Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja 98/2004 účinný od 01.05.2016 do 31.12.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Dôvodom predloženia uvedeného návrhu zákona do legislatívneho procesu je prijatie novej právnej úpravy na úrovni Európskej únie v colnej oblasti, a to nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (ďalej len „kódex“), vrátane vykonávacieho nariadenia ku kódexu, delegovaného nariadenia ku kódexu a delegovaného nariadenia upravujúceho prechodné obdobie pre implementáciu informačných systémov vyžadovaných kódexom.

Uvedené právne predpisy sa dňom 1. mája 2016 (ak nedôjde k posunu dátumu uplatňovania kódexu) stanú základnými predpismi colného práva priamo aplikovateľnými a záväznými v Slovenskej republike a súčasné platné colné predpisy EÚ (nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva a nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva) budú k tomuto dátumu zrušené.

Je potrebné zdôrazniť, že vykonávacie nariadenie ku kódexu, delegované nariadenie ku kódexu a delegované nariadenie upravujúce prechodné obdobie pre implementáciu informačných systémov vyžadovaných kódexom sa v súčasnosti nachádzajú v legislatívnom procese na úrovni Európskej komisie a nie je preto k dispozícii ich konečné znenie. Vzhľadom na uvedené nie je možné v texte návrhu zákona uvádzať odkazy na ustanovenia týchto predpisov. Súčasne, vzhľadom na to, že do dňa predloženia návrhu zákona nebol stanovený názov týchto predpisov, odkazuje na ne dôvodová správa v jej ďalších častiach formuláciou „nové colné predpisy EÚ“.

Colné predpisy EÚ prenechávajú úpravu niektorých špecifických oblastí na národnú legislatívu jednotlivých členských štátov, a zároveň umožňujú niektoré práva a povinnosti, resp. podmienky národnou úpravou modifikovať. Vzhľadom na uvedené dňa 15. apríla 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravujúci najmä pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení zavedených EÚ pre pohyb tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrenia na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

Zmena colnej legislatívy EÚ si nevyhnutne vyžaduje revíziu ustanovení Colného zákona z hľadiska absencie príslušnej právnej úpravy, ak colné predpisy EÚ niektoré otázky samé neupravujú, spresnenie na národnej úrovni pripúšťajú alebo explicitne vyžadujú. Zároveň je potrebné Colný zákon revidovať aj z pohľadu eliminácie tých ustanovení, ktoré sú s colnými predpismi Európskej únie kontradiktórne alebo duplicitné.

Kódex zohľadňuje požiadavku zosúladenia textu so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a odráža vývoj práva Európskej únie. Zásadným spôsobom zakotvuje právny rámec pre vykonávanie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme a zásadu, že všetky colné a obchodné transakcie sa musia vykonávať elektronicky. Informačné a komunikačné systémy pre colné operácie by mali uľahčovať obchod, znižovať náklady a riziká a hospodárskym subjektom v členských štátoch ponúkať rovnaké možnosti. Colným orgánom by mali umožniť efektívnejší výkon colných kontrol založených na analýze rizika.

Predkladaný návrh zákona vychádza z uvedenej zásady elektronickej komunikácie, ktorá sa v podmienkach Slovenskej republiky bude uplatňovať v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), pričom komunikácia v listinnej podobe bude predstavovať dočasnú alebo trvalú výnimku zo zásady elektronickej komunikácie.

Ustanovenia návrhu zákona sa týkajú najmä zosúladenia ustanovení zákona s kódexom, vykonávacími aktmi a delegovanými aktmi, vypustenia tých častí, ktoré by boli vzhľadom na kódex, vykonávacie akty a delegované akty kontradiktórne alebo duplicitné, ako aj zosúladenia používanej terminológie s novými colnými predpismi Európskej únie.

Ďalšími ťažiskovými bodmi návrhu zákona je najmä vyvolaná zmena koncepcie oznamovania colného dlhu, nová úprava inštitútu záruky na colný dlh s osobitným dôrazom na záruku formou ručenia, ako aj zmeny vyvolané potrebami aplikačnej praxe, napr. legislatívne zakotvenie zníženia sadzby pokuty za colný delikt alebo colný priestupok, ak deklarant dobrovoľne oznámi uvedenie nesprávnych alebo neúplných údajov.

V nadväznosti na navrhované zmeny colných predpisov sa zároveň navrhuje v článkoch II až IX upraviť relevantné ustanovenia zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zákonov upravujúcich spotrebné dane.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. marca 2016 okrem čl. I až VIII, ktoré nadobudnú účinnosť dňom začatia uplatňovania všetkých článkov kódexu, čo by malo byť 1. mája 2016.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie
- dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x
3. Sociálne vplyvy
- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky


A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné


A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
s právom Európskej únie
1. Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3. Problematika návrhu zákona:
a) je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
- čl. 3 ods. 1 písm. a), čl. 28 až 37 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení.
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
- rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C 129/13 a C 130/13, Kamino International Logistics BV (C-129/13) a Datema Hellmann Worldwide Logistics BV (C-130/13) v. Staatssecretaris van Financiën, [2014].
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) Lehota na implementáciu nariadenia č. 952/2013 je určená do 1. mája 2016.
b) Lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c) Proti SR nebolo začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d) Bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodu 2
Vypúšťa sa odsek upravujúci podmienky, za ktorých tovar polieha colnému dohľadu, a to z dôvodu konkurencie s čl. 134 kódexu, ktorý predmetnú otázku upravuje komplexne.

K bodu 3
Upravujú sa formy, ktorými sa vykonáva colný dohľad. V prípade „colných formalít“ a „kontroly po prepustení“ ide o zjednotenie terminológie s terminológiou použitou vo vymedzení pojmov uvedených v čl. 5 kódexu a v prípade „iného postupu colného orgánu“ je postačujúce takýto postup naviazať na colné predpisy, ktoré sú zadefinované.

K bodu 4
K nahradeniu pojmu „tlačivo“ pojmom „formulár“ dochádza z dôvodu prechodu na elektronickú komunikáciu, pri ktorej sa už nebudú naďalej používať tlačivá, ktoré by sa po ich vyplnení mali predkladať v listinnej podobe.

K bodu 5
Zosúlaďuje sa terminológia s terminológiou použitou v colných predpisoch EÚ.

K bodu 6
Je potrebné precizovať znenie predmetného ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že colný orgán nezodpovedá za škodu vzniknutú z dôvodov tam uvedených nielen počas colného konania, ale počas vykonávania colného dohľadu ako takého. V súlade s čl. 5 bodom 27 kódexu colné orgány práve prostredníctvom colného dohľadu zabezpečujú dodržiavanie colných predpisov a prípadne ďalších ustanovení, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci takejto činnosti.

K bodu 7
Povinnosť uchovávať všetky doklady súvisiace priamo alebo nepriamo s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru sa dáva do súladu so znením čl. 51 ods. 2 kódexu.

K bodu 8
Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodu 9
Doteraz zaužívaný pojem „následná kontrola“ sa dáva do súladu s terminológiou používanou v kódexe (napr. čl. 48) a na všetkých miestach výskytu sa nahrádza pojmom „kontrola po prepustení“.

K bodu 10
Kódex považuje elektronickú formu komunikácie za primárnu, preto sa upúšťa od požiadavky vlastnoručného podpisu colníkov vykonávajúcich kontrolu po prepustení na zázname a protokole z kontroly.

K bodu 11
Z dôvodu elektronickej komunikácie sa upravujú náležitosti záznamu, pokiaľ ide o osobu konajúcu v mene colného úradu. Ak sa vyhotovuje záznam v elektronickej podobe, vlastnoručný podpis sa nahrádza zaručeným elektronickým podpisom. Vlastnoručný podpis a odtlačok služobnej pečiatky bude náležitosťou, ak ide o záznam v listinnej podobe.

K bodu 12
Z dôvodu elektronickej komunikácie sa upravujú náležitosti protokolu, pokiaľ ide o osobu konajúcu v mene colného úradu. Ak sa vyhotovuje protokol v elektronickej podobe, vlastnoručný podpis sa nahrádza zaručeným elektronickým podpisom. Vlastnoručný podpis a odtlačok služobnej pečiatky bude náležitosťou, ak ide o protokol v listinnej podobe.

K bodu 13
Vypúšťa sa text týkajúci sa zápisu sumy colného dlhu do účtovnej evidencie, pretože povinnosť zápisu už nie je v kódexe konštruovaná ako nevyhnutná podmienka oznámenia colného dlhu, ktorej splnenie by muselo časovo predchádzať momentu oznámenia.

K bodu 14
Kontroly po prepustení v súlade s čl. 48 kódexu nie je možné zúžiť len na kontroly zamerané na tovar prepustený do colného režimu na základe colného vyhlásenia. Okrem colného vyhlásenia overovaniu presnosti a úplnosti informácií v nich uvedených podlieha aj vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze.

K bodu 15
V nadväznosti na úpravu navrhovanú v zákone č. 652/2004 Z. z. sa vypúšťa označenie „pohraničný“ pri colnom úrade, ktorý je oprávnený vydávať príslušné povolenie.

K bodu 16
Odsek 10 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 17
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodu 18
Náklady a ich úhrada boli pôvodne upravené v § 18, avšak len v súvislosti s vydaním záväznej informácie. V podstate identické ustanovenia boli presunuté do nového § 15a tak, aby bolo zrejmé, že náklady špecifikované v odseku 1 znáša žiadateľ o vydanie akéhokoľvek rozhodnutia o uplatnení colných predpisov vrátane záväzných informácií.

K bodu 19
V súlade s novými colnými predpismi EÚ na rozdiel od záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení (ďalej len „ZINZ“) je režim pre záväzné informácie o pôvode tovaru (ďalej len „ZIPT“) upravený odlišne. Pri ZIPT sa neuvažuje s elektronickou formou a členské štáty sú oprávnené upraviť spôsob, ako možno predložiť žiadosť o vydanie ZIPT a vydať rozhodnutie o ZIPT inak, ako elektronicky. Vzor rozhodnutia o ZIPT je ustanovený novými colnými predpismi EÚ.

K bodu 20
Identické znenie s pôvodným § 18 sa prenieslo do nového § 15a tak, aby sa zabezpečilo, že náklady tam špecifikované znáša žiadateľ o vydanie akéhokoľvek rozhodnutia o uplatnení colných predpisov vrátane záväzných informácií.

K bodu 21
Ustanovuje sa povinnosť registrácie osôb iných, ako hospodárske subjekty a spôsob predloženia žiadosti o registráciu inak, ako elektronicky. Podľa nových colných predpisov EÚ môže národná právna úprava ustanoviť povinnú registráciu aj pre osoby iné ako hospodárske subjekty. Žiadosť o registráciu bude možné podať aj v listinnej podobe. V takom prípade sa podá na formulári, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K bodu 22
Ide o spresnenie znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 23
Vzhľadom na novú definíciu predloženia tovaru colným orgánom podľa čl. 5 bodu 33 kódexu je potrebné špecifikovať, že okrem oznámenia o príchode tovaru na určené alebo schválené miesto sa má tovar na danom mieste aj fyzicky predložiť na vykonanie colnej kontroly.

K bodu 24
Ide o precizovanie textu.

K bodu 25
Vzhľadom na definíciu predloženia tovaru colným orgánom podľa čl. 5 bodu 33 kódexu, precizovanie textu v § 19 a štandardnú elektronickú komunikáciu sa ustanovenia § 20 vypúšťajú ako nadbytočné. § 21 sa vypúšťa s dôvodu duplicity s čl. 141 ods. 1 kódexu.

K bodu 26
Vypustené z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 27
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodom 28 a 29
Ide o zosúladenie terminológie s colnými predpismi EÚ. Pojem „colný sklad typu F“ sa v nových colných predpisoch EÚ nevyskytuje.

K bodu 30
Odseky 1 a 2 pôvodného § 24 bolo potrebné zosúladiť s kódexom, pretože v súlade s čl. 5 bodmi 12 a 13 kódexu sa popri colnom vyhlásení, ktoré sa považuje za úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu, zavádza pojem vyhlásenie o spätnom vývoze. Vyhlásenie o spätnom vývoze sa považuje za úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu prepraviť tovar, ktorý nie je tovarom Únie, s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom režime slobodné pásmo alebo dočasné uskladnenie, z colného územia Únie. Podanie colného vyhlásenia a vyhlásenia o spätnom vývoze je rozhodnou skutočnosťou pre začiatok colného konania.

Odseky 3 a 4 upravovali štandardný postup colného konania a zjednodušený postup colného konania. Kódex (napr. čl. 162 až 167) a ďalšie nové colné predpisy EÚ dostatočne podrobne upravujú colné konanie na základe štandardného colného vyhlásenia alebo zjednodušeného colného vyhlásenia, a preto sa odseky 3 a 4 vypúšťajú.

K bodu 31
Pôvodný § 25 sa z dôvodu duplicity s čl. 18 až 21 kódexu vypúšťa. Zároveň sa v § 85 dopĺňa nový odsek 3.

K bodom 32 a 33
Znenie § 19 ustanovuje, že tovar sa fyzicky predkladá v colnom priestore príslušného colného úradu počas jeho úradných hodín. Pôvodné znenie § 26 explicitne ustanovovalo možnosť požiadať o colné konanie mimo colný priestor colného úradu. Účelom nového znenia je precizovať túto úpravu a rozšíriť ju výslovne o možnosť požiadať o vykonanie colného konania mimo úradných hodín.

K bodu 34
V súlade s novými colnými predpismi EÚ sa zavádza zvýhodnenie pre držiteľov statusu schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy (čl. 38 ods. 2 písm. a) kódexu).

Ustanovuje sa povinnosť deklaranta uhradiť náklady na colné konanie v prípade, ak sa toto colné konanie neuskutočnilo z dôvodov na strane deklaranta.

Zavádza sa možnosť požiadať o povolenie výnimky z colného priestoru alebo úradných hodín aj v súvislosti s ukončovaním colného režimu tranzit.

K bodu 35
Ide o zmenu znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 36
V súvislosti s vymedzením pojmu „deklarant“ v čl. 5 bodu 15 kódexu nemôže vzniknúť žiadna pochybnosť o účastníkovi colného konania, a preto sa vypúšťa text, ktorý by mohol pôsobiť zmätočne.

K bodu 37
Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu, že v súlade s kódexom sa s deklaráciou údajov o colnej hodnote ako samostatným tlačivom, ktoré sa za určitých podmienok prikladalo k colnému vyhláseniu, naďalej nepočíta. Niektoré údaje z deklarácie prechádzajú do súboru dát elektronického colného vyhlásenia.

K bodu 38
Ide o zmenu znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 39
Spresňuje sa príslušnosť na podanie colného vyhlásenia a predloženie tovaru. Súbežne s touto zmenou sa navrhuje aj úprava uvedená v zákone č. 652/2004 Z. z. Pritom zostáva nezmenené, že v colnom konaní koná a rozhoduje príslušný colný úrad prostredníctvom konkrétnej pobočky ako svojej vnútornej organizačnej zložky.

K bodu 40
Ide o odstránenie významovej nezrovnalosti.

K bodu 41
Vypustenie odseku 2 v § 31 súvisí so zmenou v colných predpisoch EÚ. Podľa nových colných predpisov EÚ sa kontrolný výtlačok T5 prestane používať a nebude ho teda možné predkladať spolu so žiadosťou o vyplatenie vývoznej náhrady.

K bodu 42
Ide o zosúladenie terminológie s novými colnými predpismi EÚ. Pojem „jednotný colný doklad“ sa nebude používať. Zároveň dochádza k nahradeniu pojmu „tlačivo“ pojmom „formulár“, a to z dôvodu prechodu na elektronickú komunikáciu, pri ktorej sa už nebudú naďalej používať tlačivá, ktoré by sa po ich vyplnení mali predkladať v listinnej podobe.

K bodu 43
Vypúšťa sa odsek 3 v § 32 z dôvodu, že nie je potrebné osobitne upravovať elektronickú formu colného vyhlásenia, ktorá bude bežnou a štandardnou formou, pričom sa uplatnia všeobecné ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

K bodu 44
K § 33
Precizuje sa ustanovenie o podaní colného vyhlásenia v listinnej podobe. Colník svojím podpisom najprv osvedčí podanie colného vyhlásenia (úkonu deklaranta) a po splnení podmienok uvedených v článku 172 kódexu potvrdí aj prijatie colného vyhlásenia (úkon colníka).

K § 34
Ustanovuje sa, kedy má colný úrad povinnosť odmietnuť prijatie colného vyhlásenia a tiež, kedy má možnosť odmietnuť prijatie colného vyhlásenia.

K § 35
Precizujú sa ustanovenia o zrušení colného vyhlásenia. Colné konanie možno považovať za zastavené iba v prípade, ak k zrušeniu colného vyhlásenia došlo pred prepustením tovaru (t. j. pred ukončením colného konania). Colné vyhlásenia sa budú podávať v súlade s novými colnými predpismi vo väčšine prípadov v elektronickej podobe. Z objektívnych dôvodov možno na colnom vyhlásení vyznačiť zrušenie colného vyhlásenia len v prípade, ak colné vyhlásenie bolo podané v listinnej podobe.

K bodu 45
Analogicky sa úprava v § 32 ods. 1 a § 33 až 35 rozširuje aj na vyhlásenie o spätnom vývoze. Vzhľadom na povahu tohto právneho úkonu sa obdobným spôsobom upravujú vzťahy súvisiace s jeho podaním, prijatím, odmietnutím prijatia alebo zrušením.

K bodu 46
V navrhovanom znení písmena e) ide o precizovanie textu.

V písmene f) sa konkretizujú náležitosti písomného vyhotovenia rozhodnutia v colnom konaní v závislosti od toho, či ide o rozhodnutie v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe.

K bodu 47
Ide o úpravu nadväzujúcu na bod 46 (§ 36 ods. 1 písm. e) a f)).

K bodu 48
Ustanovuje sa písomná forma rozhodnutia v colnom konaní s jedinou výnimkou - ak je colné vyhlásenie podané ústne, rozhodnutie v colnom konaní sa rovnako vydáva ústne.

K bodu 49
Ustanovuje sa ako jeden z druhov rozhodnutia v colnom konaní rozhodnutie vydané automaticky elektronickou podateľňou Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Takéto rozhodnutie musí obsahovať zaručenú elektronickú pečať s pripojenou časovou pečiatkou. Úprava zaručenej elektronickej pečate a časovej pečiatky je obsiahnutá v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 50
Navrhuje sa nový názov a nové znenie § 36a tak, aby sa vzťahoval na zničenie tovaru v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Vypustením časti úpravy sa odstraňuje nesúlad s ustanoveniami kódexu upravujúcimi aktívny zušľachťovací styk (čl. 256 a nasl. kódexu) a ustanovujú sa osobitné podmienky pre zničenie tovaru, ktorý je odpadom.

K bodu 51
Ide o úpravu súvisiacu s úpravou v bode 80 (§ 84b).

K bodu 52
Ide o úpravu textu v nadväznosti na článok 103 kódexu.

K bodu 53
Vypustením časti úpravy sa odstraňuje duplicita s článkom 77 ods. 3 kódexu. Zároveň sa ustanovuje obmedzenie hotovostnej úhrady colného dlhu do výšky 1500 eur a precizuje sa ustanovenie o úhrade colného dlhu v splátkach.

K bodu 54
Špeciálne ustanovenie o príslušnosti colných úradov sa vypúšťa, pričom sa uplatní všeobecná úprava príslušnosti podľa čl. 22 ods. 1 kódexu.

K bodu 55
V nadväznosti na absenciu rozdelenia slobodných pásiem na kontrolné typy, ako aj inštitútu slobodného skladu, v nových colných predpisoch EÚ sa náležite upravuje § 40 zákona a všetky ostatné ustanovenia upravujúce inštitút slobodného skladu.

K bodu 56
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity s článkom 244 ods. 1 kódexu.

K bodu 57
V nadväznosti na absenciu inštitútu slobodného skladu v nových colných predpisoch EÚ sa ustanovenia o zriadení slobodného skladu, náležitostiach žiadosti o povolenie zriadenia slobodného skladu a zrušení slobodného skladu vypúšťajú.

K bodu 58
Z dôvodu absencie povinnosti schvaľovať skladovú evidenciu (čl. 803 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93) v nových colných predpisoch EÚ sa z platného znenia § 43 zákona vypúšťa ustanovenie o zrušení schválenia takejto evidencie.

K bodu 59
Precizuje sa text ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že žiadosť o oslobodenie tovaru od dovozného cla sa v colnom konaní vyznačuje v colnom vyhlásení. Zároveň sa ustanovuje zjednodušený režim v prípade, ak ide o podanie colného vyhlásenia ústne.

K bodu 60
Ide o úpravu textu v nadväznosti na bod 59 (§ 44 ods. 1).

K bodu 61
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity. Možnosť podávania ústneho colného vyhlásenia pri vývoze upravujú nové colné predpisy EÚ.

K bodu 62
K § 53
Ustanovujú sa procesné pravidlá pre oznámenie sumy colného dlhu. Vzhľadom na špecifický charakter a náležitosti rozhodnutia o určení colného dlhu podľa odseku 1 písm. a) sa vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu vylučuje subsidiárna pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na čl. 103 ods. 2 kódexu sa desaťročná prekluzívna lehota na oznámenie sumy colného dlhu, ak tento vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, skracuje na 5 rokov odo dňa vzniku colného dlhu.

Subsidiárna pôsobnosť správneho poriadku sa vylučuje aj vo vzťahu k inštitútom o preskúmaní rozhodnutí. Náprava sa dosiahne osobitnými inštitútmi ustanovenými colnými predpismi.

K § 54
Upravuje sa názov pod § 54, čím sa dáva do súladu s predmetom úpravy tohto paragrafu. Zároveň sa upravuje terminológia v nadväznosti na terminológiu použitú v nových colných predpisoch EÚ (napr. čl. 89 ods. 2 predvetie kódexu).

Vzhľadom na špecifickú povahu inštitútu celkovej záruky podľa colných predpisov a vzhľadom na požiadavky nových colných predpisov EÚ na riadenie celkovej záruky nemožno takúto záruku realizovať zložením peňažných prostriedkov v hotovosti. Zloženie peňažných prostriedkov v hotovosti sa preto navrhuje použiť iba na jednotlivú záruku (t. j. inú, ako celkovú záruku).

K § 55
K odseku 1
Navrhovaná úprava nadväzuje na čl. 89 až 100 kódexu a relevantných ustanovení nových colných predpisov EÚ. Kódex rozlišuje dva druhy poskytnutia záruky na colný dlh - jednotlivú a celkovú záruku. V súlade s čl. 89 ods. 5 kódexu sa celkovou zárukou rozumie zabezpečenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, v súvislosti s dvoma alebo viacerými operáciami, colnými vyhláseniami alebo režimami. Jednotlivú záruku možno charakterizovať ako záruku inú ako záruku uvedenú v čl. 89 ods. 5 kódexu.

K odseku 2
Navrhuje sa upraviť koncepciu právnej úpravy ručenia v dvoch krokoch. Prvým je schválenie osoby ako ručiteľa podľa odseku 2. Na základe tohto statusu je predmetná osoba oprávnená predkladať ručiteľské vyhlásenia (druhý krok). V odseku 2 písm. a) navrhovaného § 55 sa v súlade s čl. 94 kódexu vyčleňujú úverové inštitúcie, finančné inštitúcie a poisťovacie spoločnosti akreditované v EÚ v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ. V podmienkach Slovenskej republiky ide banku, zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte alebo poisťovňu, alebo poisťovňu z iného členského štátu. Uvedené inštitúcie sú ipso iure oprávnené byť ručiteľom (čl. 94 ods. 1 kódexu).

K odseku 3
V prípade inej osoby sa navrhuje, aby colný úrad v správnom konaní schválil osobu ako ručiteľa, ak ide o osobu s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a kumulatívne spĺňa podmienky taxatívne uvedené v § 55 ods. 3. V odseku 3 písm. b) sa zároveň upravuje povinnosť osoby uvedenej v odseku 2 písm. b) zabezpečiť pohľadávku vinkulovaním vkladu alebo sekundárnym ručením. Na účely sekundárneho ručenia sa zakotvuje splnomocňujúce ustanovenie na vydanie vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa upraví vzor ručiteľského vyhlásenia - záruky pre osoby uvedené v odseku 2 písm. b) poskytovanej finančnými inštitúciami.

K odsekom 4 a 5
Ustanovuje sa výnimka z povinnosti skúmať kritérium uvedené v odseku 3 písm. c) (absencia akéhokoľvek závažného porušenia alebo opakovaných porušení colných a daňových predpisov vrátane absencie závažných trestných činov súvisiacich s hospodárskou činnosťou žiadateľa) vzhľadom na to, že podmienkou získania a požívania statusu schváleného hospodárskeho subjektu je okrem iného aj plnenie kritéria podľa odseku 3 písm. c).

Vzhľadom na špecifické postavenie Exportno-importnej banky Slovenskej republiky sa vo vzťahu k nej ustanovuje domnienka splnenia kritéria uvedeného v odseku 3 písm. a). Vzhľadom na to, že vo vzťahu k ručeniu má Exportno-importná banka Slovenskej republiky obdobné postavenie ako úverové a finančné inštitúcie, navrhuje sa upustiť od povinnosti zabezpečiť pohľadávku vinkulovaním vkladu alebo sekundárnym ručením.

K odsekom 6 až 15
Ustanovujú sa pravidlá pre podávanie žiadosti o schválenie byť ručiteľom, príslušnosť na podanie žiadosti, obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa osoba schvaľuje ako ručiteľ a podmienky na zrušenie tohto rozhodnutia. Zároveň sa ustanovujú opatrenia na elimináciu konania bez oprávnenia alebo nad rámec oprávnenia v prípade osôb konajúcich v mene potenciálneho ručiteľa, ako aj na účely prevencie podvodného konania.

Ustanovuje sa moment vzniku ručiteľského záväzku a právne účinky zrušenia rozhodnutia o schválení osoby ako ručiteľa na použitie ručiteľských vyhlásení vystavených ručiteľom, ktorému bolo takéto rozhodnutie zrušené. Zároveň sa navrhuje stanoviť informačnú povinnosť colného úradu vo vzťahu k držiteľovi celkovej záruky v súvislosti so zrušením rozhodnutia o schválení osoby ako ručiteľa alebo s vypovedaním ručiteľského vyhlásenia ručiteľom. Držiteľ celkovej záruky je následne povinný poskytnúť náhradnú záruku na existujúci alebo potenciálny colný dlh.

K bodu 63
Ustanovenie § 57 sa upravuje v nadväznosti na obsahové a terminologické zmeny v nových colných predpisoch EÚ. Predchádzajúca právna úprava ustanovovala možnosť členského štátu stanoviť tzv. zanedbateľné sumy až do výšky 10 eur, ktoré nie je potrebné zapisovať do účtovnej evidencie. Nové colné predpisy EÚ stanovujú, že colný úrad nemusí oznámiť colný dlh, ak jeho výška nepresahuje 10 eur. Ustanovením § 57 sa zakotvuje presný limit, pričom v prípadoch, v ktorých sa nebude oznamovať clo sa neoznámi ani DPH a spotrebná daň, ak súčet týchto daní v konkrétnom prípade nedosiahne 10 eur.

K bodom 64, 66 a 68
Spôsob výpočtu úroku z omeškania ustanovuje čl. 114 ods. 1 kódexu. Pôvodný spôsob výpočtu úroku z omeškania sa preto ako kontradiktórny vypúšťa.

K bodu 65
Ustanovenie sa vypúšťa s dôvodu duplicity s § 38 ods. 1.

K bodu 67
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity s článkom 114 ods. 4 kódexu.

K bodu 69
Úprava reflektuje nahradenie pojmu „Európske spoločenstvo“ pojmom „Európska únia“ v rámci lisabonizácie práva EÚ a zrušenia trojpilierovej štruktúry Európskych spoločenstiev. Pojem „Európska únia“ je zakotvený aj v nových colných predpisoch EÚ.

K bodu 70
Dôvod úpravy je identický s dôvodom v bode 9.

K bodu 71
Upravuje sa terminológia v nadväznosti na terminológiu použitú v nových colných predpisoch EÚ (napr. čl. 89 ods. 2 predvetie kódexu).

K bodu 72
Ustanovenie § 68 sa vypúšťa z dôvodu, že prenechanie tovaru v prospech štátu je upravené novými colnými predpismi EÚ.

K bodu 73
Dopĺňa sa odkaz na nové colné predpisy EÚ tak, aby bolo zrejmé, že dispozičné právo colného úradu k tovaru je limitované podmienkami v nich ustanovenými.

K bodu 74
Dopĺňa sa odkaz na nové colné predpisy EÚ tak, aby bolo zrejmé, že dispozičné právo colného úradu k tovaru je limitované podmienkami v nich ustanovenými.

K bodom 75 a 76
Zosúlaďuje sa terminológia s terminológiou použitou v ustanoveniach kódexu upravujúcich osobitné colné režimy (čl. 210 a nasl. kódexu).

K bodu 77
V nadväznosti na absenciu inštitútu slobodného skladu v nových colných predpisoch EÚ a potrebu zosúladenia terminológie s predmetnými novými colnými predpismi EÚ sa náležite upravuje § 72 ods. 1 písm. e) šiesty bod zákona.

K bodu 78
V nadväznosti na bod 51 sa upravuje skutková podstata colného deliktu alebo colného priestupku podľa § 72 ods. 1 písm. n) vypustením časti týkajúcej sa nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 36b.

K bodu 79
V nadväznosti na bod 19, ktorým sa ustanovuje nové znenie § 16 a v ktorom absentuje pôvodný odsek 5, sa vypúšťa skutková podstata colného deliktu alebo colného priestupku pozostávajúca z nesplnenia povinnosti predložiť colnému orgánu platnú záväznú informáciu podľa § 16 ods. 5.

K bodu 80
Zakotvuje sa osobitné ustanovenie o zodpovednosti za porušenie colných predpisov spôsobené predložením nesprávnych alebo nepravdivých údajov. Návrhom sa nerozširuje zodpovednosť za porušenie colných predpisov, t. j. znižuje sa sankcia za konanie, ktoré je colným deliktom alebo colným priestupkom už aj v súčasnosti.

Predmetom ustanovenia je znížiť nepriaznivý vplyv uloženia peňažnej sankcie - pokuty na najnižšiu možnú mieru v tých konkrétnych prípadoch spáchania colného deliktu alebo colného priestupku, v ktorých páchateľ iniciatívne sám oznámi uvedenie nesprávnych alebo nepravdivých údajov a prispeje tak k náprave protiprávneho stavu.

Návrh zároveň dbá o to, aby k aplikácii zmiernenia pokuty došlo iba v prípadoch spĺňajúcich prísne, taxatívne vymedzené kritériá.

Ustanovenie zároveň nahrádza vypustený § 36b, ktorý deklarantovi ukladal povinnosť nahlásiť colnému úradu, že bol tovar prepustený do colného režimu na základe nesprávnych alebo nepravdivých údajov. Ide o úpravu v bode 51.

K bodu 81
K odseku 2
Ustanovenie je spresnením čl. 6 ods. 3 kódexu upravujúceho trvalú alebo dočasnú výnimku z povinnosti využívania techník elektronického spracovania údajov pri výmene informácií medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi alebo medzi colnými orgánmi navzájom. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie kódexu neuvádza konkrétnu formu výmeny informácií, navrhuje sa špecifikovať, že výnimkou sa podľa čl. 6 ods. 3 kódexu rozumie listinná, t. j. papierová podoba.

K odseku 3
Ustanovuje sa spôsob preukazovania oprávnenia zástupcu konať v prospech zastúpeného. Úprava súvisí s bodom 31, ktorým sa vypúšťa § 25, pričom prvá veta § 25 sa z hľadiska systematiky právneho predpisu navrhuje presunúť do § 85 ods. 3.

K odseku 4
V nadväznosti na elektronizáciu procesov v colnej oblasti a vzhľadom na to, že veľká časť výmeny informácií medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi a medzi colnými orgánmi navzájom pri uplatňovaní colných predpisov bude uskutočňovaná v elektronickej podobe, zakotvuje sa, že pod písomnou podobou podľa tohto zákona je potrebné rozumieť nielen listinnú (papierovú) podobu, ale aj elektronickú podobu. Ponecháva sa tak doterajší spôsob vyjadrovania bez podstatnej modifikácie relevantných ustanovení zákona a aplikácia týchto ustanovení sa tak rozširuje aj na elektronickú komunikáciu v súlade s požiadavkami nových colných predpisov EÚ.

K odseku 5
Navrhuje sa, aby rozhodnutia vydávané v colnoprávnych vzťahoch nemuseli obsahovať odôvodnenie a poučenie o odvolaní. To samozrejme neplatí v prípadoch, ak pôjde o tzv. negatívne rozhodnutie, t. j. rozhodnutie v neprospech žiadateľa, resp. účastníka konania (napr. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, rozhodnutie o uložení sankcie), ako aj v prípadoch, keď colné predpisy explicitne odôvodnenie alebo poučenie o odvolaní vyžadujú.

K bodu 82
V súvislosti s elektronizáciou colného konania možno doručovať rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu, ako aj protokol o vykonaní kontroly po prepustení nielen v listinnej podobe, ale aj v elektronickej podobe. Pôvodný zámer neuvádzať v rozhodnutí o dodatočnom vymeraní colného dlhu odôvodnenie, ak sa spolu s rozhodnutím doručuje aj protokol, je potrebné prispôsobiť podmienkam doručovania elektronických dokumentov. V nadväznosti na uvedené sa ustanovuje, že odôvodnením tohto rozhodnutia môže byť aj odkaz na protokol o vykonaní kontroly po prepustení, ak bol doručený kontrolovanej osobe pred doručením rozhodnutia.

K bodu 83
Ustanovenie § 85 ods. 10 sa vypúšťa vzhľadom na jeho duplicitu s čl. 45 kódexu. Všetky rozhodnutia vydané na základe colných predpisov sú predbežne vykonateľné. Odklad vykonateľnosti takýchto rozhodnutí možno priznať, iba ak sú splnené podmienky ustanovené v čl. 45 ods. 2 a 3 kódexu.

K bodu 84
Rozširuje sa výnimka pre spotrebné dane z colného režimu tranzit aj na ostatné colné režimy v súvislosti s prípadmi, v ktorých je možné použiť celkovú záruku v zníženej výške alebo možno od zabezpečenia colného dlhu upustiť. Spotrebná daň sa aj v takýchto prípadoch považuje za zabezpečenú. Obdobne sa ustanovuje aj výnimka pre daň z pridanej hodnoty.

K bodu 85
Zakotvuje sa nový spôsob identifikácie colnej pohľadávky. Predchádzajúce znenie ustanovovalo ako spôsob takejto identifikácie uvedenie colného úradu, ktorý vykonal zápis do účtovnej evidencie a číslo rozhodnutia, ktorým bol colný dlh vymeraný. Podľa čl. 104 kódexu však zápis do účtovnej evidencie nie je nevyhnutným predpokladom pre oznámenie sumy colného dlhu. Zápis do účtovnej evidencie a oznámenie sumy colného dlhu sú na sebe v zásade nezávislé úkony colného úradu, a možno ich vykonať aj paralelne. Na účely identifikácie colnej pohľadávky, ktorá sa má započítať, je preto potrebné uviesť colný úrad, ktorý vydal rozhodnutie, ktorým bol oznámený colný dlh (čl. 102 kódexu) a číslo tohto rozhodnutia. Úprava zároveň súvisí s úpravou v bode 62 (§ 53).

K bodu 86
K odseku 1
Ustanovuje sa doba, počas ktorej môžu osoby schválené byť ručiteľom podľa doterajších predpisov požívať tento status bez toho, aby colný úrad vydal nové rozhodnutie o schválení byť ručiteľom podľa nových colných predpisov EÚ. Tieto osoby však budú povinné predkladať ručiteľské vyhlásenia v súlade s novými právnymi predpismi.

K odseku 2
Zakotvuje sa prechodné ustanovenie upravujúce trvanie záruky na colný dlh formou zloženia peňažných prostriedkov v hotovosti aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K odseku 3
Ustanovenie upravuje konkurenciu starej a novej právnej úpravy v situácii, keď ku konaniu majúcemu znaky trestného činu došlo pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na to, že skrátenie dodatočnej prekluzívnej lehoty na oznámenie sumy colného dlhu z 10 na 5 rokov je pre dlžníka nepochybne priaznivejšie, v predmetnej situácii sa navrhuje použiť nová právna úprava s 5 ročnou prekluzívnou lehotou.

K odseku 4
Ustanovenie upravuje časovú pôsobnosť právnej normy obsiahnutej v bode 80 (§ 84b). V súlade so zásadami trestania podľa trestného práva, ktoré je potrebné aplikovať aj na administratívne trestanie, sa navrhuje, aby neskoršia úprava bola použitá aj na zmiernenie sankcie pri tých colných deliktoch a colných priestupkoch spáchaných uvedením nesprávnych alebo nepravdivých údajov, ku ktorých spáchaniu došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzhľadom na to, že je to pre páchateľa tohto colného deliktu alebo colného priestupku priaznivejšie.

K bodu 87
K prílohe č. 3
Príloha č. 3 (žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru podľa § 26 ods. 2 Colného zákona) sa navrhuje vypustiť a vložiť do vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zmena súvisí s úpravou v bode 32 (§ 26 ods. 2).

K prílohe č. 4
Príloha č. 4 (záručná listina na zabezpečenie colného dlhu poskytnutím záruky inou osobou ako bankou, zahraničnou bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, poisťovňou, zahraničnou poisťovňou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky) sa navrhuje vypustiť, keďže vzor ručiteľského vyhlásenia bude ustanovený v nových colných predpisoch EÚ.

K čl. II, III, VI a VIII

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s nadobudnutím platnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie.

K čl. IV

Navrhuje sa zmeniť príslušné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty nadväzne na prijatie novej právnej úpravy na úrovni Európskej únie v colnej oblasti. Nejde o vecnú zmenu daňovej povinnosti pri dovoze tovaru z tretích štátov.

K čl. V

K bodu 1
V súvislosti s úpravou príslušnosti v § 29 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo potrebné primerane upraviť aj § 9 ods. 8 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nové znenie je vhodnejším vyjadrením skutočného stavu, pretože väčšina colných úradov má aj vnútrozemské pobočky aj pohraničné pobočky, čo môžu byť, okrem klasických pobočiek umiestnených na colných priechodoch, tiež pošty a letiská umiestnené vo vnútrozemí. Nedá sa preto jednoznačne hovoriť o pohraničných a vnútrozemských colných úradoch, ale o pohraničných a vnútrozemských pobočkách colných úradov.

Navrhnutá úprava je z uvedeného dôvodu vhodnejšia pre jednoznačnú úpravu príslušnosti na predloženie tovaru a podanie colného vyhlásenia.

K bodu 2
Vzhľadom na špecifickú povahu osobných údajov (vyznačujúcich sa osobitným režimom právnej regulácie) je podľa § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov finančná správa ako prevádzkovateľ informačných systémov oprávnená spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby len vtedy, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon.

Osobitným zákonom je v podmienkach finančnej správy zákon č. 652/2004 Z. z. Zoznam osobných údajov spracúvaných v informačných systémoch finančnej správy je upravený v prílohe č. 2 k uvedenému zákonu.

V nadväznosti na identifikovanú potrebu finančnej správy spracúvať aj osobné údaje, akými sú funkcia, telefónne číslo a adresa elektronickej pošty, sa rozširuje taxatívny výpočet osobných údajov, ktoré je finančná správa oprávnená spracúvať v jej informačných systémoch.

K čl. VII

Znenie § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov sa mení tak, že doterajšia pôsobnosť Finančného riaditeľstva SR v oblasti rozhodovania o upustení od záruky na colný dlh v colnom režime tranzit sa rozširuje na rozhodovanie o upustení od záruky na colný dlh formou celkovej záruky vo všetkých prípadoch, bez obmedzenia na konkrétny colný režim.

K čl. IX

Vzhľadom na to, že Finančné riaditeľstvo SR zabezpečuje prevádzku všetkých informačných systémov v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov existujúci mechanizmus vo vzťahu medzi Finančným riaditeľstvom SR a Ministerstvom financií SR predstavuje nadbytočnú administratívnu záťaž.

Na účely splnenia povinnosti podľa zákona o e-Governmente (publikácia elektronických formulárov v module elektronických formulárov) sa Finančnému riaditeľstvu SR ukladá povinnosť poskytnúť Ministerstvu financií SR tieto formuláre tak, aby Ministerstvo financií SR malo dostatočný časový priestor na splnenie tejto povinnosti.

K čl. X

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2016 okrem čl. I až VIII, ktoré nadobudnú účinnosť dňom začatia uplatňovania všetkých článkov kódexu.

Všetky články Colného kódexu Únie majú byť v súlade s jeho čl. 288 ods. 1 a 2 uplatňované od 1. mája 2016. Vzhľadom na meškajúci legislatívny proces k delegovaným a vykonávacím aktom k Colnému kódexu Únie však v súčasnosti nemožno vylúčiť posun tohto dátumu na neskôr. Berúc do úvahy parlamentné voľby v prvom kvartáli 2016 a s tým spojený problém týkajúci sa plného zapojenia novej Národnej rady SR v nasledujúcom volebnom období do legislatívnej činnosti tak hrozí, že by Slovenská republika na prípadný posun uplatňovania Colného kódexu Únie nemohla včas legislatívne reagovať a posunúť aj účinnosť predmetnej novely Colného zákona. Preto je potrebné viazať účinnosť tohto zákona nie na konkrétny dátum, ale na konkrétnu a presne určenú právnu skutočnosť, ktorou je nadobudnutie účinnosti všetkých ustanovení Colného kódexu Únie. Dátum, kedy táto právna skutočnosť nastane, vyplýva priamo z právne záväzného aktu EÚ (čl. 288 ods. 2 Colného kódexu Únie), ktorý ako taký je publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únie, čo samozrejme platí aj o jeho prípadnej novele. Zároveň podľa § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie (analogicky ako je takáto domnienka upravená v zákone o Zbierke zákonov) o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Dátum, kedy nastane skutočnosť relevantná pre nadobudnutie účinnosti tohto zákona, je tak vymedzený dostatočne určito a akýkoľvek subjekt sa s ním môže veľmi jednoducho a s absolútnou istotou oboznámiť prostredníctvom Úradného vestníka Európskej únie. A v prípade, ak by došlo k posunu dátumu uplatňovania Colného kódexu Únie z 1. mája 2016 na neskorší dátum, Ministerstvo financií SR bude o tejto skutočnosti verejnosť informovať prostredníctvom svojho webového sídla, webového sídla Finančného riaditeľstva SR a prípadne aj prostredníctvom digitálnych a printových médií.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.



Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky



Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja

21

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Ú v o d

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemôže dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpočtu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane „pohyboval“ nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

◊postavenie daňového dlžníka, prípadne jeho veľkosť,

◊sociálne alebo ekonomické vplyvy,

◊pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov je založený

◊na existencii daňových skladov, ktorými sa môžu stať výlučne podniky na výrobu minerálnych olejov a sklady minerálnych olejov za podmienok ustanovených zákonom,

◊na existencii užívateľských podnikov, ktoré sú v rámci podnikania oprávnené používať daňovo zvýhodnené minerálne oleje a registrovaných obchodníkov, ktorí v rámci podnikania obchodujú s minerálnymi olejmi bez pozastavenia dane, prípadne s niektorými daňovo zvýhodnenými minerálnymi olejmi,

◊na monitorovaní pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani,

◊na systéme finančných zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo minerálnych olejov uvedených do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo prepravovaných v pozastavení dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou minerálneho oleja je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou aproximácie, pretože pri liberálnejšie koncipovanom zákone je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb takýchto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by boli vytvorené podmienky pre možné daňové úniky.

Správu spotrebnej dane vykonávajú colné úrady, a to ako pri dovoze predmetu dane, tak i v tuzemsku. Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v členských štátoch EÚ nie je samoúčelný. Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Colné kontroly sa uplatňujú iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími štátmi.

V zákone sú okrem štandardných sadzieb dane ustanovené aj znížené sadzby dane, ktoré umožňuje smernica uplatniť na označené plynové oleje používané na určené účely, pričom výroba i spotreba takto daňovo zvýhodnených minerálnych olejov musí byť pod neustálou kontrolou správcov dane.

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu zákona, je potreba zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie, a to

◊92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,

◊92/81/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre minerálne oleje, v znení smernice 92/108/EHS a 94/74/ES,

◊92/82/EHS o približovaní sadzieb spotrebnej dane na minerálne oleje, v znení smernice 94/74/ES.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) v kapitole č. 22 – Nepriame zdaňovanie.

Postupnou realizáciou odporúčaní EÚ sa zabezpečia základné predpoklady aproximácie národného práva upravujúceho spotrebné dane odporúčané v Bielej knihe, premietnuté v Národnom programe pre prijatie Acquis communautaire v Slovenskej republike, ako i v hodnotiacich správach o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie.

Existencia nových mechanizmov, daňových režimov a s tým súvisiacim finančným zabezpečením spotrebnej dane, zavádzaných na základe príslušných smerníc EÚ, má kľúčový význam z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do EÚ, nakoľko v jednotnom trhu v rámci spoločenstva umožní presun vybraných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí jedna zo základných podmienok spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb tovarov.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Zámerom návrhu zákona je premietnutie príslušných článkov základnej smernice 92/12/EHS upravujúcich postavenie oprávneného príjemcu, prepravu minerálneho oleja medzi členskými štátmi a tiež dovoz z tretích štátov a vývoz do tretích štátov, zavedenie jednotného sprievodného dokumentu používaného pri preprave minerálneho oleja na území spoločenstva a zásielkový obchod.

Zavedením oprávneného príjemcu sa rozširuje okruh subjektov oprávnených prijímať z členských štátov minerálny olej v pozastavení dane.

Smernica 92/12/EHS umožňuje prepravu minerálneho oleja medzi členskými štátmi

a)v pozastavení dane medzi daňovými skladmi a medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom s povinným použitím sprievodného dokumentu, ktorý platí na celom území spoločenstva,

b)uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaného do iného členského štátu na podnikateľské účely s povinným použitím zjednodušeného sprievodného dokumentu,

c)formou zásielkového obchodu, kedy minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte je dodaný do iného členského štátu osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, oprávneným príjemcom ani osobou zriadenou na základe zákona, t.j. dodaného na konečnú spotrebu.

Dovoz a vývoz minerálneho oleja sa bude uskutočňovať v súlade s colnými predpismi. Ak však na dovoz bude nadväzovať pozastavenie dane alebo vývoz bude uskutočňovať daňový sklad v pozastavení dane a minerálny olej bude prepravovaný cez jeden alebo viacero členských štátov, pri takejto preprave sa na území spoločenstva uplatnia postupy prepravy minerálneho oleja v pozastavení dane.

Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

Od navrhovaného zákona vypracovaného na základe vyššie uvedených princípov, je možné očakávať, že výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov pri ponechaní súčasnej úrovne sadzieb dane a za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby minerálnych olejov, a to najmä automobilových benzínov a motorovej nafty, bude na úrovni roka 2003.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov podliehajúcich spotrebným daniam dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004“, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európske únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolá úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II. Osobitná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov si vyžiadal čiastočne odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval, a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie minerálneho oleja do daňového voľného obehu.

Daňovým územím je územie Slovenskej republiky.

Územím Európskych spoločenstiev je územie vymedzené čl. 2 smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Územím tretích štátov je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom minerálny olej v pozastavení dane vyrába, spracováva, t.j. získava zo surovín, ako je ropa, a z polotovarov, ako sú ropné destiláty, mieša, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia minerálneho oleja do daňového voľného obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv, alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu jedného členského štátu oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte alebo pri vývoze a dovoze do daňového skladu.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne minerálny olej na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale minerálny olej nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice].

Uvedením minerálneho oleja do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie minerálneho oleja z režimu pozastavenia dane, vyrobenie minerálneho oleja mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaného minerálneho oleja do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice], vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu. Vyňatím z pozastavenia dane je aj použitie - spotreba minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo paliva samotným prevádzkovateľom daňového skladu.

Vyňatím minerálneho oleja z režimu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňového skladu. Minerálny olej, ktorý je v pozastavení dane, je teda nezdanený minerálny olej, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby jeho uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v Obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

K § 3 – Správa dane

Správu dane vykonáva miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo časti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak právnická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod. Za správcu dane sa považuje aj správca dane iného členského štátu podľa právnych predpisov iného členského štátu, ktorý bude napríklad potvrdzovať na sprievodnom dokumente príjem minerálneho oleja, vydávať potvrdenie o vysporiadaní dane v inom členskom štáte za účelom vrátenia dane na daňovom území.

K § 4 – Predmet dane

Predmetom dane sú minerálne oleje vyrobené na daňovom území alebo dopravené na daňové územie, pričom štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre taxatívne vymedzenej v článku 2 smernice 92/81/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre minerálne oleje v znení smernice 94/74/ES.

Predmetom dane sú nielen minerálne oleje určené na použitie ako pohonná látka alebo palivo, t.j. sú ako také vyrobené a svojimi kvalitatívnymi vlastnosťami sú určené na použitie ako pohonná látka alebo palivo, ale aj tie minerálne oleje, ktoré nie sú takto vyrobené, ale sú ponúkané na použitie, alebo ktoré sú použité na účel, na ktorý majú byť tieto zdanené, t.j. ako pohonná látka alebo palivo. Uvedené formulácie sú mimoriadne dôležité z pohľadu obmedzenia priestoru možných daňových únikov. Vychádzajú z toho, že niektoré minerálne oleje, ktoré sú predmetom dane, podliehajú daňovému dozoru, ale nemajú ustanovenú sadzbu dane, pretože sú určené na iné použitie ako pohonná látka alebo palivo, ale v konečnom dôsledku môžu byť použité na účely podliehajúce zdaneniu. Môže ísť o niektoré druhy tzv. technických benzínov, stredných olejov (petroleje) a pod.

Okrem minerálnych olejov uvedených v odseku 2 sú predmetom dane aj ďalšie minerálne oleje, ich zmesi alebo iné tovary prípadne ich zmesi, ktoré síce nie sú vyrobené ako pohonné látky alebo palivá, ale sú na tieto účely ponúkané, použité alebo potenciálne by takto mohli byť použité. Smernica vyžaduje takéto široké vymedzenie predmetu dane najmä z dôvodov, aby každý tovar (okrem výnimiek uvedených v zákone), pokiaľ je určený na použitie, ponúkaný na použitie, použitý ako pohonná látka alebo palivo, bol aj tak zdanený, pretože zámerom zákona je zdaniť použitie minerálnych olejov ako pohonnej látky alebo paliva.

Pri definovaní minerálnych olejov uvedených v predmete dane sa používajú číselné znaky a opis tovaru zodpovedajúce colnému sadzobníku, ktorý vychádza z kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka Európskej únie. Uvedeným sa zabezpečuje jednoznačná identifikácia predmetu dane a aproximácia štruktúry predmetu dane s príslušnou smernicou EÚ. Ak dôjde k zmene Ak dôjde k zmene kódu kombinovanej nomenklatúry, ktorá nemá vplyv na zmenu predmetu dane ani na sadzbu dane, v takom prípade sa použije platná sadzba dane uvedená v § 6 a 7, pričom prevodový kľúč medzi pôvodným a novým kódom kombinovanej nomenklatúry ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia.

Pohonnou látkou sa rozumie minerálny olej uvedený v odsekoch 2 a 3, ktorý je určený na použitie alebo ponúkaný na použitie alebo použitý na pohon benzínových motorov, naftových motorov, motorov upravených na spaľovanie skvapalnených plynných uhľovodíkov a leteckých prúdových motorov.

Palivom sa rozumie minerálny olej uvedený v odsekoch 2 a 3, ktorý je určený na použitie alebo ponúkaný na použitie alebo použitý na výrobu tepla.

Minerálnym olejom nie sú biogénne látky, t.j. rastlinné tuky a oleje, tiež chemicky modifikované, uvedené v kapitole 15 colného sadzobníka, ako aj estery z nich vyrobené, ak podiel uhľovodíkových látok v nich obsiahnutý nie je vyšší ako 5% objemu, plynné uhľovodíky (bioplyn) vzniknuté pri spracovaní biologických odpadov alebo pri čistení odpadových vôd a etyltercbutyléter vyrobený z etanolu kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 20 00, ktorý nie je syntetického pôvodu.

Podľa čl. 2a smernice Rady č. 92/81/EHS podliehajú daňovému dozoru a postupu pri preprave minerálne oleje taxatívne vymedzené v odseku 8.

K § 5 ◊ Základ dane, výpočet dane

Základom dane je množstvo minerálneho oleja vyjadrené v litroch, pričom litrom sa rozumie liter minerálneho oleja pri teplote 15°C (čl. 3 smernice č. 92/81/EHS). U skvapalnených plynných uhľovodíkov a ťažkých vykurovacích olejov je množstvo vyjadrené v kilogramoch.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 6 ◊ Sadzba dane

Sadzby dane sú ustanovené na tie minerálne oleje, ktoré sú pohonnými látkami (napr. motorové benzíny, plynové oleje - motorová nafta), alebo palivami na výrobu tepla (plynový olej - vykurovací olej), pretože zámerom legislatívy EÚ upravujúcej zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou je zdaniť minerálne oleje určené na použitie (t.j. ako také vyrobené, napr. motorové benzíny, plynové oleje - motorové nafty), ponúkané na použitie alebo použité ako pohonná látka alebo palivo. Ide o minerálne oleje ponúkané na použitie alebo použité na pohon benzínových a naftových motorov, motorov upravených na spaľovanie skvapalnených plynných uhľovodíkov a na pohon leteckých prúdových motorov alebo na výrobu tepla.

Ostatné minerálne oleje, alebo ich zmesi, nemajú priamo ustanovenú sadzbu dane. Ak sa však takéto minerálne oleje použijú ako pohonná látka alebo ako palivo, zdania sa sadzbou dane takého minerálneho oleja, ktorému sa účelom použitia najviac približujú, resp. sadzbou dane podľa účelu použitia. Napríklad, ak sa použije minerálny olej alebo zmes minerálnych olejov, ktoré nemajú ustanovenú sadzbu dane (petroleje, technické benzíny a pod.) na pohon naftových motorov, použije sa sadzba dane ustanovená na plynový olej – motorovú naftu. Osobitným prípadom je zmes minerálneho oleja a biogénnej látky vyrobená vo výrobnom podniku (ktorý je daňovým skladom), na ktorú sa uplatní sadzba dane pripadajúca na minerálny olej, znížená o percentuálny podiel biogénnej látky v zmesi. Ak ide o zmes benzínov a etyltercbutyléteru, uplatní sa príslušná sadzba dane na použitý benzín, znížená o percentuálny podiel etyltercbutyléteru, najviac však o 7.2%. Ak ide o zmes plynového oleja (motorovej nafty) a esteru vyrobeného z rastlinných tukov a olejov, uplatní sa sadzba dane na plynový olej znížená o percentuálny podiel esteru, najviac však o 5%.

K § 7, 8 a 9 ◊ Znížená sadzba dane, označovanie plynového oleja

Fiskálne označovanie plynového oleja, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, je v súlade s čl. 5 ods. 3 a čl. 6 smernice č. 92/82/EHS. Fiskálne označovanie plynového oleja v praxi znamená primiešanie ustanoveného farbiva a indikačnej látky do plynového oleja, pričom takéto označovanie podlieha daňovému dozoru.

Plynový olej môže byť označovaný len v daňovom sklade, ktorý má od colného úradu povolenie na označovanie plynového oleja.

Označený plynový olej smie byť použitý len ako palivo na výrobu tepla (smernica č. 95/60/ES o označovaní plynového oleja a rafinovaného petroleja za účelom zdanenia) alebo ako pohonná látka

◊na pohon koľajových vozidiel používaných v železničnej doprave osôb a nákladov, pri prevádzkovaní, oprave a údržbe železničnej siete v rámci podnikania,

◊na pohon strojov používaných výlučne na práce výrobnej povahy alebo služby v pôdohospodárskej produkcii v rámci podnikania

◊a na pohon motorov stacionárnych zariadení určených na výrobu elektrickej energie.

V praxi to vyžaduje od colných úradov dôslednú kontrolnú činnosť v tých užívateľských podnikoch, ktoré majú v odbernom poukaze uvedené používanie označeného plynového oleja. V opačnom prípade by vzrástla spotreba označeného plynového oleja so zníženou sadzbou dane v dôsledku jeho neoprávneného použitia v motorových vozidlách bežne sa pohybujúcich po verejných komunikáciách na úkor spotreby motorovej nafty so štandardnou sadzbou dane. Riziko nezákonného používania označeného plynového oleja je reálne. Dochádza k nemu aj v krajinách EÚ, ktoré takéto používanie klasifikujú ako trestný čin, napr. v Rakúsku je sankciou za uvedené neoprávnené použitie aj prepadnutie motorového vozidla v prospech štátu. V záujme minimalizácie možných daňových únikov formou neoprávneného používania označeného plynového oleja ako pohonnej látky, sú v rámci výkonu kontroly a správy dane zriadené mobilné kontrolné skupiny vybavené príslušným technickým zariadením na odoberanie vzoriek a ich identifikáciu priamo na komunikáciách.

K § 10 ◊ Oslobodenie od dane

Smernicou č. 92/81/EHS v čl. 8 a 8a sú určené obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona nasledovne.

Z obligatórnych oslobodení je do návrhu zákona zahrnuté použitie minerálnych olejov

◊na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo,

◊ako letecká pohonná látka pri preprave osôb a nákladov a pri poskytovaní služieb vykonávaných vzdušnou leteckou technikou v rámci podnikania, pre vzdušnú leteckú techniku ozbrojených síl, bezpečnostných zborov ako aj pre výkon záchrannej služby, pričom v tomto prípade sa leteckou pohonnou látkou rozumie letecký benzín (2710 11 31), palivo pre tryskové motory benzínového typu (2710 11 70) a petrolej – kerozín pre tryskové motory (2710 19 21),

◊ako prídavné palivo ku koksu ako hlavnému palivu pri chemickom redukčnom procese vo vysokých peciach.

Z fakultatívnych oslobodení je do návrhu zákona zapracované použitie minerálneho oleja ako lodnej prevádzkovej látky pri preprave osôb a nákladov na Dunaji, ktorý je súčasťou medzinárodnej vodnej cesty, vykonávanej v rámci podnikania, pričom lodnou prevádzkovou látkou je minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41, 2710 19 45 a 2710 19 49, ak sa použije ako pohonná látka alebo ako palivo.

Ďalej sa oslobodenie vzťahuje na minerálny olej

◊použitý na nevyhnutné prevádzkové a technologické účely v podniku na výrobu minerálnych olejov, ktorý má štatút daňového skladu (čl. 4 ods. 3 smernice č. 92/81/EHS), pričom na použitie minerálneho oleja ako pohonnej látky pre dopravné prostriedky sa uvedené oslobodenie nevzťahuje,

◊odobratý ako vzorka na účely daňového dozoru alebo inej úradnej kontroly, odobratý a použitý v daňovom sklade na vlastné laboratórne skúšky, ako i minerálny olej preukázateľne zničený (napr. z vyššej moci, v dôsledku havárie, nehody) alebo znehodnotený, pokiaľ nedôjde k jeho regenerácii a konečnému použitiu ako pohonnej látky alebo paliva,

◊v pozastavení dane v prípade zistenia chýbajúceho množstva pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ak sú tieto straty uznané správcom dane,

◊nachádzajúci sa v bežných nádržiach dopravných prostriedkov a niektorých vymenovaných zariadení, pri ich vstupe na daňové územie a ktorý slúži na ich pohon alebo prevádzku. Bežnými nádržami na účely zákona sa rozumejú pevne zabudované nádrže výrobcom dopravných prostriedkov.

Osobitným prípadom nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie minerálneho oleja od dane, prepraveného na daňové územie z územia spoločenstva osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava minerálneho oleja na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 11 ◊ Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na základe odberného poukazu na odber daňovo zvýhodneného minerálneho oleja je oprávnená odoberať a používať daňovo zvýhodnený minerálny olej. Dôvodom tohto riešenia je v zmysle smernice č. 92/12/EHS zabezpečiť kontrolu pohybu a používania daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, pričom daňovo zvýhodneným minerálnym olejom na účely zákona je minerálny olej so zníženou sadzbou dane, minerálny olej oslobodený od dane a minerálny olej, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, ale podlieha daňovému dozoru.

Odberný poukaz vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť uvedený presný názov, kód kombinovanej nomenklatúry a účel použitia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja. Žiadosť bude potrebné doplniť prílohami, napr. dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, technickou dokumentáciou zariadenia, miesta spracovania a uskladnenia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja.

Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a prílohách, a ak sú splnené všetky podmienky, vydá odberný poukaz.

Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi na odber minerálneho oleja od konkrétneho dodávateľa, zároveň sa uvedú zákonom požadované údaje o daňovo zvýhodnenom minerálnom oleji a určí sa doba platnosti odberného poukazu, ktorá môže byť časovo neobmedzená alebo obmedzená.

V prípade obmedzenej doby platnosti odberného poukazu sa uvedie aj povolené množstvo odberu. Z dôvodu potreby preukaznosti oprávnenosti odberu daňovo zvýhodneného minerálneho oleja vyhotoví colný úrad odberný preukaz trojmo, pričom si ponechá jedno vyhotovenie a dve odovzdá užívateľskému podniku. Užívateľský podnik jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a jedno vyhotovenie si ponechá.

Pri odbere daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na daňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz. Bez odberného poukazu však je možné prijímať alebo dodávať minerálny bez daňovej sadzby podliehajúci daňovému dozoru a postupu pri preprave, ako aj minerálny olej kombinovanej nomenklatúry 2710 19 25, ak sú určené na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo a len ak sa dodávajú obaloch, z ktorých ani jeden nemá väčší objem ako desať litrov.

Ustanovenie upravuje tiež prípady, v ktorých bude možné odňať odberný preukaz. Ide o prípady zisteného zneužitia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, alebo ak sa zmenili dôvody alebo podmienky, na základe ktorých by odberný poukaz nebolo možné vydať, alebo ak užívateľský podnik nevyužil odberný poukaz na nákup daňovo zvýhodneného minerálneho oleja po dobu 12 kalendárnych mesiacov. Colný úrad o odňatí odberného poukazu musí informovať dodávateľov daňovo zvýhodneného minerálneho oleja.

Ak užívateľský podnik bude chcieť odoberať daňovo zvýhodnený minerálny olej z iného členského štátu alebo tretieho štátu cez územie spoločenstva, je povinný sa zaregistrovať na colnom úrade ako oprávnený príjemca, kedy jedno vyhotovenie odberného poukazu namiesto dodávateľovi predkladá colnému úradu.

K § 12 ◊ Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smerniciach EÚ daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou (na rozdiel od viacstupňovej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na všetkých stupňoch výroby a obehu bez ohľadu na počet transakcií, ktorými predmet dane prechádza na ceste od výroby alebo dovozu ku konečnej spotrebe), čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to pri výrobe alebo pri dopravení minerálneho oleja na daňové územie. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo ako paliva. Ide o priblíženie vzniku daňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo má mimoriadnu dôležitosť najmä po vstupe do jednotného trhu, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotného trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane, pretože ide o vysoké daňové zaťaženie, a tým i vysoko rizikové tovary z hľadiska možných daňových únikov.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia minerálneho oleja z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie minerálneho oleja z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať minerálny olej v pozastavení dane.

Vyňatím minerálneho oleja z pozastavenia dane je aj vlastná spotreba minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo paliva prevádzkovateľom daňového skladu. Daňová povinnosť podľa ustanovení smernice EÚ musí vznikať aj v prípadoch zistenia odcudzenia minerálneho oleja alebo chýbajúceho množstva minerálneho oleja v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s výnimkou množstva minerálneho oleja pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty minerálneho oleja v dôsledku náhodnej udalosti (nehoda, havária, technologická porucha) alebo vyššej moci, ak sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyrobenia minerálneho oleja mimo pozastavenia dane, t.j. ak minerálny olej vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým skladom.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie dovážaného minerálneho oleja do colného režimu voľný obeh, ak sa neuplatnilo pozastavenie dane, alebo dňom nezákonného dovozu alebo dňom nezákonného odňatia minerálneho oleja spod colného dohľadu.

Daňová povinnosť vzniká aj

◊v prípade, že správca dane zistí držbu minerálneho oleja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať,

◊dňom dodania alebo použitia minerálneho oleja oslobodeného od dane na iný ako určený úče1, ako aj minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. f) bodu 2, t.j. skvapalnených plynných uhľovodíkov s nulovou sadzbou dane, dodaného alebo použitého ako pohonná látka,

◊z minerálneho oleja, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, a to dňom jeho ponúknutia na použitie ako pohonná látka alebo palivo, alebo dňom jeho použitia ako pohonnej látky alebo paliva. Dňom použitia minerálneho oleja ako pohonnej látky sa v zmysle smernice EÚ a praxe členských štátov rozumie deň jeho umiestnenia do bežnej nádrže, t. j. nádrže, ktorá je zabudovaná výrobcom dopravného prostriedku. Dňom použitia ako paliva sa rozumie deň jeho umiestnenia do nádrže spojenej s vykurovacím zariadením. V uvedených prípadoch sa tieto minerálne oleje zdania sadzbou dane podľa § 6, a to podľa účelu, na ktorý boli použité,

◊v prípade dodania alebo použitia označeného plynového oleja na iný účel.

Určenie vzniku daňovej povinnosti vo vymenovaných prípadoch má zabrániť možným daňovým únikom v situáciách, keď by mohlo dôjsť k „zneužitiu“ daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na iné ako zákonom ustanovené účely, pre ktoré zákon neuvažuje s daňovým zvýhodnením. Ako príklad možno uviesť použitie plynového oleja označeného na červeno na pohon naftových spaľovacích motorov v motorových vozidlách bežne sa pohybujúcich po verejných komunikáciách, hoci plynový olej označený na červeno je možné použiť ako daňovo zvýhodnený výlučne len ako palivo a pohonnú látku pre pohon strojov určených výlučne na práce v pôdohospodárskej produkcii, na železničnej dráhe a pre pohon stacionárnych zariadení určených na výrobu elektrickej energie. Na jeho nákup potrebuje napr. užívateľský podnik odberný poukaz. Ak užívateľský podnik nakúpený minerálny olej so zníženou sadzbou dane použije v rozpore s účelom použitia uvedeným v odbernom poukaze, vznikne mu daňová povinnosť a je povinný odviesť daň z použitého množstva uplatnením sadzby dane podľa § 6 ods. 4 a zaplatiť príslušnú sankciu. Je možné oprávnene predpokladať, že užívateľský podnik sa k takému použitiu minerálneho oleja so zníženou sadzbou dane neprizná, takže k vzniku daňovej povinnosti bude dochádzať zväčša až na základe zistenia colnými úradmi.

K § 13 ◊ Daňový dlžník

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti definované v § 12.

K § 14 ◊ Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie,

splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendárny mesiac ako zdaňovacie obdobie.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daňovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone ustanovené aj iné lehoty na predkladanie daňového priznania a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, prípadne oprávneným príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pričom daňové priznanie bude povinný podať aj keď mu daňová povinnosť nevznikla.

Je možné predpokladať, že minerálne oleje s ustanovenou sadzbou dane budú v prevažnej miere vyrábať prevádzkovatelia daňových skladov, a preto vznik daňovej povinnosti vyrobením mimo pozastavenia dane by mal byť výnimočným prípadom.

Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúžiť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrátenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie nie je experimentom, pretože je zaužívané vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v období bývalej ČSSR vo vybraných prípadoch u dani z obratu. Vzhľadom na to, že sa predpokladá malý počet daňových dlžníkov s pravidelnou povinnosťou predkladania daňového priznania, z ekonomických dôvodov sa neuvažuje s vydaním tlačív daňového priznania. Daňové priznanie budú daňoví dlžníci vyhotovovať napríklad počítačom podľa vzoru, ktorý vypracovalo ministerstvo financií.

Daňový dlžník, ktorého daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 1 000 Sk, nebude povinný predkladať daňové priznanie a odvádzať daň.

K § 15 ◊ Vrátenie dane

Ide o prípady vrátenia dane takým daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať minerálny olej v pozastavení dane alebo oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja na daňovom území, ak

◊dodala minerálny olej na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte,

◊uskutočnila vývoz minerálneho oleja do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že minerálny olej opustil územie spoločenstva.

Ďalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti. Oprávnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi podľa odseku 4, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 16 ◊ Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa

medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS sa poskytne osobám iných štátov požívajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja na daňovom území, a to pri dodržaní princípu reciprocity a v rozsahu vymedzenom v zákone.

Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona.

K § 17 ◊ Vrátenie dane z minerálneho oleja dodaného na území Slovenskej republiky

ozbrojeným silám iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy

Podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS je možno vrátiť daň aj ozbrojeným silám iných štátov na použitie v služobných vozidlách, lietadlách a lodiach v rámci aktivít podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Vrátenie dane formou písomnej žiadosti si uplatňuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky z minerálneho oleja preukázateľne zdaneného na daňovom území a dodaného bez dane ozbrojených silám iných štátov.

K § 18 – Pozastavenie dane

Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave minerálneho oleja. Podstatné je, že minerálny olej sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava minerálneho oleja sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia minerálneho oleja do daňového voľného obehu, t. j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu minerálnych olejov (§ 19) a sklad minerálnych olejov (§ 20), ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom, pričom daňovým skladom nemôže byť čerpacia stanica pohonných látok z dôvodu, že na čerpacej stanici sa nachádzajú zdanené pohonné látky uvoľnené priamo na konečnú spotrebu.

K § 19 – Podnik na výrobu minerálneho oleja

Nadväzne na článok 5 smernice č. 92/81/EHS je podnik na výrobu minerálnych olejov definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania minerálne oleje uvedené v § 4 ods. 2 vyrábajú, spracovávajú, skladujú, prijímajú a odosielajú.

Článok 6 citovanej smernice dáva možnosť nepovažovať za výrobu minerálneho oleja napríklad výrobu malých množstiev minerálneho oleja, alebo ak sa tento získa ako vedľajší produkt náhodne. Výrobou nie je ani miešanie zdanených minerálnych olejov navzájom alebo s inými látkami mimo daňového skladu, ale iba vtedy, ak daň pripadajúca na výsledný produkt nie je vyššia ako daň, ktorá by mala byť zaplatená z jednotlivých komponentov zmesi.

Ak chce právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkovať podnik na výrobu minerálneho oleja v pozastavení dane, musí písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, čo je ďalej upravené v § 21. V podniku na výrobu minerálneho oleja, ktorý je daňovým skladom, je možné za prítomnosti colného úradu vyrábať aj minerálny olej, ako zmes benzínu a 15% etyltercbutyléteru alebo zmes nafty a esteru vyrobeného z rastlinných tukov a olejov. Na výrobu takýchto zmesi potrebuje prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je výrobným podnikom, povolenie vydané Colným riaditeľstvo Slovenskej republiky. Povolenie je možné vydať už po nadobudnutí účinnosti zákona na dobu až 6 rokov, ale plynutie šesť ročnej doby jeho platnosti začína od 1. januára 2006.

K § 20 – Sklad minerálneho oleja

Skladom minerálneho oleja sa na účely tohto zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania minerálne oleje skladujú, prijímajú a odosielajú prípadne spracovávajú.

Výnimka z podmienky podnikania bude možná v prípade skladovania minerálnych olejov právnickou osobou, ktorá nie je zriadená za účelom podnikania, ale v predmete činnosti má zapísané skladovanie minerálnych olejov osobitného určenia vo vlastníctve štátu (napr. štátne hmotné rezervy, alebo núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov), alebo skladovanie a predaj leteckých pohonných látok na letiskách, určených na účely oslobodené od dane (§ 10).

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad minerálnych olejov v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

V návrhu zákona bolo súčasne potrebné pamätať na prípady, v ktorých nemožno vyžadovať splnenie niektorých podmienok ustanovených pre daňový sklad z objektívnych dôvodov súvisiacich s osobitosťami tankovania lietadiel a lodí, pričom na druhej strane je ale žiaduce, aby na letiskách a v prístavoch boli prevádzkované daňové sklady.

Pre sklad pohonných látok v priestore letísk, ktorý je zriadený za účelom dodávania leteckých pohonných látok na účely oslobodené od dane (§ 10) je povolená výnimka zo skladovacej kapacity a pre cisternovú loď, z ktorej sa vydáva lodná prevádzková látka - pohonná látka, a palivo - na účely oslobodené od dane, a pre ktorú správca prístavu vydal povolenie pre trvalé státie vo vodnej časti prístavu, sa umožňuje výnimka tak zo skladovacej kapacity ako aj z podmienky pevného zabudovania skladovacieho zariadenia. Takéto riešenie vyplynulo z technických možností uvedených zariadení.

K § 21 ◊ Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu osobitne.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevádzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje „zvýhodnené daňové postavenie“, ktoré v praxi znamená (ak ide o podnik na výrobu minerálnych olejov), že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia minerálneho oleja až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na základe ktorých by povolenie na prevádzkovanie daňového skladu nebolo vydané, môže colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odňať. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových únikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak daňový sklad vstúpi do likvidácie.

K § 22 ◊ Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu je povinnosť zložiť zábezpeku na daň za všetky daňové sklady. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a prevod alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v predchádzajúcom kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, určí sa na základe predpokladaného množstva. Do množstva minerálneho oleja uvádzaného do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaného minerálneho oleja na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej zábezpeky vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prípade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo minerálneho oleja uvádzaného do daňového voľného obehu je vyššie, a teda i daň naň pripadajúca je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyššia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množstvo minerálneho oleja do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú záruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úpravy výšky zábezpeky na daň budú realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad na základe žiadosti čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia zábezpeky na daň len v prípade, ak daňovým skladom je podnik na výrobu minerálnych olejov, pričom nie sú žiadne pochybnosti o jeho daňovej spoľahlivosti a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Za daňovo spoľahlivého sa považuje žiadateľ, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 4. Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je žiadateľ o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, musí spĺňať podmienky § 21 ods. 4 písm. a), c) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je výrobným podnikom, musí spĺňať podmienky § 21 ods. 4 písm. a) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak colný úrad zistí, že prevádzkovateľ daňového skladu, u ktorého upustil od povinnosti zloženia zábezpeky na daň, neplní niektorú z peňažných povinností, vyzve prevádzkovateľa daňového skladu na doplnenie alebo zloženie zábezpeky na daň v lehote, ktorú mu určí vo výzve.

Zábezpeka na daň sa neuplatní v prípade, ak sa v daňovom sklade skladuje minerálny olej osobitného určenia, ktorého vlastníkom je štát (napr. štátne hmotné rezervy).

K § 23 ◊ Postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane a minerálneho oleja

oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, oslobodeného od dane a minerálneho oleja, ktorý podlieha daňovému dozoru a nie je naň ustanovená sadzba dane. Takýto minerálny olej je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného minerálneho oleja napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na množstvo prepravovaného minerálneho oleja v pozastavení dane a oslobodeného od dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o vysoké riziko možných daňových únikov. Napríklad na prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane zloží zábezpeku na daň prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (vývozcom) alebo na povolenie colného úradu môže zložiť zábezpeku na daň dopravca, a ak sa v pozastavení dane prepravuje minerálny olej, ktorého vlastníkom sa stal štát podľa osobitného predpisu (prepadnutie v prospech štátu), zábezpeku na daň zloží príjemca (odberateľ). Zloženie zábezpeky na daň na minerálny olej, ktorý má byť prepravovaný v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 22 ods. 1 je zložená vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravovaný minerálny olej v pozastavení dane. Ak je preprava minerálneho oleja ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na daň. Zloženie zábezpeky na daň na prepravu minerálneho oleja môže byť trvalé, ak sa preprava minerálneho oleja uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy. Zábezpeka na daň sa nevyžaduje, ak je minerálny olej prepravovaný potrubím alebo sa priamo plní do bežných nádrží lietadiel a lodí na účely oslobodené od dane.

Aj v tomto prípade platí, že minerálny olej v pozastavení dane a minerálny olej oslobodený od dane musí byť po skončení prepravy bezodkladne umiestnený v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu.

K § 24 ◊ Postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane

na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môže minerálny olej v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi na daňovom území alebo cez daňové územie. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane musí byť zložená zábezpeka na daň, ktorá je súčasne platná na celom území spoločenstva. Správca dane môže na požiadanie povoliť, aby namiesto odosielateľ (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň dopravca alebo príjemca (odberateľ).

Prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane, minerálneho oleja bez daňovej sadzby podliehajúceho daňovému dozoru a postupu pri preprave, ako aj minerálneho oleja s nulovou sadzbou dane, ak nebol uvedený do daňového voľného obehu, musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 27. Po ukončení prepravy musí byť minerálny olej bezodkladne umiestnený v sklade príjemcu.

K § 25 ◊ Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne minerálny olej na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie minerálny olej v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou minerálnych olejov pokrývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane (pravidelne), je povinný pred vydaním povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu príležitostne, je povinný zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať. Takýto oprávnený príjemca musí mať na každý príležitostný príjem vydané povolenie prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce v rámci podnikania obchodovať s daňovo zvýhodneným minerálnym olejom na daňovom území, môže takúto činnosť vykonávať iba na základe odberného poukazu, ktorý žiadateľovi vydá colný úrad na podklade písomnej žiadosti.

K § 26 ◊ Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území, aby dodávky minerálneho oleja na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s úradne osvedčeným podpisom a vyhlásením daňového splnomocnenca s úradne osvedčeným podpisom, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie byť totožný s odberateľom.

K § 27 - Sprievodný dokument

Ďalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako nástroj kontroly pohybu minerálneho oleja. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb minerálneho oleja v pozastavení dane, minerálneho oleja bez ustanovenej sadzby dane, ktorý podlieha daňovému dozoru a kontrole pri preprave, minerálneho oleja s nulovou sadzbou dane ak nebol uvedený do daňového voľného obehu a tiež pohyb minerálneho oleja na daňovom území oslobodeného od dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v čl. 18 až 20 smernice č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 zo 27. júla 1993. Podľa cit. smernice sa prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ, „zbaví zodpovednosti“ za vyskladnený minerálny olej až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom preukáže, že tovar prevzal príjemca. Okrem jednotného sprievodného dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnety TIR alebo A.T.A.

K § 28 ◊ Nezrovnalosti pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, ktoré má za následok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravovaný minerálny olej zložila zábezpeku na daň. Ak má daňový dlžník sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň colnému úradu a daňový dlžník, ktorý nemá sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň Colnému úradu Bratislava.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v čase odoslania minerálneho oleja.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňovému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná.

K § 29 ◊ Dovoz minerálneho oleja z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze minerálneho oleja z územia tretích štátov, pričom dovozom sa rozumie jeho prepustenie do colného režimu voľný obeh. Dovoz minerálneho oleja je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážaný minerálny olej po prepustení do colného režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane.

Obdobne ako na daňovom území, aj pri dovoze minerálneho oleja musí byť zabezpečená kontrola pohybu, držby, spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnení na dovoz minerálneho oleja, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu, odberným poukazom.

K § 30 ◊ Vývoz minerálneho oleja v pozastavení dane

Vývozom minerálneho oleja sa na účely zákona rozumie jeho prepravenie z daňového skladu na daňovom území na územie tretieho štátu.

Pri vývoze minerálneho oleja do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu minerálneho oleja sa použije sprievodný dokument, v ktorom ako príjemca minerálneho oleja sa uvedie colný úrad, ktorý prepustil minerálny olej do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom výstupný colný úrad potvrdil, že minerálny olej opustil územie spoločenstva.

K § 31 – Preprava minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepraveného na daňové územie na podnikateľské účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prijatia (prepravenia) minerálneho oleja na daňové územie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom minerálneho oleja.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a druh minerálneho oleja, ktoré chce odobrať (prijať), identifikačné údaje dodávateľa ( krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaného minerálneho oleja. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktorá podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely (verejnoprávna inštitúcia).

Na takúto prepravu minerálneho oleja musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravovaný minerálny olej.

K § 32 ◊ Zjednodušený sprievodný dokument

Minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice č. 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava minerálneho oleja uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice č. 92/12/EHS).

K § 33 ◊ Preprava minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na daňové územie na

súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého minerálneho oleja nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. To sa však nevzťahuje na minerálny olej prepravený na daňové územie ak je určený na použitie ako palivo alebo ako pohonná látka, ak je prepravený v iných než bežných nádržiach dopravných prostriedkov.

K § 34 ◊ Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom minerálneho oleja. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby (splnomocnenca pre zásielkový obchod).

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním minerálneho oleja odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktorý je predmetom dodávky.

K § 35, 36, 37, 38 a 39 – Vedenie evidencií

Ďalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu minerálneho oleja je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií v podniku na výrobu minerálnych olejov alebo v sklade minerálnych olejov, v užívateľskom podniku, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh predmetu dane, obchodný názov, kód kombinovanej nomenklatúry, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného, vydaného minerálneho oleja.

K § 40 – Daňový dozor a daňová kontrola

Neustálej kontrole výroby, stavu zásob a kontrole pohybu, t.j. daňovému dozoru, budú musieť podliehať minerálne oleje taxatívne vymedzené v § 4 ods.8, ktoré zodpovedá vymedzeniu v článku 2a smernice č. 92/81/EHS.

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok alebo dopravný zásobník alebo kontrolovaný minerálny olej.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby minerálne oleje unikli zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb minerálneho oleja od jeho výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu minerálneho oleja a jeho zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone daňového dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza minerálny olej alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, kontrolovať prepravu minerálneho oleja ako aj kontrolovať minerálny olej v bežných nádržiach dopravných prostriedkov, odoberať bezplatne vzorky, kontrolovať doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu. Daňový dozor môže vykonávať aj colné riaditeľstvo.

K § 41 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje register prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na označovanie plynového oleja, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, ako aj register daňových skladov, pre ktoré je miestne príslušný alebo príslušný na výkon daňového dozoru, a evidencie užívateľských podnikov, zásielkových obchodníkov a splnomocnencov pre zásielkový obchod.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov, daňových skladov s povolením na označovanie plynového oleja a oprávnených príjemcov v intenciách smernice č. 92/12/EHS čl. 15a ods. 2 a je súčasne kontaktnou osobou pre poskytovanie informácií oprávneným orgánom členských štátov.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či táto je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad alebo ako oprávnený príjemca alebo či je evidovaná ako užívateľský podnik. Táto informácia je dôležitá pre každého dodávateľa najmä vtedy, ak odberateľ požaduje daňovo zvýhodnený minerálny olej. Poskytovanie údajov o registrovaných subjektoch, riešené v čl. 15a ods. 4 smernice č. 92/12/EHS, nadobudne ešte zásadnejší význam po vstupe SR do EÚ.

K § 42 ◊ Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie minerálnych olejov spôsobuje, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové predmety spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu minerálnych olejov) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 43 až 48 – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Týmto zákonom sú transponované právne predpisy spoločenstva (príloha č. 1 k zákonu) upravujúce spotrebnú daň z minerálnych olejov do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Daň podľa tohto zákona sa vzťahuje na minerálny olej, ktorý bol uvedený do daňového voľného obehu alebo dovezený alebo vyvezený odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa doterajších predpisov sa budú posudzovať všetky práva a povinnosti v nich uvedené, ktoré vznikli do 30. apríla 2004, a až do uplynutia všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ne nadväzujúce lehoty.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 5, § 6 ods. 1 až 4, § 7 až 45 a § 47, ktoré nadobudnú účinnosť 1. mája 2004 a § 6 ods. 5 a 6, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2006. Takéto riešenie je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami daňových subjektov a vydávaním povolení, odberných poukazov a pod., a tiež na zabezpečenie technológie na výrobu minerálnych olejov s podielom biogénnych látok.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1059 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu