Zákon Slovenskej národnej rady o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch 138/1992 účinný od 01.04.2024 do 31.03.2025

Platnosť od: 01.04.1992
Účinnosť od: 01.04.2024
Účinnosť do: 31.03.2025
Autor: Slovenská národná rada
Oblasť: Architektúra
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST19JUD75DS15EUPPČL2

Zákon Slovenskej národnej rady o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch 138/1992 účinný od 01.04.2024 do 31.03.2025
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 138/1992 s účinnosťou od 01.04.2024 na základe 205/2023

Legislatívny proces k zákonu 205/2023



§ 6

(1)
Architekt a inžinier je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach pokynmi investora alebo inej osoby, ktorá objednáva poskytovanie služieb (ďalej len „objednávateľ“).
(2)
Architekti a inžinieri sú povinní pri vykonávaní povolania dbať na to, aby vytvorené diela nepoškodzovali ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonmi.
(3)
Architekti a inžinieri sú povinní chrániť práva a oprávnené záujmy objednávateľa, konať pritom čestne a svedomite, využívať všetky možnosti technického riešenia a uplatňovať najnovšie odborné poznatky, ktoré podľa svojho presvedčenia pokladajú za užitočné v záujme objednávateľa.
zobraziť paragraf
§ 9

(1)
Architekt alebo inžinier môže poskytovať služby sám alebo spoločne s inými architektmi alebo inžiniermi. Architekti alebo inžinieri môžu na vykonávanie povolania založiť obchodnú spoločnosť za podmienok podľa § 14c. Architekt a inžinier oznámi začatie spoločného poskytovania služieb a založenie obchodnej spoločnosti komore bezodkladne.
(2)
Ak architekti alebo inžinieri poskytujú služby spoločne, právne vzťahy medzi nimi vyplývajúce zo spoločného výkonu činností upravia zmluvou.8) Objednávateľovi zodpovedá za poskytovanie služieb každý samostatne, ak s objednávateľom nebolo vopred dohodnuté inak.
(3)
Architekt alebo inžinier sa môže dať zastúpiť iným architektom alebo inžinierom v rozsahu uvedenom v poverení na zastupovanie. Jednotlivé úkony za architekta alebo inžiniera môže v jeho mene vykonať aj ten, kto je u neho zamestnaný.
zobraziť paragraf
§ 13
Použitie a povaha písomností

(1)
Dokumenty, projekty, odborné posudky, odhady, dobrozdania a iné písomnosti, ktoré sú výsledkom činnosti architektov a inžinierov, sú pre úradné účely verejnými listinami, ak je na nich vlastnoručný podpis pôvodcu a odtlačok jeho úradnej pečiatky alebo kvalifikovaný elektronický podpis a autorizačná pečiatka v elektronickej podobe.
(2)
Architektonické, inžinierske, odborné a technické riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ktoré obsahujú písomnosti uvedené v odseku 1, možno použiť iba na účel, na ktorý boli vyhotovené; na iný účel ich možno použiť iba so súhlasom ich autora podľa osobitných predpisov.12) Ich ochrana podľa osobitných predpisov12) tým nie je dotknutá.
zobraziť paragraf
§ 14
Pečiatka

(1)
Architekti a inžinieri používajú na osvedčovanie pravosti písomností, ktoré vyhotovili, odtlačok svojej pečiatky.
(2)
Pečiatka je okrúhla s priemerom 36 mm.13) V strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky. Po obvode nad štátnym znakom je vo vonkajšom kruhopise uvedené meno a priezvisko s titulmi a vo vnútornom kruhopise označenie buď „autorizovaný architekt“, buď „autorizovaný krajinný architekt" alebo „autorizovaný stavebný inžinier“. V kruhopise pod štátnym znakom je uvedené registračné číslo.
(3)
Pečiatky eviduje komora. Ak bol architekt alebo inžinier zo zoznamu vyčiarknutý, pečiatka stráca dňom vyčiarknutia platnosť a architekt alebo inžinier je povinný pečiatku odovzdať komore do piatich dní od vyčiarknutia.
zobraziť paragraf
§ 14a
Práva a povinnosti architektov a inžinierov ako zamestnancov

(1)
Na architektov a inžinierov, ktorí vykonávajú povolanie ako zamestnanci, sa vzťahujú ustanovenia § 6, § 7 ods. 1 a 2, § 8 ods. 2 a 4, § 9 ods. 3, § 12 ods. 2 až 4, § 13 a 14.
(2)
Plnenie pracovných úloh a pokynov zamestnávateľa architektov a inžinierov, ktorí vykonávajú povolanie ako zamestnanci, nesmie byť na úkor odbornosti ich výkonu.
zobraziť paragraf
§ 14b
Práva a povinnosti hosťujúcich architektov a hosťujúcich stavebných inžinierov

(1)
Na hosťujúcich architektov a na hosťujúcich stavebných inžinierov, ktorí
a)
poskytujú služby v slobodnom povolaní, sa počas zapísania v registri vzťahujú § 6 až 13,
b)
pracujú ako zamestnanci, sa počas zapísania v registri vzťahujú § 6, § 7 ods. 1 a 2, § 8 ods. 2 a 4, § 9 ods. 3, § 12 ods. 2 až 4 a § 13.
(2)
Hosťujúci architekti a hosťujúci stavební inžinieri na čas poskytovania služieb používajú odtlačok pečiatky vydanej komorou alebo vydanej v domovskom členskom štáte len spolu s registračným osvedčením vydaným komorou na osvedčovanie pravosti písomností, ktoré vyhotovili.
(3)
Pečiatka je okrúhla s priemerom 36 mm. V strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky. Po obvode nad štátnym znakom je vo vonkajšom kruhopise uvedené meno a priezvisko s titulmi v znení, v akom mu boli udelené, a vo vnútornom kruhopise označenie buď „hosťujúci architekt“, buď „hosťujúci krajinný architekt“, alebo „hosťujúci stavebný inžinier“. V kruhopise pod štátnym znakom je uvedené registračné číslo a rozsah dočasnej platnosti registrácie.
(4)
Pečiatky obstaráva a eviduje komora. Ak bol hosťujúci architekt alebo hosťujúci stavebný inžinier vyčiarknutý z registra, pečiatku musí odovzdať komore do piatich dní odo dňa písomného oznámenia o vyčiarknutí z registra.
zobraziť paragraf
§ 14c
Obchodné spoločnosti

(1)
Autorizované osoby alebo registrované osoby podľa tohto zákona môžu na účel výkonu povolania založiť obchodnú spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie služieb v regulovaných povolaniach podľa tohto zákona, a vykonávať povolanie prostredníctvom tejto právnickej osoby, ak sú v nej väčšinovými spoločníkmi alebo akcionármi. Autorizované osoby a registrované osoby, ktoré sú spoločníkmi alebo akcionármi obchodných spoločností podľa prvej vety, vykonávajú povolanie v mene spoločnosti a na jej účet a na tieto obchodné spoločnosti sa primerane vzťahujú ustanovenia § 6 až 10 a § 12.
(2)
Iná obchodná spoločnosť než podľa odseku 1 môže mať zapísané v predmete svojej činnosti poskytovanie služieb v regulovaných povolaniach podľa tohto zákona, ak zamestnáva ako odborného garanta osobu autorizovanú alebo osobu registrovanú na ich výkon podľa tohto zákona a ak tieto služby poskytuje prostredníctvom takejto osoby alebo pod jej osobným odborným dohľadom. Ak obchodná spoločnosť podľa prvej vety prestane spĺňať podmienku zamestnávania autorizovanej osoby alebo registrovanej osoby ako odborného garanta a tento stav trvá viac než tri mesiace, nesmie mať v predmete svojej činnosti zapísané poskytovanie služieb v regulovaných povolaniach podľa tohto zákona.
(3)
Podkladom pre zápis predmetu činnosti obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 do obchodného registra je autorizačné osvedčenie podľa § 19 alebo registračné osvedčenie podľa § 19a vydané spoločníkovi alebo akcionárovi. Podkladom na zápis predmetu činnosti obchodnej spoločnosti podľa odseku 2 do obchodného registra a na overenie splnenia podmienky podľa odseku 2 je autorizačné osvedčenie podľa § 19 alebo registračné osvedčenie podľa § 19a vydané odbornému garantovi.
(4)
Autorizovaná osoba a registrovaná osoba, ktoré sú odborným garantom v obchodnej spoločnosti podľa odseku 2, sú povinné oznámiť komore začatie a skončenia právneho vzťahu s obchodnou spoločnosťou, predmetom ktorého je výkon činnosti odborného garanta, a to bezodkladne po tom, ako táto skutočnosť nastane.
(5)
Ak komora zistí, že právnická osoba má zapísané v predmete svojej činnosti poskytovanie služieb v regulovaných povolaniach podľa tohto zákona a komora neeviduje autorizovanú osobu alebo registrovanú osobu, ktorá v tejto obchodnej spoločnosti vykonáva činnosť odborného garanta, na strane komory vzniká právny záujem na zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným právnym stavom a na správnosti zapísaných údajov a je oprávnená podať návrh na začatie konania o zrušenie zápisu údajov alebo konania o zosúladenie údajov podľa Civilného mimosporového poriadku.
(6)
Ak výkonom činnosti odborného garanta vznikne škoda, za ktorú zodpovedá odborný garant, spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá za túto škodu aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu a nadriadený tohto odborného garanta, ak
a)
škoda vznikla v dôsledku splnenia ich pokynu, preukázateľne vydaného odbornému garantovi a súčasne
b)
bol odborným garantom preukázateľne upozornený na rozpor pokynu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodnutiami orgánu verejnej moci, technickými normami alebo inak uloženými povinnosťami viažucimi sa na danú činnosť.
(7)
Zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov, predpisov trestného práva, zodpovednosť za priestupky a iné správne delikty a ani zodpovednosť podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov nie je ustanovením odseku 6 dotknutá.
zobraziť paragraf
§ 15
Zapísanie do zoznamov

(1)
Do zoznamu komora zapíše na základe autorizácie
a)
podľa § 2 písm. a) toho, kto preukáže, že
1.
je občanom členského štátu a má plnú spôsobilosť na právne úkony,
2.
je bezúhonný,
3.
má doklad o vzdelaní uznaný podľa § 16 alebo § 16a,
4.
má odbornú prax uznanú podľa § 16b,
5.
vykonal autorizačnú skúšku podľa § 21 a
6.
zložil sľub podľa § 23,
b)
podľa § 2 písm. b) toho, kto preukáže, že
1.
je občanom členského štátu,
2.
je bezúhonný,
3.
jeho doklady o vzdelaní a o odbornej praxi boli uznané v domovskom členskom štáte; inak je povinný predložiť doklady podľa písmena a) tretieho a štvrtého bodu,
4.
pri vstupe do profesie vykonal autorizačnú alebo inak označenú skúšku spôsobilosti v domovskom členskom štáte; inak ho zapíše až po uplatnení kompenzačného opatrenia podľa § 23b.
(2)
Žiadosť o zapísanie do zoznamu sa podáva na tlačive komory v štátnom jazyku; jej prílohou sú doklady preukazujúce splnenie požiadaviek podľa odseku 1. Komora potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti a v tejto lehote žiadateľovi oznámi prípadné nedostatky žiadosti, najmä ktoré doklady chýbajú. Komora rozhodne o zapísaní architekta do troch mesiacov odo dňa, keď je žiadosť úplná, a ak ide o krajinného architekta alebo o stavebného inžiniera, do štyroch mesiacov odo dňa, keď je žiadosť úplná. Ak je potrebné vykonať aj autorizačnú skúšku alebo uplatniť kompenzačné opatrenie, lehota plynie odo dňa ich úspešného vykonania.
(3)
Ak sú odôvodnené pochybnosti o dokladoch podľa odsekov 1 a 2, komora môže požiadať regulačný orgán domovského členského štátu o potvrdenie autentickosti dokladov a o potvrdenie, že žiadateľ spĺňa požiadavky na uznanie z hľadiska odbornej prípravy, najmä či
a)
bol kurz odbornej prípravy vo vzdelávacom zariadení, ktoré poskytlo odbornú prípravu, formálne potvrdený vysokou školou v členskom štáte vydania dokladu,
b)
doklad o vzdelaní je rovnaký ako doklad, ktorý by sa vydal, ak by sa kurz odbornej prípravy v celom rozsahu absolvoval v členskom štáte vydania dokladu, a
c)
doklad o vzdelaní dáva na území členského štátu vydania dokladu tie isté profesijné práva, o aké sa uchádza.
(4)
Zapísanie do zoznamu komora oznámi regulačnému orgánu domovského členského štátu.
(5)
Komora nezapíše do zoznamu toho, kto nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo kto je zamestnancom komory.
(6)
Podrobné pravidlá o zápise do komory upraví autorizačný poriadok komory.
zobraziť paragraf
§ 15a
Zapisovanie do registra

(1)
Do registra (§ 3 ods. 4 až 6) komora zapíše
a)
pri prvom hosťovaní toho, kto preukáže, že
1.
je občanom členského štátu,
2.
je bezúhonný,
3.
má doklad o vzdelaní uznaný podľa § 16 alebo § 16a,
4.
je oprávnený v domovskom členskom štáte vykonávať regulované povolanie; inak je povinný predložiť doklad o tom, že vykonával počas predchádzajúcich desiatich rokov najmenej jeden rok činnosti, ktoré sú obsahom regulovaného povolania podľa § 4, 4a alebo 5,
5.
je poistený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom povolania s platnosťou pre územie Slovenskej republiky,
6.
ovláda štátny jazyk v rozsahu nevyhnutne potrebnom na výkon príslušného regulovaného povolania,
b)
pri predĺžení času hosťovania alebo pri opakovanom hosťovaní, ak od predchádzajúceho hosťovania neuplynuli viac ako dva roky, toho, kto preukáže, že spĺňa požiadavky podľa písmena a) druhého a piateho bodu.
(2)
Žiadosť o zapísanie sa podáva na tlačive komory v štátnom jazyku; jej prílohou sú doklady preukazujúce požiadavky podľa odseku 1. Žiadosť o zapísanie možno podať aj prostredníctvom okresného úradu, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta13a) (ďalej len „jednotné kontaktné miesto“).
(3)
Komora nezapíše do registra toho, kto spĺňa podmienky podľa odseku 1, ale o kom zistí, že je v členskom štáte
a)
trestne alebo disciplinárne stíhaný,
b)
v konkurze,
c)
vo väzbe.
(4)
Komora môže v nevyhnutnom rozsahu preskúmať odbornú kvalifikáciu uchádzača pred prvým poskytnutím služby v Slovenskej republike, len ak existuje podstatný rozdiel medzi odbornou kvalifikáciou uchádzača a odbornou prípravou v Slovenskej republike a na účel zabránenia závažnému poškodeniu zdravia alebo závažnému narušeniu bezpečnosti príjemcu služieb z dôvodu nedostatočnej odbornej kvalifikácie uchádzača; to neplatí, ak ide o regulované povolania, na ktoré sa vzťahuje systém automatického uznávania odbornej kvalifikácie.
(5)
Ak sa pred zapísaním do registra komora dozvie o uchádzačovi o zapísanie do registra (ďalej len „uchádzač") informáciu, ktorá by mohla byť prekážkou na zapísanie podľa odseku 3, upovedomí o tom regulačný orgán domovského členského štátu, a zároveň požiada o prešetrenie správnosti alebo pravdivosti informácie.
(6)
Komora zapíše uchádzača do registra do jedného mesiaca odo dňa, keď je žiadosť o zapísanie do registra úplná. Počas prešetrovania podľa odseku 4 neplynie lehota na zapísanie. Komora je povinná uchádzača upovedomiť o začatí prešetrovania a o prerušení plynutia lehoty. Ak uplynula lehota z dôvodu nečinnosti komory, uchádzač môže začať poskytovať služby aj bez zapísania do registra.
(7)
Zapísanie do registra komora oznámi regulačnému orgánu domovského členského štátu, v ktorom je hosťujúci architekt a hosťujúci inžinier usadený. O zapísaní do registra vydá komora hosťujúcemu architektovi a hosťujúcemu inžinierovi registračné osvedčenie.
(8)
Podrobné pravidlá o zapísaní do registra upraví autorizačný poriadok komory.
(9)
Ak bola žiadosť o zapísanie podaná na jednotnom kontaktnom mieste, komora informuje jednotné kontaktné miesto o zapísaní do registra alebo o rozhodnutí o zamietnutí žiadosti.
zobraziť paragraf
§ 15b
Bezúhonnosť

(1)
Bezúhonný nie je ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom povolania a jeho trest nebol zahladený.
(2)
Bezúhonnosť sa na účely podľa § 15 ods. 1, § 15a ods. 1 a § 31 ods. 6 preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ak sa v členskom štáte nevydávajú výpisy z registra trestov, možno bezúhonnosť preukazovať iným rovnocenným dokumentom vydávaným členským štátom alebo čestným vyhlásením uchádzača podľa práva členského štátu.
(3)
Ak sa pred zapísaním podľa § 15 ods. 1 alebo podľa § 15a ods. 1 komora dozvie o uchádzačovi o zapísanie informáciu o závažnej udalosti, ktorá sa stala mimo územia Slovenskej republiky, alebo ak zistí, že výpis z registra trestov, dokument alebo čestné vyhlásenie, ktorým uchádzač o zapísanie preukazuje svoju bezúhonnosť, obsahuje nesprávne alebo nepravdivé údaje a takáto informácia alebo zistenie by mohli byť prekážkou zapísania uchádzača, upovedomí o tom regulačný orgán domovského členského štátu uchádzača, a zároveň požiada o prešetrenie správnosti informácie alebo pravdivosti údajov. Počas prešetrovania neplynú lehoty na zapísanie.
(4)
Funkcionári a zamestnanci komory, ktorí prišli do styku s informáciami a údajmi podľa § 15a ods. 5 alebo podľa odseku 3, sú povinní zachovávať mlčanlivosť.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 15d
Pozastavenie činnosti autorizovanej osoby


Komora pozastaví výkon činnosti autorizovanej osobe, ktorá o pozastavenie činnosti písomne požiada.
zobraziť paragraf
§ 16
Uznávanie dokladov o vzdelaní

(1)
Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a automaticky uzná doklad o vzdelaní ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 41c.
(2)
Slovenská komora architektov automaticky uzná doklad o vzdelaní, ktorý na návrh výboru na uznávanie odborných kvalifikácií Európska komisia uznala ako doklad o architektonickom vzdelávaní, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie podľa odseku 10, a oznámila to v Úradnom vestníku Európskej únie.
(3)
Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a uzná aj doklad o odbornej príprave architektov ako súčasti programov sociálneho zlepšenia alebo externého univerzitného štúdia, ktoré spĺňa minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie podľa odseku 10, ktorý je
a)
vydaný na základe úspešného zloženia skúšky z architektúry, ktorá musí byť na úrovni vysokoškolského vzdelania a rovnocenná štátnej záverečnej skúške, a
b)
doplnený osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu, ktoré osvedčuje, že jeho držiteľ pracoval najmenej sedem rokov v oblasti architektúry pod dohľadom architekta, architektonickej kancelárie alebo ateliéru.
(4)
Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a uzná aj doklad o trojročnej odbornej príprave na odborných vysokých školách „Fachhochschulen“ v Spolkovej republike Nemecko, ktorá existovala od 5. augusta 1985 a začala najneskôr 17. januára 2014, ak táto odborná príprava spĺňala minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie podľa odseku 10, ktorý je doplnený osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu, ktoré osvedčuje, že
a)
tento doklad o vzdelaní umožňuje prístup k povolaniu architekt v domovskom členskom štáte,
b)
jeho držiteľ vykonal najmenej štvorročnú odbornú prax v Spolkovej republike Nemecko a
c)
práca, ktorú v oblasti architektúry vykonal, je dôkazom o celom spektre jeho schopností, vedomostí a zručností uvedených v odseku 10 písm. c).
(5)
Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a uzná doklad o vzdelaní architekta, ktorého držiteľom je štátny príslušník členského štátu a bol vydaný v Československej socialistickej republike alebo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, alebo ktorého odborná príprava začala pre Českú republiku alebo Slovenskú republiku pred 1. januárom 1993, ak orgán príslušného členského štátu potvrdí, že doklad o vzdelaní je na jeho území rovnocenný s dokladom o vzdelaní, ktorý tento orgán vydáva, a doklad o vzdelaní je uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 41c.
(6)
Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a uzná doklad o vzdelaní architekta, ak
a)
držiteľom dokladu o vzdelaní architekta je štátny príslušník členského štátu a bol vydaný v Sovietskom zväze, alebo jeho odborná príprava začala pre
1.
Estónsku republiku pred 20. augustom 1991,
2.
Lotyšskú republiku pred 21. augustom 1991 alebo
3.
Litovskú republiku pred 11. marcom 1990 a
b)
orgán príslušného členského štátu potvrdí, že doklad o vzdelaní je na jeho území rovnocenný s dokladom o vzdelaní, ktorý tento orgán vydáva, a doklad o vzdelaní je uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 41c.
(7)
Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a uzná doklad o vzdelaní architekta, ak
a)
držiteľom dokladu o vzdelaní architekta je štátny príslušník členského štátu a bol vydaný v Juhoslávii, alebo jeho odborná príprava začala pre
1.
Slovinskú republiku pred 25. júnom 1991 alebo
2.
Chorvátsku republiku pred 8. októbrom 1991 a
b)
orgán príslušného členského štátu potvrdí, že doklad o vzdelaní je na jeho území rovnocenný s dokladom o vzdelaní, ktorý tento orgán vydáva, a doklad o vzdelaní je uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 41c.
(8)
Potvrdenie podľa odseku 5, odseku 6 písm. b) alebo odseku 7 písm. b) musí byť doplnené osvedčením vydaným orgánom príslušného členského štátu o tom, že príslušná osoba na území príslušného členského štátu skutočne vykonávala činnosti architekta v priebehu najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov počas piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia.
(9)
Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a uzná aj doklad o vzdelaní v odbore architektúra vydaný vzdelávacím zariadením v nečlenskom štáte, ak je doplnený osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu, ktoré osvedčuje, že uznal tento doklad na základe splnenia minimálnych požiadaviek na architektonické vzdelanie podľa odseku 10 a že jeho držiteľ má najmenej trojročnú odbornú prax v členskom štáte, ktorý uznal tento doklad o vzdelaní.
(10)
Minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie podľa odsekov 1 až 4 a 9 sú splnené, ak
a)
odborná príprava pozostáva
1.
najmenej z piatich rokov denného štúdia na vysokej škole alebo v porovnateľnom vzdelávacom zariadení, ktoré sa končí úspešným absolvovaním záverečných skúšok na úrovni vysokoškolského vzdelávania, alebo
2.
najmenej zo štyroch rokov denného štúdia na vysokej škole alebo v porovnateľnom vzdelávacom zariadení, ktoré sa končí úspešným absolvovaním záverečných skúšok na úrovni vysokoškolského vzdelávania s osvedčením potvrdzujúcim absolvovanie dvoch rokov odbornej stáže podľa odseku 11; počet rokov môže byť vyjadrený ako ekvivalent kreditov európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov,
b)
architektúra je hlavnou súčasťou štúdia, ktoré musí udržiavať rovnováhu medzi teoretickými a praktickými hľadiskami počas jeho celého trvania, a
c)
musí zaručiť získanie týchto znalostí, zručností a spôsobilostí:
1.
schopnosť vypracovávať architektonické projekty, ktoré spĺňajú estetické aj technické požiadavky,
2.
zodpovedajúce vedomosti o histórii a teórii architektúry a príbuzných umení, technológií a humanitných vied,
3.
vedomosti o výtvarnom umení ako vplyve na kvalitu architektonického projektu,
4.
dostatočné vedomosti o urbanistickom projektovaní, plánovaní a zručnostiach v procese územného plánovania,
5.
chápanie vzťahu medzi ľuďmi a budovami a medzi budovami a ich prostredím a potreby vytvárať vzťah medzi budovami a priestormi medzi nimi a podľa ľudských potrieb a rozmerov,
6.
chápanie povolania architekt a úlohy architekta v spoločnosti, najmä pri príprave podkladov, v ktorých sa berú do úvahy sociálne faktory,
7.
chápanie metód prieskumu a prípravy pokynov k projektovej dokumentácii,
8.
chápanie konštrukčného projektovania, konštrukčných a technických problémov spojených s projektovaním stavieb,
9.
primerané vedomosti o fyzikálnych problémoch, technológiách a o funkcii stavieb, aby poskytovali komfortné vnútorné podmienky a ochranu pred vplyvmi počasia v rámci udržateľného rozvoja,
10.
potrebné zručnosti pri projektovaní, aby sa splnili požiadavky užívateľov stavieb v rámci obmedzení, ktoré sú určené cenovými faktormi a stavebnými predpismi,
11.
primerané vedomosti o priemyselných odvetviach, organizáciách, predpisoch a postupoch spojených so zavádzaním konceptov projektov do stavieb a s integrovaním plánov do celkového plánovania.
(11)
Odborná stáž sa môže uskutočniť najskôr po dokončení prvých troch rokov štúdia. Najmenej jeden rok odbornej stáže sa zakladá na vedomostiach, zručnostiach a spôsobilostiach získaných v priebehu štúdia uvedených v odseku 10. Odbornú stáž vykonávanú pod dohľadom osoby alebo orgánu, ktoré schválil príslušný orgán domovského členského štátu, možno vykonať v členskom štáte alebo v inom štáte. Vykonanie odbornej stáže vyhodnotí príslušný orgán domovského členského štátu.
(12)
Na účely prístupu k regulovanému povolaniu sa uznáva odborná stáž vykonávaná v inom členskom štáte alebo v inom štáte, ak je stáž v súlade s pokynmi o organizovaní a uznávaní odbornej stáže, ktorá sa vykonáva v inom členskom štáte alebo v inom štáte, zverejnenými príslušným regulačným orgánom domovského členského štátu.
(13)
Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a môže uznať aj iný doklad o vzdelaní, než je uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 41c, ak uchádzač kvalitou svojej práce dostatočne preukázal tvorivé schopnosti a potrebnú technickú spôsobilosť.
(14)
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) na základe návrhu Slovenskej komory architektov aktualizuje zoznam dokladov o vzdelaní ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 41c a v prípadoch ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi oznamuje zmeny Európskej komisii a členským štátom.
(15)
Komora môže v odôvodnených prípadoch uznať aj vzdelanie v inom študijnom odbore.
(16)
Komora môže vo výnimočných prípadoch podložených najmä úspešnou odbornou činnosťou uchádzačov povoliť výnimku z predpísaného vzdelania.
zobraziť paragraf
§ 16a
Doklady o vzdelaní

(1)
Žiadateľ o uznanie dokladu o vzdelaní priloží k žiadosti o uznanie originál alebo úradne osvedčenú fotokópiu dokladu o vzdelaní; notárske alebo iné úradné osvedčenie fotokópie dokladu o vzdelaní možno nahradiť osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu. Ak ide o doklad vydaný v cudzine, priloží sa aj preklad do štátneho jazyka; to neplatí, ak je doklad v českom jazyku.
(2)
Ak je potrebné zároveň s dokladom o vzdelaní preskúmať splnenie požiadaviek na obsah vzdelávania podľa § 16 ods. 10, k žiadosti musí byť priložené osvedčenie vzdelávacieho zariadenia, ktoré vydalo doklad o vzdelaní. Prílohou osvedčenia je obsah študijného odboru alebo odbornej prípravy a potvrdenie o absolvovaných skúškach. Ak ide o štúdium v cudzine, priloží sa aj preklad do štátneho jazyka; to neplatí, ak je obsah študijného odboru v českom jazyku.
(3)
Na účely uznania odbornej kvalifikácie stavebných inžinierov sa vyžaduje doklad o vzdelaní získaný v členskom štáte na základe vysokoškolského vzdelania druhého stupňa
a)
stavebného zamerania; pre kategóriu uvedenú v § 5 ods. 1 písm. a) a písm. b) prvom až treťom bode sa vyžadujú doklady uvedené v prílohe č. 3,
b)
elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania pre kategóriu uvedenú v § 5 ods. 1 písm. b) štvrtom bode.
(4)
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky po vyjadrení príslušnej komory môže uznať doklad o vzdelaní získaný v členskom štáte aj na základe iného vzdelania, než je uvedené v odseku 3 a v § 16 ods. 14, ak ide o vysokoškolské vzdelanie
a)
technického zamerania pre kategórie podľa § 5 ods. 1 písm. b) a ide o žiadateľa, ktorý svojou najmenej sedemročnou odbornou praxou v oblasti stavebníctva dostatočne preukázal potrebnú technickú spôsobilosť,
b)
prírodovedného, lesníckeho alebo poľnohospodárskeho zamerania a ide o žiadateľa, ktorý svojou najmenej sedemročnou odbornou praxou v oblasti krajinnej alebo záhradnej architektúry dostatočne preukázal potrebnú odbornú spôsobilosť krajinného architekta.
zobraziť paragraf
§ 16c
Uznávanie odbornej kvalifikácie

(1)
Slovenská komora architektov na účely zapísania do zoznamu autorizovaných architektov automaticky uznáva odbornú kvalifikáciu architekta získanú v domovskom členskom štáte na základe vzdelania, ktoré zodpovedá minimálnym požiadavkám na architektonické vzdelanie podľa § 16 ods. 10, a na základe odbornej praxe v trvaní najmenej tri roky a vykonanej autorizačnej alebo inak označenej skúšky spôsobilosti architekta.
(2)
Ak povolanie architekta nie je v domovskom členskom štáte regulované, alebo je regulované, ale na výkon povolania sa nevyžaduje odborná prax alebo autorizačná alebo inak označená skúška spôsobilosti, Slovenská komora architektov je oprávnená uplatniť kompenzačné opatrenie podľa § 23b; to neplatí, ak žiadateľ podľa osvedčenia regulačného orgánu domovského členského štátu vykonával povolanie architekta v domovskom členskom štáte viac ako sedem rokov pred dňom podania žiadosti alebo ak odbornú spôsobilosť získal v inom členskom štáte na základe dokladu o vzdelaní uvedeného vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 41c.
(3)
Slovenská komora architektov na účely zapísania do zoznamu autorizovaných architektov uznáva odbornú kvalifikáciu krajinného architekta získanú v domovskom členskom štáte na základe vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijných odboroch tvorba krajiny alebo záhradná alebo krajinná architektúra a na základe odbornej praxe v trvaní najmenej tri roky a na základe autorizačnej alebo inak označenej skúšky spôsobilosti.
(4)
Ak povolanie krajinného architekta nie je v domovskom členskom štáte regulované, alebo je regulované, ale na výkon povolania sa nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax alebo autorizačná alebo inak označená skúška spôsobilosti, Slovenská komora architektov uplatní kompenzačné opatrenie podľa § 23b.
(5)
Slovenská komora stavebných inžinierov na účely zapísania do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov uznáva odbornú kvalifikáciu stavebného inžiniera získanú v domovskom členskom štáte na základe vysokoškolského vzdelania druhého stupňa podľa žiadanej kategórie stavebného, strojníckeho alebo elektrotechnického zamerania, odbornej praxe v trvaní najmenej tri roky a na základe autorizačnej alebo inak označenej skúšky spôsobilosti.
(6)
Ak povolanie stavebného inžiniera nie je v domovskom členskom štáte regulované, alebo je regulované, ale na výkon povolania sa nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax alebo autorizačná alebo inak označená skúška spôsobilosti, Slovenská komora stavebných inžinierov uplatní kompenzačné opatrenie podľa § 23b.
(7)
Od kompenzačného opatrenia podľa odsekov 4 a 6 komora upustí, ak existuje spoločný rámec pre odbornú prípravu a spoločné skúšky odbornej prípravy, ktoré tvorí sústava kritérií posudzovania odbornej kvalifikácie, ktorá kompenzuje podstatné rozdiely v trvaní a v obsahu odbornej prípravy krajinných architektov a stavebných inžinierov podľa stavu v najmenej dvoch tretinách členských štátov vrátane tých, v ktorých sú tieto povolania regulované.
(8)
Slovenská komora architektov môže na účely zapísania do zoznamu autorizovaných architektov uznať odbornú kvalifikáciu aj na základe iného vzdelania, ak uchádzač kvalitou svojej práce dostatočne preukázal tvorivé schopnosti a potrebnú technickú spôsobilosť. Architektonická povaha činností príslušnej osoby sa potvrdzuje osvedčením vydaným jej domovským členským štátom.
(9)
Slovenská komora architektov a Slovenská komora stavebných inžinierov na účely hosťovania uznávajú odborné kvalifikácie uznané v domovskom členskom štáte, ak uchádzačovi dovoľujú poskytovať rovnaké služby, ako sú uvedené v § 4, 4a a 5.
(10)
Na štátnych príslušníkov členského štátu, ktorí majú právo používať titul „architekt“ na základe zákona, ktorý dáva príslušnému orgánu členského štátu právo udeľovať tituly štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí osobitne vynikajú kvalitou svojej práce v oblasti architektúry, sa hľadí, ako keby spĺňali požadované podmienky výkonu činností architekta s profesijným titulom „architekt“. Architektonická povaha činností tohto príslušníka členského štátu sa potvrdzuje osvedčením, ktoré vydá jeho domovský členský štát.
zobraziť paragraf
§ 17
Vyčiarknutie zo zoznamu

(1)
Komora vyčiarkne zo zoznamu toho, kto
a)
zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
písomne požiadal o vyčiarknutie,
c)
neuspel pri preskúšaní, odmietol sa mu podrobiť alebo sa mu vyhýba,
d)
stal sa zamestnancom komory,
e)
prestal byť plne spôsobilý na právne úkony,
f)
bol vylúčený z komory,
g)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom povolania,
h)
je v omeškaní so zaplatením základného príspevku na činnosť orgánov komory o viac ako šesť mesiacov a nezaplatil ho ani do jedného mesiaca po tom, čo ho na to komora písomne vyzvala spolu s poučením o následkoch nezaplatenia,
i)
nie je poistený zo zodpovednosti za škodu,
j)
bol zapísaný do zoznamu na základe nesprávnych, neplatných alebo neúplných údajov.
(2)
Rovnako môže komora vyčiarknuť zo zoznamu toho, komu bola uložená sankcia zákazu činnosti podľa osobitných predpisov14) alebo kto je v konkurze alebo v likvidácii, alebo proti komu bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
(3)
Vyčiarknutie zo zoznamu komora zverejní.
zobraziť paragraf
§ 18
Obsah zoznamu

(1)
Do zoznamu sa zapisujú tieto údaje:
a)
meno a priezvisko s titulmi v znení, v akom mu boli udelené,
b)
dátum narodenia,
c)
adresa pobytu,
d)
adresa stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie,
e)
dátum zapísania do zoznamu.
f)
dátum vykonania autorizačnej skúšky,
g)
dátum zloženia sľubu,
h)
identifikačné číslo organizácie,
i)
kontaktné údaje, najmä číslo telefónu, adresu na elektronické doručovanie a internetovú adresu,
j)
registračné číslo,
k)
rozsah oprávnenia, kategória alebo špecializácia udelené komorou,
l)
doba pozastavenia oprávnenia poskytovať služby.
(2)
Do zoznamu sa zapisujú zmeny údajov podľa odseku 1, ako aj uloženie disciplinárneho opatrenia. Zmeny údajov treba oznámiť komore do troch dní odo dňa, keď nastali.
(3)
Zoznam je zverejnený na internetovej stránke komory a obsahuje údaje podľa odseku 1 písm. a), d), e) a i) až l).
zobraziť paragraf
§ 18a
Obsah registra

(1)
Do registra sa zapisujú tieto údaje:
a)
meno a priezvisko s titulmi v znení, v akom mu boli udelené,
b)
dátum narodenia,
c)
adresa stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie v domovskom členskom štáte a adresa stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie na území Slovenskej republiky,
d)
označenie a adresa sídla regulačného orgánu domovského členského štátu,
e)
údaje o vzdelaní a odbornej praxi,
f)
rozsah oprávnenia podľa práva domovského členského štátu,
g)
lehota, na ktorú je zapísaný v registri,
h)
dátum zapísania do registra,
i)
rozsah oprávnenia, kategória alebo špecializácia udelené komorou.
(2)
Ustanovenia § 18 ods. 2 a 3 sa použijú aj na vedenie registra.
zobraziť paragraf
§ 19
Autorizačné osvedčenie

(1)
O zapísaní do zoznamu komora vydá autorizačné osvedčenie. V ňom sa uvedú údaje podľa § 18 ods. 1 písm. a), b), e) a k).
(2)
Autorizačné osvedčenie stráca platnosť dňom vyčiarknutia zo zoznamu. Treba ho odovzdať komore do piatich dní odo dňa písomného oznámenia o vyčiarknutí zo zoznamu.
zobraziť paragraf
§ 20
Registračné číslo

(1)
Poradie zapísania do zoznamu, označenie kategórie a kód zoznamu tvoria registračné číslo. Registračné číslo sa uvádza v autorizačnom osvedčení a v pečiatke.
(2)
Poradie zapísania v registri, označenie kategórie a kód registra tvoria registračné číslo. Registračné číslo sa uvádza v registračnom osvedčení a v pečiatke.
zobraziť paragraf
§ 21
Autorizačná skúška

(1)
Autorizačné skúšky sa konajú spravidla štyrikrát za rok. Termíny a organizáciu autorizačných skúšok určí komora.
(2)
Autorizačná skúška sa skladá z písomnej časti a ústnej časti; písomná časť sa vykonáva formou testu a ústna časť formou verejnej rozpravy. Obsahom testu je preverenie vedomostí uchádzača z právnych predpisov a technických noriem vzťahujúcich sa na vykonávanie povolania. Obsahom verejnej rozpravy je obhajoba vlastných diel zhotovených počas odbornej praxe a zaznamenaných v knižke alebo záznamníku odbornej praxe a preverenie schopností uchádzača samostatne vykonávať povolanie.
(3)
Obsah písomnej časti autorizačnej skúšky určuje úrad. Verejná rozprava sa koná po úspešnom ukončení písomnej časti.
(4)
Na autorizačnú skúšku sa pripustí každý uchádzač o zápis do zoznamu, ktorý o to požiada a spĺňa predpoklady uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) prvom až štvrtom bode a písm. b) prvom, druhom a štvrtom bode.
(5)
Uchádzač, ktorý na autorizačnej skúške neuspel, môže ju opakovať najskôr po šiestich mesiacoch.
(6)
Za autorizačnú skúšku sa platí úhrada, ktorej výšku určí komora.
(7)
Uchádzač, ktorý na autorizačnej skúške neuspel, má právo vykonať odvolaciu autorizačnú skúšku, ak podá komore písomné odvolanie proti výroku skúšobnej komisie v lehote do 15 dní od oznámenia výsledku skúšky. Odvolaciu autorizačnú skúšku uchádzač vykoná v najbližšom termíne podľa odseku 1 pred skúšobnou komisiou v inom zložení skúšobného senátu; zloženie odvolacieho senátu určí úrad. Odvolacia autorizačná skúška, ktorú vykonáva uchádzač na základe odvolania proti výroku skúšobnej komisie, sa nepovažuje za opakovanie skúšky podľa odseku 5.
(8)
Autorizačná skúška, opakovanie autorizačnej skúšky a odvolacia autorizačná skúška sa konajú v štátnom jazyku. Verejnú rozpravu podľa odseku 2 možno uskutočniť aj v českom jazyku.
zobraziť paragraf
§ 22
Skúšobná komisia

(1)
Autorizačná skúška sa vykonáva pred skúšobným senátom zostaveným z členov skúšobnej komisie zloženej z popredných odborníkov z teórie a praxe v oblasti architektúry. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva predseda úradu na návrh komory; členov skúšobnej komisie pre krajinných architektov na návrh ministra životného prostredia.
(2)
Autorizačnú skúšku možno konať, ak je prítomných aspoň päť členov skúšobného senátu.
zobraziť paragraf
§ 23a
Preskúšanie

(1)
Komora nariadi preskúšanie architekta alebo inžiniera na návrh úradu, alebo na základe vlastného zistenia z dôvodu, že sa pri poskytovaní služieb dopustil závažných nedostatkov odbornej povahy.
(2)
Architekt a inžinier, ktorí päť rokov nevykonávali povolanie, na ktoré majú autorizáciu, sú povinní oznámiť to komore a vrátiť jej autorizačné osvedčenie a pečiatku. Ak chcú povolanie vykonávať, musia sa podrobiť preskúšaniu podľa odseku 1.
(3)
Úrad môže nariadiť preskúšanie všetkých architektov a inžinierov alebo inžinierov len niektorej kategórie, ak nastali zásadné zmeny právnej úpravy týkajúce sa poskytovania služieb.
(4)
Odseky 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na preskúšanie osoby, ktorá vykonala autorizačnú skúšku potrebnú na výkon činnosti stavbyvedúceho alebo na stavebný dozor alebo na energetickú certifikáciu; nevzťahujú sa na osoby zapísané v registri.
(5)
Na preskúšanie sa vzťahuje § 21 ods. 1 až 3, 5 a 6. Preskúšanie sa vykoná pred skúšobným senátom podľa § 22 ods. 1.
zobraziť paragraf
§ 23b
Kompenzačné opatrenie

(1)
Kompenzačným opatrením je preskúšanie, alebo vykonanie adaptačného obdobia. Spôsob kompenzačného opatrenia si môže vybrať uchádzač.
(2)
Preskúšanie sa vykonáva rozdielovou skúškou pred skúšobným senátom podľa § 22 ods. 1. Obsahom preskúšania sú rozdiely zistené porovnaním odbornej prípravy s minimálnymi požiadavkami na architektonické vzdelanie podľa § 16 ods. 10 alebo rozdiely zistené porovnaním odborných vedomostí, schopností a zručností žiadateľa vo vzťahu k príslušnému regulovanému povolaniu alebo činnosti. Ak uchádzač v domovskom členskom štáte na účely prístupu k povolaniu nevykonal autorizačnú alebo inak označenú skúšku spôsobilosti, obsahom preskúšania je písomná časť autorizačnej skúšky podľa § 21 ods. 2 a 3.
(3)
Adaptačným obdobím je vykonanie odbornej praxe pod dohľadom podľa § 16b v trvaní troch rokov.
zobraziť paragraf
§ 24
Postavenie a základné úlohy

(1)
Zriaďuje sa Slovenská komora architektov so sídlom v Bratislave.
(2)
Slovenská komora architektov je samosprávna stavovská právnická osoba, ktorej úlohou je najmä
a)
podporovať architektov a krajinných architektov a obhajovať ich práva a profesijové, sociálne a hospodárske záujmy,
b)
viesť
1.
zoznam autorizovaných architektov a zoznam autorizovaných krajinných architektov, zapisovať do nich a vyčiarkovať z nich architektov a krajinných architektov,
2.
register hosťujúcich architektov a register hosťujúcich krajinných architektov, zapisovať do nich a vyčiarkovať z nich hosťujúcich architektov a hosťujúcich krajinných architektov,
3.
evidenciu vydaných knižiek odbornej praxe,
4.
zoznam architektov spoločne poskytujúcich služby podľa § 9 ods. 1 a zoznam obchodných spoločností podľa § 14c ods. 1, ktorých spoločníkom alebo akcionárom je architekt, a podľa § 14c ods. 2, v ktorých architekt vykonáva činnosť odborného garanta,
c)
dbať o to, aby architekti a krajinní architekti vykonávali svoje povolanie odborne, v súlade s jeho etikou a spôsobom ustanoveným zákonmi a predpismi komory,
d)
dbať o rast odbornosti architektov a krajinných architektov a zabezpečovať ich celoživotné odborné vzdelávanie,
e)
udržiavať disciplínu a dbať o stavovskú česť medzi architektmi a krajinnými architektmi,
f)
starať sa o stavebnú kultúru a o harmonické utváranie územia,
g)
prispievať k rozvoju vzdelávania v oblasti architektúry spoluprácou na obsahu študijných programov vysokých škôl a na akreditácii študijných odborov,
h)
vykonávať osvetovú, propagačnú, popularizačnú, poradenskú a informačnú činnosť,
i)
spolupracovať so zahraničnými komorami a s inými registračnými orgánmi vo veciach autorizácie architektov a krajinných architektov a registrácie hosťujúcich architektov a hosťujúcich krajinných architektov,
j)
overovať súťažné podmienky v súťažných podkladoch architektonických a urbanistických súťaží a poskytovať vyhlasovateľom súťaží a obstarávateľom odbornú pomoc pri organizovaní a vyhodnocovaní súťaží,
k)
zhromažďovať údaje o architektonických dielach členov a viesť o nich evidenciu,
l)
uznávať
1.
doklady o vzdelaní v oblasti architektúry,
2.
odborné kvalifikácie architektov a krajinných architektov priznané v domovských členských štátoch,
3.
doklady o odbornej praxi,
4.
doklady o bezúhonnosti a
5.
doklady o poistení zodpovednosti za škodu,
m)
plniť úlohu informačného centra v oblasti architektúry a poskytovať informácie o požiadavkách na usadenie a na registráciu,
n)
poskytovať
1.
záujemcom potrebné informácie o uznávaní odbornej kvalifikácie, najmä o pravidlách vyplývajúcich z tohto zákona, a o etických pravidlách výkonu povolania,
2.
objednávateľom pomoc pri uplatňovaní práv z poskytovaných služieb podľa § 4 a 4a, ak sa týkajú odbornosti a etiky poskytovaných služieb,
3.
koordinátorovi uznávania odborných kvalifikácií na požiadanie informácie o podmienkach prístupu k regulovaným povolaniam architekt a krajinný architekt,
4.
regulačným orgánom iných členských štátov potrebnú administratívnu pomoc, najmä výmenu informácií o uznaní dokladov podľa písmena l), o usadení a o hosťovaní ich členov v Slovenskej republike, o disciplinárnych konaniach a uložených disciplinárnych opatreniach voči ich členom poskytujúcim služby v Slovenskej republike a o správnom vybavení prípadnej reklamácie príjemcu služby,
o)
vydať a zverejniť etický kódex správania sa architektov a krajinných architektov a dbať o jeho plnenie pri výkone povolania,
p)
navrhovať spoločný rámec pre odbornú prípravu a spoločné skúšky odbornej prípravy v povolaní krajinný architekt.
(3)
Členmi Slovenskej komory architektov sú všetci architekti zapísaní v zozname architektov (§ 3 ods. 1) a všetci krajinní architekti zapísaní v zozname krajinných architektov (§ 3 ods. 2). Jej členmi môžu byť aj iné osoby podľa štatútu komory.
zobraziť paragraf
§ 27
Úlohy valného zhromaždenia

(1)
Valné zhromaždenie najmä
a)
volí a odvoláva na dvojročné obdobie predsedu, podpredsedov komory, členov predstavenstva a disciplinárnu komisiu,
b)
schvaľuje štatút komory a ďalšie vnútorné predpisy, najmä etický poriadok, volebný poriadok, disciplinárny poriadok,
c)
schvaľuje výšku príspevkov členov komory na činnosť orgánov komory,
d)
zrušuje alebo pozmeňuje rozhodnutia predstavenstva,
e)
zriaďuje svoj úrad a určuje základné pravidlá jeho činnosti,
f)
schvaľuje rozpočtové pravidlá a pravidlá nakladania s majetkom komory,
g)
schvaľuje rozpočet a overenú ročnú účtovnú závierku.
(2)
Na valnom zhromaždení majú právo hlasovať všetci členovia komory. Vo veciach týkajúcich sa výlučne architektov hlasujú iba architekti; ostatní členovia komory majú v tomto prípade poradný hlas. Valnému zhromaždeniu predsedá predseda komory alebo niektorý z podpredsedov.
(3)
Za členov orgánov komory možno zvoliť ktoréhokoľvek člena komory; predsedom alebo podpredsedom komory môže byť iba architekt. V kolektívnych orgánoch komory tvoria architekti nadpolovičnú väčšinu členov.
(4)
Riaditeľ úradu ani ostatní zamestnanci komory nemôžu byť členmi komory.
(5)
Volebné pravidlá upravuje volebný poriadok komory.
zobraziť paragraf
§ 31
Postavenie a základné úlohy

(1)
Zriaďuje sa Slovenská komora stavebných inžinierov so sídlom v Bratislave; má regionálne združenia komory, ktorých sídla určí valné zhromaždenie.
(2)
Slovenská komora stavebných inžinierov je samosprávna stavovská právnická osoba, ktorej úlohou je najmä
a)
podporovať inžinierov a obhajovať ich práva a profesijové, sociálne a hospodárske záujmy,
b)
viesť zoznam autorizovaných inžinierov, zapisovať do neho a vyčiarkovať z neho inžinierov, viesť register hosťujúcich stavebných inžinierov, zapisovať doň a vyčiarkovať z neho stavebných inžinierov, viesť záznamník o odbornej praxi,
c)
zoznam inžinierov spoločne poskytujúcich služby podľa § 9 ods. 1 a zoznam obchodných spoločností podľa § 14c ods. 1, ktorých spoločníkom alebo akcionárom je inžinier, a podľa § 14c ods. 2, v ktorých inžinier vykonáva činnosť odborného garanta,
d)
dbať o to, aby inžinieri vykonávali svoje povolanie odborne, v súlade s jeho etikou a spôsobom ustanoveným zákonmi a predpismi komory,
e)
dbať o rast odbornosti inžinierov a podporovať ich odborné celoživotné vzdelávanie, organizovať odborné podujatia, propagačné a vzdelávacie aktivity pre členov komory v oblasti architektúry a stavebníctva a spolupracovať s odbornými inštitúciami pri projektoch,
f)
udržiavať disciplínu a dbať o stavovskú česť medzi inžiniermi,
g)
prispievať k rozvoju výstavby a stavebníctva spoluprácou s vysokými a strednými školami, so špeciálnymi vedeckými a vzdelávacími inštitúciami, so štátnymi orgánmi a s obcami a ich záujmovými a regionálnymi združeniami a podieľať sa na ochrane verejných záujmov v oblasti výstavby,
h)
prispievať k rozvoju vzdelávania v oblasti výstavby a stavebníctva spoluprácou na obsahu študijných programov a projektov vysokých škôl a na akreditácii študijných odborov a odborných inštitúcií,
i)
uznávať odborné kvalifikácie povolania stavebný inžinier a spolupracovať s regulačnými orgánmi iných členských štátov vo veciach autorizácie stavebných inžinierov a registrácie hosťujúcich stavebných inžinierov a vo veciach poskytovania služieb stavebnými inžiniermi,
j)
overovať súťažné podmienky v súťažných podkladoch inžinierskych, architektonických a urbanistických súťaží a poskytovať vyhlasovateľom súťaží a obstarávateľom odbornú pomoc pri organizovaní a vyhodnocovaní súťaží,
k)
vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho, na stavebný dozor a na energetickú certifikáciu, preskúšavať ich (§ 23a) a vydávať a odnímať im osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti,
l)
viesť evidenciu o vydaných osvedčeniach o získaní odbornej spôsobilosti na vydanie živnostenského oprávnenia na vedenie uskutočňovania stavieb a na energetickú certifikáciu budov a evidenciu osôb, ktorým bolo uznané takéto oprávnenie získané v domovskom členskom štáte,
m)
zhromažďovať údaje o architektonických a inžinierskych dielach členov a viesť o nich evidenciu,
n)
spolupracovať so zahraničnými komorami a s inými registračnými orgánmi vo veciach autorizácie a registrácie a poskytovať regulačným úradom iných členských štátov potrebnú administratívnu pomoc, najmä výmenu informácií o uznaní dokladov podľa písmena l), o usadení a o hosťovaní ich členov v Slovenskej republike, o disciplinárnych konaniach a uložených disciplinárnych opatreniach voči ich členom poskytujúcim služby v Slovenskej republike,
o)
vydať a zverejniť etický kódex správania sa stavebných inžinierov a dbať o jeho plnenie pri výkone povolania,
p)
navrhovať spoločný rámec pre odbornú prípravu a spoločné skúšky odbornej prípravy v povolaní stavebný inžinier.
(3)
Členmi Slovenskej komory stavebných inžinierov sú všetci inžinieri zapísaní v zozname inžinierov. Jej členmi môžu byť aj iné osoby podľa štatútu komory.
(4)
Na vykonávanie skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho a na stavebný dozor a na energetickú certifikáciu sa primerane vzťahujú § 21 a 22.
(5)
Právo vykonať skúšku odbornej spôsobilosti má uchádzač, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 15 ods. 1 a
a)
má vysokoškolské vzdelanie najmenej I. stupňa elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania a tri roky odbornej praxe projektovania technického, technologického a energetického vybavenia stavieb alebo
b)
má vysokoškolské vzdelanie najmenej I. stupňa technického zamerania a päť rokov odbornej praxe alebo stredoškolské vzdelanie technického zamerania a päť rokov odbornej praxe vo výkone činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru.
zobraziť paragraf
§ 32
Orgány

(1)
Slovenská komora stavebných inžinierov má tieto orgány:
a)
valné zhromaždenie,
b)
regionálne združenia komory,
c)
predstavenstvo,
d)
autorizačnú komisiu,
e)
disciplinárnu komisiu,
f)
dozornú radu.
(2)
Podrobnosti o činnosti
a)
regionálneho združenia komory určí štatút regionálneho združenia,
b)
orgánov podľa odseku 1 písm. c), d), e) a f) určí štatút komory.
zobraziť paragraf
§ 33
Valné zhromaždenie

(1)
Najvyšším orgánom Slovenskej komory stavebných inžinierov je valné zhromaždenie; tvoria ho všetci členovia komory.
(2)
Predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenie najmenej raz za štyri roky. Predstavenstvo je povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie vždy, ak to navrhuje nadpolovičná väčšina regionálnych združení komory alebo petícia16) aspoň 30 % členov komory. Mimoriadne valné zhromaždenie sa zíde najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia návrhu alebo petície komore.
(3)
Člen komory môže písomne poveriť iného člena komory, aby ho zastupoval na zasadnutí valného zhromaždenia a hlasoval v jeho mene vo veciach uvedených v písomnom poverení; zastúpený člen komory sa považuje za prítomného na zasadnutí valného zhromaždenia, ak je prítomný zástupca a preukáže písomné poverenie. Inžiniera zapísaného v zozname inžinierov môže zastúpiť iba inžinier.
(4)
Zastúpeného člena komory možno voliť do orgánov komory, ak v poverení svoju voľbu vopred výslovne nevylúčil.
(5)
Valné zhromaždenie sa môže platne uznášať, ak je prítomná najmenej jedna tretina členov komory, vrátane zastúpených, a pozvánka bola preukázateľne zaslaná každému členovi komory najmenej 21 dní pred rokovaním na adresu pobytu [§ 18 ods. 1 písm. c)] alebo elektronicky na adresu elektronického doručovania [§ 18 ods. 1 písm. i)]. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.
(6)
Ak sa valné zhromaždenie nemôže platne uznášať podľa odseku 5, preruší sa jeho rokovanie na jednu hodinu. Po jej uplynutí sa valné zhromaždenie môže platne uznášať s počtom prítomných členov komory. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.
zobraziť paragraf
§ 34
Úlohy valného zhromaždenia

(1)
Valné zhromaždenie najmä
a)
volí a odvoláva na štvorročné obdobie predsedu a podpredsedov komory, členov predstavenstva, autorizačnej komisie, disciplinárnej komisie a dozornej rady,
b)
schvaľuje štatút komory a ďalšie vnútorné predpisy, najmä rokovací poriadok, volebný poriadok, disciplinárny poriadok, ako aj štatút regionálneho združenia komory,
c)
schvaľuje výšku príspevkov členov komory na činnosť orgánov komory,
d)
zrušuje alebo pozmeňuje rozhodnutia regionálnych združení komory a predstavenstva,
e)
zriaďuje svoj úrad a jeho regionálne pracoviská a určuje základné pravidlá ich činnosti,
f)
schvaľuje pravidlá nakladania s majetkom komory,
g)
schvaľuje rozpočet komory a overenú ročnú účtovnú závierku.
(2)
Na valnom zhromaždení majú právo hlasovať všetci členovia komory. Vo veciach týkajúcich sa výlučne inžinierov hlasujú iba inžinieri; ostatní členovia komory majú v tomto prípade poradný hlas. Valnému zhromaždeniu predsedá predseda komory alebo niektorý z podpredsedov.
(3)
Za členov orgánov komory možno zvoliť ktoréhokoľvek člena komory; predsedom alebo podpredsedom komory však môže byť iba inžinier. V kolektívnych orgánoch komory tvoria inžinieri nadpolovičnú väčšinu členov.
(4)
Riaditeľ úradu komory ani ostatní zamestnanci komory nemôžu byť volení do orgánov komory.
(5)
Volebné pravidlá upravuje volebný poriadok komory.
zobraziť paragraf
§ 39
Disciplinárna zodpovednosť členov komôr

(1)
Za závažné alebo opätovné porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo štatútom komory, ak nejde o trestný čin alebo priestupok (ďalej len „disciplinárne previnenie"), možno uložiť členovi komory niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
písomné napomenutie,
b)
pokutu až do 3 000 eur,
c)
vylúčenie z komory.
(2)
Výnos z pokút je príjmom komory.
(3)
Disciplinárnu právomoc podľa odseku 1 vykonáva disciplinárna komisia. Disciplinárna komisia koná v päťčlennom senáte, z ktorého jeden člen má právnické vzdelanie a nie je členom komory.
(4)
Návrh na začatie disciplinárneho konania dáva predseda komory do jedného roka odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení člena komory dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď sa disciplinárne previnenie stalo.
(5)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa vyhotovuje písomne; obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Doručuje sa účastníkovi disciplinárneho konania.
(6)
Odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie sa podáva predstavenstvu komory do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia účastníkovi disciplinárneho konania; odvolanie má odkladný účinok.
(7)
O odvolaní rozhoduje predstavenstvo komory, ktoré môže napadnuté rozhodnutie disciplinárnej komisie zrušiť, prípadne zrušiť a vrátiť na opakované konanie disciplinárnej komisii; inak ho potvrdí.
(8)
Podrobnosti disciplinárneho konania, počet členov disciplinárnej komisie a počet senátov upraví disciplinárny poriadok.
zobraziť paragraf
§ 41
Financovanie

(1)
Komora financuje svoju činnosť z vlastných príjmov. Vlastnými príjmami sú
a)
príspevky členov komory,
b)
výnosy pokút uložených v disciplinárnom konaní,
c)
úhrady za vykonanie skúšky, za preskúšanie a za zapísanie do zoznamu a do registra,
d)
úhrady za správne úkony,
e)
náhrady trov konaní,
f)
príjmy z vlastnej vzdelávacej a vydavateľskej činnosti,
g)
výnosy z vlastného majetku,
h)
dobrovoľné príspevky a dary od fyzických a právnických osôb,
i)
iné príjmy.
(2)
Členovia komory platia jednotný základný príspevok na činnosť orgánov komory. Architekti alebo inžinieri platia aj ďalší príspevok, ktorého výška je na každý rok závislá od výšky ich zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom roku. Podrobné pravidlá ustanoví štatút komory.
(3)
Komora nevykonáva vlastnú podnikateľskú činnosť a ani svoj majetok nepoužije, ani neposkytne na podnikateľskú činnosť iných osôb. Výnosmi z vlastného majetku sú najmä nájomné za prenájom nebytových priestorov a príjmy z výstav organizovaných komorou.
(4)
Komora nepríjme dobrovoľný príspevok alebo dar,
a)
ak ho poskytuje politická strana alebo politické hnutie,
b)
ak je jeho poskytnutie priamo alebo nepriamo spojené s protislužbou, ktorá by vyvolávala pochybnosti o nezaujatosti a nepolitickosti komory,
c)
ak by tým mohli byť porušené pravidlá verejných architektonických súťaží alebo pravidlá hospodárskej súťaže.
(5)
Ak komora prijala účelovú dotáciu alebo iný účelový finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, umožní štátnemu kontrolnému orgánu vykonanie kontroly použitia poskytnutých finančných prostriedkov.
zobraziť paragraf
§ 41b
Doručovanie dôležitých písomností

(1)
Dôležité písomnosti, ktoré adresát neprevzal osobne, komora doručuje ako poštové zásielky do vlastných rúk na adresu uvedenú
a)
v zozname alebo v registri, ak adresátom je člen komory alebo osoba zapísaná v registri,
b)
v žiadosti, ak adresátom je žiadateľ o zapísanie do zoznamu alebo do registra.
(2)
Dôležitými písomnosťami sú najmä
a)
rozhodnutia o neuznaní dokladu, o nezapísaní uchádzača do zoznamu alebo do registra, ako aj o vyčiarknutí zo zoznamu alebo z registra,
b)
predvolania na disciplinárne konanie a disciplinárne rozhodnutia.
(3)
Ak adresát bezdôvodne odoprel prijať poštovú zásielku, považuje sa za doručenú dňom, keď k odopretiu prevzatia došlo a odopretie vyznačil doručovateľ na obálke alebo na doručenke.
(4)
Ak nebolo možné poštovú zásielku doručiť adresátovi, ani si ju nevyzdvihol v odbernej lehote, považuje sa za doručenú dňom jej vrátenia komore, a to aj vtedy, keď sa adresát o tom nedozvedel.
(5)
Ak má adresát zástupcu splnomocneného na zastupovanie alebo na preberanie zásielok, doručuje sa tomuto zástupcovi len vtedy, ak jeho adresu oznámil komore. V takom prípade sa odseky 3 a 4 vzťahujú na tohto zástupcu, a to aj vtedy, keď sa adresát o tom nedozvedel.
(6)
V prípade pochybnosti o dni doručenia rozhoduje dátum poštovej pečiatky na obálke alebo na doručenke.
(7)
Údaje na doručenke sa považujú za správne až dovtedy, kým sa nepreukáže opak.
(8)
Doručovať možno aj elektronicky s použitím zaručeného elektronického podpisu s časovou pečiatkou.
(9)
Doručovanie písomností, ktoré nemajú charakter dôležitých písomností podľa odseku 2, je možné zasielať do elektronickej schránky adresáta. V prípade pochybností môže o charaktere dôležitej písomnosti rozhodnúť valné zhromaždenie komory.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 41c
Splnomocňovacie ustanovenie


Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví podrobnosti o dokladoch o vzdelaní, ktoré Slovenská komora architektov automaticky uzná na účely autorizácie architekta, krajinného architekta alebo územného plánovača podľa § 15, a na účely hosťovania hosťujúceho architekta, hosťujúceho krajinného architekta alebo hosťujúceho územného plánovača podľa § 15a.
zobraziť paragraf
§ 43b

(1)
Autorizačná skúška oprávňujúca vykonávať činnosť stavbyvedúceho alebo stavebný dozor vykonaná pred 1. augustom 2000 pred skúšobnou komisiou komory sa považuje za autorizačnú skúšku podľa tohto zákona.
(2)
Slovenská komora stavebných inžinierov zaradí osoby podľa odseku 1 do evidencie vedenej podľa § 31 ods. 2 písm. k).
(3)
Preukazy a pečiatky o odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho alebo stavebný dozor vydané podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov strácajú platnosť 30. júna 2024.
zobraziť paragraf
Poznámka
1)
Príloha č. 2 položka 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 358/2007 Z. z.
2)
§ 3 ods. 1 písm. d) ôsmy bod zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
3)
§ 3 až 8 a § 10 až 16 zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4b)
Zákon č. 200/2022 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5)
§ 847 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 104 až 107 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Napr. § 635 ods. 3, § 638 ods. 1 a 2 a § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
7)
§ 631 a nasl. Občianskeho zákonníka.§ 39 a 40 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a o právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
8)
§ 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.
10)
§ 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
11)
§ 789 a nasl. Občianskeho zákonníka.
12)
§ 18 ods. 2, § 20 ods. 6 a § 40 zákona č. 618/2003 Z. z.
13)
§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1996 Z. z.
13a)
§ 11 zákona č. 136/2010 Z. z.§ 66b ods. 2 zákona č. 455/1991 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z.
13aa)
§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.
13b)
§ 29 a 30 zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14)
§ 49 ods. 1 a 2 Trestného zákona.§ 14 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
16)
Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.
18)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
19)
§ 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.
19a)
§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z. z.
20)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Príloha
Príloha č. 3 k zákonu Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb.


DOKLADY O VZDELANÍ podľa § 16 ods. 1 písm. b)

Štát Doklad o formálnych kvalifikáciách Referenčný školský rok België/Belgique/
Belgien – diplomy, ktoré udelili vyššie štátne školy architektúry alebo vyššie štátne inštitúty architektúry (architecte-architect),
– diplomy, ktoré udelila vyššia provincionálna škola architektúry v Hasselte (architect),
– diplomy, ktoré udelili Král’ovské akadémie výtvarných umení (architecte — architect),
– diplomy, ktoré udelili „écoles Saint-Luc“ (architecte — architect),
– univerzitné diplomy v odbore stavebníctva, doplnené osvedčením o stáži, ktoré udelilo združenie architektov, oprávňujúce držitel’a používat’ profesijný titul architekta (architecte — architect),
– diplomy z architektúry, ktoré udelili ústredné alebo štátne skúšobné komisie pre architektov (architecte— architect),
– diplomy v odbore stavebníctva/architektúry a diplomy v odbore architektúry/inžinierstva, ktoré udelili univerzitné fakulty aplikovaných vied a Polytechnická fakulta v Mons (ingénieur – architecte,
ingénieur – architect) 1987/1988 Česká republika – Diplomy udel’ované fakultami „České vysoké učení technické“ (Česká technická univerzita v Prahe):
„Vysoká škola architektury a pozemního stavitelství“ (Vysoká škola architektúry a pozemného stavitel’stva) (do roku 1951),
„Fakulta architektury a pozemního stavitelství“ (Fakulta architektúry a pozemného stavitel’stva) (od roku 1951 do roku 1960),
„Fakulta stavební“ (Stavebná fakulta) (od roku 1960) v študijných odboroch: pozemné stavby a konštrukcie, pozemné stavby, pozemné stavby a architektúra, architektúra (vrátane urbanizmu
a územného plánovania), občianske stavby a stavby pre priemyselnú a pol’nohospodársku výrobu alebo v študijnom programe stavebného inžinierstva v študijnom odbore pozemné stavby
a architektúra,
„Fakulta architektury“ (Fakulta architektúry) (od roku 1976) v študijných odboroch: architektúra, urbanizmus a územné plánovanie alebo v študijnom programe: architektúra a urbanizmus
v študijných odboroch: architektúra, teória architektonickej tvorby, urbanizmus a územné plánovanie, dejiny architektúry a rekonštrukcia pamiatok alebo architektúra a pozemné stavby,
– Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola technická Dr. Edvarda Beneše“ (do roku 1951) v oblasti architektúry a stavebníctva,
– Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola stavitelství v Brně“ (od roku 1951 do roku 1956) v oblasti architektúry a stavebníctva,
– Diplomy, ktoré udelilo „Vysoké učení technické v Brně“, „Fakulta architektury“ (Fakulta architektúry) (od roku 1956) v študijnom odbore architektúra a urbanizmus alebo „Fakulta stavební“ (Stavebná fakulta) v študijnom odbore stavebníctvo,
– Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola báňská — Technická univerzita Ostrava“, „Fakulta stavební“ (Stavebná fakulta) (od roku 1997) v študijnom odbore konštrukcie a architektúra alebo v študijnom odbore stavebné inžinierstvo,
– Diplomy, ktoré udelila „Technická univerzita v Liberci“, „Fakulta architektury“ (Fakulta architektúry) (od roku 1994) v študijnom programe architektúra a urbanizmus v študijnom odbore architektúra,
– Diplomy, ktoré udelila „Akademie výtvarných umění v Praze“ v programe výtvarných umení
v študijnom odbore architektonická tvorba,
– Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola umělecko-průmyslová v Praze“ v programe výtvarných umení v študijnom odbore architektúra,
– Osvedčenie o autorizácii, ktoré udelila „Česká komora architektů“ bez špecifikácie odboru alebo v odbore stavebníctva 2006/2007 Danmark – diplomy, ktoré udelili štátne školy architektúry v Kodani a Aarhuse (architekt),
– osvedčenie o registrácii, ktoré vydala Rada architektov podl’a zákona č. 202 z 28. mája 1975 (registeret arkitekt),
– diplomy udelené vyššími školami stavitel’stva (bygningskonstruktoer), doplnené osvedčením od príslušných orgánov, ktoré potvrdzuje, že daná osoba úspešne vykonala skúšku formálnych kvalifikácií, ktorá zahŕňa vyhodnotenie projektov pripravených a realizovaných kandidátom v priebehu šiestich rokov aktívneho vykonávania činností spomínaných v článku 48 tejto smernice. 1987/1988 Deutschland – diplomy, ktoré udelili vyššie ústavy výtvarných umení (Dipl.-Ing., Architekt (HfbK),
– diplomy, ktoré udelili katedry architektúry (Architektur/Hochbau) škôl typu „Technische Hochschulen“, technických univerzít, univerzít, a pokial’ sa tieto inštitúcie zlúčili do „Gesamthochschulen“, tak katedry architektúry škôl typu „Gesamthochschulen“ (Dipl.-Ing. a akýkol’vek iný titul, ktorý sa neskôr ustanoví pre držitel’ov takýchto diplomov),
– diplomy, ktoré udelili katedry architektúry (Architektur/Hochbau) škôl typu „Fachhochschulen“, a pokial’ sa tieto inštitúcie zlúčili do „Gesamthochschulen“, tak katedry architektúry (Architektur/Hochbau) škôl typu „Gesamthochschulen“, v prípade štúdia trvajúceho menej ako štyri roky, avšak najmenej tri roky doplnené potvrdením o štvorročnej odbornej praxi v Nemeckej spolkovej republike, ktoré vydá odborný orgán v súlade s článkom 47 ods. 1 (Ingenieur grad.
a akýkol’vek iný titul, ktorý sa neskôr ustanoví pre držitel’ov takýchto diplomov), – diplomy (Prüfungszeugnisse) udelené pred 1. januárom 1973 katedrami architektúry škôl typu „Ingenieurschulen“ a „Werkkunstschulen“, doplnené osvedčením od príslušných orgánov, ktoré potvrdzuje, že daná osoba úspešne vykonala skúšku formálnych kvalifikácií, ktorá zahŕňa vyhodnotenie projektov pripravených a realizovaných kandidátom v priebehu najmenej šiestich rokov aktívneho vykonávania činností spomínaných v článku 48 tejto smernice. 1987/1988 Eesti – diplom v architektonických štúdiách, ktorý udelila Fakulta architektúry Estónskej akadémie umení od roku 1996 (diplom arhitektuuri erialal, väljastatud Eesti Kunstiakadeemia arhitektuuri teaduskonna poolt alates 1996. aastast) , ktorý udelila Talinská umelecká univerzita v rokoch 1989 – 1995 (väljastatud Tallinna Kunstiülikooli poolt 1989-1995 aastal), ktorý udelil Štátny umelecký inštitút Estónskej SSR v rokoch 1951 – 1988 (väljastatud Eesti NSV Riikliku Kunstiinstituudi poolt 1951 – 1988) 2006/2007 Eλλάς – diplomy z odboru stavitel’stvo/architektúra udelené školou Metsovion Polytechnion v Aténach, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel’uje právo vykonávat’ činnost’ v oblasti architektúry,
– diplomy z odboru stavitel’stvo/architektúra udelené školou Aristotelion Panepistimion v Solúne, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel’uje právo vykonávat’ činnost’ v oblasti architektúry,
– diplomy z odboru stavitel’stvo/pozemné stavby udelené školou Metsovion Polytechnion v Aténach, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel’uje právo vykonávat’ činnost’ v oblasti architektúry,
– diplomy z odboru stavitel’stvo/pozemné stavby udelené školou Aristotelion Panepistimion v Solúne, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel’uje právo vykonávat’ činnost’ v oblasti architektúry,
– diplomy z odboru stavitel’stvo/pozemné stavby udelené školou Panepistimion Thrakis, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel’uje právo vykonávat’ činnost’ v oblasti architektúry,
– diplomy z odboru stavitel’stvo/pozemné stavby udelené školou Panepistimion Patron, spolu s osvedčením vydaným Gréckou technickou komorou, ktorým sa udel’uje právo vykonávat’ činnost’ v oblasti architektúry, 1987/1988 Espańa oficiálna formálna kvalifikácia architekta (título oficial de arquitecto) udelená ministerstvom školstva a vedy alebo univerzitou, 1987/1988 France – vládny diplom z odboru architektúra udel’ovaný ministerstvom školstva do roku 1959, a následne ministerstvom kultúry (architecte DPLG),
– diplomy, ktoré udelila „Ecole spéciale d’architecture“ (architecte DESA),
– diplomy, ktoré od roku 1955 udelila „Ecole nationale supérieure des arts et industries de Strasbourg“ (bývalá „Ecole nationale d’ingénieurs de Strasbourg“), katedra architektúry (architecte ENSAIS) 1987/1988 Ireland – titul Bachelor of Architecture (bakalára architektúry) ktorá udelila National University of Ireland (BArch (NUI)) absolventom architektúry na University College, Dublin,
– diplom o udelení štandardného titulu v odbore architektúry, ktorý udelila College of Technology, Bolton Street, Dublin (Dipl. Arch.),
– osvedčenie o združení v Royal Institute of Architects of Ireland (ARIAI), – osvedčenie o členstve v Royal Institute of Architects of Ireland (MRIAI), 1987/1988 Italia – diplomy „laurea in architettura“, ktoré udelili univerzity, polytechnické inštitúty a vyššie inštitúty architektúry v Benátkach a Reggio Calabria, doplnené diplomom oprávňujúcim držitel’a vykonávat’ samostatne povolanie architekta, ktoré udel’uje minister školstva po tom, ako kandidát úspešne zloží štátnu skúšku pred príslušnou komisiou, ktorá ho oprávňuje samostatne vykonávat’ povolanie architekta (dott. Architetto),
– diplomy „laurea in ingegneria“ z oblasti pozemného stavitel’stva, ktoré udelili univerzity a polytechnické inštitúty, doplnené diplomom oprávňujúcim držitel’a vykonávat’ samostatne povolanie v odbore architektúry, ktoré udel’uje minister školstva po tom, ako kandidát úspešne zloží štátnu skúšku pred príslušnou komisiou, ktorá ho oprávňuje samostatne vykonávat’ povolanie (dott. Ing. Architetto alebo dott. Ing. Ingingegneria civile) 1987/1988 Κύπρος – osvedčenie o zápise v Zozname architektov vedenom Cyperskou vedeckou a technickou komorou
(ETEK) (Βεβαίωση Εγγραφής στο Μητρώο Αρχιτεκτόνων που εκδίδεται από το
Επιστημονικό και Τεχνικό Επιμελητήριο Κύπρου) 2006/2007 Latvija – „diplom architekta“, ktorý udelil odbor architektúry Fakulty stavebného inžinierstva Lotyšskej štátnej univerzity do roku 1958, odbor architektúry Fakulty stavebného inžinierstva Rižského polytechnického inštitútu v rokoch 1958 – 1991, Fakulta architektúry Rižskej technickej univerzity od roku 1991, a osvedčenie o zápise Združením architektov Lotyšska („Arhitekta diploms“ ko izsniegusi Latvijas Valsts Universitātes Inženierceltniecības fakultātes Arhitektūras nodaļa līdz 1958.gadam, Rīgas Politehniskā Institūta Celtniecības fakultātes Arhitektūras nodaļa no 1958 gada līdz 1991.gadam, Rīgas Tehniskās Universitātes Arhitektūras fakultāte kopš 1991. gada, un „Arhitekta prakses sertifikāts“, ko izsniedz Latvijas Arhitektu savienība) 2006/2007 Lietuva – diplomy inžinier architekt/architekt, ktoré udelil Kauno politechnikos institutas do roku 1969 (inžinierius architektas/architektas),
– diplomy architekt/bakalár architektúry/magister architektúry, ktoré udelila Vilnius inžinerinis statybos institutas do roku 1990, Vilniaus technikos universitetas do roku 1996, Vilnius Gedimino technikos universitetas od roku 1996 (architektas/architektűros bakalauras/architektűros magistras),
– diplomy pre odborníka, ktorý ukončil štúdium architektúry/bakalár architektúry/magister architektúry, ktoré udelil LTSR Valstybinis dailës institutas do 1990; Vilniaus dailës akademija od roku 1990 (architektűros kursas/architektűros bakalauras/architektűros magistras),
– diplomy bakalár architektúry/magister architektúry, ktoré udelil Kauno technologijos universitetas od roku 1997 (architektűros bakalauras/architektűros magistras),Všetky tieto diplomy musia byt’ doplnené osvedčením vydaným atestačnou komisiou, ktorým sa udel’uje právo vykonávat’ činnosti v oblasti architektúry (atestovaný architekt/Atestuotas architektas) 2006/2007 Magyarország – diplom v architektúre, magister architektonických vied (diplom „okleveles építészmérnök“), ktorý udelili univerzity,
– diplom magistra vied v oblasti architektúry a stavebného inžinierstva (diplom „okleveles építész tervező művész“), ktorý udelili univerzity 2006/2007 Malta – Perit: Lawrja ta’ Perit, ktorý udelila Universita´ ta’ Malta a ktorý oprávňuje k registrácii ako Perit 2006/2007 Nederland – osvedčenie potvrdzujúce, že držitel’ úspešne vykonal absolventskú skúšku z architektúry, ktoré udel’ujú katedry architektúry technických vysokých škôl v Delfte alebo Eindhovene (bouwkundig ingenieur),
– diplomy, ktoré udelili štátom uznané architektonické akadémie (architect),
– diplomy, ktoré udelili do roku 1971 bývalé vysoké školy architektúry (Hoger Bouwkunstonderricht) (architect HBO),
– diplomy, ktoré udelili do roku 1970 bývalé vysoké školy architektúry (voortgezet Bouwkunstonderricht) (architect VBO),
– osvedčenie potvrdzujúce, že daná osoba úspešne vykonala skúšku organizovanú Radou architektov z „Bond van Nederlandse Architecten“ (Komora holandských architektov, BNA) (architect),
– diplomy udelené „Stichting Instituut voor Architectuur“ (Nadáciou „Inštitút architektúry“) (IVA), pri ukončení štúdia organizovaného touto nadáciou a trvajúceho najmenej šytri roky (architect), doplnené osvedčením od príslušných orgánov, ktoré potvrdzuje, že daná osoba úspešne vykonala skúšku formálnych kvalifikácií, ktorá zahŕňa vyhodnotenie projektov pripravených a realizovaných kandidátom v priebehu najmenej šiestich rokov aktívneho vykonávania činností spomínaných v článku 44 smernice 2005/36/ES,
– osvedčenie vydané príslušnými orgánmi, ktoré potvrdzuje, že daná osoba pred 5. augustom 1985 úspešne vykonala skúšku ‘Kandidaat in de bouwkunde’ organizovanú technickými vysokými školami v Delfte alebo Eindhove, a že v priebehu najmenej piatich rokov priamo predchádzajúcich tomuto dátumu vykonávala architektonické činnosti, ktorých charakter a význam zaručuje v súlade s holandskými požiadavkami, že osoba je spôsobilá vykonávat’ tieto činnosti (architect),
– osvedčenie vydané príslušnými orgánmi len pre osoby, ktoré pred 5. augustom 1985 dosiahli 40 rokov veku, ktoré potvrdzuje, že daná osoba v priebehu najmenej piatich rokov priamo predchádzajúcich tomuto dátumu vykonávala architektonické činnosti, ktorých charakter a význam zaručuje v súlade s holandskými požiadavkami, že osoba je spôsobilá vykonávat’ tieto činnosti (architect),
– osvedčenia spomínané v siedmej a ôsmej zarážke sa už nemusia uznávat’ odo dňa nadobudnutia platnosti zákonov a predpisov v Holandsku, ktorými sa riadi prístup k výkonu a výkon architektonických činností pod profesijným titulom architekta, pokial’ v zmysle týchto predpisov dané osvedčenia neoprávňuju na prístup k výkonu týchto činnosti pod daným profesijným titulom 1987/1988 Österreich – diplomy, ktoré udelili Technologické univerzity vo Viedni a Grazi a Univerzita v Innsbrucku, fakulty stavitel’stva
– inžinierstva („Bauingenieurwesen“) a architektúry („Architektur“), v študijných odboroch architektúra, stavitel’stvo-inžinierstvo („Bauingenieurwesen“), stavitel’stva („Hochbau“) a „Wirtschaftsingenieurwesen – Bauwesen“),
– diplomy, ktoré udelila Univerzita pre „Bodenkultur“ v študijných odboroch „Kulturtechnik und Wasserwirtschaft“,
– diplomy, ktoré udelila Univerzitná vysoká škola aplikovaného umenia vo Viedni v odbore architektonických štúdií,
– diplomy, ktoré udelila Akadémia výtvarných umení vo Viedni v odbore architektonických štúdií, – diplomy diplomovaných inžinierov (Ing.), ktoré udelili vyššie technické školy alebo technické
stavebné vysoké školy, plus licencia „Baumeister“, ktorá potvrdzuje najmenej šest’ rokov odbornej praxe v Rakúsku, podmienená skúškou,
– diplomy, ktoré udelila Univerzitná vysoká škola umeleckej a priemyselnej prípravy v Linzi v odbore architektonických štúdií,
– osvedčenia o kvalifikácii stavebného inžiniera alebo inžinierskeho konzultanta v oblasti stavitel’stva („Hochbau“, „Bauwesen“, „Wirtschaftsingenieurwesen — Bauwesen“, „Kulturtechnik und Wasserwirtschaft“) v súlade so zákonom o stavebných technikoch (Ziviltechnikergesetz, BGBl. č. 156/1994) 1997/1998 Polska diplomy, ktoré udelili fakulty architektúry:
– Varšavskej technickej univerzity, Fakulta architektúry vo Varšave (Politechnika Warszawska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: inżynier architekt, magister nauk technicznych; inżynier architekt; inżyniera magistra architektury; magistra inżyniera architektury; magistra inżyniera architekta; magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1948 titul: inżynier architekt, magister nauk technicznych; od roku 1951 do roku 1964 titul: inżynier architekt; od roku 1954 do 1957 druhý stupeň, titul: inżyniera magistra architektury; od roku 1957 do roku 1959 titul: inżyniera magistra architektury; od roku 1959 do roku 1964: titul: magistra inżyniera architektury; od roku 1964 do roku 1982, titul: magistra inżyniera architekta; od roku 1983 do roku 1990, titul: magister inżynier architekt; od roku 1991 titul: magistra inżyniera architekta),
– Krakovskej technickej univerzity, fakulta architektúry v Krakove (Politechnika Krakowska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1953 Banícka a metalurgická univerzita, Polytechnická fakulta architektúry - Akademia Górniczo-Hutnicza, Politechniczny Wydział Architektury),
– Vroclavskej technickej univerzity, fakulta architektúry vo Vroclavi (Politechnika Wrocławska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: inżynier architekt, magister nauk technicznych; magister inżynier architektury; magister inżynier architekt (od roku 1949 do roku 1964 titul: inżynier architekt, magister nauk technicznych; od roku 1956 do roku 1964 titul: magister inżynier architekt; od roku 1964 titul: magister inżynier architekt),
– Sliezskej technickej univerzity, Fakulta architektúry v Gliwiciach (Politechnika Śląska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1955 Fakulta inžinierstva a stavebníctva - Wydział Inżynieryjno-Budowlany, titul: inżynier architekt; od roku 1961 do roku 1969 Fakulta priemyselných stavieb a všeobecného inžinierstva – Wydział Budownictwa Przemysłowego i Ogólnego, titul: magister inżynier architekt; od roku 1969 do roku 1976 Fakulta stavebného inžinierstva a architektúry - Wydział Budownictwa i Architektury, titul: magister inżynier architekt; od roku 1977 Fakulta architektúry - Wydział Architektury, titul: magister inżynier architekt a od roku 1995 titul: inżynier architekt),
– Poznaňskej technickej univerzity, Fakulta architektúry v Poznani (Politechnika Poznańska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: inżynier architektury; inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1955 Inžinierska škola, fakulta architektúry - Szkoła Inżynierska, Wydział Architektury, titul: inżynier architektury; od roku 1978 titul: magister inżynier architekt
a od roku 1999 titul: inżynier architekt),
– Gdanskej technickej univerzity, Fakulta architektúry v Gdansku (Politechnika Gdańska, Wydział Architektury); odborný titul architekta: magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1969 fakulta architektúry - Wydział Architektury, od roku 1969 do roku 1971 Fakulta stavebného inžinierstva
a architektúry - Wydział Budownictwa i Architektury, od roku 1971 do roku 1981 Inštitút architektúry
a urbanistického plánovania - Instytut Architektury i Urbanistyki, od roku 1981 fakulta architektúry – Wydział Architektury),
– Bialystockej technickej univerzity, Fakulty architektúry v Bialystoku (Politechnika Białostocka, Wydział Architektury); odborný titul architekta: magister inżynier architekt (od roku 1975 do roku 1989 Ústav architektúry - Instytut Architektury);
– Lodžskej technickej univerzity, Fakulty stavebného inžinierstva, architektúry a environmentálneho inžinierstva v Lodži (Politechnika Łódzka, Wydział Budownictwa, Architektury i Inżynierii Środowiska); odborný titul architekta: inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1973 do roku 1993 Fakulta stavebného inžinierstva a architektúry - Wydział Budownictwa i Architektury a od roku 1992 Fakulta stavebného inžinierstva, architektúry a environmentálneho inžinierstva – Wydział Budownictwa, Architektury i Inżynierii Środowiska, titul: od roku 1973 do roku 1978 titul: inżynier architekt, od roku 1978 titul: magister inżynier architekt),
– Štetínskej technickej univerzity, Fakulty stavebného inžinierstva a architektúry v Štetíne (Politechnika Szczecińska, Wydział Budownictwa i Architektury); odborný titul architekta: inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1948 do roku 1954 Vysoká inžinierska škola, Fakulta architektúry - Wyższa Szkoła Inżynierska, Wydział Architektury, titul: inżynier architekt, od roku 1970 titul: magister inżynier architekt a od roku 1998 titul: inżynier architekt), všetky tieto diplomy musia byt’ doplnené osvedčením o členstve vydaným príslušnou regionálnou komorou architektov v Pol’sku, ktorým sa udel’uje právo vykonávat’ činnosti v oblasti architektúry v Pol’sku, 2006/2007 Portugal – diplom „diploma do curso especial de arquitectura“, ktorý udelili školy výtvarného umenia v Lisabone a Porte;
– diplom architekta „diploma de arquitecto“, ktorý udelili školy výtvarného umenia v Lisabone a Porte,
– diplom „diploma do curso de arquitectura“, ktorý udelili vyššie školy výtvarného umenia v Lisabone a Porte,
– diplom „diploma de licenciatura em arquitectura“ , ktorý udelila vyššia škola výtvarného umenia v Lisabone,
– diplom „carta de curso de licenciatura em arquitectura“, ktorý udelila Technická univerzita v Lisabone a Univerzita v Porte,
– univerzitný diplom zo stavitel’stva (licenciatura em engenharia civil), ktorý udelil Vyšší technický ústav Technickej univerzity v Lisabone,
– univerzitný diplom zo stavitel’stva (licenciatura em engenharia civil), ktorý udelila Fakulta inžinierstva (de Engenharia) Univerzity v Porte,
– univerzitný diplom zo stavitel’stva (licenciatura em engenharia civil), ktorý udelila Fakulta prírodných vied a technológií Univerzity v Coimbre,
– univerzitný diplom zo stavitel’stva, výroby (licenciatura em engenharia civil, produçăo), ktorý udelila Univerzita v Minho 1987/1988 Slovenija – „univerzitný diplom v architektúre“ („univerzitetni diplomirani inženir arhitekture/univerzitetna diplomirana inženirka arhitekture“), ktorý udelila fakulta architektúry, doplnený právne uznaným osvedčením príslušného orgánu v oblasti architektúry, ktorým sa udel’uje právo vykonávat’ činnosti v oblasti architektúry
– univerzitný diplom, ktorý udelili technické fakulty, ktorým sa udel’uje titul „univerzitetni diplomirani inženir (univ.dipl.inž.)/univerzitetna diplomirana inženirka“ doplnený právne uznaným osvedčením príslušného orgánu v oblasti architektúry, ktorým sa udel’uje právo vykonávat’ činnosti v oblasti architektúry, 2006/2007 Slovensko – diplom v študijnom odbore architektúra a pozemné stavitel’stvo, ktorý udelila Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1950 až 1952 (titul: Ing.)
– diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Fakulta architektúry a pozemného stavitel’stva, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1952 až 1960 (titul: Ing. arch.),
– diplom v študijnom odbore pozemné stavitel’stvo, ktorý udelila Fakulta architektúry a pozemného stavitel’stva, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1952 až 1960 (titul: Ing.)
– diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1961 až 1976 (titul: Ing.),
– diplom v študijnom odbore pozemné stavby, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1961 až 1976 (titul: Ing.)
– diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Fakulta architektúry, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave od roku 1977 (titul: Ing. arch.),
– diplom v študijnom odbore urbanizmus, ktorý udelila Fakulta architektúry, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave od roku 1977 (titul: Ing. arch.),
– diplom v študijnom odbore pozemné stavby, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave v rokoch 1977 až 1997 (titul: Ing.)
– diplom v študijnom odbore architektúra a pozemné stavby, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave od roku 1998 (titul: Ing.)
– diplom v študijnom odbore pozemné stavby — špecializácia: „architektúra“ („pozemné stavby — špecializácia: architektúra“), ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave v rokoch 2000 až 2001 (titul: Ing.)
– diplom v študijnom odbore pozemné stavby a architektúra, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave od roku 2001 (titul: Ing.)
– diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave od roku 1969 (titul: Akad. arch. do roku 1990, Mgr. v rokoch 1990 až 1992, Mgr. arch. v rokoch 1992 až 1996, Mgr. art. od roku 1997),
– diplom v študijnom odbore pozemné stavitel’stvo, ktorý udelila Stavebná fakulta, Technická univerzita v Košiciach v rokoch 1981 až 1991 (titul: Ing.) všetky tieto diplomy musia byt’ doplnené:
– autorizačným osvedčením vydaným Slovenskou komorou architektov v Bratislave bez uvedenia odboru alebo v odbore „pozemné stavby“ alebo územné plánovanie,
– autorizačným osvedčením vydaným Slovenskou komorou stavebných inžinierov v Bratislave v odbore „pozemné stavby“ 2006/2007 Suomi/Finland – diplomy, ktoré udelili katedry architektúry Technologických univerzít a Univerzity v Oulu (arkkitehti/arkitekt),
– diplomy, ktoré udelili Technologické ústavy (rakennusarkkitehti/ byggnadsarkitekt) 1997/1998 Sverige – diplomy, ktoré udelila Škola architektúry Král’ovského technologického ústavu, Chalmerský technologický ústav a Technologický ústav university v Lund (arkitekt, univerzitný diplom z odboru architektúry),
– osvedčenia o členstve v „Svenska Arkitekters Riksförbund“ (SAR), ak sa dané osoby odborne pripravovali v štáte, na ktorý sa vzt’ahuje táto smernica 1997/1998 United Kingdom – kvalifikácie udelené po úspešnom zložení skúšok poriadaných nasledujúcimi inštitúciami:
– Král’ovský ústav britských architektov (Royal Institution of British Architects),
– školy architektúry na univerzitách, technických univerzitách, vysokých školách, akadémiách, technologických a umeleckých školách, ktoré k dňu 10. júnu 1985 uznala Rada pre registráciu architektov Spojeného král’ovstva na účely vpísania do registra (Architect),
– osvedčenie, v ktorom sa uvádza, že držitel’ má nadobudnuté právo používat’ profesijný titul architekta z moci oddielu 6 ods. 1 písm. b), oddielu 6 ods. 1 písm. b) alebo oddielu 6 ods. 1 zákona o registrácii architektov z roku 1931 (Architect),
– osvedčenie, v ktorom sa uvádza, že držitel’ má nadobudnuté právo používat’ profesijný titul architekta z moci oddielu 2 zákona o registrácii architektov z roku 1938 (Architect). 1987/1988
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore