Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody 368/2008 účinný od 01.01.2024

prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených,

vnútornej diferenciácii,

zaobchádzaní s odsúdenými,

zabezpečovaní práv odsúdených,

zaraďovaní odsúdených do práce,

účasti orgánov a organizácií na výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „trest“),

disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch a rozsahu disciplinárnej právomoci,

zabezpečení poriadku a bezpečnosti v miestach, kde sa vykonáva trest1) (ďalej len „ústav“),

výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom výkone trestu,

podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu trestu,

nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,

nosení preukazu odsúdeného,

konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

Odsúdený nastupuje do výkonu trestu v určenom ústave na výkon väzby

priamo po predchádzajúcej väzbe,

sám na základe nariadenia výkonu trestu súdom,

dodaním do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) alebo ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy.2)

Prijímanie odsúdených sa vykonáva nepretržite.

Odsúdeného, ktorý je dodaný do výkonu trestu podľa odseku 1 písm. c), môže prijať aj iný ústav na výkon väzby ako ústav určený na nástup do výkonu trestu v nariadení výkonu trestu. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. c) na základe príkazu súdu, prijíma ho ústav na výkon väzby, ktorý overí v príslušnom ústave správnosť údajov.

O oboznámení s právami a povinnosťami, ktoré má odsúdený vo výkone trestu, dĺžke trestu odňatia slobody a možnosti podmienečného prepustenia sa urobí záznam, ktorý odsúdený potvrdí svojím podpisom; ak odsúdený záznam odmietne podpísať, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník zboru“) o tom urobí poznámku v zázname.

Osobnú prehliadku odsúdeného po prijatí do výkonu trestu vykoná príslušník zboru rovnakého pohlavia. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu podľa § 2 ods. 1 písm. c), osobná prehliadka sa vykoná za prítomnosti príslušníka orgánu, ktorý odsúdeného dodal do výkonu trestu.

O výsledku osobnej prehliadky sa vyhotoví písomný záznam, ktorý obsahuje

zoznam odňatých vecí podľa § 7 ods. 4 zákona,

údaj o prevzatí osobných dokladov,

údaj o prevzatí peňažných prostriedkov a cenín podľa § 28 ods. 3 písm. a) a ods. 6 písm. a) a c) zákona,

záznam o vyjadrení odsúdeného, či, kým a kedy bolo voči nemu použité fyzické násilie,

záznam o zistení viditeľných stôp po fyzickom násilí alebo zranení na tele odsúdeného a

časový údaj s uvedením dátumu, hodiny a minúty vykonania osobnej prehliadky a vykonania písomného záznamu.

Záznam podľa odseku 2 podpíše príslušník zboru, ktorý osobnú prehliadku vykonal, odsúdený, ktorý sa osobnej prehliadke podrobil, a príslušník orgánu, ktorý odsúdeného do výkonu trestu dodal. Ak odsúdeného do výkonu trestu dodal príslušník iného pohlavia ako dodaný odsúdený, tento príslušník podpíše písomný záznam potvrdzujúci len pravdivosť jeho obsahu podľa odseku 2 písm. a) až d) a f).

Písomný záznam podľa odseku 2 sa vyhotovuje v dvoch výtlačkoch; jeden výtlačok sa vydá odsúdenému a jeden sa založí do osobného spisu odsúdeného.

Ak je odsúdený prijatý do výkonu trestu v pracovný deň po 15.00 hodine alebo v deň pracovného voľna alebo pracovného pokoja, podrobí sa lekárskej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným výkonom v najbližší pracovný deň. Ak príslušník zboru, ktorý osobnú prehliadku vykonal, po prijatí odsúdeného do výkonu trestu zistí, že na tele odsúdeného sú viditeľné stopy po fyzickom násilí alebo zranení, zabezpečí bez zbytočného odkladu jeho prehliadku lekárom. Ak je odsúdený podozrivý z infekčného a parazitárneho ochorenia, ústav na výkon väzby ihneď zabezpečí jeho izoláciu.

Ak lekár pri vstupnej lekárskej prehliadke zistí na tele odsúdeného stopy po fyzickom násilí alebo zranení alebo zistí, že odsúdená je tehotná, ústav o tom upovedomí súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prerušení výkonu trestu, a prokurátora, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.

Strelnú zbraň alebo strelivo odňaté odsúdenému pri prijatí do výkonu trestu ústav odovzdá v mene odsúdeného do úschovy najbližšiemu policajnému útvaru, ktorý o tom vydá potvrdenie; pri dodaní odsúdeného podľa § 2 ods. 1 písm. c) ústav strelnú zbraň alebo strelivo od príslušníka Policajného zboru neprevezme. Potvrdenie o úschove ústav prevezme do úschovy podľa odseku 2.

Odsúdený si môže ponechať veci uvedené v § 23 ods. 1 zákona; ostatné veci vrátane peňažných prostriedkov, cenností a dokladov ústav prevezme do úschovy.

O odsúdenom sa založí osobný spis.

Ak je odsúdený podozrivý z infekčného alebo parazitárneho ochorenia, ústav zabezpečuje jeho izoláciu až do vykonania lekárskej prehliadky.

V súvislosti s hygienickými alebo protiepidemickými opatreniami môže lekár nariadiť odsúdenému, aby sa oholil a ostrihal.

Ústav odosiela hlásenie o nástupe odsúdeného do výkonu trestu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, útvaru Policajného zboru príslušnému podľa miesta trvalého pobytu odsúdeného a u odsúdených poberajúcich dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona príslušnému orgánu sociálneho poistenia podľa § 29 ods. 3 zákona; nástup odsúdeného do výkonu trestu sa zaznamená do informačného systému zboru.

Pri nástupe cudzincov3) a osôb bez štátnej príslušnosti do výkonu trestu sa postupuje podľa osobitného predpisu.4)

Určený príslušník zboru z generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) oznámi dotknutým ústavom určenie ústavu, v ktorom bude odsúdený vykonávať trest. Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru určí oddiel, kde bude odsúdený ubytovaný; pri umiestnení do oddielu sa môže určiť aj zaradenie odsúdeného do práce.

Určenie ústavu, do ktorého sa odsúdený umiestni, sa oznámi odsúdenému, aby mohol informovať blízke osoby podľa § 2 písm. d) zákona. Ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo života odsúdeného alebo inej osoby, určenie ústavu sa odsúdenému oznámi po dodaní do určeného ústavu. Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na informovanie blízkej osoby o mieste, v ktorom vykonáva trest, požiada ústav o zabezpečenie vyrozumenia o svojom pobyte; v takom prípade blízku osobu odsúdeného vyrozumie ústav na vlastné náklady.

Odsúdený sa po umiestnení do určeného ústavu ubytuje v nástupnom oddiele alebo v nástupnej izbe okrem prípadov uvedených v § 78 ods. 2 zákona.

Umiestnenie odsúdeného a zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru spravidla na návrh umiestňovacej komisie (ďalej len „komisia“), ktorej predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu. Členmi komisie sú pedagóg, psychológ, lekár alebo ďalší zdravotnícky pracovník, sociálny pracovník, príslušník zboru alebo zamestnanec zboru z organizačno-právneho oddelenia, úseku zamestnávania, výroby a odbytu, preventívno-bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany alebo ďalší príslušníci zboru alebo zamestnanci zboru určení riaditeľom ústavu. Zdravotnú spôsobilosť na zaradenie do práce posudzuje lekár. Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže v odôvodnených prípadoch určiť zmenu v zložení komisie. Určený príslušník zboru vykoná o rozhodnutí záznam v príslušnej dokumentácii.

Na umiestnenie podľa § 8 ods. 5 písm. a) a b) zákona je možné využiť na nevyhnutný čas aj cely uzavretého oddielu alebo oddielu s bezpečnostným režimom; počas takého umiestnenia sa neuplatňujú obmedzenia podľa § 89 a 91.

Komisia spravidla do siedmich kalendárnych dní od prijatia odsúdeného do určeného ústavu prerokuje jeho ďalšie umiestnenie v ústave a zaradenie do práce; odsúdeného pritom umiestni do diferenciačnej skupiny podľa § 9.

Premiestnenie odsúdeného je jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa § 10 zákona.

Ústav, do ktorého má byť odsúdený premiestnený, určí generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru okrem prípadu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. a) zákona. Pri oznámení o určení umiestnenia odsúdenému sa postupuje podľa § 7 ods. 2.

O písomnej žiadosti odsúdeného o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť.

Ak žiadosť o premiestnenie bola zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať o premiestnenie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti; rovnako sa postupuje, ak generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru zamietol návrh riaditeľa ústavu podľa odseku 3.

Odsúdený vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“, „B“, „C“ alebo v špecializovanom oddiele; v špecializovanom oddiele, okrem oddielu doživotných trestov, sa diferenciačná skupina neurčuje.

Odsúdený na doživotný trest sa umiestňuje do diferenciačných skupín podľa § 20, 21 a 78. Odsúdený mladistvý sa umiestňuje do diferenciačných skupín podľa § 72 zákona.

Kde sa v tejto vyhláške hovorí o komunitnom systéme, rozumie sa tým organizovanie zaobchádzania na základe aktívnej účasti odsúdených, kolektívnych a skupinových foriem pôsobenia.

Diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh komisie najmä na základe

záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia,

poznatkov o správaní odsúdeného vo výkone trestu a výkone väzby,

poznania osobnostného narušenia,

poznania postojov k plneniu povinností a programu zaobchádzania.

Základom diferencovaného zaobchádzania je režim. Zaobchádzanie v rovnako označenej diferenciačnej skupine v ústavoch s rôznymi stupňami stráženia je rozdielne.

U odsúdeného prechodne premiestneného na výkon trestu do ústavu na výkon väzby podľa § 10 ods. 1 zákona a u odsúdeného, ktorý nastúpil do výkonu trestu a generálne riaditeľstvo ešte neurčilo ústav, do ktorého sa umiestni do výkonu trestu, sa zaobchádzanie podľa tejto vyhlášky uplatňuje primerane.

Pedagóg oddielu organizuje a zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je umiestnených spravidla 35 odsúdených; u mladistvých odsúdených oddiel tvorí spravidla 15 mladistvých odsúdených. Pedagóg špecializovaného oddielu zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je umiestnených spravidla 20 odsúdených.

Kde sa v tejto vyhláške hovorí o otvorenom oddelení, rozumie sa tým diferenciačná skupina „A“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Do otvoreného oddelenia možno umiestniť odsúdeného po nástupe do výkonu trestu za predpokladu, ak odsúdený vykonáva trest za prečin a nejde o odsúdeného,

u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania v špecializovanom oddiele,

ktorému súd nariadil ochranné liečenie ústavným spôsobom, a to sa ešte nevykonalo,

ktorý

utiekol z výkonu väzby alebo výkonu trestu,

sa na útek pripravoval alebo sa o útek pokúsil,

sa nedovolene vzdialil z nestráženého pracoviska alebo otvoreného oddelenia počas výkonu trestu,

sa bezdôvodne nevrátil z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, opustenia ústavu, vychádzky mimo ústavu alebo voľného pohybu mimo ústavu,

ktorý opakovane porušil ústavný poriadok vo výkone väzby alebo vo výkone trestu a ostatný disciplinárny trest za disciplinárne previnenie nebol zahladený,

voči ktorému sa vedie trestné konanie v inej veci alebo súd nariadil výkon ďalšieho trestu za zločin alebo

u ktorého je potrebné realizovať opatrenia na zaistenie jeho bezpečnosti.

Na účel vytvárania priaznivých podmienok na realizáciu programu zaobchádzania možno do otvoreného oddelenia umiestniť aj iného odsúdeného.

Po vykonaní časti trestu v diferenciačnej skupine „B“ možno odsúdeného umiestniť do otvoreného oddelenia na základe návrhu pedagóga spracovaného pri určení programu zaobchádzania alebo pri hodnotení programu zaobchádzania; ak je to potrebné, vykoná psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného pred predložením návrhu na jeho umiestnenie do otvoreného oddelenia psychológ v ústave.

Do otvoreného oddelenia možno umiestniť odsúdeného najskôr po vykonaní šiestich mesiacov trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia po jeho preradení z vyššieho stupňa stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené v osobitnom predpise.5)

Do otvoreného oddelenia nemožno umiestniť odsúdeného, ak

ani opakované psychologické vyšetrenie vykonané psychológom v ústave nezmení záver psychologického vyšetrenia, ktoré takéto umiestnenie neodporúčalo,

súd nariadil ochranné liečenie uvedené v § 80 ods. 3 ústavným spôsobom a to ešte nebolo vykonané; pred umiestnením odsúdeného do otvoreného oddelenia po absolvovaní ochranného liečenia ústavným spôsobom sa vyžaduje stanovisko psychiatra,

utiekol z výkonu väzby alebo výkonu trestu,

opakovane závažným spôsobom porušil ústavný poriadok vo výkone väzby alebo vo výkone trestu a ostatný disciplinárny trest za disciplinárne previnenie nebol zahladený.

Vedúci otvoreného oddelenia predloží komisii návrh na určenie ďalšieho umiestnenia odsúdeného, ak

odsúdený neplní určený program zaobchádzania alebo závažným spôsobom porušil ústavný poriadok,

sa začne voči odsúdenému trestné konanie v inej veci alebo súd nariadil výkon ďalšieho trestu,

je na to dôvod uvedený v § 8 ods. 5 písm. b) zákona,

je u odsúdeného potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania v špecializovanom oddiele,

súd nariadil odsúdenému ochranné liečenie ústavným spôsobom.

Komisia navrhne ďalšie umiestnenie odsúdeného v uzavretom ústave alebo zotrvanie v otvorenom oddelení najneskôr do troch pracovných dní od predloženia návrhu podľa odseku 1.

Návrh komisie podľa odseku 2 schvaľuje riaditeľ ústavu. Odsúdený sa do schválenia návrhu ubytuje oddelene od ostatných odsúdených umiestnených v otvorenom oddelení. Počas oddeleného ubytovania sa odsúdený v izbe alebo cele uzamyká a neuplatňujú sa u neho zmiernenia podľa § 76 ods. 2 zákona. Ak v otvorenom oddelení nie sú vytvorené podmienky na oddelené ubytovanie, odsúdený sa do schválenia návrhu ubytuje v uzavretom ústave, pričom oddiel, do ktorého bude umiestnený, sa určí primerane podľa dôvodu uvedeného v odseku 1.

Do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia možno umiestniť odsúdeného, ak

aktívne spolupracuje pri plnení programu zaobchádzania a má kritický postoj k svojej trestnej činnosti,

bol súdom preradený na ďalší výkon trestu z ústavu so stredným stupňom stráženia; taký odsúdený sa umiestni do oddielu s diferenciačnou skupinou „B“ priamo po pobyte v nástupnom oddiele,

dlhodobo plní program zaobchádzania v diferenciačnej skupine „C“ a jeho zaradenie je prospešné na prehĺbenie plnenia účelu výkonu trestu.

V diferenciačnej skupine „B“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia

zaobchádzanie je zamerané najmä na rozvíjanie osobnostných rezerv odsúdeného,

vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,

odsúdeného možno zaradiť do práce na nestrážené pracovisko mimo ústavu,

odsúdený sa ubytuje v izbe.

Do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni odsúdený, ak

neplní program zaobchádzania,

opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia,

to odporúča záver psychologického vyšetrenia.

V diferenciačnej skupine „C“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia

zaobchádzanie je zamerané na dôsledné dodržiavanie povinností a zabezpečenie základných práv,

odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko mimo ústavu,

dôraz sa kladie na režim, osvojovanie si pracovných návykov, zručností a zmenu hodnotovej orientácie a postojov,

o účasti na vzdelávacích aktivitách, osvetových aktivitách a aktivitách vo voľnom čase rozhoduje pedagóg podľa plnenia programu zaobchádzania,

odsúdeného možno ubytovať v cele alebo v izbe.

Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia možno umiestniť odsúdeného

po pobyte v nástupnom oddiele na základe odporúčania zo záveru psychologického vyšetrenia, ak spĺňa aj trestnoprávne a bezpečnostné kritériá a ak tomu nebránia iné vážne dôvody,

na základe návrhu pedagóga podľa § 9 ods. 6 alebo na základe hodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 2.

Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia možno umiestniť odsúdeného, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 1, až po vykonaní tretiny trestu v ústave so stredným stupňom stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené v osobitnom predpise.5)

V diferenciačnej skupine „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia

zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu výkonu trestu na osobnosť odsúdeného,

vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,

odsúdený sa zaraďuje spravidla na nestrážené pracovisko mimo ústavu,

odsúdený sa ubytuje v izbe.

Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia sa môžu zmierniť obmedzenia výkonu trestu takto:

ubytovňa sa počas dňa neuzamyká,

odsúdený je zaradený do práce spravidla na nestráženom pracovisku mimo ústavu,

na určenom priestranstve môže vykonávať záujmovú činnosť a športovú činnosť a možno mu povoliť voľný pohyb mimo ubytovne alebo oddielu, ak je situovaný v stráženom objekte ústavu.

Do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave so stredným stupňom stráženia možno umiestniť odsúdeného, ak

prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti,

bol súdom preradený do ďalšieho výkonu trestu z ústavu s maximálnym stupňom stráženia,

plní program zaobchádzania v diferenciačnej skupine „C“.

V diferenciačnej skupine „B“ v ústave so stredným stupňom stráženia

zaobchádzanie je zamerané najmä na rozvíjanie osobnostných rezerv odsúdeného,

odsúdeného možno zaradiť do práce na strážené pracovisko alebo na nestrážené pracovisko mimo ústavu,

vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,

odsúdeného možno ubytovať v izbe alebo cele.

Do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave so stredným stupňom stráženia sa umiestni odsúdený, ak

neplní program zaobchádzania,

opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia,

to odporúča záver psychologického vyšetrenia,

bol na návrh riaditeľa ústavu súdom preradený z ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

V diferenciačnej skupine „C“ v ústave so stredným stupňom stráženia

zaobchádzanie je zamerané na dodržiavanie ústavného poriadku a disciplíny,

odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko mimo ústavu,

na aktivitách organizovaných pre celý ústav sa odsúdený zúčastňuje len so súhlasom pedagóga,

odsúdený sa spravidla ubytuje v cele,

návštevy sa vykonávajú spravidla bez priameho kontaktu.

Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno umiestniť odsúdeného

po pobyte v nástupnom oddiele na základe odporúčania zo záveru psychologického vyšetrenia, ak tomu nebránia bezpečnostné dôvody,

na základe hodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 2, ak odsúdený plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti.

Na základe hodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 2, ak odsúdený plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, možno po vykonaní časti uloženého trestu v diferenciačnej skupine „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia umiestniť do diferenciačnej skupiny „A“ aj odsúdeného na doživotný trest.

Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno umiestniť odsúdeného, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 1, až po vykonaní tretiny trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené v osobitnom predpise.5)

V diferenciačnej skupine „A“ v ústave s maximálnom stupňom stráženia

zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone trestu na osobnosť odsúdeného,

dôraz sa kladie na rozvoj pozitívnych osobnostných vlastností odsúdeného a odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti,

vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,

odsúdený sa ubytuje v cele.

Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno zmierniť obmedzenia výkonu trestu tým, že

cela sa počas dňa neuzamyká,

návšteva sa vykonáva priamym kontaktom,

odsúdený môže byť výnimočne zaradený do práce na strážené pracovisko mimo ústavu.

Do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno umiestniť odsúdeného, ak plní program zaobchádzania a prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti.

Na základe odporúčania zo záveru opakovaného psychologického vyšetrenia a na základe hodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 2, ak odsúdený plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, možno po vykonaní časti uloženého trestu umiestniť do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia aj odsúdeného na doživotný trest; to neplatí, ak odsúdený vykonáva trest, pri ktorom súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné.

V diferenciačnej skupine „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia

zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone trestu na osobnosť odsúdeného,

dôraz sa kladie na odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti,

odsúdený sa zaradí do práce na pracovisko v ústave,

vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,

odsúdený sa ubytuje v cele.

Do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa umiestni odsúdený, ak

neplní program zaobchádzania,

opakovane sa dopustil počas výkonu väzby alebo výkonu trestu disciplinárneho previnenia,

to odporúča záver psychologického vyšetrenia,

bol na návrh riaditeľa ústavu súdom preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia.

V diferenciačnej skupine „C“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia

zaobchádzanie je zamerané najmä na režimové ovplyvňovanie a dôsledné dodržiavanie ústavného poriadku,

odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisko v ústave alebo v celách,

do aktivít organizovaných pre celý ústav sa odsúdený spravidla nezaraďuje,

odsúdený je ubytovaný a uzamykaný v cele a mimo cely sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka zboru.

Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje program zaobchádzania a sprístupní odsúdenému určené ciele a úlohy. Na účely stanovenia programu zaobchádzania a hodnotenia jeho plnenia sú príslušník zboru a zamestnanec zboru oprávnení spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného.

Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom, špeciálnym pedagógom, pedagógom vzdelávania a sociálnym pracovníkom. Ak súčasťou programu zaobchádzania je návrh na zmenu diferenciačnej skupiny, komisia navrhne riaditeľovi ústavu umiestniť odsúdeného do oddielu príslušnej diferenciačnej skupiny.

Pri vypracúvaní programu zaobchádzania sa prihliada na

závery a odporúčania psychologického vyšetrenia,

príčiny a motív spáchania trestného činu,

poznatky získané počas výkonu väzby,

dĺžku trestu,

správanie odsúdeného,

možnosti sociálnej rehabilitácie, zaradenia do práce, zapojenia do individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania, záujmy, vzdelávanie, využívanie voľného času a ďalšie poznatky o odsúdenom,

hodnotenie rizika násilného správania a rizika úteku.

Program zaobchádzania obsahuje ciele a úlohy určené odsúdenému v oblasti vzdelávania, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, terapeutických aktivít, práce, vzťahov s vonkajším prostredím a zmysluplného trávenia voľného času. Ak pre naplnenie účelu zaobchádzania pedagóg neidentifikuje v prípade odsúdeného v niektorej z oblastí uvedenej v prvej vete potrebu stanovenia cieľa, odsúdenému sa v tejto oblasti programu zaobchádzania neurčujú ciele a úlohy.

Umiestnenie do diferenciačnej skupiny alebo špecializovaného oddielu nemá vplyv na ciele a úlohy určené odsúdenému v oblasti vzdelávania, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, terapeutických aktivít, práce, vzťahov s vonkajším prostredím a zmysluplného trávenia voľného času.

Resocializačný a výchovno-vzdelávací program predstavuje štandardizovanú individuálnu alebo skupinovú intervenčnú aktivitu v oblasti sociálnej komunikácie, sebapoznania, prípravy na trh práce, finančnej gramotnosti, zvyšovania právneho vedomia v oblasti ľudských práv, prevencie závislostí, prevencie domáceho násilia, budovania rodinných vzťahov a v ďalších oblastiach ovplyvňujúcich kriminogénne rizikové faktory recidívy trestnej činnosti. Odsúdený sa zaradí do konkrétneho typu resocializačného a výchovno-vzdelávacieho programu v súlade s rámcovým vymedzením cieľovej skupiny odsúdených, kontraindikáciami účasti a minimálnou dĺžkou trvania programu.

Resocializačný a výchovno-vzdelávací program môže realizovať

ústav alebo

iný subjekt s platnou akreditáciou.

Podmienky a spôsob akreditácie určuje minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

Terapeutická aktivita predstavuje psychoterapeutickú metódu alebo terapeutickú techniku realizovanú odborníkom s príslušnou odbornou kvalifikáciou.

Plnenie programu zaobchádzania hodnotí pedagóg najmenej raz za 12 mesiacov.

Pedagóg môže pri hodnotení programu zaobchádzania do nasledujúceho obdobia aktualizovať existujúce úlohy alebo stanoviť nové úlohy. Pritom vychádza z doterajšieho plnenia, poznatkov z priebežnej pedagogickej, sociálnej a psychologickej diagnostiky odsúdeného a z aktuálnej ponuky vzdelávacích, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov a terapeutických aktivít.

Ciele a z nich vyplývajúce úlohy môže pedagóg zmeniť aj počas hodnoteného obdobia, osobitne v prípade potreby pri zmene diferenciačnej skupiny, trvalom premiestnení odsúdeného do iného ústavu, krízových stavoch odsúdeného alebo výrazných zmenách správania.

Komplexné hodnotenie plnenia programu zaobchádzania sa vypracuje vždy pred vypracovaním hodnotenia na účely rozhodovania o

podmienečnom prepustení,

zmene spôsobu výkonu trestu,

umiestnení do detenčného ústavu,

udelení milosti,

upustení od výkonu zvyšku trestu,

ochrannom dohľade a

premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu pedagóg vyhodnotí priebeh plnenia programu zaobchádzania; ak je zabezpečená postpenitenciárna starostlivosť, odporučí realizovanie resocializačných aktivít a terapeutických aktivít.

Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa uplatňujú aj metódy sociálnej práce.

Cieľom sociálnej práce pri zaobchádzaní s odsúdeným je zmiernenie sociálnych problémov alebo odstránenie možných príčin ich vzniku a príprava odsúdeného na prepustenie z výkonu trestu. Sociálnu prácu vykonáva sociálny pracovník v súčinnosti najmä s príslušníkmi zboru; pritom využíva možnosti spolupráce s orgánmi a organizáciami, ktoré sa môžu podieľať na riešení sociálnych problémov odsúdeného.

Pri riešení sociálneho problému poskytuje sociálny pracovník odsúdenému pomoc spravidla formou poradenskej činnosti, metód a postupov sociálnej práce, najmä nácviku sociálnych zručností zameraných na podporu prosociálneho správania, zmenu postojov a konania odsúdeného.

Poradný zbor zriadený podľa § 17 zákona je poradný orgán riaditeľa ústavu, ktorý prerokúva otázky súvisiace s výkonom trestu a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými, o čom sa vyhotoví záznam.

Poradný zbor sa zaoberá koncepčnými, metodickými a aktuálnymi otázkami väzenskej teórie a praxe; poznatky a odporúčania predkladá riaditeľovi ústavu a generálnemu riaditeľovi na jeho žiadosť.

Ak to podmienky ústavu umožňujú, ubytovacia plocha v uzamykanej cele pre odsúdeného je 4 m2.

Odsúdeným v diferenciačných skupinách „A“ a „B“ sa povolí primeraná estetická úprava ubytovacích priestorov. O spôsobe úpravy cely, izby, lôžka a priestorov na uloženie osobných vecí odsúdeného rozhoduje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.

Ubytovacia plocha cely alebo izby sa určí z celkovej plochy cely alebo izby po odpočítaní plochy, ktorú zaberá

hygienická bunka umiestnená v cele alebo izbe,

stavebne oddelené WC umiestnené v cele alebo izbe,

plocha, nad ktorou je svetlá výška cely alebo izby menšia ako 1 300 mm,

plocha zabratá zabudovaným nábytkom,

plocha okenných a dverných ústupkov.

Do ubytovacej plochy cely alebo izby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1 200 mm široké, 300 mm hlboké a 2 000 mm vysoké od podlahy.

Generálny riaditeľ určí celkovú ubytovaciu kapacitu ústavu.

O dočasnom znížení ubytovacej plochy podľa § 18 ods. 1 zákona môže rozhodnúť riaditeľ ústavu. Rozhodnutie riaditeľa ústavu o dočasnom znížení ubytovacej plochy platí najviac šesť mesiacov; v prípade trvania dôvodov môže riaditeľ ústavu o dočasnom znížení ubytovacej plochy rozhodnúť aj opakovane.

Strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni a podáva sa podľa časového rozvrhu dňa v jedálňach, celách alebo izbách. Ak z prevádzkových dôvodov alebo dôvodu zaradenia odsúdeného do práce nemožno dodržať časový odstup medzi vydávaním hlavných jedál podľa § 19 zákona, ústav zabezpečuje výdaj desiatej alebo olovrantu.

Stravnou dávkou sa rozumie určené množstvo stravy, ktoré sa odsúdenému poskytuje na základe odporúčaných výživových dávok podľa veku, zdravotného stavu, zaradenia do práce a osobitostí vyplývajúcich z požiadaviek kultúrnych a náboženských tradícií.

Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri špeciálnych diétach, štandardizovaných diétnych postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych a náboženských tradícií určí spravidla nutričný terapeut. Peňažné limity na prípravu stravy vyjadrujú priemernú hodnotu potravín obsiahnutých v stravných dávkach, zodpovedajú priemernej úrovni cien potravín a sú podkladom na výpočet peňažnej náležitosti stravovania vo väzenskej kuchyni.

O priznaní, druhu, zmene a zrušení liečebnej výživy rozhoduje lekár.

Odsúdený umiestnený v minimálnom stupni stráženia v diferenciačnej skupine „A“ si môže z nakúpených surovín alebo zo surovín doručených v balíku podľa § 50 ods. 3 písm. d) zákona pripraviť tepelnou úpravou jednoduché jedlo; ak to podmienky v ústave umožňujú, riaditeľ môže povoliť prípravu jedla takým spôsobom aj ostatným odsúdeným.

Dohľad nad hygienickou a zdravotnou neškodnosťou, kvalitou stravy a hygienickými podmienkami jej prípravy, výdaja a skladovania, okrem prípravy podľa odseku 5, vykonáva lekár alebo ďalší zdravotnícky pracovník.

Odsúdenému, ktorému nie je umožnená vlastná príprava kávy alebo čaju, sa najmenej dvakrát denne poskytuje horúca voda na prípravu nápojov.

Odsúdenému sa v súlade s § 20 ods. 1 zákona poskytuje odev, obuv a iné súčasti výstroja podľa určených vzorov a noriem. Ústavná spodná bielizeň sa vymieňa raz za týždeň, ústavná posteľná bielizeň raz za dva týždne, ostatné súčasti výstroja sa obmieňajú podľa potreby.

Pracovný odev odsúdeného je označený viditeľným spôsobom; to neplatí pre odsúdeného v otvorenom oddelení.

Ak odsúdený podľa § 20 ods. 3 zákona používa vlastný odev a obuv, musí mať zabezpečenú obmenu spodnej bielizne raz za týždeň a obmenu odevu a obuvi podľa potreby, najčastejšie však raz za dva týždne na vlastné náklady. Kontrolu prinesených súčastí odevu určených na obmenu vykonáva príslušník zboru v prítomnosti osoby, ktorá ich priniesla, o čom urobí záznam. Jednotlivé časti vlastného odevu nesmú sťažovať identifikáciu odsúdeného, nesmú byť označené názvami ozbrojených zborov, nesmú byť výstredné alebo v rozpore s § 40 písm. i) zákona.

Odsúdený môže používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v množstve určenom v ústavnom poriadku. Vlastný odev a obuv si môže odsúdený udržiavať okrem pravidelnej obmeny aj praním alebo údržbou v rozsahu a spôsobom určeným v ústavnom poriadku.

Ak odsúdený o to požiada, ústav môže zabezpečiť vypranie vlastného odevu a spodnej bielizne na náklady odsúdeného.

Podmienky používania vlastného odevu, spodnej bielizne a obuvi určí riaditeľ ústavu.

Počas nočného pokoja sa odsúdený zdržiava na svojom lôžku a nevykonáva žiadne činnosti, ktoré by mohli rušiť ostatných odsúdených, najmä nezapína osvetlenie cely alebo izby, nehrá kartové ani iné hry, nepoužíva hlasito rádioprijímač a nesleduje televízne vysielanie.

Počas osobného voľna vymedzeného v časovom rozvrhu dňa v trvaní najmenej jednej hodiny môže odsúdený vykonávať činnosti, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, touto vyhláškou, ústavným poriadkom a účelom výkonu trestu. Odsúdený môže využívať väzenskú knižnicu (ďalej len „knižnica“), priestory určené na kultúrne, športové a záujmové činnosti, venovať sa sebavzdelávaniu, uspokojovaniu duchovných potrieb alebo odpočívať.

Ústav vytvára podmienky na udržiavanie osobnej hygieny odsúdených, najmä aby sa mohli denne umývať a pravidelne holiť.

Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie, ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať teplou vodou; ustanovenie § 22 ods. 3 zákona tým nie je dotknuté. Dohľad pri sprchovaní vykonáva príslušník zboru rovnakého pohlavia.

Odsúdený je podľa potreby bezplatne strihaný, vlasy a fúzy si odsúdený musí udržiavať čisté.

Ak odsúdený nemá pri nástupe do výkonu trestu potreby osobnej hygieny, vydajú sa mu ihneď po nástupe. Ústav vydá odsúdenému základné potreby osobnej hygieny podľa potreby a určených noriem a ďalšie potreby osobnej hygieny v súlade s § 22 ods. 2 zákona podľa potreby a určených noriem na základe písomnej žiadosti odsúdeného. Náklady ústavu na poskytnutie ďalších potrieb osobnej hygieny sa zaevidujú na osobné konto odsúdeného debetom.

Na uloženie vecí osobnej potreby sa každému odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka. Odsúdený kedykoľvek umožní príslušníkovi zboru nahliadnuť do svojich osobných vecí. Náhradné kľúče od skrinky sú uložené v kancelárii pedagóga príslušného oddielu tak, aby bolo vylúčené ich zneužitie.

Podmienky a spôsob používania elektrických spotrebičov určuje riaditeľ ústavu.

Návšteva sa môže vykonať formou fyzickej návštevy alebo videonávštevy. Návšteva sa vykoná na základe povolenia na návštevu schváleného riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru za podmienok ustanovených v zákone. Pri určovaní termínu a času realizácie návštevy odsúdeného, ktorého dieťa je žiakom základnej školy alebo strednej školy, prihliada riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru na čas vyučovania dieťaťa.

Pred začiatkom a po skončení fyzickej návštevy sa vykoná osobná prehliadka odsúdeného osobou rovnakého pohlavia.

Za priebeh návštevy zodpovedá určený príslušník zboru. Pred návštevou v súlade s § 24 zákona poučí odsúdeného a návštevníka o zásadách správania pri návšteve uvedených v prílohe a odpovedá na ich prípadné otázky; návštevu preruší alebo predčasne ukončí, ak nastanú dôvody podľa § 24 ods. 6 zákona.

Návšteva povereného zástupcu štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, právnickej osoby, fyzickej osoby, záujmového združenia občanov, cirkvi, náboženskej spoločnosti, nadácie a charitatívnej organizácie vykonaná v súvislosti s plnením programu zaobchádzania sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. 1 zákona.

Pre návštevníka je pred fyzickou návštevou k dispozícii čakáreň a kútik pre rodičov s deťmi. V čakárni je k dispozícii zákon, táto vyhláška a ústavný poriadok.

Osoba mladšia ako 15 rokov sa môže zúčastniť na fyzickej návšteve len v sprievode plnoletej osoby.

Vykonanie návštevy, jej prerušenie alebo predčasné ukončenie sa eviduje.

Pri rozhodovaní o návšteve bez priameho kontaktu sa prihliada na existenciu objektívnych bezpečnostných dôvodov, rizika násilného správania alebo rizika úteku odsúdeného.

Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené na odosielanie korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v pracovných dňoch. Korešpondencia musí mať úplnú adresu a nalepenú platnú poštovú známku;6) inak sa vráti odsúdenému.

Došlá korešpondencia sa po nahliadnutí bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému okrem korešpondencie,

ktorá obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec,

v inom ako štátnom jazyku alebo

ktorej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu, priestupku alebo správneho deliktu.

Ak je potrebné zistiť obsah korešpondencie napísanej v inom ako štátnom jazyku, zabezpečí sa jej preklad. Na účely vyhotovenia prekladu korešpondenciu nemožno zadržať dlhšie ako na tri pracovné dni; ak vyhotovenie prekladu trvá dlhšie, zabezpečí sa fotokópia písomnej správy a originál sa bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému alebo zašle adresátovi.

Korešpondencia odosielaná a doručená ako doporučená zásielka alebo poistená zásielka sa eviduje v evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného. V evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného sa eviduje aj korešpondencia uvedená v § 25 ods. 3 zákona.

Odsúdený si môže ponechať pri sebe došlú korešpondenciu v množstve zodpovedajúcom možnostiam jej uloženia v skrinke. Ak množstvo korešpondencie, ktorú má odsúdený pri sebe, prevyšuje možnosti jej uloženia v skrinke, odsúdený korešpondenciu na vlastné náklady odošle na ním určenú adresu, zničí ju, alebo ak o to požiada, ústav zabezpečí uloženie korešpondencie do jeho osobných vecí.

Poštové známky doručené v korešpondencii sa považujú za veci osobnej potreby.

Odosielanie korešpondencie na náklady ústavu podľa § 25 ods. 6 zákona sa zabezpečuje ako list 2. triedy.

Obmedzenie počtu kusov korešpondencie odsúdeného odoslanej na náklady ústavu podľa § 25 ods. 6 zákona sa nevzťahuje na korešpondenciu odosielanú odsúdeným v trestnom konaní alebo inom konaní, v ktorom je odsúdený účastníkom konania a hrozí zmeškanie lehoty, čo odsúdený preukáže.

Povolenie na prijatie balíka podľa § 20 ods. 4, § 26, § 33 ods. 2 a § 50 ods. 3 písm. d) zákona (ďalej len „balík“) zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe, od ktorej ho žiada zaslať na riadne vyplnenom predpísanom tlačive, opatrenom odtlačkom pečiatky ústavu a podpisom oprávneného príslušníka, ktorý tlačivo vyplnil.

Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace od jeho vydania. Na predpísanom tlačive sa vyznačuje dátum posledného dňa platnosti povolenia na prijatie balíka. Pre časovú platnosť povolenia na prijatie balíka je rozhodujúci dátum jeho podania odosielateľom na poštovú prepravu.

Ústav neprevezme od poštového podniku6a) balík, ak

je doručený bez platného povolenia na prijatie balíka nalepeného na obale,

platnosť povolenia na prijatie balíka uplynula pred dátumom jeho podania odosielateľom na poštovú prepravu,

má poškodený obal,

presahuje maximálnu povolenú hmotnosť podľa § 26 ods. 1 a § 50 ods. 3 písm. d) zákona alebo

odsúdený nemá na svojom konte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu vyčíslených colných poplatkov a dane.

Dôvod odmietnutia prevzatia balíka podľa odseku 3 ústav uvedie na dodacom doklade poštového podniku.

V záujme zaistenia bezpečnosti a predchádzania prieniku drog do ústavu sa vykoná kontrola balíka na prítomnosť drog a výbušných systémov a zaistí sa časť obsahu balíka, ktorá nie je v súlade so zákonom.

Obsah balíka vydá určený príslušník zboru odsúdenému, ktorému je balík adresovaný. Prijatie balíka a jeho obsah sa eviduje. Odsúdený potvrdí prevzatie balíka vrátane neporušenosti obalu svojím podpisom v príslušnej evidenčnej knihe. Osobitne sa evidujú nevydané veci.

Podmienky používania telefónneho zariadenia určí riaditeľ ústavu.

Ústav nesprostredkúva hovory adresované odsúdenému do ústavu. Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode môžu povoliť telefonovanie medzi odsúdenými navzájom a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide o blízke osoby a ak to technické podmienky ústavu umožňujú. Náklady telefonovania znáša volajúci obvinený alebo odsúdený.

Kredit na telefonovanie si môže odsúdený zabezpečiť spôsobom určeným poskytovateľom telefonických služieb. Pri prepustení odsúdeného na slobodu poskytovateľ telefonických služieb odsúdenému nevyčerpaný kredit na telefonovanie vráti.

Telefonovanie odsúdeného s jeho obhajcom sa nemonitoruje a nezaznamenáva v súlade s § 27 ods. 4 zákona, ak obhajca preukáže, že mu telefónne číslo patrí.

Ak to technické podmienky v ústave umožňujú, môže odsúdený telefonovať aj prostredníctvom videotelefónneho zariadenia.

Náklady spojené s telefonovaním znáša odsúdený prednostne zo svojho osobného konta.

Ak táto vyhláška neustanovuje inak, odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky v poradí podľa

§ 28 ods. 4 zákona,

§ 28 ods. 2 a ods. 3 písm. a) až d) zákona,

§ 28 ods. 6 zákona po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Ústav vydá na základe preukázateľnej žiadosti odsúdeného ceniny, cenné papiere a doklady preukazujúce existenciu účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktoré boli prevzaté a zaevidované odsúdenému v pokladnici ústavu, blízkej osobe alebo jeho advokátovi.

Suma uhradeného výživného a pohľadávok tvorí kredit. Kredit sa zvyšuje úhradou výživného alebo pohľadávky z konta odsúdeného, zrážkou z čistej pracovnej odmeny odsúdeného na úhradu výživného alebo pohľadávky a úhradou zrealizovanou inou osobou na príjmový účet ústavu, poukázanou na úhradu pohľadávky spojenej s výkonom väzby alebo výkonom trestu, ktorá je v správe ústavu.

Výšku kreditu neznižujú

dobrovoľná úhrada výživného alebo pohľadávky,

úhrada liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotníckej starostlivosti,

úhrada súdnych poplatkov, správnych poplatkov a notárskych poplatkov,

úhrada poplatkov súvisiacich s poskytnutím informácií odsúdenému,

nákup kreditu na telefonovanie,

ústavom poskytnuté prostriedky na nákup základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu podľa § 28 ods. 10 zákona.

Výšku kreditu znižuje čerpanie peňažných prostriedkov z osobného konta odsúdeného okrem úhrad podľa odseku 4. Výšku kreditu znižuje aj vrátená platba z úhrad pohľadávky alebo výživného.

Kredit sa prenáša do ďalšieho obdobia.

Odsúdený môže na základe preukázateľnej žiadosti raz mesačne poukázať peňažné prostriedky blízkej osobe alebo na úhradu nákladov, ktorých neuhradenie by odsúdenému spôsobilo ujmu. Výdavky spojené s poukázaním peňažných prostriedkov znáša odsúdený.

Vyživovacia povinnosť a pohľadávka voči odsúdenému sa evidujú na základe právoplatného rozhodnutia súdu, exekučného príkazu, nariadenia výkonu rozhodnutia, rozhodnutia týkajúceho sa výkonu väzby alebo výkonu trestu a dohody na dobrovoľné plnenie podľa § 97k zákona.

Ak odsúdený nemá súdom upravené vyživovacie povinnosti, môže zo svojho konta raz mesačne zaslať peňažné prostriedky v sume do 30 % zo životného minima10) vyživovaným osobám. Odoslanie peňažných prostriedkov zvyšuje kredit.

Odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky zo svojho konta podľa § 28 ods. 3 písm. e) zákona na

úhradu pohľadávky,

doplnenie predpokladanej sumy cestovného do miesta trvalého pobytu odsúdeného na území Slovenskej republiky a stravného na jeden deň,

nákup základných potrieb osobnej hygieny,

nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,

výdavky spojené s udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu,

nákup primeraného odevu a obuvi pred prepustením z výkonu trestu,

nákup základných potrieb na korešpondenciu,

nákup liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne, a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

nákup pomôcok určených na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a na úhradu nevyhnutných nákladov na ich úpravu alebo opravu.

Pri prepustení z výkonu trestu sa odsúdenému vyplatí z pokladnice ústavu zostatok peňažných prostriedkov na jeho konte. Ak ústav pri prepustení odsúdeného nemá v pokladnici k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov, vyplatí sa odsúdenému najmenej suma podľa osobitného predpisu;10) zostávajúce peňažné prostriedky sa odsúdenému zašlú bez zbytočného odkladu na ním uvedenú adresu alebo účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Ak ústav v čase prepustenia na slobodu eviduje voči odsúdenému neuhradenú pohľadávku spojenú s výkonom väzby a výkonom trestu, odsúdenému ústav stiahne na úhradu takejto pohľadávky alebo jej časti zo sumy peňažných prostriedkov vyššej, ako je suma podľa § 28 ods. 7 zákona.

Materiálne náklady za sprístupnenie informácií podľa § 28 ods. 12 zákona je odsúdený povinný uhradiť prednostne z osobného konta.

Ak sa kontrolou údajov na preukaze odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby zistí, že preukaz odsúdeného použil iný odsúdený ako ten, ktorému bol vydaný, nakúpený tovar sa nevydá. Neoprávnené použitie preukazu odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby je disciplinárnym previnením.

Sortiment tovaru v predajni zriadenej v ústave určuje riaditeľ ústavu.

Primeranosť cien tovarov v predajni zriadenej v ústave porovnáva v určenom rozsahu s maloobchodnými cenami v danej lokalite riaditeľom ústavu určený príslušník zboru raz za polrok a môžu kontrolovať zástupcovia orgánov uvedených v § 96 a 97 zákona.

Ústav poskytne odsúdenému peňažný príspevok podľa § 31 ods. 2 zákona vo výške najnižšieho doplatku za liek, liečebnú a zdravotnícku pomôcku zaradenú v zozname kategorizovaných liekov, liečebných a zdravotníckych pomôcok, ktoré majú porovnateľný účel určenia a porovnateľné základné funkčné vlastnosti. Ak liek, liečebnú alebo zdravotnícku pomôcku indikuje lekár v ústave alebo nemocnici, ústav poskytne odsúdenému peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej a zdravotníckej pomôcky vo výške určeného doplatku za liek, liečebnú alebo zdravotnícku pomôcku.

Odsúdený potvrdí svojím podpisom súhlas s poskytnutím peňažných prostriedkov na úhradu nákladov na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky a na úhradu nevyhnutných nákladov poskytnutých za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Peňažný príspevok sa zaeviduje na osobné konto odsúdeného debetom.

Lekár vykonávajúci kontrolu podľa osobitného predpisu11) predkladá riaditeľovi ústavu správu a odporúčanie týkajúce sa nedostatkov v hygienickej starostlivosti.

Ak odsúdený vyhlási hladovku, predvedie sa najneskôr v najbližší pracovný deň na lekárske vyšetrenie. Lekár vykoná záznam v zdravotnej dokumentácii odsúdeného o začatí hladovky, poučí odsúdeného o zdravotných rizikách držania hladovky, vykoná lekárske vyšetrenie a podľa potreby navrhne ďalšie opatrenia; ak je to účelné, riaditeľ ústavu rozhodne o umiestnení odsúdeného do izby alebo cely samostatne podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona. Lekár kontroluje zdravotný stav odsúdeného najmenej raz za tri dni. Ak hladovka trvá viac ako sedem dní od jej vyhlásenia, riaditeľ ústavu oznámi túto skutočnosť prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.

Ak je odsúdený premiestnený do iného zdravotníckeho zariadenia mimo pôsobnosti zboru, zabezpečuje jeho stráženie najbližší ústav alebo ústav na výkon väzby.

Účelom vychádzky je zabezpečiť odsúdenému denne pobyt na čerstvom vzduchu a aktívny oddych. Čas vychádzok sa určí v časovom rozvrhu dňa.

Vychádzkový priestor je primerane esteticky upravený priestor ústavu, ktorý je zabezpečený podľa stupňa stráženia, vybavený zariadením na sedenie a vykonávanie športových činností.

Na vychádzke odsúdený nosí odev a obuv primerané poveternostným podmienkam. Počas vychádzky môže odsúdený podľa podmienok v ústave športovať.

Do doby trvania vychádzky sa započítava len čas strávený v priestoroch určených na vychádzku. Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže trvanie vychádzky predĺžiť.

Odsúdenému sa umožňuje prístup k vzdelávaniu, ktoré pozostáva zo všeobecnovzdelávacej výučby, kultúrnych a športových činností, sociálneho vzdelávania a bezplatného využívania fondov knižnice. Vzdelávanie sa spravidla uskutočňuje formou modulárnej výučby, sociálneho vzdelávania alebo umožnením účasti na diaľkových formách štúdia a v kurzoch.

Odsúdenému sa podľa individuálnych možností a schopností umožní

dokončenie základnej školy,

absolvovanie rekvalifikačného kurzu, kurzu na zvýšenie alebo rozšírenie kvalifikácie,

zaučenie alebo vyučenie vo vybraných učebných odboroch,

štúdium na strednej škole.

Štúdium podľa odseku 2 sa zohľadní v programe zaobchádzania. Porušenie povinnosti účastníka vzdelávania sa považuje za neplnenie časti programu zaobchádzania.

Riaditeľ ústavu môže navrhnúť príslušnej vzdelávacej organizácii vylúčenie odsúdeného zo štúdia.

Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie po prepustení z výkonu trestu, sa umožní absolvovanie prijímacieho konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,12) ak to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu a je predpoklad, že výkon trestu sa skončí pred začiatkom školského roka.

Ústav uskutočňuje vzdelávanie odsúdených na základe uzatvorenej zmluvy s príslušnou vzdelávacou organizáciou za podmienok ustanovených osobitným predpisom.13)

Záujmové združenia občanov, cirkvi, náboženské spoločnosti a iné organizácie pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi sa môžu za podmienok uvedených v odseku 6 podieľať na organizačnom, finančnom a materiálnom zabezpečení vzdelávania odsúdených; pritom sa riadia zákonom a touto vyhláškou.

Aktivity podľa § 66 ods. 1 zákona môžu subjekty uvedené v odseku 7 vykonávať podľa predloženého projektu, ktorý na základe stanoviska vedúceho oddelenia schvaľuje riaditeľ ústavu; projekt obsahuje najmä zameranie aktivít a podmienky jeho realizácie.

Podľa odseku 8 sa postupuje aj pri zámere projektu, na základe ktorého sa budú čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej únie, z programov štátnej podpory Slovenskej republiky alebo z iných grantových zdrojov.

Ak zástupca subjektu uvedeného v odseku 7 realizujúceho projekt koná spôsobom ohrozujúcim účel výkonu trestu alebo poruší podmienky uvedené v projekte, ústav navrhne subjektu ukončenie poverenia príslušného zástupcu alebo môže ukončiť so subjektom spoluprácu.

Kultúrno-osvetová činnosť, na ktorej sa odsúdení organizovane zúčastňujú, zahŕňa najmä

osvetovú činnosť zameranú na zvýšenie právneho vedomia, finančnej gramotnosti a sociálnych zručností odsúdeného, rôzne životné a spoločenské problémy, témy z histórie, kultúry, vedy a iných oblastí s cieľom sprostredkovať akceptovateľné vzory konania a správania, medziľudské vzťahy a úctu k životu a spoločnosti,

záujmovú a športovú činnosť odsúdených,

kultúrne, vzdelávacie a zábavné podujatia odsúdených,

ďalšie akcie na zvyšovanie kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania odsúdených.

Obsah kultúrno-osvetovej činnosti s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových činností pre diferenciačné skupiny. Kultúrno-osvetová činnosť sa vykonáva v čase určenom časovým rozvrhom dňa alebo v čase osobného voľna odsúdeného. O účasti na jednotlivých akciách kultúrno-osvetovej činnosti môže rozhodnúť určený príslušník zboru.

Na osvetových podujatiach pre odsúdených z právnej, zdravotníckej a z iných oblastí spolupôsobia odborní zamestnanci ústavu, prokurátori, prípadne iné kvalifikované osoby. Ak je to účelné, môžu sa na uskutočňovaní osvetových aktivít podieľať aj záujmové združenia občanov, cirkvi a náboženské spoločnosti alebo iné organizácie pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Na besedy s odsúdenými možno pozvať aj významných umelcov, športovcov alebo vedeckých pracovníkov. Ak je to vhodné, možno vykonaním prednášky alebo besedy poveriť aj odsúdeného s potrebnou odbornou spôsobilosťou.

Odsúdený si môže za určených podmienok požičiavať športové potreby a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave k dispozícii.

Odsúdenému sa umožňuje, aby v záujmovom krúžku rozvíjal tvorivé schopnosti, rozširoval vedomosti alebo vyrábal drobné predmety. O predmetoch zhotovených v záujmovom krúžku sa vedie evidencia. Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby odsúdený zhotovenú vec daroval blízkym osobám alebo si ju po prepustení z výkonu trestu ponechal; inak je zhotovená vec majetkom ústavu. V rámci záujmových krúžkov môžu sa z materiálu ústavu vyrábať aj rôzne predmety prezentujúce ústav a zbor.

Ak to podmienky v ústave umožňujú, môže ústav zabezpečiť, aby si odsúdení pod odborným vedením pedagóga vydávali vlastný časopis. Obsah časopisu je zameraný najmä na literárnu tvorbu odsúdených, poskytovanie informácií o právach a povinnostiach odsúdených v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o pripravovaných kultúrno-osvetových aktivitách a vzdelávaní, o zaujímavostiach zo sveta kultúry, vedy a techniky. V časopise nie je povolené uverejňovať príspevky, ktoré by mohli vyvolať nepokoje medzi odsúdenými, urážlivé alebo inak sa dotýkajúce práv príslušníkov národnostných menšín, iných odsúdených alebo príslušníkov zboru a zamestnancov zboru.

Ak to podmienky ústavu umožňujú, môže riaditeľ ústavu povoliť, aby si odsúdení pripravovali a vysielali audiorelácie na rozhlasových okruhoch alebo audiovizuálne relácie na videookruhoch v ústave. Ak to technické podmienky ústavu umožňujú, môže riaditeľ ústavu odsúdenému povoliť vo vymedzenom čase využívať zariadenie ústavu s pripojením na internet. Odsúdenému sa sprístupňujú internetové stránky obsahujúce informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch, internetové stránky, ktoré patria orgánom a organizáciám uvedeným v § 25 ods. 3 písm. b), c) a e) zákona a ďalšie internetové stránky určené riaditeľom ústavu.

Zoznam vecí, ktoré možno prijať na záujmovú a športovú činnosť, určí pedagóg v povolení na prijatie balíka, ktoré zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe, od ktorej ho žiada zaslať.

Škola, školské zariadenie alebo iná registrovaná organizácia na základe dohody s ústavom o spolupráci môže veci určené na vzdelávanie, na záujmovú činnosť a športovú činnosť doručiť odsúdenému aj individuálnou donáškou do ústavu.

V ústave sa zriaďuje knižnica, ktorá je umiestnená v samostatnom priestore. Knižnica sa podľa potreby zriaďuje tiež v otvorenom oddelení.

Knižničný fond sa sprístupňuje odsúdeným za podmienok určených knižničným a výpožičným poriadkom. Sprístupňovanie knižničného fondu sa zabezpečuje prostredníctvom katalógu titulov kníh, ktorý je každému odsúdenému dostupný. Všeobecne záväzné právne predpisy uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa sprístupňujú odsúdeným spravidla v čitárni knižnice.

Ústavu možno knihy darovať na základe písomne uzatvorenej darovacej zmluvy; pred uzatvorením zmluvy sa predloží darcom ústavu zoznam titulov kníh, ktoré majú byť predmetom daru. Darovacia zmluva sa uzatvára podľa aktuálnych potrieb knižnice, tematickej vhodnosti a možnosti uloženia darovaných kníh.

Odsúdenému sa umožňuje počúvať rozhlasové vysielanie reprodukované vnútorným okruhom ústavu alebo z rádioprijímača ústavu, alebo vlastného rádioprijímača. Sledovanie televízneho vysielania sa odsúdenému umožní z televízneho prijímača ústavu alebo z vlastného televízneho prijímača. Riaditeľ ústavu rozhodne, či odsúdený môže používať vlastný televízny prijímač s batériovým napájaním alebo napájaním na elektrickú sieť.

Odsúdený hradí náklady na spotrebu elektrickej energie podľa odseku 1 kalendárny mesiac vopred; riaditeľ ústavu určí paušálny poplatok podľa priemernej mesačnej spotreby energie vypočítanej na základe technických údajov spotrebiča.

Odsúdený, ktorý bol počas kalendárneho mesiaca premiestnený do iného ústavu a v pôvodnom ústave uhradil preddavok na úhradu nákladov, môže po schválení používania elektrického spotrebiča riaditeľom ústavu, do ktorého bol premiestnený, používať elektrický spotrebič v kalendárnom mesiaci bez ďalšej úhrady.

Maximálne rozmery rádioprijímača a televízneho prijímača a počet prijímačov v cele alebo izbe určí riaditeľ ústavu podľa priestorových možností a technických možností; uhlopriečka obrazovky televízneho prijímača nesmie presiahnuť veľkosť určenú v ústavnom poriadku.

V ústave sa na bežne dostupnom mieste pre odsúdených umiestňuje uzamykateľná schránka na ich žiadosti, podnety alebo sťažnosti určené prokurátorovi podľa § 96 zákona; schránka musí byť zabezpečená tak, aby ju nemohla otvoriť nepovolaná osoba. Schránku vyberá prokurátor v čase, keď vykonáva dozor alebo kontrolu v ústave.

Sťažnosti a žiadosti určené štátnym orgánom Slovenskej republiky podľa § 97 ods. 1 zákona a medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám podľa § 36 ods. 1 zákona podáva odsúdený v zalepenej obálke označenej úplnou adresou adresáta a s nalepenou poštovou známkou príslušnej nominálnej hodnoty.

Medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odseku 2 sú najmä

Výbor pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,

Rada OSN pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,

Úrad komisára pre ľudské práva,

Výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie rasovej diskriminácie,

Výbor Organizácie Spojených národov proti mučeniu,

Komisia Organizácie Spojených národov pre postavenie žien,

Výbor pre práva dieťaťa pri Organizácii Spojených národov,

Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudská práva (UNHCHR),

Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR),

Európsky súd pre ľudské práva,

Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestania (CPT),

Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny,

Úrad Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre demokratické inštitúcie a ľudské práva,

Amnesty International,

Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH),

Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva,

Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (IGFM),

Medzinárodná rómska únia,

Medzinárodný výbor Červeného kríža.

O rozhovor s osobami a zástupcami orgánov uvedenými v § 96 a 97 zákona môže odsúdený požiadať písomne alebo ústne. Žiadosť sa odošle alebo odovzdá príslušnej osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň.

V ústave sa určí osobitná miestnosť na rozhovor odsúdeného s advokátom alebo inou osobou podľa § 38 zákona. Ak to technické podmienky v ústave umožňujú a odsúdený s tým súhlasí, rozhovor sa uskutoční formou videoporady v čase, rozsahu a spôsobom určeným riaditeľom ústavu. Ak advokát alebo iná osoba neoznámi návštevu odsúdeného vopred, návšteva sa uskutoční v mimopracovnom čase odsúdeného.

Ak advokát alebo iná osoba odsúdeného obhajuje alebo zastupuje, musí sa vždy preukázať písomným plnomocenstvom na zastupovanie, musí presne identifikovať konanie, v ktorom vystupuje odsúdený ako strana sporu alebo účastník konania a musí preukázať, že zvolený zástupca je v tomto konaní evidovaný ako zástupca odsúdeného.

Hromadný pohyb odsúdených, najmä nástup do zamestnania a previerky počtu odsúdených, sa vykonáva organizovane.

Práce na zlepšenie prostredia ústavu a pomocné práce na zabezpečenie prevádzky ústavu vykonáva odsúdený zaradený do práce v mimopracovnom čase a odsúdený vykonávajúci činnosti na všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Účasť na týchto prácach sa organizuje tak, aby sa čo najmenej narúšal spôsob a organizácia života odsúdených. Počas osobného voľna, vychádzky a v mimopracovnom čase vykonáva odsúdený tieto práce len dobrovoľne.

Upratovanie spoločných priestorov ústavu, ubytovacích priestorov odsúdeného a osobných vecí odsúdeného sa považuje za plnenie základnej povinnosti odsúdeného a tieto činnosti sa nezapočítavajú do času podľa § 46 ods. 4 zákona.

Odsúdený môže fajčiť iba v priestore vyhradenom na fajčenie, ktorý určí riaditeľ ústavu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 18 ods. 9 zákona.

Do pracovného času sa nezapočítava prestávka na odpočinok a jedenie.

Pri nariadení práce nadčas riaditeľ ústavu berie do úvahy dĺžku trestu, ktorý má odsúdený vykonať v kalendárnom roku.

Odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko vo vnútornej prevádzke ústavu alebo v stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu. Stredisko vedľajšieho hospodárstva môže tvoriť viacero pracovísk.

Vo vnútornej prevádzke odsúdení vykonávajú práce pri zabezpečovaní prevádzky ústavu alebo účelového zariadenia zboru.

Zaraďovanie odsúdených do práce a ich preraďovanie sa vykonáva v súlade s programom zaobchádzania, zdravotnou klasifikáciou, využitím odbornej kvalifikácie a bezpečnostným hľadiskom. O zaradení odsúdeného do práce a o zmene zaradenia do práce rozhoduje riaditeľ ústavu spravidla na návrh komisie; v otvorenom oddelení rozhoduje o tom vedúci oddelenia po prerokovaní s určeným príslušníkom zboru z úseku zamestnávania, výroby a odbytu.

Odsúdení zaradení do práce sa spravidla zaraďujú do pracovných skupín. Vedúcim pracovnej skupiny je odsúdený, ktorého do tejto funkcie schválil poverený príslušník ústavu. Vedúcim pracovných skupín sa vytvárajú podmienky, aby sa mohli podieľať na organizácii prác, udržiavaní disciplíny a poriadku medzi odsúdenými na pracovisku i mimo neho.

Pred zaradením odsúdeného do práce a počas jeho zaradenia ústav najmä

preukázateľne oboznámi odsúdeného s jeho právami a povinnosťami, predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi, o používaní predpísaných ochranných zariadení a osobných ochranných pracovných prostriedkov,

vytvára podmienky na bezpečnú prácu,

riadi, koordinuje a zvyšuje úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, technických zariadení a pracovného prostredia a zabezpečuje odstránenie zistených nedostatkov,

zisťuje a odstraňuje príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, eviduje ich a robí opatrenia potrebné na ich nápravu,

vyhodnocuje riziká vyplývajúce z výkonu práce a na ich základe prehodnocuje bezplatné poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a kontroluje ich používanie,

oboznamuje odsúdených s príslušnými právnymi predpismi, so zásadami a s novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi, preveruje ich vedomosti a vedie záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach, ktoré odsúdený podpíše,

zabezpečuje dodržiavanie právnych predpisov o ochrane pred požiarmi, plní z nich vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a pravidelne vykonáva kontrolu ich plnenia,

chráni zdravie odsúdených, aby nebolo ohrozené fajčením v priestoroch, kde sa pracuje.

O poučení odsúdeného podľa odseku 1 písm. a) a f) sa vyhotoví záznam, ktorý sa zakladá do osobného spisu odsúdeného.

Odsúdený sa zaškolí na výkon práce, do ktorej bol zaradený, ak to jej povaha vyžaduje; dĺžka a rozsah zaškolenia sú rovnaké ako u ostatných zamestnancov.

Odsúdený dodržiava pracovnú disciplínu tým, že

riadne pracuje podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plní príkazy a pokyny príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, ktorí organizujú zamestnávanie odsúdených,

využíva pracovný čas a pracovné prostriedky na vykonanie pridelenej práce, pracovné úlohy plní včas, kvalitne a hospodárne,

hospodárne zaobchádza so zverenými prostriedkami,

dbá o svoju bezpečnosť a zdravie pri práci a ochranu pred požiarmi, dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právne predpisy o ochrane pred požiarmi,

zúčastňuje sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi a absolvuje predpísané skúšky a lekárske prehliadky,

oznamuje určenému príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru poruchy a nedostatky, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi,

používa pri výkone práce predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky.

Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi uhrádza ústav, ak sa s objednávateľmi prác a služieb zmluvne nedohodne inak.

Riaditeľ ústavu udeľuje disciplinárne odmeny podľa § 50 ods. 3 zákona v celom rozsahu.

Vedúci otvoreného oddelenia a vedúci oddelenia výkonu trestu udeľuje odsúdenému

pochvalu,

mimoriadne povolenie návštevy,

mimoriadne povolenie telefonického volania,

povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov (ďalej len „povolenie balíka“),

finančnú odmenu do výšky 50 eur.

Pedagóg udeľuje odsúdenému

pochvalu,

mimoriadne povolenie návštevy,

mimoriadne povolenie telefonického volania,

povolenie balíka,

finančnú odmenu do výšky 35 eur.

Príslušník zboru s disciplinárnou právomocou môže navrhnúť príslušníkovi zboru s vyššou disciplinárnou právomocou, aby udelil odsúdenému inú disciplinárnu odmenu alebo v inom rozsahu, než akú má právo sám udeliť.

Disciplinárnu odmenu môže navrhnúť príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. V oddieloch, kde sa uplatňuje zaobchádzanie formou komunitného systému a samosprávy, môže na stretnutí samosprávy s pedagógom navrhnúť disciplinárnu odmenu aj člen samosprávy odsúdených. Ak s návrhom člena samosprávy pedagóg súhlasí, zaznamená návrh na určené tlačivo.

O návrhu na udelenie disciplinárnej odmeny možno rozhodnúť do piatich pracovných dní od jeho podania. Disciplinárna odmena sa udelí jej vyhlásením a musí sa vykonať najneskôr do šiestich mesiacov po udelení.

Pochvala sa odsúdenému vysloví ústne, a to buď individuálne, alebo pred skupinou odsúdených.

O udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa vždy vopred vyrozumie príslušný orgán Policajného zboru, v obvode ktorého sa bude odsúdený zdržiavať v čase mimoriadneho voľna na opustenie ústavu. O mimoriadnom voľne na opustenie ústavu sa vyrozumie aj súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Pred udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu možno odsúdenému uvoľniť potrebnú sumu z peňažných prostriedkov vedených na jeho konte.

Po rozhodnutí o udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa odsúdený vždy poučí o povinnostiach počas mimoriadneho voľna na opustenie ústavu.

V čase mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa odsúdený

zdrží požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

zdrží v určenom čase na určenej adrese a

podrobí kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená.

Riaditeľ ústavu, vedúci oddelenia výkonu trestu a vedúci otvoreného oddelenia ukladajú disciplinárne tresty podľa § 52 ods. 3 zákona.

Pedagóg ukladá odsúdenému

pokarhanie,

zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,

zákaz dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,

zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dva mesiace,

umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu desiatich dní,

celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu desiatich dní.

Príslušník zboru s disciplinárnou právomocou môže navrhnúť nadriadenému s vyššou disciplinárnou právomocou, aby uložil odsúdenému iný disciplinárny trest alebo v inom rozsahu, než aký má právo sám uložiť.

Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného podľa osobitného predpisu15) vypracúva ústav hodnotenie. Hodnotenie vyžiadané súdom k návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä

hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,

aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania,

resocializačnú prognózu.

Hodnotenie podľa odseku 1 musí byť objektívne a konkrétne. V závere hodnotenia sa uvedie, či riaditeľ ústavu odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného a či v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného odporúča probačný dohľad prípadne aj iné konkrétne obmedzenia a povinnosti.

Návrh riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie odsúdeného a návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa súdu odošle aj s hodnotením spracovaným podľa odseku 2. Návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa príslušnému súdu odošle aj s hodnotením spracovaným podľa odseku 2 do desať pracovných dní po jeho podaní.

Hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 spracuje pedagóg, ktorý pri jeho spracovaní spolupracuje s vedúcim oddelenia výkonu trestu, so psychológom, sociálnym pracovníkom a s príslušníkom zboru z úseku preventívno-bezpečnostnej služby; hodnotenie schvaľuje riaditeľ ústavu.

Pedagóg oboznámi odsúdeného so schváleným hodnotením, čo odsúdený potvrdí podpisom s uvedením dátumu oboznámenia. Po oboznámení odsúdeného s hodnotením a jeho podpise sa kópia hodnotenia založí do osobného spisu odsúdeného.

Na verejnom zasadnutí súdu konanom o podmienečnom prepustení sa zúčastní spravidla pedagóg, ktorý spracoval hodnotenie na odsúdeného, alebo príslušník zboru určený riaditeľom ústavu.

Pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného na účely rozhodovania v konaní o milosť, o upustenie od výkonu zvyšku trestu, zmene spôsobu výkonu trestu, určení spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov, premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ochranného dohľadu a o umiestnení do detenčného ústavu sa postupuje primerane podľa § 64.

K návrhu riaditeľa ústavu na prerušenie výkonu trestu podľa § 63 zákona sa vždy priloží lekárska správa o zdravotnom stave odsúdeného a stanovisko generálneho riaditeľstva.

Ak pominuli dôvody prerušenia výkonu trestu, odsúdený nastúpi do výkonu trestu v ústave, v ktorom trest vykonával pred jeho prerušením.

Zástupcovia orgánov a organizácií uvedených v § 66 ods. 1 zákona môžu po dobu výkonu trestu udržiavať s odsúdeným osobný a písomný styk, zaujímať sa o jeho správanie s cieľom pomáhať mu pri vytváraní podmienok po prepustení z výkonu trestu.

Návštevy zástupcov uvedených v odseku 1 sa uskutočňujú v termíne určenom riaditeľom ústavu. Na ich žiadosť, ak s tým odsúdený súhlasí, ústav môže poskytnúť informácie o správaní odsúdeného.

Orgány a organizácie uvedené v § 66 ods. 1 zákona sa môžu za podmienok ustanovených zákonom podieľať najmä na

riešení sociálnych problémov odsúdeného pri vytváraní priaznivých podmienok po prepustení z výkonu trestu,

organizovaní, zabezpečovaní a uskutočňovaní kultúrno-osvetových činností a vzdelávaní,

materiálno-technickom vybavení priestorov na vzdelávanie, pre športovú a záujmovú činnosť,

podpore a pomoci pri uplatňovaní nových metód a spôsobov resocializácie, uskutočňovaní odborných seminárov a špecializovanej prípravy personálu na zaobchádzanie s odsúdenými.

Činnosti uvedené v odseku 3 nesmú nahrádzať činnosti, ktorých plnením je poverený zbor podľa osobitného predpisu16) a ktoré určeným príslušníkom zboru a zamestnancom zboru vyplývajú z popisu služobnej alebo pracovnej činnosti.

Ak zástupca uvedený v odseku 1 koná spôsobom ohrozujúcim účel výkonu trestu alebo porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, ústav môže navrhnúť organizácii ukončenie poverenia príslušného zástupcu alebo ukončenie spolupráce.

účasťou na prednáškach a besedách v rámci právnej výchovy odsúdených,

spoluprácou alebo metodickou pomocou pri uskutočňovaní sociálno-právneho poradenstva pre odsúdených.

Duchovná a pastoračná služba sa poskytuje najmä

vykonávaním bohoslužieb,

rozhovormi, pastoračnými návštevami, vysluhovaním sviatostí a svätenín,

vedením študijných skupín,

zabezpečovaním náboženskej literatúry,

podieľaním sa na činnostiach podľa § 66 ods. 3.

Ústav vytvára podmienky na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby; v ústavnom poriadku alebo v ponukových listoch informuje odsúdených o možnosti jej poskytovania.

Ústav zabezpečí vhodné priestory na duchovné a pastoračné služby. Ústav nesmie vytvárať podmienky, ktoré by zvýhodňovali niektorú cirkev alebo náboženskú spoločnosť na úkor inej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Právom odsúdeného zúčastniť sa na duchovných a pastoračných službách nie sú dotknuté ustanovenia o právach a povinnostiach odsúdeného.

Pri zabezpečovaní duchovnej a pastoračnej služby skupinovou formou spolupracujú osoby uvedené v § 68 ods. 2 zákona s príslušníkmi zboru; poriadok a bezpečnosť podľa potreby zabezpečí príslušník zboru.

Ak sa v tomto oddiele neustanovuje inak, použijú sa na výkon trestu mladistvých ustanovenia tejto vyhlášky upravujúce výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Mladistvým odsúdeným je odsúdený, ktorý vykonáva trest pred dovŕšením osemnásteho roku veku. Po jeho dovŕšení navrhne riaditeľ ústavu súdu zaradenie odsúdeného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu navrhnúť zaradenie odsúdeného aj do ústavu s vyšším stupňom stráženia.

U mladistvého sa uplatňujú také spôsoby zaobchádzania, ktoré minimalizujú negatívne účinky izolácie od spoločnosti. Zaobchádzanie s mladistvým je zamerané najmä na zvyšovanie vedomia zodpovednosti, samostatnosti, získavanie kvalifikácie a pozitívneho vzťahu k práci, na vzdelávanie a rozvíjanie záujmovej činnosti.

Pri zaobchádzaní s mladistvým sa využívajú aj možnosti organizovania kultúrno-osvetových činností a vzdelávania mimo ústavu.

Riaditeľ ústavu môže do právoplatného rozhodnutia súdu po podaní návrhu podľa § 9 ods. 7 zákona prechodne umiestniť mladistvého spolu s odsúdenými v minimálnom stupni stráženia; ustanovenia upravujúce práva mladistvého odsúdeného tým nie sú dotknuté.

Pri vnútornej diferenciácii mladistvých sa vychádza zo vstupného psychodiagnostického vyšetrenia, pedagogickej a sociálnej diagnostiky, ktorá sa realizuje počas pobytu mladistvého v nástupnom oddiele. Diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh komisie.

Mladistvým sa určuje diferenciačná skupina podľa

mentálnej úrovne,

osobnostnej charakteristiky,

výchovno-vzdelávacích, špeciálnych výchovno-vzdelávacích, reedukačných a resocializačných potrieb,

správania odsúdeného a jeho prístupu k plneniu povinností a programu zaobchádzania,

bezpečnostného rizika.

Diferenciačná skupina so zmierneným režimom sa určí mladistvému, ktorý je pozitívne motivovaný na reedukačný a resocializačný proces, s aktívnym prístupom k plneniu programu zaobchádzania, motivovaný plniť si svoje povinnosti a správať sa v súlade s ústavným poriadkom.

Diferenciačná skupina so základným režimom sa určí mladistvému s neujasneným prístupom k plneniu programu zaobchádzania a k plneniu povinností, porušujúcemu ústavný poriadok menej závažným spôsobom, slabšie motivovanému na reedukačný a resocializačný proces.

Diferenciačná skupina so sprísneným režimom sa určí mladistvému, ktorý je nedostatočne motivovaný na reedukačný a resocializačný proces, s pasívnym, ľahostajným až odmietavým prístupom k plneniu programu zaobchádzania a k plneniu povinností, porušujúcemu ústavný poriadok závažnejším spôsobom.

V diferenciačnej skupine sa stanovuje štandardný reedukačný program zaobchádzania, intenzívny reedukačný program zaobchádzania alebo špeciálny výchovno-vzdelávací program určený podľa edukačných, reedukačných a resocializačných potrieb mladistvých.

Na výkon trestu mladistvého, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania s cieľom prehĺbiť individualizáciu výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa primerane použijú ustanovenia § 80 až 85 zákona.

Opatrovník ustanovený podľa § 72 ods. 8 zákona bezodkladne informuje riaditeľa ústavu o skutočnosti, podľa ktorej prestal spĺňať podmienky výkonu funkcie opatrovníka v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

Pre prípad uvedený v odseku 1 alebo pre prípad inej objektívnej prekážky, ktorá neumožňuje opatrovníkovi bezprostredne po začatí konania zastupovať a pomáhať mladistvému v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, určí riaditeľ ústavu náhradného opatrovníka. Náhradný opatrovník sa mladistvému ustanoví aj v prípade jeho premiestnenia do iného ústavu za predpokladu, že výkon funkcie opatrovníka by bol v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu nehospodárny a nemohol by naplniť svoj účel. Na také určenie sa vzťahujú ustanovenia § 72 ods. 8 až 10 zákona.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na odsúdeného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

Návšteva sa uskutočňuje raz za týždeň spravidla bez priameho dozoru príslušníka zboru vo vyhradenej miestnosti, na voľnom priestranstve v ústave, alebo formou videonávštevy.

Ak sa v čase návštevy organizujú kultúrne a športové vystúpenia mladistvých, návštevníkom sa môže povoliť účasť na nich; taktiež možno povoliť prehliadku určených priestorov ústavu.

Kultúrno-osvetová činnosť mladistvých je zameraná na zvyšovanie ich kultúrnej a vzdelanostnej úrovne, právneho vedomia, osvojovanie si mravných noriem a pozitívne formovanie občianskych postojov a morálky.

Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo so samosprávnym krajom (ďalej len „školský orgán“) zabezpečuje povinnú školskú dochádzku mladistvým formou denného štúdia alebo doplnenie základného vzdelania formou denného štúdia v ústave aj mladistvým, na ktorých sa už povinná školská dochádzka nevzťahuje, ak o to požiadajú.

Ak mladistvý splnil podmienky na štúdium na škole poskytujúcej stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie, umožní sa mu po dohode so školským orgánom študovať a individuálne sa pripravovať do školy alebo na praktický výcvik.

Ústav v spolupráci so školským orgánom zabezpečuje pre mladistvých vyučenie a zaučenie v rôznych profesiách.

Vzdelávanie sa spravidla organizuje v detašovanej triede základnej školy, strednej školy v ústave alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.

Mladistvý môže pri kultúrno-osvetových aktivitách a návšteve školského zariadenia mimo ústavu používať vlastný odev.

Účasť mladistvého na kultúrno-osvetových aktivitách a vzdelávaní, do ktorého bol zaradený, je povinná.

Záujmová činnosť mladistvých sa vykonáva podľa ich individuálnych predpokladov, záujmov a resocializačných potrieb. Mladistvému sa umožní vybrať si, v ktorom záujmovom krúžku chce pracovať; pritom môže pracovať súčasne vo viacerých záujmových krúžkoch.

Prehliadka výsledkov záujmovej činnosti mladistvých sa koná najmenej raz za šesť mesiacov.

Príprava mladistvého na prepustenie z výkonu trestu spočíva v skupinových výchovných postupoch a individuálnom poradenstve, účasti na podujatiach mimo ústavu v sprievode pedagóga a informatívnych vychádzkach.

Pred dodaním mladistvého na výkon ochrannej výchovy zašle ústav s dvojmesačným predstihom príslušnému výchovnému zariadeniu oznámenie o nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu; rovnako sa postupuje na základe písomného vyžiadania príslušného výchovného zariadenia alebo zariadenia na výkon rozhodnutia súdu zabezpečujúceho výkon rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti, výchovnom opatrení alebo predbežnom opatrení.

Ústav podá správu o správaní mladistvého alebo o zdravotnom stave mladistvého jeho rodičom alebo zákonnému zástupcovi aj bez žiadosti týchto osôb, ak má za to, že je to potrebné na udržanie alebo zlepšenie kontaktov mladistvého.

Správu o správaní mladistvého zašle ústav na základe písomného vyžiadania príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo príslušného výchovného zariadenia.

Výkon trestu žien sa uskutočňuje s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické osobitosti.

V ubytovniach odsúdených žien sa vytvoria podmienky na pranie vlastnej spodnej bielizne, vykonávanie drobných opráv osobných vecí a individuálnu prípravu jednoduchých jedál tepelnou úpravou.

Pri úprave zovňajšku odsúdených žien sa umožní primerané používanie vlastných kozmetických prípravkov.

Nástupný oddiel sa zriaďuje v každom ústave okrem prípadov uvedených v § 78 ods. 2 zákona. Ak vzhľadom na počet alebo zloženie odsúdených nie je účelné zriadiť nástupný oddiel, zriadi sa nástupná cela alebo izba (ďalej len „nástupný oddiel“) s primeranou ubytovacou kapacitou.

Odsúdený sa umiestni do nástupného oddielu ihneď po nástupe do výkonu trestu v určenom ústave. Dĺžka pobytu v nástupnom oddiele je spravidla sedem dní; ak je to účelné, možno odsúdeného ponechať v nástupnom oddiele aj dlhšie.

Riaditeľ ústavu určí príslušníka zboru, ktorý oboznámi odsúdeného v nástupnom oddiele so zákonom, s touto vyhláškou a ústavným poriadkom. Odsúdenému sa umožní oboznámiť sa s priestormi ústavu, kde mu je umožnený pohyb, charakterom prác, ktoré sa v ústave alebo mimo ústavu vykonávajú, s možnosťami doplniť si vzdelanie alebo rekvalifikovať sa a s možnosťami trávenia voľného času v ústave.

Pedagóg spolupracuje v nástupnom oddiele so sociálnym pracovníkom, ktorý najmä získava poznatky o sociálnej situácii a zisťuje možnosť vzniku sociálnych problémov odsúdeného. Zistené poznatky zaznamenáva do osobnej karty odsúdeného. V prípade potreby pedagóg prizýva aj psychológa a ďalších špecialistov v ústave.

Odsúdený, u ktorého bolo rozhodnuté, že bude trest vykonávať v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby alebo v nemocnici sa ustanovenia odsekov 1 a 2 použijú primerane tak, aby boli zabezpečené činnosti uvedené v odsekoch 3 a 4.

Oddiel doživotných trestov sa zriaďuje v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia. Oddiel doživotných trestov je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov odsúdených a je zabezpečovaný vnútorným bezpečnostným systémom. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene.

Do oddielu doživotných trestov sa odsúdený umiestňuje ihneď bez pobytu v nástupnom oddiele a do diferenciačnej podskupiny „D1“.

Do diferenciačnej podskupiny „D2“ možno odsúdeného umiestniť po vykonaní časti trestu za podmienok ustanovených v odseku 6.

Počas výkonu trestu sa odsúdený umiestňuje do diferenciačnej podskupiny „D1“, ak prestal spĺňať podmienky uvedené v odseku 6, a to aj vtedy, ak už vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“ alebo „B“ v maximálnom stupni stráženia; opätovné umiestnenie do diferenciačnej podskupiny „D2“ je možné po 12 mesiacoch, ak odsúdený nebol disciplinárne potrestaný.

V oddiele doživotných trestov odsúdený je oddelene umiestnený od ostatných odsúdených, nezaraďuje sa do aktivít organizovaných pre celý ústav, mimo cely sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka zboru, ak je zaradený do práce, prácu vykonáva v cele, kde je ubytovaný, alebo v priestoroch oddielu určených na tento účel. Odsúdenému možno na návrh pedagóga so súhlasom riaditeľa povoliť vzájomný kontakt v rámci diferenciačnej podskupiny „D1“.

Ak odsúdený plní program zaobchádzania, dodržiava ústavný poriadok a vykazuje pozitívne zmeny v postoji k trestnej činnosti a v hodnotovej orientácii, možno odsúdeného umiestniť do diferenciačnej podskupiny „D2“, ktorá je charakteristická zmiernením niektorých obmedzení výkonu doživotného trestu, najmä

povolením pohybu vo vymedzenom priestore mimo cely,

umožnením kontaktu s ostatnými odsúdenými v diferenciačnej podskupine „D2“,

organizovaním skupinových aktivít,

povolením účasti na vybraných aktivitách organizovaných pre celý ústav; odsúdený sa zúčastňuje na aktivitách zásadne pod priamym dozorom príslušníka zboru.

Umiestnenie odsúdeného do diferenciačnej podskupiny „D2“ určuje riaditeľ ústavu na základe návrhu pedagóga po prerokovaní v komisii.

Pri zaobchádzaní s odsúdenými umiestnenými v oddiele doživotných trestov sa uplatňujú programy stabilizujúce fyzický a psychický stav. Pri programe zaobchádzania

odsúdený sa nepodieľa na jeho určení,

zdôrazňuje sa dodržiavanie režimu,

odsúdený sa nepodieľa na organizácii a spravovaní oddielu,

zaobchádzanie je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu,

aktivity vo voľnom čase sú obmedzené, odsúdený je zapojený výhradne do aktivít, ktoré mu určí pedagóg, psychológ alebo psychiater,

odsúdený sa ubytuje v cele.

Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje v ústave na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa.

Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje pre odsúdených

s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami vyžadujúcimi špecializované zaobchádzanie alebo

s problémami s adaptáciou na podmienky výkonu trestu.

O umiestnení odsúdeného do oddielu špecializovaného zaobchádzania alebo zrušení umiestnenia rozhoduje riaditeľ ústavu na návrh pedagóga, psychológa alebo psychiatra a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania podľa odseku 2 písm. a) sa uplatňuje najmä program intenzívnej liečebno-výchovnej starostlivosti, kde

odsúdený plní program zaobchádzania a zúčastňuje sa na organizácii a spravovaní oddielu; pritom sa prihliada na závažnosť stanovenej diagnózy a jeho psychický stav,

zaobchádzanie s odsúdeným je zamerané na jeho psychický stav a odstránenie problémov vo výkone trestu,

režim a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených, psychickému stavu a liečbe,

sa uplatňujú špeciálnopedagogické, poradenské a terapeutické metódy a skupinové a individuálne formy práce; ak to podmienky v ústave umožňujú a ak možno predpokladať, že sa tým zlepší psychický stav odsúdeného, môže byť zaradený do práce na pracovisku v ústave,

sa odsúdený podľa psychického stavu môže zúčastňovať na aktivitách organizovaných pre celý ústav.

Za odsúdeného podľa odseku 2 písm. b) sa považuje odsúdený,

ktorý nemá osvojené základné hygienické návyky a sociálne zručnosti,

ktorého intelektové schopnosti sa pohybujú v pásme subnormy a nižšie,

ktorý pre osobnostné vlastnosti nie je schopný vykonávať trest mimo špecializovaného oddielu,

u ktorého pre fyzické danosti a osobnostné vlastnosti možno predpokladať, že bude zneužívaný odsúdenými.

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania podľa odseku 5 sa uplatňuje ochranný program zaobchádzania, v rámci ktorého

odsúdený sa nezúčastňuje na jeho určení a zúčastňuje sa na organizácii a činnosti oddielu; pritom sa prihliada na úroveň jeho intelektových schopností a zručností,

zaobchádzanie je zamerané na nácvik hygienických návykov, sociálnych zručností, vytváranie pracovných návykov a pocitu zodpovednosti,

časový rozvrh dňa a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených, intelektovým schopnostiam a sociálnym zručnostiam,

sa uplatňujú špeciálnopedagogické, poradenské, skupinové a individuálne formy práce,

odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisku v ústave, ak to podmienky v ústave umožňujú a odsúdený má na to predpoklady.

V oddiele špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje miestnosť na terapeutickú činnosť a môže sa zriadiť aj kompenzačná miestnosť.

Odsúdenému, ktorý bol umiestnený v oddiele špecializovaného zaobchádzania a pominuli dôvody na také umiestnenie, sa určí diferenciačná skupina podľa kritérií určených pre vnútornú diferenciáciu.

Ochranné liečenie sa počas výkonu trestu vykonáva ambulantným alebo ústavným spôsobom v určenom psychiatrickom oddelení v ústave a nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „psychiatrické oddelenie“).

Okrem súdom nariadeného ochranného liečenia ústavným spôsobom alebo ambulantným spôsobom možno počas výkonu trestu vykonať aj dobrovoľné protialkoholické liečenie, protitoxikomanické liečenie alebo sexuologické liečenie v určenom psychiatrickom oddelení.

Druhy ochranného liečenia sú:

psychiatrické ochranné liečenie,

protitoxikomanické ochranné liečenie,

protialkoholické ochranné liečenie,

sexuologické ochranné liečenie,

ochranné liečenie patologického hráčstva.

Ochranné liečenie sa začne čo najskôr po nástupe do výkonu trestu s prihliadnutím na kapacitné možnosti psychiatrického oddelenia, ak to zdravotný stav odsúdeného umožňuje.

Ochranné liečenie sa u odsúdeného vykoná, ak bolo uložené popri treste a do konca výkonu trestu zostávajú najmenej

pri psychiatrickom ochrannom liečení dva mesiace,

pri protitoxikomanickom ochrannom liečení päť mesiacov,

pri protialkoholickom ochrannom liečení päť mesiacov,

pri sexuologickom ochrannom liečení tri mesiace,

pri ochrannom liečení patologického hráčstva päť mesiacov.

Ak boli odsúdenému uložené viaceré druhy ochranného liečenia, vykonávajú sa v tomto poradí:

psychiatrické ochranné liečenie,

sexuologické ochranné liečenie,

protitoxikomanické ochranné liečenie,

protialkoholické ochranné liečenie,

ochranné liečenie patologického hráčstva.

Riaditeľ ústavu a riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených zabezpečia, aby bol psychiatrickému oddeleniu bez zbytočného odkladu predložený zoznam odsúdených, ktorým bol nariadený výkon ochranného liečenia. V zozname sa vyznačí aj predpokladaný termín podmienečného prepustenia a dátum ukončenia výkonu trestu.

Psychiatrické oddelenie oznámi ústavu alebo nemocnici pre obvinených a odsúdených, v ktorom odsúdený vykonáva trest, termín prijatia odsúdeného na výkon ochranného liečenia.

Zdravotnícke zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest, zabezpečí pred umiestnením odsúdeného na protialkoholické alebo protitoxikomanické ochranné liečenie jeho interné vyšetrenie; v prípade protitoxikomanického alebo sexuologického ochranného liečenia aj vyšetrenie na sexuálne prenosné choroby.

Ak sa pri psychiatrickom vyšetrení zistí, že odsúdený nie je spôsobilý z dôvodov duševnej choroby alebo poruchy podrobiť sa ochrannému liečeniu, oznámi riaditeľ ústavu túto skutočnosť súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, a k oznámeniu pripojí lekársku správu; rovnopis oznámenia zašle príslušnému psychiatrickému oddeleniu.

Ochranné liečenie sa organizuje a vykonáva tak, aby sa nenarušil účel výkonu trestu.

Pri výkone ústavného psychiatrického ochranného liečenia a sexuologického ochranného liečenia sa odsúdený nezaraďuje do práce; potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystaví zdravotnícke zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest.

Pri výkone ústavného alebo ambulantného protialkoholického ochranného liečenia, protitoxikomanického ochranného liečenia, ambulantného psychiatrického ochranného liečenia, sexuologického ochranného liečenia a ochranného liečenia patologického hráčstva môže byť odsúdený zaradený do práce; o jeho zaradení rozhoduje riaditeľ ústavu v súlade s určenou zdravotnou klasifikáciou pre spôsobilosť na prácu.

Riaditeľ ústavu, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, oznámi súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia.

Odsúdený, ktorému bolo uložené ambulantné ochranné liečenie alebo bolo na také zmenené, môže vykonávať ambulantné ochranné liečenie v ústave, ak v ňom pracuje psychiater; v takom prípade sa v ochrannom liečení pokračuje podľa pokynov psychiatrického oddelenia v spolupráci s psychiatrom príslušného ústavu. Ak je predpoklad, že opakovaná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení posilní terapeutický efekt, môže byť odsúdený s prerušeným ústavným ochranným liečením prijatý na preliečovací pobyt. Riaditeľ príslušného ústavu oznámi súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, prijatie a prepustenie odsúdeného z preliečovacieho pobytu.

Pred ukončením ochranného liečenia spôsobom podľa odseku 1 je odsúdený premiestnený z ústavu, v ktorom vykonáva trest, na psychiatrické oddelenie.

Ak počas výkonu trestu boli splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, podá psychiatrické oddelenie súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, návrh na zmenu spôsobu jeho výkonu a správu o priebehu a dosiahnutom výsledku ochranného liečenia (ďalej len „správa“); návrh podá tak, aby súd mohol o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhodnúť ešte pred prepustením z výkonu trestu.

Ak nemožno zabezpečiť, aby sa o návrhu na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhodlo z dôvodu predčasného prepustenia z výkonu trestu, podá riaditeľ ústavu na podnet psychiatrického oddelenia bez zbytočného odkladu návrh súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva; ak sa v čase, keď sa má návrh podať, ochranné liečenie nevykonáva, podá riaditeľ ústavu návrh súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil.

Ak pominuli dôvody na ďalšie trvanie ochranného liečenia, spracuje psychiatrické oddelenie správu; správu riaditeľ ústavu zašle súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva.

Po doručení rozhodnutia o prepustení z ochranného liečenia je odsúdený premiestnený z psychiatrického oddelenia na ďalší výkon trestu do príslušného ústavu.

Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu vypracuje psychiatrické oddelenie správu, ktorá musí obsahovať

dĺžku trvania ochranného liečenia,

údaje o priebehu a výsledku ochranného liečenia,

návrh spôsobu výkonu ochranného liečenia po prepustení odsúdeného z výkonu trestu, ak u odsúdeného trvajú dôvody na ďalší výkon ochranného liečenia.

Správu podá riaditeľ ústavu najneskôr jeden mesiac pred predpokladaným ukončením výkonu trestu, ak ide o psychiatrické a sexuologické ochranné liečenie, a najneskôr tri mesiace, ak ide o protialkoholické, protitoxikomanické ochranné liečenie a ochranné liečenie patologického hráčstva, súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. V prípade predčasného ukončenia výkonu trestu zabezpečí riaditeľ ústavu bez zbytočného odkladu odoslanie osobného spisu vrátane sprievodného zdravotného záznamu odsúdeného na psychiatrické oddelenie v ústave, v ktorom odsúdený vykonával ochranné liečenie. Psychiatrické oddelenie zašle správu v dvoch vyhotoveniach spolu s nariadením výkonu ochranného liečenia bezodkladne súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva; ak sa v tomto čase ochranné liečenie nevykonáva, zašle psychiatrické oddelenie správu spolu s nariadením súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil. Osobný spis vrátane sprievodného zdravotného záznamu sa vráti ústavu, z ktorého bol odsúdený prepustený.

Ak súd rozhodol o pokračovaní ústavného ochranného liečenia po prepustení z výkonu trestu v zdravotníckom zariadení alebo na taký spôsob výkonu ochranné liečenie zmenil, postupuje sa podľa osobitného predpisu.17) Prepravu odsúdeného z ústavu do zdravotníckeho zariadenia zabezpečí ústav v súčinnosti so súdom, ktorý ochranné liečenie nariadil.

Ak súd rozhodol o prerušení výkonu trestu a nariadil umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave alebo ak súd rozhodol o umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu po výkone trestu,18) ústav postupuje primerane ako v odseku 3.

Oddiel s bezpečnostným režimom sa zriaďuje v ústave na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa. Riaditeľ ústavu rozhoduje o zriadení bezpečnostnej cely.

Odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom sa ubytuje do jednomiestnej bezpečnostnej cely alebo dvojmiestnej bezpečnostnej cely. Cela je vybavená rádioprijímačom a odsúdenému možno povoliť, aby mal v cele vlastný televízny prijímač alebo televízny prijímač môže inštalovať ústav. Na sledovanie televízneho vysielania sa spravidla využíva miestnosť určená na tento účel. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým systémom. Cela je vybavená privolávacím signalizačným zariadením. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene. V oddiele vykonáva nepretržitú službu príslušník zboru, ktorý kontroluje pohyb a činnosť odsúdeného.

O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom alebo zrušení umiestnenia môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na návrh pedagóga alebo úseku preventívno-bezpečnostnej služby a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.

V oddiele s bezpečnostným režimom

cela sa vždy uzamyká,

odsúdený sa nepodieľa na určení programu zaobchádzania a samospráva sa nezriaďuje,

pri zaobchádzaní sa zdôrazňuje bezpečnostné hľadisko a režim,

zaobchádzanie je zamerané najmä na elimináciu a kompenzáciu negatívnych prejavov v správaní, stimuláciu zmeny maladaptívnych postojov a spôsobov správania, rozvoj nadobudnutých a osvojenie si nových adaptívnych foriem zvládania konfliktu, stresu a iných náročných životných situácií,

odsúdený môže byť zaradený do práce len na pracovisko osobitne zriadené na tento účel; v takom prípade pridelenú prácu vykonáva v cele,

záujmovú činnosť odsúdený vykonáva na základe povolenia pedagóga,

vybrané televízne programy môže sledovať spravidla len v kultúrnej miestnosti a s povolením pedagóga; ak je televízny prijímač umiestnený v cele, inštaluje sa technické zariadenie umožňujúce jeho ovládanie,

disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu sa vykonáva zásadne oddelene od ostatných odsúdených.

Na odsúdeného podľa § 81 ods. 1 a 2 zákona sa v zdravotníckom zariadení primerane vzťahujú obmedzenia uvedené v odseku 4.

Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na základe hodnotenia správania, odporúčania psychologického alebo psychiatrického vyšetrenia a bezpečnostných rizík.

Odsúdenému, ktorý bol umiestnený v oddiele s bezpečnostným režimom a pominuli dôvody na také umiestnenie, sa určí diferenciačná skupina podľa kritérií určených pre vnútornú diferenciáciu.

Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa nevzťahujú na odsúdených uvedených v § 82 zákona.

Uzavretý oddiel sa zriaďuje v každom ústave. Uzavretý oddiel pozostáva z ciel disciplinárnych trestov, zo služobnej miestnosti a z miestnosti na odloženie vecí odsúdených umiestnených v celách uzavretého oddielu. Ak v ústave nemožno zriadiť uzavretý oddiel, zriadia sa cely disciplinárnych trestov. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým systémom. Cely sú vybavené signalizačným zariadením.

Vnútorné zariadenie v cele uzavretého oddielu je pripevnené k podlahe alebo ku stene. Cely sú zriaďované pre dvoch, najviac pre štyroch odsúdených. Cela je vybavená lôžkom, stoličkou, stolíkom, poličkou na uloženie vecí, umývadlom s pitnou vodou, hygienickým zariadením, elektrickým osvetlením a signalizačným zariadením. V čase vyhradenom na spánok sa odsúdenému poskytne matrac, podhlavník, prikrývka a lôžková bielizeň.

Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa určí jednotný ústavný výstroj a povolí sa mu ponechať si základné potreby osobnej hygieny a ďalšie potreby osobnej hygieny, základné potreby na korešpondenciu a potreby na stravovanie; strava sa odsúdenému vydáva v mieste disciplinárneho trestu. Odsúdený môže nakupovať v predajni v ústave podľa § 30 zákona výhradne základné potreby osobnej hygieny, ďalšie potreby osobnej hygieny a základné potreby na korešpondenciu. Odsúdenému sa umožní čítať dennú tlač a časopisy, ak ich má predplatené podľa § 35 ods. 1 zákona, čítať vlastné knihy alebo knihy z knižnice, ak ich mal pri sebe pri umiestnení do uzavretého oddielu.

Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa neumožňuje účasť na kultúrno-osvetovej činnosti a neuplatňujú sa zmiernenia vyplývajúce z umiestnenia v príslušnej diferenciačnej skupine podľa tejto vyhlášky. V uzavretom oddiele sa nepovoľuje fajčiť.

Odsúdený vykonávajúci disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. e) a f) zákona môže byť v cele umiestnený sám, ak sú na to bezpečnostné dôvody alebo ak nie sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.

Kontrolu pohybu a činnosti odsúdeného počas výkonu disciplinárneho trestu vykonáva určený príslušník zboru.

Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím sa zriaďuje na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa.

O umiestnení odsúdeného do oddielu so zdravotným postihnutím rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh a po vyšetrení zdravotného stavu odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených; súčasťou návrhu je lekárska správa odôvodňujúca umiestnenie. Do oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím sa umiestni odsúdený podľa § 84 ods. 1 zákona.

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím

vonkajšia a vnútorná diferenciácia sa uplatňuje podľa stupňa a závažnosti zdravotného postihnutia a kriminálneho narušenia odsúdeného,

odsúdenému sa umožní podieľať na určení programu zaobchádzania, pri ktorom sa prihliada na jeho zdravotné postihnutie,

režim a organizácia aktivít sú prispôsobené zdravotným obmedzeniam odsúdených, najmä stupňu a závažnosti zdravotného postihnutia,

zaobchádzanie sa môže uskutočňovať formou komunitného systému a samosprávy,

dôraz sa kladie na poradenstvo v rámci zaobchádzania a režim,

zaobchádzanie je zamerané najmä na obmedzenia vyplývajúce zo zdravotného postihnutia, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho obrazu o sebe, nácvik sociálnych zručností, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia a prosociálnosť, hodnotovú orientáciu, sebarealizáciu a vytváranie zdravého sebavedomia,

odsúdenému sa umožní s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie rozvíjať a rozširovať okruh záujmov, zúčastňovať sa osvetových, kultúrnych, vzdelávacích a športových aktivít, ak to podmienky ústavu umožňujú,

odsúdený môže byť zaradený do práce na vhodné pracovisko, ak je v nemocnici pre obvinených a odsúdených alebo v ústave zriadené; do práce sa zaradí na návrh lekára alebo s jeho súhlasom, ak odsúdený požiadal o zaradenie,

podľa pokynov lekára sa vykonáva liečebno-preventívna a rehabilitačná starostlivosť; na vychádzkach sa odsúdený zúčastňuje na odporúčanie lekára.

Premiestnenie z oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím do oddielu s príslušnou diferenciačnou skupinou môže navrhnúť riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo riaditeľ ústavu po predchádzajúcom posúdení lekárskou poradnou komisiou, ak odsúdený už nevyžaduje sústavnú liečebno-preventívnu a rehabilitačnú starostlivosť, z dôvodu, že

podľa rozhodnutia príslušného orgánu bolo zrušené zníženie pracovnej schopnosti,

liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie zdravotného stavu, ktoré obnovilo jeho pracovnú schopnosť,

liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie, ktoré umožňuje umiestnenie medzi odsúdených bez zdravotného postihnutia.

Výstupný oddiel, výstupná izba alebo výstupná cela sa zriaďuje v ústave na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa. Odsúdenému sa umožní získať potrebné informácie a praktické zručnosti uľahčujúce návrat do života po prepustení z výkonu trestu.

Na zmiernenie obmedzení výkonu trestu a s cieľom plniť úlohy oddielu uvedené v odseku 1 sa odsúdenému môže povoliť, aby

telefonoval bez obmedzenia v čase a spôsobom určeným riaditeľom ústavu,

prijímal návštevy blízkych osôb priamym kontaktom,

podľa § 85 ods. 3 zákona

navštívil blízke osoby mimo ústavu na čas najviac 24 hodín, pričom odsúdený sa môže mimo ústavu pohybovať iba v určenom mieste uvedenom v povolení na opustenie ústavu; to neplatí, ak ide o odsúdeného v maximálnom stupni stráženia,

opustil ústav,

navštívil kultúrne, osvetové a športové aktivity mimo ústavu za účasti pedagóga.

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu sa

dôraz kladie na poradenstvo, nácvik sociálnych zručností, na pracovné uplatnenie a zintenzívnenie kontaktu s pôvodným sociálnym prostredím, ak pozitívne vplývalo na odsúdeného,

aktivity, do ktorých je odsúdený zapájaný, zameriavajú predovšetkým na poskytovanie potrebných praktických informácií o spoločenskom živote, najmä v sociálnej a právnej oblasti, o možnostiach ďalšieho vzdelávania a o možnostiach zamestnať sa, o základoch finančnej gramotnosti,

uplatňujú aktivity zamerané na záťažové situácie v súvislosti s prepustením z výkonu trestu.

Program zaobchádzania s odsúdeným zaradeným do výstupného oddielu sa môže dopĺňať o individuálny akčný plán sociálneho začlenenia do občianskeho života a samostatného spôsobu života po výkone trestu a o intervencie a opatrenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Samosprávu odsúdených (ďalej len „samospráva“) usmerňuje a kontroluje príslušný pedagóg a v otvorenom oddelení vedúci otvoreného oddelenia. Členovia samosprávy sa s pedagógom alebo vedúcim otvoreného oddelenia stretávajú najmenej raz za mesiac; zo stretnutia sa vyhotovuje záznam.

Členovia samosprávy informujú najmenej raz za mesiac o svojej činnosti ostatných odsúdených.

Do samosprávy sa volia odsúdení podľa § 86 ods. 2 zákona. Samosprávu tvoria predseda a členovia zodpovední za úsek

zamestnávania, činností podľa § 46 zákona a výkonu prospešných prác mimo ústavu,

kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania,

disciplíny a poriadku.

Člen samosprávy zodpovedný za úsek zamestnávania a výkonu prác a činností podľa § 46 zákona zastupuje odsúdených zaradených do práce, do činností podľa § 46 zákona a do výkonu prospešných prác mimo ústavu, pritom najmä

predkladá návrhy, podnety, žiadosti a sťažnosti týkajúce sa zamestnávania, činností podľa § 46 zákona a výkonu prospešných prác mimo ústavu na zasadnutiach samosprávy,

podieľa sa na organizácii plnenia pracovných úloh na pracovisku,

podieľa sa na organizovaní odsúdených do odborného vzdelávania a rekvalifikačných kurzov,

organizuje odsúdených do činností podľa § 46 zákona, do výkonu prospešných prác mimo ústavu a vedie pomocnú evidenciu,

podieľa sa na riešení otázok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi.

Člen samosprávy zodpovedný za úsek kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania zastupuje odsúdených pri zabezpečovaní a organizovaní kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania, pritom najmä

podieľa sa na zabezpečovaní a organizovaní besied, prednášok, kvízov a iných aktivít pre odsúdených,

podieľa sa na organizovaní záujmových krúžkov a vzdelávacích činností, a ak je to vhodné, vedie záujmové krúžky,

zhromažďuje materiály pre ústavný časopis, ústavné audiovizuálne relácie,

podieľa sa na organizovaní a zabezpečovaní poriadku a disciplíny na vyučovaní, kontroluje dochádzku a zistené nedostatky predkladá pedagógovi na riešenie,

podieľa sa na organizovaní športových podujatí a súťaží.

Člen samosprávy zodpovedný za úsek disciplíny a poriadku najmä

kontroluje dodržiavanie čistoty, poriadku a hygieny v oddiele a zistené nedostatky predkladá na riešenie samospráve a pedagógovi,

organizuje s ostatnými členmi samosprávy so súhlasom pedagóga súťaže odsúdených, ktoré sú zamerané na držiavanie poriadku, čistoty a skultúrňovanie izieb, oddielu a ústavu; výsledky uverejňuje na nástenkách, v ústavnom časopise, reláciách a pedagógovi oznamuje ich výsledky,

organizuje riešenie nedostatkov zistených pri udržiavaní disciplíny a poriadku.

Na zabezpečovaní disciplíny a poriadku sa okrem členov samosprávy podieľajú aj vedúci izieb, vedúci ciel, vedúci pracovných skupín podľa § 55 ods. 4 a služba z radov odsúdených, ktorých určí pedagóg.

Obsahom služby je koordinácia činnosti odsúdených so stanoveným režimom a časovým rozvrhom dňa. Odsúdený počas výkonu služby plní pokyny určeného príslušníka zboru vykonávajúceho službu v ubytovni odsúdených a úlohy vyplývajúce z povinností odsúdeného vykonávajúceho službu. Odsúdeného určeného do služby a za vedúceho izby alebo cely oboznámi s povinnosťami pedagóg, ktorý zabezpečuje aj jeho pravidelné preškoľovanie. Povinnosti odsúdeného vykonávajúceho službu a vedúceho izby alebo cely sa zverejnia na mieste prístupnom odsúdeným.

Počas výkonu služby je odsúdený označený nápisom „Služba“. Formu označenia a spôsob nosenia určí riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.

Odsúdený určený za vedúceho izby alebo cely usmerňuje činnosť odsúdených ubytovaných na izbe alebo v cele tak, aby bol zabezpečený poriadok, čistota a časový rozvrh dňa. Samospráve oznamuje poruchy a nedostatky na izbe alebo v cele, najmä hlási každé poškodenie inventára; ak mu je známe, uvedie aj meno a priezvisko odsúdeného, ktorý škodu spôsobil.

Osobné údaje odsúdeného podľa § 99 zákona sa zhromažďujú v informačnom systéme zboru19) s vyhradenými prístupovými právami. Okruh príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, ktorí majú prístupové práva, môže určiť generálny riaditeľ zboru. Vybrané údaje, ktoré sú nevyhnutné na bezprostrednú identifikáciu odsúdeného, sa uvedú aj v osobnom spise a osobnej karte odsúdeného; na ich overenie môže zbor využívať dostupné informačné zdroje.

Získavanie vybraných fyzických, fyziognómických a biologických identifikačných znakov vykonáva osoba rovnakého pohlavia.

Uverejňovať možno iba sumárne údaje v rozsahu niektorých identifikačných znakov, údajov a anamnestických údajov podľa § 99 zákona tak, aby nebolo možné identifikovať konkrétnu osobu.

V ústave sa s dvojmesačným predstihom vyhotovuje zoznam odsúdených, ktorí majú byť prepustení z výkonu trestu. Na základe zoznamu sa spracuje o každom odsúdenom oznámenie o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu, ktoré sa zašle orgánom a organizáciám uvedeným v § 94 ods. 4 zákona. Pri prepustení cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti sa postupuje podľa osobitného predpisu.20)

Pred prepustením sa s každým odsúdeným vykoná pohovor, v ktorom sa poučí o povinnosti prevziať si bez zbytočného odkladu na príslušnom útvare Policajného zboru v mieste trvalého pobytu preukaz totožnosti, ak tento nebol uschovaný v ústave, a tiež sa poučí o zákonných podmienkach osvedčenia sa v skúšobnej dobe v prípade podmienečného prepustenia a zahladenia odsúdenia.

Pri pohovore podľa odseku 2 sa odsúdený poučí o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie a o tom, že je v jeho záujme, aby sa v stanovenej lehote dostavil k zamestnávateľovi alebo na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Po skončení pohovoru podľa odsekov 2 a 3 sa odsúdenému predloží na podpis vyhlásenie, že bol o skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich odsekoch pri prepustení poučený a vydá sa mu potvrdenie o jeho prepustení.

Pred prepustením sa odsúdenému umožní, aby sa osprchoval, oholil, vykoná sa lekárska prehliadka a vydajú sa mu osobné veci, doklady osobnej totožnosti a evidované peňažné prostriedky, ktoré má v úschove ústavu; ich prevzatie odsúdený potvrdí svojím podpisom.

Pri podmienečnom prepustení alebo prepustení odsúdeného podľa § 94 ods. 1 písm. b) až d) zákona sa ustanovenia odsekov 1 až 5 aplikujú primerane.

Prepúšťanie odsúdených z výkonu trestu sa uskutočňuje v čase od 08.00 do 15.00 hodiny, a to aj tých odsúdených, ktorým sa trest skončí pred 08.00 hodinou nasledujúceho dňa.

K návrhu na upustenie od výkonu zvyšku trestu podľa § 64 zákona sa vždy pripojí správa o zdravotnom stave odsúdeného vypracovaná lekárom a stanovisko generálneho riaditeľstva.

Prostriedkami audiovizuálnej techniky sa na účely tejto vyhlášky rozumejú najmä fotoaparát, kamera, vysielacie a záznamové zariadenie a mobilný telefón.

Pri zahladzovaní disciplinárneho trestu sa postupuje podľa tejto vyhlášky aj vtedy, ak bol disciplinárny trest uložený pred nadobudnutím jej účinnosti.

Ak odsúdený samostatne opustí ústav z dôvodov uvedených v zákone, ústav postupuje podľa osobitného predpisu.21)

Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevráti v určenom termíne z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 51 ods. 4 až 6 zákona, opustenia ústavu podľa § 65 alebo § 85 ods. 3 zákona alebo vychádzky mimo ústavu podľa § 72 ods. 4 alebo § 76 ods. 2 písm. f) zákona, ústav o tom bez zbytočného odkladu vyrozumie príslušný súd.

Za doklad, ktorým sa potvrdzuje, že odsúdený žil pred nástupom do výkonu trestu v spoločnej domácnosti ako druh a družka, sa okrem potvrdenia o prihlásení k pobytu považuje akýkoľvek doklad, z ktorého vyplýva, že tieto osoby žili v spoločnej domácnosti a zdieľali náklady na jej chod. Pre preukázanie vzťahu blízkych osôb rovnako postačuje skutočnosť, že odsúdený a iná osoba sú rodičmi spoločného dieťaťa a rodičovstvo je uvedené v rodnom liste dieťaťa.

Bezpečnostná cela musí okrem vybavenia uvedeného v § 18 ods. 5 zákona obsahovať aj ďalšie bezpečnostné prvky, najmä mrežový systém za dverami bezpečnostnej cely a z vnútornej strany okna; vybavenie a zariadenie bezpečnostnej cely je pripevnené k podlahe alebo na stenu. Bezpečnostné cely sú spravidla jednomiestne alebo dvojmiestne.

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 664/2005 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody