Zákon o tepelnej energetike 657/2004 účinný od 01.12.2014 do 28.12.2015

Vládny návrh zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') predstavuje základný legislatívny rámec v oblasti energetickej efektívnosti, ktorý bol doposiaľ definovaný zákonom č. 476/2008 Z. z. o efektí vnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení neskorší ch predpisov.

Návrhom zákona sa čiastočne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2012/27/EU z 25. októ bra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice EP a Rady 2004/8/ES a 2006/32/ES v platnom znení (ďalej len 'smernica'). Ostatné ustanovenia smernice sú transponované zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, a tiež možnosťou využitia európskych fondov, najmä pomocou Operačného programu Kvalita životného prostredia. Predmetom predloženého návrhu zákona je taktiež riešenie problémov, ktoré vyplynuli z doterajšej praktickej aplikácie energetickej legislatívy, prič om navrhovaná úprava nepresahuje rámec existujúcich povinností a požiadaviek európskej právnej úpravy. Vzhľadom na rozsah predmetnej smernice, návrhom zákona sa zároveň novelizujú niektoré ďalšie pr ávne predpisy.

Návrhom zákona sa upravuje a precizuje rámec pre racionálne používanie energie, stanovujú sa požiadavky na energetickú efektívnosť pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe energie, upravuje sa monitorovanie a podpora energetickej efektí vnosti a ustanovujú sa povinnosti pre fyzické osoby, podnikateľov, právnické osoby a orgány štátnej správy pri používaní energie. Jeho cieľom je zvýšiť účinnosť využitia energie v celom energetickom reťazci a najmä v oblastiach koneč nej spotreby s vysokým predpokladom úspor energie, ako napríklad budovy alebo priemysel. Návrh umožňuje Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') uzatvárať dohody o úsporá ch energie na dobrovoľnej báze.

Navrhovaná právna ú prava vytvára základný systém na podporu rozvoja trhu s energetickými službami v podmienkach Slovenskej republiky. V súlade s požiadavkami smernice návrh zá kona upravuje požiadavky na obnovu budov ústredných orgánov štátnej správy a ďalšie opatrenia v oblasti budov. V rámci podpory zvyšovania odbornosti v energetike sú navrhnuté kvalifikačné sché my pre poskytovateľov energetickej služby s garantovanou úsporou energie a vylepšený systém kvalifikácie energetického audítora. Návrh zákona sa snaží plne uplatniť základnú myšlienku smernice o mož nosti poskytnúť spotrebiteľovi energie dostatok informácii na to, aby mohol riadiť svoju spotrebu energie čo najúspornejšie. K tomu napomáha aj monitorovací systém energetickej efektívnosti, umožňujú ci monitorovať úspory energie v celom národnom hospodárstve, potrebný pre vyhodnotenie národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti stanoveného v rámci Stratégie 2020. Zároveň sú stanovené z ákladné úlohy pre príspevkovú organizáciu ministerstva, ktorá je prevádzkovateľom monitorovacieho systému.

Novela zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje viazanú živnosť energetického audítora a pridáva novú viazanú živnosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby.

Novela zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov upravuje požiadavku na meranie a rozpočítanie tepla a teplej vody v súlade s požiadavkami smernice.

Novela zákona č . 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zavádza systém vydávania a spravovania zá ruk pôvodu elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a možnosť jeho medzinárodného uznávania.

Novela zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov zavádza posudzovanie energetickej efektívnosti v podmienkach regulátora a návrhy úprav legislatívno-technického charakteru.

Novelou zákona č . 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa upravuje proces vydávania povolenia na prevádzku zariadení na výrobu elektriny, pri ktorom musí byť predložené aj ekonomicko-technické hodnotenie projektu. V novele sa ďalej ustanovujú právomoci a povinnosti pri poskytovaní informácii koncovému odberateľovi s požiadavkou na zlepšenie informovanosti o jeho spotrebe energie.

Novela zákona č. 71/2013 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky umožňuje realizáciu opatrení energetickej efektívnosti, ktoré nie je možné vykonať z európskych fondov.

Predkladaný návrh zákona je v s úlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1: Ustanovenie vymedzuje predmet navrhovanej pr ávnej úpravy. V tomto ustanovení sa stanovuje pôsobnosť navrhovaného zákona na práva a povinnosti všetkých skupín pou žívajúcich energiu, t. j. právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov, ako aj fyzických osôb – domácnost í v oblasti energetickej efektívnosti v súvislosti s požiadavkami smernice a s požiadavkami praxe. Zákon ustanovuje povinnosti pri používaní energie a dotýka sa celého energetického rámca, t. j. premeny, prenosu, prepravy, distribúcie a spotreby energie. Zá kon taktiež zvyšuje informovanosť spotrebiteľa energie, aby mu umožnil mať dostatok informácii potrebných k riadeniu a úprave svojej spotreby energie.

Energetická efektívnosť sa rieš i komplexne a preto z návrhu zákona nie sú vylúčení ani koncoví spotrebitelia zaoberajúci sa činnosťami vymedzenými v prílohe I k smernici EP a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systé mu obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EU podľa prílohy I smernice 2003/87/ES. Povinnosti ukladané týmto zákonom nie sú v rozpore so zákonom č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kv ótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 2: Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivých ustanoveniach zákona obsahovo zhodne so smernicou. Vzhľadom na zaužívanú technickú prax nie je možné prevzia ť definície zo smernice ako doslovný preklad.

K § 3: Definujú sa jednotlivé kategórie fyzických a právnických osôb použ ívané v ustanoveniach zákona obsahovo zhodne so smernicou. Vzhľadom na zaužívanú technickú prax nie je možné prevziať definície zo smernice ako doslovný preklad.

K § 4: Ustanovuje sa povinnosť pre ústredné orgány štátnej správy v súvislosti so spracovaním a vyhodnocovaním strategických a koncepčných dokumentov v oblasti energetickej efektívnosti, ktorými sú koncepcia energetickej efektívnosti, akčný plán energetickej efektívnosti, správu o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti a komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania teplom, vrátane ich ekonomicko-technického hodnotenia.

Cieľom koncepcie je, na základe aktuálneho vývoja vo svete, v Európskej únii a aj na národnej úrovni, napomôcť riešeniu tých otázok v energetike, ktoré nerieši vn útorný trh s energiou, vykonať inventarizáciu súčasného poznania potenciálov energetických úspor v jednotlivých sektoroch slovenskej ekonomiky, identifikovať bariéry, navrhnúť strategické ciele a priority, definovať energeticky úsporné opatrenia, časovo zoradiť postupné kroky smerujúce k dosiahnutiu vytýčených cieľov a zabezpečiť realizáciu navrhnutých opatrení a ich monitorovanie.

Akčný plán energetickej efektívnosti bude vypracovaný v zmysle smernice a vykonávacieho rozhodnutia komisie č. 2013/242/EU. Akč ný plán je implementačným nástrojom na dosiahnutie národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti stanoveného podľa čl. 4 ods. 1 smernice. Akčný plán konkretizuje vybrané opatrenia a činnosti na najbližšie tri roky vrátane predpokladaných podporných finančných mechanizmov. Slovens ká republika bude pripravovať akčné plány s trojročnou periodicitou v súlade s platnou európskou legislatívou. Hodnotenie plnenia akčného plánu a hodnotenie a overovanie úspor energie sa bude vykonávať podľa príloh smernice a podľa výstupov z medzinárodnej pracovnej skupiny, zriadenej Európskou komisiou s cieľom podporiť implementáciu smernice.

Správa o pokroku pri dosahovaní ná rodného cieľa energetickej efektívnosti obsahuje základné informácie o energetickej efektívnosti Slovenskej republiky a bude predkladaná raz ročne k 30. aprílu Európskej komisii po schválení ministerstvom. Obsah správy je uvedený v odseku 4.

Ekonomicko-technické hodnotenie uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom (ďalej len 'centralizované zásobovanie') má byť vypracované v súlade s metodikou uvedenou v prílohe č . IX smernice do 31. decembra 2015. Toto hodnotenie je prvým krokom potrebným pre vytvorenie komplexného posúdenia systémov centralizovaného zásobovania na Slovensku. Detaily ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania budú ustanovené vyhláškou.

K § 5: V § 5 sa ustanovuje povinnosť stanovenia a možnosť každoročnej úpravy národného indikatívneho cieľ a energetickej efektívnosti. Národný cieľ bude zahàňať všetky čiastkové ciele energetickej efektívnosti, ako aj vonkajšie a vnútorné vplyvy, ktoré na národný cieľ pôsobia. Po úprave národn ého cieľa ministerstvo informuje Európsku komisiu. Metodiku stanovenia národného cieľa, výpočtu úspor a prepočítavacie koeficienty na prepočet medzi jednotlivými formami národného cieľa ustanoví vyhlá ška.

V odseku 1 písm. a) a b) je definovaný cieľ úspor energie u spotrebiteľa, ktorý je potrebné stanoviť podľa čl. 7 smernice. Tento cieľ sa stanovuje sa na obdobie rokov 2014-2020. Po roku 2016 je možné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa vyhodnotiť, aby sa mohol splniť cie ľ úspor energie u spotrebiteľa v roku 2020. Popisovaný mechanizmus je navrhnutý v odseku 5.

K § 6: V § 6 sa ustanovuje ministerstvu povinnosť vypracovať komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania do 31. decembra 2015. Súčasťou posúdenia je napr. posúdenie potreby využiteľného tepla a chladu pre systé my centralizovaného zásobovania, prognózu rozvoja potreby tepla a chladu, posúdenie potenciálu úspor v systémoch centralizovaného zásobovania, návrh konkrétnych opatrení na najbližších 5 rokov, posúdenie efektívnosti vynaloženia nákladov, posúdenie možností miestnych a regionálnych trhov s teplom a miestnych a regionálnych koncepcií rozvoja tepelnej energetiky, ako aj návrh strednodobej stratégie rozvoja systémov centralizovaného zásobovania do roku 2030, pri zohľadnení stanovených parametrov. Rozsah komplexného posúdenia je uvedený v odseku 2. Taktiež sa ustanovuje povinnosť vypracovať tepelnú mapu Slovenskej republiky do 31. decembra 2015. Následne je v § 6 navrhnutý systém aktualizácie predmetný ch dokumentov a ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania v súlade s požiadavkami smernice, pričom aktualizácia sa má vykonať do jedného roka od doručenia požiadavky z Európskej komisie.

K § 7: Ustanovenie vymedzuje povinnosti pre výrobcu elektriny alebo tepla v súvislosti s dosahovaním aspoň minimálnych účinností pri stavbe, rekonštrukcii a prevá dzke zariadenia na výrobu elektriny alebo tepla a zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. H odnoty minimálnej účinnosti zariadení budú stanovené všeobecne záv äzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Pri návrhu sekundárnej legislatívy sa zohľadnia hodnoty účinnosti zariadení stanovených smernicou 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a vyhlášky Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach č. 59/2008 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 328/2005 Z. z., ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení , ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelný ch zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov.

Ustanovuje v jednotlivých odsekoch povinnosť pravidelne hodnotiť zariadenia na prenos, prepravu, distribúciu a rozvod energie a vybraných médií. Jedná sa o tzv. samohodnotenie prevádzky zariadení za účelom zisť ovania strát resp. energetickej náročnosti dopravy energie a médií. Dôležité je ustanovenie o zverejňovaní výsledkov hodnotenia za účelom informovania širokej verejnosti. Napriek tomu, že zá kon nestanovuje žiadne ukazovatele, ktoré je potrebné plniť, bude mať široká verejnosť pravidelný prehľad o tom, či sa v súvislosti s prevádzkou zariadení na prenos, prepravu, distribúciu a rozvod energie a vybraných médií dosahujú úspory energie.

K § 8: Ministerstvo môže uzatvoriť dohodu so z účastneným subjektom za účelom dosiahnutia úspor energie a informovania o opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti zúčastneného subjektu. Takúto dohodu umožňuje smernica uzavrieť pre plnenie cieľ a úspor energie u spotrebiteľa podľa čl.7 smernice.

K § 9: Ustanovuje sa povinnosť pre Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom vypracovať dlhodobú stratégiu aktivizá cie investícii do obnovy budov. Ïalej sa ustanovuje spôsob aktualizácie stratégie a predkladania Európskej komisii. Cieľom stratégie je vytvoriť dlhodobý investičný rámec pre obnovu budov v Slovenskej republike, pričom sa zohľadní súčasný stav fondu budov a nákladovo efektívne spôsoby obnovy budov. Súčasťou stratégie je aj návrh opatrení smerujúcich k nákladovo efektívnej hĺ bkovej obnove budovy. Stratégia obsahuje aj cieľ úspory energie vo výške zodpovedajúcej ročnej obnove 3% zo súčtu celkových podlahových plôch relevantných budov, ktorý sa každoročne aktualizuje a spôsob v ýpočtu cieľa.

K § 10: Ustanovuje sa povinnosť každoroč ne zabezpečiť obnovu verejných budov podľa plánu obnovy budov. Plán obnovy budov pripraví zverejní Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom a každoroč ne schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Plán obnovy sa pripraví na základe zoznamu relevantných budov, ktoré pripraví a zverejní Ministerstvo dopravy, výstavby a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky, monitorovania spotreby v relevantných budovách a monitorovacej správy, ktorú vypracuje prevádzkovateľ monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Plán obnovy bude obsahovať zoznam budov určených na obnovu tak, aby sa dosiahol cieľ úspor energie budov v súlade s cieľom podľa čl. 5 smernice. Prioritou budú budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou, s najvyšš ou celkovou spotrebou energie, resp. s najvyšším potenciálom úspor energie. V záujme efektívneho využívania verejných zdrojov sa pri zostavovaní zoznamu budov určených na obnovu zohľadnia špecifické nák lady na jednotku úspory energie.

K § 11: Ustanovujú sa pre vlastníka a sprá vcu budovy nad 1000 m2 povinnosti, ktoré sa týkaj ú hydraulického vyregulovania vykurovacieho systému, resp. rozvodov teplej vody, vybavenia systému tepelných zariadení automatickou reguláciou teplonosnej látky, ako aj povinnosť poskytnúť informá cie o spotrebe energie v elektronickej forme do 90 dní, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada. Povinnosti sú prebraté zo zákona č. 476/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ustanovujú sa povinnosti pre vlastníka a správcu budovy nad 1000 m2 vybaviť rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou, pri čom sa uvádzajú výnimky z tejto povinnosti. Technické požiadavky budú stanovené vo vyhláške.

K § 12: Predmetom právnej úpravy postavenia energetického audítora je predovšetkým ustanovenie požiadaviek na vý kon činnosti energetického audítora. Zoznam energetických audítorov vedie ministerstvo. Skúšky odbornej spôsobilosti a aktualizačnú odbornú prípravu energetických audítorov bude vykonávať príspevková organizácia ministerstva- Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá vykonáva túto činnosť už na základe zákona č. 476/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorá má v tejto oblasti dlhodobé skúsenosti. Rieši sa tu aj problematika vyčiarknutia energetického audítora zo zoznamu a opätovné zapísanie energetick ého audítora do zoznamu energetických audítorov. Podrobnosti budú ustanovené vyhláškami.

K § 13: Upravuje sa výkon činnosti energetické ho audítora, ktorú možno vykonávať ako viazanú živnosť audítora alebo viazanú živnosť organizácie alebo u svojho zamestnávateľa, ak je s ním audítor v pracovnom pomere. Energetický audit môž e vykonávať aj osoba iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodá rskom priestore, ak je držiteľom oprávnenia na výkon činnosti energetického audítora podľa právnych predpisov iného členské ho štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

K § 14: Ustanovuje sa povinnosť vykonávať energetický audit pre podnikateľov, ktorí nie sú mikropodnikom, mal ým podnikom alebo stredným podnikateľom podľa európskej defin ície mikropodniku, malého podniku a stredného podniku. Veľký podnik je povinní energetické audity aktualizovať každ é štyri roky. Ustanovuje sa výnimka pre veľké podniky, ktoré majú zavedené systémy environmentálneho manažmentu s energetickým auditom podľa STN ISO 14001 a systémy energetického manažmentu podľ a STN ISO 50001, kde pri vypracovaní energetického auditu, ak ten spĺňa náležitosti podľa zákona, postupujú podľa týchto zavedených systémov.

Kvalita energetického auditu je zabezpečená pomocou minimálnych požiadaviek na obsah energetického auditu, ktoré budú preukázané v písomnej správe z energetického auditu. Správa môže byť poskytnutá poskytovateľovi energetickej služby a na požiadanie aj prevádzkovateľovi monitorovacieho systému za účelom kontroly postupu pri vypracovaní energetického auditu a tým aj kontroly kvality vypracovaného energetické ho auditu. Ministerstvo vedie zoznam energetických auditov na webovej stránke. Mikropodnikateľ, malý podnikateľ a stredný podnikateľ, u ktorého bol vykonaný energetický audit, zašle správu do monitorovacieho systému.

K § 15: V § 15 až § 20 sa nachádza s úbor ustanovení napomáhajúci rozvoju trhu s energetickými službami. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vytvoriť podporný mechanizmus pre rozvoj trhu s energetickými službami, podporiť rozvoj energetický ch služieb, vytvoriť zoznam poskytovateľov energetickej služby a ustanoviť základné kvalifikačné predpoklady poskytovateľov energetickej služby.

Vzhľadom na rozdielne dopady poskytovania energetickej služby je potrebné jej presné vymedzenie v rámci energetických činností. Takisto je potrebné rozdeliť energetickú službu na základe dopadov na prijímateľa. Energetická služba je rozdelená na podpornú energetickú službu, garantovanú energetickú službu, ktorá je ďalej špecifikovaná pre verejný sektor, a inú energetickú službu. Energetické služby nie sú podľa návrhu tohto zákona regulovanou činnosťou v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťový ch odvetviach, ani samostatnou dodávkou energie alebo poskytnutím samostatnej činnosti na energetickom zariadení alebo v energetickom odvetví. Energetickou službou nie je ani rozpočítanie nákladov na teplo alebo teplú vodu, ak ho vykoná sám správca. Inou energetickou službou je energetická služba, ktorá nie je podpornou energetickou služ bou ani garantovanou energetickou službou, napr. činnosti podľa § 17 ods. 3 vykonávané bez splnenia podmienky garantovanej ú spory energie, t.j. odplata nie je pevne viazaná na garantovanú úsporu energie. Ïalšie ustanovenie zamedzuje znemožňovaniu alebo obmedzovaniu poskytovania energetickej služby. Hodnotenie rozvoja trhu s energetickými službami a kvalitu poskytovaných služieb vypracúva ministerstvo v termíne vypracovania akčného plánu podľa § 4 ods. 1 písm. c).

K § 16: Podporná energetická služba je vytvorená pre potreby zjednoduš enia procesu poskytovania takej energetickej služby, ktorá nemá priame dopady na ekonomiku prijímateľa energetickej služby, avšak prispieva k dosahovaniu úspor energie. Tu je možné poskytovať tzv. ľahš ie formy energetickej služby vo forme napr. informovanosti alebo poradenstva. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vytvoriť zoznam poskytovateľov energetickej služby. Pre poskytovateľov podpornej energetickej služ by je vytvorený zjednodušený model ohlasovacej povinnosti, na základe ktorej získa poskytovateľ potvrdenie. Podpornú energetickú službu môže poskytovať každá fyzická alebo právnická osoba, pričom sta čí splnenie ohlasovacej povinnosti ústrednému orgánu štátnej správy. Podrobnosti oznámenia a potvrdenia budú upravené vyhláškou.

K § 17: Ustanovuje práva a povinnosti pri poskytovaní garantovanej energetickej služby. Zavedenie systému garantovanej energetickej služby je zavedenie takej energetickej služby, pri ktorej sa z dosahovaných úspor energie uhrádzajú náklady na opatrenie alebo poskytnutú službu vyjadrené v zmluvne určených hodnotách (tzv. služba EPC). Garantovaná energetická služba sa uzatvára medzi poskytovateľom garantovanej energetickej služ by a prijímateľom garantovanej energetickej služby. Vymedzujú sa činnosti, ktoré je možné vykonať ako garantovanú energetickú službu. Definujú sa zmluvne určené hodnoty, na ktorých sa dohodnú poskytovateľ a prijímateľ a sú priamo ustanovené v zmluve.

K § 18: Definuje garantovanú energetickú službu pre verejný sektor, ktorý je špecifický z pohľadu narábania s verejnými prostriedkami, verejným majetkom. Definuje sa obsah zmluvy garantovanej energetickej služby pre verejný sektor.

K § 19: Ustanovuje práva a povinnosti poskytovateľa garantovanej energetickej služby a prijímateľa garantovanej energetickej služby. Vytvára kvalifikačnú sch ému pre poskytovateľa garantovanej energetickej služby, medzi ktorého patrí napr. spoločnosť typu ESCO. N a poskytovanie garantovanej energetickej služby je potrebné osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Podľ a požiadaviek smernice je potrebné na webovom sídle viesť zoznam odborne spôsobilých osôb a poskytovateľov garantovanej energetickej služby. Podrobnosti o osvedčení o odbornej spôsobilosti a o skúške odbornej spôsobilosti budú upravené vo vyhláške.

K § 20: Ustanovenie je potrebné pre podporu rozvoja energetických služieb a výrazného zvýšenia povedomia fyzických a právnických osôb, ktoré môžu využiť systém energetickej služby pre potreby zlepšenia využí vania energie. Ustanovenie určuje plnenie informačných povinností a šírenia požadovaných informácii o energetických službách, ktoré poskytnú poskytovateľom a prijímateľom energetickej služ by detailnejšie informácie o dokumentoch a zmluvách potrebných k výkonu energetickej služby. Ïalej je obsiahnutý súbor informačných ustanovení v oblasti energetickej efektívnosti určený pre ústredné orgány štátnej správy umožňujúci poskytovanie základných informácii o energetickej efektívnosti v štátnej správe.

K § 21: Súbor informačných ustanovení v oblasti tepelnej energetiky s požiadavkami na účastníkov trhu s teplom poskytovať dostatočné informácie vo vyúčtovaní a na vyúčtovacej faktúre, aby sa koncovému odberateľovi a konečné mu spotrebiteľovi umožnilo monitorovanie a kontrola vlastnej spotreby tepla a teplej vody. Ustanovenie umožňuje určiť aj spôsob poskytovania informácie a tým aj časový harmonogram poskytovania týchto informácii.

K § 22: Súbor informačných ustanovení v o blasti elektroenergetiky a plynárenstva s požiadavkami na účastníkov trhu s elektrinou a plynom poskytovať dostatočné informácie na vyúčtovacej faktúre, aby sa koncovému odberateľovi umožnilo monitorovanie a kontrola vlastnej spotreby elektriny a plynu. Ustanovenie umožňuje určiť aj spôsob poskytovania informácie a tým aj časový harmonogram poskytovania týchto informácii.

K § 23: Súbor informácii, ktoré musí povinne poskytovať inteligentný merací systém, aby sa koncovému odberateľovi a konečnému spotrebiteľovi umožnilo monitorovanie a kontrola vlastnej spotreby energie.

K § 24: Ustanovujú sa povinnosti v súvislosti s monitorovaním energetickej efektívnosti, poskytovaním a spracovaním vybraných údajov.

K § 25: Ministerstvo určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá vykonáva niektoré ustanovenia zákona. Vzhľadom na skúsenosti a personálne zabezpečenie prevezme v súlade so zriaďovacou listinou tieto povinnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá je príspevkovou organizáciou ministerstva. Ustanovujú sa úlohy, ktoré má vykonávať energetická agentúra v oblasti energetickej efektívnosti.

K § 26: Právna úprava vymedzuje ochranu zvláš tnych záujmov pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ozbrojené sily Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad v s úvislosti so sledovaním a vyhodnocovaním celkovej spotreby energie.

K § 27: Ustanovuje dozor nad dodržiavaním zá kona, ktorý vykonáva od 1. mája 2014 Slovenská obchodná inšpekcia.

K § 28: Predmetom právnej ú pravy je vymedzenie priestupkov a konania právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktoré je podľa zákona iným správnym deliktom.

K § 29: Za porušenie povinností uložených zákonom sa ustanovujú pokuty podľa všeobecných zásad o správnych deliktoch vo výš ke od 300 eur do 30 000 eur. Pri určovaní výšky pokuty inšpekcia prihliada na závažnosť konania, na trvanie a opakovanie protiprávneho stavu. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

K § 30: Ustanovuje sa, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (sprá vny poriadok) v znení neskorších predpisov. Ustanovuje sa povinnosť zverejňovať údaje na webovom sídle údaje vo formáte pre zdravotne postihnuté osoby na ich žiadosť.

K § 31: Splnomocňovacie ustanovenia

K § 32: Prechodné ustanovenia

K § 33: Ustanoven ím sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K § 34: Ustanovením sa zrušujú zákon č . 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a súvisiace vyhlášky.

K čl. II

K bodu 1: V živnostenskom zákone sa upravuje viazaná živnosť – energetický audítor.

K bodu 2: Živnostenský zákon sa dopĺňa o nov ú viazanú živnosť – poskytovateľa garantovanej energetickej služby.

K čl. III

K bodu 1: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z dôvodu výroby a distribúcie tepla, ktoré nie je podnikaním.

K bodu 2: Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zosúladenia s definíciou účinného systému centralizovaného z ásobovania teplom v zmysle smernice 2012/27/EÚ.

K bodu 3: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z dôvodu výroby a distribúcie tepla, ktoré nie je podnikaním.

K bodu 4: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z dôvodu výroby a distribúcie tepla, ktoré nie je podnikaním.

K bodu 5: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z dôvodu výroby a distribúcie tepla, ktoré nie je podnikaním.

K bodu 6: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z dôvodu výroby a distribúcie tepla, ktoré nie je podnikaním.

K bodu 7: Ustanovuje sa, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpoč ítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode vydá ministerstvo. Týmto ustanovením prechádza kompetencia v tejto oblasti z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na ministerstvo. Cieľom tejto ú pravy je obmedzenie právomocí úradu pri vykonávaní regulácie tepla v bytových domov.

K bodu 8: Spresňuje sa funkcionalita určené ho meradla s časovým priebehom, ktoré má zaznamenávať časový priebeh spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody. Èasový interval záznamu by nemal byť kratší ako intervaly, v ktorých má dod ávateľ tepla povinnosť informovať odberateľa tepla o jeho skutočnej t.j. nameranej spotrebe tepla podľa zákona o energetickej efektívnosti.

K bodu 9: Ide o legislatívno-technickú ú pravu z dôvodu doplnenia odseku 8 do § 17.

K bodu 10: Novým odsekom 8 sa spresňuje do akého termínu je potrebné inštalovať určené meradlo, ktoré zaznamenáva časový priebeh spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v prípade, že budova bola významne obnovená v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Aby sa zbytočne neobmedzovala dodá vka teplej úžitkovej vody najmä obyvateľstvu, navrhuje sa obdobie jedného roka.

K bodu 11: Spresňuje sa funkcionalita určeného meradla s časovým priebehom, ktoré má zaznamenávať časový priebeh spotreby tepla na vykurovanie. È asový interval záznamu by nemal byť kratší ako intervaly, v ktorých má dodávateľ tepla povinnosť informovať odberateľa tepla o jeho skutočnej t.j. nameranej spotrebe tepla podľa zákona o energetickej efekt ívnosti.

K bodu 12: Ide o legislatívno-technickú ú pravu z dôvodu doplnenia odseku 10 do § 18.

K bodu 13: Novým odsekom 10 sa spresňuje do akého termínu je potrebné inštalovať určené meradlo, ktoré zaznamenáva časový priebeh spotreby tepla na vykurovanie v prípade, že budova bola významne obnovená v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Aby sa zbytočne neobmedzovala dodávka tepla na vykurovanie najmä obyvateľstvu, navrhuje sa obdobie jedného roka.

K bodu 14: Ustanovuje sa, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanovia pravidlá rozpočítavania množstva tepla vydá Ministerstvo hospodá rstva Slovenskej republiky. Týmto ustanovením prechádza kompetencia v tejto oblasti z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Cieľom tejto úpravy je obmedzenie právomoc í úradu pri vykonávaní regulácie tepla v bytových domov.

K bodu 15: Ustanovuje sa prechodné obdobie na inštaláciu overených meradiel množstva tepla, najmä v bytových domoch s vlastnou kotolňou s termí nom do 31. decembra 2016, ktorý je rovnaký aj pre inštaláciu určených meradiel na vykurovanie alebo pomerových meračov tepla na vykurovanie. Termín je hraničný a je ustanovený smernicou 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.

V nadväznosti na navrhované body 7 a 14 sa ustanovuje, že až do nadobudnutia účinnosti vyhlášky vydanej na základe tohto zákona, zostáva v platnosti a účinnosti vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej ú žitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z.

K čl. IV

K bodu 1: Upravuje sa poskytovanie údajov prevádzkovateľovi monitorovacieho systému.

K bodu 2: V súlade s úpravou v bode 1 sa dopĺňa legislatívna skratka.

K bodu 3: Rozširuje sa požiadavka na poskytovanie informácii aj pre vysoko účinnú kombinovanú výrobu.

K bodu 4: V súlade s novým § 8a sa zrušuje odsek 10 v § 8.

K bodu 5: Vkladá sa nový § 8a obsahujú ci ustanovenia zriaďujúce inštitút záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla (ďalej len 'vysoko účinná kombinovaná výroba').

K bodu 6: Upravuje sa povinnosť ministerstva pri vypracovaní komplexného posúdenia národného potenciálu vysoko účinnej kombinovanej výroby podľa požiadaviek smernice a rozširuje sa povinnosť aj na vypracovanie ekonomicko-technické ho hodnotenia uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike.

K bodu 7: V súlade s úpravou v bode 6 sa upravuje aj názov na komplexné posúdenie.

K bodu 8: Definuje základné princí py ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby na v Slovenskej republike.

K bodu 9: Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého je po prvýkrát potrebné vypracovať komplexné posúdenie do 31. decembra 2015.

K bodu 10: Dopĺňa sa splnomocň ovacie ustanovenie pre vypracovanie vyhlášky s rozsahom, obsahom a podrobnosťami ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike, ktoré je potrebnú vypracovať v sú lade s prílohou č. IX smernice.

K bodu 11: Vypustenie z dôvodu zrušenia predmetnej smernice.

K bodu 12: Do transpozičnej prílohy sa dopĺňa smernica 2012/27/EÚ.

K čl. V

K bodu 1: Ustanovuje sa povinnosť pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zohľadňovať energetickú efektívnosť pri regul ácii.

K bodu 2: ustanovuje sa povinnosť pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydávať potvrdenia o pôvode obnoviteľný ch zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

K bodu 3: Do transpozičnej prílohy sa dopĺňa smernica 2012/27/EÚ.

K čl. VI

K bodu 1: V § 11 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa Národný bezpečnostný úrad.

K bodu 2: Posúdenie súladu investičného zámeru výstavby nového zariadenia na výrobu elektriny, alebo rekonštrukcie existujúceho zariadenia na výrobu elektriny s energetickou politikou sa musí doplniť podľa pož iadaviek smernice o ekonomicko-technické hodnotenie projektu z pohľadu možnosti využitia tepla. Takisto sa musí posúdiť súlad s komplexným posúdením vysokoúčinnej kombinovanej výroby a s komplexným posú dením národného potenciálu centralizovaného zásobovania. Výnimku z tejto povinnosti majú jadrové zariadenia.

K bodu 3: Vyjadrenie k súladu s komplexným posúdením vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla musí zaslať aj prevádzkovateľ prenosovej sústavy.

K bodu 4: V § 28 sa v odseku 4 rozširujú požiadavky na prevádzkovateľ a prenosovej sústavy, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciá lu elektroenergetickej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prenosu, distribúcie, riadenia zaťaženia, prevádzkyschopnosti prepojenej sústavy, pripojenia zariadení na výrobu elektriny a zariadení na výrobu elektriny veľmi mal ých výkonov a spôsob zasielania správy.

K bodu 5: Dopĺňa sa požiadavka zo smernice ohľadne povinnosti inštalácie urč eného meradla aj po uskutočnení významnej obnovy budovy.

K bodu 6: V § 31 sa v odseku 4 rozširujú požiadavky na prevádzkovateľa distribu čnej sústavy, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciá lu elektroenergetickej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prenosu, distribúcie, riadenia zaťaženia, prevádzkyschopnosti prepojenej sústavy, pripojenia zariadení na výrobu elektriny a zariadení na výrobu elektriny veľmi mal ých výkonov a spôsob zasielania správy.

K bodu 7: V § 31 sa dopĺňa nový odsek 12, ktorý umožňuje vykonať posú denie potenciálu aj ako vykonanie energetického auditu.

K bodu 8: V § 34 sa dopĺňajú nové povinnosti dodávateľovi elektriny v súlade s požiadavkami smernice ohľadne poskytnutia určitých informácií poskytovateľ ovi energetickej služby splnomocnením na žiadosť odberateľa, ktoré sú potrebné pre výkon energetickej služby. Takisto sa ukladá povinnosť dodávateľovi elektriny poskytnú dostatočné informá cie svojmu odberateľovi tak, aby mohol mať vlastnú kontrolu nad svojou spotrebou elektriny. Ïalej sa ukladá povinnosť dodávateľovi umožniť výber spôsobu informovania odberateľa.

K bodu 9: V § 35 sa paralelne k povinnostiam dodávateľa elektriny ustanovujú prá vomoci odberateľa elektriny ohľadne poskytnutia určitých informácií poskytovateľovi energetickej služby na žiadosť odberateľa a práva na požiadanie dodávateľa. Ïalej má odberateľ prá vo na poskytnutie dostatočnej informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciách tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie. Odberateľ takisto má právo na prístup k požadovaným informáciám a právo na výber spôsobu poskytovania informácií.

K bodu 10: Dopĺňa sa povinnosť koncového odberateľa informovať o vý znamnej obnove budovy.

K bodu 11: Dopĺňa sa povinnosť prevádzkovateľov sústavy poskytnúť dostatočné informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciá ch tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie.

K bodu 12: V § 40 sa dopĺňa povinnosť pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy zabezpečiť bezpečnosť určené ho meradla v súlade s požiadavkou smernice.

K bodu 13: V § 49 sa dopĺňajú odseky 11 a 12 a požiadavky na prevádzkovateľ a prenosovej siete vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciálu plynárenskej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prepravy, riadenia a prevádzkyschopnosti prepojenej siete, harmonogram zavádzania navrhnutých opatrení a spôsob zasielania správy. Nový odsek 12 umožňuje vykonať posúdenie potenciálu aj ako vykonanie energetického auditu.

K bodu 14: V § 64 sa dopĺňajú odseky 14 a 15 a požiadavky na prevádzkovateľ a distribučnej siete, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciá lu plynárenskej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prepravy, riadenia a prevádzkyschopnosti prepojenej siete, harmonogram zavádzania navrhnutých opatrení a spôsob zasielania správy. Nový odsek 15 umožňuje vykonať posúdenie potenciálu aj ako vykonanie energetického auditu.

K bodu 15: V § 67 sa dopĺňajú odseky 11 a 12 a požiadavky na prevádzkovateľ a zásobníka, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice 2012/27/EU ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenci álu plynárenskej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti distribúcie, riadenia a prevádzkyschopnosti prepojenej siete pri pripojení zásobníkov plynu, harmonogram zavá dzania navrhnutých opatrení a spôsob zasielania správy. Nový odsek 12 umožňuje vykonať posúdenie potenciá lu aj ako vykonanie energetického auditu.

K bodu 16: V § 69 sa dopĺňajú nové povinnosti dodávateľovi plynu v súlade s požiadavkami smernice ohľadne poskytnutia určitý ch informácií poskytovateľovi energetickej služby na základe splnomocnenia odberateľa plynu, ktoré sú potrebné pre výkon energetickej služby. Takisto sa ukladá povinnosť dodávateľovi plynu poskytnú dostato čné informácie svojmu odberateľovi plynu tak, aby mohol mať vlastnú kontrolu nad svojou spotrebou plynu. Ïalej sa ukladá povinnosť dodávateľovi plynu umožniť výber spôsobu informovania odberateľa plynu.

K bodu 17: V § 70 sa paralelne k povinnostiam dodávateľa plynu ustanovujú prá vomoci odberateľa plynu ohľadne poskytnutia určitých informácií poskytovateľovi energetickej služby na žiadosť odberateľa plynu a práva na požiadanie dodávateľa plynu. Ïalej má odberateľ plynu prá vo na poskytnutie dostatočnej informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciách tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie. Odberateľ plynu takisto má právo na prístup k požadovaným informáciám a právo na výber spôsobu poskytovania informácií.

K bodu 18: Dopĺňa sa požiadavka zo smernice ohľadne povinnosti poskytnúť dostatočné informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciá ch tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie.

K bodu 19: V § 88 odseku 2 sa ustanovuje ministerstvo príslušným orgánom podľa č l. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru.

K bodu 20: Ministerstvo zasiela komisie informácie o výnimkách z povinnosti ekonomicko-technického hodnotenia pri vydávaní súladu investičného zámeru. Pri zamietnutí investičného zámeru, o jeho dôvodoch musí ministerstvo informovať komisiu do troch mesiacov.

K bodu 21: Navrhuje sa v zákone doplniť pokuty v súvislosti s doplnením v návrhu zákona.

K bodu 22: V § 89 ods. 9 sa dopĺňa Národný bezpečnostný úrad.

K bodu 23: Navrhuje sa v zákone doplniť pokuty v súvislosti s doplnením v návrhu zákona.

K bodu 24: Navrhuje sa v zákone doplniť pokuty v súvislosti s doplnením v návrhu zákona.

K bodu 25: V § 95 sa dopĺňajú splnomocňovacie ustanovenia pre oblasť inteligentn ých meracích systémov v elektrine a v plyne o nové požiadavky podľa smernice.

K bodu 26: V § 95 sa dopĺňa nové splnomocňovacie ustanovenie pre ministerstvo ohľadne stanovenia podrobností ekonomicko-technického hodnotenia v § 12 ods. 4 bod 1, podľ a prílohy č. IX smernice.

K bodu 27: Vkladá sa nový § 96a s prechodnými ustanoveniami. Navrhuje sa v prechodnom období stanoviť prvé posúdenie investičného zámeru až po 1. januári 2016. Vypracovanie posúdenia energetickej efektívnosti plynárenskej a elektroenergetickej infraštruktúry sa prvýkr át vykoná do 30. júna 2015.

K bodu 28: Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K čl. VII

K bodu 1: V § 2 sa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa dopĺňa o písmeno g), ktor ým sa ustanovuje, že je možné poskytnúť dotácie na opatrenia energetickej efektívnosti.

K bodu 2: V novom § 8a ustanovuje na aký účel m ôže ministerstvo poskytnúť dotácie.

Dotáciu na realizáciu programu podpory energetických auditov malý ch a stredných podnikov so sídlom v Bratislavskom kraji bude možné poskytnúť podnikateľskému subjektu na základe schémy minimálnej pomoci, ktorú ministerstvo vyhlási v Obchodnom vestníku.

Na realizáciu programu podpory zvyšovania energetickej účinnosti distribúcie tepla v Bratislavskom kraji bude potrebné schváliť a vyhlásiť v Obchodnom vestníku schému štátnej pomoci so zohľadnení m predpisov vzťahujúcich sa na pravidlá poskytovania štátnej pomoci.

Pre vypracovanie a implementáciu plánov udržateľnej energie vrátane aktualizácie a implementácie koncepcií rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky poskytne ministerstvo dotáciu v Bratislavskom kraji obci alebo vyš šiemu územnému celku do 85 % z obstarávacej ceny.

Uvedené opatrenia energetickej efektívnosti sa neplánujú podporiť z iných finančných mechanizmov. Rovnaké opatrenia pre podnikateľské subjekty a verejný sektor mimo Bratislavský kraj budú financované z Euró pskych štrukturálnych a investičných fondov 20142020 prostrední ctvom operačného programu Kvalita životného prostredia.

Ustanovenie umožňuje ministerstvu, poveriť administratívnymi činnosťami súvisiacimi s poskytovaním dotácií v oblasti energetickej efektívnosti právnickú osobu zriadenú ministerstvom. Skúsenosti s takýmito činnosťami má Slovenská inovačná a energetická agentúra.

K bodu 3: Ustanovuje podrobnosti o dokladoch, ktoré prikladá žiadateľ k žiadosti o poskytnutie dotácie. Požadované doklady sú ustanovené v rozsahu, aký sa podľa predmetného zákona požaduje aj pri poskytnutí dotácie na iné účely.

K bodu 4: Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K čl. VIII

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. decembra 2014.

Bratislava 20. augusta 2014

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Pavlis v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

11

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zo zhodnotenia doterajšej aplikácie unifikovaného zákona o podnikaní v energetike upravenej v zákone č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „zákon o energetike“), ktorý upravoval aj problematiku podnikania v tepelnej energetike, vyplynula potreba podrobnejšie a samostatne upraviť niektoré podmienky podnikania v tepelnej energetike, najmä práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, podmienky hospodárnosti prevádzky tepelných zariadení, obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, ale aj práva a povinnosti osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom dotknuté. Je tiež potrebné vytvoriť právny rámec na postupný prechod kompetencií v oblasti vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike i v oblasti cenovej regulácie ceny vyrobeného tepla, teplej úžitkovej vody a tepla dodávaného v teplej úžitkovej vode z Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy, na obce a vyššie územné celky.

Vzhľadom na rozsah a zložitosť navrhovaných zmien v právnej úprave podnikania v tepelnej energetike sa navrhujú tieto zmeny riešiť v novom samostatnom zákone o tepelnej energetike, čím sa právna úprava podnikania v tepelnej energetike vyčleňuje z doterajšej unifikovanej právnej úpravy podnikania v energetike, ale na druhej strane sa podmienky podnikania v tepelnej energetike upravujú podrobnejšie, prehľadnejšie a z hľadiska zohľadnenia špecifických podmienok podnikania v tepelnej energetike aj viac jednoznačne a prehľadnejšie.

Prechod kompetencií v tepelnej energetike zo štátnych orgánov na orgány samosprávy sa navrhuje od 1. januára 2008 s tým, že odborné a metodické usmerňovanie výkonu týchto kompetencií orgánmi samosprávy bude naďalej v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

Prijatím navrhovaného zákona sa vytvárajú podmienky pre rozvoj trhu s teplom, a to najmä v dôsledku jednoznačne ustanovených práv a povinností jednotlivých účastníkov trhu s teplom.

V dôsledku navrhovaného sprísnenia podmienok vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike z hľadiska zvýšenia požiadaviek na dodržanie požiadaviek na trvale udržateľný rozvoj životného prostredia sa predpokladá, že navrhovaný zákon bude mať pozitívny ekologický a environmentálny dopad.

Navrhovaný zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, ani na ostatné verejné financie vrátane financií sociálnych a zdravotných poisťovní.

V dôsledku prijatia navrhovaného zákona sa nezvýši počet zamestnancov v štátnej správe, ani vo verejnej správe.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej právnym poriadkom a medzinárodnými záväzkami.

Navrhovaným zákonom nie sú transponované do práva Slovenskej republiky právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka zlučiteľnostinávrhu zákonas právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a) návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, odporúčané v partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie, screeningu, medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 mesiac marec,

b) nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 14.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev: v primárnom práve v Zmluve o založení ES v znení Zmluvy z Nice (čl. 86, čl. 43),

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Spolupracujúce rezorty: neboli

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona: nebola

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvovna zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie ani na štátny rozpočet, rozpočet štátnych fondov, rozpočty obcí a VÚC, na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní. Tiež nebude mať dopad na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.

Aj keď niektoré ustanovenia zákona určujú povinnosť pre obyvateľstvo niečo zriadiť (napr. inštalovať pomerové merače tepla) nebude mať táto povinnosť dopad na jeho životnú úroveň, naopak nastane zlepšenie kvality jeho života. Okrem toho väčšina nákladov spojených s predkladanou právnou úpravou bola už realizovaná podľa doterajšej právnej úpravy.

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie okrem iného aj tým, že uprednostňuje výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie a lebo zo zdrojov na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

Osobitná časťK § 1Vymedzuje sa v súlade s osnovou zákona a predmet úpravy zákona.

K § 2

V § 2 sa vymedzujú základné pojmy používané v tomto zákone.

K § 3 a 4

Vymedzujú požiadavky na osobu, odbornú spôsobilosť a zodpovednosť zodpovedného zástupcu, ktorým môže byť fyzická osoba, ktorá musí byť odborne spôsobilá, bezúhonná a ktorá nemôže byť členom dozorného alebo kontrolného orgánu ak túto funkciu vykonáva pre právnickú osobu. Ustanovením zodpovedného zástupcu však nie sú dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb konajúcich v mene právnickej osoby.

K § 5 až 9

Upravujú sa podmienky na podnikanie v tepelnej energetike pre fyzické osoby a právnické osoby. Navrhuje sa, aby možnosť podnikať v tepelnej energetike bola daná len pre držiteľov povolenia, pričom podmienky na vydanie povolenia sa upravujú v zákone.

Ustanovuje sa tiež, že Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach je povinný vydať povolenie na podnikanie v tepelnej energetike ak žiadateľ o toto povolenie splní zákonom jednoznačne a transparentne ustanovené podmienky pre vydanie tohto povolenia. Upravujú sa tiež podmienky pre zjednodušený postup pre rozhodovanie úradu o zmene, zániku alebo zrušení povolenia a spôsob riešenia pri prevzatí zásobovacej povinnosti za držiteľa povolenia, ktorému povolenie zaniklo alebo bolo zrušené, v prípade ohrozenia alebo obmedzenia dodávok tepla na vymedzenom území, na ktorom mal povinnosť dodávateľ teplo doterajší držiteľ povolenia.

K § 10Upravujú sa všeobecné práva a povinnosti držiteľov povolení s tým, že ich osobitné práva a povinnosti pre jednotlivé činnosti v tepelnej energetike sú podrobne vymedzené v ustanoveniach upravujúcich práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom v tretej a štvrtej časti zákona.

K § 11Navrhuje sa, aby fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi a vyrábajú teplo alebo vykonávajú rozvod tepla, mohli toto vykonávať aj bez povolenia len na základe oznámenia tejto skutočnosti Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

K § 12 a 13Výstavbu sústavy tepelných zariadení, ktorá slúži na výrobu tepla, výrobu a rozvod tepla alebo na rozvod tepla s celkovým inštalovaným výkonom 5 MWt a viac, je možné uskutočniť len na základe osvedčenia, ktoré vydá ministerstvo. Týmto osvedčením ministerstvo potvrdzuje súlad navrhovanej výstavby s Energetickou politikou Slovenskej republiky. Energetická politika Slovenskej republiky je vládou Slovenskej republiky schválená strednodobá alebo dlhodobá koncepcia rozvoja energetiky Slovenska. Ustanovuje sa postup pri vydaní tohto osvedčenia a obsah rozhodnutia o osvedčení. Vydaním tohto osvedčenia nie sú dotknuté osobitné predpisy o stavebnom konaní, navrhuje sa ale, aby ministerstvo bolo neopomenuteľným účastníkom územného konania a dotknutým štátnym orgánom v stavebnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení výstavby sústavy tepelných zariadení. V prípade výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt rozhoduje o vydaní takéhoto osvedčenia len obec, na území ktorej sa má výstavba takéhoto zariadenia uskutočniť.

K § 14

Vymedzujú sa účastníci trhu s teplom; sú nimi výrobca tepla, dodávateľ tepla, odberateľ tepla a konečný spotrebiteľ tepla. Sú to osoby, ktoré reálne na trhu s teplom vystupujú.

K § 15Ustanovujú sa osobitné práva a povinnosti pre účastníkov trhu s teplom, teda aj pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla a osobitne aj pre držiteľa povolenia na výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou tepla a elektriny, pričom podrobné pravidlá pre výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 16Navrhuje sa, aby sa dodávateľ tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi a pre odberateľa tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, pri dodávke tepla postupoval tak, aby zabezpečil kvalitnú dodávku tepla pre odberateľa aj pre konečného spotrebiteľa. Za tým účelom je povinný odberateľ tepla, ktorý rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi ustanoviť odborne spôsobilého zodpovedného zástupcu. Aj odberateľ tepla, ktorý rozpočítava dodávky tepla konečnému spotrebiteľovi tepla, túto povinnosť zabezpečuje ustanovením zodpovedného zástupcu podľa § 3 a 4.

K § 17

Ustanovujú sa podmienky dodávky tepla v teplej úžitkovej vode a povinnosti pre odberateľa tepla, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom tepla a povinnosti pre konečných spotrebiteľov. Za účelom kontroly dodržiavania povinnosti sa konečnému spotrebiteľovi ukladá povinnosť umožniť odberateľovi tepla, ktorý rozpočítava teplo dodané v teplej úžitkovej vode prístup k určenému meradlu teplej úžitkovej vody v čase od 8.00 hod. do 20.00 hod. na nevyhnutne nutnú dobu bez predchádzajúceho oznámenia za podmienky, že sa na mieste umiestnenia meradla konečný spotrebiteľ nachádza.

K § 18

Ustanovujú sa povinnosti pre dodávateľa tepla, odberateľa tepla a pre konečného spotrebiteľa tepla vo vzťahu k meraniu tepla, pričom osobitne sa upravujú aj povinnosti pre dodávateľa tepla zo zdroja kombinovanej výroby tepla a elektriny. Ak dôjde k porušeniu povinností u konečného spotrebiteľa tepla, rozpočítavanie spotreby sa uskutoční podľa pravidiel, ktoré upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 19

Navrhuje sa, aby sa dodávka tepla uskutočňovala na základe zmluvného vzťahu medzi dodávateľom tepla a odberateľom tepla. Vymedzuje sa obsah zmluvy na tieto účely a vymedzujú sa tiež práva a povinnosti dodávateľa tepla. V zásade dodávateľ tepla má povinnosť dodávať teplo každému, kto o dodávku písomne požiada, má vybudovanú tepelnú prípojku, ktorá spĺňa technické podmienky pripojenia určené dodávateľom tepla a podpísal zmluvu o dodávke a odbere tepla. Upravuje sa aj postup pre prípad, ak nastanú spory o uzavretí zmluvy alebo o zmene zmluvy ako aj podmienky a dôvody pre vypovedanie zmluvy zo strany dodávateľa aj odberateľa.

K § 20

Vymedzujú sa podmienky na ukončenie odberu tepla.

K § 21

Ustanovuje sa, kedy je držiteľ povolenia povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla odoberať teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo zo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

K § 22

Vymedzuje sa, čo sa rozumie pod pojmom neoprávnený odber tepla a súčasne sa umožňuje, aby dodávateľ ukončil pri neoprávnenom odbere tepla dodávku tepla odberateľovi, ak ani po písomnej výzve neukončil neoprávnený odber tepla. Na náhradu škody spôsobenú dodávateľovi neoprávneným odberom tepla sa budú vzťahovať všeobecné predpisy o náhrade škody (Občiansky zákonník).

K § 23

Navrhuje sa pre dodávateľa možnosť zmeniť teplonosné médium alebo spôsob dodávky tepla, ak takúto zmenu oznámi odberateľovi tepla najmenej jeden rok pred jeho uskutočnením. V takom prípade dodávateľ tepla je povinný na svoje náklady upraviť odberné zariadenie tepla, pričom sa dáva možnosť aj inej dohody s odberateľom tepla.

K § 24

Vymedzuje sa pojem preložka verejného rozvodu tepla a vymedzujú sa aj podmienky preložky a zároveň sa ustanovuje, že kto zriaďuje, opravuje a udržiava tepelnú prípojku a kto uhrádza náklady s tým súvisiace.

K § 25Vymedzuje sa pojem hospodárnosť sústavy tepelných zariadení, ktorá úzko súvisí s problematikou výroby, rozvodu a dodávky tepla, súčasne sa ustanovujú povinnosti pre dodávateľa tepla a pre odberateľa tepla.

K § 26 až 28Upravujú podmienky na obmedzenie a prerušenie dodávky tepla. Súčasne sa vymedzujú povinnosti dodávateľa vo vzťahu k odberateľovi a rieši sa aj náhrada škody. Osobitne sa upravuje stav núdze v tepelnej energetike, pôsobnosť na vyhlasovanie a koordináciu opatrení a povinností v čase jeho vyhlásenia.

K § 29

Vymedzuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti tepelnej energetiky.

K § 30

Vymedzuje pôsobnosť úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach v oblasti tepelnej energetiky.K § 31

Vymedzuje sa pôsobnosť obce v oblasti tepelnej energetiky. V tepelnej energetike obec bude vypracúvať v rámci spracovania koncepcie rozvoja obce aj koncepciu rozvoja tepelnej energetiky a bude rozhodovať o vydaní osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt, ak uskutočnenie takejto výstavby bude v súlade s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Takisto bude rozhodovať o vydaní potvrdenia o súlade požadovaného predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Prenesením týchto oprávnení na obce sa vecná regulácia v oblasti tepelnej energetiky dostáva pod účinnejšiu kontrolu konečných spotrebiteľov občanov, ale aj ostatných odberateľov. Okrem toho obec podľa návrhu bude vydávať príkazy na vecné plnenie a na osobné úkony, v súvislosti s vyhlásením stavu núdze v tepelnej energetike. Navrhuje sa, aby náhrady a škody, ktoré vzniknú v dôsledku plnenia príkazu obec uspokojovala, pričom obec si vzniklé výdavky s tým spojené uplatní u osoby, ktorá stav núdze v tepelnej energetike spôsobila, a ak taká osoba nie je tak na Ministerstve financií Slovenskej republiky.

K § 32

Vymedzuje pôsobnosť vyššieho územného celku pri regulácii ceny tepla. Podľa návrhu sa vyšší územný celok stane cenovým orgánom (viď aj novelu zákona o cenách navrhnutú v čl. II). Podľa návrhu cenu tepla na území svojej pôsobnosti bude určovať vyšší územný celok na základe cenového predpisu, ktorý vydá Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach a na základe podkladov od dodávateľa spôsobom a v rozsahu podľa cenového predpisu vydaného úradom. Vyšší územný celok bude zároveň kontrolovať aj dodržiavanie ním určenej ceny tepla a v prípade nedodržania určenej ceny tepla bude navrhovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví príslušné sankčné opatrenia voči výrobcovi alebo dodávateľovi tepla, ktorý porušil cenové predpisy.

K § 33 a 34Vymedzuje sa pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie. Štátna energetická inšpekcia je orgánom štátu, ktorý vykonáva dozor podľa tohto zákona. V teórii práva platí zásada, že každý zákon by mal obsahovať tzv. „hypotézu, dispozíciu a sankciu“. Bez kontrolných mechanizmov vykonávaných konkrétnymi osobami v tomto prípade Štátnou energetickou inšpekciou by nemohlo dôjsť k ukladaniu sankcií, ak dôjde k porušeniu tohto zákona.

Štátna energetická inšpekcia si môžu k výkonu dozoru prizvať fyzické osoby. Má sa na mysli, že tieto fyzické osoby budú spravidla súdnymi znalcami podľa osobitného právneho predpisu alebo tzv. notifikovanými osobami takisto podľa osobitného zákona (zákon č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Kontrolovaná osoba, či už sa jedná o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, je povinná umožniť povereným zamestnancom Štátnej energetickej inšpekcie a prizvaným osobám vykonanie dozoru aj v priestoroch, o ktorých sa dozorné orgány domnievajú, že sa v nich vykonáva činnosť pri výrobe a dodávke tepla bez povolenia.

Kontrolovaná osoba má právo zoznámiť sa s obsahom protokolu, dostať rovnopis protokolu o výsledku kontroly a vyjadriť sa k jeho obsahu v určenej lehote. Postup pri výkone dozoru sa rieši odkazom na zákon o kontrole v štátnej správe.

K § 35

Vymedzujú sa práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom.

K § 36

Ustanovujú sa podmienky, za akých možno nariadiť vecné plnenie, pričom sa ustanovuje aj povinnosť uhradiť náhradu tomu, kto vecné plnenie poskytol, ak mu toto plnenie nemôže byť riadne alebo včas vrátené. Toto právo poskytovateľa uspokojí orgán, ktorý vecné plnenie nariadil, prípadne ten, kto škodu na poskytnutom vecnom prostriedku spôsobil.

K § 37

Za neplnenie povinností alebo za porušenie niektorých ustanovení tohto zákona Štátna energetická inšpekcia uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu. Na konanie o pokutách sa vzťahuje zákon o správnom konaní, pričom výška pokuty sa stanoví na základe posúdenia spoločenskej nebezpečnosti porušenia ustanovenia zákona, ako aj skutočnosti, či ide o opakované porušenie alebo nie a aký má celospoločenský dopad takéto porušenie.

K § 38Na zabezpečenie ochrany sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma a vymedzujú rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako boli ustanovené v zákone č. 70/1998 Z. z. Podrobnosti o ochrannom pásme ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 39

Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pričom zákon v niektorých ustanoveniach ustanovuje odchýlky (najmä z hľadiska lehôt).

K § 40

Prechodné ustanovenia zákona riešia platnosť licencií a predchádzajúcich súhlasov na výstavbu tepelnoenergetických zariadení (v tomto zákone vymedzené ako osvedčenia o súlade výstavby energetického zariadenia s energetickou politikou štátu alebo obce), ktoré boli vydané podľa doterajších predpisov tak, aby zostali v platnosti 2 roky od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Prechodné ustanovenia riešia aj platnosť doteraz vydaných osvedčení o odbornej spôsobilosti ako aj postupné zavádzanie určených meradiel na odbernom mieste na teplo dodávané v teplej úžitkovej vode ako aj pre teplo dodávané odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, ktorému sa dodané teplo rozpočítava. Ustanovuje sa, aby z dôvodu zabezpečenia kontinuity v určovaní cien tepla, ceny tepla určené Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach zostali v platnosti až do účinnosti rozhodnutí o schválení alebo určení ceny tepla vydaného podľa tohto zákona obcou alebo vyšším územným celkom.

K § 41 V nadväznosti na zrušenie zákona č. 70/1998 Z. z. sa zrušuje aj vyhláška Ministerstva hospodárstva č. 15/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla, spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla a technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody.

K Čl. II Navrhuje sa novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov tak, aby tvorba cien v tepelnej energetike mohla v roku 2008 prejsť na vyššie územné celky.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje v nadväznosti na reálnosť legislatívneho procesu. Ustanovenie čl. I § 32 písm. d) a e) a čl. II, ktorým sa upravuje prechod kompetencií v určovaní regulovaných cien tepelnej energie na vyššie územné celky nadobudnú účinnosť 1. januára 2008 tak, aby vyššie územné celky mali vytvorený dostatočný časový priestor na prevzatie týchto kompetencií.

Bratislava 18. augusta 2004

Mikuláš D z u r i n d a

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol R u s k o

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu