Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície 73/1998 účinný od 01.01.2013 do 30.04.2013

Platnosť od: 21.03.1998
Účinnosť od: 01.01.2013
Účinnosť do: 30.04.2013
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Informácie a informačný systém, Polícia, Zväz väzenskej a justičnej stráže, Trestné právo hmotné

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST53JUD33292DS38EUPP10ČL15

Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície 73/1998 účinný od 01.01.2013 do 30.04.2013
Zoznam paragrafov
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 73/1998 s účinnosťou od 01.01.2013 na základe 361/2012 a 345/2012

Legislatívny proces k zákonu 361/2012
Legislatívny proces k zákonu 361/2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 361/2012, dátum vydania: 27.11.2012
Osobitná časť
K čl. I
 
K bodu 1
V súvislosti s navrhovanou zmenou § 13 sa z čl. 11 Základných zásad navrhuje vypustiť druhú a tretiu vetu.
K bodom 2 a 3
Navrhuje sa upraviť definícia závislej práce. Pojem závislá práca je základným pojmom pracovného práva, ktorý je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie a označuje prácu, ktorá sa vykonáva v pracovnoprávnych vzťahoch.
Definícia závislej práce vymedzená v § 1 ods. 2 v platnom a účinnom znení Zákonníka práce, ustanovuje, že na určenie, či ide o závislú prácu alebo o iný právny vzťah, je potrebné naplniť komplex identifikačných znakov. Medzinárodná organizácia práce vo svojom Odporúčaní č. 198/2006 nepredpokladá, aby na existenciu pracovného pomeru bolo treba naplniť všetky identifikačné znaky závislej práce, a to z dôvodu veľkej variability druhov prác, ktoré sa v mnohých prípadoch vyznačujú rôznymi znakmi.
Znenie § 1 ods. 2 v praxi nezabránilo obchádzanie ustanovení Zákonníka práce a kontrahovanie iných zmluvných typov na prácu, ktorá by mala byť z hľadiska jej charakteristiky závislou prácou.
V aplikačnej praxi často dochádza k prípadom, kedy sú zamestnanci nútení k zmene svojho pracovnoprávneho statusu, a to napriek tomu, že tieto fyzické osoby majú naďalej vykonávať tú istú prácu. Takýmto spôsobom sa zamestnanci menia na podnikateľov, (samostatne zárobkovo činnú osobu), a to aj napriek skutočnosti, že nedochádza k naplneniu základných charakteristík podnikania (predovšetkým takáto osoba nevykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku). Takáto fyzická osoba si nie je vždy vedomá tejto skutočnosti, a tak prakticky nedochádza ani k súdnym žalobám, ktorých výsledkom by mohlo byť rozhodnutie súdu o zastretom pracovnom pomere.
Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ak má práca znaky činnosti podľa osobitných predpisov (občianskoprávne, obchodnoprávne), nejde o závislú prácu.
Zabezpečovanie výkonu závislej práce v iných, ako v pracovnoprávnych vzťahoch má aj nepriaznivé ekonomické a sociálne dopady.
Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby pojem závislá práca bol definovaný identifikačnými znakmi, najmä vecnými a druhovými, ktoré sú najvýznamnejšie pre identifikáciu závislej práce.
Pri príprave novely Zákonníka práce sa do úvahy brali skúsenosti z aplikačnej praxe, komparácia s právnymi poriadkami a prístupmi iných štátov, Odporúčanie MOP č. 198/2006.

V tejto súvislosti možno z hľadiska komparácie poukázať na novelu Zákonníka práce Českej republiky účinnú od 1. januára 2012, kde sa pôvodná definícia závislej práce (podobná definícii závislej práce v Slovenskej republike) rozdelila na: 1. znaky závislej práce a na 2. podmienky jej výkonu.
Navrhovaná právna úprava definície závislej práce v § 1 ods. 2 upravuje len znaky závislej práce, vzhľadom na to, že podmienky jej výkonu – napr. vymedziť miesto výkonu práce upravujú jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce. Navrhovaná definícia vychádza aj z § 47 Zákonníka práce, ktorého obsah predstavuje základnú charakteristiku pracovného záväzku.
Navrhuje sa aj úprava druhej vety z § 1 ods. 3. Podľa pôvodného znenia ak práca napĺňa znaky činnosti podľa osobitných predpisov, napr. mandátna zmluva, príkazná zmluva, zmluva o dielo, ide o zmluvný typ podľa osobitných predpisov, a teda takáto činnosť nemôže byť hodnotená ako závislá práca, pretože ju zmluvné strany právne kvalifikovali v súlade s osobitnými predpismi a vykonávanie práce v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu zároveň zodpovedá aj vôli zmluvných strán („závislou prácou nie je“). Navrhuje sa v Zákonníku práce nedefinovať, čo nie je závislou prácou – podnikanie a vykonávanie práce v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu, pretože uvedené definujú osobitné predpisy. Ak sú naplnené znaky podľa osobitných predpisov, sú splnené podmienky osobitných predpisov, aby práca mohla byť vykonávaná v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu, a teda nejde o závislú prácu.
Zároveň sa navrhuje stanoviť, že závislú prácu (ak sú naplnené jej znaky) nemožno vykonávať v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu.
K bodom 4 a 5
V súlade so zmenou § 9, v ktorom Zákonník práce výslovne ustanovuje, že za právnickú osobu je oprávnený konať nielen štatutárny orgán ako celok, ale aj člen štatutárneho orgánu, navrhuje sa zmena aj v § 10.
K bodu 6
Navrhuje sa stanoviť pravidlo, ktorým sa určí, ako sa postupuje, ak zákon stanovuje požiadavku na prerokovanie a dohodu so zástupcami zamestnancov alebo ich súhlas a u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov. V danom prípade zamestnávateľ postupuje samostatne (bez účasti zástupcov zamestnancov, ktorí u neho nepôsobia) s výnimkou prípadu pri dohode, ak zákon výslovne použije slovné spojenie, že „dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa“. Uvedeným pravidlom sa napomôže aplikačnej praxe, kde vyvstávali problémy ohľadom postupu tam, kde nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Zároveň, ak sa neumožňuje nahradiť dohodu so zástupcami zamestnancov rozhodnutím zamestnávateľa, neumožňuje sa ju nahradiť ani dohodou so zamestnancom.
K bodom 7 až 9
Navrhuje sa obsah čl. 11 Základných zásad upraviť v normatívnej časti Zákonníka práce (§ 13).

Základným právnym rámcom ochrany práva zamestnanca na súkromie je čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý ustanovuje, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Uvedená zásada je premietnutá aj v Ústave SR v čl. 19 ods. 2.
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa zásahy do súkromia musia spravovať troma zásadami, a to legality, legitimity a proporcionality. Zamestnávateľ, ktorý chce monitorovať svojich zamestnancov kamerovým systémom, musí mať na takúto činnosť vážny dôvod (napríklad prevencia pred krádežou majetku), keďže ide o zásah do ich práva na súkromie. Monitorovanie zamestnancov by malo byť účelné, transparentné, primerané.
Kontrolný mechanizmus implementovaný zamestnávateľom na účely monitorovania zamestnancov je legitímny za podmienky, že zamestnávateľ je povinný rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia ako aj dobu jej trvania prerokovať so zástupcami zamestnancov ako aj zamestnancov.
Z pôvodného obsahu čl. 11 Základných zásad sa vypúšťa kontrola listových zásielok adresovaných zamestnancovi ako súkromnej osobe.
V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa nesmie kontrolovať súkromná pošta zamestnanca, pretože obsahovo prislúcha do práva na osobné súkromie, a výnimka z toho práva nie je možná pri akomkoľvek vážnom dôvode na strane zamestnávateľa vyplývajúceho z osobitnej povahy jeho činnosti.
K bodu 10
Navrhuje sa doplniť do § 17 ods. 2, že o neplatný právny úkon ide aj vtedy, keď na jeho urobenie neudelil vopred predpísaný súhlas príslušný orgán, ktorý ho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu mal dať. Obdobne to platí pre súhlas zákonného zástupcu, ak sa vyžaduje.
Systémovo sa tak dopĺňa do tohto ustanovenia aj situácia, ktorú tento zákon už predvída v inom ustanovení (§ 53, § 66), bez toho, aby bola aplikácia doložky neplatnosti aj v takomto prípade zahrnutá do troch prípadov, kedy sa právny úkon považuje za neplatný, ak zákon obsahuje slová „inak je neplatný/á“..
K bodu 11
V § 29a sa stanovuje povinnosť zamestnávateľa vydať zamestnancovi písomný doklad o skončení pracovného pomeru, ak sa pracovný pomer končí na základe fikcie dohody, aby mal zamestnanec doklad o tom, ako sa jeho pracovný pomer skončil.
K bodu 12
Navrhovanou úpravou sa do § 36 dopĺňajú odkazy na ďalšie ustanovenia Zákonníka práce kedy ide o prekluzívne lehoty (a nie o premlčanie).

K bodu 13
Zákonník práce v § 41 ods. 6 vymedzuje okruh informácií, ktoré zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu. Navrhuje sa výslovne stanoviť, aby zamestnávateľ nemal oprávnenie od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu vyžadovať ani informáciu o odborovej príslušnosti. V tejto súvislosti možno poukázať aj na § 13 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov okrem iného aj z dôvodu odborovej činnosti. Zároveň sa ustanovenie zosúlaďuje s § 8 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
K bodu 14
Dohodnúť miesto výkonu práce ako podstatnú obsahovú náležitosť pracovnej zmluvy je dôležité, pretože priamo determinuje šírku dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi.
Navrhuje sa, aby si účastníci pracovnoprávneho vzťahu mohli dohodnúť v pracovnej zmluve nielen obec, ale samostatne dohodnúť aj jej časť.
K bodu 15
Navrhuje sa z § 45 vypustiť odseky 5 a 6, ktoré podľa platnej a účinnej právnej úpravy umožňujú kolektívnou zmluvou odchýlne od odseku l dohodnúť v pracovnej zmluve so všetkými zamestnancami inú maximálnu dĺžku skúšobnej doby, a to maximálne v dĺžke šesť mesiacov a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, maximálne v dĺžke deväť mesiacov.
Taktiež sa navrhuje vypustiť ustanovenie, ktorým sa stanovuje možnosť, aby sa v kolektívnej zmluve mohlo dohodnúť, že skúšobná doba sa môže predĺžiť napríklad o čas prekážok v práci na strane zamestnávateľa.
Ustanovenie sa navrhuje vypustiť vo väzbe na § 231 ods. 2 a 3, t.j. navrhuje sa vypustiť ustanovenia, v zmysle ktorých sa môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania pre zamestnanca nevýhodnejšie ako ich ustanovuje zákon.
K bodu 16
V prípade vypustenia slov „s dohodou podľa § 233a a“ ide o legislatívno-technickú zmena vo väzbe na vypustenie § 233a.
Navrhované znenie vychádza zo smernice 94/33/ES o ochrane mladistvých pri práci (II. časť, článok 6 bod. 3). Podľa platného a účinného právneho stavu práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Ešte v čase, keď fyzická osoba nezískala pracovnoprávnu spôsobilosť, táto fyzická osoba môže vykonávať iba ľahké práce, uvedené v § 11 ods. 4 Zákonníka práce. Právne úkony za túto fyzickú osobu vykonávajú zákonní zástupcovia. Navrhuje sa v súlade so smernicou 94/33/ES, aby si zamestnávateľ splnil povinnosť ešte pred výkonom ľahkých prác, oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby

vykonávajúcej ľahké práce aj jej zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Návrh je v súlade aj s Dohovorom MOP č. 138 o minimálnom veku, ktorý Slovenská republika ratifikovala.
K bodom 17 a 18
Návrh je v súlade so smernicou 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP.
Účelom citovanej smernice je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na určitú dobu. Podľa doložky č. 4 uvedenej smernice zamestnanci, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na určitú dobu, nesmú byť voči porovnateľným stálym zamestnancov znevýhodňovaní len preto, že majú uzatvorenú pracovnú zmluvu na určitú dobu, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.
Navrhovaná úprava je v súlade s Programovým vyhasením vlády SR na roky 2012-2016. Členský štát sa môže rozhodnúť, ktoré z opatrení smernice premietne do svojho právneho poriadku, pritom sa členskému štátu poskytuje určitá miera voľnej úvahy, ktorá nie je však neohraničená, pretože nesmie viesť k spochybneniu cieľa a účelu smernice. Zákonník práce ustanovuje v § 48 obmedzenia pracovného pomeru na určitú dobu kumulatívne. V nadväznosti na to sa navrhuje obmedzenie na dva roky a dvakrát.
K bodom 19 a 20
Navrhuje sa lepšie vymedziť možnosť vypovedania dohody o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto počas celej doby trvania deleného pracovného miesta. Zároveň sa spresňuje formulácia v ods. 3 a 6.
K bodom 21 a 22
Navrhuje sa z dôvodu spresnenia a vylúčenia možnosti, aby sa zamestnanec zbavil splnenia záväzku bez jeho odpracovania, stanoviť povinnosť zamestnanca, ak záväzok uhradiť pomernú časť primeraných nákladov prechádza na nového zamestnávateľa, zotrvať v pracovnom pomere u tohto zamestnávateľa alebo uhradiť mu pomernú časť nákladov.
Navrhuje sa stanoviť, kedy povinnosť, aby zamestnanec uhradil zamestnávateľovi primerané náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore zaniká, t.j. prípady kedy nemožno požadovať uhradenie nákladov, z dôvodu, že táto výnimka v zákone chýbala (viď. aj nevzniknutie povinnosti u druhého zamestnávateľa a zánik záväzku v § 155 ods. 6).
K bodom 23 a 24
Vzhľadom aj na zistené nedostatky v praxi, navrhuje sa jednoznačne vymedziť, že dočasné pridelenie sa vzťahuje len na zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere (aj vo väzbe na § 29 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, podľa ktorého agentúra dočasného zamestnávania na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba,

ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere na účel jeho pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na dočasný výkon práce pod jeho dohľadom a vedením).
K bodu 25
Navrhuje sa doplniť povinnosť uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru dôvod aj vtedy, ak ide o skončenie pracovného pomeru dohodou zo zdravotného dôvodu, pretože to má vplyv na poskytnutie odstupného, čo v prípade jeho neuvedenia, môže vyvolať pochybnosť z akého dôvodu sa pracovný pomer skončil, a či zamestnancovi patrí odstupné.
K bodom 26 až 28
Európska sociálna charta (revidovaná) v čl. 4 bod 4 ustanovuje právo zamestnancov na dostatočnú výpovednú dobu v prípade skončenia pracovného pomeru, pričom ustanovuje, že dĺžka výpovednej doby musí byť primerane prispôsobená dĺžke doby trvania pracovného pomeru.
Taktiež čl. 11 Dohovoru MOP č. 158 o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa ustanovuje, že zamestnanec, ktorého zamestnanie sa má skončiť, má právo na primeranú výpovednú dobu.
Keďže ustanovenie § 62 je podľa platnej právnej úpravy kogentným ustanovením, nemožno dĺžku výpovednej doby dohodnúť inú, než je uvedená v § 62, a to ani v pracovnej zmluve, ani v kolektívnej zmluve.
Navrhuje sa ustanoviť relatívne kogentné výpovedné doby („najmenej“). V zmysle navrhovaného ustanovenia môžu zamestnávatelia dohodnúť v pracovných zmluvách alebo kolektívnych zmluvách dlhšie výpovedné doby napr. pre zamestnancov, ktorým chýba pri skončení pracovného pomeru niekoľko mesiacov do dôchodku, ktorí tak po skončení pracovného pomeru plynulo prejdú do starobného dôchodku.
K bodom 29 a 30
Navrhuje sa peňažnú náhradu za nezotrvanie v pracovnom pomere viazať na dĺžku výpovednej dobe zamestnanca, t.z. zamestnanec má v prípade skončenia pracovného pomeru dodržať záväzok odpracovať celú výpovednú dobu ak ho neodpracuje, uplatní sa sankcia podľa § 62 ods. 8, ak sa dohodla písomne v pracovnej zmluve.
V nadväznosti na doplnenie ods. 8 sa v § 62 navrhuje vypustiť ods. 9 ako nadbytočný.
K bodom 31 až 33
V § 63 ods. l písmeno a) sa navrhuje rozčleniť tento výpovedný dôvod osobitne na skutkovú podstatu zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti a premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti. V tomto prípade je potrebné rozlíšiť dôvod, keď sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje (absolútna nemožnosť zamestnávať zamestnanca) a dôvod, keď sa zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa premiestňuje (možnosť zamestnanca zamestnávať na inom mieste). Dôvodom pre skončenie pracovného pomeru v prípade premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti by mala byť len situácia, keď zamestnanec odmietne zmenu

miesta výkonu práce a zamestnávateľ nemá možnosť ho zamestnávať na doterajšom mieste výkonu práce.
Uvedené sa navrhuje aj vo väzbe na zákaz výpovede a ochrannú dobu podľa § 64, kde sa medzi výnimkami uvádza v § 64 ods. 3 aj dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a). Z tohto dôvodu sa vo vzťahu k niektorým skupinám zamestnancov (napr. žena ma materskej dovolenke) stanovuje, že v čase premiestnenia zamestnávateľa a odmietnutia sa premiestniť (resp. nevyjadrenia sa k premiestneniu) ich pracovný pomer nebude možné skončiť.
V § 63 ods. 1 písm. d) treťom bode sa vypúšťajú slová „osobitným predpisom“ z dôvodu, že uvedený text je zmätočný a nie je v súlade s pracovnoprávnou teóriou.
V prípade výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 písm. d), bod 4 (zamestnanec neuspokojivo plní úlohy a zamestnávateľ ho v posledných dvoch mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil), sa navrhuje predĺžiť obdobie, v ktorom môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Podľa súčasného právneho stavu dĺžka lehoty, v ktorej môže zamestnávateľ uplatniť skončenie pracovného pomeru pri neuspokojivom plnení pracovných úloh výpoveďou sa javí ako neprimeraná.
K bodu 34
Navrhuje sa ponechať možnosť dohodnutia podmienok realizácie ponukovej povinnosti zástupcami zamestnancov (kde sa dohodnú ako sa u zamestnávateľa bude realizovať ponuka inej vhodnej práce podľa § 63 ods. 2) a vypustiť možnosť úplne vylúčiť možnosť ponukovej povinnosti.
K bodu 35
Zmena predmetného ustanovenia sa navrhuje vo väzbe na rozčlenenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a). V tomto prípade je potrebné rozlíšiť dôvod, keď sa zamestnávateľ alebo časť zrušuje (absolútna nemožnosť zamestnanca zamestnávať) a dôvod, keď sa zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa premiestňuje (možnosť zamestnanca zamestnávať na inom mieste). Dôvodom pre skončenie pracovného pomeru v prípade premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti by mala byť len situácia, keď zamestnanec odmietne zmenu miesta výkonu práce a zamestnávateľ nemá možnosť ho zamestnávať na doterajšom mieste výkonu práce. Pokiaľ má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať aj na inom mieste ako je miesto výkonu práce a zamestnanec so zmenu miesta výkonu práce súhlasí, právna úprava by nemala umožňovať skončenie pracovného pomeru. Ak zamestnanec príjme pracovné miesto na mieste, na ktoré sa zamestnávateľ premiestňuje, pracovný pomer s ním sa nemôže skončiť. Rovnako to platí pre situáciu, ak nedôjde k ponuke na zmenu miesta výkonu práce (zamestnanec tu neodmietol premiestnenie sa).
Vo väzbu na ochranu určitých osôb sa navrhuje zákaz výpovede aj v prípade premiestnenia zamestnávateľa alebo časti. Vo vzťahu k niektorým skupinám zamestnancov (napr. žena ma materskej dovolenke) sa stanovuje, že v čase premiestnenia zamestnávateľa a odmietnutia sa premiestniť (resp. nevyjadrenia sa k premiestneniu) ich pracovný pomer nebude možné skončiť.

K bodu 36
Návrh vychádza zo smernice 98/59/ES o aproximácií právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania. V zmysle tejto smernice sa precizuje I. alternatíva definície hromadného prepúšťania.
K bodu 37
Z dôvodu efektívnejšieho plnenia povinností úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny v prípade hromadného prepúšťania, navrhuje sa povinnosť zamestnávateľa poskytovať ďalšie údaje o zamestnancoch, s ktorými sa má rozviazať pracovný pomer – adresa trvalého pobytu, aby bolo možné určiť mieste príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
K bodu 38
Navrhuje sa terminologické zjednotenie v ods. 4 a ods. 6 (kde sa lehota počíta odo dňa doručenia, pričom v ods. 4 sa nestanovuje povinnosť doručenia ale predloženia).
K bodu 39
Navrhuje sa spresnenie počítania lehoty jeden mesiac.
K bodu 40
Navrhuje sa stanoviť podmienku objektívnych dôvodov, pre ktoré môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny skrátiť lehotu v § 73 ods. 6.
K bodu 41
Navrhuje sa stanoviť, že časťou zamestnávateľa (časť zamestnávateľa môže tiež hromadne prepúšťať) sa pre účely hromadného prepúšťania považuje aj organizačná zložka zamestnávateľa, ktorá má postavenie odštepného závodu zapísaného do obchodného registra podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.
K bodu 42
V navrhovanom ustanovení § 74 sa vymedzuje povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Uvedené ustanovenie určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej, v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce, spôsobuje neplatnosť výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Cieľom návrhu je umožniť, aby zástupcovia zamestnancov mohli ovplyvniť rozhodovanie zamestnávateľa o tom, či a ako sa pracovný pomer skončí. Ingerencia zástupcov zamestnancov je namieste, ak ide o tak závažnú skutočnosť, ako je strata zamestnania. Navrhované ustanovenie nebráni zamestnávateľovi platne skončiť pracovný pomer jednostranným právnym úkonom, aj keď zástupca zamestnancov neudelil kladný súhlas k uvedenému skončeniu pracovného pomeru. Navrhovaná právna úprava tak

neumožňuje obchádzať zástupcov zamestnancov, ak ide o existenčné podmienky zamestnancov. Lehoty boli skrátené.
K bodom 43 až 45
Návrh je v súlade s čl. 12 ods. l písm. a) Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158 z roku 1982 o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa. Zamestnanec, ktorého zamestnanie bolo skončené má právo na odstupné alebo iné podobné dávky, ktorých výška sa určí okrem iného s ohľadom na výšku mzdy, a ktoré vypláca priamo zamestnávateľ. Navrhuje sa stanoviť povinnosť pre zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou ale aj výpoveďou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov. Zamestnancovi tak vznikne právny nárok na odstupné, ktoré je diferencované podľa odpracovaných rokov.
V § 76 sa vypúšťa ods. 3, a tým sa zrušuje možnosť dohody ohľadom kombinácie výpovednej doby a odstupného vzhľadom na zavedenie povinného súbehu výpovednej doby a odstupného (v ods. 1). Vo väzbe na zmeny v ods. 1 a 2, ak sa uzatvára dohoda o skončení pracovného pomeru, zmluvné strany sa dohodnú, kedy sa pracovný pomer skončí.
Naďalej platí, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v prípade, keď to tento zákon výslovne neustanovuje, t.z. zamestnávateľ sa rozhodne, v ktorých ďalších prípadoch poskytne zamestnancovi odstupné.
K bodu 46
Navrhovanou zmenou sa precizuje skutočnosť, kedy patrí zamestnancovi odchodné po skončení pracovného pomeru. Cieľom je umožniť, aby aj zamestnanec, ktorému vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok mohol požiadať o tento dôchodok do 10 dní po skončení pracovného pomeru, pretože právne predpisy o sociálnom zabezpečení neumožňujú, aby fyzická osoba požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku so spätnou platnosťou, a teda zamestnanec, ktorý podá žiadosť v deň, ktorý nasleduje po dni skončenia pracovného pomeru (zamestnanec ju spravidla skôr nepodá, pretože hoci by mohlo dôjsť k priznaniu predčasného starobného dôchodku nedôjde k jeho vyplateniu), nárok na priznanie predčasného starobného dôchodku mu vznikne najskôr v deň podania žiadosti, a teda nie je splnená podmienka - prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok.
K bodu 47
Aj vo väzbe na čl. 10 Dohovoru č. 158 MOP o skončení pracovného pomeru z podnetu zamestnávateľa (1982) sa v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa navrhuje, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení, resp. nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov. Zároveň sa navrhuje stanoviť hornú hranicu pre priznanie náhrady mzdy - 36 mesiacov.
K bodu 48
Navrhuje sa preformulovať a spresniť znenie o výkone inej zárobkovej činnosti tak, aby mohol zamestnanec túto činnosť vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom

zamestnávateľa, pričom ak sa zamestnávateľ do 15 dní od doručenia žiadosti nevyjadrí, platí, že súhlas bol udelený.
K bodu 49
Navrhuje sa zjednotenie terminológie medzi ustanovením § 106 ods. 2 písm. g), kde používa spojka „alebo“.
K bodu 50
Navrhuje sa doplniť definíciu určeného týždenného pracovného času z dôvodu, že v aplikačnej praxi spôsobovala absencia tejto definície problémy. Napríklad pri rozvrhnutí pracovného času nerovnomerne na jednotlivé týždne nastával problém čo je určený pracovný čas pre vyhodnotenie čo je práca nadčas.
K bodu 51
Navrhuje sa zrušiť možnosť zvýšiť rozsah priemerného týždenného pracovného času vedúcemu zamestnancovi v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca na najviac 56 hodín. Uvedené sa navrhuje v súvislosti s obmedzením rozsahu práce nadčas, ktorú môžu títo zamestnanci vykonávať, keďže priemerný týždenný pracovný čas pozostáva z ustanoveného pracovného času, neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku a práce nadčas. Zmena nadväzuje aj na Dohovor č. 1 MOP o obmedzení pracovného času na osem hodín denne a štyridsaťosem hodín týždenne v priemyselných podnikoch (1919), ktorým je SR viazaná.
K bodu 52
Navrhuje sa namiesto povinnosti doručiť odvolanie súhlasu zamestnanca s rozsahom pracovného času podľa § 85a ods. 1, povinnosť zamestnanca písomne oznámiť zamestnávateľovi odvolanie súhlasu. Doručenie v tomto prípade nie je potrebné, keďže nejde o právny úkon.
K bodu 53
Navrhovanou zmenou sa znenie ustanovenia dáva do súladu s čl. 16 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.
K bodom 54 a 55
Navrhovanou zmenou sa znenie ustanovenia dáva do súladu s čl. 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.
Možnosť odchýlky od článku 16 písm. b) uvedenej v článku 17 ods. 3 a v článku 18 nemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov.

Členské štáty majú však možnosť, za predpokladu, že existuje súlad so všeobecnými zásadami súvisiacimi s ochranou bezpečnosti a zdravia pracovníkov, dovoliť z objektívnych alebo technických dôvodov alebo dôvodov týkajúcich sa organizácie práce, aby sa kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými medzi sociálnymi partnermi ustanovili iné referenčné obdobia, ktoré v žiadnom prípade nepresiahnu 12 mesiacov.
K bodu 56
Navrhuje sa zlúčenie ustanovenia § 87a – konto pracovného času a § 142a – flexikonto do § 87a. Podľa navrhovanej úpravy možno konto pracovného času dojednať v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, pričom dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, čím sa zabezpečuje súlad ustanovenia s čl. 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, pretože sa tu môže pracovný čas nerovnomerne rozvrhnúť až na 12 mesiacov.
Zároveň sa navrhuje možnosť dohodnutia vyrovnávacieho obdobia najviac 30 mesiacov, v ktorom sa má vyrovnať konto pracovného času, pričom platí, že v období najviac 12 mesiacov nesmie pracovný čas vrátane práce nadčas ako aj kladného účtu konta pracovného času presiahnuť v priemere 48 hodín, čím sa zabezpečuje aj súlad so s čl. 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.
K bodu 57
Navrhuje sa, aby sa pružný čas mohol zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, čím sa zabezpečí ingerencia zástupcov zamestnancov pri nastavovaní parametrov pružného pracovného času.
K bodom 58 a 59
Navrhuje sa spresniť, že ak ide primeraný čas na odpočinok a jedenie podľa § 91 ods. 1, pri ktorom nedochádza k prerušeniu samotnej práce, nemožno tento čas nezapočítať do pracovného času, keďže zamestnanec naďalej vykonáva prácu. Navrhuje sa preto stanoviť, že tento primeraný čas na odpočinok a jedenie sa započíta do pracovného času. V tejto súvislosti možno poukázať aj na § 3 ods. 8 zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., podľa ktorého ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času. Zároveň možno poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 42/2006.
K bodu 60
Navrhuje sa do výnimiek umožňujúcich skrátenie nepretržitého odpočinku doplniť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času aj práce pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby.

K bodu 61
Navrhovaným znením sa zamestnávateľovi umožňuje poskytnúť zamestnancovi, za podmienok ustanovených v § 93 ods. 5 Zákonníka práce, nepretržitý odpočinok v týždni aj v rozsahu viac ako 24 hodín raz za dva týždne, s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do štyroch mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.
K bodu 62
Navrhuje sa stanoviť možnosť dohodnutia a v prípade aplikácie § 12 aj jednostranného vymedzenia tzv. náhrady za stratu času. Ide o prípad, ak je zamestnanec na pracovnej ceste, ktorá začína pred začiatkom pracovnej zmeny a/alebo končí po skončení pracovnej zmeny, pričom v prípade úsekov pred začiatkom pracovnej zmeny a po skončení pracovnej zmeny nejde o prácu nadčas ani o pracovnú pohotovosť. V tomto prípade ide o zásah do doby odpočinku ale nejde o výkon práce, keďže zamestnanec nepracuje. Navrhuje sa, aby mohol zamestnávateľ takéto obdobie kompenzovať buď náhradným voľnom alebo peňažným plnením.
K bodu 63
Navrhovaným znením sa má ustanoviť, že zamestnávateľ môže dohodnúť so zamestnancom prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, čím sa zabezpečí základné pravidlo, že práca nadčas má mať vždy výnimočnú povahu a nie je súčasťou plánovania rozvrhovania pracovného času.
K bodu 64
V § 97 ods. 7 sa vo väzbe na vypustenie § 97 ods. 12 navrhuje ustanoviť výnimku pre možnosť nariadenia práce nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu (§ 27 zákona č. 578/2004 Z. z.), ktorému možno nariadiť ďalšiu prácu nadčas nad rozsah 150 hodín do rozsahu 250 hodín v kalendárnom roku (ďalších 100 hodín v kalendárnom roku), pričom maximálny rozsah práce nadčas v kalendárnom roku (400 hodín) zostáva zachovaný.
Zmena ustanovenia sa navrhuje z dôvodu špecifických podmienok v oblasti zdravotníctva, ktoré vyžadujú okamžité zabezpečenie úloh a ktoré v oblasti zdravotníctva neznesú odklad, pričom ustanovením rozsahu nariadenej práce najviac na 150 hodín v kalendárnom roku by mohlo byť ohrozené ich zabezpečovanie. S cieľom zabezpečiť, že nariaďovanie práce nadčas nad 150 hodín do rozsahu 250 hodín bude použité na vyššie uvedený účel, vyžaduje sa na uplatnenie tejto výnimky dohoda so zástupcami zamestnancov.
K bodu 65
Navrhuje sa vypustiť ustanovenia v časti, ktorá sa týka možnosti práce nadčas niektorých vedúcich zamestnancov. Podľa smernice parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času maximálny priemerný týždenný pracovný čas môže byť 48 hodín. Z uvedeného vyplýva, že rozsah práce nadčas

v kalendárnom roku, pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase, môže byť najviac 416 hodín.
K bodu 66
Navrhovaným vypustením odseku 12 v § 97 sa zruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve, že zamestnávateľ môže nariadiť alebo dohodnúť rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v Zákonníku práce, čím sa ruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve úpravu, ktorá je pre zamestnanca nevýhodnejšia ako ustanovuje tento zákon.
K bodu 67
Navrhuje sa definícia nočnej práce ako práce vykonávanej v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou, čím sa rešpektuje tradičná definícia nočnej práce, ktorá bola na Slovensku používaná už v Zákonníku práce z roku 1965.
K bodu 68
Navrhuje sa spresniť, že nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky, majú aj zamestnanci starší ako 33 rokov.
K bodu 69
Vzhľadom na obsah vyhlášky, ktorou sa má vykonať ustanovenia § 106 ods. 2, osobitne písm. e) sa navrhuje, aby sa povinnosť dohody rozšírila aj na ministerstvo zahraničných vecí, ktoré bolo spolugestorom predchádzajúcej vyhlášky - vyhláška ministerstiev zdravotníctva a zahraničných vecí č. 75/1967 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť obťažné práce, a o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania (ďalej len „vyhláška“) vydanej na základe § 195 ods. 4 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. a na základe § 13 ods. 2 vládneho nariadenia č. 66/1965 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce. Zákonom č. 20/1975 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce bolo vládne nariadenie č. 66/1965 Zb. zrušené a splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky bolo vložené do § 105 ods. 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.
K bodu 70
Ide o spresnenie. Náhradu mzdy nemožno poskytnúť len za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku, pretože táto dovolenka sa musí čerpať. Za vyčerpanú dodatkovú dovolenku sa poskytuje (ako za každú dovolenku) náhrada mzdy.
K bodu 71
V zmysle § 111 Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje výlučne zamestnávateľ. V aplikačnej praxi dochádza k prípadom, že zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Vzhľadom na účel dovolenky sa navrhuje, že ak zamestnávateľ neurčí čerpanie dovolenky (pre čas do konca kalendárneho roka) najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, bude mať právo na určenie dovolenky aj zamestnanec. Čerpanie dovolenky bude zamestnanec povinný oznámiť

zamestnávateľovi najmenej 30 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnávateľa.
K bodu 72
Ide o legislatívno-technickú úpravu s cieľom spresniť výpočet nárokov zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou.
K bodu 73
V súlade s článkom 4 bod 2 Európskej sociálnej charty (revidovanej) sa navrhuje jednotne u všetkých zamestnávateľov obmedziť okruh funkcií zamestnancov, s ktorými sa môže dohodnúť mzda s prihliadnutím na prácu nadčas, len na vymedzený okruh vedúcich a tvorivých zamestnancov.
K bodu 74
Navrhuje sa skrátiť lehotu na vyčerpanie náhradného voľna za prácu nadčas na obdobie štyroch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná, ak nedošlo k dohode o tom, kedy sa bude náhradné voľno čerpať. Cieľom je skrátiť čas, počas ktorého môže zamestnávateľ nevyplatiť zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.
K bodu 75
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 76
Navrhuje sa, aby sa za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou neposkytovala náhrada mzdy, ale mesačná mzda bez krátenia. Zároveň sa dáva zamestnávateľovi možnosť postupovať aj u mesačne odmeňovaných zamestnancov tak, že namiesto mzdy sa za čas čerpania náhradného voľna poskytne náhrada mzdy.
K bodu 77
Vo väzbe na § 87a sa navrhuje stanoviť povinnosť zamestnávateľa, ktorý zaviedol konto pracovného času informovať zamestnancov pri vyúčtovaní mzdy o stave konta pracovného času.
K bodu 78
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zmien v číslovaní odsekov § 76.
K bodu 79
Navrhuje sa, aby zamestnávateľ mohol zavádzať a vykonávať zmeny noriem spotreby práce až po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov. Aktívna účasť zástupcov

zamestnancov zabráni uplatňovaniu noriem, ktorých tvorba a zmeny nie sú podložené objektívnymi skutočnosťami (a ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie zamestnanca).
K bodu 80
Navrhuje sa jednotne upraviť postup výpočtu priemerného zárobku zamestnanca v prípade, ak mu bola v rozhodujúcom období vyplatená mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku. Vylúčením tejto sumy mzdy, ktorá sa poskytuje za čas, kedy zamestnanec prácu nevykonáva, zo zúčtovanej mzdy zamestnanca a vylúčením času neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku z počtu odpracovaných hodín sa zabráni skresleniu priemerného zárobku zamestnanca.
K bodu 81
Z dôvodu potrieb aplikačnej praxe sa navrhuje spresniť, čo sa považuje za jeden deň na určenie celkového nároku zamestnanca za kalendárny rok na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a na sprevádzanie. Na tento účel sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po ustanovený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť dní. Ak má zamestnanec ustanovený týždenný pracovný čas napríklad 37,5 hodiny:5dní = 7,5 hodín. Z uvedeného vyplýva, že napríklad pri siedmich dňoch v kalendárnom roku na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení je jeho celkový nárok za kalendárny rok 7x7,5=52,5 hodín.
K bodu 82
Navrhuje sa zrušiť možnosť v kolektívnej zmluve dohodnúť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania nevýhodnejšie pre zamestnanca ako ustanovuje zákon. Existujúce znenia nevylučovalo obavy zo zneužitia tohto inštitútu.
Zároveň sa ponecháva možnosť zníženia náhrady mzdy na 60% priemerného zárobku zamestnanca s povinnosťou zamestnávateľa rozdiel doplatiť, ak sa dôvodné podozrenie zo závažného porušenia pracovnej disciplíny nepreukázalo.
K bodu 83
Vo väzbe na zjednotenie § 87a a § 142a sa v rámci prekážok v práci stanovuje možnosť, aby zamestnávateľ v prípade, ak u neho nastane prekážka v práci z vážnych prevádzkových dôvodov, mohol pre tieto účely použiť konto pracovného času podľa § 87a. Konto pracovného času aj v tomto prípade môže použiť len zamestnávateľ za podmienok podľa § 87a (kolektívna zmluva alebo dohoda so zástupcami zamestnancov).
Vzhľadom na to, že pri konte pracovného času ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času a zamestnávateľ musí dodržať ustanovenie § 90 ods. 9, t.j. oznamovať rozvrhnutie pracovného času najmenej týždeň vopred a najmenej na týždeň, takáto lehota by neumožňovala aplikáciu konta na prekážku v práci tohto druhu, ktorá v mnohých prípadoch nastáva okamžite. Z uvedeného dôvodu sa v tomto prípade povinnosť dodržať § 90 ods. 9 nestanovuje a zamestnávateľ môže ihneď využiť záporný účet konta pracovného času.

V prípade iných prekážok v práci zamestnávateľ môže využiť časť § 87a ods. 3 o menšej potrebe práce, kedy zamestnanec pracuje kratšie alebo nepracuje vôbec, a to za dodržania § 90 ods. 9.
K bodu 84
Vo väzbe na zlúčenie § 87a a § 142a, navrhuje sa vypustiť § 142a.
K bodu 85
Vo väzbe na stanovenie možnosti poskytnúť náhradne voľno za stratu času v § 96b, navrhuje sa stanoviť, že takéto náhradné voľno sa považuje za výkon práce, pretože sa čerpá v čase, v ktorom by zamestnanec bol vykonával prácu.
K bodom 86 a 88
Navrhuje sa doplniť do taxatívne vymedzených dôb, ktoré sa posudzujú ako výkon práce, dobu prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov. Ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú sa zamestnancovi poskytuje náhrada mzdy v sume najmenej 50 % jeho priemerného zárobku (§ 142 ods. 2).
Zároveň sa navrhuje do taxatívne vymedzených dôb, ktoré sa neposudzujú ako výkon práce doplniť dobu, počas ktorej si zamestnanec odpracúva prekážku v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov.
K bodu 87
Navrhuje sa z taxatívne vymedzených dôb, ktoré sa neposudzujú ako výkon práce, vypustiť dobu práce vo sviatok, za ktorú sa poskytlo náhradné voľno. Prácu vo sviatok (ak súčasne nejde o prácu nadčas) je potrebné považovať za výkon práce. Pokiaľ by sa čas práce vo sviatok mal vylúčiť z pracovného času, došlo by k nezrovnalostiam v celkovom počte odpracovaných hodín.
K bodu 89
Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu podať podnet na príslušný orgán inšpekcie práce. Podľa súčasnej právnej úpravy uvedené oprávnenie majú okrem zamestnancov, zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere v zdravotníckom zariadení a kontrolnou činnosťou zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov. Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie podať podnet na všetkých zástupcov zamestnancov, ktorí kontrolnou činnosťou zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov.
K bodu 90
Navrhuje sa upravenie ustanovenia o možnosti poistenia predmetu zvereného podľa § 185 ods. 1.

K bodom 91 a 92
Vo väzbe na smernicu parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, navrhuje sa stanoviť, že na prácu vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahuje právna úprava pracovného času. Zároveň, vzhľadom na povahu tejto práce – výnimočnosť a príležitostná povaha, navrhuje sa, aby sa pracovná pohotovosť a práca nadčas nemohla zamestnancovi nariadiť ani s nim dohodnúť.
Zároveň sa, s cieľom rešpektovania zásady rovnaká odmena za prácu rovnakej odmeny, navrhuje, aby sa na práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahovalo aj ustanovenie o minimálnej mzde (§ 119 ods. 1).
Navrhuje sa povinnosť zamestnávateľa, aby ospravedlnil neprítomnosť zamestnanca v práci, v čase, v ktorom mal podľa určenia zamestnávateľa vykonávať prácu.
K bodu 93
Navrhuje sa ustanoviť formy súčinnosti zástupcov zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľovi v rámci pracovnoprávnych vzťahov pri utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok.
Navrhuje sa odborovej organizácii priznať právo na spolurozhodovanie a zamestnaneckej rade naďalej ponechať právo na prerokovanie a informácie. Právo na prerokovanie a informácie sa priznáva aj zamestnaneckému dôverníkovi.
K bodu 94
Vo väzbe na čl. 36 písm. g), 37 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovor č. 87 MOP o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať a Dohovor č. 98 MOP o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať sa navrhuje vypustiť povinnosť odborovej organizácie, ktorá začne pôsobiť u zamestnávateľa, preukazovať svoju členskú základňu (reprezentatívnosť).
K bodu 95
Navrhuje sa úprava ustanovenia, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný po dohode so zástupcami zamestnancov umožniť vstup ... osobe do vlastných priestorov, z dôvodu, že ustanovenie stanovuje povinnosť zamestnávateľa umožniť vstup osobe vymedzenej v § 230 ods. 4 do priestorov zamestnávateľa, pričom túto povinnosť má plniť zamestnávateľ, ktorý na to, aby povolil vstup inej osoby do vlastných priestorov nepotrebuje dohodu so zástupcami zamestnancov. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustenie povinnosti dohody. Zároveň možno poukázať aj na § 239 písm. a).
K bodu 96
Navrhuje sa vypustiť ustanovenia, v zmysle ktorých sa môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania nevýhodnejšie pre zamestnanca ako ustanovuje zákon.

K bodu 97
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o možnosti dohodnutia pracovných podmienok, mzdových podmienok a podmienok zamestnávania so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Zamestnanecká rada ako taká nemá právnu subjektivitu (obdobne ani zamestnanecký dôverník), a teda nemôže robiť právne úkony. Z tohto dôvodu § 233a vyžadoval, aby sa dohodnutý obsah premietol do pracovných zmlúv zamestnancov. Ustanovenie sa navrhuje vypustiť, z dôvodov spojených s jeho problematickým uplatňovaním v praxi.
K bodu 98
Ide o zosúladenie terminológie a o legislatívno-technické spresnenie, aby na platnosť volieb člena zamestnaneckej rady bola potrebná účasť aj viac ako 30 % všetkých zamestnancov.
K bodu 99
Ustanovuje sa podmienka, aby v prípade, ak zaniká zamestnanecká rada jej odvolaním nadpolovičnou väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní, zúčastnilo sa hlasovania najmenej 30 % všetkých zamestnancov.
K bodu 100
Navrhuje sa zosúladiť uvedené znenie so znením § 234 ods. 4, v zmysle ktorého voľby sú platné, ak sa na hlasovaní zúčastní najmenej 30 % všetkých zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady.
K bodu 101
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 233a.
K bodu 102
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 230 ods. 3.
K bodom 103 a 104
Ustanovuje sa povinnosť pre zamestnávateľa vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti. Rozsah poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy sa ponecháva na dohodu zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov. V prípade, ak nedôjde k dohode, navrhuje sa taxatívne určiť úpravu pracovného voľna s náhradou mzdy.
Navrhuje sa, aby sa v kolektívnej zmluve alebo dohode so zástupcami zamestnancov mohlo dohodnúť, že za nevyčerpané náhradné voľno sa poskytne zástupcom zamestnancov peňažná náhrada.
Navrhuje sa, aby sa podmienky výkonu kontroly používania pracovného voľna dohodli v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov.

Navrhuje sa, aby, ak sa zástupcovia zamestnancov nedohodnú medzi sebou, rozhodol nimi určený rozhodca.
K bodom 105 a 106
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 107
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje, že týmto zákonom sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2013. Zároveň sa stanovuje, ktoré otázky sa spravujú právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2012). Pracovné pomery na určitú dobu uzatvorené pred l. januárom 2013 sa skončia uplynutím doby, na ktorú boli dohodnuté.
V prípade tzv. flexikonta podľa § 142a sa navrhuje, aby bolo možné pracovné voľno, za ktoré sa poskytla základná zložka mzdy do 31. decembra 2012 odpracovať aj po 31. decembri 2012, a to za podmienok, ktoré stanovil § 142a. Zároveň sa navrhuje, aby bolo možné záporný zostatok flexikonta k 1. Januáru 2013 previesť aj na záporný účet konta pracovného času (§ 87a) s cieľom umožniť využitie tohto nástroja aj pre prípady, kde sa do 31. decembra 2012 uplatňovalo flexikonto.
Prechodné ustanovenie § 252g ods. 4 sa od 1. januára 2013 neuplatní, pretože ustanovenie § 230 ods. 3 sa vypúšťa.
K čl. II
 
K bodom 1 a 3
Navrhuje sa vymedziť maximálnu dĺžku pracovného pomeru kontrolóra obce na najviac šesť rokov s možnosťou opätovného dohodnutia alebo predĺženia najviac na šesť rokov. V prechodných ustanoveniach sa upravuje, ako sa skončí pracovný pomer na dobu určitú dojednaný pred účinnosťou tohto zákona.
K bodom 2 a 4
Vzhľadom na to, že návrhom sa transponuje smernica Rady 1999/70/ES, v súlade s legislatívnymi pravidlami sa dopĺňa transpozičná príloha a odkaz na ňu v texte zákona.
K čl. III
 
K bodom 1 a 2
Navrhujú sa úpravy inštitútov rodičovskej dovolenky a zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe s cieľom harmonizácie právnej úpravy so smernicou Rady 92/85/EHS a smernicou Rady 2010/18/EÚ.
K bodu 3
Navrhuje sa doplniť zoznam preberaných právnych predpisov EÚ.

K čl. IV
 
K bodu 1
Navrhuje sa vymedziť, že činnosti uvedené v § 1 ods. 6 predmetného zákona (činnosť člena okrskovej volebnej komisie, zapisovateľa okrskovej volebnej komisie, člena okrskovej komisie pre referendum, zapisovateľa okrskovej komisie pre referendum, sčítacieho komisára a člena komisie obecného zastupiteľstva) sa nevykonávajú v pracovnoprávnom vzťahu, a to z dôvodu, že ide o činnosti, ktoré majú špecifickú povahu a vykonávajú sa v rámci plnenia úloh pre štát. Ide o osobitný vzťah sui generis medzi štátom a fyzickou osobou, v rámci ktorého sa vykonáva činnosť vyplývajúca z osobitných predpisov. Napr. funkcia člena volebnej komisie, resp. člena volebnej komisie pre referendum vzniká zložením sľubu a zaniká dňom doručenia písomného oznámenia politickej strany, ktorá člena volebnej komisie delegovala alebo dňom doručenia písomného oznámenia člena o vzdaní sa funkcie, tzn. zákon priamo ustanovuje podmienky vzniku právneho vzťahu a preto nie je potrebné na tento účel uzatvárať s touto osobou osobitnú zmluvu zakladajúcu tento vzťah. Obdobná situácia je aj v prípade zapisovateľov alebo sčítacích komisárov, ktorých na predmetný účel vymenúva starosta obce.
Uvedené činnosti sú v zmysle jednotlivých zákonov (napr. zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon NR SR č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda, zákon č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011) považované za výkon funkcie v štátnych orgánoch alebo orgánoch územnej samosprávy.
Odmeny vyplácané za výkon týchto činností ostávajú naďalej zdaniteľným príjmom podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a to konkrétne podľa § 5 ods. 1 písm. d), ktorý za príjmy zo závislej činnosti považuje vo všeobecnosti odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev alebo odmeny za výkon funkcie, z ktorých neplynú príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a), b) a g). Z uvedeného vyplýva, že príjmy dosahované členom okrskovej volebnej komisie, zapisovateľom okrskovej volebnej komisie, členom okrskovej komisie pre referendum, zapisovateľom okrskovej komisie pre referendum, sčítacím komisárom a členom komisie obecného zastupiteľstva budú zdaňované ako príjem zo závislej činnosti a z tohto dôvodu sa z nich platí aj poistné na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie.
K bodu 2
Navrhuje sa vypustenie predmetného ustanovenia z dôvodu jeho problematickej aplikácie v praxi, jeho problematickej interpretácie, a vyvstávajúcich otázok jeho súladu so zákazom diskriminácie . Podľa § 13ba pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dohodnuté v podnikovej kolektívnej zmluve sa nevzťahujú na zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu; to sa nevzťahuje na pracovný čas, odpočinok a dovolenku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranu materstva, rodičov a mladistvých a na podmienky stravovania. U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, sa prvá veta vzťahuje aj na vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

V nadväznosti na takto vymedzené ustanovenie vyvstávajú viaceré otázky napr. ohľadom vyšších kolektívnych zmlúv, ohľadom vymedzenia, v akom rozsahu sa vzťahujú a nevzťahujú podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve na túto osobu. Cieľom ustanovenia § 13ba bolo obmedzenie poskytovania nadštandardných výhod, avšak z rozsahu ustanovenia vyplýva, že sa k pracovným podmienkam z tohto hľadiska pristupuje neselektívne (zákon buď dojednanie povoľuje alebo nie). Zákon zároveň nezakazuje niektoré otázky upraviť ani priamo v pracovnej zmluve nad rámec zákona.
K čl. V
 
Navrhuje sa doplniť kompetencia inšpektorátov práce súvisiaca s úpravou rozhodovania podľa novelizovaného § 133 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov nedohodnú na normách spotreby práce.
K čl. VI
 
Vo väzbe na zmenu, podľa ktorej sa na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má vzťahovať aj ustanovenie o minimálnej mzde (§ 119 ods. 1), navrhuje sa novelizovať aj zákon o minimálnej mzde tak, aby sa vzťahoval aj na týchto zamestnancov.
K čl. VII
 
Navrhuje sa upraviť ustanovenie o delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy v nadväznosti na navrhované zmeny v Zákonníku práce.
K čl. VIII
 
Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti tohto zákona 1. januára 2013.
 
Bratislava 24. augusta 2012
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Richter v. r.
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 361/2012, dátum vydania: 27.11.2012

 

3

 

1

 

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktor ým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona') je vypracovaný z dôvodu plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012-2016 (ďalej len 'programové vyhlásenie ') a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na II. polrok roku 2012.

 

V rámci trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja sa vláda SR (ďalej len 'vláda') vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že 'Vláda istô t pre občanov vychádza z poznania, že v ekonomicky aktívnom období života zohráva kľúčovú úlohu v ich istotách práca vykonávaná formou zamestnania. Práca v zamestnaní je dôležitá nielen pre ob živu, ale aj osobnú identitu občana v celkovej sociálnej identite spoločnosti. Neprináša iba materiálne hodnoty vlastníkom hmotných a finančných statkov, ale formuje aj postavenie a životné hodnoty zamestnancov. Slovenská republika bude v druhej dekáde 21. storočia spoločnosťou založenou predovšetkým na kvalitných zamestnaneckých vzťahoch, kde sa budú formovať jej hodnoty a charakter. Preto pracovnopr ávna legislatíva, ktorá vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, je a musí byť jednou z prioritných zložiek právneho poriadku Slovenskej republiky. Vyvážený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa vytvá ra predpoklady na tvorbu trvalo udržateľného rastu kvality života občanov.'.

 

Cieľom n ávrhu zákona je presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im koreš pondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok s osobitným dôrazom na prerokovanie týchto podmienok so sociálnymi partnermi.

 

Návrh zákona vychádza z pracovného práva Európskej únie, práva Rady Európy, z Doho vorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná, z analýzy uplatňovania pracovnoprávnych vzťahov a z námetov z aplikačnej praxe.

 

Na základe uvedeného sa navrhuje úprava ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovali znevýhodnenie buď zamestnávateľa alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Návrh zákona predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami. Za týmto účelom sa precizuje aj právne postavenie zástupcov zamestnancov.

 

V návrhu zá kona sa navrhuje najmä

-precizovanie definície zá vislej práce s cieľom minimalizovať využívanie iných foriem zamestnávania ako riadny pracovný pomer, ak práca má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu,

-zníženie rozsahu a doby reťazenia pracovný ch pomerov uzavretých na určitú dobu,

-upravi ť v normatívnej časti Zákonníka práce ochranu práva zamestnanca na súkromie,

-možnos ť dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve aj dlhšie výpovedné doby ako ustanovuje zákon,

-zaviesť participáciu zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovné ho pomeru zo strany zamestnávateľa,

-ustanovi ť zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ale aj výpoveďou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dô vodov; zamestnancovi tak vznikne právny nárok nielen na výpovednú dobu (ak nedôjde k dohode o skončení pracovného pomeru) ale aj na odstupné, ktoré je diferencované podľa odpracovaných rokov u zamestnávateľa,

-aby súd na žiados ť zamestnávateľa rozhodol o znížení, resp. nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov a nepresahujúci 36 mesiacov, v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamest návateľa, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov,

-upraviť inštitút konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhš ie ako 12 mesiacov za podmienky dodržania maximálnej dĺžky pracovného času priemerného týždenného pracovného času 48 hodín v rámci 12 mesiacov, ako aj zjednotenie právnej úpravy konta pracovného času a flexikonta s možnosťou využiť konto pracovného času ak nastanú vážne prekážky na strane zamestnávateľ a, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu,

-upraviť možnosť dojednania náhrady za tzv. stratu pracovného času v prípade, ak pracovná zasiahla mimo pracovného času a nejde o pracovnú pohotovosť a prácu nadčas,

-aby nočnou prácou bola práca vykon ávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou,

-vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže zamestnávateľ dohodnúť mzdu s prihliadnutím na prácu nadčas,

-aby zamestnancovi patrilo mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas aj v pr ípade, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendá rnych mesiacov (doteraz najneskôr do uplynutia 12 kalendárnych mesiacov),

-umož niť zástupcom zamestnancov spolurozhodovanie o normách spotreby práce,

-roz šíriť okruh subjektov, ktoré môžu podať podnet na príslušný orgán inšpekcie práce na všetkých zástupcov zamestnancov, ktorí kontrolnou činnosťou zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov,

-zabezpečiť, aby sa na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahovali aj ustanovenia o pracovnom čase a minimá lnej mzde,

-zabezpečiť zásadu, že Zákonník práce má stanovovať minimá a maximá a nemá umožniť odchylné dojednanie zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov v neprospech zamestnancov,

-zrušiť povinnosti odborovej organizácie preukazova ť svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa, ktorá vyžaduje identifikovanie členov odborovej organizácie, pričom podľa Ústavy SR má každý právo na to, aby sa rozhodol, či zverejní alebo nezverejní svoje členstvo v odborovej organizácii,

-zrušiť možnosť dojednania dohody so zamestnaneckou radou a zamestnaneckým dôverníkom, ktorí nemajú právnu subjektivitu ani spôsobilosť na právne úkony,

-zmeniť právnu úpravu postavenia a pôsobnosti zástupcov zamestnancov na pracovisku tak, aby mohli lepšie vykonávať svoju činnosť.

 

Súčasne sa navrhuje v čl. II novelizácia zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v súvislosti s pracovným pomerom hlavného kontrolóra obce, v čl. III novelizácia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v súvislosti s rodičovskou dovolenkou a zrušením služobného pomeru v skúšobnej dobe, v čl. IV novelizácia zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v súvislosti s niektorými obmedzeniami pracovných podmienok niektorých štatutárnych orgánov a postavením niektorých osôb, ktorých činnosť sa nevykonáva v pracovnom pomere, v čl. V novelizácia zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s rozhodovaním o normách spotreby práce, v čl. VI novelizácia zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v súvislosti aplikáciou minimálnej mzdy aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovné ho pomeru a v č l. VII novelizácia zákona č . 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo väzbe na zmeny Zákonníka práce.

 

Návrh zákona je v súlade Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

 

Návrh zákona bude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

 

Vplyvy realizácie návrhu zákona na informatizáciu spoločnosti, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu inklúziu, rovnosť prílež itostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

 

 

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 345/2012, dátum vydania: 16.11.2012

32

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrhom zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa realizujú zámery a ciele vytýčené Programovým vyhl ásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 v časti verejná správa. Zároveň sa návrhom zákona sleduj ú ciele obsiahnuté v Programe ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) schválenom uznesením vlády č. 164 z 27. apríla 2012.

V súlade s uvedenými dokumentmi vlády je nevyhnutné prijať legislatívne opatrenia smerujúce k vytvoreniu novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy, ktorej podstatou bude integrácia pôsobností orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do jedn ého štátneho úradu na miestnej úrovni so všeobecnou vecnou kompetenciou.

Dôležitými princípmi pri vytváraní novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy sú najmä zjednodušenie kontaktu občana so štátnou sprá vou, transparentnosť a efektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami a účinná kontrola. Týmto účelom zodpovedá zároveň centralizácia podporných činností prierezového a obslužné ho charakteru, čo sa týka personálnych činností, správy majetku štátu, ochrany objektov, verejného obstará vania, ako aj financovania.

Prvá etapa opatrení nevyhnutných na uskutočnenie vyššie uvedených cieľov predpokladá zrušenie prevažnej väčšiny krajských štruktúr miestnych orgánov štátnej správy, čo je premietnuté v návrhu zákona.

Z legislatívneho hľadiska konštrukcia návrhu zákona zodpovedá cie ľom sledovaným zrušením krajských štruktúr miestnych orgánov štátnej správy a presunom ich pôsobností do existujúcich obvodných úradov v sídlach krajov. Zároveň zodpovedá utvoreniu predpokladov na ďalšiu integráciu pôsobností špecializovanej miestnej štátnej správy do štruktúry obvodných úradov tzv. všeobecnej štátnej správy, ku ktorej by malo dôjsť v rá mci realizácie druhej etapy opatrení.

Návrh zákona pozostáva zo súboru článkov.

V článku I. sa navrhuje zrušiť viaceré krajské štruktúry orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy a ustanovujú sa prechody ich pôsobností. V troch prípadoch, kde na nižšej úrovni org ánov štátnej správy v súčasnosti neexistuje príslušný špecializovaný miestny orgán štátnej správy, ide o prechod pôsobností na obvodné úrady v sídlach krajov. V ostatných prí padoch, pri zachovaní špecializovanej štátnej správy na miestnej úrovni, ide o prechod pôsobností z krajských štruktúr na obvodné úrady v sídlach krajov príslušnej jestvujúcej š pecializovanej miestnej štátnej správy. Predkladaným znením článku I. sa rieši prechod práv a povinností zrušovaných subjektov v oblasti personá lnej, majetkovej, ako aj v rámci rozhodovania v správnom konaní na účel zachovania kontinuity rozhodovacieho procesu. Tento článok obsahuje zároveň ustanovenia, ktoré menia názvy zrušovaných krajských úradov vo všetkých právnych predpisoch formou nepriamej novelizácie.

V článku IV sa upravujú ustanovenia zákona č. 515/2003 Z. z. tak, aby obvodné úrady tzv. všeobecnej štátnej správy, ku ktorým plní zriaďovateľskú pôsobnosť ministerstvo vnútra, vytvárali právny priestor na výkon štátnej správy na všetkých úsekoch, ktoré im zveria osobitné zákony. V súlade so spomenutým Programom ESO, podľa ktorého sa majú vo verejnej správe utvárať podmienky na racionalizáciu a hospodárnosť výkonu miestnej štátnej správy, sa týmto úradom obmedzuje ich právna subjektivita a personálna pôsobnosť, ktorá bude sústreden á na ministerstve vnútra. Týmto spôsobom sa sleduje cieľ obmedziť počet subjektov, ktoré doteraz nakladajú s majetkom štátu, vykonávajú verejné obstarávanie a personálnu pôsobnosť. Také to opatrenia majú antikorupčný charakter a sprehľadňujú riadenie a kontrolu verejných prostriedkov.

V ďalších článkoch sa priamo novelizujú viaceré zákony upravujúce činnosť orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy na jednotlivých úsekoch z dôvodu, že v príslušný ch ustanoveniach týchto zákonov musí dôjsť k zmene najmä na účel dosiahnutia súladu textu zákona so zmenou názvov funkcionárov riadiacich zrušované úrady, ako aj slovných spojení nekorešpondujú cich so zmenou názvov úradov. Ide o vynútené novely, ktoré nemožno preklenúť ani všeobecnou úpravou, tzv. nepriamou novelou ustanovenou v článku I.

Zároveň sa v osobitných právnych predpisoch upravujúcich rozhodovanie v správnom konaní na jednotlivých úsekoch štátnej správy zabezpečuje zachovanie dvojinštančnosti konania. Vo veciach, v ktorých zrušované úrady na krajskej úrovni rozhodovali v prvom stupni, bude odvolací m orgánom obdobne ako doteraz, príslušný ústredný orgán štátnej správy. Na účel zachovania dvojinštančnosti a nezávislosti rozhodovania na obvodných úradoch špecializovanej miestnej štátnej spr ávy v sídlach krajov sa ustanovuje, že presúvané pôsobnosti bude na týchto orgánoch zabezpečovať osobitný organizačný útvar. Táto úprava zachováva všetky doteraz existujúce princípy a nepredstavuje zvýšenú záťaž v rozhodovacej činnosti ústredných orgánov štátnej správy, do ktorých pôsobnosti patria presúvané úseky štátnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, av šak nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, čo je vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Pozitívny vplyv na štátny rozpočet je odôvodnený skutočnosťou, že v prvej etape reformy sa na základe predloženého návrhu zrušuje 90 rozpočtových organizácií (50 obvodných úradov, 8 krajských riaditeľstiev Policajného zboru, 8 krajských riadite ľstiev Hasičského a záchranného zboru, 8 krajských školských úradov, 8 krajských stavebných úradov a 8 územných vojenských správ). Ich zrušením sa zároveň zrušia služobné úrady, sprá vcovia majetku štátu, verejní obstarávatelia, účtovné jednotky, čím sa odstráni duplicita vykonávania podporných činností, ktoré majú prierezový charakter a ďalších obslužných činnost í.

Doložka VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia predbežného pripomienkové ho konania: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného za ťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x– sociálnu exklúziu,x– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky:

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie pr ávneho základu na vybudovanie novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy integráciou pôsobností špecializovanej miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu, ako to vyplýva z Programov ého vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2012 až 2016 a z programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) v dvoch etapách.

Ïalšie ciele sú zamerané na zníženie výdavkov na štátnu správu vytvorením predpokladov pre centralizáciu podporných činností prierezové ho alebo obslužného charakteru (napr. personalistika, mzdy, správa majetku štátu, ochrana objektov, verejné obstarávanie, rozpočet) a zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou prostredníctvom jedné ho obslužného miesta.

V súlade s čl. 12 ods. 3 legislatívnych pravidiel vlády nebolo realizované predbežné pripomienkové konanie v súvislosti s doložkou vybraných vplyvov. Predložený návrh pozitívne ovplyvní štátny rozpočet znížením výdavkov z dôvodu zrušenia 90 právnických osôb (50 obvodných úradov, 8 krajských riaditeľstiev Policajného zboru, 8 krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru, 8 krajských školských ú radov, 8 krajských stavebných úradov a 8 územných vojenských správ), ktoré sú zároveň štátnymi rozpočtovými organizáciami, služobnými úradmi a zamestnávateľmi, správcami majetku štá tu, verejnými obstarávateľmi, účtovnými jednotkami a povinnými osobami správcov informačných systémov. Z dôvodu zrušenia citovaných štátnych rozpočtových organizácií, resp. obmedzenia prá vnej subjektivity ďalších rozpočtových organizácií, obmedzenia ich postavenia ako služobných úradov a zamestnávateľov, môže dôjsť k zníženiu zamestnanosti v štátnej správe napríklad z d ôvodu nadbytočnosti niektorých vedúcich funkcií a funkcií v oblasti podporných činností prierezového alebo obslužného charakteru.

A.4. Alternatívne riešenia: bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov: bezpredmetné

45

Príloha č. 13.a

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

K návrhu zákona Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predložilo zásadné pripomienky, ale nepredložilo vyčíslenie vplyvu na rozpočet verejnej sprá vy za krajské školské úrady. Z uvedeného dôvodu nebolo možné do doložky vplyvov zohľadniť údaje za krajské školské úrady.

Zrušením krajských úradov životného prostredia, krajských pozemkových úradov, krajských lesných úradov, krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a vytvorením obvodných ú radov špecializovanej štátnej správy v sídle kraja ako rozpočtových organizácií štátu, nedochádza v roku 2013 k žiadnym úsporám výdavkov štátneho rozpočtu, ani k zníženiu počtu funkčných miest.

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v n ávrhu

Finančný dosah ako aj vplyv na počet funkčných miest návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa porovnávajú so schválenými limitmi štátneho rozpočtu na rok 2012 podľa jednotlivých rozpočtových kapitol.

Tabu ľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpo čet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: Ministerstvo obrany SR0- 222- 222- 222 Ministerstvo vnútra SR0222222222z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0- 3 226 137- 3 615 450 - 3 615 450v tom:

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

0

0

0

0

- 17 200

- 536 090

- 2 126 032

- 546 815

- 42 000

- 647 980

- 2 378 655

- 546 815

- 42 000

- 647 980

- 2 378 655

- 546 815z toho: - vplyv na ŠR0-3 226 137-3 615 450- 3 615 450- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0- 199- 199- 199- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom:

Príloha č. 13.a

2.2. Financovanie návrhu

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Celkový vplyv na rozpoč et verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)0- 3 226 137- 3 615 450- 3 615 450 z toho vplyv na ŠR0- 3 226 137- 3 615 450- 3 615 450 financovanie zabezpečené v rozpočte0

0

0

0 ostatné zdroje financovania 000 0Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0- 3 226 137-3 615 450-3 615 450Tabuľka č. 2

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených v ýdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh rieši problematiku zrušenia štátnej správy na úrovni kraja. Implementuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

.......... .............................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveď te aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2012201320142015Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ 2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli pou žité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na v ýpočty.

Výpočet na rok 2013

Organizácia Počet

zamestnancov

úsporaFinančné prostriedky610620630640Bežné výdavky úsporaúsporaúsporanárokspolu Krajské stavebné úrady44447 559156 42244 000111 890536 090Krajské školské úrady000000Územné vojenské správy32405 198141 61700546 815MV SR (Obvodné úrady)1151 010 489353 1661 015 000252 6232 126 032Katastrálne úrady 80042 00024 80017 200SPOLU1991 863 245651 2041 101 000389 3133 226 137

Výpočet na roky 2014 a 2015

Organizácia Počet Finančné prostriedky zamestnancov610620630640Bežné výdavky úsporaúsporaúsporaúsporanárokspolu Krajské stavebné úrady44447 559156 42244 000 647 980Krajské školské úrady0000 0Územné vojenské správy32405 198141 6170 546 815MV SR (Obvodné úrady)1151 010 489353 1661 015 000 2 378 655Katastrálne úrady 80042 000 42 000SPOLU1991 863 245651 2041 101 000 3 615 450

Príloha č. 13.a

Zrušením krajských stavebných úradov, krajských š kolských úradov a územných vojenských správ, ako aj zrušením obvodných úradov ako rozpočtových organizácií štátu sa zníži počet zamestnancov vykonávajúcich personálne, ekonomické , majetkovoprávne a obslužné činnosti o 191. Znížením počtu organizácií v pôsobnosti Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa zníži počet funkčných miest o 8.

Pri výpočte úspory mzdových prostriedkov za týchto zamestnancov sa vychádzalo z priemernej mzdy roku 2012 dotknutých úradov. Pri vyčíslení úspory výdavkov kategórie 630 sa vychádzalo zo sumy 1 000 € na zamestnanca, alebo sa zohľadnil údaj predložený príslušným ministerstvom. Súčasne sa predpokladá zníž enie prevádzkových výdavkov z dôvodu umiestnenia integrovaného obvodného úradu do jednej budovy, čím sa znížia výdavky súvisiace so správou majetku. Pri kvantifikácii finančných prostriedkov na odstupn é sa vychádzalo z trojmesačnej priemernej mzdy zamestnanca úradu.

Pr íloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1 0 0 0 0 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 1 – prí jmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1 0 0 0 0 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY Slovenskej republiky

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 00 0 0 Nedaňové príjmy (200)1

V tom: MO Slovenskej republiky

212 Príjmy z vlastníctva

223 Poplatky a platby z nepriemysel. a náhodného predaja a služieb

292 Ostatné príjmy

0

0

0

0

0

0

-222

-50

-10

-162

0

-222

-50

-10

-162

0

-222

-50

-10

-162

Granty a transfery (300)1 00 0 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 00 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 00 0 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0 - 222 - 222- 222 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO VNÚTRA SR

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1

212 Príjmy z vlastníctva

223 Poplatky a platby z nepriemysel. a náhodného predaja a služieb

292 Ostatné príjmy

0

0

0

0 222

50

10

162

222

50

10

162 222

50

10

162 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 222 222 222 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA Slovenskej republiky

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpo čet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 17 200- 42 000 - 42 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0 00 0 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0 00 0 Tovary a služby (630)20 - 42 000- 42 000- 42 000 Bežné transfery (640)2 0 24 8000 0 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20 00 0 Kapitálové výdavky (700)0 00 0 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20 00 0 Kapitálové transfery (720)20 00 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 00 0 Dopad na výdavky verejnej správy celkom 0- 17 200 - 42 000 - 42 000 z toho výdavky na ŠR0 - 17 200- 42 000- 42 000 Bežné výdavky (600) 0 - 17 200- 42 000- 42 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0 00 0 Kapitálové výdavky (700) 0 0 0 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 0 0 0 0 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Slovenskej republiky

Tabuľka č . 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpo čet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 536 090- 647 980 - 647 980 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 447 559- 447 559- 447 559 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0- 156 422- 156 422- 156 422 Tovary a služby (630)20 - 44 000- 44 000- 44 000 Bežné transfery (640)2 0111 89000 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0- 536 090- 647 980- 647 980 z toho výdavky na ŠR0 Bežné výdavky (600) 0- 536 090- 647 980- 647 980 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 447 559- 447 559- 447 559 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (800)0000 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY SR

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypozná mka20122013 20142015Bežné výdavky (600)0-546 815-546 815-546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

V tom: MO SR

MV SR

0

0

0

-405 198

-813504

408 306

-405 198

-813 504

408 306

405 198

-813 504

408 306

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

V tom: MO SR

MV SR

0

0

0-141 617

-284 319

142 702-141 617

-284 319

142 702-141 617

-284 319

142 702 Tovary a služby (630)2

V tom: MO SR

MV SR

0

0

0

0

-163 589

163 589

0

-165 114 165 114 0

-181 484

181 484 Bežné transfery (640)2

V tom: MO SR

MV SR0

0

0 0

-21 353

21 3530

-18 753

18 7530

-18 789

18 789 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pô žičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0-546 815-546 815-546 815 z toho výdavky na ŠR0-546 815-546 815-546 815 Bežné výdavky (600) 0-546 815-546 815-546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0-405 198-405 198-405 198 Kapitálové výdavky (700)0 0 0 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 0 0 0 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

V kat. 610 nedelimitujeme – náhrady za BoPO a prí platky za vedenie motorového vozidla.

MINISTERSTVO VN ÚTRA SR

Výdavky (v eur ách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0- 353 166- 353 166- 353 166 Tovary a služby (630)20- 1 015 000- 1 015 000- 1 015 000 Bežné transfery (640)20252 62300 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0 - 2 126 032 - 2 378 655 - 2 378 655 z toho výdavky na ŠR0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Bežné výdavky (600) 0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610)0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Tabuľka č. 5

2 – výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*0-8 -8 -8 z toho vplyv na ŠR0-8 -8 -8 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*01 5501 5501 550 z toho vplyv na ŠR0 0 0 0 Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 0 0 0 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0 0 0 0 z toho vplyv na ŠR 0 0 0 0 Poistné a príspevok do poisťovní (620)* 0 0 0 0 z toho vplyv na ŠR 0 0 0 0 Pr íloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR Tabuľka č. 6

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu š tátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colní ci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole ÚGKK SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníž enia počtu funkčných miest o 8 prednostov katastrálnych úradov. Úspora v mzdových prostriedkov reálne nenastane, nakoľko sa len čiastočne zvýši priemerná mzda zamestnanca o cca 5 €. Uvedené odôvodň ujú tým, že v danom rezorte je nízka priemerná mzda oproti iným rezortom. Rezort ÚGKK SR má na rok 2012 rozpočtovanú priemernú mesačnú mzdu vo vý ške 640,40 €, z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 vychádza priemerná mesačná mzda vo výške 608,59 € a v prípade jej zvýšenia o 5 € bude činiť 613,59 €, čo bude mať pozití vny vplyv na zníženie požadovanej čiastky pre navýšenie limitov výdavkov v kategórii 610 a 620 pre rozpočty na roky 2013-2015.

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Slovenskej republiky

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*

0- 44- 44- 44 z toho vplyv na ŠR0- 44- 44 - 44 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0847,65847,65847,65 z toho vplyv na ŠR0000 Osobné výdavky celkom (v eurách)0- 603 981- 603 981- 603 981 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0- 447 559- 447 559- 447 559 z toho vplyv na ŠR0- 447 559- 447 559- 447 559 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0- 156 422- 156 422- 156 422 z toho vplyv na ŠR0- 156 422- 156 422- 156 422

Poznámky:Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu št átnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať pod ľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MDVRR Slovenskej republiky predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia o 44 zamestnancov na úseku prierezových a obslužných činností a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 447 559 €, na poistné a príspevok do poisťovní vo výške 156 422 €.

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY SR

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*

V tom: MO SR

MV SR 0

0

0 - 32

-80

48-32

-80

48-32

-80

48 z toho vplyv na ŠR0 -32 -32 -32 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0 1 055 1 055 1 055 z toho vplyv na ŠR0 1 055 1 055 1 055 Osobné výdavky celkom (v eurách)0 - 546 815 - 546 815 - 546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0 - 405 198 - 405 198 - 405 198 z toho vplyv na ŠR0- 405 198- 405 198- 405 198 Poistné a príspevok do poisťovní (620)* 0 -141 617 -141 617 -141 617 z toho vplyv na ŠR0 -141 617 -141 617 -141 617

Poznámky:Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu š tátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MO SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia 4 funkčných miest z každej územnej vojenskej správy, čo predstavuje celkom 32 zamestnancov a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 405 198 €, na poistné a príspevok do poisťovní vo výš ke 141 617 €.

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO VNÚTRA SR Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*0- 115- 115- 115 z toho vplyv na ŠR0- 115- 115- 115 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0732,24732,24732,24 z toho vplyv na ŠR0 Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 - 1 363 655 - 1 363 655 - 1 363 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 z toho vplyv na ŠR0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0- 353 166- 353 166- 353 166 z toho vplyv na ŠR0- 353 166- 353 166- 353 166

Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu š tátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MV SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia o 115 zamestnancov na úseku prierezových a obslužných č inností a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 1 010 489 €, na poistné a príspevok do poisťovní vo výške 353 166 €.

Príloha č. 13.c

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociá lnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociá lne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Z hľadiska skupín domácností nemá vplyv.Kvantifikujte: Z hľadiska príjmov na priemerného obyvateľa a ovplyvnené skupiny domácnosti nemá vplyv.

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Z hľ adiska skupín obyvateľstva nemá vplyv.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Z hľadiska vplyvu na rovnosť príležitosti nemá vplyv.

Z hľadiska vplyvu na rodovú rovnosť nemá vplyv.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Predkladan ý materiál predpokladá zníženie počtu funkčných miest o 199. Zníženie sa dotkne v prevažnej miere zamestnancov vykonávajúcich prierezové a obslužné činnosti na jednotlivých úradoch miestnej št átnej správy.

61

49

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskej únie.

Vzhľadom na skutočnosť, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. dolož ky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa zrušiť krajské štruktúry orgánov š pecializovanej štátnej správy v navrhovanom rozsahu.

K § 2

Ustanovuje sa všeobecný princíp prechodu pôsobností zrušovaných krajských úradov na obvodné úrady v sídlach krajov. V tomto ustanovení ide o tie ú rady na krajskej úrovni, kde vo vertikálnej štruktúre týchto orgánov v súčasnosti neexistujú príslušné orgány špecializovanej miestnej štátnej správy na nižšej úrovni. Ide o krajský š kolský úrad a krajský stavebný úrad, kde prvostupňový výkon štátnej správy uskutočňuje orgán územnej samosprávy, prípadne krajský úrad sám. Ïalej ide o územné vojenské sprá vy, ktoré uskutočňujú prvostupňový výkon štátnej správy a na nižšej úrovni neexistuje nijaký orgán špecializovanej miestnej štátnej správy.

Týmito ustanoveniami sa zároveň vymedzuje spôsob prechodu, čiže odovzdania a prevzatia práv a povinností zrušovaných úradov v oblasti personálnej, správy hnuteľného a nehnuteľného majetku, sprá vy pohľadávok a záväzkov, ako aj v oblasti rozhodovania v správnom konaní. V záujme zabezpečenia kontinuity rozhodovania v správnom konaní sa explicitne ustanovuje, že toto konanie dokončí obvodný úrad v s ídle kraja podľa miestnej príslušnosti zrušovaného orgánu štátnej správy.

V prípade územných vojenských správ niektoré pô sobnosti prechádzajú podľa príslušných článkov tohto zákona aj na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré aj dokončí konanie v týchto veciach.

Cieľom týchto ustanovení je okrem vyššie uvedeného dosiahnuť aj zmenu názvov zrušovaných krajských štruktúr vo všetkých právnych predpisoch s ohľadom na subjekt, na ktorý prechádza ich pô sobnosť. V prípade vymedzených orgánov je týmto subjektom obvodný úrad v sídle kraja v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra.

K § 3 až 7

Ustanoveniami uvedených paragrafov sa zabezpečuje prechod pôsobností tých úradov na krajskej úrovni, kde vo vertikálnej štruktúre týchto orgánov existuje na niž šej úrovni špecializovaný orgán miestnej štátnej správy. V prípade vymedzených úradov na krajskej úrovni ich pôsobnosť prechádza na príslušný obvodný úrad v sídle kraja v rámci existuj úcich štruktúr špecializovanej miestnej štátnej správy a v prípade katastrálnych úradov na správy katastra v sídlach krajov.

Týmito ustanoveniami sa zároveň vymedzuje spôsob prechodu, čiže odovzdania a prevzatia práv a povinností zrušovan ých úradov v oblasti personálnej, správy hnuteľného a nehnuteľného majetku, správy pohľadávok a záväzkov, ako aj v oblasti rozhodovania v správnom konaní. V záujme zabezpeč enia kontinuity rozhodovania v správnom konaní sa explicitne ustanovuje, že toto konanie dokončí miestne príslušný obvodný úrad v sídle kraja, resp. miestne príslušná správa katastra v sídle kraja.

V týchto ustanoveniach je okrem vyššie uvedeného obsiahnutá aj zmena názvov všetkých zrušovaných úradov na krajskej úrovni. Táto zmena názvu je vyjadrená konkrétne vo vzťahu k príslušnému úradu s krajskou pôsobnosťou vzhľadom na subjekt, na ktorý prechádza jeho pôsobnosť.

V prípade pozemkových úradov, úradov životné ho prostredia a úradov pre pozemné komunikácie a cestnú dopravu sa v záujme jednoznačnosti ustanovuje, že jednotlivé prechody pôsobností, prechody práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a majetkový ch vzťahov sa netýkajú úradov s názvom Košice – okolie, ktoré tiež sídlia v sídle kraja.

K čl. II a IIII

Ide o terminologickú úpravu ustanovení Zákonníka práce a Trestného poriadku, podľa ktorých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákony preto jej názov nahrádzajú názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti podľa čl. I tohto návrhu zákona.

K čl. IV

K bodu 1

Úvodným ustanovením zákona sa definuje jeho obsah.

K bodu 2

V súlade s dosiahnutím cieľov racionálnosti, hospodárnosti a transparentnosti sa novým spôsobom ustanovuje postavenie obvodného úradu v oblasti finančných a majetkov ých vzťahov. Obvodné úrady nebudú mať postavenie rozpočtových organizácií, ale len preddavkových organizácií, pričom budú financované z rozpočtu ministerstva vnútra. Týmto opatrením sa má dosiahnuť racionalizácia a efektivita vo verejnej správe tak, ako je to uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, teda aby obvodné úrady prioritne zabezpečovali výkon štátnej správy na jednotlivých úsekoch a neboli zaťažované najmä obslužnými činnosťami.

Rovnako ako doteraz bude prednostu obvodného úradu vymenúvať vláda na návrh ministra vnútra.

Pôsobnosť rozhodovať v správnom konaní sa explicitne zveruje príslušnému organizačnému útvaru obvodného úradu. Ide o opatrenie zohľadňujúce skutočnosť, že tento úrad vykonáva štátnu správu na viacerých úsekoch štátnej spr ávy riadených príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Aj z tohto dôvodu sa ustanovuje spolupráca týchto rezortov s ministerstvom vnútra pri určovaní organizačnej štruktúry obvodných úradov v sídlach krajov. V nadväznosti na toto riešenie sa navrhuje, aby vedúceho príslušného organizačného útvaru, ktorý bude konať a rozhodovať na jednotlivých úsekoch štátnej správy, vymenú val do funkcie prednosta obvodného úradu na základe návrhu príslušného ministra alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že obvodný úrad nebude právnickou osobou, výslovne sa mu v návrhu zákona v rozsahu jeho pôsobnosti priznáva spôsobilosť byť účastníkom súdneho a exekučného konania a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti.

K bodu 3

Vzhľadom na zmenu formulácie úvodného ustanovenia zákona, ako aj charakter novo navrhovanej právnej úpravy zákona č. 515/2003 Z. z., sa pôsobnosť obvodného úradu na jednotlivých špecializovaných ú sekoch štátnej správy neustanovuje explicitne v tomto zákone, ale odkazuje na osobitné právne predpisy.

K bodom 4 a 5

S ohľadom na znenie vyššie uvedeného ustanovenia sa zo zákona vypúšťajú ustanovenia, ktorých obsahom je konkrétny výpočet pôsobností obvodného úradu na úsekoch štátnej správy.

Vzhľadom na toto riešenie je potrebné vypustiť vnútorný odkaz.

K bodu 6

S ohľadom na legislatívnu skratku 'ministerstvo' sa mení tento výraz na všeobecne formulovaný pojem 'ústredný orgán štátnej správy', aby sa predišlo prípadným interpretačným problé mom.

K bodu 7

V intertemporálnych ustanoveniach sa vyjadruje kontinuita v oblasti personálnych a majetkových vzťahov.

K čl. V

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Predmetnými úpravami sa sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti. Zároveň sa zabezpečuje dvojinštančnosť konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, ž e ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy. Aby bola dvojinštanč nosť konania zabezpečená aj v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, výslovne sa ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné ú tvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K čl. VI

K bodom 1 a 4 až 6

Ide o úpravu nadväzujúcu na zrušenie krajskej úrovne pozemkových úradov v čl. I.

K bodu 2

Jednoznačne sa ustanovuje, že ministerstvo rozhoduje len o taký ch opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy.

K bodu 3

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných pozemkových úradov v sídlach krajov.

K bodu 7

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostup ňovej agendy v správnom konaní, kde obvodný úrad v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežný obvodný úrad v prvom stupni, si obvodný úrad v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dô sledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ obvodné ho pozemkového úradu v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 správneho poriadku.

K bodu 8

V nadväznosti na úpravu územnej pôsobnosti obvodných pozemkových úradov v sídlach krajov v bode 3. sa upravuje príloha. Ïalej sa zjednodušuje názov obvodného pozemkového úradu, ktorý lepš ie zodpovedá rozšírenej pôsobnosti obvodného pozemkového úradu v sídle kraja.

K bodu 9

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. VII

Vzhľadom na to, že organizácia Policajného zboru je podľa § 4 ods. 2 predmetného zákona zverená ministrovi vnútra, sa explicitne ustanovuje, že minister vnútra je oprávnený určiť útvary Policajného zboru, ktoré budú mať spôsobilosť vystupovať samostatne v súdnom a exekučnom konaní a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti, a to napriek tomu, že nebudú mať postavenie právnickej osoby.

K čl. VIII

Ide o terminologickú úpravu ustanovení zákona, podľa ktor ých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákon preto jej názov nahrádza názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. IX

K bodom 1, 2 a 4

Ide o úpravu nadväzujúcu na zrušenie katastrálnych ú radov v čl. I.

K bodu 3

Vzhľadom na zrušenie katastrálnych úradov sa navrhuje zmena kreácie riaditeľov správ katastra zo zrušených prednostov katastrálnych úradov na predsedu úradu geodézie, kartografie a katastra.

K bodu 5

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v správach katastra v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostupňovej agendy v správnom konaní vo veciach, kde správa katastra v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežná správa katastra, si správa katastra v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dôsledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ správy katastra v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 správneho poriadku.

K bodu 6

Prechodné ustanovenie reaguje na zmenu kreácie riaditeľov správ katastra, ktorá je predmetom úpravy v bode 3.

K bodu 7

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. X

Obdobne ako v Zákonníku práce sa aj na účely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru umožňuje, aby potvrdenie o vyplatení platu a vykonaných zrážkach mohlo byť policajtovi poskytnuté na základe dohody elektronickou formou. Týmto sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti v personálnej a mzdovej agende rozsiahleho počtu príslušn íkov Policajného zboru pri zúčtovaní ich mzdových nárokov, čo zároveň vedie k úsporám vo výdavkoch.

K čl. XI

K bodu 1

V súlade so zámerom sústrediť nakladanie s majetkom štátu a štátnozamestnanecké vzťahy v jednom subjekte sa obmedzuje právna spôsobilos ť krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru. Výslovne sa ustanovuje, že krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranné ho zboru bude preddavkovou organizáciou.

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že krajské riaditeľstvo Hasi čského a záchranného zboru nebude právnickou osobou, výslovne sa mu v návrhu zákona v rozsahu jeho pôsobnosti priznáva spôsobilosť samostatne konať v administratívnych veciach a byť účastníkom s údneho a exekučného konania a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti.

Navrhuje sa vo väzbe na § 2 ods. 4 zákona, podľa ktorého je Hasičský a záchranný zbor podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, aby vnútornú organizáciu Hasičského a záchranného zboru určoval minister vnútra na n ávrh prezidenta Hasičského a záchranného zboru.

K bodu 3

Ide o úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v návrhu zákona v súvislosti s centralizáciou správy majetku štátu slúžiaceho na plnenie úloh Hasičského a záchranného zboru.

K bodu 4

Navrhuje sa, aby vedúcim služobn ého úradu vo vzťahu k príslušníkom Hasičského a záchranného zboru bol minister vnútra, ktorému je tento zbor podriadený. Minister vnútra môže určiť aj inú osobu, ktorá bude plniť funkciu ved úceho služobného úradu v rozsahu, ktorý ustanoví.

K bodom 5 až 17

Ide o nadväzujúce zmeny na ú pravu vykonanú v § 13.

K bodu 18

Ide o prechodné ustanovenia upravujúce vzťahy súvisiace s prechodom práv a povinností z pracovnoprá vnych vzťahov, vzťahov vyplývajúcich zo štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a správy majetku štátu.

K bodu 19

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá napráva chybné číslovanie bodu 5. prílohy a napráva chybnú úpravu bodu 6. prílohy predchádzajúcou novelou. Funkcia zástupcu riaditeľa Horskej záchrannej služ by je zavedená v § 49 ods. 6 písm. c) zákona a do prílohy sa z dôvodu chybného vypustenia opätovne zavádza.

K čl. XII

K bodom 1 a 2

Ide o terminologickú úpravu ustanovení dotknutého zá kona, podľa ktorých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákon preto jej názov nahrádza názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pô sobnosti podľa čl. I tohto návrhu.

K bodom 3 a 6

V súčasnosti je pôsobnosť obvodného úradu v sídle kraja na úseku obrany ustanovená v § 10 ods. 4 zákona. Vzhľadom na to sa aj pôsobnosť zrušovaných územných vojenských správ, ktorá prechádza na tento orgán, presúva z § 16 do tohto ustanovenia. Okrem uvedeného sa upravuje pôsobnosť v § 10 ods. 4 písm. k) (pôvodný § 16 písm. k)), pretože nie je vhodné, aby túto pôsobnosť v pô vodnom rozsahu vykonávali obvodné úrady v sídlach krajov.

K bodu 4

Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré sa stalo duplicitným.

K bodu 5

Vypúšťa sa v nadväznosti na čl. I ustanovenie, ktoré zriaďuje územné vojenské správy.

K bodom 7, 8 a 10 až 12

Ide o nadväzujúce legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 9

Ide o úpravu, ktorá súvisí s novo naformulovaným § 10 ods. 4 písm. k), predtým § 16 písm. k).

K bodu 13

Vzhľadom na doterajšie legislatívne riešenie rušenia územných a vyšších vojenských správ sa navrhuje blanketné ustanovenie, ktoré odkazuje na ich zrušenie.

K bodu 14

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XIII

Ide o terminologickú úpravu s ohľadom na zrušenie územných vojenských správ a nadväzujúce doplnenie pôsobnosti ministerstva obrany.

K čl. XIV

K bodu 1

Ustanovuje sa, že ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy.

K bodu 2

Vložením nových slov sa rozširuje okruh predstaviteľov, ktorí sú na čele osobitných odborných organizácií, čím sa zosúlaďuje právny stav s faktickým.

K bodom 3, 4 a 8

Ide o ustanovenia nadväzujúce na zrušenie krajskej úrovne úradov životného prostredia.

K bodu 5

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia v sídlach krajov.

K bodu 6

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné útvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K bodu 7

Vzhľadom na zrušenie krajských úradov životného prostredia sa navrhuje zmena kreácie prednostov obvodných úradov životného prostredia zo zrušených prednostov krajských úradov životného prostredia na vládu.

K bodu 9

Prechodné ustanovenie reaguje na zmenu kreácie prednostov obvodných úradov životného prostredia, ktorá je predmetom úpravy v bode 7.

K bodu 10

V nadväznosti na úpravu územnej pôsobnosti obvodných úradov životného prostredia v sídlach krajov v bode 5. sa upravuje príloha.

K bodu 11

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XV

K bodu 1

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti so zmenou názvu ministerstva a potrebou zavedenia legislatí vnej skratky.

K bodu 2

Jednoznačne sa ustanovuje, že ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štá tnej správy.

K bodu 3 až 7

Ide o ustanovenia nadväzujúce na zrušenie krajskej úrovne úradov dopravy.

K bodu 8

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných úradov dopravy v sídlach krajov.

K bodom 9 a 10

Ustanovuje sa pôsobnosť obvodného úradu dopravy v sídle kraja. Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné útvary oddelené organizačne od tých ú tvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K bodu 11

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XVI

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

Zároveň sa vypúšťa ustanovenie o zriadení krajských školských úradov a ustanovenia súvisiace s ich organizáciou a financovaním. Toto je odôvodnené presunom pôsobností krajského školského ú radu na obvodný úrad v sídle kraja podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. XVII

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajských orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

Zároveň sa vypúšťa ustanovenie upravujú ce postavenie krajských stavebných úradov z dôvodu presunu ich pôsobností na obvodný úrad v sídle kraja podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. XVIII

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého org ánu a presunom jeho pôsobnosti.

K čl. XIX

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Ïalej sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého orgá nu a presunom jeho pôsobnosti. Zároveň sa zabezpečuje dvojinštančnosť konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, ž e ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy. Aby bola dvojinštanč nosť konania zabezpečená aj v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, výslovne sa ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné ú tvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K čl. XX

S ohľadom na zrušenie krajských štruktúr príslušných orgánov miestnej štátnej správy a presunom ich pôsobností podľa čl. I tohto návrhu je nevyhnutn é upraviť, ktorý subjekt je oprávnený rozhodovať v správnom konaní. Obdobne, ako je to u iných orgánov v sídlach krajov, sa rieši zabezpečenie dvojinštančnosti konania. V ustanovení týkajúcom sa štátneho odborného dozoru nad autoškolami sa pridaním pôsobnosti obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v tomto ohľade zosúla ďuje právny stav s faktickým. Zároveň sa všeobecným ustanovením v tomto zákone nahrádzajú názvy orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, ktorý bude túto pôsobnosť vykonávať.

K čl. XXI

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na zrušenie krajskej úrovne sa upravuje kreácia prednostov obvodných lesných úradov z ministra na vládu.

K bodom 3 a 6

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných lesných úradov v sídlach krajov a v nadväznosti na to sa upravuje príloha. Okrem toho sa v prílohe z dôvodu racionalizá cie výkonu štátnej správy zrušuje Obvodný lesný úrad Kysucké Nové mesto a okres Kysucké Nové mesto sa zaraďuje do územného obvodu Obvodného lesného úradu Žilina.

K bodu 4

Jednoznačne sa ustanovuje, že ministerstvo rozhoduje len o taký ch opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy.

K bodu 5

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných ú radoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostupňovej agendy v správnom konaní, kde obvodný úrad v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežný obvodný úrad v prvom stupni, si obvodný úrad v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dôsledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ obvodného lesného úradu v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 sprá vneho poriadku.

K bodu 7

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XXII

Označenie doterajšieho vedúceho funkcionára územnej vojenskej správy je potrebné nahradiť pôsobnosťou ministerstva obrany. Toto riešenie je odôvodnené osobitným obsahom tejto činnosti a skutočnosťou, že táto činnosť zostáva naďalej v pô sobnosti ministerstva obrany podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ide o agendu povoľovania nosiť vojenskú rovnošatu bývalým profesionálnym vojakom, ako aj zabezpečenia pohrebu policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobné ho pomeru.

K čl. XXIII

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktú ry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti. Zmena príslušnosti orgánu si vynucuje aj gramatickú úpravu niektorých ustanovení a úpravu príslušných pozná mok pod čiarou.

K čl. XXIV

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktú ry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti.

Označenie doterajšieho vedúceho funkcionára územnej vojenskej správy je potrebné nahradiť označením vedúceho funkcionára obvodného úradu, keďže pôsobnosť územnej vojenskej správy sa presú va na obvodný úrad v sídle kraja.

Vzhľadom na špecifický charakter sa priznávanie hodnosti vymedzeným osobám zveruje ministerstvu obrany.

K čl. XXV

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktú ry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti.

K čl. XXVI

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Ïalej sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti. Okrem toho sa dopĺňa vzťah tohto z ákona k všeobecnej úprave správneho konania, ktoré doposiaľ absentovalo. Obdobne, ako je to u iných orgánov v sí dlach krajov, sa rieši zabezpečenie dvojinštančnosti konania.

K čl. XXVII

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušá lnym nahradením názvov doterajších orgánov, ktorá by bola gramaticky nevhodná.

K čl. XXVIII

V nadväznosti na ustanovenie v Èl. IV, v zmysle ktorého ved úceho príslušného organizačného útvaru obvodného úradu bude do funkcie vymenúvať prednosta obvodného úradu na návrh príslušného ministra alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej sprá vy, sa v zákone o štátnej službe rozširuje okruh osôb, ktoré plnia úlohy štátnej správy vo verejnej funkcii. Navrhované riešenie je nevyhnutné vzhľadom na nový model integrovaného úradu miestnej št átnej správy, v ktorom je potrebné zachovať náležitú ingerenciu príslušného vedúceho ústredného orgánu štátnej správy do personálnych vzťahov. Pritom sa zohľadňuje, že navrhovanie vedú ceho organizačného útvaru obvodného úradu priamo ministrom zabezpečí primeranú odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť dotknutej osoby. Tým sa zvýrazňuje aj priama zodpovednosť za výkon štátnej spr ávy ministrovi, do ktorého pôsobnosti patrí príslušný výkon štátnej správy.

Keďže v pô sobnosti Policajného zboru bude od účinnosti zákona služobným úradom len ministerstvo vnútra, je potrebné zo zákona vypustiť ustanovenie, na základe ktorého služobným úradom mohol byť aj útvar Policajn ého zboru určený ministrom vnútra. V súvislosti s tým sa mení aj vnútorný odkaz v inom ustanovení.

Ustanovenie o vedúcom služobného úradu sa upravuje so snahou centralizovať personálnu agendu týkajúcu sa štátnozamestnaneckých vzťahov na menší počet služobných úradov, pretože sa zrušuj ú štátne orgány, ktoré boli doteraz samostatnými služobnými úradmi. Keďže v nových služobných úradoch pribudne množstvo personálnej agendy, navrhuje sa, aby vedúci služobného úradu mohol č asť tejto agendy preniesť na vedúcich zamestnancov v služobnom úrade formou služobného predpisu.

K čl. XXIX

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého org ánu a presunom jeho pôsobnosti.

K čl. XXX

Ustanovenie o účinnosti jednoznačne určuje, že k zrušeniu vymedzených úradov a k presunu pôsobností vrátane práv a povinností vyplývajúcich z personá lnych a majetkových vzťahov, dôjde k 1. januáru 2013.

V Bratislave 24. augusta 2012

Robert Fico

predseda vlády

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore