„1e) § 20 a 21 zákona č. 200/2022 Z. z.“.

„(9)
Ministerstvo poskytuje Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky údaje z centrálnej evidencie do informačného systému územného plánovania a výstavby vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel podľa osobitných predpisov.2cbg)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2cbg znie:

„2cbg) Zákon č. 200/2022 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 201/2022 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7a a 7b znejú:

„7a) § 20 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.

7b) § 21 zákona č. 200/2022 Z. z.“.

„(5)
Hlavný banský úrad poskytuje údaje z informačných systémov štátnej banskej správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky do informačného systému územného plánovania a výstavby vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel podľa osobitných predpisov.14)“.

Poznámka po čiarou k odkazu 14 znie:

„14) Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

„13a) Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18o sa vypúšťa.

„j)
obstaráva zadanie a návrh územnoplánovacej dokumentácie obcí a zón, schvaľuje územný plán obce a územný plán zóny vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu s nariadením, ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť, obstaráva a schvaľuje koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce a programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,“.

„(6)
Obec môže pri výkone samosprávy podľa odseku 2 písm. k) postupovať aj tak, že sa v súvislosti s investičnou činnosťou v obci s investorom písomne dohodne, že súčasťou takejto investičnej činnosti bude aj iná činnosť vykonaná celkom alebo v časti na účet investora a v prospech obce a výsledok takejto inej činnosti bude bezodplatne prevedený na obec. V rozsahu, v akom obec postupuje podľa prvej vety, ide o činnosť obce pri výkone samosprávy obce. Ak je inou činnosťou podľa prvej vety zhotovenie stavby,
a)
stavba musí byť umiestnená v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti, v ktorej sa vykonáva investičná činnosť, a musí byť určená na niektorý z účelov, na ktorý možno použiť výnos z miestneho poplatku za rozvoj, a

b)
obec je dotknutým orgánom podľa všeobecného predpisu o výstavbe v rozsahu vydávania záväzného stanoviska k súladu dohody podľa prvej vety v časti zhotovenia stavby s návrhom stavebného zámeru.“.

„c)
schvaľovať územný plán obce a územný plán zóny vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu s nariadením, ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť a schvaľovať koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce,“.

㤠30i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1)
Ustanovenie § 4 ods. 6 písm. b) sa do 31. marca 2025 nepoužije.

(2)
Do 31. marca 2025 je obec dotknutým orgánom vo veci posúdenia súladu dokumentácie navrhovanej stavby s dohodou uzatvorenou v spojení s investičnou činnosťou v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce a vydáva vo veci tohto súladu záväzné stanovisko v konaní o vydanie stavebného povolenia.“.

„b)
zabezpečovať urbanistický rozvoj Bratislavy a v rámci územnoplánovacej činnosti na území Bratislavy zabezpečovať obstarávanie územnoplánovacích podkladov, návrhu územnoplánovacej dokumentácie Bratislavy a schvaľovanie metropolitného územného plánu a územnoplánovacej dokumentácie, o ktorej to určí štatút, vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu so všeobecne záväzným nariadením, ktorým sa vyhlasuje jeho záväzná časť,“.

„p)
vydávať záväzné stanovisko o súlade stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ak ide o iné stavby než jednoduché stavby,“.

„b)
zabezpečovať urbanistický rozvoj mestskej časti a v rámci územnoplánovacej činnosti na území mestskej časti zabezpečovať v nadväznosti na celomestskú územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávanie územnoplánovacích podkladov, návrhu územnoplánovacej dokumentácie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie, o ktorej to určí štatút, vrátane jej zmien a doplnkov, a to spolu so všeobecne záväzným nariadením, ktorým sa vyhlasuje jej záväzná časť,“.

„j)
vydávať záväzné stanovisko o súlade stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ak ide o jednoduché stavby a o stavby v lokalitách, kde tak určí štatút.“.

㤠7c
Spolupráca Bratislavy a mestských častí
(1)
Bratislava a mestské časti si vzájomne poskytujú údaje potrebné pre riadny a efektívny výkon ich úloh. Údaje sa poskytujú bezodplatne, elektronickými prostriedkami, v strojovo spracovateľnej podobe a automatizovaným spôsobom, ak je to možné. Spolu s údajmi sa poskytujú aj metaúdaje k poskytovaným údajom.

(2)
Mestské časti sú povinné Bratislave poskytovať aj údaje
a)
z evidencií vedených v informačných systémoch spravovaných mestskou časťou,

b)
z kolaudačných rozhodnutí, ktoré boli vydané stavebným úradom v danom období,

c)
z inventarizácie majetku Bratislavy v správe mestskej časti, ak takáto inventarizácia bola vykonaná,

d)
o kapacite materských škôl v zriaďovacej pôsobnosti mestských častí spolu s údajmi o demografickej štruktúre detí v materských školách.

(3)
Bratislava a mestská časť upravia písomnou zmluvou konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odsekov 1 a 2.

(4)
Bratislava a mestské časti môžu použiť a spracúvať údaje, ktoré si poskytli, len na účely plnenia svojich úloh.

(5)
Bratislava a mestské časti zverejňujú údaje zo svojej činnosti v štandardoch pre otvorené údaje a ich poskytovanie.2aa)

(6)
Bratislava a mestské časti ako správcovia miestnych komunikácií môžu spolupracovať na základe zmluvy2a) aj na účel zabezpečenia odstraňovania vozidiel podľa osobitného zákona,2b) a to nariadenia odstránenia vozidla, technického výkonu jeho odstránenia a vymáhania nákladov za jeho odstránenie. Zabezpečením odstraňovania vozidiel môžu zmluvné strany poveriť aj inú niektorou z nich alebo nimi spoločne založenú alebo zriadenú právnickú osobu2c) za predpokladu, že v takto poverenej právnickej osobe má jedna zo zmluvných strán výlučnú majetkovú účasť alebo v ktorej majú viaceré zmluvné strany spoločne výlučnú majetkovú účasť.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2aa znie:

„2aa) § 24 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 39 a 40 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení neskorších predpisov.“.

㤠7d
Záväzné stanovisko k stavebnému zámeru
(1)
Návrh stavebného zámeru sa doručuje Bratislave a mestskej časti, na území ktorej sa má nachádzať stavba; ak stavbu tvorí viac stavebných objektov, doručuje sa mestskej časti, na území ktorej sa má nachádzať hlavný stavebný objekt.

(2)
Lehota na doručenie záväzného stanoviska k súladu návrhu stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie je
a)
45 dní, ak ide o jednoduchú stavbu,

b)
75 dní, ak ide o inú stavbu než podľa písmena a) alebo c), a

c)
90 dní, ak ide o vyhradenú stavbu.

(3)
Ak ide o záväzné stanovisko k návrhu stavebného zámeru jednoduchej stavby, Bratislava môže do 15 dní doručiť mestskej časti svoje vyjadrenie. Vyjadrenie obsahuje vždy aj výrokovú časť, ktorá sa navrhuje zapracovať do záväzného stanoviska. Ak mestská časť nesúhlasí s výrokovou časťou vyjadrenia Bratislavy, je pred vydaním záväzného stanoviska povinná vyjadrenie s Bratislavou prerokovať.

(4)
Ak ide o záväzné stanovisko k návrhu stavebného zámeru inej než jednoduchej stavby, mestská časť môže do 30 dní doručiť Bratislave svoje vyjadrenie. Vyjadrenie obsahuje vždy aj výrokovú časť, ktorá sa navrhuje zapracovať do záväzného stanoviska. Ak Bratislava nesúhlasí s výrokovou časťou vyjadrenia mestskej časti, je pred vydaním záväzného stanoviska povinná vyjadrenie s mestskou časťou prerokovať.

(5)
Lehota podľa odsekov 2 až 4 začína plynúť dňom doručenia návrhu stavebného zámeru Bratislave a mestskej časti podľa odseku 1.

(6)
Mestské zastupiteľstvo môže so súhlasom príslušnej mestskej časti v štatúte určiť lokality, kde záväzné stanovisko o súlade stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, aj ak ide o iné než jednoduché stavby, vydáva mestská časť a postupuje sa podľa odseku 3 a § 7a ods. 2 písm. j).“.

㤠14a
Hlavný architekt Bratislavy
(1)
Hlavného architekta Bratislavy (ďalej len „hlavný architekt“) na návrh primátora volí a odvoláva mestské zastupiteľstvo. Funkčné obdobie hlavného architekta je päť rokov. Hlavný architekt je zamestnancom Bratislavy.

(2)
Hlavný architekt
a)
zabezpečuje obstaranie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie Bratislavy,

b)
zabezpečuje spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a ich aktualizácie,

c)
koordinuje územnoplánovaciu činnosť na území Bratislavy,

d)
zabezpečuje vypracovanie záväzného stanoviska Bratislavy z hľadiska súladu so záväznou časťou územného plánu a záväzného stanoviska k návrhu stavebného zámeru,

e)
plní ďalšie úlohy podľa štatútu.

(3)
Hlavný architekt sa môže zúčastňovať zasadnutí mestského zastupiteľstva a mestskej rady s poradným hlasom.

(4)
Na plnení úloh podľa odseku 2 sa podľa pokynov hlavného architekta podieľa magistrát Bratislavy a organizácie na tento účel Bratislavou zriadené.“.

㤠25a
Prístup k údajom
(1)
Na účely riadneho výkonu samosprávy Bratislava zabezpečuje vykonávanie
a)
činností vyplývajúcich z úloh zverených Bratislave vo verejnom záujme,

b)
vedecko-výskumných činností o meste a jeho obyvateľoch,

c)
analytických činností,

d)
plánovacích činností najmä v oblasti územného plánovania a rozvoja Bratislavy.

(2)
Činnosti podľa odseku 1 vykonáva Bratislava v rámci úradnej činnosti a na účely jej riadneho výkonu a z tohto dôvodu je na ich zabezpečenie oprávnená získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a ďalších informačných systémoch, v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.8)

(3)
Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov,9) Bratislava má na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti, automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu.

(4)
Správca alebo prevádzkovateľ registrov, zákonom ustanovených evidencií alebo na základe zákona vedených evidencií a súborov údajov zo zákonom vykonávanej činnosti,10) z ktorých nemožno získať údaje podľa odseku 2 alebo 3 (ďalej len „iný zdroj údajov“), je povinný Bratislave na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne, v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Na štatistické údaje a štatistické informácie, prístup k nim a ich poskytovanie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o štátnej štatistike.

(5)
Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich poskytovania.

(6)
Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť písomnou zmluvou, najmä ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4.

(7)
Údaje podľa odsekov 2 až 4 sa poskytujú tak, aby neumožňovali priamo ani nepriamo identifikovať osobu, ktorej sa týkajú.

(8)
Bratislava je oprávnená poskytnúť údaje podľa odsekov 2 až 4 osobám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak sú zriadené na účely plnenia úloh podľa odseku 1. Údaje poskytnuté podľa odsekov 2 až 4 možno použiť len na účely činností podľa odseku 1 a na účely výkonu samosprávy Bratislavy.

(9)
Ustanoveniami odsekov 2 až 4 nie sú dotknuté povinnosti alebo oprávnenia Bratislavy získavať údaje na účely výkonu verejnej moci, alebo na iné účely, ak tak ustanoví zákon.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 8 až 10 znejú:

„8) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

9) § 10 ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.

10) Napríklad § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe.“.

„(4)
Bratislava a mestská časť môžu v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti11) dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. Odchýlky podľa prvej vety nesmú prekročiť regulatív upravujúci prípustné vonkajšie rozmery o viac než 20 %. V prípade podľa prvej vety musia byť pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti splnené nasledovné podmienky:
a)
návrh dohody musí byť zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia,

b)
dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo alebo miestne zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov a

c)
predchádzajúci písomný súhlas primátora k dohode uzatváranej mestskou časťou a starostu mestskej časti, na území ktorej sa má činnosť vykonať, k dohode uzatváranej Bratislavou.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:

„11) § 4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

㤠31f
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1)
Ustanovenia § 6a ods. 2 písm. p), § 7a ods. 2 písm. j), § 7d a § 14a ods. 2 písm. d) sa do 31. marca 2025 nepoužijú.

(2)
Do 31. marca 2025 je dotknutým orgánom vo veci posúdenia súladu dokumentácie navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, postupuje podľa odsekov 3 až 9 a vo veci tohto súladu záväzné stanovisko pre konanie podľa osobitného predpisu12) vydáva
a)
Bratislava, ak ide o iné stavby než jednoduché stavby,

b)
mestská časť, ak ide o jednoduché stavby a o stavby v lokalitách, kde tak určí štatút.

(3)
Žiadosť o záväzné stanovisko vo veci posúdenia súladu dokumentácie navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie sa doručuje Bratislave a mestskej časti, na území ktorej sa má nachádzať stavba; ak stavbu tvorí viac stavebných objektov, doručuje sa mestskej časti, na území ktorej sa má nachádzať hlavná stavba.

(4)
Lehota na vydanie záväzného stanoviska vo veci posúdenia súladu dokumentácie navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie je
a)
45 dní, ak ide o jednoduchú stavbu,

b)
75 dní, ak ide o inú stavbu než podľa písmena a) alebo písmena c), a

c)
90 dní, ak ide o stavbu dopravnej infraštruktúry, stavbu technickej infraštruktúry, stavbu jadrových zariadení, stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a stavbu významnej investície.

(5)
Ak ide o záväzné stanovisko vo veci posúdenia súladu dokumentácie navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vydáva mestská časť, Bratislava môže do 15 dní doručiť mestskej časti svoje vyjadrenie. Vyjadrenie obsahuje vždy aj výrokovú časť, ktorá sa navrhuje zapracovať do záväzného stanoviska. Ak mestská časť nesúhlasí s výrokovou časťou vyjadrenia Bratislavy, je pred vydaním záväzného stanoviska povinná vyjadrenie s Bratislavou prerokovať.

(6)
Ak ide o záväzné stanovisko vo veci posúdenia súladu dokumentácie navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vydáva Bratislava, mestská časť môže do 30 dní doručiť Bratislave svoje vyjadrenie. Vyjadrenie obsahuje vždy aj výrokovú časť, ktorá sa navrhuje zapracovať do záväzného stanoviska. Ak Bratislava nesúhlasí s výrokovou časťou vyjadrenia mestskej časti, je pred vydaním záväzného stanoviska povinná vyjadrenie s mestskou časťou prerokovať.

(7)
Lehota podľa odsekov 4 až 6 začína plynúť dňom doručenia žiadosti o záväzné stanovisko vo veci posúdenia súladu dokumentácie navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie Bratislave a mestskej časti.

(8)
Mestské zastupiteľstvo môže so súhlasom príslušnej mestskej časti v štatúte určiť lokality, v ktorých záväzné stanovisko vo veci posúdenia súladu dokumentácie navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, aj ak ide o iné než jednoduché stavby, vydáva mestská časť.

(9)
Vypracovanie záväzného stanoviska Bratislavy vo veci posúdenia súladu dokumentácie navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie zabezpečuje hlavný architekt.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:

„12) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.“.

„(3)
Výsledok referenda mesta nahrádza rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ak sa ho zúčastnil aspoň taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do mestského zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda mesta a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda mesta.

(4)
Nemožno vyhlásiť referendum mesta o rozpočte mesta.“.

„(3)
Výsledok referenda mestskej časti nahrádza rozhodnutie miestneho zastupiteľstva, ak sa ho zúčastnil aspoň taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do príslušného miestneho zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda mestskej časti a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda mestskej časti.

(4)
Nemožno vyhlásiť referendum mestskej časti o rozpočte mestskej časti.“.

„e)
schvaľovať metropolitný územný plán2ac) a územný plán zóny2ad) vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu s nariadením mesta, ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť, a schvaľovať koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života mesta,“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2ac a 2ad znejú:

„2ac) § 22 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.

2ad) § 23 zákona č. 200/2022 Z. z.“.

㤠20a
Spolupráca mesta a mestských častí
(1)
Mesto a mestské časti si vzájomne poskytujú údaje potrebné pre riadny a efektívny výkon ich úloh. Údaje sa poskytujú bezodplatne, elektronickými prostriedkami, v strojovo spracovateľnej podobe a automatizovaným spôsobom, ak je to možné. Spolu s údajmi sa poskytujú aj metaúdaje k poskytovaným údajom.

(2)
Mestské časti sú povinné mestu poskytovať aj údaje
a)
z evidencií vedených v informačných systémoch spravovaných mestskou časťou,

b)
z kolaudačných rozhodnutí, ktoré boli vydané stavebným úradom v danom období,

c)
z inventarizácie majetku mesta v správe mestskej časti, ak takáto inventarizácia bola vykonaná,

d)
o kapacite materských škôl v zriaďovacej pôsobnosti mestských častí spolu s údajmi o demografickej štruktúre detí v materských školách.

(3)
Mesto a mestská časť upravia písomnou zmluvou konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odsekov 1 a 2.

(4)
Mesto a mestské časti môžu použiť a spracúvať údaje, ktoré si poskytli, len na účely plnenia svojich úloh.

(5)
Mesto a mestské časti zverejňujú údaje zo svojej činnosti v štandardoch pre otvorené údaje a ich poskytovanie.6d)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6d znie:

„6d) § 24 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 39 a 40 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení neskorších predpisov.“.

„(3)
Mesto môže v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste6e) dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. Odchýlky podľa prvej vety nesmú prekročiť regulatív upravujúci prípustné vonkajšie rozmery o viac než 20 %. V prípade podľa prvej vety musia byť pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste splnené nasledovné podmienky:
a)
návrh dohody musí byť zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia a

b)
dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6e znie:

„6e) § 4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

㤠21b
Prístup k údajom
(1)
Na účely riadneho výkonu samosprávy mesto zabezpečuje vykonávanie
a)
činností vyplývajúcich z úloh zverených mestu vo verejnom záujme,

b)
analytických činností,

c)
plánovacích činností najmä v oblasti územného plánovania a rozvoja mesta.

(2)
Činnosti podľa odseku 1 vykonáva mesto v rámci úradnej činnosti a na účely jej riadneho výkonu a z tohto dôvodu je na ich zabezpečenie oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a ďalších informačných systémoch, v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.6f)

(3)
Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov,6g) mesto má na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti, automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu.

(4)
Správca alebo prevádzkovateľ registrov, zákonom ustanovených evidencií alebo na základe zákona vedených evidencií a súborov údajov zo zákonom vykonávanej činnosti,6h) z ktorých nemožno získať údaje podľa odseku 2 alebo 3 (ďalej len „iný zdroj údajov“), je povinný mestu na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne, v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Na štatistické údaje a štatistické informácie, prístup k nim a ich poskytovanie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o štátnej štatistike.

(5)
Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich poskytovania.

(6)
Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť písomnou zmluvou, najmä ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4.

(7)
Údaje podľa odsekov 2 až 4 sa poskytujú tak, aby neumožňovali priamo ani nepriamo identifikovať osobu, ktorej sa týkajú.

(8)
Mesto je oprávnené poskytnúť údaje podľa odsekov 2 až 4 osobám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak sú zriadené na účely plnenia úloh podľa odseku 1. Údaje poskytnuté podľa odsekov 2 až 4 možno použiť len na účely činností podľa odseku 1 a na účely výkonu samosprávy mesta.

(9)
Ustanoveniami odsekov 2 až 4 nie sú dotknuté povinnosti alebo oprávnenia mesta získavať údaje na účely výkonu verejnej moci, alebo na iné účely, ak tak ustanoví zákon.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 6f až 6h znejú:

„6f) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

6g) § 10 ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.

6h) Napríklad § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe.“.

„10b) Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10e znie:

„10e) § 5 písm. w) zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.“.

„(2)
Budúci účel využitia pozemkov v navrhovanom obvode projektu pozemkových úprav musí byť v súlade s platným územným plánom obce.6af) Ak sa navrhovaný obvod projektu pozemkových úprav nachádza na území obce, ktorá nemá a nie je povinná mať územný plán obce do dátumu podľa osobitného predpisu,6afa) budúci účel využitia pozemkov v navrhovanom obvode projektu pozemkových úprav musí byť odsúhlasený uznesením obecného zastupiteľstva a žiadateľ je povinný predložiť súhlas dotknutého orgánu podľa osobitného predpisu.6ac)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6af znie:

„6af) § 22 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6f sa vypúšťa.

„23e) § 18 zákona č. 200/2022 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23f znie:

„23f) § 5 písm. w) zákona č. 200/2022 Z. z.“.

„§ 13 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.“.

„(2)
Architekti a inžinieri sú povinní pri vykonávaní povolania dbať na to, aby vytvorené diela nepoškodzovali ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonmi.“.

„(1)
Architekt alebo inžinier môže poskytovať služby sám alebo spoločne s inými architektmi alebo inžiniermi. Architekti alebo inžinieri môžu na vykonávanie povolania založiť obchodnú spoločnosť za podmienok podľa § 14c. Architekt a inžinier oznámi začatie spoločného poskytovania služieb a založenie obchodnej spoločnosti komore bezodkladne.“.

㤠14c
Obchodné spoločnosti
(1)
Autorizované osoby alebo registrované osoby podľa tohto zákona môžu na účel výkonu povolania založiť obchodnú spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie služieb v regulovaných povolaniach podľa tohto zákona, a vykonávať povolanie prostredníctvom tejto právnickej osoby, ak sú v nej väčšinovými spoločníkmi alebo akcionármi. Autorizované osoby a registrované osoby, ktoré sú spoločníkmi alebo akcionármi obchodných spoločností podľa prvej vety, vykonávajú povolanie v mene spoločnosti a na jej účet a na tieto obchodné spoločnosti sa primerane vzťahujú ustanovenia § 6 až 10 a § 12.

(2)
Iná obchodná spoločnosť než podľa odseku 1 môže mať zapísané v predmete svojej činnosti poskytovanie služieb v regulovaných povolaniach podľa tohto zákona, ak zamestnáva ako odborného garanta osobu autorizovanú alebo osobu registrovanú na ich výkon podľa tohto zákona a ak tieto služby poskytuje prostredníctvom takejto osoby alebo pod jej osobným odborným dohľadom. Ak obchodná spoločnosť podľa prvej vety prestane spĺňať podmienku zamestnávania autorizovanej osoby alebo registrovanej osoby ako odborného garanta a tento stav trvá viac než tri mesiace, nesmie mať v predmete svojej činnosti zapísané poskytovanie služieb v regulovaných povolaniach podľa tohto zákona.

(3)
Podkladom pre zápis predmetu činnosti obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 do obchodného registra je autorizačné osvedčenie podľa § 19 alebo registračné osvedčenie podľa § 19a vydané spoločníkovi alebo akcionárovi. Podkladom na zápis predmetu činnosti obchodnej spoločnosti podľa odseku 2 do obchodného registra a na overenie splnenia podmienky podľa odseku 2 je autorizačné osvedčenie podľa § 19 alebo registračné osvedčenie podľa § 19a vydané odbornému garantovi.

(4)
Autorizovaná osoba a registrovaná osoba, ktoré sú odborným garantom v obchodnej spoločnosti podľa odseku 2, sú povinné oznámiť komore začatie a skončenia právneho vzťahu s obchodnou spoločnosťou, predmetom ktorého je výkon činnosti odborného garanta, a to bezodkladne po tom, ako táto skutočnosť nastane.

(5)
Ak komora zistí, že právnická osoba má zapísané v predmete svojej činnosti poskytovanie služieb v regulovaných povolaniach podľa tohto zákona a komora neeviduje autorizovanú osobu alebo registrovanú osobu, ktorá v tejto obchodnej spoločnosti vykonáva činnosť odborného garanta, na strane komory vzniká právny záujem na zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným právnym stavom a na správnosti zapísaných údajov a je oprávnená podať návrh na začatie konania o zrušenie zápisu údajov alebo konania o zosúladenie údajov podľa Civilného mimosporového poriadku.

(6)
Ak výkonom činnosti odborného garanta vznikne škoda, za ktorú zodpovedá odborný garant, spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá za túto škodu aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu a nadriadený tohto odborného garanta, ak
a)
škoda vznikla v dôsledku splnenia ich pokynu, preukázateľne vydaného odbornému garantovi a súčasne

b)
bol odborným garantom preukázateľne upozornený na rozpor pokynu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodnutiami orgánu verejnej moci, technickými normami alebo inak uloženými povinnosťami viažucimi sa na danú činnosť.

(7)
Zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov, predpisov trestného práva, zodpovednosť za priestupky a iné správne delikty a ani zodpovednosť podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov nie je ustanovením odseku 6 dotknutá.“.

„6.
ovláda štátny jazyk v rozsahu nevyhnutne potrebnom na výkon príslušného regulovaného povolania.“.

„(4)
Komora môže v nevyhnutnom rozsahu preskúmať odbornú kvalifikáciu uchádzača pred prvým poskytnutím služby v Slovenskej republike, len ak existuje podstatný rozdiel medzi odbornou kvalifikáciou uchádzača a odbornou prípravou v Slovenskej republike a na účel zabránenia závažnému poškodeniu zdravia alebo závažnému narušeniu bezpečnosti príjemcu služieb z dôvodu nedostatočnej odbornej kvalifikácie uchádzača; to neplatí, ak ide o regulované povolania, na ktoré sa vzťahuje systém automatického uznávania odbornej kvalifikácie.“.

Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 9.

„(2)
Bezúhonnosť sa na účely podľa § 15 ods. 1, § 15a ods. 1 a § 31 ods. 6 preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ak sa v členskom štáte nevydávajú výpisy z registra trestov, možno bezúhonnosť preukazovať iným rovnocenným dokumentom vydávaným členským štátom alebo čestným vyhlásením uchádzača podľa práva členského štátu.“.

㤠15d
Pozastavenie činnosti autorizovanej osoby
Komora pozastaví výkon činnosti autorizovanej osobe, ktorá o pozastavenie činnosti písomne požiada.“.

„(1)
Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a automaticky uzná doklad o vzdelaní ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 41c.“.

„(13)
Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a môže uznať aj iný doklad o vzdelaní, než je uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 41c, ak uchádzač kvalitou svojej práce dostatočne preukázal tvorivé schopnosti a potrebnú technickú spôsobilosť.“.

Doterajšie odseky 13 až 15 sa označujú ako odseky 14 až 16.

„(14)
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) na základe návrhu Slovenskej komory architektov aktualizuje zoznam dokladov o vzdelaní ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 41c a v prípadoch ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi oznamuje zmeny Európskej komisii a členským štátom.

(15)
Komora môže v odôvodnených prípadoch uznať aj vzdelanie v inom študijnom odbore.

(16)
Komora môže vo výnimočných prípadoch podložených najmä úspešnou odbornou činnosťou uchádzačov povoliť výnimku z predpísaného vzdelania.“.

„j)
registračné číslo,

k)
rozsah oprávnenia, kategória alebo špecializácia udelené komorou,

l)
doba pozastavenia oprávnenia poskytovať služby.“.

„i)
rozsah oprávnenia, kategória alebo špecializácia udelené komorou.“.

„4.
zoznam architektov spoločne poskytujúcich služby podľa § 9 ods. 1 a zoznam obchodných spoločností podľa § 14c ods. 1, ktorých spoločníkom alebo akcionárom je architekt, a podľa § 14c ods. 2, v ktorých architekt vykonáva činnosť odborného garanta,“.

„c)
zoznam inžinierov spoločne poskytujúcich služby podľa § 9 ods. 1 a zoznam obchodných spoločností podľa § 14c ods. 1, ktorých spoločníkom alebo akcionárom je inžinier, a podľa § 14c ods. 2, v ktorých inžinier vykonáva činnosť odborného garanta,“.

Doterajšie písmená c) až o) sa označujú ako písmená d) až p).

„f)
dozornú radu.“.

„(2)
Podrobnosti o činnosti
a)
regionálneho združenia komory určí štatút regionálneho združenia,

b)
orgánov podľa odseku 1 písm. c), d), e) a f) určí štatút komory.“.

„a)
volí a odvoláva na štvorročné obdobie predsedu a podpredsedov komory, členov predstavenstva, autorizačnej komisie, disciplinárnej komisie a dozornej rady,“.

„d)
úhrady za správne úkony,

e)
náhrady trov konaní,

f)
príjmy z vlastnej vzdelávacej a vydavateľskej činnosti,“.

Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená h) až i).

Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b).

„(9)
Doručovanie písomností, ktoré nemajú charakter dôležitých písomností podľa odseku 2, je možné zasielať do elektronickej schránky adresáta. V prípade pochybností môže o charaktere dôležitej písomnosti rozhodnúť valné zhromaždenie komory.“.

㤠41c
Splnomocňovacie ustanovenie
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví podrobnosti o dokladoch o vzdelaní, ktoré Slovenská komora architektov automaticky uzná na účely autorizácie architekta, krajinného architekta alebo územného plánovača podľa § 15, a na účely hosťovania hosťujúceho architekta, hosťujúceho krajinného architekta alebo hosťujúceho územného plánovača podľa § 15a.“.

„(3)
Preukazy a pečiatky o odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho alebo stavebný dozor vydané podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov strácajú platnosť 30. júna 2024.“.

„Predmet a rozsah úpravy
§ 1
(1)
Tento zákon upravuje
a)
vlastníctvo bytov a nebytových priestorov,

b)
správu bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku,

c)
práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

d)
spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku.

(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
byty osobitného určenia1) okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt,1a)

b)
byty v domoch osobitného určenia,2)

c)
rodinné domy,3) ktoré majú len jeden byt.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

„3) § 43b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.

㤠2
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
domom bytový dom alebo nebytový dom,

b)
bytovým domom budova, v ktorej
1.
je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie,

2.
sú byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a

3.
sú spoločné časti a spoločné zariadenia súčasne v podielovom spoluvlastníctve týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

c)
nebytovým domom budova, v ktorej
1.
je menej ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie,

2.
sú byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a

3.
sú spoločné časti a spoločné zariadenia súčasne v podielovom spoluvlastníctve týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

d)
bytom miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú kolaudačným osvedčením stavebného úradu určené na bývanie ako samostatná bytová jednotka,

e)
nebytovým priestorom miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú kolaudačným osvedčením stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu,

f)
podlahovou plochou plocha všetkých miestností bytu alebo nebytového priestoru bez plochy balkónu, lodžie a terasy, okrem terasy, ktorá nie je spoločnou časťou domu; do podlahovej plochy bytu sa započítava aj plocha miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu,5)

g)
spoločnou časťou domu časť domu nevyhnutná na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strecha, chodba, obvodové múry, priečelie, vchody, schodištia, terasa, podkrovie, povala, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie, ako aj miestnosť domu, ktorá je určená na spoločné užívanie a umiestnenie technologických zariadení, najmä práčovne, kotolne, sušiarne alebo kočikárne,

h)
spoločným zariadením domu technologické zariadenie, ktoré je určené na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto domu, a to aj keď je umiestnené mimo domu, najmä výťah, zariadenie na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody, vzduchotechnika, spoločné elektrické a telekomunikačné rozvody, bleskozvod, komín, vodovodná prípojka, teplonosná prípojka, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, plynová prípojka a telekomunikačná prípojka,

i)
príslušenstvom domu stavby umiestnené na priľahlom pozemku, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, pričom nie sú stavebnou súčasťou domu, najmä prístrešky, kôlne, altány,

j)
priľahlým pozemkom oplotený pozemok susediaci s domom, ktorý slúži výlučne tomuto domu,

k)
prevádzkou činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie; za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu,5a)

l)
údržbou činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva domu, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou,

m)
opravou odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva domu z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho stavu alebo prevádzkyschopného stavu,

n)
rekonštrukciou zásahy do spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva domu, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch,

o)
modernizáciou obnova, zlepšenie alebo rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva domu,

p)
garážou v dome nebytový priestor v dome, ktorý je kolaudačným osvedčením stavebného úradu určený na odstavenie a parkovanie vozidiel,

q)
garážovým stojiskom plošne vymedzená časť garáže v dome,

r)
skladovým priestorom časť nebytového priestoru v dome určeného kolaudačným osvedčením stavebného úradu na skladovanie, ktorá je fyzicky oddelená od ostatných častí tohto nebytového priestoru, ak nejde o príslušenstvo bytu,5)

s)
domovým poriadkom súbor pravidiel a zásad dodržiavania dobrých mravov pri výkone práv a povinností vlastníkov a nájomcov bytov a nebytových priestorov v dome, osôb, ktoré žijú s uvedenými osobami v spoločnej domácnosti, ako aj osôb, ktoré sa zdržiavajú v dome, pri užívaní spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a priľahlého pozemku schválený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

(2)
Garážové stojisko nie je samostatným nebytovým priestorom.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

„5a) Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

a)

rodinné domy,

b)

domy, v ktorých sú všetky byty a všetky nebytové priestory vo vlastníctve toho istého vlastníka; povinnosť správy vznikne, ak aspoň jeden byt alebo jeden nebytový priestor nadobudne iný vlastník.“.

„(1)
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na nebytové domy okrem § 29 a § 29a ods. 1; na správcu nebytových domov sa nevzťahuje osobitný predpis.12ca)“.

㤠32j
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2024
Na účely § 2 ods. 1 písm. d), e), p) a r) sa do 31. marca 2025 kolaudačným osvedčením rozumie kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu.“.

„(2)
Funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva
a)
ústredný orgán štátnej správy alebo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, na ktorých rozpočet je zapojený správca, vrátane správcu, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity,

b)
ministerstvo financií v ostatných prípadoch.“.

„(2)
Okresný úrad je dotknutým orgánom16b)
a)
pri prerokúvaní územných plánov obcí a zón,

b)
v územnom konaní,

c)
v stavebnom konaní a v kolaudačnom konaní, ak ide o zariadenie civilnej ochrany.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 16b znie:

„16b) § 15 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.
§ 140a ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.“.

„39) Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

„(10)
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky zabezpečuje tvorbu, aktualizáciu a vydávanie tematického digitálneho obrazu Slovenskej republiky s tematickým obsahom pre územné plánovanie a výstavbu.“.

„(3)
Ak osoba, ktorá vykonáva geodetické a kartografické činnosti na účely územného plánovania a na účely výstavby, používa údaje, ktoré sú obsiahnuté v digitálnom obraze Slovenskej republiky, používa ich v podobe a hodnotách, ktorá je zhodná s podobou a hodnotou údaja v digitálnom obraze Slovenskej republiky, a to v rozsahu, v ktorom sa považuje za úplný a zodpovedajúci skutočnosti.1aa)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:

„1aa) § 25 ods. 4 až 6 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 sa vypúšťa.

„h)
letiskom územne vymedzená plocha alebo určená plocha na konštrukcii trvalo alebo dočasne určená na vzlety a pristátia príslušnej kategórie lietadiel alebo bezpilotných leteckých systémov a s tým súvisiace činnosti, na ktorej sú umiestnené letiskové stavby, letecké pozemné zariadenia a ďalšie objekty slúžiace leteckej prevádzke a ktorá spĺňa požiadavky podľa leteckých predpisov alebo osobitných predpisov;1ab) na účely tohto zákona sa za letisko považuje aj heliport,

i)
leteckým pozemným zariadením komponenty, systémy a pozemné technické zariadenia a ich programové prostriedky, ktoré majú vplyv na bezpečnosť letovej prevádzky a sú určené na poskytovanie leteckých navigačných služieb, riadenie vzdušného priestoru alebo na riadenie toku letovej prevádzky, a svetlá a svetelné návestidlá, ktoré majú vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky,“.

„p)
letiskovou stavbou
1.
pohybová plocha, vrátane jej pásov, odpútacia a dosadacia plocha a plocha konečného priblíženia a vzletu, určená na vzlet, pristátie, rolovanie a státie príslušnej kategórie lietadiel,

2.
stavba slúžiaca k zaisteniu leteckej prevádzky na letisku alebo osobitnom letisku, ktorá nie je stavbou pre letecké pozemné zariadenie,

3.
stavba priamo súvisiaca s prevádzkou letiska alebo osobitného letiska, najmä odbavovacia budova, hangár, sklad pohonných látok, administratívne priestory prevádzkovateľa letiska alebo držiteľa rozhodnutia podľa § 33 ods. 2, objekt na zaistenie protipožiarnej ochrany a biologickej ochrany letiska alebo osobitného letiska a bezpečnostné oplotenie,

q)
stavbou pre letecké pozemné zariadenie stavba, ktorej účelom je prevádzkovanie leteckého pozemného zariadenia,

r)
súčasťou letiskovej stavby alebo stavby pre letecké pozemné zariadenie súvisiace podzemné priestory, nadzemné konštrukcie, prípojky a technické, technologické a prevádzkové vybavenie, bez ktorých by letisková stavba alebo stavba pre letecké pozemné zariadenie nebola kompletná alebo spôsobilá prevádzky,

s)
vlastníkom letiska alebo osobitného letiska osoba, ktorá preukáže, že je vlastníkom aspoň pohybovej plochy a jej pásov alebo vlastníkom aspoň odpútacej a dosadacej plochy a plochy konečného priblíženia a vzletu,

t)
priestorom mimo ochranných pásem priestor za hranicou určeného ochranného pásma a priestor v plošnom priemete ochranného pásma nachádzajúci sa pod priestorom určeného ochranného pásma s výškovým obmedzením,

u)
leteckým predpisom sú štandardy, odporúčania a postupy medzinárodných organizácií v civilnom letectve,1ja) ktoré Slovenská republika prijala spôsobom podľa § 56.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1ja znie:

„1ja) Napríklad Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 196/1995 Z. z.), Medzinárodný dohovor EUROCONTROL týkajúci sa spolupráce v záujme bezpečnosti letovej prevádzky, zmenený a doplnený Dodatkovým protokolom prijatým v Bruseli 6. júla 1970, Protokolom prijatým v Bruseli 21. novembra 1978 a Protokolom prijatým v Bruseli 12. februára 1981 (Medzinárodný dohovor EUROCONTROL týkajúci sa spolupráce v záujme bezpečnosti letovej prevádzky, zmenený a doplnený v Bruseli v roku 1981) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 84/2000 Z. z.).“.

㤠27
Zriaďovanie alebo zrušenie civilných letísk
(1)
Zriadiť alebo zrušiť civilné letisko možno len so súhlasom, ktorý na základe žiadosti vydáva ministerstvo po vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí a na základe záväzného stanoviska Dopravného úradu. Bez súhlasu vydaného podľa prvej vety nie je možné začať konanie vo výstavbe.

(2)
Ministerstvo môže udeliť súhlas podľa odseku 1 so zrušením civilného letiska na žiadosť vlastníka civilného letiska, prevádzkovateľa civilného letiska alebo vlastníka pozemku, na ktorom sa civilné letisko nachádza.“.

㤠28
Špeciálny stavebný úrad a dotknutý orgán
(1)
Dopravný úrad je špeciálnym stavebným úradom6) pre stavby v územných obvodoch letísk, stavby letísk a stavby pre letecké pozemné zariadenia.

(2)
Dopravný úrad ako špeciálny stavebný úrad vydá kolaudačné rozhodnutie pre
a)
stavbu letiska, ak je vydané povolenie na prevádzkovanie letiska,

b)
stavbu pre letecké pozemné zariadenie, ak je vydané povolenie na prevádzkovanie leteckého pozemného zariadenia.

(3)
Dopravný úrad je dotknutým orgánom štátnej správy a záujmy civilného letectva uplatňuje formou záväzného stanoviska
a)
v územnom konaní o umiestnení stavby, ak ide o
1.
letiskové stavby,

2.
stavby pre letecké pozemné zariadenia,

3.
stavby v plošnom priemete ochranných pásem letísk, ochranných pásem leteckých pozemných zariadení a ochranných pásem osobitných letísk, ktorých realizáciou by mohli byť porušené zákazy alebo obmedzenia určené rozhodnutím o určení alebo zmene ochranných pásem,

4.
stavby mimo ochranných pásem letísk, ochranných pásem leteckých pozemných zariadení alebo ochranných pásem osobitných letísk, ktoré by svojimi vlastnosťami mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, ak ide o stavby podľa § 30 ods. 1,

b)
v územnom konaní o využití územia pri
1.
letiskách s trávnatým povrchom,

2.
osobitných letiskách s trávnatým povrchom,

3.
rozhodovaní o využívaní územia v plošnom priemete ochranných pásem letísk, ochranných pásem leteckých pozemných zariadení alebo ochranných pásem osobitných letísk, pri ktorom by mohli byť porušené zákazy alebo obmedzenia určené rozhodnutím o určení ochranných pásem,

c)
v stavebnom konaní, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene stavby, v konaní o odstránenie stavby alebo pri povoľovaní stavieb, ak ide o
1.
letiskové stavby,

2.
stavby pre letecké pozemné zariadenia,

3.
stavby alebo činnosti v plošnom priemete ochranných pásem letísk, ochranných pásem leteckých pozemných zariadení alebo ochranných pásem osobitných letísk, ktorých realizáciou by mohli byť porušené zákazy alebo obmedzenia určené rozhodnutím o určení ochranných pásem,

4.
stavby alebo činnosti mimo ochranných pásem letísk, ochranných pásem leteckých pozemných zariadení alebo ochranných pásem osobitných letísk, ktoré by svojimi vlastnosťami mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, ak ide o stavby alebo činnosti podľa § 30 ods. 1,

d)
v konaní o vydanie povolenia na predčasné užívanie
1.
letiskovej stavby,

2.
stavby pre letecké pozemné zariadenia.


(4)
Záväzné stanovisko Dopravného úradu podľa odseku 3 stráca platnosť, ak sa v lehote dvoch rokov odo dňa jeho vydania nezačne konanie, na účely ktorého bolo takéto záväzné stanovisko vydané.

(5)
Dopravný úrad je dotknutým orgánom štátnej správy a záujmy civilného letectva uplatňuje formou
a)
stanoviska pri prerokúvaní
1.
návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov,

2.
územnoplánovacích podkladov vrátane ich zmien a doplnkov,

b)
súhlasu
1.
pred vykonaním ohlásenia stavby alebo činnosti podľa osobitného predpisu6a) v plošnom priemete ochranných pásem letísk, ochranných pásem leteckých pozemných zariadení alebo ochranných pásem osobitných letísk, ktorých realizáciou by mohli byť porušené zákazy alebo obmedzenia určené rozhodnutím o určení ochranných pásem,

2.
pred vykonaním ohlásenia stavby alebo činnosti podľa osobitného predpisu6a) mimo ochranných pásem letísk, ochranných pásem leteckých pozemných zariadení alebo ochranných pásem osobitných letísk, ktoré by svojimi vlastnosťami mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, ak ide o stavby alebo činnosti podľa § 30 ods. 1,

c)
stanoviska pri vydaní súhlasu so skúšobnou prevádzkou letiskovej stavby alebo so skúšobnou prevádzkou stavby pre letecké pozemné zariadenia podľa osobitného predpisu,6b)

d)
stanoviska, záväzného stanoviska alebo súhlasu v konaní podľa osobitného predpisu.6c)

(6)
Ak ide o stavbu alebo vykonávanie činností podľa § 30 ods. 1, je súhlas Dopravného úradu vydaný podľa § 30 ods. 1 a 2
a)
súčasťou záväzného stanoviska podľa odseku 3 písm. c) štvrtého bodu alebo

b)
súčasťou súhlasu podľa odseku 5 písm. b) druhého bodu.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 6a až 6c znejú:

„6a) § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

6b) § 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

6c) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 452/2021 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„(2)
Určenie ochranných pásem je podmienkou na vydanie a zachovanie platnosti povolenia na prevádzkovanie verejného letiska a povolenia na prevádzkovanie určeného leteckého pozemného zariadenia. Náklady na určenie ochranných pásem znáša vlastník letiska alebo určeného leteckého pozemného zariadenia alebo prevádzkovateľ letiska alebo určeného leteckého pozemného zariadenia.

(3)
Ochranné pásma letiska alebo určeného leteckého pozemného zariadenia určuje, mení a zrušuje podľa § 29a a 29b Dopravný úrad.

(4)
Na umiestnenie zariadenia nestavebnej povahy alebo na výkon iných činností v ochranných pásmach je potrebný súhlas, ktorý vydáva Dopravný úrad na základe žiadosti, ak v § 29a ods. 10 nie je ustanovené inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7 sa vypúšťa.

Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 5.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7a sa vypúšťa.

„(5)
Druhy ochranných pásem, ich tvary a rozmery, podrobnosti o zákaze a obmedzeniach v ochranných pásmach, určené letecké pozemné zariadenia podľa odseku 2, náležitosti návrhu na vydanie rozhodnutia o určení, zmene alebo zrušení ochranných pásem a dokumentácie podľa § 29a ods. 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

㤠29a
Konanie o určenie alebo zmenu ochranných pásem
(1)
Konanie o určenie ochranných pásem sa začína na návrh navrhovateľa, ktorým je
a)
osoba, ktorá je vlastníkom pozemkov alebo má iné práva k pozemkom, ktoré ju oprávňujú zriadiť na nich letisko podľa predpisov platných ku dňu začatia konania o určenie ochranného pásma,

b)
vlastník letiska,

c)
osoba, ktorá preukáže splnenie podmienky podľa § 32 ods. 3,

d)
prevádzkovateľ letiska,

e)
osoba, ktorá je vlastníkom pozemkov alebo má iné práva k pozemkom, ktoré ju oprávňujú zriadiť na nich stavbu pre určené letecké pozemné zariadenie podľa predpisov platných ku dňu začatia konania o určenie ochranných pásem,

f)
vlastník určeného leteckého pozemného zariadenia alebo

g)
prevádzkovateľ určeného leteckého pozemného zariadenia.

(2)
Konanie o zmene ochranných pásem letiska s platným povolením na prevádzkovanie alebo o zmene ochranných pásem určeného leteckého pozemného zariadenia s platným povolením na prevádzkovanie sa začína na návrh navrhovateľa, ktorým je
a)
vlastník letiska,

b)
prevádzkovateľ letiska,

c)
vlastník určeného leteckého pozemného zariadenia,

d)
prevádzkovateľ určeného leteckého pozemného zariadenia.

(3)
Konanie o zmene ochranných pásem letiska, ktoré nemá platné povolenie na prevádzkovanie, alebo o zmene ochranných pásem určeného leteckého pozemného zariadenia, ktoré nemá platné povolenie na prevádzkovanie, začína na návrh osoby podľa odseku 1 písm. a) až c), e) a f).

(4)
Návrh na určenie alebo zmenu ochranných pásem sa predkladá s dokumentáciou spracovanou odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu.6a) Náklady na vypracovanie dokumentácie ochranných pásem znáša navrhovateľ. V návrhu na určenie alebo zmenu ochranných pásem navrhovateľ uvedie zoznam osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

(5)
Účastníkom konania je vždy aj obec, do ktorej katastrálneho územia ochranné pásma zasahujú ich plošným priemetom. Účastníkmi konania nie sú nájomcovia pozemkov, bytov a nebytových priestorov.

(6)
Ak navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť, Dopravný úrad konanie zastaví; súhlas ostatných účastníkov konania sa nevyžaduje. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nemožno podať rozklad.

(7)
Dopravný úrad upovedomí o začatí konania účastníkov konania a správny orgán chrániaci verejný záujem, ktorý môže byť navrhovaným ochranným pásmom dotknutý,6b) a určí lehotu, v ktorej môžu účastníci konania uplatniť návrhy, pripomienky alebo námietky a upozorní ich, že na neskôr podané návrhy, pripomienky alebo námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako desať pracovných dní.

(8)
Orgány podľa odseku 7 uplatnia svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje návrhy, pripomienky alebo námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov podľa odseku 7 potrebuje na posúdenie návrhu ochranných pásem dlhší čas, Dopravný úrad na jeho žiadosť predĺži lehotu pred jej uplynutím. Ak orgán podľa odseku 7 v určenej lehote neuplatní svoje stanovisko k návrhu ochranných pásem, má sa za to, že s návrhom ochranných pásem z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

(9)
Dopravný úrad môže na návrh osoby podľa odseku 2 alebo odseku 3 zmeniť rozhodnutie o určení ochranných pásem, ktoré je právoplatné; zmenu vykoná tak, že právoplatné rozhodnutie o určení ochranných pásem nahradí novým rozhodnutím o určení ochranných pásem. Ak návrh podľa odseku 2 podáva prevádzkovateľ letiska alebo určeného leteckého pozemného zariadenia, ochranné pásma možno zmeniť len so súhlasom vlastníka letiska alebo určeného leteckého pozemného zariadenia.

(10)
Rozhodnutím o určení ochranných pásem sa určujú najmä ich druhy a rozmery, spôsoby ochrany, zákaz, obmedzenie alebo podmienky zhotovovania, umiestňovania alebo užívania stavby, konštrukcie alebo zariadenia nestavebnej povahy, výsadby, skládky alebo pestovania porastov a vykonávania iných činností, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky alebo ovplyvniť správnu činnosť leteckého pozemného zariadenia, ukladá sa povinnosť oznamovať najmä polohopisné a výškopisné zameranie uskutočnenej stavby alebo zmeny stavby alebo konštrukcie, a ak ide o odstraňovanú stavbu alebo konštrukciu aj skutočnosť, že stavba alebo konštrukcia bola odstránená. Pre bezpečnú leteckú prevádzku na letiskách a spoľahlivú činnosť leteckých pozemných zariadení môže Dopravný úrad rozhodnúť o výrube dreviny v rozsahu určených ochranných pásem.

(11)
Dopravný úrad v rozhodnutí podľa odseku 10 určí dobu platnosti takéhoto rozhodnutia. Dobu platnosti takéhoto rozhodnutia môže Dopravný úrad predĺžiť na žiadosť, ak bola žiadosť podaná pred uplynutím doby platnosti takéhoto rozhodnutia. Ak sa určujú ochranné pásma letiska, pre ktoré nie je vydané povolenie na prevádzkovanie alebo ochranné pásma určeného leteckého pozemného zariadenia, pre ktoré nie je vydané povolenie na prevádzkovanie, takéto rozhodnutie o určení ochranného pásma platí dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti; nestráca však platnosť, ak bola v tejto lehote podaná žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie letiska alebo povolenia na prevádzkovanie leteckého pozemného zariadenia.

(12)
Ochranné pásmo sa vyznačí v územnoplánovacej dokumentácii a v katastri nehnuteľností.

(13)
Dopravný úrad podá návrh na zápis určených alebo zmenených ochranných pásem do katastra nehnuteľností po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o určení alebo o zmene ochranných pásem. Prílohou k návrhu na zápis do katastra nehnuteľnosti je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o určení alebo o zmene ochranných pásem a zjednodušený operát geometrického plánu.

§ 29b
Konanie o zrušenie ochranných pásem
(1)
Dopravný úrad v konaní začatom z vlastného podnetu zruší
a)
ochranné pásma letiska na základe právoplatného rozhodnutia o udelení súhlasu so zrušením civilného letiska podľa § 27 ods. 1 alebo

b)
ochranné pásma určeného leteckého pozemného zariadenia na základe právoplatného rozhodnutia o udelení súhlasu s ukončením prevádzkovania leteckého pozemného zariadenia.

(2)
Dopravný úrad môže v konaní začatom z vlastného podnetu rozhodnúť o zrušení ochranných pásem, ak
a)
zanikne účel, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o určení ochranných pásem, alebo

b)
letisko alebo určené letecké pozemné zariadenie
1.
nemá viac ako desať rokov platné povolenie na prevádzkovanie letiska alebo povolenie na prevádzkovanie určeného leteckého pozemného zariadenia,

2.
nespĺňa požiadavky na bezpečnú prevádzku a

3.
nebola podaná žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie letiska alebo o vydanie povolenia na prevádzkovanie určeného leteckého pozemného zariadenia.


(3)
Dopravný úrad môže na návrh vlastníka letiska, prevádzkovateľa letiska, vlastníka určeného leteckého pozemného zariadenia alebo prevádzkovateľa určeného leteckého pozemného zariadenia rozhodnúť o zrušení ochranných pásem; ak návrh podáva prevádzkovateľ letiska alebo prevádzkovateľ určeného leteckého pozemného zariadenia, ochranné pásma možno zrušiť len so súhlasom vlastníka letiska alebo vlastníka určeného leteckého pozemného zariadenia. Účastníkmi konania sú aj obce podľa § 29a ods. 5.

(4)
Na konanie o zrušenie ochranných pásem sa použijú ustanovenia § 29a ods. 6 až 8. Rozhodnutím o zrušení ochranných pásem sa zrušuje právoplatné rozhodnutie o určení ochranných pásem.

(5)
Dopravný úrad podá návrh na výmaz ochranných pásem z katastra nehnuteľností po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení ochranných pásem. Prílohou k návrhu na výmaz ochranného pásma z katastra nehnuteľnosti je právoplatné rozhodnutie o zrušení ochranných pásem.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 6a a 6b znejú:

„6a) § 5 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

6b) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

㤠30
Stavby a zariadenia mimo ochranných pásem
(1)
Ak ide o zhotovenie, umiestnenie alebo užívanie stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávanie činností alebo využívanie územia mimo ochranných pásem, ktoré by svojimi vlastnosťami mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, je potrebný súhlas Dopravného úradu, ak
a)
sa ich najvyšší bod nachádza vo výške 40 m a viac nad terénom,

b)
môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov alebo leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia veľmi vysokého napätia 110 kV a viac, veterné turbíny, energetické zariadenia alebo vysielacie stanice,

c)
môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá alebo silné svetelné zdroje, veterné turbíny a nadzemné elektrické vedenia s napätím viac ako 1 000 V vedúce ponad údolia alebo v blízkosti diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy,

d)
sú umiestnené alebo vykonávané do vzdialenosti 13 km od vzťažného bodu verejného letiska určeného na prevádzku prúdových lietadiel, a mohli by zvýšiť aktivitu voľne žijúcich živočíchov, ktorá by mohla byť nebezpečná pre prevádzku takýchto lietadiel.

(2)
Ak ide o zariadenia nestavebnej povahy, vykonávanie činností alebo využívanie územia podľa odseku 1, súhlas vydáva Dopravný úrad na základe žiadosti. V konaní o vydanie súhlasu si Dopravný úrad vyžiada stanovisko osoby, ktorá môže byť zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia podľa odseku 1 dotknutá, a v žiadosti určí lehotu na doručenie stanoviska; táto lehota nesmie byť kratšia ako desať pracovných dní. Ak osoba podľa prvej vety stanovisko v lehote určenej Dopravným úradom nedoručí, má sa za to, že so zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia podľa odseku 1 súhlasí. V súhlase podľa prvej vety Dopravný úrad môže určiť podmienky a uložiť oznamovaciu povinnosť vzťahujúce sa na zariadenie nestavebnej povahy, činnosť alebo využitie územia podľa odseku 1.“.

㤠30a
Letecké prekážkové značenie
(1)
V záujme zaistenia bezpečnosti leteckej prevádzky sú stavebníci a vlastníci stavieb alebo zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach letísk alebo v ochranných pásmach osobitných letísk a stavebníci a vlastníci stavieb alebo zariadení nestavebnej povahy mimo ochranných pásem podľa § 30 ods. 1 a 3 povinní na vlastné náklady umiestniť a udržiavať na takýchto stavbách alebo zariadeniach nestavebnej povahy funkčné letecké prekážkové značenie a bez zbytočného odkladu oznámiť Dopravnému úradu zmenu jeho prevádzkyschopnosti. Ak sa umiestňuje dodatočné letecké prekážkové značenie z dôvodu určenia nových ochranných pásem alebo zmeny ochranných pásem už prevádzkovaného letiska alebo osobitného letiska, náklady na umiestnenie a udržiavanie dodatočného leteckého prekážkového značenia znáša prevádzkovateľ letiska alebo držiteľ rozhodnutia podľa § 33 ods. 2.

(2)
Druh, rozsah a prevádzkové podmienky leteckého prekážkového značenia podľa odseku 1 určuje, mení a zrušuje Dopravný úrad.“.

„8) § 128 Občianskeho zákonníka.
Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

„(3)
Prevádzkovať letisko môže len ten, kto preukáže, že je vlastníkom najmenej pohybovej plochy a jej pásov alebo najmenej dosadacej a odpútacej plochy a plochy konečného priblíženia a vzletu, letiskových stavieb a nezastavaných pozemkov, ktoré pri prevádzkovaní letiska užíva, alebo že má k pohybovej ploche a jej pásom, alebo k dosadacej a odpútacej ploche a ploche konečného priblíženia a vzletu, letiskovým stavbám a nezastavaným pozemkom iný právny vzťah, ktorý ho oprávňuje ich užívať, alebo súhlas vlastníkov ich užívať na účel prevádzkovania letiska. Splnenie podmienky podľa prvej vety sa nevyžaduje, ak vlastník pohybovej plochy alebo jej pásov, alebo dosadacej a odpútacej plochy a plochy konečného priblíženia a vzletu, letiskových stavieb alebo nezastavaných pozemkov alebo ich častí nie je známy alebo nie je známy jeho pobyt alebo sídlo, a to do času, kým sa nepreukáže opak. Dopravný úrad môže od preukázania splnenia podmienky podľa prvej vety upustiť, ak vec nie je sporná a žiadateľ preukáže bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva alebo iného práva alebo súhlasu vlastníka užívať pohybovú plochu alebo jej pásy, alebo dosadaciu a odpútaciu plochu a plochu konečného priblíženia a vzletu, letiskové stavby alebo nezastavané pozemky alebo ich častí na účel prevádzkovania letiska. Ustanovenia podľa osobitného predpisu8aaaa) týmto nie sú dotknuté.“.

Doterajšie odseky 3 až 11 sa označujú ako odseky 4 až 12.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8aaaa znie:

„8aaaa) Zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„(4)
Bezpečnosť leteckej prevádzky na osobitnom letisku zabezpečujú ochranné pásma. Ochranné pásma osobitného letiska určuje, mení a zrušuje Dopravný úrad podľa § 29a a 29b, ak odseky 5 až 10 neustanovujú inak. Určenie ochranných pásem osobitného letiska nie je podmienkou na vydanie rozhodnutia podľa odseku 2.“.

„(5)
Návrh na určenie ochranných pásem osobitného letiska môže podať
a)
osoba, ktorá je vlastníkom pozemkov alebo má iné práva k pozemkom, ktoré ju oprávňujú zriadiť na nich osobitné letisko podľa predpisov platných ku dňu začatia konania o určenie ochranného pásma,

b)
vlastník osobitného letiska,

c)
osoba, ktorá preukáže splnenie podmienky podľa § 32 ods. 3, alebo

d)
držiteľ rozhodnutia podľa odseku 2.

(6)
Návrh na zmenu ochranných pásem osobitného letiska s platným rozhodnutím podľa odseku 2 môže podať vlastník osobitného letiska alebo držiteľ rozhodnutia podľa odseku 2. Ak návrh podáva držiteľ rozhodnutia podľa odseku 2, ochranné pásma osobitného letiska možno zmeniť len so súhlasom vlastníka osobitného letiska.

(7)
Návrh na zmenu ochranných pásem osobitného letiska, ktoré nemá platné rozhodnutie podľa odseku 2, môže podať osoba podľa odseku 5 písm. a) až c).

(8)
Rozhodnutie o určení ochranného pásma osobitného letiska, pre ktoré nie je vydané rozhodnutie podľa odseku 2, platí dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti; nestráca však platnosť, ak bola v tejto lehote podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia podľa odseku 2.

(9)
Dopravný úrad môže zrušiť ochranné pásma osobitného letiska
a)
v konaní začatom z vlastného podnetu, ak zanikne účel, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o určení ochranných pásem osobitného letiska,

b)
v konaní začatom z vlastného podnetu, ak osobitné letisko nemá viac ako desať rokov platné rozhodnutie podľa odseku 2 a nespĺňa požiadavky na bezpečnú prevádzku,

c)
na návrh vlastníka osobitného letiska alebo držiteľa rozhodnutia podľa odseku 2.

(10)
Ak návrh na zrušenie ochranných pásem osobitného letiska podáva držiteľ rozhodnutia podľa odseku 2, ochranné pásma osobitného letiska možno zrušiť len so súhlasom vlastníka osobitného letiska.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 11.

㤠33a
Letecké pozemné zariadenia
(1)
Letecké pozemné zariadenie, ktoré nie je komponentom ATM/ANS alebo systémom ATM/ANS, môže vyvíjať, vyrábať, vykonávať jeho modifikácie, skúšať alebo inštalovať len držiteľ osvedčenia na vývoj, výrobu, vykonávanie modifikácií, skúšanie alebo inštaláciu, ktoré vydáva Dopravný úrad na základe žiadosti; v osvedčení sa určí rozsah a podmienky vykonávania činností.

(2)
Letecké pozemné zariadenie podľa odseku 1 môže opravovať alebo vykonávať jeho údržbu spôsobom ustanoveným osobitným predpisom podľa odseku 10
a)
držiteľ osvedčenia podľa odseku 1, ak nie je prevádzkovateľom leteckého pozemného zariadenia, alebo

b)
držiteľ povolenia na jeho prevádzkovanie podľa odseku 4 v rozsahu určenom držiteľom osvedčenia podľa odseku 1.

(3)
Letecké pozemné zariadenie možno použiť v civilnom letectve len so súhlasom, ktorý vydáva Dopravný úrad na základe žiadosti. Súhlas podľa prvej vety sa nevyžaduje, ak ide o vybavenie letiska súvisiace s bezpečnosťou podľa osobitného predpisu,8af) a komponenty ATM/ANS a systémy ATM/ANS podľa osobitného predpisu.8ag) Dopravný úrad vydá súhlas na použitie leteckého pozemného zariadenia v civilnom letectve po overení súladu technickej špecifikácie leteckého pozemného zariadenia s požiadavkami podľa leteckého predpisu.

(4)
Letecké pozemné zariadenie možno prevádzkovať len na základe povolenia, ktoré vydáva Dopravný úrad na základe žiadosti. Dopravný úrad rozhoduje o vydaní povolenia na prevádzkovanie leteckého pozemného zariadenia na základe overenia prevádzkyschopnosti leteckého pozemného zariadenia, a ak ide o určené letecké pozemné zariadenia podľa odseku 5, aj na základe dokumentácie predloženej žiadateľom o vydanie povolenia na prevádzkovanie leteckého pozemného zariadenia preukazujúcej vykonanie letového merania vrátane jeho výsledkov. Dopravný úrad v povolení na prevádzkovanie leteckého pozemného zariadenia určí podmienky prevádzkovania leteckého pozemného zariadenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a vykonávania činností podľa odseku 2. Dopravný úrad v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie leteckého pozemného zariadenia posudzuje
a)
vyhodnotenie skúšobnej prevádzky leteckého pozemného zariadenia,

b)
dokumentáciu o letovom meraní určených leteckých pozemných zariadení podľa odseku 5,

c)
posúdenie bezpečnosti, ktoré je povinný vykonať budúci prevádzkovateľ.

(5)
Dopravný úrad určí rozhodnutím letecké pozemné zariadenia, v prípade ktorých sa vyžaduje vykonanie letového merania. Letové merania leteckých pozemných zariadení určených podľa prvej vety a letové overovanie letových postupov vykonáva Dopravný úrad. Dopravný úrad môže na základe žiadosti poveriť vykonaním činnosti podľa druhej vety fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu; v poverení sa určí rozsah a podmienky vykonávania takejto činnosti.

(6)
Ak stav leteckého pozemného zariadenia alebo jeho časti nevyhovuje podmienkam bezpečnej prevádzky, Dopravný úrad môže rozhodnúť o dočasnom prerušení alebo obmedzení prevádzky leteckého pozemného zariadenia.

(7)
Prevádzkovateľ leteckého pozemného zariadenia je povinný požiadať Dopravný úrad o zmenu povolenia, ak ide o podstatnú zmenu leteckého pozemného zariadenia. Do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým Dopravný úrad rozhodne o podstatnej zmene leteckého pozemného zariadenia, je prevádzkovateľ leteckého pozemného zariadenia oprávnený letecké pozemné zariadenie prevádzkovať za podmienok určených pôvodným povolením. Podstatnou zmenou leteckého pozemného zariadenia sa rozumie taká zmena prevádzkovotechnických parametrov, ktorá znamená zmenu spôsobu alebo účelu využitia leteckého pozemného zariadenia. Dopravný úrad v konaní o podstatnej zmene posudzuje posúdenie bezpečnosti funkčnej zmeny, ktoré je prevádzkovateľ povinný vykonať.

(8)
Prevádzkovateľ leteckého pozemného zariadenia je povinný pred ukončením jeho prevádzkovania požiadať Dopravný úrad o udelenie súhlasu s ukončením prevádzkovania leteckého pozemného zariadenia; Dopravný úrad v súhlase určí podmienky a lehotu na ukončenie prevádzkovania leteckého pozemného zariadenia. Udelením súhlasu podľa prvej vety zaniká platnosť vydaného povolenia na prevádzkovanie leteckého pozemného zariadenia. Dopravný úrad v konaní o ukončenie prevádzkovania leteckého pozemného zariadenia posudzuje posúdenie bezpečnosti funkčnej zmeny, ktoré je prevádzkovateľ povinný vykonať.

(9)
Na prevádzkovateľa leteckého pozemného zariadenia a držiteľa osvedčenia podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia § 32 ods. 4 a 7; zodpovedný zástupca musí byť ich zamestnancom.

(10)
Náležitosti žiadosti o vydanie a zmenu osvedčenia na vykonávanie činností podľa odseku 1, žiadosti o vydanie súhlasu na použitie leteckého pozemného zariadenia v civilnom letectve, žiadosti o vydanie a zmenu povolenia na prevádzkovanie leteckého pozemného zariadenia a žiadosti o vydanie súhlasu s ukončením prevádzkovania leteckého pozemného zariadenia a spôsob vykonávania činností podľa odseku 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 8af až 8ah znejú:

„8af) Čl. 35 nariadenia (EÚ) 2018/1139 v platnom znení.

8ag) Čl. 45 nariadenia (EÚ) 2018/1139 v platnom znení.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1768 zo 14. júla 2023, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá osvedčovania a vyhlásenia týkajúcich sa systémov manažmentu letovej prevádzky/leteckých navigačných služieb a komponentov manažmentu letovej prevádzky/leteckých navigačných služieb (Ú. v. EÚ, L 228, 15. 9. 2023).“.

„i)
dáva súhlas na zriadenie alebo zrušenie civilného letiska (§ 27 ods. 1),“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11ba sa vypúšťa.

„4.
na použitie leteckého pozemného zariadenia v civilnom letectve (§ 33a ods. 3) a s ukončením prevádzkovania leteckého pozemného zariadenia (§ 33a ods. 8),

5.
ak ide o zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávanie činností alebo využívanie územia mimo ochranných pásem, ktoré by svojimi vlastnosťami mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky (§ 30 ods. 1),“.

„p)
vydáva osvedčenie na vývoj, výrobu, vykonávanie modifikácií, skúšanie alebo inštaláciu leteckých pozemných zariadení (§ 33a ods. 1), určuje letecké pozemné zariadenia, v prípade ktorých sa vyžaduje vykonanie letového merania (§ 33a ods. 5), a vykonáva letové merania určených leteckých pozemných zariadení a letové overovanie letových postupov (§ 33a ods. 5),

r)
určuje, mení a zrušuje ochranné pásma letísk a určených leteckých pozemných zariadení (§ 29 ods. 3) a osobitných letísk (§ 33 ods. 4),“.

„d)
zriadi civilné letisko alebo ho zruší bez súhlasu alebo v rozpore s podmienkami určenými v rozhodnutí o udelení súhlasu podľa § 27 ods. 1,“.

„e)
umiestni zariadenie nestavebnej povahy alebo vykoná činnosť v rozpore s podmienkami určenými v súhlase alebo bez súhlasu podľa § 29 ods. 4.“.

„j)
umiestni zariadenia nestavebnej povahy alebo vykoná činnosť alebo využije územie mimo ochranného pásma, ktoré by svojimi vlastnosťami mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, bez súhlasu alebo v rozpore s podmienkami určenými v súhlase podľa § 30 ods. 1,

k)
vykoná činnosť podľa § 33a ods. 1 bez osvedčenia alebo v rozpore s rozsahom alebo podmienkami určenými v osvedčení,

l)
vykoná činnosť podľa § 33a ods. 2 bez osvedčenia podľa § 33a ods. 1 alebo povolenia podľa § 33a ods. 4 alebo v rozpore s určeným rozsahom alebo podmienkami alebo v rozpore s osobitným predpisom podľa § 33a ods. 10,

m)
použite letecké pozemné zariadenie v civilnom letectve bez súhlasu,

n)
ukončí prevádzkovanie leteckého pozemného zariadenia bez súhlasu alebo v rozpore s podmienkami alebo lehotou určenými v súhlase.“.

„(2)
Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní vo veciach
a)
zákazu a obmedzenia letov podľa § 6,

b)
určovania podmienok vykonávania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota podľa § 7 ods. 2,

c)
vyšetrovania leteckých nehôd podľa § 18,

d)
vydávania a uznávania preukazov spôsobilosti leteckého personálu podľa § 19,

e)
overovania spôsobilosti lietadiel a iných výrobkov leteckej techniky podľa § 22 až 24,

f)
stanovísk, súhlasov a záväzných stanovísk podľa § 28,

g)
súhlasov podľa § 29 ods. 4,

h)
schvaľovania kurzov odbornej prípravy podľa § 34a ods. 8,

i)
povoľovania nepravidelných dopravných letov podľa § 39,

j)
povoľovania iných ako dopravných letov zahraničných prevádzkovateľov lietadiel za odplatu podľa § 40,

k)
podľa § 41 ods. 1 písm. e) a ods. 11,

l)
udeľovania výnimiek podľa § 47 písm. t),

m)
udeľovania výnimiek alebo povolení podľa § 48 ods. 1 písm. y),

n)
prijímania leteckých predpisov podľa § 56.“.

„(5)
V konaní podľa § 27 ods. 1, § 29a a 29b a § 33 ods. 5 až 10 s veľkým počtom účastníkov konania možno použiť na oznámenie o začatí konania alebo na oznámenie rozhodnutia verejnú vyhlášku. Veľkým počtom účastníkov konania sa rozumie počet prevyšujúci 20 účastníkov konania.“.

㤠56
Letecké predpisy
(1)
Letecké predpisy sú záväzné pre osoby činné v civilnom letectve.

(2)
Ministerstvo prijíma letecké predpisy rozhodnutím; v rozhodnutí sa uvedie dátum jeho účinnosti. Rozhodnutie o prijatí leteckého predpisu ministerstvo uverejňuje v rezortnej zbierke a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní. Letecké predpisy nepodliehajú preskúmaniu súdom.

(3)
Návrhy leteckých predpisov a letecké predpisy sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva dopravy v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14 sa vypúšťa.

„Prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 1. apríla 2024
§ 57i
(1)
Lehota desiatich rokov podľa § 29b ods. 2 písm. b), ktorá začala plynúť pred 1. aprílom 2024, zostáva zachovaná podľa predpisov účinných od 1. apríla 2024.

(2)
Dopravný úrad je povinný splnenie podmienky podľa § 32 ods. 3 skúmať, ak ide o letisko, pri ktorom žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie letiska bola podaná po 1. apríli 2024, alebo ak ide o osobitné letisko, pri ktorom žiadosť o vydanie rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 bola podaná po 1. apríli 2024.

(3)
Ak ide o letisko s povolením na prevádzkovanie letiska, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred 1. aprílom 2024, alebo o osobitné letisko s rozhodnutím o určení podmienok prevádzkovania osobitného letiska, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred 1. aprílom 2024, Dopravný úrad splnenie podmienky podľa § 32 ods. 3 skúma len na základe podnetu vlastníka pohybovej plochy alebo jej pásov, alebo dosadacej a odpútacej plochy a plochy konečného priblíženia a vzletu, letiskových stavieb alebo nezastavaných pozemkov, ktoré sa užívajú na účel prevádzkovania letiska alebo osobitného letiska, alebo prevádzkovateľa letiska alebo držiteľa rozhodnutia o určení podmienok prevádzkovania osobitného letiska; to neplatí, ak ide o verejné letisko prevádzkované letiskovou spoločnosťou podľa osobitného predpisu.8aaaa) Prevádzkovateľ letiska a držiteľ rozhodnutia o určení podmienok prevádzkovania osobitného letiska podľa prvej vety sú povinní Dopravnému úradu preukázať splnenie podmienky podľa § 32 ods. 3 do jedného roka odo dňa doručenia výzvy Dopravného úradu na jej preukázanie, inak platnosť povolenia na prevádzkovanie letiska alebo rozhodnutia o určení podmienok prevádzkovania osobitného letiska zaniká. Lehotu podľa druhej vety môže Dopravný úrad pred jej uplynutím na základe odôvodnenej žiadosti prevádzkovateľa letiska alebo držiteľa rozhodnutia o určení podmienok prevádzkovania osobitného letiska predĺžiť, a to aj opakovane, ak nastanú okolnosti hodné osobitného zreteľa, najmä ak ide o veľký počet vlastníkov.

(4)
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2024 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2024.

(5)
Rozhodnutia vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do uplynutia doby, na ktorú boli vydané.

§ 57j
Do 31. marca 2025 nemožno bez súhlasu ministerstva so zriadením civilného letiska alebo bez súhlasu ministerstva so zrušením civilného letiska vydať územné rozhodnutie; ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety sa nepoužije.“.

„1c) § 18 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1e znie:

„1e) Zákon č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách.“.

„(4)
Ak ide o stavebný zámer, pre ktorý sa vyžaduje aj záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu,1d) ministerstvo nemôže vyhotoviť protokol bez tohto stanoviska s výnimkou stavebného zámeru, na ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu.1e)“.

„21b) § 31 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.“.

„c)
obstaráva zadanie a návrh Koncepcie územného rozvoja regiónu a územného plánu mikroregiónu a schvaľuje Koncepciu územného rozvoja regiónu a územný plán mikroregiónu vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu so všeobecne záväzným nariadením (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť,“.

„c)
schvaľovať program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja samosprávneho kraja, regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania v stredných školách, regionálne rozvojové plány a programy, ako aj schvaľovať Koncepciu územného rozvoja regiónu a územný plán mikroregiónu vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu s nariadením, ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie:

„21a) § 18 zákona č. 200/2022 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 28a znie:

„28a) § 15 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 18 a 18b znejú:

„18) Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18b) § 20 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie:

„25) § 5 písm. w) zákona č. 200/2022 Z. z.“.

„59b) Napríklad § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

„i)
hranicou zastavaného územia obce lomovými bodmi určená hranica zastavaného územia obce podľa všeobecného predpisu o územnom plánovaní,2aa)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2aa znie:

„2aa) § 22 ods. 6 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9e znie:

„9e) § 22 ods. 3 a 6 a § 40 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z.“.

„11) Šiesta časť zákona č. 200/2022 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

㤠29e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1)
Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré žiadajú o trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, môžu do 31. marca 2025 namiesto dokladu podľa § 17 ods. 5 písm. g) k žiadosti priložiť záväzné stanovisko orgánu územného plánovania podľa osobitného predpisu.10a)

(2)
Hranicou zastavaného územia obce pre obec, ktorá má územný plán schválený podľa doterajších predpisov, alebo pre obec, ktorá nemá územný plán, je až do schválenia nového územného plánu podľa všeobecného predpisu o územnom plánovaní hranica územia určeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do katastra k 1. januáru 1990.“.

„19b) § 16 ods. 5 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

„9) Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.“.

„(2)
Orgán štátnej správy lesného hospodárstva zaujíma stanovisko v procese prerokúvania návrhu územnoplánovacej dokumentácie a pred jeho schválením k nemu vydáva súhlas.11) Návrh na určenie chráneného ložiskového územia a návrh na určenie a rozšírenie dobývacieho priestoru vrátane návrhu ich zmien alebo doplnkov, ak sa týkajú lesných pozemkov alebo môžu ovplyvniť funkcie lesov, musí byť pred schválením
a)
prerokovaný s orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, stanovisko k návrhu môže obsahovať jeho podmienky, ktoré je obstarávateľ povinný zapracovať do dokumentácie,

b)
odsúhlasený orgánom štátnej správy lesného hospodárstva; súhlas môže obsahovať podmienky, ktoré je obstarávateľ povinný zapracovať do dokumentácie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:

„11) § 31 ods. 7 a 21 zákona č. 200/2022 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie:

„15a) § 22 ods. 4 a § 31 ods. 7 a 21 zákona č. 200/2022 Z. z.“.

„74c) § 18 zákona č. 200/2022 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 72b a 74d znejú:

„72b) § 5 písm. w) zákona č. 200/2022 Z. z.

74d) § 40 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 87aa a 87ab znejú:

„87aa) § 20 zákona č. 200/2022 Z. z.

87ab) § 21 zákona č. 200/2022 Z. z.“.

„29) Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 30a znie:

„30a) § 15 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:

„13a) § 15 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.“.

„(6)
Na účely činnosti podľa odseku 3 sa príslušnému orgánu verejného zdravotníctva predkladá aj posúdenie hlukovej záťaže, ak ide o stavbu diaľnice a cesty I. triedy, stavbu dráhy, stavbu vodnej cesty a stavbu letiska s prevádzkou motorových lietadiel. Príslušný orgán verejného zdravotníctva si môže vyžiadať ďalšie doklady potrebné na vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia.“.

„7) § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:

„8) § 4 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z.“.

„(1)
Križovanie železničných tratí s pozemnými komunikáciami sa zriaďuje pre traťovú rýchlosť od 161 km/h ako mimoúrovňové. Križovanie železničných tratí s pozemnými komunikáciami sa zriaďuje pre traťovú rýchlosť od 121 km/h do 160 km/h spravidla mimo úrovne koľaje. Výnimku povoľuje cestný správny orgán podľa osobitného predpisu.6) Špeciálny stavebný úrad na základe tejto výnimky určí v stavebnom povolení podmienky jeho zhotovenia.

(2)
Pri modernizácii existujúcich železničných tratí pre traťovú rýchlosť od 121 km/h alebo pri modernizácii križujúcich pozemných komunikácií stavebník existujúce úrovňové križovanie spravidla prestavia na mimoúrovňové križovanie alebo ho zruší. Na ponechanie existujúceho úrovňového križovania podľa prvej vety je potrebný súhlas ministerstva.“.

„ad)
je dotknutým orgánom štátnej správy pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov z hľadiska umiestnenia dráh v území, ich napojení a križovaní a ich technických a prevádzkových parametrov,“.

㤠2
Účel poskytnutia dotácie
Úrad môže poskytnúť dotáciu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, ktorou je
a)
územný plán mikroregiónu,

b)
územný plán obce alebo

c)
územný plán zóny.“.

„(4)
Oprávnenými nákladmi podľa odseku 2 nie sú náklady vynaložené na činnosť odborne spôsobilej osoby.“.

Doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená b) až e).

„(3)
Hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí v nasledujúcom kalendárnom roku určuje úrad a zverejňuje ich na svojom webovom sídle.“.

„c)
informáciu o možnosti predložiť žiadosť a hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí, a to najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí podľa § 6 ods. 1,“.

Súčasne sa zrušuje označenie písmena b).

㤠10c
Prechodné ustanovenia pre poskytovanie dotácií v roku 2024
(1)
V roku 2024
a)
hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí v nasledujúcom kalendárnom roku určuje úrad a zverejňuje ich na svojom webovom sídle,

b)
úrad zverejní na svojom webovom sídle informáciu o možnosti predložiť žiadosť a hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí do 1. februára 2024,

c)
žiadateľ môže predložiť žiadosť od 1. apríla 2024 do 15. apríla 2024,

d)
úrad rozhodne o poskytnutí dotácie do 31. mája 2024.

(2)
Pri hodnotení, posudzovaní a schvaľovaní žiadostí v roku 2024 sa postupuje podľa odseku 1 a podľa znenia zákona účinného od 1. apríla 2024.“.

„(2)
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 59/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o hodnotiacich kritériách a spôsobe hodnotenia žiadostí o poskytnutie dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí v znení vyhlášky č. 270/2016 Z. z.“.

„(1)
Vyvlastnenie možno uskutočniť len
a)
v nevyhnutnej miere,

b)
vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní,

c)
za primeranú náhradu, a

d)
ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 sa vypúšťa.

㤠19b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1)
Konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2024 sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. marca 2024. Konania podľa prvej vety dokončí na prvom stupni regionálny úrad a na druhom stupni úrad.

(2)
Do 31. marca 2025 sa na účely § 2 ods. 2 záväzným stanoviskom obce alebo mestskej časti rozumie záväzné stanovisko orgánu územného plánovania vydané na žiadosť podľa všeobecného predpisu o územnom plánovaní.“.

„(1)
Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti, ako aj pridružené prostriedky, na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti alebo cudzie nehnuteľnosti nimi križovať. Vlastníkovi takejto nehnuteľnosti patrí za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti podľa prvej vety primeraná náhrada. Ak sa na rozsahu obmedzenia užívania nehnuteľnosti vlastník a podnik nedohodnú a ide o činnosť, ktorú možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o povolení stavby podľa overeného projektu stavby podľa osobitného predpisu,29) splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa prvej vety posudzuje na žiadosť podniku stavebný úrad v overení projektu stavby a ak rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby, v konaní o stavebnom zámere.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29 znie:

„29) Zákon č. 201/2022 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

„(5)
Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú inak, primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, ku ktorému došlo uplatnením práv podľa odsekov 1 a 2, podnik vyplatí vlastníkovi nehnuteľnosti v lehote, v ktorej je povinný podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podľa odseku 4, a to vo výške dohodnutej s vlastníkom. Ak sa vlastník nehnuteľnosti a podnik nedohodnú na výške náhrady, o výške náhrady na návrh vlastníka nehnuteľnosti alebo podniku rozhodne stavebný úrad príslušný podľa odseku 1, a ak taký nie je, tak príslušné regionálne pracovisko Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorého obvode sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť (ďalej len „orgán konajúci o náhrade“). Orgán konajúci o náhrade pri rozhodovaní o výške náhrady môže konania týkajúce sa jednej líniovej stavby zlúčiť do spoločného konania, a v prípade potreby zachovania zásady hospodárnosti môže časť konania, týkajúcu sa jedného alebo viacerých vlastníkov, vylúčiť na samostatné konanie. Podnik je povinný na základe výzvy orgánu konajúceho o náhrade na vlastné náklady zabezpečiť znalecký posudok pre potreby určenia výšky primeranej náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, orgán konajúci o náhrade zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša podnik.“.

Doterajšie odseky 9 až 15 sa označujú ako odseky 8 až 14.

„(10)
Dotknutý podnik je dotknutou právnickou osobou57) v konaní o stavebnom zámere a vydáva záväzné vyjadrenie k existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 57 znie:

„57) § 31 ods. 8 zákona č. 201/2022 Z. z.“.

„(12)
Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na požiadanie do 15 dní od uhradenia úhrady podľa cenníka podniku poskytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na účely konania o stavebnom zámere a konania o pozemkových úpravách, pričom podnik je vo vyjadreniach povinný rešpektovať všeobecné zásady kríženia a súbehu podzemných vedení inžinierskych sietí. Ak to ustanovuje osobitný predpis,58) vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje podľa predchádzajúcej vety podnik poskytne bezplatne. Ustanoveniami prvej a druhej vety nie je dotknutá povinnosť poskytovať údaje do informačného systému územného plánovania a výstavby podľa osobitného predpisu.58a)

(13)
Vydávanie rozhodnutí o povolení stavby na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí alebo verejne dostupných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Ak takýto konflikt záujmov hrozí, na určenie príslušného stavebného úradu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.58b)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 58a a 58b znejú:

„58a) § 36 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.

58b) § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 201/2022 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 58c znie:

„58c) § 19 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 201/2022 Z. z.“.

„(8)
Úrad poskytuje údaje podľa odseku 3 do informačného systému územného plánovania a výstavby vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu, štruktúre, forme a kvalite nevyhnutnej na účely podľa osobitných predpisov.62a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 62a znie:

„62a) Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 201/2022 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

㤠131a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023
(1)
Do 31. marca 2024 posudzuje splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa § 21 ods. 1 prvej vety na žiadosť podniku podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom od 1. septembra 2023 stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby.

(2)
Od 1. apríla 2024 posudzuje splnenie podmienok na uplatnenie práva § 21 ods. 1 podľa prvej vety na žiadosť podniku podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom od 1. septembra 2023 stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby vo vzťahu ku stavbe, ktorá sa podľa predpisu o výstavbe dokončí podľa predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku účinných do 31. marca 2024.

(3)
Konanie o splnení podmienok podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom do 31. augusta 2023 a konanie o primeranej náhrade podľa § 21 ods. 8 v znení účinnom do 31. augusta 2023 sa dokončia podľa doterajších predpisov.“.

Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 7 a 8.

„(6)
Ak územný plán obce v záväznej časti určí novú hranicu zastavaného územia obce, táto sa vyznačí v katastri nehnuteľností; podkladom na vykonanie zápisu je súpis parciel s vyznačením kódu umiestnenia pozemku, zjednodušený operát geometrického plánu a uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým bol schválený územný plán.“.

„(5)
Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava je orgán ustanovený zákonom o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, a ak taký orgán nie je ustanovený, mesto alebo mestská časť, podľa toho, kto ako orgán územného plánovania schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu. Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska na území mesta Košice je mesto alebo mestská časť, a to podľa toho, kto ako orgán územného plánovania schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu. Ak hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo mesto Košice nemá schválený územný plán, príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska na ich území je príslušný samosprávny kraj.“.

㤠25
(1)
Zriaďuje sa informačný systém ako nadrezortný informačný systém verejnej správy, určený na plnenie úloh územného plánovania, plnenie úloh vo výstavbe a plnenie iných úloh pri výkone verejnej moci, na ktorých plnenie je potrebné používať údaje evidované v informačnom systéme.

(2)
Verejná časť informačného systému je dostupná prostredníctvom webového sídla úradu a obsahuje územnoplánovaciu dokumentáciu, informácie o území poskytnuté orgánmi územného plánovania na zverejnenie, rozhodnutia a záväzné stanoviská orgánov územného plánovania, vybrané údaje rozhodnutí a opatrení stavebných úradov a digitálny obraz Slovenskej republiky v rozsahu, v akom jeho verejné sprístupnenie nemožno využiť na ohrozenie činnosti informačného systému, alebo ohrozenie bezpečnosti alebo obrany Slovenskej republiky.

(3)
Neverejná časť informačného systému obsahuje nástroje a funkcionality potrebné na vykonávanie a spracovanie činností územného plánovania podľa tohto zákona a na konanie o výstavbe a výkon štátneho stavebného dohľadu podľa zákona o výstavbe oprávnenými osobami v rozsahu im udelených oprávnení, a slúži na úradnú komunikáciu. K neverejnej časti informačného systému zriadi úrad oprávnenej osobe prístup umožňujúci automatizovaný spôsob komunikácie formou registrácie. Oprávnenou osobou podľa predchádzajúcej vety je
a)
orgán územného plánovania,

b)
odborne spôsobilá osoba,

c)
spracovateľ,

d)
dotknutý orgán a dotknutá právnická osoba v rozsahu svojich oprávnení podľa tohto zákona v súvislosti s obstarávaním, spracovaním a prerokovaním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,

e)
dotknutá verejnosť v štádiu prerokovania územnoplánovacej dokumentácie podľa § 31,

f)
osoby podľa zákona o výstavbe v rozsahu svojich oprávnení v konaní vo výstavbe a pri výkone štátneho stavebného dohľadu podľa zákona o výstavbe, iní špecialisti, potrební na vypracovanie projektovej dokumentácie a jej kompletizáciu a na vykonanie činností v predprojektovej príprave stavby, pri povoľovaní a zhotovovaní stavby a pri jej kolaudácii,

g)
osoba podľa odseku 6, v rozsahu údajov z digitálneho obrazu Slovenskej republiky,

h)
osoba podľa osobitného predpisu, v rozsahu plnenia povinností poskytovať údaje do informačného systému, alebo inej časti údajovej základne informačného systému, alebo v rozsahu výkonu práva údaje z nich získavať.

(4)
Hlavným aktívom informačného systému je digitálny obraz Slovenskej republiky, ktorý je založený na základnej báze údajov pre geografický informačný systém. Úrad je oprávnený zabezpečiť tvorbu a správu údajovej základne pre informačný systém, najmä je oprávnený zabezpečiť snímkovanie Zeme a tematické mapovanie objektov a javov nad rámec základnej bázy údajov pre geografický informačný systém. Digitálnym obrazom Slovenskej republiky je digitálny obraz povrchu Slovenskej republiky a skutočných objektov a javov, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahujú k povrchu Slovenskej republiky v určitom čase. Digitálny obraz Slovenskej republiky tvoria
a)
údaje popisujúce skutočný povrch Slovenskej republiky, objekty a javy, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahujú k povrchu Slovenskej republiky v určitom čase,

b)
údaje umožňujúce vizualizáciu povrchu, objektov a javov podľa písmena a),

c)
údaje popisujúce vzájomné vzťahy povrchu, objektov a javov podľa písmena a) a

d)
nástroje zabezpečujúce aktualizáciu údajov podľa písmen a) až c).

(5)
Digitálny obraz Slovenskej republiky v časti povrchu Slovenskej republiky sa považuje za úplný a zodpovedajúci skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Digitálny obraz Slovenskej republiky v časti skutočných objektov a javov, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahujú k povrchu Slovenskej republiky v určitom čase, sa považuje za úplný a zodpovedajúci skutočnosti k tomuto času, kým nie je preukázaný opak. Proti tomu, kto sa v dobrej viere spolieha na digitálny obraz Slovenskej republiky v rozsahu podľa prvej a druhej vety, nemôže iná osoba namietať, že tieto údaje nie sú úplné alebo nezodpovedajúce skutočnosti.

(6)
Ak sa pri výkone verejnej moci alebo pri plnení zákonnej povinnosti evidujú, zisťujú, preukazujú alebo inak spracúvajú údaje obsiahnuté v digitálnom obraze Slovenskej republiky v rozsahu, v ktorom sa považuje za úplný a zodpovedajúci skutočnosti, sú orgán verejnej moci a osoba, ktorej je zákonná povinnosť uložená, povinní príslušné údaje použiť v podobe a hodnote, ktorá je zhodná s podobou a hodnotou údaja v digitálnom obraze Slovenskej republiky.

(7)
Informačný systém používa v textovej a grafickej forme digitálny obraz Slovenskej republiky, iné údaje vytvorené činnosťou úradu a aj tieto údaje:
a)
územnoplánovacie podklady,

b)
územnoplánovaciu dokumentáciu a údaje o jej schválení orgánom územného plánovania,

c)
vybrané údaje katastra nehnuteľností v rozsahu potrebnom pre činnosti územného plánovania a výstavby,

d)
základnú bázu údajov pre geografický informačný systém,13)

e)
priestorové údaje a služby priestorových údajov vrátane ich metaúdajov,14)

f)
údaje dopravnej infraštruktúry,

g)
údaje technickej infraštruktúry,

h)
vybrané údaje rozhodnutí a opatrení stavebných úradov,

i)
dokumentáciu stavby podľa zákona o výstavbe,

j)
ďalšie vybrané údaje evidované v registroch, zákonom ustanovených evidenciách alebo na základe zákona vedených evidenciách a v súboroch údajov zo zákonom vykonávanej činnosti (ďalej len „iný zdroj údajov“) vyžiadané podľa § 38 ods. 4.

(8)
Okrem údajov podľa odseku 7 informačný systém obsahuje register odborne spôsobilých osôb a register stavieb podľa zákona o výstavbe; tým nie je dotknuté plnenie úloh orgánov verejnej moci ako správcov informačných systémov verejnej správy podľa osobitných predpisov.

(9)
Úrad poskytuje údaje z informačného systému, vrátane osobných údajov orgánom verejnej moci v elektronickej podobe, automatizovaným spôsobom, bezodplatne a bez súhlasu dotknutých osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu podľa osobitných predpisov. Úrad dohodou upraví konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovania údajov.

(10)
Registráciu v informačnom systéme je možné vykonať prostredníctvom funkcie informačného systému, na to určenej alebo súčasne so zápisom do registra odborne spôsobilých osôb podľa § 13.

(11)
Úrad zruší registráciu v informačnom systéme, ak dôjde k vyčiarknutiu osoby z registra odborne spôsobilých osôb alebo na základe žiadosti; po zrušení registrácie sa osobný profil vyznačí ako neaktívny.

(12)
Elektronickým výpisom z informačného systému o záväzných podmienkach vyplývajúcich z územnoplánovacej dokumentácie pre vybrané územie je výpis zo záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorý pozostáva v grafickej forme z výrezu regulačného výkresu priestorovej a funkčnej regulácie územia a v textovej forme z regulačného listu príslušného priestorovo-funkčného celku.

(13)
Úrad môže poskytovať elektronické služby, ktoré spočívajú v
a)
spracovaní a poskytovaní informácií z údajov evidovaných v informačnom systéme nad rámec informácií, ktoré sú z informačného systému verejne dostupné,

b)
poskytovaní verejného testovacieho prostredia.

(14)
Na účely tohto zákona je verejným testovacím prostredím funkcionalita informačného systému, ktorá simuluje prostredie informačného systému a jeho fungovanie, využíva údaje v ňom evidované a slúži na činnosti tretích osôb.

(15)
Elektronické služby podľa odseku 13 úrad poskytuje
a)
na základe písomnej dohody,

b)
prioritne na účely vedeckej, výskumnej alebo analytickej činnosti v oblasti územného plánovania alebo výstavby, na účely činností, ktoré prispievajú k rozvoju digitálnej ekonomiky, alebo činností, ktoré zlepšujú poskytovanie elektronických služieb verejnej správy,

c)
za úhradu; to neplatí, ak ide o poskytovanie osobám, ktoré sú oslobodené od správnych poplatkov, a osobám, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

(16)
Úrad zabezpečí, aby poskytovaním elektronických služieb podľa odseku 13 nedošlo k ohrozeniu alebo obmedzeniu bezpečnosti, plynulosti a spoľahlivosti prevádzky informačného systému, k znemožneniu alebo sťaženiu plnenia povinností spojených s ochranou údajov v ňom evidovaných a nedošlo k poskytnutiu údajov, ktorých poskytnutím by mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia osôb, obrany, bezpečnosti a vnútorného poriadku Slovenskej republiky, k ohrozeniu plnenia úloh spravodajskej služby alebo k odhaleniu jej zdrojov a prostriedkov. Verejné testovacie prostredie nesmie obsahovať osobné údaje.

(17)
Ak sa pri tvorbe alebo aktualizácii údajovej základne informačného systému vykonávajú geodetické a kartografické činnosti, podmienky ich vykonávania podľa osobitného predpisu o geodézii a kartografii musia byť dodržané.“.

„d)
z podnetu zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo obecného zastupiteľstva prijatého formou uznesenia.“.

„(3)
Orgán územného plánovania obstaráva územnoplánovacie podklady na základe existujúcich údajov o území vedených v informačnom systéme alebo na základe prieskumu územia vlastným zisťovaním. Údajmi o území sú údaje o stave územia a súvisiacich právach, povinnostiach a obmedzeniach a údaje o zámeroch na uskutočnenie zmien na území. Orgán územného plánovania môže použiť aj územnoplánovací podklad spracovaný na základe dohody s inou osobou, ak takto spracovaný územnoplánovací podklad spĺňa podmienky kladené na osobu, ktorá je oprávnená ho spracovať, na jeho obsah a spôsob spracovania podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.“.

„(3)
Ak sa doručuje elektronický dokument, ktorý je adresátovi dostupný prostredníctvom informačného systému, možno doručenie elektronického dokumentu vykonať doručením informácie s priamym odkazom na miesto, kde je prostredníctvom informačného systému adresátovi dostupný.

(4)
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť sprístupní v informačnom systéme všetkým a piaty deň po dni sprístupnenia je dňom doručenia písomnosti. Ak koniec lehoty podľa prvej vety pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.“.

„(3)
Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov alebo inej informačnej technológie obdobného účelu a centrálneho využitia, úrad má na účely zabezpečenia činností územného plánovania a výstavby právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti, automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu alebo informačnej technológie.

(4)
Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov, z ktorého nemožno získať údaje podľa odseku 3, je povinný úradu na účely zabezpečenia činností územného plánovania a výstavby poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne, v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov je povinný údaje a metaúdaje poskytnúť v rozsahu, v akom ich podľa osobitného predpisu je povinný v inom zdroji údajov evidovať, a ak tento rozsah nie je v osobitnom predpise ustanovený, tak v rozsahu, v akom ich v inom zdroji údajov eviduje.

(5)
Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich poskytovania. Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť písomnou dohodou, najmä ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatných podrobností o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4. Dohoda podľa druhej vety sa na žiadosť správcu alebo prevádzkovateľa iného zdroja údajov uzatvára vždy, ak poskytovanie údajov spôsobom podľa odseku 4 nie je možné alebo ak je poskytovanie údajov podľa odseku 4 spojené s objektívnymi neprimeranými ťažkosťami.“.

„b)
obsah a spôsob spracovania územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov, všeobecné požiadavky na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia,“.

„c)
územnotechnické požiadavky na výstavbu,“.

Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená d) až f).

„(3)
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice môžu všeobecne záväzným nariadením v rámci osobitných podmienok na priestorové usporiadanie územia podľa odseku 2 tiež ustanoviť, že pre vybranú priestorovo-funkčnú časť alebo priestorovo-funkčný celok sa limit základného regulatívu neuplatní.“.

„(6)
Územnoplánovacia dokumentácia, ktorá bola schválená v období od 27. apríla 2022 podľa doterajších predpisov a bola v súlade so záverečným stanoviskom posúdenia strategického dokumentu, ak sa vypracovalo, sa považuje za návrh územnoplánovacej dokumentácie podľa tohto zákona a orgán územného plánovania z tohto návrhu obstará len spracovanie záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie podľa § 18 ods. 7 tohto zákona a postupuje primerane ďalej podľa § 31 ods. 21 až 28; orgán územného plánovania môže takýto návrh predložiť aj na prerokovanie.“.

Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 11.

„(12)
Uznesenia zastupiteľstiev na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie schválené do 1. apríla 2024 sa považujú za podnety podľa § 27 ods. 2 písm. d) a § 28 ods. 2 v znení účinnom od 1. apríla 2024.“.