Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 79/2015 účinný od 01.07.2016 do 31.12.2016

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.



 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky



 
DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

96

B. Osobitná časť

K Èl. I. Prvá časť

K § 1 Predmet úpravy

K odseku 1

V odseku 1 je upravený predmet zákona a nad rámec doteraz platného zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o odpadoch') je ustanovenie doplnené o programov é dokumenty v odpadovom hospodárstve, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov, nakladanie s vyhradený výrobkami a prúdmi odpadov, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zru šenia a zániku. Uvedená zmena nadväzuje na značnú zmenu štruktúry novej právnej úpravy, ako aj na výrazné obsahové zmeny, ktoré súvisia so zmenou samotnej filozofie nového zákona.

K odseku 2

V nadväznosti na novú štruktúru zákona, dochádza k presunu písmen g) a h) z doteraz platného zákona odpadoch do príslušných oddielov štvrtej časti návrhu zákona.

K odseku 3

V odseku 3 je vymedzené pôsobnosť zákona vo vzťahu k iným osobitným predpisom.

K odseku 4

Osobitne sa vymedzuje uplatnenie tohto zákona pre vedľajšie živočíš ne produkty vrátane odvodených produktov, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.

K § 2 Odpad

K odseku 1

Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu. V definí cii sa oproti súčasnému zneniu dopĺňa, že odpadom, môže byť aj 'látka' – ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitý ch smerníc (ďalej len 'rámcová smernica').

K odseku 2

Ustanovenie vymedzuje, čo nie je odpadom na účely tohto zákona. Odovzdá vanie odpadu do domácnosti nie je možné považovať za stav konca odpadu v zmysle rámcovej smernice.

K odseku 3

Doplnenie definície 'prúd odpadu' nadväzuje na zavedenie inštitútu roz šírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorej bol v osobitnej časti zákona zadefinovaný pojem 'vyhradený prúd odpadu'. Pojem 'prúd odpadu' je všeobecný pojem a používa sa v programoch odpadové ho hospodárstva a pracuje s ním aj rámcová smernica.

K odseku 4

Ide o ustanovenie, ktoré sa dopĺňa v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Po splnení zákonných podmienok je možné lá tku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je výroba tejto látky či veci, považovať za vedľajší produkt a nie za odpad.

K odseku 5

Ustanovenie sa do návrhu zákona dopĺňa v nadväznosti na článok 6 rámcovej smernice. Ide o ustanovenie, ktoré má napomôcť k znižovaniu množstva odpadu po splnení zákonom stanovených podmienok. Uvedené ustanovenie obsahuje zákonné podmienky, po splnení ktorý ch odpad prestáva byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Na rozdiel od doterajšieho znenia zákona, kde sa počítalo v zásade len s možnosťou, že kritériá budú vyplývať z nariadení Rady, teda z predpisov EÚ, navrhuje sa v novom zákone aj možnosť, aby takéto krit ériá mohlo ustanoviť aj MŽP vo vykonávacom predpise. V Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom podľa § 2 ods. 5, prestáva byť odpadom aj na účely cieľ ov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky.

K odsekom 6

Doplnenie definície, ktorá vyplýva zo smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríl a 1999 o skládkach odpadov.

Za biologicky rozložiteľný odpad sa považuje ten odpad, ktorý je schopný rozložiť sa anaeróbnym spôsobom alebo aeróbnym spôsobom prostredníctvom živých organizmov.

K odseku 7 a 8

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch. Definí cia v odseku 7 je transpozíciou rámcovej smernice, definícia v odseku 8, platná aj doteraz, definuje pojem biologicky rozložiteľný odpad ako zložku komunálneho odpadu, s ktorým sa pracuje v celom zákone.

K odseku 9

Definícia prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch, vyplýva z rámcovej smernice.

K § 3 Nakladanie a iné zaobchádzanie s odpadom

K odsekom 1, 9, 10 až 14, 16 až 18

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch.

Pojmy v odsekoch 2, 10 až 14, 16, 18 sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odseku 2

Pojem nakladanie s odpadom je zhodný s doterajším znením zákona. Naďalej zahàňa aj činnosť obchodníka a sprostredkovateľa.

K odseku 3

Pojem skladovanie odpadu je spresnený oproti doterajšiemu stavu aj v nadväznosti na definovanie pojmu zhromažďovanie odpadu s cieľom tieto pojmy od seba vzájomne odlíšiť. Za skladovanie sa pova žuje len uloženie odpadu priamo v zariadení, v ktorom má byť odpad zhodnotený alebo zneškodnený.

K odseku 4

Pojem zhromažďovanie odpadu vychádzajúci z doteraz platné ho stavu s doplnením, že ide o dočasné uloženie odpadu u držiteľa, a že za zhromažďovanie odpadu sa nepovažuje skladovanie odpadu. Ide teda o dočasné uloženie odpadu u akéhokoľvek držiteľa vrá tane pôvodcu, okrem zhromažďovania priamo v zariadení, kde sa bude odpad zhodnocovať alebo zneškodňovať.

K odseku 5

Pojem zber odpadu sa preberá z doteraz platného stavu.

K odseku 6

Doplnenie pojmu 'výkup odpadu', ktorý sa používal aj v doteraz platnom zákone o odpadoch, ale bez jeho zadefinovania, t. j. že ide v podstate o zber odpadu za akúkoľvek protihodnotu alebo službu osobe, od ktorej sa odpad preberá. Výkup odpadu je určitá forma zberu odpadu, ale výkupca (nie iná osoba) pri tomto zbere poskytuje za odpad protihodnotu. Takouto protihodnotou môžu byť nielen peniaze, ale aj čokoľvek iné, napr. za donesený odpadový papier poskytne výkupca balenie toaletného papiera.

K odsekom 7 a 8

Oba pojmy sa ustanovujú ako transpozícia bodu 11 článku 3 rá mcovej smernice. Pojem 'triedenie odpadov' je upravené aj v doterajšom znení zákona. Návrh zákona upravuje kritériá pre triedenie tak, že triediť možno nielen podľa druhov odpadov (šesťmiestne čí slo podľa Katalógu odpadov napr. 200101 papier a lepenka, 200139 plasty), ale aj podľa kategórií odpadov (ostatný alebo nebezpečný odpad) alebo aj podľa ďalších kritérií. Nadväzne sa definuje 'triedený zber'.

K odseku 9

Pojem 'úprava odpadu' sa doslovne preberá z doterajšieho znenia a je transpozíciou smernice o skládkach.

K odsekom 10 a 12

'Príprava na opätovné použitie' je činnosť , ktorej predmetom sú odpady. Ide o jednu z foriem zhodnocovania odpadov. Na rozdiel od toho 'opätovné použitie' je činnosť, ktorej predmetom je výrobok, ktorý sa ešte nestal odpadom. Preto sa aj v Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom po prejdení procesom prípravy na opätovné použitie, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak č innosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. Pojmy sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odsekom 13 a 14

Odsek 13 je doslovne prevzatý z doterajšieho znenia zákona. Všeobecná definícia recyklácie je taktiež prevzatá z doterajšieho znenia zákona, ale zohľadňuje prípustnosť špecifík pre niektoré prú dy odpadov tak, že odkazuje na konkrétne ustanovenia v § 42 ods. 12 (recyklácia použitých batérií a akumulátorov), § 52 ods. 18 a 19 (recyklácia odpadov z obalov) a § 60 ods. 15 (recyklácia starý ch vozidiel). Pre uvedené tri prúdy odpadov sa teda použije definícia recyklácie ustanovená vo vzťahu k týmto prúdom odpadov. Pre všetky ostatné odpady sa použije všeobecná definícia recyklácie.

K odsekom 15 až 17

Ide o definície prevzaté z rámcovej smernice o odpade.

K § 4 Pôvodca odpadu a osoby nakladajúce s odpadom

Z doteraz platného zákona sú definície pôvodcu odpadu a osôb nakladajúcich s odpadom, ktorými sú držiteľ odpadu, obchodník a sprostredkovateľ, presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

Naďalej sa pod pojmom pôvodca odpadu chápe každý, koho činnosťou odpad vzniká, ale aj každý, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia t ýchto odpadov, a teda pôvodcom odpadu je právnická osoba, ale aj fyzická osoba, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť. Obec sa aj naďalej pri nakladaní s komunálnym odpadom chápe ako držiteľ odpadu, p ôvodcom ktorého sú osoby žijúce na jej území. Vzhľadom na takto obšírne vymedzenie pojmu pôvodca odpadu platí, že ak sa v návrhu ukladajú povinnosti pôvodcovi odpadu, budú sa tieto povinnosti vzťahova ť na širší okruh subjektov. Ide zároveň o transpozíciu článku 3 bod 5. rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem držiteľa odpadu pozná aj doteraz platný zákon o odpa doch. Definícia sa preberá z článku 3 bod 6. rámcovej smernice. Podľa navrhovanej definície držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe z akéhokoľvek dôvodu, pričom ná vrh nerozlišuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorí majú odpad v držbe. Držbou sa rozumie držba fyzická alebo držba právna.

K odsekom 3 a 4

Definícia obchodníka a sprostredkovateľa sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice. Keďže z obsahu oboch definícií vyplýva, ž e pod pojmom obchodník, ale aj pod pojmom sprostredkovateľ je možné chápať aj také osoby, ktoré odpad nemajú fyzicky v držbe, je zrejme cieľom týchto definícií podchytiť, evidovať a sledovať aj č innosť takýchto subjektov, keďže prax ukázala, že kým sa odpad od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu dostane do zariadenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie prechádza medzi viacerými subjektmi, ktoré s n ím však nemusia prísť do reálneho kontaktu a nedá sa vylúčiť, že dôjde aj k protizákonnému nakladaniu s odpadom. Na obchodníka a sprostredkovateľa sa vzťahuje časť povinností držiteľ a odpadu, a to aj v prípade, že odpad nemajú fyzicky v držbe.

K § 5 Zariadenia na nakladanie s odpadom

Definície zariadenia na zber odpadov, z ariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov, mobilného zariadenia a skládky odpadov, ako zariadení na nakladanie s odpadom, sú presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

V definícii zariadenia na zber odpadov sa špecifikuje, že ide o priestor, kde sa vykonáva zber odpadov.

K odsekom 2 až 4

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa bez zmeny preberajú definície zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadu a mobilného zariadenia.

K odseku 5

Definícia pojmu skládka odpadov je prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 2 písm. g) smernice o skládkach. Je potrebné poznamenať, že za skládku odpadov sa považuje aj intern á skládka odpadov, a teda prevádzkovateľom skládky sa rozumie aj prevádzkovateľ internej skládky odpadov. Keďže zákon nerozlišuje medzi povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov a povinnosťami prev ádzkovateľa internej skládky odpadov vzťahujú sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov aj na prevádzkovateľa internej skládky odpadov.

K § 6 Hierarchia odpadového hospodárstva, ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva

K odsekom 1 a 2

V nadväznosti na článok 4 rámcovej smernice sa preberá hierarchia odpadového hospodárstva. Základom je predchádzanie vzniku odpadu. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a zni žovania vplyvov využívania primárnych zdrojov. Od hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok uvedených v odseku 2. Ako príklad odklonu možno uviesť napr. § 81 ods. 21, keď obec môže uprednostniť energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pred jeho materiálov ým zhodnotením.

K odsekom 3 až 10

Podrobnejšie rozpracovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Odsek 3 je transpozíciou článku 3 dvanásteho bodu rámcovej smernice. Odsek 4 je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch' ), ktorý bolo presunutý z osobitnej časti venovanej obalom a odpadom z obalov.

K odseku 11

Odkaz na prílohu č. 4, v ktorej sú upravené ciele a limity odpadového hospodárstva.

Druhá časť PROGRAMOVÉ DOKUMENTY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

K § 7 - Program predchá dzania vzniku odpadu

K odseku 1

Uvedený odsek ustanovuje kto vypracúva, schvaľuje a uverejňuje program predchádzania vzniku odpadov.

K odseku 2

Ustanovujú na aké dlhé obdobie sa program vypracúva a akou formou môže byť vydaný.

K odsekom 3 a 4

Uvedené odseky ustanovujú čo je obsahovou náplňou programu, vychádzajú z článku 29 rámcovej smernice.

K odsekom 5 a 6

Uvedené odseky ustanovujú povinnosť v určenom časovom úseku predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu a zároveň v prípade potreby zabezpečiť aktualizá ciu programu. Uvedené vychádza z článku 30 rámcovej smernice. Ministerstvo zabezpečuje aktualizá ciu programu najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie odpadu.

K § 8 – Základné ustanovenia

K odseku 1

Program odpadového hospodárstva (ďalej len 'program') je programový dokument, ktorý sa vyhotovuje pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva. Program má obsahovať analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklá cie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov.

K odseku 2

Program sa vypracováva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov, pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah programu.

K § 9 - Program Slovenskej republiky a program kraja

K odseku 1

Ustanovuje povinnosť pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') vypracovať program Slovenskej republiky na základe podkladov od orgánov štátnej správy o životné prostredie. Program Slovenskej republiky je strategický dokument a po posúdení vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 24/2006 Z. z.') ho schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo schválený program následne uverejňuje na svojom webovom sídle a vo vestníku.

K odseku 2

Ustanovuje sa obsah programu Slovenskej republiky.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah záväznej a smernej časti programu vo väzbe na odsek 2.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre okresný úrad v sídle kraja v stanovenej lehote vypracovať a predložiť do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. návrh programu kraja. Po posú dení vplyvov na životné prostredie vydáva okresný úrad v sídle kraja záväznú časť vo forme všeobecne záväznej vyhlášky na obdobie ustanovené v programe Slovenskej republiky a zároveň celý program zašle na účely jeho zverejnenia ministerstvu.

K odseku 5

Ustanovuje sa obsah programu kraja, ktorý musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a obsahovať ustanovené skutočnosti vychádzajúce z odseku 2 aplikované na územie kraja, ktorého sa program týka.

K odseku 6

Platný program Slovenskej republiky a program kraja je podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a pre spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.

K odseku 7

Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore programom príslušného programu kraja. V doteraz platnom zákone sa uvedená pož iadavka vzťahovala iba zamedzenie rozporu so záväznou časťou programu kraja, ale vzhľadom na obsah smernej časti programu kraja sa táto požiadavka rozšírila na celý program kraja.

K odseku 8

V priebehu platnosti programu môže dôjsť k zásadnej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu. Ministerstvo a okresné úrady v sídle kraja sú povinné aktualizovať program.

K odseku 9

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nimi poverené osoby môžu požadovať údaje na vypracovanie alebo aktualizáciu programu.

K odseku 10

Ukladá povinnosť ministerstvu predložiť na rokovanie vlády priebežné vyhodnotenie plnenia programu Slovenskej republiky za určité obdobie. Požiadavka hodnotenia programu a jeho aktualizácie (odsek 8) vychádza z čl ánku 30 rámcovej smernice.

K § 10 - Program obce

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť obci vypracovať program, avšak táto povinnosť vzniká len obci, ktorej produkcia komunálneho odpadu je vyšš ia ako 350 ton za rok alebo obci, ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1000. Do množstva 350 ton sa započítava aj množstvo drobného staveného odpadu. Na vznik povinnosti vypracovať program postačuje splnenie minimá lne jednej z dvoch uvedených podmienok. K tejto zmene sa pristúpilo z dôvodu, aby sa odbúrala administratívna záťaž obcí s malým počtom obyvateľov a malou produkciou odpadu. Obec, ktorá nespĺňa ani jednu z ustanovených podmienok môže program vypracovať dobrovoľne, pričom postupuje podľa odsekov 2 až 12.

K odsekom 2 a 3

Ustanovuje sa obsah programu obce. V súčasnosti je obsah programu obce ustanovený v § 3 ods. 4 vyhlášky č. 310/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. V návrhu zákona sa naviac dop ĺňajú písmená g) až i), ktoré majú byť uvedené v smernej časti programu.

K odsekom 4 a 5

Tieto odseky boli upravené na základe požiadavky Legislatívnej rady vlády, ktorá namietala, že nakladanie s komunálnymi odpadmi je predmetom samosprávnej činnosti obce, preto nemôže byť program obce predmetom schva ľovania orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Postup obce pri vypracúvaní programu bude teda taký, že svoj program pred jeho schválením predloží príslušnému orgánu štátnej sprá vy, ktorý je povinný do 30 dní program posúdiť z hľadiska jeho súladu so zákonom o odpadoch a so záväznou časťou programu kraja. Výsledok tohto posúdenia je pre obec záväzný. Ak úrad bude pož adovať program upraviť, bude tak obec povinná urobiť. Až keď bude výsledok posúdenia kladný, môže obec ďalej pokračovať v procese smerujúcom k schváleniu programu. Ak sa pre program vyžaduje proces pos údenia vplyvov na životné prostredie, obec je povinná ho absolvovať a až následne program schváliť. Ak sa uvedený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre program obce nevyžaduje, môž e obec program schváliť. Schválenie programu, ktorý by obec uskutočnila bez dodržania vyššie uvedeného postupu, by bolo neplatné.

K odsekom 6 až 9

Ustanovujú postup pri vypracovaní, schvaľovaní a aktualizovaní programu so zohľadnením skutočnosti, že povinnosť vypracovania programu obce môže určitej obci vzniknúť až poč as doby platnosti programu kraja.

K odseku 10

V odseku 10 je ustanovená mo žnosť, že program obce môže vypracovať obec spoločne s jednou alebo s viacerými obcami za podmienky, že medzi nimi existuje určitá forma spolupráce, predmetom ktorej je okrem iného vypracovanie spoločné ho programu, prípadne môže ísť o spoluprácu výlučne za týmto účelom, pokiaľ to neodporuje osobitným predpisom. Je teda na rozhodnutí obce, či program obce vypracuje samostatne, alebo v spolupráci s inou obcou, resp. viacerý mi obcami. Je potrebné uviesť, že i keď zo znenia tohto odseku to výslovne nevyplýva, spolupráca ohľadne vypracovania spoločného programu by sa mala týkať napr. vzájomne susediacich obcí, či obcí spadajú cich do spoločného okresu, a teda obcí, ktorých odpadové hospodárstvo vykazuje určité spoločné črty. Obce si v spoločnom programe môžu určiť rozdielne ciele.

K odseku 11

Obec môže požadovať od držiteľov komunálneho odpadu, drobného stavebného odpadu alebo od toho, kto s týmto odpadom nakladá údaje potrebné na vypracovanie programu obce.

K odseku 12

Program odpadového hospodárstva nemá charakter dokumentu, ktor ý by sa musel vydávať formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Bude slúžiť ako podklad pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce o nakladaní s komunálnym odpadom v obci. Program vš ak bude obsahovať dôležité informácie o nakladaní s odpadmi v obci, o systémoch zberu, o cieľoch a opatreniach, ktoré by mali byť obyvateľom obce známe. Preto zákon ukladá obci povinnosť schválený program zverejniť.

K § 11 - Program držiteľa polychlórovaných bifenylov

K odseku 1

Smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (ďalej len 'smernica o PCB') vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaní m s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po ich skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekontaminá ciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovať program zameraný práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia.

K odseku 2

Ustanovujú sa údaje, ktoré je potrebné v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov uvádzať.

K odseku 3

Ustanovuje sa povinnosť držiteľovi polychlórovaný ch bifenylov vypracovať a dať na schválenie nový program pri zmene skutočností uvedených v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov. Ak držiteľ odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program.

Tretia časť POVINNOSTI PRAVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB

K § 12 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

K odseku 1

Odsek 1 je prevzatím odseku 1 z § 18 doteraz platného zákona o odpadoch. Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám, bez ohľadu na ich postavenie, postupovať pri nakladaní s odpadom v medziach tohto zákona. Základná myš lienka tohto ustanovenia je následne bližšie špecifikovaná v ďalších ustanoveniach, a to cez konkrétne zákazy a povinnosti, ktoré subjektom z týchto ustanovení vyplývajú.

K odseku 2

Odsek 2 je ustanovenie prebraté doteraz platného zákona o odpadoch, ktorým sa transponuje článok 13 rámcovej smernice. Ide o základné prevenčné ustanovenie, ktoré nadväzuje na odsek 1, a teda popri dodržiavan í povinností vyplývajúcich zo zákona je potrebné, aby každý nakladal s odpadom alebo inak s ním zaobchádzal takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie.

K odseku 3

Odsek 3 je upravený v doteraz platnom zákone o odpadoch a je transpozíciou čl. 14 ods. 1 rámcovej smernice. Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom majú osoby uvedené v poradí v písmen ách a) až b) v súlade s princípom 'znečisťovateľ platí'. Uvedené sa nevzťahuje na nez ákonne umiestnený odpad (§ 15) a na vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.

K odseku 4

Odsek 4 je novým ustanovením, ktorý súvisí so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a preto sa ustanovuje, v ktorom prípade znenie odseku 3 neplatí.

K odseku 5

Ustanovenie prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch. Ustanovuje sa zodpovednosť štátu, postarať sa o odpad, ktorého držiteľ sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, na náklady tohto držiteľa.

K odseku 6

Ustanovuje sa zákaz nakladať a inak zaobchádzať s inými ako komunálnymi odpadmi pre fyzické osoby.

K § 13 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

§13 je prevzatý z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami.

V písmene a) doteraz platný zákaz; zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade s návrhom a postihovať, tak vytváranie čiernych sklá dok odpadu. Za miesto určené v súlade s týmto zákonom sa považuje aj miesto ustanovené vo VZN obce, teda aj uloženie triedenej zložky komunálneho odpadu na iné miesto, než napr. vo VZN určený farebný kontajner, je zakázané.

V písmene b) – doteraz platný zákaz.

V písmene c) – doteraz platný zákaz, sa zakazuje jeden zo spôsobov zneškodňovania odpadu z dôvodu, že v Slovenskej republike nie sú k dispozícii vodné recipienty, do ktorých by bolo možné vypúšť ať odpady bez následkov na životné prostredie. Okrem vodárenských tokov a nádrží vykazujú ostatné recipienty pomerne vysoký stupeň znečistenia spôsobený hlavne vypúšťaním odpadových vô d a inými faktormi a ich ďalšie zaťažovanie nie je žiaduce. Znečistenie vodných recipientov spôsobuje nárast kalov a dnových sedimentov, s ktorých odstraňovaním a zneškodňovaním majú sprá vcovia tokov dlhodobé problémy. Zákaz sa dotýka niektorých čistiarní odpadových vôd, ktoré vypúšťajú kaly po čistení do vodných tokov, čo však má za následok ich usadzovanie a potrebu ná sledného čistenia tokov.

Zákaz vykonávania činnosti bez súhlasu podľa zákona v písmene d) je prebratím doteraz platného ustanovenia.

Zákaz zneškodňovania určitých odpadov skládkovaním v písmene e) bod 3 sa preberá z článku 5 ods. 3 smernice o skládkach. Oproti doteraz platnej úprave sa upravuje zákaz skládkovania vo vzťahu k infekčný m odpadom zo zdravotníckych a veterinárnych zariadení, a to tak že tento zákaz sa vzťahuje na odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, infekčný aj neinfekčný, a zároveň sa zakazuje zne škodňovať skládkovaním aj odpad z liekov a liečiv vrátane obalu, vrátane takých odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti a odpadov z liekov a liečiv, ktoré prešli nejaký m procesom spracovania, a teda zakazuje sa zneškodnenie skládkovaním aj takého odpadu, ktorý prešiel spracovaním napr. v autoklávach.

V zákaze skládkovať opotrebované pneumatiky v bode 4 sa oproti doteraz platnému zákonu o odpadoch mení názov 'opotrebovaných pneumatík' na 'odpadové pneumatiky.

Zákaz skládkovania sa dopĺňa novými zákazmi, uvedenými v bodoch 6, 7 a 8. podľ a ktorých sa zakazuje skládkovať vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad a vytriedené zložky komuná lneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Zakazuje sa skládkovať aj biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo zá hrad a z parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov. Bude zakázané skládkovať tzv. 'zelený' odpad z cintorínov, ale nie napr. plastové vence, umelé kvety, zeminu, kamenivo a pod. Prevádzkovateľ cintorína bude musieť zabezpečiť triedený zber tak, aby nedochádzalo k zmiešavaniu biologicky rozložiteľných odpadov s ostatnými zložkami komunálnych odpadov. Ak niekto prinesie na skládku odpadov nevytriedený odpad s obsahom biologicky rozložite ľných odpadov, prevádzkovateľ skládky odpadov takýto odpad nesmie prebrať. Uvedené z ákazy súvisia cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schválenou Straté giou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Uvedené zákazy súvisia s cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schvá lenou Stratégiou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Zákaz uvedený v bode 7 je dôležitým prvkom v systéme roz šírenej zodpovednosti výrobcov. Zákaz sa vzťahuje na taký odpad z vyhradených výrobkov, ktorý už bol vytriedený z komunálneho odpadu. Teda napr. papier vytriedený v danej obci nemožno uložiť na sklá dku, ale ak občania nebudú dôsledne triediť komunálny odpad a vyhodia papier do zmesového odpadu, nebude to na prekážku uloženia takéhoto zmesového odpadu na skládku. Zákazom sa má zamedziť tomu, aby úsilie občanov a obcí týkajúce sa triedené ho zberu nevychádzalo nazmar.

Písmeno f) – doteraz platný zákaz; vychádza zo smernice o skládkach.

V písmene g) sa dopĺňa všeobecný zákaz zneškodňovania spaľovaním biologicky rozložiteľného odpadu. Zákaz má napomôcť k zníženiu množstva biologicky rozložiteľného odpadu zneškodň ovaného spaľovaním na voľnej ploche. Dáva sa však možnosť spaľovať biologicky rozložiteľný odpad, a to iba v súlade s príslušným súhlasom.

V písmene h) sa zákaz spaľovania rozširuje aj na komunálny odpad, pričom okrem spaľovania na voľnej ploche sa zakazuje aj spaľovanie komunálneho odpadu vo domácich vykurovacích zariadeniach.

Ostatné zákazy boli v navrhovanej úprave zaradené do jednotlivých osobitných častí zákona.

K § 14 Povinnosti držiteľa odpadu

V odseku 1 sa preberajú povinnosti držiteľa odpadu z doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré sa však následne formulačne upravujú a dopĺňajú.

Do písmena a) sa dopĺňa zodpovednosť držiteľa odpadu za správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov. Povinnosť, tak ako bola doteraz naformulovaná bola splnená už samotným zaradením odpadu bez ohľadu na správnosť jeho zaradenia. Uplatňovanie zákona v praxi ukázalo, ž e dochádzalo k nesprávnemu zaradeniu odpadu podľa Katalógu odpadov pričom nebolo možné vylúčiť zámernosť takéhoto konania. Keďže povinnosť bola splnená už samotným, aj nesprávnym, zaradením nebolo možné v takom prípade uložiť sankciu a absentovala motivácia subjektu pre spr ávne zaradenie odpadu alebo v prípade pochybnosti využitie právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o zaradení odpadu.

Ustanovenia v písmenách b), c), e), l), m) a n) sa preberajú bez zmeny z doteraz platné ho zákona o odpadoch.

Cieľom povinností v písmenách b) a c) je zabrániť zmiešavaniu odpadu, ktoré by mohlo sťažiť jeho zhodnocovanie alebo zneškodňovanie, a v prípade nebezpečných odpadov ide aj o transpozíciu člá nku 18 rámcovej smernice.

Povinnosť uvedená v písmene d) nadväzuje na novú hierarchiu odpadového hospodárstva a umocňuje povinnosť odpad primárne spracovať prípravou na opätovné použitie pričom zneškodnenie má byť ako posledná možnosť , ak nie je možná recyklácia alebo zhodnotenie.

Povinnosťou v písmene e) sa má zabezpečiť, aby odpad nebolo možné odovzdať komukoľvek, ale len tomu, kto spĺňa požiadavky podľa tohto zákona (napríklad má potrebnú autorizáciu alebo súhlas). Ustan ovenie obsahuje aj dodatok, pre prípad rozporu tejto všeobecnej povinnosti držiteľa odpadu s ustanovením, ktoré by za určitých podmienok umožňovalo nakladanie s odpadom aj osobe, ktorá nebude oprávnenou.

Zachovaná ostáva aj evidenčná a ohlasovacie povinnosť uvedená v písm. f) a g). Evidenčné povinnosti a následne ohlasovanie má prispieť k výkonu kontroly v oblasti nakladania s odpadom, ale aj k tvorbe š tatistík, analýz a koncepčných materiálov ako aj napomôcť k sledovaniu dodržiavania a plnenia stanovených cieľov. Uvedená povinnosť súvisí aj s článkom 35 rámcovej smernice.

V písm. h) sa upravuje, aby každý predchádzajúci držiteľ mal možnosť získať informácie o spôsobe nakladania s odpadom, ktorý odovzdal a oproti doteraz platnému stavu sa dopĺňa oprá vnenie aj na poskytnutie kópií týchto dokladov.

Povinnosť v písmene i) vychádza z povinností prevádzkovate ľa zariadenia uvedených v doteraz platnom zákone o odpadoch, s tým že sa výslovne určuje lehota jeden rok na skladovanie alebo zhromažďovanie odpadu u držiteľa odpadu. Dlhšie zhromažďovanie odpadu sa môž e uplatniť len u pôvodcu, nie u iného držiteľa odpadu a to len v prípade, ak mu bude udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. t) V takomto prípade sa v súlade s odsekom 8 miesto zhromažďovania odpadu u p ôvodcu nepovažuje za skládku odpadov.

Doplnením povinnosti v písmene j) sa sleduje zabránenie prístupu medveďa hnedého k odpadu, podrobnosti vrátane lokalít, ktorých sa to týka ustanoví vykonávací predpis.

S cieľom umožniť vykonávanie úkonov potrebných na zistenie dodržiavania povinností zo strany orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve je potrebné ponechanie povinnosti uvedenej v písm. k).

V písm. l) sa stanovuje povinnosť vykonať uložené opatrenie na nápravu a povinnosť stanovená v písm. m) sa priamo viaže na § 99 ods. 1 písm. d).

Ustanovenie povinnosti podľa písm. n) je potrebné, aby programy uvedené v § 8 až § 12 11 boli v súlade so skutočným stavom a súč asne sa aktualizovali v prípade jeho zmeny.

K odseku 2

Keďže fyzická osoba – nepodnikateľ nakladá alebo inak zaobchádza komunálnymi odpadmi je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti uvedené v odseku 1 sa na ňu nevzťahujú, resp. že sa na ňu vzť ahuje povinnosť zabrániť prístupu medveďa hnedého k odpadu.

K odseku 3

Keďže dopravca sa taktiež stáva držiteľom odpadu bolo potrebné uviesť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa na neho pri preprave odpadov vzťahujú.

K odseku 4

Odsek 4 je transpozíciou článku 15 ods. 2 rámcovej smernice.

V nadväznosti na článok 3 ods. 7 a 8 rámcovej smernice s ustanovením § 2 je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa vzťahujú na obchodníka a sprostredkovateľa, a to aj v prípade, ak nemajú odpad vo fyzickej držbe. Obchodník a sprostredkovateľ , ktorí majú odpad fyzicky v držbe sú v zmysle zákona držiteľmi odpadu, a preto sa na nich vzťahujú všetky povinnosti držiteľa uvedené v odseku 1; ak však odpad vo fyzickej držbe nemajú (majú ho len v právnej držbe), tak sa na nich vzťahujú len niektoré ustanovené povinnosti dr žiteľa.

K odsekom 5 a 6

V odseku 5 je upravený inštitút odovzdania odpadu do domá cnosti osobe, ktorá nie je oprávnená na nakladanie s odpadom na základe súhlasu podľa § 97 odsek 1 písm. n) – odovzdanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti. Z vyhradených výrobkov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa môžu takto odovzdať napr. aj odpadové obaly. Podľa odseku 6 sa po odovzdaní takýchto odpadových obalov už tieto nepovažujú za odpad. Podľa Prílohy č. 4 člá nku VII takto odovzdaný odpad prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky (obdobný režim ako pri stave konca odpadu).

K § 15 Zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu

Uvedené ustanovenie je čiastočne novým ustanovením. Problematiku čiernych skládok rieši aj doteraz platný zákon o odpadoch. V tomto návrhu sa však čiastočne mení filozofia a postup pri zisťovaní osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 1

Odsek 1 výslovne ustanovuje, že každý má právo oznámiť čiernu skládku príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, teda aj osoba bez právneho vzťahu k nehnuteľ nosti, na ktorej je nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 2

Odsek 2 naopak zakotvuje povinnosť vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy odpadové ho hospodárstva alebo obci, pričom na splnenie povinnosti sa nevyžaduje kumulatívne oznámenie.

K odseku 3

V odseku 3 sa reaguje na možnosť oznámiť skutočnosti podľa odseku 1 a 2 orgánu štátnej sprá vy odpadového hospodárstva alebo obci a ich povinnosť vzájomne sa informovať.

K odseku 4

Odsek 4 je novým odsekom doplneným na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho podnik, š. p., Banská Štiavnica, a teda aby o nezákonnom umiestnení odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach bol informovaný aj príslušný orgán štátnej vodnej správy.

K odseku 5

Odsek 5 a nasledujúce odseky predstavujú čiastočne nový právny režim týkajúci sa čiernych skládok.

Odsek 5 zakladá právomoc orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na základe oznámenia podľa odseku 2 zistiť, či predpokladaná výška škody spôsobená nezákonne umiestneným odpadom vykonan ím miestnej ohliadky nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin a vydá o tom odborné vyjadrenie.

K odseku 6

Podľa odseku 6 sa postupuje obdobne ako podľa odseku 5, a to v prípade oznámenia podľa odseku 1, ak je zároveň predpoklad spáchania trestného činu.

K odseku 7

Odsek 7 ustanovuje, že ak je predpoklad spáchania trestného činu, oznámi túto skutočnosť orgánu policajnému zboru.

K odseku 8

Ak neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že bol spáchaný trestný čin, v zmysle odseku 8 začne konanie podľa odsekov 9 až 12.

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zisťuje osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad a zároveň zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľ nosti, na ktorej vznikla čierna skládky, urobil všetky opatrenia, aby zabránil nezákonnému umiestneniu odpadu, prípadne, či nemal z takto umiestneného odpadu nejaký prospech. Ide o ustanovenie, ktoré vychádza z doteraz platného stavu.

K odseku 10

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí osobu, ktorá umiestnila odpad v rozpore so zákonom, určí ju za osobu, ktorá je podľa odseku 10 povinná nakladať s nezákonne umiestneným odpadom.

K odseku 11

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí, že vlastník, správca alebo nájomca umožnil nezákonne umiestniť odpad, určí ho za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestnen ým odpadom.

K odseku 12

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad, vydá o tom rozhodnutie.

K odseku 13

Odsek 13 ustanovuje ako je osoba, určená ako osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, povinná nakladať s týmto odpadom.

K odseku 14

Odsek 14 zakotvuje, že ak nebola zistená osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, v prípade komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je za nakladanie s týmto odpadom zodpovedná obec, na ktorej územ í bol nezákonne umiestnený odpad a v prípade, že ide o iný odpad, zodpovednou osobou je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.

K odseku 15

Obdobne sa postupuje podľa odseku 14 aj v prípade, že orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že s nezákonne umiestneným odpadom možno nakladať.

K odseku 16

Podľa odseku 16 má ten, kto zabezpečil zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu nárok na náhradu vynaložený nákladov od osoby zodpovednej za tento nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 17

Podľa odseku 17 môže orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rámci zisťovacieho konania požiadať orgány policajného zboru o spoluprácu a súčinnosť.

K odseku 18

Odsek 18 ustanovuje oprávnenie obce v prípade nezákonne umiestneného komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu odstrániť tento odpad. Obec je povinná informovať OŠS OH o zistení nezákonne umiestneného odpadu, o spôsobe zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia tohto odpadu. Nie je t ým však dotknutá povinnosť obce informovať o takto nezákonne umiestnenom odpade orgány policajného zboru, ak možno predpokladať, že ide o spáchanie trestného činu.

K § 16 Zber odpadu a výkup odpadu

Preberá sa ustanovenie § 19 ods. 4 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledujúcimi zmenami a doplneniami.

K odseku 1

V odseku 1 je obdobne ako v doteraz platnom zákone o odpadoch ustanovené, že podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup odpadu musí spĺňať povinnosti držiteľa odpadu podľa § 14 ods. 1 a okrem toho aj ď alšie povinnosti.

K odseku 2

Fyzická osoba môže produkovať len komuná lny odpad. Na zber komunálneho odpadu a nakladanie s ním kladie zákon osobitné požiadavky, napr. to, že nakladať na území obce s komunálnym odpadom môže len ten, kto má zmluvu s obcou. Toto nové ustanovenie m á zabrániť tomu, aby sa v obciach nevyskytovali subjekty, ktoré zbierajú alebo vykupujú komunálny odpad od fyzických osôb bez zmluvy s obcou a zdôvodňujú to zaradením vyzbieraného/vykúpeného odpadu pod in é katalógové číslo, než komunálny odpad. Keďže miestom pôvodu komunálneho odpadu je podľa návrhu zákona obec (pre obaly pozri § 52 ods. 22), je potrebné, aby obec mala od svojich zmluvný ch partnerov (zberových spoločností, výkupcov) informácie o množstve vyzbieraného odpadu.

K odseku 3

Odsek 3 podmieňuje zber vyhradeného prúdu odpadu zmluvou s prí slušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. Podnikateľ, ktorý by vykonával zber vyhradeného pr údu odpadu bez tejto zmluvy by konal v rozpore s týmto zákonom. Táto podmienka sa však neuplatní v prípade zberu starých vozidiel. Z použitia spojenia 's príslušnou' či 'príslušného' vyplýva, že ak podnikateľ vykonáva zber alebo výkup viacerých vyhradených prúdov odpadu, tak je potrebné zmluvné pokrytie každého takéhoto vyhradeného prúdu odpadu. Keďže ide o nové ustanovenie, ustanovilo sa prechodné ustanovenie na splnenie tejto povinnosti v § 135 ods. 5. Dôvodom tejto novej požiadavky je podstata systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí majú zodpovedať a financovať systém zberu a zhodnocovania odpadov zo svojich výrobkov a plniť ustanovené ciele a limity, teda musia mať aj reálny dosah na zber týchto odpadov. V prí pade zberu komunálneho odpadu, kde zberová spoločnosť musí mať aj zmluvu s obcou, sa ako optimálne riešenie pre zber odpadov z obalov a z neobalových výrobkov javí uzavretie trojdohody zberovej spoločnosti, obce a príslušnej OZV.

K odsekom 4

Predmetné ustanovenie upravuje povinnosti subjektov vykonávajú cich výkup vyhradeného prúdu odpadu informovať v prípade odpadov z obalov príslušnú OZV, ktorá má zmluvu s obcou o druhu a množstve vykúpeného odpadu, ako aj o jeho zhodnotení. Cieľ om tohto ustanovenia je zabezpečiť sledovanie množstiev odpadov, ktoré sa vyzbierajú v obci a majú byť použité v prospech OZV, ktorá na jej území pôsobí. Táto OZV si ich následne môže zarátať do plnenia cieľov vyplývajúcich z jednotlivých smerníc EÚ. V prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov, kde neplatí podmienka, že jedna obec musí mať zmluvu len s jednou OZV, sa ustanovila povinnosť informovať príslušné koordinačné centrum.

K odseku 5 až 8

Zakotvuje sa zákaz zberu a výkupu kovového odpadu v rozpore s odsekom 6 až 8. Ke ďže generálny zákaz výkupu kovového odpadu by mal negatívny finančný dopad na subjekty, ktoré kovový odpad majú legálne v držbe a zároveň pozitívny finančný dopad na subjekty nakladajúce s tak ýmto odpadom, nie je možné ustanoviť generálny zákaz výkupu kovového odpadu. S cie ľom aspoň čiastočne znížiť počet krádeží kovov, ktoré ani nie sú odpadom, sa ustanovili podmienky výkupu odpadu z kovov v odsekoch 5 až 8.

V odseku 9 je ustanovený jednoduchší režim pre zber kovové ho odpadu na zbernom dvore alebo na zbernej ploche za podmienky, že sa tam nevykonáva výkup kovového odpadu.

K § 17 Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov

Preberá sa § 21 ods. 1 a 4 doteraz platného zákona o odpadoch.

Odsek 1 vymenúva povinnosti, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadu a prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov bez ohľadu na to o aký konkrétny druh zariadenia ide. Z ároveň sa zavádza legislatívna skratka pre spojenie 'zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov', a to 'zariadenie'. Na prevádzkovateľa zariadenia, t. j. prevádzkovateľ a zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov sa vzťahujú aj povinnosti držiteľa odpadu (§ 14).

V odseku 2 sa ustanovuje prípad, ktorý sa považuje za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa zákona o Environmentálnom fonde.

K § 18

Preberá sa ustanovenie § 21 ods. 9 súčasne platného zákona.

Je výslovne uvedené, kedy je možné spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov považovať za energetické zhodnocovanie odpadov činnosťou R1. Vzorec na výpočet energetickej účinnosti z prílohy II rámcovej smernice bude uvedený vo vykonávacom predpise.

K § 19 Povinnosti prevá dzkovateľa skládky odpadov

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá ustanovenie § 21 ods. 2, 3 a 6.

K odseku 1

Preberajú sa súčasné ustanovenia o povinnostiach prevádzkovateľa skládky odpadov. Dopĺňa sa povinnosť zabezpe čenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení a odstraňovať negatívne stavy a vplyvy zistené monitoringom skládky odpadov. Sprísňuje sa režim kontroly vo vzťahu k účelovej finanč nej rezerve, preukazovať flexibilnejšie výšku účelovej finančnej rezervy. Novým ustanovením je povinnosť predkladať potvrdenie o vklade finančných prostriedkov za účelom vytvárania účelovej finanč nej rezervy vrátane o pohyboch na účte, ktorý slúži na tvorbu účelovej finančnej rezervy a súčasne jej výšku preukazovať flexibilne v prípade podania žiadosti. I keď povinnosť tvorby úč elovej finančnej rezervy vyplýva z osobitného ustanovenia v praxi vznikali prípady, že účelová rezerva sa nevytvárala vôbec alebo v nesprávnej výške. Navrhovaným ustanovením má za cieľ čiastoč ne eliminovať tieto prípady sa výslovne ustanovuje táto povinnosť, za porušenie ktorej bude možné uložiť sankciu.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav, podľa ktorého musí navrhované riešenie spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí, byť súčasťou dokumentácie už pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže vhodný spôsob uzatvorenia skládky odpadov, je jedným z rozhodujúcich faktorov pri možnom vplyve skládky odpadov na životné prostredie po jej uzatvoren í.

K odseku 3

Doplňuje sa nové ustanovenie na základe skúseností z praxe, kedy prevádzkovatelia sklá dok odpadov po naplnení kapacity skládky odpadov alebo uplynutí doby platnosti súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov, neboli nútení požiadať v ustanovenej lehote o udelenie súhlasu na uzavretie sklá dky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, čím mohla skládka odpadov zostať dlhodobejšie neuzatvorená s možným ohrozením životného prostredia alebo zdravia ľudí .

Nakladanie s kovovou ortuťou

K § 20 Základné ustanovenie

Kovovej ortuti sa týka nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčením a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti ( ďalej len 'nariadenie č. 1102/2008'), ktoré okrem iného vymedzuje, ktorá kovová ortuť sa považuje za odpad a upravuje uskladnenie takejto kovovej ortuti. Nariadenie č. 1102/2008 ustanovuje pož iadavky na jej uskladnenie, ktoré môže byť dočasné alebo trvalé a takéto uskladnenie považuje za spôsob zneškodnenia činnosťou D 15 alebo D12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona. Uvedené nariadenie sa z ároveň odvoláva na smernicu o skládkach a rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prí lohy II smernice 1999/31/ES (ďalej len 'rozhodnutie 2003/33/ES'). Smernica o skládkach bola doplnená smernicou Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, ktorou sa dopĺňa smernica o skládkach, pokiaľ ide o osobitné krité ria skladovania kovovej ortuti považovanej za odpad (ďalej len 'smernica 2011/97/EÚ'). Smernica 2011/97/EÚ ustanovuje výslovné požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti, ktorá je odpadom, ak sa kovová ortuť dočasne uskladňuje na obdobie dlhšie ako jeden rok. Prebratie smernice 2011/97/EÚ sa pôvodne uskutočnilo prostredníctvom zavedenia definície úložisko kovovej ortuti v predchádzajúcom platnom zákone o odpadoch, v ktorej sa iba odkazovo ustanovilo, ktoré jeho ustanovenia sa primerane použijú na prevádzku úložiska a zároveň prostredníctvom vyhlášky č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zá kona o odpadoch (ďalej len 'vyhláška č. 310/2013 Z. z.').

Kovovú ortuť je možné dočasne uskladniť na úložisku dočasného uskladnenia ortuti za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to v povrchovom zariadení určenom a vybavenom na tento účel, v soľný ch baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane.

Nariadenie č. 1102/2008 v článku 3 odsek 1 písm. a) predpokladá aj možnosť trvalého uskladnenia kovovej ortuti v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdý ch hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane. Zároveň však v článku 4 odsek 3 druhý pod odsek tohto nariadenia je ustanovené, že akýkoľvek spôsob konečného zneškod nenia D 12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona sa povoľuje až po dátume prijatie zmeny a doplnenia príloh I, II a III k smernici o skládkach. Uvedené prílohy smernice o skládkach boli doplnené prá ve smernicou 2011/97/EÚ, ale iba pokiaľ ide o požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti s obsahom ortuti vyšším než 99,9 hmotnostného percenta. Vzhľadom na uvedené je možné sa domnievať, ž e ustanovenie článku 4 odsek 3 druhý pod odsek nariadenia č. 1102/2008 platí naďalej, a teda povolenie na vykonávanie konečného zneškodňovania kovovej ortuti spôsobom zneškodnenia D 12 podľa prílohy č . 3 tohto zákona sa na území Slovenskej republiky povolí až po prijatí osobitných predpisov, ktoré tento proces upravia.

K § 21 Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného usk ladnenia ortuti

K odsekom 1 až 3

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti. Ide o povinnosti, ktoré sa svojim obsahom značne prekrývajú s povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov, a to z toho d ôvodu, že pri ustanovení povinností tomuto prevádzkovateľovi sa priamo vychádzalo z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov. Niektoré povinnosti však vyplývajú zo znenia smernice 2011/97/EÚ napr. pož iadavky na monitorovanie, kontrolu a núdzové situácie, povinnosť vedenia záznamov, povinnosť prevziať kovovú ortuť, iba ak je vo vhodnom kontajneri.

K odseku 4

Preberá sa smernica bod 3 časť A posledná veta v druhom odseku smernice 2011/97/EÚ.

K § 22 Odovzdanie ortuti a prevzatie kovovej ortuti na úložisko dočasného uskladnenia ortuti

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť, kam je pôvodcom ortuti povinný túto ortuť odovzda ť, uskladnenie ortuti je možné aj v inom členskom štáte.

K odseku 2

V odseku 2 sa ustanovuje, že na úložisko dočasné ho uskladnenia ortuti možno uskladniť iba ortuť, ktorá je odpadom a zároveň ide o ortuť s obsahom vyšším ako 99,9 hmotnostného percenta, zbavenú nečistôt, ktoré môžu spôsobiť koróziu uhlí kovej ocele alebo nehrdzavejúcej ocele, takýmito nečistotami sú napríklad roztok kyseliny dusičnej, roztoky chloridových solí. Uvedená požiadavka súvisí s prílohou II bod 6 časť C smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 3

Ustanovuje, ktoré doklady musia byť priložené k ortuti, aby ju prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti mohol prevziať na dočasné uskladnenie. Uvedené doklady tvoria súčasťou záznamov, ktor é vedie a uchováva prevádzkovateľ. Požiadavkou potvrdenia o kontajneri sa preberá bod 2 písmeno C prvá veta prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 4

Z odseku 4 vyplýva, že uskladnenie ortuti je iba dočasné, a teda je možné predpokladať, že Európska únia v nejakom časovom horizonte upraví postup a požiadavky na konečné zneškodnenie ortuti. Vzhľ adom na dočasnosť uskladnenia sa ustanovuje požiadavka na existenciu zmluvného vzťahu z dôvodu znášania nákladov v prípade vzniku potreby vyskladnenia tejto ortuti.

K odsekom 5 a 6

Preberá sa písmeno C druhá odrážka prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K § 23 Vyskladnenie kovovej ortuti

K odsekom 1 až 7

Keďže uskladnenie ortuti je iba dočasné, upravuje sa režim jej vyskladnenia, ktorý vychádza z ustanovení uvedených vo vyhláške č. 310/2013 Z. z. Výslovne sa doplnilo, že vyskladnenie sa vykonáva za úč elom následného trvalého uloženia ortuti. Upravuje sa okruh subjektov, ktorým prevádzkovateľ úložiska odovzdáva vyskladnenú ortuť. Keďže v praxi môžu vznikať situácie, že ten kto si dal ortuť do časne uskladniť zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu ustanovuje sa v odseku 3 postup v prípade vzniku takýchto prípadov. V odseku 5 sa upravuje, že miestom odovzdania vyskladnenej kovovej ortuti je areál úlož iska a v odseku 7 sa ustanovuje, že proces vyskladnenia, odovzdania a prevzatia vyskladnenej kovovej ortuti vrátane vyhotovenia súvisiaceho záznamu sa vykoná v jeden a ten istý deň, aby sa predišlo možným špekul áciám v následnom nakladaní s týmto odpadom. Novým ustanovením je odsek 6, ktorý ustanovuje povinnosť preukázať, že pre vyskladnenú ortuť je zmluvne zabezpečené jej trvalé uloženie. Cieľ om je sledovať celý tok nakladania s touto ortuťou.

K § 24 Účelová finančná rezerva

K odseku 1

Ponecháva sa platný právny stav pre prevádzkovateľov sklá dok odpadov tvoriť finančnú rezervu za účelom uzatvorenia, rekultivácie a následného monitoringu skládky odpadov s doplnením povinnosti zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov. Prostriedky účelovej finan čnej rezervy možno použiť aj na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzenie dôsledkov havárie. Naďalej sa ponecháva povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov, že ak prevá dzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav spôsobu vytvárania ú čelovej finančnej rezervy.

K odseku 3

Stanovuje sa spôsob výpočtu účelovej finančnej rezervy.

K odseku 4

Sprísňuje sa režim vedenia prostriedkov tvoriacich účelovú finančnú rezervu, ktoré sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných úč toch prevádzkovateľa skládky odpadov, pričom prevádzkovateľ skládky odpadov je pred odvedením prvej splátky účelovej finančnej rezervy povinný zabezpečiť vytvorenie osobitného účtu alebo osobitných účtov, vrátane zabezpečenia ich viazanosti v prospech ministerstva.

K odseku 5

Napriek viazanosti prostriedkov účelovej finančnej rezervy, ktoré možno použiť výlučne na uzatvorenie, rekultiváciu, následný monitoring a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov, bolo potrebné na základe skúseností doplniť výslovné ustanovuje, že sa s prostriedkami finančnej rezervy nesmie disponovať, okrem úrokov, ktoré predstavujú výnos z prostriedkov účelovej finančnej rezervy. Porušenie ustanovenia je viazané na uloženie sankcie.

K odseku 6

Podmienka použitia prostriedkov účelovej finančnej rezervy až po vydaní príslušného súhlasu je prebraná z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 7

Ponecháva sa platný právny stav, kedy je potrebné odviesť výšku účelovej finančnej rezervy do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. V ýška účelovej finančnej rezervy musí ku dňu podania žiadosti o udelenie príslušného súhlasu dosiahnuť výšku celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpeč enie starostlivosti o skládku odpadov po uzavretí.

K odsekom 8 až 12

Upravuje sa režim nakladania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy v prípade, keď prevádzkovateľ skládky zanikne bez právneho ná stupcu, alebo ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo prevádzkovateľovi skládky odpadov povolené vyrovnanie pred ukon čením uzavretia, rekultivácie alebo monitorovania skládky odpadov po jej uzavretí. V takomto prípade upravuje návrh zákona prechod práv a povinnosti súvisiacich s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpe čením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza ako aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Hlavným dô vodom prechodu dispozičného práva k finančnej rezerve na obec je zabezpečenie finančných prostriedkov pre obec na plnenie povinností, ktoré na ňu prešli z prevádzkovateľa skládky. V odsekoch 8 a 9 sa dopĺ ňa, že povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy a to z dôvodu, aby povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov nezaťažovali rozpočet obec.

K odseku 13

Rešpektuje sa doteraz platný právny stav s nakladaním prostriedkov účelovej finančnej rezervy po skončení monitorovania skládky odpadov.

K odseku 14

Ponecháva sa súčasné znenie ustanovenia, ktoré umožňuje orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a príslušným daňovým org ánom, vykonávať kontrolu správnosti kontrolu správnosti tvorby účelovej finančnej rezervy a správnosti jej čerpania.

K odseku 15

Rešpektuje sa platný právny stav.

K odseku 16

Ponecháva sa doteraz platné znenie ustanovenia, ktoré ukladá povinnosť predchádzajúcemu prevádzkovateľovi skládky odpadov previesť finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy pri zmene prevádzkovateľa skládky odpadov na nového prevádzkovateľa.

K odseku 17

Ukladá sa povinnosť prevádzkovateľovi skládky odpadov zložiť časť účelovej finančnej rezervy pre začatím prevádzky skládky odpadov.

K odseku 18

Výslovne sa stanovuje, že účelovú finančnú rezervu je povinný vytvárať aj prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K § 25 Nakladanie s nebezpečnými odpadmi

Uvedené ustanovenie upravuje nakladanie s nebezpečným odpadom. Preber á sa z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bolo zaradené v Piatej časti – Nakladanie s odpadmi. Keďže nebezpečný odpad sa nepovažuje za samostatný prúd odpadu, ale za odpad s vlastnosťami, ktor é ho robia nebezpečným, zvolilo sa presunutie uvedeného ustanovenia. Nakladanie s nebezpečným odpadom primárne vychádzalo zo smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch, ktorá bola zrušená rá mcovou smernicou. Navrhované ustanovenia o nakladaní s nebezpečným odpadom sú v podstate prevzatím príslušných ustanovení z doteraz platného zákona o odpadoch a je možné konštatovať, že ich zá kladom je jednak zrušená smernica o nebezpečných odpadoch, ale aj rámcová smernica, konkr étne jej články 17 až 20.

K odsekom1 až 4

V predmetných odsekoch sú prebraté ustanovenia čl. 17, 18 a 19 rámcovej smernice.

K odseku 5

Stanovuje sa, aby odber vzoriek a analýza vlastností a zlož enia odpadu boli vykonané kvalifikovanou osobou. Dopĺňa sa však, že analýzu vlastnosti a zloženia nebezpečného odpadu nie je nutné vykonať, ak sa jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s n ím je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok bezpečnostných údajov nemá.

K odsekom 6 a 7

V odsekoch 6 a 7 ide o osobitné požiadavky pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi v porovnaní s ostatnými odpadmi.

K odseku 8

V odseku 8 sa rozširuje pôsobnosť ustanovení o nakladaní s nebezpečným odpadmi aj na odpady, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivín a spĺňajú aspoň jedno kritérium pre posudzovanie nebezpečný ch vlastností. V prípade, že by sa na nakladenie s odpadmi kontaminovanými nebezpečnými zložkami neuplatnilo takéto ustanovenie, stratila by sa kontrola nad veľkou časťou odpadov, čo by znamenalo ohrozenie životn ého prostredia a zdravia ľudí.

K odseku 9

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje v oblasti nakladania s odpadmi dva typy živností - podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi je viazaná živnosť a podnikanie v oblasti nakladania s inými ako nebezpečnými odpadmi je vo ľnou živnosťou. V prípade viazanej živnosti 'Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi' osoba, ktorá ohlasuje takúto živnosť musí živnostenskému úradu preukázať túto odbornú sp ôsobilosť, t. j. musí preukázať požadované vzdelanie príslušnom smere a prax v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi.

K odseku 10 až 12

Na základe požiadavky z praxe vystála požiadavka, aby ustanovenia týkajúce sa vypracovania havarijného plánu boli presunuté z vykonávacích právnych predpisov zákona o odpadoch priamo do zákona o odpadoch. Predmetné odseky 10 až 12 upravujú podrobnosti týkajúce sa vypracovania havarijného plánu.

K § 26 Povinnosti pri preprave nebezpečného odpadu na území Slovenskej republiky

K odsekom 1 až 3 a 5

Preberá sa § 20 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastoč nými zmenami. Za odosielateľa sa považuje nie len ten kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ale aj ten kto vykonal prepravu nebezpečných odpadov sám prostredníctvom vlastnej dopravy, keďže nebolo zrejmé aké postavenie má subjekt, ktorý vykoná prepravu sám prostredníctvom vlastnej dopravy. Miestna príslušnosť okresného úradu, ktorému sa ohlasujú ustanovené údaje, sa určuje podľa miesta naloženia (nakládky) a miesta vylo ženia (vykládky), aby bol oprávnený konať okresný úrad v okrese, ktorého sa odpad nachádza, keďže je priamo dotknutým a nie okresný úrad podľa sídla či miesta podnikanie, v ktoré ho okrese sa tento odpad reálne nemusí ani nachádzať.

K odseku 4

Oproti doteraz platnému zneniu zákona o odpadoch sa dopĺňa nový ods. 4, ktorý upravuje povinnosť pre odosielateľa nebezpečného odpadu. Predmetnú povinnosť musel odosielateľ plniť aj podľa doteraz platnej pr ávnej úpravy, avšak uvedená povinnosť bola špecifikovaná vo vykonávacom predpise a nie v zákone o odpadoch, tak ako u príjemcu nebezpečného odpadu. S cieľom zjednotiť povinnosti pre odosielateľa a prí jemcu nebezpečného odpadu, ako aj vyhnúť sa pochybnostiam bol doplnený tento odsek.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje kedy sa povinnosti uvedené v odseku 2 písm. b) a v odsekoch 3 až 5 neuplatňujú.

Štvrtá časť Rozšírená zodpovednosť výrobcov

Prvý oddiel

K § 27 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Pre nový režim rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavádza z ákon nové spoločné pojmy. Pojem 'vyhradený výrobok' uvedený v odseku 1 označuje všetky výrobky, na ktoré sa RZV podľa tohto zákona vzťahuje (elektrozariadenia, batérie a akumulátory, obaly, vozidl á pneumatiky a neobalové výrobky). Skupina vyhradených výrobkov bola určená na základe skupín výrobkov, za ktoré výrobcovia a dovozcovia už v súčasnosti platia príspevky do Recyklačného fondu. V odseku 2 sa vymedzuje primárny nositeľ zodpovednosti v systéme RZV, ktorým sú výrobcovia vyhradených výrobkov. Presná špecifikácia výrobcu vyhradeného výrobku je ustanovená v citovaný ch paragrafoch, napr. pre obaly je to § 52 ods. 11 a pre neobalové výrobky je to § 73 ods. 4. Ako spoločné pravidlo možno uviesť, že pod pojmom 'výrobca' sa rozumie aj dovozca daného vyhradeného výrobku.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'rozšírená zodpovednosť výrobcov' a jej obsahu. Rozšírená zodpovednosť výrobcov nebola doposiaľ zákonom definovaná. Nejde len o zodpovednosť výrobcov za zber a zhodnocovanie odpadov z vyhradených výrobkov, ale o širokú škálu povinností výrobcov zahàňajúcu aj podmienky výroby výrobku vrátane ekodizajnu. Zavádza sa formou legislatívnej skratky pojem 'vyhraden ý prúd odpadu', ktorým sa označuje odpad z konkrétnej skupiny vyhradených výrobkov, napr. elektroodpady alebo odpad z obalov.

K odseku 4

Zákon zavádza nový mechanizmus zabezpečenia nakladania s odpadmi, ktorým nahrádza mechanizmu riadený Recyklačným fondom, a tomu zodpovedá aj okruh povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktoré sa určujú v tomto odseku. Okrem okruhu povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, ustanovuje sa tu aj okruh povinností finančn ého a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinností majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a k získaniu prehľadu o jeho fungovaní. Povinnosti uvedené v tomto odseku sa vzťahujú na všetkých výrobcov, ktorí majú postavenie výrobcu vyhradeného výrobku. V pí smene k) je ustanovená nová dôležitá povinnosť výrobcov vyhradených výrobkov, ktorá ukladá všetkým výrobcom vrátane výrobcov obalov povinnosť odobrať z príslušnej obce všetok odpad, ktorý bol zozbieraný v rámci triedeného zberu v tejto obci, a to nezávisle od splnenia cieľov a limitov ustanovených v Prílohe č. 4.

K odseku 5

Vyjadruje sa finančný princíp zaťažujúci výrobcu vyhradeného výrobku vo forme znášania nákladov na zabezpečenie nakladania s odpadom, ktorý je odrazom dôsledku uplatnenia princípu rozšírenej zodpovednosti. Zároveň sa však počíta s možnou trhovou hodnotou odpadu, nakladanie s ktorým má výrobca vyhradeného výrobku zabezpečiť, a teda aj v rámci zmluvných vzťahov v systéme nakladania s odpadom sa musia v prípade požiadavky úhrady nákladov zohľadniť prípadné výnosy prípadný zisk, ktorý sa získali z predaja materiálov vyťažených z odpadu. Výnimky, ktoré sa v texte uvádzajú sa týkajú prípadov, keď zo zákona prechádza povinnosť vý robcu vyhradeného výrobku, ktorý nie je zaregistrovaný v Registri výrobcov na distribútora tohto výrobku.

K odseku 6

Zákon ustanovuje ako všeobecné pravidlo možnosť vý robcov vyhradených výrobkov vybrať si či budú plniť vyhradené povinnosti individuálne alebo kolektívne zapojením sa do systému príslušnej OZV. Pre niektoré komodity sú však v zákone ustanovené vý nimky. Pre obaly je v § 54 ods. 3 ustanovené, že individuálne môže plniť vyhradené povinnosti len ten výrobca, ktorého odpad z obalov nekončí v komunálnom odpade. Podľa § 54 ods. 2 je na vý robcovi, aby preukázal, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Ak to výrobca nepreukáže, je povinný plniť si vyhradené povinnosti kolektívne.

Vo vzťahu k neobalovým výrobkom treba upozorniť, že zákon sa vzťahuje len na tie, odpad z ktorých bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, takže pre odpad z neobalových výrobkov je možné len kolekt ívne plnenie vyhradených povinností. Pre odpad z neobalových výrobkov sa neuvažuje s vytváraním samostatných OZV, ale kolektívne plnenie povinností sa bude zabezpečovať spoločne s odpadom z obalov, teda vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uzatvoriť zmluvu s niektorou obalovou OZV.

Vyhradené povinnosti, ktoré za výrobcu plní príslušná OZV, sú povinnosti ustanovené v ods. 4 písm. d) až k), nie však povinnosti ustanovené v písmenách a) až c). Zodpovednosť za plnenie týchto troch povinností zostáva vždy na jednotlivom výrobcovi, a to aj v prípade, že napr. oznamovaním zmien do Registra výrobcov poverí OZV, ktorá oznamovanie pre neho bude zabezpečovať.

K odseku 7 a 8

Vymedzuje sa úprava povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý uvádza na trh vybrané výrobky výlučne pre potrebu vlastnej podnikateľ skej činnosti, ktoré neopustia areál tohto výrobcu a nestanú sa komunálnym odpadom. Ide o subjekt, ktorý sa za výrobcu označuje spravidla z dôvodu, že je dovozcom vyhradeného výrobku (uvádzať na trh výrobok výlučne pre vlastnú spotrebu môže najmä dovozca). Výrobok, napr. obal alebo elektrozariadenie zostáva po celú dobu životnosti u pôvodného výrobcu (dovozcu) a u neho sa stane odpadom. Na takéhoto vý robcu (dovozcu) sa nevzťahuje povinnosť podľa odseku 6 uzavrieť pre uvedené odpady zmluvu s príslušnou OZV ani nemusí žiadať o autorizáciu na individuálny systém. Musí však plniť povinnosti podľ a odseku 4 písm. a), c), g) a h). A samozrejme musí s takto vzniknutým odpadom nakladať v súlade so zákonom o odpadoch, teda napr. odovzdať takýto odpad len osobe oprávnenej s takýmto odpadom nakladať. Uvedená v ýnimka sa uplatňuje len vo vzťahu k tej časti výrobkov daného výrobcu, ktorá spĺňa uvedené podmienky. Pre výrobky, pre ktoré bude takýto výrobca fungovať v osobitnom režime musí vo vzťahu k odpadom z nich zabezpečiť povinnosť podľa odseku 4 písm. g) – zhodnotenie a recykláciu vo výške ustanovených limitov, ale zároveň aj povinnosť podľa písm. h) - vedenie evidencie ohlasovacia povinnosť , a to aj keby pre iné odpady plnil povinnosti kolektívne. Uvedené povinnosti nemôže preniesť na OZV, s ktorou má zmluvu na kolektívne riešenie odpadov z iných vyhradených vý robkov.

Výrobca fungujúci v takomto osobitnom režime musí zároveň pre vyhradené výrobky spĺňajúce podmienky odseku 7 plniť povinnosti podľa odseku 8, teda ohlasovať uvedené údaje príslušnému koordinačn ému centru.

K odsekom 9 a 10

Kolektívne a individuálne plnenie povinností výrobcu vyhraden ého výrobku spočíva v širokej škále povinností rôznych subjektov a v ich zmluvnej spolupráci. Tieto subjekty budú spolupracovať na princípoch hospodárskej súťaže, preto sa v zákone súhrnne ozna čujú ako účastníci hospodárskej súťaže.

Účastníci hospodárskej súťaže sú všetky subjekty participujúce na systéme nakladania s odpadmi, ktorými sú napr. výrobcovia, zberové spoločnosti, obce, recyklátori, spracovatelia, tretie osoby, obchodníci, sprostredkovatelia a pod.

K odseku 11

Zmyslom kolektívneho plnenia vyhradených povinností je uľah čiť, resp. zreálniť možnosť výrobcu plniť tieto povinnosti. Uzavretím zmluvy s OZV sa konkrétny výrobca odbremeňuje od plnenia väčšiny povinností ustanovených v odseku 4. Výrobcovi však vž dy zostáva zodpovednosť zabezpečiť splnenie cieľov a limitov ustanovených v prílohe č. 4. Je teda na výrobcovi, aby si vybral takú OZV, u ktorej má záruku, že uvedené povinnosti pre neho dokáže splniť .

K odseku 12 a 13

Upravuje sa vzťah medzi organizáciou zodpovednosti výrobcu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností kolektívne. Ustanovenia týchto odsekov vytváraj ú regulovaný priestor a základy férovej spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností prostredníctvom nej. Princíp vzájomnej korektnosti sa odráža jednak v znení písm. a), a teda aj organizácia zodpovednosti výrobcov musí v zmluvnom vzťahu s výrobcom zohľadniť výnosy z predaja materiálov získaných z odpadu ako aj v znení písm. d) a odseku 13, ktoré umožňujú vzájomnú kontrolu medzi zmluvnými partnermi.

K odseku 14 až 16

Striktné stanovenie termínov, ku ktorým je výrobca vyhradeného výrobku oprávnený ukončiť zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov bolo zvolené v záujme zamedzenia úniku výrobcov vyhradených výrobcov z plnenia povinností a zároveň s cieľ om zachovať určitú prehľadnosť medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré si výrobca vyhradeného výrobku zvolil na zastupujúce plnenie vyhradených povinností. V odseku 14 písmene a) je dôvodom na ukončenie zmluvné vzťahu porušenie povinností organizácie zodpovednosti výrobcov a v písmene b) je upravená možnosť ukončenia zmluvné vz ťahu bez udania dôvodu, ale len ku koncu kalendárneho roku. V odseku 15 je upravený rež im vypovedania zmluvy obcou vo vzťahu k organizácii zodpovednosti výrobcov a v odseku 15 sú uvedené termíny doručenia výpovede.

K odseku 17

Striktné oddelenie evidencie a financovania nakladania s prúdom odpadu nachádzaj úcim sa v komunálnom odpade od prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu je jednak z dôvodu odlišného režimu zmluvných vzťahov, keďže v prípade komunálneho odpadu sa vyžaduje prepojenie s obcou, ktoré absentuje v prípade prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu. Zákaz krížového financovania znamená, že výnosy z komunálnej oblasti nemožno použiť na financovanie nakladania s prúdom odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu a opačne.

K odsekom 18 až 20

Inštitút splnomocneného zástupcu je inšpirovaný režimom zavedeným v článku 17 v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (ďalej len 'smernica OEEZ') a má prispieť k stráženiu plnenia povinností takými výrobcami, ktorí v Slovenskej republike nemajú sídlo ani miesto podnikania. Ani takýto výrobca nemôže uvádzať na trh Slovenskej republiky výrobky, pokiaľ nie je registrovaný v Registri vý robcov príslušnej komodity, pričom splnenie povinnosti registrácie vykoná cez svojho splnomocneného zástupcu.

K odsekom 21

V záujme súladu slovenskej legislatívny so základnou slobodou Európskej ú nie – voľný pohyb tovaru a služieb sa generálne upravuje princíp pre všetky odpady, ktoré majú byť zo Slovenskej republiky vyvezené alebo prepravené na spracovanie v inom členskom štáte alebo v štá te, ktorý nie je členským štátom, a to za splnenia požiadavky, že vývoz alebo preprava je v súlade s osobitným predpisom, t. j. nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie 1013/2006').

K § 28 Organizácia zodpovednosti výrobcov a zabezpeč ovanie plnenia vyhradených povinností

K odseku 1

Vymedzuje sa subjekt, ktorý môže v zastúpení plniť povinnosti za výrobcov vyhradených výrobkov. Založiť, vlastniť a prevádzkovať organizá ciu zodpovednosti výrobcov môžu iba výrobcovia vyhradeného výrobku. Požiadavka na založenie a prev ádzkovanie výrobcami zhodnej komodity je zásadná, ale zároveň prostredníctvom prechodného ustanovenia sa umožňuje transformácia subjektom, ktoré vykonávali obdobnú činnosť podľa doterajší ch predpisov (kolektívne organizácie a oprávnené organizácie). OZV môže plniť vybrané povinnosti za zastúpených výrobcov jedného vyhradeného výrobku, tzn. jedna OZV pre vozidlá, jedna OZV pre pneumatiky. Avšak v prípade elektrozariadení môže OZV vzniknúť pre jednotlivé kategórie v členení podľa prílohy č. 7, v prípade batérií a akumulátorov môže OZV vzniknúť pre jednotlivé typy batérií v členení podľa § 42 ods. 3 a v prí pade obalov a neobalov musí OZV vniknúť pre obaly a neobaly súč asne, t. j. nemôže byť samostatná OZV pre obaly a samostatné pre neobaly. Zákon vš ak nezakazuje, aby jedna OZV mohla získať autorizáciu aj na viaceré komodity (napr. elektro a baterky alebo obaly a elektro), vždy však musí preukázať splnenie všetkých podmienok pre obe, resp. viaceré komodity.

Zákon neustanovuje pre OZV právnu formu, ale ustanovuje, že účelom OZV nie je dosahovanie zisku. Prípadný zisk je OZV podľa ods. 4 písm. m) povinná použiť výlučne na plnenie úloh, ktoré jej ustanovuje zá kon o odpadoch. Z uvedených ustanovení vyplýva, že zákon nezakazuje OZV obchodovať so zozbieraným odpadom, len ustanovuje, akým spôsobom možno použiť prípadný zisk.

K odseku 2 a 3

Vymedzuje sa vlastnícka a zakladajúca štruktúra vrátane prevádzkovateľ a organizácie zodpovednosti výrobcov, pod ktorým sa rozumie osoba, ktorá má priamy vplyv na výkon, riadenie či fungovanie organizácie zodpovednosti výrobcov. Predchádza sa stretu záujmov medzi organizá ciou zodpovednosti výrobcov a podnikateľmi pôsobiacimi na trhu nakladania s odpadom ako aj kríženiu záujmov s inou organizáciou a možnej manipulácii trhom.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti, ktorých plnenie je každá organizá cia zodpovednosti výrobcov povinná dodržiavať. Na OZV v oblasti obalov sa ešte naviac vzťahujú povinnosti ustanovené v § 59. Spoločné povinnosti všetkých OZV je možné rozdeliť do niekoľkých skupín. Jednou skupinou sú povinnosti, ktoré predstavujú špecifikáciu ohľadne vyhradených povinností prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a zahàňajú požiadavky na spôsob výkonu vyhradených prenesených povinností, ďalšou skupinou sú povinnosti, prostredníctvom ktorých sa má byť zabezpečená garancia fungovania organizácie zodpovednosti výrobcov ako zmluvného partnera výrobcu vyhraden ého výrobku, keďže je možné sa domnievať, že práve organizácie zodpovednosti výrobcov budú ťažiskovým nositeľom zabezpeč enia nakladania s odpadom vzhľadom na predpoklad, že väčšina výrobcov vyhradených výrobkov si zvol í kolektívne plnenie vyhradených povinnosti. Do tretej skupiny povinnosti je možné zaradiť povinnosti, ktoré slúžia k vzájomnej spolupráci s inými subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve. Popri týchto skupinách povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, sa ustanovuje ešte skupina povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a nadobudnutí prehľadu o jeho fungovaní.

V písm. b) sa uvádzajú 'nediskriminačné podmienky' čím sa v texte myslí, že podmienky uzatvorenia zmluvy medzi OZV a výrobcom musia byť rovnaké pre každého jedného výrobcu bez rozdielu, č i ide o zakladajúceho člena, alebo výrobcu, ktorý je dlhšie členom organizá cie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Podľa písm. e) je OZV povinná odobrať z obce vš etok odpad daného prúdu odpadov, ktorý obec v rámci triedeného zberu zozbierala. Ak by nastala situácia, že OZV by v dôsledku tejto povinnosti musela odobrať z obcí viac, než je súhrnný zberový podiel jej zast úpených výrobcov ktoré zákon označuje ako 'presahujúce množstvo', musí v súlade s písm. r) oznámiť toto presahujúce množstvo koordinačnému centru. Toto oznámenie je povinné . Na rozdiel od toho však nie je povinnosťou OZV poskytnúť tieto množstvá v prospech iných OZV. Ustanovenie v písm. r), ktorým sa zavádza možnosť OZV ponúknuť presahujúce množstvá vyzbierané v zazmluvnených obciach v prospech iných OZV a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí sú klientami koordinačného centra je zárukou toho, že OZV nebudú špekulatívne využívať tieto množstvá na zabezpečenie si povinnosti vyzbierať v obciach odpady z obalov vo výške svojho zberového podielu. V prípade, že by zákon ustanovil pre OZV povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá iným OZV, tie OZV, ktoré by vynakladali financie na zabezpečenie triedeného zberu odpadov v obciach by boli v nevýhode, nakoľko by množstvá vyzbierané nad svoj podiel museli ponúknuť OZV- čkam, ktoré by len 'čakali' na ponúkané množstvá, a to bez akejkoľvek vynaloženej námahy. Práve nastavená dobrovoľnosť v prípade ponuky presahujúcich množstiev zabezpečí systé m pred vznikom iných možných právnych a systémových rizík.

V odseku 5 sa ustanovuje akými dokladmi a informáciami preukazuje OZV, že skutočne má vytvorený funkčný systém združeného nakladania. Pož iadavky ustanovené v odseku 5 musí plniť OZV po celý čas svojho pôsobenia. V písm. f) sa pre oblasť obalov požaduje preukázanie vyrovnanej bilancie medzi súhrnným zberovým podielom zastúpených výrobcov a zazmluvnených obcí. V odseku 6 sa ustanovuje akým spôsobom preukazuje OZV, žiadajúca o udelenie autorizácie, niektoré z požiadaviek odseku 5, ktoré v čase podania žiadosti ešte nemôže mať OZV splnené . V odseku 7 sa ustanovuje lehota do uplynutia ktorej musí OZV preukázať v plnom rozsahu plnenie podmienok podľa odseku 5.

K odseku 8

Vymedzuje situácie, za ktorých nie je žiaduce nútiť organiz áciu zodpovednosti výrobcov do zmluvného vzťahu s výrobcom vyhradeného výrobku, pričom sa poč íta s opodstatnenými dôvodmi nemožnosti nadviazania spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku.

K odseku 9

Ustanovujú sa náležitosti Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorú je OZV povinná zasielať každoročne ministerstvu za predchádzajúci kalendárny rok.

K odseku 10

Vymedzujú sa údaje, ktoré OZV zverejňuje zo správy, pričom ide o zúžený rozsah údajov uvedených v správe, z dôvodu citlivosti niektorých údajov a nutnosti ich ochrany pred zverejnením.

K odseku 11

Uvedeným odsekom sa umožňuje obciam zachovať si existujúci miestny systém nakladania s komunálnym odpadom, ktorý v obci funguje a tento je zazmluvnená OZV povinná reš pektovať. Cieľom je plynulosť prechodu obcí na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie trvalé zakonzervovanie súčasného stavu. Vzťah obcí a OZV by mal byť flexibilný a umožňovať potrebné zmeny v systémoch triedené ho zberu odpadov v obciach z dôvodu efektívnosti vynakladaných nákladov a zlepšovania samotného triedeného zberu. Vo vzťahu k obalom sú podrobnejšie podmienky vzájomného vzťahu OZV a obcí ustanovené v § 59.

K § 29 Individuálne plnenie vyhradených povinností

K odseku 1

Ide o obdobné povinnosti ako sú ustanovené v § 28, ktorých nositeľom je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nevyužil možnosť zapojenia sa do systému organizácie zodpovednosti výrobcov. V takomto prípade je nutné, aby takýto výrobca sám mal k dispozícii vlastn ý systém zmluvných vzťahov prostredníctvom ktorých zabezpečuje nakladania s odpadom z jeho výrobkov. Obdobne ako v § 28 aj tu je možné jednotlivé povinnosti rozdeliť do viacerých skupín, a to na tie ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, na povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti analogicky aj v tomto prípade majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a zabezpečenia jeho reálneho fungovania.

Individuálne plnenie vyhradených povinností nie je možné vo vzťahu k obalom a neobalovým výrobkom, odpad z ktorých tvorí súčasť komun álneho odpadu.

K odseku 2 a 3

Vymedzujú sa doklady, ktoré sú podkladom udelenia autorizácie a sl úžia na vytvorenie funkčného systému nakladania s odpadom.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu vyhradeného výrobku preukázať splnenie podmienok do stanovenej lehoty.

K § 30 Zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného prúdu odpadu

K odseku 1

V zmysle § 27 ods. 4 písm. a) je výrobca vyhradeného výrobku povinný sa zaregistrovať v Registri výrobcov príslušnej komodity (ďalej len 'register' ). Uvádza sa spôsob podania žiadosti a tiež povinnosť doložiť k žiadosti o zápis do registra vyhlásenie, či bude plniť povinnosti individuálne alebo kolektívne. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nie je zapí saný v registri, nesmie vyhradený výrobok uvádzať na trh. Zodpovednosť za splnenie povinnosť výrobcu zaregistrovať sa v príslušnom registri nemôže výrobca preniesť na OZV.

K odseku 2 až 4

Zákon rozlišuje tri režimy zápisu do registra. V prí pade individuálneho plnenia je výrobca vyhradeného výrobku povinný do 6 mesiacov odo dňa zápisu získať autorizáciu na výkon individuálneho plnenie vyhradených povinností. V prípade, ak bude plniť vý robca vybrané povinnosti kolektívne, je povinný priložiť už k žiadosti o zápis do potvrdenie o uzatvorení zmluvy (pri batériách a akumulátoroch aj s treťou osobou) o zapojení sa výrobcu do jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. V prípade, ak bude vý robca pre niektoré výrobky využívať osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7, musí k žiadosti o zápis do registra priložiť vyhlásenie podľa odseku 4. Podrobnosti upraví vykonávací predpis.

K odseku 5

Ustanovuje sa lehota najviac súhrnne 20 pracovných dní, v ktorej musí ministerstvo uskutočniť zápis a vydať o ňom výrobcovi potvrdenie.

K odsekom 6 až 8

Ustanovujú sa lehoty v ktorých musí výrobca oznamovať zmeny pre potreby registra. Zmeny údajov treba oznámiť do 30 dní, zmeny v uplatňovaní spô sobov plnenia vyhradených povinností do 15 dní odo dňa vzniku zmeny.

K odseku 9

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva vykonať výmaz výrobcu z registra v taxatívne ustanovených prípadoch. Takýto výmaz by mal pre výrobcu za následok zákaz uvádzať vyhradené výrobky na trh. Zákon ustanovuje pre ministerstvo lehotu na výmaz do 30 dní odo dň a, kedy nastala niektorá z ustanovených skutočností.

K odseku 10

Registre výrobcov budú verejne prístupné na webovom sí dle ministerstva, čím sa zvýši informovanosť všetkých účastníkov hospodárskej súťaže.

K § 31 Koordinačné centrum

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa, že koordinačné centrum je právnická osoba, pričom prá vna forma sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch, ktorými môžu byť výlučne osoby, ktoré majú postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov alebo výrobcu vyhradeného výrobku. Zriaďovatelia jednotlivého koordinačného centra musia zároveň zabezpečovať nakladanie s tým vyhradeným prúdom odpadu, pre ktor ý sa koordinačné centrum zriaďuje.

Koordinačné centrum bude združovať výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne a organizácie zodpovednosti vý robcov zabezpečujúcich nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý je koordinačné centrum zriadené. Aj výrobca, ktorý plní vyhradené povinnosti osobitným spôsobom (§ 27 ods. 7) má v § 27 ods. 8 vo vzťahu ku koordinačnému centru ustanovené niektoré povinnosti.

Pre jednotlivý vyhradený prúd odpadu môže byť zriadené iba jedno koordinačné centrum. Koordinačné centrum pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov bude špecifické v tom, že pre dva vybrané pr údy odpadu bude zriadené jedno spoločné koordinačné centrum. Taktiež pre elektroodpad bez ohľadu na kategó rie uvedené v prílohe č. 7, pre použité batérie a akumulátory bez ohľadu na členenie uvedené v § 42 ods. 3 a pre odpad z obalov a neobalových výrobkov môže byť založené iba jedno koordinačn é centrum.

V prípade obalov a neobalov sa vychádza z toho, že v obciach je zavedený integrovaný systém zberu odpadov z obalov spolu s odpadom z neobalových výrobkov, keďže triedený zber komunálneho odpadu je obec povinná zaviesť pre zložku napr. plasty a nie iba pre plastové obaly a súčasne v tom, že organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečujúca systém združeného nakladanie pre odpady z obalov je povinná v rámci tohto systé mu zabezpečiť aj nakladanie s odpadom z neobalových výrobkom. Vzhľadom na uvedené sa javí ako účelné, aby pre tieto vybrané prúdy odpadu bolo zriadené iba jedno spoločné koordinačné centrum.

Zmyslom zriadenia koordinačných centier pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov je vytvoriť v rámci daného prúdu odpadov pomocnú inštitúciu, ktorá má pomáhať najmä OZV, individuálne fungujúcim výrobcom a obciam plynulo zabezpečovať povinnosti zo zá kona. Úlohou koordinačného centra nie je riadenie systémov zberu a zhodnocovania odpadov, ale len nevyhnutný servis pre potreby účastníkov hospodárskej súťaže. Keďže každý z vyhradených prú dov odpadov má svoje špecifiká, nie je reálne fungovanie jedného koordinačného centra pre všetky komodity.

K odsekom 3 až 6

Proces zriaďovania koordinačného centra je naviazaný na výzvu ministerstva, pokiaľ ministerstvo výzvu nezverejní, k zriadeniu koordinačného centra pre príslušný vyhradý prúd odpadu podľa tohto zákona nemôže dôjsť. Zverejnením výzvy sa zároveň príslušné subjekty vyzý vajú k aktivite, pokiaľ sa chcú podieľať na zriaďovaní koordinačného centra. Takýmto spôsobom sa má zabezpečiť, aby zakladateľská štruktúra koordinačného centra nebola tvorená iba ú zkym okruhom subjektov, keďže jeho činnosť sa dotýka všetkých výrobcov vyhradených výrobkov a organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré zabezpečujú nakladanie s príslušným vyhradeným prúdom odpadu. V tomto štádiu má ministerstvo postavenie 'sprostredkovateľa', keďže jeho úlohou je zabezpe čiť výmenu informácií o identifikačných a kontaktných údajoch medzi prihlásenými osobami. Následne sa celé zriadenie koordinačného centra ponecháva v réžií a na vzájomnej dohode tý chto prihlásených osôb, s tým že sa stanovujú štyri miesiace, v rámci ktorých by k malo dôjsť k jeho zriadeniu. Ak sa v rámci stanovej lehoty prihlásené osoby vzájomne nedohodnú, ministerstvo ulož í povinnosť zriadiť koordinačné centrum ním určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré spolu zastupujú výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v minimálnej výške 60 %. Smerodajný bude trhový podiel jednotlivej organizácie zodpovednosti v čase, v ktorom ministerstvo bude určovať zriaďovateľov koordinačného centra. V tomto prípade však výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne, strácajú možnosť byť zriaďovateľom koordinačného centra, a teda jeho zriaďovateľmi budú výluč ne ministerstvom určené organizácie zodpovednosti výrobcov.

K odseku 7

Ustanovuje sa prípad ak KC podľa postupu uvedeného v ods. 3 až 6 nevznikne. Ide o krajný prípad, ku ktorému mo žno prikročiť len ak zlyhali všetky vyššie uvedené postupy. Takáto poistka je však potrebná, lebo bez existencie koordinačných centier v jednotlivých komoditách nemôže začať fungovať nový syst ém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre danú komoditu.

K odsekom 8 až 10

Upravuje sa obsah zmluvy o zriadení koordinačného centra, organizačná štruktúra sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch.

Keďže koordinačné centrum má združovať všetky organiz ácie zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov plniacich si povinnosti voči zhodné mu vybranému prúdu odpadu, obmedzuje sa ukončenie zmluvného vzťahu tejto osoby s koordinačným centrom výlučne na to, že u nej nastane skutočnosť, ktorá spôsobí zánik jej postavenia ako organizá cie zodpovednosti výrobcov alebo ako výrobcu vyhradeného výrobku. Pri uzatváraní zmlúv medzi koordina čným centrom a organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom vyhradeného výrobku je potrebné , aby koordinačné centrum malo na zreteli úlohy, ktoré má plniť.

K odseku 11

Ustanovujú sa povinnosti, na plnenie ktorých sa koordinačné centrum zriaďuje. Každé koordinačné centrum bude musieť vytvoriť klientsku linku pre svoj prúd odpadov, čo bude osobitne významné pri vyhradených výrobkoch, ktoré sa stávajú súčasťou komunálneho odpadu, napr. pre obaly. Ïalšie úlohy bude plniť KC pri sledovaní plynulosti a komplexnosti zberu odpadov daného prúdu odpadov (písm. b), d) a f)) Ïalšiu skupinu povinnost í tvoria povinnosti v oblasti zberu a spracovania informácií poskytnutých výrobcami vyhradených výrobkov a organizáciami zodpovednosti výrobcov (písm. e) a g)). Ako ďalšiu skupinu je možné vymedziť povinnosti, ktoré predstavujú akúsi garanciu fungovania systému a slúžia k vzájomnej spolupráci medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve (písm. c), h) a i)). Úlohy uvedené v tomto odseku sú spoločné pre v šetky koordinačné centrá.

K odsekom 12

Oproti spoločným povinnostiam uvedeným v odseku 12 sa ustanovujú ešte osobitné povinnosti pre koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov plní navyš e úlohy v rámci sprostredkovania a koordinácie komunikáciu a spolupráce medzi obcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly vrátane organizovania zlosovania. Ide o povinnosti, ktoré súvisia so spôsobom plnenia úloh organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly na komunálnej úrovni.

K odseku 13

Ustanovuje sa špeciálne povinnosti KC pre prúd elektroodpadu vo vzťahu k historickému elektroodpadu z dom ácnosti.

K odseku 14

Povinnosť pre Koordinačné centrum vo vzťahu k množstvám vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov.

K odseku 15

Nedá sa vylúčiť zánik koordinačného centra, keďže ide o právnickú osobu. Ak k uvedenému dôjde, začne sa nový proces zriadenia nové ho koordinačného centra

Druhý oddiel

Elektrozariadenia a elektroodpad

Cieľom štvrtej časti, druhého oddielu návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu smernice 20112/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronický ch zariadení do slovenskej legislatívy. Táto smernica nahrádza pôvodnú smernicu 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá bola transponovaná v ôsmej č asti doteraz platného zákona o odpadoch. Smernica OEEZ zohľadňuje výsledky vedeckého pokroku v oblasti výroby elektrozariadení a jej cieľom je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe v prvom rade predchá dzaním vzniku elektroodpadov a okrem toho opätovným používaním, prednostnou recykláciou elektroodpadov a minimalizovať množstvo elektroodpadov na zneškodnenie a prispieť tak k získavaniu druhotných suroví n. Smernica OEEZ v plnom rozsahu uplatňuje princípy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí sú v rámci ekodizajnu zodpovední nielen za dizajn samotného výrobku, ale preberajú aj zodpovednosť za elektroodpad zo svojich elektrozariadení v čase, keď sa tieto stali odpadom v zmysle čl. 3 ods. 1 rámcovej smernice.

Ciele smernice OEEZ obsahujú nakladanie s elektroodpadom z elektrozariadení určených na používanie v domácnostiach a tiež aj z elektrozariadení určených na profesionálne používanie. Pri nakladaní s elektroodpadom je nevyhnutné dodržiavať stanovené podmienky tak, aby sa zabezpečila ochrana zdravia obyvateľstva, obsluhujúceho personálu a životného prostredia. Smernica OEEZ definuje ambiciózne ciele zberu a spracovania elektroodpadov, ktoré spolu s cieľom ich maximálnej recyklácie majú pomôcť k lepšiemu využívaniu surovinových zdrojov v Európskej únii.

V rámci elektroodpadov z domácností by sa mal zvýšiť podiel ich oddeleného zberu a výrobcovia by mali prevziať plnú zodpovednosť hlavne za financovanie zberu, prepravy a spracovania elektroodpadov v rámci celé ho odpadového reťazca vrátane súkromných domácností s cieľom zabrániť tomu, aby bol oddelene vyzbieraný elektroodpad predmetom neoptimálneho spracovania a nezákonného vývozu či prepravy.

K § 32 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 4

Definujú sa všetky základné pojmy v oblasti nakladania s elektroodpadmi, ako aj subjekty na ktoré sa vzťahujú povinnosti v jednotlivých ustanoveniach zákona. Podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia navrhovaného zákona vzťahujú na spracovanie elektroodpadu, na nakladanie s elektroodpadom a na nakladanie s odpadmi zo spracovania odpadov. V odseku 2 je definovaný aj rozsah elektrozariadení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona a odsek 3 definuje vý nimky, na ktoré sa ustanovenia zákona nevzťahujú. V odseku 4 sa rozširuje rozsah výnimiek, na ktoré sa ustanovenia zákona nebudú vzťahovať od 15. 8. 2018.

K odsekom 5 až 29

Pojem elektrozariadenia, elektroodpad, elektroodpad z domá cností, veľké stacionárne priemyselné náradia, veľká pevná inštalácia, necestné pojazdné stroje, odstránenie, sprístupnenie na trhu, uvedenie elektrozariadenia na trh, výrobca elektrozariadení, zmluva o financovaní, distribútor sú pojmy, ktoré sú transpozíciou príslušných písmen z článku 3 ods. 1 smernice OEEZ.

Elektroodpad iný ako z domácností (odsek 8) je zadefinovaný pre potreby v zákone, nevyplýva zo smernice o elektroodpade.

V odseku 16 písm. a) až e) je výrobca elektrozariadení definovaný tak, aby boli obsiahnuté všetky subjekty, ktoré vyrábajú elektrozariadenia a majú povinnosti výrobcov elektrozariadení.

Na účely tohto zákona je v ods. 17 definovaný vyhradý výrobok v prípade elektrozariadení, ktorý je definovaný kategóriami podľa prílohy č. 7

Osoba, ktorá poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní sa podľa odseku 18 tohto zákona nepovažuje za výrobcu elektrozariadení.

V odseku 21 je definovaná jedna z najhlavnejších činností nakladania s elektroodpadom, a to jeho spracovanie.

Podľa odseku 26 sa osvetľovacie telesá a fotovoltaické panely nepovažujú za veľké pevné inštalácie.

Pojmy, ktoré nesúvisia s transpozíciou smernice OEEZ, sú definované z dôvodu ich vnútroštátnej potreby.

K odsekom 30 až 33

Ide o definície ustanovené v zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 33 Zákazy

Podľa tohto ustanovenia sa zakazuje zneškodňovať elektroodpad odovzdaný do systému oddeleného zberu pred jeho spracovaním a zmiešavať elektroodpad s inými zložkami komunálneho odpadu.

K § 34 Povinnosti výrobcov elektrozariadení

K odseku 1

V odseku 1 sa ukladajú povinnosti výrobcov elektrozariaden í pri výrobe elektrozariadení so zameraním na uľahčenie demontáže, maximálnej zhodnotiteľnosti jednotlivých komponentov a prípravy na opätovné použitie pri zohľadnení súčasných platných pr ávnych noriem pre bezpečnosť elektrozariadení. Následne sú definované povinnosti výrobcov elektrozariadení pri uvádzaní elektrozariadení na trh ohľadne označovania, ktoré poskytuje informácie zákazní kovi o tom, že elektroodpad nepatrí do zmesového komunálneho odpadu, o časovom údaje uvedenia elektrozariadenia na trh a o recyklačných poplatkoch.

V písmene e) sú definované formy zberu elektroodpadov z domácností, iný ch elektroodpadov ako z domácnosti a elektroodpadov zo svetelných zdrojov, ktoré musia zabezpečiť výrobcovia elektrozariadení pri plnení povinností starostlivosti o svoj elektroodpad. Výrobca elektrozariadení je povinn ý zabezpečiť všetky formy zberu uvedené v zákone súčasne.

V písm. f) až h) sú definované povinnosti a formy spracovávania elektroodpadov, ktoré musí výrobca zabezpečiť pri spracovávaní elektroodpadov.

Písm. i) definuje výrobcovi elektrozariadení povinnosť zabezpečiť spracovanie svojich elektroodpadov s využitím technológií, ktoré sú najlepšie z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia personá lu a obyvateľstva – BAT.

Písm. k) až l) definujú výrobcovi povinnosť dodržať stanovené limity zberu, zhodnotenia a recyklácie elektroodpadov, s využitím prípravy na opätovné použitie, ktoré sú definované v prílohe č. 4 navrhovaného zákona.

Aby spracovateľ elektroodpadu vedel ako má elektroodpad z daného elektrozariadenia najvhodnejšie spracovávať, výrobca je povinný podľa písm. m) poskytnúť spracovateľovi za týmto účelom informácie o sp ôsobe najvhodnejšieho spracovania.

K odsekom 2 až 6

V odseku 2 sú vymedzené povinnosti vý robcov elektrozariadení, ktoré sa nevzťahujú na diaľkového výrobcu elektrozariadení.

Diaľkový výrobca elektrozariadení, ktorý uvádza elektrozariadenia na trh iného členského štátu je povinný podľa odseku 3 pre plnenie povinností výrobcu elektrozariadení v tomto členskom štáte splnomocniť ním vybranú právnickú osobu, alebo fyzickú osobu – podnikateľa so sídlom alebo miestom podnikania v tomto členskom štáte.

Podmienky zmluvy s organizáciou zodpovednosti vý robcov vo vzťahu ku kategóriám elektrozariadení definuje odsek 4.

Výrobca dodávajúci elektrozariadenia konečnému pou žívateľovi formou zásielkového obchodu, je povinný podľa odseku 5 zabezpečiť minimálne jedno miesto spätného odberu.

Podľa odseku 6 je výrobca osvetľovacích zariadení povinný zabezpečiť nakladanie so svojim elektroodpadom bez ohľadu na miesto vzniku a dátum uvedenia na trh individuálne alebo kolektívne.

K § 35 Nakladanie s elektroodpadom z domácností

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu pri nakladaní s elektroodpadom z domácností uvedeným na trh po 13. 8. 2005 (odsek 1) a pred 13. 8. 2005 (odsek 2).

K § 36 Nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností

K odsekom 1 až 4

Jednotlivé odseky stanovujú povinnosti vý robcov elektrozariadení pri nakladaní s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa príslušnosti k výrobcovi elektrozariadení (odsek 1), funkčnosti elektrozariadenia (odsek 2), času uvedenia na trh - historický elektroodpad (odsek 3) a v odseku 4 je daná možnosť podieľať sa na nakladaní s elektroodpadom výrobcovi a držiteľovi na zá klade písomnej dohody pri predaji elektrozariadenia. K elektroodpadu, ktorý nie je elektroodpadom z domácností patrí aj odpad z fotovoltaických panelov.

K § 37 Povinnosti a práva a distribútora elektrozariadení

Distribútori elektrozariadení sú dôležitou sú časťou systému zberu elektroodpadu a majú dôležitú funkciu pri informovanosti zákazníkov o spôsobe odovzdania elektroodpadov do systému spätného zberu.

K odseku 1

V písmene a) sa ukladá distribútorom povinnosť uvá dzania recyklačných poplatkov, písm. b) definuje povinnosť informovať zákazníkov o možnosti bezplatného spätného zberu a písm. c) ukladá distribútorovi elektrozariadení zabezpečiť spätný zber elektroodpadu na predajných miestach po celú dobu predaja. V písmene d) je definovaná povinnosť vykonávania spätného zberu na báze zmluvy s výrobcom elektrozariadení a plniť povinnosti podľa tejto zmluvy, p ísm. e) definuje povinnosť zabezpečiť výkon spätného odberu elektroodpadov tak, aby nebol sťažený výkon prípravy na opätovné použitie vyhradených elektroodpadov a takýto elektroodpad oddeliť a aby nebola sťažená izolácia nebezpečných látok. v písmene f) sa uvádza povinnosť zriadenia miesta spätného zberu aj pre internetových predajcov.

K odseku 2

Ustanovujú sa práva distribútora pri preberaní elektroodpadov v rámci spätného zberu a možnosť vykonávať spätný zber elektroodpadov z veľmi malých elektrozariadení a zo svetelný ch zdrojov bez povinnosti kúpy nového elektrozariadenia aj v prípade, že plocha vyhradená na predaj elektrozariadení je menšia ako 400 m2 na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení. Touto možnosťou sa sleduje maximálne priblíženie zberu elektroodpadov občanovi.

K odseku 3

V zmysle odseku 3 distribútor, ktorý poskytuje priamo kone čnému užívateľovi elektrozariadenia od výrobcu, ktorý nie je zapísaný v registri výrobcov, preberá vo vzťahu k týmto elektrozariadeniam a k elektroodpadu z nich pochádzajúceho povinnosti vý robcu elektrozariadení podľa tohto zákona.

K § 38 Povinnosti držiteľa elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Odsek 1 určuje kam je držiteľ elektroodpadu z domácností povinný tento elektroodpad odovzdať. Odsek 2 definuje povinnosti držiteľa elektroodpadu vo vzťahu k iného ako z domácností.

K § 39 Zber elektroodpadu

K odsekom 1 až 3

Ustanovuje sa, že elektroodpad sa môže zbierať len oddelene od ostatných druhov odpadu. Na výkon spätného zberu elektroodpadu a na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu sa nevyžaduje súhlas a ani registrá cia podľa § 97 a § 98. Na vykonávanie zberu elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov môže vykonáva ť len ten, kto má uzavretú zmluvu s výrobcom elektrozariadení alebo s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti pri zbere elektrooodpadu pre toho, vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľ ov.

V písmene a) sa upravuje odovzdanie prevzatého elektroodpadu spracovateľovi elektroodpadu na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorý zabezpečujú nakladanie s vyzbieraným elektroodpadom, cieľom písmen b) a c) je zabezpečiť, aby sa zber elektroodpadu vykonával takým sp ôsobom, ktorým sa nesťaží príprava na opätovné použitie a zhodnocovaniu elektroodpadu a v písm. d) a e) je ustanovení evidenčná a ohlasovacia povinnosť.

K odseku 5

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektrozariadení a organizácií zodpovednosti výrobcov zabezpečiť výkon zberu elektroodpadov v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

K § 40 Príprava na opätovné použitie elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Príprava na opätovné použitie elektroodpadu je č innosť zhodnocovania, ktorá si vyžaduje presne definovanie podmienok jej výkonu a súčasne aj kritériá, ktorý elektroodpad bude môcť byť podrobený činnosti prípravy na opätovné použitie s prihliadnut ím na platnú vnútroštátnu legislatívu a právnu úpravu Európskej únie, napr. rozhodnutia EP a Rady o elektrickej, magnetickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení.

K § 41 Spracovateľ elektroodpadu

Upravuje sa postavenie a povinnosti spracovateľ a elektroodpadov.

V písmenách a) a b) sa upravuje evidenčná a ohlasovacia povinnos ť, v písmene c) povinnosť zverejniť podmienky prevzatia elektroodpadov na spracovanie. Podľa písmena d) je spracovateľ elektroodpadu povinný plniť povinnosti vo vzťahu k produkovaným odpadom. V písmenách e) a f) sú definované technické podmienky, ktoré musí splniť spracovateľ pri výstavbe zariadenia a voľbe technologických zariadení. Písmená g) až j) upravujú postupy pri spracovaní elektroodpadu a plnení podmienok zmluvy s výrobcami elektrozariadení alebo organizáciami zodpovednosti výrobcov. Podľa písm. k) musí spracovateľ elektroodpadu prednostne odobrať použité batérie a akumulátory, ak sú tieto súčas ťou zozbieraného elektroodpadu a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, ktorý spĺňa ustanovenia toho zákona. Podľa písm. l) je spracovateľ elektroodpadu vo vzť ahu k odobratým použitým batériám a akumulátorom povinný ohlasovať koordinačnému centru množstvá odobratých použitých batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3 s uvedení m spracovateľa, ktorému boli tieto odobraté použité batérie a akumulátory odovzdané.

Tretí oddiel

Batérie a akumulátory

K § 42 Základné ustanovenia

Ustanovenia tejto časti zákona sú v značnej miere prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch, pričom dôsledná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulá toroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (ďalej len 'smernica o batériách') bola zabezpečená novelou zákona o odpadoch č. 484/2013 Z. z. Aj v tejto komodite sa zavádza rozšírená zodpovednosť vý robcu a oproti doteraz platnému stavu dochádza niektorým doplneniam a legislatívnym zmenám.

K odsekom 1 a 2

Uvedený odsek vymedzuje pôsobnosť tejto časti zákona vo vzťahu k batériám a akumulátorom.

K odseku 3

V texte návrhu zákona sa často používa členenie batéri í podľa druhu na prenosné, automobilové a priemyselné batérie a akumulátory. Nakoľko ide o základné druhové členenie batérií a akumulátorov uvádza sa v základných ustanoveniach a v ďal šom texte je iba odvolávka na predmetné ustanovenie.

K odseku 4

Výhradným výrobkom v prípade batérií a akumulátorov je každý jednotlivý typ batérií a akumulátorov v členení podľa odseku 3. Uvedeným ustanovením sa umožňuje v kontexte na vznik OZV pre batérie a akumulátory jej vznik pre jednotlivé typy batérií zvlášť.

K odseku 5

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom sa v ustanovení mení samotná štruktúra textu z dôvodu toho, že v texte smernice je v uvedenom ustanovení použ ité spojenie 'a/alebo', pričom naša legislatíva predmetné spojenie nepoužíva. Preto sú možnosti v texte uvedené jednotlivo.

K odseku 6

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 7

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady prenosných batérií a akumulátorov podľa bodu 10 preambuly smernice o batériách, uvádzajú, že ide o všetky hermeticky uzavreté batérie a akumul átory, ktoré by priemerný človek mohol bez ťažkostí niesť v ruke, a ktoré nie sú ani automobilové batérie alebo akumulátory ani priemyselné batérie alebo akumulátory a zahàňajú jednočlánkov é batérie (ako napríklad, AA a AAA batérie) a batérie a akumulátory používané spotrebiteľmi alebo odborníkmi v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, bezdrôtových elektrických ná strojoch, hračkách a prístrojoch v domácnostiach, napríklad v elektrických zubných kefkách, holiacich strojčekoch a ručných vysávačoch (vrátane podobných zariadení, ktoré sa používajú v škol ách, obchodoch, reštauráciách, letiskách, kanceláriách alebo nemocniciach) a každá batéria alebo akumulátor, ktorý zákazník môže použiť na bežné použitie v domácnosti.

K odseku 8

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 9

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom v definícii je odkaz na definíciu motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K odseku 10

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady priemyselných batérií a akumulátorov podľa bodu 9 preambuly smernice o batériách zahàňajú batérie a akumulátory používané ako núdzov ý alebo záložný zdroj energie v nemocniciach, na letiskách alebo v kanceláriách, batérie a akumulátory používané vo vlakoch alebo lietadlách a batérie a akumulátory používané na ropných plošin ách na mori alebo v majákoch. Príklady tiež zahàňajú batérie a akumulátory určené výhradne pre prenosné platobné terminály v obchodoch a reštauráciách, čítačky čiarových kó dov v obchodoch, profesionálne video zariadenie pre TV kanály a profesionálne štúdiá, lampy baníkov a potápacie lampy pripevnené k profesionálnym baníckym a potápačským helmám, záložné batérie a akumulátory pre elektrické dvere, aby sa zabránilo zablokovaniu alebo privretiu ľudí, batérie a akumulátory používané v prístrojovom alebo rôznom meracom vybavení a batérie a akumulátory používané v s úvislosti so solárnymi panelmi, fotoelektrickými a inými aplikáciami obnoviteľnej energie. Priemyselné batérie a akumulátory tiež zahàňajú batérie a akumulátory používané v elektrických vozidlá ch, ako napríklad elektrických automobiloch, invalidných vozíkoch, bicykloch, letiskových vozidlách a automatických transportných vozidlách. Okrem tohto neúplného zoznamu príkladov by sa za priemyselnú baté riu alebo akumulátor mala považovať každá batéria alebo akumulátor, ktorý nie je hermeticky uzavretý a ktorý nie je automobilový.

K odseku 11

Ide o prebratie definície spracovania použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách. V definícii sa ako jedna z činností spracovania uvádza aj činnosť prípravy na recykláciu, ktorá je prebratá z článku 2 bod 2 nariadenia Komisie č. 493/2012 a znamená spracovanie použitých batérií a akumulátorov pred akýmkoľvek procesom recyklácie a zahàňa okrem iného skladovanie, manipulá ciu, demontáž sady batérií alebo oddelenie frakcií, ktoré nie sú súčasťou samotnej batérie alebo akumulátora.

K odseku 12

Ide o prebratie definície recyklácie použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách.

K odseku 13

Uvedená definícia spracovateľa vymedzuje osoby, ktoré vykonávajú spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, pričom uvedené činnosti podliehajú udeleniu autorizácie. Autorizácia udelen á na činnosť spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov sa udeľuje na celý systém spracovania a recyklácie, to znamená, že žiadateľ o autorizáciu musí preukázať zmluvné zabezpečenie jednotlivých činností až po koncové zariadenie, v ktorom sa uskutoční konečná recyklácia a výstupom z takéhoto zariadenia bude finálny výrobok. Uvedené činnosti spracovania a recyklá cie môžu byť vykonávané u jedného subjektu alebo u viacerých subjektov.

K odseku 14

Uvedená definícia zo smernice o batériách určuje, kedy je osoba – podnikateľ považovaná za výrobcu batérií a akumulátorov. Dôležitou skutočnos ťou je, že za výrobcu batérií a akumulátorov sa považuje aj ten, kto uvádza na trh batérie a akumulátory začlenené v prístrojoch alebo motorových vozidlách.

K odseku 15

Ide o prebratie definície distribútora zo smernice o batériách.

K odseku 16

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pre účely tohto zákona sa do definície doplnilo 'na trh Slovenskej republiky'. Uvedenie na trh sa nevzťahuje na batérie a akumulátory, ktoré boli preukázateľne vyčlenené z pôsobnosti tohto zákona (napr. vyvezené). Taktiež sa za uvedenie na trh nepovažuje ani odovzdanie batérií a akumul átorov vyrobených pod značkou alebo na základe požiadavky zadávateľa, ak sa odovzdajú zadávateľovi, aby ich on uviedol na trh.

K odseku 17

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom definícia odkazuje na pojem elektrozariadenia, ktorý je definovaný v samostatnej časti tohto zákona.

K odseku 18

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom podľa bodu 11 preambuly smernice o batériách príkladmi bezšnúrových elektrických nástrojov sú nástroje, ktoré spotrebitelia a odborníci použ ívajú na otáčanie, drvenie, brúsenie, obrusovanie, rezanie, strihanie, vàtanie, robenie otvorov, dierovanie, kovanie, nitovanie, skrutkovanie, leštenie alebo podobné opracovanie dreva, kovu a iných materiá lov rovnako ako na kosenie, rezanie a ostatné záhradnícke činnosti.

K odseku 19

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, aj keď sa uvedený pojem v ďalšom texte tejto časti zákona nepoužíva.

K odseku 20

Upravuje sa definícia trhového podielu.

K odseku 21

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pojem 'limit pre zber' sa v zákone nahrádza pojmom 'miera zberu'. V definícii je dôležitý aj posledný pododsek, upozorňujúci na skutočnosť, že do zberového podielu sa započítavajú aj použité prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú uvádzané na trh ako zabudované batérie a akumul átory v elektrických a elektronických zariadeniach. Uvedený pododsek sa nenachádza v definícii limitu pre zber v smernici o batériách, avšak je uvedený v článku 10 Ciele zberu odsek 1, druhá veta smernice o bat ériách.

K odseku 22

V definícii 'zberné miesto' bolo potrebné jasne vymedziť priestor, kde môže konečný používateľ odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory. Nakoľko finančná zodpovednosť za celý systé m zberu, spracovania a recyklácie použitých prenosných batérií a akumulátorov sa v rámci rozšírenej zodpovednosti prenáša na výrobcu batérií a akumulátorov, je potrebné túto skutočnosť preniesť aj do definície zberného miesta tak, že ide o miesto určené na zá klade uzatvorenej zmluvy s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorá zabezpečuje kolektívne nakladanie s batériami a akumulátormi. Ïalej sa v definícii uvá dza miesto, kam musí používateľ umiestniť použité prenosné batérie a akumulátory na zbernom mieste – je to určená nádoba. Dôležitá je tu skutočnosť, že spätný zber použitý ch prenosných batérií a akumulátorov, vykonávaný u distribútora, sa za zberné miesto nepovažuje.

K odseku 23

Definícia 'sp ätný zber' je definíciou, ktorá sa zavádza z dôvodu, že v texte druhej časti zákona sa tento pojem uvádza pri povinnostiach distribútora. Definícia vystihuje konkrétnu činnosť distribútora, vykonávan ú s použitými prenosnými batériami a akumulátormi, ktoré koneční používatelia prinesú na jeho prevádzku.

K § 43 Zákaz

K odseku 1

V písmene a) sa do textu uviedla výnimka zo zákazu uvádzať na trh batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou prístrojov, v prípade gombíkových článkov s obsahom ortuti neprevyšujú cim 2 hmotnostné percentá a to do 1.10.2015. Ide o ustanovenie, ktorým sa preberá smernica 2013/56/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch (ďalej len ' smernica 2013/56/EÚ'), ktorá nadobudla účinnosť 30.12.2013. Ïalej sa v písmene b) uvádza výnimka z ustanoveného zákazu, pričom sa ako nové dopĺňa do tohto písmena dátum – 31.12.2016 – dokedy sa uvedená výnimka môže uplatňovať. Doplnený dátum je opäť transponovaný zo smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 2

Uvedený odsek je formulovaný v zmysle smernice 2013/56/EÚ, kde sa doplnila možnosť pre ustanovené batérie a akumulátory uvádzať ich na trh až do vyčerpania zásob.

K odseku 3

V jednotlivých písmenách predmetného odseku sú uvedené činnosti, ktoré sú zakázané vykonávať s batériami a akumulátormi alebo s použitými batériami a akumulátormi.

K § 44 Osobitné ustanovenia o plnení vyhradených povinností

K odseku 1

Upravuje sa definícia tretej osoby, pričom táto zabezpečuje plnenie vyhradených povinností iba pre výrobcu automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 2 a 3

Ide o ustanovenie, ktorým sa prenášajú v ustanovenom rozsahu povinnosti z výrobcu na tretiu osobu v prípade uzatvorenia zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi treťou osobou a vý robcom automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcom priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 4

Ide o prípady kedy je výrobca automobilových batérií a akumulátorov a vý robca priemyselných batérií a akumulátorov oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou.

K odsekom 5 a 6

Ustanovuje sa zmluvný vzťah medzi obcou a treťou osobou a možnosť vypovedania tejto zmluvy.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť uvedená v § 27 odsek 17 aj na tretiu osobu avšak iba v prípade nakladania s použitými automobilovými batériami a akumulátormi, ktoré môžu byť súčasťou komunálneho odpadu.

K odsekom 8 a 9

Ustanovujú sa povinnosti tretej osoby.

K odsekom 10 a 11

Ustanovuje preukázanie podmienok treťou osobou pri podávaní ž iadosti o udelenie autorizácie na svoju činnosť.

K odsekom 12 a 13

Upravuje podrobnosti a rozsah zverejnenia Správy o činnosti tretej osoby.

K § 45 Povinnosti výrobcov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V jednotlivých písmenách sú uvedené povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, vzťahujúce sa na ich označovanie - písm. a), kapacitu – písm. b), chemické zloženie – písm. c) a povinnos ť na žiadosť spracovateľa dodať chemické a materiálové zloženie dotknutých použitých batérií a akumulátorov – písm. d). Uvedené povinnosti, týkajúce sa označovania batérií a akumulátorov sú prebratím článku 21 smernice o batériách o označovaní batérií a akumulátorov.

V písmenách e) a f) sú uvedené ďalšie povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, súvisiace so spracovaním a recykláciou použitých batérií akumulátorov, so zabezpečením použitia najlep ších dostupných techník pri výkone zberu, spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov.

V písmene g) je uvedená povinnosť výrobcu batérií a akumulátorov oznámiť koordinačnému centru splnenie cieľa zberu pre príslušný kalendárny rok.

K odseku 2

V uvedenom odseku sú uvedené povinnosti výrobcu prístrojov, tý kajúce sa možnosti jednoduchého a bezpečného vyberania batérií z prístroja, v ktorom sú batérie zabudované. Tieto povinnosti boli doplnené o ustanovenia, ktoré sú transponovaním nového člá nku 11 smernice o batériách v zmysle článku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 3

V uvedenom odseku sa uvádzajú tie prístroje, na výrobcov ktorých sa povinnosti uvedené v odseku 2 nevzťahujú. Ide o výnimku ustanovenú v novom článku 11 smernice o batériách v zmysle člá nku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K § 46 Povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulátorov

K odseku 1

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulá torov, týkajúce sa zabezpečenia zberu, zberného miesta v rámci územia Slovenskej republiky, zabezpečenia splnenia zberového podielu a recyklácie a spracovania použitých prenosných batérií a akumulátorov.

K odseku 2

V uvedenom ustanovení sa zavádza povinnosť výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, neuvádzať pri ich predaji konečnému používateľovi náklady na zber spracovanie a recykláciu použitý ch prenosných batérií a akumulátorov. Ide o transpozíciu ustanovenia článku 16 ods. 4 smernice o batériách, ktorý doteraz nebol prebratý v našom právnom predpise.

K § 47 Povinnosti výrobcu automobilových batérií a akumul átorov a priemyselných batérií a akumulátorov

K odseku 1

V tomto odseku sa ustanovuje výrobcovi automobilových batérií a akumulátorov povinnosť zabezpečiť zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, zberový podiel a spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov. Zavádza povinnosť zriadenia zariadenia na zber týchto batérií na dostupnom mieste v blízkosti kone čných používateľov.

Požiadavka článku 8 odsek 4 smernice o batériách, aby sa umožnil zber použitých automobilových batérií a akumulátorov aj tretí mi osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného vý robku, v tomto prípade automobilových batérií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, č o je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K odseku 2

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia zberu v rámci územia Slovenskej republiky, zberového podielu a spracovania a recyklácie použitých automobilových batérií a akumulátorov a taktiež povinnosť prevziať všetky vyzbierané použité priemyselné batérie a akumul átory, nezávisle na ich množstve. Požiadavka článku 8 odsek 3, aby sa umožnil zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov aj tretími osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade priemyselných bat érií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoloč nosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K § 48 Povinnosti distribútorov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora prenosný ch batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v prípade, že vykonáva zá sielkový obchod vrátane elektronického, ďalej sú to povinnosti týkajúce sa zabezpečenia informácií pre konečných používateľov o bezplatnom spätnom zbere, ako aj povinnosť neuvádzať oddelene ná klady na zber, spracovanie a recykláciu týchto batérií a akumulátorov. V poslednom písmene uvedeného odseku je ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov na zberné miesto a osobám vymedzených v tomto písmene.

K odseku 2

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora automobilov ých batérií a akumulátorov, rovnako ako v odseku 1 týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých automobilových batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v pr ípade, že vykonáva zásielkový obchod vrátane elektronického. Taktiež je tu ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov len osobá m vymedzených v tomto písmene.

K odseku 3

Týmto ustanovením sa zavádza vnútorná kontrola medzi hospodá rskymi subjektmi, konkrétne kontrola výrobcu distribútorom batérií a akumulátorov, kedy distribútor batérií a akumulátorov, ktorý si neskontroluje od akého výrobcu nakupuje batérie a akumulátory (v zmysle či je alebo nie je daný výrobca zapísaný v Registri príslušnej komodity) a nakúpi ich od nezaregistrovaného výrobcu, sám sa stáva nositeľom povinností vo vzťahu k týmto batériám a akumuláto rom a odpadu z nich pochádzajúceho.

K § 49 Povinnosti držiteľa použitých batérií a akumul átorov

V uvedených odsekoch sú ustanovené povinnosti držiteľa odpadu, t ýkajúce sa odovzdania jednotlivých druhov použitých batérií a akumulátorov vymedzeným subjektom v týchto odsekoch, pričom je potrebné upozorniť na skutočnosť, že zberným miestom ustanoveným v odseku 1 môže byť chápané aj zberné miesto zriadené na základe zmluvy s výrobcom v areáli veľkého podniku, kde budú zamestnanci, ako koneční používatelia, môcť odovzdávať použité prenosn é batérie a akumulátory.

K § 50 Zber použitých batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa uvádza povinnosť oddeleného zberu použitých batérií a akumulátorov, pričom je tu uvedená výnimka z tejto povinnosti, ktorá sa vzťahuje na použité batérie a akumulátory, ktoré s ú súčasťou elektroodpadu a starých vozidiel.

K odseku 2

V uvedenom odseku je daná povinnosť pre výrobcu zabezpečiť bezplatný zber (aj zber v zariadení alebo osobou oprávnenou na zber) v prípade použitých automobilový ch batérií z motorových vozidiel nevyužívaných na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby. Uvedené ustanovenie zabezpečuje správnu transpozíciu článku 8 ods. 4 smernice o batériách.

K odseku 3

Uvedený odsek ustanovuje výnimku z požiadavky na súhlas a registráciu v prípade prevádzkovateľov zberného miesta a na činnosť spätné ho zberu u distribútora. Uvedená výnimka je transpozíciou článku 8 ods. 1smernice o batériách.

K odseku 4

V uvedenom odseku sú ustanovené evidenčné a ohlasovacie povinnosti pre osobu, vykonávajú cu zber použitých batérií a akumulátorov zo zberného miesta.

K § 51 Spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov

Uvedený odsek ukladá povinnosti spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, týkajúce sa prevádzkovania zariadenia na zhodnocovanie použitých batérií a akumulátorov, povinnosti nakladať s použit ými batériami a akumulátormi v súlade s vydanými súhlasmi, autorizáciou a platnou dokumentáciou, povinnosti vedenia evidencie a ohlasovania údajov z evidencie, pričom sa do týchto povinností preberá aj ustanovenie článku 12 ods.1 písmeno a) smernice o batériách, ktoré hovorí o zavedení systémov spracovania a recyklácie s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia a ž ivotného prostredia. Medzi povinnosti spracovateľa patrí aj povinnosť zabezpečenia minimálnej recyklačnej efektivity, pričom výpočet recyklačnej efektivity bude po novom vychádzať z metodiky ustanovenej v Nariaden í Komisie č. 493/2012. Ïalšou dôležitou povinnosťou je povinnosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov nahlasovať ministerstvu údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite svojho zariadenia, pri čom ministerstvu slúžia údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite ako podkladové dáta do správy, ktorou sa reportujú každoročne Európskej komisii údaje o recyklačnej efektivite za Slovenskú republiku.

Štvrtý oddiel

Obaly a odpady z obalov

Právnym základom pre vypracovanie tejto časti zákona je smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch'), ktorá je v doterajšom právnom stave transponovaná v zákone č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý fungoval samostatne popri zákone o odpadoch. Účinnosťou navrhovaného zákona o odpadoch bude zákon o obaloch zrušený.

Predmetom tejto časti zákona je vymedzenie požiadaviek na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti prevencie, vzniku odpadov z obalov, pri samotnom nakladan í s obalmi a s odpadmi z obalov.

K § 52 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Ustanovenia tejto časti zákona vymedzujú predmet jeho úpravy, jeho p ôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, ktoré upravujú niektoré aspekty nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov.

K odsekom 3 až 6

V týchto ustanoveniach sú definované základné pojmy, s ktorými tento oddiel štvrtej časti zákona pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaný m v smernici o obaloch.

Základnou definíciou je definícia pojmu obal, pričom zákon rozlišuje a definuje v súlade so smernicou o obaloch obaly spotrebiteľské, skupinové a prepravné. Zároveň vyčleňuje z pojmu prepravných obalov cestn é, železničné, lodné a letecké kontajnery, na ktoré sa táto časť zákona nevzťahuje. Definícia zároveň zahàňa nové kritériá a príklady bližšie ilustrujúce pojem obal obsiahnuté v pr ílohe č. 7.

K odseku 7

Definícia opakovane použiteľného obalu je v zásade prevzatím súčasnej definície, avšak došlo k spresneniu okamihu, kedy sa z takéhoto obalu stáva odpad. Uvedené spresnenie bude podstatné najmä pre ú čely evidencie špecifického typu drevených obalov – drevených paliet, pre ktoré bude podľa § 54 ods. 4 platiť, že sa na účely plnenia záväzných limitov zberu a zhodnocovania budú započítavať do množstiev obalov uvedených na trh resp. do distribúcie až keď sa stanú odpadom. Pri ostatných opakovane použiteľných obaloch sa okamih započítania do množstiev uvedených na trh resp. do distribúcie nemen í (§ 54 ods. 4).

K odseku 8

Podstata definície opakovaného použitia je prevzatá zo súčasného zákona o obaloch. Zmenou je legislatívne spresnenie, že ide o činnosť s použitým opakovane použiteľným obalom, pričom ale musí ísť o obal, ktorý je spôsobilý na opakované použitie, tzn. nie je odpadom.

K odseku 9

Do základných pojmov sa zavádzajú definície zálohovaný obal a zálohovanie obalu. Okrem zálohovania opakovane použiteľných obalov sa ponecháva v zákone aj právomoc zaviesť zálohovanie obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné. Uvedené definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice o obaloch.

K odseku 10

Ide o novú definíciu, podstatou ktorej je presnejšie legislatívne vymedzenie obsahu činnosti zálohovania obalu. Pod zálohovanie okrem samotného naúčtovania zálohu spadá aj následné vrátenie zálohu, prič om vrátenie možno vykonať buď formou vrátenia finančného plnenia zo strany povinného subjektu alebo formou bežne využívaného započítania zálohu oproti inej finančnej pohľadávke, spravidla pri ná kupe ďalšieho tovaru.

K odseku 11

V nadväznosti na zmenu vo všetkých komoditách predmetného návrhu zákona, dochádza k zmene pojmu 'povinná osoba' uvedené v platnom zákone o obaloch v § 2 písm. g) na pojem 'výrobca obalov'. Navrhovaná definícia výrobcu obalov zahàňa fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu: 1. - ktorá používa obaly na balenie tovaru alebo plní tovar do obalov a uvádza na trh tento tovar pod svojou obchodnou značkou; 2. - pre ktorú sa tovar balí alebo plní a pod ktorej obchodnou znač kou sa tovar uvádza na trh; 3. - ktorá uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom; 4. – ktorá ako distribútor uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľ ovi na bezprostredné zabalenie tovaru; 5. – ktorá ako distribútor používa obal na zabalenie distribuovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom; 6. - ktorá uvádza na trh obaly s vý nimkou osoby, ktorá dodáva nepoužité prázdne obaly osobám uvedeným v písmene a), b), d) a e) zákona.

Výrobcovia a dovozcovia obalov, ktorí odovzdávajú nepoužité prázdne obaly tým, ktorí balia a plnia tovar do obalov, nie sú výrobcami obalov v zmysle tohto zákona.

K odseku 12

Definícia 'uvedenie na trh' je prebratím ustanovenia platného zákona o obaloch a vzťahuje sa na územie Slovenskej republiky.

K odseku 13

Uvedená definícia 'distribúcia' nahrádza pojem ' uvedenie do obehu' a má v tomto oddiele tejto časti zákona svoje opodstatnenie, nakoľko vyu žitie pojmu uvedenie na trh nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy možné, hlavne pokiaľ chceme plnohodnotne zabezpečiť plnenie povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch. Rovnako, ako pri nahrádzanom pojme 'uvedenie do obehu', je účelom pojmu 'distribúcia obalov' vymedziť ostatné obchodné činnosti, v dôsledku ktorých sa obal dostane do spotrebiteľského prostredia.

K odseku 14

Dopĺňa sa definícia distribútora z dôvodu pojmového zjednotenia s ostatnými komoditami v navrhovanom zákone. V kontexte so súčasným zákonom o obaloch ide v podstate o označenie 'toho, kto uvádza obaly do obehu'.

K odseku 15

Definícia 'odpad z obalov' je prebratím ustanovenia doteraz platného zákona o obaloch a má riešiť výkladové nejasnosti; definícia je prebratá zo smernice. Za odpad z obalov sa nepovažuje odpad, ktorý vznikol pri výrobe obalov alebo odpad, ktorý vznikol pri balení tovaru, napr. odrezky fólie, odpad z výseku pri výrobe papierovej škatule, odrezky z dosák pri výrobe drevenej palety a pod.

K odseku 16

Definícia pojmu 'nakladanie s obalmi' je prebratím ustanovenia platného zákona pre zjednodušenie aplikácie tohto oddielu štvrtej časti zákona aj vzhľadom na to, že zákon tento pojem používa.

K odseku 17

Odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber zá lohovaných obalov, ako aj iných opakovane použiteľných obalov (napr. prepravky, palety). Na rozdiel od súčasného zákona o obaloch je v tejto definí cii exaktne vyjadrené, že odber sa uskutočňuje aj za účelom sústredenia opakovane použiteľných obalov určených na vyradenie.

K odsekom 18 až 20

Definície 'recyklácia', 'organická recyklácia' a 'energetické zhodnocovanie' boli v úplnom znení prebraté z doteraz platného zákona o obaloch. Tieto pojmy sú transponované zo smernice o obaloch.

K odseku 21

Základom definície materiálového toku odpadov je definícia podľa § 7 ods. 4 súčasného zákona o obaloch. Na rozdiel od súčasnej definície zákon v súlade s aplikačnou praxou jednoznačne akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odlišnosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu prá vnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupn ú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odseku 22

Definícia miesta pôvodu odpadu z obalu je novou definíciou, ktorej potreba vyplynula z doterajšej praxe preukazovania materiálového toku odpadov. Dôraz sa kladie na pôvodné miesto vzniku odpadu (u pôvodného pô vodcu odpadu resp. v obci), čím sa vylučujú také miesta, v ktorých odpad vznikol v podstate iba administratívnym úkonom zo strany držiteľa odpadu (napr. prekategorizáciou odpadu po ú prave). Na druhej strane podstata definície nebráni tomu, aby v aplikačnej praxi mohol pôvodný pôvodca odpadu resp. obec poveriť úkonom potvrdzovania (udelením mandátu) spolupracujúcu tretiu stranu.

K odseku 23

Ide o prevzatie definície zo smernice o obaloch.

K odseku 24

Definícia trhového podielu výrobcu obalov sa ustanovuje ako systémový prvok pre výrobcu vyhradeného výrobku (v tomto prípade obalu), ktorého účelom ustanoviť kritérium veľkosti vý robcu obalu na relevantnom trhu. Tomuto kritériu má zodpovedať miera zodpovednosti výrobcu za svoje výrobky (v tomto prípade obaly) končiace svoju životnosť v spotrebiteľskom prostredí Slovenskej republiky. V prí pade obalov je nevyhnutné pri výpočte trhového podielu brať do úvahy všetky typy obalov, tzn. prepravné, skupinové a spotrebiteľské.

K odseku 25

V prípade zberového podielu ide tiež o novú definíciu, účelom ktorej je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z obalov, ktoré sa vytriedia v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. V ýrobca obalov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z obalov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti (súvisiacej s obalmi) v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 26

Dopĺňa sa možnosť zverejňovania údajov celkového mno žstva obalov uvedených na trh ako aj celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok na webovom sídle ministerstva. Je to nevyhnutné z dôvodu, že nositeľmi povinnosti vypočítať si trhový resp. zberový podiel sú výrobcovia obalov.

K § 53 Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov

K odseku 1

Stanovujú sa požiadavky, ktoré budú musieť byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do distribúcie. Ide o základné požiadavky smernice o obaloch, ktoré sa týkajú výrobného zlož enia obalu z hľadiska jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane už odpadom.

K odsekom 2 a 3

Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia vychádzajú z článku 11 smernice o obaloch, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vyhradených ťažkých kovov v obaloch.

K odsekom 4 až 8

Obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 3. Tieto výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica v čl. 11 ods. 3, boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách - výnimky platili 10 rokov od účinnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo nahraden é rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Ustanovenie odseku 4 písm. c) obsahuje výnimky z pož iadaviek uvedených v odseku 3, ktoré vyplývajú z Rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená Rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito; osoba, ktorá obaly vyrába je na úč ely tohto ustanovenia ten, kto obaly fyzicky vyrába, teda ich zhotoviteľ, nie výrobca v zmysle definície výrobcu obalov. V danom prípade ide o to, že za určitých podmienok presne stanovených zákonom je možné, aby ur čité výrobky zo skla prekročili limitné hranice ťažkých kovov stanovené v odseku 3. V odseku 5 je ustanovená povinnosť označovania obalov s obsahom ťažkých kovov údajom o materiálovom zložení obalu, v odseku 7 povinnos ť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom a v odseku 8 povinnosť podávať hlásenie o množstvách ťažk ých kovov v obaloch zo skla orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri prekročení limitu podľa odseku 4 písm. c) tretieho bodu.

K odseku 9

Ide o presun z § 1 ods. 3 doteraz platného zákona o obaloch, a ide o osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania, ktoré nad rámec odpadovej legislatív y môžu ustanovovať iné osobitné predpisy.

K § 54 Povinnosti výrobcu obalov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje okruh základných povinností pre výrobcov obalov, tzn. výpočet špecifických povinností nad rámec všeobecných povinností, ktoré výrobca obalov musí plniť už na základe § 27 ods. 4.

V prípade písmena a) zákon naďalej ponecháva označovanie obalov na rozhodnutí výrobcu obalov – je teda dobrovoľné. Ak sa ale výrobca obalov rozhodne obal označiť, bude tak musieť urobiť v súlade s predpísanými pravidlami (vo vykonávacej vyhláške). Dobrovoľnosť označovania obalov podľa tohto zákona nemá žiaden vplyv na povinné označovanie podľa iných právnych predpisov (napr. označovanie potrav ín, chemických látok a pod.).

Písmená b) a c) preberajú súčasné povinnosti a požiadavky na označovanie obalov, ktoré má povinná osoba aj podľa súčasného zákona o obaloch.

Povinnosť podľa písmena d) je povinnosťou rovnocennou so súčasným právnym stavom (zhodnotenie a recyklácia odpadov z obalov v rozsahu záväzných limitov), avšak s tým rozdielom, že pri odpadoch z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov sa navyše ustanovuje doplňujúce kritérium uvedené v písmene e). Povinnosť podľa písmena d) je preto v jej čistej forme aplikovateľné len na odpady z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

Povinnosť podľa písmena e) predstavuje doplňujúce kritérium pre odpady z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov. Jej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia obalov (tých, ktoré po ich spotrebe budú tvoriť komunálne odpady) budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkré tnej miery účasti na týchto nákladoch sa použije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu obalov.

K odseku 2

Zákon ustanovením princí pu v odseku 2 kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z obalu výrobcu o balov sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca obalov sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca obalov bude chcieť vyviniť z účasti na týchto ná kladoch, bude musieť preukázať, že jeho obaly sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca obalov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu. Napriek tomu, že sa v odseku neuvá dza, kto je osobou oprávnenou na takéto preukázanie, je zrejmé, že minimálny okruh subjektov bude pozostávať z orgánov štátneho dozoru (SIŽP) a z organizácií zodpovednosti výrobcov (pokiaľ si bude vý robca obalov plniť povinnosti kolektívne).

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Individuálne plnenie vyhradených povinností pri obaloch (prípadne osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7) je možné len ak obaly vý robcu obalov nebudú končiť v komunálnom odpade. A naopak, výrobca obalov z ktorých odpady skončia v komunálnom odpade (s použitím právnej fikcie podľa odseku 2) sa bude musieť zapojiť do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly, aby financoval aj triedený zber komunálneho odpadu.

K odseku 4

Ustanovenie je v zásade prevzatím princí pu ustanovenom v § 7 ods. 6 platného zákona o obaloch, doplneným o výnimku vo vzťahu k dreveným paletám. Práve drevené palety ako opakovane použiteľné obaly predstavovali vzhľadom na spôsob ich použí vania a distribúcie veľký problém v evidencii obalov v komodite 'drevo'. Opakovaným zahàňaním tých istých paliet do evidencie sa neúmerne zvyšoval základ pre výpočet záväzný ch limitov pre zhodnotenie a recykláciu. Tým, že sa budú palety započítavať do základu pre výpočet až keď sa stanú odpad, eliminuje sa nepresnosť v evidencii obalov.

K § 55 Povinnosti výrobcu obalov pri zálohovaní obalov

Rozsah povinností pri zálohovaní obalov zákon o odpadoch v zásade nemení, len legislatívno-technicky rozdeľuje na tie, ktoré prináležia v ýrobcovi obalov (§ 55) a tie, ktoré prináležia distribútorovi obalov (§ 56).

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak uvádza výrobky na trh v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 6

Ustanovuje sa povinnosť výrobcom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Výrobca obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informova ť distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak výrobca obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejni ť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni. Výrobca obalov je povinný zabezpečiť odobratie zálohovaných obalov, ak sú opakovane použiteľné.

K § 56 Povinnosti distribútora obalov

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre distribútora obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak distribuuje tovary v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 5

Ustanovuje sa povinnosť distribútorom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Distribútor obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informovať iného distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zá lohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak distribútor obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiá ch a oznamom priamo v predajni.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje postupnosť účtovania zálohu a jeho ná sledného vracania, ako aj s tým súvisiaci spôsob presunu zálohovaného obalu. Povinnosť je oproti súčasnému zákonu o obaloch postavená na reciprocite, spočívajúcej v priamom vzťahu medzi tými istý mi osobami v rámci dvoch obchodných stupňov resp. medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Ustanovenie predstavuje povinný zákonný rámec, ktorý ale nebráni distribú torovi obalov, aby si vytvoril (zachoval) model vracania zálohu konformnejší pre spotrebiteľov.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť distribútorovi obalov, ktorý distribuuje nápoje v iných ako opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja distribuovať nápoje rovnaké ho druhu aj v opakovane použiteľných obaloch. Táto povinnosť je stanovená predajnou plochou od 200 m2.

K odseku 8

Ustanovenie ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje tovary v obaloch od výrobcov obalov nezapísaných do Registra výrobcov príslušnej komodity, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu obalov. Množstvo vý robcov obalov ignoruje svoju povinnosť zapísať sa do registra, čo spôsobuje následne problém pre Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii pri zasielaní hlásení o stave plnenia limitov. Úč elom tohto ustanovenia je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov obalov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom obalov).

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje nárok distribútora obalov, ktorý sa stal namiesto výrobcu obalov povinným na plnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. h (evidenčná a ohlasovacia povinnosť), na nevyhnutnú súčinnosť zo strany výrobcu obalov, spočívajúci v poskytnut í všetkých potrebných údajov.

K odseku 10

Ustanovenie ukladá informačnú povinnosť distribútoro vi obalov, ktorý zabezpečí vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo vyradenie obalu z opakovaného používania bezodkladne o tom informovať výrobcu obalov, pokiaľ je možné výrobcu obalov identifikovať. Účelom ustanovenia je minimalizovať nepresnosti evidencie obalov, spočívajúce buď v nevedomom opakovanom/viacná sobnom uvedení na trh opakovane použiteľných obalov pri ich opakovanom použití alebo spočívajúce v zahrnutí tých obalov do základu pre výpočet povinnosti plnenia záväzných limitov evidovaní, ktoré boli z územia Slovenskej republiky vyvezené.

K § 57 Zber a zhodnocovanie odpadov z obalov

K odseku 1

Ten, kto zabezpečuje zber odpadov z obalov, je povinný zabezpečiť informovanie spotrebiteľov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z obalov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov. Na komunálnej úrovni sú to obce a pri odpadoch z obalov, ktoré netvoria súčasť komunálnych odpadov, sú to p ôvodní pôvodcovia odpadov (napr. hospodárske, obchodné či výrobné prevádzky). Do tohto okruhu subjektov sú zahrnuté aj tzv. výkupne odpadov podľa § 16 ods. 4.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov resp. splnenia zberového podielu prostrední ctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov. Splnenie zberového podielu sa bude preukazovať výlučne len dokladmi obce alebo výkupne odpadov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započ ítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z obalov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční zhodnotenie alebo recyklácia odpadov z obalov.

K odseku 4

Ustanovenie v súlade so smernicou o obaloch definuje podmienky, za ktorých je možné považovať odpad za zhodnotený v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

K odseku 5

Ak sa opakovane použiteľný obal stane nepoužiteľným pre ďalšie opakované použitie stáva sa odpadom. Posúdenie spôsobilosti na opakované použitie by malo závisieť predovšetkým od súladu použit ého obalu s príslušnými technickými normami, pokiaľ existujú.

K odseku 6

Z článku 6 ods. 3 smernice o obaloch vyplýva pre členské štáty požiadavka podporovať, tam kde je to vhodné, energetické zhodnocovanie, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostň uje pred recykláciou. Plnenie požiadavky zohľadniť podporu energetického zhodnocovania pri ustanovovaní záväzných limitov je úlohou pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri ustanovovaní záv äzných limitov zhodnocovania a recyklácie.

§ 58 Povinnosti držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú s účasťou komunálneho odpadu

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje pre pôvodcu odpadov z obalov povinný spôsob nakladania s odpadom z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálnych odpadov. Ide o špeciálne – zužujúce ustanovenie vo vzťahu k všeobecným povinnostiam držiteľa odpadov podľa § 14 ods. 1. Týka sa však iba takého pôvodcu odpadov z obalov, ktorý nie je vo vzťahu k týmto obalom zároveň aj výrobcom obalov.

K odsekom 2 až 3

V týchto odsekoch je definovaný spôsob zhromažďovania a následného prerozdeľovania informácií o vyzbieraných množstvách odpadov z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

K § 59 Povinnosti a práva organizácie zodpovednosti vý robcov pre obaly

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje špecifiká organizá cie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je povinná zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z neobalový ch výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu. Toto opatrenie vychádza zo základného princípu hradenia nákladov na triedený zber komuná lnych odpadov, v rámci ktorého sa odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov zbierajú v spoločných zberných nádobách. Z uvedeného dôvodu má byť partnerom obce vždy len jedna organizá cia zodpovednosti výrobcov.

K odseku 2

Nakladať s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, ktoré sa oddelene vyzbierali z komuná lnych odpadov, môže iba tá organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá ma uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tieto odpady vyzbierali.

K odseku 3

V odseku 3 sa ustanovenie minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú musí uzavrieť organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly s obcou, v ktorej zabezpeč uje nakladanie s odpadom z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, pri uplatnení princípu finančnej zodpovednosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K odseku 4

Ustanovenie upravuje minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú uzatvorí organizácia zodpovednosti výrobcov s tým, kto zabezpečuje triedený zber odpadov z obalov v obci.

K odsekom 5 až 8

Ustanovenie umožňuje organizácii zodpovednosti výrobcov uskutočňovať kontrolu efekt ívnosti nakladania s odpadom z obalov a z odpadov z neobalových výrobkov v obci, s ktorou má uzatvorenú zmluvu, a u toho, kto vykonáva v tejto obci zber. Na základe takejto kontroly efektívnosti môže organizácia zodpovednosti výrobcov navrhnúť zmeny systému triedeného zberu v obci za účelom zvýšenia jeho efektivity. Ak obec navrhované zmeny neuskutoční alebo nedôjde k uzavretiu dohody podľa odseku 4, organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená žiadať od obce úhradu ná kladov na zber, ktoré presahujú obvyklé náklady v príslušnom regióne. Uvedené je však možné za predpokladu, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly tieto presahujúce náklady už uhradila tomu, kto v tejto obci vykonáva triedený zber týchto odpadov. Obec a ten, kto vykonáva v obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je povinný umožniť kontrolu efektívnosti a byť súčinný pri jej výkone.

Piaty oddiel

Vozidlá a staré vozidlá

Vzhľadom na skutočnosť, že tento oddiel obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú vozidiel ako výrobku, upravil sa názov oddielu.

K § 60 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa predmet úpravy tohto oddielu.

K odseku 3

Znenie odseku 3 vychádza z článku 3 odsek 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (ďalej len 'smernica o vozidlách').

K odseku 4

V zmysle čl. 3 ods. 4 smernice o vozidlách sa odsekom 4 stanovilo, že na špeciálne jednoúčelové vozidlá sa nevzťahuje povinnosť spracovateľa starých vozidiel zabezpečiť dodržanie ustanovených termí nov a limitov na opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie starých vozidiel.

V odsekoch 5 až 19 sa prevzali definície z § 49 doteraz platného zákona o odpadoch a zároveň časť z týchto definícií vychádza z článku 2 smernice o vozidlá ch, a to pojmy v odseku 5 (vozidlo), odseku 6 (staré vozidlo), odseku 9 (výrobca vozidiel), odseku 11 (prevencia) a odsekoch 14 až 19 (spracovanie starých vozidiel, recyklácia starých vozidiel, opätovné použitie, separačn é zariadenie - dezintegrátor, hospodárski operátori a informácie o rozobratí).

K odseku 5

Pojem vozidlo zostáva vymedzený vo väzbe na pojem 'motorové vozidlo', v zmysle § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmenená je definí cia starého vozidla v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách.

K odseku 6

V zmysle čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 6 stanovilo, že staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

K odseku 7

Definícia pojmu kompletné staré vozidlo do doteraz platného zákona o odpadoch bola doplnená s cieľom vymedziť, v akom stave ho má držiteľ odovzdať. Dochádza však k sprísneniu tejto definí cie a oproti doteraz platnej definícii sa navyše vyžaduje, aby staré vozidlo obsahovalo aj batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh.

K odseku 8

Osobou, ktorá bude zodpovedná za nakladanie so starým vozidlom, bude naďalej držiteľ vozidla. Ide o určité nadviazanie všeobecného pojmu 'držiteľ odpadu' podľa návrhu tohto zákona a pojmu 'držite ľ vozidla' podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 9

V zmysle čl. 2 ods. 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 9 doplnila definícia výrobcu vozidiel.

K odseku 10

Dopĺňa sa pojem uvedenie vozidla na trh Slovenskej republiky.

K odsekom 11 až 16

Preberajú sa definície z doteraz platného zákona o odpadoch, a to pojem prevencia, zber, spracovateľ, spracovanie, opätovné použitie a recyklácia starých vozidiel.

K odseku 17

Pojem separačné zariadenie sa s malou úpravou preberá z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odsekom 18 a 19

V súlade so smernicou sa doplnili nové definície, a to v zmysle článku 2 bod 10 definícia hospodárskych operátorov vo vzťahu k vozidlám a starým vozidlám a v zmysle čl. 2 bod 13 pojem informácie o rozobrat í starého vozidla.

K odseku 20

Definícia pojmu určené parkovisko vychádza z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bol tento pojem vymedzený len formou legislatívnej skratky v § 51 ods. 4.

K § 61 Povinnosti výrobcu vozidiel

Pri určovaní povinností výrobcu vozidiel sa čiastočne vychádzalo z § 50 doteraz platného zákona o odpadoch. Východiskom pri konštrukcii prevent ívnych opatrení výrobcu vozidiel bola smernica o vozidlách po dobe životnosti.

K odseku 1

Povinnosti v odseku 1 môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria povinnosti, v ktorých sú premietnuté požiadavky vyplývajúce z článku 4 odsek 1 smernice o starých vozidlách, aby členské š táty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov používaných vo vozidlách, výrobcov častí vozidiel a výrobcov vybavenia používaného vo vozidlách v obmedzení používania nebezpečný ch látok vo vozidlách, a to aj ich znížením v budúcich návrhoch, používali v rastúcom množstve recyklovaný materiál a používali ustanovené kódovanie a informačné povinnosti vyplývajúce z článku 9 odsek 2 smernice o vozidlách.

Druhú skupinu tvoria informačné povinnosti vzhľadom k potenciálnym kupujúcim, spracovateľom starých vozidiel a konečným používateľom vozidiel., cez ktoré je premietnutá rozšírená zodpovednosť v ýrobcov vozidiel. K úpravám došlo tým spôsobom, že sa určila priama zodpovednosť výrobcu vozidiel k osobám oprávneným na zber starých vozidiel, k spracovateľovom starých vozidiel, k potenciálnym kupujú cim vozidiel.

K odsekom 2 až 6

Odseky ustanovujú podmienky vystavovania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla jednotlivo, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom.

Keď je potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom vystavené za odplatu, odsek 5 ustanovuje výšku tejto odplaty.

K odseku 7

Odsek 7 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1 písm. l) až n) sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých z ákonov.

Odsek 8 stanovuje výrobcovi vozidiel zodpovednosť za staré vozidlo, ktoré výrobca vyrobil a ktoré bolo v evidencii vozidiel na území Slovenskej republiky pred účinnosťou navrhovaného zákona.

K § 62 Povinnosti a práva ďalších subjektov

Cieľom tohto ustanovenia je rozšíriť informačné povinnosti aj pre ďalšie subjekty v oblasti nakladania so starými vozidlami, keďže v člá nku 9 odseku 2 smernice o vozidlách je uvedené, že informačná povinnosť sa týka hospodárskych operátorov, t. j. nie len výrobcov vozidiel. Èiastočne tento paragraf vychádza z § 50 odsek 5 doteraz platného z ákona.

K odsekom 1 a 2

Odsekom 1 a odsekom 2 sa informačné povinnosti výrobcu vozidiel primerane rozširujú aj na výrobcu častí vozidiel, výrobcu materiálov v nich používaných a výrobcu vybavenia v nich používaného o informa čné povinnosti, aj vo vzťahu k spracovateľovi starých vozidiel.

Odsek 3 ukladá osobe, ktorá žiada o schválenie jednotlivo vyroben ého vozidla a osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla povinnosť zabezpečiť vystavenie potvrdenia o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom pre toto vozidlo.

K odseku 4

Odsek 4 ustanovuje povinnosť výrobcov častí vozidiel, výrobcov materiálov v nich používaných, výrobcov vybavenia v nich používaného, ako aj prevádzkovateľ om zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel, poskytnúť na požiadanie potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

K odseku 5

Odsek 4 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1, 2 a 4 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 6

V tomto prípade je cieľom podchytiť prípady nelegálneho rozoberania a následného predaja vozidla na náhradné diely a súčiastky. Odsekom 6 sa zakazuje rozoberanie starých vozidiel fyzickou osobou - nepodnikateľ om; uvedený zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel a na výmenu náhradných dielov.

K § 63 Povinnosti držiteľa starého vozidla

K odseku 1

Odsekom 1 sa len z časti preberá § 51 ods. 1 z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sú zakotvené základné povinnosti držiteľa starého vozidla.

Držiteľ starého vozidla je naďalej povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel, no zrušila sa povinnosť odovzdať kompletné staré vozidlo osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Držiteľ starého vozidla je povinný každé staré vozidlo (kompletné či nekompletné) odovzdať uvedeným osobám. V prípade, že staré vozidlo nebude kompletné, jeho prevzatie nemusí byť bezplatné.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje, že vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel sa uskutočňuje postupom podľa § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

K § 64 Zber starých vozidiel

K odsekom 1 a 2

Preberajú sa ustanovenia z § 52a doteraz platného zákona o odpadoch s malými zmenami. V súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa umožňuje, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovený ch podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel, prípadne osoba, ktorá vykonáva len zber starých vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe sú hlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d), uzavretej zmluvy so spracovateľom starých vozidiel a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, nakoľko nejde o spracovanie starých vozidiel. Ten kto vykonáva zber starých vozidiel, môže tieto vozidlá len zberať a nie je oprávnený z nich vyberať súčiastky alebo inak zasahovať do vozidla. Nové sú povinnosti, ktoré ustanovujú povinnosť prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s eviden čným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie a po odovzdaní staré ho vozidla na spracovanie zaslať v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o spracovaní starého vozidla a následne mu doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II.

Písmenom j) sa doplnila povinnosť vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

K § 65 Povinnosti spracovateľa starých vozidiel

K odseku 1

Preberá sa § 52 doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sa stanovujú základné povinnosti spracovateľov starých vozidiel s nasledovnými zmenami. Spracovateľovi sa ustanovuje povinnosť prevziať vo svojej prevá dzke na spracovanie každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, na požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť vý robcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

Pridala sa povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, odovzdať odobrané použité automobilové batérie a akumulátory spracovateľovi použitý ch batérií a akumulátorov a odobrané použité prevádzkové kvapaliny osobe oprávnenej na nakladanie s nimi, možnosť preniesť niektoré povinnosti zmluvne na osoby, vykonávajúce zber starých vozidiel a povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Pridala sa aj povinnosť viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie, ohlasovať koordinačnému centru pre batérie a akumulátory množstvo odobratých použitých baté rií a akumulátorov, ich členenie na typy a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorému ich odovzdal.

Zrušila sa povinnosť spracovateľa vyplatiť kúpnu cenu držite ľovi starého vozidla. Novým je aj povinnosť, z ktorej spracovateľovi vyplývajú informačné povinnosti. Uvedená povinnosť bola doplnená v nadväznosti na článok 9 ods. 2 smernice o vozidlách, keď pod pojmom hospodárski operátori je okrem výrobcu potrebné chápať aj spracovateľa. Ustanovenie informačných povinností iba výrobcovi bolo Slovenskej republike zo strany Európskej komisie vytknuté ako nedostatočn á transpozícia uvedeného článku.

K odseku 2

Odsek 2 konštatuje, že povinnosti, vyplývajúce z odseku 1 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 66 Určené parkovisko

Odsekmi 1, 2 a 3 sa ustanovujú podmienky určenia, zriadenia a prevádzkovania určeného parkoviska.

Doplnila sa povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Odsek 4 ustanovuje subjekty, od ktorých je prevádzkovateľ určeného parkoviska oprávnený požadovať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou vozidla a jeho umiestnením na urč enom parkovisku.

Odsek 5 subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť prevzatie vozidla z určeného parkoviska a jeho spracovanie.

K § 67 Umiestnenie vozidla na určené parkovisko a sú visiace povinnosti držiteľa vozidla

Ustanovenie § 67 je možné považovať za nové i keď jeho obsah čiastočne vychádza z ustanovení § 51 a § 53 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Odsek 1 sa vzťahuje na každého držiteľa vozidla a ide o základnú prevenčnú povinnosť.

K odseku 2 až 9

V odseku 2 až 7 je upravený postup v prípade, ak si držiteľ vozidla nesplnil povinnosť vyplývajúcu z odseku 1 a vozidlo poškodzuje životné prostredie. Ak je držiteľ vozidla síce známy, ale správa sa omis ívne, t. j. vozidlo v stanovenej lehote neodstráni, resp. nejaví oň dostatočný záujem ani potom, čo mu bolo oznámené jeho umiestnenie na určenom parkovisku. I keď uvedené omisívne konanie by mohlo napĺňa ť subjektívnu stránku všeobecnej definície pojmu odpad, aby sa však predišlo zbytočným tvrdostiam zákona voči držiteľovi vozidla a na druhej strane v záujme zníženia nákladov na ulož enie vozidla na osobitne určenom parkovisku vrátane jeho možného znehodnotenia plynutím času sa zavádza možnosť nečakať až na uplynutie lehoty 1 roka, kedy by vozidlo podľa § 135 Občianskeho zákonní ka automaticky pripadalo do vlastníctva štátu, pretože sa považuje za opustenú vec, ale v osobitnom správnom konaní rozhodnúť, že vozidlo pripadá štátu alebo, ak vlastníctvo k vozidlu nenadobúda štá t, tak že vozidlo je starým vozidlom.

Zároveň sa ponechala možnosť uplatnenia si regresného nároku osoby, ktorej vznikli náklady, voči držiteľovi vozidla.

Ak sa držiteľa vozidla nepodarilo jednoznačne určiť ani zisť ovaním s pomocou okresného dopravného inšpektorátu z dôvodu, že to neumožňuje evidenčné číslo vozidla ani identifikačné číslo vozidla VIN, odsekom 9 sa ustanovilo, že príslušný orgán š tátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnutím určí, že vozidlo neznámeho držiteľa je starým vozidlom.

K odsekom 10 až 12

Odsekmi 10, 11 a 12 sa upravuje postup, ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

K § 68 Rozhodnutie o neexistencii vozidla

Ustanovenie upravuje režim vyradenia vozidla, ktoré neexistuje, z evidencie vozidiel. Ustanovenie nadväzuje na doteraz platný stav s tým rozdielom, že na vydanie potvrdenia o neexistencii vozidla sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a podrobnosti upraví vykonávací predpis.

Šiesty oddiel

Pneumatiky a odpadové pneumatiky

Cieľom tejto časti návrhu zákona je zabezpečiť nakladanie s pneumatikami a s odpadovými pneumatík, t. j. s pneumatikami, ktoré sa stali odpadom podľa § 3 ods. 1 rámcovej smernice. V tejto komodite sa nad rámec legislatívy Európskej únie zavádza princíp rozší renej zodpovednosti výrobcov na základe konzultácií so združením výrobcov pneumatík. Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti pre odpadové pneumatiky však nie je v rozpore s cieľmi rámcovej smernice a s cieľmi odpadového hospodárstva Slovenskej republiky definovanými v strategických dokumentoch, a to Plán predchádzania vzniku odpadov a Program odpadového hospodárstva na roky 2011 – 2015.

K § 69 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 11

V základných ustanoveniach sú definované pojmy, ktoré sa v doterajšej legislatíve odpadového hospodárstva Slovenskej republiky nepoužívali.

V odsekoch 1 a 2 je vymedzená pôsobnosť tohto oddielu zákona.

V odsekoch 3 až 5 sú definované pojmy pneumatika, protektorovaná pneumatika a odpadová pneumatika.

V odsekoch 6 až 11 sú definície výrobcu pneumatík, uvedenia pneumatiky na trh, spätného zberu pneumatík, distribútora pneumatík, trhového podielu výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok. Tieto definície sú obdobné definíciám pri iných komoditách odpadov.

Definícia pojmu 'distribútor pneumatík' je širšia oproti bežnému chápaniu tohto pojmu, a to v tom, že za distribútora pneumatík sa považ uje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja, t. j. aj tá osoba, ktorá pneumatiky nepredáva, ale ich iba vymie ňa.

K § 70 Povinnosti výrobcu pneumatík

V tomto paragrafe je cez ustanovené povinnosti premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcu pneumatík, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber odpadových pneumatík od používateľ ov, prevzatie všetkých odpadových pneumatík od distribútorov zozbieraných v systéme spätného zberu odpadových pneumatík, odovzdanie zozbieraných odpadových pneumatí k do zariadenia na ich zhodnocovanie alebo do zariadenia na ich zneškodnenie a povinnosť dodržania podielu materiálovo a energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva zozbieraných odpadových pneumat ík uvedeného v programe Slovenskej republiky.

K § 71 Povinnosti distribútora pneumatík

K odseku 1

Obdobne ako pri povinnostiach distribútorov iných vyhradených výrobkov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, sú tieto povinnosti definované aj pre distribútorov pneumatík. Základnou povinnosťou distribútora pneumatík vo vzťahu k odpadovým pneumatikám je povinnosť zabezpečiť spätný zber o odpadových pneumatí k na svojich predajných miestach [písmeno a)]. Podľa písmena b) je distribútor povinný o možnosti odovzdania odpadových pneumatík vo svojej prevádzke informovať konečných užívateľov na svojom webovom sí dle a viditeľnom a dostupnom mieste. Podľa písmena c) má distribútor povinnosť zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, ak distribuuje pneumatiky konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkov ého obchodu vrátane elektronického predaja.

V prípade, že skladové kapacity pre odpadové pneumatiky zozbierané formou spätného zberu sú naplnené a distribútor nemôže z tohto dôvodu momentálne prevziať ďalšie odpadové pneumatiky od konečn ého užívateľa, je povinný podľa písmena d) sa dohodnúť s konečným užívateľom na náhradnom termíne spätného zberu.

Podľa písmena e) distribútor, ktorý distribuuje pneumatiky je povinný odovzdať vyzbierané odpadové pneumatiky preberané vyzbierané v rámci spätného zberu odpadových pneumatí k do zariadenia na zhodnocovanie odpadových pneumatík alebo zariadenia na zneškodňovania odpadových pneumatík a k poslednému dňu príslušného kalendárneho štvrťroka ohlásiť koordinačné mu centru, ak je zriadené, inak ministerstvu množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík (písmeno f)).

K odseku 2

Na distribútora, ktorý poskytuje konečnému užívateľovi pneumatiky výrobcu, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov prísluš nej komodity prechádzajú podľa odseku 2 povinnosti výrobcu pneumatík.

K odseku 3

Podľa odseku 3 výkon spätného zberu odpadových pneumatík nepodlieha udeleniu súhlasu podľa § 97 ani povinnosti registrácie podľa § 98.

K § 72 Povinnosti iných osôb

Podľa tohto paragrafu má konečný užívateľ povinnosť odovzdať pneumatiku, ktorá sa stala odpadovou pneumatikou, distribútorovi pneumatí k okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel.

Siedmy oddiel

Neobalové výrobky a odpad z nich

§ 73 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 2

Vymedzenie pôsobnosti ôsmeho oddielu. Tento oddiel zá kona upravuje iba nakladanie s odpadom z neobalových výrobkov, ktorý je komunálnym odpadom, nevzťahuje sa na neobalové výrobky, z ktorých nebude komunálny odpad.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'neobalový výrobok'. V písmenách a) až c) je vymenovaný taxatívny výpočet neobalových výrobkov. Vychádzalo sa z okruhu výrobkov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu. Tento okruh bol zúžený len na komodity, z ktorý ch odpady môžu tvoriť bežne separované zložky komunálneho odpadu (papier, plasty, sklo, viacvrstvové kombinované materiály) a nie sú odpadmi z obalov.

K odsekom 4 až 6

Ustanovujú sa základné definície potrebné pre vymedzenie nositeľa povinností (výrobca neobalových výrobkov) a základnej charakteristiky jeho činnosti, z ktorej mu vzniknú povinnosti podľa tohto oddielu zá kona.

K odseku 7

Účelom definície zberového podielu je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa vyseparujú v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. Výrobca neobalový ch výrobkov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 8

Dopĺňa sa definícia materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov, ktorá je analógiou definície materiálového toku odpadov z obalov. Rovnako, ako pri obaloch sa v súlade s aplikačnou praxou akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odliš nosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu právnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupnú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odsekom 9 a 10

V odseku 9 sa ustanovuje ďalšia základná definícia – distribútor neobalových výrobkov – a to najmä na účel odseku 10. V odseku 10 sa obdobne ako pri obaloch ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje neobalové výrobky od ich výrobcu nezapísaného do Registra výrobcov, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu neobalových výrobkov. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť systé m samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov neobalových v ýrobkov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom neobalových výrobkov).

K odseku 12

Ustanovuje sa definícia viacvrstvového kombinovaného materiálu, pričom sa vychádza zo zaužívanej definície súčasného zákona o odpadoch.

K § 74 Povinnosti výrobcu neobalových výrobkov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje základnú povinnosť pre výrobcu neobalových výrobkov nad rámec všeobecných povinností, ktoré musí plniť už na základe § 27 ods. 4. Ide o povinnosť, ktorej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkrétnej miery účasti na týchto nákladoch sa pou žije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu neobalových výrobkov.

K odseku 2

Zákon rovnako, ako pri obaloch kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z neobalového vý robku sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca neobalového výrobku sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca neobalového výrobku bude chcieť vyvini ť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho výrobky sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca neobalových výrobkov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu.

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Výrobca neobalových výrobkov sa bude musieť zapojiť iba do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organiz áciami zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K § 75 Zber a zhodnocovanie odpadov z neobalových výrobkov

Ustanovenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadov z neobalových výrobkov sú analogické s povinnosťami ako pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov, s tým rozdielom že v tomto prípade nie sú osobitne stanovené ciele zhodnocovania pre tento odpad, napriek tomu je potrebné mať na pamäti hierarchiu odpadového hospodárstva a ciele vyplývajúce z člá nku 11 odsek 2 rámcovej smernice, ktoré sú premietnuté aj v prílohe č. 4 tohto zákona.

K odseku 1

Ide o základnú povinnosť každého, kto v rámci svojej činnosti zabezpečuje zber odpadov z neobalových výrobkov (napr. prevádzkovatelia zariadení na zber odpadov), informovať neurčený okruh spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu týchto odpadov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z neobalových výrobkov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční ich zhodnotenie alebo recyklácia.

K odseku 4

Ustanovenie je opatrením na zabezpečenie rovnakého prístupu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pri vykazovaní zhodnotenia resp. recyklácie v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

Piata časť

Osobitné prúdy odpadov

V doteraz platnom zákone bola v § 42 čiastočne prevzatá smernica Rady 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov v znení neskorší ch predpisov, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou. Základný rámec nakladania s odpadovými olejmi teda v súčasnosti vyplýva z článku 21 rámcovej smernice.

K § 76 Nakladanie s odpadovými olejmi

K odseku 1

V odseku 1 sa nachádza definícia odpadových olejov, ktorá je prebratá z článku 3 bod 3 rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem regenerácia odpadových olejov sa preberá z článku 3 bod 18 rámcovej smernice.

K odseku 3

V odseku 3 sa nachádza definícia spracovateľa odpadových olejov. Zhodnocovať alebo zneškodňovať odpadové oleje môže len podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov.

K odsekom 4, 5 a 6

Odsekmi sa preberá článok 21 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je zamedziť zmiešavaniu odpadových olejov, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť možnosti ich zhodnotenia, spaľovaniu odpadový ch olejov v zariadeniach, ktoré na to nie sú určené a súčasne sa sleduje sa ochrana životného prostredia pri manipulácii s odpadovými olejmi.

K odsekom 7 a 8

Odsekmi sa preberá článok 21 odsek 3 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je ustanoviť držiteľovi odpadových olejov povinnosť prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou, ak to technické, ekonomick é a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadový ch olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie a to prostredníctvom spracovateľa odpadových olejov.

K odseku 9

Ustanovenie definuje povinnosti pôvodcu odpadových olejov pri nakladaní s odpadovým olejov. Definuje miesto odovzdania odpadového oleja a oprávnenú osobu, ktorej ma pôvodca povinnosť odpadový olej odovzdať.

K odseku 10

Odsek 10 definuje podmienky odovzdania odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu Európskej únie alebo z iného ako členského štátu Európskej únie.

K § 77 Nakladanie so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií

K odseku 1

Ponecháva sa právna úprava vo vzťahu k definícii stavebných odpadov a odpadov z demolácií. Stavebnými odpadmi sú v zmysle tohto ustanovenia stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údrž be stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb.

K odseku 2

Ustanovuje sa, ktorá osoba sa považuje za pôvodcu odpadu pri servisných, čistiacich alebo udržiavací ch prácach, stavebných prácach a demolačných prácach, pričom sa rozlišuje či výkon práce sa vykonáva pre fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu. Súčasná právna úprava jednoznačne upravovala pôvodcu odpadov len pre stavebné odpady z výstavby, ú držby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií. Na základe požiadaviek z praxe vznikla potreba určiť jednoznačne pôvodcu odpadov za celú oblasť stavebných a demolačných odpadov, pričom pô vodcom odpadov bude ten, pre koho sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú.

K odseku 3

Povinnosť v tomto odseku zodpovedá bežnej praxi vo viacerých európskych krajinách a smeruje k špecifickej forme materiálového zhodnotenia stavebné ho odpadu vznikajúce pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

K odseku 4

Upravuje sa definícia zodpovednosti za odpady vznikajúce v dôsledku uskutočňovania výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií, ktor á sa vzťahuje na osobu, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

K § 78 Nakladanie s odpadmi z výroby oxidu titaničitého

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa pojem zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a znečisťovanie životné ho prostredia.

K odseku 3

Tento odsek preberá čl. 67 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia), ktorá hovorí o z ákaze zneškodniť vymedzené odpady s obsahom TiO2 vypustením a vhodením do vodného prostredia.

K odseku 4

Ustanovuje povinnosť zneškodňovateľa odpadu z výroby TiO2 v súlade s osobitnými predpismi ohľadom ochrany ľudského zdravia ako aj povinnosť periodicky monitorovať tento odpad.

K odseku 5

Vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na výrobu TiO2 a to vo vzťahu k ochrane ľudského zdravia, k emisiám do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi. Zároveň zdôrazňuje povinnosť zabezpečiť pri výrobe TiO2 najlepšie dostupné technológie a používať pri výrobe materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie.

K odseku 6

Vymedzuje povinnosť orgánu štátnej správy monitorovať zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a to podľa položiek D15, D1, D3 uvedených v prílohe č. 3 zákona.

Odseky 4 až 6 majú svoj základ v smernici Rady z 20. februára 1978 o odpadoch z priemyselnej výroby a spracovania oxidu titaničitého.

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K odsekom 1 až 7

Preberajú sa definície pojmov 'polychlórované bifenyly', 'zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly', 'použité polychlórované bifenyly', 'držiteľ polychlórovaných bifenylov', ' dekontaminácia' a 'zneškodnenie' ustanovených v článku 2 smernice o PCB.

K odseku 8

V súlade s článkom 4 smernice o PCB sa ustanovujú povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 9

Ustanovuje sa hranica objemu 5 dm3 pre kondenzátory kombinovaného prístroja, ktoré majú jednotlivo objem kvapaliny menší ako 5 dm3. V prípade týchto silových kondenzátorov tvorí hranicu objemu 5 dm3 súčet oddelených objemov kombinovaného prístroja. Držitelia takýchto zariadení majú povinnosti držite ľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 10

Ustanovujú sa v súlade s bodom 2 člá nku 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta.

K odsekom 11 a 12

Ustanovujú sa povinnosti ministerstvu.

K odsekom 13 a 14

Ustanovuje sa povinnosť držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3, ktorý nezabezpečil jeho dekontamináciu alebo zneškodnenie do 31. decembra 2010, urobiť tak bezodkladne, a to iba v zariadeniach, ktoré majú na túto činnosť vydaný súhlas.

K odsekom 15 až 18 a 20

Ustanovujú sa povinnosti pri nakladaní s polychlórovaný mi bifenylmi, použitými polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly.

K odsekom 19, 21 a 22

Ustanovuje sa režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

K odseku 23

Držiteľovi polychlórovaných bifenylov sa ustanovuje povinnosť , ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

K odseku 24

Preberajú sa zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB.

Šiesta časť

Komunálny odpad

K § 80 Základné ustanovenie

K odseku 1

Definícia komunálneho odpadu oproti doteraz platnému zneniu je č iastočne upravená a to tým, že z definície komunálneho odpadu je vyňatý odpad zo zelene z pozemkov právnických osôb a občianskych združení čo znamená, že za nakladanie s uvedeným odpadom už nie je zodpovedná obec ale konkrétna právnická osoba alebo občianske združenie. Obec je zodpovedná za odpad zo zelene od fyzických osôb a za odpad, ktorý jej vznikne pri údržbe zelene z verejný ch priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce vrátene parkov a cintorínov. Komunálnym odpadom je aj odpad, ktorý vznikne pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, pričom do tohto odpadu sa zahàňa len odpad, ktorý sa na uvedených miestach nachádza, nie odpad, ktorý vzniká z činnosti čistenia, (napr. handry).

K odseku 2

Pojem zložka komunálneho odpadu je zadefinovaný vo vä zbe na triedený zber. Druh odpadu je ustanovený v Katalógu odpadov. Samostatnými zložkami - druhmi komunálneho odpadu sú napr. sklo, papier, plasty, kovy, šatstvo, jedlé oleje a tuky. Druhá veta ustanovuje základné pravidlo pre triedený zber zložiek komunálneho odpadu. Zmyslom triedeného zberu odpadu je zabezpečiť zhodnotenie vytriedených zložiek komuná lneho odpadu, preto je veľmi dôležitá úroveň čistoty vytriedenej zložky. Pri zbere odpadov z obalov je preto osobitné ustanovenie v § 59 ods. 5 písm. b), ktoré oprávňuje organizáciu zodpovednosti vý robcov, ktorá má zmluvu s danou obcou, aby uskutočňovala priebežnú kontrolu skutočného zloženia odpadu v triedenom zbere.

K odseku 3

Definícia triedený zber sa preberá z článku 3 ods. 11 rámcovej smernice. Rámcová smernica používa spojenie 'tok odpadu' a ' typ odpadu'. Keďže v slovenskej legislatíve odpadového hospodárstva sa používa pojem 'prúd odpadu', ktoré je už v praxi zaužívané a nevyvoláva nejasnosti a pojem 'typ odpadu' je skupina odpadov, ktoré majú spoločné určité všeobecné vlastnosti (jedným typom odpadu je papier, ďalším plasty, sklo a pod.,) javí sa vhodnejšie použiť v definícii triedeného zberu zaužívaný pojem 'zložka komunálneho odpadu'.

K odseku 4

Uvedenou definíciou sa len upresňuje čo je zmesový komuná lny odpad vo väzbe na plnenie povinnosti obce a na nakladanie s ním. Definícia zmesového komunálneho odpadu doposiaľ v právnej úprave chýbala, prič om sa v praxi tento pojem často používa. Preto bolo potrebné definíciu doplniť. Zmesovým komunálnym odpadom sa označuje buď odpad, z ktorého neboli vytriedené zložky komunálneho odpadu, ktoré je obec povinn á triediť alebo sa týmto pojmom označuje zvyšok komunálneho odpadu, ktorý zostáva po vytriedení zložiek. Tento pojem je dôležitý najmä z dôvodu, že za zmesový komunálny odpad zodpovedá obec, nie v ýrobcovia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

K odseku 5

Drobný stavebný odpad bol doposiaľ vymedzený len ako legislatí vna skratka, čo je nepostačujúce. Spresňujú sa kritériá vymedzenia tohto odpadu tak, že sa vypúšťa nejasná a nekontrolovateľná podmienka množstva na osobu a rok a zároveň sa ustanovuje, že ide o odpad z činnosti, ktorú vykonávala fyzická osoba priamo alebo niekto túto činnosť vykonával pre fyzickú osobu. Podľa § 81 ods. 20 je obec povinná zaviesť pre drobný stavebný odpad množstvový zber, č omu sa následne prispôsobuje aj spôsob ustanovenia miestneho poplatku uvedený v článku V.

K odsekom 6

Pojem zberný dvor nebol doposiaľ právne definovaný, čo viedlo k nejasnostiam v praxi. Preto sa tento pojem do návrhu zákona dopĺňa. Podrobnejšie upravuje činnosť zberného dvora § 82. Prevádzkovanie zberného dvora vyžaduje vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 pí sm. d). Zberný dvor môže prevádzkovať buď sama obec, prípadne združenie obcí alebo iný subjekt, ktorý však vždy musí mať zmluvu s príslušnou obcou alebo so združením obcí. Zberný dvor je ur čený na zber triedene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, nie na zber zmesového komunálneho odpadu. Rozsah zbieraných zložiek na konkrétnom zbernom dvore bude vyplývať z VZN danej obce, resp. obcí.

K odseku 7

Zavedenie pojmu kalendárový zber je dôležitý pre obce z hľ adiska možného spôsobu zberu niektorých zložiek z komunálneho odpadu v obci; napr. je často využívaný pre zber elektroodpadu z domácností alebo veľkoobjemového odpadu. Aj tento pojem je v zákone nový. Bolo potrebné ho doplniť, lebo sa v praxi bežne používa.

K odseku 8

Doterajší pojem množstvového zberu sa spresnil tak, že jeho predmetom je zmesový komunálny odpad. Množstvový zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je dôležitý pri určovaní pri určovaní výšky a spôsobu platenia miestneho poplatku. Kombináciou množstvového zberu a triedeného zberu sa dáva pôvodcom komunálneho odpadu vhodná motivácia triediť zložky komunálneho odpadu.

K § 81 Nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi

K odseku 1

Zodpovednosť obce za riadenie celého procesu nakladanie s komuná lnym odpadom a drobným stavebným odpadom na jej území zostáva v návrhu zákona zachovaná, pričom však navrhovaný spôsob uplatnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov obciam v mnohom plnenie ich povinností u ľahčuje.

K odseku 2

Upresňuje čo sú to komunálne odpady vo väzbe na Katalóg odpadov. Komunálny odpad patrí do skupiny 20 pod názvom Komunálny odpad (Domový odpad a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrá tane frakcií zo separovaného (triedeného) zberu). Pozri aj § 16 ods. 2 písm. a).

K odsekom 3 až 5

Uvedené ustanovenia určujú kto znáša náklady za aké zberné nádoby. Vo vzťahu k zmesovému odpadu návrh zákona reaguje na požiadavku ZMOSu, aby sa umožnilo obciam uplatniť aj iné spôsoby ná hrady za zbernú nádobu, než je zahrnutie do miestneho poplatku, čím sa zabezpečí zodpovednejší vzťah pôvodných pôvodcov k zbernej nádobe. Je teda na obci, aký spôsob financovania týchto zberných ná dob si zvolí.

Pri odpadoch, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov sú súčasťou tejto zodpovednosti aj náklady na príslušné zberné nádoby. Náklady na tieto zberné nádoby nemožno zahrnúť do miestneho poplatku. Na rozdiel od toho obec môže zahrnúť do miestneho poplatku náklady na zberné nádoby potrebné pre triedený zber odpadov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

K odseku 6

Zavedením zodpovednosti výrobcov za vytriedený zber zložiek komuná lneho odpadu za vybrané výrobky sa zavádzajú uvedené zákazy, aby sa dosiahla vysoká účinnosť triedeného zberu a jeho ďalšie nakladanie. Zákaz v písmene b) nadväzuje na všeobecný zákaz v § 13 písm. e) bod 7, pričom sa ustanovuje výnimka zo všeobecného zákazu, že zákaz sa nevzťahuje na nezhodnotiteľné odpady po dotriedení. Ustanovenie písmena c) sa vzťahuje najmä na mobilných zberačov prich ádzajúcich do obcí s cieľom vyzbierať niektoré lukratívne zložky komunálneho odpadu. Aj takýto zberač musí mať uzavretú zmluvu s obcou v súlade s odsekom 13 a zmluvu s výrobcom resp. OZV v zmysle § 16 ods. 3.

K odseku 7

Obec vo vzťahu ku komunálnemu odpadu je pôvodcom ale aj držiteľom komunálneho odpadu a to vtedy keď odpad prejde od pôvodcov (fyzických a právnických osôb) do faktickej držby obce. Na obec sa vzťahujú všetky povinnosti držiteľa odpadu, pričom tieto povinnosti sú pre obec upravené v tomto osobitnom ustanovení taxatívne. Povinnosti obcí sú formulované spravidla tak, že obec je povinná 'zabezpečiť' ich splnenie, teda nie je povinná ich sama fyzicky vykonávať. Vo vzť ahu k triedenému zberu sa povinnosť obcí odlišne ustanovuje v písmene c) – zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre papier, plasty, kovy a sklo a v písmenách d) a e) – umožniť v ýrobcom elektrozariadení a prenosných batérií a akumulátorov realizovať triedený zber. Táto odlišnosť je daná rozdielmi v spôsoboch a podmienkach zberu, pričom v prípade podľa písm. c) sa pož aduje, aby obec mala na tieto činnosti uzavretú zmluvu s jednou OZV (pozri ďalej ods. 22).

V písmene g) sa ustanovuje výnimka z povinnosti zbierať najmenej dvakrát do roka objemný odpad a odpad s obsahom škodlivín ak ide o obec do 5000 obyvateľov, ktorá má zriadený zberný dvor.

K odseku 8

Zákon taxatívne upravuje, čo má obec vo všeobecne závä znom nariadení obce regulovať. Uvedené podrobnosti vyplývajú najmä zo zodpovednosti obce vo vzťahu k nakladaniu ku komunálnemu odpadu, drobnému stavebnému odpadu, vytriedeným zložkám komunálneho odpadu, objemn ému odpadu, biologicky rozložiteľnému odpadu, nahlasovaniu čiernych skládok, prevádzkovaniu zberného dvora, zbernej plochy, atď. Pre uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov je dôležité, že sa v p ísmene e) obci menovite ukladá, ktoré zložky komunálnych odpadov je obec povinná výslovne vo VZN uvádzať. Pre odpad z obalov sa ustanovuje, že tieto treba vo VZN upraviť vo väzbe na triedený zber odpadu z obalov. Vo vzťahu k zberu humánnych a veterinárnych liekoch obec vo všeobecne záväznom nariadení len informuje o tom, kde sa tieto lieky majú odovzdať, keďže miesta ich zberu upravujú predpisy z oblasti zdravotní ctva.

Podľa prechodných ustanovení § 135 ods. 15 je obec povinná zosúladiť svoje VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi s požiadavkami nového zákona do 31. decembra 2015.

K odseku 9

Povinnosť dodržiavať všeobecne záväzné nariadenie obce vypl ýva z jeho podstaty ako prameňa práva, ale zákon výslovne ustanovuje pre pôvodcov komunálneho odpadu povinnosť pri nakladaní s týmto odpadom všeobecné záväzné nariadenie príslušnej obce. Vý slovne sa ustanovujú základné povinnosti pôvodcu, bez ktorých plnenia by nemohol systém zberu komunálnych odpadov fungovať.

K odsekom 10 až 12

Významným nástrojom obce pri nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi je systém financovania tejto činnosti. Ak je obec zodpovedná za nakladanie s uvedenými odpadmi, musí mať možnosť disponovať s finančnými prostriedkami na túto činnosť, preto bol ustanovený miestny poplatok. Miestny poplatok bližšie upravuje zákon č . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Použitie miestneho poplatku je účelovo viazané len na nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a nie je možné ho použiť na iné oblasti životného prostredia. Obec musí pri určovaní výšky miestneho poplatku mať na zreteli náklady spojené so zberom, prepravou a zneškodnením všetkých tý ch komunálnych odpadov, za ktoré je zodpovedná.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorou výrobcovia preberajú aj finančnú zodpovednosť za odpad z vyhradených výrobkov, sa nutne musí premietnuť aj do systému financovania nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Ak majú výrobcovia financovať triedený zber a ďalšie nakladanie s vyhradenými prúdmi odpadov, bolo potrebné ustanoviť jednoznačnú deliacu čiaru medzi financovaním zo strany výrobcov a zo strany obcí. Najťažšie bolo nájsť túto deliacu čiaru vo vzťahu ku kvalite triedeného zberu. Podľa návrhu zákona financujú výrobcovia náklady triedeného zberu vrátane zberu a vytriedenia tý chto zložiek na zbernom dvore. Avšak náklady spôsobené nedôsledným triedením znášajú obce. Kontrolovať dôslednosť triedenia zložiek odpadu pri odpadoch z obalov (pri iných zložkách je odlišný systém zberu v obciach) je podľa § 59 ods. 5 písm. b) oprávnená tá OZV, s ktorou má obec uzavretú zmluvu. Zákon neustanovuje aké percento nečistôt sa považuje za únosné, ustanovuje len, že sa sleduje, či 'obsah zahàňa v prevažnej miere inú zložku'. Predpokladá sa, že podrobnosti si dohodnú OZV a obec v zmluve. V prípade ak obec neuskutoční zmeny, ktoré jej odporučí OZV podľa § 59 ods. 8 a OZV jej bude uhrádzať len obvyklé náklady, rozdiel nákladov zahrnie obec do miestneho poplatku. Návrh zákona je formulovaný striktne, teda obec je povinná tieto náklady premietnuť do miestneho poplatku. Spôsob a podmienky úhrady nákladov uhrádzaných obcou podľa § 59 ods. 8 musí byť riešený aj v zmluve obce a toho, kto na jej území vykonáva zber – pozri odsek 14.

Pôvodne bol odsek 12 navrhovaný ako povinnosť obce ustanoviť miestny poplatok tak, aby pokrýval všetky náklady obce na zmesový odpad a DSO, ale počas medzirezortného pripomienkového konania bola formulácia zmiernená na slová 'obec ustanoví' s tým, že obec môže doplácať na zmesové komunálne odpady, resp. na DSO aj z iných zdrojov. Obci sa výslovne zakazuje premietnuť do miestneho poplatku len náklady spojené s triedeným zberom vyhradeného prúdu odpadov.

K odseku 13 a 15

Na území obce vykonávať zber a prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vrátane mobilného zberu s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne na území obce môže len ten, kto má zmluvu s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama, pričom zmluva sa má uzatvoriť na určitý čas, pričom zákon odporúča 5 rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou najviac 12 mesiacov. Obec v zmluve upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce. Zosúladenie existujúcich zmlúv s novým zákonom je riešené v prechodných ustanoveniach v § 135 ods. 14.

K odseku 14

Toto ustanovenie sa viaže na § 59 ods. 8, teda na prúd odpadov z obalov z komunálnych odpadov a spolu s nimi zbieraných neobalových výrobkov. Ustanovuje sa, ž e obec je povinná v zmluve, ktorú má uzavretú s každým subjektom, ktorý vykonáva na jej území triedený zber komunálneho odpadu (v tomto prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov) dohodnúť aj podmienky úhrady nákladov v prípade, ak sa obec nezhodne s OZV a bude sama obec znášať náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov.

K odsekom 16 a 17

Na obec sa vzťahujú vo väzbe na komunálne odpady a drobné stavebn é odpady povinnosti držiteľa odpadu vrátane povinnosti viesť evidenciu o odpadoch, za ktoré zodpovedá (vznikajú na jej území), a ohlasovať z nej ustanovené údaje. Väčšinu potrebných údajov bude mať obec k dispozícii vo väzbe na zmluvy s osobami, ktoré na území obce vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Tieto ustanovenia ju oprávňujú žiadať informácie aj od iných osô b napr. prevádzkovateľa kuchyne.

K odsekom 18 až 20

Z praxe sa ukázala potreba jednoznačne vymedziť pojem množstvový zber (pozri § 80 ods. 8), ktorého znakom je :

- platenie miestneho poplatku vo výške priamo úmernej mno žstvu odpadu vyprodukovaných pôvodcom za daný čas,

- individuálne určenie intervalu odvozu z miesta určeného obcou,

- výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré musí ustanoviť obec vo

všeobecne záväznom nariadení obce.

Individuálne určenie intervalu odvozu znamená, že pôvodca si mô že vybrať interval odvozu z možností, ktoré sa v rámci systému zberu v obci uplatňujú. Obec môže zaviesť množstvový zber pre všetkých pôvodcov v obci alebo len pre niektoré kategórie.

Obec je povinná zaviesť množstvový zber pre tú právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí o to požiadajú a splnia podmienky stanovené zákonom. Zavádza sa povinnosť pre obce zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu.

K odseku 21

Uvádzajú sa výnimky z povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov obcou. Vychádza sa z doterajšieho znenia zákona. Vzhľadom na skutočnos ť, že nie je vhodné alebo prakticky uskutočniteľné vyžadovať zavedenie triedeného zberu komunálnych odpadov pre tento druh odpadu v každej obci, ustanovili sa z plnenia tejto povinnosti v písm. a) až d) vý nimky. Výnimka v písm. a) predstavuje možnosť odklonu od hierarchie odpadového hospodárstva, ale iba v prípade, ak obec zabezpečí energetické zhodnotenie odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosť ou R1 podľa prílohy č. 2 alebo ak to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach, ak preukáže, že najmenej 50 % obyvateľ ov kompostuje vlastný odpad. Obec je povinná dôvody nezavedenia biologicky rozložiteľného odpadu uviesť vo všeobecne záväznom nariadení obce.

K odseku 22

Návrh zákona ukladá výrobcom povinnosť plniť svoj zberový podiel odpadov z obalov aj prostredníctvom množstiev vyzbieraných v obciach ako súčasť triedeného zberu komunálneho odpadu. Náklady triedeného zberu bude znášať výrobca. Množstv á odpadov ktoré sa v zazmluvnenej obci vyzbierajú, bude môcť potvrdzovať iba pôvodný pô vodca odpadu, obec alebo osoba, ktorá vykonáva výkup odpadov v zmysle zákona o odpadoch. Takýmto nastavením sa chce zamedziť obchodovaniu 's potvrdeniami' na množstvá vyzbierané v obciach, bez toho, aby vô bec obec vedela, ktorá OZV vykazuje 'jej' množstvá a bez toho, aby mala s daným subjektom uzatvorenú zmluvu. Týmto prístupom je možné dosiahnuť to, aby plnenie povinností OZV smerom k obciam bolo jednoznač ne vyhodnotiteľné a kontrolovateľné bez možnosti duplicitného vykazovania rovnakého množstva vyzbieraných odpadov, čo sa v súčasnosti v praxi bežne deje. Preto sa ustanovuje zásada, že obec môže mať na zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov uzavretú zmluvu len s jednou OZV. Fixácia zmlúv na obdobie jedného roka zabezpečuje na jednej strane stabilitu vzťahov počas jedného roka, ale zároveň umožň uje zmenu každý rok.

K odseku 23

Kuchynský a reštauračný odpad ako súčasť komunálneho odpadu podlieha osobitnému režimu. Obec je povinná upraviť podrobnosti o nakladaní s ním vo VZN (pozri vyššie ods. 8 písm. d)), ale za celé nakladanie s ním zodpovedá prevádzkovateľ kuchyne (pozri § 83). Obec je povinná na svojom území umožniť pôsobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie č i zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu.

K § 82 Zberný dvor

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevádzkovateľa zberného dvora. Uvedené povinnosti vyplývajú z povinnosti obce, ktoré má ako držiteľ komunálneho odpadu.

Súčasťou systému triedeného zberu zložiek komuná lneho odpadu sú aj zberné dvory. Na zberné dvory nemožno odovzdávať zmesový komunálny odpad. Pozri aj definíciu v § 80 ods. 6. Náklady na zber odpadov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť vý robcov znášajú výrobcovia (§ 81 ods. 11), náklady na triedený zber odpadov mimo rozšírenej zodpovednosti výrobcov hradí obec z miestneho poplatku (§ 81 ods. 10), preto sa ustanovuje, že fyzická osoba z príslu šnej obce môže odpad na zbernom dvore odovzdať bezplatne. Iná osoba, teda buď právnická osoba z príslušnej obce alebo fyzická osoba z inej obce môže mať odovzdanie odpadu spoplatnené o čom môž e rozhodnúť prevádzkovateľ zberného dvora v súlade so znením relevantného VZN.

Prevádzkovateľ zberného dvora je prevádzkovateľom zariadenia na zber odpadov a držiteľom odpadu. Keďže vykonáva zber komunálnych odpadov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vzť ahuje sa na neho povinnosť podľa § 16 ods. 3 mať uzatvorenú aj zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Príslušnou OZV bude v prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov tá OZV, s ktorou má uzatvorenú zmluvu obec, pre ktorú zberný dvor zabezpečuje triedený zber odpadov. Ak bude zberný dvor zriadený pre združenie obcí a obce v tomto združení by mali zmluvy s rôznymi OZV, bude musieť aj zberný dvor mať zmluvu so všetkými OZV.

Podľa odseku 3 písm. b) má prevádzkovateľ zberného dvora informovať obec o množstvách prevzatých odpadov od obyvateľov obce.

K § 83 Prevádzkovateľ kuchyne

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevá dzkovateľa kuchyne, ktorý je zodpovedný za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom pričom je povinný nakladať s týmto odpadom v súlade s platným všeobecne záväzn ým nariadením obce.

Siedma časť Cezhraničný pohyb odpadov

Slovenská republika sa 01.05.2004 stala členom Európskej únie a týmto dňom pre ňu začali priamo platiť všetky nariadenia EÚ. Pre oblasť cezhrani čnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov to bolo pôvodne nariadenie Rady č. 259/93 ES z 01.02.1993 o kontrole a riadení prepravy odpadov vnútri, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorší ch noviel. Od 12.07.2007 platí nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14.júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie č. 1013/2006'). Uvedené nariadenie je aplikovateľné priamo pre v šetky členské štáty od dňa ich vstupu do EÚ bez toho, aby bola nutná ich transpozícia do národnej legislatívy. Siedma časť zákona upravuje len niektoré špecifiká, ktoré členskému štá tu vyplývajú z nariadenia č. 1013/2006 a ktoré je potrebné upraviť vnútroštátnym právnym predpisom. Ïalej siedma časť zákona upravuje požiadavky z praxe týkajúce sa lepšieho výkonu cezhranič ného pohybu odpadov.

K § 84 základné ustanovenia

K odseku 1

Úprava terminológie, v siedmej časti zákona rozlišujeme pojmy:

–Cezhraničná preprava - cezhraničná preprava odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do iného členského štátu,

–Dovoz/vývoz - dovoz odpadov z tretích krajín/nečlenských krajín EÚ na ú zemie Slovenskej republiky a vývoz odpadov z územia Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských krajín EÚ,

–Tranzit cez územie Slovenskej republiky.

Súhrne sa všetky tieto činnosti/prepravy v zákone o odpadoch označujú ako 'cezhraničný pohyb odpadu'.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o odpadoch.

K odseku 2

Podľa čl. 53 a 54 nariadenia č. 1013/2006 každý členský štát určí príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie tohto nariadenia a určí jedného alebo viacerých korešpondentov zodpovedných za informovanie a poradenstvo pre osoby alebo podniky, ktoré požadujú informácie.

Slovenská republika na základe uvedeného ustanovenia určila v predmetnom odseku príslušný orgán a korešpondenta. Príslušným orgánom pre cezhraničný pohyb odpadov je Ministerstvo životné ho prostredia SR, ktoré zároveň plní aj funkciu korešpondenta. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o odpadoch.

K odseku 3

Podľa čl. 4 ods. 1 Bazilejského dohovoru zmluvné strany pri výkone svojho práva sa môžu rozhodnúť zakázať dovoz odpadov s cieľom ich zneškodniť. Slovenská republika ako zmluvná strana Bazilejské ho dohovoru využila predmetnú možnosť a zakázala dovoz a cezhraničnú prepravu odpadu na územie Slovenskej republiky za účelom zneškodnenia. O predmetnom rozhodnutí v súlade s Bazilejský m dohovorom informovala Slovenská republika ostatné zmluvné strany.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o odpadoch.

K odseku 4

V predmetnom ustanovení Slovenská republika uplatňuje zásadu bl ízkosti a sebestačnosti, prednostne zneškodniť odpad vzniknutý v Slovenskej republike.

K odseku 5

Precíznejšie vymedzenie zákazu zabezpečuje postih všetký ch foriem konania v rozpore so siedmou časťou zákona.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na toho, kto vykonáva dopravu alebo prepravu odpadov v rozpore so siedmou častou zákona, resp. aj na dopravcu/prepravcu ak konal v rozpore so siedmou časťou zákona. Zákaz sa vzť ahuje aj na toho, sprostredkuje a alebo sa iným spôsobom podieľa na cezhraničnej preprave odpadov v rozpore so siedmou častou zákona. Rozpor zo siedmou častou zákona zahàňa aj rozpor s nariadením č. 1013/2006.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 18 ods. 4 písm. s) a t) zákona o odpadoch.

K § 85 Oznámenie

K odsekom 1 a 2

Uvedené ustanovenia sa zakotvujú z dôvodu spresnenia spôsobu podávania oznámenia o cezhraničnom pohybe odpadov.

Ak oznamovateľ plánuje prepravovať odpady, ktoré podliehajú povoľovaciemu procesu, podá predchádzajúce písomné oznámenie podľa čl. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušnému orgánu miesta odoslania. N áležitosti oznámenia upravuje čl. 4 nariadenia č. 1013/2006.

Zároveň v ods. 2 v nadväznosti na čl. 27 nariadenia č . 1013/2006 je uvedené, že predchádzajúce písomné oznámenie sa podáva na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v slovenskom jazyku alebo úradne overené do slovenského jazyka, s vý nimkou Dokladu o oznámení (Príloha IA nariadenia č. 1013/2006) a Dokladu o pohybe (Príloha IB nariadenia č. 1013/2006), ktoré je možné podať na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aj v inom ako slovenskom jazyku.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 24 ods. 1 a 2 zákona o odpadoch Z. z.

K odseku 3

Uvedené ustanovenie je navrhnuté z dôvodu rýchlejšieho a efektívnejšieho vybavovania jednotlivých oznámení, nakoľko v mnohých prípadoch oznamovateľ po doručení výzvy na doplnenie oznámenia už v predmetnej veci ďalej nekoná a predmetné oznámenie už nem ôže byť vybavené.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 26 zákona o odpadoch.

K § 86 Námietky

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 11 a 12 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovuje možnosť vznesenia námietok voči preprave odpadu (t. j. zakázať prepravu odpadov). Ak ministerstvo uplatňuje námietky vychádza zo záväznej č asti programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a zo zistených skutočností či oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu sa dopostil nezákonného konania.

K § 87 Finančné zabezpečenie

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 6 nariadenia č. 1013/2006 každá preprava odpadu, pre ktorú sa vyžaduje oznámenie, podlieha požiadavke finančnej zábezpeky alebo rovnocenného poistenia, ktoré pokrývajú

a)náklady na dopravu,

b)náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných č inností a

c)náklady na skladovanie počas 90 dní,

a to všetko vo výške jeden a pol násobku týchto ná kladov.

Ministerstvo určuje výšku finančného zabezpečenia, ktoré pokr ýva náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činnosti a náklady na skladovanie odpadu počas 90 dní, a to do výšky jeden a pól násobku t ýchto nákladov. Zvýšenie nákladov o jeden a pól násobok (tzv. globálny rizikový faktor) je navrhnuté z dôvodu nepredvídaných, nepriaznivých podmienok v prípade späť vzatia odpadu.

Finančné zabezpečenie sa vzťahuje na množstvo odpadu, ktoré zodpovedá buď celkovému plánovanému množstvu odpadu v tonách podľa položky č. 5 v Doklade o oznámení alebo množstvu tzv. ' aktí vnej zásielky', ktorá predstavuje množstvo odpadu prepraveného a zhodnoteného/zneškodneného v priebehu jedného mesiaca.

Podľa čl. 6 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušný org án miesta odoslania schváli finančnú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie, vrátane ich formy, znenia a sumy krytia. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určuje finančn ú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie v prípade cezhraničnej prepravy odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, pri vývoze odpadov zo Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských št átov EÚ a v prípade potreby ak suma krytia nie je dostatočná aj pri dovoze odpadov z tretích krajín/nečlenských štátov EÚ na územie Slovenskej republiky, a taktiež v prípade podľa č l. 6 ods. 6 nariadenia č. 1013/2006.

Dopĺňa sa povinnosť oznamovateľa predložiť originál dokladu o zložení kaucie/poistenia pred vydaním rozhodnutia, nakoľko túto povinnosť si niektorí oznamovatelia neplnili.

K odseku 4

V súlade s čl. 5 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovujú podmienky po splnení ktorých sa vráti oznamovateľovi finančné zabezpečenie/kauciu.

K § 88 Cezhraničná preprava elektroodpadu a použitých elektrozariadení

V preambule smernice OEEZ sa ustanovuje, že je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na prepravu použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad. Takéto minimálne požiadavky by v každom prípade mali slúžiť na zabrá nenie nechcenej preprave nefunkčných elektrozariadení do rozvojových krajín. V článku 23 odsek 2 smernice OEEZ sa ustanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa preprava použitých elektrozariadení , pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad, vykonávala v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe VI a príslušne túto prepravu monitorujú.

K odsekom 1 až 5

Do odsekov 1 až 5 sa čiastočne transponuje príloha VI smernice OEEZ, ktorá upravuje minimálne požiadavky na prepravu v záujme odlíšenia elektrozariadení od elektroodpadu. Èasť prí lohy VI smernice OEEZ bude prevzatá do vykonávacie predpisu.

Upravujú sa doklady a dokumentácia, ktorú je potrebné predložiť, ak sa elektrozariadenia stanú podozrivými elektrozariadeniami. Zároveň sa kladú požiadavky na vhodnú ochranu použitých elektrozariadení pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu.

Ustanovuje sa, že ak sa v prípade podozrivých elektrozariadení nepreukáže, že ide o použité elektrozariadenia alebo držiteľ nesplnil ustanovenú povinnosť podľa predchádzajúceho odseku, má sa za to, ž e ide elektroodpad a náklad sa považuje za nezákonnú zásielku. Následne sa postupuje v zmysle nariadenia 1013/2006.

Cieľom EÚ je zabránenie vývozu WEEE do tretích (rozvojových) krajín.

Ôsma časť Administratívne nástroje

Prvý oddiel Autorizácia

K § 89 Autorizované činnosti a udelenie autorizácie

K odseku 1

Rozlišujú sa tri druhy autorizácií. Autorizácia na spracovateľskú činnosť vychádza z doteraz platného stavu, pričom sa doplnila autorizá cia na činnosť prípravy na opätovné použitie pre elektroodpady a použité batérie a akumulátory. Novou je autorizácia na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby, ktorej udelenie je podmienkou výkonu činnosti prá vnickej osoby ako organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby a ďalej autorizácia na č innosti individuálneho plnenia povinností, ktorá sa udeľuje výrobcovi vyhradeného výrobku, ktorý pln í vybrané povinnosti individuálne.

K odsekom 2 a 3

Èinnosti uvedené v odseku 1 sa môžu vykonávať len na základe autorizácie udelenej ministerstvom. Všetky druhy autorizácií sa udeľujú na dobu určitú. V prípade autorizácie na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov sa vyžaduje, aby koniec platnosti tejto autorizácie pripadol na 31. december príslušného kalendárneho roka za dodržania maximálnej doby, na akú je autorizáciu možné udeliť.

K odseku 4

V uvedenom odseku sa ustanovuje možnosť pre výrobcu, ktorý si plnil svoje povinnosti prostredníctvom OZV požiadať miniosterstvo o autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností, pričom sa tu časovo vymedzuje účinnosť autorizácie.

K odseku 5

Zoznam držiteľov autorizácie vedie a priebežne aktualizuje ministerstvo.

K § 90 Podmienky udelenia autorizácie

K odsekom 1 až 4

Podmienky udelenia autorizácie sa rozdeľujú podľa druhu autorizá cie, o udelenie ktorej sa žiada a podľa postavenia žiadateľa. Z doteraz platného stavu preberajú podmienky udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe - podnikateľovi a podnikateľovi – právnickej osobe (odseky 1 a 2). Novou podmienkou, ktorá sa oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, je požiadavka zabezpečenia systému zmluvných vzťahov, ktorá bude podrobnejšie upravená vo vykonávacom predpise.

Udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností je priamo prepojené s požiadavkou vytvorenia, prevádzkovania a udržiavania funkčn ého systému združeného, resp. individuálneho nakladania s prúdom odpadu.

K odseku 5

Upravuje sa vymedzenie, kto sa považuje za bezúhonné ho. Doterajšia právna úprava sa pri tomto vymedzení odkazovala všeobecne na Trestný zákon, pričom znenie § 9 odseku 3 doteraz platného zákona ustanovovalo, že žiadateľ nesmel byť právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom dôjde k ohrozeniu života ľudí alebo životného prostredia. V zmysle tohto odseku sa za bezúhonného na účely tohto zákona pova žuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti životnému prostrediu.

K odsekom 6 a 7

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá § 9 odseky 4 a 5.

K § 91 Rozhodnutie o udelení autorizácie

K odsekom 1 až 6

Žiadosť o udelenie autorizácie sa podáva ministerstvu písomne v štátnom jazyku. Náležitosti žiadosti upraví vykonávací predpis. Na každú činnosť, ktorá je predmetom autorizácie sa udeľ uje samostatné rozhodnutie. Následne v odsekoch 3 až 6 sa upravuje obsah rozhodnutia o udelení autorizácie, a to podľa postavenia žiadateľa a druhu udeľovanej autorizácie.

Nie je cieľom, aby obsahom rozhodnutia boli zoznamy výrobcov, obcí a pod., ale ustanovenie koncipované všeobecne z dôvodu, aby povoľujú ci orgán mohol flexibilne reagovať a ustanoviť podmienky potrebné pre výkon činností pre konkrétnu organizáciu vzhľadom na skutočnosť, že podľa výkonu a predmetu nakladania s vyhradeným prúdom odpadu sa jednotlivé autoriz ácie môžu líšiť.

K odseku 7

Ak zostane obec, s ktorou žiadna OZV neuzavrela zmluvu o zapojení obce do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov, je úlohou koordinačného centra riešiť situáciu losovaním v súlade s § 31 ods. 12 písm. c).

K § 92 Platnosť a predĺženie platnosti autorizácie

K odsekom 1 až 6

Autorizácia je verejná listina, ktorej platnosť na celom území štátu, v ktorom bola vydaná, je daná automaticky zo zákona, na základe prá vomoci zverenej zákonom orgánu verejnej správy príslušnému na jej vydanie. Platnosť autorizácie je možné predĺžiť za zákonom stanovených podmienok. V prípade nedodr žania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie jej platnosti, sa platnosť autorizácie nepredĺži a subjekt musí požiadať o jej nové udelenie.

Osobitne sa upravuje predĺženie platnosti v prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť, v prípade ak má žiadateľ zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Cieľom je administratívne zjednodušenie predĺženia platnosti autorizácie, a to tým že sa ustanoví rozdielny obsah žiadosti o predĺženie jej platnosti pre prípad, až žiadateľom je osoba, ktorá má tento systém zavedený a v prípade, ak žiadateľom je osoba, ktorá tento systém zavedený nemám.

V prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť sa zachováva požiadavka predkladania odborných posudkov raz za tri roky, ktorá bola ustanovená už v prvotnom znení doteraz platného zákona o odpadoch s cieľ om udržať pri výkone autorizovaných činností trvalo vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Novým je doplnenie, že táto požiadavka sa nevzťahuje na držiteľa autorizácie na spracovateľskú činnosť, ktorý má zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Vyňatie z tejto povinnosti však platí iba pokiaľ tento držiteľ autorizácie má tento systém zavedený.

Ustanovuje sa požiadavka podania novej žiadosti o predĺženie platnosti autorizácie, v prípade, ak došlo k predĺženiu autorizácie vo väzbe na certifikovaný systém environmentálneho manažé rstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS) a počas doby platnosti autorizácie došlo k pozastaveniu alebo zrušeniu registrácia v tomto systéme.

K § 93 Zmena autorizácie

K odsekom 1 a 2

V záujme zachovania aktuálnosti údajov uvedených v autorizácií a zabezpe čenia súladu so skutočným stavom sa ukladá povinnosť oznamovania zmien údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie. Ustanovenie reaguje aj na skutočnosť, že počas trvania platnosti autorizácie mô žu nastať skutočnosti, ktoré si vyžiadajú zmenu autorizácie. Zároveň sa ministerstvu umožňuje vykonať zmenu aj z vlastného podnetu, ak má napr. vedomosť o neaktuálnosti údajov uvedených v rozhodnutí a držiteľ autorizácie si nesplnil povinnosť v zmysle odseku 1.

K § 94 Zrušenie a zánik autorizácie

K odsekom 1 až 7

Autorizáciu príslušný orgán zruší, ak nastanú dôvody uvedené v zákone alebo môže dôjsť k jej zániku z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jej zánik spôsobí. V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje povinnosť ministerstva zrušiť udelenú autorizáciu, ak nastane skutočnosť, ktorá je dôvodom na jej zrušenie. Zrušenie autorizácie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. e) dáva možnos ť držiteľovi autorizácie pri náročnejších projektoch na prípravu technológie.

Odsek 4 dáva ministerstvu, na rozdiel od odsekov 1 až 3, oprávnenie autorizáciu zrušiť, pričom je na rozhodnutí ministerstva či k zrušeniu, v pr ípade vzniku dôvodov na jej zrušenie, aj pristúpi. Odsek 4 sa však vzťahuje iba na autorizáciu na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a na činnosť individuálneho plnenia povinností. Je možné predpokladať, že hrozba zrušenia autorizácie má pozitívne pôsobenie aj na jej držiteľa v rámci dodržiavania povinností ustanovených v tomto zákone ako aj podmienok uvedených autorizácií, v zá ujme predídenia jej zrušeniu. Odseky 5 až 7 sa preberajú z doteraz platného § 14 zákona o odpadoch. V odseku 7 sa však oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, že aj dedič, ktorý chce pokračovať vo vý kone činnosti, musí spĺňať podmienky udelenia autorizácie.

K § 95 Odborne spô sobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť

K odseku 1

Cieľom je dosiahnuť, aby autorizovanú spracovateľskú činnosť vykoná vala odborne spôsobilá osoba na túto činnosť.

K odseku 2

Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť musí byť fyzická osoba, ktorej úlohou je garantovať odbornú úroveň potrebnú na výkon danej spracovateľskej činnosti.

K odseku 3

Uvádza rozsah skúšky.

K odseku 4

Upresňuje proces vydania osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť po úspešnom vykonaní skúšky. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť je stanovená na 10 rokov a nepredlžuje sa. Po uplynutí doby, na ktorú bolo osvedčenie na autorizovanú činnosť vydané, musí fyzická osoba, ktorá chce túto činnosť vykonávať aj ďalej, požiadať o vydanie osvedč enia na autorizovanú činnosť.

K odseku 5

Ustanovuje povinnosť ministerstvu viesť register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú činnosť.

K odseku 6

Ukladá sa povinnosť odbornej spôsobilej osobe na autorizovanú činnosť zúčastniť preškolenia.

K § 96 Zmena, zruš enie a zánik osvedčenia na autorizovanú činnosť

K odseku 1

Uvádza podmienky zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť.

K odseku 2

Definuje dôvody, na základe ktorých ministerstvo zruší odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 3

Nástup účinkov zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť je viazaný na ich zápis do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 4

Upravujú sa dôvody zániku odbornej spôsobilosti na autorizovanú činnosť.

Druhý oddiel

K § 97 Súhlasy

Ustanovenie sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch s č iastočnými zmenami a doplneniami v dôsledku zavedenia nových inštitútov a pojmov. V zmysle a nadväznosti na článok 23 rámcovej smernice členské štáty majú vyžadovať od každé ho zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie a zároveň určuje minimálne požiadavky na obsah takýchto povolení.

V odseku 1 sa vymenúvajú činností, na ktoré sa vyžaduje vydanie súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. K zmene došlo v prípade súhlasu na zber a spracovanie starých vozidiel a súhlasu na zber a spracovanie odpadu z elektrozariadení, s tým že sa tieto súhlasy vypustili.

Medzi nové súhlasy patrí zavedenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu a na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok.

K zmene došlo aj v prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom. V pôvodnom súhlase na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku sa upravilo ročné množstvo nebezpečných odpadov zo 100 kg na 1 tonu nebezpečných odpadov. Doplnil sa nový súhlas, ktorý sa týka pôvodcov odpadu, ktorý nebezpečný odpad iba zhromažďujú , ak zhromažďuje ročne väčšie množstvo ako 1 tonu. Úprava daného ustanovenia sa vykonala na základe skutočnosti, že pôvodcovia začali rušiť zmluvy s odberateľmi nebezpečných odpadov a daný nebezpečný odpad dávajú do kontajnerov na komunálny odpad.

V odsekoch 2 až 10 sú ustanovené náležitosti jednotlivých súhlasov.

V odseku 11 je ustanovená výnimka, kedy je l átka alebo vec vedľajším produktom bez udelenia súhlasu.

V odsekoch 12 a 14 doplnenie režimu udeľovania súhlasov vo vzťahu k prevádzkovaniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti a uzatvoreniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti.

V odseku 15 sa ustanovuje postup pri udeľovaní súhlasu na skladovanie odpadu dlhšie ako 1 rok alebo zhromažďovanie odpadu na dobu dlhšiu ako 1 rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením.

Z odseku 16 vyplýva, že súhlasy uvedené v odseku 1 je možné udeliť iba na dobu určitú, a to najviac na 5 rokov. Podmienka udeľovania súhlasov iba na dobu určitú vyplýva aj z článku 23 ods. 2 rámcovej smernice. V doteraz platnom zákone o odpadoch bola doba platnosti, na akú sa súhlas udeľuje ponechaná na úvahe príslušného úradu, čo v praxi spôsobilo vydanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu (10, 15 a viac rokov), s výnimkou súhlasu podľ a písm. g), m) a). V záujme eliminovať vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu, sa stanovuje horná hranica dĺžky doby platnosti na akú možno súhlas udeliť. Pokiaľ ide o určenie hranice na úrovni pä ť rokov je možné konštatovať, že ide o dobu primeranú, a to jednak z pohľadu nakladania s odpadom ale aj technického pokroku v tejto oblasti. Naďalej sa však zachováva možnosť predĺženia platnosti udelených súhlasov (odsek 17) a aj podmienka, že súhlas je možné udeliť alebo predĺžiť, v pr ípade ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi je v súlade s právnymi predpismi a záväznou časťou programu kraja (odsek 18).

Tretí oddiel

K § 98 Registrácia

Preberá sa ustanovenie z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami. Inštitút registrácie zaviedla ešte smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12ES o odpadoch (zrušená rámcovou smernicou) a pozná ho aj rámcová smernice. V zmysle článku 26 rámcovej smernice členské štátny zabezpečia, aby príslušný orgán viedol registráciu subjektov vykonávajúcich zber odpadu alebo prepravu odpadu v r ámci svojej profesionálnej náplne, obchodníkov, sprostredkovateľov a zariadení, ak sa nevyžaduje aby disponovali povolením.

V zmysle odseku 1 sa povinnosť registrácie vzťahuje na podnikateľa, ktorý vykonáva zber, alebo prepravu odpadu ako svoj predmet podnikania prič om sa vypustila povinnosť registrácie pre distribútora, ktorý vykonáva spätný odber elektroodpadu, z dôvodu veľkej administratívnej záťaže štátnej správy ako aj distribútorov elektrozariadení.

Podľa odseku 2 aj na obchodníka a sprostredkovateľa, ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený sú hlas alebo autorizácia.

Podľa odseku 3 je povinnosť registrácie aj na zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 t.

Cieľom ustanovenia je mať prehľad o všetkých podnikateľoch v oblasti nakladania s odpadom, hlavne o tých ktorý na svoju činnosť nepotrebujú rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čo okrem iného umožňuje aj kontrolu ich činnosti so zreteľom na plnenie jednotlivých povinností.

Štvrtý oddiel

K § 99 Vyjadrenie

Preberá sa inštitút vyjadrení z § 16 v plnom rozsahu doteraz platného zákona o odpadoch, na vydávanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Piaty oddiel

Odborná posudková spôsobilosť

Pri vypracovaní ustanovení o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vychádzalo z § 76 až § 77a doteraz platného zákona o odpadoch. Inštitút posudkov bol primárne upravený vo vyhláške MŽP SR č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzduš ia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb. Vzhľadom na charakter týchto ustanovení došlo v dôsledku viacerých pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania (pozn. v minulosti, nie teraz), k presunu týchto ustanovení priamo do zákona. Zrejme z dôvodu zásadne nenarúšať vnútornú štruktúru k ich doplneniu došlo pô vodne do Desiatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Obsah týchto ustanovení sa zásadne nezmenil a podmienky na ustanovenie osoby oprávnenej na výkon posudkovej činnosti, jej povinnosti a prípady, kedy je možné osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti zmeniť alebo zrušiť, ostali zachované.

K § 100 Vydanie osvedč enia o odbornej posudkovej spôsobilosti

Preberajú sa ustanovenia § 76 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Ustanovuje význam odborného posudku, ktorý vypracuje osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov.

K odsekom 2 a 3

Osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov sa stane fyzická osoba po ú spešnom absolvovaní skúšok. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov.

K odseku 4

Vymedzuje sa pojem odborná posudková spôsobilosť.

K odseku 5

Získanie odbornej posudkovej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením, ktoré vyd áva ministerstvo.

K odseku 6

Upravuje sa dĺžka platnosti osvedčenia. Zmenou oproti odteraz platné mu stavu je jednoznačnejšia úprava ohľadne predlžovania platnosti osvedčenia. Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti je možné predĺžiť iba raz, pričom maximálna dĺžka predĺž enia jeho platnosti je priamo závislá od dĺžky platnosti, na ktorú bolo pôvodne vydané.

K odsekom 7 a 8

Keďže odborná posudková spôsobilosť sa udeľuje f yzickej osobe, upravuje sa, že právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie môžu odborné posudky vydávať iba prostredníctvom osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov. V odseku 8 sa určujú presné podmienky, kedy môže ministerstvo na základe odporúčania Skúš obnej komisie na overovanie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia pre osobu, ktorá nie je oprávnenou osobu, ale má odborné predpoklady na jeho vypracovanie.

K odseku 9

Ustanovuje sa vedenie registra osôb oprávnených na vydávanie odborný ch posudkov ministerstvom.

K § 101 Povinnosti oprávnenej osoby na vydávanie odborných posudkov

V písmenách a) až e) sa upravujú povinnosti, ktoré musí oprávnená osoba plniť, pričom nesplnenie niektorých z nich môže byť dôvodom na zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti v zmysle § 106. Povinnosti uvedené v tomto ustanovení korešpondujú s povinnosť ami uvedenými v § 77 doteraz platného zákona o odpadoch.

K § 102 Zmena a zrušenie osvedčen ia o odbornej posudkovej spôsobilosti

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 77a odseky 1 a 2 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravovali zrušenie a zmenu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti ministerstvom. Z dôvodu lepšej prehľadnosti sa pôvodné odseky 1 a 2 rozdelili do štyroch samostatných odsekov. V odsekoch 1 a 2 sa upravuje opr ávnenie ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť a v odsekoch 3 a 4 sa upravuje povinnosť ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť.

Oproti doteraz platnému stavu z možnosti zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vypustil dôvodov, keď oprávnená osoba preukázateľne opakovane vydala odborný posudok na nedostatočnej odbornej ú rovni. Uvedené súvisí s úpravou, ktorá sa vykonala v odseku 4.

Do odseku 4 sa oproti doteraz platnému stavu [§ 77a ods. 2 písm. b) doteraz platného zákona o odpadoch] doplnil nový dôvod, kedy ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, a to v prípade ak opr ávnená osoba vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom.

K odsekom 5 a 6

Ide o nové ustanovenia, ktoré priamo súvisia s doplnením nového dô vodu na zrušenie osvedčenia v odseku 4. Ministerstvu sa dáva oprávnenie nechať si vyhotoviť kontrolný odborný posudok a v prípade, že sa ním preukáže skutočnosť uvedená v odseku 4 písm. d), ná klady na jeho vyhotovenie znáša tá odborne spôsobilá osoba, ktorá vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite.

K odseku 7

Do odseku 7 sa preberá § 77a odsek 4 a § 76 odsek 10 z doteraz platného zákona o odpadoch. Uvedené ustanovenie viaže nadobudnutie účinnosti príslušnej skutočnosti na deň jej zápisu do registra osôb oprá vnených na vydávanie odborných posudkov.

Šiesty oddiel - Informačný systém odpadového hospodárstva

K § 103

K odsekom 1 až 8

Súčasná úroveň informatizácie služieb v oblasti odpadového hospodá rstva je nedostatočná, súčasné informačné systémy neobsahujú funkcionalitu, ktorá by umožnila sledovanie odpadu od jeho vzniku až do stavov jeho konca. Z tohto dôvodu zákon navrhuje riešenie Informačné ho systému odpadového hospodárstva (ďalej len 'ISOH') tak, aby bolo možne sledovanie nakladania s jednotlivými prúdmi odpadu, a to jednak či sa uskutočňuje v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva vrá tane množstva produkcie odpadov.

ISOH zjednotí a nahradí niektoré existujúce informačné systé my v oblasti odpadového hospodárstva v Slovenskej republike (RISO, štatistické zisťovanie o nakladaní s odpadmi Štatistickým úradom Slovenskej republiky, informačné systémy tretích strán), bude ná strojom na kontrolu plnenia určených limitov zberu a zhodnocovania odpadov, ale poslúži aj k plneniu úloh a povinnosti vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov či medzinárodnými závä zkov Slovenskej republiky v tejto oblasti. ISOH bude slúžiť aj na priebežné sledovanie plnenia cieľov ustanovených v programe Slovenskej republiky a bude poskytovať základné štatistické údaje a prehľady.

ISOH bude zameraný na sledovanie odpadu od jeho vzniku až po jeho zhodnotenie, resp. zne škodnenie. V ISOH sa bude sústreďovať potrebná evidencia a relevantné hlásenia, budú sa v ňom zhromažďovať údaje o pôvodcoch odpadov a o zariadeniach na nakladanie s odpadmi vrátane ďalších ú dajov uvedených v odseku 3. Súčasťou ISOH budú registre uvedené v odseku 4.

Prevádzkovateľom ISOH sa ustanovuje ministerstvo, ktoré túto povinnosť môže preniesť na poverenú organizáciu.

Vymedzuje sa okruh subjektov, ktoré budú povinné do ISOH bezplatne ohlasovať vymedzené údaje. Zároveň sa upravuje frekvencia ohlasovania údajov pre orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a obce.

Deviata časť Orgány štátnej správy odpadového hospod árstva

K § 104 Základné ustanovenia

Ustanovenie taxatívne vymenováva orgány štátnej sprá vy odpadového hospodárstva, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len 'inšpekcia'), okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady.

Ustanovenie súčasne vymenováva ďalšie orgány, ktoré v ustanovenom rozsahu tiež vykonávajú štátnu správu odpadového hospodárstva. Týmito orgánmi sú obce, Slovenská obchodná inšpekcia a orgá ny štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K § 105 Ministerstvo

Ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva je v súčasnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Po zmená ch vykonaných zákonom č. 37/2010 Z. z. sa na krátke časové obdobie ústredný orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky. Zákonom č. 372/2010 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a o organizácií ústrednej štátnej správy, sa s účinnosťou k 01. novembru 2010 opätovne ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Do odseku 2 sa preberá pôsobnosť ministerstva v zmysle § 68 ods. 2 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe a z dôvodovú transpozície prá vnych predpisov EÚ, a taktiež v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona čl. 223/2001 Z .z. o odpadoch (ďalej len 'zákon o obaloch').

Vypúšťa sa oprávnenie ministerstva vyhradiť si udelenie súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcich územie kraja, keďže uvedené oprávnenie ministerstvo v praxi nevyužíva a od jeho zavedenia ani nevznikla potreba na jeho využitie. Vzhľadom na uvedené sa toto oprávnenie považuje za nadbytočné. Obdobná situácia je aj v prípade programov pôvodcov odpadu a programov držiteľov polychló rovaných bifenylov s celoslovenskou pôsobnosťou, a tak tiež v prípade súhlasu na prvé udelenie technológie na nakladanie s nebezpečným odpadmi na trh v Slovenskej republike.

Z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), t. j. zrušenia Centra odpadového hospodárstva a environmentálneho manažmentu (COHEM) došlo v niektorých doteraz platn ých ustanoveniach k vypusteniu pojmu 'prostredníctvom poverenej organizácie', ktorá za ministerstvo zabezpečovala vedenie a aktualizáciu zoznamu kontaminovaných zariadení, registrov a činnosť ohniskového bodu pri preprave odpadov cez štátnu hranicu.

Odsek 3 predstavuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích právnych predpisov. V zásade sa preberá § 68 ods. 3 doteraz platného zákona o odpadoch ako aj § 21 doteraz platného zákona o obaloch. Je potrebn é uviesť, že vzhľadom na zavádzanie nových inštitútov, povinností ako aj vzhľadom na aplikačné problémy, ktoré ukázala prax dochádza k rozšíreniu splnomocňovacieho ustanovenia. Z uvedeného je n ásledne možné usudzovať vydanie viacerých vykonávacích predpisov resp. minimálne, že budú obsiahlejšie oproti doteraz platnému stavu.

V odseku 4 sú uvedené oznamovacie povinnosti ministerstva voči Eur ópskej komisii a zároveň výslovne určuje jeho postavenie ako notifikačného orgánu vo vzťahu k Európskej únii.

K § 106 Inšpekcia

Inšpekcia má postavenie orgánu štátneho dozoru nad týmto zákonom. V rámci tejto pôsobnosti inšpekcia kontroluje dodržiavanie povinností uložen ých fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám vrátane kontrol v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. V oblasti cezhraničného pohybu odpadov je ďalej inšpekcia oprávnená rozhodovať v sporn ých prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom. Na základe výsledku výkonu štátneho dozoru – kontroly - inšpekcia ukladá fyzickým osobám - podnikateľom a prá vnickým osobám pokuty v správnom konaní podľa samostatného ustanovenia tohto zákona.

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

K § 107 Okresný úrad v sídle kraja

K zásadnej zmene postavenia a pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja nedošlo. Preberá sa v plnom rozsahu § 70 doteraz platného zákona o odpadoch a § 15 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 108 Okresný úrad

Preberá sa § 71 doteraz platného zákona o odpadoch a § 16 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 109 Obec

Vymedzuje sa postavenie obce ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorá v ustanovenom rozsahu prejednáva priestupky, ukladá za ne pokuty a poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

K § 110 Slovenská obchodná inšpekcia

Vymedzuje sa postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len ' SOI'), ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na účely kontrol dodržiavania vymedzených povinností pre oblasť batérií a akumulátorov, vozidiel, elektrozariadení, obalov a pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia.

Ustanovenie upravuje oprávnenia SOI pri výkone štátneho dozoru a ukladanie pokút za zistené porušenia. Je poverená výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaný ch bifenylov a ukladá pokuty za zistené porušenia.

Rozdiel oproti doterajšiemu právnemu stavu: pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie (ďalej len 'ŠEI') vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia prechádza do kompetencie SOI z dôvodu prijatia zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým sa ŠEI zlučuje so SOI.

K § 111 Orgány štátnej správy v oblasti daní , poplatkov a colníctva

Pôsobnosť colných orgánov pri kontrole cezhraničné ho pohybu odpadov ostáva nezmenená, a to v znení § 72c doteraz platného zákona o odpadoch. Formulačná zmena nastali iba v odseku 4, kde sa z povinnosti ministerstva alebo inšpekcie určiť dopravcovi miesto na odstavenie vozidla stalo oprávnenie, a teda uvedené orgány môžu takého miesto určiť. K tejto formulačnej zmene sa pristúpilo v nadväznosti na skutočnosť, že ani ministerstvo ani inš pekcia nedisponuje miestami na odstavenie vozidla.

K § 112 Štátny dozor v odpadovom hospodárstve

Ustanovenie upravuje postup orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve pri výkone tohto dozoru. Výkonom štátneho dozoru sa kontroluje dodrž iavanie povinností fyzickými osobami - podnikateľmi a právnickými osobami podľa zákona, jeho vykonávacích predpisov a rozhodnutí vydaných na jeho základe.

Ustanovenie upravuje povinnosti kontrolovanej osoby počas výkonu štátneho dozoru ako aj oprávnenia orgánu štátneho dozoru. Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie predpisov je oprávnený osobe, ktorá sa porušenia dopustila, uložiť pokutu.

Vymedzuje sa právomoc Orgánu štátneho dozoru, ktorý je oprávnený uložiť opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1, vstrekovaním do pôdy činnosť ou D3 uvedených v prílohe č. 3, ak nesplnil výsledky monitorovania, toxicita prekročila ustanovené limity, výsledky monitorovania odhalili zhoršovanie situácie v danej oblasti alebo zneškodňovanie má za následok škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny, živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu alebo na iné využívanie dotknutého prostredia.

K § 113 Konanie

K odsekom 1 a 2

Preberá sa § 74 odsek 1 a 2 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami v odseku 2, ktorý sa formulačne upravuje a zároveň sa rozširuje okruh konaní, na ktoré sa nevzťahuje sprá vny poriadok. Novým je vyňatie všetkých konaní týkajúcich sa zápisu, zmeny a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov príslušnej komodity, konania o neexistencii vozidla a postupu v prípade odstavenia vozidla pri zistení porušenie osobitných predpisov pri cezhraničnom pohybe odpadov. Rozhodovanie v prípade pochybností, či vý robok je, alebo nie je obalom sa presúva z doteraz platného zákona o obaloch.

K odsekom 3 až 7

Preberajú sa odseky 3 až 7 z § 74 doteraz platného zákona o odpadoch s týmito zmenami.

V odseku 4 sa v dôsledku zmien v ustanovení o udeľovaní súhlasov (§ 99 ods. 1), vypustenie niektorých súhlasov a doplnenie nových súhlasov, upravili prípady kedy je obec účastníkom konania pri udeľovaní vymedzených súhlasov. Obec ako účastník konania sa dop ĺňa v prípade udeľovania súhlasu na zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, na uzavretie úložiska kovovej ortuti alebo jeho časti, a jeho následné monitorovanie a na využí vanie odpadov na povrchovú úpravu terénu. Vzhľadom na vypustenie súhlas na zmenu a rekonštrukcie zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov a zber odpadov alebo ich častí, na ktorých prevá dzkovanie sa vydáva súhlas podľa tohto zákona, ak majú vplyv na nakladanie s odpadmi v zariadení bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj v tomto ustanovení.

V odseku 6 sa vypúšťa veta za bodkočiarkou, ktorá ako dôvod na zastavenie konania ustanovovala rozpor programu pôvodcu odpadu so záväznou časťou programu kraja. K vypusteniu dochádza jednak z dôvodu zruš enia programov pôvodcov odpadu a v prípade schvaľovania programu obcí sa postupuje v zmysle správneho poriadku, a teda správny orgán v prípade zistených nedostatkov má predkladateľa vyzvať a byť mu nápomocn ý pri ich odstraňovaní.

K odseku 8

Ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje miestnu príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve pri udeľovaní súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením.

K odsekom 9 a 10

Vychádza sa z § 74 odsekov 8 a 9 doteraz platného stavu.

K odseku 11

Predmetné ustanovenie upravuje prípady kedy Ministerstvo zastaví konanie o udelenie autorizácie na výkon činností individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

Odsek 12

Ustanovuje možnosť podania opätovnej žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov tomu, komu bol takýto súhlas zrušený

K § 114 Zmena, zrušenie, strata platnosti rozhodnutia

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 75 odseky 1 až 5 z doteraz platného zákona o odpadoch.

Desiata časť

Zodpovednosť za porušenie povinností

K § 115 Priestupky

K odsekom 1 až 7

Ustanovenie vymenováva priestupky podľa tohto zákona, stanovuje výšky pokút za spáchaný priestupok a orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré sú oprávnené priestupky prejednávať a ukladať za ne pokuty. Priestupku sa môže dopustiť fyzická osoba. Orgánmi, ktoré sú oprávnené prejednávať priestupky sú obce a okresné úrady. Tieto orgány, okrem uloženia pokuty, môžu osobe zodpovednej za vymedzený priestupok nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť. Tento nástroj sa zavádza ako ďalší postih tých osôb, ktoré maria uhradenie pokuty, sú nesolventné, nemajú žiadny iný majetok alebo z iného dôvodu pokutu neuhradia a prepadnutá vec je pre tieto osoby zauj ímavým a nelegálnym zdrojom príjmov.

Výnosy z pokút môžu byť príjmom Environmentálneho fondu alebo obce, uvedené závisí od subjektu, ktorý priestupok prejednal a pokutu uložil.

§ 116 Ukladanie pokút

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

Ustanovenie upravuje obvyklé lehoty pre začatie konania o uložení pokuty, a to subjektívnu jednoročnú lehotu pre možnosť začatia konania o uložení pokuty odo dňa, kedy sa orgán štátnej správy odpadov ého hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti (najmä dňom prerokovania protokolu z kontroly) a objektívnu trojročnú lehotu, od kedy došlo k porušeniu povinnosti.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť osobe, ktorá porušila povinnosť, opatrenie na nápravu následkov protiprávneho konania s uveden ím lehoty, do ktorej toto opatrenie je povinná vykonať. Osobe, ktorá znovu poruší v ro čnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za porušenie ktorej jej bola uložená pokuta, je možné uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku prísluš nej hornej hranice. Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti a výnosy z pokút sú príjmom Environmentálneho fondu.

K § 117 Iné správne delikty

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie vymenováva správne delikty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba - podnikateľ alebo a právnická osoba. Správne delikty sú rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti do jednotlivých odsekov tohto ustanovenia s určením dolných a horných hraníc pokú t. Pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach hraníc stanovených v jednotlivých odsekov tohto ustanovenia ukladá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je inš pekcia, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní.

Jedenásta časť

Vzhľadom na skutočnosť, že účinnosťou tohto zákona Recyklačný fond automaticky nezaniká je potrebné upraviť jeho činnosť v tzv. prechodnom období a zároveň upraviť jeho zrušenie. Prvá kapitola upravuje fungovanie a činnosť Recyklačného fondu a s čiastočný mi zmenami sa preberajú ustanovenia deviatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Druhá kapitola už upravuje samotné zrušenie Recyklačného fondu. Môže sa zdať, že určité obdobie bude akoby systé m fungovať duálne, na jednej strane Recyklačný fond a na strane druhej nabiehanie systému rozšírenej zodpovednosti. Práve z dôvodu, že ide o prechod na nový systém, ktorý potrebuje určité obdobie na zavedenie, sa nepristúpilo k okamžitému zrušeniu Recyklačného fondu. Na strane druhej postupné utlmovanie činnosti Recyklačného fondu je naviazané na získavanie autorizácií pre organizá cie zodpovednosti výrobcov.

Prvá hlava Èinnosť Recyklačné ho fondu

Prvý oddiel Fungovanie Recyklačného fondu

K § 118 Recyklačný fond

K odseku 1

V uvedenom ustanovení sa naďalej zachováva postavenie Recyklačného fondu ako neštátneho účelového fondu v intenciách v akých bol zriadený. Zjednocuje sa, že ide o sústreďovanie prostriedkov na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania uvedených odpadov.

K odsekom 2 a 3

V týchto odsekoch je uvedené vnútorné členenie fondu na ústredie a jednotlivé sektory ako aj sídlo a právna forma fondu. Upravujú sa názvy niektorých sektorov, dochádza len k zjednoteniu ich názvu podľa komod ít.

K § 119 Orgány Recyklačného fondu

K odsekom 1 a 2

Zachováva sa štruktúra orgánov Recyklačného fondu v zmysle doteraz platn ého stavu, a to naďalej ostávajú dva kolektívne orgány a jeden monokratický orgán.

K § 120 Správna rada

K odsekom1 až 8

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť správnej rady ako jedného z kolekt ívnych orgánov Recyklačného fondu. Preberá sa § 58 doteraz platného zákona

K § 121 Dozorná rada

K odsekom 1 až 9

V uvedených odsekoch sa preberajú ustanovenia § 59 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravuje postavenie dozornej rady Recyklačného fondu.

K § 122 Zánik členstva v sprá vnej rade a členstva v dozornej rade

K odsekom 1 až 5

Ustanovenými odsekmi sa preberá § 87 doteraz platného zákona o odpadoch upravujúci zánik členstva v kolegiálnych orgánoch s čiastočnými zmenami. Upravila sa vnútorná štruktúra odseku 1 a vzhľ adom na fakt, že má dôjsť k zrušeniu Recyklačného fondu, tak sa doplnil nový dôvod zániku členstva. V odseku 2 sa oproti doteraz platnému stavu výslovne upravilo, že odvolávanie člena vykoná va ten minister, ktorý odvolávaného člena vymenoval. Upravilo sa aj znenie odseku 3 a vymedzil sa jeho vzťah k odseku 2, a teda umožňuje sa flexibilnejšie odvolanie členov, ktorí boli vymenovaní ministrom životné ho prostredia, ministrom financií alebo ministrom hospodárstva. Uvedené podporuje aj použitie slovného spojenia 'minister, ktorý ho vymenoval', ak by sa uvedené malo vzťahovať iba na členov menovaných ministrom ž ivotného prostredia, použila by sa zavedená legislatívna skratka 'minister' bez dodatku 'ktorý ho vymenoval'.

K § 123 Riaditeľ

K odsekom 1 až 6

V týchto odsekoch sa preberajú ustanovenia § 61 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravujú postavenie riaditeľa Recyklačného fondu.

K odseku 7

Ide o nový odsek, v ktorom upravuje koniec funkčné obdobie riaditeľa Recyklačného fondu vo väzbe na vstup Recyklačného fondu do likvidácie.

Druhý oddiel Plnenie povinností voči Recyklačnému fondu

K § 124 Vymedzenie pojmov

K odsekom 1 až 4

V uvedených odsekoch sú definované pojmy, ktoré sa používali v doteraz platnom zákone o odpadoch a vymedzovali osoby povinné platiť príspevky do Recyklačného fondu. Keďže nový zá kon priniesol zmenu niektorých definícií, ktoré by mohli mať vplyv aj na vymedzenie okruhu subjektov povinných platiť do Recyklačného fondu, prevzala sa terminológia z doteraz platného zákona s cieľom ponechať okruh povinných subjektov vo vzťahu k Recyklačnému fondu nemenný.

K § 125 Povinnosti výrobcu a iných subjektov

K odsekom 1 až 7

Odseky 1 až 7 vychádzajú z doteraz platného stavu. V jednom ustanovení sa sústreďujú povinnosti voči Recyklačnému fondu, ktoré v odteraz platnom zákone o odpadoch boli upravené na viacerých miestach.

K § 126 Výpočet príspevku vý robcu do Recyklačného fondu

K odsekom 1 až 6

Preberá sa § 56 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravoval výpočet výšky príspevku do Recyklačného fondu.

Tretí oddiel Získavanie a využívanie prostriedkov Recyklačného fondu počas prechodného obdobia

K § 127 Zdroje Recyklačného fondu

K odsekom 1 a 2

V týchto odsekoch sa preberá § 62 doteraz platného zákona o odpadoch o zdrojoch Recyklačného fondu, avšak s malou zmenou v odseku 1, kde v písmene a) už nie je osobitne uvedený dovozca oproti doteraz platnému zneniu z ákona o odpadoch, a to vzhľadom na znenie § 130 odsek 1, z ktorého vyplýva, že v pojme 'výrobca' je už zahrnutý aj dovozca, a teda nie je potrebné ho osobitne vypichovať.

K § 128 Použitie prostriedkov Recykla čného fondu

K odseku 1

Preberá sa § 63 odsek 1 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnou zmenou v okruhu použitia prostriedkov Recyklačného fondu. Umožňuje sa použitie finančných prostriedkov aj na zber a zhodnotenie opotrebovaných pneumatík z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďujú, zber elektroodpadu z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďuje, na podporu budovania zbernýc h dvorov pre združenia obcí a budovanie informačného systému odpadového hospodárstva.

K odseku 2

Preberá sa § 63 odsek 2 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 3

Ide o nové ustanovenie, ktoré umožňuje od 1. júla 2016 presun finančných prostriedkov z osobitný ch sektorov do všeobecného sektora nad rámec ustanovenia § 127 ods. 2 o povinnom presune 25% zdrojov RF do všeobecného sektora. Dôvodom je zámer zvýšenej podpory triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach.

K odseku 4

Preberá sa § 63 odsek 3 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 5

Upravuje sa horná hranica výdavkov na správu Recyklačného fondu za rok, pričom sa vychádza z účtovnej závierky k 31. decembru 2015.

K odsekom 6 a 7

Ide o nové odseky. V zmysle odseku 6 sa výdavky určené na správu Recyklačného fondu a na uskutočnenie likvidácie fondu sa vedú na osobitných účtoch. Upravuje sa presun finančných prostriedkov z Recyklačn ého fondu do Environmentálneho fondu.

K § 129 Poskytovanie prostriedkov Recykla čného fondu

K odsekom 1 až 12

V uvedených odsekoch sa preberá § 64 doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami. V zmysle odseku 3 sa výnimka z rozhodovania správanej rady vzťahuje iba na vrátenie príspevkov podľa § 132 ods. 4. V odseku 9 sa dopĺňa lehota na podpísanie rozhodnutia správnej rady ministrom.

K odseku 13

Ide o nové ustanovenie, ktorým sa chce zamedziť od ustanoveného dátumu poskytovaniu prostriedkov fondu na také projekty, ktoré by vzhľadom na svoju realizáciu prekračovali dátum, kedy fond vstúpi do likvidácie.

K § 130 Hospodárenie Recyklačné ho fondu (počas prechodného obdobia)

K odseku 1

Uvedený odsek ustanovuje požiadavky na hospodárenie a schválenie rozpočtu Recyklačného fondu počas prechodného obdobia a obdobia likvidácie fondu.

K odsekom 2 a 3

Uvedené odseky sú prebratím § 65 odsekov 2 a 3 z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odsekom 4 až 6

Ide o nové ustanovenia, ktoré upravujú zánik povinnosti platenia príspevkov a povinnosti nahlasovať ustanovené údaje z evidencie do Recyklačného fondu.

K § 131 Informácie

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 66 doteraz platného zákona.

K odseku 5

Ide o nový odsek, ktorým sa ustanovuje Recyklačnému fondu povinnosť odovzdávať ministerstvu v mesačnej periodicite údaje z registrácie.

Druhá hlava Zrušenie Recyklačné ho fondu

K § 132

K odsekom 1 až 3

V uvedených odsekoch sa ustanovuje dátum a proces zrušenia Recyklačného fondu.

K § 133

K odsekom 1 až 4

Uvedené odseky ustanovujú požiadavky na vymenovanie likvidátora a výkon činnosti.

K § 134

K odsekom 1 až 3

Upravujú sa povinnosti pre likvidátora vykonávajúceho likvidáciu Recyklačného fondu.

K odseku 4

Ustanovuje kam bude plynúť likvidačný zostatok z RF.

Dvanásta časť

PRECHODNÉ A ZÁVEREÈNÉ USTANOVENIA

K § 135 Prechodné ustanovenia

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, cieľom ktorých je prechodne upraviť prechod na novú právnu úpravu, tam kde nastala zmena oproti doteraz platnému stavu.

K odseku 1

V záujme zachovania právnej istoty sa ustanovuje sa, že začaté správne konania sa dokončia podľa právnych predpisov účinných v čase začatia konania.

K odseku 2

Vzhľadom na zmeny vykonané v ustanoveniach týkajúcich sa programových dokumentov sa určuje, že už vypracované dokumenty zostávajú v platnosti a nie je potrebné ich nové vypracovanie okrem prípadu uvedeného v odseku 3.

K odseku 3

V prípade držiteľa polychlórovaných bifenylov sa vyžaduje vypracovanie a predloženie nového programu, na splnenie povinnosti sa stanovujú š tyri mesiace od účinnosti tohto zákona.

K odseku 4

Keďže dochádza k zrušeniu programov pôvodcov odpadov je potrebné upraviť aj stratu platnosti rozhodnutí, ktorými boli schválené.

K odseku 5

Upravuje sa lehota ohľadne skladovania a zhromažďovania odpadov, a to z dôvodu povinnosti uvedenej v § 14 ods. 1 písm. i) tohto zákona. Dnes zberová spoločnosť robí skladovanie bez lehoty, ale vzhľadom na zmenu definícii v novom zákone bude zberová spoloč nosť robiť zhromažďovanie, a teda si musí ustriehnuť lehoty, lebo zberovej spoločnosti sa súhlas na dlhšiu dobu nemôže dať, keďže to sa umožnilo iba pre pôvodcu odpadu.

K odsekom 6 a 7

Ustanovuje sa šesťmesačná lehota na zabezpečenie splnenia nov ých povinností. Lehota šiestich mesiacov, v prípade odseku 6 súvisí aj s tým, že sa predpokladá, že do šiestich mesiacov dôjde k udeleniu autorizácií výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne a organizáciám zodpovednosti výrobcov.

K odseku 8

Ustanovuje sa informačná povinnosť pre subjekty vykonávajúcu zber vyhradeného prúdu odpadu podľa doterajších predpisov.

K odseku 9

Výrobcom vyhradeného výrobku, ktorých sa uvedené týka, sa dáva šesť mesiacov na ustanovenie splnomocneného zástupcu a na zaregistrovanie sa na ministerstve. Výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí už sú zaregistrovaní na ministerstve, sú povinní v stanovej lehote predložiť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, ak si plnia vyhradeného povinnosti kolektívne alebo rozhodnutie o udelení autorizácie, ak si plnia povinnosti individuálne.

K odsekom 10 a 11

Ustanovuje sa registračná povinnosť a lehota viažuca sa na ustanovenia § 31 týkajúce sa zriadenia koordinačného centra v prípade výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí uvádzajú výrobky na trh aj pred úč innosťou zákona ako aj v prípade výrobcov, ktorí začnú uvádzať na trh výrobky počas prvých šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K odseku 12

Upravuje sa, že výrobca vozidiel znáša ná klady na dopravu vozidla z určeného parkoviska k spracovateľovi starých vozidiel, iba za tie vozidla, ktoré boli na určené parkovisko umiestnené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Pre vozidlo, ktoré je jednotlivo uvádzané na trh po nadobudnutí účinnosti tohto zákona je potrebné do šiestich mesiacov zabezpe čiť prevzatie zodpovednosti výrobcom vozidla alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov za nakladanie s odpadom z vozidla. Uvedené sa týka tých osôb, ktoré takéto vozidla uviedli na trh po nadobudnutí úč innosti tohto zákona.

K odseku 13

Vzhľadom na zavedenie nového systému v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi sa upravuje možnosť ukončenia zmluvných vzťahov, ktoré by mohli byť preká žkou vytvárania nového zmluvného systému. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté medzi obcou a oprávnenou organizáciou či kolektívnou organizáciou, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a nedotý ka sa zmlúv uzavretých medzi obcou a subjektmi vykonávajúcimi v obci zber komunálnych odpadov. Odsek 13 sa vzťahuje na aplikačné živé zmluvy uzavret é podľa (predchádzajúceho) zákona o odpadoch, podľa ktorých bude ku dňu nadobudnutia účinnosti nového zákona prebiehať ich riadne plnenie.

K odseku 14

Ukladá sa povinnosť uviesť zmluvy do súladu s týmto zá konom. Na rozdiel proti odseku 13, odsek 14 ukladá iba povinnosť zosúladenia zmlúv a nezakladá pre zmluvné strany oprávnenie tieto zmluvy písomne vypovedať z dôvodu nadobudnutia platnosti tohto zákona, týmto vš ak nie sú dotknuté výpovedné dôvody uvedené priamo v zmluve.

K odsekom 15 a 16

Upravuje sa povinnosť obce aktualizovať príslušné všeobecne záväzné nariadenia.

K odsekom 17 až 22

Upravuje sa povinnosť podať návrh na zač atie konania, ak niekto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov potrebné rozhodnutie. Zároveň z dôvodu právnej istoty sa ustanovuje, že ro zhodnutia vydané podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti, okrem rozhodnutí na ktoré sa vzťahuje postup podľa odseku 18,20 až 23, kde sa vyžaduje ich predloženie na preskúmanie. Tak ýmito rozhodnutiami sú aj súhlasy – súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na dlhšie skladovanie (§ 21 ods. 7 platného zákona).

K odseku 23

V záujme umožnenia transformácie existujúcim oprávneným organizáciám a kolektívnym organizáciám sa na nich nevzťahuje podmienka založenia v ýlučne výrobcami vyhradených výrobkov zhodnej komodity. Ostatné podmienky potrebné na udelenie autoriz ácie však musia byť splnené. Uvedené subjekty postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov nadobúdajú až udelením príslušnej autorizácie, pričom tieto subjekty musia žiadosť o udelenie autorizá cie podať na ministerstvo najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

K odseku 24

Ustanovenie zrovnoprávňuje nových záujemcov o vykonávanie činnosti OZV s kolektívnymi systémami a oprávnenými organizáciami, ktoré už p ôsobia v odpadovom hospodárstve podľa doterajších predpisov. Obidve tieto skupiny subjektov musia požiadať o vydanie autorizácie do rovnakého dátumu.

K odseku 25

Pre prvý nábeh nového systému je potrebné, aby sa začal uplatňovať k jednému dátumu (k 1.1.2016). Zabezpečuje sa tým právna istota vš etkých hospodárskych subjektov vrátane obcí.

K odseku 26

Kým nevzniknú koordinačné centrá pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov musí niektoré úlohy zabezpečiť ministerstvo, pretože inak by bol ohrozený prechod na nový systém rozšírenej zodpovednosti v ýrobcov v celoslovenskom merítku.

K odseku 24

Informácie obsiahnuté v databáze Recyklačného fondu sa stá vajú majetkom štátu v správe ministerstva. Povinnosť ochrany dôverných informácií podľa osobitného predpisu nie je týmto postupom dotknutá a vzťahuje sa aj na zamestnancov ministerstva a iné osoby, ktor é s informáciami prichádzajú do styku pri výkone svojej funkcie.

K odseku 25

Upravuje povinnosť ochrany dôverných informácií.

K odseku 26

Upravuje právny základ založenia Recyklačného fondu.

K odseku 27

Ustanovuje povinnosť obce v ustanovenom termíne uviesť triedený zber komunálnych odpadov v obci do súladu s požiadavkami tohto zákona.

K odseku 28

Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa zberného dvora požiadať o vydanie súhlasu nakoľko v súčasne platnom zákone nebolo prevá dzkovanie zberného dvora viazaná na vydanie súhlasu.

K odseku 29

Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov v prípad e naplnenia kapacity skládky alebo uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie požiadať o udelenie súhlasu podľa tohto zákona v určenej lehote.

K § 136 Zrušovacie ustanovenia

Zrušuje sa predchádzajúca právna úprava a zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorý sa včleňuje do návrhu zákona.

K § 137 Záverečné ustanovenie

Transpozičný odkaz.

K Èl. II

Novelizuje sa živnostenský zákon v súvislosti s viazanou živnosťou v skupine 214.

K Èl. III

Navrhuje sa nové znenie Položky 162 v časti X. Životné prostredie a dopĺňa sa položka 171 sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

K Èl. IV

Aby podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu mohol splniť povinnosť podľa § 16 ods. 6 písm. e), a pri platbách za výkup kovového odpadu v prípade od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľ om vypočítať a odviesť daň vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu, navrhuje sa novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

K Èl. V

Vymedzenie poplatku pri množstvovom zbere pre drobný stavebný odpad.

K Èl. VI

Prílohou žiadosti jednotlivého výrobcu o schvá lenie jednotlivo vyrobeného vozidla, ako aj žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu,

ak ide o nové vozidlo, ktoré nebolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo

ak ide o nové vozidlo, ktoré bolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo ak ide o ojazdené vozidlo, žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z tretieho štá tu je potvrdenie o zaplatení príspevku do Recyklačného fondu. Vzhľadom na návrh na zrušenie Recyklačného fondu je potrebné novelizovať zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premá vke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Èl. VII

Novelizuje sa zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia ŽP. Predmetná novela sa týka doplnenia chýbajúcej kompetencie inšpekcie a vypustenia súhlasu či látka alebo vec je vedľajší produkt.

K Èl. VIII

Účinnosť

Navrhuje sa účinnosť.

K Prílohe č. 1

Nebezpečné vlastnosti odpadov

K Prílohe č. 2

Zhodnocovanie odpadov

K Prílohe č. 3

Zneškodňovanie odpadov

K Prílohe č. 4

Ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva.

K Prílohe č. 5

Príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu

K Prílohe č. 6

Hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok v odpade

K Prílohe č. 7

Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

K Prílohe č. 8

V prílohe č. 8 sú uvedené Kritériá definujúce obal, ktoré sú transpozíciou smernice o obaloch

K Prílohe č. 9

Príloha obsahuje zoznam odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, ktorý sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním

K Prílohe č. 10

Príloha obsahuje zoznam transponovaných právnych predpisov Európskej únie.

V Bratislave 17. decembra 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a tiež v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlá dy Slovenskej republiky na roky 2012-2016. Návrh zákona vychádza z Legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 3. júla 2013.

Cieľom predloženia návrhu zákona je úprava existujúcich a nastavenie nových pravidiel v odpadovom hospodárstve pre vytvorenie štandardných podmienok (z pohľadu rozvinutých krajín Európskej únie) pre uskutoč ňovanie zmien v prostredí, umožňujúcich rozvoj a realizáciu aktivít v odpadovom hospodárstve a súčasne vytvorenie podmienok pre právnu istotu, porovnateľnú s podmienkami v ostatných členských štá toch Európskej únie.

Platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol viac ako 30 krát novelizovaný a do jeho textu bolo prevzatých desať smerníc vrátane ich zmien a dodatkov. Vzhľadom na vysoký počet jeho novelizácií, ktoré nie vždy priniesli želaný efekt, nebol tento zákon podrobený jeho celkovej revízii, ale len neustále a čiastkovo menený. V dô sledku týchto čiastkový zmien si niektoré ustanovenia začali protirečiť, resp. niektoré stratili svoje opodstatnenie a pri zavádzaní nových povinností sa opomenul sankčný paragraf. Prax ukázala, ktoré ustanovenia sa osvedčili a majú želaný efekt, a ktoré je potrebné zmeniť či úplne vypustiť, resp. že sa vyžaduje koncepčná zmena pri nakladaní s niektorými odpadmi.

Predloženým návrhom zákona sa sleduje najmä zníženie množstva odpadov, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním, úprava a zameranosť na predchádzanie vzniku odpadu, minimalizácia negatívnych vplyvov vzniku a nakladania s odpadom na životné prostredie a zdravie ľudí, zavedenie a uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov, štandardným spôsobom obvyklým v iných č lenských štátoch Európskej únie a jej premietnutie na komunálnu úroveň.

Návrh zákona obsahuje tri rozhodujúce zmeny oproti súčasnému stavu v oblasti odpadového hospodárstva.

Najväčšou zmenou je návrh na zrušenie Recyklačného fondu a z toho vyplývajúce zru šenie povinnosti výrobcov a dovozcov platiť relevantný príspevok. Celý systém zabezpečenia povinností výrobcov a dovozcov bude zabezpečovaný priamym uplatňovaním princípu rozšírenej zodpovednosti vý robcov a dovozcov či už individuálne alebo kolektívne (organizácie zodpovednosti výrobcov).

Druhá zmena sa priamo dotýka vzniku a fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov. Zavádza sa povinnosť autorizácie týchto organizácií, pričom autorizáciu bude udeľovať Ministerstvo životné ho prostredia Slovenskej republiky. Cieľom je najmä sprehľadniť činnosť týchto organizácií. Obdobný druh autorizácie bude Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky udeľovať aj výrobcom, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne. Návrhom zákona sa vytvárajú aj podmienky pre vznik koordinačného centra, ktoré bude slúžiť na podporu plnenia zákonných povinností výrobcov a organizácií zodpovednosti výrobcov.

Treťou zmenou je výrazné sprísnenie podmienok a kontroly výkupu kovového odpadu od fyzických osôb – nepodnikateľov a zákazu ukladať na skládky odpadov vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktor é sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a vytriedený biologicky rozložiteľný odpad.

Návrhom zákona sa zabezpečuje aj transpozícia smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/56/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.

Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je vyjadrené v doložke vplyvov.

Navrhovaný zákon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu