Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd 13/1987 účinný od 01.06.2002 do 31.12.2023

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd

Strážovské vrchy

Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu východne od obce Plevník-Drienové juhovýchodným smerom tak, že sleduje rozvodnicu medzi povodím Rajčianky (4-21-06) a povodím Váhu (4-21-08). V oblasti obce Fačkov hranica chránenej vodohospodárskej oblasti zasahuje do povodia Rajčianky smerom ku kóte Kľak (1351), odtiaľ sa stáča na juh až juhozápad a pokračuje po rozvodnici medzi povodím Nitry (4-22-01) a povodím Váhu (4-21-08). Severne asi 3 km od obce Čierna Lehota sa hranica stáča na juhovýchod, pokračuje po hranici medzi Západoslovenským a Stredoslovenským krajom asi v dĺžke 4 km, odtiaľ mení svoj smer na juhozápad tak, že zasahuje do povodia Nitry (4-22-01). Južne od obce Trebichava mení svoj smer na západ, prechádza cez kótu Udrina (652) k severnému okraju intravilánu obce Horné Motešice, odtiaľ sleduje súvislý okraj lesa až po obec Trenčianske Mitice. Tu mení svoj smer na sever až severovýchod, sleduje opäť rozvodnicu medzi povodím Váhu (4-21-09) a povodím Nitry (4-22-02). Severne od kóty Ostrá (768) sa stáča na severozápad po rozvodnici medzi povodím (4-21-08) a (4-21-09) k mestu Trenčín až po styk alúvia Váhu so svahmi Strážovských vrchov. Odtiaľ hranica severovýchodným smerom sleduje styk alúvia Váhu s priľahlými svahmi tak, že obchádza územia určené na osobitné účely v priestore Závodov ťažkého strojárstva a Závodov všeobecného strojárstva Dubnica nad Váhom a pokračuje až po východiskový bod opisu tohto územia pri obci Plevník-Drienové.

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd

Beskydy a Javorníky

Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu (v mieste styku hraníc medzi Slovenskou socialistickou republikou, Českou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou severozápadne od obce Skalité) spočiatku východným, potom južným a opäť východným smerom po hranicu medzi okresmi Čadca a Dolný Kubín.

Odtiaľ južným smerom sleduje hranicu medzi okresmi Čadca a Dolný Kubín, ďalej medzi okresmi Žilina a Dolný Kubín až po kótu Veľký Stoh (1608).

Tu hranica mení smer na juhozápad tak, že sleduje hranicu medzi okresmi Žilina a Martin až po koryto rieky Váh. Tu sa stáča na severozápad a súvisle sleduje pravý breh koryta Váhu, pričom severne obchádza aglomeráciu mesta Žiliny. Pod nádržou Hričov sa stáča na juhozápad, obchádza mestá Bytču a Púchov. Asi 5 km juhozápadne od mesta Púchova sa hranica stáča na severozápad až západ, pričom sleduje rozvodnicu medzi vodnými tokmi Zubák a Biela Voda až po hranicu medzi Slovenskou socialistickou republikou a Českou socialistickou republikou. Odtiaľ pokračuje severovýchodným a východným smerom, pričom sleduje uvedenú hranicu až po východiskový bod.

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd

Veľká Fatra

Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu v úžine medzi Kraľovanmi a Krpeľanmi východným až juhovýchodným smerom po ľavom brehu Váhu až k Ružomberku tak, že obchádza intravilány obcí Ľubochňa a Hubová. Západne od Ružomberka sa hranica stáča na juh, sleduje ľavý breh vodného toku Revúca po obec Liptovské Revúce, ďalej pokračuje juhozápadným smerom k obciam Staré Hory a Harmanec. Asi 5 km juhozápadne od obce Harmanec sa hranica stáča na západ až severozápad, prechádza cez kótu Flochová (1318) a schádza k štátnej ceste Horná Štubňa - Turčianske Teplice. Odtiaľ hranica pokračuje severovýchodným smerom k obciam Háj, Blatnica, Necpaly, Nolčovo a Krpeľany tak, že sleduje súvislý okraj lesa, pritom východne obchádza intravilány menovaných obcí a vracia sa k východiskovému bodu - k úžine Váhu medzi Krpeľanmi a Kraľovanmi.

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd

Nízke Tatry

(západná časť a východná časť)

Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu (severozápadne od obce Kordíky) smerom na severovýchod k obciam Harmanec, Staré Hory, Liptovské Revúce a Liptovská Osada až na kótu Salatín (1630) východne od Veľkého Brankova (1134). Tu sa stáča na juh až juhovýchod k rozvodnici medzi povodiami Váhu (4-21) a Hrona (4-23), po ktorej ide východným smerom cez Chabenec (1955) ku kóte Poľana (1889). Odtiaľ hranica mení svoj smer na sever k obci Pavčina Lehota, stáča sa na severovýchod, pokračuje súvislým okrajom lesa k obci Závažná Poruba, ďalej prebieha po ľavom brehu Váhu až po sútok Bieleho a Čierneho Váhu. Severovýchodným smerom pokračuje pozdĺž ľavého brehu Bieleho Váhu až k obci Važec a mení svoj smer na východ k obci Šuňava - časť Vyšná Šuňava.

Tu sa hranica stáča na juhovýchod a sleduje rozvodnicu medzi povodím Váhu (4-21) a povodím Hornádu (4-32) až po Kráľovu hoľu (1948), kde mení svoj smer na západ, ďalej sleduje rozvodnicu medzi povodiami Váhu (4-21) a Hrona (4-23) cez kóty Veľká Vápenica (1691) a Homôľka (1659) ku kóte Čertova svadba (1463) východne od sedla Čertovica.

Odtiaľ sa hranica stáča na juhozápad, sleduje rozvodnicu medzi základnými povodiami (4-23-01) a (4-23-02) cez kóty Kačka (1542) a Krajčovo (860) schádza k obci Valaská. Západným smerom sleduje styk alúvia s priľahlými svahmi až k severnému okraju intravilánu obce Predajná, kde sa stáča na severozápad ku kótam Čierny diel (1146) a Veľká Chochoľná (1563). Tu hranica mení svoj smer na juh a schádza k severnému okraju obce Hiadeľ.

Pri tejto obci sa hranica oblasti stáča na juhozápad, severne obchádza intravilány obcí Moštenica, Podkonice, Priechod, Selce, mesta Banskej Bystrice a od jeho časti Podlavice smeruje na kótu Zlatá Studňa (1265) v Kremnických vrchoch. Tu sa stáča na sever ku kóte Vyhnatová (1283) a prichádza k východiskovému bodu severozápadne od obce Kordíky.

Hranicu medzi západnou a východnou časťou chránenej vodohospodárskej oblasti v dĺžke asi 5,5 km severovýchodne od kóty Veľká Chochoľná (1563) tvorí rozvodnica medzi povodiami Váhu (4-21) a Hrona (4-23).

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd

Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny

Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti vychádza z vrcholového bodu rozvodnice medzi vodnými tokmi Rimavy a Klenovskej Rimavy, odtiaľ juhovýchodným smerom pokračuje po tejto rozvodnici až po vrch Ostrá (1012). Tu sa hranica stáča na juhozápad, prechádza priehradným profilom vodárenskej nádrže Klenovec a ďalej smerom na západ k obci Kokava nad Rimavicou - časť Utekáč, odtiaľ juhozápadným smerom pokračuje k priehradnému profilu budúcej vodárenskej nádrže Málinec (1,5 km nad obcou Málinec). Odtiaľ hranica prechádza cez kótu Nad Ráztokami (757) k obciam Dobroč a Píla až po rozvodnicu medzi povodiami Ipľa a Slatiny. Po tejto rozvodnici pokračuje severovýchodným smerom k Detvianskej Hute - časti Žabica asi 2 km južne od obce Látky, kde sa stáča na severozápad a prechádza profilom vodárenskej nádrže Hriňová až na kótu Poľana (1458). Odtiaľ pokračuje východným smerom po rozvodnici medzi povodiami Slatiny a Kamenistého potoka, ďalej severovýchodným smerom po rozvodnici medzi povodiami Ipľa a Čierneho Hrona a cez kótu Klenovský Vepor (1338) sa vracia späť k východiskovému bodu opisu tohto územia.

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd

Muránska planina

Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu na rozvodnici medzi povodiami Hrona (4-23) a Hornádu (4-32) smerom na juh a juhozápad. V tomto smere sleduje hranicu medzi Stredoslovenským a Východoslovenským krajom až po obec Muránska Huta, odtiaľ pokračuje po západnom okraji štátnej cesty Muránska Huta-Muráň-Tisovec tak, že obchádza intravilány týchto obcí. Od mesta Tisovec pokračuje hranica opäť juhozápadným smerom asi 5,5 km ku kóte Poľana (882), kde sa lomí na severozápad k rozvodnici medzi povodím Slanej (4-31-02) a povodím Hrona (4-23-01). Po tejto rozvodnici pokračuje severovýchodným smerom, prechádza cez kóty Fabova hoľa (1439) a Kľak (1409), tu sa stáča na sever do údolia Hrona k obci Pohorelá - časť Pohorelská Maša. Odtiaľ hranica pokračuje východným smerom po ľavom brehu Hrona k jeho pramenisku až po východiskový bod opisu tohto územia.

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd

Horné povodie rieky Hnilec

Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti vychádza z najvyššieho bodu oblasti z kóty Kráľova hoľa (1948), odtiaľ pokračuje severovýchodným smerom asi 4 km ku kóte Úplaz (1555), kde sa stáča na juhovýchod až východ, pričom sleduje rozvodnicu medzi povodím Hnilca (4-32-02) a povodím Hornádu (4-32-01) po kótu Hýľ (1158).

Odtiaľ sa hranica stáča na juhozápad do údolia potoka Biela Voda, ktorý sleduje až po obec Mlynky - časť Biele Vody, prechádza priehradným profilom vodnej nádrže Palcmanská Maša a pokračuje západným smerom po rozvodnici medzi povodím Hnilca (4-32-02) a povodím Slanej (4-31-01) cez kótu Ondrejisko (1271) a Gregová (1168) späť k východiskovému bodu opisu tohto územia na kótu Kráľova hoľa (1948).

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd

Slovenský kras

(Plešivská planina a Horný vrch)

Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti - podoblasti Plešivskej planiny sa začína pri severnom okraji intravilánu mesta Plešivec, pokračuje severným smerom k obci Kunova Teplica tak, že sleduje súvislý okraj lesa. Ďalej pokračuje v tomto smere v dĺžke asi 4 km a stáča sa na severovýchod až východ k obci Rožňavské Bystré. Odtiaľ hranica mení svoj smer na juhovýchod, sleduje súvislý okraj lesa k mestu Rožňava - časť Kružná, kde sa stáča na juh a v tomto smere sleduje styk úpätia svahov Plešivskej planiny s Rožňavskou kotlinou až k obci Slavec. Tu sa stáča na juhozápad, obchádza intravilán obce Slavec - časť Vidová a vracia sa späť k východiskovému bodu.

Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti - podoblasti planiny Horného vrchu prebieha od východiskového bodu severne od obce Drienovec smerom na západ a sleduje súvislý okraj lesa až po obec Turnianske Podhradie - časť Háj. Tu sa lomí na juhovýchod a sleduje pravý breh Hájskeho potoka. Severne od obce Turnianske Podhradie sa hranica stáča opäť na západ a sleduje styk úpätia svahov Plešivskej planiny s Turnianskou kotlinou tak, že severne obchádza intravilány obcí Zádielske Dvorníky - časť Zádiel, Hrhov a Jablonov nad Turňou.

Tu hranica mení svoj smer na severozápad a sleduje východný okraj štátnej cesty Jablonov nad Turňou-Lipovník. Pri obci Lipovník sa stáča smerom na východ a sleduje južný okraj štátnej cesty Lipovník-Bôrka, pričom obchádza intravilány obcí Drnava, Kováčová, Lúčka a Bôrka.

Východne od obce Bôrka sa hranica stáča na sever, pretína štátnu cestu Bôrka-Zádiel a pokračuje severozápadným smerom cez kótu Matesova skala (925) ku kóte Osadník (1186). Tu sa lomí najskôr smerom na severovýchod, potom na východ, sleduje pravý breh rieky Bodvy, južne obchádza intravilán obce Medzev a pokračuje k západnému okraju obce Jasov. Odtiaľ hranica mení svoj smer na juh sleduje opäť súvislý okraj lesa až k východiskovému bodu - k severnému okraju obce Drienovec.

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd

Vihorlat

Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu severne od obce Trnava pri Laborci, severozápadným až severným smerom k obciam Oreské a Porúbka tak, že sleduje súvislý okraj lesa. Po okraji lesa pokračuje severovýchodným smerom k obciam Kamienka a Zemplínske Hámre, odtiaľ sa stáča na juhovýchod ku kóte Nežabec (1023). Odtiaľ pokračuje južným smerom ku kóte Diel (858), kde mení svoj smer na západ k obci Remetské Hámre. V tomto smere hranica chránenej vodohospodárskej oblasti sleduje súvislý okraj lesa, severne obchádza intravilán obce Vinné a vracia sa k východiskovému bodu opisu územia - k obci Trnava pri Laborci.