Zákon o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 725/2004 účinný od 01.07.2016 do 30.11.2017

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.



 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky



 
DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

22

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časťNávrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len návrh zákona“) sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 373 z 21. apríla 2004.

Predkladaný návrh zákona upravuje podmienky prevádzky cestných vozidiel, zvláštnych vozidiel, historických vozidiel a športových vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách; práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktoré hromadne alebo jednotlivo vyrábajú alebo dovážajú a uvádzajú do prevádzky za účelom premávky na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike cestné alebo zvláštne vozidlá, ich systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky, vykonávajú prestavby jednotlivého vozidla alebo hromadné prestavby typu cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel; spôsobilosť a nespôsobilosť vozidiel na premávku na pozemných komunikáciách; poverovanie osôb výkonom technických služieb; práva a povinnosti osôb, ktoré vykonávajú technické kontroly cestných a zvláštnych vozidiel, emisné kontroly cestných a zvláštnych motorových vozidiel, kontroly originality cestných a zvláštnych vozidiel alebo montáž plynových zariadení. V návrhu zákona sa taktiež upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a výkon štátneho odborného dozoru v oblasti prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

V súčasnom období právnu úpravu uvedených problematík nedostatočne obsahujú viaceré zákony, a to zákon NR SR č. 315/1995 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (šiesta až ôsma časť), zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, spolu s vykonávacími vyhláškami Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, č. 327/1997 Z. z. o kontrolách technického stavu vozidiel v znení vyhlášky č. 132/2004 Z. z. a č. 90/2003 Z. z. o emisných kontrolách cestných motorových vozidiel.

Cieľom návrhu zákona je komplexne riešiť problematiku podmienok prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v súlade s príslušnými smernicami Európskeho spoločenstva. Návrh zákona a jeho vykonávanie v praxi bude mať dopad na zvýšenie bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách, ochrany životného prostredia a rovnosti hospodárskej súťaže, aby sa vozidlá používali, len ak sú udržiavané na požadovanom stupni technickej spôsobilosti pre premávku na pozemných komunikáciách.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnou úpravou Európskeho spoločenstva.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii

a)Pre Slovenskú republiku vyplývajú záväzky uvedené v článku 20 a prílohy č. 2

Prístupovej zmluvy a Aktu o podmienkach pristúpenia v oblasti voľného pohybu tovaru.

b)Zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú prechodné ustanovenia.

c)Lehoty na prevzatie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

1.Smernica Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel v platnom znení

T: 30.4. 2004

2.Smernica Rady 74/150/EHS zo 4. marca 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov v platnom znení. T: 30.4.2004

3.Smernica Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá v znení smernice Komisie 2003/127/ES z 23. decembra 2003,

T: 15.1.2005

4.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES z 18. marca 2002 o typovom schválení dvoj- a trojkolesových motorových vozidiel, ktorou sa zrušuje smernica Rady 92/61/EHS

T: 30.4.2004

5.Smernica Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel

T: 30.4.2004

6.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/30/ES zo 6. júna 2000 o cestnej technickej kontrole spôsobilosti úžitkových automobilov pre premávku na pozemných komunikáciách Spoločenstva v znení smernice Komisie 2003/26/ES z 10. apríla 2003

T: 30.4.2004

7.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/42/ES zo 7. júna 1999, ktorou sa zavádza mechanizmus uznávania kvalifikácií na odborné činnosti, na ktoré sa vzťahujú smernice o liberalizácii a prechodných opatreniach, a ktorými sa dopĺňa všeobecný systém uznávania kvalifikácií v znení opravy.

T: 30.4.2004

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

V zmluvných prameňoch je problematika návrhu zákona upravená:

v Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (podpísaná dňa 25. marca 1957), ktorá nadobudla platnosť v roku 1958, od podpísania zmluvy v Maastrichte v roku 1992 premenovaná na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva v znení zmluvy z Nice z roku 2001, zverejnenej v OJ C 80 z 10. marca 2001, časť tretia, hlava V, články 70, 71 a 80.

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená:

1.smernicou Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o zblížení zákonov členských štátov týkajúcou sa typového schvaľovania motorových a ich prípojných vozidiel v platnom znení,

2.smernicou Rady 74/150/EHS zo 4. marca 1974 o aproximácii zákonov členských štátov, týkajúcou sa typového schvaľovania kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov v platnom znení,

3.smernicou Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá v znení smernice Komisie 2003/127/ES z 23. decembra 2003,

4.smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 2002/24/ES z 18. marca 2002 týkajúcou sa typového schválenia dvoj alebo trojkolesových motorových vozidiel a zrušenia smernice rady 92/61/EHS (Text s významom pre EHP),

5.smernicou Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o kontrole technického stavu motorových a ich prípojných vozidiel v platnom znení,

6.smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/30/ES zo 6. júna 2000 o cestnej technickej kontrole spôsobilosti úžitkových automobilov pre premávku na pozemných komunikáciách Spoločenstva v znení smernice Komisie 2003/26/ES z 10. apríla 2003,

7.smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 1999/42/ES zo 7. júna 1999, ktorou sa zavádza mechanizmus uznávania kvalifikácií na odborné činnosti, na ktoré sa vzťahujú smernice o liberalizácii a prechodných opatreniach, a ktorými sa dopĺňa všeobecný systém uznávania kvalifikácií v znení opravy.

b) je upravená v práve Európskej únie

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená:

v Zmluve o Európskej únii (podpísaná v Maastrichte v roku 1992, nadobudla platnosť v roku 1993, zmenená a doplnená zmluvou z Amsterdamu – podpísaná v roku 1997, nadobudla platnosť v roku 1999, zmenená a doplnená zmluvou z Nice z roku 2001) hlava VI, článok 34, hlava VII, články 43, 44 a 45 zverejnenej v OJ C 80 z 10.3. 2001 (v článkoch sa uvádza, že členské štáty nadväzujú medzi sebou užšiu spoluprácu, pričom dodržiavajú základné akty a rozhodnutia prijaté na uskutočnenie tejto spolupráce).

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená :

v Charte základných práv Európskej únie, články 1, 6, 8, 14, 21,36 zverejnená v OJ C 364 z 18. decembra 2000. Preklad dokumentu sa nachádza v Centrálnej prekladateľskej jednotke Úradu vlády SR a prešiel jej revíziou. (Dokument uvádza všeobecné princípy bezpečnosti, ochrany osobných údajov, práva na prístup k odbornej príprave, zákazu diskriminácie, rešpektuje prístup k službám všeobecného záujmu).

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)čiastočná zhoda; úplná zhoda bude dosiahnutá vydaním vykonávacích predpisov, ktorými budú aproximačné nariadenia vlády SR a vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR je gestorom dosiahnutia úplnej zhody predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európske únie.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

K príprave návrhu zákona neboli prizvaní žiadni experti k posúdeniu zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

Uplatňovanie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

Osobitná časťK Čl. IK prvej časti

K § 1

Tento paragraf definuje predmet úpravy návrhu zákona.

K § 2

Obsahuje definíciu základných pojmov, ktoré sa používajú v ďalších ustanoveniach návrhu zákona pri úprave schvaľovania cestných a zvláštnych vozidiel, ich systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek, ich dovozu a výroby, overovania splnenia podmienok ustanovených pre cestné a zvláštne vozidlá, technických a emisných kontrol, kontrol originality a montáže plynových zariadení; ako aj pojmy upravujúce pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti schvaľovania a prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách. Oproti doteraz platnej právnej úprave sa zavádzajú nové pojmy - informačný dokument, informačná zložka, informačný zväzok, technické služby v oblasti overovania vozidiel a testov spôsobilosti vozidiel - v súlade so smernicou Rady 70/156/EHS zo dňa 6. februára 1970 o zblížení členských štátov týkajúcej sa typového schvaľovania motorových a ich prípojných vozidiel v platnom znení, smernicou Rady 96/96/ES zo dňa 20. decembra 1996 o aproximácií právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa testov spôsobilosti motorových a ich prípojných vozidiel a smernicou Rady 74/150/EHS zo dňa 4. marca 1974 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov, spolu s ich systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES zo dňa 26. mája 2003.

K § 3V súlade s príslušnými smernicami Európskej únie v oblasti motorových vozidiel je uvedené rozdelenie cestných a zvláštnych vozidiel (ďalej len „vozidlo“) podľa základných druhov a kategórií. Podrobnosti o základných druhoch vozidiel a ich rozdelenie do kategórií je v prílohe č. 1 návrhu zákona.

Odseky 6 až 9 obsahujú osobitné ustanovenia o niektorých vozidlách. Tento návrh zákona sa nevzťahuje na vozidlá vymenovaných ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru, ako aj na vozidlá tvoriace mobilizačné rezervy, a to vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré uvedené subjekty plnia. Vzhľadom na osobitné postavenie a úlohy cudzích zastupiteľských úradov na území Slovenskej republiky, diplomatov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch), konzulov z povolania (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch) a ďalších osôb (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných misiách), ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunitu počas ich pôsobenia v Slovenskej republike, vynímajú sa ich vozidlá zo schvaľovania za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť; povinnosť podrobiť vozidlo kontrole technického stavu, emisnej kontrole a evidenčnej povinnosti nie je týmto opatrením dotknutá. Ostatné cestné vozidlá a nemotorové pracovné stroje a nemotorové vozidlá ťahané alebo tlačené peši idúcou osobou nepodliehajú schvaľovaniu podľa návrhu zákona, musia však spĺňať technické podmienky, ktoré ustanoví vykonávacia vyhláška.

K druhej časti

K § 4

Uvádzať do prevádzky na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike typ vozidla, typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky je oprávnená len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia výrobcu alebo osvedčenia zástupcu zahraničného výrobcu. Ustanovuje sa, aké doklady musí žiadateľ predložiť Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ďalej len „ministerstvo dopravy“), ktoré plní aj úlohy štátneho dopravného úradu, pri podaní žiadosti o udelenie osvedčenia výrobcu alebo zástupcu výrobcu vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky vozidla. Tiež sú uvedené doklady, ktorými štátny dopravný úrad udelí osvedčenie výrobcu a zástupcu výrobcu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dovozcov typu systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorý je typovo schválený ES alebo má udelenú správu o homologizácií iným členským štátom Európskych spoločenstiev (s výnimkou zástupcu výrobcu typovo schváleného alebo homologizovaného typu plynového zariadenia); každý výrobok tohto typu je označený príslušnou schvaľovacou značkou (§ 8 ods. 19 a 20).

K § 5

Toto ustanovenie upravuje typové schvaľovanie, typové schvaľovanie ES a podmienky uznania typového schválenia ES vydaného v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev typu vozidla v súlade so smernicou Rady 70/156/EHS zo dňa 6. februára 1970 o zblížení členských štátov týkajúcej sa typového schvaľovania motorových a ich prípojných vozidiel v platnom znení, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES zo dňa 18. marca 2002 týkajúcou sa typového schválenia dvoj alebo trojkolesových motorových vozidiel a smernicou Rady 74/150/EHS zo dňa 4. marca 1974 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov, spolu s ich systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES zo dňa 26. mája 2003. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť štátnemu dopravnému úradu pri podaní žiadosti o schválenie typu vozidla, ako aj doklady, ktoré vydá štátny dopravný úrad pri udelení typového schválenia, typového schválenia ES a pri uznaní typového schválenia ES.

K § 6

V súlade so smernicou Rady 70/156/EHS týkajúcou sa typového schvaľovania motorových a ich prípojných vozidiel sa oproti doterajšej právnej úprave zavádza schvaľovanie vozidiel vyrobených v malej sérii. Upravuje sa typové schvaľovanie, typové schvaľovanie ES a podmienky uznania typového schválenia ES v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev typu vozidla vyrobeného v malej sérii. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť štátnemu dopravnému úradu k žiadosti o schválenie typu vozidla vyrobeného v malej sérii, ako aj doklady, ktoré vydá štátny dopravný úrad pri udelení typového schválenia, typového schválenia ES a pri uznaní typového schválenia ES vozidiel vyrobených v malej sérii.

K § 7

V súlade so smernicou Rady 70/156/EHS týkajúcou sa typového schvaľovania motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel sa oproti doterajšej právnej úprave zavádza viacstupňové schvaľovanie vozidiel z dôvodu, že vozidlo môže byť vyrobené vo viacerých stupňoch viacerými výrobcami, až pokiaľ je vozidlo dokončené. Ustanovuje sa viacstupňové typové schvaľovanie, viacstupňové typové schvaľovanie ES a podmienky uznania viacstupňového typového schválenia ES v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev typu základného vozidla. Uvádzajú sa doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť štátnemu dopravnému úradu k žiadosti o schválenie typu, ako aj doklady, ktoré vydá štátny dopravný úrad pri udelení viacstupňového typového schválenia, viacstupňového typového schválenia ES a pri uznaní typového schválenia ES základného vozidla.

K § 8

Toto ustanovenie upravuje typové schvaľovanie, typové schvaľovanie ES, udelenie homologizácie typu systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť štátnemu dopravnému úradu k žiadosti o schválenie typu a doklady, ktoré vydá štátny dopravný úrad pri udelení typového schválenia, typového schválenia ES alebo pri uznaní typového schválenia ES systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. Typové schválenie ES a udelenie homologizácie typu systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky vydané v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev sa uznáva v Slovenskej republike v súlade so smernicou Rady 70/156/EHS, Vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 176/1960 Zb. o Dohode o prijatí jednotných podmienok pre homologizáciu (overovanie zhodnosti) a o vzájomnom uznávaní homologizácie výstroja a súčastí motorových vozidiel v znení neskorších predpisov a Oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 245/1996 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej republiky do Dohody o prijatí jednotných podmienok pre homologizáciu (overovanie zhodnosti) vzájomnom uznávaní homologizácie výstroja a súčastí motorových vozidiel, uzavretej 20. marca 1958 v Ženeve.

K § 9

Upravujú sa povinnosti držiteľov osvedčení a správy o udelení homologizácie typu, vydaných podľa § 4 až 8 ako aj § 18 oznámiť v určenej lehote 10 dní štátnemu dopravnému úradu všetky zmeny týkajúce sa údajov a dokladov, ktoré boli podkladom pre udelenie osvedčenia alebo správy o udelení homologizácie typu. Štátny dopravný úrad po posúdení zmien údajov a dokladov môže rozhodnúť o zmene v osvedčení alebo v správe o udelení homologizácie typu.

K § 10Tento paragraf upravuje prípady, kedy je štátny dopravný úrad oprávnený zrušiť osvedčenia alebo správu o udelení homologizácie typu, vydané podľa § 4 až 8 ako aj § 18.

K § 11Ustanovenie tohto paragrafu upravuje, za akých podmienok zanikajú osvedčenia alebo správu o udelení homologizácie typu vydané podľa § 4 až 8 ako aj § 18.

K § 12Týmto ustanovením sa ukladajú povinnosti výrobcovi a zástupcovi výrobcu uvádzať do prevádzky na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike len tie vozidlá, systémy, komponenty a samostatné technické jednotky, ktoré zodpovedajú schválenému typu. Taktiež sú upravené ďalšie povinnosti výrobcov a zástupcov výrobcov v oblasti výroby, zabezpečenia náhradných dielov po ukončení výroby alebo dovozu, poskytovania technických údajov o vyrobenom type vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky atď.

K § 13

Týmto ustanovením je splnomocnené ministerstvo dopravy – štátny dopravný úrad - vykonávať štátny odborný dozor nad hromadnou výrobou a prestavbou. V odsekoch 2 až 5 sú zakotvené oprávnenia štátneho dopravného úradu v prípade, ak zistí, že výrobca alebo zástupca výrobcu porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo porušuje podmienky ustanovené v rozhodnutí o schválení vozidla, jeho systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. Ak sa preukáže, že výrobou alebo prevádzkou vozidla, jeho systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky sa bezprostredne ohrozuje život alebo zdravie osôb alebo bezpečnosť prevádzky vozidla na pozemných komunikáciách, štátny dopravný úrad je oprávnený výrobcovi alebo zástupcovi výrobcu uložiť opatrenie na mieste, ktorým nariadi okamžité obmedzenie alebo pozastavenie výroby alebo dovozu alebo zruší udelené osvedčenie alebo správu o homologizácii. Opatrenia na nápravu vykonané na mieste sú vymedzené podobne ako pri výkone dozoru v iných odboroch (napr. zákone NR SR č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, zákone č. 478/2002 Z. z. o ovzduší apod.).

K § 14

Týmto ustanovením sa upravuje povoľovanie a schvaľovanie jednotlivo vyrobeného vozidla; povoľuje sa jednotlivému výrobcovi vyrobiť najviac 5 kusov vozidiel rovnakého typu podľa vlastnej dokumentácie. Povoľovacím a schvaľovacím úradom je obvodný úrad dopravy príslušný podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré jednotlivý výrobca predkladá k žiadosti o povolenie výroby a schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla, ako aj doklady, ktoré vydá obvodný úrad dopravy pri povolení výroby jednotlivo vyrobeného vozidla a pri schválení jednotlivo vyrobeného vozidla. Rozdiel oproti doteraz platnej právnej úpravy je, že ku schvaľovaciemu konaniu sa vyžaduje protokol o skúškach jednotlivo vyrobeného vozidla z technickej služby overovania vozidiel rovnako ako pri hromadnej výrobe vozidiel z dôvodu, že aj jednotlivo vyrobené vozidlo musí rovnako spĺňať podmienky tohto zákona a vykonávacieho predpisu; doteraz postačoval protokol zo stanice technickej kontroly. Počet vozidiel vyrobených jednotlivým výrobcom bol podľa doteraz platnej právnej úpravy obmedzený v priebehu 12 mesiacov na 1 kus.

K § 15

Týmto ustanovením sa upravuje schvaľovanie jednotlivo vyrobeného a jednotlivo dovezeného systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky vozidla; povoľuje sa výroba alebo dovoz najviac 5 kusov systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek rovnakého typu vyrobených podľa vlastnej dokumentácie jednotlivého výrobcu. Žiadosť o povolenie výroby jednotlivo vyrobeného systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky sa nevyžaduje. Jednotlivo dovezený komponent alebo samostatná technická jednotka, ktoré sú typovo schválené ES alebo majú udelenú homologizáciu typu vydané v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev a sú označené schvaľovacou značkou, sa neschvaľujú. Schvaľovacím úradom je obvodný úrad dopravy príslušný podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré sa prikladajú k žiadosti o schválenie jednotlivo vyrobeného alebo jednotlivo dovezeného systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky ako aj doklady, ktoré vydá obvodný úrad dopravy pri ich schválení. Rozdiel oproti doteraz platnej právnej úpravy je, že ku schvaľovaciemu konaniu sa vyžaduje protokol o skúškach jednotlivo vyrobeného systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky z technickej služby overovania vozidiel rovnako ako pri hromadnej výrobe a dovoze systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotkách z dôvodu, že aj jednotlivo vyrobený systém, komponent alebo samostatná technická jednotka musia rovnako plniť podmienky tohto zákona a vykonávacieho predpisu; doteraz postačoval protokol zo stanice technickej kontroly.

K § 16

Tento paragraf upravuje schvaľovanie jednotlivo dovezeného vozidla. Príslušným na schválenie jednotlivo dovezeného vozidla je obvodný úrad dopravy podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré musí žiadateľ priložiť ku žiadosti o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla, ktoré je typovo schválené ES a jednotlivo dovezeného vozidla, ktoré nie je typovo schválené ES a doklady, ktoré vydá obvodný úrad dopravy pri schválení jednotlivo dovezeného vozidla. Schvaľovanie jednotlivo dovezeného vozidla, ktoré je typovo schválené ES, je upravené v súlade s Interpretačným oznámením Komisie Európskej únie o postupoch typového schvaľovania a registrácie vozidiel registrovaných predtým v inom členskom štáte, ktoré aktualizuje oznámenie komisie 88/C 281/08, ktoré ho úplne nahrádza. Obmedzenie pri jednotlivom dovoze vozidla s ohľadom na životné prostredie je z hľadiska plnenia emisií podľa príslušných smerníc pre emisie v platnom znení. Toto obmedzenie neplatí pre jednotlivo dovezené vozidlo, ktoré je typovo schválené ES a pre jednotlivo dovezené vozidlo dovezené z iného štátu občanom Slovenskej republiky žijúcim v inom štáte z pracovných alebo rodinných dôvodov (napr. občanov pracujúcich v zahraničných firmách, zamestnancov zastupujúcich záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, zastupiteľských úradov a medzinárodných organizácií) za podmienky, že takéto vozidlo je po dobu najmenej 12 mesiacov vo vlastníctve občana Slovenskej republiky, čo je v súlade so smernicou Rady 83/183/EEC a 89/604/EEC.

K § 17 až 20

Ustanovenia týchto paragrafov upravujú podmienky povolenia prestavby vozidiel a schvaľovanie vozidiel po prestavbe.

V § 17 sú spoločné ustanovenia pre hromadnú prestavbu typu vozidiel a jednotlivú prestavbu vozidla. Ustanovením § 17 ods. 12 sa sleduje zvýšenie pasívnej bezpečnosti vozidla, a tým aj bezpečnosti prevádzky vozidla na pozemných komunikáciách, ako aj zamedzenie prenášania dokladov z jedného vozidla na druhé.

V § 18 je upravená hromadná prestavba typu vozidla. Príslušným na povolenie a schválenie je štátny dopravný úrad. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť štátnemu dopravnému úradu k žiadosti o povolenie a k žiadosti o schválenie hromadnej prestavby vozidiel, ako aj doklady, ktoré vystaví štátny dopravný úrad po povolení a schválení prestavby typu vozidla.

Ustanovenia § 19 a 20 upravujú podmienky povolenia prestavby jednotlivého vozidla a schvaľovanie jednotlivého vozidla po prestavbe. Uvádzajú sa doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť obvodnému úradu dopravy, príslušnému podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, k žiadosti o povolenie a schválenie jednotlivej prestavby vozidla, ako aj doklady, ktoré vystaví obvodný úrad dopravy po schválení prestavby jednotlivého vozidla. Rozdiel oproti doteraz platnej právnej úprave je, že sa vyžaduje technický protokol prestavby jednotlivého vozidla z technickej služby overovania vozidiel rovnako ako pri hromadnej prestavbe vozidiel; doteraz postačoval protokol zo stanice technickej kontroly.

K tretej časti

K § 21 a 22

V § 21 ods. 1 sa upravujú povinnosti prevádzkovateľov vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. V § 21 ods. 2 sa taxatívnym spôsobom uvádza, kedy prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách; v odseku 3 sa upravuje aj prevádzkovanie historických a športových vozidiel.

V § 22 je splnomocnené ministerstvo dopravy vykonávacím predpisom vymedziť okruh vozidiel používajúcich zvláštne výstražné svetlá oranžovej farby a upraviť podrobnosti o schvaľovaní zvláštnych výstražných svetiel a zvláštnych výstražných znamení.

K § 23

Toto ustanovenie definuje osvedčenie o evidencii v súlade so smernicou Rady 1999/37/ES zo dňa 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá v znení smernice Komisie 2003/127/ES zo dňa 23. decembra 2003.

V súčasnosti vydávané doklady

-technický preukaz motorového – prípojného vozidla, ktorý vydávajú príslušné obvodné úrady dopravy, hromadní výrobcovia a hromadní dovozcovia,

-osvedčenie o evidencii vozidla, ktoré vydávajú okresné dopravné inšpektoráty Policajného zboru,

na základe aproximácie uvedenej smernice budú nahradené osvedčením o evidencii, ktoré budú od 1. marca 2005 v zákone určených prípadoch vydávať štátny dopravný úrad, obvodné úrady dopravy, výrobca alebo zástupca výrobcu a okresné dopravné inšpektoráty Policajného zboru. Zároveň sa ustanovuje, že osvedčenie o evidencii a technické osvedčenie vozidiel sa stávajú verejnou listinou.

Osvedčenie o evidencii a pripevnená tabuľka s evidenčným číslo na vozidle sú nevyhnutnou podmienkou, aby sa vozidlo, ktoré podlieha evidenčnej povinnosti, mohlo použiť v premávke na pozemných komunikáciách. Táto povinnosť je aj v súlade s čl. 35 a 36 Dohovoru o cestnej premávke (Viedeň 1968), aby sa vozidlo mohlo použiť aj v medzinárodnej premávke.

Ministerstvo dopravy podľa § 99 písm. o) dvanásty bod bude zabezpečovať tlač a distribúciu osvedčení o evidencii. a zároveň bude viesť evidenciu vydaných osvedčení o evidencii. Výrobcovia a zástupcovia výrobcov si budú objednávať tlač osvedčení o evidencii prostredníctvom ministerstva dopravy. Rovnaký postup ako pre osvedčenie o evidencii je pre technické osvedčenie vozidla, ktoré sa vydáva pre motorové – prípojné vozidlá, ktoré nepodliehajú evidencii.

K § 24

Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú podmienky za ktorých, musí byť vozidlo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo trvalo.

K § 25

Toto ustanovenie upravuje členenie jednotlivých technických služieb, ktoré slúžia na zabezpečovanie určených činností vykonávaných ministerstvom dopravy alebo v jeho mene fyzickou osobou - podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorej ministerstvo dopravy udelilo poverenie (ďalej len „poverená technická služba“).

K § 26 až 28

Tento paragraf ustanovuje za akých podmienok môže ministerstvo dopravy poveriť technickú službu výkonom jednotlivých činností. Významným atribútom tejto oblasti je požiadavka na osvedčenie o akreditácii inšpekčného orgánu a zavedenie finančnej spoľahlivosti, ktorá bude zárukou pre riadne začatie a vykonávanie činnosti technickej služby, ak túto činnosť nebude vykonávať ministerstvo dopravy ale v mene ministerstva poverená technická služba. Za účelom zamedzenia konfliktu záujmov sa v § 26 ods. 2 písm. g) ustanovuje pre poverené technické služby zákaz personálneho a majetkového prepojenia s osobami, ktoré sú oprávnené vykonávať technické kontroly alebo emisné kontroly alebo kontroly originality alebo montáž plynových zariadení.

V § 27 sa ustanovuje požiadavka finančnej spoľahlivosti a spôsob jej preukazovania. Účelom je preukázať, že žiadateľ má dostatočné finančné zdroje na to, aby mohol zabezpečiť začatie a riadne vykonávanie činnosti technickej služby, na ktorú žiada udelenie poverenia Inštitút finančnej spoľahlivosti, resp. finančnej spôsobilosti je obdobne upravený napríklad aj v zákone č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, v zákone NR SR č. 164/ 1996 Z. z. o dráhach alebo v zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve. Finančná spoľahlivosť sa vyžaduje aj na činnosť stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly, pracoviska kontroly originality a pracoviska montáže plynových zariadení; jej výška je rozdielna a závisí od požiadaviek na vybavenie priestormi, prístrojmi pre riadne vykonávanie činnosti a súvisí tiež s poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti.

V § 28 sa ustanovujú náležitosti poverenia na výkon technickej služby, ktoré udeľuje ministerstvo dopravy.

K § 29 až 33

Ustanovujú sa povinnosti, ktoré musia spĺňať jednotlivé poverené technické služby pri výkone činností.

K § 34

Ustanovujú a vymedzujú sa podmienky pre zmenu, zrušenie a zánik poverenia na vykonávanie technickej služby.

K § 35

Ustanovuje sa povinnosť pre ministerstvo dopravy zverejňovať zoznam poverených technických služieb, ako aj ich zmenu, zrušenie a zánik vo svojom vestníku.

K § 36

Návrhom zákona sa osobitným spôsobom upravuje podnikanie v oblasti kontroly vozidiel, t. j. ide o špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a k živnostenskému zákonu. Podnikanie v oblasti kontroly vozidiel (výkon technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality) sa vzhľadom na jeho špecifický charakter vyznačuje vysokým stupňom regulácie a je vyňaté z režimu živností.

K § 37

Ustanovujú sa stanice technickej kontroly, ich rozdelenie na jednotlivé typy, ustanovuje sa sieť a počty staníc technickej kontroly, ktoré určuje ministerstvo dopravy. Pri určovaní siete sa vychádza zo smernice Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996, z ktorej vyplýva, že štát je povinný a zodpovedný za prijatie takých opatrení, ktoré zabezpečia vierohodnosť, nestrannosť a požadovanú kvalitatívnu úroveň výkonu technických kontrol prostredníctvom vlastných orgánov, orgánmi poverenými touto úlohou štátom vrátane autorizovaných súkromných organizácií. Sedemročné skúsenosti potvrdzujú, že zavedenie siete ako systému bolo veľmi dobrým krokom. Pred zavedením siete ako systému dochádzalo k významnému poklesu kvality výkonu technických kontrol, najmä v oblastiach, kde boli nad rámec potrieb daného regiónu zriadené nové pracoviská, ktorých ekonomická situácia nútila k naplňovaniu svojich kapacít kontrol, pričom kvalita výkonu v celoštátnom merítku klesla.

K § 38

Ustanovujú sa podmienky na zriadenie (vybudovanie) stanice technickej kontroly vrátane finančnej spoľahlivosti (odôvodnenie je obdobné ako pri § 27), na základe ktorých príslušný obvodný úrad dopravy v povoľovacom procese rozhodne o udelení povolenia na zriadene stanice technickej kontroly alebo zamietnutí žiadosti.

K § 39

Po zriadení stanice technickej kontroly sa ustanovujú podmienky na udelenie oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly; držiteľ tohto oprávnenia sa stáva oprávnenou osobou technickej kontroly. Jednou z podmienok na udelenie oprávnenia je preukázať, že žiadateľ nie je nie je personálne alebo majetkovo spojený s poverenou technickou službou technickej kontroly vozidiel alebo s výrobou, predajom alebo opravou vozidiel, ich systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek; to platí počas celej doby platnosti udeleného oprávnenia, čím sa vylučuje konflikt záujmov žiadateľa resp. oprávnenej osoby v prípade, že by na jednej strane vyrábal, predával alebo opravoval vozidlá alebo súčiastky a na druhej strane súčasne vykonával ich kontrolu.

Za základný druh technickej kontroly sa považuje technická kontrola pravidelná, pričom toto oprávnenie podmieňuje možné udelenie oprávnení pre ďalšie druhy technických kontrol.

K § 40 a 41

Ustanovujú sa povinnosti nevyhnutne súvisiace s výkonom technických kontrol, ktoré musí oprávnená osoba technickej kontroly zabezpečiť po celú dobu výkonu technických kontrol.

K § 42

Ustanovujú a vymedzujú sa podmienky na zmenu, zrušenie a zánik oprávnenia na vykonávanie technických kontrol.

K § 43 a 44

V § 43 sa ustanovujú podmienky na udelenie osvedčenia kontrolného technika, ktoré musí splniť fyzická osoba a ktoré za ňu v žiadosti predkladá oprávnená osoba technickej kontroly.

V § 44 sa upravujú sa podmienky na zmenu, zrušenie alebo zánik osvedčenia kontrolného technika ako i podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia.

K § 45 až 47

Ustanovujú sa podmienky pre základné školenie, zdokonaľovacie školenie a doškoľovací kurz, ako i vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom dopravy.

K § 48 a 49

Ustanovujú sa technické kontroly vykonávané v stanici technickej kontroly, rozsah kontrolných úkonov, povinnosť používania meradiel a technických prostriedkov, druhy technických kontrol a povinnosti prevádzkovateľov vozidiel alebo vodičov kontrolovaných vozidiel.

K § 50 až 52

V týchto paragrafoch sa upravujú technické kontroly pravidelné, hodnotenie technického stavu vozidiel, vedenie automatizovaného informačného systému a doklady o vykonaní technickej kontroly.

K § 53

Ustanovuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa vozidla alebo vodiča kontrolovaného vozidla zabezpečiť na vlastné náklady odtiahnutie vozidla zo stanice technickej kontroly, a to v prípade, ak pri technickej kontrole bolo vozidlo vyhodnotené ako nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách.

K § 54

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/30/ES zo 6. júna 2000 sa zavádza výkon cestnej technickej kontroly vozidiel pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou premávky na pozemných komunikáciách Policajným zborom samostatne alebo v spolupráci s oprávnenou osobou technickej kontroly alebo emisnej kontroly. Ďalej sa ustanovuje rozsah kontroly, vyhodnotenie spôsobilosti vozidla, výsledky a oznamovanie výsledkov polročne ministerstvu dopravy a každé dva roky Európskej komisii. Zavádza sa doklad o vykonaní cestnej technickej kontroly.

K § 55

Ustanovujú sa pracoviská emisnej kontroly, ich rozdelenie na jednotlivé typy a ustanovuje sa sieť a počty pracovísk emisných kontrol, ktoré určuje ministerstvo dopravy. Pri určovaní siete sa vychádza zo smernice Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996, z ktorej vyplýva, že štát je povinný a zodpovedný za prijatie takých opatrení, ktoré zabezpečia vierohodnosť, nestrannosť a požadovanú kvalitatívnu úroveň výkonu emisných kontrol prostredníctvom vlastných orgánov, orgánmi poverenými touto úlohou štátom vrátane autorizovaných súkromných organizácií. Obdobné skúsenosti ako pri sieti staníc technických kontrol potvrdzujú, že zavedenie siete ako systému bolo veľmi dobrým krokom. Pred zavedením siete ako systému dochádzalo k významnému poklesu kvality výkonu emisných kontrol, najmä v oblastiach, kde boli nad rámec potrieb daného regiónu zriadené nové pracoviská, ktorých ekonomická situácia nútila k naplňovaniu svojich kapacít kontrol, pričom kvalita výkonu v celoštátnom merítku klesla.

K § 56

Ustanovujú sa podmienky na zriadenie (vybudovanie) pracoviska emisnej kontroly vrátane finančnej spoľahlivosti, na základe ktorých príslušný obvodný úrad dopravy v povoľovacom procese rozhodne o udelení povolenia na zriadenie pracoviska emisnej kontroly alebo zamietnutí žiadosti.

K § 57

Po zriadení pracoviska emisnej kontroly sa ustanovujú podmienky na udelenie oprávnenia na vykonávanie emisnej kontroly; držiteľ tohto oprávnenia sa stáva oprávnenou osobou emisnej kontroly.

K § 58 a 59

Ustanovujú sa povinnosti nevyhnutne súvisiace s výkonom emisných kontrol, ktoré musí oprávnená osoba emisnej kontroly zabezpečiť po celú dobu výkonu emisných kontrol.

K § 60

Ustanovujú a vymedzujú sa podmienky na zmenu, zrušenie a zánik oprávnenia na vykonávanie emisných kontrol.

K § 61 a 62

V § 61 sa ustanovujú podmienky na udelenie osvedčenie technika emisnej kontroly, ktoré musí splniť fyzická osoba a ktoré za ňu v žiadosti predkladá oprávnená osoba emisnej kontroly.

V § 62 sa upravujú podmienky na zmenu, zrušenie alebo zánik osvedčenia technika emisnej kontroly ako i podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia.

K § 63 až 65

Ustanovujú sa podmienky pre základné školenie, zdokonaľovacie školenie a doškoľovací kurz, ako i vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom dopravy.

K § 66 a 67

Ustanovujú sa emisné kontroly vykonávané na pracovisku emisnej kontroly, rozsah kontrolných úkonov, povinnosť používania meradiel a technických prostriedkov, druhy emisných kontrol a povinnosti prevádzkovateľov vozidiel alebo vodičov kontrolovaných vozidiel.

K § 68 až 70

V týchto paragrafoch sa upravujú emisné kontroly pravidelné motorových vozidiel, hodnotenie ich technického stavu, vedenie automatizovaného informačného systému a doklady o vykonaní emisnej kontroly.

K § 71

Ustanovuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa vozidla alebo vodiča kontrolovaného vozidla zabezpečiť na vlastné náklady odtiahnutie vozidla z pracoviska emisnej kontroly, a to v prípade, že pri emisnej kontrole bolo vozidlo vyhodnotené ako nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách.

K § 72

Ustanovujú sa pracoviská kontroly originality, ich rozdelenie na jednotlivé typy a ustanovuje sa sieť a počty pracovísk kontroly originality, ktoré určuje ministerstvo dopravy. Pri určovaní siete sa vychádza zo skúseností z určovania siete staníc technických kontrol a pracovísk emisných kontrol s cieľom zabezpečiť vierohodnosť, nestrannosť a požadovanú kvalitatívnu úroveň výkonu kontrol originality prostredníctvom vlastných orgánov, orgánmi poverenými touto úlohou štátom vrátane autorizovaných súkromných organizácií.

K § 73

Ustanovujú sa podmienky na zriadenie (vybudovanie) pracoviska kontroly originality vrátane finančnej spoľahlivosti, na základe ktorých príslušný obvodný úrad dopravy v povoľovacom procese rozhodne o udelení povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality alebo zamietnutí žiadosti.

K § 74

Po zriadení pracoviska kontroly originality sa ustanovujú podmienky na udelenie oprávnenia na vykonávanie kontrol originality; držiteľ tohto oprávnenia sa stáva oprávnenou osobou kontroly originality.

K § 75 a 76

Ustanovujú sa povinnosti nevyhnutne súvisiace s výkonom kontrol originality, ktoré musí oprávnená osoba kontroly originality zabezpečiť po celú dobu výkonu kontrol originality vozidiel.

K § 77

Ustanovujú a vymedzujú sa podmienky na zmenu, zrušenie a zánik oprávnenia na vykonávanie kontroly originality.

K § 78

Ustanovujú sa podmienky na udelenie osvedčenie technika kontroly originality, ktoré musí splniť fyzická osoba a ktoré za ňu v žiadosti predkladá oprávnená osoba kontroly originality.

K § 79

Upravujú sa podmienky na zmenu, zrušenie alebo zánik osvedčenia technika kontroly originality ako i podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia.

K § 80 až 82

Ustanovujú sa podmienky pre základné školenie a doškoľovací kurz, ako i vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom dopravy.

K § 83

Ustanovujú sa kontroly originality vykonávané na pracovisku kontroly originality, rozsah kontrolných úkonov, povinnosť používania meradiel a technických prostriedkov, druhy kontrol originality a povinnosti prevádzkovateľov vozidiel alebo vodičov kontrolovaných vozidiel.

K § 84 a 85

Ustanovuje sa hodnotenie kontrol originality vozidiel, vedenie automatizovaného informačného systému a doklad o vykonaní kontroly originality.

K § 86 až 97

Všeobecne:

V štvrtej hlave návrhu zákona sa upravuje problematika súvisiaca s dodatočnou montážou retrofitných systémov LPG a CNG do motorových vozidiel. Pretože v súčasnosti neexistuje jednotná legislatíva v rámci Európskeho spoločenstva v tejto oblasti, je potrebné do právnej úpravy zapracovať postupy, skúšky a kontroly zamerané na dodatočnú montáž retrofitných systémov do motorových vozidiel uvedených v predpise EHK/OSN

◊č. 67 Jednotné ustanovenia pre homologizáciu

-I. Špecifického zariadenia motorových vozidiel, ktoré používajú v svojom pohonnom systéme skvapalnené ropné plyny,

-II. Vozidla so špecifickým zariadením pre použitie skvapalnených ropných plynov v jeho pohonnom systéme s ohľadom na montáž takéhoto zariadenia;

◊č. 105 Jednotné ustanovenia pre homologizáciu

-I. Špecifických retrofitných systémov LPG (skvapalnený ropný plyn) inštalovaných v motorových vozidlách používajúcich vo svojom pohonnom systéme LPG,

-I. Špecifických retrofitných systémov CNG (skvapalnený zemný plyn) inštalovaných v motorových vozidlách používajúcich vo svojom pohonnom systéme CNG.

K § 86

Toto ustanovenie definuje pracovisko montáže plynových zariadení pre skvapalnený ropný plyn alebo skvapalnený zemný plyn.

Návrhom zákona sa osobitným spôsobom upravuje podnikanie v oblasti montáže plynových zariadení, t. j. ide o špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, a je vyňaté z režimu živností.

K § 87

Ustanovujú sa podmienky na zriadenie (vybudovanie) pracoviska montáže plynových zariadení, na základe ktorých príslušný obvodný úrad dopravy v povoľovacom procese rozhodne o udelení povolenia na zriadenie pracoviska montáže plynových zariadení alebo zamietnutí žiadosti.

K § 88

Po zriadení pracoviska montáže plynových zariadení sa ustanovujú podmienky na udelenie oprávnenia na vykonávanie montáže plynových zariadení; držiteľ tohto oprávnenia sa stáva oprávnenou osobou montáže plynových zariadení.

K § 89

Povinnosti, ktoré musí plniť oprávnená osoba montáže plynových zariadení, súvisia so zabudovaním tlakovej nádoby, regulátoru tlaku plynu, zmiešavačov, vpúšťacich ventilov, riadiacou elektronikou dodávky paliva do motorového vozidla.

K § 90

Ustanovujú a vymedzujú sa podmienky na zmenu, zrušenie a zánik oprávnenia na vykonávanie montáže plynových zariadení.

K § 91

Ustanovujú sa podmienky na udelenie osvedčenia technika montáže plynových zariadení, ktoré musí splniť fyzická osoba a ktoré za ňu v žiadosti predkladá oprávnená osoba montáže plynových zariadení.

K § 92

Upravujú sa podmienky na zmenu, zrušenie alebo zánik osvedčenia technika montáže plynových zariadení ako i podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia.

K § 93 až 95

Ustanovujú sa podmienky pre základné školenie, zdokonaľovacie školenie a doškoľovací kurz, ako i vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom dopravy.

K § 96 a 97

V týchto paragrafoch sú upravené niektoré ustanovenia uvedené v predpisoch EHK/OSN č. 67 a 105 ako aj STN, ktoré súvisia so skvapalneným ropným a skvapalneným zemným plynom. Ustanovuje sa montáž plynových zariadení vykonávaná na pracovisku montáže plynových zariadení, povinnosť používania meradiel a technických prostriedkov a povinnosti prevádzkovateľov vozidiel alebo vodičov vozidiel. Ustanovuje sa vedenie automatizovaného informačného systému a doklad o vykonaní montáže plynového zriadenia.

K štvrtej časti

K § 98 až 101

Uvádzajú sa správne orgány, ktorých príslušné kompetencie upravuje návrh zákona. Ide o ministerstvo dopravy, obvodné úrady dopravy a krajské úrady dopravy.

Úprava kompetencií ministerstva dopravy vychádza v podstate už z uplatňovaných kompetencií, pričom sa upresňuje jeho pôsobnosť ako štátneho dopravného úradu súvisiaca s typovým schvaľovaním vozidla, jeho systému, komponentu a samostatnej technickej jednotky; ďalej sa dopĺňajú podmienky poverovania právnických osôb výkonom činností súvisiacich s technickými službami. Do pôsobnosti štátneho dopravného úradu sa podľa § 99 písm. o) ôsmy bod dopĺňa oprávnenie rozhodovať o udelení, zmene alebo rozšírení typového schválenia, typového schválenia ES alebo uznaní zhody spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch, udeľovať značku typového schválenia ES a viesť ich evidenciu podľa osobitného predpisu, ktorým bude nariadenie vlády SR, ktorým sa ustanovujú opatrenia voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch. Podľa § 99 písm. o) jedenásty bod ministerstvo dopravy – štátny dopravný úrad v informačnom dokumente upraví údaje, postupy a ďalšie informácie potrebné pre výrobcov typov cestných a zvláštnych vozidiel aj pre jednotlivú výrobu cestného a zvláštneho vozidla. Podľa jednotlivých druhov a kategórií týchto vozidiel budú ňom uvedené príslušné smernice Európskych spoločenstiev a predpisov EHK, ktorých plnenie sa vyžaduje pri výrobe vozidla a dokladovanie ich plnenia sa vyžaduje pri dokladovaní v schvaľovacom konaní vozidla. Z dôvodu, že uvedené smernice a predpisy EHK sa často revidujú a dopĺňajú príslušnými komisiami Európskych spoločenstiev, pre potreby výrobcov vozidiel a na schvaľovacie účely sa navrhuje, aby sa informačný dokument zverejňoval vo vestníku ministerstva dopravy.

Úprava kompetencií krajského úradu dopravy a obvodného úradu dopravy v podstate vychádza z doterajšej právnej úpravy, pričom sa spresňuje najmä v nadväznosti na úpravu schvaľovania jednotlivého vozidla obvodným úradom dopravy.

K § 102

Ustanovuje sa obsah štátneho odborného dozoru, v rámci ktorého ministerstvo dopravy, krajské úrady dopravy a obvodné úrady dopravy (ďalej len „orgán štátneho odborného dozoru“) dozerajú ako kontrolované osoby (výrobca, zástupca výrobcu, jednotlivý výrobca, poverené technické služby, oprávnené osoby, odborne spôsobilé osoby a ďalšie fyzické osoby a právnické osoby) dodržiavajú tento zákon, vykonávacie predpisy a podmienky v rozhodnutiach vydaných v konaní pred týmito orgánmi. Orgán štátneho odborného dozoru získava údaje formou kontroly na mieste, súčinnosťou s inými osobami alebo vyžiadaním informácií a stanovísk od kontrolovanej osoby.

K § 103 až 105

Upravujú sa podrobnosti o výkone štátneho odborného dozoru, o tom, kto ho vykonáva; vymedzujú sa oprávnenia poverených osôb, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu štátneho odborného dozoru.

Ak poverené osoby zistia závažné nedostatky v činnosti kontrolovanej osoby, sú oprávnené uložiť opatrenie na mieste. Ak vykonávajú kontrolu na mieste osoby poverené krajským úradom dopravy, jedno vyhotovenie protokolu zašlú ako podklad na uloženie sankcií príslušnému obvodnému úradu dopravy, ktorý je prvostupňovým orgánom.

K § 106 a 107

V týchto ustanoveniach sú upravené sankcie, ktoré orgán štátneho odborného dozoru môže uložiť kontrolovaným osobám za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, alebo ak porušujú všeobecne záväzné právne predpisy vydané na vykonanie zákona alebo porušujú nimi vydané rozhodnutia, a to opatrenie na nápravu, pokutu, obmedzenie alebo pozastavenie výkonu niektorej z povolených činností, zrušenie alebo zmenu poverenia, oprávnenia alebo osvedčenia udeleného podľa tohto zákona.

V § 107 sa vymedzujú správne delikty; skutkové podstaty postihujú najzávažnejšie porušenia tohto zákona. Všetky sankcie striktne korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu, vzhľadom k tomu, že ich ukladajú iba štátne orgány. Zákon umožňuje orgánu štátneho odborného dozoru súbežne použiť všetky druhy sankcií, a to v závislosti od závažnosti a povahy zistených nedostatkov.

K § 108

V tomto paragrafe sú upravené základné pravidlá súčinnosti ministerstva dopravy, krajských a obvodných úradov dopravy pri výkone štátneho odborného dozoru podľa tohto zákona so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými právnickými osobami, ktoré vykonávajú dozor alebo kontrolu podľa osobitných predpisov. Zakotvuje sa aj povinnosť pre fyzické osoby, ktoré majú doklady a informácie súvisiace s činnosťou štátneho dozoru podľa tohoto zákona, ich poskytnúť orgánom štátneho dozoru.

K piatej časti

K § 109

Ide o základné procesné ustanovenie. Z režimu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa vynímajú iba rozhodovacie procesy, ktoré ani teraz jeho režimu nepodliehajú, alebo ktoré svojou povahou do neho nepatria.

Na prejednávanie priestupkov sa vzťahuje zákon SNR č. 372/1990 Zb. i priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K § 110

Ide o obdobnú povinnosť ako je uvedená v § 125 ods. 1 zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Každému sa ukladá povinnosť dostaviť sa na vlastné náklady na vybavenie vecí týkajúcich sa vozidla alebo dokladov vydávaných podľa tohto zákona a podľa potreby dostaviť sa aj s vozidlom a umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla priamo s údajmi na vozidle, a to aj na vyzvanie príslušného orgánu podľa tohto zákona (napr. štátneho dopravného úradu, obvodného úradu dopravy) v ním určenej lehote a na určené miesto.

K § 111

Ustanovenie upravuje výnimky, ktoré môže ministerstvo dopravy povoliť pri schvaľovaní typu vozidla podľa ustanovenia § 5 až 7, 14 až 16, 18 až 20 okrem osvetlenia a signalizácie vozidiel v prípade, ak ide o zmenu farby za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách, napríklad z počtu a umiestnenia svietidiel vonkajšieho osvetlenia u vozidiel špeciálneho použitia, výskyt ostrých hrán a výčnelkov u vozidiel špeciálneho použitia, riadenie vozidla špeciálneho použitia je na pravej strane a pod. Výnimky povolené pre typové schválenie sa povolia aj pre schválenie jednotlivého vozidla, ak o ne žiadateľ požiada ministerstvo dopravy. Výnimku ministerstvo dopravy nepovolí z podmienok ustanovených smernicami Európskych spoločenstiev alebo predpisov EHK v platnom znení pre brzdy, znečisťujúce látky vo výfukových plynoch, emisie zvuku a elektromagnetickú kompatibilitu; to neplatí pre vozidlo, ktoré je typovo schválené ES a pre vozidlo dovezené z iného štátu občanom Slovenskej republiky žijúcim z pracovných alebo rodinných dôvodov v inom členskom štáte (napríklad pracujúcich v zahraničných firmách, zamestnancov zastupujúcich záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, zastupiteľských úradov a medzinárodných organizácií), ktoré je po dobu najmenej 12 mesiacov vo vlastníctve občana Slovenskej republiky, čo je v súlade s Smernicou Rady 83/183/EEC a 89/604/EEC.

K § 112

Ustanovuje sa čas platnosti doterajších dokladov, tlačív, oprávnení, osvedčení a poverení.

Podľa odseku 21 sa od účinnosti zákona nepovolí výkon kontroly originality vozidiel tým osobám, ktoré majú ohlasovaciu živnosť z dôvodu, že zákon kladie osobitné požiadavky na výkon kontroly originality vozidiel, ide o vážny verejný záujem na jej vykonávaní, pričom táto činnosť má iný rozsah a nejde o identickú činnosť s činnosťou, ktorá sa v súčasnosti vykonáva podľa živnostenského zákona.

K § 113

Ide o splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích predpisov (vyhlášky, výnosy) ministerstva dopravy k zákonu. Okrem nich sa aproximačnými nariadeniami vlády SR budú preberať smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie upravujúce problematiku technických požiadaviek na typové schvaľovanie vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek.

K § 114

Ustanovenie tohto paragrafu odkazuje na prílohu č. 2, ktorá obsahuje zoznam transponovaných smerníc Európskych spoločenstiev.

K § 115

V tomto ustanovení sa navrhuje zrušiť v súčasnosti platné vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

K čl. II

V tomto článku sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 5

Oproti doterajšej právnej úprave nedochádza k vecnej zmene; problematika určovania použitia dopravných značiek a dopravných zariadení na pozemných komunikáciách a povoľovanie zriadenia vyhradených parkovísk, ktorá bola doteraz zaradená do zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, sa presúva do cestného zákona.

K bodu 6

Poľnohospodárstvo po vstupe do Európskej únie prechádza zložitou etapou nových pravidiel spoločnej agrárnej politiky EÚ a nachádza sa v ťažkej finančnej tiesni. Úhrada za užívanie ciest I. triedy poľnohospodárskymi strojmi by pre poľnohospodárstvo znamenala veľkú finančnú záťaž. Navrhovaným doplnením zákona sa docieli zníženie finančného dopadu na poľnohospodárstvo, ktoré je v neľahkej situácii.

K čl. III

Ide o novelu zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorou sa v súvislosti s návrhom zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách výslovne ustanovuje, že vykonávanie technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality a montáže plynových zariadení, ako aj vykonávanie činností poverených technických služieb nie sú živnosťami.

K čl. IV

V tomto článku sa navrhuje zmeniť a doplniť zákon č. NR SR č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to prílohu k zákonu, ktorou je Sadzobník správnych poplatkov.

K bodom 2 a 3Zavedenie správneho poplatku v novej položke č. 63a sa majú pokryť náklady na zhotovenie preukazu a označenia vozidla. Doterajší právny stav je taký, že túto agendu nevykonávali štátne orgány, ale organizácie združujúce telesne postihnuté osoby a hluchonemé osoby tieto preukazy svojim členom predávali. Platný § 41 ods. 8 zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách ustanovuje, že tieto označenia majú krajské úrady odoberať od spomínaných organizácií. Takýto postup je v rozpore s pravidlami upravujúcimi správanie sa štátnych orgánov pri vynakladaní finančných prostriedkov na zabezpečenie výkonu ich pôsobnosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v čl. V vypustiť § 41 ods. 8 zo zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. K bodom 1, 4 až 10Navrhujú sa nové položky, resp. zmeny v existujúcich položkách v nadväznosti na návrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrh zákona o autoškolách.

K čl. V

V tomto článku sa navrhuje zmeniť a doplniť zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov z viacerých dôvodov.

K bodu 1

Výklad uvedených pojmov je obsiahnutý iným spôsobom v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách; pojmy definované v uvedených písmenách sa už v zákone NR SR č. 315/1996 Z. z. nebudú používať.

K bodu 2

Upresňuje sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 4 o zákon o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý obsahuje úpravu osvedčenia o evidencii a technického osvedčenia vozidla.

K bodu 3

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na § 22 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na novú položku 63 v sadzobníku správnych poplatkov uvedenú v čl. IV.

K bodu 5

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na body 3 a 4 v článku II, ktorým sa novelizuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodom 6, 7, 9, 11, 15, 17 a 19

Upravujú sa pojmy „osvedčenie o evidencii“ v zmysle smernice Rady 1999/37/ES.

K bodu 8 Navrhuje sa umožniť prevzatie vodičského preukazu splnomocnenou osobou, nakoľko sa v praxi vyskytujú situácie, kedy je takáto forma prevzatia vodičského preukazu potrebná, napr. pri prevzatí vodičského preukazu, ktorého držiteľom je zástupca cudzieho zastupiteľského úradu so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý nemusí byť v čase prevzatia vodičského preukazu prítomný v Slovenskej republike.

K bodu 10

Navrhuje sa, aby ministerstvo dopravy, krajské úrady dopravy a obvodné úrady dopravy mali prístup k informáciám z dopravných evidencií, ktoré nevyhnutne potrebujú na zabezpečenie úloh podľa návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

K bodu 12

Uvedené ustanovenie sa dopĺňa na základe požiadavky Ministerstva financií SR. Dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je potrebné implementovať smernicu Rady EHS 77/388/EHS, ktorá upravuje uplatňovanie dane pri dodávkach tovarov a služieb medzi členskými štátmi Európskej únie. Vzhľadom na zrušenie fiškálnych hraníc je potrebné legislatívne zabezpečiť výber dane z pridanej hodnoty pri nadobudnutí nového motorového vozidla z iného členského štátu. V súvislosti s navrhovaným zákonom o dani z pridanej hodnoty, ktorý pripravuje Ministerstvo financií SR, sa navrhuje zapracovať nový § 88b, ktorým sa ustanovia povinnosti pre okresný dopravný inšpektorát a vlastníka vozidla pri prihlasovaní nového motorového vozidla z iného členského štátu Európskej únie. Zabezpečenie výberu dane z pridanej hodnoty predpokladá úzku spoluprácu daňových úradov s okresnými dopravnými inšpektorátmi.

K bodu 13

Upravuje sa pojem „osvedčenie o evidencii“ v zmysle smernice Rady 1999/37/ES a zároveň sa navrhuje z dôvodu odbremenenia držiteľov vozidiel, ako i zamestnancov okresných dopravných inšpektorátov zrušiť povinnosť pre držiteľa oznamujúcu prevod držby vozidla na inú osobu umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla s údajmi priamo na vozidle. Táto povinnosť naďalej zostáva osobe, na ktorú sa držba vozidla previedla. Zároveň sa navrhuje zrušiť povinnosť predkladať pri oznamovaní zmien v evidencii doklad o vykonaní kontroly podľa § 107 ods. 1, nakoľko napr. medzi oznámením prevodu držby vozidla na inú osobu a zápisom tejto osoby ako držiteľa vozidla môže dôjsť k dopravnej nehode takéhoto vozidla, v dôsledku čoho môže dôjsť zo strany dopravného inšpektorátu k znemožneniu prihlásenia vozidla na kupujúceho.

K bodom 14 a 16

Cieľom návrhu je obmedziť používanie odcudzených motorových vozidiel s pozmenenými znakmi, ako aj zamedziť páchateľom trestnej činnosti krádeží motorových vozidiel ich opätovnému prihláseniu pod zmenenými identifikačnými znakmi. Obdobné opatrenie bolo prijaté v roku 1999 v Maďarsku, kedy situácia v oblasti krádeží motorových vozidiel bola neúnosná (bolo odcudzených cca 15 000 vozidiel). Vláda rozhodla a v roku 1999 prijali zákon, z ktorého vyplynula povinnosť vykonať kontrolu vozidla pri dovoze, zmene vlastníka alebo farby. Po zavedení uvedeného opatrenia sa trestná činnosť v Maďarsku znížila nasledovne v roku 1999 bol nápad cca 11 500 vozidiel a v roku 2000 poklesol na 10 000 vozidiel.

K bodu 18

Vypúšťa sa § 93 z dôvodu, že osvedčenie o evidencii sa upravuje v čl. I § 23 návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

K bodu 20

Vypúšťajú sa § 101 až 107 z dôvodu, že problematika schvaľovania vozidiel je obsiahnutá v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

Navrhuje sa vypustiť § 108 z dôvodu, že technické osvedčenie vozidla je riešené v čl. I § 23 návrhu zákona o návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

K bodu 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadpisu.

K bodu 22

Vymedzujú sa orgány štátnej správy na úseku cestnej premávky.

K bodu 23 Uvedená pôsobnosť ministerstva dopravy je upravená v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrhu zákona o autoškolách.

K bodu 24

Úprava sa navrhuje vo väzbe na čl. I § 54 návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách, ktorým sa navrhuje, aby cestnú kontrolu technického stavu vozidiel vykonával Policajný zbor pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.K bodu 25

Ustanovenie § 112, ktorým sa upravovali kompetencie krajského úradu dopravy sa vypúšťa z dôvodu novej úpravy v návrhu v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrhu zákona o autoškolách.

Problematika uvedená v písmene b) - určovanie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení na pozemných komunikáciách a povoľovanie zriadenia vyhradených parkovísk, sa presúva do zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

Vypustením písmena c) z § 112 sa odstraňuje sa nedostatok spôsobený zákonom č. 510/2003 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. Kompetencia vydávať osobitné označenia vozidiel a preukazy osobitných označení súvisiaca s § 41 ods. 4 a 5 patrí do pôsobnosti krajských úradov zriadených zákonom č. 315/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch, a nie do pôsobnosti krajských úradov dopravy.

K bodu 26

V nadväznosti na bod 25 sa dopĺňa do pôsobnosti krajských úradov kompetencia vydávať osobitné označenia vozidiel a preukazy osobitných označení vozidiel.

K bodu 27

Ustanovenie § 113a, ktorým sa upravovali kompetencie obvodného úradu dopravy sa vypúšťajú z dôvodu novej úpravy v návrhu v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrhu zákona o autoškolách.

K bodu 28

Navrhovanou úpravou, t. j. vypustením § 116 až 119, nedochádza k vecnej zmene; problematika určovania použitia dopravných značiek a dopravných zariadení na pozemných komunikáciách a povoľovanie zriadenia vyhradených parkovísk, sa presúva č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.Ustanovenia § 117 až 119, ktoré upravovali kompetencie ministerstva dopravy, krajských úradov dopravy a obvodných úradov dopravy pri výkone štátneho dozoru sa vypúšťajú z dôvodu novej úpravy v návrhu v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrhu zákona o autoškolách.

K bodu 29

Ustanovenie § 120 ods. 1 a 5 sa preberá do návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách .

K bodu 30

Upresnenie sa vykonáva v súvislosti so zrušením § 93 (bod 18).

K bodu 31

Upresnenie sa vykonáva v súvislosti so zrušením § 107 (bod 20).K bodu 32

Úprava výroby tlačív dokladov technického osvedčenia a manipulácia s nimi je obsiahnutá v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách .

K bodom 33 a 34

Navrhuje sa, aby sa na vydanie osobitného označenia vozidla a preukazu osobitného označenia vozidla podľa § 41 nevzťahovali všeobecné predpisy o správnom konaní.

K bodu 35

S poukázaním na bod 12 sa navrhuje pre držiteľa vozidla pri oznámení zmien v evidencii podľa § 90 umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla s údajmi priamo na vozidle na ktoromkoľvek okresnom dopravnom inšpektoráte, nakoľko v praxi sa vyskytujú problémy pri vykonávaní evidenčných úkonov najmä u vozidiel stavebných firiem, ktoré vykonávajú činnosti mimo svojho sídla na území celej Slovenskej republiky.

K bodom 36, 37 a 38

Do výnimiek z evidenčnej povinnosti sa dopĺňajú vozidlá ministerstva obrany ako aj vozidlá rozpočtových a príspevkových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, nakoľko plnia špecifické úlohy.

Úprava obsiahnutá v § 126 ods. 2 až 4 a 6 sa presúva do čl. I § 3 návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

K bodu 39

Úprava sa navrhuje vo väzbe na čl. I § 111 návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách, ktorým sa upravujú výnimky.

K bodu 40

Navrhuje sa doplniť prechodné ustanovenia na technické preukazy vozidiel, osvedčenia o evidencii vozidiel vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Upravujú sa aj doklady o kontrole originality vozidla s účinnosťou od 1. januára 2007.

K bodu 41

Vypúšťajú sa splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo dopravy na vydanie vykonávacích predpisov z dôvodu novej úpravy v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrhu zákona o autoškolách.

K bodu 42

Navrhuje sa v záverečných ustanoveniach vypustiť pre Ministerstvo vnútra SR splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o osvedčení o evidencii, nakoľko táto problematika bude spadať do pôsobnosti ministerstva dopravy.

K čl. VI

Zo zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší sa navrhuje vypustiť pôsobnosť ministerstva dopravy pri výkone štátnej správy vo veciach mobilných zdrojov a tiež splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu na úpravu podrobnosti týkajúce sa mobilných zdrojov znečisťovania ovzdušia, nakoľko táto problematika bude spadať do pôsobnosti ministerstva dopravy podľa nového zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

K čl. VII

Novelizáciou zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa sleduje v nadväznosti na čl. I § 12 ods. 7 návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách umožniť aj Slovenskej obchodnej inšpekcii vykonávať kontrolu plnenia povinností uloženej hromadnému výrobcovi alebo jeho zástupcovi uvádzať na trh v Slovenskej republike len také vozidlá, ich systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky, ktoré zodpovedajú schválenému typu a majú udelené osvedčenie alebo správu o homologizácii typu.

K čl. VIII

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje 1. marca 2005 z dôvodu, aby zamestnanci okresných dopravných inšpektorátov Policajného zboru mohli byť preškolení na vydávanie nových osvedčení o evidencii, pretože do 31. decembra 2004 musia zabezpečovať výmenu tabuliek s evidenčným číslom vozidiel vydaných pred 1. aprílom 1997; taktiež sa ráta s legisvakanciou, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli oboznámiť všetci, ktorým je určený.

K prílohe č. 1

Obsahuje podrobnosti o základných druhoch cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel a ich rozdelenie do kategórií.

K prílohe č. 2

Obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa týmto návrhom zákona a vykonávacími predpismi k nemu úplne transformujú do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Bratislava 22. septembra 2004

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu