Zákon o tepelnej energetike 657/2004 účinný od 01.09.2009 do 31.05.2010

Vládny návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády č. 383/2007 k návrhu Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR.

Cieľom predmetného návrhu je implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa súčasne mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS. Návrh zákona implementuje aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou, ktorá už bola transponovaná v existujúcich právnych predpisoch.

Implementácia smerníc vyžaduje, aby legislatívny rámec energetiky obsahoval nové pojmy, vzťahujúce sa na kombinovanú výrobou elektriny a tepla (KVET) a podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) , uplatňovanie práv výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a z OZE, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou a OZE, práva a povinnosti prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav ostatných účastníkov trhu s elektrinou.

Návrh zákona legislatívne upraví aj pôsobnosť štátnej správy, osobitne Ministerstva hospodárstva SR, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a iných dotknutých štátnych orgánov.

Návrh zákona má za úlohu optimalizovať fungovanie trhu s elektrinou v oblasti KVET a OZE a podporiť decentralizovanú výrobu elektriny. Návrh zákona vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Cieľom zákona je lepšie využitie primárnych energetických zdrojov pri zásobovaní energiou prostredníctvom vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny alebo mechanickej energie a tepla s následným znížením emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Návrh zákona má pozitívny vplyv aj na životné prostredie, a to najmä tým, že sa ušetria primárne energetické zdroje (predovšetkým fosílne palivá), čím dôjde k menšiemu úniku emisií do ovzdušia.

Návrh tohto zákona má nesporne priaznivý dopad na podnikateľské prostredie, prostredníctvom podpory výstavby a rekonštrukcie zariadení na kombinovanú výrobu a podporí rozvoj inovácií v tejto oblasti využívaním inovatívnych technológií pri zásobovaní energiou, napr. ORC-cyklov, palivových článkov a Stirlingových motorov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Schválenie predkladaného návrhu zákona nemá dopad na štátny rozpočet, nemá ani nepriaznivý dopad na rozpočty obcí, alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Schválenie predloženého návrhu zákona nebude znamenať zvýšenie finančného dopadu na odberateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona bude mať priaznivý dopad na tvorbu pracovných miest.

Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Prekladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (čl. 100),

-v sekundárnom práve: v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 12/zv.003) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 12/zv.002).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre SR žiadne záväzky,

b)podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nepožiadala SR o žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: smernica 2004/8/ES najneskôr 21. februára 2006,

d)proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení ES v platnom znení,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

- Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z.z a zákona č. 283/2008 Z. z..

- Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z.z.,

- Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 658/2004 Z. z., zákona č. 107/2007 Z.z., zákona č. 112/2008 Z.z a zákona č. 283/2008 Z. z..

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru

s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo hospodárstva SR

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Návrh vymedzuje predmet úpravy zákona. Navrhované znenie zákona upravuje podmienky a spôsob podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla a výroby biometánu. Návrhom zákona sa navrhuje tiež upraviť práva a povinnosti výrobcov elektriny z OZE a kombinovanou výrobou, výrobcov biometánu, ako aj ďalších účastníkov trhu s elektrinou.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy, jednotlivé druhy OZE a KVET, vrátane definície pojmov, ktoré sú upravené v smernici č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou. V súlade so smernicou č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou sa preberajú definície, ktoré sú kompatibilné s definíciami uvedenými v smernici. Biometán je definovaný v návrhu zákona ako upravený bioplyn, ktorý má technické parametre porovnateľné s technickými parametrami zemného plynu. Osobitne dôležitými pojmami sú kombinovaná výroba elektriny a tepla, vysoko účinná kombinovaná výroba, technológie kombinovanej výroby, výrobca elektriny a zariadenia výrobcu elektriny.

K § 3

Navrhuje sa ustanoviť spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny z OZE a vysoko účinnou kombinovanou výrobou s dôrazom na zdroje s menším výkonom, ktorý je v súlade s princípom podpory decentralizovaných zdrojov. Výroba elektriny z OZE a vysoko účinnou kombinovanou výrobou je podporovaná za podmienok stanovených týmto zákonom. Podmienky určujú hranice výkonov, časovú lehotu a kritériá pre poskytnutie podpory. Výrobca elektriny z OZE a KVET bude mať nárok na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny z OZE alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou mal právo na odber za cenu elektriny na straty a na doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty za predpokladu, že pôjde o zariadenie výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 30 MW alebo o zariadenie s celkovým inštalovaným výkonom do 50 MW, pokiaľ je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 percent. Doplatok pre zariadenie výrobcu elektriny s inštalovaným výkonom nad 10 MW (v zariadení využívajúcom ako zdroj veternú energiu nad 15 MW) sa nevzťahuje na všetku vyrobenú elektrinu, len na zákonom určenú časť.

Podpora prevziať zodpovednosť za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy sa limituje pre zariadenie s celkovým inštalovaným výkonom do 4 MW. Pre zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW sa právo na odber elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku navrhuje uplatniť po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. Právo na odber a doplatok sa navrhuje uplatňovať na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti.

Pri zariadení výrobcu elektriny z bioplynu sa právo na doplatok navrhuje uplatniť, ak hmotnostný podiel biomasy použitej pri výrobe bioplynu dopestovanej na ornej pôde pre tento účel, neprekročí v ročnom vyhodnotení 40 percent z celkovej hmotnosti biomasy, použitej pri výrobe bioplynu. Cieľom je motivácia využívania inej ako ornej pôdy na pestovanie biomasy použitej pri výrobe bioplynu, resp. využívanie procesov kofermentácie.

Hmotnostný podiel biomasy použitej pri výrobe bioplynu dopestovanej na ornej pôde bol stanovený na základe požiadavok Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Navrhuje sa podporovať výrobu elektriny spaľovaním biomasy doplatkom len vtedy, ak je vyrábaná v kombinovanej výrobe a ak biomasa spĺňa parametre kvality, čím je zabezpečené efektívne využívanie biomasy.

Zákonom navrhované riešenie podpory je v súlade s tým, že výroba elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET má prispieť k šetreniu primárnej energie, obmedzovať straty v sieti, pričom účinné využívanie takto vyrobenej elektriny môže okrem toho pozitívne prispievať aj k bezpečnosti dodávky energie a k zvýšeniu konkurencieschopnosti v oblasti výroby a dodávky elektriny v rámci vnútorného trhu s energiou na celom území Európskej únie.

K § 4

Navrhuje sa upraviť práva a povinnosti výrobcu elektriny. Základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odber a na doplatok je podľa návrhu zákona potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny, ktoré vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Výrobca elektriny podľa znenia návrhu zákona je povinný: oznámiť úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory s právom na odber elektriny a doplatok, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k termínu 15. august na nasledujúci kalendárny rok. Pri zariadeniach uvádzaných do prevádzky po termíne 15. august je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva v lehote najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia do prevádzky.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny, ktorý vyrába elektrinu kombinovanou výrobou, bol povinný vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky mechanickej energie, resp. výroby a dodávky tepla a predkladal sumárne ročné údaje, získané z mesačných bilancií úradu a ministerstvu každoročne v termíne do 25. januára za uplynulý kalendárny rok. Náležitosti mesačnej bilancie výroby a dodávky a spôsob predkladania sumárnych ročných údajov získaných z mesačných bilancií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) a Ministerstvu hospodárstva SR ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá URSO.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny s právom podpory mal povinnosť predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané na nasledujúci kalendárny rok, alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok.

Výrobca elektriny s právom podpory, ktorý si uplatní právo na odber elektriny a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je podľa návrhu zákona povinný zabezpečovať alebo samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo predložiť prevádzkovateľovi sústavy výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny z OZE a vysokoúčinnou KVET mal právo na podporu podľa § 3 ods.1 písm. a) až c) vymedzené taxatívne stanovenými podmienkami.

Pri uplatnení práva na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia sú to technické podmienky prevádzkovateľa sústavy, vo vzťahu na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy. Uplatnenie práva na odber sa navrhuje podmieniť uzavretím zmluvy o dodávke elektriny s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Právo na doplatok výrobca elektriny s právom podpory sa uplatňuje na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac, znížené o technologickú vlastnú spotrebu elektriny.

K § 5

Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy mal v poplatkoch za distribúciu zohľadnené náklady vzniknuté vyplácaním doplatku a náklady vzniknuté povinným odberom. Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bol povinný na svojom vymedzenom území prednostne pripojiť do sústavy výrobcu elektriny z OZE alebo KVET, ak o pripojenie požiada a pokiaľ spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prevádzkovateľa sústavy.

Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav sú podľa návrhu povinní odoberať všetku elektrinu vyrobenú z OZE a vysoko účinnou KVET, ponúknutú k výkupu a uzatvoriť s príslušným výrobcom elektriny zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sústave, ak o jej uzatvorenie výrobca elektriny požiadal. Podrobnosti spolupráce výrobcov elektriny a prevádzkovateľov sústav upravia prevádzkovatelia sústav vo svojich prevádzkových poriadkoch. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je oprávnený využívať odobratú elektrinu iba na krytie strát. Ak okamžitý výkon odobranej elektriny presiahne množstvo potrebné na krytie strát v distribučnej sústave, navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy mal právo predať túto elektrinu tretej strane za trhovú cenu. Takýto predaj elektriny sa podľa návrhu nepovažuje za podnikanie v energetike a nevyžaduje povolenie na dodávku elektriny.

K § 6

URSO cenu elektriny vyrobenej z OZE a vysoko účinnou KVET stanoví podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je výnos. Navrhuje sa, aby cenu za elektrinu vyrobenú z OZE a vysoko účinnou KVET stanovil úrad tým spôsobom, že zohľadní druh obnoviteľného zdroja energie, použitú technológiu, termín uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky a veľkosť inštalovaného výkonu zariadenia.

Cena elektriny, ktorú si uplatňuje výrobca elektriny pre stanovenie doplatku pre účely § 3 ods. 1 písm. c) v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky sa navrhuje určiť vo výške, ako bola stanovená pre rok, v ktorom výrobca zariadenie na výrobu elektriny uviedol do prevádzky.

Navrhuje sa, aby URSO mohol cenu elektriny zvýšiť koeficientom, ktorý bude zohľadňovať použitú technológiu. Koeficient zvýšenia ceny elektriny a spôsob jeho uplatnenia úradom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Pokiaľ bola výrobcovi elektriny v z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou poskytnutá podpora na obstaranie zariadenia z podporných programov, financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z fondov Európskej únie (fondy EÚ sa považujú za prostriedky štátneho rozpočtu), tak doplatok výrobcovi elektriny sa navrhuje znížiť o percento poskytnutej podpory.

K § 7

Potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie na žiadosť výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie má podľa návrhu zákona vydávať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Potvrdenie o pôvode vydáva úrad na základe žiadosti za uplynulé alebo za nasledujúce obdobie. Navrhuje sa stanoviť pre URSO lehota pre vydanie potvrdenia do 30 dní po splnení podmienok výrobcu. Ustanovujú sa náležitosti žiadosti pre vydanie potvrdenia a náležitosti, ktoré má potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie obsahovať.

Nakoľko súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu sú tiež prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, medzi náležitosťami žiadosti sa navrhuje uvádzať zo strany žiadateľa výšku percentuálne vyjadrenej podpory zo štátneho rozpočtu (fondov EÚ) pri výstavbe zariadenia na výrobu elektriny, pre potreby Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Záruka pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá bola vydaná v členských štátoch Európskej únie na základe mechanizmu zaručujúceho presnosť a spoľahlivosť vydávania záruk pôvodu, platí ako potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa tohto zákona aj v Slovenskej republike. Odmietnutie uznania záruk pôvodu elektriny z vysoko účinnej kombinovanej výroby iného členského štátu musí vychádzať z objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií.

K § 8

Navrhované ustanovenie rieši obsah a náležitosti potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukazuje, že elektrina, na ktorú sa potvrdenie vzťahuje, bola vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

Slovenská republika na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti vyrábanej elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou je oprávnená vydávať potvrdenia o pôvode takto vyrobenej elektriny. Navrhuje sa, aby výrobca elektriny uvádzal v žiadosti o vydanie potvrdenia údaje, na základe ktorých bude možné jednoznačne určiť, či elektrinu vyrábal vo vysoko účinnej kombinovanej výrobe. Ustanovujú sa náležitosti, ktoré je potrebné predložiť pri vydávaní potvrdenia a náležitosti, ktoré má potvrdenie obsahovať.

Nakoľko súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu sú tiež prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, medzi náležitosťami žiadosti sa navrhuje uvádzať zo strany žiadateľa výšku percentuálne vyjadrenej podpory zo štátneho rozpočtu (fondov EÚ) pri výstavbe zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, pre potreby úradu.

Výrobca elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou je povinný oznámiť úradu technologickú zmenu zariadenia na kombinovanú výrobu do dvoch mesiacov odo dňa vykonania zmeny.

Pri uznaní záruk o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydaných v členských štátoch EÚ sa postupuje obdobne ako pri uznaní záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

K § 9

Navrhuje sa určiť pravidlá zúčtovania a podmienky evidencie výroby elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET v závislosti od jednotlivých časových úsekov.

Navrhované ustanovenie zákona upravuje pravidlá zúčtovania a evidencie elektriny, pričom základným časovým úsekom pre odber elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou je podľa návrhu zákona jedna hodina v štvrťhodinovom rozlíšení. Pri zariadeniach, ktoré nie sú vybavené priebehovým meraním, sa v zmluve o dodávke elektriny medzi prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a výrobcom elektriny dohodne iný časový úsek.

Ako základný časový úsek pre vyhodnocovanie a zúčtovanie obligatórneho odberu elektriny sa navrhuje stanoviť jeden kalendárny mesiac, pokiaľ sa prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nedohodne s výrobcom elektriny na dlhšom časovom úseku.

Navrhuje sa, aby namerané údaje o skutočnej výrobe elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET, o vlastnej spotrebe a o zdrojoch energie využitých na výrobu elektriny odovzdával výrobca elektriny prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený, spôsobom uvedeným v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť URSO zverejniť každoročne do 30. júna vo vestníku a na internetovej stránke vyhodnotenie podielu výroby elektriny z OZE na hrubej domácej spotrebe elektriny za minulý kalendárny rok.

K § 10

Ustanovenie navrhuje upraviť práva a povinnosti výrobcu špecifického druhu OZE, biometánu, ktorý je zušľachteným druhom bioplynu. Výrobcovi biometánu sa navrhuje právo prednostnej distribúcie a mesačné vydávanie potvrdenia o množstve biometánu dodaného do distribučnej siete. Podmienky vydávania potvrdenia určí URSO vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Navrhuje sa povinnosť výrobcovi biometánu, aby zabezpečil kvalitu biometánu dodávaného do distribučnej siete, zabezpečil meranie množstva a kvality biometánu, nahlasoval prevádzkovateľovi distribučnej siete uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu s odberateľom a každú zmenu odberateľa.

K § 11

Navrhované ustanovenie upravuje práva a povinnosti prevádzkovateľa plynárenskej distribučnej siete vo vzťahu k výrobcovi biometánu, osobitne prednostný prístup pre výrobcu biometánu do distribučnej siete a distribúciu biometánu.

Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ distribučnej siete umožnil na základe predloženia potvrdenia o pôvode biometánu prednostný prístup výrobcu biometánu do distribučnej siete a distribúciu biometánu, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k distribučnej sieti a technické podmienky distribúcie plynu prevádzkovateľa distribučnej siete. Prevádzkovateľ distribučnej siete vydá podľa znenia návrhu výrobcovi biometánu na požiadanie potvrdenie o množstve biometánu distribuovaného distribučnou sieťou. Toto množstvo sa určí na základe skutočne dodaného biometánu do distribučnej siete a koeficientu závisiacom od podielu druhov biomasy použitej na jeho výrobu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, vydaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Prevádzkovateľovi distribučnej siete sa stanovuje povinnosť oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe vydaných potvrdení o množstve biometánu každoročne do 31. marca celkové množstvo distribuovaného biometánu za predchádzajúci kalendárny rok

K § 12

Navrhuje sa upraviť potvrdenie o pôvode biometánu. Potvrdenie o pôvode biometánu vydá úrad výrobcovi biometánu na základe žiadosti, ktoré sú upravené v uvedenom ustanovení zákona. K žiadosti o vydanie potvrdenia o pôvode biometánu sa navrhuje stanoviť, aby výrobca biometánu predložil certifikát vystavený akreditovaným laboratóriom, ktorý potvrdzuje, že zariadenie vyrába biometán zodpovedajúci kvalite zemného plynu.

Ak by žiadosť o vydanie potvrdenia o pôvode biometánu nebola úplná, navrhuje sa, aby úrad konanie prerušil a vyzval žiadateľa na doplnenie žiadosti v ním stanovenej lehote. V prípade, ak žiadosť v stanovenej lehote nebude žiadateľom doplnená, úrad potvrdenie nevydá.

K § 13

Ustanovením sa navrhuje určiť podmienky postupu výrobcu elektriny aj predsedu úradu v prípade, že úrad nevydá potvrdenie pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov alebo potvrdenie o pôvode alebo potvrdenie o pôvode biometánu.

K § 14

Ustanovením sa navrhuje stanoviť pôsobnosť Ministerstva hospodárstva SR. Ministerstvo hospodárstva SR na základe požiadania Európskej komisie je povinné predkladať správu o výsledku posúdenia národných potenciálov pre vysoko účinnú KVET a analýzu zvýšenia podielu vysoko účinnej KVET na trhu s energiami,

Aby Ministerstvo hospodárstva SR mohlo žiadať pre účely vypracovania správy pre Európsku komisiu údaje od príslušných orgánov štátnej správy, ktoré vedú evidenciu o výrobcoch elektriny KVET a evidenciu o emisných hodnotách uvoľňovaných do ovzdušia, navrhuje sa týmto ustanovením stanoviť pre tieto orgány štátnej správy povinnosť spolupráce a vymedzenú informačná povinnosť.

K § 15 a § 16

Štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Porušenie ustanovení zákona je správnym deliktom, za ktoré je oprávnená ukladať pokuty. V ustanovení sa navrhuje špecifikovať jednotlivé druhy správnych deliktov a výšky pokút. Podľa navrhovaného ustanovenia pokuty možno ukladať do jedného roka odo dňa, keď inšpekcia zistila porušenie zákonom ustanovených povinností fyzickými osobami alebo právnickými osobami, najneskôr však do troch rokov od ich porušenia. Pri určení výšky pokuty inšpekcia prihliada na závažnosť, význam a dobu trvania protiprávneho konania a na rozsah spôsobených následkov.

K § 17

Navrhuje sa ustanoviť, že na vydanie potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej z OZE, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou a potvrdenia o pôvode biometánu sa nevzťahuje správny poriadok, ale ustanovenia zákona.

Potvrdenie nemá charakter rozhodnutia, ale len charakter dobrozdania, na základe ktorého si žiadateľ môže uplatňovať právo podľa § 3 ods.1 zákona. Námietky proti nevydaniu potvrdenia môže podať iba žiadateľ, ostatné osoby sú z konania vylúčené.

K § 18

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje upraviť postup pri stanovení cien elektriny pre zariadenia uvedené do prevádzky pred účinnosťou tohto zákona, lehoty pre prevádzkovateľov sústavy a siete ohľadne doplnenia prevádzkových poriadkov a povinnosť Ministerstva hospodárstva SR vypracovať pre Európsku komisiu prvú správu o výsledku posúdenia pokroku smerom k zvýšeniu podielu vysoko účinnej KVET.

K § 19

Ide o splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené všeobecne záväzné predpisy majú vzťah k obsahu zákonom vymedzenej činnosti vykonávanej ministerstvom a úradom, resp. oprávneniami, ktorými priamo disponujú v rámci vykonávanej pôsobnosti.

K § 20

Ustanovenie deklaruje, že týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 21

Návrh zákona obsahuje derogačnú klauzulu ohľadne § 9 a § 10 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou.

K čl. II

K bodu 1

Návrhom sa rozširuje pôsobnosť URSO o vydávanie potvrdení o pôvode elektriny aj pre zariadenia KVET a biometán, pričom evidenciu týchto potvrdení vykonáva URSO.

K bodu 2

Ustanovenie nahrádza doterajšie znenie poznámky pod čiarou k odkazu 1j) tak, že sa odkazuje na navrhovaný zákon.

K bodu 3

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje pôsobnosť URSO o uverejňovanie vyhodnotenia podielu výroby elektriny z OZE na za predchádzajúci kalendárny rok a prepočet predpokladanej výšky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre nasledujúci kalendárny rok.

K bodu 4

Návrhom sa dopĺňa nová právomoc pre predsedu URSO, ktorou je rozhodovanie o námietkach. Ak úrad potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou resp. potvrdenie o pôvode biometánu nevydá, výrobca elektriny a výrobca biometánu majú právo podať písomné námietky predsedovi úradu na základe § 13 ods. 1 návrhu zákona. Konanie o námietkach je osobitnou formou opravného prostriedku vo veciach vydávania potvrdení, keďže sa na tieto konania nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok).

K bodu 5

Z dôvodu zosúladenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 276/2001 Z. z.“) s čl. I návrhu zákona sa vypúšťa § 12 ods. 13 zákona č. 276/2001 Z. z. týkajúci sa tvorby výkupných cien za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie.

K bodu 6

Pre regulované subjekty sa taktiež dopĺňa do zákona č. 276/2001 Z. z. povinnosť dodržiavať navrhovaný zákon, pričom kontrolu dodržiavania týchto nových povinností a ukladanie sankcií za ich porušenie vykonáva URSO.

K bodu 7

Z dôvodu efektívnejšieho vykonávania kontroly v sieťových odvetviach, ktorú vykonáva URSO, sa navrhuje doplniť, že v prípade kontroly sa postupuje „primerane“ podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“). Vzhľadom na to, že URSO kontroluje najmä regulované subjekty, ktoré sú súkromnými osobami a nie orgánmi štátnej správy, v praxi vznikajú mnohé aplikačné problémy, keďže zákon č. 10/1996 Z. z. sa primárne vzťahuje na vykonávanie kontroly v štátnej správe.

K čl. III

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť z definícií zákona o energetike pojem „kombinovaná výroba“, nakoľko kombinovaná výroba elektriny a tepla je novo definovaná v predkladanom návrhu zákona.

K bodu 2

Do pojmov vzťahujúcich sa na elektroenergetiku sa navrhujú doplniť nové pojmy, ktorými sú regionálna a miestna distribučná sústava a meranie elektriny na svorkách.

K bodom 3 až 5

Do kompetencií ministerstva sa navrhuje doplniť oprávnenie vydávať osvedčenie o odbornej spôsobilosti v energetike a definuje sa spôsob preukázania odbornej spôsobilosti v energetike.

Ministerstvo hospodárstva SR stanovuje podmienky praxe a vzdelania a spôsob vykonania skúšky pred odbornou komisiou zriadenou ministerstvom. Potreba úpravy tejto problematiky je s ohľadom na prax aktuálna, pretože Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nemôže bez osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydávať povolenia na podnikanie v energetike.

K bodu 6

S poukazom na bod 3 až 5 zo zmocňovacieho ustanovenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu vydávaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, vzťahujúceho sa na podrobnosti o požiadavkách o preukázaní technických predpokladov na podnikanie v energetike, navrhuje vypustiť pojem odborná spôsobilosť.

K bodu 7

Z dôvodu precizovania dikcie zákona v § 19 ods. 4 sa navrhuje doplniť, aby pre rozvrhovanie aktív a pasív, nákladov a výnosov, ktoré sa nedajú priamo priradiť k činnostiam podľa ods.1 až 3, sa použil pomer výnosov za činnosti podľa odsekov 1 až 3 ku iným činnostiam, ktoré vykonávajú v rámci podnikania.

K bodu 8

Navrhuje sa doplniť povinnosť výrobcu elektriny zabezpečiť meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny a poskytovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do 30. mája každoročne údaje za predchádzajúci rok, v prebiehajúcom roku a na nasledujúci rok o výrobe elektriny vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny, vlastnej spotrebe vyrobenej elektriny a dodávke vlastnej vyrobenej elektriny.

K bodu 9

V súvislosti s podporou výroby elektriny z OZE a KVET sa navrhujú doplniť povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy, vzťahujúce sa na prednostné pripojenie takého zariadenia do sústavy, za predpokladu, že sústava je technicky spôsobilá na pripojenie, ako aj úprava prevádzkového poriadku prevádzkovateľov sústavy.

K bodu 10

Navrhuje sa vypustiť zo znenia zákona o energetike úprava ohľadne kombinovanej výroby a obnoviteľných zdrojov energie, nakoľko tieto upravuje predkladaný návrh zákona.

K bodu 11

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť výrobcu merať elektrinu na svorkách zariadenia na výrobu elektriny z dôvodu zabezpečenia výšky skutočného množstva vyrobenej elektriny. Údaje sú dôležité aj pri uplatnení tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému.

K bodu 12

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 13

Navrhuje sa do oprávnenia Štátnej energetickej inšpekcie podľa § 66 ods. 1 písm. e) zákona doplniť oprávnenie uložiť pokutu aj za nesplnenie povinností podľa § 35a, vzťahujúceho sa meranie elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny.

K bodu 14

Navrhuje sa vyňať z pôsobnosti zákona o energetike úpravu správneho konania týkajúcu sa preložky elektroenergetického rozvodného zariadenia. Dôvodom je precizovanie textu zákona z pohľadu aplikačnej praxe a nesprávny postup súdov, ktoré odstupujú spory ohľadne preložiek na riešenie ministerstvu. Tieto spory vo veci preložiek elektroenergetického rozvodného zariadenia sa týkajú majetkových otázok, vlastníckych práv, postupov katastra a územného plánovania v rámci miest a obcí: Pôsobnosť ministerstva podľa dikcie § 3 ods. 1 až 8 zákona o energetike sa vzťahuje na výkon štátnej správy v energetike.

K bodu 15

Navrhovaná dikcia prechodných ustanovení zákona sa týka úpravy vzťahov podľa bodu 11 a 14.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa doplniť zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 99/2007 Z.z. tak, že sa upravujú podmienky skončenia odberu pri dodávke tepla, vyrobeného zo zariadenia z OZE.

Zároveň sa navrhujú stanoviť podmienky prednostnej dodávky tepla z OZE a povinnosť prednostne využiť dodávku tepla z OZE, pokiaľ to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zdrojov tepla.

K čl. V

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje upraviť tak, aby predpokladaná úprava podporného systému OZE a KVET nadobudla účinnosť 1. 1. 2010 a ostatné ustanovenia zákona 1. 8. 2009, podľa priebehu legislatívneho procesu.

Bratislava 18. marca 2009

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

11

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zo zhodnotenia doterajšej aplikácie unifikovaného zákona o podnikaní v energetike upravenej v zákone č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „zákon o energetike“), ktorý upravoval aj problematiku podnikania v tepelnej energetike, vyplynula potreba podrobnejšie a samostatne upraviť niektoré podmienky podnikania v tepelnej energetike, najmä práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, podmienky hospodárnosti prevádzky tepelných zariadení, obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, ale aj práva a povinnosti osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom dotknuté. Je tiež potrebné vytvoriť právny rámec na postupný prechod kompetencií v oblasti vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike i v oblasti cenovej regulácie ceny vyrobeného tepla, teplej úžitkovej vody a tepla dodávaného v teplej úžitkovej vode z Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy, na obce a vyššie územné celky.

Vzhľadom na rozsah a zložitosť navrhovaných zmien v právnej úprave podnikania v tepelnej energetike sa navrhujú tieto zmeny riešiť v novom samostatnom zákone o tepelnej energetike, čím sa právna úprava podnikania v tepelnej energetike vyčleňuje z doterajšej unifikovanej právnej úpravy podnikania v energetike, ale na druhej strane sa podmienky podnikania v tepelnej energetike upravujú podrobnejšie, prehľadnejšie a z hľadiska zohľadnenia špecifických podmienok podnikania v tepelnej energetike aj viac jednoznačne a prehľadnejšie.

Prechod kompetencií v tepelnej energetike zo štátnych orgánov na orgány samosprávy sa navrhuje od 1. januára 2008 s tým, že odborné a metodické usmerňovanie výkonu týchto kompetencií orgánmi samosprávy bude naďalej v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

Prijatím navrhovaného zákona sa vytvárajú podmienky pre rozvoj trhu s teplom, a to najmä v dôsledku jednoznačne ustanovených práv a povinností jednotlivých účastníkov trhu s teplom.

V dôsledku navrhovaného sprísnenia podmienok vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike z hľadiska zvýšenia požiadaviek na dodržanie požiadaviek na trvale udržateľný rozvoj životného prostredia sa predpokladá, že navrhovaný zákon bude mať pozitívny ekologický a environmentálny dopad.

Navrhovaný zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, ani na ostatné verejné financie vrátane financií sociálnych a zdravotných poisťovní.

V dôsledku prijatia navrhovaného zákona sa nezvýši počet zamestnancov v štátnej správe, ani vo verejnej správe.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej právnym poriadkom a medzinárodnými záväzkami.

Navrhovaným zákonom nie sú transponované do práva Slovenskej republiky právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka zlučiteľnostinávrhu zákonas právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a) návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, odporúčané v partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie, screeningu, medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 mesiac marec,

b) nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 14.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev: v primárnom práve v Zmluve o založení ES v znení Zmluvy z Nice (čl. 86, čl. 43),

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Spolupracujúce rezorty: neboli

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona: nebola

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvovna zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie ani na štátny rozpočet, rozpočet štátnych fondov, rozpočty obcí a VÚC, na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní. Tiež nebude mať dopad na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.

Aj keď niektoré ustanovenia zákona určujú povinnosť pre obyvateľstvo niečo zriadiť (napr. inštalovať pomerové merače tepla) nebude mať táto povinnosť dopad na jeho životnú úroveň, naopak nastane zlepšenie kvality jeho života. Okrem toho väčšina nákladov spojených s predkladanou právnou úpravou bola už realizovaná podľa doterajšej právnej úpravy.

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie okrem iného aj tým, že uprednostňuje výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie a lebo zo zdrojov na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

Osobitná časťK § 1Vymedzuje sa v súlade s osnovou zákona a predmet úpravy zákona.

K § 2

V § 2 sa vymedzujú základné pojmy používané v tomto zákone.

K § 3 a 4

Vymedzujú požiadavky na osobu, odbornú spôsobilosť a zodpovednosť zodpovedného zástupcu, ktorým môže byť fyzická osoba, ktorá musí byť odborne spôsobilá, bezúhonná a ktorá nemôže byť členom dozorného alebo kontrolného orgánu ak túto funkciu vykonáva pre právnickú osobu. Ustanovením zodpovedného zástupcu však nie sú dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb konajúcich v mene právnickej osoby.

K § 5 až 9

Upravujú sa podmienky na podnikanie v tepelnej energetike pre fyzické osoby a právnické osoby. Navrhuje sa, aby možnosť podnikať v tepelnej energetike bola daná len pre držiteľov povolenia, pričom podmienky na vydanie povolenia sa upravujú v zákone.

Ustanovuje sa tiež, že Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach je povinný vydať povolenie na podnikanie v tepelnej energetike ak žiadateľ o toto povolenie splní zákonom jednoznačne a transparentne ustanovené podmienky pre vydanie tohto povolenia. Upravujú sa tiež podmienky pre zjednodušený postup pre rozhodovanie úradu o zmene, zániku alebo zrušení povolenia a spôsob riešenia pri prevzatí zásobovacej povinnosti za držiteľa povolenia, ktorému povolenie zaniklo alebo bolo zrušené, v prípade ohrozenia alebo obmedzenia dodávok tepla na vymedzenom území, na ktorom mal povinnosť dodávateľ teplo doterajší držiteľ povolenia.

K § 10Upravujú sa všeobecné práva a povinnosti držiteľov povolení s tým, že ich osobitné práva a povinnosti pre jednotlivé činnosti v tepelnej energetike sú podrobne vymedzené v ustanoveniach upravujúcich práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom v tretej a štvrtej časti zákona.

K § 11Navrhuje sa, aby fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi a vyrábajú teplo alebo vykonávajú rozvod tepla, mohli toto vykonávať aj bez povolenia len na základe oznámenia tejto skutočnosti Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

K § 12 a 13Výstavbu sústavy tepelných zariadení, ktorá slúži na výrobu tepla, výrobu a rozvod tepla alebo na rozvod tepla s celkovým inštalovaným výkonom 5 MWt a viac, je možné uskutočniť len na základe osvedčenia, ktoré vydá ministerstvo. Týmto osvedčením ministerstvo potvrdzuje súlad navrhovanej výstavby s Energetickou politikou Slovenskej republiky. Energetická politika Slovenskej republiky je vládou Slovenskej republiky schválená strednodobá alebo dlhodobá koncepcia rozvoja energetiky Slovenska. Ustanovuje sa postup pri vydaní tohto osvedčenia a obsah rozhodnutia o osvedčení. Vydaním tohto osvedčenia nie sú dotknuté osobitné predpisy o stavebnom konaní, navrhuje sa ale, aby ministerstvo bolo neopomenuteľným účastníkom územného konania a dotknutým štátnym orgánom v stavebnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení výstavby sústavy tepelných zariadení. V prípade výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt rozhoduje o vydaní takéhoto osvedčenia len obec, na území ktorej sa má výstavba takéhoto zariadenia uskutočniť.

K § 14

Vymedzujú sa účastníci trhu s teplom; sú nimi výrobca tepla, dodávateľ tepla, odberateľ tepla a konečný spotrebiteľ tepla. Sú to osoby, ktoré reálne na trhu s teplom vystupujú.

K § 15Ustanovujú sa osobitné práva a povinnosti pre účastníkov trhu s teplom, teda aj pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla a osobitne aj pre držiteľa povolenia na výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou tepla a elektriny, pričom podrobné pravidlá pre výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 16Navrhuje sa, aby sa dodávateľ tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi a pre odberateľa tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, pri dodávke tepla postupoval tak, aby zabezpečil kvalitnú dodávku tepla pre odberateľa aj pre konečného spotrebiteľa. Za tým účelom je povinný odberateľ tepla, ktorý rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi ustanoviť odborne spôsobilého zodpovedného zástupcu. Aj odberateľ tepla, ktorý rozpočítava dodávky tepla konečnému spotrebiteľovi tepla, túto povinnosť zabezpečuje ustanovením zodpovedného zástupcu podľa § 3 a 4.

K § 17

Ustanovujú sa podmienky dodávky tepla v teplej úžitkovej vode a povinnosti pre odberateľa tepla, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom tepla a povinnosti pre konečných spotrebiteľov. Za účelom kontroly dodržiavania povinnosti sa konečnému spotrebiteľovi ukladá povinnosť umožniť odberateľovi tepla, ktorý rozpočítava teplo dodané v teplej úžitkovej vode prístup k určenému meradlu teplej úžitkovej vody v čase od 8.00 hod. do 20.00 hod. na nevyhnutne nutnú dobu bez predchádzajúceho oznámenia za podmienky, že sa na mieste umiestnenia meradla konečný spotrebiteľ nachádza.

K § 18

Ustanovujú sa povinnosti pre dodávateľa tepla, odberateľa tepla a pre konečného spotrebiteľa tepla vo vzťahu k meraniu tepla, pričom osobitne sa upravujú aj povinnosti pre dodávateľa tepla zo zdroja kombinovanej výroby tepla a elektriny. Ak dôjde k porušeniu povinností u konečného spotrebiteľa tepla, rozpočítavanie spotreby sa uskutoční podľa pravidiel, ktoré upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 19

Navrhuje sa, aby sa dodávka tepla uskutočňovala na základe zmluvného vzťahu medzi dodávateľom tepla a odberateľom tepla. Vymedzuje sa obsah zmluvy na tieto účely a vymedzujú sa tiež práva a povinnosti dodávateľa tepla. V zásade dodávateľ tepla má povinnosť dodávať teplo každému, kto o dodávku písomne požiada, má vybudovanú tepelnú prípojku, ktorá spĺňa technické podmienky pripojenia určené dodávateľom tepla a podpísal zmluvu o dodávke a odbere tepla. Upravuje sa aj postup pre prípad, ak nastanú spory o uzavretí zmluvy alebo o zmene zmluvy ako aj podmienky a dôvody pre vypovedanie zmluvy zo strany dodávateľa aj odberateľa.

K § 20

Vymedzujú sa podmienky na ukončenie odberu tepla.

K § 21

Ustanovuje sa, kedy je držiteľ povolenia povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla odoberať teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo zo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

K § 22

Vymedzuje sa, čo sa rozumie pod pojmom neoprávnený odber tepla a súčasne sa umožňuje, aby dodávateľ ukončil pri neoprávnenom odbere tepla dodávku tepla odberateľovi, ak ani po písomnej výzve neukončil neoprávnený odber tepla. Na náhradu škody spôsobenú dodávateľovi neoprávneným odberom tepla sa budú vzťahovať všeobecné predpisy o náhrade škody (Občiansky zákonník).

K § 23

Navrhuje sa pre dodávateľa možnosť zmeniť teplonosné médium alebo spôsob dodávky tepla, ak takúto zmenu oznámi odberateľovi tepla najmenej jeden rok pred jeho uskutočnením. V takom prípade dodávateľ tepla je povinný na svoje náklady upraviť odberné zariadenie tepla, pričom sa dáva možnosť aj inej dohody s odberateľom tepla.

K § 24

Vymedzuje sa pojem preložka verejného rozvodu tepla a vymedzujú sa aj podmienky preložky a zároveň sa ustanovuje, že kto zriaďuje, opravuje a udržiava tepelnú prípojku a kto uhrádza náklady s tým súvisiace.

K § 25Vymedzuje sa pojem hospodárnosť sústavy tepelných zariadení, ktorá úzko súvisí s problematikou výroby, rozvodu a dodávky tepla, súčasne sa ustanovujú povinnosti pre dodávateľa tepla a pre odberateľa tepla.

K § 26 až 28Upravujú podmienky na obmedzenie a prerušenie dodávky tepla. Súčasne sa vymedzujú povinnosti dodávateľa vo vzťahu k odberateľovi a rieši sa aj náhrada škody. Osobitne sa upravuje stav núdze v tepelnej energetike, pôsobnosť na vyhlasovanie a koordináciu opatrení a povinností v čase jeho vyhlásenia.

K § 29

Vymedzuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti tepelnej energetiky.

K § 30

Vymedzuje pôsobnosť úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach v oblasti tepelnej energetiky.K § 31

Vymedzuje sa pôsobnosť obce v oblasti tepelnej energetiky. V tepelnej energetike obec bude vypracúvať v rámci spracovania koncepcie rozvoja obce aj koncepciu rozvoja tepelnej energetiky a bude rozhodovať o vydaní osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt, ak uskutočnenie takejto výstavby bude v súlade s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Takisto bude rozhodovať o vydaní potvrdenia o súlade požadovaného predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Prenesením týchto oprávnení na obce sa vecná regulácia v oblasti tepelnej energetiky dostáva pod účinnejšiu kontrolu konečných spotrebiteľov občanov, ale aj ostatných odberateľov. Okrem toho obec podľa návrhu bude vydávať príkazy na vecné plnenie a na osobné úkony, v súvislosti s vyhlásením stavu núdze v tepelnej energetike. Navrhuje sa, aby náhrady a škody, ktoré vzniknú v dôsledku plnenia príkazu obec uspokojovala, pričom obec si vzniklé výdavky s tým spojené uplatní u osoby, ktorá stav núdze v tepelnej energetike spôsobila, a ak taká osoba nie je tak na Ministerstve financií Slovenskej republiky.

K § 32

Vymedzuje pôsobnosť vyššieho územného celku pri regulácii ceny tepla. Podľa návrhu sa vyšší územný celok stane cenovým orgánom (viď aj novelu zákona o cenách navrhnutú v čl. II). Podľa návrhu cenu tepla na území svojej pôsobnosti bude určovať vyšší územný celok na základe cenového predpisu, ktorý vydá Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach a na základe podkladov od dodávateľa spôsobom a v rozsahu podľa cenového predpisu vydaného úradom. Vyšší územný celok bude zároveň kontrolovať aj dodržiavanie ním určenej ceny tepla a v prípade nedodržania určenej ceny tepla bude navrhovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví príslušné sankčné opatrenia voči výrobcovi alebo dodávateľovi tepla, ktorý porušil cenové predpisy.

K § 33 a 34Vymedzuje sa pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie. Štátna energetická inšpekcia je orgánom štátu, ktorý vykonáva dozor podľa tohto zákona. V teórii práva platí zásada, že každý zákon by mal obsahovať tzv. „hypotézu, dispozíciu a sankciu“. Bez kontrolných mechanizmov vykonávaných konkrétnymi osobami v tomto prípade Štátnou energetickou inšpekciou by nemohlo dôjsť k ukladaniu sankcií, ak dôjde k porušeniu tohto zákona.

Štátna energetická inšpekcia si môžu k výkonu dozoru prizvať fyzické osoby. Má sa na mysli, že tieto fyzické osoby budú spravidla súdnymi znalcami podľa osobitného právneho predpisu alebo tzv. notifikovanými osobami takisto podľa osobitného zákona (zákon č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Kontrolovaná osoba, či už sa jedná o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, je povinná umožniť povereným zamestnancom Štátnej energetickej inšpekcie a prizvaným osobám vykonanie dozoru aj v priestoroch, o ktorých sa dozorné orgány domnievajú, že sa v nich vykonáva činnosť pri výrobe a dodávke tepla bez povolenia.

Kontrolovaná osoba má právo zoznámiť sa s obsahom protokolu, dostať rovnopis protokolu o výsledku kontroly a vyjadriť sa k jeho obsahu v určenej lehote. Postup pri výkone dozoru sa rieši odkazom na zákon o kontrole v štátnej správe.

K § 35

Vymedzujú sa práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom.

K § 36

Ustanovujú sa podmienky, za akých možno nariadiť vecné plnenie, pričom sa ustanovuje aj povinnosť uhradiť náhradu tomu, kto vecné plnenie poskytol, ak mu toto plnenie nemôže byť riadne alebo včas vrátené. Toto právo poskytovateľa uspokojí orgán, ktorý vecné plnenie nariadil, prípadne ten, kto škodu na poskytnutom vecnom prostriedku spôsobil.

K § 37

Za neplnenie povinností alebo za porušenie niektorých ustanovení tohto zákona Štátna energetická inšpekcia uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu. Na konanie o pokutách sa vzťahuje zákon o správnom konaní, pričom výška pokuty sa stanoví na základe posúdenia spoločenskej nebezpečnosti porušenia ustanovenia zákona, ako aj skutočnosti, či ide o opakované porušenie alebo nie a aký má celospoločenský dopad takéto porušenie.

K § 38Na zabezpečenie ochrany sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma a vymedzujú rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako boli ustanovené v zákone č. 70/1998 Z. z. Podrobnosti o ochrannom pásme ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 39

Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pričom zákon v niektorých ustanoveniach ustanovuje odchýlky (najmä z hľadiska lehôt).

K § 40

Prechodné ustanovenia zákona riešia platnosť licencií a predchádzajúcich súhlasov na výstavbu tepelnoenergetických zariadení (v tomto zákone vymedzené ako osvedčenia o súlade výstavby energetického zariadenia s energetickou politikou štátu alebo obce), ktoré boli vydané podľa doterajších predpisov tak, aby zostali v platnosti 2 roky od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Prechodné ustanovenia riešia aj platnosť doteraz vydaných osvedčení o odbornej spôsobilosti ako aj postupné zavádzanie určených meradiel na odbernom mieste na teplo dodávané v teplej úžitkovej vode ako aj pre teplo dodávané odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, ktorému sa dodané teplo rozpočítava. Ustanovuje sa, aby z dôvodu zabezpečenia kontinuity v určovaní cien tepla, ceny tepla určené Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach zostali v platnosti až do účinnosti rozhodnutí o schválení alebo určení ceny tepla vydaného podľa tohto zákona obcou alebo vyšším územným celkom.

K § 41 V nadväznosti na zrušenie zákona č. 70/1998 Z. z. sa zrušuje aj vyhláška Ministerstva hospodárstva č. 15/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla, spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla a technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody.

K Čl. II Navrhuje sa novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov tak, aby tvorba cien v tepelnej energetike mohla v roku 2008 prejsť na vyššie územné celky.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje v nadväznosti na reálnosť legislatívneho procesu. Ustanovenie čl. I § 32 písm. d) a e) a čl. II, ktorým sa upravuje prechod kompetencií v určovaní regulovaných cien tepelnej energie na vyššie územné celky nadobudnú účinnosť 1. januára 2008 tak, aby vyššie územné celky mali vytvorený dostatočný časový priestor na prevzatie týchto kompetencií.

Bratislava 18. augusta 2004

Mikuláš D z u r i n d a

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol R u s k o

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu