Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.03.2023 do 31.05.2023

Vládny návrh zákona o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva”) predkladá návrh zákona o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál v súlade s aktuálnym znením Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, v rámci ktorej je ako jeden zo strategických bezpečnostných záujmov vymedzené práve účinné preverovanie zahraničných investícií z dôvodu bezpečnosti a verejného poriadku a kontrola rizikového kapitálu.

V súčasnosti Slovenská republika nedisponuje komplexnou právnou úpravou v oblasti preverovania zahraničných investícii z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a bezpečnosti a verejného poriadku v Európskej únii. Aktuálne je v platnosti len čiastková úprava týkajúca sa prvkov kritickej infraštruktúry v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 45/2011 Z. z. o kritickej

infraštruktúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kritickej infraštruktúre“). Z pohľadu potrieb Slovenskej republiky a Európskej únie však táto úprava nie je dostatočná.

Slovenská legislatíva taktiež nedisponuje úpravou vnútroštátneho mechanizmu týkajúceho sa spolupráce s členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou podľa nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79, 21.3.2019) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/452 v platnom znení“).

S ohľadom na uvedené sa zákonom zavádza komplexný mechanizmus preverovania zahraničných investícií v Slovenskej republike z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky, pričom sa prihliada aj na bezpečnosť a verejný poriadok v Európskej únii. Návrh zákona ďalej upravuje niektoré aspekty spolupráce Slovenskej republiky s ostatnými členskými štátmi Európskej únie a s Európskou komisiou na základe nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení.

Východiskom pre prijatie navrhovanej právnej úpravy je aktuálny vývoj a trendy v globálnom hospodárskom priestore a vzájomná otvorenosť ekonomík Európskej únie, ktoré prispeli k tomu, že aj napriek všeobecne pozitívnemu vplyvu prichádzajúcich zahraničných investícií, je nutné venovať zahraničným investíciám zvýšenú pozornosť a identifikovať ich potenciál a spôsobilosť negatívne ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok.

Nastavenie zákona sleduje jediný cieľ, ktorým je ochrana bezpečnosti a verejného poriadku, pričom sa rešpektuje otvorenosť ekonomiky Slovenskej republiky, t. j. snahou je dosiahnuť stanovený cieľ bez negatívneho vplyvu implementácie zákona na prílev zahraničných investícií.

Skutočnosť, že zavedenie funkčného mechanizmu preverovania zahraničných investícií nemá vplyv na prílev zahraničných investícií potvrdzuje aj prax členských štátov Európskej únie, ktoré svoje národné mechanizmy preverovania uplatňujú dlhodobo a ktoré nezaznamenali pokles prílevu zahraničných investícií. V súčasnosti národnými mechanizmami preverovania disponuje väčšina členských štátov Európskej únie, pričom ostatné členské štáty ich postupne zavádzajú.

Dôležitosť zavedenia účinného komplexného mechanizmu preverovania zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku zdôraznila situácia spôsobená pandémiou COVID-19 a taktiež situácia súvisiaca s vojnou na Ukrajine. V nadväznosti na vypuknutie pandémie COVID-19 Európska komisia vydala 26. marca 2020 dodatočné usmernenia týkajúce sa preverovania priamych zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (Oznámenie Európskej komisie č. 2020/C 99 I/01), v ktorých Európska komisia o. i. vyzvala členské štáty Európskej únie, aby v plnej miere využívali svoje

2

mechanizmy preverovania priamych zahraničných investícií s cieľom plne zohľadniť riziká vyplývajúce pre kritické infraštruktúry v oblasti zdravia, dodávky kritických vstupov a iné kritické sektory, ako sa stanovuje v právnom rámci Európskej únie. Zároveň, Európska komisia vyzvala členské štáty Európskej únie, ktoré nemajú zavedené mechanizmy preverovania, aby takýto plnohodnotný mechanizmus zaviedli. V nadväznosti na vojenskú agresiu na Ukrajine a reštriktívne opatrenia stanovené v nedávnych nariadeniach Rady o sankciách Európska komisia vydala usmernenia pre členské štáty týkajúce sa priamych zahraničných investícií z Ruska a Bieloruska (Oznámenie Európskej komisie č. 2022/C 151 I/01). Európska komisia v predmetných usmerneniach o. i. vyzýva členské štáty Európskej únie, ktoré sú v procese vytvárania komplexného mechanizmu preverovania, aby urýchlili jeho prijatie, pripravili jeho vykonávanie a vyčlenili primerané zdroje na jeho podporu.

Mechanizmus preverovania ustanovený návrhom zákona predstavuje efektívny nástroj ochrany pred bezpečnostnými rizikami spojenými so zahraničnými investíciami. Jeho implementáciou bude Slovenská republika vedieť nielen monitorovať bezpečnostné riziká, ale ich aj eliminovať, a to prijatím konkrétnych opatrení vo forme stanovenia podmienok pre realizáciu zahraničnej investície alebo jej prípadným zákazom. Osobitne sa pristupuje k tzv. kritickým zahraničným investíciám podľa § 3 zákona, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda”) nariadením. Ide o okruh zahraničných investícií, kde možno predpokladať zvýšené riziko negatívneho vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok a ktorých uskutočnenie bez

predchádzajúceho preverenia podľa tohto zákona je zakázané (napr. určité investície v oblasti

obrany, digitálnych služieb, prostriedkov šifrovej ochrany informácií, médií, prvkov kritickej infraštruktúry a pod.).

Napriek tomu, že implementácia zákona predstavuje určité obmedzenie v oblasti zahraničných investícií, zákon je koncipovaný tak, aby bola zaručená právna istota zahraničných investorov, ako aj nediskriminačné zaobchádzanie pokiaľ ide o zahraničných investorov z rôznych tretích krajín.

Súčasťou návrhu zákona sú aj novelizačné články týkajúce sa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

a zákona o kritickej infraštruktúre. Navrhované zmeny existujúcej právnej úpravy sledujú

jediný cieľ, a tým je zavedenie funkčného mechanizmu preverovania zahraničných investícií

a funkčnej spolupráce na národnej úrovni týkajúcej sa nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom

znení.

Pri príprave návrhu zákona sa predkladateľ inšpiroval legislatívou a bohatými praktickými

skúsenosťami vybraných členských štátov Európskej únie (napr. Nemecka, Francúzska, Fínska,

Rakúska), ako aj legislatívou a skúsenosťami štátov mimo Európskej únie (napr. USA,

Austrálie).

Predložený návrh zákona bude mať mierne pozitívny i negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a mierne pozitívne i mierne negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Prijatie návrhu zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo

a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi

Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi

predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj

s právom Európskej únie.

Dátum nadobudnutia účinnosti sa ustanovuje na 1. marca 2023.

3

B.Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovenie špecifikuje účel zákona.

Primárnym účelom zákona je úprava preverovania zahraničných investícií, a to výlučne z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a bezpečnosti a verejného poriadku v Európskej únii. Uvedená formulácia potvrdzuje, že zákon, resp. preverovanie zahraničných investícií, neslúži na presadzovanie ekonomických, politických, či iných záujmov.

Slovensko, obdobne ako ostatné členské štáty Európskej únie, je krajina s jednou z najotvorenejších ekonomík sveta, pričom vníma pozitívne vplyvy zahraničných investícií. Jednoznačný je najmä prínos zahraničných investícií v rámci hospodárskeho rozvoja. Cieľom novej právnej úpravy preto nie je zníženie prílevu zahraničných investícií na Slovensko, ale zavedenie mechanizmu, ktorý sa vo svete osvedčil ako účinný prostriedok ochrany pred prípadnými bezpečnostnými rizikami spojenými so zahraničnými investíciami.

Vzhľadom na uvedené sú ústrednými pojmami novej právnej úpravy práve bezpečnosť a verejný poriadok. Rozumie sa nimi najmä ochrana zvrchovanosti, územnej celistvosti a princípov demokratického a právneho štátu založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana, ochrana života, zdravia, či majetku, ako aj zabezpečenie obranyschopnosti Slovenskej republiky.

Nakoľko význam oboch pojmov sa mení v čase a s vývojom hodnôt spoločnosti, predkladateľ ich v zákone nevymedzil explicitne. Definovanie pojmov bezpečnosť a verejný poriadok v zákone by sa priečilo ich podstate a bolo by príčinou nežiaducej rigidity, ktorá v istej miere odporuje bezpečnostným záujmom Slovenska.

Pojmy bezpečnosť a verejný poriadok sú používané aj v primárnom práve Európskej únie, napr. v kontexte obmedzovania voľného pohybu kapitálu v čl. 65 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Taktiež im náležitú pozornosť venuje Súdny dvor Európskej únie. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora možno ohrozenie bezpečnosti alebo verejného poriadku podľa čl. 52 a 65 Zmluvy o fungovaní Európskej únie odôvodniť, ak existuje skutočné a dostatočne závažné ohrozenie, ktoré ovplyvňuje základný záujem spoločnosti. V súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, čisto ekonomické dôvody spojené s podporou národného hospodárstva alebo s jeho dobrým fungovaním nemôžu odôvodniť akékoľvek porušenie základných slobôd zaručených zmluvami.

V rámci sekundárneho práva Európskej únie pojmy bezpečnosť a verejný poriadok používa napr. nariadenie (EÚ) 2019/452 v platnom znení, ktoré neodmysliteľne súvisí s návrhom zákona. Z rovnakého dôvodu ako zákon, ani nariadenie (EÚ) 2019/452 v platnom znení tieto pojmy nevymedzuje. V nadväznosti na vypuknutie pandémie COVID-19 však Európska komisia vydala 26. marca 2020 dodatočné usmernenia týkajúce sa preverovania priamych zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (Oznámenie Európskej komisie č. 2020/C 99 I/01), v ktorých sa venovala práve daným pojmom. V predmetných usmerneniach Európska komisia uvádza o. i., že výnimkou „verejný záujem alebo verejná bezpečnosť” podľa čl. 65 Zmluvy o fungovaní Európskej únie možno odôvodniť napríklad reštriktívne opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti dodávok (napr. v oblasti energetiky) alebo poskytovanie základných verejných služieb, keď menej reštriktívne opatrenia (napr. regulačné opatrenia, ktorými sa ukladajú povinnosti poskytovať služby vo verejnom záujme všetkým spoločnostiam pôsobiacim v určitých sektoroch) nepostačujú na riešenie skutočného a dostatočne závažného ohrozenia základného záujmu spoločnosti.

4

Nariadenie (EÚ) 2019/452 v platnom znení pojmy používa pojmy bezpečnosť a verejný poriadok v súvislosti s ustanoveným mechanizmom spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou v oblasti priamych zahraničných investícií do Európskej únie, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok. Základom uvedenej spolupráce je najmä zdieľanie informácií o priamych zahraničných investíciách v Európskej únii a možnosť uplatnenia pripomienok členského štátu Európskej únie alebo stanoviska Európskej komisie v prípade, ak priama zahraničná investícia v jednom členskom štáte môže ohroziť bezpečnosť alebo verejný poriadok iného, resp. iných členských štátov Európskej únie (resp. projektov a programov v záujem Európskej únie). Týmto spôsobom sa o. i. zvyšuje obozretnosť a informovanosť členských štátov Európskej únie a Európskej komisie, ako aj samotná účinnosť individuálnych národných mechanizmov preverovania. Nariadenie (EÚ) 2019/452 v platnom znení však neustanovuje povinnosť členských štátov Európskej únie zaviesť národné mechanizmy preverovania. Rozhodnutie o zavedení mechanizmu preverovania, t. j. či bude mechanizmus preverovania zavedený, kedy, akú bude mať podobu a rozsah, ako aj to, či sa v prípade zavedenia národného mechanizmu preverovania bude konkrétna zahraničná investícia preverovať alebo nie je vo výlučnej pôsobnosti členských štátov Európskej únie. Preto, kým podstata nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení spočíva vo vzájomnej spolupráci členských štátov Európskej únie a Európskej komisie v oblasti priamych zahraničných investícií, pôsobnosť národných mechanizmov preverovania môže presahovať rámec tejto definície, t. j. národné mechanizmy preverovania môžu pokrývať aj investície nad rámec priamych zahraničných investícií. Obdobne to je aj na Slovensku a v iných členských štátoch Európskej únie. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že uvedené nie je tzv. godplatingom, nakoľko nariadenie (EÚ) 2019/452 v platnom znení neustanovuje okruh zahraničných investícií, ktoré majú alebo môžu členské štáty Európskej únie preverovať. Nariadenie len ustanovuje, že spolupráca členských štátov Európskej únie a Európskej komisie (najmä výmena informácií a uplatňovanie pripomienok/stanovísk) sa týka výlučne priamych zahraničných investícií.

Vzhľadom na nariadenie (EÚ) 2019/452 v platnom znení je účelom tohto zákona aj úprava niektorých aspektov spolupráce Slovenskej republiky s ostatnými členskými štátmi Európskej únie a s Európskou komisiou podľa nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení, ktorá sa nachádza v § 56 a 57.

V neposlednom rade zákon upravuje aj pôsobnosť ministerstva hospodárstva a vybraných orgánov štátnej správy na úseku preverovania zahraničných investícií a spolupráce podľa nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení, ako aj niektoré povinnosti zahraničných investorov a cieľových osôb v súvislosti s preverovaním zahraničných investícií a uplatňovaním mechanizmu spolupráce podľa nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení.

K § 2

Jedným z ústredných pojmov zákona je zahraničná investícia.

Z pohľadu typu zahraničných investícií, ktoré podliehajú preverovaniu, je zákon koncipovaný odlišne od nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení. Zákon sa totiž nevzťahuje len na priame zahraničné investície v zmysle definície podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení ale ide nad jej rámec. Na druhej strane však zákon ustanovuje výnimky z definície zahraničnej investície, ktoré nariadenie (EÚ) 2019/452 v platnom znení nepozná (§ 2 ods. 3 písm. a) zákona).

Uvedené nie je znakom tzv. goldplatingu alebo nerešpektovania európskej legislatívny. Naopak daná úprava je v úplnosti primeraná a v súlade s nariadením (EÚ) 2019/452 v platnom znení.

Primeranosť takejto úpravy odôvodňujú trendy identifikované v oblasti zahraničných investícií,

ktoré určujú, že nie je postačujúce, aby sa definícia zahraničnej investície vzťahovala len na tie

investície, ktorými dôjde k nadobudnutiu alebo zvýšeniu účinnej účasti zahraničného investora

5

v cieľovej osobe ale dotknutú definíciu je nutné koncipovať širšie. Súlad s nariadením (EÚ) 2019/452 v platnom znení odôvodňuje skutočnosť, že rozhodnutie o zavedení mechanizmu preverovania, ako aj o tom, akú bude mať mechanizmus preverovania podobu a rozsah, je vo výlučnej pôsobnosti členských štátov Európskej únie. Preto zákon upravuje preverovanie zahraničných investícií v zmysle definície ustanovenej v § 2, pričom v prípade, ak preverovaná zahraničný investícia zároveň napĺňa definíciu priamej zahraničnej investície podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení, ministerstvo hospodárstva v súlade s čl. 6 ods. 1 predmetného nariadenia a § 56 ods. 1 zákona notifikuje preverovanú zahraničnú investíciu ostatným členským štátom Európskej únie a Európskej komisii. Notifikáciou sa iniciuje spolupráca podľa nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení, pričom v zmysle § 1 zákona sú potrebné aspekty tejto spolupráce na národnej úrovni upravené v § 56 zákona. Ak sa spolupráca podľa nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení týka priamej zahraničnej investície, ktorá nie je zahraničnou investíciou podľa § 2 zákona, skutočnosť, že daná investícia nepodlieha preverovaniu podľa zákona nie je prekážkou v spolupráci podľa európskeho nariadenia. V danom prípade ministerstvo hospodárstva a ostatné zapojené subjekty postupujú v zmysle čl. 7 nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení a § 56 zákona.

Zahraničnou investíciou je každá zahraničná investícia, ktorej uskutočnením došlo alebo dôjde

k niektorému z následkov predvídaných v odseku 1, t. j. zahraničnou investíciou je zahraničná

investícia, ktorej uskutočnenie umožní zahraničnému investorovi priamo alebo nepriamo

a)nadobudnúť cieľovú osobu alebo časť cieľovej osoby; v tejto súvislosti zákon priamo odkazuje na § 476 až 488 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o prevode podniku alebo jeho časti,

b)vykonávať účinnú účasť v cieľovej osobe v zmysle definície ustanovenej v § 2 ods. 4 zákona, t. j. prostredníctvom podielu predstavujúceho najmenej 10 % na základnom imaní alebo na hlasovacích právach cieľovej osoby, ak ide o kritickú zahraničnú investíciu (§ 3 zákona), alebo prostredníctvom podielu predstavujúceho najmenej 25 % na základnom imaní alebo na hlasovacích právach cieľovej osoby, ak ide o zahraničnú investíciu, ktorá nie je kritickou zahraničnou investíciou,

c)zvýšenie účinnej účasti v súlade s § 2 ods. 5 zákona, t. j. zvýšenie účinnej účasti najmenej na 20 %, ale aj vždy pri dosiahnutí 33 % alebo 50 % na základnom imaní alebo na hlasovacích právach cieľovej osoby, ak ide o kritickú zahraničnú investíciu (§ 3 zákona), pričom dôvodom pre preverenie kritickej zahraničnej investície je každé jedno zvýšenie účinnej účasti na alebo nad niektorú z menovaných hraníc; ak ide o zahraničnú investíciu, ktorá nie je kritickou zahraničnou investíciou, zvýšením účinnej účasti sa podľa § 2 ods. 5 zákona rozumie zvýšenie podielu najmenej na 50 % na základnom imaní alebo na hlasovacích právach cieľovej osoby,

d)vykonávať kontrolu v cieľovej osobe v zmysle významu kontroly podľa § 7 ods. 4 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, alebo

e)nadobudnúť vlastnícke právo alebo iné právo k podstatným aktívam cieľovej osoby, ak zároveň ide o kritickú zahraničnú investíciu (§ 3 zákona); iným právom sa rozumie právo užívať alebo disponovať podstatnými aktívami cieľovej osoby. V súlade s odsekom 7 je definičným znakom tohto okruhu zahraničných investícií nadobudnutie vlastníckeho práva, práva užívať alebo práva disponovať podstatnými aktívami cieľovej osoby, ktoré boli alebo sú nevyhnutné na vykonávanie činnosti cieľovej osoby, ktorá je rozhodujúca pre zaradenie zahraničnej investície medzi kritické zahraničné investície, t. j. vždy ide o zahraničnú investíciu do aktív cieľovej osoby (tzv. asset investment) a zároveň, vždy ide o kritickú zahraničnú investíciu (§ 3 zákona).

Pokiaľ ide o účinnú účasť pri kritických zahraničných investíciách, hranica 10 % bola určená s ohľadom na skúsenosti a mechanizmy preverovania členských štátov Európskej únie. Členské štáty, ktoré mechanizmami preverovania disponujú, ich v období pandémie COVID-19

6

sprísnili, pričom jedným zo spôsobov sprísnenia preverovania bolo práve zníženie rozhodnej hranice na úroveň 10 % (napr. Nemecko, Francúzsko, Fínsko). Rovnako český zákon o preverovaní zahraničných investícií počíta s hranicou 10 %. Zároveň aj slovenská legislatíva venuje podielu 10 % istú zvýšenú pozornosť a spája s ňou určité práva, povinnosti, procesy, napr. Obchodný zákonník, zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Taktiež slovenský devízový zákon charakterizuje priamu investíciu aj s ohľadom na účasť investora na podnikaní zodpovedajúcu najmenej 10 % podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti, eventuálne na čistom imaní obchodnej spoločnosti alebo na hlasovacích právach.

V súvislosti s vyššou účinnou účasťou v prípade nekritických zahraničných investíciách bola zohľadnená najmä skutočnosť, že v porovnaní s kritickými zahraničnými investíciami ide o okruh zahraničných investícií, v súvislosti s ktorými sa predbežne nepredpokladá zvýšené riziko negatívneho vplyvu na bezpečnosť a verejný poriadok. Tieto zahraničné investície by teda spravidla nemali bezprostredne ohrozovať, eventuálne narúšať bezpečnosť a verejný poriadok. Stanovením hranice 25 % sa automaticky zúžil okruh zahraničných investícií, ktoré podliehajú preverovaniu podľa tohto zákona. Investície, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona, nemôžu byť predmetom konania o zahraničnej investícii (tretia časť zákona), a to ani na základe dobrovoľne podanej žiadosti zahraničného investora.

Podobný prístup využitia odlišných hraníc pri definovaní účinnej účasti v prípade rôznych typov, resp. okruhov zahraničných investícií, zvolili aj niektoré iné členské štáty Európskej únie, napr. Nemecko, Rakúsko, či Fínsko. Podiel 25 % je hraničný takisto v niektorých slovenských zákonoch, napr. v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v rámci definície ekonomického a personálneho prepojenia.

V odseku 6 zákon ďalej upresňuje a dopĺňa definíciu účinnej účasti a zvýšenia účinnej účasti. Na účely určenia účinnej účasti a zvýšenia účinnej účasti sa zohľadňujú tiež podiely osôb, ktoré sú zahraničným investorom ovládané podľa § 66a Obchodného zákonníka, osôb, ktoré zahraničného investora ovládajú, taktiež podľa § 66a Obchodného zákonníka, a osôb, ktoré konajú v zhode so zahraničným investorom podľa § 66b Obchodného zákonníka. Zároveň, ak ide o zahraničného investora podľa § 4 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona, zohľadňujú sa aj podiely spriaznených osôb podľa definície § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úpravu odôvodňujú trendy identifikované v oblasti zahraničných investícií, pričom jej cieľom je zachytenie všetkých potenciálne rizikových zahraničných investícií a ponechanie minimálneho, prípadne žiadneho priestoru na obchádzanie zákona.

V odseku 2 sa explicitne uvádza, že zákon sa rovnako vzťahuje na situáciu, kedy je zahraničná investícia (napĺňajúca definíciu ustanovenú v odseku 1) plánovaná alebo uskutočnená

v súvislosti s povinnosťou zahraničného investora zvrátiť zahraničnú investíciu na základe

rozhodnutia o zákaze uskutočnenej zahraničnej investície, ako aj zahraničná investícia

plánovaná alebo uskutočnená po vstupe cieľovej osoby do likvidácie alebo po začatí konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo iného obdobného konania, exekúcie (vrátane exekúcie začatej v zmysle tohto zákona) alebo iného obdobného vykonávacieho konania, ako aj po začatí výkonu záložného práva alebo iného obdobného zabezpečovacieho práva vo vzťahu k cieľovej osobe, a to bez ohľadu na to, či ide o konanie, na ktoré je daná právomoc orgánov Slovenskej republiky. S ohľadom na uvedené je dôležité poukázať aj na situáciu, ktorá môže nastať podľa § 36 ods. 8 a § 47 ods. 7 zákona, ak zahraničný investor poruší zákaz zahraničnej investície alebo povinnosť zvrátiť zahraničnú investíciu a následne v lehote určenej ministerstvom hospodárstva v rozhodnutí o spáchaní správneho deliktu (resp. v rozhodnutí o spáchaní iného správneho deliktu fyzickej osoby) nezvráti zahraničnú investíciu. V tomto krajnom prípade ministerstvo hospodárstva podá návrh na vykonanie

7

exekúcie predajom obchodného podielu, hnuteľných vecí alebo podniku. Výsledkom teda môže byť nová zahraničná investícia, ktorá, ak spĺňa definíciu kritickej zahraničnej investície podľa § 3 zákona, musí byť preverená pred jej uskutočnením.

Odsek 3 upravuje situácie, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona. Úmyslom zákonodarcu nie je preverovať zriadenie alebo vznik záložného práva vo vzťahu k cieľovej osobe, ak takéto právo nedáva záložnému veriteľovi, ktorý je zahraničným investorom, oprávnenia vo vzťahu k obchodným rozhodnutiam cieľovej osoby, t. j. ak tým nedôjde k naplneniu niektorej

z definícií zahraničnej investície podľa odseku 1. Zákon menuje aj ďalšie dve skupiny prípadov,

ktoré sa nepovažujú za zahraničnú investíciu, a to sú transakcie v bežnom obchodnom styku

za účelom predaja alebo nákupu tovaru, výrobkov, zásob alebo služieb a investície, ktoré síce

napĺňajú definíciu zahraničnej investície podľa odseku 1, avšak sú uskutočnené medzi subjektmi, ktorých spoločníkmi alebo vlastníkmi sú tie isté osoby. Účelom negatívneho vymedzenia zahraničnej investície je zabezpečenie právnej istoty a zamedzenie zásahov štátu do vzťahov, kde to nie je z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku nevyhnutné.

Pre úplnosť je vhodné zhrnúť, že definícia zahraničnej investície pokrýva najmä akvizície, fúzie, určitý okruh “asset” investícií, ale aj investície na zelenej lúke, či investície typu “joint venture”. Investície na zelenej lúke síce nemajú vplyv s ohľadom na pôsobenie, operácie alebo väzby cieľovej osoby, ale sami o sebe, najmä s ohľadom na predmet činnosti, môžu predstavovať riziko, a teda môžu ohroziť bezpečnosť a verejný poriadok. Preto zákon umožňuje preveriť aj tento typ zahraničných investícií, a to za rovnakých podmienok, pri sledovaní rovnakého cieľa, a rovnakým procesom.

K § 3

Ďalším ústredným pojmom zákona je kritická zahraničná investícia.

Kritická zahraničná investícia predstavuje užší pojem ako zahraničná investícia podľa § 2.

Konkrétne ide o skupinu zahraničných investícií, pri ktorých sa vopred predpokladá zvýšené

bezpečnostné riziko.

Popri zvýšenom bezpečnostnom riziku sa pri kritických zahraničných investíciách

vo všeobecnosti predpokladajú aj závažnejšie následky v prípade narušenia bezpečnosti alebo

verejného poriadku Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu kritickú zahraničnú investíciu

nie je možné uskutočniť bez jej predchádzajúceho preverenia podľa § 16 a nasl. zákona (viď

dôvodová správa k § 11).

S ohľadom na účel zákona a snahu vyhnúť sa diskriminácii pri jeho uplatňovaní, okruh

kritických zahraničných investícií nie je vymedzený podľa krajiny pôvodu zahraničného

investora alebo kapitálu, ale s ohľadom na sektor, resp. oblasť, do ktorej zahraničná investícia

smeruje alebo určitý špecifický status cieľovej osoby (napr. subjekt hospodárskej mobilizácie).

V súlade s § 70 ods. 1 zákona vláda ustanoví presný okruh kritických zahraničných investícií

nariadením. S prihliadnutím na záujmy Slovenskej republiky a medzinárodnú prax je žiaduce,

aby výpočet kritických zahraničných investícií nebol uzavretý, resp. aby bol primerane

flexibilný, čo je zabezpečené ustanovením daných investícií nariadením vlády. Vzhľadom

na rýchle zmeny v globálnom priestore a rýchly technologický vývoj sa strategicky dôležitými

pre bezpečnosť a verejný poriadok môžu stať aj iné technológie, systémy, infraštruktúra a pod.,

ktorých dôležitosť v súčasnosti nie je možné predvídať. Zároveň môžu nastať iné nepredvídateľné situácie, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky prostredníctvom zahraničnej investície v cieľovej osobe, resp. v sektore, ktorý sa z logických dôvodov pri príprave zákona nepovažoval za strategický.

V definícii kritickej zahraničnej investície zákon spomína základné funkcie štátu. Rozumejú sa nimi tak vonkajšie funkcie, pod ktorými si možno predstaviť napríklad obranu štátu, ako aj

8

vnútorné funkcie štátu, ktorými sú funkcia bezpečnostná, právna, ekonomická, sociálna ale aj kultúrna. Ich cieľom je napríklad zaisťovanie bezpečnosti občanov a ich majetku, zabezpečovanie vnútorného fungovania štátu vrátane jeho orgánov a inštitúcií, zaistenie základných práv a slobôd občanov, zabezpečovanie pravidiel chodu ekonomiky, sociálne zabezpečenie občanov, v prípade choroby alebo staroby, ochrana kultúrneho dedičstva, podpora školstva, vedy, výskumu a športu atď.

K § 4

Definícia zahraničného investora je koncipovaná tak, aby zahŕňala zahraničných investorov (fyzické a právnické osoby) zo všetkých tretích krajín, t. j. zo všetkých krajín mimo Európskej únie.

Definícia zahraničného investora, ako ani nastavenie zákona (pravidlá a postup preverovania vrátane časových rámcov), nerozlišuje medzi investormi z jednotlivých tretích krajín, čo je plne v súlade s nariadením (EÚ) 2019/452 v platnom znení a bilaterálnymi investičnými zmluvami uzatvorenými medzi Slovenskou republikou a tretími krajinami. Za zahraničných investorov sa teda považujú aj investori z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie. Týmto je naplnená požiadavka, aby jednotlivé mechanizmy členských štátov Európskej únie neviedli k diskriminácii medzi zahraničnými investormi z tretích krajín a zároveň je zohľadnená skutočnosť, že napriek zmluvám o voľnom obchode s krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskou konfederáciou Slovenská republika nemá mechanizmy spolupráce v oblasti priamych zahraničných investícií obdobné mechanizmu podľa nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení.

Naviac, definícia zahraničného investora je za určitých podmienok rozšírená aj na investorov z krajín Európskej únie (vrátane investorov zo Slovenska). Konkrétne je zahraničným investorom aj osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte Európskej únie, ktorá uskutočnila zahraničnú investíciu alebo plánuje takúto investíciu uskutočniť, ak

a)je ovládaná podľa § 66a Obchodného zákonníka subjektom (fyzickou alebo právnickou

osobou) z tretej krajiny, orgánom verejnej moci tretej krajiny alebo subjektom

s majetkovou účasťou tretej krajiny,

b)jej konečným užívateľom výhod je subjekt (fyzickú alebo právnickú osobu) z tretej krajiny, orgán verejnej moci tretej krajiny alebo subjekt s majetkovou účasťou tretej krajiny,

c)financovanie zahraničnej investície je zabezpečené prostredníctvom zdrojov poskytnutých orgánom verejnej moci tretej krajiny alebo subjektom s majetkovou účasťou tretej krajiny, alebo

d)vo vzťahu k zahraničnej investícií koná v zhode so subjektom (fyzickou alebo právnickou

osobou) z tretej krajiny, orgánom verejnej moci tretej krajiny alebo so subjektom

s majetkovou účasťou tretej krajiny.

Definícia zahraničného investora sa vzťahuje aj na fyzické osoby so štátnym občianstvom niektorého z členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska, ak

−financovanie zahraničnej investície je zabezpečené prostredníctvom zdrojov poskytnutých

orgánom verejnej moci tretej krajiny alebo subjektom s majetkovou účasťou tretej krajiny,

alebo

−daná fyzická osoba koná vo vzťahu k zahraničnej investícii v zhode so subjektom

(fyzickou alebo právnickou osobou) z tretej krajiny, s orgánom verejnej moci tretej krajiny alebo so subjektom s majetkovou účasťou tretej krajiny.

Zahraničným investorom je taktiež právne usporiadanie majetku s cudzím prvkom (napr. trust, právne usporiadanie majetku v zmysle § 2 písm. ad) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a pod.), na účet ktorého bola zahraničná investícia uskutočnená

9

alebo je jej uskutočnenie plánované, resp. v prípade ak právne usporiadanie majetku s cudzím prvkom nemá právnu subjektivitu, za zahraničného investora sa považuje správca tohto usporiadania. Pre úplnosť zákon vymedzuje, čo sa považuje za právne usporiadanie majetku s cudzím prvkom. Pri hodnotení kritéria cudzieho prvku sa hľadí na osoby vystupujúce v súvislosti s právnym usporiadaním majetku, ako aj na pôvod aktív, ktoré sú využívané na jeho činnosť. Dôvodom pre subsumovanie právneho usporiadania majetku pod pojem zahraničného investora je jeho stále častejšie využívanie v Európskej únii, napr. aj v susednej Českej republike. Cieľom úpravy je zachytenie všetkých potenciálne rizikových zahraničných investícií a ponechanie minimálneho, eventuálne žiadneho priestoru na obchádzanie zákona.

Pojmy „financovanie zabezpečené prostredníctvom zdrojov poskytnutých orgánom verejnej moci tretej krajiny alebo subjektom s majetkovou účasťou tretej krajiny“, „orgán verejnej moci tretej krajiny, a „subjekt s majetkovou účasťou tretej krajiny“ sú vymedzené v § 6 písm. b) až d) zákona (viď dôvodová správa k predmetným ustanoveniam).

Odsek 5 obsahuje negatívne vymedzenie pojmu zahraničný investor. Na účely tohto zákona sa za zahraničného investora nepovažuje osoba so sídlom v tretej krajine, ktorá vykonáva výlučne činnosti holdingových spoločností. Kumulatívne však musí byť naplnená podmienka, podľa ktorej jediným konečným užívateľom výhod v tejto osobe je občan Slovenskej republiky alebo občan iného členského štátu Európskej únie. Pre vymedzenie činností holdingových spoločností zákon odkazuje na prílohu k vyhláške Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností, konkrétne na Sekciu K, skupinu 64.20 Činnosti holdingových spoločností. Cieľom tejto úpravy je snaha vyňať z pôsobnosti zákona tie investície, pri ktorých v osobe zahraničného investora vykonávajúceho činnosti holdingových spoločností vystupuje ako konečný užívateľ výhod občan Slovenskej republiky alebo občan iného členského štátu Európskej únie. Je pomerne častým prípadom, že slovenskí podnikatelia zakladajú holdingové spoločnosti v zahraničí, pričom samotné sídlo automaticky nemusí implikovať, že ide fakticky o zahraničného investora.

K § 5

Zákon zavádza pojem cieľová osoba. Rozumie sa ňou osoba so sídlom v Slovenskej republike, ktorá existuje alebo ktorá vznikne v súvislosti so zahraničnou investíciou. Z uvedeného vyplýva, že cieľová osoba môže existovať už pred uskutočnením zahraničnej investície ale taktiež môže vzniknúť v rámci plánovania alebo uskutočnenia zahraničnej investície, či už ako cieľ alebo prostriedok uskutočnenia zahraničnej investície.

Zákon výslovne ustanovuje, že pri určovaní cieľovej osoby sa nehľadí na jej právnu formu, existenciu právnej subjektivity, spôsob financovania, ani na zameranie činnosti vrátane zamerania činnosti na dosahovanie zisku. Definícia pojmu cieľovej osoby sa teda nevzťahuje výlučne na subjekty zriadené za účelom podnikania, ale môže ísť napr. aj o univerzity, či občianske združenia.

Do definície cieľovej osoby spadajú aj tzv. startupy. Pozornosť im venuje aj Európska komisia, ktorá tieto taktiež zahrnula do pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení. Ide o osobitne zraniteľnú skupinu podnikateľských subjektov, ktoré sú obzvlášť náchylné na financovanie z tretích krajín. V prípade vylúčenia startupov z pôsobnosti zákona by došlo k vytvoreniu priestoru pre zahraničných investorov z tretích krajín, ktorí by sa týmto spôsobom mohli bez väčšieho povšimnutia dostať na trh Slovenskej republiky.

K § 6

V § 6 sú vysvetlené ďalšie pojmy, ktorých vymedzenie je dôležité z hľadiska problematiky upravenej zákonom.

10

Za uskutočnenie zahraničnej investície sa považuje moment, kedy došlo k nadobudnutiu účinnosti zmluvy, ktorej predmetom je uskutočnenie zahraničnej investície. Ak k zahraničnej investícii došlo bez uzavretia zmluvy, uskutočnením zahraničnej investície sa rozumie nadobudnutie cieľovej osoby alebo časti cieľovej osoby (§ 476 až 488 Obchodného zákonníka), nadobudnutie účinnej účasti v cieľovej osobe (§ 2 ods. 4 a 6), zvýšenie účinnej účasti v cieľovej osobe (§ 2 ods. 5 a 6), nadobudnutie kontroly v cieľovej osobe (§ 7 ods. 4 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov), nadobudnutie podstatných aktív cieľovej osoby (§ 2 ods. 1 písm. e) a ods. 7) alebo začatie vykonávania činnosti cieľovej osoby alebo časti činnosti cieľovej osoby, a to podľa toho, ktorá z uvedených skutočností nastala ako prvá. Jednoznačné zadefinovanie pojmu uskutočnenie zahraničnej investície je dôležité najmä s ohľadom na skutočnosť, že kritické zahraničné investície podľa § 3 zákona nie je možné uskutočniť bez ich predchádzajúceho preverenia. Uvedené je rovnako dôležité s ohľadom na § 12 ods. 2 zákona, podľa ktorého ministerstvo môže začať preverovanie zahraničnej investície z úradnej moci najneskôr do dvoch rokov odo dňa jej uskutočnenia.

Pre jednoznačné a určité vymedzenie pojmu zahraničný investor podľa § 4 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. c) zákona je v § 6 písm. b) zákona zadefinované, čo sa rozumie pod financovaním zabezpečeným prostredníctvom zdrojov poskytnutých orgánom verejnej moci tretej krajiny alebo subjektom s majetkovou účasťou tretej krajiny. Ide o plnenie, ktorého predmetom sú finančné prostriedky, majetok alebo iné peniazmi oceniteľné hodnoty poskytnuté zahraničnému investorovi orgánom verejnej moci tretej krajiny alebo subjektom s majetkovou účasťou tretej krajiny. Prostredníctvom demonštratívneho výpočtu zákon ustanovuje, že k poskytnutiu predmetných statkov môže dôjsť najmä formou daru, úveru, pôžičky, dotácie alebo inou formou štátnej pomoci. S ohľadom na formuláciu predmetného ustanovenia môže byť financovanie zahraničnej investície zabezpečené aj inou ako niektorou z menovaných foriem.

V súvislosti s definíciou zahraničného investora zákon venuje pozornosť aj vysvetleniu pojmu

orgán verejnej moci tretej krajiny a subjekt s majetkovou účasťou tretej krajiny. Orgánom

verejnej moci tretej krajiny sa rozumie vláda vrátane regionálnej vlády, iný štátny orgán,

územný alebo samosprávny orgán, ktorý vykonáva štátnu moc v štáte, ktorý nie je členským

štátom Európskej únie. Subjektom s majetkovou účasťou tretej krajiny je akákoľvek právnická

osoba alebo iný subjekt, v ktorom má účasť na riadení orgán verejnej moci tretej krajiny. Oba

pojmy sú vymedzené nediskriminačne, nakoľko stavajú na jednu úroveň všetky tretie krajiny,

a zároveň dostatočne široko na to, aby zabezpečili funkčnosť zákona napríklad aj s ohľadom na

prípadný budúci vývoj schém fungovania strategických, či predátorských investícií.

Podľa § 6 písm. e) zákona sa negatívnym vplyvom zahraničnej investície sa rozumie stav, kedy

zahraničná investícia ohrozuje alebo narúša bezpečnosť alebo verejný poriadok Slovenskej

republiky alebo bezpečnosť alebo verejný poriadok v Európskej únii.

Riziko negatívneho vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť a verejný poriadok Slovenskej

republiky predstavuje situácia, kedy existuje dôvodný predpoklad, že zahraničná investícia

môže ohroziť alebo narušiť bezpečnosť alebo verejný poriadok Slovenskej republiky.

Rovnako pri posudzovaní negatívneho vplyvu zahraničnej investície, ako aj pri posudzovaní

rizika negatívneho vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť a verejný poriadok Slovenskej

republiky sa zohľadňujú faktory podľa § 10 zákona (viď dôvodová správa k § 10).

Kľúčovým pojmom v súvislosti s podmienečným povolením zahraničnej investície je mitigačné

opatrenie. Mitigačným opatrením sa rozumie opatrenie, ktorým sa zabezpečuje odstránenie

identifikovaného ohrozenia alebo narušenia bezpečnosti alebo verejného poriadku Slovenskej

republiky alebo bezpečnosti alebo verejného poriadku v Európskej únii. Takéto opatrenie môže

uložiť iba ministerstvo hospodárstva v rozhodnutí o podmienečnom povolení zahraničnej

investície, a to výlučne v prípade, ak zistené bezpečnostné riziko možno vhodným spôsobom

mitigovať (viď dôvodová správa k § 19 zákona). Zákon ďalej konkretizuje, že mitigačné

11

opatrenie sa týka zahraničnej investície alebo činnosti zahraničného investora alebo cieľovej

osoby, najmä ich správania, vlastníckej štruktúry alebo organizačnej štruktúry.

Rozhodnutie o podmienečnom povolení obsahuje okrem mitigačných opatrení aj konkrétne povinnosti zahraničného investora. Opatrenie je všeobecnejšie a predstavuje určité kritérium, resp. podmienku, ktorej splnením sa zabezpečí mitigácia identifikovaného bezpečnostného rizika. Podľa zákona sa plnenie mitigačného opatrenia zabezpečuje najmä prostredníctvom konkrétnych povinností, najmä povinnosti niečo vykonať, povinnosti niečoho sa zdržať, povinnosti vzdať sa niektorých práv alebo časti majetku alebo povinnosti ich zachovať. V rozhodnutí o podmienečnom povolení zahraničnej investície možno uložiť viacero opatrení a povinností súčasne.

Vzhľadom na nadrezortný charakter dotknutej agendy sa medzi základné pojmy zákona radí aj pojem konzultujúce orgány a konzultácie. Konzultujúcimi orgánmi sú vždy Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a ak sa to ich pôsobnosti týka, aj iné ministerstvá. Okruh konzultujúcich orgánov teda nie je vždy rovnaký, ale mení sa s ohľadom na konkrétny prípad zahraničnej investície a všetky s ňou súvisiace okolnosti. Vzhľadom na postavenie, ktoré zákon priznáva ministerstvu hospodárstva, ako aj vzhľadom na osobitné postavenie Policajného zboru a spravodajských služieb, tieto nepatria medzi konzultujúce orgány (viď dôvodová správa k § 7 zákona). Konzultáciami sa rozumie spolupráca ministerstva hospodárstva a konzultujúcich orgánov pri posudzovaní rizika negatívneho vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť a verejný poriadok Slovenskej republiky podľa § 15 ods. 2 a 3 zákona, ako aj spolupráca ministerstva hospodárstva a konzultujúcich orgánov v rámci samotného preverovania - § 16 ods. 3 až 5 zákona a § 17 ods. 2 a 4 zákona. Ďalej môže ministerstvo hospodárstva a konzultujúce orgány pristúpiť ku konzultáciám v prípadoch, kedy zákon umožňuje primerané použitie ustanovení upravujúcich posúdenie rizika negatívneho vplyvu zahraničnej investície alebo preverovanie, t. j. napr. v prípade obnovy konania, či konania o zmene rozhodnutia o podmienečnom povolení zahraničnej investície. Konzultácie medzi ministerstvom hospodárstva a konzultujúcimi orgánmi taktiež prebiehajú v súvislosti so spoluprácou Slovenskej republiky s inými členskými štátmi Európskej únie a s Európskou komisiou podľa nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení (viď § 56 a 57 zákona), ako aj pri vyhodnocovaní dôvodnosti kvalifikovaného podnetu (viď § 65 zákona).

Z pohľadu funkčnosti zavedeného mechanizmu preverovania zahraničných investícií zohráva dôležitú rolu vysvetlenie pojmu obchádzania zákona. Ide o spôsob uskutočnenia zahraničnej investície, ktorý má zahraničnému investorovi umožniť vyhnúť sa preverovaniu zahraničnej investície. Zákon špecifikuje hlavné znaky obchádzania, medzi ktoré patria najmä prípady, kedy zahraničná investícia je účelovo rozdelená do viacerých investícií tak, aby samostatne nenaplnili definíciu zahraničnej investície podľa § 2 zákona alebo kritickej zahraničnej investície podľa § 3 zákona, avšak spoločne túto definíciu napĺňajú, alebo kedy zahraničná investícia je účelovo uskutočnená v prospech zahraničného investora osobou, ktorá nie je zahraničným investorom. Môže sa stať, že zahraničný investor účelovo, s cieľom vyhnúť sa preverovaniu podľa tohto zákona, uskutoční zahraničnú investíciu prostredníctvom právnickej osoby založenej v Európskej únii, ktorá doposiaľ nevykonáva žiadnu významnú samostatnú hospodársku činnosť a v Európskej únii nemá vlastné stále prevádzkarne vrátane priestoru, vybavenia a personálu. V prípade, ak existuje podozrenie, že došlo k obchádzaniu zákona, ministerstvo hospodárstva môže preveriť zahraničnú investíciu z úradnej moci, a to do 2 rokov odo dňa jej uskutočnenia.

K § 7

V § 7 zákona sa vymedzuje pôsobnosť ministerstva hospodárstva, konzultujúcich orgánov (§ 6 písm. h) zákona), Policajného zboru a spravodajských služieb.

12

Ministerstvo hospodárstva je určené ako ústredný orgán štátnej správy na úseku preverovania zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku, čomu zodpovedá aj novelizačný článok II týkajúci sa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo hospodárstva vedie všetky konania a koordinuje všetky postupy podľa tohto zákona, t. j. koordinuje všetky procesy od fázy posudzovania rizík negatívneho vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť a verejný poriadok Slovenskej republiky (§ 15 zákona), či samotného preverovania zahraničnej investície (§ 16 a nasl. zákona), cez prípadnú zmenu rozhodnutia o podmienečnom povolení zahraničnej investície, výkon kontroly, až po správne trestanie. V tejto súvislosti ministerstvo hospodárstva najmä vedie konzultácie, komunikuje a vedie rokovania so zahraničným investorom, vyhodnocuje dôvodnosť kvalifikovaných podnetov, a popritom plní povinnosti vyplývajúce z nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení (každoročne predkladá Európskej komisii výročnú správu a súhrnné informácie podľa čl. 5 ods. 1 a 2 predmetného nariadenia, zabezpečuje účasť na rokovaniach Expertnej skupiny pre preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie podľa čl. 12 predmetného nariadenia, prípadne plní iné povinnosti v budúcnosti vyplývajúce z predmetného nariadenia). Ministerstvo hospodárstva sa však nad rámec koordinácie zároveň zapája do daných procesov na expertnej úrovni, t. j. najmä poskytuje stanoviská ku konkrétnym zahraničným investíciám – k riziku negatívneho vplyvu na bezpečnosť a verejný poriadok Slovenskej republiky a taktiež k samotnému vplyvu na bezpečnosť a verejný poriadok Slovenskej republiky.

Nakoľko preverovanie zahraničných investícií z hľadiska pôsobnosti presahuje kompetencie rezortu hospodárstva, zákon definuje aj pôsobnosť konzultujúcich orgánov, za ktoré sa považujú vždy Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Zároveň, v závislosti od zahraničnej investície, sektora, do ktorého spadá, ale aj v závislosti od iných skutočností, napr. od cieľovej osoby (jej statusu alebo činnosti), sa za konzultujúce orgány považujú aj iné ministerstvá, ak sa zahraničná investícia týka ich pôsobnosti. Napr. v prípade investície smerujúcej do sektora zdravotníctva bude konzultujúcim orgánom aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

V rámci spolupráce je potrebné vyzdvihnúť aj úlohu Policajného zboru a spravodajských služieb, ktoré podľa zákona poskytujú ministerstvu hospodárstva relevantné informácie majúce súvis s vplyvom zahraničných investícií na bezpečnosť a verejný poriadok Slovenskej republiky. Policajný zbor a spravodajské služby môžu zároveň podávať na ministerstvo hospodárstva podnety na preverenie konkrétnej zahraničnej investície z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky. Policajný zbor a spravodajské služby danú súčinnosť poskytnú výlučne v prípade, ak tým nedôjde k ohrozeniu plnenia úlohy spravodajskej služby, k odhaleniu jej zdrojov, prostriedkov, totožnosti jej príslušníkov alebo osôb konajúcich v prospech spravodajskej služby alebo Policajného zboru, k ohrozeniu plnenia úloh Policajného zboru alebo k ohrozeniu medzinárodnej spravodajskej spolupráce.

V nadväznosti na spomenutú potrebu zapojenia viacerých rezortov do preverovania

zahraničných investícií bude na účely zákona zriadená stála expertná skupina na preverovanie zahraničných investícií. Jej pôsobnosť, zloženie, činnosť a spôsob fungovania budú bližšie vymedzené v štatúte stálej expertnej skupiny. Stála expertná skupina bude pozostávať z nominovaných zástupcov ministerstva hospodárstva a konzultujúcich orgánov ako stálych členov, ktorí budú vždy poskytovať svoje stanoviská v rámci posudzovania rizík negatívneho vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť a verejný poriadok Slovenskej republiky (§ 15 zákona), preverovania zahraničnej investície (§ 16 a nasl. zákona), ako aj vo vzťahu ku kvalifikovaným podnetom (§ 65 zákona) a v iných prípadoch vymedzených zákonom. Na základe záverov expertnej skupiny ministerstvo hospodárstva v konkrétnom preverovanom prípade vydá rozhodnutie o povolení zahraničnej investície, rozhodnutie o podmienečnom

13

povolení zahraničnej investície, eventuálne predloží vláde stanovisko, podľa ktorého zahraničná investícia má negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok Slovenskej republiky alebo bezpečnosť alebo verejný poriadok v Európskej únii (t. j. zahraničná investícia ohrozuje alebo narúša bezpečnosť alebo verejný poriadok Slovenskej republiky alebo bezpečnosť alebo verejný poriadok v Európskej únii).

Stretnutia stálych členov budú pravidelné, pričom sa ich budú môcť zúčastňovať aj zástupcovia z Policajného zboru a spravodajských služieb. V zmysle vyššie uvedeného sa budú sa týkať konkrétnych prípadov preverovaných zahraničných investícií, ale aj iných tém, napr. zdokonaľovaniu mechanizmu preverovania, zefektívnenia legislatívy atď.

Spolupráca nastavená s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo financií”) sa týka záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv obsahujúcich ustanovenia o ochrane a podpore investícií, napr. z Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej podpore a ochrane investícií (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 193/1995 Z. z.) v znení Dodatočného protokolu (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 552/2004 Z. z.), z Dohovoru energetickej charty (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 175/2000 Z. z.), z Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej (Ú. v. EÚ L 11, 14.1.2017). Vzhľadom na to, že zákon o preverovaní zahraničných investícií predstavuje istú mieru obmedzenia vo vzťahu k investičným záujmom zahraničným investorov, cieľom tejto spolupráce je primeraným spôsobom prihliadať na prípadné záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane a podpore investícií v gescii ministerstva financií. Výsledkom tejto spolupráce však nebude oslabenie záujmu na ochrane bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky či Európskej únie, t. j. nebude viesť k prehliadaniu zistení v rámci preverovania zahraničných investícií. Tieto budú vždy adresované primeraným spôsobom.

Nevyhnutnou súčasťou oprávnení ministerstva hospodárstva pri plnení úloh podľa tohto zákona a podľa nariadenia (EÚ) 2019/452 v platnom znení je oprávnenie požadovať súčinnosť od orgánov štátnej správy, ktoré nie sú uvedené v odseku 3 a 4, ako aj od subjektov územnej samosprávy a verejnoprávnych inštitúcií. Tomu zodpovedá zákonom ustanovená povinnosť súčinnosti daných orgánov a subjektov. Zákon však rešpektuje limity, resp. obmedzenia v zdieľaní informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj skutočnosť, že povinnosť súčinnosti v podobe zdieľania určitej informácie môže byť v rozpore so záujmom sledovaným v rámci iného procesu, prípadne v rozpore so záujmom na nesprístupnení informácie chránenej osobitným predpisom ustanovenou alebo uznanou povinnosťou mlčanlivosti. Uvedené prípady predstavujú výnimky z povinnosti súčinnosti, pričom je žiadúce, aby príslušný orgán, resp. subjekt pri ich uplatnení jednoznačne špecifikoval nie len zákonom ustanovený dôvod neposkytnutia súčinnosti ale aj konkrétnu situáciu, ktorá ho oprávňuje na využite danej výnimky.

Na účely tohto zákona sa súčinnosťou rozumie najmä bezplatné poskytnutie informácií, ktoré ministerstvo hospodárstva označí v žiadosti o súčinnosť, a iných informácií, ktoré môžu prispieť k posúdeniu rizika negatívneho vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť a verejný poriadok Slovenskej republiky, vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť a verejný poriadok Slovenskej republiky, pripomienky členského štátu Európskej únie a stanoviska Európskej komisie, kontrole alebo kvalifikovaného podnetu podľa § 65 zákona. Riadnou súčinnosťou zákon rozumie jej poskytnutie v lehote určenej ministerstvom hospodárstva, ktorá by naopak mala byť primeraná rozsahu požadovanej súčinnosti.