Zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 71/2013 účinný od 01.01.2017 do 31.08.2018

Vládny návrh zákona o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V súčasnosti neexistuje v právnom poriadku Slovenskej republiky zákon, ktorý by upravoval, resp. vytváral rámec na podporu malého a stredného podnikania (ďalej len „MSP”) a záujemcov o podnikanie v Slovenskej republike.

Návrh zákona upravuje pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) pri poskytovaní podpory v oblasti MSP, definuje oblasti a formy poskytovania podpory a súčasne umožňuje uplatňovanie európskych zásad rozvoja MSP zakotvených v agende Európskej únie orientovanej na podporu a rozvoj MSP – konkrétne v tzv. Small Business Act (Zákon o malých a stredných podnikoch), či dokumente Akčný plán pre podnikanie 2020.

Opodstatnenosť prijatia tohto zákona vychádza z ustanovení aktuálneho Programového vyhlásenia vlády SR. Návrhom zákona sa plní kritérium z pohľadu ex-ante kondicionality, t. j. podmienky čerpania štrukturálnych fondov pre oblasť MSP v rámci programovacieho obdobia rokov 2014 až 2020.

Návrh zákona upravuje v slovenskej legislatíve po prvýkrát pojmy z európskej terminológie viažucej sa na sektor MSP, napríklad test vplyvov právnych predpisov a materiálov nelegislatívnej povahy na MSP (tzv. SME Test), koučovanie a mentoring a pod.

Ambíciou zákona je taktiež snaha o explicitné presadzovanie princípu „Najskôr myslieť v malom“ (Think small first) v slovenskom právnom prostredí.

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť zákona navrhuje 1. januára 2017.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona má pozitívny a zároveň negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti a sociálnu oblasť, konkrétne z hľadiska zvýšenia zamestnanosti. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

2

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V § 1 sa vymedzuje predmet zákona, ktorého obsahom je úprava pôsobnosti ministerstva a ďalších subjektov pri tvorbe a zlepšovaní podnikateľského prostredia a poskytovaní podpory v oblasti MSP ako kľúčovej zložky podnikateľského prostredia z pohľadu národnej ekonomiky.

K § 2

Uvádzajú sa oblasti, na ktoré je možné podľa tohto zákona poskytnúť podporu. Jednotlivé oblasti podpory MSP sú upravené čo možno najvšeobecnejšie, a to z dôvodu, že úmyslom zákonodarcu je stanovenie čo najširšieho rámca, v rámci ktorého je možné realizovať formy (nástroje) podpory podľa § 3 zákona.

Aktivity súvisiace so zlepšovaním podnikateľského prostredia dotvárajú rámec komplexnej podpory MSP, ktorého vytvorenie si zákonodarca kladie v súvislosti s týmto zákonom ako primárny cieľ. Aktivity v tejto oblasti, ako vykonávanie činností lepšej regulácie, vykonávanie testu vplyvov právnych predpisov a materiálov nelegislatívnej povahy na malé a stredné podnikanie (§ 10 zákona), vypracovanie ročnej správy o stave malého a stredného podnikania definovaná v § 11 zákona možno považovať za legislatívne nóvum.

Uvedené ustanovenie definuje aj pojem startup, ktorým môže byť iba obchodná spoločnosť, ktorá povinne vytvára základné imanie, pričom spoločnosťou povinne vytvárajúcou základné imanie sa bude na účely tohto zákona rozumieť iba taká spoločnosť, ktorej všetci spoločníci sú zo zákona povinní prispieť do základného imania vkladom. Bude ňou teda akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a od 1. januára 2017 aj nová forma obchodnej spoločnosti jednoduchá spoločnosť na akcie. Nebude ňou verejná obchodná spoločnosť ani komanditná spoločnosť.

Zákon upravuje oblasti podpory, ktoré sú štátnou pomocou zlučiteľnou s vnútorným trhom; podpora bude poskytovaná v súlade s pravidlami na poskytovanie štátnej pomoci a minimálnej pomoci (zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Nariadenie (EÚ) č. 651/2014, Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 o uplatňovaní článkov 107 a108 Zmluvy o fingovaní Európskej únie).

K § 3

§ 3 taxatívne vymenúva priame a nepriame formy pomoci, ktoré ministerstvo plánuje realizovať.

V písmene a) ako priamu formu podpory poskytovanú v peňažnej forme zákon upravuje nenávratný finančný príspevok podľa zákona č. 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dotáciu.

V písmene b) sa popri tradičných formách nepriamej podpory poskytovanej v nepeňažnej forme akou je poskytovanie informácií a poradenstva v oblasti podnikania, vzdelávanie

3

v oblasti podnikania, organizovanie a podpora účasti na stážach, súťažiach, výstavách alebo iných podujatiach zameraných na podporu podnikania, zavádzajú aj nové, inovatívne formy nepriamej podpory MSP, a to najmä mentoring a koučovanie. Ide o legislatívne zakotvenie medzinárodne osvedčených postupov tzv. best practices v oblasti podpory MSP.

Zaradenie voucheru medzi nepriame formy podpory a jeho zadefinovanie je len legislatívnym potvrdením záujmu o realizovanie podpory MSP prostredníctvom tohto nástroja.

K § 4

Návrh zákona v odseku 1 definuje žiadateľa o podporu, ktorým môže byť mikropodnikateľ, malý podnikateľ a stredný podnikateľ a to odkazom na Článok 2 Prílohy I Nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 651/2014“), ktorý definuje kritéria mikropodniku, malého podniku a stredného podniku.

Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka je podnikateľom osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podľa definície vyjadrenej v článku 2 Prílohy I nariadenia (EÚ) č. 651/2014 sa za mikropodnik považuje podnik, ktorý zamestnáva menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 milióny eur, malým podnikom sa rozumie podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 10 miliónov eur. Stredným podnikom je podnik, ktorý zamestnáva menej ako 250 osôb a ktorého ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov eur. Na otázku, či podnikateľ spĺňa definíciu „mikropodniku, malého podniku a stredného podniku“ sú teda podstatné tri kritériá. Počet zamestnancov, ktorý nemôže prevýšiť počet 250, finančné kritérium, ktoré je upravené alternatívne a to limitom ročného obratu alebo ročnej súvahy. Podľa výkladu finančného kritéria zo strany Európskej komisie podnik nemusí spĺňať oba limity, ale jedno z nich môže prekračovať bez toho, aby stratil svoje postavenie „mikropodniku“, „malého“, resp. „stredného“ podniku. Tretím kritériom je nezávislosť malého a stredného podnikateľa od subjektu, ktorý nespĺňa definíciu „malého a stredného podniku“.

Nariadenie (EÚ) č. 651/2014 upravuje aj prepojenie podnikov (ako napr. samostatný a partnerský podnik), ktoré sa zohľadňujú pri výpočte počtu pracovníkov, finančného kritéria a referenčného obdobia.

Návrh zákon v odseku 2 definuje aj žiadateľa o nepriamu formu podpory ako fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Upravuje sa spôsob predkladania žiadostí, náležitosti žiadostí s prihliadnutím na identifikáciu žiadateľa.

Pre priamu formu podpory sa ustanovujú prílohy, ktoré musí žiadateľ obligatórne priložiť k žiadosti o dotáciu. Účelom príloh je získanie a overenie všetkých rozhodujúcich informácií a údajov, ktoré sú nevyhnutné na optimálne a spravodlivé rozhodnutie o poskytnutí podpory. Najdôležitejšími preukazovanými informáciami sú vysporiadanie vzťahov so štátnym rozpočtom, daní a poistného.

4

K § 5

Odsek 1 upravuje poskytovanie podpory podľa tohto zákona. Podporu poskytuje ministerstvo, ktoré ministerstvo môže na základe osobitnej zmluvy poveriť inú právnickú osobu, aby v jeho mene vykonávala niektoré úlohy spojené s poskytovaním podpory, pričom povereným vykonávateľom podpory môže byť iba subjekt, ktorý je definovaný v odseku 2 tohto ustanovenia.

V odseku 3 sa z dôvodu realizácie vybraných návratných foriem priamej podpory upravuje postavenie vykonávateľa podľa odseku 2 písm. b) ako subjektu, ktorý sa považuje za finančnú inštitúciu a súčasne za orgán vykonávajúci finančné nástroje a nástroje finančného inžinierstva v zmysle príslušných legislatívnych pravidiel Európskej únie a právnych predpisov Slovenskej republiky, a to najmä v súlade s príslušnými ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zadefinovanie postavenia vykonávateľa podľa odseku 2 písm. b) ako finančnej inštitúcie a súčasne za orgán vykonávajúci finančné nástroje a nástroje finančného inžinierstva, predstavuje možnosť realizovať podporu MSP návratnou formou v rámci programového obdobia 2014 – 2020. Zapojenie a konkrétna pozícia vykonávateľa podľa odseku 2 písm. b) v rámci štruktúry subjektov implementujúcich finančné nástroje bude určená v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi a ďalšími právnymi predpismi a pravidlami upravujúcimi postup implementácie finančných nástrojov.

Ministerstvo prevedie prostriedky na podporu MSP vykonávateľovi podľa odseku 2, na základe podmienok dohodnutých v osobitnej zmluve uzatvorenej medzi ministerstvom a vykonávateľom podpory, ktorej minimálne obsahové náležitosti sú definované.

K § 6

Upravuje sa proces posudzovania žiadostí. Keďže na dotáciu nie je právny nárok, na rozhodnutie nie je ustanovená žiadna lehota. Ak má žiadosť chyby alebo nedostatky, ktoré bránia poskytnutiu podpory, ministerstvo alebo vykonávateľ podpory vyzve žiadateľa do 30 dní od doručenia žiadosti, aby nedostatky odstránil alebo žiadosť doplnil. Výsledok posúdenia žiadosti ministerstvo alebo vykonávateľ podpory oznamuje žiadateľovi, nie je však určená žiadna konkrétna forma, akú musí toto oznámenie mať. V prípade, ak žiadateľ výzve na doplnenie žiadosti nevyhovie v určenej lehote, ministerstvo žiadosť zamietne. Samotné poskytnutie dotácie sa môže uskutočniť až po podpísaní zmluvy o poskytnutí podpory.

K § 7

Upravujú sa podrobnosti o podmienkach a spôsobe poskytovania podpory podľa tohto zákona, a to na základe schémy pomoci a programu. Definujú sa náležitosti programu, upravuje sa postup uverejnenia programu ministerstvom.

V odseku 4 sa upravuje, že v prípade podpory podľa § 3 písm. a) sa podpora poskytuje na základe zmluvy medzi ministerstvom a prijímateľom podpory a v prípade podpory podľa § 3 písm. b) ide len o poskytovanie služieb, ktoré sú poskytované najmä zo strany vykonávateľa podpory, takže sa zmluva uzatvára medzi poskytovateľom služby (vykonávateľ) a žiadateľom. Ak by bolo poskytovateľom služieb ministerstvo zmluva sa uzatvára medzi ministerstvom a prijímateľom.

Minimálne obsahové náležitosti zmluvy sú uvedené v odseku 5.

5

K § 8

Ustanovenie § 8 vymedzuje pôsobnosť a kompetencie ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre zabezpečovanie poskytovania komplexnej podpory MSP. Ministerstvo najmä v legislatívnej oblasti zabezpečuje zmenu právnych predpisov v nadväznosti na výstupy lepšej regulácie v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy, a to predkladaním návrhov nových právnych predpisov, návrhov na zmenu existujúcich právnych predpisov a opatrení, ktoré majú priamy a nepriamy vplyv na oblasť podnikateľského prostredia. Ministerstvo zabezpečuje vykonanie testu vplyvov právnych predpisov a materiálov nelegislatívnej povahy na malé a stredné podnikanie, vypracúva a predkladá vláde SR ročnú správu o stave podnikateľského prostredia a poskytuje podporu podľa tohto zákona.

K § 9

Ustanovenie zákona vymedzuje pojem lepšia regulácia ako súhrn činností zameraných na znižovanie neprimeranej záťaže podnikov a zlepšenie podnikateľského prostredia.

Agenda Lepšej regulácie je dlhodobo jednou z nosných politík Európskej komisie v oblasti tvorby podnikateľského prostredia v krajinách Európskej únie. Činnosti uvedené v § 9 a 10 prebiehajú tak na úrovni Európskej komisie, ako aj v jednotlivých členských štátoch, ktoré si podrobné procesy upravujú vo svojich vnútroštátnych normách. Slovenská republika takúto úpravu doposiaľ nemá, čo je jedným z dôvodov zaostávania v presadzovaní optimalizácie regulačného rámca podnikania a odstraňovania neodôvodneného regulačného zaťaženia (vrátane administratívneho a pod.). Práve návrh zákona o podpore MSP posúva tému lepšej regulácie na úroveň zákona s cieľom realizovať pokrok v téme lepšej regulácie, keďže napríklad aj doposiaľ parciálne realizované úpravy cez metodiky (bez právnej záväznosti) boli a sú mnohými aktérmi ignorované, obchádzané a banalizované. Navyše význam implementácie tejto agendy prostredníctvom zákona podčiarkuje aj skutočnosť, že realizácia MSP testu sa stala podmienkou implementácie Operačného programu výskum a inovácie 2014-2020, rovnako ako samotné prijatie zákona o podpore MSP, ktorý ho zavádza prostredníctvom § 10.

Zároveň sa definujú hlavné úlohy v rámci realizácie činností lepšej regulácie, a to najmä hodnotenie a kvantifikáciu vplyvov navrhovaných a existujúcich právnych predpisov a iných materiálov nelegislatívnej povahy prostredníctvom analýzy nákladov a prínosov jednotlivých možností a spôsobov regulácie na podnikateľské prostredie. V rámci činností lepšej regulácie sa ďalej vypracúvajú návrhy stanovísk k materiálom legislatívnej a nelegislatívnej povahy viažucich sa na podnikateľské prostredia na základe prieskumu a analýzy podnikateľského prostredia a taktiež na základe podnetov z praxe. Súčasťou predmetných činností je aj výkon agendy lepšej regulácie v oblasti malého a stredného podnikania. V rámci činnosti lepšej regulácie sa zároveň zavádza mechanizmus na predchádzanie tzv. goldplatingu, ktorým sa rozumie proces transpozície európskych noriem do slovenského právneho poriadku nad mieru požadovanú právom EÚ. Činnosti lepšej regulácie zabezpečuje ministerstvo alebo vykonávateľ podpory podľa § 5 ods. 2.

Predmetné ustanovenie je v plnom súlade s požiadavkou, ktorá pre SR vyplýva z ex-ante kondicionality pre čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov prostredníctvom Operačného programu efektívna verejná správa.

6

K § 10

Ustanovenie zákona vymedzuje realizáciu testu vplyvov právnych predpisov a materiálov nelegislatívnej povahy na malé podniky a stredné podniky, ktorého cieľom je vo všeobecnosti analyzovať špecifické aspekty vplyvov navrhovaných a existujúcich právnych predpisov ako aj iných materiálov nelegislatívnej povahy na MSP. Súčasne sú definované aj základné činnosti pri výkone testu vplyvov na MSP napr. konzultácie, identifikácia a kvantifikácia vplyvov a pod.). Test vplyvov na MSP sa vykonáva v súlade s pravidlami a procesmi určenými Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov, schválenou uznesením vlády SR č. 24/2015 v znení neskorších uznesení.

Predmetné ustanovenie je v plnom súlade s požiadavkou, ktorá pre SR vyplýva z ex-ante kondicionality pre čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov prostredníctvom Operačného programu výskum a inovácie. Rovnako tak predstavuje systematické opatrenie pre tvorbu podnikateľského prostredia.

K § 11

Prostredníctvom správy o stave malého a stredného podnikania sa systematicky monitoruje a skúma stav MSP. Výstupy z tohto procesu sú premietané do konkrétnych opatrení predkladaných vláde SR na zlepšenie regulačného prostredia pre MSP. Vypracovanie Správy o stave malého a stredného podnikania nadväzuje na uznesenie vlády SR č. 792 zo 17. júla 2002, v zmysle ktorého vláda uložila ministrovi hospodárstva SR pravidelne predkladať na rokovanie vlády Správu o stave podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšovanie.

Správa o stave malého a stredného podnikania vypracovaná vo forme ročnej správy a prestavuje súčasť Správy o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie.

Vypracovanie komplexnej správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike alebo jej častí zabezpečuje ministerstvo alebo vykonávateľ podpory podľa § 5 ods. 2.

K § 12

Podpora poskytovaná podľa tohto zákona musí byť v súlade s podmienkami platnej legislatívy v oblasti poskytovania štátnej pomoci a minimálnej pomoci. V prípade schém pomoci sa vyžaduje podľa § 7 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) stanovisko koordinátora pomoci (Protimonopolný úrad SR), ktoré je pre ministerstvo, ako vyhlasovateľa schémy pomoci záväzné. Dodržiavanie pravidiel poskytovania štátnej pomoci a minimálnej pomoci zahŕňa zároveň postup schvaľovania a uverejňovania schém pomoci v súlade s účinnými právnymi predpismi a aplikovateľnými pravidlami. Maximálna výška podpory a intenzita podpory je určená osobitným predpisom (Nariadenie (EÚ) č. 651/2014).

Ustanovenie odseku 4 určuje, že týmto zákonom nie je dotknutá pôsobnosť kontrolných orgánov podľa osobitných predpisov, a to najmä zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, zákona č. 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene

7

a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene doplnení niektorých zákonov.

K § 13

Prechodné ustanovenie, ktoré určuje, že schémy pomoc a programy zamerané na podporu malého a stredného podnikania, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nie je potrebné nanovo schváliť.

K Čl. II

K bodom 1 a 2

V súlade s návrhom zákona sa navrhuje úprava zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa upraviť § 2 písm. b) a § 4, ktorý sa obmedzuje len na poskytovanie dotácie na úhradu prevádzkových nákladov združenia právnických s účasťou ministerstva (ďalej len „združenie“), ktoré vykonáva realizáciu podpory malého a stredného podnikania podľa osobitného predpisu. Na základe predmetného ustanovenia dochádza k prepojeniu dvoch právnych predpisov v oblasti podpory MSP, pričom zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva SR bude poskytovať dotáciu výlučne na úhradu oprávnených prevádzkových nákladov toho združenia, ktoré je súčasne vykonávateľom podpory MSP podľa osobitného zákona o podpore malého a stredného podnikania. Podpora pre MSP sa bude poskytovať výlučne na základe zákona o podpore malého a stredného podnikania, a z dôvodu vylúčenia duplicity poskytovania podpory pre MSP na základe dvoch osobitných predpisov, bolo ustanovenie § 4 upravené.

K bodu 3

Cieľom dotácií na výskum, vývoj a inovácie je podporiť fyzické osoby a právnické osoby oprávnené na podnikanie na území Slovenskej republiky, ktoré majú potenciál zvyšovať svoju konkurencieschopnosť prostredníctvom riešenia projektov priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií vlastných produktov, služieb alebo technológií. Dotácie na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúcim nástrojom pre podnikateľský sektor na investovanie prostriedkov do rozširovania ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačného rozvoja cez financovanie výskumných, vývojových a inovačných činností. Je preto potrebné komplementárne uplatňovať dotácie pre podporu rozvoja činností s vysokou pridanou hodnotou na Slovensku. § 8 v ods. 1 definuje projekty, ktoré môžu byť v oblasti výskumu, vývoja a inovácií podporené vo forme dotácií. Oproti pôvodnému zneniu zákona je podpora zameraná aj na projekty podporujúce rozvoj priemyselných klastrových organizácií. Týmto krokom ministerstvo sleduje najmä zintenzívnenie vzájomných väzieb na regionálnej aj medzinárodnej úrovni, čo by malo viesť k rozvoju ekonomiky založenej na znalostiach a inováciách a naplňovaniu konceptu inteligentnej špecializácie.

Ustanovenie § 8 ods. 2 definuje pojem priemyselná klastrová organizácia, pod ktorou sa rozumie organizované zoskupenie odvetvovo alebo prierezovo zameraných nezávislých podnikateľských subjektov, najmä malých podnikov a stredných podnikov, organizácií pôsobiacich v oblasti výskumu a vývoja a ďalších podporných inštitúcií, ktorých účelom

8

je podporovať inovácie prostredníctvom zdieľania infraštruktúrnych kapacít a výmeny poznatkov a odborných znalostí medzi podnikmi a ostatnými organizáciami v zoskupení.

Zákon v § 8 ods. 3 upravuje procesy poskytovania dotácie, a to na základe schválenej schémy pomoci a následne na základe vyhlásenej výzvy na predkladanie projektov. V odseku 4 sú definovaní možní príjemcovia dotácie podľa jednotlivých špecifikácií uvedených v § 8 ods. 1.

§ 8 ods. 5 umožňuje ministerstvu poveriť administratívnymi činnosťami súvisiacimi so zabezpečením realizácie poskytovania dotácií aj niektorú so svojich príspevkových organizácií.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 1.

K bodu 5

Navrhovaná úprava § 10 ods. 7 písm. b) umožňuje oproti pôvodnej verzii zákona variabilitu pri zadefinovaní požiadaviek kladených na žiadateľa. Tento návrh súvisí najmä s presnejším zadefinovaním a rozšírením podporovaných oblastí uvedených v § 8 ods. 1. Aplikačná prax preukázala, že jeden univerzálny formulár žiadosti neumožňuje flexibilitu pri tvorbe nových schém pomoci. Z toho dôvodu sa navrhuje vytvárať žiadosť a zadefinovať štruktúru projektového zámeru v každej schéme pomoci individuálne. Tieto formuláre bude vytvárať ministerstvo a stanú sa neoddeliteľnou súčasťou každej schémy pomoci.

V § 10 ods. 7 sa upravuje písmeno d) len pre subjekty, ktoré sa uchádzajú o podporu podľa § 8 ods. 1 písm. c)

K bodom 6 a 7

Vypúšťa sa písmeno f) z toho dôvodu, že nejde o informáciu, ktorá by mala priamy vplyv na posúdenie kvality projektového zámeru a následné poskytnutie dotácie.

Rozširuje sa oblasť dotácií poskytovaných na výskum, vývoj a inovácie, v rámci ktorých môže byť poskytnutá dotácia použitá aj na úhradu miezd, platov, odvodov, služobných príjmov a iných náhrad a osobných vyrovnaní. Aplikačná prax preukázala, že väčšina nákladov, ktoré vzniknú riešiteľovi výskumno–vývojového projektu sú predovšetkým náklady súvisiace s ľudskými zdrojmi. Z dôvodu intenzívnejšej podpory výskumu, vývoja a inovácií, čím sa sleduje predovšetkým motivovanie subjektov investovať vlastné zdroje do rozvoja podnikov a zvyšovania ich konkurencieschopnosti sa navrhuje časť dotácie použiť aj na vykrytie najvýznamnejšej zložky reálnych nákladov žiadateľa, a to nákladov na mzdy, odvody a pod. Oprávnené osoby, ktorých náklady bude možné uhradiť budú špecifikované v konkrétnej schéme pomoci.

K bodu 8

Vzhľadom na úpravu v novelizačnom bode 4 sa navrhuje vypustiť prílohu č. 3.

9

K Čl. III

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2017.

V Bratislave 17. augusta 2016

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Žiga v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon č. 181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bol vypracovaný na základe § 8a a § 37d zákona č . 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2011. Nový návrh zákona, ktorý nahradí pôvodný zákon č. 181/2011 Z. z. je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.

Dôvodom vypracovania predkladaného návrhu nového zá kona je nutnosť reagovať na problémy, ktoré vznikli v aplikačnej praxi a neboli pôvodným zákonom dostatočne pokryté, ďalej zjednodušenie, resp. zefektívnenie systému poskytovania dotácií a taktiež zavedenie nového druhu dotácie, a to dotá cie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ako správca rozpočtovej kapitoly, poskytuje dotá cie na podporu baníctva, odstránenie následkov banskej činnosti, tradície a histórie banských činností, na podporu rozvoja malé ho a stredného podnikania, na podporu využívania biomasy a slnečnej energie, na podporu ochrany spotrebiteľa, na podporu rozvoja priemyselnej v ýroby a služieb a nadobudnutím účinnosti predkladaného návrhu zákona , aj na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií.

V oblasti realizácie programov rozvoja malého a stredného podnikania dôjde ku skráteniu lehoty na predkladanie žiadostí o dotáciu z doterajších dvoch mesiacov na jeden mesiac, čo je podľa doterajších skú seností dostačujúcou lehotou pre žiadateľa na skompletizovanie a predloženie žiadosti, vrátane potrebných príloh žiadosti.

Za oblasť poskytovania dotácií obciam a vyšším územným celkom sa navrhuje, aby dotácie bolo možné poskytnúť aj na výstavbu, prestavbu, rekonš trukciu alebo preložku stavebného objektu. Aplikačná prax ukázala, že obce by uvítali okrem výstavby aj možnosť prestavby, rekonštrukcie alebo preložky stavebný ch objektov. Toto je častokrát finančne menej nákladné ako výstavba nového stavebného objektu a ušetrili by sa tým aj prostriedky štátneho rozpočtu. Aplikačná prax ďalej ukázala, že obce by uví tali aj možnosť odkúpiť alebo zrekonštruovať nevyužité nehnuteľnosti v zóne pre priemyselnú výrobu a pozemky pod nimi. Podporili by sa tým čiastočne aj nevyužité priemyselné areály a nové priemyselné areály by sa nebudovali len na tzv. zelených lúkach. Taktiež sa návrhom zákona upravuje aj výška dotácie, ku ktorej musí žiadateľ predložiť mandátnu zmluvu.

Dotácie na podporu priemyselného vý skumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúci, v podmienkach Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, osvedčený a efektívny nástroj pre podnikateľský sektor, aby investoval prostriedky do rozvoja ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačné ho rozvoja zvyšujúceho jeho konkurenčnú schopnosť. Finančné prostriedky na tento dotačný titul, budú zabezpečené z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

Návrh zákona je v súlade s Ús tavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na verejné financie. N ávrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a vplyv na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie a podnikateľské prostredie.

Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR a na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR sa predkladá bez rozporu.

Osobitná časť

K § 1

Deklaruje sa, že na základe tohto zákona a v súlade s rozpočtovými pravidlami verejnej správy bude možné subjektom určeným zákonom poskytovať z rozpočtu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dotácie v podobe finančných prostriedkov.

K § 2

Vymedzuje sa účel poskytovania dotácií. Celkove ide o šesť odvetví alebo účelov, sú nimi baníctvo, malé a stredné podnikanie, energetika, ochrana spotrebiteľa, priemyselná výroba a služby, výskum, vývoj a inovácie.

K § 3

Ustanovuje sa poskytovanie dotácie v uhoľnom baníctve na deputátne nároky baníckych dôchodcov, vdov po baníkoch alebo baníckych dôchodcoch a jej vý ška. Organizácie, ktoré vykonávajú činnosti podľa § 3a zákona č. 51/1988 Zb. o ochrane a využití nerastn ého bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, vyplácajú deputátne nároky oprávneným osobám, ktorým vznikol nárok do 16. januá ra 1992. Sú nimi napríklad Hornonitrianske bane a.s. Prievidza, Baňa dolina a.s. Veľký Krtíš a Baňa Èáry a.s. Èáry. Ustanovuje sa taktiež poskytovanie osobitného príspevku baníkom, na sociálne dopady útlmu banskej činnosti a likvidácie uhoľnej bane pre zamestnancov, ktorí skonč ia pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce. Dotáciou podľa tohto ustanovenia bude možné kryť zabezpečenie a likvidá ciu starých banských diel a technických prác spojených s útlmom banskej činnosti a s odstraňovaním následkov po banskej činnosti. Uvedená problematika prešla z Ministerstva životného prostredia SR na Ministerstvo hospodárstva SR 1. júla 2007. V tomto období bolo finančné zabezpeč enie tejto problematiky zabezpečené vyhláškou Ministerstva financií SR č. 305/1993 Z. z. zo 17.decembra 1993 o spô sobe a rozsahu financovania geologických prác a zabezpečenia alebo likvidácie starých banských diel a ich následkov zo štátneho rozpočtu, ktorá vyplýva zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. V ďalšom návrh rieši problematiku poskytovania štátnej pomoci na uzatvorenie baní neschopných konkurencie podľ a Rozhodnutia Rady 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie. Finančné prostriedky, ktoré budú poskytnuté Združeniu baníckych spolkov a cechov Slovenska, budú zabezpečovať ich publikačnú činnosť, údržbu a rekonštrukciu banských pamiatok, náučných banských chodníkov a ďalší ch aktivít podporujúcich históriu baníctva. Ustanovuje sa časová frekvencia poskytovania tejto dotácie a spôsob.

K § 4

Dotácie na rozvoj malého a stredného podnikania ministerstvo poskytuje na programy schválené ministerstvom a vyhlásené v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky združeniu prá vnických osôb s účasťou ministerstva, ktoré zabezpečuje administratívne činnosti na realizáciu uvedených programov, konkrétne pre Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania.

K § 5

Navrhuje sa podpora pre využívanie biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla v domácnostiach. Ïalšie podmienky poskytnutia podpory sú rozpracované v programe podpory. Dotácie na slnečné kolektory sa vzťahujú na inštalovanú plochu kolektora. Pri inštalácii v rodinnom dome do 8 m² je výška dotácie najviac 200 eur za 1 m². Pri bytovom dome je dotácia najviac 100 eur za 1 m², avš ak maximálna dotácia je obmedzená na 3 m² na každý byt v bytovom dome. V prípade kotlov na biomasu sa navrhuje percento poskytovanej podpory na 30 % z kúpnej ceny nainštalovaného kotla a maximálna suma podpory na 1000 eur.

K § 6

Dotácie na ochranu spotrebiteľa sa môžu poskytnúť právnickým osobám – združeniam založeným na ochranu spotrebiteľa, ktorá nevykonáva žiadnu inú činnosť a bola založená najmenej jeden rok pred podaním žiadosti, a to na projekty, na predkladanie ktorých ministerstvo uverejní výzvu do 30. novembra kalendárneho roka. Dotácia môže byť najviac 80 % z hodnoty projektu. Ž iadateľ musí preukázať, že 10 percentami je schopný sa na realizácii projektu podieľať.

K § 7

Dotáciu na rozvoj priemyselnej výroby a služieb možno poskytnúť obci alebo vyššiemu územnému celku na plnenie mimoriadnych a naliehavých úloh, ktoré sú podmienkou na realizáciu veľk ých investorských celkov, napr. priemyselnej zóny a bez účasti obce alebo vyššieho územného celku by realizácia týchto veľkých investícií nebola možná , okrem toho, mimoriadne a naliehavé úlohy sú v zákone konkretizované. Ministerstvo poskytuje dotácie aj podľa zákona č . 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ďalej len 'citovan ý zákon'), ktorý má oveľa väčší rozsah zamerania ako je predkladaný návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Mechanizmus poskytovania dotáci í, ako aj podmienky ustanovené citovaným zákonom nie je totožný s predkladaným návrhom zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 7 sa dotá cie pre MH Invest, s.r.o. poskytujú na základe investičnej zmluvy medzi tou ktorou spoločnosťou a Slovenskou republikou, ktorú schvaľuje vláda SR vždy uznesením vlády SR. Prostriedky na bežné vý davky MH Invest, s.r.o. sa poskytujú na základe Obchodného zákonníka. Dôvodom na poskytnutie dotácie je investičná zmluva medzi SR a investorom, ktorá vždy definuje aj záväzky štátu týkajúce sa investícií do regionálneho rozvoja. V tejto súvislosti sú prevádzkové prostriedky pre MH Invest, s.r.o. a pre SARIO kvantifikovan é aj v investičnej zmluve aj v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, ktorú schvaľuje Vláda SR. Na základe uvedeného sú prevádzkov é prostriedky pre MH Invest, s.r.o. a SARIO započítavané do štátnej pomoci pre konkrétneho investora a v tejto súvislosti SARIO aj MH Invest, s.r.o. predmetné prostriedky aj vynakladá.

K § 8

Cieľom dotácií na výskum, vývoj a inovácie je podporiť fyzické a právnické osoby oprávnené na podnikanie na území Slovenskej republiky, ktoré majú potenciál zvyšovať svoju konkurencieschopnosť prostredníctvom riešenia projektov priemyselného výskumu, experimentá lneho vývoja a inovácií vlastných produktov, služieb alebo technológií. Dotácie na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúci nástroj pre podnikateľský sektor investovať prostriedky do rozširovania ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačného rozvoja cez financovanie výskumných, vývojových a inovačných činnost í. Je preto potrebné komplementárne uplatňovať dotácie pre podporu rozvoja činností s vysokou pridanou hodnotou na Slovensku.

K § 9

Ustanovuje sa spôsob uplatnenia ž iadostí, náležitosti žiadostí, predovšetkým na identifikáciu žiadateľa. Pre dotácie na výskum, vývoj, inovácie, ochranu spotrebiteľa a dotácie obciam a vyšším územným celkom sú v prílohe zákona uvedené vzory žiadostí, ktoré majú slúži ť na zjednodušenie administrácie pri vypĺňaní a spracovaní žiadostí a pre žiadateľa tiež na odstránenie pochybností o potrebných údajoch a ich rozsahu.

K § 10

Pre každú dotáciu osobitne sa ustanovujú prílohy, ktoré musí ž iadateľ obligatórne priložiť k žiadosti o dotáciu. Účelom príloh je získanie a overenie všetkých rozhodujúcich informácií a údajov, ktoré sú nevyhnutné na optimálne a spravodlivé rozhodnutie o poskytnutí dotácie. Hodnovernosť dokladov sa preukazuje doložením originálov alebo overených odpisov alebo čestným prehlásením. Najdôležitejšími preukazovanými informáciami sú vysporiadanie vzťahov so štátnym rozpočtom, doklady o zaplatení daní a poistného, čestné prehlásenie, že voči žiadateľovi nie je vedené exekučné konanie a pri dotáciách na výstavbu nehnuteľností obdobné doklady ako v stavebnom konaní. Oproti pôvodnej úprave sa znižuje suma, od ktorej je potrebné doložiť ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie mandátnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou založ enou ministerstvom. Suma bola znížená z dôvodu, aby ministerstvo malo priamo dohľad nad priebehom výstavby priemyselnej zóny prostredníctvom obchodnej spoločnosti založenej ministerstvom. Táto obchodná spoločnosť založená ministerstvom bude podľa mandátnej zmluvy transparentne zabezpečovať celý proces napríklad verejného obstarávania pre obec alebo už reálnej výstavby stavebných objektov.

K § 11

Upravuje sa pôsobnosť ministerstva na poskytovanie dotácie. Keďže na dotáciu nie je právny nárok, na rozhodnutie nie je ustanovená žiadna lehota. Ak má žiadosť chyby alebo nedostatky, ktoré bránia rozhodnutiu o dotácii, ministerstvo vyzve ž iadateľa do 10 dní od doručenia žiadosti, aby nedostatky odstránil alebo žiadosť doplnil. Z ustanovenia nepriamo vyplýva, že ministerstvo musí o žiadosti začať konať do 10 dní od jej doručenia. Vý sledok posúdenia žiadosti o dotáciu ministerstvo oznamuje žiadateľovi, nie je však určená žiadna konkrétna forma, akú musí toto oznámenie mať. V prípade, ak ž iadateľ výzve na doplnenie žiadosti nevyhovie v určenej lehote, ministerstvo žiadosť zamietne. Samotné poskytnutie dotácie sa môž e uskutočniť až po podpísaní zmluvy o poskytnutí dotácie podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Keďže ide o nepomenovanú zmluvu, jej existencia a prípustnosť je prejavom občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti a ktorá vznikne na základe dohody jej účastníkov o podstatných náležitostiach, v ktorej okrem všeobecných požiadaviek, ktoré musí zmluva spĺňať, môžu byť obsiahnut é aj ďalšie náležitosti, ktoré sú nevyhnutné pre žiadateľa aj poskytovateľa na kontrolu plnenia záväzkov a účelu použitia finančných prostriedkov a na konkretizá ciu vzťahov medzi poskytovateľom a prijímateľom dotácie, ak o nich ktorákoľvek zo zmluvných strán prehlási, že je pre ňu podstatná.

K § 12

Ustanovujú sa konkrétne účely, dôvody a osoby, ktorým nie je možné dotáciu poskytnúť. Nemožnosť poskytnutia dotá cie vyplýva už z osobitného zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplývajú obvyklé dôvody, ktoré by znamenali porušenie princípov práva. V zákone sú uvedené tiež dô vody, vzťahujúce sa výslovne na konkrétne dotácie podľa tohto zákona, ktoré znemožňujú poskytnutie dotácie. Základným predpisom, ktorý pri poskytovaní dotáci í je nevyhnutné rešpektovať, je zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

K § 13

Ustanovuje sa, že dotácie schválené do 1. apríla 2013 možno poskytnúť podľa doterajšieho právneho predpisu a že konania za čaté pred 1. aprílom 2013 sa dokončia podľa tohto zákona.

K § 14

Poskytovanie dotácií v pô sobnosti Ministerstva hospodárstva SR upravoval doteraz zá kon č. 181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý sa schválením tohto zákona zrušuje.

K § 15

Navrhuje sa lehota nadobudnutia účinnosti tohto zákona podľa predpokladaného trvania legislatívneho procesu o návrhu zákona.

Bratislava 28. novembra 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu