Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody 368/2008 účinný od 01.01.2024

§ 2

(1)
Odsúdený nastupuje do výkonu trestu v určenom ústave na výkon väzby
a)
priamo po predchádzajúcej väzbe,
b)
sám na základe nariadenia výkonu trestu súdom,
c)
dodaním do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) alebo ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy.2)
(2)
Prijímanie odsúdených sa vykonáva nepretržite.
(3)
Odsúdeného, ktorý je dodaný do výkonu trestu podľa odseku 1 písm. c), môže prijať aj iný ústav na výkon väzby ako ústav určený na nástup do výkonu trestu v nariadení výkonu trestu. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. c) na základe príkazu súdu, prijíma ho ústav na výkon väzby, ktorý overí v príslušnom ústave správnosť údajov.
(4)
O oboznámení s právami a povinnosťami, ktoré má odsúdený vo výkone trestu, dĺžke trestu odňatia slobody a možnosti podmienečného prepustenia sa urobí záznam, ktorý odsúdený potvrdí svojím podpisom; ak odsúdený záznam odmietne podpísať, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník zboru“) o tom urobí poznámku v zázname.

§ 5

(1)
Ak je odsúdený podozrivý z infekčného alebo parazitárneho ochorenia, ústav zabezpečuje jeho izoláciu až do vykonania lekárskej prehliadky.
(2)
V súvislosti s hygienickými alebo protiepidemickými opatreniami môže lekár nariadiť odsúdenému, aby sa oholil a ostrihal.

§ 7
Umiestňovanie

(1)
Určený príslušník zboru z generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) oznámi dotknutým ústavom určenie ústavu, v ktorom bude odsúdený vykonávať trest. Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru určí oddiel, kde bude odsúdený ubytovaný; pri umiestnení do oddielu sa môže určiť aj zaradenie odsúdeného do práce.
(2)
Určenie ústavu, do ktorého sa odsúdený umiestni, sa oznámi odsúdenému, aby mohol informovať blízke osoby podľa § 2 písm. d) zákona. Ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo života odsúdeného alebo inej osoby, určenie ústavu sa odsúdenému oznámi po dodaní do určeného ústavu. Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na informovanie blízkej osoby o mieste, v ktorom vykonáva trest, požiada ústav o zabezpečenie vyrozumenia o svojom pobyte; v takom prípade blízku osobu odsúdeného vyrozumie ústav na vlastné náklady.
(3)
Odsúdený sa po umiestnení do určeného ústavu ubytuje v nástupnom oddiele alebo v nástupnej izbe okrem prípadov uvedených v § 78 ods. 2 zákona.
(4)
Umiestnenie odsúdeného a zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru spravidla na návrh umiestňovacej komisie (ďalej len „komisia“), ktorej predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu. Členmi komisie sú pedagóg, psychológ, lekár alebo ďalší zdravotnícky pracovník, sociálny pracovník, príslušník zboru alebo zamestnanec zboru z organizačno-právneho oddelenia, úseku zamestnávania, výroby a odbytu, preventívno-bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany alebo ďalší príslušníci zboru alebo zamestnanci zboru určení riaditeľom ústavu. Zdravotnú spôsobilosť na zaradenie do práce posudzuje lekár. Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže v odôvodnených prípadoch určiť zmenu v zložení komisie. Určený príslušník zboru vykoná o rozhodnutí záznam v príslušnej dokumentácii.
(5)
Na umiestnenie podľa § 8 ods. 5 písm. a) a b) zákona je možné využiť na nevyhnutný čas aj cely uzavretého oddielu alebo oddielu s bezpečnostným režimom; počas takého umiestnenia sa neuplatňujú obmedzenia podľa § 89 a 91.
(6)
Komisia spravidla do siedmich kalendárnych dní od prijatia odsúdeného do určeného ústavu prerokuje jeho ďalšie umiestnenie v ústave a zaradenie do práce; odsúdeného pritom umiestni do diferenciačnej skupiny podľa § 9.

§ 8
Premiestňovanie

(1)
Premiestnenie odsúdeného je jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa § 10 zákona.
(2)
Ústav, do ktorého má byť odsúdený premiestnený, určí generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru okrem prípadu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. a) zákona. Pri oznámení o určení umiestnenia odsúdenému sa postupuje podľa § 7 ods. 2.
(3)
O písomnej žiadosti odsúdeného o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť.
(4)
Ak žiadosť o premiestnenie bola zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať o premiestnenie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti; rovnako sa postupuje, ak generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru zamietol návrh riaditeľa ústavu podľa odseku 3.

§ 11

(1)
Kde sa v tejto vyhláške hovorí o otvorenom oddelení, rozumie sa tým diferenciačná skupina „A“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
(2)
Do otvoreného oddelenia možno umiestniť odsúdeného po nástupe do výkonu trestu za predpokladu, ak odsúdený vykonáva trest za prečin a nejde o odsúdeného,
a)
u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania v špecializovanom oddiele,
b)
ktorému súd nariadil ochranné liečenie ústavným spôsobom, a to sa ešte nevykonalo,
c)
ktorý
1.
utiekol z výkonu väzby alebo výkonu trestu,
2.
sa na útek pripravoval alebo sa o útek pokúsil,
3.
sa nedovolene vzdialil z nestráženého pracoviska alebo otvoreného oddelenia počas výkonu trestu,
4.
sa bezdôvodne nevrátil z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, opustenia ústavu, vychádzky mimo ústavu alebo voľného pohybu mimo ústavu,
d)
ktorý opakovane porušil ústavný poriadok vo výkone väzby alebo vo výkone trestu a ostatný disciplinárny trest za disciplinárne previnenie nebol zahladený,
e)
voči ktorému sa vedie trestné konanie v inej veci alebo súd nariadil výkon ďalšieho trestu za zločin alebo
f)
u ktorého je potrebné realizovať opatrenia na zaistenie jeho bezpečnosti.
(3)
Na účel vytvárania priaznivých podmienok na realizáciu programu zaobchádzania možno do otvoreného oddelenia umiestniť aj iného odsúdeného.
(4)
Po vykonaní časti trestu v diferenciačnej skupine „B“ možno odsúdeného umiestniť do otvoreného oddelenia na základe návrhu pedagóga spracovaného pri určení programu zaobchádzania alebo pri hodnotení programu zaobchádzania; ak je to potrebné, vykoná psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného pred predložením návrhu na jeho umiestnenie do otvoreného oddelenia psychológ v ústave.
(5)
Do otvoreného oddelenia možno umiestniť odsúdeného najskôr po vykonaní šiestich mesiacov trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia po jeho preradení z vyššieho stupňa stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené v osobitnom predpise.5)
(6)
Do otvoreného oddelenia nemožno umiestniť odsúdeného, ak
a)
ani opakované psychologické vyšetrenie vykonané psychológom v ústave nezmení záver psychologického vyšetrenia, ktoré takéto umiestnenie neodporúčalo,
b)
súd nariadil ochranné liečenie uvedené v § 80 ods. 3 ústavným spôsobom a to ešte nebolo vykonané; pred umiestnením odsúdeného do otvoreného oddelenia po absolvovaní ochranného liečenia ústavným spôsobom sa vyžaduje stanovisko psychiatra,
c)
utiekol z výkonu väzby alebo výkonu trestu,
d)
opakovane závažným spôsobom porušil ústavný poriadok vo výkone väzby alebo vo výkone trestu a ostatný disciplinárny trest za disciplinárne previnenie nebol zahladený.

§ 12

(1)
Vedúci otvoreného oddelenia predloží komisii návrh na určenie ďalšieho umiestnenia odsúdeného, ak
a)
odsúdený neplní určený program zaobchádzania alebo závažným spôsobom porušil ústavný poriadok,
b)
sa začne voči odsúdenému trestné konanie v inej veci alebo súd nariadil výkon ďalšieho trestu,
c)
je na to dôvod uvedený v § 8 ods. 5 písm. b) zákona,
d)
je u odsúdeného potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania v špecializovanom oddiele,
e)
súd nariadil odsúdenému ochranné liečenie ústavným spôsobom.
(2)
Komisia navrhne ďalšie umiestnenie odsúdeného v uzavretom ústave alebo zotrvanie v otvorenom oddelení najneskôr do troch pracovných dní od predloženia návrhu podľa odseku 1.
(3)
Návrh komisie podľa odseku 2 schvaľuje riaditeľ ústavu. Odsúdený sa do schválenia návrhu ubytuje oddelene od ostatných odsúdených umiestnených v otvorenom oddelení. Počas oddeleného ubytovania sa odsúdený v izbe alebo cele uzamyká a neuplatňujú sa u neho zmiernenia podľa § 76 ods. 2 zákona. Ak v otvorenom oddelení nie sú vytvorené podmienky na oddelené ubytovanie, odsúdený sa do schválenia návrhu ubytuje v uzavretom ústave, pričom oddiel, do ktorého bude umiestnený, sa určí primerane podľa dôvodu uvedeného v odseku 1.

§ 20

(1)
Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno umiestniť odsúdeného
a)
po pobyte v nástupnom oddiele na základe odporúčania zo záveru psychologického vyšetrenia, ak tomu nebránia bezpečnostné dôvody,
b)
na základe hodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 2, ak odsúdený plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti.
(2)
Na základe hodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 2, ak odsúdený plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, možno po vykonaní časti uloženého trestu v diferenciačnej skupine „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia umiestniť do diferenciačnej skupiny „A“ aj odsúdeného na doživotný trest.
(3)
Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno umiestniť odsúdeného, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 1, až po vykonaní tretiny trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené v osobitnom predpise.5)
(4)
V diferenciačnej skupine „A“ v ústave s maximálnom stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone trestu na osobnosť odsúdeného,
b)
dôraz sa kladie na rozvoj pozitívnych osobnostných vlastností odsúdeného a odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti,
c)
vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,
d)
odsúdený sa ubytuje v cele.
(5)
Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno zmierniť obmedzenia výkonu trestu tým, že
a)
cela sa počas dňa neuzamyká,
b)
návšteva sa vykonáva priamym kontaktom,
c)
odsúdený môže byť výnimočne zaradený do práce na strážené pracovisko mimo ústavu.

§ 21

(1)
Do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno umiestniť odsúdeného, ak plní program zaobchádzania a prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti.
(2)
Na základe odporúčania zo záveru opakovaného psychologického vyšetrenia a na základe hodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 2, ak odsúdený plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, možno po vykonaní časti uloženého trestu umiestniť do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia aj odsúdeného na doživotný trest; to neplatí, ak odsúdený vykonáva trest, pri ktorom súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné.
(3)
V diferenciačnej skupine „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone trestu na osobnosť odsúdeného,
b)
dôraz sa kladie na odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti,
c)
odsúdený sa zaradí do práce na pracovisko v ústave,
d)
vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,
e)
odsúdený sa ubytuje v cele.

§ 23

(1)
Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje program zaobchádzania a sprístupní odsúdenému určené ciele a úlohy. Na účely stanovenia programu zaobchádzania a hodnotenia jeho plnenia sú príslušník zboru a zamestnanec zboru oprávnení spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného.
(2)
Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom, špeciálnym pedagógom, pedagógom vzdelávania a sociálnym pracovníkom. Ak súčasťou programu zaobchádzania je návrh na zmenu diferenciačnej skupiny, komisia navrhne riaditeľovi ústavu umiestniť odsúdeného do oddielu príslušnej diferenciačnej skupiny.
(3)
Pri vypracúvaní programu zaobchádzania sa prihliada na
a)
závery a odporúčania psychologického vyšetrenia,
b)
príčiny a motív spáchania trestného činu,
c)
poznatky získané počas výkonu väzby,
d)
dĺžku trestu,
e)
správanie odsúdeného,
f)
možnosti sociálnej rehabilitácie, zaradenia do práce, zapojenia do individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania, záujmy, vzdelávanie, využívanie voľného času a ďalšie poznatky o odsúdenom,
g)
hodnotenie rizika násilného správania a rizika úteku.
(4)
Program zaobchádzania obsahuje ciele a úlohy určené odsúdenému v oblasti vzdelávania, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, terapeutických aktivít, práce, vzťahov s vonkajším prostredím a zmysluplného trávenia voľného času. Ak pre naplnenie účelu zaobchádzania pedagóg neidentifikuje v prípade odsúdeného v niektorej z oblastí uvedenej v prvej vete potrebu stanovenia cieľa, odsúdenému sa v tejto oblasti programu zaobchádzania neurčujú ciele a úlohy.
(5)
Umiestnenie do diferenciačnej skupiny alebo špecializovaného oddielu nemá vplyv na ciele a úlohy určené odsúdenému v oblasti vzdelávania, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, terapeutických aktivít, práce, vzťahov s vonkajším prostredím a zmysluplného trávenia voľného času.

§ 24

(1)
Resocializačný a výchovno-vzdelávací program predstavuje štandardizovanú individuálnu alebo skupinovú intervenčnú aktivitu v oblasti sociálnej komunikácie, sebapoznania, prípravy na trh práce, finančnej gramotnosti, zvyšovania právneho vedomia v oblasti ľudských práv, prevencie závislostí, prevencie domáceho násilia, budovania rodinných vzťahov a v ďalších oblastiach ovplyvňujúcich kriminogénne rizikové faktory recidívy trestnej činnosti. Odsúdený sa zaradí do konkrétneho typu resocializačného a výchovno-vzdelávacieho programu v súlade s rámcovým vymedzením cieľovej skupiny odsúdených, kontraindikáciami účasti a minimálnou dĺžkou trvania programu.
(2)
Resocializačný a výchovno-vzdelávací program môže realizovať
a)
ústav alebo
b)
iný subjekt s platnou akreditáciou.
(3)
Podmienky a spôsob akreditácie určuje minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
(4)
Terapeutická aktivita predstavuje psychoterapeutickú metódu alebo terapeutickú techniku realizovanú odborníkom s príslušnou odbornou kvalifikáciou.

§ 25

Odsúdenému so zvyškom trestu kratším ako deväť mesiacov sa určia krátkodobé ciele zaobchádzania; dôraz pri zaobchádzaní sa kladie na nácvik sociálnych zručností, na pracovné uplatnenie a udržanie kontaktu s blízkymi osobami.

§ 26
Plnenie programu zaobchádzania

(1)
Plnenie programu zaobchádzania hodnotí pedagóg najmenej raz za 12 mesiacov.
(2)
Pedagóg môže pri hodnotení programu zaobchádzania do nasledujúceho obdobia aktualizovať existujúce úlohy alebo stanoviť nové úlohy. Pritom vychádza z doterajšieho plnenia, poznatkov z priebežnej pedagogickej, sociálnej a psychologickej diagnostiky odsúdeného a z aktuálnej ponuky vzdelávacích, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov a terapeutických aktivít.
(3)
Ciele a z nich vyplývajúce úlohy môže pedagóg zmeniť aj počas hodnoteného obdobia, osobitne v prípade potreby pri zmene diferenciačnej skupiny, trvalom premiestnení odsúdeného do iného ústavu, krízových stavoch odsúdeného alebo výrazných zmenách správania.
(4)
Komplexné hodnotenie plnenia programu zaobchádzania sa vypracuje vždy pred vypracovaním hodnotenia na účely rozhodovania o
a)
podmienečnom prepustení,
b)
zmene spôsobu výkonu trestu,
c)
umiestnení do detenčného ústavu,
d)
udelení milosti,
e)
upustení od výkonu zvyšku trestu,
f)
ochrannom dohľade a
g)
premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.
(5)
Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu pedagóg vyhodnotí priebeh plnenia programu zaobchádzania; ak je zabezpečená postpenitenciárna starostlivosť, odporučí realizovanie resocializačných aktivít a terapeutických aktivít.

§ 29
Ubytovanie

(1)
Ak to podmienky ústavu umožňujú, ubytovacia plocha v uzamykanej cele pre odsúdeného je 4 m2.
(2)
Odsúdeným v diferenciačných skupinách „A“ a „B“ sa povolí primeraná estetická úprava ubytovacích priestorov. O spôsobe úpravy cely, izby, lôžka a priestorov na uloženie osobných vecí odsúdeného rozhoduje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.
(3)
Ubytovacia plocha cely alebo izby sa určí z celkovej plochy cely alebo izby po odpočítaní plochy, ktorú zaberá
a)
hygienická bunka umiestnená v cele alebo izbe,
b)
stavebne oddelené WC umiestnené v cele alebo izbe,
c)
plocha, nad ktorou je svetlá výška cely alebo izby menšia ako 1 300 mm,
d)
plocha zabratá zabudovaným nábytkom,
e)
plocha okenných a dverných ústupkov.
(4)
Do ubytovacej plochy cely alebo izby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1 200 mm široké, 300 mm hlboké a 2 000 mm vysoké od podlahy.
(5)
Generálny riaditeľ určí celkovú ubytovaciu kapacitu ústavu.
(6)
O dočasnom znížení ubytovacej plochy podľa § 18 ods. 1 zákona môže rozhodnúť riaditeľ ústavu. Rozhodnutie riaditeľa ústavu o dočasnom znížení ubytovacej plochy platí najviac šesť mesiacov; v prípade trvania dôvodov môže riaditeľ ústavu o dočasnom znížení ubytovacej plochy rozhodnúť aj opakovane.

§ 30
Stravovanie

(1)
Strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni a podáva sa podľa časového rozvrhu dňa v jedálňach, celách alebo izbách. Ak z prevádzkových dôvodov alebo dôvodu zaradenia odsúdeného do práce nemožno dodržať časový odstup medzi vydávaním hlavných jedál podľa § 19 zákona, ústav zabezpečuje výdaj desiatej alebo olovrantu.
(2)
Stravnou dávkou sa rozumie určené množstvo stravy, ktoré sa odsúdenému poskytuje na základe odporúčaných výživových dávok podľa veku, zdravotného stavu, zaradenia do práce a osobitostí vyplývajúcich z požiadaviek kultúrnych a náboženských tradícií.
(3)
Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri špeciálnych diétach, štandardizovaných diétnych postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych a náboženských tradícií určí spravidla nutričný terapeut. Peňažné limity na prípravu stravy vyjadrujú priemernú hodnotu potravín obsiahnutých v stravných dávkach, zodpovedajú priemernej úrovni cien potravín a sú podkladom na výpočet peňažnej náležitosti stravovania vo väzenskej kuchyni.
(4)
O priznaní, druhu, zmene a zrušení liečebnej výživy rozhoduje lekár.
(5)
Odsúdený umiestnený v minimálnom stupni stráženia v diferenciačnej skupine „A“ si môže z nakúpených surovín alebo zo surovín doručených v balíku podľa § 50 ods. 3 písm. d) zákona pripraviť tepelnou úpravou jednoduché jedlo; ak to podmienky v ústave umožňujú, riaditeľ môže povoliť prípravu jedla takým spôsobom aj ostatným odsúdeným.
(6)
Dohľad nad hygienickou a zdravotnou neškodnosťou, kvalitou stravy a hygienickými podmienkami jej prípravy, výdaja a skladovania, okrem prípravy podľa odseku 5, vykonáva lekár alebo ďalší zdravotnícky pracovník.
(7)
Odsúdenému, ktorému nie je umožnená vlastná príprava kávy alebo čaju, sa najmenej dvakrát denne poskytuje horúca voda na prípravu nápojov.

§ 31
Odievanie

(1)
Odsúdenému sa v súlade s § 20 ods. 1 zákona poskytuje odev, obuv a iné súčasti výstroja podľa určených vzorov a noriem. Ústavná spodná bielizeň sa vymieňa raz za týždeň, ústavná posteľná bielizeň raz za dva týždne, ostatné súčasti výstroja sa obmieňajú podľa potreby.
(2)
Pracovný odev odsúdeného je označený viditeľným spôsobom; to neplatí pre odsúdeného v otvorenom oddelení.
(3)
Ak odsúdený podľa § 20 ods. 3 zákona používa vlastný odev a obuv, musí mať zabezpečenú obmenu spodnej bielizne raz za týždeň a obmenu odevu a obuvi podľa potreby, najčastejšie však raz za dva týždne na vlastné náklady. Kontrolu prinesených súčastí odevu určených na obmenu vykonáva príslušník zboru v prítomnosti osoby, ktorá ich priniesla, o čom urobí záznam. Jednotlivé časti vlastného odevu nesmú sťažovať identifikáciu odsúdeného, nesmú byť označené názvami ozbrojených zborov, nesmú byť výstredné alebo v rozpore s § 40 písm. i) zákona.
(4)
Odsúdený môže používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v množstve určenom v ústavnom poriadku. Vlastný odev a obuv si môže odsúdený udržiavať okrem pravidelnej obmeny aj praním alebo údržbou v rozsahu a spôsobom určeným v ústavnom poriadku.
(5)
Ak odsúdený o to požiada, ústav môže zabezpečiť vypranie vlastného odevu a spodnej bielizne na náklady odsúdeného.
(6)
Podmienky používania vlastného odevu, spodnej bielizne a obuvi určí riaditeľ ústavu.

§ 32
Nosenie preukazu odsúdeného


Preukaz odsúdeného sa má nosiť odsúdeným vždy, keď sa nachádza mimo izby alebo cely; jeho stratu, poškodenie alebo zničenie ihneď nahlási príslušníkovi zboru.

§ 34
Osobná hygiena

(1)
Ústav vytvára podmienky na udržiavanie osobnej hygieny odsúdených, najmä aby sa mohli denne umývať a pravidelne holiť.
(2)
Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie, ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať teplou vodou; ustanovenie § 22 ods. 3 zákona tým nie je dotknuté. Dohľad pri sprchovaní vykonáva príslušník zboru rovnakého pohlavia.
(3)
Odsúdený je podľa potreby bezplatne strihaný, vlasy a fúzy si odsúdený musí udržiavať čisté.
(4)
Ak odsúdený nemá pri nástupe do výkonu trestu potreby osobnej hygieny, vydajú sa mu ihneď po nástupe. Ústav vydá odsúdenému základné potreby osobnej hygieny podľa potreby a určených noriem a ďalšie potreby osobnej hygieny v súlade s § 22 ods. 2 zákona podľa potreby a určených noriem na základe písomnej žiadosti odsúdeného. Náklady ústavu na poskytnutie ďalších potrieb osobnej hygieny sa zaevidujú na osobné konto odsúdeného debetom.

§ 36
Návšteva

(1)
Návšteva sa môže vykonať formou fyzickej návštevy alebo videonávštevy. Návšteva sa vykoná na základe povolenia na návštevu schváleného riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru za podmienok ustanovených v zákone. Pri určovaní termínu a času realizácie návštevy odsúdeného, ktorého dieťa je žiakom základnej školy alebo strednej školy, prihliada riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru na čas vyučovania dieťaťa.
(2)
Pred začiatkom a po skončení fyzickej návštevy sa vykoná osobná prehliadka odsúdeného osobou rovnakého pohlavia.
(3)
Za priebeh návštevy zodpovedá určený príslušník zboru. Pred návštevou v súlade s § 24 zákona poučí odsúdeného a návštevníka o zásadách správania pri návšteve uvedených v prílohe a odpovedá na ich prípadné otázky; návštevu preruší alebo predčasne ukončí, ak nastanú dôvody podľa § 24 ods. 6 zákona.
(4)
Návšteva povereného zástupcu štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, právnickej osoby, fyzickej osoby, záujmového združenia občanov, cirkvi, náboženskej spoločnosti, nadácie a charitatívnej organizácie vykonaná v súvislosti s plnením programu zaobchádzania sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. 1 zákona.
(5)
Pre návštevníka je pred fyzickou návštevou k dispozícii čakáreň a kútik pre rodičov s deťmi. V čakárni je k dispozícii zákon, táto vyhláška a ústavný poriadok.
(6)
Osoba mladšia ako 15 rokov sa môže zúčastniť na fyzickej návšteve len v sprievode plnoletej osoby.
(7)
Vykonanie návštevy, jej prerušenie alebo predčasné ukončenie sa eviduje.
(8)
Pri rozhodovaní o návšteve bez priameho kontaktu sa prihliada na existenciu objektívnych bezpečnostných dôvodov, rizika násilného správania alebo rizika úteku odsúdeného.

§ 37
Korešpondencia

(1)
Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené na odosielanie korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v pracovných dňoch. Korešpondencia musí mať úplnú adresu a nalepenú platnú poštovú známku;6) inak sa vráti odsúdenému.
(2)
Došlá korešpondencia sa po nahliadnutí bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému okrem korešpondencie,
a)
ktorá obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec,
b)
v inom ako štátnom jazyku alebo
c)
ktorej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu, priestupku alebo správneho deliktu.
(3)
Ak je potrebné zistiť obsah korešpondencie napísanej v inom ako štátnom jazyku, zabezpečí sa jej preklad. Na účely vyhotovenia prekladu korešpondenciu nemožno zadržať dlhšie ako na tri pracovné dni; ak vyhotovenie prekladu trvá dlhšie, zabezpečí sa fotokópia písomnej správy a originál sa bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému alebo zašle adresátovi.
(4)
Korešpondencia odosielaná a doručená ako doporučená zásielka alebo poistená zásielka sa eviduje v evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného. V evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného sa eviduje aj korešpondencia uvedená v § 25 ods. 3 zákona.
(5)
Odsúdený si môže ponechať pri sebe došlú korešpondenciu v množstve zodpovedajúcom možnostiam jej uloženia v skrinke. Ak množstvo korešpondencie, ktorú má odsúdený pri sebe, prevyšuje možnosti jej uloženia v skrinke, odsúdený korešpondenciu na vlastné náklady odošle na ním určenú adresu, zničí ju, alebo ak o to požiada, ústav zabezpečí uloženie korešpondencie do jeho osobných vecí.
(6)
Poštové známky doručené v korešpondencii sa považujú za veci osobnej potreby.
(7)
Odosielanie korešpondencie na náklady ústavu podľa § 25 ods. 6 zákona sa zabezpečuje ako list 2. triedy.
(8)
Obmedzenie počtu kusov korešpondencie odsúdeného odoslanej na náklady ústavu podľa § 25 ods. 6 zákona sa nevzťahuje na korešpondenciu odosielanú odsúdeným v trestnom konaní alebo inom konaní, v ktorom je odsúdený účastníkom konania a hrozí zmeškanie lehoty, čo odsúdený preukáže.

§ 38
Prijímanie balíkov

(1)
Povolenie na prijatie balíka podľa § 20 ods. 4, § 26, § 33 ods. 2 a § 50 ods. 3 písm. d) zákona (ďalej len „balík“) zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe, od ktorej ho žiada zaslať na riadne vyplnenom predpísanom tlačive, opatrenom odtlačkom pečiatky ústavu a podpisom oprávneného príslušníka, ktorý tlačivo vyplnil.
(2)
Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace od jeho vydania. Na predpísanom tlačive sa vyznačuje dátum posledného dňa platnosti povolenia na prijatie balíka. Pre časovú platnosť povolenia na prijatie balíka je rozhodujúci dátum jeho podania odosielateľom na poštovú prepravu.
(3)
Ústav neprevezme od poštového podniku6a) balík, ak
a)
je doručený bez platného povolenia na prijatie balíka nalepeného na obale,
b)
platnosť povolenia na prijatie balíka uplynula pred dátumom jeho podania odosielateľom na poštovú prepravu,
c)
má poškodený obal,
d)
presahuje maximálnu povolenú hmotnosť podľa § 26 ods. 1 a § 50 ods. 3 písm. d) zákona alebo
e)
odsúdený nemá na svojom konte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu vyčíslených colných poplatkov a dane.
(4)
Dôvod odmietnutia prevzatia balíka podľa odseku 3 ústav uvedie na dodacom doklade poštového podniku.
(5)
V záujme zaistenia bezpečnosti a predchádzania prieniku drog do ústavu sa vykoná kontrola balíka na prítomnosť drog a výbušných systémov a zaistí sa časť obsahu balíka, ktorá nie je v súlade so zákonom.
(6)
Obsah balíka vydá určený príslušník zboru odsúdenému, ktorému je balík adresovaný. Prijatie balíka a jeho obsah sa eviduje. Odsúdený potvrdí prevzatie balíka vrátane neporušenosti obalu svojím podpisom v príslušnej evidenčnej knihe. Osobitne sa evidujú nevydané veci.

§ 39
Telefonovanie

(1)
Podmienky používania telefónneho zariadenia určí riaditeľ ústavu.
(2)
Ústav nesprostredkúva hovory adresované odsúdenému do ústavu. Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode môžu povoliť telefonovanie medzi odsúdenými navzájom a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide o blízke osoby a ak to technické podmienky ústavu umožňujú. Náklady telefonovania znáša volajúci obvinený alebo odsúdený.
(3)
Kredit na telefonovanie si môže odsúdený zabezpečiť spôsobom určeným poskytovateľom telefonických služieb. Pri prepustení odsúdeného na slobodu poskytovateľ telefonických služieb odsúdenému nevyčerpaný kredit na telefonovanie vráti.
(4)
Telefonovanie odsúdeného s jeho obhajcom sa nemonitoruje a nezaznamenáva v súlade s § 27 ods. 4 zákona, ak obhajca preukáže, že mu telefónne číslo patrí.
(5)
Ak to technické podmienky v ústave umožňujú, môže odsúdený telefonovať aj prostredníctvom videotelefónneho zariadenia.
(6)
Náklady spojené s telefonovaním znáša odsúdený prednostne zo svojho osobného konta.

§ 40
Nakladanie s peňažnými prostriedkami a iné finančné operácie

(1)
Ak táto vyhláška neustanovuje inak, odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky v poradí podľa
a)
§ 28 ods. 4 zákona,
b)
§ 28 ods. 2 a ods. 3 písm. a) až d) zákona,
c)
§ 28 ods. 6 zákona po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
(2)
Ústav vydá na základe preukázateľnej žiadosti odsúdeného ceniny, cenné papiere a doklady preukazujúce existenciu účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktoré boli prevzaté a zaevidované odsúdenému v pokladnici ústavu, blízkej osobe alebo jeho advokátovi.
(3)
Suma uhradeného výživného a pohľadávok tvorí kredit. Kredit sa zvyšuje úhradou výživného alebo pohľadávky z konta odsúdeného, zrážkou z čistej pracovnej odmeny odsúdeného na úhradu výživného alebo pohľadávky a úhradou zrealizovanou inou osobou na príjmový účet ústavu, poukázanou na úhradu pohľadávky spojenej s výkonom väzby alebo výkonom trestu, ktorá je v správe ústavu.
(4)
Výšku kreditu neznižujú
a)
dobrovoľná úhrada výživného alebo pohľadávky,
b)
úhrada liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotníckej starostlivosti,
c)
úhrada súdnych poplatkov, správnych poplatkov a notárskych poplatkov,
d)
úhrada poplatkov súvisiacich s poskytnutím informácií odsúdenému,
e)
nákup kreditu na telefonovanie,
f)
ústavom poskytnuté prostriedky na nákup základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu podľa § 28 ods. 10 zákona.
(5)
Výšku kreditu znižuje čerpanie peňažných prostriedkov z osobného konta odsúdeného okrem úhrad podľa odseku 4. Výšku kreditu znižuje aj vrátená platba z úhrad pohľadávky alebo výživného.
(6)
Kredit sa prenáša do ďalšieho obdobia.
(7)
Odsúdený môže na základe preukázateľnej žiadosti raz mesačne poukázať peňažné prostriedky blízkej osobe alebo na úhradu nákladov, ktorých neuhradenie by odsúdenému spôsobilo ujmu. Výdavky spojené s poukázaním peňažných prostriedkov znáša odsúdený.
(8)
Vyživovacia povinnosť a pohľadávka voči odsúdenému sa evidujú na základe právoplatného rozhodnutia súdu, exekučného príkazu, nariadenia výkonu rozhodnutia, rozhodnutia týkajúceho sa výkonu väzby alebo výkonu trestu a dohody na dobrovoľné plnenie podľa § 97k zákona.
(9)
Ak odsúdený nemá súdom upravené vyživovacie povinnosti, môže zo svojho konta raz mesačne zaslať peňažné prostriedky v sume do 30 % zo životného minima10) vyživovaným osobám. Odoslanie peňažných prostriedkov zvyšuje kredit.
(10)
Odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky zo svojho konta podľa § 28 ods. 3 písm. e) zákona na
a)
úhradu pohľadávky,
b)
doplnenie predpokladanej sumy cestovného do miesta trvalého pobytu odsúdeného na území Slovenskej republiky a stravného na jeden deň,
c)
nákup základných potrieb osobnej hygieny,
d)
nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,
e)
výdavky spojené s udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu,
f)
nákup primeraného odevu a obuvi pred prepustením z výkonu trestu,
g)
nákup základných potrieb na korešpondenciu,
h)
nákup liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne, a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
i)
nákup pomôcok určených na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a na úhradu nevyhnutných nákladov na ich úpravu alebo opravu.
(11)
Pri prepustení z výkonu trestu sa odsúdenému vyplatí z pokladnice ústavu zostatok peňažných prostriedkov na jeho konte. Ak ústav pri prepustení odsúdeného nemá v pokladnici k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov, vyplatí sa odsúdenému najmenej suma podľa osobitného predpisu;10) zostávajúce peňažné prostriedky sa odsúdenému zašlú bez zbytočného odkladu na ním uvedenú adresu alebo účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
(12)
Ak ústav v čase prepustenia na slobodu eviduje voči odsúdenému neuhradenú pohľadávku spojenú s výkonom väzby a výkonom trestu, odsúdenému ústav stiahne na úhradu takejto pohľadávky alebo jej časti zo sumy peňažných prostriedkov vyššej, ako je suma podľa § 28 ods. 7 zákona.
(13)
Materiálne náklady za sprístupnenie informácií podľa § 28 ods. 12 zákona je odsúdený povinný uhradiť prednostne z osobného konta.

§ 41
Nákup potravín a vecí osobnej potreby

(1)
Ak sa kontrolou údajov na preukaze odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby zistí, že preukaz odsúdeného použil iný odsúdený ako ten, ktorému bol vydaný, nakúpený tovar sa nevydá. Neoprávnené použitie preukazu odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby je disciplinárnym previnením.
(2)
Sortiment tovaru v predajni zriadenej v ústave určuje riaditeľ ústavu.
(3)
Primeranosť cien tovarov v predajni zriadenej v ústave porovnáva v určenom rozsahu s maloobchodnými cenami v danej lokalite riaditeľom ústavu určený príslušník zboru raz za polrok a môžu kontrolovať zástupcovia orgánov uvedených v § 96 a 97 zákona.

§ 42
Zdravotná starostlivosť

(1)
Ústav poskytne odsúdenému peňažný príspevok podľa § 31 ods. 2 zákona vo výške najnižšieho doplatku za liek, liečebnú a zdravotnícku pomôcku zaradenú v zozname kategorizovaných liekov, liečebných a zdravotníckych pomôcok, ktoré majú porovnateľný účel určenia a porovnateľné základné funkčné vlastnosti. Ak liek, liečebnú alebo zdravotnícku pomôcku indikuje lekár v ústave alebo nemocnici, ústav poskytne odsúdenému peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej a zdravotníckej pomôcky vo výške určeného doplatku za liek, liečebnú alebo zdravotnícku pomôcku.
(2)
Odsúdený potvrdí svojím podpisom súhlas s poskytnutím peňažných prostriedkov na úhradu nákladov na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky a na úhradu nevyhnutných nákladov poskytnutých za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Peňažný príspevok sa zaeviduje na osobné konto odsúdeného debetom.
(3)
Lekár vykonávajúci kontrolu podľa osobitného predpisu11) predkladá riaditeľovi ústavu správu a odporúčanie týkajúce sa nedostatkov v hygienickej starostlivosti.
(4)
Ak odsúdený vyhlási hladovku, predvedie sa najneskôr v najbližší pracovný deň na lekárske vyšetrenie. Lekár vykoná záznam v zdravotnej dokumentácii odsúdeného o začatí hladovky, poučí odsúdeného o zdravotných rizikách držania hladovky, vykoná lekárske vyšetrenie a podľa potreby navrhne ďalšie opatrenia; ak je to účelné, riaditeľ ústavu rozhodne o umiestnení odsúdeného do izby alebo cely samostatne podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona. Lekár kontroluje zdravotný stav odsúdeného najmenej raz za tri dni. Ak hladovka trvá viac ako sedem dní od jej vyhlásenia, riaditeľ ústavu oznámi túto skutočnosť prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.
(5)
Ak je odsúdený premiestnený do iného zdravotníckeho zariadenia mimo pôsobnosti zboru, zabezpečuje jeho stráženie najbližší ústav alebo ústav na výkon väzby.

§ 43
Vychádzka

(1)
Účelom vychádzky je zabezpečiť odsúdenému denne pobyt na čerstvom vzduchu a aktívny oddych. Čas vychádzok sa určí v časovom rozvrhu dňa.
(2)
Vychádzkový priestor je primerane esteticky upravený priestor ústavu, ktorý je zabezpečený podľa stupňa stráženia, vybavený zariadením na sedenie a vykonávanie športových činností.
(3)
Na vychádzke odsúdený nosí odev a obuv primerané poveternostným podmienkam. Počas vychádzky môže odsúdený podľa podmienok v ústave športovať.
(4)
Do doby trvania vychádzky sa započítava len čas strávený v priestoroch určených na vychádzku. Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže trvanie vychádzky predĺžiť.

§ 44
Vzdelávanie

(1)
Odsúdenému sa umožňuje prístup k vzdelávaniu, ktoré pozostáva zo všeobecnovzdelávacej výučby, kultúrnych a športových činností, sociálneho vzdelávania a bezplatného využívania fondov knižnice. Vzdelávanie sa spravidla uskutočňuje formou modulárnej výučby, sociálneho vzdelávania alebo umožnením účasti na diaľkových formách štúdia a v kurzoch.
(2)
Odsúdenému sa podľa individuálnych možností a schopností umožní
a)
dokončenie základnej školy,
b)
absolvovanie rekvalifikačného kurzu, kurzu na zvýšenie alebo rozšírenie kvalifikácie,
c)
zaučenie alebo vyučenie vo vybraných učebných odboroch,
d)
štúdium na strednej škole.
(3)
Štúdium podľa odseku 2 sa zohľadní v programe zaobchádzania. Porušenie povinnosti účastníka vzdelávania sa považuje za neplnenie časti programu zaobchádzania.
(4)
Riaditeľ ústavu môže navrhnúť príslušnej vzdelávacej organizácii vylúčenie odsúdeného zo štúdia.
(5)
Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie po prepustení z výkonu trestu, sa umožní absolvovanie prijímacieho konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,12) ak to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu a je predpoklad, že výkon trestu sa skončí pred začiatkom školského roka.
(6)
Ústav uskutočňuje vzdelávanie odsúdených na základe uzatvorenej zmluvy s príslušnou vzdelávacou organizáciou za podmienok ustanovených osobitným predpisom.13)
(7)
Záujmové združenia občanov, cirkvi, náboženské spoločnosti a iné organizácie pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi sa môžu za podmienok uvedených v odseku 6 podieľať na organizačnom, finančnom a materiálnom zabezpečení vzdelávania odsúdených; pritom sa riadia zákonom a touto vyhláškou.
(8)
Aktivity podľa § 66 ods. 1 zákona môžu subjekty uvedené v odseku 7 vykonávať podľa predloženého projektu, ktorý na základe stanoviska vedúceho oddelenia schvaľuje riaditeľ ústavu; projekt obsahuje najmä zameranie aktivít a podmienky jeho realizácie.
(9)
Podľa odseku 8 sa postupuje aj pri zámere projektu, na základe ktorého sa budú čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej únie, z programov štátnej podpory Slovenskej republiky alebo z iných grantových zdrojov.
(10)
Ak zástupca subjektu uvedeného v odseku 7 realizujúceho projekt koná spôsobom ohrozujúcim účel výkonu trestu alebo poruší podmienky uvedené v projekte, ústav navrhne subjektu ukončenie poverenia príslušného zástupcu alebo môže ukončiť so subjektom spoluprácu.

§ 45

(1)
Kultúrno-osvetová činnosť, na ktorej sa odsúdení organizovane zúčastňujú, zahŕňa najmä
a)
osvetovú činnosť zameranú na zvýšenie právneho vedomia, finančnej gramotnosti a sociálnych zručností odsúdeného, rôzne životné a spoločenské problémy, témy z histórie, kultúry, vedy a iných oblastí s cieľom sprostredkovať akceptovateľné vzory konania a správania, medziľudské vzťahy a úctu k životu a spoločnosti,
b)
záujmovú a športovú činnosť odsúdených,
c)
kultúrne, vzdelávacie a zábavné podujatia odsúdených,
d)
ďalšie akcie na zvyšovanie kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania odsúdených.
(2)
Obsah kultúrno-osvetovej činnosti s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových činností pre diferenciačné skupiny. Kultúrno-osvetová činnosť sa vykonáva v čase určenom časovým rozvrhom dňa alebo v čase osobného voľna odsúdeného. O účasti na jednotlivých akciách kultúrno-osvetovej činnosti môže rozhodnúť určený príslušník zboru.
(3)
Na osvetových podujatiach pre odsúdených z právnej, zdravotníckej a z iných oblastí spolupôsobia odborní zamestnanci ústavu, prokurátori, prípadne iné kvalifikované osoby. Ak je to účelné, môžu sa na uskutočňovaní osvetových aktivít podieľať aj záujmové združenia občanov, cirkvi a náboženské spoločnosti alebo iné organizácie pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(4)
Na besedy s odsúdenými možno pozvať aj významných umelcov, športovcov alebo vedeckých pracovníkov. Ak je to vhodné, možno vykonaním prednášky alebo besedy poveriť aj odsúdeného s potrebnou odbornou spôsobilosťou.
(5)
Odsúdený si môže za určených podmienok požičiavať športové potreby a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave k dispozícii.
(6)
Odsúdenému sa umožňuje, aby v záujmovom krúžku rozvíjal tvorivé schopnosti, rozširoval vedomosti alebo vyrábal drobné predmety. O predmetoch zhotovených v záujmovom krúžku sa vedie evidencia. Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby odsúdený zhotovenú vec daroval blízkym osobám alebo si ju po prepustení z výkonu trestu ponechal; inak je zhotovená vec majetkom ústavu. V rámci záujmových krúžkov môžu sa z materiálu ústavu vyrábať aj rôzne predmety prezentujúce ústav a zbor.
(7)
Ak to podmienky v ústave umožňujú, môže ústav zabezpečiť, aby si odsúdení pod odborným vedením pedagóga vydávali vlastný časopis. Obsah časopisu je zameraný najmä na literárnu tvorbu odsúdených, poskytovanie informácií o právach a povinnostiach odsúdených v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o pripravovaných kultúrno-osvetových aktivitách a vzdelávaní, o zaujímavostiach zo sveta kultúry, vedy a techniky. V časopise nie je povolené uverejňovať príspevky, ktoré by mohli vyvolať nepokoje medzi odsúdenými, urážlivé alebo inak sa dotýkajúce práv príslušníkov národnostných menšín, iných odsúdených alebo príslušníkov zboru a zamestnancov zboru.
(8)
Ak to podmienky ústavu umožňujú, môže riaditeľ ústavu povoliť, aby si odsúdení pripravovali a vysielali audiorelácie na rozhlasových okruhoch alebo audiovizuálne relácie na videookruhoch v ústave. Ak to technické podmienky ústavu umožňujú, môže riaditeľ ústavu odsúdenému povoliť vo vymedzenom čase využívať zariadenie ústavu s pripojením na internet. Odsúdenému sa sprístupňujú internetové stránky obsahujúce informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch, internetové stránky, ktoré patria orgánom a organizáciám uvedeným v § 25 ods. 3 písm. b), c) a e) zákona a ďalšie internetové stránky určené riaditeľom ústavu.
(9)
Zoznam vecí, ktoré možno prijať na záujmovú a športovú činnosť, určí pedagóg v povolení na prijatie balíka, ktoré zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe, od ktorej ho žiada zaslať.
(10)
Škola, školské zariadenie alebo iná registrovaná organizácia na základe dohody s ústavom o spolupráci môže veci určené na vzdelávanie, na záujmovú činnosť a športovú činnosť doručiť odsúdenému aj individuálnou donáškou do ústavu.

§ 47

(1)
Odsúdenému sa umožňuje počúvať rozhlasové vysielanie reprodukované vnútorným okruhom ústavu alebo z rádioprijímača ústavu, alebo vlastného rádioprijímača. Sledovanie televízneho vysielania sa odsúdenému umožní z televízneho prijímača ústavu alebo z vlastného televízneho prijímača. Riaditeľ ústavu rozhodne, či odsúdený môže používať vlastný televízny prijímač s batériovým napájaním alebo napájaním na elektrickú sieť.
(2)
Odsúdený hradí náklady na spotrebu elektrickej energie podľa odseku 1 kalendárny mesiac vopred; riaditeľ ústavu určí paušálny poplatok podľa priemernej mesačnej spotreby energie vypočítanej na základe technických údajov spotrebiča.
(3)
Odsúdený, ktorý bol počas kalendárneho mesiaca premiestnený do iného ústavu a v pôvodnom ústave uhradil preddavok na úhradu nákladov, môže po schválení používania elektrického spotrebiča riaditeľom ústavu, do ktorého bol premiestnený, používať elektrický spotrebič v kalendárnom mesiaci bez ďalšej úhrady.
(4)
Maximálne rozmery rádioprijímača a televízneho prijímača a počet prijímačov v cele alebo izbe určí riaditeľ ústavu podľa priestorových možností a technických možností; uhlopriečka obrazovky televízneho prijímača nesmie presiahnuť veľkosť určenú v ústavnom poriadku.

§ 48

(1)
V ústave sa na bežne dostupnom mieste pre odsúdených umiestňuje uzamykateľná schránka na ich žiadosti, podnety alebo sťažnosti určené prokurátorovi podľa § 96 zákona; schránka musí byť zabezpečená tak, aby ju nemohla otvoriť nepovolaná osoba. Schránku vyberá prokurátor v čase, keď vykonáva dozor alebo kontrolu v ústave.
(2)
Sťažnosti a žiadosti určené štátnym orgánom Slovenskej republiky podľa § 97 ods. 1 zákona a medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám podľa § 36 ods. 1 zákona podáva odsúdený v zalepenej obálke označenej úplnou adresou adresáta a s nalepenou poštovou známkou príslušnej nominálnej hodnoty.
(3)
Medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odseku 2 sú najmä
a)
Výbor pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,
b)
Rada OSN pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,
c)
Úrad komisára pre ľudské práva,
d)
Výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie rasovej diskriminácie,
e)
Výbor Organizácie Spojených národov proti mučeniu,
f)
Komisia Organizácie Spojených národov pre postavenie žien,
g)
Výbor pre práva dieťaťa pri Organizácii Spojených národov,
h)
Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudská práva (UNHCHR),
i)
Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR),
j)
Európsky súd pre ľudské práva,
k)
Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestania (CPT),
l)
Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny,
m)
Úrad Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre demokratické inštitúcie a ľudské práva,
n)
Amnesty International,
o)
Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH),
p)
Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva,
r)
Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (IGFM),
s)
Medzinárodná rómska únia,
t)
Medzinárodný výbor Červeného kríža.
(4)
O rozhovor s osobami a zástupcami orgánov uvedenými v § 96 a 97 zákona môže odsúdený požiadať písomne alebo ústne. Žiadosť sa odošle alebo odovzdá príslušnej osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň.

§ 49

(1)
V ústave sa určí osobitná miestnosť na rozhovor odsúdeného s advokátom alebo inou osobou podľa § 38 zákona. Ak to technické podmienky v ústave umožňujú a odsúdený s tým súhlasí, rozhovor sa uskutoční formou videoporady v čase, rozsahu a spôsobom určeným riaditeľom ústavu. Ak advokát alebo iná osoba neoznámi návštevu odsúdeného vopred, návšteva sa uskutoční v mimopracovnom čase odsúdeného.
(2)
Ak advokát alebo iná osoba odsúdeného obhajuje alebo zastupuje, musí sa vždy preukázať písomným plnomocenstvom na zastupovanie, musí presne identifikovať konanie, v ktorom vystupuje odsúdený ako strana sporu alebo účastník konania a musí preukázať, že zvolený zástupca je v tomto konaní evidovaný ako zástupca odsúdeného.

§ 50

Ak odsúdený požiada o rozhovor s riaditeľom ústavu, rozhovor sa mu umožní najneskôr do siedmich kalendárnych dní, v naliehavých prípadoch bez zbytočného odkladu. Naliehavosť prípadu posudzuje riaditeľ ústavu podľa dôvodov uvedených v žiadosti o rozhovor.

§ 61
Mimoriadne voľno na opustenie ústavu

(1)
O udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa vždy vopred vyrozumie príslušný orgán Policajného zboru, v obvode ktorého sa bude odsúdený zdržiavať v čase mimoriadneho voľna na opustenie ústavu. O mimoriadnom voľne na opustenie ústavu sa vyrozumie aj súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
(2)
Pred udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu možno odsúdenému uvoľniť potrebnú sumu z peňažných prostriedkov vedených na jeho konte.
(3)
Po rozhodnutí o udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa odsúdený vždy poučí o povinnostiach počas mimoriadneho voľna na opustenie ústavu.
(4)
V čase mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa odsúdený
a)
zdrží požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
b)
zdrží v určenom čase na určenej adrese a
c)
podrobí kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená.

§ 64

(1)
Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného podľa osobitného predpisu15) vypracúva ústav hodnotenie. Hodnotenie vyžiadané súdom k návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä
a)
hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,
b)
aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania,
c)
resocializačnú prognózu.
(2)
Hodnotenie podľa odseku 1 musí byť objektívne a konkrétne. V závere hodnotenia sa uvedie, či riaditeľ ústavu odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného a či v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného odporúča probačný dohľad prípadne aj iné konkrétne obmedzenia a povinnosti.
(3)
Návrh riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie odsúdeného a návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa súdu odošle aj s hodnotením spracovaným podľa odseku 2. Návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa príslušnému súdu odošle aj s hodnotením spracovaným podľa odseku 2 do desať pracovných dní po jeho podaní.
(4)
Hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 spracuje pedagóg, ktorý pri jeho spracovaní spolupracuje s vedúcim oddelenia výkonu trestu, so psychológom, sociálnym pracovníkom a s príslušníkom zboru z úseku preventívno-bezpečnostnej služby; hodnotenie schvaľuje riaditeľ ústavu.
(5)
Pedagóg oboznámi odsúdeného so schváleným hodnotením, čo odsúdený potvrdí podpisom s uvedením dátumu oboznámenia. Po oboznámení odsúdeného s hodnotením a jeho podpise sa kópia hodnotenia založí do osobného spisu odsúdeného.
(6)
Na verejnom zasadnutí súdu konanom o podmienečnom prepustení sa zúčastní spravidla pedagóg, ktorý spracoval hodnotenie na odsúdeného, alebo príslušník zboru určený riaditeľom ústavu.

§ 65

(1)
Pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného na účely rozhodovania v konaní o milosť, o upustenie od výkonu zvyšku trestu, zmene spôsobu výkonu trestu, určení spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov, premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ochranného dohľadu a o umiestnení do detenčného ústavu sa postupuje primerane podľa § 64.
(2)
K návrhu riaditeľa ústavu na prerušenie výkonu trestu podľa § 63 zákona sa vždy priloží lekárska správa o zdravotnom stave odsúdeného a stanovisko generálneho riaditeľstva.
(3)
Ak pominuli dôvody prerušenia výkonu trestu, odsúdený nastúpi do výkonu trestu v ústave, v ktorom trest vykonával pred jeho prerušením.

§ 69
Všeobecné ustanovenia

(1)
Ak sa v tomto oddiele neustanovuje inak, použijú sa na výkon trestu mladistvých ustanovenia tejto vyhlášky upravujúce výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
(2)
Mladistvým odsúdeným je odsúdený, ktorý vykonáva trest pred dovŕšením osemnásteho roku veku. Po jeho dovŕšení navrhne riaditeľ ústavu súdu zaradenie odsúdeného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu navrhnúť zaradenie odsúdeného aj do ústavu s vyšším stupňom stráženia.
(3)
U mladistvého sa uplatňujú také spôsoby zaobchádzania, ktoré minimalizujú negatívne účinky izolácie od spoločnosti. Zaobchádzanie s mladistvým je zamerané najmä na zvyšovanie vedomia zodpovednosti, samostatnosti, získavanie kvalifikácie a pozitívneho vzťahu k práci, na vzdelávanie a rozvíjanie záujmovej činnosti.
(4)
Pri zaobchádzaní s mladistvým sa využívajú aj možnosti organizovania kultúrno-osvetových činností a vzdelávania mimo ústavu.
(5)
Riaditeľ ústavu môže do právoplatného rozhodnutia súdu po podaní návrhu podľa § 9 ods. 7 zákona prechodne umiestniť mladistvého spolu s odsúdenými v minimálnom stupni stráženia; ustanovenia upravujúce práva mladistvého odsúdeného tým nie sú dotknuté.

§ 71
Návštevy

(1)
Návšteva sa uskutočňuje raz za týždeň spravidla bez priameho dozoru príslušníka zboru vo vyhradenej miestnosti, na voľnom priestranstve v ústave, alebo formou videonávštevy.
(2)
Ak sa v čase návštevy organizujú kultúrne a športové vystúpenia mladistvých, návštevníkom sa môže povoliť účasť na nich; taktiež možno povoliť prehliadku určených priestorov ústavu.

§ 75
Výkon trestu žien

(1)
Výkon trestu žien sa uskutočňuje s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické osobitosti.
(2)
V ubytovniach odsúdených žien sa vytvoria podmienky na pranie vlastnej spodnej bielizne, vykonávanie drobných opráv osobných vecí a individuálnu prípravu jednoduchých jedál tepelnou úpravou.
(3)
Pri úprave zovňajšku odsúdených žien sa umožní primerané používanie vlastných kozmetických prípravkov.

§ 77
Nástupný oddiel

(1)
Nástupný oddiel sa zriaďuje v každom ústave okrem prípadov uvedených v § 78 ods. 2 zákona. Ak vzhľadom na počet alebo zloženie odsúdených nie je účelné zriadiť nástupný oddiel, zriadi sa nástupná cela alebo izba (ďalej len „nástupný oddiel“) s primeranou ubytovacou kapacitou.
(2)
Odsúdený sa umiestni do nástupného oddielu ihneď po nástupe do výkonu trestu v určenom ústave. Dĺžka pobytu v nástupnom oddiele je spravidla sedem dní; ak je to účelné, možno odsúdeného ponechať v nástupnom oddiele aj dlhšie.
(3)
Riaditeľ ústavu určí príslušníka zboru, ktorý oboznámi odsúdeného v nástupnom oddiele so zákonom, s touto vyhláškou a ústavným poriadkom. Odsúdenému sa umožní oboznámiť sa s priestormi ústavu, kde mu je umožnený pohyb, charakterom prác, ktoré sa v ústave alebo mimo ústavu vykonávajú, s možnosťami doplniť si vzdelanie alebo rekvalifikovať sa a s možnosťami trávenia voľného času v ústave.
(4)
Pedagóg spolupracuje v nástupnom oddiele so sociálnym pracovníkom, ktorý najmä získava poznatky o sociálnej situácii a zisťuje možnosť vzniku sociálnych problémov odsúdeného. Zistené poznatky zaznamenáva do osobnej karty odsúdeného. V prípade potreby pedagóg prizýva aj psychológa a ďalších špecialistov v ústave.
(5)
Odsúdený, u ktorého bolo rozhodnuté, že bude trest vykonávať v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby alebo v nemocnici sa ustanovenia odsekov 1 a 2 použijú primerane tak, aby boli zabezpečené činnosti uvedené v odsekoch 3 a 4.

§ 78
Oddiel doživotných trestov

(1)
Oddiel doživotných trestov sa zriaďuje v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia. Oddiel doživotných trestov je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov odsúdených a je zabezpečovaný vnútorným bezpečnostným systémom. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene.
(2)
Do oddielu doživotných trestov sa odsúdený umiestňuje ihneď bez pobytu v nástupnom oddiele a do diferenciačnej podskupiny „D1“.
(3)
Do diferenciačnej podskupiny „D2“ možno odsúdeného umiestniť po vykonaní časti trestu za podmienok ustanovených v odseku 6.
(4)
Počas výkonu trestu sa odsúdený umiestňuje do diferenciačnej podskupiny „D1“, ak prestal spĺňať podmienky uvedené v odseku 6, a to aj vtedy, ak už vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“ alebo „B“ v maximálnom stupni stráženia; opätovné umiestnenie do diferenciačnej podskupiny „D2“ je možné po 12 mesiacoch, ak odsúdený nebol disciplinárne potrestaný.
(5)
V oddiele doživotných trestov odsúdený je oddelene umiestnený od ostatných odsúdených, nezaraďuje sa do aktivít organizovaných pre celý ústav, mimo cely sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka zboru, ak je zaradený do práce, prácu vykonáva v cele, kde je ubytovaný, alebo v priestoroch oddielu určených na tento účel. Odsúdenému možno na návrh pedagóga so súhlasom riaditeľa povoliť vzájomný kontakt v rámci diferenciačnej podskupiny „D1“.
(6)
Ak odsúdený plní program zaobchádzania, dodržiava ústavný poriadok a vykazuje pozitívne zmeny v postoji k trestnej činnosti a v hodnotovej orientácii, možno odsúdeného umiestniť do diferenciačnej podskupiny „D2“, ktorá je charakteristická zmiernením niektorých obmedzení výkonu doživotného trestu, najmä
a)
povolením pohybu vo vymedzenom priestore mimo cely,
b)
umožnením kontaktu s ostatnými odsúdenými v diferenciačnej podskupine „D2“,
c)
organizovaním skupinových aktivít,
d)
povolením účasti na vybraných aktivitách organizovaných pre celý ústav; odsúdený sa zúčastňuje na aktivitách zásadne pod priamym dozorom príslušníka zboru.
(7)
Umiestnenie odsúdeného do diferenciačnej podskupiny „D2“ určuje riaditeľ ústavu na základe návrhu pedagóga po prerokovaní v komisii.
(8)
Pri zaobchádzaní s odsúdenými umiestnenými v oddiele doživotných trestov sa uplatňujú programy stabilizujúce fyzický a psychický stav. Pri programe zaobchádzania
a)
odsúdený sa nepodieľa na jeho určení,
b)
zdôrazňuje sa dodržiavanie režimu,
c)
odsúdený sa nepodieľa na organizácii a spravovaní oddielu,
d)
zaobchádzanie je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu,
e)
aktivity vo voľnom čase sú obmedzené, odsúdený je zapojený výhradne do aktivít, ktoré mu určí pedagóg, psychológ alebo psychiater,
f)
odsúdený sa ubytuje v cele.

§ 79
Oddiel špecializovaného zaobchádzania

(1)
Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje v ústave na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa.
(2)
Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje pre odsúdených
a)
s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami vyžadujúcimi špecializované zaobchádzanie alebo
b)
s problémami s adaptáciou na podmienky výkonu trestu.
(3)
O umiestnení odsúdeného do oddielu špecializovaného zaobchádzania alebo zrušení umiestnenia rozhoduje riaditeľ ústavu na návrh pedagóga, psychológa alebo psychiatra a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.
(4)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania podľa odseku 2 písm. a) sa uplatňuje najmä program intenzívnej liečebno-výchovnej starostlivosti, kde
a)
odsúdený plní program zaobchádzania a zúčastňuje sa na organizácii a spravovaní oddielu; pritom sa prihliada na závažnosť stanovenej diagnózy a jeho psychický stav,
b)
zaobchádzanie s odsúdeným je zamerané na jeho psychický stav a odstránenie problémov vo výkone trestu,
c)
režim a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených, psychickému stavu a liečbe,
d)
sa uplatňujú špeciálnopedagogické, poradenské a terapeutické metódy a skupinové a individuálne formy práce; ak to podmienky v ústave umožňujú a ak možno predpokladať, že sa tým zlepší psychický stav odsúdeného, môže byť zaradený do práce na pracovisku v ústave,
e)
sa odsúdený podľa psychického stavu môže zúčastňovať na aktivitách organizovaných pre celý ústav.
(5)
Za odsúdeného podľa odseku 2 písm. b) sa považuje odsúdený,
a)
ktorý nemá osvojené základné hygienické návyky a sociálne zručnosti,
b)
ktorého intelektové schopnosti sa pohybujú v pásme subnormy a nižšie,
c)
ktorý pre osobnostné vlastnosti nie je schopný vykonávať trest mimo špecializovaného oddielu,
d)
u ktorého pre fyzické danosti a osobnostné vlastnosti možno predpokladať, že bude zneužívaný odsúdenými.
(6)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania podľa odseku 5 sa uplatňuje ochranný program zaobchádzania, v rámci ktorého
a)
odsúdený sa nezúčastňuje na jeho určení a zúčastňuje sa na organizácii a činnosti oddielu; pritom sa prihliada na úroveň jeho intelektových schopností a zručností,
b)
zaobchádzanie je zamerané na nácvik hygienických návykov, sociálnych zručností, vytváranie pracovných návykov a pocitu zodpovednosti,
c)
časový rozvrh dňa a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených, intelektovým schopnostiam a sociálnym zručnostiam,
d)
sa uplatňujú špeciálnopedagogické, poradenské, skupinové a individuálne formy práce,
e)
odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisku v ústave, ak to podmienky v ústave umožňujú a odsúdený má na to predpoklady.
(7)
V oddiele špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje miestnosť na terapeutickú činnosť a môže sa zriadiť aj kompenzačná miestnosť.
(8)
Odsúdenému, ktorý bol umiestnený v oddiele špecializovaného zaobchádzania a pominuli dôvody na také umiestnenie, sa určí diferenciačná skupina podľa kritérií určených pre vnútornú diferenciáciu.

§ 80

(1)
Ochranné liečenie sa počas výkonu trestu vykonáva ambulantným alebo ústavným spôsobom v určenom psychiatrickom oddelení v ústave a nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „psychiatrické oddelenie“).
(2)
Okrem súdom nariadeného ochranného liečenia ústavným spôsobom alebo ambulantným spôsobom možno počas výkonu trestu vykonať aj dobrovoľné protialkoholické liečenie, protitoxikomanické liečenie alebo sexuologické liečenie v určenom psychiatrickom oddelení.
(3)
Druhy ochranného liečenia sú:
a)
psychiatrické ochranné liečenie,
b)
protitoxikomanické ochranné liečenie,
c)
protialkoholické ochranné liečenie,
d)
sexuologické ochranné liečenie,
e)
ochranné liečenie patologického hráčstva.

§ 89
Oddiel s bezpečnostným režimom

(1)
Oddiel s bezpečnostným režimom sa zriaďuje v ústave na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa. Riaditeľ ústavu rozhoduje o zriadení bezpečnostnej cely.
(2)
Odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom sa ubytuje do jednomiestnej bezpečnostnej cely alebo dvojmiestnej bezpečnostnej cely. Cela je vybavená rádioprijímačom a odsúdenému možno povoliť, aby mal v cele vlastný televízny prijímač alebo televízny prijímač môže inštalovať ústav. Na sledovanie televízneho vysielania sa spravidla využíva miestnosť určená na tento účel. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým systémom. Cela je vybavená privolávacím signalizačným zariadením. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene. V oddiele vykonáva nepretržitú službu príslušník zboru, ktorý kontroluje pohyb a činnosť odsúdeného.
(3)
O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom alebo zrušení umiestnenia môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na návrh pedagóga alebo úseku preventívno-bezpečnostnej služby a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.
(4)
V oddiele s bezpečnostným režimom
a)
cela sa vždy uzamyká,
b)
odsúdený sa nepodieľa na určení programu zaobchádzania a samospráva sa nezriaďuje,
c)
pri zaobchádzaní sa zdôrazňuje bezpečnostné hľadisko a režim,
d)
zaobchádzanie je zamerané najmä na elimináciu a kompenzáciu negatívnych prejavov v správaní, stimuláciu zmeny maladaptívnych postojov a spôsobov správania, rozvoj nadobudnutých a osvojenie si nových adaptívnych foriem zvládania konfliktu, stresu a iných náročných životných situácií,
e)
odsúdený môže byť zaradený do práce len na pracovisko osobitne zriadené na tento účel; v takom prípade pridelenú prácu vykonáva v cele,
f)
záujmovú činnosť odsúdený vykonáva na základe povolenia pedagóga,
g)
vybrané televízne programy môže sledovať spravidla len v kultúrnej miestnosti a s povolením pedagóga; ak je televízny prijímač umiestnený v cele, inštaluje sa technické zariadenie umožňujúce jeho ovládanie,
h)
disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu sa vykonáva zásadne oddelene od ostatných odsúdených.
(5)
Na odsúdeného podľa § 81 ods. 1 a 2 zákona sa v zdravotníckom zariadení primerane vzťahujú obmedzenia uvedené v odseku 4.
(6)
Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na základe hodnotenia správania, odporúčania psychologického alebo psychiatrického vyšetrenia a bezpečnostných rizík.
(7)
Odsúdenému, ktorý bol umiestnený v oddiele s bezpečnostným režimom a pominuli dôvody na také umiestnenie, sa určí diferenciačná skupina podľa kritérií určených pre vnútornú diferenciáciu.
(8)
Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa nevzťahujú na odsúdených uvedených v § 82 zákona.

§ 90
Osobitný oddiel


Osobitný oddiel sa zriaďuje podľa potreby v určenom ústave; o zriadení alebo zrušení oddielu rozhoduje generálny riaditeľ.

§ 91
Uzavretý oddiel

(1)
Uzavretý oddiel sa zriaďuje v každom ústave. Uzavretý oddiel pozostáva z ciel disciplinárnych trestov, zo služobnej miestnosti a z miestnosti na odloženie vecí odsúdených umiestnených v celách uzavretého oddielu. Ak v ústave nemožno zriadiť uzavretý oddiel, zriadia sa cely disciplinárnych trestov. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým systémom. Cely sú vybavené signalizačným zariadením.
(2)
Vnútorné zariadenie v cele uzavretého oddielu je pripevnené k podlahe alebo ku stene. Cely sú zriaďované pre dvoch, najviac pre štyroch odsúdených. Cela je vybavená lôžkom, stoličkou, stolíkom, poličkou na uloženie vecí, umývadlom s pitnou vodou, hygienickým zariadením, elektrickým osvetlením a signalizačným zariadením. V čase vyhradenom na spánok sa odsúdenému poskytne matrac, podhlavník, prikrývka a lôžková bielizeň.
(3)
Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa určí jednotný ústavný výstroj a povolí sa mu ponechať si základné potreby osobnej hygieny a ďalšie potreby osobnej hygieny, základné potreby na korešpondenciu a potreby na stravovanie; strava sa odsúdenému vydáva v mieste disciplinárneho trestu. Odsúdený môže nakupovať v predajni v ústave podľa § 30 zákona výhradne základné potreby osobnej hygieny, ďalšie potreby osobnej hygieny a základné potreby na korešpondenciu. Odsúdenému sa umožní čítať dennú tlač a časopisy, ak ich má predplatené podľa § 35 ods. 1 zákona, čítať vlastné knihy alebo knihy z knižnice, ak ich mal pri sebe pri umiestnení do uzavretého oddielu.
(4)
Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa neumožňuje účasť na kultúrno-osvetovej činnosti a neuplatňujú sa zmiernenia vyplývajúce z umiestnenia v príslušnej diferenciačnej skupine podľa tejto vyhlášky. V uzavretom oddiele sa nepovoľuje fajčiť.
(5)
Odsúdený vykonávajúci disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. e) a f) zákona môže byť v cele umiestnený sám, ak sú na to bezpečnostné dôvody alebo ak nie sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.
(6)
Kontrolu pohybu a činnosti odsúdeného počas výkonu disciplinárneho trestu vykonáva určený príslušník zboru.

§ 92
Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím

(1)
Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím sa zriaďuje na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa.
(2)
O umiestnení odsúdeného do oddielu so zdravotným postihnutím rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh a po vyšetrení zdravotného stavu odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených; súčasťou návrhu je lekárska správa odôvodňujúca umiestnenie. Do oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím sa umiestni odsúdený podľa § 84 ods. 1 zákona.
(3)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím
a)
vonkajšia a vnútorná diferenciácia sa uplatňuje podľa stupňa a závažnosti zdravotného postihnutia a kriminálneho narušenia odsúdeného,
b)
odsúdenému sa umožní podieľať na určení programu zaobchádzania, pri ktorom sa prihliada na jeho zdravotné postihnutie,
c)
režim a organizácia aktivít sú prispôsobené zdravotným obmedzeniam odsúdených, najmä stupňu a závažnosti zdravotného postihnutia,
d)
zaobchádzanie sa môže uskutočňovať formou komunitného systému a samosprávy,
e)
dôraz sa kladie na poradenstvo v rámci zaobchádzania a režim,
f)
zaobchádzanie je zamerané najmä na obmedzenia vyplývajúce zo zdravotného postihnutia, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho obrazu o sebe, nácvik sociálnych zručností, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia a prosociálnosť, hodnotovú orientáciu, sebarealizáciu a vytváranie zdravého sebavedomia,
g)
odsúdenému sa umožní s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie rozvíjať a rozširovať okruh záujmov, zúčastňovať sa osvetových, kultúrnych, vzdelávacích a športových aktivít, ak to podmienky ústavu umožňujú,
h)
odsúdený môže byť zaradený do práce na vhodné pracovisko, ak je v nemocnici pre obvinených a odsúdených alebo v ústave zriadené; do práce sa zaradí na návrh lekára alebo s jeho súhlasom, ak odsúdený požiadal o zaradenie,
i)
podľa pokynov lekára sa vykonáva liečebno-preventívna a rehabilitačná starostlivosť; na vychádzkach sa odsúdený zúčastňuje na odporúčanie lekára.
(4)
Premiestnenie z oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím do oddielu s príslušnou diferenciačnou skupinou môže navrhnúť riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo riaditeľ ústavu po predchádzajúcom posúdení lekárskou poradnou komisiou, ak odsúdený už nevyžaduje sústavnú liečebno-preventívnu a rehabilitačnú starostlivosť, z dôvodu, že
a)
podľa rozhodnutia príslušného orgánu bolo zrušené zníženie pracovnej schopnosti,
b)
liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie zdravotného stavu, ktoré obnovilo jeho pracovnú schopnosť,
c)
liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie, ktoré umožňuje umiestnenie medzi odsúdených bez zdravotného postihnutia.

§ 93
Výstupný oddiel

(1)
Výstupný oddiel, výstupná izba alebo výstupná cela sa zriaďuje v ústave na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa. Odsúdenému sa umožní získať potrebné informácie a praktické zručnosti uľahčujúce návrat do života po prepustení z výkonu trestu.
(2)
Na zmiernenie obmedzení výkonu trestu a s cieľom plniť úlohy oddielu uvedené v odseku 1 sa odsúdenému môže povoliť, aby
a)
telefonoval bez obmedzenia v čase a spôsobom určeným riaditeľom ústavu,
b)
prijímal návštevy blízkych osôb priamym kontaktom,
c)
podľa § 85 ods. 3 zákona
1.
navštívil blízke osoby mimo ústavu na čas najviac 24 hodín, pričom odsúdený sa môže mimo ústavu pohybovať iba v určenom mieste uvedenom v povolení na opustenie ústavu; to neplatí, ak ide o odsúdeného v maximálnom stupni stráženia,
2.
opustil ústav,
3.
navštívil kultúrne, osvetové a športové aktivity mimo ústavu za účasti pedagóga.
(3)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu sa
a)
dôraz kladie na poradenstvo, nácvik sociálnych zručností, na pracovné uplatnenie a zintenzívnenie kontaktu s pôvodným sociálnym prostredím, ak pozitívne vplývalo na odsúdeného,
b)
aktivity, do ktorých je odsúdený zapájaný, zameriavajú predovšetkým na poskytovanie potrebných praktických informácií o spoločenskom živote, najmä v sociálnej a právnej oblasti, o možnostiach ďalšieho vzdelávania a o možnostiach zamestnať sa, o základoch finančnej gramotnosti,
c)
uplatňujú aktivity zamerané na záťažové situácie v súvislosti s prepustením z výkonu trestu.
(4)
Program zaobchádzania s odsúdeným zaradeným do výstupného oddielu sa môže dopĺňať o individuálny akčný plán sociálneho začlenenia do občianskeho života a samostatného spôsobu života po výkone trestu a o intervencie a opatrenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

§ 97
Spoločné ustanovenia

(1)
K návrhu na upustenie od výkonu zvyšku trestu podľa § 64 zákona sa vždy pripojí správa o zdravotnom stave odsúdeného vypracovaná lekárom a stanovisko generálneho riaditeľstva.
(2)
Prostriedkami audiovizuálnej techniky sa na účely tejto vyhlášky rozumejú najmä fotoaparát, kamera, vysielacie a záznamové zariadenie a mobilný telefón.
(3)
Pri zahladzovaní disciplinárneho trestu sa postupuje podľa tejto vyhlášky aj vtedy, ak bol disciplinárny trest uložený pred nadobudnutím jej účinnosti.
(4)
Ak odsúdený samostatne opustí ústav z dôvodov uvedených v zákone, ústav postupuje podľa osobitného predpisu.21)
(5)
Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevráti v určenom termíne z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 51 ods. 4 až 6 zákona, opustenia ústavu podľa § 65 alebo § 85 ods. 3 zákona alebo vychádzky mimo ústavu podľa § 72 ods. 4 alebo § 76 ods. 2 písm. f) zákona, ústav o tom bez zbytočného odkladu vyrozumie príslušný súd.
(6)
Za doklad, ktorým sa potvrdzuje, že odsúdený žil pred nástupom do výkonu trestu v spoločnej domácnosti ako druh a družka, sa okrem potvrdenia o prihlásení k pobytu považuje akýkoľvek doklad, z ktorého vyplýva, že tieto osoby žili v spoločnej domácnosti a zdieľali náklady na jej chod. Pre preukázanie vzťahu blízkych osôb rovnako postačuje skutočnosť, že odsúdený a iná osoba sú rodičmi spoločného dieťaťa a rodičovstvo je uvedené v rodnom liste dieťaťa.
(7)
Bezpečnostná cela musí okrem vybavenia uvedeného v § 18 ods. 5 zákona obsahovať aj ďalšie bezpečnostné prvky, najmä mrežový systém za dverami bezpečnostnej cely a z vnútornej strany okna; vybavenie a zariadenie bezpečnostnej cely je pripevnené k podlahe alebo na stenu. Bezpečnostné cely sú spravidla jednomiestne alebo dvojmiestne.

Príloha k vyhláške č. 368/2008 Z. z


ZÁSADY SPRÁVANIA PRI FYZICKEJ NÁVŠTEVE



Fyzická návšteva priamym kontaktom
1.
Odsúdený sa môže s navštevujúcimi osobami privítať a rozlúčiť podaním ruky, objatím a krátkym pobozkaním.

2.
Počas fyzickej návštevy nie sú povolené intímne prejavy ako dlhotrvajúce bozky, sedenie na kolenách (s výnimkou neplnoletých detí), dotyky, ktoré by ohrozovali mravnosť; ostatné prejavy fyzického kontaktu ako pohladenie a držanie sa za ruku sú prípustné.

3.
Ak vznikne dôvodné podozrenie zo zneužitia dieťaťa na nedovolenú činnosť, napríklad prostredníctvom dieťaťa sú odsúdenému odovzdávané nepovolené veci, určený príslušník zboru fyzický kontakt okamžite preruší alebo predčasne ukončí fyzickú návštevu.


Fyzická návšteva bez priameho kontaktu
1.
Odsúdený je od navštevujúcich osôb oddelený stavebnou prekážkou, spravidla tzv. plexisklom.

2.
Komunikácia odsúdeného s navštevujúcimi osobami je zabezpečená prostredníctvom telekomunikačného zariadenia alebo cez perforovanú stavebnú prekážku.


Videonávšteva
1.
Videonávšteva sa môže uskutočniť ako párový videohovor medzi odsúdeným a návštevníkom.

2.
Videonávšteva sa uskutočňuje prostredníctvom komunikačného programu umožňujúceho prenos obrazu a zvuku.

3.
Počas videonávštevy sa nepovoľuje videohovor presmerovať, používať chat, zdieľať informácie s hanlivým obsahom, informácie, ktoré môžu narušiť účel výkonu trestu a informácie, ktorých obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti, odosielať alebo prijímať súbory, zdieľať obrazovku, vyhotovovať si obrazové alebo zvukové záznamy.