Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja 98/2004 účinný od 01.08.2013 do 31.08.2013

Vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) predovšetkým z dôvodu návrhu nového riešenia správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“).

V súčasnosti je problematika núdzových zá sob Slovenskej republiky upravená zákonom č. 373/2012 Z. z. o nú dzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedeným zákonom došlo k transpozícii Smernice Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať nú dzové zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (ďalej len „Smernica Rady 2009/119/ES“).

Zákon zmenil požiadavky na objem udržiavaných núdzových zásob (na 90 dní priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov alebo 61 dní priemernej dennej domácej spotreby ropy a ropných výrobkov, podľa toho, ktorý objem je väčší). Zákon zároveň spresnil metodiku výpočtu objemu núdzových zásob. Zákon bol prijatý aj z dôvodu zosúladenia systému spr ávy núdzových zásob podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob na základe Medzinárodného energetického programu (IEP), ktorým sú zaviazané členské štáty Medziná rodnej energetickej agentúry (IEA) a s cieľom zblíženia núdzových postupov a mechanizmov Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry v oblasti núdzových zásob.

Súčasný model správy núdzových zásob nadmerne zaťažuje štátny rozpočet. Vynaložené náklady na zabezpečenie núdzových zásob je možné vnímať ako „zmrazené“, pretože tieto finančné prostriedky nie je možné použiť na realizáciu rozvojov ých zámerov vlády Slovenskej republiky. Keďže z dôvodu očakávaného rastu spotreby ropy sa v budúcnosti predpokladá navýšenie rozsahu minimálneho limitu núdzových zásob zodpovedajúcich 120 dň om priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov v relevantnom roku, dosiahnutie tohto cieľa pri súčasnom modeli ich správy by malo zvýšené nároky na štátny rozpočet.

Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým s cieľom uvoľnenia prostriedkov štátu viazaných v núdzových zásobách, ako aj zabezpečenia, aby pri predpokladaných zvy šujúcich sa nárokoch na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu.

Za vyššie uvedeným účelom bolo potrebné navrhnúť taký model správy, ktorý zabezpečí požadovaný cieľ. Týmto požiadavkám vyhovuje model, podľa ktorého správu núdzových zá sob prevezme od Správy rezerv Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „agentúra“). Agentúru založí ako jeden zo zakladateľov Správa rezerv, alebo právnická osoba, v ktorej má Sprá va rezerv majetkovú účasť a ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu, vo forme záujmového združenia pr ávnických osôb. Predpokladá sa, že agentúru založí spoločný podnik Správy rezerv a spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktorý vznikne za účelom agregovania skladovacích kapacít.

V návrhu nového modelu správy núdzových zásob sa vychádza z toho, že podnikateľské subjekty, ktoré sú definované v zákone ako vybraní podnikatelia, budú mať povinnosť zabezpečiť udržiavanie núdzové zásoby. Ide o podnikateľov, ktorí v presne definovaných colných a daňových režimoch dovezú na územie Slovenskej republiky ropu a vybrané ropné výrobky vymedzené v prílohe č.1 návrhu zákona.

Povinnosť zabezpečiť a udržiavať núdzové zásoby ropy budú plniť prostredníctvom agentúry, a to na základe zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob, ktorú uzatvoria s agentúrou. Odplatu za poskytovanú službu bude stanovovať agentúra tak, aby pokryla náklady na obstaranie, udr žanie, poistenie núdzových zásob, vrátane nákladov na financovanie činnosti agentúry a administratívnych nákladov. Návrh modelu predpokladá, že o stanovení výšky odplaty a jej zmene budú spolurozhodovať vybraní podnikatelia.

Predpokladá sa, že členom agentúry sa podľa stanov agentúry môže stať podnikateľský subjekt, ktorý splní podmienky definované v z ákone pre vybraného podnikateľa a že všetci hlavní dovozcovia ropy a ropných výrobkov budú mať záujem byť aj členmi agentúry. Právna forma agentúry bola navrhnutá tak, aby umožnila jednoduchý vstup týchto vybraných podnikateľov do agentúry, ktorý by pre nich nepredstavoval ekonomické, daňové a účtovné ri ziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa mohlo zaniknúť jednoduchým spôsobom. Predpokladá sa, že Spoločný podnik bude mať väčšinu hlasovacích práv na členskej schôdzi. Zakladateľská zmluva a stanovy Agentúry budú podliehať súhlasu vlády. Prostredníctvom zakladateľ skej zmluvy a stanov sa zabezpečí kontrola štátu potrebná z dôvodu zabezpečenia energetickej bezpečnosti štátu v záujme ochrany hospodárstva, obyvateľ stva a základných funkcií štátu. Zároveň sa prostredníctvom zakladateľskej zmluvy a stanov zabezpečí, aby n údzové zásoby neboli ovládané vybranými podnikateľmi resp. vybraným podnikateľom.

Agentúra odkúpi núdzové zásoby od štátu – konkrétne od Správy rezerv - čím sa uvoľní súčasná „umàtvenᓠlikvidita štátu v núdzových zásobách a zároveň sa zachov á aj kontrola štátu. Agentúra začne poskytovať vybraným podnikateľom službu zabezpeč enia udržiavania núdzových zásob odo dňa odkúpenia núdzových zásob od Správy rezerv. V rovnaký deň prestane Správa rezerv vykonávať svoju pôsobnosť v oblasti núdzových zásob podľa doteraj ších predpisov. Správa rezerv predá núdzové zásoby agentúre, keď jej agentúra preukáže svoju pripravenosť na prevzatie núdzových zásob; pripravenosť sa preukáže dôkazom o zabezpečení skladovania núdzových zásob a dôkazom o financovaní kúpy nú dzových zásob. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej ur čenie znaleckým posudkom, alebo priemernou cenou ropy určenej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Správa rezerv bude zastupovať Slovenskú republiku v oblasti núdzov ých zásob vo vzťahu k Európskej komisii a Medzinárodnej energetickej agentúre a bude vykonávať štátnu správu na úseku núdzových zásob v nevyhnutnom rozsahu.

Návrh zákona predpokladá, že agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v celom rozsahu požadovanom podľa Smernice Rady 2009/119/ES. Vo výnimočných prípadoch budú m ôcť byť núdzové zásoby vo vlastníctve podnikateľa, ktorý zároveň zabezpečí ich skladovanie a ochraňovanie. Podobnú úpravu obsahuje aj doterajšia právna úprava. Núdzové zásoby nebudú môcť byť použité na zabezpečenie záväzkov, byť predmetom exekúcie ani majetkom podliehajúcim konkurzu.

Navrhovaná právna úprava, ktorou sa zabezpečí agentúrny spôsob správy núdzových zásob prináša z pohľadu záujmov štátu, jeho obyvateľov, podnikateľov a spravodlivej hospodárskej súťaž e nasledovné hlavné prínosy: (i) nebude mať nároky na verejné finančné zdroje, (ii) je dlhodobo samofinancovateľná, (iii) je transparentná a trh nedeformujúca, lebo hospodárske subjekty a v konečnom dô sledku koneční spotrebitelia budú zaťažení rovnakou sumou za udržiavanie n údzových zásob, (iv) zachováva istotu pre krajinu, že vykazované núdzové zásoby sú aj skutočne skladované a pripravené pre použitie, a (v) zachováva štátu rozhodovacie právomoci.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpoč et verejnej správy, nakoľko predajom núdzových zásob vznikne príjem pre štátny rozpočet, resp. sa operácia zaúčtuje na príjmovom účte príslušnej kapitoly. Vplyv na rozpočet verejnej správy je uvedený v doložke vplyvov. Návrh zákona bude mať zároveň vplyv na podnikateľské prostredie, ktorý je analyzovaný v doložke vplyvov.

Návrh zákona nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť , na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ú stavnými zákonmi a zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie, podrobné informácie sú uvedené v prilož enej doložke zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu s právom Európskej únie.

Príloha č. 1

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v kaž dej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Ad vplyv na rozpočet verejnej správy.

Celková výška finančného dopadu za vykazované obdobie (2013 až 2016) je pozitívna s predpokladaným dodatočným príjmom štátneho rozpočtu vo výške 480 mil. a z titulu úspory výdavkov na hospodá renie s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov 21,3 mil. eur ročne.

Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 už uvažuje z príjmom z predaja núdzových zásob ropy a ropných produktov v sume 320 mil. eur v roku 2014. Oproti Návrhu východísk rozpoč tu verejnej správy na roky 2014 až 2016 dochádza k úspore výdavkov štátneho rozpočtu v sume 21,3 mil. eur ročne. Kvantitatívne vyjadrenie dopadov a komentár sú uvedené v prílohe „Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu“.

Ad vplyvy na podnikateľské prostredie.

Nedochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia. Dochádza však k zvýšeniu administratívnej náročnosti nakoľko podnikatelia v odvetví, ktorí v súčasnom systé me svoje povinnosti vyriešili vo vzťahu s colnou správou v rámci jedného konania a dokumentu spolu so spotrebnou daňou, budú musieť uzatvárať zmluvy (predpokladá sa štandardná zmluva) s agentúrou a platiť agentúrne odplatu za skladovanie a udržiavanie NZ. Jedná sa podľa nášho názoru o navýšenie administratívnej náročnosti nevýznamné, nakoľko zasiahne obmedzenú skupinu podnikateľov v odvetví (v sú časnosti približne 20 subjektov) a samotná povaha zvýšenia administratívnej náročnosti je riešiteľná. Informácie k vplyvu na podnikateľské prostredie uvádzame aj v samostatnej prílohe „ Vplyvy na podnikateľské prostredie“.

A.4. Alternatívne riešenia

Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?

A.5. Stanovisko gestorov

Príloha č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom160 000320 00000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR – kapitola 42 Správa štá tnych hmotných rezerv SR160 000320 000 00- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0 -21 300-21 300-21 300v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0-21 300-21 300-21 300- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0-21 300-21 300-21 300v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0-21 300-21 300-21 300

Poznámka: Celkový vykázaný vplyv na rozpočet verejnej správy nezohľadňuje (i) úsporu kapitoly 42 (SŠHR) kód programu 0860102 z titulu prechodu správy núdzových zásob na agentúru, ani (ii) výpadok prí jmu SŠHR z poplatku, pretože s týmito položkami sa v rokoch 2014 - 2016 neuvažuje.

Kúpna cena za predaj núdzových zásob sa určí podľa znaleckého posudku, alebo ako priemerná cena ropy určená podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiace, podľa toho, ktor á hodnota bude vyššia.

Celkové zníženie nákladov Správy rezerv bude závisieť od toho, kedy Agentúra prevezme núdzové zásoby od Správy rezerv. Až do momentu prevzatia núdzových zásob bude mať Správa rezerv plánované v ýdavky spojené s ich správou.

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - prí jmy, + výdavky)-160 000-341 300-21 300 -21 300 z toho vplyv na ŠR-160 000-341 300-21 300-21 300 financovanie zabezpečené v rozpočte-160 000-320 00000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0-21 300 -21 300-21 300

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona mení koncepciu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Návrh počíta s tým, že vlastníctvo a udržiavanie nú dzových zásob ropy a ropných výrobkov budú presunuté zo Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „SŠHR“) na novovytvorenú právnickú osobu, Agentúru pre núdzové zá soby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „agentúra“).

Predpokladá sa, že jednorazový nákup núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v sume približne 480 000 tis. EUR agentúrou bude financovaný úverom bankami a agentúra nebude nijakým spôsobom naviazaná na štátny rozpočet. Model agentúry tiež predpokladá, že agentúra bude samofinancovateľná, pričom hlavným zdrojom jej príjmov bude odplata za udržiavanie núdzových zásob aspoň v minimálnom objeme pod ľa príslušnej legislatívy EÚ pre podnikateľov špecifikovaných v zákone.

Poplatok vyberaný podľa súčasného zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľn ých zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude s účinnosťou navrhovaného zákona v priebehu roka 2013 zrušený a nahradený platbou vybraných podnikateľov za služby agentúre. Predpokladá sa preto, že rozpočtovaný príjem štátneho rozpočtu vo výške 60 000 tis. EUR ročne nebude štát od roku 2014 ďalej inkasovať . Výšku rozpočtovaných príjmov a výdavkov opierame o rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015, a návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.

Agentúra prevezme od roku 2014 náklady na skladovanie a obmenu v súčasnosti rozpočtované v kapitole SŠHR vo výške 21,3 mil. EUR.

Návrh nepredstavuje významný nárast aktivít a nahradzuje platbu poplatku inak definovaným a vypočítaným spôsobom v zásade rovnakom rozsahu transakcií.

2.3.2. Výpočty vplyvov na verejné financie

Celková výška finančného dopadu za vykazované obdobie 2013 až 2016 je pozitívna.

Ïalej poznamenávame, že SŠHR by vyžadovala kapitálové výdavky na dopĺňanie zásob v súlade so zvyšovaním čistých dovozov a tiež na odkúpenie zásob v súčasnosti zapožičaných spoloč nosťou TRANSPETROL a.s. na plnenie záväzkov agentúry. Navyše existuje riziko, že zásoby bude nutné v strednodobom horizonte navýšiť na 120 dní čistého dovozu. Navrhovaný model počíta s tým, ž e tieto kapitálové výdavky budú financované z dodatočných úverových zdrojov bez nárokov na štátny rozpočet. Agentúra bude musieť kryť okrem v súčasnosti existujúcich nákladov aj novo vzniknut é náklady na financovanie dlhu. Návrh predpokladá vyrovnané hospodárenie agentúry bez nárokov na štátny rozpočet, ale nepredpokladá sa ani nijaký príjem z agentúry.

Keďže kapitálové výdavky neboli rozpočtované v rozpočte verejnej správy na roky 2013-2015 nie sú vykázané v tabuľke vplyvov na rozpočet verejnej správy ako pozitívny vplyv. Uvádzame však pre inform áciu predpoklad potrieb SŠHR, ktoré by v prípade neprijatia zákona bolo potenciálne potrebné riešiť.

Navrhuje sa, že agentúra bude založená ako záujmové združenie právnických osôb v zmysle Občianskeho zákonníka, a jej členmi budú podnikatelia, ktorým vzniká povinnosť platiť odplatu agentú re za udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, na základe zo zákona povinne uzatvorenej zmluvy s agentúrou. Nesplnenie si povinnosti uzatvorenia zmluvy bude sankcionované s cieľom zabezpečiť č o najlepšiu platobnú disciplínu príslušných podnikateľov a zaistiť dostatočný výber na splácanie bežných a kapitálových výdavkov agentúry.

Významnú úlohu podľa návrhu bude naďalej zohrávať štát, a to najmä prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv, Finančného riaditeľstva SR, prípadne podnikov s majetkovou účasťou štátu. Napriek tomu si však agentúra a jej činnosti zachováva znaky samostatného trhového subjektu a jej príjmy a výdavky nebudú súčasťou štátneho rozpočtu.

2.3.3. Charakteristika návrhu

zmena sadzby

zmena v nároku

◊ nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

14

11

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové pr íjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1160 000320 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na pr íjmy verejnej správy celkom160 000320 00000 Tabuľka č. 4

1 – príjmy rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka201320142015 2016Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a prí spevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2-21 300-21 300-21 300 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatn é platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové vý davky (700) Obstarávanie kapitálový ch aktív (710)2 Kapitálové transfery (720) 2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom0-21 300-21 300-21 300 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové vý davky (700) Výdavky z transakci í s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom*---- z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdový ch výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií vý konu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej zá chrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísa ť podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Príloha č. 3

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Producenti a obchodníci s vybranými ropnými vý robkami. Približne 20 aktívnych obchodníkov v súčasnosti.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Komunikácia s agentúrou bude v približ ne rovnakom rozsahu ako v súčasnosti s colným úradom, ale bude to komunikácia s ďalšou právnickou osobou.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynalo žia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Minimálna.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Minimálne.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaný ch regulácií?Žiadne.

Poznámky:

Súčasný systém platenia a výberu poplatku podľa zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pod ľa návrhu čiastočne mení, avšak návrh nemá vplyv na podnikateľské prostredie vo forme zvýšenia regulačného zaťaženia.

Predpokladá sa však zvýšenie administratívnej náročnosti nakoľko podnikatelia v odvetví, ktorí v súčasnom systéme svoje povinnosti vyriešili vo vzťahu s colnou správou v rámci jedné ho konania a dokumentu spolu so spotrebnou daňou, budú musieť uzatvárať zmluvu s agentúrou a platiť agentúrne odplatu za skladovanie a udržiavanie NZ. Jedná sa podľa nášho názoru o navýšenie administrat ívnej náročnosti jednorazové a nevýznamné, nakoľko (i) zasiahne obmedzenú skupinu podnikateľov v odvetví (v súčasnosti približne 20 subjektov), (ii) samotná povaha zvýšenia administratívnej nároč nosti je riešiteľná, a (iii) predpokladá sa štandardizovaná forma zmluvy.

Návrh nerozširuje okruh dotknutých podnikateľov v porovnaní so v súčasnosti platnou úpravou a vyššie uvedené vplyvy sa budú v zásade týkať iba podnikateľov podľa súčasného znenia § 9 ods. 2 zákona č. 373/2012 Z.z.

Podľa návrhu výška platby podnikateľov agentúre nebude pevne stanovená zákonom, ale môže sa meniť v závislosti od vývoja na trhu, tzn. môže sa v príslušnom období zvýšiť alebo zníži ť.

Príloha č. 4

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospod árenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Neočakáva sa markantná zmena príspevku oprosti súčasnej úrovni.Kvantifikujte: X- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvate ľstva.X

4.3. Zhodnoť te vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

X4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

X

Príloha č. 5

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozití vny alebo negatívny)?

Žiadne

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?Nie

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

Nie

29

Príloha č. 6

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zverejnením informácie o založení a vzniku agentú ry na webovom sídle správy rezerv a zverejňovaním obchodných podmienok udržiavania núdzových zásob a ceny za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob agentúrou na svojom webovom sídle sa zavá dzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň). Vplyv zmeny je však nevýznamný.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie

DOLOŽ KA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

Tretia časť, hlava VIII, kapitola 1 (Hospodá rska politika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

- v sekundárnom práve (prijatom po nadobudnutí p latnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

nie je

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

1.Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štá tom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009),

2.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1999/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (U. v EU L 304, 14.11.2008) v platnom znení

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

nebolo začaté konanie

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

zákon č. 372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko úč innej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie:

a) úplne zlučiteľný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Osobitná časť

K článku I

K § 1

V ustanovení sa vymedzuje predmet navrhovanej úpravy - teda oblasti, ktoré sa v predloženom návrhu zákona navrhujú upraviť. Ide o oblasť spôsobu obstarania a nakladania s núdzovými zásobami, konkrétne zásob ropy a ropných výrobkov, ktor é sa budú môcť použiť za určených podmienok v zákonom vymedzených prípadoch. Ustanovenie tiež upravuje povinnosti osôb, ktoré podnikajú v oblasti ťažby ropy, spracovania ropy a ropných výrobkov ako aj ich skladovania v prípade, ak nastane taká situácia, ktorá si vyžiada prijatie mimoriadnych opatrení. Osobitne právna úprava definuje povinnosti pre vybraných podnikateľov, ktorým zákon ukladá povinnosť zabezpečiť udrž iavanie núdzových zásob (bližšie v § 3 a 4). Cieľom návrhu zákona je tiež definovať postavenie a právomoci právnickej osoby, ktorá bude vykonávať správu nad zásobami a tiež opatrenia zamerané na riešenie stavu ropnej núdze. Návrh zákona definuje aj rozsah výkonu štátnej správy na úseku núdzových zásob, ako aj kontrolu dodržiavania povinností ukladaných zákonom a sankcie za nedodržanie povinností.

K§ 2

Ustanovenie definuje základné pojmy najčastejšie používané v návrhu zákona s cieľom zabezpečiť jednotnú aplikáciu právnej normy všetkými subjektmi.

K § 3

Z dôvodu, aby Slovenská republika zabezpečila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv vzťahujúcich sa na oblasť nakladania s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, je potrebné zákonom upraviť povinnosti vybraných podnikateľov pri zabezpečení tý chto povinností. Podnikatelia zabezpečujú udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných produktov prostredníctvom agentúry. Pri úprave povinností podnikateľov sa vychádzalo z toho, že množstvo zásob, ktor é má podnikateľ udržiavať určí agentúra na základe výpočtu presne definovaného v zákone. Množstvo zá sob je samozrejme odvodené od minimálneho limitu zásob pre Slovenskú republiku a konkrétneho množstva ropných výrobkov prislúchajúcich vybranému podnikateľovi za stanovené obdobie.

Ustanovenie ďalej rieši povinnosti vybraných podnikateľov vo vzťahu k Správe rezerv.

K § 4

Aby bol jasne formulovaný a zabezpečený právny záväzok medzi agentúrou a podnikateľom o tom, že podnikateľ bude udržiavať agentúrou určené množstvo ropy a ropných výrobkov, navrhuje sa uzatvorenie zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. Pri koncipovaní tejto zmluvy sa navrhuje vychádzať z § 269 Obchodného zákonníka. Udržiavanie núdzových zásob ropy pre vybraného podnikateľa agentúrou je z pohľadu agentúry poskytovanie komerčnej služby za odplatu. Výška odplaty sa navrhuje na základe tzv. „cost-based“ formuly, t.j. tak, aby pokryla náklady na obstaranie núdzových zásob, udržiavanie núdzových zásob, ako aj ďalšie náklady špecifikované v návrhu zákona. Ak dôjde zo strany vybraných podnikateľov k porušeniu zmluvných povinností , navrhuje sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, aby agentúra uplatnila sankcie. Za nezaplatenie odplaty za agentúrou poskytnutú službu môže agentúra uzatvorenú zmluvu vypovedať. V ýpoveď zmluvy má za následok pre vybraného podnikateľa stratu schopnosti plniť zákonnú povinnosť udržiavať núdzové zásoby prostredníctvom agentúry. Uvedená strata schopnosti vybraného podnikateľ a plniť si svoje zákonné povinnosti môže byť následné sankcionovaná podľa § 23.

K § 5

Ustanovenie špecifikuje informačné povinnosti vybraného okruhu podnikateľov a štátnych orgánov voči Správe rezerv ako aj okruh informácií, ktoré sa týkajú núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Príslušnými orgánmi štá tnej správy, ktoré sú Správe rezerv povinné poskytovať potrebné údaje, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

K § 6

Ustanovenie jednoznačne špecifikuje povinnosti agentúry pri obstarávaní a udržiavaní núdzových zásob ropy z dôvodu, že pri obstaraní a udržiavaní núdzových zásob ropy musia byť dodržané kvalitatívne parametre podľa technických noriem, postupy kontroly množstva núdzových zásob, ako aj dostupnosť núdzových zásob, ich poistenie a plán obmeny a zámeny núdzových zásob.

Z dôvodu, že núdzové zásoby musia byť udržiavané vo výške minimálneho limitu určeného Správou rezerv, agentúre je zákonom uložená táto povinnosť, vrátane povinnosti podrobne informovať Spr ávu rezerv o stave, kvalitatívnych parametroch, mieste uskladnenia, množstve a štruktúre núdzových zásob. Vecne príslušnými orgánmi štátnej správy, ktorým Spr áva rezerv poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Ustanovenie upravuje ďalej spôsob refinancovania obstarania zásob a ich skladovania z vlastných prostriedkov agentúry. Za účelom zabezpečenia zásady hospodárnosti a účelnosti sa agentúre ukladá povinnosť použiť prostriedky z prípadného predaja núdzových zásob na obstaranie nových núdzových zásob alebo plnenie zá väzkov z externého dlhu agentúry.

K § 7

Toto ustanovenie definuje minimálny limit núdzových zásob ropy a ropných výrobkov a spôsob jeho výpočtu z dôvodu zabezpečenia súladu návrhu zá kona so Smernicou Rady 2009/119/ES. Podrobný popis výpočtu je uvedený v prílohe k zákonu.

Podľa metodiky Smernice Rady 2009/119/ES sa minimálny limit určuje na základe 90 dní priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov alebo 61 dní priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia.

Rovnako sa tiež definuje, aké zásoby je možné považovať za núdzové zásoby a kritéria na ich určenie. Medzi tieto kritériá patrí druh skladov, miesta uloženia, colný a daňový režim núdzových zásob. V súlade s vyššie citovanou smernicou sa do výpočtu povinnosti udržiavať núdzové zásoby po splnení zákonných podmienok zahàňajú aj biopalivá a aditíva a vymedzujú sa zásoby, ktoré núdzovými zásobami nemôžu byť, resp. ktoré do núdzových zásob nemožno zahrnúť.

Z dôvodu, že biozložka v pohonných látkach nie je vhodná na dlhodobé skladovanie, je podiel biozložky v pohonných látkach obsiahnutých v núdzových zásobách nižší ako ustanovuje platný zákon pre uvádzanie pohonných látok na trh. V tejto súvislosti bolo potrebné do návrhu zákona zakomponovať ustanovenie, ktoré rieši výnimku zo zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje povinný minimá lny objem biopaliva v pohonných látkach pri ich uvádzaní na trh. Pri absencii uvedenej výnimky by priame uvádzanie pohonný ch látok z núdzových zásob na trh v prípade krízovej situácie bolo v rozpore s uvedeným zákonom.

Správe rezerv sa tiež ukladá povinnosť, aby v súlade s vyššie citovanou smernicou a pri rešpektovaní zákonných limitov (aspoň 50 % núdzových zásob) určila podiel ropy v núdzových zásobách.

K § 8

Z dôvodu založenia agentúry ako subjektu, ktorý zabezpečuje správu a údržbu n údzových zásob ropy a ropných výrobkov pre vybraných podnikateľov, je potrebné upraviť v návrhu zákona vlastnícke vzťahy k týmto zásobám. Návrh zákona ustanovuje, že vlastníkom núdzových zásob je v zásade agentúra. Vo výnimočných prípadoch môžu byť núdzové zásoby aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania zá sob za predpokladu, že uzatvorí s agentúrou zmluvu, ktorá bude obsahovať záväzok takého podnikateľa použiť núdzové zásoby v sú lade s rozhodnutím vlády v prípade, ak bude vyhlásený stav núdze.

Okrem uvedeného, z dôvodu zabezpečenia fyzickej dispozície s núdzovými zá sobami ropy a ropných výrobkov v prípade vyhlásenia ropnej núdze sa v návrhu zákona jednoznačne ustanovuje, že núdzové zásoby nepodliehajú exekú cii, konkurzu a taktiež nemôžu byť predmetom záložného práva.

K § 9

Z dôvodu, že ide o špecifické zásoby výrobkov určené na použitie v mimoriadnych situáciách, je potrebné definovať podrobné technické požiadavky, ktoré musia spĺňať zariadenia na ich skladovanie. Ïalej sa určujú podmienky ich skladovania tým, že sa dáva možnosť skladovať núdzové zásoby agentúrou vo vlastnom skladovacom zariadení alebo v skladovacích zariadeniach uznaného skladovateľa, ktorý je povinný ochraňovať uskladnené núdzové zásoby. Z dôvodu ochrany skladovaných zásob sa uskladnené núdzové zásoby nemôžu použiť na komer čné účely a musia byť dostupné.

Podobne ako sa uvádza v § 9, z dôvodu zabezpečenia fyzickej dispozície s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov v prípade vyhlásenia ropnej núdze sa v návrhu zákona jednoznačne ustanovuje, ž e skladovacie zariadenia, produktovody a ropovodu určené na skladovanie a prepravu núdzových zásob nepodliehajú exekúcii ani konkurzu.

K § 10

V ustanovení sa určuje spôsob a postupy uvoľňovania núdzový ch zásob. Uvoľnenie núdzových zásob je výsledkom núdzových postupov predpokladan ých v Smernici Rady 2009/119/ES. V súlade s touto smernicou v prípade uvoľnenia núdzových zásob sa predpokladá možnosť dočasného poklesu núdzových zásob pod minimálny limit. Pri určovaní lehoty na doplnenie núdzových zásob sa prihliada na faktory objektívne zabezpečujúce efektívne riešenie vzniknutej situácie, a to konkrétne na situáciu na medzin árodných trhoch s ropou a na reálnu financovateľnosť agentúry v danom čase. Pri neprihliadnutí na uvedené kritéria pri stanovovaní lehoty na doplnenie núdzových zásob by hrozila nevykonateľnosť uvedené ho ustanovenia.

Z dôvodu, že ide o výnimočnú situáciu navrhuje sa, aby núdzové zásoby boli uvoľnené na základe rozhodnutia vlády vtedy, ak by bol vyhlásený stav núdze, alebo ak o uvoľnení zásob rozhodne Medzinárodná energetická agentúra alebo Európska komisia. Kompetentným orgánom, ktorý predkladá návrh na uvoľnenie núdzových zásob vláde je Správa rezerv, nakoľko disponuje rozsahom informácii potrebným na zdôvodnenie situácie. Rovnako sa navrhuje, aby Sprá va rezerv určila tiež lehotu na doplnenie núdzových zá sob po ich uvoľnení na minimálny limit a to na základe časového plánu doplnenia núdzových zásob. Návrh časov ého plánu doplnenia rezerv predkladá Správe rezerv agentúra.

K § 11

Ustanovenie rieši prípad, kedy a za akých podmienok je agentúra oprávnená voľne nakladať s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov. Dô vodom na vymedzenie podmienky voľne nakladať s núdzovými zásobami je vytvorenie primeranej rezervy v minimálnych zásobách ako aj zabránenie prípadného predaja za cenu, ktorá by nepokryla náklady spojené s obstaraním zásob.

K § 12

Ustanovenie rieši možnosť, aby sa Správa rezerv mohla rozhodnúť, že agentúra bude udržiavať osobitné zásoby vo forme ropných výrobkov. Ide o vybrané výrobky, špecifikované v prílohe č. 2 zákona napr. etán, skvapalnený ropný plyn (LPG), automobilový benzín, letecký benzín, tryskové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), leteck ý petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej), ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry), lakový benzín, lubrikanty (mazivá), bitúmen, parafínové vosky, ropný koks. Takýto postup umožňuje Smernica Rady 2009/119/ES. Zároveň návrh zákona ustanovuje, že v prípade, ak sa Slovenská republika rozhodne udržiavať osobitné zásoby, tieto osobitné zásoby sú vo vlastníctve agentúry a môžu sa skladovať iba na území Slovenskej republiky. V súvislosti s rozhodnutím o udržiavaní osobitných zásob sa upravuje aj spôsob ich výpočtu a podmienky udržiavania. V súlade s požiadavkou vyššie citovanej smernice sa určuje aj povinnosť voč i Európskej komisii predkladať výročnú správu a obsah tejto výročnej správy.

K § 13

Uvedené ustanovenie zákona vymedzuje situácie, kedy je možné vyhlásiť a odvolať stav ropnej núdze a kto je oprávnený vyhlá siť a odvolať stav ropnej núdze. Vzhľadom na to, ž e ide o mimoriadne opatrenie návrh presne definuje, akým právnym aktom sa realizuje vyhlásenie a odvolanie stavu ropnej núdze.

Navrhuje sa, aby stav ropnej núdze vyhlásila vláda všeobecne záväzným právnym predpisom - nariaden ím vtedy, ak priemerný mesačný čistý dovoz v danom roku sa natoľko zníži oproti priemernému mesačnému dovozu v predchádzajúcom kalendárnom roku, že možno očakávať ťažkosti pri zásobovaní ropou a ropnými výrobkami.

K § 14

Nadväzne na § 13 sa v tomto ustanovení špecifikujú opatrenia, ktoré sa môžu použiť pred samotným vyhlásením stavu núdze. Dôvodom na takéto riešenie je zmierniť situáciu - zn ížiť spotrebu ropy a ropných výrobkov a tým predísť vyhláseniu stavu núdze. V prípade, že vláda vyhlásila stav núdze, ustanovenie návrhu zákona taxatívne určuje opatrenia zamerané na obmedzenie spotreby ropy a ropný ch výrobkov. Aby sa tiež zabezpečila reálna vykonate ľnosť opatrení v čase ropnej núdze, zákon ukladá podnikateľom – spracovateľom ropy povinnosť prednostne spracovať ropu z núdzových zásob na ropné výrobky. Zároveň tiež určuje, že dočasné obmedzenie alebo zákaz vývozu ropy a ropných výrobkov ako jedno z opatrení nemôže byť prijaté v rozpore s medzinárodnými závä zkami Slovenskej republiky.

Návrh zákona tie ž vymedzuje rozsah právomocí Správy rezerv v prípade, ak iné členské štáty Európskej únie budú mať na území Slovenskej republiky udržiavané svoje núdzové zásoby a Medzinárodná energetická agentúra rozhodne o uvoľnení takých zásob alebo ak Európska komisia rozhodne že ide o vážne narušenie dodávok do EÚ.

K § 15

Ustanovenie rieši zmenu súčasného modelu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorý je založený na tom, že správu vykonáva orgán štá tnej správy. Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým z dôvodu uvoľniť finančné prostriedky štátu viazané v núdzových zásobách ako aj z dôvodu, aby pri zabezpečení požiadavky na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu. Navrhuje sa, aby správu vykonávala právnická osoba založená v zá kone definovaným spôsobom a určenými kompetenciami.

Právnická osoba, ktorá vznikne spôsobom uvedeným v tomto ustanovení, teda založením Správou rezerv alebo osobou, ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu, prevezme od Správy rezerv núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Ï alej sa navrhuje, aby táto právnická osoba – agentúra mála postavenie záujmového združenia právnických osôb a na právne pomery sa vzťahovali príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Dôvodom voľby takejto právnej formy agentúry je skutočnosť, aby sa umožnil jednoduchý vstup vybraných podnikateľov do agentúry, aby ich vstup nepredstavoval pre nich ekonomické , daňové a účtovné riziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa mohlo zaniknúť jednoduchým spô sobom. Navrhuje sa, aby dôvodom zániku členstva v agentúre bola skutočnosť, že určitý člen počas doby definovanej v stanovách agentúry nespĺňa podmienky pre č lenstvo v agentúre. Keďže členstvo v agentúre nebude podmienené majetkovým vkladom, zánik členstva v agentúre nie je spojený so vznikom majetkových nárokov člena voči agentúre na podobne ani členovia agentúry nezodpovedajú za záväzky agentúry svojim majetkom.

S cieľom zabezpečenia transparentnosti, účelovosti a hospodárnosti nakladania s prostriedkami a majetkom agentúry sa stanovuje rovnaký režim osobnej zodpovednosti členov orgánov agentúry ako ustanovuje Obchodný z ákonník.

V záujme zabezpečenia základného právneho rámca fungovania agentúry z pohľadu bezpečnosti štátu sa navrhuje, aby zakladateľskú zmluvu a stanovy, ako aj ich zmeny, schvaľovala vláda.

K § 16

Ustanovenie rieši spôsob nakladania s dosiahnutým výsledkom hospodárenia agentúry prípade , ak agentúra vykáže kladný hospodársky výsledok. Rovnako určuje kompetencie a právomoci orgánov agentúry, ktoré zabezpečia obmedzenie použitia kladného hospodárskeho výsledku.

K § 17

Určuje podmienky prevodu členského podielu štátu. Takouto podmienkou je súhlas vlády. Navrhuje, aby výšku odplaty za prevod členského podielu určil znalecký posudok, čím sa zabezpečí transparentnosť pri rozhodovaní.

K § 18

Ustanovenie rieši situáciu, kedy je Správa rezerv oprávnená predať agentúre núdzové zásoby. N ávrh zákona nastavuje štandard pre realizáciu predaja núdzových zásob, kedy musia byť preukázateľne splnené podmienky pripravenosti agentú ry prevziať núdzové zásoby a financovanie kúpy núdzových zásob. Ïalej ustanovuje podmienky pre určenie kúpnej ceny. Úprava je potrebná z dôvodu zabezpečenia transparentnosti. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej určenie znaleckým posudkom, alebo priemernou cenou ropy urč enej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Takýto postup zabezpečí aj generovanie primeraného výnosu pri predaji. Navrhuje sa, aby príjem z predaja núdzových zásob bol príjmom štátneho rozpočtu.

Z dôvodu, že agentúra preberá zásoby od Správy rezerv, ustanovenie upravuje preukázanie pripravenosti agentúry na prevzatie zásob. Navrhuje sa, aby požiadavkou na preukázanie pripravenosti agentúry na prevzatie zásob boli dôkazy o zabezpečení skladovania núdzových zásob a o zabezpečení financovania kúpy núdzový ch zásob.

K § 19

Definuje spôsob a postupy pri zrušení agentúry, ako aj postup a povinnosti likvidátora pri likvidácii agentúry. Z dôvodu zabezpečenia jednoznačné ho postupu pri prevode núdzových zásob do vlastníctva štátu pokiaľ ide o určenie ceny núdzových zásob sa navrhuje, aby bola cena určená rovnako ako pri predaji núdzových zásob podľa § 18, s vý nimkou prípadu, ak by bola cena obstarania takýchto zásob vyššia. V ostatne menovanom prípade sa použije skutočná cena obstarania núdzových zásob. Prostriedky, ktoré získa agentúra pri likvidácii sa navrhuj ú použiť na úhradu záväzkov agentúry, t.j. najmä na úhradu záväzkov plynúcich z externého financovania.

Dôvodom takéhoto postupu je minimalizácia nákladov spojených s likvidáciou agentúry.

K § 20

Návrh ustanovenia rieši možnos ť založiť spoločný podnik Správou rezerv a spoločnosťou, ktorá je pod priamou kontrolou štátu (predpokladá sa spoločnosť, ktorá má v predmete podnikania nakladanie s ropnými vý robkami), s cieľom agregovania skladovacích kapacít a ich využitia na skladovanie núdzových zásob ropy.

Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podľa §13a ods. 5 zákona 278/1993 Z. z. môže ústredný orgán štátnej správy (Správa rezerv) založiť inú právnickú osobu iba ako jediný zakladateľ. V zmysle informácie schválenej Vládou SR dňa 07.03.2013 sa predpokladá založenie spoločného podniku medzi spoločnosť ou TRANSPETROL, a.s. a Správou rezerv. Uplatnenie navrhovaného postupu, t.j. založenie spoločného podniku Správou rezerv je podmienené súhlasom vlády po predchádzajúcom súhlase ministerstva financií.

K § 21

Predmetným ustanovením sa upravuje výkon štátnej správy na úseku núdzových zásob. Výkon je zverený Správe rezerv ako ústrednému orgánu štátnej správy v zásade v rozsahu pož iadaviek Smernice Rady 2009/119/ES primárne na plnenie úloh členských štátov voči Európskej komisii.

Ustanovenie ďalej určuje rozsah informačných povinností, ktoré je povinná Správa rezerv plniť voči príslušným orgánom štátnej správy, ako aj voči Euró pskej únii a IEA. Príslušnými orgánmi štátnej správy, ktorým Správa rezerv poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Informačná povinnosť je koncipovaná v súlade so sekundárnym právom Európskej únie a zakotvuje pravidlá pre vyhotovovanie, poskytovanie pravidelných výkazov a ich predkladanie Správou rezerv Európskej komisii.

Zavádza sa tiež povinnosť pre Správu rezerv vykazovať Európskej komisii údaje o obchodných zásobách skladovaný ch podnikateľskými subjektmi v Slovenskej republike. Údaje o týchto zásobách získava Správa rezerv v rámci štátneho štatistického zisťovania, ktoré Správa rezerv vykonáva na základe Programu št átnych štatistických zisťovaní schválených Štatistickým úradom SR. Z dôvodu zabezpečenia ochrany osobných údajov sa navrhuje, aby sa mená vlastníkov obchodných zásob v štatistickom výkaze predkladanom Euró pskej komisii neuvádzali.

Ustanovenie ďalej rieši povinnosti vybraných orgánov štátnej správy vo vzťahu k Správe rezerv a k agentúre.

K § 22

Týmto ustanovením sa stanovuje pôsobnosť Správy rezerv, útvarov Policajné ho zboru, Slovenskej obchodnej inšpekcie a colných úradov pri kontrole plnenia relevantných povinností vyplývajúcich z návrhu zákona, pričom kontrola plnenia povinnosti je rozdelená medzi jednotlivých účastníkov. Navrhuje sa, aby Sprá va rezerv kontrolovala iba kľúčové povinnosti vybraných podnikateľov na úseku zabezpečenia núdzových zásob a to konkrétne povinnosti uzatvoriť zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s agentúrou. Táto základná kontrolná právomoc je ponechaná Správe rezerv z dôvodu zabezpečenia energetickej bezpečnosti štátu a v záujme ochrany hospodárstva, obyvateľstva a základných funkcií š tátu.

Z dôvodu, že overovanie dostupnosti a stavu núdzových zásob môžu vykonávať aj osoby poverené Európskou komisiou, ukladá sa Správe rezerv povinnosť súčinnosti.

Ustanovenie tiež upravuje v súvislosti s kontrolou zo strany Európskej komisie povinnosť archivovať všetky potrebné údaje a dokumenty o núdzových zásobách najmenej po dobu 5 rokov.

K § 23

Toto ustanovenie definuje okruh prípadov, v ktorých sa konkrétne správanie subjektov považuje za správny delikt. Zároveň sa správne delikty rozdeľujú do skupín podľa subjektov, u ktorý ch je predpoklad, že sa ich môžu dopustiť.

Ustanovenie tiež rieši, ktoré orgány štátnej správy v súlade s platnými zákonmi vykonávajú kontrolu dodržiavania povinností vyplývaj úcich z tohto návrhu zákona a ukladajú sankcie za ich porušenie.

Z dôvodu zníženia rizika korupcie pri rozhodovaní o uložení sankcie sa navrhuje, aby výška sankcií bola určená pevnou sumou. Ustanovenie súčasne stanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu na uloženie sankcií.

K § 24

Určuje vzťah k všeobecnému predpisu o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 25

Týmto ustanovením sa stanovuje prechodné obdobie potrebné na zabezpečenie efektí vneho prechodu na navrhovaný model správy núdzových zásob, na prevzatie núdzových zásob agentúrou ako aj na doriešenie právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajšej právnej ú pravy. Počas prechodného obdobia správu núdzových zásob ropy vykonáva Správa rezerv.

K § 26

Predmetné ustanovenie je transpozičný odkaz.

K § 27

Ustanovenie upravuje zrušenie doterajšej právnej úpravy núdzových zásob – čl. 1 zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K článku II

Predmetným ustanovením sa v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov zavádza nový dôvod pre odň atie odberného preukazu užívateľskému podniku, pre vyradenie výrobcu biogénnych látok z evidencie výrobcov biogénnych látok, odňatie povolenia prevádzkovateľovi daňového skladu na jeho prevá dzkovanie, ako aj odňatie povolenia oprávnenému príjemcovi prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane colným úradom.

K článku III

Správa rezerv zabezpečuje predovšetkým tvorbu a hospodárenie štátnych hmotných rezerv v členení hmotné rezervy, mobilizačné rezervy, pohotovostné zásoby v zmysle zákona č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemný ch komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnen í zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Minimálne limity týchto komodít sú pravidelne stanovované vládou Slovenskej republiky tak, aby tieto komodity zabezpečovali svoj účel vo vyššie uvedených zákonoch a to v každom okamihu ich potrieb. Jednotlivé komodity majú svoje technické parametre, v rámci ktorých je definovaná ich použiteľnosť a ž ivotnosť. A práve z hľadiska ich použiteľnosti je Správa rezerv povinná zabezpečovať ich obmenu prípadne zámenu v pravidelných termínoch a obdobiach.

Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v ustanovení § 26 ods.2 v cit.: “Obrannú infraštruktúru tvoria pozemky, stavby, budovy a zariadenia, telekomunikačné, energetické a dopravné systémy, informačn é siete (ďalej len "objekty obrannej infraštruktúry") a zásoby štátnych hmotných rezerv, ktoré slúžia v čase vojny alebo vojnového stavu7) na zabezpečenie obrany štátu.“ deklaruje štátne hmotné rezervy ako významný prvok obrannej infraštruktúry a teda ich zabezpečenie predstavuje základné záujmy Slovenskej republiky. Použitie takejto výnimky je z tohto dôvodu v súlade s článkom 14 Smernice 2004/18/ES.

Zo skúseností Správy rezerv vyplýva, že keď Správa rezerv obstaráva štátne hmotné rezervy v plánovanej lehote pre ich obmenu alebo zámenu, cena obstarávaného tovaru okamžite neúmerne stúpne z dô vodu zvýšenia dopytu. Z tohto dôvodu Správa rezerv nedokáže obstarávať efektívne. Za účelom zabezpečenia efektívneho obstarávania by Správa rezerv potrebovala väčšiu flexibilitu, ktorá by jej umo žnila realizovať obmeny alebo zámeny priebežne a bez formalizovan ého procesu verejného obstarávania, pokiaľ by vedela takýmto spôsobom zabezpečiť obmenu alebo zámenu štátnych hmotných rezerv za cenu nižšiu ako bola obstarávacia cena obmieňanej alebo zamieňanej polož ky štátnych hmotných rezerv. Pokiaľ by sa nedosiahla nižšia cena, Správa rezerv by obstarávala obmenu alebo zámenu v súlade s postupmi verejného obstarávania.

Výnimka z postupov verejného obstarávania v uvedenom rozsahu zabezpečí možnosť obstarávať štátne hmotné rezervy efektívne. Predpokladá sa, že sa ňou dosiahne významné zníženie vý davkov spojených s obstarávaním štátnych hmotných rezerv. Táto výnimka je z vyššie uvedeného dôvodu v súlade so záujmami Slovenskej republiky. Smernica 2004/18/ES v článku 14 umožňuje vylúčenie postupov verejného obstarávania okrem iného vtedy, ak si to vyž aduje ochrana základných záujmov členského štátu.

K článku IV

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa do zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej vý roby a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádzajú výnimky pre dodržiavanie referenčných hodnôt podielu konečnej energetickej spotreby biopalív v doprave.

K článku V

Navrhovaná právna úprava predpokladá zmenu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorej sa stanovujú nové prí pady nepovažujúce sa za porušenie daňového tajomstva, ktoré umožnia agentúre a Správe rezerv prístup k informáciám potrebným na výkon jej činnosti.

K článku VI

Predkladaný model správy zásob vyžaduje zmenu zákona č. 372/2012 o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, napr. vo forme výslovného umožnenia Sprá ve rezerv predať núdzové zásoby.

K článku VII

Navrhuje sa , aby právna úprava nadobudla účinnosť od 1. augusta 2013.

K prílohe č. 1

Navrhnutá právna úprava v zásade preberá všetky prílohy z predchádzajúcej právnej úpravy s výnimkou prílohy, ktorá obsahuje výpočet a ďalš ie podrobnosti poplatku, ktorý podľa doterajšej právnej úpravy boli povinní platiť vybraní podnikatelia. Podľa navrhovanej právnej úpravy tieto náležitosti určí v závislosti od vývoja trh agentúra a o tejto skutočnosti zverejní informáciu na svojom webovom sídle.

Príloha 1 vymedzuje produkty, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za ropu a vybrané ropné výrobky. V súlade so spoločným colný m sadzobníkom je každému z vymenovaných produktov pridelený aj kód kombinovanej nomenklatúry.

K prílohe č. 2

Taxatívnym výpočtom určuje, ktoré kategórie ropných výrobkov môžu tvoriť súčasť osobitných zásob.

K prílohe č. 3

V súlade so Smernicou Rady 2009/119/ES sa určuje metóda výpočtu ropného ekvivalentu dovozu ropných výrobkov, ďalej výpočet deväťdesiatdňov ého priemerného čistého dovozu ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov a výpočet ú rovne núdzových zásob v dňoch priemerných čistých dovozov.

K prílohe č. 4

Stanovuje sa metóda výpočtu úrovne núdzových zásob v dňoch spotreby a ropného ekvivalentu domácej spotreby, na ktoré odkazuje § 6 zákona.

K prílohe č. 5

Transpozičná príloha.

Schválené uznesením vl ády Slovenskej republiky dňa 24. apríla 2013.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura, v. r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja

21

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Ú v o d

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemôže dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpočtu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane „pohyboval“ nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

◊postavenie daňového dlžníka, prípadne jeho veľkosť,

◊sociálne alebo ekonomické vplyvy,

◊pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov je založený

◊na existencii daňových skladov, ktorými sa môžu stať výlučne podniky na výrobu minerálnych olejov a sklady minerálnych olejov za podmienok ustanovených zákonom,

◊na existencii užívateľských podnikov, ktoré sú v rámci podnikania oprávnené používať daňovo zvýhodnené minerálne oleje a registrovaných obchodníkov, ktorí v rámci podnikania obchodujú s minerálnymi olejmi bez pozastavenia dane, prípadne s niektorými daňovo zvýhodnenými minerálnymi olejmi,

◊na monitorovaní pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani,

◊na systéme finančných zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo minerálnych olejov uvedených do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo prepravovaných v pozastavení dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou minerálneho oleja je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou aproximácie, pretože pri liberálnejšie koncipovanom zákone je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb takýchto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by boli vytvorené podmienky pre možné daňové úniky.

Správu spotrebnej dane vykonávajú colné úrady, a to ako pri dovoze predmetu dane, tak i v tuzemsku. Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v členských štátoch EÚ nie je samoúčelný. Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Colné kontroly sa uplatňujú iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími štátmi.

V zákone sú okrem štandardných sadzieb dane ustanovené aj znížené sadzby dane, ktoré umožňuje smernica uplatniť na označené plynové oleje používané na určené účely, pričom výroba i spotreba takto daňovo zvýhodnených minerálnych olejov musí byť pod neustálou kontrolou správcov dane.

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu zákona, je potreba zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie, a to

◊92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,

◊92/81/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre minerálne oleje, v znení smernice 92/108/EHS a 94/74/ES,

◊92/82/EHS o približovaní sadzieb spotrebnej dane na minerálne oleje, v znení smernice 94/74/ES.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) v kapitole č. 22 – Nepriame zdaňovanie.

Postupnou realizáciou odporúčaní EÚ sa zabezpečia základné predpoklady aproximácie národného práva upravujúceho spotrebné dane odporúčané v Bielej knihe, premietnuté v Národnom programe pre prijatie Acquis communautaire v Slovenskej republike, ako i v hodnotiacich správach o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie.

Existencia nových mechanizmov, daňových režimov a s tým súvisiacim finančným zabezpečením spotrebnej dane, zavádzaných na základe príslušných smerníc EÚ, má kľúčový význam z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do EÚ, nakoľko v jednotnom trhu v rámci spoločenstva umožní presun vybraných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí jedna zo základných podmienok spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb tovarov.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Zámerom návrhu zákona je premietnutie príslušných článkov základnej smernice 92/12/EHS upravujúcich postavenie oprávneného príjemcu, prepravu minerálneho oleja medzi členskými štátmi a tiež dovoz z tretích štátov a vývoz do tretích štátov, zavedenie jednotného sprievodného dokumentu používaného pri preprave minerálneho oleja na území spoločenstva a zásielkový obchod.

Zavedením oprávneného príjemcu sa rozširuje okruh subjektov oprávnených prijímať z členských štátov minerálny olej v pozastavení dane.

Smernica 92/12/EHS umožňuje prepravu minerálneho oleja medzi členskými štátmi

a)v pozastavení dane medzi daňovými skladmi a medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom s povinným použitím sprievodného dokumentu, ktorý platí na celom území spoločenstva,

b)uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaného do iného členského štátu na podnikateľské účely s povinným použitím zjednodušeného sprievodného dokumentu,

c)formou zásielkového obchodu, kedy minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte je dodaný do iného členského štátu osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, oprávneným príjemcom ani osobou zriadenou na základe zákona, t.j. dodaného na konečnú spotrebu.

Dovoz a vývoz minerálneho oleja sa bude uskutočňovať v súlade s colnými predpismi. Ak však na dovoz bude nadväzovať pozastavenie dane alebo vývoz bude uskutočňovať daňový sklad v pozastavení dane a minerálny olej bude prepravovaný cez jeden alebo viacero členských štátov, pri takejto preprave sa na území spoločenstva uplatnia postupy prepravy minerálneho oleja v pozastavení dane.

Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

Od navrhovaného zákona vypracovaného na základe vyššie uvedených princípov, je možné očakávať, že výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov pri ponechaní súčasnej úrovne sadzieb dane a za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby minerálnych olejov, a to najmä automobilových benzínov a motorovej nafty, bude na úrovni roka 2003.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov podliehajúcich spotrebným daniam dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004“, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európske únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolá úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II. Osobitná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov si vyžiadal čiastočne odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval, a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie minerálneho oleja do daňového voľného obehu.

Daňovým územím je územie Slovenskej republiky.

Územím Európskych spoločenstiev je územie vymedzené čl. 2 smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Územím tretích štátov je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom minerálny olej v pozastavení dane vyrába, spracováva, t.j. získava zo surovín, ako je ropa, a z polotovarov, ako sú ropné destiláty, mieša, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia minerálneho oleja do daňového voľného obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv, alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu jedného členského štátu oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte alebo pri vývoze a dovoze do daňového skladu.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne minerálny olej na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale minerálny olej nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice].

Uvedením minerálneho oleja do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie minerálneho oleja z režimu pozastavenia dane, vyrobenie minerálneho oleja mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaného minerálneho oleja do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice], vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu. Vyňatím z pozastavenia dane je aj použitie - spotreba minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo paliva samotným prevádzkovateľom daňového skladu.

Vyňatím minerálneho oleja z režimu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňového skladu. Minerálny olej, ktorý je v pozastavení dane, je teda nezdanený minerálny olej, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby jeho uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v Obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

K § 3 – Správa dane

Správu dane vykonáva miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo časti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak právnická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod. Za správcu dane sa považuje aj správca dane iného členského štátu podľa právnych predpisov iného členského štátu, ktorý bude napríklad potvrdzovať na sprievodnom dokumente príjem minerálneho oleja, vydávať potvrdenie o vysporiadaní dane v inom členskom štáte za účelom vrátenia dane na daňovom území.

K § 4 – Predmet dane

Predmetom dane sú minerálne oleje vyrobené na daňovom území alebo dopravené na daňové územie, pričom štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre taxatívne vymedzenej v článku 2 smernice 92/81/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre minerálne oleje v znení smernice 94/74/ES.

Predmetom dane sú nielen minerálne oleje určené na použitie ako pohonná látka alebo palivo, t.j. sú ako také vyrobené a svojimi kvalitatívnymi vlastnosťami sú určené na použitie ako pohonná látka alebo palivo, ale aj tie minerálne oleje, ktoré nie sú takto vyrobené, ale sú ponúkané na použitie, alebo ktoré sú použité na účel, na ktorý majú byť tieto zdanené, t.j. ako pohonná látka alebo palivo. Uvedené formulácie sú mimoriadne dôležité z pohľadu obmedzenia priestoru možných daňových únikov. Vychádzajú z toho, že niektoré minerálne oleje, ktoré sú predmetom dane, podliehajú daňovému dozoru, ale nemajú ustanovenú sadzbu dane, pretože sú určené na iné použitie ako pohonná látka alebo palivo, ale v konečnom dôsledku môžu byť použité na účely podliehajúce zdaneniu. Môže ísť o niektoré druhy tzv. technických benzínov, stredných olejov (petroleje) a pod.

Okrem minerálnych olejov uvedených v odseku 2 sú predmetom dane aj ďalšie minerálne oleje, ich zmesi alebo iné tovary prípadne ich zmesi, ktoré síce nie sú vyrobené ako pohonné látky alebo palivá, ale sú na tieto účely ponúkané, použité alebo potenciálne by takto mohli byť použité. Smernica vyžaduje takéto široké vymedzenie predmetu dane najmä z dôvodov, aby každý tovar (okrem výnimiek uvedených v zákone), pokiaľ je určený na použitie, ponúkaný na použitie, použitý ako pohonná látka alebo palivo, bol aj tak zdanený, pretože zámerom zákona je zdaniť použitie minerálnych olejov ako pohonnej látky alebo paliva.

Pri definovaní minerálnych olejov uvedených v predmete dane sa používajú číselné znaky a opis tovaru zodpovedajúce colnému sadzobníku, ktorý vychádza z kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka Európskej únie. Uvedeným sa zabezpečuje jednoznačná identifikácia predmetu dane a aproximácia štruktúry predmetu dane s príslušnou smernicou EÚ. Ak dôjde k zmene Ak dôjde k zmene kódu kombinovanej nomenklatúry, ktorá nemá vplyv na zmenu predmetu dane ani na sadzbu dane, v takom prípade sa použije platná sadzba dane uvedená v § 6 a 7, pričom prevodový kľúč medzi pôvodným a novým kódom kombinovanej nomenklatúry ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia.

Pohonnou látkou sa rozumie minerálny olej uvedený v odsekoch 2 a 3, ktorý je určený na použitie alebo ponúkaný na použitie alebo použitý na pohon benzínových motorov, naftových motorov, motorov upravených na spaľovanie skvapalnených plynných uhľovodíkov a leteckých prúdových motorov.

Palivom sa rozumie minerálny olej uvedený v odsekoch 2 a 3, ktorý je určený na použitie alebo ponúkaný na použitie alebo použitý na výrobu tepla.

Minerálnym olejom nie sú biogénne látky, t.j. rastlinné tuky a oleje, tiež chemicky modifikované, uvedené v kapitole 15 colného sadzobníka, ako aj estery z nich vyrobené, ak podiel uhľovodíkových látok v nich obsiahnutý nie je vyšší ako 5% objemu, plynné uhľovodíky (bioplyn) vzniknuté pri spracovaní biologických odpadov alebo pri čistení odpadových vôd a etyltercbutyléter vyrobený z etanolu kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 20 00, ktorý nie je syntetického pôvodu.

Podľa čl. 2a smernice Rady č. 92/81/EHS podliehajú daňovému dozoru a postupu pri preprave minerálne oleje taxatívne vymedzené v odseku 8.

K § 5 ◊ Základ dane, výpočet dane

Základom dane je množstvo minerálneho oleja vyjadrené v litroch, pričom litrom sa rozumie liter minerálneho oleja pri teplote 15°C (čl. 3 smernice č. 92/81/EHS). U skvapalnených plynných uhľovodíkov a ťažkých vykurovacích olejov je množstvo vyjadrené v kilogramoch.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 6 ◊ Sadzba dane

Sadzby dane sú ustanovené na tie minerálne oleje, ktoré sú pohonnými látkami (napr. motorové benzíny, plynové oleje - motorová nafta), alebo palivami na výrobu tepla (plynový olej - vykurovací olej), pretože zámerom legislatívy EÚ upravujúcej zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou je zdaniť minerálne oleje určené na použitie (t.j. ako také vyrobené, napr. motorové benzíny, plynové oleje - motorové nafty), ponúkané na použitie alebo použité ako pohonná látka alebo palivo. Ide o minerálne oleje ponúkané na použitie alebo použité na pohon benzínových a naftových motorov, motorov upravených na spaľovanie skvapalnených plynných uhľovodíkov a na pohon leteckých prúdových motorov alebo na výrobu tepla.

Ostatné minerálne oleje, alebo ich zmesi, nemajú priamo ustanovenú sadzbu dane. Ak sa však takéto minerálne oleje použijú ako pohonná látka alebo ako palivo, zdania sa sadzbou dane takého minerálneho oleja, ktorému sa účelom použitia najviac približujú, resp. sadzbou dane podľa účelu použitia. Napríklad, ak sa použije minerálny olej alebo zmes minerálnych olejov, ktoré nemajú ustanovenú sadzbu dane (petroleje, technické benzíny a pod.) na pohon naftových motorov, použije sa sadzba dane ustanovená na plynový olej – motorovú naftu. Osobitným prípadom je zmes minerálneho oleja a biogénnej látky vyrobená vo výrobnom podniku (ktorý je daňovým skladom), na ktorú sa uplatní sadzba dane pripadajúca na minerálny olej, znížená o percentuálny podiel biogénnej látky v zmesi. Ak ide o zmes benzínov a etyltercbutyléteru, uplatní sa príslušná sadzba dane na použitý benzín, znížená o percentuálny podiel etyltercbutyléteru, najviac však o 7.2%. Ak ide o zmes plynového oleja (motorovej nafty) a esteru vyrobeného z rastlinných tukov a olejov, uplatní sa sadzba dane na plynový olej znížená o percentuálny podiel esteru, najviac však o 5%.

K § 7, 8 a 9 ◊ Znížená sadzba dane, označovanie plynového oleja

Fiskálne označovanie plynového oleja, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, je v súlade s čl. 5 ods. 3 a čl. 6 smernice č. 92/82/EHS. Fiskálne označovanie plynového oleja v praxi znamená primiešanie ustanoveného farbiva a indikačnej látky do plynového oleja, pričom takéto označovanie podlieha daňovému dozoru.

Plynový olej môže byť označovaný len v daňovom sklade, ktorý má od colného úradu povolenie na označovanie plynového oleja.

Označený plynový olej smie byť použitý len ako palivo na výrobu tepla (smernica č. 95/60/ES o označovaní plynového oleja a rafinovaného petroleja za účelom zdanenia) alebo ako pohonná látka

◊na pohon koľajových vozidiel používaných v železničnej doprave osôb a nákladov, pri prevádzkovaní, oprave a údržbe železničnej siete v rámci podnikania,

◊na pohon strojov používaných výlučne na práce výrobnej povahy alebo služby v pôdohospodárskej produkcii v rámci podnikania

◊a na pohon motorov stacionárnych zariadení určených na výrobu elektrickej energie.

V praxi to vyžaduje od colných úradov dôslednú kontrolnú činnosť v tých užívateľských podnikoch, ktoré majú v odbernom poukaze uvedené používanie označeného plynového oleja. V opačnom prípade by vzrástla spotreba označeného plynového oleja so zníženou sadzbou dane v dôsledku jeho neoprávneného použitia v motorových vozidlách bežne sa pohybujúcich po verejných komunikáciách na úkor spotreby motorovej nafty so štandardnou sadzbou dane. Riziko nezákonného používania označeného plynového oleja je reálne. Dochádza k nemu aj v krajinách EÚ, ktoré takéto používanie klasifikujú ako trestný čin, napr. v Rakúsku je sankciou za uvedené neoprávnené použitie aj prepadnutie motorového vozidla v prospech štátu. V záujme minimalizácie možných daňových únikov formou neoprávneného používania označeného plynového oleja ako pohonnej látky, sú v rámci výkonu kontroly a správy dane zriadené mobilné kontrolné skupiny vybavené príslušným technickým zariadením na odoberanie vzoriek a ich identifikáciu priamo na komunikáciách.

K § 10 ◊ Oslobodenie od dane

Smernicou č. 92/81/EHS v čl. 8 a 8a sú určené obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona nasledovne.

Z obligatórnych oslobodení je do návrhu zákona zahrnuté použitie minerálnych olejov

◊na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo,

◊ako letecká pohonná látka pri preprave osôb a nákladov a pri poskytovaní služieb vykonávaných vzdušnou leteckou technikou v rámci podnikania, pre vzdušnú leteckú techniku ozbrojených síl, bezpečnostných zborov ako aj pre výkon záchrannej služby, pričom v tomto prípade sa leteckou pohonnou látkou rozumie letecký benzín (2710 11 31), palivo pre tryskové motory benzínového typu (2710 11 70) a petrolej – kerozín pre tryskové motory (2710 19 21),

◊ako prídavné palivo ku koksu ako hlavnému palivu pri chemickom redukčnom procese vo vysokých peciach.

Z fakultatívnych oslobodení je do návrhu zákona zapracované použitie minerálneho oleja ako lodnej prevádzkovej látky pri preprave osôb a nákladov na Dunaji, ktorý je súčasťou medzinárodnej vodnej cesty, vykonávanej v rámci podnikania, pričom lodnou prevádzkovou látkou je minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41, 2710 19 45 a 2710 19 49, ak sa použije ako pohonná látka alebo ako palivo.

Ďalej sa oslobodenie vzťahuje na minerálny olej

◊použitý na nevyhnutné prevádzkové a technologické účely v podniku na výrobu minerálnych olejov, ktorý má štatút daňového skladu (čl. 4 ods. 3 smernice č. 92/81/EHS), pričom na použitie minerálneho oleja ako pohonnej látky pre dopravné prostriedky sa uvedené oslobodenie nevzťahuje,

◊odobratý ako vzorka na účely daňového dozoru alebo inej úradnej kontroly, odobratý a použitý v daňovom sklade na vlastné laboratórne skúšky, ako i minerálny olej preukázateľne zničený (napr. z vyššej moci, v dôsledku havárie, nehody) alebo znehodnotený, pokiaľ nedôjde k jeho regenerácii a konečnému použitiu ako pohonnej látky alebo paliva,

◊v pozastavení dane v prípade zistenia chýbajúceho množstva pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ak sú tieto straty uznané správcom dane,

◊nachádzajúci sa v bežných nádržiach dopravných prostriedkov a niektorých vymenovaných zariadení, pri ich vstupe na daňové územie a ktorý slúži na ich pohon alebo prevádzku. Bežnými nádržami na účely zákona sa rozumejú pevne zabudované nádrže výrobcom dopravných prostriedkov.

Osobitným prípadom nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie minerálneho oleja od dane, prepraveného na daňové územie z územia spoločenstva osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava minerálneho oleja na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 11 ◊ Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na základe odberného poukazu na odber daňovo zvýhodneného minerálneho oleja je oprávnená odoberať a používať daňovo zvýhodnený minerálny olej. Dôvodom tohto riešenia je v zmysle smernice č. 92/12/EHS zabezpečiť kontrolu pohybu a používania daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, pričom daňovo zvýhodneným minerálnym olejom na účely zákona je minerálny olej so zníženou sadzbou dane, minerálny olej oslobodený od dane a minerálny olej, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, ale podlieha daňovému dozoru.

Odberný poukaz vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť uvedený presný názov, kód kombinovanej nomenklatúry a účel použitia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja. Žiadosť bude potrebné doplniť prílohami, napr. dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, technickou dokumentáciou zariadenia, miesta spracovania a uskladnenia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja.

Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a prílohách, a ak sú splnené všetky podmienky, vydá odberný poukaz.

Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi na odber minerálneho oleja od konkrétneho dodávateľa, zároveň sa uvedú zákonom požadované údaje o daňovo zvýhodnenom minerálnom oleji a určí sa doba platnosti odberného poukazu, ktorá môže byť časovo neobmedzená alebo obmedzená.

V prípade obmedzenej doby platnosti odberného poukazu sa uvedie aj povolené množstvo odberu. Z dôvodu potreby preukaznosti oprávnenosti odberu daňovo zvýhodneného minerálneho oleja vyhotoví colný úrad odberný preukaz trojmo, pričom si ponechá jedno vyhotovenie a dve odovzdá užívateľskému podniku. Užívateľský podnik jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a jedno vyhotovenie si ponechá.

Pri odbere daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na daňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz. Bez odberného poukazu však je možné prijímať alebo dodávať minerálny bez daňovej sadzby podliehajúci daňovému dozoru a postupu pri preprave, ako aj minerálny olej kombinovanej nomenklatúry 2710 19 25, ak sú určené na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo a len ak sa dodávajú obaloch, z ktorých ani jeden nemá väčší objem ako desať litrov.

Ustanovenie upravuje tiež prípady, v ktorých bude možné odňať odberný preukaz. Ide o prípady zisteného zneužitia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, alebo ak sa zmenili dôvody alebo podmienky, na základe ktorých by odberný poukaz nebolo možné vydať, alebo ak užívateľský podnik nevyužil odberný poukaz na nákup daňovo zvýhodneného minerálneho oleja po dobu 12 kalendárnych mesiacov. Colný úrad o odňatí odberného poukazu musí informovať dodávateľov daňovo zvýhodneného minerálneho oleja.

Ak užívateľský podnik bude chcieť odoberať daňovo zvýhodnený minerálny olej z iného členského štátu alebo tretieho štátu cez územie spoločenstva, je povinný sa zaregistrovať na colnom úrade ako oprávnený príjemca, kedy jedno vyhotovenie odberného poukazu namiesto dodávateľovi predkladá colnému úradu.

K § 12 ◊ Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smerniciach EÚ daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou (na rozdiel od viacstupňovej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na všetkých stupňoch výroby a obehu bez ohľadu na počet transakcií, ktorými predmet dane prechádza na ceste od výroby alebo dovozu ku konečnej spotrebe), čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to pri výrobe alebo pri dopravení minerálneho oleja na daňové územie. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo ako paliva. Ide o priblíženie vzniku daňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo má mimoriadnu dôležitosť najmä po vstupe do jednotného trhu, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotného trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane, pretože ide o vysoké daňové zaťaženie, a tým i vysoko rizikové tovary z hľadiska možných daňových únikov.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia minerálneho oleja z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie minerálneho oleja z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať minerálny olej v pozastavení dane.

Vyňatím minerálneho oleja z pozastavenia dane je aj vlastná spotreba minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo paliva prevádzkovateľom daňového skladu. Daňová povinnosť podľa ustanovení smernice EÚ musí vznikať aj v prípadoch zistenia odcudzenia minerálneho oleja alebo chýbajúceho množstva minerálneho oleja v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s výnimkou množstva minerálneho oleja pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty minerálneho oleja v dôsledku náhodnej udalosti (nehoda, havária, technologická porucha) alebo vyššej moci, ak sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyrobenia minerálneho oleja mimo pozastavenia dane, t.j. ak minerálny olej vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým skladom.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie dovážaného minerálneho oleja do colného režimu voľný obeh, ak sa neuplatnilo pozastavenie dane, alebo dňom nezákonného dovozu alebo dňom nezákonného odňatia minerálneho oleja spod colného dohľadu.

Daňová povinnosť vzniká aj

◊v prípade, že správca dane zistí držbu minerálneho oleja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať,

◊dňom dodania alebo použitia minerálneho oleja oslobodeného od dane na iný ako určený úče1, ako aj minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. f) bodu 2, t.j. skvapalnených plynných uhľovodíkov s nulovou sadzbou dane, dodaného alebo použitého ako pohonná látka,

◊z minerálneho oleja, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, a to dňom jeho ponúknutia na použitie ako pohonná látka alebo palivo, alebo dňom jeho použitia ako pohonnej látky alebo paliva. Dňom použitia minerálneho oleja ako pohonnej látky sa v zmysle smernice EÚ a praxe členských štátov rozumie deň jeho umiestnenia do bežnej nádrže, t. j. nádrže, ktorá je zabudovaná výrobcom dopravného prostriedku. Dňom použitia ako paliva sa rozumie deň jeho umiestnenia do nádrže spojenej s vykurovacím zariadením. V uvedených prípadoch sa tieto minerálne oleje zdania sadzbou dane podľa § 6, a to podľa účelu, na ktorý boli použité,

◊v prípade dodania alebo použitia označeného plynového oleja na iný účel.

Určenie vzniku daňovej povinnosti vo vymenovaných prípadoch má zabrániť možným daňovým únikom v situáciách, keď by mohlo dôjsť k „zneužitiu“ daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na iné ako zákonom ustanovené účely, pre ktoré zákon neuvažuje s daňovým zvýhodnením. Ako príklad možno uviesť použitie plynového oleja označeného na červeno na pohon naftových spaľovacích motorov v motorových vozidlách bežne sa pohybujúcich po verejných komunikáciách, hoci plynový olej označený na červeno je možné použiť ako daňovo zvýhodnený výlučne len ako palivo a pohonnú látku pre pohon strojov určených výlučne na práce v pôdohospodárskej produkcii, na železničnej dráhe a pre pohon stacionárnych zariadení určených na výrobu elektrickej energie. Na jeho nákup potrebuje napr. užívateľský podnik odberný poukaz. Ak užívateľský podnik nakúpený minerálny olej so zníženou sadzbou dane použije v rozpore s účelom použitia uvedeným v odbernom poukaze, vznikne mu daňová povinnosť a je povinný odviesť daň z použitého množstva uplatnením sadzby dane podľa § 6 ods. 4 a zaplatiť príslušnú sankciu. Je možné oprávnene predpokladať, že užívateľský podnik sa k takému použitiu minerálneho oleja so zníženou sadzbou dane neprizná, takže k vzniku daňovej povinnosti bude dochádzať zväčša až na základe zistenia colnými úradmi.

K § 13 ◊ Daňový dlžník

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti definované v § 12.

K § 14 ◊ Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie,

splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendárny mesiac ako zdaňovacie obdobie.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daňovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone ustanovené aj iné lehoty na predkladanie daňového priznania a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, prípadne oprávneným príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pričom daňové priznanie bude povinný podať aj keď mu daňová povinnosť nevznikla.

Je možné predpokladať, že minerálne oleje s ustanovenou sadzbou dane budú v prevažnej miere vyrábať prevádzkovatelia daňových skladov, a preto vznik daňovej povinnosti vyrobením mimo pozastavenia dane by mal byť výnimočným prípadom.

Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúžiť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrátenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie nie je experimentom, pretože je zaužívané vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v období bývalej ČSSR vo vybraných prípadoch u dani z obratu. Vzhľadom na to, že sa predpokladá malý počet daňových dlžníkov s pravidelnou povinnosťou predkladania daňového priznania, z ekonomických dôvodov sa neuvažuje s vydaním tlačív daňového priznania. Daňové priznanie budú daňoví dlžníci vyhotovovať napríklad počítačom podľa vzoru, ktorý vypracovalo ministerstvo financií.

Daňový dlžník, ktorého daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 1 000 Sk, nebude povinný predkladať daňové priznanie a odvádzať daň.

K § 15 ◊ Vrátenie dane

Ide o prípady vrátenia dane takým daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať minerálny olej v pozastavení dane alebo oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja na daňovom území, ak

◊dodala minerálny olej na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte,

◊uskutočnila vývoz minerálneho oleja do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že minerálny olej opustil územie spoločenstva.

Ďalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti. Oprávnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi podľa odseku 4, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 16 ◊ Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa

medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS sa poskytne osobám iných štátov požívajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja na daňovom území, a to pri dodržaní princípu reciprocity a v rozsahu vymedzenom v zákone.

Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona.

K § 17 ◊ Vrátenie dane z minerálneho oleja dodaného na území Slovenskej republiky

ozbrojeným silám iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy

Podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS je možno vrátiť daň aj ozbrojeným silám iných štátov na použitie v služobných vozidlách, lietadlách a lodiach v rámci aktivít podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Vrátenie dane formou písomnej žiadosti si uplatňuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky z minerálneho oleja preukázateľne zdaneného na daňovom území a dodaného bez dane ozbrojených silám iných štátov.

K § 18 – Pozastavenie dane

Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave minerálneho oleja. Podstatné je, že minerálny olej sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava minerálneho oleja sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia minerálneho oleja do daňového voľného obehu, t. j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu minerálnych olejov (§ 19) a sklad minerálnych olejov (§ 20), ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom, pričom daňovým skladom nemôže byť čerpacia stanica pohonných látok z dôvodu, že na čerpacej stanici sa nachádzajú zdanené pohonné látky uvoľnené priamo na konečnú spotrebu.

K § 19 – Podnik na výrobu minerálneho oleja

Nadväzne na článok 5 smernice č. 92/81/EHS je podnik na výrobu minerálnych olejov definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania minerálne oleje uvedené v § 4 ods. 2 vyrábajú, spracovávajú, skladujú, prijímajú a odosielajú.

Článok 6 citovanej smernice dáva možnosť nepovažovať za výrobu minerálneho oleja napríklad výrobu malých množstiev minerálneho oleja, alebo ak sa tento získa ako vedľajší produkt náhodne. Výrobou nie je ani miešanie zdanených minerálnych olejov navzájom alebo s inými látkami mimo daňového skladu, ale iba vtedy, ak daň pripadajúca na výsledný produkt nie je vyššia ako daň, ktorá by mala byť zaplatená z jednotlivých komponentov zmesi.

Ak chce právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkovať podnik na výrobu minerálneho oleja v pozastavení dane, musí písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, čo je ďalej upravené v § 21. V podniku na výrobu minerálneho oleja, ktorý je daňovým skladom, je možné za prítomnosti colného úradu vyrábať aj minerálny olej, ako zmes benzínu a 15% etyltercbutyléteru alebo zmes nafty a esteru vyrobeného z rastlinných tukov a olejov. Na výrobu takýchto zmesi potrebuje prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je výrobným podnikom, povolenie vydané Colným riaditeľstvo Slovenskej republiky. Povolenie je možné vydať už po nadobudnutí účinnosti zákona na dobu až 6 rokov, ale plynutie šesť ročnej doby jeho platnosti začína od 1. januára 2006.

K § 20 – Sklad minerálneho oleja

Skladom minerálneho oleja sa na účely tohto zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania minerálne oleje skladujú, prijímajú a odosielajú prípadne spracovávajú.

Výnimka z podmienky podnikania bude možná v prípade skladovania minerálnych olejov právnickou osobou, ktorá nie je zriadená za účelom podnikania, ale v predmete činnosti má zapísané skladovanie minerálnych olejov osobitného určenia vo vlastníctve štátu (napr. štátne hmotné rezervy, alebo núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov), alebo skladovanie a predaj leteckých pohonných látok na letiskách, určených na účely oslobodené od dane (§ 10).

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad minerálnych olejov v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

V návrhu zákona bolo súčasne potrebné pamätať na prípady, v ktorých nemožno vyžadovať splnenie niektorých podmienok ustanovených pre daňový sklad z objektívnych dôvodov súvisiacich s osobitosťami tankovania lietadiel a lodí, pričom na druhej strane je ale žiaduce, aby na letiskách a v prístavoch boli prevádzkované daňové sklady.

Pre sklad pohonných látok v priestore letísk, ktorý je zriadený za účelom dodávania leteckých pohonných látok na účely oslobodené od dane (§ 10) je povolená výnimka zo skladovacej kapacity a pre cisternovú loď, z ktorej sa vydáva lodná prevádzková látka - pohonná látka, a palivo - na účely oslobodené od dane, a pre ktorú správca prístavu vydal povolenie pre trvalé státie vo vodnej časti prístavu, sa umožňuje výnimka tak zo skladovacej kapacity ako aj z podmienky pevného zabudovania skladovacieho zariadenia. Takéto riešenie vyplynulo z technických možností uvedených zariadení.

K § 21 ◊ Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu osobitne.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevádzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje „zvýhodnené daňové postavenie“, ktoré v praxi znamená (ak ide o podnik na výrobu minerálnych olejov), že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia minerálneho oleja až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na základe ktorých by povolenie na prevádzkovanie daňového skladu nebolo vydané, môže colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odňať. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových únikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak daňový sklad vstúpi do likvidácie.

K § 22 ◊ Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu je povinnosť zložiť zábezpeku na daň za všetky daňové sklady. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a prevod alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v predchádzajúcom kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, určí sa na základe predpokladaného množstva. Do množstva minerálneho oleja uvádzaného do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaného minerálneho oleja na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej zábezpeky vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prípade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo minerálneho oleja uvádzaného do daňového voľného obehu je vyššie, a teda i daň naň pripadajúca je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyššia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množstvo minerálneho oleja do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú záruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úpravy výšky zábezpeky na daň budú realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad na základe žiadosti čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia zábezpeky na daň len v prípade, ak daňovým skladom je podnik na výrobu minerálnych olejov, pričom nie sú žiadne pochybnosti o jeho daňovej spoľahlivosti a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Za daňovo spoľahlivého sa považuje žiadateľ, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 4. Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je žiadateľ o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, musí spĺňať podmienky § 21 ods. 4 písm. a), c) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je výrobným podnikom, musí spĺňať podmienky § 21 ods. 4 písm. a) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak colný úrad zistí, že prevádzkovateľ daňového skladu, u ktorého upustil od povinnosti zloženia zábezpeky na daň, neplní niektorú z peňažných povinností, vyzve prevádzkovateľa daňového skladu na doplnenie alebo zloženie zábezpeky na daň v lehote, ktorú mu určí vo výzve.

Zábezpeka na daň sa neuplatní v prípade, ak sa v daňovom sklade skladuje minerálny olej osobitného určenia, ktorého vlastníkom je štát (napr. štátne hmotné rezervy).

K § 23 ◊ Postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane a minerálneho oleja

oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, oslobodeného od dane a minerálneho oleja, ktorý podlieha daňovému dozoru a nie je naň ustanovená sadzba dane. Takýto minerálny olej je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného minerálneho oleja napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na množstvo prepravovaného minerálneho oleja v pozastavení dane a oslobodeného od dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o vysoké riziko možných daňových únikov. Napríklad na prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane zloží zábezpeku na daň prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (vývozcom) alebo na povolenie colného úradu môže zložiť zábezpeku na daň dopravca, a ak sa v pozastavení dane prepravuje minerálny olej, ktorého vlastníkom sa stal štát podľa osobitného predpisu (prepadnutie v prospech štátu), zábezpeku na daň zloží príjemca (odberateľ). Zloženie zábezpeky na daň na minerálny olej, ktorý má byť prepravovaný v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 22 ods. 1 je zložená vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravovaný minerálny olej v pozastavení dane. Ak je preprava minerálneho oleja ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na daň. Zloženie zábezpeky na daň na prepravu minerálneho oleja môže byť trvalé, ak sa preprava minerálneho oleja uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy. Zábezpeka na daň sa nevyžaduje, ak je minerálny olej prepravovaný potrubím alebo sa priamo plní do bežných nádrží lietadiel a lodí na účely oslobodené od dane.

Aj v tomto prípade platí, že minerálny olej v pozastavení dane a minerálny olej oslobodený od dane musí byť po skončení prepravy bezodkladne umiestnený v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu.

K § 24 ◊ Postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane

na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môže minerálny olej v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi na daňovom území alebo cez daňové územie. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane musí byť zložená zábezpeka na daň, ktorá je súčasne platná na celom území spoločenstva. Správca dane môže na požiadanie povoliť, aby namiesto odosielateľ (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň dopravca alebo príjemca (odberateľ).

Prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane, minerálneho oleja bez daňovej sadzby podliehajúceho daňovému dozoru a postupu pri preprave, ako aj minerálneho oleja s nulovou sadzbou dane, ak nebol uvedený do daňového voľného obehu, musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 27. Po ukončení prepravy musí byť minerálny olej bezodkladne umiestnený v sklade príjemcu.

K § 25 ◊ Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne minerálny olej na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie minerálny olej v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou minerálnych olejov pokrývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane (pravidelne), je povinný pred vydaním povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu príležitostne, je povinný zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať. Takýto oprávnený príjemca musí mať na každý príležitostný príjem vydané povolenie prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce v rámci podnikania obchodovať s daňovo zvýhodneným minerálnym olejom na daňovom území, môže takúto činnosť vykonávať iba na základe odberného poukazu, ktorý žiadateľovi vydá colný úrad na podklade písomnej žiadosti.

K § 26 ◊ Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území, aby dodávky minerálneho oleja na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s úradne osvedčeným podpisom a vyhlásením daňového splnomocnenca s úradne osvedčeným podpisom, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie byť totožný s odberateľom.

K § 27 - Sprievodný dokument

Ďalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako nástroj kontroly pohybu minerálneho oleja. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb minerálneho oleja v pozastavení dane, minerálneho oleja bez ustanovenej sadzby dane, ktorý podlieha daňovému dozoru a kontrole pri preprave, minerálneho oleja s nulovou sadzbou dane ak nebol uvedený do daňového voľného obehu a tiež pohyb minerálneho oleja na daňovom území oslobodeného od dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v čl. 18 až 20 smernice č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 zo 27. júla 1993. Podľa cit. smernice sa prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ, „zbaví zodpovednosti“ za vyskladnený minerálny olej až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom preukáže, že tovar prevzal príjemca. Okrem jednotného sprievodného dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnety TIR alebo A.T.A.

K § 28 ◊ Nezrovnalosti pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, ktoré má za následok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravovaný minerálny olej zložila zábezpeku na daň. Ak má daňový dlžník sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň colnému úradu a daňový dlžník, ktorý nemá sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň Colnému úradu Bratislava.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v čase odoslania minerálneho oleja.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňovému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná.

K § 29 ◊ Dovoz minerálneho oleja z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze minerálneho oleja z územia tretích štátov, pričom dovozom sa rozumie jeho prepustenie do colného režimu voľný obeh. Dovoz minerálneho oleja je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážaný minerálny olej po prepustení do colného režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane.

Obdobne ako na daňovom území, aj pri dovoze minerálneho oleja musí byť zabezpečená kontrola pohybu, držby, spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnení na dovoz minerálneho oleja, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu, odberným poukazom.

K § 30 ◊ Vývoz minerálneho oleja v pozastavení dane

Vývozom minerálneho oleja sa na účely zákona rozumie jeho prepravenie z daňového skladu na daňovom území na územie tretieho štátu.

Pri vývoze minerálneho oleja do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu minerálneho oleja sa použije sprievodný dokument, v ktorom ako príjemca minerálneho oleja sa uvedie colný úrad, ktorý prepustil minerálny olej do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom výstupný colný úrad potvrdil, že minerálny olej opustil územie spoločenstva.

K § 31 – Preprava minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepraveného na daňové územie na podnikateľské účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prijatia (prepravenia) minerálneho oleja na daňové územie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom minerálneho oleja.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a druh minerálneho oleja, ktoré chce odobrať (prijať), identifikačné údaje dodávateľa ( krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaného minerálneho oleja. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktorá podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely (verejnoprávna inštitúcia).

Na takúto prepravu minerálneho oleja musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravovaný minerálny olej.

K § 32 ◊ Zjednodušený sprievodný dokument

Minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice č. 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava minerálneho oleja uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice č. 92/12/EHS).

K § 33 ◊ Preprava minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na daňové územie na

súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého minerálneho oleja nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. To sa však nevzťahuje na minerálny olej prepravený na daňové územie ak je určený na použitie ako palivo alebo ako pohonná látka, ak je prepravený v iných než bežných nádržiach dopravných prostriedkov.

K § 34 ◊ Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom minerálneho oleja. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby (splnomocnenca pre zásielkový obchod).

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním minerálneho oleja odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktorý je predmetom dodávky.

K § 35, 36, 37, 38 a 39 – Vedenie evidencií

Ďalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu minerálneho oleja je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií v podniku na výrobu minerálnych olejov alebo v sklade minerálnych olejov, v užívateľskom podniku, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh predmetu dane, obchodný názov, kód kombinovanej nomenklatúry, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného, vydaného minerálneho oleja.

K § 40 – Daňový dozor a daňová kontrola

Neustálej kontrole výroby, stavu zásob a kontrole pohybu, t.j. daňovému dozoru, budú musieť podliehať minerálne oleje taxatívne vymedzené v § 4 ods.8, ktoré zodpovedá vymedzeniu v článku 2a smernice č. 92/81/EHS.

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok alebo dopravný zásobník alebo kontrolovaný minerálny olej.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby minerálne oleje unikli zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb minerálneho oleja od jeho výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu minerálneho oleja a jeho zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone daňového dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza minerálny olej alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, kontrolovať prepravu minerálneho oleja ako aj kontrolovať minerálny olej v bežných nádržiach dopravných prostriedkov, odoberať bezplatne vzorky, kontrolovať doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu. Daňový dozor môže vykonávať aj colné riaditeľstvo.

K § 41 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje register prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na označovanie plynového oleja, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, ako aj register daňových skladov, pre ktoré je miestne príslušný alebo príslušný na výkon daňového dozoru, a evidencie užívateľských podnikov, zásielkových obchodníkov a splnomocnencov pre zásielkový obchod.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov, daňových skladov s povolením na označovanie plynového oleja a oprávnených príjemcov v intenciách smernice č. 92/12/EHS čl. 15a ods. 2 a je súčasne kontaktnou osobou pre poskytovanie informácií oprávneným orgánom členských štátov.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či táto je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad alebo ako oprávnený príjemca alebo či je evidovaná ako užívateľský podnik. Táto informácia je dôležitá pre každého dodávateľa najmä vtedy, ak odberateľ požaduje daňovo zvýhodnený minerálny olej. Poskytovanie údajov o registrovaných subjektoch, riešené v čl. 15a ods. 4 smernice č. 92/12/EHS, nadobudne ešte zásadnejší význam po vstupe SR do EÚ.

K § 42 ◊ Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie minerálnych olejov spôsobuje, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové predmety spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu minerálnych olejov) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 43 až 48 – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Týmto zákonom sú transponované právne predpisy spoločenstva (príloha č. 1 k zákonu) upravujúce spotrebnú daň z minerálnych olejov do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Daň podľa tohto zákona sa vzťahuje na minerálny olej, ktorý bol uvedený do daňového voľného obehu alebo dovezený alebo vyvezený odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa doterajších predpisov sa budú posudzovať všetky práva a povinnosti v nich uvedené, ktoré vznikli do 30. apríla 2004, a až do uplynutia všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ne nadväzujúce lehoty.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 5, § 6 ods. 1 až 4, § 7 až 45 a § 47, ktoré nadobudnú účinnosť 1. mája 2004 a § 6 ods. 5 a 6, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2006. Takéto riešenie je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami daňových subjektov a vydávaním povolení, odberných poukazov a pod., a tiež na zabezpečenie technológie na výrobu minerálnych olejov s podielom biogénnych látok.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1059 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu