Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z. a o doplnení niektorých zákonov 81/2005 účinný od 01.04.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z. a o doplnení niektorých zákonov

13

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 1 ods. 2 písm. b/)

Nárok na cestovné náhrady majú niektorí členovia orgánov právnickej osoby založené osobitným zákonom, ktorý upravuje ich postavenie, povinnosti, ako aj nároky; v niektorých prípadoch je tento nárok na cestovné náhrady založený v menšom rozsahu, napr. majú nárok len na cestovné výdavky. V praxi dochádzalo k duplicite vzniku nároku a vznikali aplikačné problémy, na základe akého ustanovenia § 1 zákona o cestovných náhradách sa uvedeným osobám majú cestovné náhrady poskytovať {{na základe ods. 2 písm. a) alebo písm. b)}}.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby sa v týchto prípadoch v prvom rade na tieto osoby aplikoval zákon o cestovných náhradách na základe osobitného predpisu {{§ 1 ods. 2 písm. a)}} a nie podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b), ktorý zakladá všeobecný nárok na cestovné náhrady osobám vymenovaných alebo zvolených do orgánov právnickej osoby.

K bodu 2 (§ 1 ods. 2 písm. c/)

Ustanovenie § 1 ods. 2 písm. c) zákona predpokladá, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje iba na osobu, ktorá vykonáva určité úlohy, nie je k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v žiadnom právnom vzťahu a neposkytuje sa jej za výkon činnosti žiadne finančné plnenie (preto je vylúčený pracovnoprávny vzťah, ktorý zakladá nárok na odmenu za vykonanú prácu). Ide o osoby, ktoré na základe dohody poskytujú určité služby a činnosti bez finančnej náhrady (napr. dobrovoľníci v občianskych združeniach, zamestnanci podriadenej organizácie, ktorí sa zúčastňujú plnenia úloh nadriadenej organizácie, zamestnanci rôznych zamestnávateľov v rámci rozpočtovej sféry, ktorí sa podieľajú na realizácií rôznych projektov, pričom finančné prostriedky sú v gescii jedného zamestnávateľa a pod.)

V prípade vzniku iného vzťahu ako je pracovnoprávny, napr. obchodnoprávneho vzťahu, vzťahu na základe autorského zákona, Občianskeho zákonníka a pod. je potrebné všetky náležitosti riešiť v zmysle predpisov, na základe ktorých konkrétny vzťah vznikol, teda aj náhradu výdavkov. Z dôvodov nesprávnej aplikačnej praxe sa navrhuje ustanovenie spresniť v tom zmysle, že sa priamo v zákone vylúčia okrem pracovnoprávneho aj iné vzťahy.

K bodu 3 (§ 1 ods. 4 a 5)

Navrhuje sa všeobecne ustanoviť, že náhrada výdavkov (všetkých lebo len niektorých) podľa zákona o cestovných náhradách nebude zamestnancovi patriť v prípade ak preukázane tieto výdavky bude hradí iný subjekt, keď budú tieto výdavky preukázane hradené Európskou komisiou alebo na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K bodu 4 (odkaz 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 5 (§ 2 ods. 4)

Navrhuje sa, aby rodina zamestnanca mohla mať aj iný pobyt na území Slovenskej republiky, nielen trvalý pobyt. Navrhovaná zmena reaguje aj na možnosť zamestnávania občanov Európskej únie a cudzincov.

K bodu 6 (odkaz 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 7 (§ 4 ods. 1 písm. e/)

Navrhované ustanovenie spresňuje podmienku vzniku nároku na náhradu cestovných výdavkov za cestu k návšteve rodiny. Zamestnanec má nárok na predmetnú náhradu už vtedy, ak jeho pracovná cesta podľa podmienok pracovnej cesty (čas trvania) určených zamestnávateľom trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní a nie až po siedmich dňoch trvania pracovnej cesty. Súčasne sa spresňuje, že náhrada preukázaných cestovných výdavkov patrí zamestnancovi len do miesta na území Slovenskej republiky (miesto pobytu alebo dohodnuté miesto).

K bodom 8 (§ 5 ods. 4 písm. b/)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Účelom osobitného postupu pri určovaní stravného skupine zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania je to, aby vzhľadom na častý osobitný charakter ich pracovných ciest, pri ktorých im nevznikol nárok na stravné, sa ich nároky zrovnoprávnili s ostatnými zamestnancami. Nadväzne na vyššie uvedené sa stravné ako celok navrhuje poskytovať v prípade, keď každý deň trvá pracovná cesta menej ako 5 hodín, pričom celkovo musí trvať minimálne 5 hodín (spočítajú sa len tie pracovné cesty v rámci dvoch kalendárnych dní, pri ktorých nevznikol zamestnancovi nárok na stravné). Napríklad pri dvojdňovej pracovnej ceste, ktorá jeden kalendárny deň trvá 5.40 hod. a druhý kalendárny deň trvá 6 hodín, podľa doterajšieho právneho stavu sa poskytuje stravné za pracovnú cestu ako celok, čo je nevýhodnejšie pre zamestnanca, ako keby sa stravné poskytovalo za každý kalendárny deň ako ostatným zamestnancom.

K bodu 9 (§ 5 ods. 5)

Nižšie sumy stravného alebo iné podmienky poskytovania stravného na základe navrhovaného ustanovenia bude môcť zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom nielen v dohode o vykonaní práce, ale vo všetkých dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda aj v dohode o brigádnickej práci študentov. Súčasne sa spresňuje spôsob zaokrúhľovania stravného a to na celé koruny.

K bodu 10 (§ 5 ods. 6)

Navrhované ustanovenie spresňuje spôsob krátenia stravného v prípade bezplatne zabezpečeného stravovania na pracovnej ceste. Navrhuje sa, aby sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa krátilo presne určeným percentom za bezplatne poskytnuté raňajky, obed alebo večeru, pričom miera krátenia za každé bezplatne poskytnuté jedlo sa vypočíta zo stravného, ktoré je ustanovené pre časové pásmo nad 18 hodín trvania pracovnej cesty (zvýši sa základňa pre krátenie stravného) alebo z najvyššej sumy stravného, ktoré zamestnávateľ dohodne so zamestnancom podľa § 5 ods. 5 (nižšie sumy stravného alebo iné podmienky poskytovania stravného).

K bodu 11 (§ 5 ods. 7)

Navrhuje sa, aby aj pri tuzemskej pracovnej ceste pri poskytnutí raňajok preukázaným spôsobom v rámci ubytovacích služieb (nemusia byť raňajky zabezpečené bezplatne) sa zamestnancovi tak ako pri zahraničnej pracovnej ceste tento výdavok uznával a nadväzne na to je ustanovený aj spôsob krátenia stravného.

K bodu 12 (§ 6 ods. 1)

Z dôvodu, že zamestnancovi v prípade dočasného pridelenia na výkon práce k inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe v rámci obce jeho pravidelného pracoviska alebo obce jeho pobytu zvýšené výdavky nevznikajú, navrhuje sa aby sa tieto náhrady poskytovali len pri dočasnom pridelení mimo obec pravidelného pracoviska alebo obec pobytu. Ďalej sa navrhuje, aby sa náhrady poskytovali maximálne v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste - zamestnávateľ nemusí v každom prípade poskytovať vždy maximálny rozsah a výšku náhrad.

Ďalej sa navrhuje, aby sa pri dočasnom pridelení agentúrou dočasného zamestnávania náhrady zamestnancovi neposkytovali z dôvodu, že v tomto prípade zamestnancovi nevzniknú zvýšené výdavky z dôvodu jeho dočasného pridelenia (vždy ide o jeho prvotné výdavky, ktoré mu vzniknú so zamestnaním sa).

K bodu 13 (odkaz 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 14 a 16 (§ 7 ods. 1 a 8)

Vzhľadom na aplikačné problémy sa navrhuje, aby dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom o použití cestného motorového vozidla na pracovnú cestu ako aj dohoda o poskytnutí náhrady za použitie cestného motorového vozidla vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy bola vykonaná písomnou formou; pokiaľ by cestovný príkaz spĺňal znaky dohody môže to byť riešené aj touto formou.

K bodu 15 (§ 7 ods. 6 a 7)

Navrhované ustanovenie reaguje na problémy praxe pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky v tom prípade, keď technický preukaz cestného motorového vozidla, ktoré sa na pracovnej ceste použilo na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa neobsahuje údaje o spotrebe pohonnej látky. Navrhuje sa, aby v tomto prípade sa pre výpočet použila spotreba podľa technického preukazu vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky (benzín alebo plyn); v prípade nepreukázania spotreby pohonnej látky ani týmto spôsobom, náhrada za pohonné látky nebude zamestnancovi patriť z dôvodu, že zamestnávateľ nebude mať k dispozícii údaje potrebné na výpočet predmetnej náhrady.

Z dôvodu aplikačných problémov sa v § 7 ods. 6 ustanovil spôsob zaokrúhľovania náhrad za použitie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

K bodu 17 (§ 8 ods. 1)

Navrhovaným znením sa spresňuje valorizačný mechanizmus úpravy súm náhrad (stravné, suma základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel).

K bodu 18 (§ 8 ods. 2)

Navrhuje sa spresniť spôsob zaokrúhľovania náhrad stravného a to na celé koruny nahor a to predovšetkým z dôvodu, aby sa pri výpočte náhrad sadzieb stravného pre každé časové pásmo zabezpečil jednotný postup zaokrúhľovania. Podľa doterajšieho postupu zaokrúhľovania pri výpočte náhrad stravného vznikali situácie, že stravné napr. v časovom pásme od 5 hodín do 12 hodín sa zaokrúhlilo nadol a stravné pre časové pásmo nad 12 hodín do 18 hodín sa zaokrúhlilo nahor.

Suma základnej náhrady sa navrhuje zaokrúhľovať naďalej na desiatky halierov, ale nahor.

K bodu 19 (§ 9)

Navrhovanou úpravou sa z okruhu zamestnávateľov, ktorí nemohli poskytovať iné náhrady a vyššie náhrady vylúčili niektorí zamestnávatelia, ako je Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa. Poskytovať iné a vyššie náhrady bude môcť na základe navrhovaného ustanovenia už aj príspevková organizácia štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ak jej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok zriaďovateľa, a tak isto obec alebo samosprávny kraj, ak sú zamestnanci obce alebo vyššieho územného celku odmeňovaní podľa Zákonníka práce.

Uvedeným zamestnávateľom sa navrhuje umožniť poskytovať iné a vyššie náhrady predovšetkým z dôvodu, že ich zamestnanci nie sú odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 21 a 30 (§ 11a a § 17 ods. 2)

Navrhuje sa rozšíriť nárokové plnenie pre zamestnanca o náhradu preukázaných výdavkov za povinné alebo odporúčané poistenie pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí. V prípade, že do niektorej takejto krajiny sa vyžaduje alebo odporúča očkovanie, zamestnávatelia aj doteraz uvedenú náhradu zamestnancovi poskytovali v rámci potrebných vedľajších výdavkov. V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravilo aj znenie § 17 ods. 2.

K bodu 22 (§ 12)

Navrhovaná úprava má väzbu na úpravu v bodoch 5 a 7; aj pri zahraničnej pracovnej ceste sa náhrada výdavkov za cesty k návšteve rodiny bude môcť na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa poskytnúť len do miesta na území Slovenskej republiky (miesto pobytu alebo iné dohodnuté miesto).

K bodu 23 (§ 13 ods. 4)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter; vypustením textu sa odstránia aplikačné problémy, napr. pri výpočte vreckového.

K bodu 24 (§ 13 ods. 5)

Novým ustanovením sa zabezpečí v praxi jednotný a najmenej náročný postup pri poskytovaní stravného, ak sa pri zahraničnej pracovnej ceste prechádza do cieľovej krajiny cez viaceré krajiny. Uvedený návrh má opodstatnenie aj z dôvodu, že väčšina krajín ma stravné ustanovené prevažne v EURO a USD (pre málo krajín je stravné ustanovené v domácej mene) a nemá význam prepočítavať stravné za kalendárny deň v jednej mene napr. podľa počtu hodín strávených v jednotlivých krajinách alebo percentuálnym spôsobom. Navrhovaný spôsob poskytovania stravného v cudzej mene zabezpečí jednotný postup u každého zamestnávateľa; doterajšia prax bola rôzna – niektorí zamestnávatelia poskytovali stravné vždy len v mene cieľovej krajiny, iní zas pri prechode cez tranzitné krajiny prepočítavali stravné pre tieto krajiny napr. podľa počtu hodín strávených v jednotlivých krajinách.

K bodu 25 (§ 13 ods. 6)

Aj pri zahraničných pracovných cestách obdobne ako pri tuzemských pracovných cestách sa navrhuje, aby nižšie sumy stravného alebo iné podmienky poskytovania stravného mohol zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom nielen v dohodách o vykonaní práce, ale vo všetkých dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda aj v dohodách o brigádnickej práci študentov.

Súčasne sa navrhuje vypustiť zo zákona možnosť dohodnúť sa so zamestnancami, ktorí sú členovia posádok plavidiel vnútrozemskej plavby na krátení stravného až o 50 % z dôvodu, že táto možnosť je zo strany zamestnávateľov vo veľkej miere zneužívaná voči zamestnancom, čo v praxi pôsobí diskriminačne voči týmto zamestnancom.

K bodu 26 (§ 13 ods. 7)

Novým ustanovením sa osobitne pre zahraničnú pracovnú cestu ustanovuje spôsob krátenia stravného v cudzej mene v prípade, ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane bezplatne zabezpečené stravovanie. Podľa súčasného právneho stavu pre krátenie stravného platí ustanovenie § 5 ods. 6 zákona, spresnením ktorého je jeho aplikácia na zahraničné pracovné cesty už nie možná. Aj pri zahraničnej pracovnej ceste sa stravné na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa kráti o zákonom určené percento; miera krátenia sa vypočíta zo stravného v cudzej mene ustanovené pre časové pásmo nad 12 hodín trvania pracovnej cesty (zvýši sa základňa pre krátenie stravného) alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného so zamestnancom podľa § 13 ods. 6 (iné podmienky poskytovania stravného, nižšie sumy stravného) .

K bodu 27 (§ 13 ods. 8)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter; presnejšie sa vymedzuje z akej výšky stravného sa kráti stravné v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade poskytnutia raňajok v rámci ubytovacích služieb.

K bodu 28 (§ 13 ods. 8 písm. b/)

Navrhovaná úprava má väzbu na úpravu v bode 26.

K bodom 29 a 31 (§ 14 a § 17 ods. 3)

Vo väzbe na úpravu v bode 24 sa spresňuje z akej výšky stravného sa vypočíta vreckové. V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravilo aj znenie § 17 ods. 3.

K bodom 32 a 33 (§ 18)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Spresnením ustanovenia odseku 1 a presunutím odsekov 2 a 3 do § 19 má ustanovenie § 18 všeobecnú aplikáciu len na zamestnanca, ktorý má podľa pracovnej zmluvy miesto výkonu práce v zahraničí a nie je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme alebo podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

K bodu 34

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zrušením zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K bodu 35 (§ 19 ods. 1)

Navrhovanou úpravou sa vo väzbe na zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe spresňuje predpokladaný čas dočasného vyslania štátneho zamestnanca do cudziny alebo predpokladaný čas výkonu práce zamestnanca vo verejnom záujme v zahraničí; súčasne sa pre výkon práce v zahraničí zavádza v praxi používaná skratka „dočasné vyslanie“.

K bodu 36 (§ 19 ods. 2 až 5)

Navrhovaný odsek 2 má spresňujúci charakter a má súvis aj so zmenou v bode 49; jednoznačne sa vymedzuje, na aké obligatórne plnenia má dočasne vyslaný zamestnanec nárok. Tieto plnenia sa rozširujú o nové plnenie v § 25a - zdravotné poistenie, ktoré bude v praxi postupne nahrádzať plnenie ustanovené v § 25 – náhrada liečebných výdavkov.

Odsek 3 upravuje tak ako súčasne platný právny stav poskytovanie náhrad výdavkov zamestnancovi za dni cesty do miesta dočasného vyslania a pri pracovných cestách v zahraničí. Náhradu presne vymedzených výdavkov za dni cesty do miesta vyslania a späť možno poskytovať zamestnancovi tak ako doteraz aj osobám, ktoré ho nasledujú do miesta dočasného vyslania; oproti teraz platnému právnemu stavu sa však zúžil tento okruh len na manžela a dieťa zamestnanca (§ 29 ods. 1).

V odseku 4 sa navrhuje, aby zamestnancovi pri pracovných cestách v krajine jeho dočasného vyslania v trvaní do 6 hodín okrem stravného nepatrilo ani vreckové. Dočasne vyslanému zamestnancovi sa poskytuje časť platu vo valute, ktorá zohľadňuje zvýšené výdavky v zahraničí a preto poskytovanie stravného ako aj vreckového pri týchto pracovných cestách nemá opodstatnenie.

Do odseku 5 sa presunulo znenie z § 18 odseku 3 v pôvodnom znení – ide o legislatívno-technickú úpravu.

Odsek 6 upravuje možnosť poskytovať aj ďalšie náhrady podľa tohto zákona. Fakultatívne náhrady sú uvedené v ďalších ustanoveniach. Vo väzbe na predchádzajúce zmeny ide len o legislatívno- technickú úpravu

K bodu 37 (§ 19 ods. 7)

Navrhované znenie odseku 7 vymedzuje, že ak sú manželskí partneri prostredníctvom toho istého zamestnávateľa vyslaní na výkon práce v zahraničí do toho istého miesta obidvaja súčasne, určité náhrady prislúchajú vždy len jednému z nich. Uvedené sa dopĺňa pre účely aplikačnej praxe.

K bodu 38 (§ 20 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu

Pojem miesto výkonu práce v zahraničí sa nahrádza legislatívnou skratkou „dočasné vyslanie“.

Doplnením citácie o zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa pre aplikačnú prax upresňuje, že náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela a detí (§ 21) sa vypočítajú z časti platu v cudzej mene po zdanení. Pred účinnosťou nového zákona o dani z príjmov (1.1.2004), valutová časť platu bola od dane z príjmu oslobodená. Podľa súčasného právneho stavu je celý príjem dočasne vyslaného zamestnanca v zahraničí zdaniteľný v zmysle zákona o dani z príjmov (časť platu v slovenskej mene aj časť platu v inej ako slovenskej mene).

K bodu 39 (§ 20 ods. 2)

Ide o terminologickú úpravu - miesto výkonu práce v zahraničí sa nahrádza legislatívnou skratkou „dočasné vyslanie“.

Na základe aplikačnej praxe sa ďalej navrhuje doplniť, že zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný v zahraničí a ktorého manžel sprevádza na pracovnej ceste patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela len v prípade zahraničných pracovných ciest. Z uvedeného vyplýva, že náhrada sa nemôže poskytnúť zamestnancovi v prípade, keď ho manžel sprevádza na pracovnej ceste na území Slovenskej republiky.

K bodu 40 (§ 20 ods. 3 a 4)

Z aplikačnej praxe vznikla potreba sprísniť podmienky poskytovania náhrad výdavkov spojených s pobytom manžela v mieste dočasného vyslania a z tohto dôvodu sa upresňuje v akom prípade nepatrí zamestnancovi predmetná náhrada výdavkov (odsek 3). Navrhuje sa, aby sa náhrada neposkytla v prípade, ak manžel má na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí príjem zo závislej činnosti, ak podniká alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Nové znenie tohto ustanovenia odkazuje na zákon o dani z príjmov vo väzbe na to, čo sa myslí pod podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou. Na zamedzenie tvrdosti zákona navrhované ustanovenie konkrétne vymedzuje, aké príjmy je možné poberať bez krátenia náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela napr. príjmy z prenájmu nehnuteľností. Obmedzenie na vykonávanie činnosti sa napr. ďalej nevzťahuje na publicistickú činnosť a literárnu činnosť, na správu vlastného majetku.

Ďalej sa pre aplikačnú prax upresňuje, za akých podmienok sa náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela kráti (odsek 4). Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela sa nekráti, ak manžel niektoré činnosti v zahraničí v nevyhnutných prípadoch vykonáva na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K bodom 41 až 43, 46, 47, 52, 53

Ide o terminologickú úpravu - miesto výkonu práce v zahraničí sa nahrádza legislatívnou skratkou „dočasné vyslanie“.

K bodu 44 (§ 22 ods. 2)

Navrhované znenie odseku 1 upresňuje, že okrem spôsobu a ďalších podrobností prepravy má zamestnávateľ možnosť upraviť aj hmotnostný limit, a to napríklad s ohľadom na počet osôb, ktoré nasledujú vyslaného zamestnanca do miesta dočasného vyslania. Doterajšie znenie tohto ustanovenia neumožňovalo zohľadňovať počet osôb alebo iné kritéria, čo v aplikačnej praxi vyvolávalo problémy; zákon ustanovuje len maximálny hmotnostný limit, na ktorý si nárokoval každý zamestnanec bez ohľadu na počet osôb, ktoré ho nasledovali do miesta dočasného vyslania. Počet osôb pri určení hmotnostného limitu môže byť len jedným kritériom zo strany zamestnávateľa.

K bodu 45 (§ 23)

Nové znenie oproti doterajšiemu právnemu stavu navrhuje zvýšenie náhrady výdavkov spojených s doplnením šatníka vyslaného zamestnanca s tým, že sa táto náhrada navrhuje poskytovať len pri prvom vyslaní. Náhrada sa navrhuje vo výške dvojnásobku jeho priznaného funkčného platu pred rozdelením na časť platu v slovenskej mene a časť platu v inej ako slovenskej mene pri dočasnom vyslaní v zahraničí.

K bodu 48 (§ 25 ods. 6)

Navrhovaná zmena bude v praxi znamenať, že zamestnávateľ bude mať iba možnosť poskytnúť zamestnancovi preddavok na úhradu liečebných výdavkov presahujúcich 50 tis. Sk. Povinnosť poskytnúť mu preddavok na základe žiadosti zamestnanca, ktorá vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 v tomto prípade neplatí.

K bodu 49 (§ 25a)

Pri aplikácii ustanovenia § 25 zákona o cestovných náhradách bude zamestnanec zúčastnený na povinnom zdravotnom poistení a bude mu patriť náhrada liečebných výdavkov a to len za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zahraničí (rozdiel ceny výkonov v SR a zahraničí uhrádza zamestnávateľ).

Pri aplikácii navrhovaného ustanovenia § 25a bude zamestnanec zdravotne poistený zamestnávateľom v komerčnej poisťovni (rozsah plnení bude dohodnutý s komerčnou poisťovňou). Na tomto zdravotnom poistení bude zamestnanec spoluúčastný a to vo výške odvodu povinného zdravotného poistenia; spôsob a formu úhrady poistného zo strany zamestnanca zamestnávateľ určí vo vnútornom predpise (napr. prostredníctvom zamestnávateľa zrážkou zo mzdy). Zamestnanec bude vylúčený z povinného zdravotného poistenia podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vo väzbe na navrhovanú zmenu vládneho zákona o zdravotnom poistení sa v novom § 25a navrhuje možnosť pre zamestnávateľa zmluvne poistiť zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný v zahraničí; zamestnávateľ súčasne takto poistí aj manžela a dieťa zamestnanca (§ 29 ods. 1). Na takomto poistení sa navrhuje aj spoluúčasť zamestnanca. Výška spoluúčasti sa navrhuje vo výške 4 % z vymeriavacieho základu určeného podľa zákona č. 580/2004 Z. z. Za manžela, ktorý zamestnanca nasleduje do miesta vyslania (nepracujúci manžel) sa navrhuje výška spoluúčasti 4 % z minimálnej mzdy. Spoluúčasť na poistení detí sa nenavrhuje preto, že aj podľa vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení sú tieto poistené aj na území Slovenskej republiky štátom.

Podľa doterajších právnych predpisov nemá zamestnanec nárok na kompletnú zdravotnú starostlivosť v zmysle Liečebného poriadku ako každý iný občan Slovenskej republiky, pracujúci na území Slovenskej republiky, ale má nárok len na nevyhnutnú a neodkladnú starostlivosť. Zamestnanci, ktorí sú dočasne vyslaní v zahraničí sú v pozícii turistu. Zdravotné poisťovne uhrádzajú zamestnancovi náhrady výdavkov len do výšky stanovenej liečebným poriadkom, to je na úrovni cien v Slovenskej republike. Rozdiel sa dopláca na ťarchu rozpočtu príslušného zamestnávateľa, ktorý zamestnanca dočasne vysiela do zahraničia. Novou právnou úpravou sa dosiahne, resp. sa budú minimalizovať rozdiely v poskytovaní zdravotnej starostlivosti medzi zamestnancom, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky a zamestnancom, ktorý je dočasne vyslaný v zahraničí. Zákon č. 580/2004 Z. z. vyníma z povinného zdravotného poistenia zamestnancov, ktorí sú dočasne vyslaní v zahraničí (dlhšie ako 6 mesiacov), pokiaľ je takýto zamestnanec poistený pre pobyt v cudzine. To znamená, že navrhované znenie § 25a len dopĺňa celkovú zmenu v poskytovaní zdravotníckych služieb pre zamestnancov, ktorí sú dočasne vyslaní v zahraničí. Navyše je potrebné zdôrazniť, že v prípade zmluvného nepoistenia zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný v zahraničí je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca na zdravotné poistenie, z čoho pre neho vyplývajú finančné dopady.

K bodu 50 (§ 28 ods. 1)

Odsek 1 sa navrhuje doplniť o možnosť poskytnúť zamestnancovi a jeho rodine náhradu výdavkov na cestu na dovolenku z miesta výkonu práce do SR tak, ako je to obvyklé u zahraničných služieb štátov Európskej únie (ide o fakultatívnu náhradu, ktorú bude zamestnávateľ poskytovať len v prípade dostatku finančných prostriedkov).

K bodu 51 (§ 28 ods. 3)

Navrhované ustanovenie ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi, manželovi a deťom náhradu preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovania vyhlasované Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva. Pre prevenciu vzniku závažného ochorenia je nevyhnutné, aby zamestnanci, ktorí sú dočasne vyslaní do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí boli pre určité druhy ochorení očkovaní. V aplikačnej praxi absenciou tejto náhrady vznikajú vážne problémy. Je potrebné si uvedomiť, že pri dočasnom vyslaní v zahraničí nejde o turistické cesty.

K bodu 54 (§ 29)

Aplikačná prax si vyžiadala návrh nového znenia celého ustanovenia § 29. Nové znenie v odseku 1 definuje rodinu zamestnanca na účely poskytovania náhrad a plnení zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný a jeho rodine. Rodina je definovaná v užšom poňatí ako je definovaná rodina v ustanovení § 2 ods. 4 zákona; rodinou zamestnanca na účely poskytovania náhrad vymedzených v odseku 1 sa rozumie iba manžel a dieťa.

Nové odseky 3 a 4 ustanovujú vzhľadom na špecifiká dočasného vyslania lehoty potrebné na vyúčtovanie náhrad výdavkov za cesty do miesta vyslania ako aj pre pracovné cesty vykonávané z miesta vyslania. Lehota je ustanovená pre zamestnanca najdlhšie na 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta vyslania resp. odo dňa skončenia pracovnej cesty. Pre zamestnávateľa je tak isto lehota potrebná na vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojenie nárokov ustanovená najdlhšie na 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia potrebných dokladov zo strany zamestnancov. Zamestnávateľ si konkrétne lehoty podľa krajín určí vo vnútornom predpise.

Nové odseky 5 a 6 ustanovujú vzhľadom na špecifiká dočasného vyslania aj lehoty potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení po návrate zamestnanca z miesta jeho dočasného vyslania do Slovenskej republiky. Lehota je ustanovená pre zamestnanca najdlhšie do 15 pracovných dní po dni návratu do miesta výkonu práce na území Slovenskej republiky a pre zamestnávateľa tiež na 15 pracovných dní po dni predloženia potrebných dokladov na vyúčtovanie náhrad a plnení.

K bodu 55 (odkaz 19)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 56 (§ 32)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. V § 32 sa umožňuje Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis aj na určenie ďalších podrobností súvisiacich s uplatnením zmluvného poistenia zamestnanca (a jeho rodiny), ktorý je dočasne vyslaný v zahraničí.

K bodu 57 (§ 32a a 32b)

Navrhovaný § 32a súvisí so zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zmysle ktorého príspevkové organizácie štátu, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, pri odmeňovaní zamestnancov nepostupujú podľa predmetného zákona a tým stratili možnosť poskytovať svojim zamestnancom, ktorí sú dočasne vyslaní v zahraničí náhrady podľa IV. časti zákona (z dôvodu, že sú odmeňovaní podľa Zákonníka práce). Novým ustanovením § 32a sa umožňuje aj takýmto zamestnávateľom uplatniť náhrady súvisiace s dočasným vyslaním ich zamestnancov do zahraničia z dôvodu, že im výdavky uvedeného charakteru vznikajú a do účinnosti nového zákona č. 553/2003 Z. z. sa náhrady v zmysle IV. časti zákona zamestnancom vyššie citovaných zamestnávateľov poskytovali. Podľa tohto navrhovaného ustanovenia by sa títo zamestnávatelia vrátili do systému poskytovania náhrad výdavkov zamestnancom. Pre informáciu je potrebné uviesť, že pri odmeňovaní zamestnancov príspevková organizácia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, na ktorú sa v prevažnej miere uvedené ustanovenie bude vzťahovať (SÚZA) zachovala u zamestnancov výšku platu tak, ako keby boli odmeňovaní podľa vyššie citovaného zákona i keď postupujú podľa Zákonníka práce.

Zamestnanci príspevkových organizácií štátu, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa sú odmeňovaní na základe Zákonníka práce. Preto je potrebné v zákone odlišne stanoviť poskytovanie náhrad spojených s pobytom manžela (§ 20) a náhrad spojených s pobytom detí (§ 21). Obidva typy náhrad sa navrhujú určiť v rozpätí ako násobky minimálnej mzdy. Rovnako aj náhrady spojené s doplnením šatníka sa navrhujú určiť ako násobky minimálnej mzdy. Pri príspevkových organizáciách ich výšku nie je možné stanoviť percentom z časti platu v cudzej mene tak, ako je to v prípade štátnych zamestnancov a zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní na základe zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme (ich plat sa nedelí na valutovú a korunovú časť).

Náhrady za pobyt manžela v zahraničí pre príspevkové organizácie sa odporúčajú v rozpätí od dvojnásobku minimálnej mzdy po triapolnásobok minimálnej mzdy v prepočte na cudziu menu. Náhrady za pobyt detí v zahraničí pre príspevkové organizácie sa odporúčajú v rozpätí od násobku minimálne mzdy po dvojnásobok minimálnej mzdy v prepočte na cudziu menu. Náhrady výdavkov spojených s doplnením šatníka pre zamestnancov príspevkovej organizácie sa navrhujú v rozpätí od trojnásobku minimálnej mzdy až po päťnásobok minimálnej mzdy Suma jednotlivých náhrad je prepočítaná na súčasnú výšku náhrad, ktoré sa poskytujú zamestnancom odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Navrhovaná úprava § 32b upresňuje na akého zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme, sa náhrady podľa § 19 až 32a zákona neposkytujú. Ide napr. o slovenského štátneho občana, ktorý sa z rôznych dôvodov legálne dlhodobo zdržiava (legálne dlhodobo žije) v zahraničí. Zamestnávateľ takémuto zamestnancovi nezabezpečuje vyslanie (napr. nevybavuje mu služobný pas) a ani ho nevysiela z územia Slovenskej republiky z dôvodu, že býva v mieste výkonu práce v zahraničí. Navrhuje sa, aby takému zamestnancovi nepatrila náhrada výdavkov podľa § 19 až 32a zákona, pretože mu zvýšené výdavky takéhoto charakteru nevznikajú z dôvodu, že má bydlisko v zahraničí; nevznikajú mu žiadne zvýšené výdavky napr. na bývanie, výdavky spojené s pobytom nepracujúceho manžela, výdavky spojené s pobytom dieťaťa, liečebné výdavky, výdavky na zabezpečenie vzdelávania detí a pod.

K bodu 58 (§ 33)

Vo väzbe na úpravy vykonané v bodoch 32 a 33 ide o legislatívno-technickú úpravu. Zmena je následne vyvolaná predchádzajúcimi zmenami IV. osobitnej časti. Na zamestnanca, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie, o ktorej rozhodla vláda Slovenskej republiky sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 32 tohto zákona, okrem presne vymedzených náhrad výdavkov v § 33.

K bodu 59 (§ 33a) a k článku II

Úprava v novo navrhovanom § 33a súvisí s prístupom k Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl. Cieľom prijatia dohovoru je zabezpečenie vzdelávania detí zamestnancov inštitúcií Európskej únie, ktorí budú zastupovať Slovenskú republiku, a to na úrovni materských, základných a stredných škôl. Vyučovanie budú zabezpečovať učitelia vyslaní členskými krajinami; zamestnanci nemajú štatút národných expertov a ostávajú v pracovnom pomere vo vysielajúcej organizácii. Slovenskí učitelia budú v pracovnom pomere s Domom zahraničných stykov Ministerstva školstva Slovenskej republiky, pričom v pracovnej zmluve budú mať miesto výkonu práce dohodnuté v zahraničí. Dom zahraničných stykov poskytne slovenským učiteľom plat vo výške a za podmienok podľa osobitného predpisu (zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a uhradí za nich zákonné poistné. Zostávajúcu časť platu, zodpovedajúcu platovým podmienkam učiteľov európskych škôl poskytne slovenským učiteľom Európska škola podľa svojich vnútorných predpisov. Zamestnanci školy budú odmeňovaní v peňažných prostriedkoch v cudzej mene podľa vnútornej smernice školy a v súlade s jej rozpočtom.

Učitelia Európskej školy nemajú status národných expertov (za národných expertov sú podľa uznesenia vlády SR č. 723/2004 určení odborníci, vyslaní na výkon práce v inštitúciách Európskej únie; Európska škola nie je inštitúciou Európskej únie).

V nadväznosti na vyššie uvedené a s cieľom eliminovať výdavky na učiteľov Európskej školy sa navrhuje, aby sa na nich nevzťahovali všetky ustanovenia § 19 až 32a zákona, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov s miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy v zahraničí, okrem presne vymedzených náhrad; presne vymedzené náhrady (nárokové alebo fakultatívne) za podmienok ustanovených zákonom patria aj rodinným príslušníkom, ktorí nasledujú zamestnanca do miesta dočasného vyslania (manžel a dieťa – do skončenia strednej školy, maximálne do 21 rokov veku).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné vylúčiť učiteľov školy aj z uplatňovania ustanovenia § 22 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Časť platu týchto učiteľov sa nebude prepočítavať na peňažné prostriedky v cudzej mene.

K bodu 60 (§ 36 ods. 2)

Navrhovaným novým ustanovením sa reaguje na požiadavky praxe poskytnúť preddavok na stravné v inej cudzej mene, ako je cudzia mena ustanovená opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky. Preddavok na stravné v inej cudzej mene možno poskytnúť len na základe dohody so zamestnancom. Súčasne sa stanovuje prepočet jednej cudzej meny na druhú cudziu menu (cez kurz cudzej meny k slovenskej korune). Navrhovaná úprava má súvis aj s úpravou uvedenou v bode 24 návrhu zákona.

K bodu 61 (§ 36 ods. 5 až 7)

V odsekoch 5 a 6 sa spresňuje v akej mene je možné vrátiť rozdiel medzi skutočnými výdavkami a poskytnutým preddavkom (preplatok resp. doplatok). Aj naďalej platí, že tento rozdiel sa vracia, resp. poskytuje v tej cudzej mene, v akej bol preddavok poskytnutý. Na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa tento rozdiel môže poskytnúť aj v inej cudzej mene alebo v slovenských korunách, pričom sa ďalej navrhuje, aby sa v dohodnutej inej mene mohla poskytnúť alebo vrátiť len časť tohto rozdielu (napr. len drobné mince a pod.).

V odseku 7 sa navrhuje nový spôsob zaokrúhľovania nároku zamestnanca pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty. Na rozdiel od súčasne platnej právnej úpravy sa navrhuje zaokrúhľovať celkový nárok zamestnanca a nie výslednú sumu vyúčtovania preddavku (doplatok alebo preplatok) z dôvodu väčšej presnosti (rozdiely vznikajú pri sume končiacej na polovicu hodnoty platidla z dôvodu zaokrúhlenia nahor a to vo väzbe na výšku preddavku, ktorý môže byť poskytnutý nižší alebo vyšší ako nárok zamestnanca). Skutočný nárok zamestnanca zamestnávateľ zaokrúhľuje len v prípade potreby (ak má zamestnávateľ napr. problém s drobnými mincami, resp. bankovkami). Zmena sa navrhuje z dôvodu, že doterajší spôsob zaokrúhľovania výslednej sumy vyúčtovania preddavku v cudzej mene a to vždy k najbližšej vyššej hodnote platidla bolo veľmi nevýhodné a to predovšetkým pri mene s vyššou nominálnou hodnotou (napr. anglická libra, EURO).

Nárok zamestnanca sa bude zaokrúhľovať v praxi zaužívaným matematickým spôsobom zaokrúhľovania; ak sú na mieste jednotiek (desiatok, stoviek ...) číslice 0 až 4, číslo sa zaokrúhli nadol, ak sú na mieste jednotiek (desiatok, stoviek ...) číslice 5 až 9, číslo sa zaokrúhli nahor.

Spôsob zaokrúhľovania neplatí v prípade, ak sa rozdiel medzi nárokom (skutočnými výdavkami) zamestnanca a poskytnutým preddavkom v cudzej mene, alebo jeho časť poskytne na základe dohody v slovenských korunách

K bodu 62 (§ 38a)

Vo väzbe na navrhovanú úpravu v bode 45 (§ 23) sa navrhovaným ustanovením v praxi zabezpečí, aby sa jednorázová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi poskytla zamestnancovi len raz, t. j. pri prvom vyslaní; prvým vyslaním sa rozumie akékoľvek doterajšie vyslanie, t. j. vyslanie od 1. januára 1993. Z uvedeného vyplýva, že ak sa zamestnancovi od 1. januára 1993 poskytla predmetná náhrada podľa doteraz platných predpisov, pri ďalších vyslaniach mu už na ďalšiu náhradu nevznikne nárok.

V odseku 2 sa navrhuje, aby sa od účinnosti zákona na právne úkony vykonané pred účinnosťou tohto zákona týkajúce sa miery krátenia stravného vzťahovali ustanovenia tohto zákona.

K bodu 63 (cudzia mena)

Navrhovanou zmenou sa znenie zákona terminologicky zosúladí s inými zákonmi (napr. Zákonník práce, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zákon o štátnej službe, zákon o Národnej banke Slovenska a pod.).

K čl. II

Navrhovaná úprava rovnako ako úprava v čl. I bod 59 súvisí s prístupom k Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl.

K čl. III

Navrhuje sa jednoznačne ustanoviť nárok prezidenta Slovenskej republiky na náhradu výdavkov pri zahraničnej ceste, ktorá súvisí s výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky, a to vo výške 1,5 násobok cestovných náhrad určených uznesením Národnej rady Slovenskej republiky pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje od l. marca 2005.

Bratislava 10. novembra 2004

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Martin Fronc v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z. a o doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z. a o doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 540/2004 z 2. júna 2004 k návrhu na prístup Slovenskej republiky k Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl a ktorým sa ukladá ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s ministrom školstva SR novelizovať zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom minimalizovať výdavky na učiteľa Európskej školy.

Vládny návrh zákona reaguje aj na požiadavky Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, na základe ktorých sa prehodnotili a nadväzne spresnili podmienky poskytovania náhrad, ktoré sa poskytujú štátnym zamestnancom, ktorí sú dočasne vyslaní na vykonávanie štátnej služby v cudzine alebo zamestnancom, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy v zahraničí.

Vládnym návrhom zákona sa v čl. III navrhuje jednoznačne ustanoviť v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky nárok prezidenta Slovenskej republiky na náhradu výdavkov pri zahraničnej ceste, ktorá súvisí s výkonom funkcie.

Dopady vládneho návrhu zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov a na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb sú vyčíslené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Vládny návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie, na zamestnanosť a na tvorbu nových pracovných miest.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 26.októbra 2004 berie na vedomie odhad dosahov na verejné financie uvedený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť za podmienky, že rozpočtové dôsledky vyplývajúce z realizácie zákona budú riešené v rámci limitov stanovených pre jednotlivé kapitoly v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005-2007.

zobraziť dôvodovú správu