Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov 94/2006 účinný od 01.04.2006

Platnosť od: 21.02.2006
Účinnosť od: 01.04.2006
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátne orgány, Odmena za prácu, Všeobecné súdnictvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUD25DS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov 94/2006 účinný od 01.04.2006
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 94/2006 s účinnosťou od 01.04.2006

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána DRGONCA a Petra MIŠŠÍKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

K predpisu 94/2006, dátum vydania: 21.02.2006

6

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Účelom zmeny a doplnenia zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je zosúladiť platové pomery generálneho prokurátora s platovými pomermi ostatných ústavných činiteľov a čiastočne aj s meniacimi sa platovými pomermi jemu podriadených prokurátorov, najmä zaradených na Úrade špeciálnej prokuratúry.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky je podľa článku 150 Ústavy Slovenskej republiky na čele prokuratúry. Prokuratúra je hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Generálny prokurátor vykonáva správu celej prokuratúry a riadi činnosť v najvyššom stupni jej organizačného členenia a výlučne iba on znáša ústavnú zodpovednosť za stav na prokuratúre.

Platové pomery generálneho prokurátora boli upravené zákonom č. 57/1999 Z.z. z 29. marca 1999, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1. apríla 1999 mu bolo priznané: plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca mesačne, mesačný funkčný príplatok vo výške 10 000 Sk, paušálne náhrady vo výške 8 000 Sk mesačne, právo bezplatne užívať primerane vybavený byt len vtedy, ak má trvalý pobyt mimo sídla Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice.

Platové pomery prokurátorov boli zákonom č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry upravené tak, že prokurátorovi generálnej prokuratúry patrí plat fakticky vo výške 1,3- násobku platu poslanca. Generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov môže prokurátorovi udeliť odmenu vo výške mesačného platu. Zákonom č. 122/2005 Z.z. bol zmenený zákon č. 154/2001 Z.z. tak, že prokurátorom zaradeným v Úrade špeciálnej prokuratúry bol priznaný príplatok za výkon funkcie vo výške šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

Právo bezplatne užívať primerane vybavený byt, používať služobné motorové vozidlo a používanie telefónnej stanice nemožno považovať za zvýhodnenie generálneho prokurátora, pretože týmito právami sa iba zákonným spôsobom utvárajú technické podmienky pre riadny výkon funkcie doma a aj v zahraničí. Aj ostatní prokurátori počas služobnej pohotovosti disponujú mobilným telefónom a služobným motorovým vozidlom.

Generálny prokurátor vykonáva enormné množstvo služobných ciest na území Slovenskej republiky. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie zvýšila sa frekvencia jeho zahraničných služobných ciest. Každý prokurátor má právo a povinnosť po skončení služobnej cesty zúčtovať výdavky s ňou spojené. Zákon neupravuje náhrady pri zahraničných cestách súvisiacich s výkonom funkcie generálneho prokurátora. Výdavky súvisiace s vnútroštátnymi služobnými cestami si generálny prokurátor uhradzuje z paušálnej náhrady.

Z porovnania platových pomerov generálneho prokurátora s platovými pomermi prokurátorov generálnej prokuratúry (vrátane aj prokurátorov zaradených v Úrade špeciálnej prokuratúry) vyplýva záver, že zákonom upravené platové pomery generálneho prokurátora nezodpovedajú jeho postaveniu v rámci prokuratúry, zodpovednosti za stav a činnosť prokuratúry, pracovnému zaťaženiu a vzťahom k podriadeným prokurátorom. Mesačný plat prokurátora zaradeného v Úrade špeciálnej prokuratúry je dvojnásobkom mesačného platu generálneho prokurátora. Ak sa má na zreteli, že prokurátor generálnej prokuratúry si zúčtováva náhrady služobných ciest a generálny prokurátor mu môže priznať odmenu, potom ani funkčný príplatok a ani paušálna náhrada, ktoré generálnemu prokurátorovi náležia, nie sú tými prvkami, ktoré by výraznejšie odlišovali plat generálneho prokurátora od platu prokurátora generálnej prokuratúry, nehovoriac už o plate prokurátora generálnej prokuratúry zaradeného v Úrade špeciálnej prokuratúry.

Významným je však aj porovnanie platových pomerov generálneho prokurátora s inými ústavnými činiteľmi, ktorých režim upravuje ten istý alebo iný zákon.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky má priznaný mesačný plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca, funkčný príplatok vo výške 10 000 Sk a paušálne náhrady a náhrady pri zahraničných cestách mu patria vo výške, ktorú určí Národná rada Slovenskej republiky uznesením.

Predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patrí plat sudcu tohto súdu, funkčný príplatok vo výške 10 000 Sk a podľa § 81 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich paušálne náhrady a náhrady pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie v rovnakej výške ako členovi vlády. V súčasnosti predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je aj sudcom, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd a tak mu patrí aj funkčný príplatok, mesačne v sume rovnajúcej sa šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy.

O výške paušálnych náhrad a náhrad pri zahraničných cestách rozhoduje uznesením u poslancov a predsedu NKÚ Národná rada Slovenskej republiky, u ministrov vláda, u sudcov ústavného súdu plénum tohto súdu. Zákonom je stanovená výška paušálnych náhrad (40 000 Sk) prezidentovi SR a generálnemu prokurátorovi (8 000 Sk).

Podľa § 26 zákona č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv sú jeho platové pomery, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov súvisiacich s vykonávaním tejto funkcie rovnaké ako platové pomery, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vo funkcii podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky určené osobitným predpisom.

Výkon funkcie generálneho prokurátora nemožno zrovnávať s výkonom funkcie ústavného činiteľa zákonodarnej, či výkonnej moci. Nemožno ho zrovnávať ani s výkonom funkcie predsedu najvyššieho súdu, predsedu NKÚ, či verejného ochrancu práv, ktorí vykonávajú správu a zodpovedajú iba za činnosť ich úradov, pretože on riadi všetky stupne a druhy prokuratúry. Preto je potrebné nájsť istú mieru vyváženosti v odmeňovaní ústavných činiteľov a odstrániť neodôvodnené rozdiely najmä v oblasti paušálnych náhrad.

Návrh na zmenu úprav platových pomerov generálneho prokurátora je dôvodný vzhľadom na zanedbateľné rozdiely v porovnaní s platovými pomermi prokurátorov generálnej prokuratúry a významné rozdiely v porovnaní s platovými pomermi prokurátorov generálnej prokuratúry zaradenými na Úrade špeciálnej prokuratúry, vzhľadom na rozdiely v paušálnych náhradách v porovnaní s inými ústavnými činiteľmi a aj absenciu úpravy náhrad pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie.

Predkladaný návrh zákona nezakladá požiadavky na zvýšenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať vplyv na zamestnanosť ani environmentálnu oblasť. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prerokovanie návrhu zákona Radou hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky nie je potrebné.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa upraviť výšku paušálnej náhrady a náhrady pri zahraničných cestách súvisiacich s výkonom funkcie generálneho prokurátora a spôsob ich priznávania. Generálny prokurátor by nemal mať menšie náhrady ako napr. predseda Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho kontrolného úradu SR, či verejný ochranca práv. Generálny prokurátor je do funkcie vymenovaný prezidentom na návrh národnej rady a jej za svoju činnosť zodpovedá. Preto výšku paušálnej náhrady sa navrhuje určiť percentuálnym vyjadrením, ktorého základom je mesačný plat a ktoré zodpovedá už reálne priznaným náhradám iným porovnateľným ústavným činiteľom.

Generálny prokurátor v súvislosti s touto funkciou vykonáva plánované a aj neplánované zahraničné cesty. Výška náhrad spojených s týmito cestami nie je upravená zákonom. Navrhuje sa, aby výšku týchto náhrad určovala Národná rada Slovenskej republiky uznesením.

K bodu 2

Status generálneho prokurátora ako každému prokurátorovi vyplýva zo zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Týka sa najmä sociálneho a nemocenského zabezpečenia.

K Čl. II

Účinnosť návrhu zákona sa predpokladá dňom 1. marca 2006.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1. Návrh zákona nezakladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet. V rozpočtovej kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky bude potrebné vyčleniť prostriedky na výplatu v roku 2006:

a) Rozdiel platu v paušálnej náhrade

Teraz priznaná náhrada vo výške 8.000,- Sk,

podľa navrhovanej úpravy by paušálna náhrada bola vo výške

49.400,- Sk mesačne – 8.000,- Sk = 41.400,- Sk x 12 = 496.800,- Sk

a) Rozdiel platu v paušálnej náhrade

Právna úprava chýba, podľa navrhovanej právnej úpravy na úrovni iných ústavných činiteľov, ktorým je náhrada priznávaná uznesením národnej rady by výška náhrady činila ročne = 60.000,- Sk

Spolu: 560.000,- Sk

Záver: Uvedená suma bude v roku 2006 a nasledujúcich rokoch vyplatená z rozpočtových prostriedkov kapitoly Generálna prokuratúra Slovenskej republiky bez nárokov na zvýšenie mzdových prostriedkov.

2. Návrh zákona nie je v rozpore s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4. Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu

pracovníkov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Drgonec a Peter Miššík

Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

2.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie,

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, návrh zákona nie je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005 a predkladá sa z iniciatívy podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti SR,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 č. 24

4.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

5.Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

6.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore