Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky 73/1995 účinný od 01.04.2000 do 31.03.2002

§ 2
Výklad pojmov

(1)
Cudzincom sa rozumie každý, kto podľa zákonov Slovenskej republiky nie je jej občanom.
(2)
Pobytom cudzinca na území Slovenskej republiky sa rozumie jeho zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona. Cudzincovi sa môže na území Slovenskej republiky povoliť krátkodobý pobyt, dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt.
(3)
Vo veciach pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky koná v rozsahu ustanovenom týmto zákonom útvar Policajného zboru, v ktorého obvode sa cudzinec hlási na pobyt (ďalej len „policajný útvar“)2), a vo vymedzenom rozsahu aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad.
(4)
Prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkujúca ubytovacie zariadenie,3) v ktorom sa cudzinec ubytoval za odplatu alebo bezplatne.
(5)
Bydliskom je miesto, kde sa cudzinec obvykle zdržiava.

§ 3
Vstup na územie Slovenskej republiky

(1)
Cudzinec smie vstúpiť na územie Slovenskej republiky a zdržiavať sa na ňom len s platným cestovným dokladom opatreným vízom Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Vízum sa nevyžaduje, ak tak určí vláda Slovenskej republiky.
(2)
Pri vstupe na územie Slovenskej republiky alebo pri vycestovaní z územia Slovenskej republiky do zahraničia smie cudzinec prekročiť štátnu hranicu Slovenskej republiky len na hraničných priechodoch určených na medzinárodný cestovný styk, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
(3)
Cudzinec je pri prekračovaní štátnych hraníc Slovenskej republiky povinný podrobiť sa kontrole policajného útvaru. Pri vstupe na územie Slovenskej republiky je na požiadanie povinný preukázať zabezpečenie prostriedkov na vycestovanie do štátu, ktorého je držiteľom cestovného dokladu alebo v ktorom má bydlisko a na dobu pobytu na území Slovenskej republiky určenú vízom alebo dohodou o bezvízovom styku, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(4)
Vízum udelené v zahraničí slovenskou diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom môže pred vstupom cudzinca na územie Slovenskej republiky zrušiť policajný útvar z dôvodov uvedených v § 12 ods. 1 písm. a), b), f) a g).
(5)
Ak sa cudzinec pri vstupe na územie Slovenskej republiky odmietne podrobiť kontrole policajného útvaru alebo nespĺňa podmienky vstupu na územie Slovenskej republiky ustanovené týmto zákonom, alebo vznikne dôvodné podozrenie, že cudzinec zneužije pobyt na území Slovenskej republiky na iný účel, než na aký mu bolo vízum Slovenskej republiky udelené alebo ako je medzinárodnou dohodou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené, je policajný útvar oprávnený cudzincovi neumožniť prekročenie štátnej hranice na územie Slovenskej republiky.

§ 4

(1)
Cudzinec je oprávnený zdržiavať sa krátkodobo na území Slovenskej republiky po dobu určenú vízom alebo po dobu určenú vládou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2)
Krátkodobý pobyt sa môže povoliť najdlhšie na 90 dní v jednom polroku, ak medzinárodná dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Krátkodobý pobyt povolený na dobu kratšiu ako 90 dní môže na žiadosť cudzinca podanú najneskôr sedem pracovných dní pred skončením doby povoleného pobytu predĺžiť policajný útvar. Cudzinec, ktorý podáva žiadosť, je povinný k žiadosti na požiadanie preukázať zabezpečenie prostriedkov na pobyt obdobne ako pri vstupe na územie Slovenskej republiky. O žiadosti rozhodne policajný útvar bezodkladne, najneskôr však tri dni pred skončením doby povoleného krátkodobého pobytu.
(3)
Ak je krátkodobý pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky podmienený písomným pozvaním, pozývateľ je povinný uhradiť všetky náklady spojené s týmto pobytom a s vycestovaním cudzinca z územia Slovenskej republiky, ak ich neuhradí cudzinec úplne alebo čiastočne sám. Ak cudzinec nie je poistený na dobu krátkodobého pobytu na území Slovenskej republiky alebo ak sa naňho nevzťahuje režim medzinárodnej zmluvy, pozývateľ je povinný uhradiť aj náklady za poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

§ 6

(1)
Cudzinec je oprávnený zdržiavať sa dlhodobo na území Slovenskej republiky po dobu určenú v povolení na dlhodobý pobyt. Povolenie na dlhodobý pobyt sa nevyžaduje u osoby, ktorej bolo priznané postavenie zahraničného Slováka.4a)
(2)
 Dlhodobý pobyt sa môže povoliť na dobu potrebnú na dosiahnutie jeho účelu, najdlhšie však na dobu jedného roka. Táto doba sa môže na žiadosť cudzinca opakovane predlžovať, najdlhšie však vždy o jeden rok. Žiadosť o predĺženie sa podáva najneskôr 14 dní pred uplynutím tejto doby. O žiadosti rozhodne policajný útvar najneskôr tri dni pred skončením doby povoleného dlhodobého pobytu.
(3)
Cudzincovi sa môže povoliť dlhodobý pobyt len na jeden účel.

§ 8

(1)
Žiadosť o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podáva cudzinec osobne v zahraničí na slovenskej diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade v štáte, ktorého je držiteľom cestovného dokladu, alebo v štáte, v ktorom má bydlisko. Žiadosť o predĺženie doby určenej povolením na dlhodobý pobyt podáva cudzinec osobne na policajnom útvare.
(2)
Žiadosť o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky môže cudzinec podať aj na území Slovenskej republiky na policajnom útvare, ak sa má dlhodobý pobyt realizovať na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)
K žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt cudzinec priloží tri ostré neretušované fotografie z toho istého negatívu alebo zhotovené prístrojom so súčasnou expozíciou viacerými objektívmi s rozmermi 3 x 3,5 cm, zobrazujúce jeho aktuálnu podobu v občianskom odeve s trojštvrťovým profilom tváre.
(4)
K žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt alebo k žiadosti o predĺženie doby určenej povolením na dlhodobý pobyt cudzinec na požiadanie priloží doklad nie starší ako 90 dní, potvrdzujúci
a)
účel pobytu,
b)
zabezpečenie prostriedkov na pobyt,
c)
oprávnenie užívať byt alebo inú obytnú miestnosť alebo súhlas vlastníka bytu alebo nájomcu bytu alebo inej obytnej miestnosti vo vzťahu k iným osobám, ktoré vo svojom byte alebo v inej obytnej miestnosti ubytoval, alebo súhlas prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia, v ktorom sa ubytoval,
d)
skutočnosť, že sa v zahraničí a na území Slovenskej republiky nedopustil konania, ktoré je podľa zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom,
e)
skutočnosť, že netrpí nákazlivou chorobou, ktorej šírenie je trestné podľa zákona.5)
(5)
K žiadosti o predĺženie doby určenej povolením na dlhodobý pobyt priloží cudzinec doklad nie starší ako 90 dní, potvrdzujúci, že nie je dlžníkom poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ak je povinný platiť toto poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
(6)
Totožnosť cudzinca overí slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad podľa predloženého platného cestovného dokladu, ktorého časová platnosť musí byť o 180 dní dlhšia ako posledný deň predpokladaného pobytu na území Slovenskej republiky.
(7)
K žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky cudzinec na požiadanie priloží doklad nie starší ako 90 dní, potvrdzujúci
a)
zabezpečenie prostriedkov počas celej doby trvalého pobytu najmenej vo výške životného minima ustanoveného osobitným predpisom,5a) ktoré cudzinec preukáže prvýkrát so žiadosťou o udelenie povolenia na trvalý pobyt na obdobie jedného roka a na požiadanie policajného útvaru opakovane na obdobie každého nasledujúceho roka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky,
b)
príbuzenský vzťah k osobe, ku ktorej žiada o povolenie na trvalý pobyt,
c)
oprávnenie užívať byt alebo inú obytnú miestnosť alebo súhlas vlastníka bytu alebo nájomcu bytu alebo inej obytnej miestnosti vo vzťahu k iným osobám, ktoré vo svojom byte alebo v inej obytnej miestnosti ubytoval,
d)
súhlas osoby, prípadne osôb, u ktorých bude bývať,
e)
skutočnosť, že sa v zahraničí a na území Slovenskej republiky nedopustil konania, ktoré je podľa zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom,
f)
skutočnosť, že netrpí nákazlivou chorobou, ktorej šírenie je trestné podľa zákona.5)
(8)
Totožnosť cudzinca overí slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad podľa platného cestovného dokladu.
(9)
Ak cudzinec k žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky nepriloží všetky požadované doklady, žiadosť slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad neprijme.
(10)
Policajný útvar, ktorý rozhoduje o udelení povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže si vyžiadať aj ďalšie doklady na účely zistenia alebo preverenia skutočného stavu alebo vykonania príslušných opatrení podľa účelu žiadaného pobytu.
(11)
Tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri vykonávaní odseku 1, pokiaľ ide o miesto podania žiadosti na udelenie povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže odstraňovať minister vnútra Slovenskej republiky.

§ 9

(1)
O žiadosti cudzinca o povolenie na dlhodobý pobyt alebo o povolenie na trvalý pobyt rozhodne policajný útvar do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak policajný útvar žiadosti vyhovie, udelí slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad cudzincovi zdržiavajúcemu sa v zahraničí vízum. Policajný útvar vydá cudzincovi po jeho príchode na územie Slovenskej republiky preukaz – povolenie na pobyt pre cudzinca (ďalej len „preukaz na pobyt“).
(2)
Na rozhodnutie o vydaní povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt a o predĺžení doby určenej povolením na dlhodobý pobyt sa nevzťahuje ustanovenie osobitného predpisu,6) ak sa žiadosti vyhovie v plnom rozsahu.

§ 12

(1)
Policajný útvar zakáže cudzincovi pobyt na území Slovenskej republiky, ak
a)
sa v zahraničí alebo na území Slovenskej republiky dopustil konania, ktoré je podľa zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom,
b)
nedodržal podmienky uvedené v § 3 ods. 1 až 3,
c)
zdržiava sa na území Slovenskej republiky bez platného cestovného dokladu,
d)
uplynula mu doba povoleného dlhodobého pobytu alebo krátkodobého pobytu určená vízom alebo bezvízovou dohodou alebo skončila sa platnosť preukazu na trvalý pobyt a naďalej sa zdržiava na území Slovenskej republiky,
e)
neoprávnene podniká alebo vykonáva zárobkovú činnosť,
f)
porušil predpisy o omamných a psychotropných látkach,8)
g)
je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu života alebo zdravia alebo pre ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody,
h)
povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky získal uvedením nepravdivých alebo neúplných údajov.
(2)
Cudzinec, ktorému bol zakázaný pobyt na území Slovenskej republiky, je povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote určenej policajným útvarom, najneskôr však do 30 dní od vydania rozhodnutia.
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu o zákaze pobytu na území Slovenskej republiky nemá odkladný účinok.

§ 13

Cudzincovi, ktorému bol zakázaný pobyt na území Slovenskej republiky alebo ktorý sa zdržiaval neoprávnene na území Slovenskej republiky alebo ktorému bolo zrušené oprávnenie na pobyt, sa nepovolí ďalší vstup na územie Slovenskej republiky alebo pobyt na území Slovenskej republiky najmenej po dobu jedného roka. Pred uplynutím tejto doby možno cudzincovi výnimočne povoliť krátkodobý pobyt na území Slovenskej republiky, ak je to odôvodnené najmä humanitnými dôvodmi a nepovolenie pobytu by znamenalo neprimerane tvrdý postup.

§ 14
Vyhostenie

(1)
Policajný útvar vyhostí cudzinca,
a)
ktorý neoprávnene vstúpi na územie Slovenskej republiky,
b)
ktorý sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky alebo
c)
ktorému bolo zrušené oprávnenie na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

a je dôvodné podozrenie, že dobrovoľne nevycestuje do zahraničia.
(2)
Policajný útvar vyhostí cudzinca, ak mu bol zakázaný pobyt na území Slovenskej republiky podľa tohto zákona a v určenej lehote dobrovoľne nevycestoval do zahraničia.
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu o vyhostení z územia Slovenskej republiky podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.

§ 16

(1)
Cudzinec, ktorý má vízovú povinnosť, je povinný do troch pracovných dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky ohlásiť policajnému útvaru začiatok krátkodobého pobytu na území Slovenskej republiky, adresu miesta pobytu a predpokladanú dobu pobytu na území Slovenskej republiky.
(2)
Cudzinec, ktorý nemá vízovú povinnosť, je povinný do troch pracovných dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky ohlásiť policajnému útvaru adresu miesta pobytu, začiatok a predpokladanú dobu krátkodobého pobytu na území Slovenskej republiky, ak tento pobyt bude trvať dlhšie ako 30 dní.
(3)
Cudzinec, ktorému bol povolený dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je povinný ohlásiť začiatok a adresu miesta pobytu policajnému útvaru do troch pracovných dní odo dňa príchodu na územie Slovenskej republiky.
(4)
Skončenie dlhodobého pobytu alebo trvalého pobytu je cudzinec povinný ohlásiť policajnému útvaru najneskôr 30 dní pred uplynutím termínu povoleného pobytu.
(5)
Vycestovanie možno odoprieť cudzincovi, proti ktorému je v Slovenskej republike
a)
nariadený výkon rozhodnutia pre neplnenie vyživovacej povinnosti alebo finančných záväzkov, najmä voči Slovenskej republike,
b)
vedené trestné stíhanie alebo ktorý nevykonal trest odňatia slobody uložený tuzemským súdom, ak mu trest nebol odpustený alebo výkon trestu nebol premlčaný.
(6)
Na konanie o udelení povolenia vycestovať z územia Slovenskej republiky do zahraničia po skončení dlhodobého pobytu alebo trvalého pobytu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.4)
(7)
Ak sa cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt, dočasne zdržiava mimo miesta dlhodobého pobytu alebo trvalého pobytu viac ako 30 dní, je povinný prihlásiť sa na prechodný pobyt na policajnom útvare do troch pracovných dní odo dňa ubytovania, kde ohlási adresu miesta pobytu, začiatok a predpokladanú dobu prechodného pobytu.
(8)
Za cudzinca ubytovaného v ubytovacom zariadení ohlási pobyt policajnému útvaru prevádzkovateľ tohto zariadenia.

§ 17
Prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia je povinný

a)
overiť totožnosť cudzinca podľa predloženého cestovného dokladu alebo preukazu na pobyt,
b)
zapísať začiatok a skončenie ubytovania cudzinca do domovej knihy a predložiť originál zápisu do piatich dní od začiatku ubytovania policajnému útvaru,
c)
potvrdiť začiatok a skončenie ubytovania cudzinca na doklade o udelení víza,
d)
predložiť domovú knihu na požiadanie policajnému útvaru alebo inému oprávnenému orgánu,
e)
uschovať domovú knihu po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisu o ubytovaní cudzinca a na požiadanie ju predložiť policajnému útvaru,
f)
odovzdať domovú knihu príslušnému policajnému útvaru do piatich dní od skončenia prevádzky ubytovacieho zariadenia.

§ 18
Evidencia pobytu

(1)
Ústrednú evidenciu pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky vedie ministerstvo vnútra.
(2)
Miestnu evidenciu pobytu cudzincov vedú policajné útvary.

§ 19
Povinnosti cudzinca

a)
dodržiavať zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy platné na území Slovenskej republiky,
b)
v žiadostiach podávaných podľa tohto zákona uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje,
c)
neodkladne ohlásiť najbližšiemu policajnému útvaru stratu alebo odcudzenie cestovného dokladu alebo preukazu na pobyt.

§ 29

(1)
Žiadosti podľa § 4 ods. 2, § 5 a 8, hlásenia o pobyte podľa § 16 sa podávajú na úradných tlačivách.
(2)
Vzor úradných tlačív a preukazu na pobyt vydá ministerstvo vnútra po prerokovaní s ministerstvom zahraničných vecí.
(3)
Žiadosti a doklady potrebné na rozhodnutie o žiadosti vyhotovené v cudzom jazyku je cudzinec povinný predložiť v overenom preklade do štátneho jazyka12) alebo do iného jazyka určeného ministerstvom zahraničných vecí.
(4)
Ministerstvo vnútra určí výšku peňažnej sumy uvedenej v § 3 ods. 3.

8)  § 1 a 2 zákona č.139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

12)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.