ktorá je limitovaná niektorou z prekážok európskeho zatýkacieho rozkazu. Zároveň sa upravuje postup nadriadeného súdu.

K § 22

K odseku 1 až 3

Stanovujú sa lehoty na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a podmienky na ich predĺženie.

K odseku 4 a 5

Stanovujú sa lehoty na odovzdanie osoby orgánom štátu pôvody a podmienky na ich predĺženie.

K odseku 6

Rieši sa situácia, ak minister spravodlivosti rozhodne, že sa vykoná európsky zatýkací rozkaz iného členského štátu alebo žiadosť o vydanie vo vzťahu k tretiemu štátu.

K odseku 7

Určuje sa povinnosť predložiť ministerstvu písomnosti potrebné na zabezpečenie súhlasu 3. štátu s vydaním, ak ho nie je možné vykonať kvôli záväzku vyplývajúcemu z medzinárodnej zmluvy a plynutie lehôt s tým spojených.

K odsekom 8 a 9

Upravuje sa spočívanie lehôt vo vybraných situáciách.

K § 23

K odseku 1

Upravuje sa možnosť vypočutia alebo dočasného odovzdania vyžiadanej osoby na žiadosť justičného orgánu štátu pôvodu.

K odseku 2

Toto ustanovenie umožňuje zástupcom justičných orgánov štátu pôvodu účasť na verejnom zasadnutí, ako aj kladenie otázok, ale vždy iba prostredníctvom prokurátora alebo sudcu.

K odseku 3

Upravujú sa podmienky dočasného odovzdania vyžiadanej osoby.

K § 24

Ustanovenie vychádza z aplikácie § 10 Trestného poriadku, ktoré priznáva určitým osobám imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva. Tu sa upravuje osobitná situácia vo vzťahu k osobám, ktoré požívajú imunity alebo výsady a postupy, ako zabezpečiť rozhodnutie o odňatí týchto imunít a výsad. Rozlišuje sa pritom príslušnosť slovenského orgánu a cudzieho orgánu na odňatie výsad alebo imunít.

K § 25

K odseku 1

Upravuje sa situácia, ak vo vzťahu k tej istej osobe bolo vydaných viacero európskych zatýkacích rozkazov justičnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov. V tejto situácii rozhodne o ich vykonaní súd, pričom zváži okolnosti uvedené v tomto ustanovení. Vytvára sa možnosť pre súd najmä v mimoriadne zložitých prípadoch súbehu viacerých zatýkacích rozkazov viac ako dvoch štátov požiadať o vyjadrenie k veci Eurojust.

K odseku 2

Rieši sa taká situácia, ak je potrebné vysporiadať sa s vykonaním viacerých európskych zatýkacích rozkazov, ak sa vyžiadaná osoba vydáva s uplatnením zásady špeciality.

K odseku 3

Zavádza sa povinnosť súdu zaslať rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu všetkým orgánom štátov pôvodu, ktoré požiadali o vydanie osoby prostredníctvom európskeho zatýkacieho rozkazu.

K odseku 4

Upravuje sa plynutie lehôt.

K § 26

K odseku 1

Upravuje sa zásada, ktorá bráni rozhodnutiu prokurátora o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu v konaní podľa § 20, ak nastal stret európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie.

K odseku 2

Upravuje sa právomoc ministra rozhodnúť o strete európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie. Takémuto rozhodnutiu musí predchádzať právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, ako aj právoplatné rozhodnutie súdu podľa osobitného predpisu o tom, že vydanie do iného štátu je prípustné.

K odseku 3

Upravuje sa informačná povinnosť a postup súdu po rozhodnutí podľa odseku 2.

K odseku 4

Stanovujú sa kritériá pre rozhodovanie ministra spravodlivosti o strete európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie.

K § 27

Aj napriek existencii európskeho zatýkacieho rozkazu členského štátu je potrebné, aby sa stanovila prednosť trestného konania alebo výkonu trestu na území Slovenskej republiky pre iné trestné činy ako tie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz. Z tohto dôvodu zákon poskytuje oprávnenie vykonávajúcemu justičnému orgánu rozhodnúť a v prípade, že o strete žiadosti o vydanie a európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodoval minister spravodlivosti, aj jemu, o odklade realizácie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu do ukončenia trestného stíhania alebo výkonu trestu v Slovenskej republike. Zároveň stanovuje týmto subjektom povinnosť rozhodnúť o dobe odkladu.

K § 28

Rieši sa vzťah k záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z medzinárodných zmlúv, že nevydá do ďalšieho štátu osobu, ktorá jej bola vydaná z tretieho štátu, bez súhlasu tohto štátu.

K § 29

Upravuje sa odkaz na druhú prílohu zákona, ktorá uvádza zoznam preberaných právnych aktov ES/EÚ v súlade s čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády SR.

K § 30 a § 31

Upravujú sa nevyhnutné prechodné ustanovenia a postup štátnych orgánov v týchto prípadoch.

K článku II

K bodu 1

Úprava vychádza z toho, že po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ budú povinnosti ukladané aj nariadeniami Európskych spoločenstiev, ktoré sú priamo aplikovateľné.

K bodu 2

Ustanovenie § 15b sa výslovne dopĺňa vzhľadom na formuláciu § 246 – trestný čin obchodovania s ľuďmi. Pri tomto trestnom čine je konanie páchateľa trestné bez ohľadu na súhlas poškodeného.

K bodu 3

Vzhľadom na čl. I návrhu, podľa ktorého sa umožňuje aj vydanie slovenského občana, je potrebné zosúladiť aj § 21 Tr. zák..

K bodom 4 až 6

Zmeny uvedené v týchto bodoch novely súvisia so zrušením vojenského nápravného útvaru ako osobitného spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na transformačné zmeny v ozbrojených silách SR.

K bodom 7 až 9 a 11 až 13

Návrh odstraňuje výkladové problémy pojmu „súd môže uložiť“, ktorý v medzinárodnom styku vyvoláva pochybnosti, či rozhodnutie o prepadnutí veci alebo zhabaní veci nezávisí len na voľnej úvahe súdu. Upravuje preto aj výnimky, kedy sa ustanovenia § 55 a § 73 nepoužijú a súčasne prehlbuje ochranu obetí trestných činov. Možnosť rozhodnúť, že prepadnutá alebo zhabaná vec nemusí pripadnúť Slovenskej republike ale inému subjektu, vyžadujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná – čl. 14 Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (621/2003 Z.z.) a čl. 15 Dohovoru o praní, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (109/2002 Z.z.).

Zmeny sledujú odstránenie obtiaží pri jeho výklade v rámci medzinárodnej spolupráce, realizáciu Rámcového rozhodnutia Rady z 15. marca 2001 (2001/220/SVZ) o postavení obetí v trestnom konaní, dokončenie realizácie Dohovoru o praní, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti, reagovanie na pripravený Dohovor OSN proti korupcii a zosúladenie s ustanovením § 410 ods. 3 Trestného poriadku.

K bodu 10

Vzhľadom na členstvo SR v EÚ a zásady, na ktorých je EÚ vybudovaná, je potrebné výslovne vylúčiť možnosť uloženia vyhostenia občanovi iného členského štátu EÚ. Uvedené sa rovnako vzťahuje na zmluvné štáty Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorý je vytvorený vo vzťahu k EÚ na rovnakých princípoch (slobodný pohyb osôb).

K bodu 14

Uvedenú úpravu si vyžaduje Dohovor o zriadení Európskeho policajného úradu (EUROPOL), ku ktorému má SR onedlho pristúpiť.

K bodu 15

Doterajšie ustanovenie § 89 ods. 27 bolo prijaté pred prijatím Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (621/2003 Z.z.) a pred definíciou teroristických trestných činov a teroristickej skupiny. Preto sa definícia organizovanej zločineckej skupiny upravuje tak, aby zodpovedala uvedenému Dohovoru a Spoločnému opatreniu Rady EÚ z 21. decembra 1998. Harmonizácia definície prehĺbi možnosť vzájomnej medzinárodnej spolupráce všade, kde sa vyžaduje podmienka obojstrannej kriminality.

Zmenu doterajšieho ustanovenia vyžiadal tiež monitoring vykonaný orgánom Bezpečnostnej rady OSN v októbri 2003 s názorom, že zužujúce podmienky doterajšieho ustanovenia sú prekážkou medzinárodnej spolupráce.

K bodu 16

EÚ svoje pôvodne navrhované pojatie trestného činu terorizmu, z ktorého vychádzalo ustanovenie § 94 ods. 1, dodatočne rozšírilo Rámcovým rozhodnutím Rady EÚ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu. Návrh nového znenia sa mu preto prispôsobuje.

K bodom 17 a 18

Ku kriminalizácii konania uvedeného v návrhu § 170 sa Slovenská republika zaviazala v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu – čl. 70 (333/2002 Z.z.) a v Dohovore OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu – čl. 23 (621/2003 Z.z.). Obsah navrhovaného ustanovenia smeruje k efektívnosti a ochrane trestného procesu aj v jeho kontradiktórnej podobe.

V tejto súvislosti sa upravuje aj trestná sadzba v § 169a ods. 1.

K bodu 19

Navrhuje sa ustanoviť za trestný čin nenastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody – spolu so zmenou § 322 Tr. por. ide o legislatívne opatrenia na zlepšenie veľkého rozsahu nenastúpených trestov odňatia slobody. Zároveň sa sprísňuje trest.

K bodu 20 až 22

Návrh zmeny doterajšieho § 171a je transpozíciou Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky (dodatkový protokol k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu) a rovnakých dokumentov EÚ, realizuje smernicu Rady 2002/90 /ES z 28. novembra 2002 a tiež Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVZ z 22. novembra 2002 s výnimkou zodpovednosti právnických osôb. V zhode s uvedenými dokumentmi návrh chápe migrantov ako obeť, preto nie sú trestní. Trestne zodpovední sú len organizátori a pomocníci, a to len vtedy, ak čin páchajú v úmysle získať materiálnu výhodu. Nie sú teda podľa navrhovaného ustanovenia trestné osoby, ktoré migrantom pomáhajú z rodinných alebo humánnych dôvodov.

Zmena trestnej sadzby § 171b ods. 1 súvisí s návrhom zmeneného § 171a ods. 1.

K bodu 23

Dopĺňa sa trestno-právna ochrana aj vo vzťahu k voľbám do Európskeho parlamentu.

K bodom 24 až 26

Ustanovenia § 184a a § 185 rozširujú kriminalizáciu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami v zhode s Protokolom proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so zbraňami, ich súčasťami a komponentmi (doplnkový protokol k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu) a Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechodných mín a o ich zničení (121/1999 Z.z.).

K bodu 27

Trestný čin ublíženia na zdraví sa navrhuje doplniť v § 224 tak, aby sa upravila osobitná skutková podstata, podľa ktorej sa sprísni postih konania, ak vodič dopravného prostriedku alebo iná osoba v súvislosti so svojím zamestnaním spôsobí pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky inému smrť. Aj posledné prípady poukazujú na rast smrteľných dopravných nehôd spôsobených vplyvom alkoholu.

K bodu 28

Zmena § 246 je doplnením definície obchodovania s ľuďmi. O obchodovanie s ľuďmi podľa odseku 1 ide len vtedy, ak sú k nemu ako prostriedky použité podvodné konanie, lesť, obmedzenie osobnej slobody, násilie alebo jeho hrozba alebo ďalšie formy činnosti uvedené v úvode odseku 1.

Použitie týchto prostriedkov však nie je podmienkou trestnosti obchodovania s ľuďmi podľa navrhovaného odseku 2, kde je obeťou osoba mladšia ako 18 rokov (čl. 3 písm. c) Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne ženami a deťmi).

Do pojmu obchodovania s ľuďmi patrí len účel, teda zámer ich vykorisťovania „iného“ formami tam uvedenými. Samotná realizácia tohto vykorisťovania už je alebo môže byť iným samostatným trestným činom.

Zmena § 246 je aplikáciou Rámcového rozhodnutia Rady z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a súčasne Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne ženami a deťmi (doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu).

Netýka sa obchodovania len cezhraničného, ale aj vnútri štátu. Na rozdiel od ustanovenia § 15b zákona prípadný súhlas obeti nie je prekážkou trestnej zodpovednosti páchateľa. Môže však mať význam v iných smeroch ako dôležitá okolnosť činu.

K bodu 29

Uvedená zmena pri trestnom čine krádeže je reakciou na nedávne prípady rabovania obchodov. Sprísňuje sa jednak postih, jednak sa upravuje nová skutková podstata, podľa ktorej bude prísnejšie postihované aj konanie, ktorým niekto krádež zorganizuje.

K bodu 30

Zmenu § 249c vyžaduje rozvoj nových foriem kriminality a Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVZ o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov - je aplikované s výnimkou trestnej zodpovednosti právnických osôb. Doteraz používaný pojem „platobná karta“ je zahrnutá v pojme elektronického platobného prostriedku. „Iná platobná karta“ je iný pojem. Ide o platobnú kartu vydávanú oprávnene inými subjektami ako sú banky.

Uvedené pojmy definuje zákon č. 510/2002 Z.z o platobnom styku v znení neskorších predpisov, ktorý je tiež reakciou na právne akty EÚ.

K bodu 31

Uvedené doplnenie požaduje Druhý protokol k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu. Vláda SR na svojom zasadnutí 16.9.2003 uložila uznesením č. 869 ministrovi spravodlivosti legislatívne zabezpečiť záväzky vyplývajúce z tohto protokolu.

K bodom 32 a 33

Na základe čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády SR sa dopĺňa Trestný zákon príslušným spôsobom – výslovne sa vymedzujú právne akty EÚ/ES, ktoré sa transponujú do Trestného zákona.

Ustanovenie § 299c je prechodné ustanovenie vo vzťahu k vypusteniu uvedeného v § 39 a § 39a.

K článku III

K bodu 1

Dopĺňa sa konanie o predbežných otázkach aj vo vzťahu k Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (ďalej len „ESD“). ESD má výlučnú právomoc vydávať predbežné nálezy týkajúce sa:

a) výkladu zakladajúcich zmlúv (čl. 234 Zmluvy o založení ES v znení zmluvy z Nice a čl. 105 Zmluvy o založení EURATOM v znení zmluvy z Nice), výkladu IV. hlavy (čl. 68 - Vízová, azylová, prisťahovalecká a iná politika týkajúca sa slobody pohybu osôb), aktov uskutočnených orgánmi spoločenstva s výnimkou opatrení zabezpečujúcich, aby občania EÚ a príslušníci tretích krajín neboli kontrolovaní pri prekračovaní vnútorných hraníc alebo výkladu a platnosti rámcových rozhodnutí, iných rozhodnutí dohovorov, opatrení na uskutočnenie spolupráce v policajných a justičných veciach (čl. 35 Zmluvy o EÚ v znení zmluvy z Nice);

b) výkladu a platnosti aktov orgánov spoločenstiev a Európskej centrálnej banky;

c) výkladu štatútov orgánov zriadených aktom Rady, ak to tak tieto štatúty stanovia.

V prípade, že takáto otázka je nastolená pred súdnou inštanciou členského štátu, táto súdna inštancia môže, ak dospeje k záveru, že rozhodnutie o danej otázke je nevyhnutné pre jej rozhodnutie vo veci, požiadať ESD, aby v danej veci vydal rozhodnutie. V prípade, že takáto otázka je nastolená v konaní pred súdnou inštanciou členského štátu, proti rozhodnutiam ktorej nie je podľa vnútroštátneho právneho poriadku dostupný opravný prostriedok, takýto súd/tribunál je povinný predložiť predmetnú vec ESD. Aktívnu legitimáciu pre podanie žiadosti o predbežnej otázke má teda vnútroštátny súd. Nález ESD o predbežnej otázke má účinky právoplatného rozsudku a je všeobecne záväzný.

K bodu 2

Toto ustanovenie je reakciou na čoraz viac sa rozmáhajúci organizovaný zločin alebo zločin páchaný v medzinárodnom rozsahu, ktorý si vyžaduje vyššiu koordinovanosť a spoluprácu príslušných orgánov členských štátov pri jeho potieraní a na Rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (2002/465/SVZ), ktoré sa zameralo na riešenie tohto problému. Vymedzuje postavenie zástupcu príslušného orgánu cudzieho štátu, ako aj dôvody zriadenia vyšetrovacieho tímu a spôsob jeho fungovania. Rovnako Protokol o spoločných vyšetrovacích tímoch k Dohovoru o Europole požaduje umožniť účasť zástupcov Europolu v spoločných vyšetrovacích tímoch.

Potreby poškodených trestnými činmi je potrebné riešiť komplexným a koordinovaným spôsobom, aby sa predišlo čiastkovým a neúplným riešeniam. Preto je potrebné zaangažovať do tohto procesu popri štáte taktiež špecializované organizácie, ktoré budú poskytovať pomoc poškodeným pred, počas a po trestnom konaní. Na túto skutočnosť reaguje taktiež Rámcové rozhodnutie Rady zo dňa 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní (2001/220/SVZ). Na základe ustanovenia článku 1 písmeno b) tohto rámcového rozhodnutia sa do Trestného poriadku zavádza pojem organizácie na pomoc poškodeným. Ide o mimovládne organizácie zriaďované na základe osobitných predpisov, ktorých úlohou je bezodplatné poskytovanie pomoci poškodeným, a to najmä v oblasti psychologickej, morálnej, sociálnej a právnej pomoci.

K bodom 3 až 8

Výslovne sa upravuje, že právo na tlmočníka majú okrem obvineného aj ostatné osoby, ktoré majú postavenie strany v trestnom konaní. Toto právo pre poškodeného výslovne vyplýva z Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

Zároveň sa ustanovenia zosúlaďujú s vládnym návrhom zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 9 až 11

Uvedené ustanovenia upravujú povinnosť obhajcu plniť si svoje povinnosti podľa Trestného poriadku až do prevzatia obhajoby iným obhajcom. Uvedené súvisí s tým, že v poslednej dobe boli pokusy nových foriem prieťahov zo strany obvinených, resp. ich obhajcov, ktoré súviseli práve so zmenou obhajcu.

Zmena v § 40a umožní širšie využitie ustanovenia o náhradnom obhajcovi.

K bodu 12

V súlade s Rámcovým rozhodnutím Rady o postavení obetí v trestnom konaní sa výslovne dopĺňa možnosť pre poškodeného predkladať dôkazy.

K bodu 13

Ustanovenie § 43 ods. 3 bolo prevzaté z platného § 44 ods. 3, keďže patrí do tohto ustanovenia.

Ustanovenie § 43 ods. 4 reaguje na prijatý zákon o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a čl. 10 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

Situácia, keď sa páchateľ násilného trestného činu vracia za obeťou v úmysle jej znova ublížiť, nie sú svojim počtom nijak zanedbateľné. Na tento problém reaguje aj čl. 4 ods. 3 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí trestnom konaní. Z praxe vyplýva potreba, aby boli poškodení najmä v prípadoch násilných trestných činov vopred informovaní o tom, že páchateľ bol prepustený z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody. Preto toto ustanovenie dáva poškodenému možnosť požiadať o takéto informácie, a to v prípravnom konaní u prokurátora, v konaní pred súdom na súde.

K bodu 14

Nová formulácia § 44 vychádza z aplikačných problémov orgánov činných v trestnom konaní v tých prípadoch, ak je v jednej trestnej veci niekoľko desiatok alebo stoviek poškodených. Jednotlivým výkonom ich práv dochádza k neriešiteľným problémovým situáciám, a k neúmernému predlžovaniu samotného trestného konania, čo má za následok prieťahy vo vzťahu k obvineným osobám.

Z týchto dôvodov sa navrhuje nové znenie § 44, podľa ktorých zostane prokurátorovi možnosť ustanoviť takýmto poškodeným spoločného zástupcu (odsek 2 – ak je väčší počet poškodených). Ak bude však počet poškodených veľký (odsek 3), zákon ich vymedzuje počtom vyšším ako 100, môže generálny prokurátor navrhnúť najvyššiemu súdu, aby tento rozhodol o nepripustení poškodených do trestného konania. Pôjde o výnimočné situácie, preto sa uvedené oprávnenie ohľadom podania návrhu a rozhodnutia o takejto veci zveruje generálnemu prokurátorovi a najvyššiemu súdu. Ak pritom najvyšší súd nepripustí poškodených do konania, rozhodnutie sa doručuje generálnemu prokurátorovi, ktorý zabezpečí jeho zverejnenie vhodným spôsobom (napr. prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov) - s tým súvisí aj doplnenie § 137. Pôjde napríklad o situácie, ak je obvinený vlastníkom, spoluvlastníkom alebo konateľom právnickej osoby, ktorá je v konkurze a v súvislosti s činnosťou ktorej bola páchaná trestná činnosť.

Taktiež za splnenia podmienok uvedených v odseku 5 môže súd rozhodnúť o nepripustení poškodených do konania pred súdom.

Je treba uviesť, že nepripustenie poškodeného do trestného konania v týchto prípadoch nebráni tomu, aby sa poškodený so svojim nárokom obrátil na konanie vo veciach občianskoprávnych.

K bodu 15

V tomto prípade ide o vykonanie čl. 6 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní. Pritom rovnaké právo má nemajetný účastník aj v občianskom súdnom konaní.

K bodu 16

Navrhovaná zmena súvisí s doplnením § 12 ods. 16.

K bodu 17

Navrhované ustanovenie vychádza z čl. 4 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní. Bližšie špecifikuje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní pri poskytovaní poučenia poškodenému, najmä pri ich prvom kontakte (napr. pri podávaní trestného oznámenia). Príslušný orgán činný v trestnom konaní poskytne poškodenému základné informácie o jeho právach, organizáciách, ktoré poskytujú bezodplatnú pomoc poškodeným a taktiež rozsah nimi poskytovaných bezodplatných služieb v písomnej forme.

Zároveň sa pripúšťa, aby sa poškodený mohol vzdať svojich práv – avšak len vo vzťahu k procesným právam.

K bodu 18

Toto ustanovenie oprávňuje poškodeného, za účelom ochrany svojich záujmov, ktorú z určitých dôvodov nedokáže zabezpečiť sám, poveriť zastupovaním svojej osoby organizáciu na pomoc poškodeným. Nové znenie § 50 odseku 1 taktiež upravuje pozíciu organizácie na pomoc poškodeným v trestnom konaní. To znamená, že tieto organizácie sa budú môcť zúčastniť trestného konania s právami a povinnosťami splnomocnenca.

K bodom 19 a 20

Doplnenie § 70 súvisí s doplnením § 43 ods. 5 a § 103a.

K bodu 21

V prípade vydania príkazu na zatknutie alebo dodanie do výkonu trestu odňatia slobody alebo predvedenia obvineného, taký úkon nevykonávajú orgány činné v trestnom konaní, ale iní príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície a colných orgánov. Z tohto dôvodu sa upravuje predmetné ustanovenie.

K bodu 22

Zmenu ustanovenia § 88a ods. 1 si vyžiadala prax orgánov prípravného trestného konania. Umožňuje sa rozšíriť možnosť použitia kontrolovanej dodávky vzhľadom na rozvíjajúce sa nové formy organizovanej kriminality, a to aj v súlade s pripravovanou celkovou trestnou rekodifikáciou.

K bodom 23

Ide o vykonanie Dohovoru o Europole, ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje povinnosť štátu ustanoviť do inštitútu zákazu výsluchu v trestnom konaní takéto opatrenia aj vo vzťahu k úradníkom Europolu.

K bodu 24

Ide o vykonanie čl. 3 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

K bodu 25

Upravuje sa obdobné ustanovenie ako je navrhované v § 43 ods. 5 a 6 ohľadom poškodeného.

K bodu 26

Doplnenie § 137 súvisí so zmenou § 44. Zverejnenie vhodným spôsobom bude najmä uverejnené masovokomunikačnými prostriedkami.

K bodom 27 až 31

Navrhované doplnenia § 151 až § 155 súvisia s doplnením § 44a. Ide o vykonanie čl. 6 a 7 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

K bodu 32

Možnosť upravená v novom § 158a vyplýva z čl. 11 ods. 2 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní – má umožniť, aby poškodený mohol podať trestné oznámenie v štáte svojho bydliska, aj keď ide o trestný čin spáchaný v inej členskej krajine EÚ.K bodu 33

Ide o spresnenie ustanovenia v súvislosti s platným znením § 89 Trestného zákona.

K bodom 34 a 35Uvedené doplnenie súvisí s doplnením § 9 a § 224 ods. 7. Zároveň sa upresňujú predmetné ustanovenia.

K bodu 36

Účelom tohto ustanovenia je ochrániť poškodeného podľa povahy prejednávanej veci pred osobným kontaktom s obžalovaným v budove súdu. Takýto kontakt, najmä v prípade násilných trestných činov, môže negatívne vplývať na výpoveď poškodeného, ktorý radšej zo strachu zaklame, alebo zmení výpoveď. Za týmto účelom by mali byť poškodení, ak je to odôvodnené prejednávanou vecou, umiestňovaní do osobitnej čakárne alebo priestorov kde k takémuto kontaktu nedôjde. Toto ustanovenie taktiež nadväzuje na ustanovenia § 101 ods. 3, 4 Trestného poriadku, keďže poškodený vystupuje v trestnom konaní zvyčajne aj ako svedok. Táto úprava Trestného poriadku sa vykonáva na základe čl. 8 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

K bodu 37

Verejnosť na hlavnom pojednávaní podľa doteraz platného ustanovenia § 200 ods. 1 Trestného poriadku môže byť vylúčená, len ak by verejné prejednávanie veci ohrozilo tajomstvo chránené osobitným zákonom, nerušený priebeh konania alebo mravnosť alebo bezpečnosť, alebo iný dôležitý záujem svedkov. Preto v zmysle čl. 8 Rámcového rozhodnutia Rady EU o postavení obetí v trestnom konaní sa rozširuje možnosť vylúčiť verejnosť aj z iného dôležitého záujmu poškodených alebo ich blízkych osôb, aby sa zabezpečila ochrana ich súkromia a ďalších ich dôležitých záujmov.

K bodu 38

Technická zmena súvisí s presunutím ustanovenia § 44 ods. 3 do § 43, ktoré je obsahom tohto návrhu zákona.

K bodu 39

Návrhom sa umožňuje, aby súd mohol v tej istej veci konať a rozhodovať v inom zložení, pričom zmena sa umožňuje iba v osobe prísediaceho pričom obžalovaný musí súhlasiť s takýmto postupom.

K bodu 40

Ustanovenie § 224 ods. 6 sa spresňuje vzhľadom na znenie Ústavy Slovenskej republiky.

K bodu 41

Toto doplnenie súvisí s doplnením § 9, bližšie pozri odôvodnenie k bodu 1.

K bodom 42 a 43

Uvedené doplnenie súvisí s doplnením § 9 a § 224 ods. 7. Zároveň sa upresňujú predmetné ustanovenia.

K bodu 44

Výslovne sa umožňuje, aby aj odvolací súd mohol uzavrieť zmier.

K bodu 45

Návrhom sa umožňuje, aby súd mohol v tej istej veci konať a rozhodovať v inom zložení senátu, resp. iný samosudca, t.j. aby sa nemuselo opakovať celé súdne konanie od začiatku, a to pri zrušení rozsudku odvolacím súdom a jeho vrátení súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, ak by prejednaniu veci v rovnakom zložení senátu alebo rovnakým samosudcom bránila závažná prekážka, napr. úmrtie, dlhodobá choroba.

K bodom 46 až 48

Navrhovaná zmena má umožniť podať sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného aj v tých prípadoch, keď odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podá len obvinený. Zároveň sa ustanovuje, že právoplatným rozhodnutím, ktorým bol porušený zákon, sa v tomto prípade rozumie rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol porušený zákon, keďže odvolací súd nemôže podľa § 259 ods. 3 zmeniť rozhodnutie v neprospech obvineného a jeho potvrdzujúcim rozhodnutím sa zákon neporušuje.

K bodu 49

Uvedené doplnenie súvisí s doplnením § 43 a § 103a. Upravuje sa postup orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti so žiadosťou poškodeného alebo svedka.

K bodu 50

Novým spôsobom sa upravuje odklad výkonu trestu. Táto zmena súvisí s doplnením § 171 Tr. zák. podľa ktorého sa stáva trestným činom nenastúpenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa novej formulácie § 322 Tr. por. bude musieť každý odsúdený nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody. Výnimkou bude jedine taký odsúdený, ktorý je v ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo mu neumožňuje nastúpiť do výkonu trestu.

Žiadosť takéhoto odsúdeného posúdi nemocnica pre obvinených a odsúdených, či Zbor väzenskej a justičnej stráže môže poskytnúť odsúdenému potrebnú zdravotnú starostlivosť; na základe jej stanoviska súd rozhodne, či umožní odklad výkonu trestu.

K bodu 51

Technická zmena súvisí so zrušením vojenského nápravného ústavu – vypustenie uskutočnené v § 39 a § 39a Tr. zák. (čl. II návrhu).

K bodu 52

Ustanovuje sa, že na účely 23. hlavy Tr. por., vo vzťahu k rozhodovaniu o vydanie do cudziny (§ 391 – § 407) a rozhodovanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia (§ 408-§ 414), koná krajský súd aj vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špeciálneho súdu (§ 15a Tr. por.) – ide o úpravu výnimky z § 12 ods. 4 písm. b) druhý bod vzhľadom na osobitosť týchto inštitútov v časti o právnom styku s cudzinou. S touto zmenou súvisí aj doplnenie prechodného ustanovenia § 454c.

K bodu 53

Spresňuje sa formulácia vzhľadom na vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 54

Ide o zásadu aut dedere aut iudicare, ktorej aplikácia je požadovaná Dohovorom o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, Medzinárodným dohovorom o potláčaní financovania terorizmu a inými medzinárodnými dohovormi.

K bodu 55

Upravuje sa možnosť obmedzenia osobnej slobody prevážanej osoby za účelom zabránenia jej úteku, čím zákon výslovne bude upravovať dôvod obmedzenia osobnej slobody prevážanej osoby.

K bodom 56 a 57

Na základe čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády SR sa dopĺňa Trestný poriadok príslušným spôsobom – výslovne sa vymedzujú právne akty EÚ/ES, ktoré sa preberajú do Trestného poriadku.

Ustanovenia § 454c je prechodné ustanovenie vo vzťahu k zmene uvedenej v § 371 písm. d) a rieši v tejto súvislosti postup súdov v dotknutých veciach.

K čl. IV

Podľa § 7 ods. 1 písm. b) piaty bod zákona 312/2001 Z.z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je služobným úradom aj Špeciálny súd. Zákon však v niektorých ďalších ustanoveniach (§ 10 ods. 7, § 12 ods.7, § 13 ods. 2 písm. a), §16 ods.4, § 126a, § 126b ods. 3, § 138 ods.2, § 138a ods.2), v ktorých sa používajú pojmy okresný súd a krajský súd, už neuvádza aj pojem Špeciálny súd. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť nové ustanovenie do zákona, aby nevznikli ohľadom tejto skutočnosti žiadne pochybnosti.

K čl. V

Termín účinnosti sa navrhuje v najskoršom možnom termíne.

Bratislava, 21. apríl 2004

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

20

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť:

Vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predložený do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, pričom ide o prioritnú legislatívnu úlohu v zmysle Prioritných úloh vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie a pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9.10.2002. Návrh zákona bol pred zaslaním do pripomienkového konania prerokovaný aj medzirezortnou súčinnostnou poradou dňa 21.2.2003 za účasti podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, ministra vnútra a generálneho prokurátora.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť špecializované orgány na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu – vytvára sa Úrad špeciálnej prokuratúry ako osobitná súčasť Generálnej prokuratúry SR a špecializované útvary Policajného zboru. S uvedeným súvisí zároveň aj vytvorenie Špeciálneho súdu, ktorý bude uskutočňovať v týchto veciach súdne konanie. Tieto orgány budú mať miestnu pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky. Cieľom je ich lepšia špecializácia a zároveň ochrana a v prípade korupčných trestných činov prelomenie niektorých miestnych väzieb, ktoré môžu ovplyvniť odhaľovanie, vyšetrovanie a prípadne aj samotné súdne konanie v týchto prípadoch.

Korupcia a organizovaný zločin predstavujú jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktorým musia štáty čeliť v záujme zachovania bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja. Korupcia ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju, ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií a morálne základy spoločnosti. Organizovaný zločin ohrozuje bezpečnosť a ekonomiku jednotlivých štátov, fungovanie spoločnosti, demokraciu, nezávislosť štátnych orgánov a integritu finančných inštitúcií. Pred niekoľkými rokmi bol problém korupcie a organizovaného zločinu vnímaný len ako problém lokálny alebo vnútroštátny. Dnes má korupcia a organizovaný zločin nadnárodný charakter a stáva sa významným globálnym problémom ľudstva, na riešenie ktorého je nevyhnutné prijímať účinné opatrenia.

Z týchto dôvodov zriadil generálny prokurátor Slovenskej republiky v roku 1996 na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky oddelenie boja s organizovaným zločinom, prokurátori ktorého sa špecializujú na trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania:

- trestných činov proti republike podľa § 91 až 115,

- trestných činov proti mene podľa § 140 až 145,

- trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 (aj v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158),

- trestných činov všeobecného ohrozenia podľa § 179 spáchaných organizovanou skupinou iniciovaním nástražného výbušného systému,

- trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 až 5, ak nie je spáchaný v súbehu s podstatne závažnejším trestným činom,

- trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a,

- trestných činov nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 a 187,

- trestných činov nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysoko rizikových chemických látok podľa § 187a a 188,

- trestného činu šírenia toxikománie podľa § 188a,

- trestných činov obchodovania s deťmi podľa § 216a a 216b,

- trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 246,

- trestných činov ozbrojených skupinových lúpeží, vrážd na objednávku, brania rukojemníkov a hrubého nátlaku podľa § 234, 219, 235a a 235b,

- trestných činov krádeže umeleckých predmetov a kultúrnych pamiatok spáchaných organizovanou skupinou podľa § 247 ods. 5 a 6,

- trestných činov legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 a § 252a Trestného zákona.

Prokurátori oddelenia boja s organizovaným zločinom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa zaoberajú aj koncepčnými prácami týkajúcimi sa prevencie kriminality, organizovaného zločinu a korupcie.

Okrem toho, na každej krajskej prokuratúre pôsobí jeden prokurátor špecializujúci sa na koordináciu boja s korupciou.

K účinnému potláčaniu korupcie a organizovaného zločinu však môže prispieť iba súhrn opatrení na kvalitatívne vysokej odbornej úrovni. Vytvorenie organizačného útvaru špecializujúceho sa na trestnú činnosť proti korupcii a organizovanému zločinu na prokuratúre či poverenie niektorých prokurátorov na vykonávanie činností špeciálne zameraných na boj proti korupcii a organizovanému zločinu je len jedným z opatrení zameraných na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. K ďalším takýmto opatreniam nepochybne patrí zriadenie odboru boja proti korupcii Úradu organizovanej trestnej činnosti Prezídia Policajného zboru v roku 1998, ktorý je zameraný na odhaľovanie a dokumentovanie trestných činov korupcie predovšetkým v oblasti verejnej správy a privatizácie a tiež uzavretie dohody medzi generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a ministrom vnútra Slovenskej republiky v roku 2001 o zriadení stálej centrálnej jednotky boja proti korupcii, ktorej cieľom je riadenie a koordinácia odhaľovania a vyšetrovania prípadov korupcie, vrátane vlastného vyšetrovania najzávažnejších prípadov korupcie. Túto centrálnu jednotku boja proti korupcii tvoria dvaja prokurátori určení generálnym prokurátorom, dvaja vyšetrovatelia určení ministrom vnútra na návrh generálneho riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činnosti Policajného zboru a štyria pracovníci kriminálnej polície určení ministrom vnútra na návrh prezidenta Policajného zboru.

Proti narastajúcej trestnej činnosti v oblasti korupcie a organizovaného zločinu treba prijímať ďalšie účinné opatrenia. Jedným z týchto opatrení by malo byť prijatie navrhovanej právnej úpravy, ktorá umožní špecializáciu a koordinovaný postup orgánov činných v trestnom konaní proti korupcii a organizovanému zločinu.

Obdobný prístup k riešeniu tejto problematiky bol prijatý aj v iných krajinách.

V Španielsku je zriadený špeciálny úrad pre potláčanie hospodárskej kriminality spojenej s korupciou, ktorý je organizačne začlenený v štruktúre Generálnej prokuratúry. Úrad bol zriadený samostatným zákonom, má posilnené prvky samostatnosti, má presne vymedzené vzťahy k polícii a disponuje expertmi vyčlenenými ekonomickými rezortami pre potreby prokuratúry, ktorých stanoviská majú charakter odborných či znaleckých posudkov. Tento úrad pracuje v osobitných režimových podmienkach.

V Taliansku je vytvorený samostatný Národný úrad pre boj s mafiou a terorizmom, ktorý vyšetruje aj súvisiacu korupciu. Podlieha mu špeciálny úrad vyšetrovania (DINA). Má 36 podriadených útvarov po celom území Talianska. Okrem vyšetrovateľov úradu DINA sa členmi vyšetrovacích tímov stávajú aj príslušníci iných druhov polícií a vytvárajú tzv. justičnú políciu. Úrad DINA pracuje tiež v osobitných režimových podmienkach. Taliansko nemá Generálnu prokuratúru, preto označený úrad nemôže byť jeho súčasťou.

V Spolkovej republike Nemecko je pôsobnosť v oblasti boja s korupciou rozdelená medzi spolkovú prokuratúru a prokuratúry jednotlivých krajín. Na všetkých stupňoch sú pre túto oblasť vyčlenení špecialisti, ktorí pôsobia v referátoch s pôsobnosťou na celom území jednotlivej krajiny. Vo svojej činnosti úzko spolupracujú s orgánmi polície.

V Maďarskej republike bol v roku 2001 zriadený príkazom generálneho prokurátora Centrálny úrad vyšetrovania prokuratúry s celoštátnou pôsobnosťou, do pôsobnosti ktorého patrí organizovaný zločin a korupcia. Podstatnú časť agendy tvoria trestné činy vydierania verejných činiteľov, trestné činy spáchané ústavnými činiteľmi a verejnými činiteľmi, hospodárske trestné činy najmä súvisiace s verejným obstarávaním a poskytovaním a využívaním dotácií zo štátneho rozpočtu a akékoľvek iné trestné činy, ak o ich vyňatí a prikázaní rozhodne generálny prokurátor alebo jeho námestník (zväčša ide o organizované závažné prípady hospodárskej kriminality).

V Českej republike ministerstvo spravodlivosti zriadilo vyhláškou č. 311/2000 Zb. v obvode Vrchného štátneho zastupiteľstva v Olomouci pobočku v Brne a pobočku v Ostrave, do pôsobnosti ktorých patrí vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní a úkony pre začatím trestného stíhania vo veciach

a) úmyselných trestných činov spáchaných pri činnosti banky, investičnej spoločnosti alebo investičného fondu, obchodníka s cennými papiermi, poisťovne, zdravotnej poisťovne, penzijného fondu, stavebnej sporiteľne alebo sporiteľného a úverového družstva, ak bola nimi spôsobená škoda najmenej sto miliónov korún,

b) úmyselných trestných činov fyzických osôb alebo právnických osôb spáchaných v súvislosti s neoprávneným výkonom činnosti subjektov uvedených v písmene a),

c) úmyselných trestných činov, ktorými bola spôsobená škoda na majetku štátu najmenej päťdesiat miliónov korún,

d) úmyselných trestných činov podľa hlavy druhej alebo deviatej osobitnej časti Trestného zákona, ak boli spáchané v prospech zločinného spolčenia alebo ak v súvislosti s ich odhaľovaním či vyšetrovaním bol alebo mal byť spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestné činy podplácania, prijímania úplatku alebo nepriameho úplatkárstva.

Komisia expertov pre otázky postavenia prokuratúry v systéme trestného súdnictva Európskeho výboru pre trestné otázky (CDPC) vypracovala v roku 1996 dotazník s cieľom zmapovať, aké má v jednotlivých štátoch prokuratúra postavenie, pôsobnosť a štruktúru.

Z odpovedí jednotlivých štátov v roku 1996 na dotazník vypracovaný Európskym výborom pre trestné otázky (CDPS) vyplýva, že v niektorých štátoch existuje špecializácia a koordinácia práce prokuratúry podľa určitej kategórizácie trestných činov (napr. terorizmu, korupcie, organizovaného zločinu, prania špinavých peňazí, obchodovania s drogami), napríklad:

- V Anglicku a Walese niektoré zložité alebo špeciálne prípady sa riešia na štrnástej prokuratúre. Ide predovšetkým o teroristické trestné činy, obchodovanie s drogami, vojnové zločiny, podvody, sťažnosti policajtov a iné zvláštne kategórie trestných činov. Pritom na každej oblastnej prokuratúre pracujú prokurátori-špecialisti na uvedené trestné činy. Územná pôsobnosť príslušnej prokuratúry je rozšírená pre niektoré kategórie trestných činov, napríklad vojnových zločinov a sex-turistiky.

- V Cyperskej republike generálny prokurátor prideľuje veci ad hoc.

- V Dánsku sa organizovaným zločinom, najmä hospodárskou kriminalitou zaoberá špeciálna prokuratúra. Za súčinnosť s ostatnými prokuratúrami je zodpovedný generálny prokurátor.

- V Estónsku neexistujú špecifické formy prokuratúry, ani prokurátori - špecialisti na niektorú oblasť trestnej činnosti. Podľa zákona o prokuratúre môžu však byť zriaďované špeciálne prokuratúry. Keďže existujú zvláštne vyšetrovacie orgány, je možné zriadiť aj vojenské a dopravné prokuratúry.

- Vo Fínsku sa niektorí prokurátori špecializujú na hospodársku kriminalitu.

- V Holandsku existujú pre niektoré kategórie trestných činov špeciálne formy organizácie prokuratúry. Je to predovšetkým Rada generálnych prokurátorov, ktorá sa zaoberá závažnými trestnými činmi. Generálny prokurátor zodpovedá za organizovaný zločin. Je predsedom komisie, ktorá koordinuje boj špecializovaných regionálnych tímov proti organizovanému zločinu. Na miestnej úrovni má prokuratúra koordinačné úlohy. Okrem toho pracovníci národnej prokuratúry (Landelijk Bureau OM) vyšetrujú špecifické trestné činy, akými sú pranie špinavých peňazí.

- V Írsku neexistujú prokurátori špecializovaní na niektoré kategórie trestných činov. Vo všeobecnosti, o všetkých záležitostiach týkajúcich sa postupu pri trestnom stíhaní rozhoduje šéf Vrchného štátneho zastupiteľstva po tom, čo ich prediskutuje so svojimi pracovníkmi a políciou.

- Na Islande neexistujú nijaké špecifické formy organizácie prokuratúry, ale jednotliví prokurátori sa špecializujú, napr. na organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí alebo na nezákonné obchodovanie s drogami. Prokuratúra môže ovplyvňovať postup polície a koordinovať jej činnosť. Existujú predpisy i o rozšírenej územnej príslušnosti prokuratúry.

- V Lotyšsku zákon o prokuratúre predpokladá možnosť zriadenia špecializovaných prokuratúr. Generálny prokurátor Lotyšskej republiky v rámci právomocí, ktoré mu boli dané, zriadil 7 špecializovaných prokuratúr a príkazom vymedzil ich kompetencie. Tieto špecializované prokuratúry vykonávajú svoje úlohy na celom území Lotyšska. Zriadenie špecializovaných prokuratúr si vyžiadala aktuálna situácia súvisiaca s kriminalitou a zvláštnym charakterom vyšetrovania. Zriadené boli tieto prokuratúry: prokuratúra zaoberajúca sa vyšetrovaním organizovanej a ekonomickej trestnej činnosti, prokuratúra zaoberajúca sa otázkami súvisiacimi s daňami, vojenská prokuratúra, prokuratúra zaoberajúca sa dopravnými vecami a vykonávajúca dohľad nad výkonom trestu, prokuratúra zaoberajúca sa rehabilitáciami a prípadmi zvláštnej služby. Okrem toho bol na generálnej prokuratúre zriadený odbor vyšetrovania zločinov totalitného režimu, ktorý vyšetruje zločiny iniciátorov a vykonávateľov represálií. Existuje aj odbor špecializovaných prokuratúr, ktorý kontroluje činnosť špecializovaných prokuratúr.

- Na Malte neexistujú špeciálne prokuratúry, existujú však predpisy vzťahujúce sa na rozšírenie územnej príslušnosti. Koordináciu a definíciu postupov má na starosti generálny prokurátor.

- V Nórsku na vyšetrovanie závažných trestných činov, najmä hospodárskej kriminality, korupcie, prania špinavých peňazí a závažných environmentálnych trestných činov existuje separátny vyšetrovací orgán, ktorý sa volá Národný úrad vyšetrovania a trestného stíhania hospodárskej a environmentálnej kriminality v Nórsku (OKOKRIM). Tento národný úrad zodpovedá za vyšetrovanie a trestné stíhanie najzávažnejších trestných činov z oblasti hospodárskej kriminality a životného prostredia. K pracovníkom OKOKRIMU patria príslušníci polície, audítori a účtovníci, ako aj tí, ktorí sú oprávnení na trestné stíhanie. Tento úrad s nimi úzko spolupracuje a získava nové skúsenosti. Prípady súvisiace s terorizmom patria k najzávažnejším. Teroristické trestné činy vyšetruje Nórska bezpečnostná policajná služba, ktorá je národným vyšetrovacím orgánom i pre iné druhy trestnej činnosti. V Nórsku existujú aj predpisy o rozšírenej územnej príslušnosti prokuratúry. Týkajú sa najmä prípadov kontinentálneho šelfu a nórskej ekonomickej zóny, vrátane ochranného pásma na rybolov mimo Svalbardu a rybárskych lovíšť okolo Jan Mayenu.

- V Rakúsku nie sú zriadené špeciálne štátne zastupiteľstvá.

- V Spojených štátoch amerických závažné trestné činy, ktoré nedokáže vykoreniť jediná regionálna prokuratúra, majú často za následok zriadenie špecializovaných tímov prokurátorov (nazývaných špeciálni prokurátori alebo prokurátori poverení špecifickou úlohou). Títo môžu pôsobiť krátkodobo alebo dlhodobo, môžu patriť k regionálnej prokuratúre alebo byť k nej pridelení, môžu sa sústrediť na určitý druh trestnej činnosti, páchateľov alebo určité zemepisné oblasti a z radov polície im môžu i nemusia byť pridelení špeciálni vyšetrovatelia. Okrem nich pôsobí na Ministerstve spravodlivosti malý počet prokurátorov-špecialistov, ktorí telefonicky poskytujú rady a pomoc svojim menej špecializovaným kolegom v prípade, ak ich o to požiadajú. Na začatie alebo odmietnutie federálneho vyšetrovania alebo trestného stíhania existuje súhlasná národná a regionálna jurisdikcia. Je typické, že väčšina trestných vecí sa prejednáva na regionálnej úrovni, ak si však nejaké nezvyčajné okolnosti (napríklad nezvyčajne veľké alebo viacregionálne požiadavky na zdroje, regionálne konflikty záujmov, národná publicita, dôverné oblasti práva, zasahovanie cudzích mocností, citlivé politické záležitosti, napríklad ak má byť vykonaný trest smrti) nevyžadujú prejednanie veci na národnej úrovni.

- Vo Švédsku existuje jeden špecializovaný úrad, ktorý sa zaoberá špeciálnymi druhmi trestnej činnosti, zväčša hospodárskou kriminalitou. Existujú i špeciálne formy organizácie prokuratúry, najmä pre oblasť hospodárskej a drogovej kriminality.

- Turecko je podľa zákona o zriadení súdov pre štátnu bezpečnosť rozdelené na 8 regiónov. Tieto súdy sa zaoberajú trestnými činmi proti nedeliteľnej celistvosti štátu a ľudí, demokracii alebo proti republike, ktoré sú definované v ústave a trestnými činmi proti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti štátu, teroristickými trestnými činmi a organizovaným zločinom. Sudcovia a prokurátori sú na tieto súdy starostlivo vyberaní spomedzi skúsených členov Najvyššej rady sudcov a prokurátorov na obdobie štyroch rokov. Niektorých sudcov vyberá Ministerstvo obrany z radov vojenských sudcov. Uvedené trestné činy v prípravnom konaní vyšetrujú prokurátori. Vyšetrovanie nesmú viesť bezpečnostné sily. Podľa zákona o zriadení súdov pre štátnu bezpečnosť robí všetky vyšetrovacie úkony (napr. výsluchy, konfrontáciu, svedecké výpovede, domovú prehliadku, zhabanie veci) prokuratúra prostredníctvom polície. Existuje i vojenská prokuratúra. Na úrovni každej brigády sa stíhajú vojenské trestné činy spáchané vo vojenskej zóne.

V súvislosti s poukázaním na riešenie problematiky špecializácie činnosti prokuratúry v jednotlivých štátoch v predchádzajúcom odseku je potrebné zdôrazniť, že uvedené údaje sú z roku 1996. Aktuálnejšie údaje nemá Generálna prokuratúra Slovenskej republiky k dispozícii. Napriek tomu, z uvedeného prehľadu je zrejmá snaha jednotlivých štátov prijímať účinné opatrenia, ktoré umožňujú špecializáciu a koordinovaný postup orgánov činných v trestnom konaní v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh zákona zakladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie tak, ako je to uvedené v Doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Zvýšenie nárokov z rozpočtov vyšších územných celkov a obcí nezakladá. Ministerstvo financií SR v pripomienkovom konaní nesúhlasilo s účinnosťou zákona v priebehu roka 2003, keďže podľa jeho stanoviska č. 4533/03-81 zo 14.3.2003 v štátnom rozpočte nie sú zabezpečené všetky požadované zvýšené nároky na štátny rozpočet. Vláda SR návrh zákona schválila s účinnosťou od 1.10.2003.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

b)úloha prijať predmetný zákon je súčasťou Prioritných úloh vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 9.10.2002.

4. Problematika návrhu právneho predpisu

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecne právne princípy.

Problematika návrhu zákona súvisí s bojom proti korupcii, na ktorý sa vzťahuje aj:

- Trestnoprávny dohovor o korupcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 375/2002 Z.z.),

- Dohovor o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci Európskych spoločenstiev alebo členských štátov Európskej únie z roku 1997,

- Protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev za účelom špecifického zaoberania sa problémom korupcie z roku 1995,

- Spoločné stanovisko k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcich sa korupcie z roku 1998,

- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu,

- Dohovor Rady Európy č. 141 o praní špinavých peňazí, skúmaní, zhabaní a konfiškácii ziskov zo zločinu.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) žiadna,

b) úplná.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa aktívne podieľal predvstupový poradca proti korupcii v Slovenskej republiky pán Jorge Ángel Espina Ramos.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - odhad vplyvu na verejné financie:

Navrhovaná právna úprava zakladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, ktorý je uvedený v priloženom predpokladanom finančnom dosahu navrhovaného zákona na štátny rozpočet. Nároky na rozpočty vyšších územných celkov nezakladá.

Druhá časť - odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.

Tretia časť - odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

Štvrtá časť - odhad vplyvu na zamestnanosť:

Návrh zákona zakladá zvýšenie nárokov na pracovné sily a na organizačné zabezpečenie, ktorý je uvedený v priloženom predpokladanom finančnom dosahu navrhovaného zákona na štátny rozpočet.

Osobitná časť:

K čl. IK § 1

Zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje špecializáciu a koordináciu práce všetkých orgánov činných v trestnom konaní. Z tohto dôvodu sa navrhuje zriadiť Špeciálny súd so sídlom v Bratislave s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na konanie a rozhodovanie o trestných veciach, ktoré sú špecifikované v čl. VII – novelizácia Trestného poriadku.

Právomoci Špeciálneho súdu, a teda zároveň aj Úradu špeciálnej prokuratúry, by mali podliehať všetky osoby podozrivé zo spáchania

a) trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 Trestného zákona, teda

- trestných činov prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 až 160c Trestného zákona,

- trestných činov podplácania podľa § 161 až 161c Trestného zákona,

- trestných činov nepriamej korupcie podľa § 162 Trestného zákona,

b) trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona,

c) obzvlášť závažných trestných činov

1. spáchaných v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch, teda

- trestného činu porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami [§ 124b ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov [§ 140 ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru [§ 148c ods. 3 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovoleného ozbrojovania [§ 185 ods. 5 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok [§ 187a ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu kupliarstva [§ 204 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu vydierania [§ 235 ods. 3 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 4 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu krádeže [§ 247 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti [§ 252 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

2. spáchaných zločineckou skupinou, teda

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 7 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 4 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 5 Trestného zákona],

3. spáchaných teroristickou skupinou, teda

- trestného činu terorizmu [§ 94 ods. 2 písm. a) Trestného zákona],

d) trestných činov hospodárskych (druhá hlava osobitnej časti Trestného zákona alebo trestných činov proti majetku (deviata hlava osobitnej časti Trestného zákona), ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej desaťtisícnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej desaťtisícnásobku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk),

e) trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 126 až 126b Trestného zákona,

f) trestných činov súvisiacich s trestnými činmi uvedenými v písmene a), b), c), d) alebo e), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.

Ďalej je vymedzená právomoc Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry vo vzťahu k osobám, ktoré ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z.z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov označuje za ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov okrem prezidenta Slovenskej republiky, ktorého podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Naviac ustanovuje právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry aj nad všetkými sudcami všeobecných súdov, teda aj nad predsedom a podpredsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, všetkými prokurátormi, teda aj generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a nad riaditeľom Národného bezpečnostného úradu. Tieto osoby uvedené v odseku 2 podľa navrhovanej právnej úpravy by mali podliehať právomoci Špeciálneho súdu, a tým aj právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry, za spáchanie všetkých trestných činov (úmyselných i nedbanlivostných), teda nie iba za trestné činy spáchané v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou alebo za trestné činy uvedené v odseku 1. Špeciálnemu súdu budú podliehať aj tie osoby uvedené v odseku 2, ktoré doteraz podliehali právomoci vojenských súdov.

Súd, ktorý podľa doterajšej právnej úpravy nepatrí do sústavy súdov Slovenskej republiky, možno zriadiť iba zákonom. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ďalšie súdy možno zriadiť a zrušiť iba zákonom. Navrhovaná právna úprava ustanovenia v čl. I sa obmedzuje iba na zriadenie Špeciálneho súdu s tým, že pôsobnosť a organizáciu Špeciálneho súdu a konanie pred ním, ako aj postavenie sudcov Špeciálneho súdu, ich práva a povinnosti budú ustanovovať osobitné zákony. Zriadenie Špeciálneho súdu ako osobitného súdu s celoštátnou pôsobnosťou tak vyžaduje novelizáciu

- zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (čl. II), v ktorom sa Špeciálny súd zaraďuje do sústavy súdov Slovenskej republiky, vymedzuje sa jeho postavenie v tejto sústave, jeho pôsobnosť a zloženie,

- zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (čl. III), v ktorom sa upravuje problematika štátnej správy Špeciálneho súdu,

- zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 481/2002 Z.z. (čl. IV), ktorým sa ustanovuje sídlo a územný obvod Špeciálneho súdu,

- zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. V), ktorým sa ustanovuje pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k Špeciálnemu súdu,

- zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (čl. VI), ktorým sa upravuje postavenie sudcov Špeciálneho súdu, ich základné práva a povinnosti, platové pomery a disciplinárna zodpovednosť,

- zákona č. 141/1961 Zb. o trestom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (čl. VII), ktorým sa ustanovuje právomoc Špeciálneho súdu (§ 15a) a konanie pred ním.

K čl. II- k zákonu č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisoch

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa zaraďuje Špeciálny súd zriadený zákonom do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 2

Pôsobnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovať o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi sa dopĺňa o pôsobnosť najvyššieho súdu rozhodovať aj o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu v prípadoch ustanovených Trestným poriadkom.

K bodu 3

V navrhovaných ustanoveniach § 19a až 19f sa ustanovuje pôsobnosť Špeciálneho súdu, jeho postavenie, nadriadený súd, zloženie Špeciálneho súdu, spôsob rozhodovania, vecná a funkčná príslušnosť na rozhodovanie a otázka zabezpečenia ochrany osôb pôsobiacich na Špeciálnom súde.

K bodu 4

Navrhovaná zmena súvisí s ustanovením § 19a ods. 2 - vzhľadom na právomoc Špeciálneho súdu sa obmedzuje aj právomoc Vyššieho vojenského súdu v oblasti rozhodovania o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov.

K bodu 5

Za účelom zlepšenej výmeny informácií medzi jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konanísa navrhuje vytvoriť nevyhnutné legislatívne predpoklady pre takúto výmenu ako jeden z prostriedkov úspešnejšieho postupu štátnych orgánov v boji s kriminalitou, najmä organizovaným zločinom. Uvedené doplnenie sa navrhuje v zmysle záverov medzirezortnej súčinnostnej porady orgánov činných v trestnom konaní z februára 2003.

K bodu 6

Ide o doplnenie odkazovacieho ustanovenia týkajúceho sa určenia sídiel a obvodov súdov.

K bodu 7

V navrhovanom ustanovení sa upravuje vymenúvanie súdnych funkcionárov s ohľadom na zriadenie Špeciálneho súdu a jeho zaradenie do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 8

Navrhovaná právna úprava sa týka zriadenia sudcovskej rady na Špeciálnom súde ako poradného orgánu predsedu tohto súdu pri výkone štátnej správy súdu. Sudcovskú radu Špeciálneho súdu by mal tvoriť minimálne možný počet sudcov vzhľadom na malý počet sudcov, ktorí budú tvoriť zhromaždenie sudcov Špeciálneho súdu.

K bodu 9

Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje zloženie zhromaždenia sudcov Špeciálneho súdu.

K bodom 10 a 11

Vzhľadom na malý počet sudcov, z ktorých sa bude skladať zhromaždenie sudcov Špeciálneho súdu, sa navrhuje, aby časové obmedzenie volebného obdobia len na dve po sebe idúce volebné obdobia sa nevzťahovalo na členov sudcovskej rady zriadenej na Špeciálnom súde.

K čl. III- zákonu Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou uvedená v § 8 ods. 1.

K bodu 2

V navrhovanom znení sa ustanovujú orgány štátnej správy súdov doplnené o orgány štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 3 až 6

Výkon štátnej správy súdov sa dopĺňa o výkon štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 7 až 9

Pôsobnosť orgánov štátnej správy súdov sa dopĺňa o pôsobnosť orgánov štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 10, 11, 13 a 14

Právomoc ministerstva spravodlivosti vybavovať sťažnosti na postup krajského súdu sa dopĺňa o jeho právomoc vybavovať sťažnosti aj na postup Špeciálneho súdu. Okrem uvedeného sa odstraňuje legislatívno-technický nedostatok; § 16 nie je členený na odseky. Tá istá chyba sa odstraňuje aj v § 21, 22 a 23 (body 11, 13 a 14).

K bodu 12

Ustanovuje sa právomoc predsedu Špeciálneho súdu vybavovať sťažností proti podpredsedovi tohto súdu, vyšším súdnym úradníkom, štátnym zamestnancom a zamestnancov tohto súdu. Rovnaké oprávnenie má podľa platnej právnej úpravy predseda krajského súdu.

K bodu 15

Ustanovuje sa oprávnenie sťažovateľa požiadať ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Špeciálneho súdu.

K bodu 16

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sťažnosti proti sudcom, ktorí sa stanú sudcami Špeciálneho súdu, vybaví orgán príslušný podľa doterajších predpisov, pretože sťažnosť podaná pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona môže smerovať len proti ich doterajšej činnosti.

K čl. IV- k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 481/2002 Z.z.

Ustanovuje sa sídlo a územný obvod Špeciálneho súdu. Špeciálny súd sa zaraďuje do sústavy súdov Slovenskej republiky ako jediný súd príslušný na konanie vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry, preto jeho územným obvodom bude celé územie Slovenskej republiky, vrátane vojenských obvodov.

K čl. V- k zákonu č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky sa dopĺňa o pôsobnosť schvaľovať zásady výberového konania aj na funkcie predsedu a podpredsedu Špeciálneho súdu.

K čl. VI- k zákonu č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 2

Ustanovuje sa, aby rovnako ako na Najvyšší súd Slovenskej republiky, aj na Špeciálny súd mohol byť pridelený alebo preložený iba sudca, ktorý dovŕšil vek aspoň 35 rokov. Zároveň sa ustanovuje sprísnená požiadavka, aby každý sudca Špeciálneho súdu, ešte pred jeho pridelením (preložením) na tento súd, prešiel bezpečnostnou previerkou. V súčasnosti všetci sudcovia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 241/2001 Z.z. sú oprávnenými osobami s osobitným postavením, ktoré majú právom oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami priamo zo zákona, bez potreby vykonania bezpečnostnej previerky. Návrh zákona je v prípade sudcov, ktorí majú pôsobiť na Špeciálnom súde prísnejší, keďže sa vyžaduje vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu podľa § 26 zákona č. 241/2001 Z.z., ktorému predchádza bezpečnostná previerka. Rovnaká povinnosť sa pritom vzťahuje aj na sudcov, ktorí budú rozhodovať o riadnom opravnom prostriedku v týchto prípadoch, ako aj pre inštitúty dočasného pridelenia a preloženia sudcu. Toto je dôležité a nevyhnutné vzhľadom na charakter trestných činov, o ktorých bude Špeciálny súd rozhodovať.

K bodu 3

Nový dôvod prerušenia výkonu funkcie sudcu súvisí s doplnením ustanovenia § 150a.

K bodu 4

Upravuje sa nesprávny odkaz v zákone.

K bodu 5

Vzhľadom na pôsobnosť Špeciálneho súdu je nevyhnutné zabezpečiť obligatórne právo na ochranu, ako aj ďalších práv uvedených v § 34 ods. 5 a 6.

K bodom 6 a 7

Ustanovuje sa zaraďovanie sudcov Špeciálneho súdu do platovej skupiny a platových stupňov. Navrhuje sa, aby sudcovia Špeciálneho súdu boli zaradení do platovej skupiny a platových stupňov podľa rovnakých kritérií ako sudcovia krajských súdov.

K bodom 8 až 11

Ustanovuje sa funkčný príplatok za riadiacu činnosť predsedovi a podpredsedovi Špeciálneho súdu v rovnakej sume ako predsedovi a podpredsedovi krajského súdu a funkčný príplatok za funkciu predsedovi senátu Špeciálneho súdu a sudcovi tohto súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca v rovnakej sume ako predsedovi senátu krajského súdu a sudcovi krajského súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca.

K bodom 12 a 13

So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie sudcu na Špeciálnom súde sa ustanovuje funkčný príplatok za výkon funkcie sudcu na Špeciálnom súde a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o veciach, ktoré v prvom stupni rozhodoval Špeciálny súd, a to vo výške dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky (v roku 2002 bola cca 13.500 Sk).

K bodu 14

Ustanovuje sa priznanie základného platu a príplatkov sudcov Špeciálneho súdu podľa rovnakých kritérií ako u sudcov ostatných súdov.

K bodu 15

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva spravodlivosti rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu predsedu Špeciálneho súdu vo veciach náhrady škody.

K bodu 16

Ustanovuje sa oprávnenie predsedu Špeciálneho súdu rozhodovať v prvom stupni o náhrade škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania.

K bodu 17

Ustanovenie rieši prípady, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť, ak o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Špeciálneho súdu nebude môcť rozhodnúť žiadny na to určený senát Najvyššieho súdu SR (predpokladá sa, že budú takto určené dva senáty), napr. budú dotknuté senáty vylúčené na základe námietok zaujatosti. Ustanovuje sa, že v tomto prípade môže rozhodnúť v danej veci ktorýkoľvek senát Najvyššieho súdu; príplatok podľa § 69 ods. 2 však v tomto prípade týmto sudcom nepatrí (pôjde o výnimočnú situáciu).

K bodu 18

Predmetné ustanovenie rieši situáciu, keď sudca pridelený na Špeciálny súd počas výkonu funkcie prestane spĺňať podmienku oprávnenosti oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné. Keďže ide podľa navrhovaného § 11 ods. 3 o podmienku, ktorú musí sudca Špeciálneho súdu spĺňať, upravuje sa, že môže dokončiť konanie v tých veciach, ktoré sú rozpojednávané (samozrejme ak neobsahujú utajovanú skutočnosť, s ktorou nie je sudca oprávnený sa oboznamovať), keďže súdne konanie sa v zmysle Trestného poriadku koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, t.j. v opačnom prípade by bolo nevyhnutné vykonať celé súdne konanie opätovne (nie je možná výmena sudcu v priebehu súdneho konania s výnimkou prípadu, keď je ustanovený náhradný sudca).

Pritom sa navrhuje, aby sa taký sudca preložil s jeho súhlasom na súd, na ktorom pôsobil pred pôsobením na Špeciálnom súde a ak ide o sudcu, ktorý bol pridelený na Špeciálny súd dňom vymenovania (§ 11 ods. 4) na súd, ktorý sa práve na tieto účely určí už pri pridelení sudcu na Špeciálny súd (odsek 1). Ak však sudca s takým postupom nebude súhlasiť, zo zákona sa mu preruší výkon funkcie sudcu, keďže nebude môcť pôsobiť na Špeciálnom súde – nebude spĺňať jednu z podmienok ustanovených zákonom.

K bodu 19

Prechodné ustanovenia sa dopĺňajú o nevyhnutnú úpravu ohľadom uskutočnenia výberového konania na Špeciálny súd, ktorý bude úplne novo zriadeným súdom (na tomto súde predpokladajú sa tri trojčlenné senáty). Preto sa na tieto účely, do zriadenia sudcovskej rady na Špeciálnom súde, upravuje osobitne otázka výberového konania na tento súd, t.j. vymenovania výberovej komisie, vyhlásenie výberového konania a pod..

Taktiež sa prechodné ustanovenia dopĺňajú o úpravu ohľadom uskutočnenia výberového konania na predsedu senátu a sudcov, ktorí budú na najvyššom súde rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu (predpokladajú sa dva trojčlenné senáty).

V zákone sa pritom ustanovuje, že v oboch prípadoch je nutné termín výberového konania určiť tak, aby výberová komisia mala k dispozícii aj vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu ohľadom možnosti kandidátov vo výberovom konaní oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.

K čl. VII- k zákonu č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Podľa § 12 ods. 11 Trestného poriadku prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania pred podaním obžaloby. Účinné odhaľovanie trestných činov patriacich do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a zisťovanie ich páchateľov vyžaduje, aby prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry mohol požadovať údaje, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva, aj pred začatím trestného stíhania.

K bodu 2

Aktualizuje sa príslušná poznámka pod čiarou, aby zodpovedala platnému právnemu stavu.

K bodu 3

Výklad pojmu "súd" v § 12 ods. 3 sa dopĺňa o Špeciálny súd, ktorý bude zaradený do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 4

Ide o interpretačné ustanovenie, ktoré sa spresňuje podľa aktuálneho právneho stavu a dopĺňa vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.

K bodu 5

Ide o ďalšie interpretačné ustanovenie, ktoré sa spresňuje podľa aktuálneho právneho stavu a dopĺňa vo vzťahu k prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

K bodom 6 až 8

Právomoc Špeciálneho súdu sa bude vzťahovať v rozsahu ustanovenom zákonom aj na osoby, ktoré doteraz podliehajú právomoci vojenských súdov. Uvedená skutočnosť vyžaduje novelizáciu doterajšieho znenia § 14 a 15 Trestného poriadku, inak by dochádzalo v aplikačnej praxi k pozitívnemu kompetenčnému konfliktu.

K bodu 9

Ustanovuje sa právomoc Špeciálneho súdu, od ktorej sa odvádza aj právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry a osobitných útvarov Policajného zboru (bližšie pozri odôvodnenie k čl. I).

K bodu 10

V prvej vete § 17 ods. 2 sa rieši stret právomoci krajského súdu a Špeciálneho súdu, v druhej vete sa ustanovuje vecná príslušnosť Špeciálneho súdu na konanie o trestných činoch patriacich do jeho právomoci.

K bodu 11

Upravuje sa inštitút spoločného konania pre prípad, že osoba podliehajúca právomoci okresného súdu, krajského súdu alebo vojenského súdu bude súčasne stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc Špeciálneho súdu.

K bodu 12

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu na vykonanie spoločného konania v prípade, že aspoň jeden z trestných činov bude patriť do právomoci Špeciálneho súdu.

K bodu 13

Upravuje sa inštitút vylúčenia veci s ohľadom na zaradenie Špeciálneho súdu do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 14

Na účely rozhodovania sporov o príslušnosť sa ustanovuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej strane a Špeciálneho súdu na druhej strane.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu (doterajší § 17 nebol členený na odseky), ktorá je potrebná aj vzhľadom na navrhované doplnenie § 17 o odsek 2.

K bodu 16

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu tak, aby vo veciach uvedených v § 17 ods. 2 bol príslušný na vykonávanie úkonov v prípravnom konaní len Špeciálny súd.

K bodu 17

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, príkazu na použitie agenta a príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ak ide o veci patriace do jeho právomoci.

K bodu 18

Vypustenie predmetnej vety z ustanovenia § 30 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu kritických hlasov aplikačnej praxe súdov požadujúcej jej vypustenie. Vypustenie predmetnej vety nie je v rozpore ani s nestrannosťou súdu, ako ju charakterizuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „skutočnosť, že sudca urobil určité rozhodnutie pred samotným súdnym konaním nemôže sama o sebe odôvodniť obavu o jeho nestrannosti“.

K bodu 19

Ustanovuje sa oprávnenie Špeciálneho súdu rozhodovať o účasti poškodeného vo veciach patriacich do jeho právomoci.

K bodu 20

Upravuje sa inštitút dožiadania aj vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.

K bodu 21

Zmena v § 146 ods. 3 súvisí s doplnením § 26 ods. 3.

K bodu 22

Úrad špeciálnej prokuratúry musí mať bezodkladne informácie o podaných trestných oznámeniach vo veciach, ktoré sú v jeho pôsobnosti. Za tým účelom sa dopĺňa Trestný poriadok navrhovaným spôsobom.

K bodu 23

V súvislosti s doplnením právomoci Špeciálneho súdu (§ 15a) sa výslovne dopĺňa aj 23. hlava (právny styk s cudzinou) o dotknuté ustanovenie, aby bolo bez pochybností, že vo veciach, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu, koná podľa 23. hlavy tento súd.

K bodu 24

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, ktoré súvisí so zriadením Špeciálneho súdu a jeho právomocou. Ustanovuje sa postup orgánov činných v trestnom konaní v neskončených veciach.

K čl. VIII- k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 2

Ustanovuje sa povinnosť Policajného zboru zaisťovať osobnú bezpečnosť osôb (bod 1) a ochranu objektov (bod 2) určených zákonom. Uvedené súvisí so zriadením Špeciálneho súdu a Úradu špeciálneho prokurátora.

K bodu 3

Ustanovuje sa, že minister vnútra vo veciach, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (a teda aj Úradu špeciálnej prokuratúry) zriaďuje na odhaľovanie a vyšetrovanie osobitné útvary s celoslovenskou pôsobnosťou. Uvedené je nevyhnutné pre možnosť aktívnej a efektívnej spolupráce pri odhaľovaní, vyšetrovaní a trestnom stíhaní páchateľov najzávažnejšej trestnej činnosti. Dozor nad zachovaním zákonnosti v zmysle Trestného poriadku bude v týchto prípadoch vykonávať priamo Úrad špeciálnej prokuratúry.

K bodom 4 a 5

Výpočet orgánov, ktorým poskytuje Policajný zbor informácie a osobné údaje z informačných systémov, ktoré vedie, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejnej prístupných, sa dopĺňa výslovne o prokuratúru, súdy a Ministerstvo spravodlivosti SR. Navrhovaná zmena súvisí s doplnením § 28 do zákona č. 335/1991 Zb. (čl. II) a § 55a do zákona č. 153/2001 Z.z. (čl. IX). Ide o komplex ustanovení, ktoré sa navrhujú v zmysle záverov medzirezortnej súčinnostnej porady orgánov činných v trestnom konaní z februára 2003 a ktoré umožnia lepšiu výmenu informácií orgánov činných v trestnom konaní, a tým aj zefektívnenie plnenia ich úloh.

K čl. IX- k zákonu č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu ustanovení, ktorých úpravu si vyžiadala posledná novela Trestného poriadku a posledná novelizácia Ústavy SR.

K bodu 3

Ide o doplnenie ustanovenia o možnosti odmietnuť podanie vysvetlenia tak, ako je to v prípade úpravy tohto inštitútu aj pri iných obdobných zákonoch.

K bodu 4

Výslovne sa upravuje v zákone, že Úrad špeciálnej prokuratúry je súčasťou Generálnej prokuratúry SR s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Predpokladá sa, že zriadením tohto úradu sa vytvoria lepšie predpoklady pre špecializáciu a koordináciu práce orgánov činných v trestnom konaní na úseku boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry sa odvíja od pôsobnosti Špeciálneho súdu (čl. VII). S týmto zriadením súvisí aj zriadenie Špeciálneho súdu (čl. I) a osobitných útvarov na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (čl. VIII).

K bodom 5 a 6

V súvislosti so zriadením Špeciálneho súdu je potrebné ustanoviť, ktorý prokurátor bude príslušný na konanie pred Špeciálnym súdom. Navrhuje sa, aby príslušným na konanie pred Špeciálnym súdom boli prokurátori generálnej prokuratúry vymenovaní do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Z ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre potom vyplýva, že na konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu a o sťažnostiach pre porušenie zákona, bude príslušný generálny prokurátor a prokurátori generálnej prokuratúry. Výnimku z týchto pravidiel možno uplatniť len za podmienok ustanovených v § 51 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby bezprostredne nadriadeným prokurátorom špeciálneho prokurátora, ktorý je na čele Úradu špeciálnej prokuratúry, bol generálny prokurátor Slovenskej republiky.

K bodom 8 a 9

V súvislosti s Úradom špeciálnej prokuratúry sa výslovne upravuje otázka nadriadeného prokurátora.

K bodu 10

Za účelom zlepšenej výmeny informácií medzi jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konanísa navrhuje vytvoriť nevyhnutné legislatívne predpoklady pre takúto výmenu ako jeden z prostriedkov úspešnejšieho postupu štátnych orgánov v boji s kriminalitou, najmä organizovaným zločinom. Uvedené doplnenie sa navrhuje v zmysle záverov medzirezortnej súčinnostnej porady orgánov činných v trestnom konaní z februára 2003.

K bodu 11

K § 55b

V tomto ustanovení sa špecifikujú jednotlivé oprávnenia, ktorými disponujú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry.

K § 55c

Ustanovuje sa povinnosť pre generálneho prokurátora podávať Národnej rade SR aj správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

K § 55d

V odseku 1 sa upravuje označenie funkcie osoby, ktorá bude na čele Úradu špeciálnej prokuratúry – bude ním špeciálny prokurátor.

Špeciálny prokurátor bude zodpovedať za výkon svojej funkcie generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (odsek 2). Samozrejme, aj na špeciálneho prokurátora sa vzťahuje ustanovenie § 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorý upravuje inštitút hierarchického odovzdávania pokynov a ktorý ustanovuje, v ktorých prípadoch je prokurátor povinný alebo môže odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora. V odseku 2 je špecificky upravená otázka ukladania pokynov vo vzťahu k prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Úprava predpokladá nezávislejšie postavenie špeciálneho prokurátora a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, keďže sa neumožňuje uložiť zo strany generálneho prokurátora negatívny pokyn, ktorý je v zákone presne špecifikovaný alebo vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. Toto je odôvodnené druhom vecí, ktoré budú v právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry – bude trestne stíhať aj ústavných činiteľov.

K § 55e

V tomto ustanovení sa upravuje zloženie Úradu špeciálnej prokuratúry s tým, že počet osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry určí na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky. Ustanovenie umožní centralizáciu, špecializáciu a efektívnu koordináciu práce orgánov činných v trestnom konaní pri trestnom stíhaní páchateľov trestných činov v právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry. Všetky osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry budú podliehať do priamej riadiacej pôsobnosti špeciálneho prokurátora, ktorý bude riadiť a kontrolovať ich činnosť. Týmto ustanovením však nie je dotknuté právo či povinnosť prokurátora odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora za podmienok ustanovených v § 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

Úrad špeciálnej prokuratúry bude musieť veľmi úzko spolupracovať s osobitným útvarom na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (čl. VIII) tak, aby sa dosiahli čo najúspešnejšie výsledky pri odhaľovaní, vyšetrovaní a trestnom stíhaní páchateľov korupcie a najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti.

K § 55f

V navrhovanom znení je upravený spôsob ustanovenia do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry prokurátorov, štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a zamestnancov vo verejnej službe a podmienky na vymenovanie týchto osôb do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry

V ustanovení odseku 1 sa navrhuje, aby do funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry mohol byť ustanovený iba prokurátor generálnej prokuratúry, pretože Úrad špeciálnej prokuratúry bude súčasťou generálnej prokuratúry. Podmienky na vymenovanie do tejto funkcie bude ustanovovať § 24a a 24b zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (čl. X štvrtý bod), podľa ktorého do funkcie vedúceho prokurátora alebo do funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry môže generálny prokurátor vymenovať prokurátora len na základe výberového konania a po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Do výberového konania sa môžu prihlásiť všetci prokurátori generálnej prokuratúry, ako aj prokurátori iných prokuratúr, ktorí spĺňajú podmienky na preloženie na generálnu prokuratúru ustanovené v § 10 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry môžu byť vymenovaní štátni zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, ktorí vykonávajú stálu štátnu službu na generálnej prokuratúre alebo ktorí boli preložení z iného štátneho orgánu na výkon stálej štátnej služby na generálnu prokuratúru (odsek 2).

Zamestnanci vo verejnej službe (odsek 3) musia byť v pracovnom pomere na generálnej prokuratúre. Na Úrad špeciálnej prokuratúry ich možno prideliť iba s ich súhlasom.

K § 55g

Charakter činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje, aby každá osoba určená na plnenie úloh špeciálneho prokurátora mala oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné, pričom pri prokurátoroch sa vyžaduje stupeň utajenie Prísne tajné. Túto podmienku musí osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry spĺňať pred ustanovením do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a po celý čas výkonu funkcie v tomto úrade. Z uvedeného vyplýva, že tieto osoby sa musia podrobiť bezpečnostnej previerke podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Špeciálny prokurátor a ostatné osoby v Úrade špeciálnej prokuratúry musia prejsť bezpečnostnou previerkou ohľadom utajovaných skutočností príslušného stupňa utajenia, a to ešte pred ich vymenovaním, resp. pridelením na Úrad špeciálnej prokuratúry. Až po kladnom vyjadrení Národného bezpečnostného úradu budú môcť tieto osoby pôsobiť na Úrade špeciálnej prokuratúry. Uvedené je nevyhnutné vzhľadom na charakter vecí, ktoré budú v predmete činnosti tohto úradu. Za tým účelom je v predposlednom článku návrhu zákona novelizovaný zákon č. 241/2001 Z.z..

K § 55h

V odseku 1 je upravená problematika odvolania z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Charakter činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje ustanoviť možnosť odvolania osoby určenej na plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry z funkcie v tomto úrade aj bez uvedenia dôvodu. Odvolaním z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry nedochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

V odseku 2 je riešená problematika uvoľnenia z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Uvoľniť osobu určenú na plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry možno iba vtedy, ak o to sama požiada. Žiadosť musí mať písomnú formu. Každá osoba môže požiadať o uvoľnenie z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, a to aj bez uvedenia dôvodu. Uvoľnením z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry nedochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

V odseku 3 je upravený zánik oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry. V odsekoch 4 a 5 je ustanovená pôsobnosť zákonov č. 312/2001 Z.z. a 313/2001 Z.z. na vzťahy štátnych zamestnancov a verejných zamestnancov v Úrade špeciálnej prokuratúry.

Na zánik oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry sa bude vzťahovať § 24c až 24e zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (čl. X štvrtý bod) – odsek 6.

K § 55i

V tomto ustanovení je upravený inštitút mlčanlivosti. Osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sú povinné zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, a to aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v tomto úrade, ak tejto povinnosti neboli zbavené podľa zákona. Za porušenie tejto povinnosti môže byť podľa povahy veci vyvodená disciplinárna zodpovednosť, prípadne trestnoprávna zodpovednosť.

K § 55j

So zreteľom na pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry možno dôvodne predpokladať, že plnenie úloh v tomto úrade môže byť spojené s rizikom pre život, zdravie a majetok osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry a im blízkym osobám. Z tohto dôvodu sa navrhuje ustanoviť účinnú ochranu týchto osôb a ich majetku, a to nielen počas výkonu funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, ale aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v tomto úrade. Bezpečnosť osôb a obydlia bude zaisťovať Policajného zboru. Ostatné náklady spojené so zabezpečením ochrany (ktoré budú závisieť vždy od konkrétneho prípadu ohrozenia) bude znášať generálna prokuratúra.

K § 55k

Osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry budú preukazovať svoju funkciu a príslušnosť k Úradu špeciálnej prokuratúry služobným preukazom, ktorý im vystaví generálna prokuratúra.

Špecifická pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry zameraná proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje, aby osoby určené na plnenie úloh tohto úradu sa mohli preukazovať namiesto služobného preukazu Úradu špeciálnej prokuratúry aj spôsobom, ktorý ustanovujú osobitné zákony upravujúce ich služobný pomer či štátnozamestnanecký pomer.

K § 55l

Nevyhnutný predpokladom pre riadne plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje súčinnosť právnických i fyzických osôb. Rozsah a podmienky poskytovania súčinnosti vymedzuje navrhované ustanovenia s prihliadnutím na pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.

K čl. X- k zákonu č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

K bodu 1

Týmto ustanovením sa výslovne doplňuje medzi vedúcich prokurátorov aj špeciálny prokurátor a jeho zástupca.

K bodom 2 a 3

Rovnako ako v prípade sudcov Špeciálneho súdu, aj v prípade prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry sa výslovne ustanovuje, že na Úrade špeciálnej prokuratúry môže pôsobiť len taký prokurátor, ktorý je podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.

Zároveň za účelom kvalitného obsadenia a vybudovania Úradu špeciálnej prokuratúry sa umožňuje, aby generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora mohol udeliť výnimku z požadovanej praxe. Na jej schválenie sa však bude vyžadovať súhlas Rady prokurátorov SR.

K bodu 4

V súvislosti so zriadením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je potrebné ustanoviť podmienky na vymenovanie do funkcie v tomto úrade (§ 24a a 24b) a zánik oprávnenia vykonávať takú funkciu (§ 24c až 24e).

K § 24a a 24b

Ustanovenie § 24a ods. 1 upravuje ustanovenie do funkcie osoby, ktorá bude na čele Úradu. Predmetná úprava predpokladá určité nezávislejšie postavenie špeciálneho prokurátora a zveruje otázku kreovania tejto osoby do pôsobnosti Národnej rady SR, a to na návrh generálneho prokurátora. Generálny prokurátor pritom podáva návrh na základe výberového konania uskutočneného podľa § 24b.

Navrhuje sa, aby do funkcie vedúceho prokurátora (zástupca špeciálneho prokurátora) alebo do funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry mohol byť vymenovaný iba prokurátor generálnej prokuratúry, a to len na základe výberového konania a po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky s tým, že ak rada odmietne udeliť súhlas na vymenovanie, musí sa uskutočniť nové výberové konanie.

Radu prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá je orgánom samosprávy prokurátorov, tvoria predsedovia jednotlivých prokurátorských rád. Orgány samosprávy prokurátorov, ich pôsobnosť a funkčné obdobie upravuje dvanásta hlava (§ 218 až 227) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Úrad špeciálnej prokuratúry bude súčasťou generálnej prokuratúry, preto do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry možno vymenovať iba prokurátora generálnej prokuratúry. To však neznamená, že do výberového konania na funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry sa nemôžu prihlásiť prokurátori iných prokuratúr, ktorí spĺňajú podmienky na preloženie na generálnu prokuratúru ustanovené v § 10 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry rovnako ako osoba, ktorá spĺňa podmienky na vymenovanie za prokurátora. V takom prípade však musí byť prokurátor pred vymenovaním do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry preložený na generálnu prokuratúru, resp. osoba vymenovaná do funkcie prokurátora na generálnej prokuratúre, ak ide osobu podľa § 24 ods. 1 písm. c).

K § 24c až 24e

Navrhuje sa, aby oprávnenie prokurátora vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry zaniklo z rovnakých dôvodov, ako u ostatných osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry, teda

- odvolaním z tejto funkciu,

- uvoľnením z tejto funkcie,

- zánikom služobného pomeru prokurátora.

Osobitne sa ustanovujú podmienky na odvolanie z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24d). Dôvodom na odvolanie z tejto funkcie bude okrem právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie aj rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky. V praxi môže totiž nastať situácia, že prokurátora bude treba odvolať z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry bez toho, aby sa čakalo na výsledok disciplinárneho konania, ktoré môže prebiehať dlhšiu dobu. Dostatočnou zárukou pre prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry by mal byť súhlas Rady prokurátorov Slovenskej republiky k rozhodnutiu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o jeho odvolaní z funkcie. Osobitná úprava je v § 24d ods. 4 ohľadom špeciálneho prokurátora, ktorého bude možno odvolať z funkcie okrem § 24d ods. 1 písm. a) a b) len, ak zo zdravotných dôvodov nevykonáva funkciu dlhšie ako 6 mesiacov. Táto osobitná úprava ohľadom osoby, ktorá bude na čele Úradu špeciálnej prokuratúry (t.j. špeciálneho prokurátora) je odôvodnená skutočnosťou, že v právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry bude okrem iného aj trestné stíhanie ústavných činiteľov, a preto jej potrebné zabezpečiť čo najväčšiu mieru nezávislosti postavenia špeciálneho prokurátora.

Odvolaním z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24d) či uvoľnením z tejto funkcie (§ 24e) nedochádza k zániku služobného pomeru prokurátora. Nové služobné zaradenie prokurátora ustanovuje § 24d ods. 3 a § 24e ods. 3.

K bodu 5

So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa ustanovuje pre prokurátorov príplatok za plnenie úloh v tomto úrade v rovnakej výške ako u sudcov Špeciálneho súdu a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o veciach, ktoré v prvom stupni rozhodoval Špeciálny súd, t.j. dvojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky (v roku 2002 bola cca 13.500 Sk). Tento príplatok by mal byť jednou zo zložiek, ktoré tvoria funkčný plat prokurátora (§ 94).

K bodu 6

V súvislosti s navrhovanou zmenou v § 24d ods. 1 písm. b) sa navrhuje zaradiť medzi disciplinárne opatrenia aj preloženie z Úradu špeciálnej prokuratúry na iný organizačný útvar generálnej prokuratúry alebo na prokuratúru nižšieho stupňa.

K bodu 7

Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou uvedenou v § 24a a § 24d, ktorá podmieňuje vymenovanie prokurátora do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a odvolanie z tejto funkcie rozhodnutím generálneho prokurátora Slovenskej republiky súhlasom Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

K bodu 8

Ustanovuje sa povinnosť vyhlásiť prvé výberové konanie na Úrad špeciálnej prokuratúry.

K čl. XI- k zákonu č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z.z.

K bodom 1 až 3Napriek skutočnosti, že novela zákona č. 241/2001 Z.z., resp. nový zákon o ochrane utajovaných skutočností je v súčasnosti v legislatívnom procese, navrhuje sa aj zmena platného zákona č. 241/2001 Z.z., keďže predkladateľ predkladá návrh zákona vzhľadom na platný právny stav.

Návrh zákona výslovne upravuje možnosť vymenovania alebo pridelenia osoby na Úrad špeciálnej prokuratúry a na Špeciálny súd len v prípade, ak podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné. To predpokladá vykonanie bezpečnostnej previerky. Za tým účelom sa novelizuje zákon č. 241/2001 Z.z..

Doplnenie zákona č. 241/2001 Z.z. je nevyhnutné z dôvodu požiadavky, aby na účely výberového konania ohľadom kandidátov na sudcov Špeciálneho súdu a sudcov, ktorí budú rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch na najvyššom súde proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, ako aj prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, mohol priamo predseda výberovej komisie požiadať o ich bezpečnostnú previerku, keďže jej vykonanie bude podmienkou pridelenia sudcu na Špeciálny súd, resp. možnosti rozhodovania o riadnych opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam, rovnako tak aj v prípade pridelenia prokurátora na Úrad špeciálnej prokuratúry.

Zároveň sa ustanovuje, že lehotu 60 dní na vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu podľa § 26 zákona č. 241/20001 Z.z. nie je možné na tieto účely predĺžiť.

K čl. XIINavrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť ako celok 1. októbra 2003, pričom ustanovenia, ktoré upravujú výberové konanie by mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr (z tohto dôvodu je navrhovaná ich osobitná účinnosť), aby mohlo byť výberové konanie vyhlásené a uskutočnené tak, aby Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry mohli od účinnosti zákona začať pôsobiť bez problémov.

Bratislava, 28. máj 2003

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel L i p š i c, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu