Zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) 618/2003 účinný od 01.03.2007 do 30.05.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

24

Dôvodová správa

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slov enskej republiky na rok 2006.

Do zoznamu acquis na rok 2004 bola zaradená smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastn íctva s tým, že určený termín jej transponovania Slovenská republika akceptovala (29. apríla 2006). Smernica sleduje zjednocovanie národn ých právnych úprav pri vymáhaní práv duševného vlastníctva všeobecne a dotýka sa predovšetkým autorského práva a práv s autorským právom súvisiacich a práv priemyselného vlastníctva. V ýznamnou mierou sa dotýka aj občianskeho súdneho konania. Cieľom smernice je odstrániť existujúce rozdiely v právnych úpravách pri vymáhaní práv duševného vlastníctva členských štátov EÚ , ktoré predstavujú významnú prekážku rozvoja vnútorného trhu, a zabraňovať falzifikovaniu, pirátstvu a ďalšiemu porušovaniu práv duševného vlastníctva. práva duševného vlastníctva pod ľa stanoviska Komisie 2005/295/ES zahàňajú najmä: autorské právo, práva súvisiace s autorským právom, osobitné právo zhotoviteľa databázy, práva tvorcu topografií polovodičového výrobku, prá va ochrannej známky, práva na dizajn, patentové práva vrátane práv odvodených z doplňujúcich ochranných certifikátov, geografické označenia, práva patentu a úžitkového vzoru, práva k odrodá m rastlín a obchodné názvy.

Predmetná smernica vychádza z Dohody o obchodných aspektoch práv duševn ého vlastníctvu (Agreement on Trade – Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS)) uzatvorenej v rámci Dohody o svetovej obchodnej organizácii (WTO). Dohoda TRIPS prvý krát na medzinárodnej úrovni upravuje záväzky členských štá tov, ktoré sa majú prijať v oblasti vymožiteľnosti/vynucovania práva, a to tak v správnom a civilnom, ako aj v trestnom konaní. Dohodu TRIPS Slovenská republika uplatňuje od 1996, a preto legislatíva duševné ho vlastníctva a priemyselného vlastníctva už obsahuje viacero jej ustanovení. Tam kde príslušná platná právna úprava nie je úplne v súlade so smernicou navrhuje sa spresnenie – doplnenie alebo zmena ustanovení.

S ohľadom na prierezový charakter tejto smernice sa Ministerstvo kultúry SR (gestor), Ministerstvo spravodlivosti SR (spolugestor) a Úrad priemyseln ého vlastníctva SR dohodli, že pripravovaná právna úprava bude pozostávať z novelizácií príslušných predpisov, z ktorých každý pripraví úpravu predpisov v rámci svojej pôsobnosti s tým, že Ministerstvo kultúry SR ako gestor zodpovedá za prebratie smernice a vypracovanie tabuľky zhody k pripravovanému návrhu zákona (určenie gestorstva – uznesenie vlády SR č. 940 zo 6. októbra 2004).

Pripravovaná právna úprava sa dotýka týchto zákonov:

-č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon);

-č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov;

-č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zá konov v znení neskorších predpisov;

-č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov;

-č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov;

-č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., zákona č. 14/2004 Z. z. a zákona č. 344/2004 Z. z.;

-č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov;

-č. 183/2000 o knižniciach, o doplnení zá kona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.;

-č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z.; na ustanovenia zákona patentového zákona odkazuje aj úprava práv z úžitkových vzorov (zákon č. 478/1992 Zb.);

-č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z.;

-č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach vý robkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;

-č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení z ákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z. a zákona č. 435/2001 Z. z.

Zákon č. 618/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januá ra 2004. Predstavuje komplexnú úpravu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom vrátane osobitného práva k databáze a kolektívnej správy práv.

Pôvodný harmoniza čný rámec autorského zákona z hľadiska zlučiteľnosti s právnymi aktmi Európskeho spoločenstva tvoria:

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES o právnej ochrane databáz, zakladá nové právo sui generis zhotoviteľa databázy. Vzhľadom na to, že toto osobitné právo zhotovite ľa databázy nie je dosiaľ upravené medzinárodnou autorskou zmluvou bude Slovenská republika chrániť len práva zhotoviteľov databáz z členských krajín Európskej únie, až do uzatvorenia dvojstrannej dohody, ktorú na návrh Komisie dohodne rada podľa čl. 11 ods. 3 tejto smernice

- smernica Rady 93/83/EHS o koordinácii niektorých pravidiel t ýkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu, možno označiť ako zásadnú pre uvedené spôsoby ší renia predmetov ochrany. Určuje právny režim, ktorým sa riadi satelitné vysielanie a určuje povinnú kolektívnu správu práv v prípade káblovej retransmisie.

-smernica Rady 92/100/EHS o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva a smernica Rady 93/98/EHS o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv harmonizujúca trvanie ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorsk ým právom sú základnými kameňmi harmonizácie Spoločenstva v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Prvá z uvedených smerníc má horizontálny charakter, zavádza vý lučné práva na nájom a vypožičiavanie kde sa nositeľom práv zaručuje podiel na zisku plynúcom z nových foriem využí vania diel alebo výkonov. Harmonizuje takisto práva súvisiace s autorským právom, čím sa súčasne stáva nástrojom v boji proti pirátstvu. Druhá zo smerníc harmonizuje trvanie ochrany všetkých diel a v ýkonov vychádzajúc pritom z dlhšieho trvania. Takýmto spôsobom smernica podporuje voľný pohyb tovarov a služieb v oblasti kultúry a odstraňuje porušovanie princípov súťaže založené na rozdielnych úrovniach poskytovanej ochrany.

- smernica Rady 91/250/EHS o prá vnej ochrane počítačových programov, zavádza účinnú ochranu počítačových programov a zlaďuje pravidlá, ktorými sa riadi ochrana počítačového programu, ktorý je základnou súčasť ou informačných systémov a nevyhnutým predpokladom priemyselného a technologického rozvoja

- smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v informačnej spoločnosti. Smernica rieši viaceré otázky autorského práva vo vz ťahu k internetu a elektronickým zdrojom. Predovšetkým upravuje zoznam tradičných zákonných výnimiek z výlučného práva autora zodpovedajúci novým podmienkam elektronických médií. Ochrana zá ujmov autora ako primárny cieľ má zároveň vytvárať predpoklady na rozvoj informačnej spoloč nosti. Podkladom na jej vypracovanie bola Zmluva WIPO o autorskom práve a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch, ktoré reagujú na súčasný rozvoj digitálnych informačných technológií a jeho vplyv na oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Tieto zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala už v roku 1999, boli v roku 2000 premietnuté do autorskoprávnej legislatívy (zákon č. 234/2000 Z. z.), čím sa poskytovaná autorskoprávna ochranu rozšírila v kontexte rozvoja informačnej spoločnosti.

- smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá sa zaoberá problematikou práva autora na podiel z výnosu za ďalší predaj originálu diela vý tvarného umenia (tzv. droit de suite). Toto právo založené Bernským dohovorom a zachovávané na území Slovenskej republiky už od roku 1926 sa podľa tejto smernice upravuje z hľadiska pôsobenia spoločného trhu.

V roku 2004 sa pôvodný harmonizačný rámec rozší ril o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Autorský zákon už obsahuje viacero ustanovení, ktoré korešpondujú s úpravou, ktoré sú kompatibilné s úpravou smernice a tam kde platná právna úprava nie je úplne v súlade so smernicou navrhuje sa spresnenie – doplnenie alebo zmena ustanovení (napr. katalóg nárokov proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva a obsahuje aj katalóg akt ívne legitimovaných osôb).

S ohľadom na uvedené skutočnosti sa navrhovanou právnou úpravou dopĺňajú, prípadne modifikuj ú tie ustanovenia platnej právnej úpravy, ktoré obsahom, rozsahom alebo terminologicky nie sú dostatočne kompatibilné so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastní ctva.

Predloženým ná vrhom sa platný autorský zákon upravuje tak, aby úroveň poskytovanej ochrany zodpovedala súčasným vysokým štandardom, ako aj snahám o zladenie ochrany vrátane vymožiteľnosti týchto práv duševné ho vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni, a to najmä v súvislosti s rozvojom jednotného trhu, voľné ho pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva, ktoré sú ovplyvňované ustavičným rozvojom nových technológií umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov. V tomto kontexte je dôležitým aspektom aj uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy, z ktorej vyplýva, že slovenská právna ú prava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, ak sa ich diela stávajú predmetom použitia na území Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava reflektuje aj odporúčanie komisie č. 2005/737/ES o kolekt ívnej cezhraničnej správe autorských práva a s nimi súvisiacich autorských práv na oprávnené on-line hudobné služby z 18. mája 2005, a to najmä v súvislosti s cezhraničným kolektívnym spravovan ím práv pri zabezpečení jeho transparentnosti. Navrhovaná úprava zároveň odstraňujú aj identifikované nepresnosti doterajšej právnej úpravy, ktoré vyplynuli z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii alebo sa prejavili počas jej uplatňovania v praxi. Pod vplyvom aplikačnej praxe sa niektoré ustanovenia transformujú do akceptovateľnej polohy, prípadne sa ako nefunkčné z právnej úpravy vypúšťajú.

Navrhovaná novelizácia Ob čianskeho súdneho poriadku by mala zabezpečiť procesné otázky vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva tak, ako ich predpokladá smernica 2004/48/ES. Nóvum pre slovenské procesné právo predstavujú najm ä špecifické opatrenia na zabezpečenie dôkazu vo veciach duševného vlastníctva. Z časového hľadiska ide o zabezpečenie dôkazu pred začatím konania vo veci samej. Osobitosť inštitútu zabezpečenia d ôkazu sa zachovala cez odkazovaciu normu aj v konaní vo veci samej. V súvislosti so samotnou realizáciou zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku treba uviesť, že v článku III návrhu zákona sa vykonávajú zmeny v Exekučnom poriadku. Navrhuje sa, aby exekútor mohol v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd. Pod tieto úkony bude možné subsumovať aj poverenie sú du na vykonanie zabezpečenia dôkazu.

Z pohľadu úpravy predbežných opatrení, ktorá je dostatočne široká, sa do príkladmého výpočtu druhov predbežných opatrení v § 76 odseku 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhuje doplniť ú pravu osobitného druhu predbežného opatrenia. Zakotvením špeciálneho druhu predbežného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva sa vykonáva transpozícia článku 9 odseku 1 písmena a) smernice. Navrhovate ľovi sa priznáva dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či bude v žalobnom petite žiadať výlučne, aby súd predbežným opatrením ulož il tomu, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Alebo sa rozhodne tiež navrhnúť , aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva mohol namiesto splnenia tejto 'zdržovacej' povinnosti, zložiť do úschovy súdu zábezpeku (kontra kaucie) určenú na náhradu ujmy vzniknutú porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia bude navrhovateľ oprávnený formulovať tzv. alternatívny petit, kedy žalovaný má právo voľ by t.j. je mu dané na výber medzi dvoma možnosťami, ktorým spôsobom splní povinnosť uloženú súdom.

Navrhovanou úpravou v Občianskom zákonníku sa zlaďuje formulácia dotýkajúca sa pôsobnosti hmotnoprávneho zákonníka v oblastí práv duševného v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky a aplika čnej praxe. Upresňuje sa tak pôsobnosť Občianskeho zákonníka aj na právne vzťahy z duševného vlastníctva, pokiaľ tieto vzťahy neupravujú iné zákony. V Občianskom zákonníku sa upravuje ná hrada za ujmu pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, pričom v súlade so smernicou 2004/48/ES sa náhrada ujmy skladá zo skutočnej škody, ušlého zisku, bezdôvodného obohatenia, primeran ého zadosťučinenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu, nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia nezdalo postačujúce. Upravuje sa aj spôsob výpočtu náhrady ujmy, ak ju nie je možn é určiť, a to v nadväznosti na výšku odmeny, ktorá je zvyčajná za udelenie licencie v čase neoprávneného zásahu. Konkrétne sa navrhovaným ustanovením § 442a odseku 1 transponuje pož iadavka zakotvená v článku 13 smernice, podľa ktorej je potrebné rozšíriť doterajší obsah náhrady škody t.j. akú škodu je škodca povinný poškodenému nahradiť, ako aj spôsob jej náhrady š peciálne pre oblasť porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva.

Navrhovaná novelizácia Obchodného zákonníka nadväzuje na úpravu obchodného mena a upravuje v nadväznosti na smernicu 2004/48/ES nároky, ktorých sa možno domáhať pri porušení alebo ohrození prá va obchodného mena. Dopĺňajú sa súkromnoprávne prostriedky ochrany obchodného mena v podobe explicitného rozšírenia nových žalobných nárokov vrátane priznania práva na informácie. Precizuje sa doteraj šia koncepcia úpravy náhrady škody.

Nadväzujúc na navrhované úpravy v Občianskom sú dnom poriadku, Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku pripravil Úrad priemyselného vlastníctva SR úpravy v legislatíve dotýkajúcej sa ochranných známok, patentov, ochrany topografií polovodičový ch výrobkov, dizajnov, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov. V tomto kontexte sa navrhuje aj úprava týkajúca sa ochrany práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat.

Smernica 2004/48/ES za účelom podpory spolupráce vrátane výmeny informácií vyžaduje určenie národných korešpondentov, ako aj priebežnú kontrolu vykonávania smernice a následného predkladania správ Eur ópskej komisii. Tieto úlohy si budú plniť Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Úrad priemyselného vlastníctva SR v rozsahu určeného gestorstva.

Novelizácia zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štá tnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z. reaguje na aktuálne otázky súvisiace so zavedením povinnej kolektívnej správy v prípade práva udeľovať súhlas na vypo žičiavanie.

Predložený návrh zákona rozvíja základné slobody a prá va v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/E S tak, ako sa uvádza v doložke zlučiteľnosti a tabuľkách zhody.

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a ani na životné prostredie.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvu na verejné financie

Navrhovaná právna ú prava nezakladá zvýšený nárok na verejné financie a nemá vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí a jeho realizácia si nevyžiada ani výdavky v rámci schválen ých limitov kapitoly Ministerstva kultúry SR.

2.Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. S ohľadom na posilnenie právnej úpravy vo vzťahu k zlepšeniu vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva možno očakávať pozitívny vplyv na dotknuté subjekty pri jej praktickej aplikácii.

3.Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvu na zamestnanosť.

Navrhovaná právna ú prava nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti ná vrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

zákon, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárne právo: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Hlava VI – Spoločné pravidlá pre súťaž, dane a zbližovanie pr áva),

-sekundárne právo:

1.Smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorský mi právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1) v platnom znení.

2.Smernica Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1) v znení smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).

3.Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi sú visiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).

4.Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umelecké ho diela (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).

5.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 2).

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-61/05, Komisia ES v. Portugalská republika, rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-53/05, Komisia ES v. Portugalská republika, rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-169/05, Uradex SCRL v. Union Professionnalle de la Radio et de la Télé distribution (RTD), Société Intercommunale pout la Diffusion de la Télévision (BRUTELE), rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-192/04, Lagardé re Active Broadcast v. SPRE, GVL+CERT, rok 2004, Zb. roz. ESD (I- 07199),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-28/04, Todœ SpA Todœ France SARL v. Heyraud SA+Technisynthé se, rok 2004, Zb. roz. ESD (I- 05781),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-293/98, Egeda v. Hoasa, rok 1998, Zb. roz. ESD (I- 00629)

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Euró pskej únii (najmä článku 2, 53 a 54);

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;

c)z gestorstva smerníc vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva najnesk ôr do 29. apríla 2006;

d)v danej oblasti bolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa č l. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení;

e)smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva bude do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraná návrhom zákona, niektoré inštitúty preberanej smernice sú už obsiahnuté v platnom znení Občianskeho s údneho poriadku aj v hmotnoprávnych úpravách (Napr. Autorský zákon, Patentový zákon, Zákon o ochranných známkach, Zákon o ochrane topografií polovodičových výrobkov, Zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov)

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplná zhoda.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR v spoluprá ci s Ministerstvom spravodlivosti SR a Úradom priemyselného vlastníctva SR.

Osobitná časť

K Èl. I (Autorský zákon)

K bodu 1

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje.

K bodu 2 a 3

Ustanovenia sa spresňujú v kontexte aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev. Z odôvodnenia k rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C-61/05 z 13. júla 2006, ktoré sa dotýka transpozície smernica 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom a výpožičnom práve a o určitý ch právach súvisiacich a autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva možno vyvodiť, že výrobca originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), ktorý nadobudol od autorov práva na vyhotovenie tohto originálu (záznamu) je zároveň vý robcom zvukovo-obrazového záznamu.

K bodu 4

Ustanovenie sa spresňuje; vymedzenie 'zvukového záznamu' sa zlaďuje s vymedzením podľa čl. 2 Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT) – medzinárodná zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ktorú Slovensk á republika ratifikovala 9. decembra 1999 s platnosťou od 20. mája 2002; záväzky z tejto zmluvy nachádzajú svoj odraz v smernici Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES o harmoniz ácii niektorých aspektov autorského práva a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

K bodu 5

Ustanovenie, ktorým bolo audiovizuálne dielo vylúčené s pod režimu spoločn ého diela sa vypúšťa ako nadbytočné s ohľadom na doplnenie osobitných ustanovení vzťahujúcich sa k tejto problematike; pozri bod 2, 3 a 16.

K bodu 6

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje; nadbytočné slová sa vypúš ťajú.

K bodu 7

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte komunitárneho práva. V č l. 4 ods. 2 smernice Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva sa ustanovuje, ž e autor (výkonný umelec) sa nemôže vzdať práva na primeranú odmenu za rozširovanie diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypoži čiavaním (ani vopred ani neskôr). Ustanovenie zároveň reflektuje navrhovanú úpravu v bode 2 a 3 ( § 5 ods. 2 a 20); právny poriadok Slovenskej republiky tiež nepripúšťa, aby sa niekto vopred vzdal práva, ktorým ešte nedisponuje.

K bodu 8

Novo formulovan é ustanovenie reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a s tým súvisiaci jednotný trh s umeleckými dielami. Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie niektorých nepresností pri plnej transpozícii smernice rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela tak, ako to vyžaduje jednotný trh s umeleckými dielami.

Ustanovenie sa terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacej legislatívy (napr. zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorší ch predpisov), pričom plne korešponduje so smernicou 2001/84/ES, ktorá právo na odmenu pri ďalšom predaji umeleckého diela upravuje jednotne z hľadiska fungovania jednotné ho trhu s umeleckými dielami tak, aby nedochádzalo k diskriminácii pri verejnom predaji týchto diel prostredníctvom verejných dražieb alebo obchodu so starožitnosťami.

Právu na ďalší predaj podliehajú všetky predaje, ktorých sa zúčastňuje profesionálny obchodník s umeleckými dielami. Tento obchodník sa môže predaja zúčastniť ako predávajúci, kupujúci alebo ako sprostredkovateľ (napr. komisionársky predaj).

V navrhovanom znení sa v súčasnosti platné sadzby v podstate nemenia. Na základe požiadavky zástupcov trhu s umením sa však tieto sadzby uvádzajú v eurách; v záujme riadneho fungovania jednotného trhu a eliminácie deformácií podmienok súťaže (presun predaja v rámci spoločenstva), ako aj nerovnakého zaobchádzania sa percentá sa vypočítavajú zo sumy stanovenej eurami (nedochádza tak k odchýlkam na základe kurzového prepočtu). Pre výpočet odmeny sa kúpnou cenou rozumie cena bez dane z pridanej hodnoty (čl. 5 smernice 2001/84/EC), ktorá sa uplatňuje v rámci celého európskeho trhu s originálmi umelecký ch diel. Daň z pridanej hodnoty sa nezapočítava do základu pre výpočet odmeny, pokiaľ bolo dielo predané za cenu vrátane tejto dane.

V záujme podpory rozvoja obchodu s umeleckými dielami. sa v odseku 6 zavádza výnimka z prá va na odmenu pri ďalšom predaji, ktorú umožňuje smernica (čl. 1 ods. 3 smernice 2001/84/EC).

Oznamovacia povinnos ť obchodníka s umeleckými dielami sa spresňuje. Na umožnenie riadneho výkonu kolektívnej správy je obchodník povinný oznamovať príslušnej organizácii kolektívnej každý ním uskutočnený ďal ší predaj. Najneskôr do konca januára nasledujúceho kalendá rneho roka po roku, v ktorom sa tento predaj uskutoč nil je obchodník povinný uhradiť tejto organizácii odmenu vypočítanú podľa odseku 3. Organizácii (prí p. autorovi) sa zároveň umožňuje požadovať od obchodníka akékoľvek informácie súvisiace s ďalším predajom, a to počas troch rokov od uskutočnené ho predaja; organizácia (príp. autor) má teda možnosť získaním doplňujúcich informácií preveriť si plnenie zo strany obchodní ka

K bodu 9

Ustanovenie sa jazykovo spresňuje; spojením niekoľkých samostatný ch diel na dohodnutý účel nedochádza ku vzniku nového diela (ako celku) a každé zo spojených diel si zachováva svoju vlastnú existenciu.

K bodu 10

Úprava ustanovenia reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej ú nii; ustanovenie sa spresňuje vzhľadom na komunitárny princíp vyčerpania práva upravený viacerými smernicami – smernica Rady 92/100/EEC o nájomnom práve a výpoži čnom práve a o niektorých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti duševného vlastníctva smernica Rady 91/250/EHS o právnej ochrane počítačových programov, smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 96/9/ES o právnej ochrane databáz, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES. Komunitárny princíp vyčerpania práva znamená, že autor, ktorý udelil súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva (hmotná podoba – kniha, CD) v jednom členskom/zmluvnom štáte nemôže zamedziť/brániť rozširovaniu tohto originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na území jednotného európskeho trhu ani na ú zemí zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore (toto právo autorovi po prvom predaji zaniká). Právo kontrolovať roz širovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na území tretích krajín zostáva autorovi (nositeľovi práv) zachované. Vyč erpanie/zánik práva verejného rozširovania (po prvom predaji) má zásadný význam z hľadiska fungovania jednotného trhu v rámci Eur ópskej hospodárskeho priestoru; t. z. vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie právo verejného rozširovania sa vyčerpáva/zaniká nielen pre územie Slovenskej republiky, ale aj pre územia všetkých člensk ých štátov Európskej únie a zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

K bodu 11

Ú prava ustanovenia reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a s tým súvisiaci jednotný trh. Zároveň sa ustanovenie terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacich právnych predpisov (napr. Colný zákon, zákon č. 222/2004 Z .z. o DPH), pričom sa zohľadňujú aj nové spôsoby dodávok spoplatnených komodít, ktor é sú používané na vyhotovovanie rozmnoženín predmetov ochrany na slovenskom trhu.

K bodu 12

Ustanovenie sa jazykovo spresňuje.

K bodu 13

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte čl. 10 bis Bernského dohovoru ochrane literá rnych a umeleckých diel (Slovenská republika sa na ňom zúčastňuje od roku 1921 a parížskym znením je viazaná od 11. apríla 1980 – vyhláška MZV č 133/1980 Zb.) a čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktor é upravujú rozsah a obsah tzv. spravodajskej licencie (obmedzenia výhradného práva autora na informačné účely). Oba dokumenty zdôraz ňujú vo vzťahu k ustanoveným obmedzeniam/výnimkám ich reštrikčný výklad. Pri tzv. spravodajskej licencii striktne vymedzujú diela (iné predmety ochrany), na ktoré sa vzťahuje; okrem toho, že použitie diela (iného predmetu ochrany) je striktne viazané ú čelom (spravodajstvo), je ďalej limitované aj z hľadiska spôsobov použitia, tematického ohraničenia (hospodárske, politické iné spoločenské udalosti alebo témy) a povahou (aktualita nielen v č ase jej zverejnenia (pôvodného uverejnenia), ale aj v čase jej prevzatia).

K bodu 14

Ustanovenie reflektuje prax a posilňuje zmluvnú pozíciu autora, najmä tým, ž e ustanovuje podmienky, ktoré dohodnutá odmena musí reflektovať (odsek 1). Jedným zo spôsobov určenia odmeny je jej určenie v zá vislosti od výnosov z využitia licencie (odsek 2); táto úprava je dispozitívna. V nadväznosti na odsek 2 sa v odseku 3 upravujú nálež itosti spojené s určením, vyplatením, ako aj s kontrolou určenej odmeny.

K bodu 15

Autorom diela je ten, kto dielo vytvoril, teda ten, kto tvorivú myšlienku vyjadril v osobitnej forme. Autorské právo za autora zásadne uznáva jeho tvorcu, teda vychádza zo zásady objektívnej pravdy. Autorstvo určitej osoby k určitému dielu môže byť v niektorých konkrétnych prí padoch pochybné a v takom prípade ho treba dokázať, pričom dôkazné bremeno je na tom, kto sa za autora vydáva alebo sa svojho autorstva dovoláva. Na uľahčenie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena § 54 ustanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku v prospech autorstva toho, kto je na diele uvedený ako autor.

Takúto právnu domnienku ustanovuje už čl. 15 ods. 1 Bernského dohovoru, a to s cieľom uľahčiť dokazovanie pri uplatňovaní medzinárodnej ochrany podľa tohto dohovoru; rozsahom § 54 korešponduje s predmetn ým článkom dohovoru, ktorý túto právnu domnienku vzťahuje aj na diela označené pseudonymom; táto výnimka sa primerane vzťahuje aj na nositeľov súvisiacich práv.

V kontexte právnej domnienky autorstva (§ 54) treba zdôrazniť, že aj keď jej účelom je uľahčenie dokazovania pri uplatnení ochrany, podstata ustanovenia je hmotnoprávna, pretože sa vzťahuje na subjekt práva, jej predmetom je len autorský vzťah a nie iné skutočnosti, ktoré by zakladali hmotnoprávne nároky. Tá to domnienka sa premieta aj do procesného postavenia; ak bude konkrétnej osobe svedčiť domnienka autorstva, tak na spochybnenie autorstva bude treba, aby druhá strana preukázala opak, teda nebude na osebe, ktorej svedčí domnienka, aby preukazovala autorstvo.

Uvedená domnienka sa vzťahuje na uverejnené aj neuverejnené diela, pokiaľ došlo k ich zachyteniu na hmotnom substráte (objektívne vyjadrenie v hmotnej podobe), a to tak, aby bolo označenie menom autora (pseudonymom) možné (pojmovo je takéto označenie vylúčené napr. pri dielach vyjadrených len zvukovo, pohybom a pod.). Uvedenie mena však nie je podmienkou ochrany. Z tohto hľadiska má uvedenie mena povahu čisto fakultatívnu; neuvedenie mena má za následok len to, že nie sú splnené podmienky právnej domnienky a autorstvo je potrebné dokazovať. K otázke, či má byť menom označený každ ý exemplár diela alebo či postačuje, aby bolo meno uvedené aspoň na jednom exemplári, možno v kontexte sledovaného účelu uviesť, že postačujúcim by malo byť uvedenie mena na jednom exemplári (v prípade, že v konaní o uplatnenie práva bude predložený práve tento exemplár). Otázka miesta a spôsobu uvedenia/označ enia autora sa doktrinálne vykladá nie vo vzťahu k miestu, (kde má byť meno uvedené), ale vo vzťahu k spôsobu, ktorý nesmie vzbudzovať pochybnosti o osobe autora; len ten spôsob označenia, ktorý vyhovuje takejto podmienke, zakladá uvedenú právnu domnienku; ak označenie tejto podmienke vyhovuje, je bezpredmetné, na akom mieste sa nachádza.

Ustanovenie takejto domnienky má význam aj pri uzatváraní zmlúv; potenciálny používateľ diela môže takto pri uzatváraní zmluvy vedieť, kto je autorom, resp. kto je oprávnený s dielom nakladať. Keď že nie každé dielo, resp. každý jeho exemplár je označený menom autora/pseudonymom a taktiež nie každé dielo je objektívne vyjadrené v hmotnej podobe (na hmotnom substr áte), je v tomto kontexte účelné v prípadoch, keď sú práva k dielu kolektívne spravované, využiť aj existujúce registre diel (iných predmetov ochrany) organizácií kolektívnej správy alebo využiť iné verejné registre/zoznamy diel (iných predmetov ochrany) podľa osobitných predpisov; v týchto registroch/zoznamoch je pri každom diele (inom predmete ochrany) uvedené aj meno autora, prípadne pseudonym, pričom správca registra garantuje správnosť údajov v registri; keďže aj v tomto prípade ide o domnienku vyvr átiteľnú, nemožno vylúčiť preukázanie opaku.

Navrhovaná úprava umožní napríklad potenciálnemu používateľovi architektonického diela využiť údaje zo zákonom zavedenej evidencie architektonických diel ( § 24 ods. 2 písm. k) a § 31 ods. 2 písm. l) zákona SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov). Tento verejný zoznam môže byť prínosom pri získavaní/overovaní údajov súvisiacich s preukazovaním autorstva pri verejnom obstarávaní; investor/používateľ architektonického diela potrebuje hodnoverný údaj o autorstve, aby mohol na účely verejného obstarávania s autorom/architektom uzavrieť zmluvu aj bez súťaže (§ 58 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní).

K bodu 16

Ustanovenie, ktoré v platnej úprave riešilo len povinnosť registrácie audiovizuálnych diel v medzinárodnom registri, tak ako vyplýva Slovenskej republike čl. 3 Dohovoru o medzin árodnom zápise audiovizuálnych diel publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 365/1992 Zb. sa dopĺňa o ďalšie súvisiace ustanovenia, ktorými naša právna ú prava reflektuje nielen aktuálnu judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a zároveň reflektuje aj aktuálnu aplikačnú prax.

Z odôvodnenia k rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C-61/05 z 13. júla 2006, ktoré sa dotýka transpozície smernica 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom a výpožičnom práve a o určitých právach sú visiacich a autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva možno vyvodiť, že výrobca originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), ktorý nadobudol od autorov práva na vyhotovenie tohto originálu (prvého záznamu) má prá vo na ochranu svojich investícií súvisiacich s vytvorením a výrobou audiovizuálneho diela.

V kontexte ochrany investícií výrobcu originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), sa dispozitívne ustanovuje, že vý robca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva, (t. z., že medzi autorom a výrobcom možno dohodou právo výkonu vylúčiť resp. si upraviť podrobnosti pr ávneho pomeru), avšak len za predpokladu, že získal písomný súhlas autorov na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela; výrobcovi originálu audiovizuálneho diela ako vý robcovi originálu zvukovo-obrazového záznamu zákon priznáva aj vlastné práva (§ 66 platného AZ). Ustanovenie sa na zmluvný vzť ah aplikuje v prípade, ak tento neobsahuje inú dohodu (prípadne môže zákonnú úpravu vylúčiť). Pokiaľ by sa zmluvné strany bli žšie nedohodli a spoľahli by sa len na uvedenú zákonnú domnienku, výrobca originálu audiovizuálneho diela získaním súhlasu od autorov diela na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela, za predpokladu, ž e sa s autormi dohodol aj na odmene za vytvorenie diela a na odmene a spôsobe jej určenia osobitne za jednotlivé použitia diela podľa § 18 ods. 2, získa možnosť bez ďalšieho použiť toto audiovizuálne dielo (či už sám alebo udeliť inému súhlas na použitie) v rámci jeho exploatácie. Výrobcovi originálu audiovizuálneho diela je však zverený len výkon majetkových práv autora, nie jeho osobnostných práv (právo na ozna čenie/neoznačenie diela menom právo na autorstvo k dielu, právo rozhodnúť o zverejnení, právo na nedotknuteľnosť diela (§ 17 ods. 1 písm. d)). V tomto kontexte sa primerane použije § 50 ods. 3, podľa ktorého platí domnienka, že ak výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva autora, tak zároveň autor súhlasil so zverejnení m diela, ako aj s tým, aby výrobca uvádzal dielo na verejnosti aj pod svojím meno/názov; keďže pri použití § 50 ods. 3 sa postupuje len primerane právo autora na uvedenie svojho mena zostáva zachované. To znamená , že výrobca je oprávnený na určitý zásah do osobnostných práv autora na základe tejto právnej domnienky (právo na zverejnenie diela a označenie diela menom). Ide tu však o dispozitívnu úpravu, ktorá umožňuje dohodou medzi výrobcom a autorom upraviť podmienky aj inak (pre autora výhodnejšie) . Výrobca je aktívne legitimovaný na domáhanie sa ochrany svojich práv v zákonom ustanovenom rozsahu (§ 57).

Z hľadiska praxe možno predpokladať, že ak je už splnená zákonná požiadavka písomného súhlasu na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela, tak si zmluvné strany upravia svoje vzťahy komplexne. (Pozícia výrobcu sa právne posilňuje, pričom získava podobnú pozíciu, ako mu priznával § 6 zákon č. 35/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.)

K bodom 17

Ustanovenia sa spresňujú v kontexte komunitárneho práva; smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa transponuje nielen do jednotlivých právnych úprav dotýkajúcich sa práv duševného vlastníctva, ale aj do Občianskeho zá konníka, Obchodného zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku. Transponovanie nárokov precizuje doterajšiu úpravu, najmä v nadväznosti na inštitút práva na informácie. Náhradu ujmy si autor a iná osoba do ktorej práva bolo zasiahnuté bude uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka, kde sa navrhuje upraviť náhradu ujmy pre celú oblasť práv duševného vlastníctva.

Aktívna legitimácia osôb podľa § 57 zostáva zachovaná. Zachovaná teda zostáva aktívna legitimácia nadobúdateľa výhradnej licencie na domáhanie sa ochrany práv z licenčnej zmluvy aj voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi licenčnej zmluvy (na rozdiel od úpravy podľa § 514 obchodného zákonníka); posilnilo sa tým postavenie osôb, do ktorých práv býva najviac zasahované neoprávnenými používateľmi. Uvedené oprávnenie zostáva zachované aj osobe, ktorej je zákonom zverený výkon majetkových práv k dielu na základe zákona (§ 50 a 55).

Zachovaná zostáva posilnená právna pozícia a nezávislosť osôb, ktoré môžu ako jediné použiť dielo resp. udeliť tretím osobám licenciu (podlicencia). Pri nadobúdateľovi výhradnej licencie sa nerozlišuje, či ide o licenciu výhradnú, pri ktorej je autor povinný zdrať sa výkonu svojho práva, alebo či toto právo vykonať m ôže. Ani v jednom z týchto prípadov nebude autor aktívne legitimovaný na domáhanie sa nárokov z licenčnej zmluvy. Autorovi však zostáva zachovaná aktívna legitimácia domáhať sa ostatných nárokov (určenie autorstva, ako aj nárokov satisfakčných s ohľadom na osobnoprávnu povahu týchto nárokov), vrátane nárokov vyplývajúcich s použitia diela nad rozsah udelenej licencie.

V kontexte uvedeného možno ešte pripomenúť, že autorské právo – osobnostné práva (§ 17 ods. 1), ako aj majetkové (§ 18 ods. 1 a 2), sú právami absolútnej povahy. Pôsobia proti všetkým a zakladajú právne postavenie autora vo vzťahu ku všetký m individuálne neurčeným osobám. Tieto práva sú v zákone označené ako práva výhradné; teda autor je jediným originálnym subjektom týchto práv a ako taký môže z použitia diela vylúčiť všetky ostatné individuálne neurčené subjekty.

Osobnostné práva smrťou autora zanikajú. Na základe zákona (§ 17 ods. 3) však osobám blízkym, autorským zväzom, profesijný m komorám alebo organizáciám kolektívnej správy vzniká právo na to, aby si nikto iný neprisvojil autorstvo k dielu (označenie diela menom autora alebo pseudonymom, ak nejde o dielo anonymné) a aby bolo dielo používané spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu (tzv. postmortálna ochrana); uvedené osoby sú teda aktívne legitimované na domáhanie sa takejto ochrany diela. Majetkové práva autora použiť svoje dielo a zmluvou udeliť súhlas na použitie diela inej osobe (nechať iného nakladať s dielom) nemožno previesť (scudziť) ani ako celok, ani jednotlivé 'majetkové oprávnenia'; týchto práv (rovnako ako osobnostných) sa nemožno vzdať, nemožno ich postihnúť výkonom rozhodnutia, exekúciou ani sa neoceňujú; na rozdiel od pohľadávok vzniknutých z práv relatívnych (licenčná zmluva, iné oprávnené použitie resp. z porušenia autorských prá v), ktoré sú postihnuteľné výkonom rozhodnutia. V prípade smrti autora tieto pr áva prechádzajú na dedičov (platia ustanovenia Obč ianskeho zákonníka o dedení). Právo autora na odmenu nie je súčasťou jeho výhradných páv, teda nie je právom absol útnej povahy; nárok na odmenu je relatívnym nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzť ahu.

Právo autora na odmenu pri ďalšom predaji umeleckého diela (§ 19), na primeran ú odmenu za udelenie licencie na rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom (§ 18 ods. 7) a na náhradu odmeny za rozmnožovanie diela (§ 24) sú osobitné majetkové práva, pre ktoré je príznačné, že nepôsobia proti všetkým a dokonca ani proti faktickému používateľovi diela, ale pôsobia proti subjektom odlišným od tohto používateľa(subjekty sú určené zákonom).

K bodu 18

Ustanovenie terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacich právnych predpisov (napr. Colný zákon, zákon č. 222/2004 Z .z. o DPH), pričom sa zohľadňujú aj nové spôsoby dodávok spoplatnených komodít, ktor é sú používané na vyhotovovanie rozmnoženín predmetov ochrany na slovenskom trhu.

K bodu 19

Pozri odôvodnenie k bodu 10.

K bodu 20

Pozri odôvodnenie k bodu 7.

K bodu 21

Ustanovenie reflektuje prax; pri nakladaní s právami k výkonom vytvoreným spolo čne viacerými výkonnými umelcami (pri vykonaní toho istého diela) sa ponecháva priestor aj na prípadné zmluvné dojednanie, teda nie len na 'povinné' zastupovanie týchto výkonných umelcov výhradne spoločným zástupcom (najmä pri malých zoskupeniach (napr. hudobné trio, kvarteto) je aplikácia platnej úpravy problematická).

K bodu 22

Pozri odôvodnenie k bodu 10.

K bodu 23

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte aktuálnej komunitárnej úpravy. Trvanie ochrany práv výrobcu zvukového záznamu pôvodne upravoval čl. 3 bod 2 smernice Rady 93/98/EHS, ktorý bol novelizovaný čl. 11 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 29/2001/ES s tým, že ak trvanie ochrany práv výrobcu zvukového záznamu podľa pôvodnej úpravy k 22. decembru 2002 už uplynulo, nová úprava nebude mať za následok obnovenie ochrany týchto práv.

Ochrana práv výrobcu zvukového záznamu trvá 50 rokov. Základom pre počítanie trvania ochrany zostáva vyhotovenie/výroba zvukového záznamu. Skutočnosť, ktorá zásadne ovplyvňuje počí tanie trvania ochrany, a teda aj jej samotné trvanie, je zverejnenie zvukového záznamu vydaním; tzn. prvé oprávnené vydanie zvukového záznamu. V takomto prípade sa počítanie trvania ochrany viaže na zač iatok verejného rozširovania hmotných rozmnoženín; teda pre počítanie trvania je rozhodujúcou skutočnosťou vydanie zvukového záznamu. Ak však počas 50 rokov od vyhotovenia/výroby nedôjde k zverejneniu zvukového záznamu vydaním, ale dôjde k jeho zverejneniu iným spôsobom (v súčasnosti je jediným možným spôsobom zverejnenia verejný prenos v zmysle § 5 ods. 14) právo výrobcu zvukového záznamu zaniká 50 rokov po tomto zverejnení/verejnom prenose; tzn., že zverejnenie iným spôsobom sa uplatní pri počítaní trvania len v tom prípade, ak nedôjde k zverejneniu vydaním.

K bodom 24 a 25

Pozri odôvodnenie k bodu 10.

K bodom 26 až 28

Odkazovacie ustanovenia sa spresňujú; v kontexte navrhovaných úprav, ako aj aplika čnej praxe sa dopĺňajú odkazy na tie ustanovenia, druhej časti zákona, ktoré možno primerane aplikovať na výkonného umelca a jeho umelecký výkon, ako aj na výrobcu zvukového záznamu alebo vý robcu zvukovo-obrazového záznamu a ich záznamy.

K bodom 29 až 33

Ustanovenia sa legislatívno-technicky spresňujú.

K bodu 34

Úprava nadpisu reflektuje navrhované doplnenia.

K bodu 35

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte komunitárneho práva; preukázanie 'medzin árodnej spolupráce' – zmluvná spolupráca (ako predpoklad uzatvorenia recipročných zmlúv s partnerskými organizáciami – celosvetový repertoár v rámci terit oriálneho uplatňovania autorskoprávnej ochrany, minimalizácie nákladov na výkon kolektívnej správy a pod.) a členstvo resp. prísľub členstva (perspektívne členstvo) v medzinárodnej organizácii (ako predpoklad koordinácie a zjednocovania postupov pri výkone kolektívnej správy, primeranosti pri stanovovaní odmeny, uplatňovaní náhrady odmeny, uplatňovaní vzá jomných kontrolných mechanizmov v medzinárodnom kontexte a pod.) prípadne preukázanie, ž e najmenej 200 osôb aspoň z troch iných členských štátov záväzne prejavilo záujem o kolektívnu správu svojich práv žiadateľ om, reflektuje nielen širšie medzinárodné súvislosti výkonu kolektívnej správy, ale aj členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii; v záujme komunitárnym pr ávom požadovanej kvality výkonu kolektívnej správy (efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť podľa pravidiel poctivého spravovania – na prospech autora resp. nosite ľa práv) sa v rámci vnútorného trhu predpokladá nielen zapájanie sa OKS do medzinárodnej spolupráce, ale aj možnosť zastupovania nositeľov práv v rámci vnútorné ho trhu (zastupovanie zahraničných nositeľov práv partnerskou OKS na základe recipročnej zmluvy, ale aj priamo na základe zmluvy o zastupovaní).

K bodom 36 a 37

Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby správny orgán mohol zodpovedne rozhodnúť o udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy; ku komplexnému posúdeniu žiadosti a preskúmaniu účelnosti výkonu kolektívnej správy v príslušnej oblasti odboru potrebuje správny orgán dostatočn é podklady (vrátane vzorového návrhu zmluvy o zastupovaní).

K bodu 38

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o zániku oprávnenia na výkon kolektívnej sprá vy. Podľa odseku 10 oprávnenie na výkon kolektívnej správy zanikne zánikom právnickej osoby, ktorej bolo oprávnenie udelené alebo v určitej lehote s ohľadom na dôvod odňatia oprávnenie.

K bodom 39 až 47

Ustanovenia sa legislatívno-technicky a terminologicky spresňujú.

K bodu 48

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje; pod vplyvom aplikač nej praxe sa ustanovenie, ktoré svojím charakterom možno považovať za dočasné obmedzenie majetkových práv autora alebo iných nositeľov práv (okrem výnimiek podľa § 24 až 37) precizuje (aplikovateľné je napr. po zániku OKS).

K bodu 49

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje pre potreby praktickej aplikácie s t ým, že sa rešpektuje výhradné právo vysielateľa podľa § 68.

K bodu 50

S ohľadom na aplikačnú prax sa ustanovenia o dohľ ade ministerstva nad činnosťou organizácií kolektívnej správy precizujú.

Upravujú sa prípady obligatórneho a fakultatívneho odňatia oprávnenia, ktoré v súčasnej právnej úprave absentujú. Súčasne sa upravuje aj katalóg sankcií. Vo vzťahu k odňatiu oprávnenia sa rieši ochrana zastupovaných nositeľov práv počas prechodného obdobia tak, aby bola zaručená právna istota používateľov predmetov ochrany.

S ohľadom na skutočnosť, že organizácie kolektívnej správy sú samosprávnymi organizáciami nositeľov práv sa ingerencia štátu ustanovuje len tam, kde je to nevyhnutné na zabezpečenie účelného vý konu kolektívnej správy.

K bodu 51

S ohľadom na relevantnú judikatúru Európskeho sú dneho dvora sa ustanovuje nediskriminácia na základe štátneho občianstva, krajiny usadenia a krajiny pôvodu. Ïalej sa precizujú ustanovenia s ohľadom na správny poriadok a v nadväznosti na úpravu v bode 8 (§ 19).

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 53 až 55

Prechodné ustanovenia reflektujú navrhované úpravy.

K bodu 56

Príloha zá kona sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

K čl. II (Občiansky súdny poriadok)

K bodom 1 až 4 (§ 75 ods. 2, § 75 ods. 9, § 76 ods. 1 písm. h), § 77 ods. 4 až 6)

Pri príprave návrhu zákona prebiehali diskusie ohľadne kogentnej povahy prá vnej normy zakotvenej v článku 9 odseku 1 písmene a) smernice v časti transpozície úpravy podmienenia trvania (resp. odkladu vykonateľnosti) 'zdržovacieho' predbežného opatrenia zložením záruk (kaucie) určených na odškodnenie vlastníka práv. Európska komisia k sp ôsobu implementácie smernice v minulosti uviedla, že nebude akceptovať odkazy na všeobecné procesné ustanovenia týkajúce sa úpravy predbežných opatrení, ale požaduje, aby špecifické práva, tak ako sú deklarované v smernici, boli implementované koherentne a zrozumiteľne pre subjekty, ktorých sa tieto práva a povinnosti dotýkajú, pričom sa odvolala na judikáty Súdu Európskych spoločenstiev.

Keďže Európska komisia začala konanie proti Slovenskej republike podľa článku 226 Zmluvy o založení Euró pskeho spoločenstva z dôvodu neoznámenia prebratia smernice do vnútroštátneho právneho poriadku (bolo vydané formálne oznámenie), navrhovaná ú prava sa zároveň snaží predísť resp. zamedziť ďalším úvahám o nesprávnej alebo neúplnej transpozícii smernice do slovenského právneho poriadku.

Zakotvením osobitného druhu predbežného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva sa vykonáva transpozícia článku 9 odseku 1 písmena a) smernice. Navrhovateľovi sa v § 75 ods. 9 priznáva dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či bude v žalobnom petite žiadať výlučne, aby súd predbežným opatrením ulož il tomu, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Alebo sa rozhodne tiež navrhnúť , aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva mohol namiesto splnenia tejto 'zdržovacej' povinnosti, zložiť do úschovy súdu zábezpeku určenú na náhradu ujmy vzniknutú porušovaní m alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia bude navrhovateľ oprávnený formulovať tzv. alternatívny petit, kedy žalovaný má právo voľby t.j. je mu dané na výber medzi dvoma možnosťami, ktorým spôsobom splní povinnosť uloženú súdom. V takom prípade výrok uznesenia súdu o nariadení predbežného opatrenia bude ukladať alternatívne plnenie. Napr. 'Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva alebo (podľa svojej voľby) je povinný zložiť do úschovy s údu zábezpeku vo výške.....Sk určenú na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva.'

V § 75 ods. 2 sa ustanovuje osobitná podstatná obsahová náležitosť návrhu s alternatívnym petitom podľa § 75 odseku 9 a to uvedenie výšky zábezpeky na ná hradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. Ak táto náležitosť bude v návrhu chýbať – návrh bude vadný– súd bude postupovať podľa § 43 Obč ianskeho súdneho poriadku.

Pri posúdení lehoty na splnenie povinnosti spočívajúcej v zložení zábezpeky určenej na náhradu ujmy do úschovy súdu, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo väzbe na § 160 ods. 1. Podľa § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku 'ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.' V zmysle § 160 ods. 1 ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu.

Doplnenie osobitného druhu predbežného opatrenia do demonštratívneho výpočtu variantov predbežných opatrení v § 76 odseku 1 vychádza z požiadavky Európskej komisie (pozri vyššie). Navrhovaná povinnosť spočívajúca v zdržaní sa predmetného konania je dostatočne široká na to, aby v praxi subsumovala možný okruh rušenia, ktorým sa zasahuje do právnych vzťahov vyplývajúcich z duševného vlastníctva (porov. napr. § 56 autorského zákona).

Ustanovenie § 77 sa dopĺňa novými odsekmi 4 až 6, ktoré riešia procesnú úpravu mechanizmu použitia zábezpeky a dôvodov na jej vrátenie vrátenia.

K bodu 5 (§ 78b až 78h)

K § 78b

V nadväznosti na obligatórnu normu obsiahnutú v článku 7 odseku 1 smernice, ktorá ukladá členským štátom povinnosť upraviť vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku samostatný špecifický inštitút zabezpečenia dôkazu, sú v § 78b odseku 1 návrhu taxatí vne vypočítané jednotlivé spôsoby zabezpečenia dôkazu. Konkrétne druhy resp. spôsoby zabezpečenia dôkazu uvádza smernica len príkladmo (dikcia smernice v člá nku 7 odseku 1 druhej vete ustanovuje, že 'takéto opatrenia môžu zahàňať podrobný opis spolu s odobratím alebo bez odobratia vzoriek alebo fyzické zabavenie tovaru neoprávnene uvedeného na trh prí padne (in approprate cases) materiálov a nástrojov použitých na výrobu alebo distribúciu tohto tovaru a s tým súvisiacej dokumentácie.').

Aktívna legitimácia na podanie návrhu na zabezpečenie dôkazu reflektuje požiadavku smernice (k tomu porov. dikciu smernice v člá nku 7 ods. 1 prvej vete). V odsekoch 2 a 3 návrhu zákona je špeciálne upravená príslušnosť súdu a vymedzenie okruhu účastníkov. Účastníkmi konania sú tí , ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samu (k definícii účastníkov porov. § 90 Občianskeho súdneho poriadku). Účastní kom konania je aj ten, u koho sa nachádza zabezpečovaný predmet dôkazného prostriedku. Treba upozorniť, že týmto subjektom v praxi nemusí byť nevyhnutne vlastník veci; účastníkom sa stáva aj detentor (osoba, ktorá má fyzické ovládanie veci (corporalis possessio), chýba však animus possidendi – vôľa pôsobiť na vec ako na vlastnú), prípadne držiteľ.

Odborná literatúra v snahe vystihnúť účel zabezpečenia dôkazu uvádza, že zabezpečenie dôkazu do určitej miery plní podobný účel ako predbežné opatrenie. Opierajúc sa najmä o to, ž e tento procesný inštitút rieši situáciu, v ktorej nastala obava o vykonanie relevantného dôkazu. Táto obava vyplýva z toho, že dôkazný prostriedok nebude možné vykonať vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami. Zabezpečenie dôkazu ako také plní aj všeobecne preventívnu funkciu pri predchádzaní sporom. Spomenutá obava o vykonanie dôkazu si vyžaduje rýchly (okam žitý) zásah. V záujme hospodárnosti konania, najmä v situácii, ak vznikne potreba rozsiahlejšieho zabezpečenia dôkazu, bude na zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajú cich sa práv z duševného vlastníctva miestne príslušný ten súd, v ktorého obvode sa predmet dôkazného prostriedku nachádza.

Pokiaľ ide o spôsob vykonania zabezpečenia dôkazu, v odseku 3 sa odkazuje na primerané použite § 78 odseku 3 t.j. aby dôkaz sa vykoná tak (rovnakým spôsobom), ako je to v konaní vo veci samej.

Navrhuje sa rozšíriť príslušnosť súdu obdobne ako je tomu pri 'klasickom' zabezpečení dôkazu porov. § 78 ods. 2. V prvom rade má byť na zabezpečenie dôkazu príslušný ten súd, v ktoré ho obvode sa nachádza zabezpečovaný predmet dôkazného prostriedku. V praxi môže vzniknúť situácia, že týmto spôsobom nebude možné príslušný súd jednoznačne určiť (napr. preprava 'podozrivého' tovaru). Preto sa odporúča doplniť navrhovaná alternatíva príslušnosti sú du. Ustanovenie odseku 4 bude odkazujúcou normou na primerané použitie § 78 odseku 3 (otázka spôsobu vykonania dôkazu).

K § 78c

Zmeny rešpektujú povinnosť, ktorú členským štátom Európskych spolo čenstiev ukladá článok 7 odsek 2 smernice, podľa ktorého 'členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na zabezpečenie dôkazu mohli byť podmienené zložení m dostatočnej kaucie (adequate security) alebo inej záruky zo strany navrhovateľa určenej na zabezpečenie náhrady za akúkoľvek ujmu utrpen ú odporcom podľa odseku 4.'

Zhodnotenie potreby zloženia zábezpeky určenej na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazu, bude na posúdení (úvahe) súdu vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Všeobecné kritéria, na základe ktorých súd určí nielen výšku zábezpeky, ale i lehoty na jej zloženie, sú prí kladmo zakotvené v odseku 1. Pri posúdení kritéria spôsobu zabezpečenia dôkazu je potrebné vziať do úvahy možnosti vypočítané v ustanovení § 78b odseku 1 písmenách a) až c); pod povahu predmetu zabezpečenia dôkazu v praxi možno subsumovať napríklad otázku charakteru veci najmä z hľadiska ich hodnotového vyjadrenia; kritérium rozsahu predmetu zabezpečenia dôkazu smeruje na množstvo zabezpečiť sa majúcich vecí (kvantitu predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku). Zhodnotenie týchto kritérií bude mať vplyv na voľbu vhodnej úschovy (§ 78d ods. 2) a na výšku tomu zodpovedajúcej zábezpeky.

Civilné súdne konanie a jeho účel – zabezpečenie ochrany subjektívnych práv a zákonom chránených záujmov - si vyžaduje okrem iného aj dostatočné materiálne zabezpečenie. Vzhľadom na predví dateľné aspekty resp. dopady nového právneho inštitútu v súdnej praxi sa (na rozdiel od českej úpravy) v odseku 2 explicitne ustanovuje, že ak si zabezpečenie predmetu dôkazného prostriedku vyžiada trovy, uloží súd navrhovateľovi povinnosť, aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia (prejav zásady záujmovej v civilnom procese). Z obdobnej koncepcie vychádza aj ustanovenie § 141 odseku 1 Občianskeho súdneho poriadku. Nad jeho r ámec sa v § 78c odseku 3 návrhu zákona zároveň upravuje procesný dôsledok nesplnenia tejto povinnosti ('sankcia').

Inštitút zábezpeky je potrebné odlíšiť od preddavku na trovy zabezpečenia. Zatiaľ čo účelom zábezpeky je zabezpečiť do budúcnosti (pro futuro) zloženie peňažných prostriedkov, z ktorých bude neskôr možné uhradiť ujmu, ktorá by mohla žalovanému vzniknúť zabezpečením dôkazu, zámerom preddavku je krytie vzniknutých trov zabezpečenia dôkazu napríklad v súvislosti s výdavkami spojenými s úschovou u iného vhodného uschovávateľa (porov. § 120 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny sú d a vojenské súdy v znení vyhlášky č. 417/2006 Z. z.). Konkrétne možno uviesť odplatu za umožnenie zložiť veci na určitú dobu u fyzickej osoby alebo prá vnickej osoby – vhodného uschovávateľa (autobazár, záložne a pod.).

Ak navrhovateľ nezloží preddavok na trovy zabezpečenia dôkazu, súd návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku odmietne (obdobný mechanizmus ako je v § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesne rovnakým spôsobom sa súd vysporiada s neplnením povinnosti podľa odseku 1 t.j. v prípade, ak navrhovateľ nezloží zábezpeku v súdom určenej lehote a výške. Proti uzneseniu súdu o odmietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku z dôvodu nezloženia zábezpeky alebo preddavku na trovy zabezpeč enia je prípustné odvolanie. Napadnuté uznesenie môže v rámci autoremedúry zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie (k tomu porov. zmenu v bode 9 § 210a).

Návrh zákona expressis verbis uvádza, že zmeškanie sudcovskej lehoty nemožno odpustiť; použitie ustanovenia § 58 Občianskeho súdneho poriadku tu neprichádza do úvahy.

Súd po posúdení okolnosti konkrétneho prípadu môže na základe vyššie rozobratých kritérií aj bez návrhu uznesením uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku na zabezpečenie ná hrady ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazu. V rámci tohto uznesenia pripadá do úvahy možnosť súdu uložiť navrhovateľovi (v ďalšom výroku) povinnosť zložiť preddavok na trovy zabezpečenia. Vylúčené však nie je ani samostatné uznesenie o uložení tejto 'preddavkovej' povinnosti.

Z hľadiska obsahu a formy rozhodnutia možno v súdnej praxi očakávať samostatné uznesenie o nariadení zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku vydaného na základe návrhu podľa § 78b odseku 1. Zákonn é dôvody na vrátenie zábezpeky sú vymedzené v odseku 4.

Účastníkovi, ktorému zabezpečením predmetu dôkazného prostriedku môže preukázateľne vzniknúť ujma, sa v § 78f odseku 3 priznáva oprávnenie požiadať súd o zrušenie zabezpečenia predmetu d ôkazného prostriedku za podmienky, že tento účastník zloží do úschovy súdu 'spätnú' zábezpeku (contra kauciu) na úhradu ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku.

K § 78d

V slovenskom preklade smernice je v článku 7 odseku 1 druhej až š tvrtej vete ustanovené, že 'tieto opatrenia sa prijmú, ak to bude potrebné, bez toho, že by sa o tom dozvedel druhý účastník konania, najmä ak je pravdepodobné, že aké koľvek omeškanie by spôsobilo vlastníkovi práv nenapraviteľnú škodu alebo ak hrozí preukázateľné riziko zničenia dôkazov. Ak sa opatrenia na zabezpečenie dôkazov prijmú bez toho, ž e by sa o tom dozvedela druhá strana, dotknuté strany budú o tom bezodkladne informované, najneskôr po vykonaní opatrení. Na návrh dotknutých strán sa uskutoční preskúmanie, vrátane práva na vypoč utie, v primeranej lehote po oznámení opatrení s cieľom rozhodnúť, či opatrenia budú pozmenené, zrušené alebo potvrdené.'

S cieľom naliehavosti resp. potreby okamžitého zásahu tak, aby sa predišlo zmareniu zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku, výsluch účastníkov sa nevykonáva. Uznesenie, ktorým súd nariadil zabezpeč enie dôkazného prostriedku a uznesenie, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku podľa § 78c odseku 1, sa doručujú až pri uskutočnení zabezpečenia (obdobná koncepcia ako v §75a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Proti týmto uzneseniam je prípustné odvolanie.

Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Obč iansky súdny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo s účinnosťou od 1. septembra 2005 k upusteniu od súdneho výkonu rozhodnutia (s výnimkou vymáhania s údnych pohľadávok dvoma spôsobmi - zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky - a výkonu rozhodnutia vo veci maloletých detí). Ustanovenia týkajúce sa jednotliv ých spôsobov súdneho výkonu rozhodnutia boli zrušené. V rámci analógie legis nie je možné pri realizácií zabezpečenia dôkazu použiť úpravu odobratia veci ako jedného zo spôsobov uspokojenia prá v na nepeňažné plnenie zakotvenú pred 1. septembrom 2005 v § 345 až 347 Občianskeho súdneho poriadku. V praxi treba pamätať na situácie, kedy sa predmet zabezpečenia dôkazného prostriedku nachádza v byte pr ípadne v iných priestoroch účastníka a je nevyhnutné umožniť resp. priznať osobe konajúcej za súd oprávnenie vymôcť si do týchto priestorov prístup a to aj bez súhlasu účastníka. Z hľ adiska teórie práva, ak nie je možné postupovať cestou analógie legis, je nutné hľadať právnu normu v inom zákone toho istého pr ávneho odvetvia a po márnom vyčerpaní tohto prístupu v príbuzných právnych odvetviach a nakoniec kdekoľvek v platnom právnom poriadku. Exekúcia podľa Exekučného poriadku tvorí subsystém civilné ho exekučného práva. Pri chýbajúcej výslovnej úprave, by do úvahy prichádzalo využitie analógie iuris na ustanovenie § 186 odsek 6 Exekučného poriadku. S cieľom predísť nastoleným interpretačným problémom v súdnej praxi na uvedenú skutočnosť reaguje explicitná úprava v § 78d odseku 5 návrhu zákona. Z rovnakej ú pravy (dikcie) vychádzal do 1. septembra 2005 aj Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 345 ods. 4. Na otázku, kto bude subjektom oprávnený m uskutočniť prehliadku bytu resp. iných priestorov, reaguje zmena navrhovaná v Exekučnom poriadku v článku III návrhu zákona (k tomu porov. čl. III bod 1 - § 193 pí sm. d)).

K § 78e

Cieľom úpravy je ochrana účastníka, ktorému môže vzniknúť ujma podstatne vyššia ako je výška zloženej zábezpeky. Do uplynutia odvolacej lehoty dotknutý účastník má možnosť využiť riadny opravný prostriedok – odvolanie; v odvolaní proti uzneseniu mô že namietať výšku súdom určenej zábezpeky.

V § 78e sa počíta so situáciu, kedy je zábezpeka právoplatne určená a dotknutému účastníkovi konania hrozí ujma podstatne prevyšujúca výšku zábezpeky. Ak dotknutý účastník preukáž e hrozbu vzniku podstatne vyššej ujmy, súd na jeho návrh (žiadosť) môže navýšiť zábezpeku; nemôže však ísť nad r ámec žiadosti odporcu (ultra petitum pozri § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Súd pri posúdení odôvodnenosti návrhu opä tovne zvažuje kritéria ustanovené v § 78c ods. 1 (t.j. povaha, spôsob, rozsah predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku).

K § 78f

Zákonné dôvody zániku zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku sú taxatívne vypočítane v odseku 1. Kým pri nesplnení povinnosti zložiť zábezpeku podľa § 78c odseku 1, je procesným dôsledkom odmietnutie návrhu, nesplnenie povinnosti podľa § 78e t.j. nezloženie navý šenej zábezpeky je spojené so súdnym zrušením zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku (§ 78f odsek 2).

V súvislosti s vrátením predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku nadobúda na význame otázka, kto predložil dôkaz alebo komu bol odobraný. Práva tretích osôb zost ávajú nedotknuté. Tieto si následne môžu uplatniť svoje práva na súde žalobou (na určenie vlastníckeho práva) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. K tomu porovnaj výklad k vymedzeniu okruhu účastníkov konania v § 78b odseku 3. Predbežným opatrením súd môže uložiť účastníkovi, aby nenakladal s určitý mi vecami alebo právami, aby sa niečoho zdržal, niečo vykonal, niečo znášal, kým nerozhodne o skutočnom vlastníkovi predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku (porovnaj § 78 ods. 1 písm. e) a f) a § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku).

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu kaucie a zabezpečenia vyváženosti postavenia účastníkov konania sa umožňuje súdu rozhodnúť (porov. dikciu 'súd môže') o zrušení zabezpečenia dôkazného prostriedku, ak o to požiada účastník, ktorému zabezpečen ím predmetu dôkazného prostriedku môže preukázateľne vzniknúť ujma a zároveň zloží do úschovy zábezpeku na ú hradu ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením zabezpečenia a ak to podľa súdu odôvodňujú okolnosti prípadu. Všetky tri spomenuté podmienky musia byť splnené kumulatívne.

K § 78g

V článku 7 odsekoch 2 a 4 smernice sa ustanovuje, že 'členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na zabezpečenie dôkazov mohli byť podmienené zložením dostatočnej kaucie alebo inej záruky zo strany navrhovateľa urč enej na zabezpečenie náhrady za akúkoľvek ujmu utrpenú odporcom podľa odseku 4. Ak sú opatrenia na zabezpečenie dôkazov zrušené alebo ak sú premlčané v dôsledku nejaké ho skutku alebo opomenutia zo strany navrhovateľa, alebo ak sa následne zistí, že nedošlo k porušeniu alebo k hrozbe porušenia práva duševného vlastníctva, súdne orgány majú právomoc nariadiť navrhovateľ ovi, na návrh odporcu, aby poskytol odporcovi primeranú náhradu za akúkoľvek ujmu spôsobenú týmito opatreniami.'

V § 78g sa navrhuje zakotviť osobitnú právnu ú pravu zodpovednosti za ujmu s preklúziou práva, pokiaľ nebude v objektívnej lehote troch mesiacov uplatnené žalobou o náhradu ujmy na súde. Ide o procesnoprávny inštitút s osobitnými podmienkami uplatň ovania. Tomu zodpovedá aj osobitná príslušnosť súdu na prejednanie žaloby o náhradu ujmy navrhovaná v § 89b. V súlade so zásadou hospodárnosti konania je na rozhodovanie o žalobe o náhradu ujmy príslu šný ten istý súd, ktorý rozhodol o zabezpečení predmetu dôkazného prostriedku (porovnaj § 78b ods. 2 návrhu zákona). Odsek 4 postihuje situáciu, ak navrhovateľom zložená zábezpeka nepostačuje na náhradu právoplatne priznanej náhrady ujmy. V odseku 5 sa navrhuje postup pri opačnej situácii, kedy je potrebné zvyšnú (zostatkovú) časť zábezpeky vrátiť navrhovateľovi.

K § 78h

V nadväznosti na vytvorenie inštitútu 'spätnej kaucie' je potrebné ustanoviť aj mechanizmus uspokojenia náhrady ujmy právoplatne priznanej navrhovateľovi zo zloženej 'contra' zábezpeky.

K bodu 6 (§ 89b)

V záujme hospodárnosti konania sa navrhuje ustanoviť miestnu príslušnosť s údu na prejednanie žaloby o náhradu ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením predmetu dôkazného prostriedku (žaloba podľa § 78g odseku 1) v nadväznosti na miestnu príslušnosť zakotvenú v § 78b odseku 2. Treba dodať, že z časového hľadiska ide o štádium pred začatím konania vo veci samej.

K bodu 7 (§ 102 ods. 3)

Ako už bolo povedané vo všeobecnej časti, z časového hľadiska ide v bode 5 o zabezpečenie dôkazu pred začatím konania vo veci samej. Možnosť súdu nariadiť zabezpečenie dôkazu po začatí konania je z pohľadu systematiky procesného kódexu riešená v bode 7 formou odkazuj úcej normy.

K bodu 8 (§ 155 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa vykonáva transpozícia článku 16 smernice, podľa ktorého 'členské štáty zabezpečia, aby v konaní vo veci porušenie práva duševného vlastníctva mohli súdne orgány na návrh navrhovateľa a na náklady porušovateľ a nariadiť potrebné opatrenia na rozširovanie informácií týkajúcich sa rozhodnutia, vrátane oznámenia rozhodnutia a jeho zverejnenia v plnom rozsahu alebo jeho časti. Èlenské štáty môžu stanoviť ďal šie dodatočné opatrenia týkajúce sa zverejnenia, ktoré sú primerané konkrétnym okolnostiam, vrátane účinnej inzercie.'

Pod ľa platnej právnej úpravy na náklad účastníka, ktorý v konaní neuspel, možno uverejniť súdne rozhodnutia v taxatívne určených veciach. V takom prípade účastník, ktorý mal v konaní úspech, m ôže požiadať súd, aby mu priznal aj preddavok na trovy spojené s uverejnením rozsudku. Tento taxatívny výpočet sa navrhuje rozšíriť o rozsudky vydané vo veciach týkajúcich sa práv duševného vlastn íctva.

K bodu 9 (§ 210a)

Reakcia na úpravu v § 78c odsek 3. K možnosti autoremedúry porovnaj výklad k § 78c odseku 3.

K bodu 10 (§ 239)

Proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazn ého prostriedku podľa § 78c odseku 3, nie je dovolanie podľa § 239 prípustné.

K bodu 11

Nahrádza sa doterajší spoločný nadpis, keďže – a to nielen pod po doplnení nového § 374c (pozri § 374 ods. 2 a 3)- nejde výlučne len o splnomocňovacie ustanovenia.

K bodom 12 a 13

Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na transpozíciu smernice 2004/48/ES.

K Èl. III (Občiansky zákonník)

K bodu 1 (§ 1 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa v Občianskom zákonníku zlaďuje formulácia dotý kajúca sa pôsobnosti hmotnoprávneho zákonníka v oblastí práv duševného vlastníctva v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky a aplikačnej praxe.

K bodom 2 a 3 (§ 442a, § 458a)

V § 442a odseku 1 návrhu zákona sa transponuje požiadavka smernice (pozri článok 13), podľa ktorej je potrebné rozšíriť doterajší obsah náhrady škody t.j. akú škodu je škodca povinný poš kodenému nahradiť, ako aj spôsob jej náhrady špeciálne pre oblasť porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva (k tomu porov. napr. § 56 ods. 1 písm. f) č l. I návrhu zákona). Obsah tejto náhrady má zahàňať nielen škodu skutočnú a ušlý zisk podľa platného § 442 ods. 1, ale aj primerané zadosťučinenie za sp ôsobenú nemajetkovú ujmu a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch bude relevantná paralelne s predchádzajúcimi možnosťami – skutočná škoda, ušlý zisk, iné zadosťučinenie avšak len ak by iné zadosťučinenie nebolo postačujúce (napr. príkladmo vypočítané ospravedlnenie, zverejnenie rozsudku súdu na náklady škodcu).

Pojem náhrada za ujmu spôsobenú porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva v širšom slova zmysle (resp. v kontexte smernice) postihuje nasledovné zložky:

a) skutočná škoda,

b) ušlý zisk,

c) bezdôvodné obohatenie podľa § 451,

d) iné zadosťučinenie (napr. ospravedlnenie, zverejnenie rozsudku),

e) nemajetková ujma v peniazoch za predpokladu, že priznanie iného zadosťuč inenia by sa nezdalo postačujúce.

Inštitút bezdôvodného obohatenia nie je totožný s inštitú tom zodpovednosti za škodu. Z toho vychádza aj jeho odlišné zaradenie v systematike Občianskeho zákonníka v samostatnej tretej hlave šiestej časti. Jeho prípadné zakotvenie do nového § 442a by bolo nesystémov ým krokom. Preto sa na účely určenia výšky bezdôvodného obohatenia pre okruh práv duševného vlastníctva dopĺňa osobitné subsidiárne ustanovenie v § 458a.

V § 442a odseku 2 návrhu zákona sa ustanovuje rozsah náhrady škody (spôsob určenia jej výšky) osobitne pre prípady poruš enia alebo ohrozenia práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy. Tento spôsob bude primerane aplikovateľný aj na výpočet náhrady škody vzniknutej porušením tých prá v duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu. Nevyhnutnosť komplexnej úpravy ujmy si vyžiadal najmä transponovaný nárok na výpočet výšky náhrady ujmy, ak ju nie je možné určiť , a to tak, že sa výška určí v nadväznosti na výšku odmeny, ktorá je zvyčajná za licenciu v čase neoprávneného zásahu.

K bodu 4

Doplnenie transpozičného odkazu.

K Èl. IV (Obchodný zákonník)

K bodom 1 a 2 (§ 12)

V duchu teórie práva priemyselného vlastníctva obchodné meno možno v systéme práv nehmotných statkov zaradiť do kategórie priemyselných práv na označenie. S ohľadom na platnú právnu úpravu ochrany práva obchodného mena, sa táto úprava precizuje.

V § 12 odseku 1 sa v nadväznosti na smernicu dopĺňajú súkromnoprávne prostriedky ochrany obchodného mena v podobe explicitného rozšírenia nových žalobných nárokov - porov. článok 10 smernice - vrá tane priznania práva na informácie. Pre porovnanie možno odporučiť do pozornosti žalobné nároky zakotvené v článku I § 56 návrhu zákona. Zdržovací nárok a reštitučný ná rok sa precizuje formou demonštratívneho výpočtu pod písmenami a) až c). Nárok umožňujúci poškodenému domáhať sa poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujú cej právo k obchodnému menu rešpektuje kogentnú povahu článku 8 smernice. Konkrétny obsah takýchto informácii je definovaný v písmene c) v prvom a druhom bode. V odseku 2 sa ustanovuje okruh osôb, voči ktorý m bude smerovať nárok podľa odseku 1 písmena c).

Úprava v novo navrhovanom odseku 3 čerpá v prvej vete svoj základ z platnej právnej úpravy zakotvenej v § 12 odseku 1 druhej vete. V navrhovanej druhej vete je premietnutý platný odsek 2. Novotou je navrhovaná posledná veta, podľa ktorej 'ak nie je možné určiť výšku náhrady inak, určí sa priemerne vo výške odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľ a licenčnej zmluvy zvyčajná.' V tomto smere ide koncepčne o rovnaký mechanizmus spôsobu subsidiárneho výpočtu výšky náhrady škody, ako sa navrhuje v § 442a odseku 2 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na zachovanie jednotnej koncepcie výpočtu rozsahu náhrady ujmy pre celú oblasť ochrany duševného vlastníctva sa aj pri bezdôvodnom obohatení, ktoré možno ž iadať pri neoprávnenom používaní obchodného mena, ak nie je možné určiť jeho výšku inak, vypočíta primerane podľa výšky odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľa licen čnej zmluvy zvyčajná.

K bodu 3 (príloha)

Príloha zákona sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

K čl. V (Exekučný poriadok)

K bodu 1 (§ 193 písm. d)

Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky sú dny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa do Exekučného poriadku doplnila tzv. ďalšia činnosť exekútora. V rámci nej sa exekútorovi umožnilo v súvislosti s vykonávaním exekúcie prij ímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci, spisovať návrhy na vykonanie exekúcie do zápisnice na výslovnú žiadosť oprávneného a doručovať súdne písomnosti, ak o doručenie pož iada súd.

Predmetným zákonom zároveň došlo s účinnosť ou od 1. septembra 2005 k upusteniu od súdneho výkonu rozhodnutia (s určitými výnimkami – výchova maloletých, vymáhanie justičných pohľadávok). Na fakt, že funkcia súdneho vykonávateľa ako taká už na súdoch neexistuje, reagovala novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺň a vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súd, Špeciálny súd a vojenské súdy, vykonaná vyhláškou č . 417/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2006. Z výpočtu zamestnancov súdu v § 6 ods. 2 došlo k vypusteniu funkcie súdnych vykonávateľov. V tejto spojitosti pri prerokovaní návrhu zákona v Legislatí vnej rade vlády Slovenskej republiky (28. novembra 2006) vyvstala - najmä pri rozbore § 78d ods. 5 návrhu zákona - otázka, 'kto bude v praxi uskutočňovať zabezpečenie dôkazného prostriedku.' S ohľadom na samotnú realizáciu zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastní ctva je preto potrebné doplniť resp. rozšíriť ďalšiu činnosť exekútora v § 193. Navrhuje sa, aby exekútor mohol v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí s úd. Pod tieto úkony bude možné subsumovať aj poverenie súdu na vykonanie zabezpečenia dôkazu. Otázku odmeňovania exekútora, ktorého súd poverí vykonaním zabezpečenia dôkazu, umožňuje riešiť u ž aj platná právna úprava zakotvená vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Podľa ustanovenia § 2 písmena b) sú dnemu exekútorovi patrí odmena za ďalšiu činnosť, a to aj za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu. V zmysle § 20 predmetnej vyhlášky 'o odmene súdneho exekútora za vykonávanie činnosti na z áklade poverenia súdu rozhodne súd.'

K bodom 2 a 3

V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa dopĺňa zá verečné ustanovenie a príloha zákona o transpozičný odkaz.

K Èl. VI

Navrhovaná novelizácia zákona č . 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov nadväzuje na navrhovanú transpozíciu smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES do Občianskeho zákonníka. V kontexte precizovania uplatniteľných nárokov pri ochrane práv duševného vlastníctva sa navrhuje rozšírenie nárokov pre majiteľa šľachtiteľ ského osvedčenia alebo pôvodcu, ktorý nie je majiteľom šľachtiteľského osvedčenia. Zákon sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

K Èl. VII (zákon o ochranných známkach)

K bodu 1 a 2

Právo na informácie nie je v právnej úprave ochranných známok inštitú tom novým, platná právna úprava v § 25 odsek 2 upravuje právo na informácie v obecnej rovine.

Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informá cie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 25 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 25a).

V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa ochrannej zn ámky požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode tovarov a distribúcii tovarov alebo služieb, pričom ustanovenie explicitne urč uje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ ochrannej známky oprávnený požadovať. Ustanovenie posilň uje postavenie majiteľa ochrannej známky v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv k ochrannej známke podieľajú.

K bodu 3

Zákonom č. 14/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút ochrannej známky s dobrým menom (§ 4 ods. 1 písm. c). Dobré meno ochrannej známky vyjadruje skutočnosť, že verejnosť je so známkou v dôsledku jej používania oboznámená, spája ju s určitými dobrý mi vlastnosťami, ktoré od tovarov alebo služieb očakáva, a takejto známke dôveruje. Dobrá povesť, renomé ochrannej známky zvyšuje jej hodnotu. Známka s dobrým menom je natoľko silnou známkou, že odliš uje jej majiteľa od iných osôb v tom, že nie je obmedzená len na určitý druh tovarov alebo služieb. Je potrebné, aby sa takáto 'nadhodnota' ochrannej známky s dobrým menom odzrkadlila aj v oblasti vymožiteľ nosti práv vyplývajúcich z tejto ochrannej známky. Navrhované ustanovenie dáva v logickej súvislosti s § 4 odsek 1 písmeno c) zákona o ochranných známkach v platnom znení majiteľovi ochrannej známky, ktorá m á v Slovenskej republike dobré meno, možnosť uplatniť svoje práva, pri splnení ustanovenej podmienky, bez ohľadu na zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb.

K bodu 4

Znenie doterajš ieho ustanovenia § 26 ods. 3 veta prvá (zodpovedá § 26 ods. 4 návrhu) je doplnené v súlade s článkom 13 ods. 1 pí smeno a) smernice 2004/48/ES v tom zmysle, že poškodený má právo nielen na náhradu škody, ale aj ušlého zisku.

V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonní ku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv z ochrannej známky, pričom sa vkladá odkaz na Občiansky zákonník.

K bodu 5

Platná úprava § 26a odsek 1 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované 'petity' rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS, ktorá predstavuje hmotnoprávny základ pre oblasť priemyselného vlastní ctva. TRIPS formuluje aj jednotlivé základné znenia petitov tak, že zabezpečujú širší rozsah práv, ako je vyžadovaný transpozíciou smernice 2004/48/ES. Dohoda TRIPS je pritom plne kompatibilná so smernicou 2004/48/ES.Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Smernica 2004/48/ES v článku 10 odsek 1 ustanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť, 'aby príslušné súdne orgány mohli na návrh nariadiť prijatie potrebných opatrení v súvislosti s tovarom, o ktorom zistili, že porušuje právo duševného vlastníctva, a vo vhodných prípadoch aj v sú vislosti s materiálmi a nástrojmi použitými pri tvorbe alebo výrobe tohto tovaru'. Smernica 2004/48/ES explicitne vymenúva tieto opatrenia – stiahnutie z obchodných kanálov, definitívne odstránenie z obchodný ch kanálov alebo zničenie. Navrhované znenie § 26a odsek 1 je v úplnom súlade s návrhmi rozhodnutí formulovanými v článku 10 odsek 1 smernice 2004/48/ES a je transponované spôsobom, ktorý rešpektuje jednotliv é špecifiká práv priemyselného vlastníctva.

Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom ochrannej známky a porušovateľom práva, na zá klade ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať ochrannú známku. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľ om ochrannej známky a porušovateľom neprichádza do úvahy.

Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u v ýrobkov, ktoré porušujú práva z ochrannej známky, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiá loch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodu 6

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv z ochrannej zná mky je jej majiteľ.

Okrem majiteľa ochrannej známky navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv z ochrannej známky aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdate ľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ ochrannej známky z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplý vajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 30 dotknutá.

K bodom 7 a 8

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatí vnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Èl. VIII (Zákon o ochrane topografií polovodičových výrobkov)

K bodu 1

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv chránených z ákonom o ochrane topografií polovodičových výrobkov je majiteľ topografie. Okrem majiteľa topografie navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodr žiavania práv aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ topografie z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 14 dotknutá.

K bodu 2

V súvislosti s obsahom § 19, 19a a 20 bol doplnený nadpis umiestnený nad § 19 o 'prejednávanie sporov'.

K bodu 3

'Vymožiteľnosť ' práv v zmysle § 19 je rozšírené v súlade s koncepciou zaužívanou v iných priemyselno-právnych predpisoch aj na prípad ohrozenia práv chránených zá konom o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

Znenie ustanovenia § 19 ods. 2 veta prvá je doplnené v súlade s článkom 13 ods. 1 písmeno a) smernice 2004/48/ES v tom zmysle, že poškodený má právo nielen na náhradu škody, ale aj ušlého zisku. V sú vislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa pr ávo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o ochrane topografií polovodičových výrobkov, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 4

V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľ a topografie požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode topografie alebo polovodičového výrobku obsahujú ceho topografiu a okolnostiach ich uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ topografie oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa topografie v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľ ovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 5

Platná úprava § 20 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované 'petity' rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znen ím smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom topografie a porušovateľom práva, na zákl ade ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou využívať topografiu. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom topografie a poruš ovateľom neprichádza do úvahy. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodu 6 a 7

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatí vnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Èl. IX (Zákon o knižniciach)

Zákon č . 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z. sa upravuje s ohľadom na zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) (ďalej len 'AZ'), ktorý v ustanovení § 5 ods. 19 vymedzuje 'vypožičanie' originálu diela alebo jeho rozmnoženiny ako dočasné prenechanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny prostrední ctvom zariadenia prístupného verejnosti, uskutočnené bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Následne v § 18 ods. 2 písm. c) AZ sa inter alia ustanovuje, že autor má výhradné právo udeľ ovať súhlas na verejné rozširovanie diela vypožičiavaním jeho originálu diela alebo jeho rozmnoženín. To znamená, že zariadenie, ktoré vypožičiava (dáva tretí m osobám bez získania majetkového prospechu k dispozícii na časovo obmedzené obdobie) originá l diela alebo jeho rozmnoženinu, musí získať súhlas autora diela (licenčnou zmluvou). Vypožičiavanie rozmnoženín diela bez sú hlasu autora, teda bez udelenej licencie, je porušením práv autora (autor sa môže domáhať svojich práv súdnou cestou vrátane zákazu takéhoto použitia - § 56 a nasl. AZ). Keďže právo udeľovať súhlas na vypožičiavanie (§ 18 ods. 2 písm. c)AZ) je povinne kolektívne spravovaným právom (§ 78 ods. 3 písm. e) AZ), autorov zastupuje organizácia kolektívnej správy na základe ministerstvom udeleného oprávnenia; organizácia kolektívnej správy zastupuje autorov na ich spoločný prospech pri vý kone ich majetkových práv, keďže iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený (povinná kolektívna správa).

Z hľadiska komunitárneho práva predmetnú problematiku upravuje smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach sú visiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktorá modifikovala aj niektoré ustanovenia smernice 92/100/EHS.

Slovenská republika exkluzívne právo autora na rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženín vypožičaním zaviedla do príslušnej legislatívy v rámci komplexu záväzkov, ktoré na seba prevzala v r ámci prístupového procesu do Európskej únie resp. členstva v Európskej únii; Smernica Rady 92/100/EEC bola implementovaná/transponovaná do autorskoprávnej legislatívy už v roku 1997 (zákon č. 383/1997 Z. z.) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES v roku 2003 (zákon č. 618/2003 Z. z).

Splnenie záväzkov sa vš ak nevzťahuje len na legislatívu, ale aj na jej aplikáciu v praxi. V tejto súvislosti je súčasťou harmonizácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie aj presadzovanie a uplatň ovanie platnej legislatívy v praxi. Slovenská národná knižnica na základe hromadnej licenčnej zmluvy s príslušnou organizáciou kolektívnej správy práv uhrádza odmeny nositeľom práv za rozš irovanie ich predmetov ochrany vypožičiavaním realizovaným v rámci Knižničného systému Slovenskej republiky. Podrobnosti k uhrádzaniu odmeny za rozširovanie diel vypožičiavaním nositeľom práv prostrední ctvom príslušnej organizácie kolektívnej správy v rozsahu udelenej licencie ustanoví ministerstvo opatrením.

K Èl. X (zákon o patentoch)

K bodom 1 až 5

Navrhuje sa vypustenie dodatkových ochranných osvedčení z vymedzenia predmetu ú pravy a pôsobnosti zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z. z dô vodu existencie komplexnej právnej úpravy obsiahnutej v právnych aktoch ES – nariadenie Rady EHS č. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a nariadenie č. 1610/96 Euró pskeho parlamentu a Rady z 23. júla 1996 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín (ďalej len nariadenia). Obe nariadenia sú všeobecne záväznými právnymi aktmi ES, ktoré sa nadobudnutím svojej účinnosti a pristúpením Slovenskej republiky k EÚ stali priamo aplikovateľné a záväzné v celom svojom rozsahu aj pre územie Slovenskej republiky. Duplicitná úprava ustanovení nariadení v národných predpisoch členského štátu by bola v rozpore z rozsudkami Európskeho súdneho dvora.

K bodu 6

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv chránený ch patentovým zákonom je majiteľ patentu. Okrem majiteľa patentu navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv aj nadobúdateľ a licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ patentu z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z n eho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 14 dotknutá.

K bodom 7 a 10

Právo na informácie nie je v právnej úprave vynálezov inštitútom nový m, platná právna úprava v § 32 odsek 2 upravuje právo na informácie v obecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčš ej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 32 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 32a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa patentu pož iadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode výrobku a okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktor é sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ patentu oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľ a patentu v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodn ík, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 8

V súvislosti a v sú lade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primeran é zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených patentovým zákonom, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 9

V súvislosti s bodom 7 návrhu (vypustenie jedného odseku § 32) sa aktualizuje odkaz použitý v predmetnom ustanovení.

K bodu 11

Platná úprava § 33 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované 'petity' rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znen ím smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom patentu a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal poru šovateľ osobou oprávnenou používať vynález. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom patentu a porušovateľom neprichádza do úvahy. Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie poruš ovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady poruš ovateľa práva.

K bodu 12

Navrhuje sa vypustenie piatej časti platného znenia patentového zákona týkajú cej sa udeľovania dodatkových ochranných osvedčení na liečivá a výrobky na ochranu rastlín z dôvodov identických ako je uvedené v odôvodnení k bodom 1 až 5 návrhu.

K bodu 13

Do § 79 patentového zákona (spoločn é ustanovenia) sa v súlade s článkami 18 nariadení dopĺňa ustanovenie odkazujúce na použitie procesných ustanovení patentového zákona aj na konanie o osvedčeniach a ú pravu právnych vzťahov týkajúcich sa osvedčení, pokiaľ procesnoprávna úprava nie je obsiahnutá v samotných nariadeniach.

K bodu 14

Navrhujeme doplniť v súlade so splnomocňujúcimi článkami nariadení do § 79 patentového zákona (spoločné ustanovenia) ustanovenie o spoplatnení úkonov spojených s konaním o osvedčeniach a ich udržiavaní v platnosti podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znen í neskorších predpisov.

K bodom 15, 16 a 17

Navrhuje sa upraviť splnomocňovacie ustanovenie § 80 patentového zákona určuj úce rozsah úpravy vyhlášky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva patentový zákon z dôvodu nevyhnutného odkazu na úpravu obsiahnutú v nariadeniach a súč asne odstránenie dvojitej právnej úpravy.

K bodom 18 a 19

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatí vnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Èl. XI (Zákon o dizajnoch)

K bodu 1

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv vyplývajú cich zo zákona je majiteľ zapísaného dizajnu.

Okrem majiteľa zapísaného dizajnu navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv zo zapísaného dizajnu aj nadobúdateľ a licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ zapísaného dizajnu z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zá konníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 24 dotknutá.

K bodom 2 a 5

Právo na informácie nie je v právnej úprave dizajnov inštitútom nový m, platná právna úprava v § 27 odsek 2 upravuje právo na informácie vo všeobecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väč šej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 27 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 27a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa zapísan ého dizajnu požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode výrobku, v ktorom je zapísaný dizajn stelesnený alebo na ktorom je zap ísaný dizajn použitý, a o okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktor é je majiteľ zapísaného dizajnu oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa zapísaného dizajnu v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktor é sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 3

V súvislosti a v sú lade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primeran é zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o dizajnoch, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 4

V súvislosti s bodom 2 návrhu (vypustenie jedného odseku § 27) sa aktualizuje odkaz použitý v predmetnom ustanovení.

K bodu 6

Platná úprava § 28 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované 'petity' rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znen ím smernice 2004/48/ES.

Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom zapísaného dizajnu a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal porušovate ľ osobou oprávnenou používať zapísaný dizajn. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom zapísaného dizajnu a porušovateľ om neprichádza do úvahy.

Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktorých prostredníctvom priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených zákonom, iné zabezpeč enie spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu prá v. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodom 7 a 8

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Èl. XII (Zákon o označení pôvodu v ýrobkov a zemepisných označeniach výrobkov)

K bodu 1

S ohľadom na nadpisy nasledujúcich § 9a, 10 a 11 sa vkladá do § 9 nadpis, ktor ý plne zodpovedá obsahu predmetného ustanovenia.

K bodom 2 a 4

Právo na informácie nie je v právnej úprave označení pôvodu a zemepisný ch označení inštitútom novým, platná právna úprava v § 9 odsek 2 upravuje právo na informácie vo všeobecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informá cie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 9 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 9a). V súlade s člá nkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo držiteľa osvedčenia o zápise požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií týkajú cich sa pôvodu výrobku porušujúceho práva podľa zákona a okolností jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštrat ívne vymenúva okruh údajov, ktoré je držiteľ osvedčenia o zápise oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie držiteľa osvedčenia o zápise v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu prá v, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 3

V súvislosti a v sú lade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primeran é zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 5

Platná úprava § 10 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované 'petity' rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS, ktorá predstavuje hmotnoprávny základ pre oblasť priemyselného vlastní ctva. TRIPS formuluje aj jednotlivé základné znenia petitov tak, že zabezpečujú širší rozsah práv, ako je vyžadovaný transpozíciou smernice 2004/48/ES. Dohoda TRIPS je pritom plne kompatibilná so smernicou 2004/48/ES. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Smernica 2004/48/ES v článku 10 odsek 1 ustanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť, 'aby príslušné súdne orgány mohli na návrh nariadiť prijatie potrebných opatrení v s úvislosti s tovarom, o ktorom zistili, že porušuje právo duševného vlastníctva, a vo vhodných prípadoch aj v súvislosti s materiálmi a nástrojmi použitými pri tvorbe alebo výrobe tohto tovaru'. Smernica 2004/48/ES explicitne vymenúva tieto opatrenia – stiahnutie z obchodných kanálov, definitívne odstránenie z obchodných kanálov alebo zničenie. Navrhované znenie § 10 odsek 2 je v úplnom súlade s návrhmi rozhodnutí formulovanými v článku 10 odsek 1 smernice 2004/48/ES a je transponované spôsobom, ktorý rešpektuje jednotlivé špecifiká práv priemyselného vlastníctva.

Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodom 6 a 7

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatí vnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Èl. XIII

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa s prihliadnutím na legislatí vny proces navrhuje na 1. február 2007.

Bratislava 13. decembra 2006

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister kultúry

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)

2

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Navrhovaná úprava je predovšetkým komplexnou úpravou autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom tak, ako sa vyvíjala v rámci medzinárodných autorskoprávnych zmlúv a dohôd vrátane práva Európskeho spoločenstva/Európskej únie v tejto oblasti.

Navrhovaná úprava plne rešpektuje základné medzinárodné zmluvy a dohovory dotýkajúce sa autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ako sú:

◊Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel z 8. septembra 1886, naposledy revidovaný v Paríži v roku 1971, ktorého sa Slovenská republika zúčastňuje od roku 1921 a parížskym znením, ktorým je viazaná od 11. apríla 1980. Ide o tradičný autorskoprávny dohovor, ktorý určuje členským štátom povinnosť ochrany autorského práva aspoň na minimálnej úrovni zakotvenej v dohovore. Zároveň obsahuje výhrady v prospech národných úprav pre oblasti výslovne uvedené v dohovore, napr. výnimky z výlučného práva autora, rozsah pôsobnosti autorského zákona na diela úžitkového umenia, zásadu teritoriality, podľa ktorej sa ochrana práv duševného vlastníctva riadi právnou úpravou štátu, kde sa ochrana uplatňuje. Dohovor obsahuje aj pravidlo porovnávania trvania ochrany, podľa ktorého ochrana nepresiahne trvanie ustanovené v štáte pôvodu diela. Táto zásada však bola prelomená priatím smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 93/98/EHS.

◊Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a televíznych a rozhlasových organizácií, uzatvorený v Ríme 26. októbra 1961, ktorého sa zúčastňuje Slovenská republika s účinnosťou od 14. augusta 1964. Pri prístupe k tomuto dohovoru Slovenská republika uplatnila výhradu v zmysle čl. 16 ods. 1 písm. a) bod (iii) a (iv), pokiaľ ide o odmenu za druhotné použitie zvukového záznamu vydaného na obchodné účely pre rozhlasové vysielanie alebo pre verejný prednes podľa čl. 12. Podľa tejto výhrady neplatí čl. 12 v Slovenskej republike vôbec, pre zvukové záznamy vydané na obchodné účely výrobcom, ktorý nie je občanom (subjektom) iného zmluvného štátu; na zvukové záznamy, ktorých výrobcom je občan iného zmluvného štátu platí tento článok len v rozsahu a len dovtedy, pokiaľ tento štát poskytuje ochranu zvukovým záznamom prvý krát zaznamenaným subjektom Slovenskej republiky. Tento dohovor upravuje minimálnu úroveň majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových a televíznych vysielateľov. Smernica Rady a Európskeho parlamentu 92/100/EHS priznáva výkonným umelcom práva v širšom rozsahu.

◊Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (Agreement on Trade – Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS)) uzatvorená v rámci Dohody o svetovej obchodnej organizácii (WTO). Dohodu TRIPS Slovenská republika uplatňuje od 1996. Táto dohoda odkazuje v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s právom autorským na minimálnu úroveň ochrany podľa Bernského dohovoru a Rímskeho dohovoru. Upravuje niektoré nové medzinárodne uznávané práva, ako je právo na ochranu počítačových programov, právo na nájom a vypožičiavanie, ochranu databáz, zásadu vyčerpania práva a najmä zaväzuje štáty chrániť zvukové záznamy 50 rokov od vyhotovenia záznamu, a to aj tie, pri ktorých doterajšie, kratšie trvanie ochrany uplynulo. Dohoda TRIPS je skôr známa ako dohoda, ktorá prvý krát na medzinárodnej úrovni upravuje záväzky členských štátov, ktoré majú prijať v oblasti vynucovania práva, a to tak v správnom, civilnom alebo trestnom konaní. Obsahuje aj ustanovenia o opatreniach na hraniciach, ktorých sa nositelia práv môžu domáhať v prípade dovozu alebo vývozu nedovolených rozmnoženín diel, výkonov a zvukových záznamov. Navrhovaná právna úprava je taktiež v súlade s ďalšími medzinárodnými zmluvami Svetovej organizácie duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization (WIPO)), ktoré boli prijaté na diplomatickej konferencii v roku 1996 a pre ktoré sa používa názov internetové zmluvy. Sú to Zmluva WIPO o autorskom práve (WCT) a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT), ktoré Slovenská republika ratifikovala 9. decembra 1999 (s platnosťou: WCT od 6. marca 2002 a WPPT od 20. mája 2002). Záväzky z týchto zmlúv nachádzajú svoj odraz v smernici Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

Navrhovanou úpravou pokračuje Slovenská republika v plnení záväzkov vyplývajúcich jej z Dohody o pridružení, uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami na jednej strane a ich členskými štátmi a Slovenskou republikou na strane druhej, publikovanej pod č. 158/1997 Z. z. (ďalej len „dohoda“). V čl. 67 tejto dohody sa Slovenská republika zaviazala pokračovať v zlepšovaní ochrany práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva tak, aby dosiahla úroveň ochrany v Spoločenstve vrátane porovnateľných prostriedkov na presadzovanie takýchto práv. Zároveň v čl. 69 tejto dohody Slovenská republika uznala za dôležitú podmienku ekonomického zapojenia do Spoločenstva, zbližovanie existujúcich a budúcich právnych predpisov Slovenskej republiky s právnymi predpismi Spoločenstva a zaviazala sa vyvíjať úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti vnútroštátneho právneho poriadku s predpismi Spoločenstva.

Cieľom navrhovanej úpravy je zladiť úroveň poskytovanej ochrany so súčasným vysokým štandardom v tradičných krajinách s trhovou ekonomikou. Snahy o zladenie ochrany práv duševného vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni sa zintenzívnili najmä v súvislosti s rozvojom jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva, ktoré sú ovplyvňované ustavičným rozvojom nových technológií umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov. V tomto kontexte je dôležitým aspektom aj uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy, z ktorej vyplýva, že slovenská právna úprava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, ak sa ich diela stávajú predmetom použitia na území Slovenskej republiky.

Z hľadiska zlučiteľnosti autorskoprávnej legislatívy s právnymi aktmi Európskeho spoločenstva navrhovaná úprava rešpektuje a v podstatnej miere premieta úpravu platného zákona (Zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.), ktorého harmonizačný rámec tvorili:

-smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES o právnej ochrane databáz, zakladá nové právo sui generis zhotoviteľa databázy. Vzhľadom na to, že toto osobitné právo zhotoviteľa databázy nie je dosiaľ upravené medzinárodnou autorskou zmluvou bude Slovenská republika chrániť len práva zhotoviteľov databáz z členských krajín Európskej únie, až do uzatvorenia dvojstrannej dohody, ktorú na návrh Komisie dohodne rada podľa čl. 11 ods. 3 tejto smernice

- smernica Rady č. 93/83/EHS o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva

a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu,

možno označiť ako zásadnú pre uvedené spôsoby šírenia predmetov ochrany. Určuje právny režim, ktorým sa riadi satelitné vysielanie a určuje povinnú kolektívnu správu práv v prípade káblovej retransmisie.

-smernica Rady č. 92/100/EHS o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva a smernica Rady č. 93/98/EHS o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv harmonizujúca trvanie ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom sú základnými kameňmi harmonizácie Spoločenstva v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Prvá z uvedených smerníc má horizontálny charakter, zavádza výlučné práva na nájom a vypožičiavanie kde sa nositeľom práv zaručuje podiel na zisku plynúcom z nových foriem využívania diel alebo výkonov. Harmonizuje takisto práva súvisiace s autorským právom, čím sa súčasne stáva nástrojom v boji proti pirátstvu. Druhá zo smerníc harmonizuje trvanie ochrany všetkých diel a výkonov vychádzajúc pritom z dlhšieho trvania. Takýmto spôsobom smernica podporuje voľný pohyb tovarov a služieb v oblasti kultúry a odstraňuje porušovanie princípov súťaže založené na rozdielnych úrovniach poskytovanej ochrany.

-smernica Rady č. 91/250/EHS o právnej ochrane počítačových programov, zavádza účinnú ochranu počítačových programov a zlaďuje pravidlá, ktorými sa riadi ochrana počítačového programu, ktorý je základnou súčasťou informačných systémov a nevyhnutým predpokladom priemyselného a technologického rozvoja

V súlade so zoznamom acquis na rok 2001 sa harmonizačný rámec navrhovanej úpravy rozširuje o smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v informačnej spoločnosti. Smernica rieši viaceré otázky autorského práva vo vzťahu k internetu a elektronickým zdrojom. Predovšetkým upravuje zoznam tradičných zákonných výnimiek z výlučného práva autora zodpovedajúci novým podmienkam elektronických médií. Ochrana záujmov autora ako primárny cieľ má zároveň vytvárať predpoklady na rozvoj informačnej spoločnosti. Podkladom na jej vypracovanie bola Zmluva WIPO o autorskom práve a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch, ktoré reagujú na súčasný rozvoj digitálnych informačných technológií a jeho vplyv na oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Pod vplyvom týchto zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala už v roku 1999, bola prijatá novela Autorského zákona (zákon č. 234/2000 Z. z.), ktorá rozšírila poskytovanú autorskoprávnu ochranu v kontexte rozvoja informačnej spoločnosti.

ďalšou smernicou v rámci aktuálneho harmonizačného rámca je smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá sa zaoberá problematikou práva autora na podiel z výnosu za ďalší predaj originálu diela výtvarného umenia (tzv. droit de suite). Toto právo založené Bernským dohovorom a zachovávané na území Slovenskej republiky už od roku 1926 sa podľa tejto smernice upravuje z hľadiska pôsobenia spoločného trhu.

Navrhovaná úprava zodpovedá úpravám práv duševného vlastníctva v tradičných krajinách s trhovou ekonomikou. Až v súvislosti s rozvojom jednotného trhu a nových technológií, umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov sa zintenzívňujú snahy o zladenie práv duševného vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni. Uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy je v tejto súvislosti ďalším argumentom pre vypracovanie komplexnej právnej normy, ktorá by zodpovedala vysokému štandardu ochrany práv duševného vlastníctva.

Z hľadiska koncepcie práv duševného vlastníctva zodpovedá predložený návrh kontinentálnemu chápaniu práva. Právo k výsledkom duševnej činnosti sa priznáva fyzickej osobe a je zaradené do základných ľudských práv. Osobnostnoprávne chápanie práv duševného vlastníctva určuje povahu týchto práv, ktoré sú nescudziteľné a nemožno sa ich vzdať. Na rozdiel do doterajšej úpravy, podľa ktorej osobné (osobnostné) a majetkové práva tvorili nedeliteľný celok aj z hľadiska prechodu týchto práv pre prípad smrti, je základom navrhovanej právnej úpravy koncepcia dualizmu práv osobnostných a práv majetkových. Pri tomto chápaní osobnostné práva zanikajú mortis causa; majetkové práva prechádzajú na dediča. V dôsledku tejto koncepcie sa dielo nemôže stať voľným pred uplynutím trvania práv tak, ako to bolo dosiaľ.

Zásada zmluvnej voľnosti je dotknutá potrebou výnimočne upraviť niektoré inštitúty, pri ktorých nie je možné, aby sa strany dohodli inak, tak napr. nemožnosť vzdať sa práva autorského, nemožnosť prevodu práva autorského, povinná kolektívna správa v určitých zákonom určených prípadoch.

Platná úprava už obsahuje viaceré ustanovenia, dôležité z hľadiska čoraz širšej prístupnosti špičkových technológií reprodukcie a prenosu verejnosti a ich čoraz širšie využívanie na porušovanie autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom (duševného vlastníctva), ktoré posilňujú a kvalitatívne zlepšujú prostriedky právnej ochrany nositeľov práv proti osobám, ktoré konajú spôsobom poškodzujúcim ich záujmy, či už napríklad zásahmi do informácií na správu práv alebo výrobou zariadení odstraňujúcich pôsobenie technologických opatrení.

Navrhovaná úprava novým spôsobom rieši aj otázky súvisiace s dovozom a vývozom tovaru, ktorého šírením by na trhu mohlo dôjsť k porušovaniu autorského práva alebo práv súvisiacich s autorským právom. Vzhľadom na to, že nové colné predpisy nezahŕňajú niektoré aspekty podstatné pre autorskoprávnu ochranu, a to najmä informačnú povinnosť colných orgánov vo vzťahu k autorom alebo iným nositeľom práv (upravenú v predchádzajúcej právnej úprave), navrhuje sa úprava, ktorá –nadväzujúc najmä na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach na zamedzenie dovozu, vývozu a spätného vývozu tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva – dopĺňa a spresňuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby zodpovedali kritériám a požiadavkám smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, zmluve WIPO o autorskom práve, ako aj čl. 44, 50 a 51 až 60 dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS). V súlade s týmito dokumentmi sa posilňuje aj ochrana autorského práva podrobnejšou úpravou súkromnoprávnych nárokov autorov.

S cieľom vytvoriť zladenú komplexnú štruktúru autorskoprávnej legislatívy, sústredenú dosiaľ do dvoch základných právnych predpisov (Autorský zákon a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.) navrhované znenie zákona zahŕňa aj úpravu kolektívnej správy. Reflektuje predovšetkým požiadavku smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES zabezpečiť, aby organizácie kolektívnej správy dosahovali vyššiu úroveň racionalizácie a transparentnosti, vo väzbe na súlad s pravidlami konkurencie. V tejto súvislosti navrhovaná úprava spresňuje a kategorizuje jednotlivé odbory výkonu kolektívnej správy, taxatívne vypočítava povinne kolektívne spravované práva, spresňuje práva a povinnosti organizácie kolektívnej správy a zároveň posilňuje dohľad orgánu udeľujúceho oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

Navrhovaná úprava rozvíja základné slobody a práva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ústavným východiskom je predovšetkým čl. 43, ktorý garantuje slobodu vedeckého bádania a umenia s tým, že predpokladá zákonnú ochranu duševného vlastníctva, ako aj čl. 7 ods. 4 a 5, ktorý rieši otázky vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva v Slovenskej republike.

Riešená problematika nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a z tohto dôvodu neobsahuje doložku uvedených vplyvov.

Navrhovaná úprava sa nedotýka problematiky upravovanej v § 3 zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite), a preto sa nepredkladá na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Navrhovanú úpravu 16. septembra 2003 prerokovala vláda Slovenskej republiky a odporučila predložiť ju na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)

19

142

Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy zahŕňajúci predovšetkým oblasť autorského práva. Vzhľadom na to, že literárne diela sú diela umelecké alebo vedecké upúšťa sa od vymedzenia predmetu úpravy podľa dosiaľ platnej úpravy. Navrhovaná úprava sa vzťahuje aj na práva súvisiace s autorským právom, ktoré zahŕňajú práva výkonného umelca, výrobcu zvukových záznamov, výrobcu zvukovo-obrazových záznamov a rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa.

Úprava ďalej zahŕňa práva zhotoviteľa databázy a kolektívnu správu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ktorá bola dosiaľ upravená samostatným zákonom č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z., a to vzhľadom na potrebu komplexnej právnej úpravy v jednej právnej norme.

Dosiaľ zaužívaný pojem „práva príbuzné autorskému právu“, ktorý bol prevzatý zo zahraničnej terminológie nie je dostatočne presný, pretože o „príbuznosti k autorskému právu“ možno hovoriť len pri práve výkonných umelcov, ktoré jediné z tejto skupiny práv sa vyznačuje osobnostnou (tvorivou) aj majetkovou zložkou rovnako, ako autorské práv. Práva výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa sú čisto majetkovej povahy, a preto úprava uprednostnila podstatne širší pojem „práva súvisiace s autorským právom“; tento terminologický posun zohľadňuje už názov navrhovanej úpravy.K § 2 až 4Ustanovenia upravujú vzťahy s medzinárodným prvkom v tradičnom chápaní. Navrhovaná úprava sa v podstate neodlišuje od platnej úpravy. Podľa § 2, ktorý zakotvuje vecnú pôsobnosť zákona, sa zákon vždy vzťahuje na diela štátnych občanov Slovenskej republiky, a to bezpodmienečne. Na diela cudzích štátnych občanov resp. osôb bez štátneho občianstva sa zákon vzťahuje podľa medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Ak takýchto zmlúv niet, postupuje sa podľa zásady vzájomnosti (reciprocity). (V prípade autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom je, na rozdiel od § 32 ods. 1 zákona. č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, predpokladom rovnakého zaobchádzania splnenie podmienky vzájomnosti.). Ak nie je splnená podmienka vzájomnosti, potom je rozhodujúce, či došlo k zverejneniu diela v Slovenskej republike, alebo či má autor trvalé bydlisko v Slovenskej republike. Navrhovaná úprava sa oproti platnej úprave rozširuje podľa čl. 7 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES. Tento článok ukladá členským štátom povinnosť dodržiavať pri práve na ďalší predaj zásadu vzájomnosti.

Vecnú pôsobnosť zákona v prípade umeleckých výkonov výkonných umelcov, záznamov výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovo-obrazových záznamov, ako aj vysielania rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa upravuje § 3.

Ustanovenie § 4 zakotvuje personálnu pôsobnosť zákona.

Zákon sa vzťahuje na vydavateľa predtým nezverejneného diela, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo má na jej území trvalý pobyt alebo sídlo. Na výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa, televízneho vysielateľa a vydavateľa predtým nezverejneného diela sa zákon vzťahuje, ak tak vyplýva z medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a ak ich niet, ak je zaručená vzájomnosť.

V súlade s požiadavkou smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES sa osobitne upravuje pôsobnosť zákona aj v prípade zhotoviteľa databázy.

K § 5 S ohľadom na smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES a súvisiace smernice Európskej únie (najmä smernica Rady č. 92/100/EHS, smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES a smernica Rady č. 93/83/EHS), ako aj pod vplyvom aplikačnej praxe sa oproti platnej úprave viaceré vymedzenia pojmov spresňujú. Zároveň sa dopĺňajú aj nové vymedzenia pojmov potrebné pre navrhovanú úpravu.

Úprava odsekov dotýkajúca sa „nájmu“ a „vypožičania“ spresňuje tieto vymedzenia tak, aby bol zrejmý ich súlad so smernicou Rady č. 92/100/EHS o práve nájmu a práve vypožičania, ako aj o niektorých právach príbuzných autorskému právu v oblasti duševného vlastníctva a so Zmluvou WIPO o autorskom práve vo väzbe na smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Z týchto dokumentov je zrejmé, že uvedené pojmy sa vzťahujú výlučne na originály a trvalé rozmnoženiny nielen diel, ale aj predmetov práv súvisiacich s autorským právom, ktoré možno uvádzať do obehu ako hmotné predmety (odkazovacie ustanovenia § 71). Aj keď to zákon výslovne neustanovuje, možno z kontextu zákona, ale aj jazykovým výkladom vyvodiť, že rovnako ako „rozširovanie“ sa „nájom“ a „vypožičanie“ vzťahujú výlučne na hmotnú podobu diela alebo predmetu súvisiacich práv (pri spôsobe použitia v hmotnej podobe sa dôsledne používa pojem „originál diela alebo jeho rozmnoženina“, zatiaľ čo pri použitiach diela v nehmotnej podobe sa používa všeobecný pojem „dielo“; obdobné rozlíšenie platí aj pre predmety súvisiacich práv); vymedzuje sa teda právny režim nakladania s vecou a nie s nehmotným statkom (ideálnym objektom) v nej obsiahnutým.Základným znakom „nájmu“ je rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny alebo záznamu (zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu zahŕňajúceho aj záznam výkonu výkonného umelca a záznam vysielania) ich prenechaním na obmedzený čas nájomcovi. Povinnou osobou je prenajímateľ, ktorý od autora (iného nositeľa práv) získa súhlas na rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom. Rozhodujúcim znakom nájmu je jeho časové ohraničenie a hospodárske a obchodné zhodnotenie (získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu); rozširovanie, ktoré tieto znaky nespĺňa, sa za nájom nepovažuje. Ďalším znakom „nájmu“ je poskytnutie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájomcovi na súkromné využitie. Nezahŕňa totiž verejné použitie, ako je napr. verejný prenos audiovizuálneho diela v kine, zvukového záznamu na diskotéke, nájom výtvarného diela na účely jeho verejného vystavenia, ani nájom hudobnej partitúry alebo textu divadelnej hry vydavateľom na účely verejného vykonania; bez toho, aby tieto originály diel alebo ich rozmnoženiny boli poskytnuté na trh na rozširovanie predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva k tomuto originálu diela alebo k jeho rozmnoženie, nie je možné rozširovať ich ani nájmom.

Výhradné právo udeľovať súhlas na rozširovanie nájmom sa dotýka predovšetkým počítačových programov, zvukových záznamov a zvukovo-obrazových záznamov, a preto sa upravuje pre autorov aj pre ďalších nositeľov práv, ako sú výkonní umelci, výrobcovia zvukových záznamov, výrobcovia zvukovo-obrazových záznamov a vysielatelia, ak sú výrobcami zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov. Toto právo sa uvedeným nositeľom práv priznáva najmä s ohľadom na možnosť zakázať rozširovanie nájmom aspoň na určitý čas, napr. po vydaní zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov na obchodné účely, a to z dôvodu, že rozširovanie nájmom môže podstatne ovplyvniť predaj ich rozmnoženín.

Právo na rozširovanie vypožičaním sa od práva na rozširovanie nájmom odlišuje len tým, že originál diela alebo jeho rozmnoženina sa rozširujú prostredníctvom zariadenia prístupného verejnosti (požičiavateľ) ich prenechaním na obmedzený čas vypožičiavateľovi pre jeho súkromnú potrebu, avšak nekomerčne (bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu). Priznanie výhradného práva na rozširovanie vypožičaním sleduje ten istý cieľ ako pri rozširovaní nájmom, a to zakázať rozširovanie vypožičaním, ak by sa tým podstatne ovplyvnil odbyt rozmnoženín na trhu.

„Nájom“ a „vypožičiavanie“ podľa tohto zákona nemožno stotožňovať s vymedzeniami podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka (§ 663 a § 659).

Aktuálne sa dopĺňajú aj vymedzenia „zamestnanecké dielo“ a „školské dielo“. Oba tieto pojmy charakterizujú diela, ktoré sa od bezplatných výnimiek (obmedzení autorského práva) odlišujú právnym režimom ich použitia.

K § 6

Z dôvodu jednoznačného rozlíšenia autora od iných osôb, ktorým je zákonom zverený výkon majetkových práv alebo ktorým autor udelí súhlas na použitie diela, sa dopĺňa vymedzenie pojmu „autor“. Autor je fyzická , ktorá vytvorila dielo. Druhovo je odlíšený len autor súborného diela (odsek 2), ktorý tvorivým spôsobom vybral alebo usporiadal obsah súborného diela. (Z uvedeného možno vyvodiť, že autorom prekladu je fyzická osoba, ktorá dielo preložila, autorom spracovania je fyzická osoba, ktorá dielo spracovala a pod.) Autorské právo autora súborného diela a autorské práva autorov diel zaradených do tohto diela existujú súbežne; autorovi súborného diela vzniká nové (pôvodné) právo k súbornému dielu bez toho, aby boli dotknuté práva autorov diel zaradených do tohto diela.

K § 7 Predmetom autorského práva je dielo ako výsledok vlastnej tvorivej intelektuálnej činnosti autora (duševnej tvorivosti). Podmienkou je, aby nebolo z autorskoprávnej ochrany vylúčené (odsek 3) a aby bolo vyjadrené v zmyslami vnímateľnej podobe, pričom nie je podstatná forma jeho stvárnenia (slovom, písmom, náčrtom a pod.) ani to, či bolo vyjadrené pominuteľne (efemérne), alebo hmotne zachytené na nosiči (fixované) (§ 15 ods. 1). Výsledok tvorivej činnosti sa chápe ako základný pojmový znak diela, chápaný v zmysle autorskoprávnej individuality. Predmetom autorského práva je len taký výsledok vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, ktorý je dielom literárnym alebo iným umeleckým dielom, alebo vedeckým dielom. Tento pojmový znak sa nechápe v zmysle oblasti, do ktorej dielo patrí, ale v zmysle tvorivej kategórie diel, takže predmetom autorského práva je len dielo, ktoré je stvárnené takým spôsobom, že môže byť takto vnímané.

Ustanovenie demonštratívnym výpočtom vymedzuje jednotlivé diela z hľadiska ich foriem stvárnenia, pričom ich člení z hľadiska základných druhov.

Jednotlivé druhy diela možno z hľadiska druhov rozčleniť na niekoľko základných skupín. Pre slovesné diela je prostriedkom vyjadrenia zaznamenanie (zachytenie) slova či už písmom, rečou, ale aj záznamom na zvukový nosič. Za slovesné dielo sa považuje aj publicistické dielo.

Pri divadelnom diele podľa spôsobu jeho predvedenia rozlišujeme dielo dramatické, hudobnodramatické, choreografické, pantomimické alebo iné dielo, určené na verejné predvedenie; súhrnne sa tieto diela nazývajú diela scénické.

Pri hudobnom diele sa nevyžaduje jeho zachytenie na zvukový záznam alebo jeho zaznamenanie písanou formou na notovú partitúru, ale z hľadiska vzniku autorského práva postačuje aj vyjadrenie improvizáciou. Hudobné dielo môže byť samostatné bez textu alebo spojené s literárnym dielom (textom).

Pri diele výtvarného umenia dochádza k stvárneniu hmoty tvorivým spracovaním (napríklad grafika, sochárstvo, maliarstvo, medailérstvo, rytectvo). Aj pri tomto diele je podstatný nehmotný výsledok vlastnej tvorivej činnosti, ktorý je však fixne materializovaný do hmoty. V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že za dielo sa nepovažuje výsledok činnosti reštaurátora umeleckých diel, pretože tento výsledok nevedie (pokiaľ reštaurátor v rozpore s poslaním reštaurátorskej činnosti nevybočí z medzí daných účelom a funkciou reštaurácie a nezasiahne neprípustne do reštaurovaného diela) ku vzniku nového umeleckého diela, a to ani vo forme individuálneho spracovania. Ide predovšetkým o čo najvernejšie obnovenie pôvodného diela, ktorého umeleckým poňatím je reštaurátor prísne viazaný.

Pri fotografickom diele, ako aj pri niektorých iných dielach, je nevyhnutná fixná materializácia do hmoty. Nie všetky fotografické diela spĺňajú kritériá ochrany podľa autorského zákona, preto treba posudzovať jednotlivé prípady s dôrazom na určenie pojmových znakov diela.

Audiovizuálne dielo podľa autorského zákona zahŕňa vo svojej šírke nielen filmové diela (kinematografické), ale aj celú skupinu diel vyjadrených podobným spôsobom. Do tejto skupiny patria napríklad televízne diela, ktoré sú určené na vysielanie televíziou (napríklad televízne inscenácie literárnych diel), ale aj diela, ktoré sa označujú ako videogramy alebo videografické diela.

Okruh týchto diel je stále otvorený vďaka technickému rozvoju. Nie všetky audiovizuálne diela spĺňajú zákonné predpoklady autorskoprávnej ochrany. Činnosť, ktorou vzniká takéto nechránené dielo, môže napĺňať napríklad verejnoprávne znaky živnostenského podnikania (rutinné, reportážne zachytenie rôznych rodinných udalostí), a to na rozdiel od tvorby, ktorá je už svojou vlastnou povahou slobodná.

Televízne, alebo akékoľvek iné dielo zaznamenané podobným spôsobom ako audiovizuálne dielo nemožno zamieňať s osobitnými predmetmi ochrany, ako sú televízne a rozhlasové programy, zvukové, obrazové alebo zvukovo-obrazové záznamy a ich rozmnoženiny, ktoré sú predmetom ochrany samostatných práv (práva súvisiace s autorským právom).

Pri diele úžitkového umenia, ktoré je vyjadrené napríklad v gobelínoch, kobercoch, textíliách, skle, keramike, ale aj v módnych modeloch a šperkoch, navrhovaná úprava nebráni tomu, aby sa takéto dielo chránilo aj podľa predpisov o ochrane priemyselných vzorov, ak spĺňa zákonné kritériá priemyselnej (vzorovej) ochrany.

Z hľadiska praktických potrieb aplikácie zákona sa oproti platnej úprave na podnet Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky do katalógu chránených diel (§ 7 ods. 1), ktorý demonštratívnym výpočtom uvádza predovšetkým dielo druhovo všeobecne známe, ale aj málo známe (rozšírené) alebo druhovo nové, zaraďuje „slovenská technická norma“.

Vychádzajúc z § 7 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., ktorý ustanovuje, že zhoda so slovenskými technickými normami je dobrovoľná okrem prípadov, keď je ich dodržiavanie povinné, možno takú slovenskú technickú normu, ktorej dodržiavanie nie je povinné, považovať za dielo (obyčajne odborné v kategórii literárnych diel), avšak len za predpokladu, že spĺňa legálne znaky diela (teda je jedinečným, neopakovateľným výtvorom fyzickej osoby (osôb) vyjadrený vo vnímateľnej podobe).

Na slovenskú technickú normu, ktorej zhoda (dodržiavanie) je v zmysle zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z. povinná, nemožno viazať autorskoprávnu ochranu, a to s ohľadom na verejný záujem na jej uvedení na verejnosti (zabezpečenie jej všeobecnej známosti). Z uvedeného dôvodu sa slovenská technická norma, ktorej dodržiavanie je povinné, zaraďuje medzi „úradné diela“ uvádzané v odseku 3 tohto ustanovenia (teda diela vylúčené z autorskoprávnej ochrany).

Predmetom autorského práva podľa odseku 2 je zborník, ako je časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava alebo iná databáza, ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu jedinečným výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Autorom takéhoto diela ako celku je ten, kto ho tvorivým spôsobom vybral alebo usporiadal, pričom práva autorov diel zaradených do takéhoto súboru nie sú týmto dotknuté (§ 6 ods. 2).V súlade s európskym právom je pojem „databáza“, ako výsledok výberu alebo usporiadania obsahu, synonymom dosiaľ používaného pojmu „súborné dielo“. Na rozdiel od pôvodnej úpravy sa už nevyžaduje, aby boli do „súborného diela“ zaradené iba „diela“ v zmysle tohto zákona.

Súborné dielo je teda samostatným predmetom autorského práva. Jeho základným pojmovým znakom je vlastná tvorivá duševná činnosť usporiadateľa (autora) spočívajúca vo výbere alebo usporiadaní celku a nie je pritom rozhodujúce, či pri takejto tvorivej činnosti dochádza k výberu alebo zoraďovaniu diel v zmysle tohto zákona, alebo iných informácií, alebo skutočností, ktoré nespĺňajú podmienku diela podľa tohto zákona. Jedinečným výsledkom takejto tvorivej činnosti je vznik súborného diela, ako nového (ďalšieho) diela. Autorské právo k súbornému dielu patrí jeho usporiadateľovi (§ 6). Súborným dielom je teda databáza (§ 5 ods. 4), či už je súborom nezávislých diel alebo len určitých skutočností (faktov), ktoré jednotlivo nevykazujú náležitosti „diela“, ak je spôsobom výberu a usporiadaním obsahu jedinečným výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Tvorba súborných diel sa v praxi môže často vyskytovať v pracovnoprávnom vzťahu usporiadateľa, na základe ktorého bude majetkové práva k súboru vykonávať zamestnávateľ. Ak budú do súboru zaradené (v súbore použité) „diela“, je samozrejmé, že na zaradenie do súboru (použitie v súbore) musia ich autori udeliť predchádzajúci súhlas. Aj po zaradení diela do súboru sa zachováva právo autora samostatne nakladať so svojím dielom.

V súlade s čl. 3 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES sa posilňuje ochrana verejného záujmu, ako jedna zo základných slobôd vnútorného trhu. Tento trend sa prejavuje nielen v odseku 3 obsahujúcom výnimky z ochrany podľa autorského práva vo verejnom záujme, ale najmä v ustanoveniach § 24 až 37 (obmedzenia majetkových práv) a v 5 časti zákona upravujúcej kolektívnu správu práv.

V odseku 3 sú vo verejnom záujme vylúčené z ochrany autorským právom také výtvory, ktoré pojmové znaky diela síce spĺňajú, avšak vo verejnom záujme im zákon autorskoprávnu ochranu neposkytuje (vylučuje ich zo svojej pôsobnosti). V rámci výpočtu tzv. úradných diel je tradične uvedený text právneho predpisu, akékoľvek úradné rozhodnutie (rozhodnutia v správnom konaní a súdnom konaní) a verejná listina (vydaná súdom SR alebo iným štátnym orgánom v medziach ich právomoci, verejná listina podľa osobitného predpisu a pod.). Ochrana sa nevzťahuje ani na verejne prístupný register, úradný spis, slovenskú technickú normu, s ktorou je zhoda povinná a ich prípravnú dokumentáciu (napr. úradný návrh tzv. úradného diela)´, ale ani na preklady uvedených „diel“. Tradične sú zaradené medzi „úradné diela“ aj denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných vrátane ich prekladov.

K § 8

Ustanovenie bližšie vymedzuje pojem „dielo spoluautorov“. Vo všeobecnosti je chápané ako dielo dvoch a viacerých autorov priamo spolupracujúcich na tvorbe daného diela, pričom ich príspevky nemožno od seba oddeliť. Vzniká teda jediné, jednotné a nedeliteľné dielo. Kritérium pre posúdenie jednotnosti a nedeliteľnosti diela je v spôsobilosti samostatného použitia jednotlivých príspevkov, alebo má túto spôsobilosť dielo ako celok. O dielo spoluautorov ide len v druhom prípade; v prvom prípade by mohlo ísť napr. o dielo súborné (databázu). Dielo spoluautorov vzniká zvyčajne spoluprácou autorov v rovnakom umeleckom alebo vedeckom odbore.

K § 9

Ustanovenie vymedzuje pojem „spojené diela“. Označuje spojenie rôznych samostatných diel na účel spoločného uplatnenia bez toho, aby došlo k ich osobitnému tvorivému usporiadaniu do celku. Nedochádza teda k vzniku nového diela (autorského).

K § 10

Pod pojmom „spoločné dielo“ sa vo všeobecnosti rozumie dielo pripravené fyzickou alebo právnickou osobou z príspevkov autorov participujúcich na tvorbe spoločného diela. Základom tohto pojmu je dôraz, ktorý sa kladie na osobu, ktorá vyvinula iniciatívu s cieľom vytvoriť dielo s tým, že táto osoba určuje účel diela a vyberá, koordinuje a upravuje príspevky, ktoré ho tvoria. Pojmovo je spoločné dielo dielom jediným. Pojmovými znakmi takého diela je jeho vytvorenie na podnet a pod vedením fyzickej osoby alebo právnickej osoby; podnetom sa v tomto prípade rozumie podnet právne relevantný, teda záväzný pre inú osobu a jeho uvádzanie na verejnosti pod menom takejto osoby. Tento pojem zavedený v predchádzajúcom období korešponduje so vymedzením podľa smernice Rady č. 93/83/EHS. Vzťahuje sa naň aj osobitný režim trvania majetkových práv (§ 21 ods. 3). Pri posudzovaní, či sa v tom-ktorom prípade na vytvorení diela podieľalo viacero autorov, prípadne či sa použilo viacero diel súčasne, treba sa prioritne zaoberať otázkou, či dielo vzniklo nielen z podnetu, ale aj pod vedením určitej osoby, ako aj tým, či táto osoba usmerňovala a zabezpečovala vytvorenie diela (napr. finančne, technicky) a či sa dielo uvádza na verejnosti pod menom takejto osoby. Na „spoločné dielo“ sa vzťahuje režim zamestnaneckého diela (§ 50), a to aj ak bolo vytvorené na základe zmluvy o vytvorení diela (na objednávku).

K § 11

Ustanovenie vymedzuje dielo, ktoré vzniklo spracovaním, to je spracovaním iného diela (napríklad sfilmovaním, televíznou dramatizáciou, rozhlasovou úpravou, hudobným aranžmán a pod.), ak má povahu samostatnej tvorivej činnosti. Predpokladá sa, že každé spracovanie diela je podmienené súhlasom autora spracovávaného diela. Súhlas autora sa vyžaduje aj na preklad diela do iného jazyka, ako je pôvodný jazyk.

K § 12

Dielom anonymným alebo pseudonymným je také dielo, ktoré bolo zverejnené bez uvedenia mena autora (anonymné dielo), alebo s uvedením autora pod krycím menom (pseudonymom). Právo autora rozhodnúť, či má byť dielo zverejnené pod pravým menom autora, alebo či má byť zverejnené pod pseudonymom alebo anonymne (právo na označenie diela), je ako súčasť obsahu práva na ochranu autorstva, jedným zo základných osobnostných práv autora. Ustanovenie zabezpečuje uvedené právo autora tým, že stanovuje všeobecný zákaz prezradiť bez súhlasu autora jeho totožnosť. Tento zákaz trvá len dotiaľ, kým pravé meno autora nie je všeobecne známe, alebo dokiaľ sa autor verejne nevyhlásil.

Na uplatnenie autorského práva k anonymnému alebo pseudonymnému dielu, ktorého autor nie je známy, ani sa verejne nevyhlásil, je oprávnený ten, kto dielo oprávnene ( t.j. zo súhlasom autora ) vydal alebo inak uverejnil. Toto oprávnenie vydavateľa alebo inej osoby je zákonným splnomocnením, ktoré zaniká, keď sa autor verejne vyhlási, alebo v okamihu keď sa meno autora stane všeobecne známym.

Skutočnosť, že dielo je anonymné alebo pseudonymné má význam najmä pre počítanie, a tým aj pre trvanie práv k dielu (§ 21 ods. 5 ).

K § 13

Zverejnenie diela (prvé uverejnenie) je uvedenie diela verejnosti (t.j. okruhu individuálne neurčených osôb), a to spôsobom, ktorý umožňuje dielo vnímať zmyslami. Ide o také uvedenie diela na verejnosti, ku ktorému došlo z hľadiska autorského práva oprávnene, teda na základe rozhodnutia autora o zverejnení diela.

Vydanie diela je šírenie diela prostredníctvom jeho hmotných rozmnoženín (knihy, časopisy, umelecké reprodukcie, notový materiál, zvukové záznamy a pod.), myslí sa tým vydanie, ku ktorému došlo z hľadiska autorského práva oprávnene, teda na základe rozhodnutia autora o vydaní diela. Vydanie ako dôležitá právna skutočnosť, viaže na seba právne účinky, a to najmä pri určení krajiny pôvodu diela a pri voľnom použití diela.

K § 14

Za krajinu pôvodu diela sa pokladá u nevydaných diel štát, ktorého je autor štátnym občanom, a pri vydaných dielach štát, kde sa uskutočnilo prvé vydanie diela, pričom sa na dielo vydané súčasne aj inde (súčasným je vydanie v rozpätí 30 dní) hľadí ako na dielo vydané po prvý krát v Slovenskej republike. Dôsledkom tohto ustanovenia je, že za dielo vydané po prvý krát v Slovenskej republike sa považuje aj také dielo, ktoré bolo predtým prvý krát vydané v inom štáte, nie však skôr ako v rozpätí 30 dní pred dňom, kedy došlo k jeho vydaniu v Slovenskej republike.

Pokiaľ je dielo občana iného štátu chránené v Slovenskej republike podľa medzinárodnej zmluvy alebo dohody (§ 2 ods. 2) spravuje sa podľa príslušného ustanovenia tejto medzinárodnej zmluvy alebo dohody. Určenie krajiny pôvodu diela má význam pre určenie trvania ochrany diela, porovnávanie trvania ochrany aj pre rozsah medzinárodnej ochrany diela.

K § 15

Ustanovenie nadväzuje na platnú úpravu vzniku autorského práva, spresňuje a dopĺňa ju.

Autorské právo vzniká originálnemu subjektu tohto práva, teda osobe, ktorá vlastnou tvorivou činnosťou vytvorila dielo (autor), okamihom vytvorenia diela, teda okamihom, keď bolo dielo vytvorené v akejkoľvek objektívne, teda v zmyslami vnímateľnej podobe. Podmienkou vzniku autorského práva nie je zverejnenie diela, či už v hmotnej alebo nehmotnej podobe, ani jeho vyjadrenie v hmotnej podobe, dočasne alebo trvale, ani splnenie akýchkoľvek formálnych náležitostí (zápis, registrácia a pod.) Podstatným pre vznik autorského práva nie je ani uvedenie tzv. výhrada autorského práva (copyrightová doložka – symbol ◊ s menom subjektu autorského práva a uvedením roku zverejnenia diela, a to na všetkých rozmnoženinách).

Autorské právo sa vzťahuje nielen na dielo dokončené, ale tiež na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti, vrátane názvu a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela podľa tohto zákona.

K § 16

Z hľadiska koncepcie práv duševného vlastníctva zodpovedá platná úprava kontinentálnemu chápaniu práva. Právo k výsledkom duševnej činnosti sa priznáva fyzickej osobe a je zaradené do základných ľudských práv. Osobnostnoprávne chápanie práv duševného vlastníctva určuje povahu týchto práv, ktoré sú nescudziteľné a nemožno sa ich vzdať. Východisková koncepcia dualizmu osobnostných práv a majetkových práv naznačená v § 16 platnej právnej úpravy spočíva v zániku osobnostných práv mortis causa; majetkové práva prechádzajú na dedičov (v prípade odúmrti pripadli štátu); platná úprava v podstate opustila koncepciu tzv. osobno-majetkových práv a v § 16 síce nepomenovala, ale v rámci členenia ustanovenia uvádzala základné osobnostné práva (odsek 1) základné majetkové práva (odsek 2 a 3). Vzhľadom na právnu prax vznikali určité pochybnosti o novej koncepcii Autorského zákona a v dôsledku predchádzajúcej koncepcie aplikovanej na tento zákon vznikali aj výkladové problémy. Rozdelenie práv autora na osobnostné práva a majetkové práva a jednoznačná formulácia ustanovení riešiacich dispozíciu autora s dielom má svoje opodstatnenie najmä s ohľadom na požiadavku zlaďovania právnych úprav v oblasti práv duševného vlastníctva, ktorá, ako už bolo uvedené, súvisí predovšetkým so vznikom jednotného trhu a voľného pohybu tovarov a služieb s predmetmi chránenými týmito právami, ovplyvnenú či už medzinárodnými autorskoprávnymi dohovormi a zmluvami alebo relevantnými predpismi práva ES/EÚ, ktoré sa dôsledne sústreďujú len na majetkové práva (otázky osobnostných práv nie sú upravované).

K § 17

Zmenou vo vzťahu k platnej právnej úprave je v súlade s čl. 6 bis Bernského dohovoru a v súlade so štandardnými úpravami európskych krajín zánik osobnostných práv autora jeho smrťou. Po smrti autora vzniká na základe zákona osobám blízkym v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka (príbuzný v prvom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu), autorským zväzom, profesijným komorám alebo organizáciám kolektívnej správy právo na to, aby si nikto iný neprisvojil autorstvo k dielu (označenie diela menom autora alebo pseudonymom, ak nejde o dielo anonymné) a aby bolo dielo používané spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu (tzv. postmortálna ochrana). Ide tu o originálny vznik práva (časovo neobmedzeného) tak, ako ho poznáme pri všeobecnej ochrane osobnosti (§ 15 Občianskeho zákonníka); oproti všeobecnej úprave ochrany osobnosti je však okruh oprávnených (aktívne legitimovaných) osôb širší; určený okruh oprávnených osôb súvisí predovšetkým s trvaním majetkových práv (autorských) 70 rokov po smrti autora, pričom nie je vylúčené, že žiadna z osôb blízkych v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka toto právo už nebude môcť využiť.

Vzhľadom na to, že po smrti autora osobnostné práva zanikajú, zaniká aj právo autora rozhodnúť o zverejnení svojho diela. O zverejnení diela budú teda rozhodovať dediči práv, resp. osoby, ktoré s dielom nakladajú, a to z titulu majetkových práv (nie osobnostných). Dielo teda môže byť zverejnené, aj keď autor počas svojho života o tom nerozhodol (nedošlo ku konzumpcii práva na zverejnenie). S uvedeným korešponduje aj úprava v § 51 o zverejnení dosiaľ nezverejneného diela, ku ktorému uplynulo trvanie majetkových práv (voľné dielo). Podľa navrhovanej úpravy niet prekážky na verejné použitie diela po smrti autora, aj keď autorom nebolo určené na zverejnenie. Ak by takúto podmienku obsahoval napr. závet, išlo by skôr o rovinu morálnu ako právnu, a to s ohľadom na právne následky akýchkoľvek podmienok pripojených k závetu (§ 478 Občianskeho zákonníka). K určitej kolízii záujmov by však mohlo dôjsť, napr. medzi záujmami osôb podľa odseku. 3 a dedičmi, a to v prípade použitia spôsobom znižujúcim hodnotu diela.

K § 18Základnými majetkovými právami autora je právo použiť svoje dielo a právo udeliť inému súhlas (zmluvou) na použitie tohto diela niektorým zo spôsobov uvedených demonštratívnym výpočtom v odseku 2 tohto ustanovenia (inými majetkovými právami autora je právo na odmenu za ďalší predaj umeleckého diela (§ 19) a právo na náhradu odmeny za rozmnožovanie diela podľa § 24).

Podľa odseku 5 autor nemôže previesť (scudziť) majetkové práva ani ako celok, ani jednotlivé „majetkové oprávnenia“; nemôže sa ich ani vzdať a tieto práva nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a ani sa neoceňujú.

Odsek 6 upravuje prechod majetkových práv pre prípad smrti autora. Pre tento prechod platia ustanovenia Občianskeho zákonníka o dedení. Dediči však nemôžu zdediť práva, ktoré sú spojené s osobou autora, ako napr. právo na autorskú korektúru.

Právo autora na odmenu zakotvené platnom § 16 ods. 5 sa rieši prostredníctvom zásady odplatnosti ustanovenej v § 40 o licenčnej zmluve; licenčná zmluva má konštitutívnu povahu, pretože poskytnutím licencie právo autora použiť dielo nezaniká; autor má len povinnosť strpieť zásah do tohto práva, ohraničený rozsahom podľa licenčnej zmluvy. Právo autora na primeranú odmenu sa zakotvuje len v prípade rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním (odsek 7).

K § 19

Smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela rieši problematiku autorovho práva na podiel z výnosu pri predaji originálu svojho umeleckého diela. Na území Slovenskej republiky sa podľa francúzskeho vzoru tradične zachováva toto právo, označované aj ako tzv. droit de suite, resp. právo na slušné vyrovnanie, už od roku 1926.

Platné znenie § 31 upravuje túto problematiku v súlade s čl. 14ter Bernského dohovoru, avšak koncepcia navrhovanej právnej úpravy tohto práva umožňujúceho autorovi získať odmenu za následné prevody svojho umeleckého diela je v porovnaní s dosiaľ platnou úpravou užšia, a to v záujme dosiahnutia jeho výraznejšej presaditeľnosti v praxi. Z aplikačnej praxe doterajšej právnej úpravy totiž možno vyvodiť, že má skôr proklamatívny charakter ako reálnu všeobecnú použiteľnosť.

Navrhované znenie ustanovenia plne korešponduje so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES, ako aj s článkom 14ter Bernského dohovoru. Podľa Bernského dohovoru je toto právo fakultatívne a domáhať sa ho môže len občan členského štátu Bernskej únie v krajine, ktorej zákonodarstvo tiež uznáva toto právo. Smernica toto právo upravuje jednotne z hľadiska fungovania jednotného trhu s umeleckými dielami tak, aby nedochádzalo k diskriminácii pri verejnom predaji týchto diel prostredníctvom verejných dražieb alebo obchodu so starožitnosťami. Od koncepcie podľa Bernského dohovoru sa úprava podľa smernice odlišuje tým, že už nejde o podiel na rozdiele v cene docielenej pri predaji diela, lebo sa nemusí spravovať cena, za ktorú sa originál diela realizuje na trhu, s cenou pri prvom predaji autorom; základom na výpočet odmeny je len cena dosiahnutá pri druhom, resp. ďalšom predaji (povinná kolektívna správa).

Podmienkou vzniku tohto majetkového práva je realizácia autorovho práva previesť do vlastníctva inej osoby originál svojho umeleckého diela. Po autorovej smrti právo na tzv. slušné vyrovnanie patrí dedičom majetkových práv (autorských) počas celého trvania týchto práv. Odsek 3 rieši otázku uplatňovania tohto práva, a to prostredníctvom organizácie kolektívnej správy podľa zákona č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z. Z praktických dôvodov sa v súlade so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES určuje aj osoba povinná na zaplatenie takejto odmeny, ktorou je ten, kto vlastníkovi v rámci svojho podnikania predaj realizuje (odsek 2 a 4). Ak sa predaj uskutočňuje medzi jednotlivými občanmi ako súkromnými osobami, toto právo sa neuplatňuje. V odsekoch 5 až 7 sa vymedzuje predmet tohto práva s tým, že právo na odmenu sa nevzťahuje na architektonické diela a diela úžitkového umenia.

Ustanovenie pri určení ceny vychádza z predmetnej smernice, ktorá určuje minimálnu cenu predaja, od ktorej sa bude pri uplatnení tohto práva vypočítavať cena pri ďalšom predaji. Limitná cena je 3 000 eur s tým, že členské štáty si môžu určiť aj nižšiu limitnú cenu, ak sú splnené podmienky podľa smernice (sadzba pre predajnú cenu do 3 000 eur nesmie byť nižšia ako 4 % (5 %)). Členský štát môže určiť aj sadzbu pre predajnú cenu nižšiu ako 3 000; táto sadzba však nesmie byť nižšia ako 4 %. Celková výška poplatku však nesmie presiahnuť 12 500 eur (525 000 Sk). Smernicou určené sadzby majú klesajúce rozpätie od 4 % (5 %) do 0, 25 %. Navrhovaná úprava v súlade s uvedenými možnosťami určuje pre predajnú cenu do 126 000 Sk (3 000 eur) sadzbu 5 %. a sadzbu 4 %. pre predajnú cenu nad 126 000 Sk (3 000 eur). V zmysle čl. 1 ods. 3 smernice môžu členské štáty prijať vnútornú úpravu, ktorá umožní neuplatnenie tohto práva v prípade, že predávajúci získal dielo v hmotnej podobe priamo od autora, a to v lehote do troch rokov pred jeho ďalším predajom, a zároveň predajná cena nepresiahne sumu 10 000 eur. Členské štáty sú povinné implementovať smernicu do národných úprav do roku 2006, pričom členské štáty, ktoré toto právo nevzťahujú na dedičov autora k termínu účinnosti smernice (publikovania v OJ), majú možnosť neuplatňovať toto právo až do 1. januára 2010.

Aj keď ide o tradičné právo upravené autorskoprávnych predpisoch, jeho uplatnenie nadobúda podstatný význam až v súvislosti s pôsobením trhového hospodárstva.

K § 20

Toto ustanovenie vyjadruje nezávislosť autorského práva ako osobnostného práva od vlastníckeho práva alebo iného vecného práva a vyjadruje aj jeho nedotknuteľnosť vlastníckym právom alebo iným vecným právom (problematikou sa čiastočne zaoberal platný § 31 ods. 1).

Z navrhovaného znenia odseku 1 vyplýva, že vlastník alebo subjekt iného vecného práva k veci môže dielo použiť len na základe licenčnej zmluvy, ktorou by nadobudol súhlas na použitie diela (okrem vyhotovovania rozmnoženín zverejneného diela pre osobnú potrebu podľa § 24 ods. 1 a verejného vystavenia originálu diela podľa § 37 alebo, ak tak vyplýva z osobitného predpisu). Autorské právo k dielu (ako právo k nehmotnému statku) a vlastnícke právo k veci (ako právo k hmotnému substrátu diela), prostredníctvom ktorého je dielo vyjadrené, sa každé riadi vlastným právnym režimom.

V odseku 2 sa rieši otázka práv vlastníka alebo osoby oprávnenej z iného vecného práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, ktorého vlastnícke právo alebo iné vecné právo k tejto veci je autorským právom nedotknuté, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu nevyplýva inak; užívanie veci, ktoré by bolo použitím diela, nie je bez zmluvného alebo zákonného podkladu dovolené. V podstate sú autor aj vlastník povinní rešpektovať práva druhého a tretia osoba potom práva oboch.

V odseku 3 sa zdôrazňuje, že vlastník originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nemá žiadne osobitné povinnosti k predmetu vlastníctva, ktorý je chránený podľa Autorského zákona; to nevylučuje, aby v tomto zmysle zmluvne prevzal osobitný záväzok alebo aby musel rešpektovať osobitné právne povinnosti vyplývajúce z verejnoprávnej úpravy. Ustanovením nie sú dotknuté osobnostné práva autora k dielu, vlastník alebo iný subjekt iného vecného práva teda nemôže zasahovať do diela a vykonávať na ňom zmeny, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu alebo z tohto zákona nevyplýva inak.

Odsek 4 vyjadruje nezávislosť autorského práva od vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k veci. Výslovne rieši otázku autorského práva v súvislosti so zničením originálu diela, teda veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, a to tak, že autorské právo k dielu zničením originálu diela nezaniká. Takto je vyjadrená povaha autorského diela ako nehmotného statku, jeho odlišnosť od hmotného statku a jeho nezávislosť od neho; autorské právo teda trvá nezávisle od existencie hmotného substrátu.

Ustanovenie odseku 5 zakotvuje osobnostné právo autora na prístup k dielu, ktoré sa dosiaľ vyvodzovalo len doktrinálne. Podľa tohto ustanovenia má autor právo v prípade, že už nie je vlastníkom veci (hmotného substrátu diela), požadovať od vlastníka tejto veci, aby mu ju sprístupnil, ak je to nevyhnutné na uplatnenie jeho autorského práva a ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka veci. Vlastníkovi veci, rešpektujúc jeho práva, sa neukladá povinnosť vydať autorovi túto vec, ale ukladá sa mu povinnosť na žiadosť a náklady autora vyhotoviť autorovi fotografiu alebo inú rozmnoženinu diela podľa charakteru diela a účelu použitia diela autorom a odovzdať ju autorovi. Predpokladá sa, že autor si môže právo na prístup k dielu uplatňovať nielen voči vlastníkovi, ale aj osobám, ktoré vecou disponujú.

Ustanovenie odseku 6 upravuje vzťah vlastníka alebo iného užívateľa stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, k jej autorovi. Navrhované ustanovenie má odstrániť spory vyskytujúce sa v praxi v súvislosti s úpravou stavieb zo strany ich vlastníkov alebo užívateľov. Podľa tohto ustanovenia možno bez súhlasu autora vykonať na takejto stavbe stavebné úpravy a bežné udržiavacie práce za predpokladu, že neznižujú hodnotu architektonického diela a nezasahujú do autorského práva (pri ich rozsahu sa možno orientovať napr. aj podľa § 55 ods. 2 písm. b) a c) a § 139b ods. 14 stavebného zákona).

K § 21

Úprava trvania výhradných majetkových práv obsahom aj rozsahom plne korešponduje so smernicou Rady č.93/98/EHS.

K § 22

V záujme predchádzania sporom sa v súlade so smernicou Rady č. 93/98/EHS ustanovuje aj začiatok počítania lehoty trvania ochrany výhradných majetkových práv.

K § 23

Ustanovenie upravuje právo autora udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny v súlade so znením smernice Rady č. 92/100/EHS.

Zánik práva verejného rozširovania má zásadný význam z hľadiska fungovania jednotného trhu v rámci Európskej únie. Týmto ustanovením sa Slovenská republika pripravuje na zapojenie sa do systému jednotného trhu tak, že zavádza zánik výhradného práva autora udeľovať súhlas s predajom alebo s inou formou prevodu vlastníckeho práva k originálu diela alebo k jeho rozmnoženinám v prípade prvého oprávneného prevodu vlastníckeho práva k predmetnému originálu alebo rozmnoženinám pre územie Slovenskej republiky.

Uplatňovanie ustanovenia v praxi znamená napríklad, že autor v zmysle § 18 ods. 2 písm. b) udelí vydavateľstvu súhlas na verejné rozširovanie určitého počtu výtlačkov knihy na území Slovenskej republiky. Vydavateľstvo vydá a prevedie svoje vlastnícke práva k vydaným výtlačkom na ďalšiu osobu, napr. na veľkoobchod. Oprávneným prevodom vlastníckeho práva k týmto výtlačkom z vydavateľstva na veľkoobchod zanikne pre tieto výtlačky autorovo právo verejného rozširovania (autor už nemôže zakázať ich ďalší predaj) a tieto výtlačky sa teda môžu predávať tretím osobám (napr. maloobchodom) bez jeho súhlasu.

Toto právo zaniká pre teritórium Slovenskej republiky a v prípade vývozu predmetných výtlačkov do zahraničia autor za predpokladu, že zmluva neustanovuje jeho zánik aj pre ďalšie teritóriá, toto právo má, pokiaľ ho pozná právny poriadok daného štátu.

V krajinách Európskej únie však prvým oprávneným predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva zaniká autorovo právo verejného rozširovania pre územie všetkých členských štátov Európskej únie, čím sa toto územie správa ako jednotný trh. Z týchto dôvodov nie je možné, aby po prvom oprávnenom prevode vlastníckeho práva k určitému výtlačku napr. na území Talianska mal autor právo zakázať jeho predaj napr. na území Dánska.

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie bude toto ustanovenie následne potrebné preformulovať tak, aby právo verejného rozširovania zanikalo nielen pre územie Slovenskej republiky, ale aj pre územia všetkých členských štátov, čím sa aj v tejto oblasti zavedie princíp jednotného trhu.

K § 24 až 38

Pôvodné obmedzenia autorského práva vychádzajúce z čl. 9 ods. 2 Bernského dohovoru a z čl. 10 WCT sú formulované tak, aby čo v najmenšej miere zasahovali do výhradných práv autora a aby nenarúšali bežné využitie diela a bezdôvodne nespôsobovali neospravedlniteľnú ujmu oprávneným záujmom autora. Rovnaké podmienky platia aj na novoformulované výnimky zavádzané navrhovanou úpravou v súlade so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, ktorej cieľom je predovšetkým odstrániť rozdiely v obmedzeniach a výnimkách z jednotlivých práv medzi jednotlivými národnými úpravami, ako aj obmedziť výnimky, výhrady a obmedzenia. Z tohto dôvodu smernica ustanovuje taxatívnym výpočtom výnimky z práva rozmnožovania, verejného prenosu a sprístupňovania verejnosti, pričom zohľadňuje rozdiely medzi súkromným digitálnym a analógovým rozmnožovaním; v niektorých prípadoch, keď nie je riešený ani inštitút náhrady odmeny, sa výnimky a obmedzenia vzťahujú len na právo rozmnožovania (v žiadnom prípade nie na použitie on-line). S týmito výnimkami a obmedzeniami je spätá aj úprava technických prostriedkov určených na zabránenie alebo obmedzenie protiprávneho konania, a to aj v prípade zneužitia zákonom dovolených použití nad ustanovený rámec, ako aj úprava informácií na správu práv.

Ustanovenia dotýkajúce sa obmedzení výhradných majetkových práv (ďalej len „výnimky“) sa zlaďujú, či už terminologicky alebo rozsahom a spôsobom dovoleného použitia diela, so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č.2001/29/ES. V tomto kontexte sa dopĺňajú aj nové výnimky, tak ako ich umožňuje predmetná smernica. Ide o širokú oblasť právnych vzťahov, kde je možnosť oprávneného použitia diel vzhľadom na ich povahu a požiadavky ich praktického využitia bez zavedenia takýchto výnimiek komplikovaná. Zároveň však treba mať na zreteli, či v každom jednotlivom prípade nenarúšajú bežné využitie diela a nespôsobujú neospravedlniteľnú ujmu oprávnených záujmov autora. Navrhovaná úprava tieto výnimky uvádza taxatívne a ich aplikácia nedovoľuje extenzívny výklad.

K § 24Pôvodná výnimka z výhradného práva autora na rozmnožovanie umožňujúca fyzickej osobe vyhotoviť si bez súhlasu autora rozmnoženinu diela pre osobnú potrebu sa spresňuje tak, aby korešpondovala s čl. 5 ods. 2 písm. b) Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. V tomto kontexte sa dopĺňa nový odsek 2, ktorý v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. a) tejto smernice postihuje prípady vyhotovovania rozmnoženiny zverejneného diela prostredníctvom reprografického zariadenia, ktoré na rozdiel od odseku 1 nie je viazané len na fyzickú osobu a jej osobnú potrebu, ale vo všeobecnosti umožňuje prostredníctvom reprografického alebo iného technického zariadenia vyhotoviť rozmnoženinu diela (tlačeného), ktorej následné využitie nie je obmedzené účelom; každé ďalšie použitie v zmysle tohto zákona sa viaže na súhlas autora.

Oba uvedené prípady voľného rozmnožovania zverejneného diela platia len za predpokladu, že nejde o výnimky ustanovené v odseku 3, kde by už len vyhotovenie jednej rozmnoženiny, či už pre osobnú potrebu fyzickej osoby (odsek 1) alebo tlačovú rozmnoženinu (odsek 2), mohlo byť vážnym a neospravedlniteľným zásahom do autorského práva.

Za použitie diela podľa odseku 1 a 2 nie je potrebné uhradiť autorovi odmenu (odseky 3 a 4), avšak patrí mu náhrada odmeny uhrádzaná prostredníctvom organizácie kolektívnej správy podľa odseku 6. Touto úpravou sa rieši aj v súčasnosti aktuálny problém vyhotovovania rozmnoženín tlačených diel pre osobnú potrebu fyzickej osoby vyhotovovaných inou osobou (na objednávku), ktorý platná úprava nepostihovala.

Ustanovenie odseku 10 vyjadruje spojitosť tohto dovoleného použitia diela (vyhotovovanie rozmnoženiny zverejneného diela) s technickými prostriedkami ochrany určenými na zabránenie alebo obmedzenie protiprávneho konania, teda aj zneužitia vyhotovovania rozmnoženín, ktoré by presahovalo napr. osobnú (súkromnú) potrebu, resp. zákonom určený rámec; úprava právnej ochrany takýchto zariadení, opatrení a informácií na správu práv nemôže byť použitím diela podľa ustanovenej výnimky dotknutá.

K § 25Výnimka umožňuje citovať určitú časť zverejneného diela v inom diele sa v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. d) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES ohraničuje (zužuje) určením účelu, na aký je použitie diela citáciou viazané. Citáciu možno použiť pri recenziách a kritike zverejneného diela, pričom v prípade vyučovacích, vedeckovýskumných a umeleckých účelov je podmienkou nekomerčné využitie. Uplatňuje sa teda zásada účelovej a funkčnej odôvodnenosti citácie vo vzťahu diela, do ktorého sa cituje, k dielu, z ktorého sa cituje. Pri citácii naďalej platí, že aj keď nie je potrebný súhlas autora ani zaplatenie odmeny za použitie diela, nie sú dotknuté osobnostné práva autora, predovšetkým právo autora na nedotknuteľnosť diela, teda že sa nesmie zmeniť obsah ani zmysel citovaného diela. Takisto platí nevyhnutnosť zreteľného odlíšenia citácie od obsahu diela, do ktorého sa cituje. Zároveň sa však musí splniť podmienka uvedenia mena autora alebo osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, názvu diela a prameňa. Z dikcie zákona vyplýva, že predpokladom citácie je existencia vlastného diela, do ktorého sa cituje, teda že len samým výberom a usporiadaním citácií nemožno oprávnene vytvoriť dielo.

K § 26Podľa ustanovenej výnimky, ktorú predpokladá aj smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES v čl. 5 ods. 3 písm. j), môže usporiadateľ výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel použiť bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny takto vystavené dielo na propagáciu vyhotovením jeho rozmnoženiny, ktorú môže rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva alebo verejným prenosom; nie je pritom podstatné, či takáto propagácia diela bude odplatná alebo bezodplatná, ak sa tým sleduje ustanovený cieľ. Predpokladom využitia tejto výnimky je totiž oprávnenosť vystavenia umeleckého diela ako prvotného (základného) použitia.

Podľa tejto výnimky možno napríklad zaradiť vyobrazenie takto vystaveného diela do katalógu alebo ho inak propagovať, pričom takýto katalóg alebo iný propagačný materiál možno rozširovať predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva, ale aj verejným prenosom, a to za podmienky uvedenia mena autora alebo osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, a názvu diela.

K § 27Výnimka umožňuje v súlade s čl. 5 ods. 3 písm. h) Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny uvedenými spôsobmi, t. j. kresbou, maľbou, grafikou, reliéfnym obrázkom či reliéfnym modelom, fotografiou alebo filmom, iba zaznamenať či vyjadriť dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve (architektonické dielo vyjadrené stavbou alebo sochu). Povoľuje sa teda len verné zachytenie takéhoto diela a len niektorým z uvedených spôsobov. Táto v podstate tradičná výnimka nezahŕňa vyhotovenie napodobeniny diela napr. vo forme trojrozmernej rozmnoženiny, ale takisto nie je dovolené vyjadriť niektorým z uvedených spôsobov dielo (vyhotoviť rozmnoženinu diela) rovnakého druhu, čo možno vyvodiť z väzby slovného spojenia „dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve“ a taxatívneho výpočtu jeho možného vyjadrenia. Spôsob rozširovania predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva a verejný prenos takto verne zachyteného diela nie sú obmedzené. Zároveň však musí byť primerane splnená podmienka uvedenia mena autora takto vyjadreného diela alebo osoby, pod ktorej menom sa takéto dielo uvádza na verejnosti, resp. názov diela.

K § 28V súlade s čl. 5 ods. 3 písm. a) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES sa upravuje rozsah tradičnej výnimky viazanej na vyučovacie účely.

K § 29V súlade s čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES sa rozširuje platná výnimka na použitie diela pre potreby zdravotne postihnutých. Toto použitie je priamo viazané na postihnutie; rozsah použitia je ohraničený druhom postihnutia a nesmie mať komerčnú povahu.

K § 30Zavádza sa výnimka, ktorá zohľadňuje požiadavky a potreby verejnosti na mimozmluvné použitie diela v prípadoch, ako sú občianske a náboženské obrady, školské predstavenia a pri použití školského diela školou (základná škola, stredná škola, vysoká škola, ako aj jazyková škola, štátna jazyková škola a stenografický ústav).

Použitie diela pri občianskych a náboženských obradoch korešponduje s čl. 5 ods. 3 písm. g) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Táto smernica umožňuje aj zaradenie výnimky uplatňovanej pri školských predstaveniach, keď je použitie diela viazané výlučne na tento účel a zároveň je taxatívnym výpočtom obmedzený aj rozsah účinkujúcich pri takomto predstavení. Ak ide o školské dielo vymedzené v § 5 ods. 12, jeho použitie je viazané len na vnútorné potreby školy. Uvedené použitia však nesmú mať komerčný charakter, (uskutočňujú sa bezodplatne resp. len za úhradu nákladov spojených s použitím).

K § 31Výnimka pri použití diela knižnicou alebo archívom sa oproti platnej úprave aktuálne rozširuje v súlade s čl. 5 ods. 2. písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES.

K § 32Medzi najvýznamnejšie výnimky z pohľadu smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES patrí výnimka zavedená v tomto ustanovení, umožňujúca niektoré akty dočasného rozmnožovania, pri ktorých vznikajú dočasné alebo náhodné (príležitostné) rozmnoženiny, tvoriace neoddeliteľnú súčasť technologického procesu. Dôvodom vyhotovenia takýchto rozmnoženín môže byť len umožnenie pohotového zaslania do siete medzi tretími stranami a sprostredkovateľom alebo dovoleného použitia predmetu ochrany. Takýto akt rozmnožovania by sám o sebe nemal mať samostatnú ekonomickú hodnotu.

Ide predovšetkým o také konanie, ktoré umožní vkladanie do rýchlej vyrovnávacej pamäte a letmé prehliadanie, ako aj konanie, ktoré umožní, aby prenosové systémy pohotovo vykonávali svoju funkciu za podmienky, že sprostredkovateľ neupravuje informáciu a nebráni dovolenému použitiu diela (iných predmetov ochrany). Smernica takto reaguje na vyhotovovanie rozmnoženín (dočasných alebo náhodných), ktoré prebieha predovšetkým pri prehliadaní webových stránok a pri využívaní elektronickej pošty. Podľa tohto zákona totiž právo na rozmnožovanie patrí medzi výhradné práva autora a iných oprávnených nositeľov práv, pričom pri prehliadaní webových stránok si prehliadač ukladá určité druhy súborov, teda vytvára ich rozmnoženiny, a to na účely opätovného rýchlejšieho stiahnutia týchto stránok, pretože načítanie súborov z pevného disku je obyčajne omnoho rýchlejšie ako načítanie prostredníctvom siete. (Takáto činnosť je však činnosťou nezavinenou a zodpovednosť za porušenie Autorského zákona je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna.) Vo väčšine prípadov však uvedené činnosti možno podradiť pod použitie predmetov ochrany pre osobnú potrebu (výnimku z autorského práva), nie však bezvýhradne, lebo sa nevzťahuje na počítačové programy ani na elektronické databázy. V druhom prípade ide o vyhotovovanie dočasných rozmnoženín predmetov ochrany sprostredkovateľmi elektronickej pošty a o všeobecné ukladanie súborov na tzv. proxy serveroch (nie je použitím pre osobnú potrebu).

Uvedená úprava „technických rozmnoženín“ korešponduje s úpravou smernice Rady č. 91/250/EHS a smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES.

K § 33Ustanovenie o použití diela na informačné účely sa oproti platnej úprave spresňuje a rozsahom sa upravuje v súlade s čl. 5 ods. 3 písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Platná výnimka umožňujúca vyhotovovať rozmnoženinu diela bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny sa rozširuje o ďalšie spôsoby použitia takýchto rozmnoženín, predovšetkým o verejný prenos, ako aj o ich rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva za predpokladu, že si autor alebo iný nositeľ práv nevyhradil takéto práva.

K § 34Ustanovenie v súlade s čl. 6 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES o právnej ochrane databáz zavádza výnimku dotýkajúcu sa autorského práva k súbornému dielu (autorská databáza), ktorá sa odlišuje od výnimky ustanovenej v rámci osobitných práv k databáze (§ 75). Výnimka umožňuje oprávnenému používateľovi databázy využívať databázu alebo jej časť bez ohľadu na to, či ide o databázu elektronickú alebo neelektronickú, na účely a spôsobom podľa zmluvy s nositeľom práv, a to aj vtedy, ak je takýto prístup k obsahu diela a použitie obsahu diela inak nevyhnutne vyhradené autorovi, avšak za predpokladu, že sa takéto použitie uskutočňuje v rozsahu odôvodnenom účelmi (prístup k obsahu databázy a riadne využitie obsahu databázy) a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Na súborné dielo (autorskú databázu) sa vzťahujú aj ostatné obmedzenia autorského práva vrátane výnimky podľa § 24, ktorá vzhľadom na značné riziká, ktoré autorovi takejto databázy prináša digitálne prostredie, neumožňuje vyhotovovanie rozmnoženín elektronickej databázy.

K § 35 a 36Ustanovenie rieši právnu ochranu počítačových programov v súlade so smernicou Rady č. 91/250/EHS, kde vo všeobecnosti platia rovnaké kritériá ako pri literárnych dielach s dôrazom na kritérium autorskoprávnej individuality v zmysle neopakovateľnosti výtvoru. Ochranu v zmysle zákona nepožíva vlastné vyriešenie, ale autorskoprávne stvárnenie riešenia. V ustanovení sa zohľadňujú špecifiká počítačového programu a jeho využiteľnosti v praxi. Umožňuje sa, aby oprávnený používateľ autorizovanej rozmnoženiny (vytvorenej autorom alebo iným nositeľom práv) mohol na nej vykonať úpravu alebo preklad, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie interoperability a prevádzku počítača.

Nie je porušením autorského práva k počítačovému programu vyhotovenie rozmnoženiny z autorizovanej rozmnoženiny počítačového programu na záložné účely (archivovanie pre prípad straty, zničenia alebo znehodnotenia) Oprávnený používateľ rozmnoženiny počítačového programu nepotrebuje súhlas autora alebo iného nositeľa práv na preskúmavanie, študovanie, preskúšavanie funkčnosti počítačového programu s cieľom riadneho fungovania a následného použitia, na ktoré bol oprávnený. Tieto činnosti nemôžu byť vylúčené ani zmluvne.

V prípade, že by došlo k využitiu nad rámec uvedených činností, ide o neoprávnené použitie a každá rozmnoženina takto vyhotovená musí byť znehodnotená.

Ustanovenie predpokladá splnenie určitých podmienok, ktoré sú nevyhnutné na dekompiláciu počítačového programu (spätný preklad programu zo strojového kódu do zdrojového jazyka), na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie interoperability (vzájomná súčinnosť – spolupráca) nezávisle vytvorených počítačových programov s inými počítačovými programami. (Pojem kompilácia vyjadruje preklad zdrojového textu z programovacieho jazyka do strojového kódu.) Ide o naplnenie funkčnosti počítačových programov a zladenie vnútorného hardvérového a softvérového prostredia.

Vyhotovenie rozmnoženiny kódu počítačového programu alebo prekladu jeho formy nie je možné zmluvne vylúčiť.

Informácie získané dekompiláciou počítačového programu sa nemôžu použiť na iný cieľ a iným spôsobom, ako je vymedzené zákonom.

K § 37Ustanovenie konkretizuje inštitút voľného vystavenia originálu diela alebo jeho rozmnoženiny, keď sa nevyžaduje súhlas autora. Ide o verejné vystavenie na miestach, kde je takáto činnosť obvyklá (galéria, múzeum, výstavná sieň a iné kultúrne zariadenie). Pri origináli diela sa predpokladá, že bolo predané alebo vlastníctvo k nemu bolo prevedené iným spôsobom na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej náplňou činnosti je verejné vystavenie, a autor alebo iný nositeľ práv bol pri prevode alebo predaji diela alebo jeho rozmnoženiny s touto skutočnosťou uzrozumený.

K § 38Pravidlo uplatňovania tzv. trojkrokového testu pri zavadzaní zákonných obmedzení autorského práva vychádzajúce z čl. 9 ods. 2 Bernského dohovoru a čl. 10 WCT (čl. 16 WPPT ) sa spresňuje v kontexte navrhovaných úprav; (trojkrokový test: poskytnuté obmedzenia a výnimky sa môžu zaviesť len v osobitných prípadoch (1. krok), ak nie sú v rozpore s bežným využitím diela (2. krok) a bezdôvodne nespôsobovali neospravedlniteľnú ujmu oprávneným záujmom autora (3. krok).

K § 39

Tradičné miesto v slovenskom právnom poriadku má zmluva o vytvorení diela. V záujme jednotnosti právneho poriadku navrhované ustanovenie vyjadruje len zásady zmluvy o vytvorení (autorského) diela, na ktorú sa primerane použije zmluvný typ zmluvy o dielo podľa § 631 až 643 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy nenadobúda objednávateľ právo použiť vytvorené dielo; právo použiť dielo objednávateľ nadobudne až na základe licenčnej zmluvy (možno ju uzatvoriť súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo v inom čase).

K § 40 až 47

Autorský zákon ako osobitný zákon k Občianskemu zákonníku preberá základnú zásadu občianskeho zmluvného práva, t. j. zásadu zmluvnej voľnosti; zákonná úprava platí iba vtedy, ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak. Zároveň sa aj pre oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom upravuje jednotný zmluvný typ – licenčná zmluva, pričom navrhovaná úprava zohľadňuje aj terminologickú jednotu s existujúcou úpravou licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva podľa Obchodného zákonníka.

Zásada zmluvnej voľnosti je obmedzená potrebou výnimočne upraviť niektoré inštitúty, pri ktorých nie je možné, aby sa strany dohodli inak, ako napr. nemožnosť vzdania sa autorského práva, nemožnosť prevodu autorského práva (18 ods. 5), povinná kolektívna správa práv v určitých zákonom ustanovených prípadoch.

Základné požiadavky na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa vôle a jej prejavu sú obsiahnuté v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, tzn., že i pre autorskoprávne vzťahy platí, že právny úkon musí byť vykonaný slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito, inak je absolútne neplatný.

Upravuje sa licenčná zmluva vzťahujúca sa na diela (autorské). V záujme jednoty právneho poriadku sa opúšťa doterajší skôr formálny rozdiel autorských zmlúv podľa spôsobu použitia, ktoré boli svojou povahou vždy licenčnými zmluvami, akurát sa tak v zákone neoznačovali, a aj pre oblasť autorského práva sa výslovne zavádza jednotná licenčná zmluva ako základný zmluvný typ zvyčajný pre celú oblasť práv duševného vlastníctva. Úprava sleduje aj terminologickú jednotu s existujúcou úpravou licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva (§ 508 a nasl. Obchodného zákonníka).

Súčasne sa plne rešpektujú špecifiká autorských diel ako osobitných prejavov osobnosti autora. V súlade so základným princípom súkromného práva, do ktorého autorské právo patrí, sa posilňuje zmluvná voľnosť. Navrhovaná úprava odstraňuje už prekonanú reguláciu záväzkových vzťahov v autorskom práve, ktorá autora proti jeho vlastnej vôli obmedzovala a ktorá so sebou niesla riziko absolútnej neplatnosti prejavu vôle, a tým aj značnú právnu neistotu v oblasti regulovanej Autorským zákonom.

Úprava jednotnej licenčnej zmluvy sa v zásade neodlišuje od platnej právnej úpravy obsahujúcej zmluvu o šírení diela a demonštratívne aj niektoré typy tejto zmluvy.

Základnými princípmi, z ktorých vychádza navrhovaná koncepcia licenčnej zmluvy, je princíp zmluvnej slobody a princíp zmluvnej istoty strán; v platnej právnej úprave nie sú tieto princípy adekvátne zdôraznené.

Úprava však neposkytuje absolútnu slobodu, zmluvné právo naďalej zotrváva na nemožnosti translatívneho prevodu (nemožnosti scudzenia) autorského práva a práva k umeleckému výkonu a zabezpečuje autorovi, resp. výkonnému umelcovi návrat poskytnutého oprávnenia, ak strana, ktorá takéto oprávnenie získa, zanikne bez právneho nástupcu. Vzhľadom na to, že v rámci zmluvných vzťahov je autor častejšie slabšou stranou, navrhovaná úprava ďalej rozvíja princíp uplatňovaný v platnej právnej úprave, že zákonná úprava zvýhodňuje autora, ak nie je v zmluve výslovne ustanovené inak. Novým prístupom sa navrhovaná úprava snaží koncepčne riešiť použitie diel a zavŕšiť tak prechod od štátom riadeného hospodárstva k trhovému hospodárstvu, bez nadbytočných regulácií zo strany štátu. Ochrana autora vo vzťahu k používateľom (objednávateľ, nadobúdateľ a iní) spočíva predovšetkým v tom, že autor má výhradné právo rozhodovať o nakladaní s dielom, a teda rozhodovať aj o tom, kto a akým spôsobom alebo akými spôsobmi a v akom rozsahu bude jeho dielo používať. Ochrana ekonomického postavenia autora je dostatočne zabezpečená tak, že pri uzatváraní zmluvy s používateľom si autor ako disponent s výhradnými majetkovými právami dohodne v zmluve odmenu. V odôvodnených prípadoch má autor možnosť udeliť súhlas na použitie svojho diela bezodplatne.

Licenčná zmluva obsahovo zachováva niektoré mechanizmy a podstatné náležitosti zo zmluvy o rozširovaní diela. Niektoré nadbytočné náležitosti, ktoré boli prekážkou pre autorov a v neposlednom rade aj pre používateľov autorských diel, sa vypúšťajú. Rozsah nevyhnutný na zachovanie určitosti dojednaní v licenčnej zmluve, ako je požiadavka vymedzenia jednotlivých spôsobov použitia diela a vymedzenie rozsahu jeho použitia, a to predovšetkým v prípadoch, keď autor udeľuje obmedzenú licenciu na použitie diela, zostáva zachovaný.

K § 40Ustanovenie upravuje podstatné náležitosti licenčnej zmluvy. Licenčná zmluva je zmluva zásadne odplatná. V záujme zachovania princípu zmluvnej voľnosti sa vo výnimočných prípadoch umožňuje aj bezodplatnosť tejto zmluvy (ak sa tak zmluvné strany dohodnú). Odstraňuje sa tak doterajšia právna nemožnosť uzavrieť pri zhodnej vôli zmluvných strán zmluvu, ktorou sa oprávnenie na použitie diela poskytuje bezodplatne (napr. na charitatívne účely). (Na rozdiel od platnej úpravy, podľa ktorej má autor právo na odmenu, je navrhovaná úprava postavená na zásade odplatnosti licenčnej zmluvy, z ktorej existujú výnimky.)

V súlade s väčšinou autorských zákonov európskych štátov sa zakotvuje všeobecná súkromnoprávna zásada zákazu vzdania sa práva, ktoré vznikne až v budúcnosti, a tak sa autorovi zachováva možnosť zhodnotenia jeho práv v súvislosti so vznikom nových technológií. (Licenciu možno udeliť v obmedzenom rozsahu s dohodnutým rozsahom alebo v neobmedzenom rozsahu.)

Licenčná zmluva vychádza zo všeobecného princípu zmlúv, ktorých obsahom je súhlas na použitie; tieto zmluvy sú súčasne zaväzujúce len vtedy, ak sa povinnosť použitia výslovne dohodne. Z tohto dôvodu sa odmena poskytuje za udelenie súhlasu na použitie a nie za použitie samo ako doteraz. Pri neoprávnenom použití diela inou osobou (tzn. bez udelenej licencie alebo bez zmocnenia zákona) má autor voči tejto osobe všeobecný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zvyčajnej autorskej odmeny.

S ohľadom na špecifiká sa ustanovuje požiadavka písomnej formy takýchto licenčných zmlúv (ako výnimka zo súkromnoprávnej zásady neformálnosti právnych úkonov).

§ 41 a 42Ustanovenia bližšie špecifikujú spôsob použitia diela a rozsah licencie (podstatné náležitosti licenčnej zmluvy).

K § 43Ustanovenie vymedzuje obsah výhradnej licencie a nevýhradnej licencie ako základných pojmov zaužívaných v záväzkových vzťahoch. Ak sa autor s nadobúdateľom nedohodne inak, platí že licencia bola udelená nevýhradne. V prípade udelenia výhradnej licencie priamo z jej povahy vyplývajú obmedzenia autora uvedené v tomto ustanovení pri dispozícii s majetkovými právami k dielu.

K § 44Poskytnutie práv z licencie tretej osobe pri zachovaní rozsahu licencie je výrazom osobnostno-právnej povahy diela, z ktorej vyplýva autorov záujem rozhodovať o osobe používateľa diela. Z tohto dôvodu môže nadobúdateľ so súhlasom autora poskytnúť súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (úplne alebo čiastočne) tretej osobe, a to osobitnou zmluvou, príp. postúpením licencie. Tento princíp v záujme jednoty právneho poriedku neplatí len v prípade predaja podniku. Pri poskytnutí oprávnenia podľa odseku 1 nedochádza k zmene zmluvných strán licenčnej zmluvy; postúpenie licencie podľa odseku 2 má za následok zmenu v osobe nadobúdateľa. V druhom prípade možno predpokladať súbežné prevzatie dlhov, a tým aj cesiu všetkých práv a povinností zmluvy.

K § 45V prípade určenia odmeny v závislosti od zisku nadobúdateľa licencie z využívania diela poskytuje zákon autorovi právne prostriedky na kontrolu riadneho vykazovania odmeny. Ochrana sa poskytuje aj záujmom nadobúdateľa; autorovi ukladá povinnosť mlčanlivosti, ak nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené ako dôverné v tom zmysle, že ich autor nesmie poskytnúť tretej osobe ani ich použiť sám pre svoje účely v rozpore s účelom, na ktorý mu boli poskytnuté

Nadobúdateľovi sa kogentne ukladá povinnosť poskytnúť autorovi pravidelné vyúčtovanie v periodicite, akú si strany dohodnú, a ak sa nedohodnú, je určená ročná periodicita.

K § 46Navrhovaná úprava aj vzhľadom na špecifický charakter majetkových práv autora nevyhnutne obsahuje osobitné ustanovenia o prechode licencie a zániku licencie. Ustanovenie upravuje prechod práv a povinností z licenčnej zmluvy (licencia) v prípade zániku právnickej osoby alebo úmrtia fyzickej osoby, ktorej bola licencia udelená. Zánik licencie nastáva vtedy, keď licenčná zmluva vylúčila prechod práv a povinností na právneho nástupcu či dediča.

K § 47S ohľadom na špecifiká sa navrhuje podrobnejšia úprava aj na použitie diela licenčnou zmluvou na vydanie diela a použitie diela jeho vydaním ako jedného zo spôsobov použitia diela.

K § 48 a 49

Zavádzajú sa inštitúty hromadnej licenčnej zmluvy a kolektívnej licenčnej zmluvy, ktoré sa v autorskoprávnej oblasti aj v oblasti súvisiacich práv bežne využívajú už od roku 1954. Hromadnosť sa vníma vo vzťahu k predmetom ochrany, ku ktorým práva spravuje organizácia kolektívnej správy. Kolektívnosť sa potom vníma vo vzťahu ku kolektívu (združeniu) používateľov, ktorý je zmluvnou stranou s organizáciou kolektívnej správy. Pri oboch týchto zmluvných typoch sa predpokladá primerané použitie ustanovení o licenčnej zmluve.

K § 50 a 51

Predložený návrh v osobitných ustanoveniach upravuje použitie zamestnaneckého diela a školského diela (vymedzených v § 5), ktorých špecifická povaha odôvodňuje osobitný právny režim a nakladanie s týmito dielami. Pri nakladaní s týmito dielami sa nič nemení na tom, že autor zostáva autorom s tým, že jeho osobnostné práva sú navrhovanou právnou úpravou dotknuté v minimálnom rozsahu.

K § 50Navrhovaná úprava „zamestnaneckého diela“ zodpovedá európskym štandardom a významným spôsobom posilňuje postavenie zamestnávateľa. Na rozdiel od platnej právnej úpravy, ktorá výkon autorovho práva dielo použiť zveruje (ex lege) zamestnávateľovi len vo vzťahu k počítačovým programom, navrhovaná úprava zveruje výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi pri všetkých zamestnaneckých dielach. V súvislosti so zamestnaneckým dielom, ktorým rozumieme dielo vytvorené autorom na splnenie si povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom (§ 5 ods. 22), sa dispozitívne ustanovuje (odsek 1), že zamestnávateľ vykonáva vo svojom mene a na vlastný účet majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, ak nie je dohodnuté inak; to znamená že medzi zamestnancom – autorom a zamestnávateľom možno dohodou právo výkonu vylúčiť alebo obmedziť. Dôvodom na zverenie výkonu majetkových práv autora priamo zákonom zamestnávateľovi je ochrana jeho investícií (rozsah tohto výkonu ohraničený nie je). Zamestnávateľ môže teda bez ďalšieho dielo použiť sám alebo môže inému udeliť súhlas na použitie a má právo aj na odmenu za takéto použitie. V súlade s povahou tohto výkonu (zamestnávateľ vykonáva cudzie majetkové práva) sa zakotvuje konsolidačná zásada pri zániku alebo smrti zamestnávateľa bez právneho nástupcu, keď právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor (ods. 2).

Zamestnávateľovi je zverený len výkon majetkových práv autora-zamestnanca, nie jeho osobnostných práv (právo na autorstvo k dielu, právo rozhodnúť o zverejnení, právo na nedotknuteľnosť diela (§ 17 ods. 1 písm. d)). Ustanovenie odseku 3 však obsahuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora, tak platí, že autor-zamestnanec súhlasil so zverejnením diela, ako aj s tým, aby zamestnávateľ uvádzal dielo na verejnosti pod svojím menom. Zamestnávateľ je teda oprávnený na určitý zásah do osobnostných práv autora na základe tejto nevyvrátiteľnej právnej domnienky, ktorá sa dotýka práva na zverejnenie diela a označenia diela. Ide tu však o dispozitívnu úpravu, ktorá umožňuje dohodou medzi zamestnávateľom a autorom- zamestnancom upraviť podmienky aj inak (pre autora výhodnejšie). Majetkové práva autora- zamestnanca je obmedzené tak osobne, ako aj vo vzťahu k tretím osobám, ak zo zmluvy nevyplýva inak (ods. 4). To znamená, že autor-zamestnanec môže použiť (svoje) dielo alebo udeliť súhlas na použitie diela inej osobe, len ak sa tak dohodne so zamestnávateľom; takáto odchylná dohoda by však musela byť dohodnutá ešte pred vytvorením diela, pretože vtedy vznikne zamestnávateľovi ex lege právo výkonu v plnom rozsahu.

Zamestnávateľ je aktívne legitimovaný na domáhanie sa ochrany svojich práv v zákonom ustanovenom rozsahu (§ 57).

K § 51Pri školskom diele sa škole (základná škola, stredná škola, vysoká škola, ako aj jazyková škola, štátna jazyková škola a stenografický ústav) umožňuje použiť dielo niektorými ustanovenými spôsobmi, pričom autor je obmedzený len v prípade ohrozenia oprávnených záujmov školy, tzn., že môže dielo použiť alebo udeliť súhlas (licenciu) na použitie diela inej osobe. Ochrana investícií školy je upravená v odseku 3.

K § 52

Ustanovenie rieši otázku práva k predtým nezverejnenému dielu, ktoré bolo prvý raz zverejnené po uplynutí trvania autorského práva. Autorské právo k takémuto dielu má osoba, ktorá dielo zverejní vydaním a to v rozsahu, aký prináleží pôvodnému autorovi diela, s výnimkou práv viažucich sa k osobe autora (§ 17). Ide o právo udeľovať súhlas na každé použitie diela a tiež právo na odmenu za použitie diela.

K § 53

Pod inštitútom voľného diela sa rozumie dielo pôvodne autorskoprávne chránené, pri ktorom však uplynulo trvanie majetkových práv (§ 21); dielo sa stáva voľným aj tým, že majetkové práva k nemu počas ich trvania neprešli na dedičov.

K § 54

Úprava autorstva k dielu je založená na predpoklade, že za autora sa považuje ten, kto je takto na diele označený, pokiaľ sa nepreukáže opak.

K § 55

Povinnosť registrácie audiovizuálnych diel v medzinárodnom registri vyplýva Slovenskej republike z Čl. 3 Dohovoru o medzinárodnom zápise audiovizuálnych diel publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 365/1992 Zb.

K § 56 až 61

Úpravou sa rozširujú hmotnoprávne nároky autora, ktorých sa môže domáhať pri porušení svojho práva, a to o stiahnutie a zničenie neoprávnene vyhotovených rozmnoženín diela.

Novým spôsobom sa riešia aj otázky súvisiace s dovozom a vývozom tovaru, ktorého šírením by na trhu mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo porušovaniu autorského práva alebo práv súvisiacich s autorským právom. Vzhľadom na to, že nové colné predpisy nezahŕňajú niektoré aspekty podstatné pre autorskoprávnu ochranu, a to najmä informačnú povinnosť colných orgánov vo vzťahu k autorom alebo iným nositeľom práv (upravenú v predchádzajúcej právnej úprave), navrhuje sa úprava, ktorá, nadväzujúc najmä na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, dopĺňa a spresňuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby zodpovedali kritériám a požiadavkám smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, zmluve WIPO o autorskom práve, ako aj dohode TRIPS.

V niektorých krajinách je do autorskoprávnych úprav zahrnutá aj úprava procesných prostriedkov uplatňovania týchto práv. Vzhľadom na to, že platný Autorský zákon rešpektuje odvetvový systém práva, ani v predloženom návrhu sa nenavrhuje úprava procesných prostriedkov na uplatnenie práv duševného vlastníctva, ktorá by presahovala kompetencie Ministerstva kultúry SR.

K § 56Ustanovením sa posilňuje význam ochrany autorského práva. Sprehľadňuje a rozširuje sa katalóg nárokov a aktívne legitimovaných osôb. V odseku 1 sa demonštratívne vypočítavajú nároky proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva. V písmene a) sa výslovne uvádza právo autora domáhať sa určenia svojho autorstva, a to najmä s ohľadom na určité aplikačné problémy pri uplatňovaní tohto práva, keď sa možno stretnúť aj s nesprávnym vyvodením, že ide o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva v zmysle žaloby na určenie podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami vrátane nevyhnutnosti dokazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Okrem tohto určovacieho nároku sa upravujú aj tradičné prostriedky ochrany, ako je nárok zdržovací, odstraňovací a satisfakčný. V písmene b) sú obsiahnuté rôzne formy zdržovacieho nároku, a to v závislosti od povahy protiprávneho konania, ktorým môže byť ohrozenie práva a neoprávnený zásah do práva, teda porušenie práva. Všeobecne formulovaný nárok na poskytnutie údajov o pôvode neoprávnene zhotovených rozmnoženín, o spôsobe ich použitia a o totožnosti osôb, ktoré sa zúčastnili na tomto neoprávnenom zhotovení (podľa písmena c), umožňuje dotknutej osobe získať dôkazy na uplatnenie ďalších nárokov; tento nárok bude možné využiť najmä v prípadoch, keď dotknutej osobe chýba nielen dôkaz, ale aj dostatok informácií na určité tvrdenie. Nárok na odstránenie následkov podľa písmena d) smeruje k odstráneniu následkov porušenia práva (pri ohrození práva je vylúčený). Podmienkou uplatnenia tohto nároku je trvanie následkov, aj keď porušenie samo o sebe už trvať nemusí.

Náhrada nemajetkovej ujmy podľa písmena e) je možná formou morálneho zadosťučinenia, ale aj v materiálnej forme v peniazoch; zadosťučinenie v peniazoch patrí len vtedy, ak sa priznanie iného (morálneho) zadosťučinenia ukázalo ako nepostačujúce. Pri určení výšky sa prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k zásahu do práva došlo. Strany sa na výške zadosťučinenia môžu dohodnúť na základe dohody o urovnaní (§ 585 Občianskeho zákonníka), keď sa doterajší záväzok nahrádza záväzkom novým. Ak sa strany na výške zadosťučinenia nedohodnú, určí ju súd (podľa uvedených kritérií). V odseku 2 tohto ustanovenia sa súdu umožňuje priznať autorovi na jeho návrh právo uverejniť rozsudok na náklady neúspešného účastníka (kontinuita s právnou úpravou ochrany proti nekalej súťaži). V zmysle odseku 3 patrí autorovi aj nárok na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia podľa osobitných predpisov. Navrhovanou úpravou sa opúšťa koncepcia absolútneho nároku na odmenu za každé, teda aj neoprávnené použitie diela. Ten, kto neoprávnene nakladá s dielom, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie. V prípade neoprávneného použitia diela prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj náhrada škody (zisku); v trestnom konaní sa vydanie bezdôvodného obohatenia zaraďuje pod pojem náhrady škody (Trestný zákon tieto pojmy nerozlišuje).

K § 57

V ustanovení sa nadobúdateľovi výhradnej licencie priznáva aktívna legitimácia na domáhanie sa ochrany práv z licenčnej zmluvy aj voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi licenčnej zmluvy (na rozdiel od úpravy podľa § 514 Obchodného zákonníka). Uvedené oprávnenie prináleží aj osobe, ktorej je zverený výkon majetkových práv k dielu na základe zákona (§ 50). Posilní sa tým postavenie osôb, do ktorých práv je najviac zasiahnuté neoprávnenými používateľmi. V súvislosti s nadobúdateľom výhradnej licencie sa nerozlišuje, či ide o licenciu, pri ktorej je aj autor sám povinný zdržať sa výkonu práva, alebo či toto právo môže vykonať.

K § 58

Ustanovenie korešponduje s čl. 51 a nasl. dohody TRIPS. Autor má právo domáhať sa určitých informácií potrebných na ochranu svojich práv nielen na súde prostredníctvom nároku podľa § 56 ods. 1 písm. c), ale aj v rozsahu podľa § 58 ods. 1 a 2 na colných orgánoch. Cieľom ustanovenia je zabezpečiť čo najefektívnejšiu ochranu práv. Podľa odseku 3 sa informácií môže domáhať nielen autor osobne, ale aj príslušná organizácia kolektívnej správy a právnická osoba oprávnená chrániť záujmy autorov; takéto oprávnenie nepatrí nadobúdateľovi výhradnej licencie ani vykonávateľovi majetkových práv (autorských). Navrhovaná úprava nadväzuje na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru.

K § 59

Cieľom ustanovenia je posilniť právne postavenie autorov pri ochrane opatrení slúžiacich na ochranu pred neoprávneným vyhotovovaním rozmnoženín diel a iným neoprávneným konaním. Významným prostriedkom zabezpečenia práv autorov pri súčasnom rozvoji možností prístupu k dielam a uľahčení vyhotovovania ich rozmnoženín a iných použití je technická a technologická ochrana diel. Autorskému právu sa takto poskytne rovnaká ochrana pred zneužitím prostriedkov slúžiacich na ich ochranu ako pred neoprávneným použitím diela. Podľa tohto ustanovenia sa za neoprávnený zásah do práv považuje konanie, ktoré síce nie je použitím diela, avšak jeho cieľom je umožniť nechránený prístup k dielu prekonaním opatrení (prekážok) slúžiacich na ochranu práv.

Pojem „účinné technologické opatrenia“ zahŕňa akýkoľvek postup alebo súčiastku vloženú do postupu, prístroja alebo výrobku, ktoré majú predchádzať alebo zabrániť neoprávnenému zásahu do práv (tzv. ochranný systém). Neoprávneným zásahom do práv je teda výroba, dovoz, rozširovanie pomôcok alebo akýkoľvek spôsob využitia pomôcok zasahujúcich do takéhoto ochranného systému s cieľom dosiahnuť majetkový prospech (napr. aj návod na zásah do ochranného systému možno považovať za takýto zásah do práv, pretože je vlastne zásahom (krokom) narúšajúcim „ochranný“ postup); nevyžaduje sa, aby sa odstránenie (vyradenie, obmedzenie) účinných technologických opatrení vykonalo priamo, postačovať budú aj kroky na jeho umožnenie. V tejto súvislosti nie je rozdiel medzi konaním osoby, ktorá odplatne umožní vnímať dielo (s cieľom dosiahnuť majetkový prospech), a konaním koncového používateľa (konzumenta), ktorý takto usporí náklady spojené s oprávneným odstránením prostriedkov ochrany. Použitý výraz „odkódovanie“ v najširšom význame zahŕňa aj odstránenie šifier, transformácií, kopírovacieho kontrolného mechanizmu (mechanizmu kontrolnej rozmnoženiny) (čl. 6 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES), pričom sa nevyžaduje, aby odstránenie technologických opatrení na ochranu práv bolo výlučným účelom pomôcok, ale postačuje, ak budú využiteľné (zamýšľané) aj na takýto účel.

K § 60

Ustanovenie nadväzuje na § 59. Ide tu takisto o neoprávnený zásah do práva konaním, ktoré samo osebe nie je neoprávneným použitím diela. Znenie ustanovenia v podstate obsahovo korešponduje s platným § 44 ods. 4 zohľadňujúcim predovšetkým čl. 12 zmluvy WIPO o autorskom práve, aktuálne sa však spresňuje, a to v kontexte už navrhovaných úprav a s ohľadom na čl. 7 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES.

K § 61

Ustanovenie rozširuje autorskoprávnu ochranu aj na niektoré názvy diela a vonkajšiu úpravu diela, ktoré samy osebe nespĺňajú základné pojmové znaky diela. Aj keď sa táto ochrana svojím chápaním približuje k súťažnoprávnej ochrane, nejde o takúto ochranu, pričom sa nevylučuje súbeh autorskoprávnej ochrany a súťažnoprávnej ochrany.

K § 62

Výhradné osobnostné práva výkonného umelca svojím rozsahom v podstate zodpovedajú osobnostným právam autora ustanoveným v § 17, a preto sa ich úprava rieši odkazom na toto ustanovenie. Tieto práva boli výkonným umelcom priznané zmluvou WPPT (Rímsky dohovor takéto práva výkonným umelcom nepriznával a zmluva WPPT tento deficit odstránila).

K § 63

Úprava výhradných majetkových práv výkonného umelca je v súlade s medzinárodnými dohovormi (Rímsky dohovor a WPPT) a so smernicami Európskej únie (smernica Rady č. 92/100/EHS a smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES). Výhradné majetkové práva priznané výkonnému umelcovi v tomto ustanovení v podstate znamenajú, že výkonný umelec má právo použiť svoj umelecký výkon a udeliť inej osobe súhlas na jeho použitie. Spôsoby použitia, ktoré podliehajú súhlasu výkonného umelca, sú uvedené v odseku 2. Bez súhlasu výkonného umelca nemožno teda vyhotoviť originál záznamu jeho umeleckého výkonu ani jeho rozmnoženinu, ani verejne rozširovať originál alebo rozmnoženinu záznamu umeleckého výkonu predajom, nájmom alebo vypožičaním, ani sprístupňovať záznam umeleckého výkonu verejnosti. Pri výhradnom práve udeľovať súhlas na verejný prenos umeleckého výkonu sa ustanovuje výnimka, keď sa súhlas výkonného umelca nevyžaduje; ide o verejný prenos už vysielaného ešte nezaznamenaného umeleckého výkonu.

Odsek 4 ustanovuje právo na primeranú odmenu, ktoré patrí výrobcovi záznamu za oprávnené rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženín nájmom a vypožičiavaním.

V odsekoch 5 a 6 sa z praktických dôvodov rieši otázka nakladania s právami k výkonom výkonných umelcov, ktoré spoločne vytvárajú celé súbory, ako sú orchestre, divadelné súbory a pod.

K § 64

Práva výrobcu zvukového záznamu priznané Rímskym dohovorom, dohodou TRIPS, zmluvou WPPT, ako aj smernicou Rady č. 92/100/EHS a smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES rozsahom korešpondujú s navrhovaným znením odsekov 1 a 2. Do rozsahu výhradných majetkových práv výrobcu zvukového záznamu patrí právo použiť tento zvukový záznam a udeľovať inej osobe súhlas na vyhotovenie jeho rozmnoženiny, na verejné rozširovanie originálu záznamu alebo jeho rozmnoženín predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom či vypožičiavaním, ako aj na vysielanie a sprístupňovanie zvukového záznamu.

V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv výrobcu zvukového záznamu (na rozdiel od majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

K § 65

Ustanovenie upravuje právo na primeranú odmenu pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov, ako aj jeho trvanie.

K § 66

Výhradné majetkové práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu priznané Rímskym dohovorom, dohodou TRIPS, zmluvou WPPT, ako aj smernicou Rady č. 92/100/EHS a smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES rozsahom korešpondujú s navrhovaným znením odsekov 1 a 2. Do rozsahu majetkových práv výrobcu zvukovo-obrazového záznamu patrí právo použiť tento zvukovo-obrazový záznam a udeľovať inej osobe súhlas na vyhotovenie jeho rozmnoženiny, na verejné rozširovanie originálu zvukovo-obrazového záznamu a jeho rozmnoženín predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom či vypožičiavaním, ako aj na vysielanie a sprístupňovanie zvukovo-obrazového záznamu.

V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv výrobcu zvukovo-obrazového záznamu (na rozdiel od majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

K § 67

Ustanovenie upravuje právo výrobcu zvukovo-obrazového záznamu na primeranú odmenu, ako aj jeho trvanie.

K § 68

Ustanovenie upravuje tradičné majetkové práva (výhradné) vysielateľov priznané už Rímskym dohovorom, rozširujúc ich v kontexte so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES.

Odseky 1 a 2 upravujú základné majetkové práva vysielateľa: právo vysielateľa použiť svoje vysielanie a udeľovať inej osobe súhlas na jeho verejný prenos, ak sa uskutočňuje za vstupný poplatok, na vyhotovenie originálu záznamu svojho vysielania alebo jeho rozmnoženiny, na ich verejné rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom alebo vypožičaním, na káblovú retransmisiu svojho vysielania a sprístupňovanie záznamu svojho vysielania verejnosti. Právo vysielateľa udeľovať súhlas na verejný prenos rozsahom v podstate zodpovedá Rímskemu dohovoru, podľa ktorého právo na verejný prenos televízneho vysielania patrí len vo vzťahu k verejnému prenosu vysielania na verejne prístupných miestach za vstupné (verejný prenos rozhlasového vysielania existenciu vstupného podľa tohto dohovoru nevyžaduje).

V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv vysielateľa (na rozdiel od výhradných majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

K § 69 a 70

Na výhradné majetkové práva výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa primerane vzťahujú výnimky (obmedzenia) zavedené pri majetkových právach autora. Vysielateľovi sa však v zmysle čl. 5 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES osobitne umožňuje použiť krátku časť diela, umeleckého výkonu, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo vysielania iného vysielateľa v informačnom spravodajstve a vyhotoviť dočasný záznam svojho vysielania pomocou vlastných zariadení a pre vlastné vysielanie, s možnosťou jeho archivácie v prípade výnimočnej dokumentačnej hodnoty.

K § 71

Vzhľadom na povahu práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (nositelia súvisiacich práv) sa odkazuje na ustanovenia autorskoprávnej časti tohto zákona (II. časť). Aj keď aplikácia v praxi môže byť do určitej miery problematická, opakovanie všetkých ustanovení možno z legislatívnotechnického hľadiska považovať za nadbytočné. Ak navrhované odkazujúce ustanovenie nezahŕňa niektoré z ustanovení z autorskoprávnej časti zákona, vždy to neznamená, že obdobná úprava neplatí aj pre nositeľov súvisiacich práv (III. časť); v niektorých prípadoch sa osobitne pre jednotlivé kategórie nositeľov súvisiacich práv formuluje obdobné, čiastočne modifikované ustanovenie.

K § 72 až 77 Úprava osobitného práva zhotoviteľa databázy plne korešponduje s čl. 7 – 17 Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES.

Podľa § 5 ods. 4 sa databázou rozumie súbor na sebe nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov (dôraz na „na sebe nezávislých“), systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. (Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.)

Poskytovaná ochrana sa vzťahuje na všetky formy databáz, teda elektronické alebo neelektronické, on-line alebo off-line, dynamické alebo statické vrátane systematicky alebo metodicky usporiadaných zbierok diel, pokiaľ sú tieto individuálne prístupné (dôraz na „individuálny prístup“).

Databáza môže byť predmetom autorskoprávnej ochrany alebo ochrany podľa práva sui generis, pričom sa nevylučuje ich kumulácia.

Hodnotiacim kritériom na poskytnutie autorskoprávnej ochrany je originalita (pôvodnosť, jedinečnosť, neopakovateľnosť) databázy spočívajúca na vlastnej kreácii autora (skupiny autorov). Ochrana pokrýva štruktúru databázy; práva tretích osôb ostávajú nedotknuté. Ochrana sa teda nevzťahuje na obsah databázy (tvorený jednotlivými dielami, materiálmi, údajmi a pod.) ani na práva k tomuto obsahu. Autorovi (autorom) takejto databázy patria morálne a ekonomické práva v rozsahu podľa § 17 a 18.

Ochrana databáz sui generis (§ 72 až 77) sa poskytuje bez ohľadu na to, či databáza spĺňa autorskoprávne kritériá; toto právo poukazuje na to, že došlo k podstatnému vkladu (investovaniu) do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy s tým, že prostredníctvom tohto práva sa má zabrániť extrakcii alebo reutilizácii celej alebo podstatnej časti databázy. To znamená, že jeho cieľom je ochrániť investície (podstatný vklad) do získania, overenia alebo sprístupňovania obsahov databázy. Investície (podstatnosť vkladu) sa určujú aplikovaním kvalitatívneho alebo kvantitatívneho meradla a môžu pozostávať z vloženia finančných zdrojov, času, úsilia, energie a pod. Toto výhradne ekonomické právo, na rozdiel od autorského práva nevyžaduje pôvodnosť (originalitu).Ustanovenie § 77 odkazuje na primeranú použiteľnosť príslušných ustanovení zákona na zhotoviteľa databázy; primerane sa použijú napr. ustanovenia o zverejnení a vydaní, o vzniku práva a vzťahu k vecným právam, o niektorých výnimkách, o zákonnom predpoklade autorstva, o počítaní trvania ochrany.

K § 78

Ustanovenie vymedzuje účel kolektívnej správy, ktorý spočíva najmä v efektívnom výkone (uplatňovaní) majetkových práv autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom, umožniť uvádzanie predmetov ochrany na verejnosti, ale tiež uplatňovať ochranu týchto práv. Z odseku 1 a 2 vyplýva, že predmetom kolektívnej správy (dobrovoľnej) môže byť akékoľvek majetkové právo, pri ktorom je iný ako kolektívny výkon práv neúčelný.

Aj keď v súčasnosti je určité nebezpečenstvo zneužitia dominantného postavenia na trhu či monopolného postavenia organizácií kolektívnej správy, vzniká potreba kolektívnu správu rozširovať v záujme dostupnosti určitých práv, keď je možnosť získať súhlas na použitie predmetu ochrany individuálne zložitá.

Odsek 3 obsahuje taxatívny výpočet majetkových práv, ktoré možno vykonávať len prostredníctvom organizácií kolektívnej správy. Ide predovšetkým o použitia, ku ktorým netreba súhlas nositeľa práv, avšak právo na primeranú odmenu mu ostáva zachované. Typickým príkladom je právo výkonného umelca a výrobcu zvukového záznamu za káblovú retransmisiu ich predmetov ochrany. Povinná kolektívna správa sa zavádza aj v prípade práva udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu diela. Oba uvedené prípady povinnej kolektívnej správy predpokladá čl. 10 smernice Rady č. 93/83/EHS. V zmysle smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES sa do tejto skupiny zaraďuje aj právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia, ktorá toto právo upravuje z hľadiska potrieb fungovania jednotného trhu s umeleckými dielami tak, aby nedochádzalo k diskriminácii pri verejnom predaji týchto diel prostredníctvom verejných dražieb alebo obchodu so starožitnosťami.

Povinná kolektívna správa sa zavádza len tam, kde nie je prakticky možné, aby si ich nositeľ práv uplatnil individuálne, alebo je to možné len za mimoriadnych ťažkostí a nákladov alebo za cenu veľkých komplikácií pre používateľov.

K § 79

Ustanovenia upravujú náležitosti, ktoré musí spĺňať organizácia kolektívnej správy. V súčasnosti existujú organizácie vykonávajú kolektívnu správu ako občianske združenia. Princíp združovania sa zachováva, pretože najlepšie vyhovuje zásade účasti zastupovaných nositeľov práv na demokratickom riadení organizácie kolektívnej správy a na rozhodovaní o rozdeľovaní vybraných odmien, ako aj iných významných otázkach, valným zhromaždením všetkých zastupovaných nositeľov práv.

K § 80

Ustanovenie upravuje podstatné náležitosti žiadosti o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy ako aj postup ministerstva pri udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy žiadateľovi. Oprávnenie sa udeľuje v správnom konaní a na jeho udelenie nie je právny nárok. Dôvody na odňatie oprávnenia ako aj postup ministerstva v tejto veci upravuje § 83. Udelenie a odňatie oprávnenia na výkon kolektívnej správy je správnym rozhodnutím.

K § 81Ustanovenie upravuje povinnosti organizácie kolektívnej správy k nositeľovi práv, ale aj niektoré osobitné povinnosti používateľov k organizácii kolektívnej správy, ktorých cieľom je zefektívniť a sfunkčniť výkon kolektívnej správy.

Z odseku 2 vyplýva, že organizácia kolektívnej správy má povinnosti podľa odseku 1 písm. a) a b) len vo vzťahu k nositeľom práv uvedeným v tomto ustanovení; to však neznamená, že by organizácia kolektívnej správy nemohla zastupovať aj iných nositeľov práv, nie je však na to povinná. Z odseku 3 vyplýva, že organizácia kolektívnej správy nepriamo zastupuje nositeľa práv, ako aj to, že výkon kolektívnej správy nemôže byť podnikaním a organizácia kolektívnej správy má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Odsek 4 ustanovuje povinnosť súčinnosti používateľov. Odseky 5 a 6 ustanovujú osobitné povinnosti prevádzkovateľov verejných produkcií (zákon č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach).

K bodu 82

Odsek 1 upravuje situáciu, keď organizácia kolektívnej správy a používateľ, prípadne právnická osoba združujúca používateľov, nedohodnú licenčnú zmluvu, hromadnú licenčnú zmluvu alebo kolektívnu licenčnú zmluvu, ktorými udelia súhlas na použitie predmetov ochrany v tých prípadoch, kde je na ich použitie potrebný súhlas nositeľa tohto práva, resp. sa nedohodnú na výške primeranej odmeny za použitie predmetov ochrany v tých prípadoch, keď súhlas nie je v zmysle Autorského zákona potrebný (napr. ide o použitie umeleckého výkonu, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu verejným prenosom). Ide o ustanovenie, ktoré súvisí s nárokmi z neoprávneného použitia predmetov ochrany v zmysle Autorského zákona.

Žalobu možno podať za podmienok uvedených v odseku 2 aj v prípade, že právo na použitie predmetov ochrany stále trvá, zánik práva však pravdepodobne nastane po naplnení určitej skutočnosti (napr. v závislosti od plynutia času).

Odsek 3 upravuje tradičnú výnimku z práv k predmetom ochrany podľa Autorského zákona. Vzhľadom na sporný výklad platnej úpravy (§ 7 ods. 5) navrhované ustanovenie obsahuje presnejšie pravidlá pre vznik práva použiť predmet ochrany ex lege. Zákon zakladá osobitnú zákonnú odplatnú licenciu na použitie spravovaných predmetov ochrany v období, kým sporné otázky medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, resp.. právnickou osobou združujúcou používateľov, nevyrieši súd. V tomto období až do rozhodnutia súdu, resp. do uzatvorenia dohody, môže prísť k splneniu podmienok a k oprávnenému použitiu spravovaných predmetov ochrany používateľom ex lege napriek neexistencii zmluvného vzťahu. V tomto prípade ide o odplatné použitie (odsek 5). Pre vznik práva na použitie predmetu ochrany musí používateľ splniť súčasne niekoľko podmienok. Jednou z podmienok je podanie žaloby podľa odseku 1 používateľom, prípadne v spojení s odsekom 6 organizáciou kolektívnej správy alebo právnickou osobou združujúcou používateľov, a to v stanovenej 60-dňovej lehote. Začiatok tejto lehoty sa počíta od momentu zániku práva na použitie predmetov ochrany alebo od momentu, keď začal používateľ používať predmety ochrany potom, ako sa s organizáciou kolektívnej správy nedohodol na uzatvorení príslušnej zmluvy. Ďalšou podmienkou, ktorú musí používateľ splniť, je preukázať organizácii kolektívnej správy vznik bankovej záruky (napr. predložením vyhlásenia banky v záručnej listine) v zákonom stanovenej minimálnej výške alebo musí platiť odmenu určenú podľa podanej žaloby (odsek 3 písm. b)), resp. podľa poslednej platnej zmluvy (odsek 6) stanoveným spôsobom.

V zmysle odseku 4 stráca zákonná licencia podľa odseku 3 svoje opodstatnenie po rozhodnutí súdu o žalobe podľa odseku 1, prípadne po vzniku práva na použitie predmetov ochrany na základe iného dôvodu. V praxi pôjde o prípad zamietnutia žaloby podľa odseku 1 alebo o vydanie rozsudku nahradzujúceho prejav vôle na základe žaloby podľa odseku 1 alebo o prípad zastavenia konania, napr. na základe späťvzatia návrhu. Súd vyrieši spornú otázku medzi účastníkmi konania a používateľ bude používať predmety ochrany naďalej z dôvodu zmluvy, alebo bude povinný prestať s používaním predmetov ochrany, pretože zanikne na takéto použitie aj zákonná licencia uvedená v odseku 3. Právo na použitie spravovaných predmetov ochrany môže vzniknúť používateľovi aj skôr ako právoplatným nahradením prejavu vôle. Pôjde napr. o prípady, ak sa organizácia kolektívnej správy dohodne s používateľom na uzatvorení licenčnej zmluvy, hromadnej licenčnej zmluvy alebo ak používateľ vysloví súhlas s kolektívnou licenčnou zmluvou uzatvorenou po podaní žaloby právnickou osobou združujúcou používateľov.

V zmysle odseku 5 je zákonná licencia podľa odseku 3 odplatná. Zavedenie bezodplatnej zákonnej licencie by predstavovalo neprimeraný zásah do práv organizácií kolektívnej správy a sprostredkovane aj do právneho postavenia nositeľov práv a mohlo by viesť k zneužívaniu ustanovenia odseku 3 používateľmi, ktorých by bezodplatná licencia motivovala, aby dohodu s organizáciou kolektívnej správy neuzatvorili a predmety ochrany používali v zmysle odseku 3 až do ukončenia súdneho sporu na základe žaloby podanej podľa odseku 1. Odmenu, ak sa na jej výške strany nedohodnú, možno spoľahlivo určiť až po vyriešení sporných otázok súdom, resp. dohodou strán, pretože až v tomto momente bude možné prihliadnuť na zistenia v súdnom konaní, prípadne na dohodu, ktorú strany po začatí súdneho konania uzatvorili.

Úprava v odseku 6 nadväzuje na úpravu v odseku 3.

Odsek 7 má do vytvorenia kolektívnej správy práv k predmetom ochrany vo všetkých odboroch skôr prechodný charakter. Mimoriadny význam má zákonná licencia podľa odseku 7 v prípade tzv. povinnej kolektívnej správy práv. Ustanovenie bude možné aplikovať aj v prípade, ak licencia udelená organizácii kolektívnej správy zanikne. Výšku rezervného fondu, ktorý musí používateľ podľa odseku 7 vytvárať odhadne, napr. primerane zohľadní rozsah a spôsob použitia predmetov ochrany, výšku odmeny za právo na použitie pri iných právach k predmetom ochrany dohodnutých s ďalšími organizáciami kolektívnej správy, resp. iných zvyčajných kritérií, ktoré sú bežne určujúce pre výpočet odmeny, resp. zohľadnenie zvyčajných zliav vzhľadom na rozsah použitia a pod.

Odsek 8 reaguje na existujúce výkladové problémy aplikačnej praxe súvisiace so vzťahom medzi platným § 7 ods. 5 a ustanoveniami zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (napr. § 16 písm. f), § 17 ods. 1 písm. c) § 46.ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2 písm. d) a e)). Ustanovenie § 7 ods. 5 zakladalo zákonnú licenciu, na základe ktorej mohol používateľ predmetov ochrany používať predmety ochrany, ak splnil podmienky uvedené v tomto ustanovení. Zákon č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a takýmto spôsobom preukázania oprávneného použitia predmetu ochrany nepočítal. V praxi dochádzalo k situácii, že používateľ predmetov ochrany používal predmety ochrany v súlade so zákonom, na základe zákonnej licencie uvedenej v platnom § 7 ods. 5, ale napriek tomu nemohol predložiť všetky doklady požadované zákonom č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov; dôvodom predkladania týchto dokladov pritom bolo, aby používateľ preukázal, že predmety ochrany používa v súlade so zákonom. V praxi tak prichádzalo k zúženiu možností používateľov predmetov ochrany vyplývajúcich z Autorského zákona a tohto zákona o zákonné licencie uvedené v týchto predpisoch, pretože predpis verejného práva reflektoval výlučne na uzatvorenú zmluvu a nepriamo aj k negácii významného mechanizmu zavedeného zákonom predovšetkým kvôli procesu uzatvárania tzv. hromadných zmlúv. Navrhovanou úpravou dochádza k jednoznačnému prepojeniu uvedených ustanovení a odstráneniu sporných výkladov, ktoré priniesla aplikačná prax.

K § 83

Dohľad nad riadnym výkonom kolektívnej správy vykonáva ministerstvo kultúry; nejde však o dohľad univerzálny – aj ostatné štátne orgány môžu vykonávať dohľad v rozsahu svojej právomoci a pôsobnosti podľa osobitných predpisov (napr. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky).

K § 84 Ustanovenie rešpektuje právo slobodnej voľby nositeľa práv. Porušovanie autorského práva možno postihnúť iba v priestupkovom konaní alebo súdnom konaní.

Vo vzťahu medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom predmetov ochrany najčastejšie dochádza k prípadom, že používateľ predvádza predmety ochrany bez súhlasu nositeľa práv ako aj bez vyrovnania nárokov nositeľa práv, čo v konečnom dôsledku možno charakterizovať ako protiprávne konanie, postihnuteľné v priestupkovom konaní alebo v súdnom konaní

K § 85Ustanovenie upravuje problematiku hospodárenia a majetku organizácie kolektívnej správy.

Organizácie kolektívnej správy sú právnické osoby, založené výlučne na nepodnikateľské účely. Kolektívna správa nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka ani živnosťou podľa živnostenského zákona ani podľa iných právnych predpisov.

Finančné prostriedky vynaložené na výkon kolektívnej správy si organizácie uhrádzajú zrážkou z vybraných odmien a náhrad odmien, prípadne členskými príspevkami. Prípadné odmeny, náhrady odmien a členské príspevky nie sú ziskom organizácie kolektívnej správy.

K § 86

S výnimkami uvedenými v § 80 sa konanie o udelení oprávnenia vykonávať kolektívnu správu ako aj konanie o uložení pokuty alebo odňatí oprávnenia vykonávať kolektívnu správu ponecháva vo všeobecnom režime správneho poriadku.

K § 87

Upravuje sa prechod z predchádzajúcej úpravy (zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 234/2000 Z. z. a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.) na novú úpravu.

K § 88

Ustanovením si Slovenská republika plní záväzok vo vzťahu vyplývajúci z prístupového o procesu k Európskej únii a budúceho členstva v nej.

K § 89

Ustanovením sa zrušuje platná autorskoprávna legislatíva zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, v znení zákona

č. 234/2000 Z. z. a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

K § 90Účinnosť sa predpokladá 1. januára 2004.

Bratislava 16. september 2003

predseda vlády Slovenskej republiky

M i k u l á š D z u r i n d a v. r.

minister kultúry Slovenskej republiky

R u d o l f C h m e l v. r.

zobraziť dôvodovú správu