Zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov 609/2007 účinný od 01.05.2016 do 30.11.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Dôvodom predloženia uvedeného návrhu zákona do legislatívneho procesu je prijatie novej právnej úpravy na úrovni Európskej únie v colnej oblasti, a to nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (ďalej len „kódex“), vrátane vykonávacieho nariadenia ku kódexu, delegovaného nariadenia ku kódexu a delegovaného nariadenia upravujúceho prechodné obdobie pre implementáciu informačných systémov vyžadovaných kódexom.

Uvedené právne predpisy sa dňom 1. mája 2016 (ak nedôjde k posunu dátumu uplatňovania kódexu) stanú základnými predpismi colného práva priamo aplikovateľnými a záväznými v Slovenskej republike a súčasné platné colné predpisy EÚ (nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva a nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva) budú k tomuto dátumu zrušené.

Je potrebné zdôrazniť, že vykonávacie nariadenie ku kódexu, delegované nariadenie ku kódexu a delegované nariadenie upravujúce prechodné obdobie pre implementáciu informačných systémov vyžadovaných kódexom sa v súčasnosti nachádzajú v legislatívnom procese na úrovni Európskej komisie a nie je preto k dispozícii ich konečné znenie. Vzhľadom na uvedené nie je možné v texte návrhu zákona uvádzať odkazy na ustanovenia týchto predpisov. Súčasne, vzhľadom na to, že do dňa predloženia návrhu zákona nebol stanovený názov týchto predpisov, odkazuje na ne dôvodová správa v jej ďalších častiach formuláciou „nové colné predpisy EÚ“.

Colné predpisy EÚ prenechávajú úpravu niektorých špecifických oblastí na národnú legislatívu jednotlivých členských štátov, a zároveň umožňujú niektoré práva a povinnosti, resp. podmienky národnou úpravou modifikovať. Vzhľadom na uvedené dňa 15. apríla 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravujúci najmä pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení zavedených EÚ pre pohyb tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrenia na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

Zmena colnej legislatívy EÚ si nevyhnutne vyžaduje revíziu ustanovení Colného zákona z hľadiska absencie príslušnej právnej úpravy, ak colné predpisy EÚ niektoré otázky samé neupravujú, spresnenie na národnej úrovni pripúšťajú alebo explicitne vyžadujú. Zároveň je potrebné Colný zákon revidovať aj z pohľadu eliminácie tých ustanovení, ktoré sú s colnými predpismi Európskej únie kontradiktórne alebo duplicitné.

Kódex zohľadňuje požiadavku zosúladenia textu so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a odráža vývoj práva Európskej únie. Zásadným spôsobom zakotvuje právny rámec pre vykonávanie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme a zásadu, že všetky colné a obchodné transakcie sa musia vykonávať elektronicky. Informačné a komunikačné systémy pre colné operácie by mali uľahčovať obchod, znižovať náklady a riziká a hospodárskym subjektom v členských štátoch ponúkať rovnaké možnosti. Colným orgánom by mali umožniť efektívnejší výkon colných kontrol založených na analýze rizika.

Predkladaný návrh zákona vychádza z uvedenej zásady elektronickej komunikácie, ktorá sa v podmienkach Slovenskej republiky bude uplatňovať v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), pričom komunikácia v listinnej podobe bude predstavovať dočasnú alebo trvalú výnimku zo zásady elektronickej komunikácie.

Ustanovenia návrhu zákona sa týkajú najmä zosúladenia ustanovení zákona s kódexom, vykonávacími aktmi a delegovanými aktmi, vypustenia tých častí, ktoré by boli vzhľadom na kódex, vykonávacie akty a delegované akty kontradiktórne alebo duplicitné, ako aj zosúladenia používanej terminológie s novými colnými predpismi Európskej únie.

Ďalšími ťažiskovými bodmi návrhu zákona je najmä vyvolaná zmena koncepcie oznamovania colného dlhu, nová úprava inštitútu záruky na colný dlh s osobitným dôrazom na záruku formou ručenia, ako aj zmeny vyvolané potrebami aplikačnej praxe, napr. legislatívne zakotvenie zníženia sadzby pokuty za colný delikt alebo colný priestupok, ak deklarant dobrovoľne oznámi uvedenie nesprávnych alebo neúplných údajov.

V nadväznosti na navrhované zmeny colných predpisov sa zároveň navrhuje v článkoch II až IX upraviť relevantné ustanovenia zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zákonov upravujúcich spotrebné dane.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. marca 2016 okrem čl. I až VIII, ktoré nadobudnú účinnosť dňom začatia uplatňovania všetkých článkov kódexu, čo by malo byť 1. mája 2016.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie
- dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x
3. Sociálne vplyvy
- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky


A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné


A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
s právom Európskej únie
1. Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3. Problematika návrhu zákona:
a) je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
- čl. 3 ods. 1 písm. a), čl. 28 až 37 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení.
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
- rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C 129/13 a C 130/13, Kamino International Logistics BV (C-129/13) a Datema Hellmann Worldwide Logistics BV (C-130/13) v. Staatssecretaris van Financiën, [2014].
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) Lehota na implementáciu nariadenia č. 952/2013 je určená do 1. mája 2016.
b) Lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c) Proti SR nebolo začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d) Bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodu 2
Vypúšťa sa odsek upravujúci podmienky, za ktorých tovar polieha colnému dohľadu, a to z dôvodu konkurencie s čl. 134 kódexu, ktorý predmetnú otázku upravuje komplexne.

K bodu 3
Upravujú sa formy, ktorými sa vykonáva colný dohľad. V prípade „colných formalít“ a „kontroly po prepustení“ ide o zjednotenie terminológie s terminológiou použitou vo vymedzení pojmov uvedených v čl. 5 kódexu a v prípade „iného postupu colného orgánu“ je postačujúce takýto postup naviazať na colné predpisy, ktoré sú zadefinované.

K bodu 4
K nahradeniu pojmu „tlačivo“ pojmom „formulár“ dochádza z dôvodu prechodu na elektronickú komunikáciu, pri ktorej sa už nebudú naďalej používať tlačivá, ktoré by sa po ich vyplnení mali predkladať v listinnej podobe.

K bodu 5
Zosúlaďuje sa terminológia s terminológiou použitou v colných predpisoch EÚ.

K bodu 6
Je potrebné precizovať znenie predmetného ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že colný orgán nezodpovedá za škodu vzniknutú z dôvodov tam uvedených nielen počas colného konania, ale počas vykonávania colného dohľadu ako takého. V súlade s čl. 5 bodom 27 kódexu colné orgány práve prostredníctvom colného dohľadu zabezpečujú dodržiavanie colných predpisov a prípadne ďalších ustanovení, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci takejto činnosti.

K bodu 7
Povinnosť uchovávať všetky doklady súvisiace priamo alebo nepriamo s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru sa dáva do súladu so znením čl. 51 ods. 2 kódexu.

K bodu 8
Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodu 9
Doteraz zaužívaný pojem „následná kontrola“ sa dáva do súladu s terminológiou používanou v kódexe (napr. čl. 48) a na všetkých miestach výskytu sa nahrádza pojmom „kontrola po prepustení“.

K bodu 10
Kódex považuje elektronickú formu komunikácie za primárnu, preto sa upúšťa od požiadavky vlastnoručného podpisu colníkov vykonávajúcich kontrolu po prepustení na zázname a protokole z kontroly.

K bodu 11
Z dôvodu elektronickej komunikácie sa upravujú náležitosti záznamu, pokiaľ ide o osobu konajúcu v mene colného úradu. Ak sa vyhotovuje záznam v elektronickej podobe, vlastnoručný podpis sa nahrádza zaručeným elektronickým podpisom. Vlastnoručný podpis a odtlačok služobnej pečiatky bude náležitosťou, ak ide o záznam v listinnej podobe.

K bodu 12
Z dôvodu elektronickej komunikácie sa upravujú náležitosti protokolu, pokiaľ ide o osobu konajúcu v mene colného úradu. Ak sa vyhotovuje protokol v elektronickej podobe, vlastnoručný podpis sa nahrádza zaručeným elektronickým podpisom. Vlastnoručný podpis a odtlačok služobnej pečiatky bude náležitosťou, ak ide o protokol v listinnej podobe.

K bodu 13
Vypúšťa sa text týkajúci sa zápisu sumy colného dlhu do účtovnej evidencie, pretože povinnosť zápisu už nie je v kódexe konštruovaná ako nevyhnutná podmienka oznámenia colného dlhu, ktorej splnenie by muselo časovo predchádzať momentu oznámenia.

K bodu 14
Kontroly po prepustení v súlade s čl. 48 kódexu nie je možné zúžiť len na kontroly zamerané na tovar prepustený do colného režimu na základe colného vyhlásenia. Okrem colného vyhlásenia overovaniu presnosti a úplnosti informácií v nich uvedených podlieha aj vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze.

K bodu 15
V nadväznosti na úpravu navrhovanú v zákone č. 652/2004 Z. z. sa vypúšťa označenie „pohraničný“ pri colnom úrade, ktorý je oprávnený vydávať príslušné povolenie.

K bodu 16
Odsek 10 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 17
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodu 18
Náklady a ich úhrada boli pôvodne upravené v § 18, avšak len v súvislosti s vydaním záväznej informácie. V podstate identické ustanovenia boli presunuté do nového § 15a tak, aby bolo zrejmé, že náklady špecifikované v odseku 1 znáša žiadateľ o vydanie akéhokoľvek rozhodnutia o uplatnení colných predpisov vrátane záväzných informácií.

K bodu 19
V súlade s novými colnými predpismi EÚ na rozdiel od záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení (ďalej len „ZINZ“) je režim pre záväzné informácie o pôvode tovaru (ďalej len „ZIPT“) upravený odlišne. Pri ZIPT sa neuvažuje s elektronickou formou a členské štáty sú oprávnené upraviť spôsob, ako možno predložiť žiadosť o vydanie ZIPT a vydať rozhodnutie o ZIPT inak, ako elektronicky. Vzor rozhodnutia o ZIPT je ustanovený novými colnými predpismi EÚ.

K bodu 20
Identické znenie s pôvodným § 18 sa prenieslo do nového § 15a tak, aby sa zabezpečilo, že náklady tam špecifikované znáša žiadateľ o vydanie akéhokoľvek rozhodnutia o uplatnení colných predpisov vrátane záväzných informácií.

K bodu 21
Ustanovuje sa povinnosť registrácie osôb iných, ako hospodárske subjekty a spôsob predloženia žiadosti o registráciu inak, ako elektronicky. Podľa nových colných predpisov EÚ môže národná právna úprava ustanoviť povinnú registráciu aj pre osoby iné ako hospodárske subjekty. Žiadosť o registráciu bude možné podať aj v listinnej podobe. V takom prípade sa podá na formulári, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K bodu 22
Ide o spresnenie znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 23
Vzhľadom na novú definíciu predloženia tovaru colným orgánom podľa čl. 5 bodu 33 kódexu je potrebné špecifikovať, že okrem oznámenia o príchode tovaru na určené alebo schválené miesto sa má tovar na danom mieste aj fyzicky predložiť na vykonanie colnej kontroly.

K bodu 24
Ide o precizovanie textu.

K bodu 25
Vzhľadom na definíciu predloženia tovaru colným orgánom podľa čl. 5 bodu 33 kódexu, precizovanie textu v § 19 a štandardnú elektronickú komunikáciu sa ustanovenia § 20 vypúšťajú ako nadbytočné. § 21 sa vypúšťa s dôvodu duplicity s čl. 141 ods. 1 kódexu.

K bodu 26
Vypustené z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 27
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodom 28 a 29
Ide o zosúladenie terminológie s colnými predpismi EÚ. Pojem „colný sklad typu F“ sa v nových colných predpisoch EÚ nevyskytuje.

K bodu 30
Odseky 1 a 2 pôvodného § 24 bolo potrebné zosúladiť s kódexom, pretože v súlade s čl. 5 bodmi 12 a 13 kódexu sa popri colnom vyhlásení, ktoré sa považuje za úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu, zavádza pojem vyhlásenie o spätnom vývoze. Vyhlásenie o spätnom vývoze sa považuje za úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu prepraviť tovar, ktorý nie je tovarom Únie, s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom režime slobodné pásmo alebo dočasné uskladnenie, z colného územia Únie. Podanie colného vyhlásenia a vyhlásenia o spätnom vývoze je rozhodnou skutočnosťou pre začiatok colného konania.

Odseky 3 a 4 upravovali štandardný postup colného konania a zjednodušený postup colného konania. Kódex (napr. čl. 162 až 167) a ďalšie nové colné predpisy EÚ dostatočne podrobne upravujú colné konanie na základe štandardného colného vyhlásenia alebo zjednodušeného colného vyhlásenia, a preto sa odseky 3 a 4 vypúšťajú.

K bodu 31
Pôvodný § 25 sa z dôvodu duplicity s čl. 18 až 21 kódexu vypúšťa. Zároveň sa v § 85 dopĺňa nový odsek 3.

K bodom 32 a 33
Znenie § 19 ustanovuje, že tovar sa fyzicky predkladá v colnom priestore príslušného colného úradu počas jeho úradných hodín. Pôvodné znenie § 26 explicitne ustanovovalo možnosť požiadať o colné konanie mimo colný priestor colného úradu. Účelom nového znenia je precizovať túto úpravu a rozšíriť ju výslovne o možnosť požiadať o vykonanie colného konania mimo úradných hodín.

K bodu 34
V súlade s novými colnými predpismi EÚ sa zavádza zvýhodnenie pre držiteľov statusu schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy (čl. 38 ods. 2 písm. a) kódexu).

Ustanovuje sa povinnosť deklaranta uhradiť náklady na colné konanie v prípade, ak sa toto colné konanie neuskutočnilo z dôvodov na strane deklaranta.

Zavádza sa možnosť požiadať o povolenie výnimky z colného priestoru alebo úradných hodín aj v súvislosti s ukončovaním colného režimu tranzit.

K bodu 35
Ide o zmenu znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 36
V súvislosti s vymedzením pojmu „deklarant“ v čl. 5 bodu 15 kódexu nemôže vzniknúť žiadna pochybnosť o účastníkovi colného konania, a preto sa vypúšťa text, ktorý by mohol pôsobiť zmätočne.

K bodu 37
Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu, že v súlade s kódexom sa s deklaráciou údajov o colnej hodnote ako samostatným tlačivom, ktoré sa za určitých podmienok prikladalo k colnému vyhláseniu, naďalej nepočíta. Niektoré údaje z deklarácie prechádzajú do súboru dát elektronického colného vyhlásenia.

K bodu 38
Ide o zmenu znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 39
Spresňuje sa príslušnosť na podanie colného vyhlásenia a predloženie tovaru. Súbežne s touto zmenou sa navrhuje aj úprava uvedená v zákone č. 652/2004 Z. z. Pritom zostáva nezmenené, že v colnom konaní koná a rozhoduje príslušný colný úrad prostredníctvom konkrétnej pobočky ako svojej vnútornej organizačnej zložky.

K bodu 40
Ide o odstránenie významovej nezrovnalosti.

K bodu 41
Vypustenie odseku 2 v § 31 súvisí so zmenou v colných predpisoch EÚ. Podľa nových colných predpisov EÚ sa kontrolný výtlačok T5 prestane používať a nebude ho teda možné predkladať spolu so žiadosťou o vyplatenie vývoznej náhrady.

K bodu 42
Ide o zosúladenie terminológie s novými colnými predpismi EÚ. Pojem „jednotný colný doklad“ sa nebude používať. Zároveň dochádza k nahradeniu pojmu „tlačivo“ pojmom „formulár“, a to z dôvodu prechodu na elektronickú komunikáciu, pri ktorej sa už nebudú naďalej používať tlačivá, ktoré by sa po ich vyplnení mali predkladať v listinnej podobe.

K bodu 43
Vypúšťa sa odsek 3 v § 32 z dôvodu, že nie je potrebné osobitne upravovať elektronickú formu colného vyhlásenia, ktorá bude bežnou a štandardnou formou, pričom sa uplatnia všeobecné ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

K bodu 44
K § 33
Precizuje sa ustanovenie o podaní colného vyhlásenia v listinnej podobe. Colník svojím podpisom najprv osvedčí podanie colného vyhlásenia (úkonu deklaranta) a po splnení podmienok uvedených v článku 172 kódexu potvrdí aj prijatie colného vyhlásenia (úkon colníka).

K § 34
Ustanovuje sa, kedy má colný úrad povinnosť odmietnuť prijatie colného vyhlásenia a tiež, kedy má možnosť odmietnuť prijatie colného vyhlásenia.

K § 35
Precizujú sa ustanovenia o zrušení colného vyhlásenia. Colné konanie možno považovať za zastavené iba v prípade, ak k zrušeniu colného vyhlásenia došlo pred prepustením tovaru (t. j. pred ukončením colného konania). Colné vyhlásenia sa budú podávať v súlade s novými colnými predpismi vo väčšine prípadov v elektronickej podobe. Z objektívnych dôvodov možno na colnom vyhlásení vyznačiť zrušenie colného vyhlásenia len v prípade, ak colné vyhlásenie bolo podané v listinnej podobe.

K bodu 45
Analogicky sa úprava v § 32 ods. 1 a § 33 až 35 rozširuje aj na vyhlásenie o spätnom vývoze. Vzhľadom na povahu tohto právneho úkonu sa obdobným spôsobom upravujú vzťahy súvisiace s jeho podaním, prijatím, odmietnutím prijatia alebo zrušením.

K bodu 46
V navrhovanom znení písmena e) ide o precizovanie textu.

V písmene f) sa konkretizujú náležitosti písomného vyhotovenia rozhodnutia v colnom konaní v závislosti od toho, či ide o rozhodnutie v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe.

K bodu 47
Ide o úpravu nadväzujúcu na bod 46 (§ 36 ods. 1 písm. e) a f)).

K bodu 48
Ustanovuje sa písomná forma rozhodnutia v colnom konaní s jedinou výnimkou - ak je colné vyhlásenie podané ústne, rozhodnutie v colnom konaní sa rovnako vydáva ústne.

K bodu 49
Ustanovuje sa ako jeden z druhov rozhodnutia v colnom konaní rozhodnutie vydané automaticky elektronickou podateľňou Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Takéto rozhodnutie musí obsahovať zaručenú elektronickú pečať s pripojenou časovou pečiatkou. Úprava zaručenej elektronickej pečate a časovej pečiatky je obsiahnutá v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 50
Navrhuje sa nový názov a nové znenie § 36a tak, aby sa vzťahoval na zničenie tovaru v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Vypustením časti úpravy sa odstraňuje nesúlad s ustanoveniami kódexu upravujúcimi aktívny zušľachťovací styk (čl. 256 a nasl. kódexu) a ustanovujú sa osobitné podmienky pre zničenie tovaru, ktorý je odpadom.

K bodu 51
Ide o úpravu súvisiacu s úpravou v bode 80 (§ 84b).

K bodu 52
Ide o úpravu textu v nadväznosti na článok 103 kódexu.

K bodu 53
Vypustením časti úpravy sa odstraňuje duplicita s článkom 77 ods. 3 kódexu. Zároveň sa ustanovuje obmedzenie hotovostnej úhrady colného dlhu do výšky 1500 eur a precizuje sa ustanovenie o úhrade colného dlhu v splátkach.

K bodu 54
Špeciálne ustanovenie o príslušnosti colných úradov sa vypúšťa, pričom sa uplatní všeobecná úprava príslušnosti podľa čl. 22 ods. 1 kódexu.

K bodu 55
V nadväznosti na absenciu rozdelenia slobodných pásiem na kontrolné typy, ako aj inštitútu slobodného skladu, v nových colných predpisoch EÚ sa náležite upravuje § 40 zákona a všetky ostatné ustanovenia upravujúce inštitút slobodného skladu.

K bodu 56
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity s článkom 244 ods. 1 kódexu.

K bodu 57
V nadväznosti na absenciu inštitútu slobodného skladu v nových colných predpisoch EÚ sa ustanovenia o zriadení slobodného skladu, náležitostiach žiadosti o povolenie zriadenia slobodného skladu a zrušení slobodného skladu vypúšťajú.

K bodu 58
Z dôvodu absencie povinnosti schvaľovať skladovú evidenciu (čl. 803 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93) v nových colných predpisoch EÚ sa z platného znenia § 43 zákona vypúšťa ustanovenie o zrušení schválenia takejto evidencie.

K bodu 59
Precizuje sa text ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že žiadosť o oslobodenie tovaru od dovozného cla sa v colnom konaní vyznačuje v colnom vyhlásení. Zároveň sa ustanovuje zjednodušený režim v prípade, ak ide o podanie colného vyhlásenia ústne.

K bodu 60
Ide o úpravu textu v nadväznosti na bod 59 (§ 44 ods. 1).

K bodu 61
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity. Možnosť podávania ústneho colného vyhlásenia pri vývoze upravujú nové colné predpisy EÚ.

K bodu 62
K § 53
Ustanovujú sa procesné pravidlá pre oznámenie sumy colného dlhu. Vzhľadom na špecifický charakter a náležitosti rozhodnutia o určení colného dlhu podľa odseku 1 písm. a) sa vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu vylučuje subsidiárna pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na čl. 103 ods. 2 kódexu sa desaťročná prekluzívna lehota na oznámenie sumy colného dlhu, ak tento vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, skracuje na 5 rokov odo dňa vzniku colného dlhu.

Subsidiárna pôsobnosť správneho poriadku sa vylučuje aj vo vzťahu k inštitútom o preskúmaní rozhodnutí. Náprava sa dosiahne osobitnými inštitútmi ustanovenými colnými predpismi.

K § 54
Upravuje sa názov pod § 54, čím sa dáva do súladu s predmetom úpravy tohto paragrafu. Zároveň sa upravuje terminológia v nadväznosti na terminológiu použitú v nových colných predpisoch EÚ (napr. čl. 89 ods. 2 predvetie kódexu).

Vzhľadom na špecifickú povahu inštitútu celkovej záruky podľa colných predpisov a vzhľadom na požiadavky nových colných predpisov EÚ na riadenie celkovej záruky nemožno takúto záruku realizovať zložením peňažných prostriedkov v hotovosti. Zloženie peňažných prostriedkov v hotovosti sa preto navrhuje použiť iba na jednotlivú záruku (t. j. inú, ako celkovú záruku).

K § 55
K odseku 1
Navrhovaná úprava nadväzuje na čl. 89 až 100 kódexu a relevantných ustanovení nových colných predpisov EÚ. Kódex rozlišuje dva druhy poskytnutia záruky na colný dlh - jednotlivú a celkovú záruku. V súlade s čl. 89 ods. 5 kódexu sa celkovou zárukou rozumie zabezpečenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, v súvislosti s dvoma alebo viacerými operáciami, colnými vyhláseniami alebo režimami. Jednotlivú záruku možno charakterizovať ako záruku inú ako záruku uvedenú v čl. 89 ods. 5 kódexu.

K odseku 2
Navrhuje sa upraviť koncepciu právnej úpravy ručenia v dvoch krokoch. Prvým je schválenie osoby ako ručiteľa podľa odseku 2. Na základe tohto statusu je predmetná osoba oprávnená predkladať ručiteľské vyhlásenia (druhý krok). V odseku 2 písm. a) navrhovaného § 55 sa v súlade s čl. 94 kódexu vyčleňujú úverové inštitúcie, finančné inštitúcie a poisťovacie spoločnosti akreditované v EÚ v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ. V podmienkach Slovenskej republiky ide banku, zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte alebo poisťovňu, alebo poisťovňu z iného členského štátu. Uvedené inštitúcie sú ipso iure oprávnené byť ručiteľom (čl. 94 ods. 1 kódexu).

K odseku 3
V prípade inej osoby sa navrhuje, aby colný úrad v správnom konaní schválil osobu ako ručiteľa, ak ide o osobu s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a kumulatívne spĺňa podmienky taxatívne uvedené v § 55 ods. 3. V odseku 3 písm. b) sa zároveň upravuje povinnosť osoby uvedenej v odseku 2 písm. b) zabezpečiť pohľadávku vinkulovaním vkladu alebo sekundárnym ručením. Na účely sekundárneho ručenia sa zakotvuje splnomocňujúce ustanovenie na vydanie vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa upraví vzor ručiteľského vyhlásenia - záruky pre osoby uvedené v odseku 2 písm. b) poskytovanej finančnými inštitúciami.

K odsekom 4 a 5
Ustanovuje sa výnimka z povinnosti skúmať kritérium uvedené v odseku 3 písm. c) (absencia akéhokoľvek závažného porušenia alebo opakovaných porušení colných a daňových predpisov vrátane absencie závažných trestných činov súvisiacich s hospodárskou činnosťou žiadateľa) vzhľadom na to, že podmienkou získania a požívania statusu schváleného hospodárskeho subjektu je okrem iného aj plnenie kritéria podľa odseku 3 písm. c).

Vzhľadom na špecifické postavenie Exportno-importnej banky Slovenskej republiky sa vo vzťahu k nej ustanovuje domnienka splnenia kritéria uvedeného v odseku 3 písm. a). Vzhľadom na to, že vo vzťahu k ručeniu má Exportno-importná banka Slovenskej republiky obdobné postavenie ako úverové a finančné inštitúcie, navrhuje sa upustiť od povinnosti zabezpečiť pohľadávku vinkulovaním vkladu alebo sekundárnym ručením.

K odsekom 6 až 15
Ustanovujú sa pravidlá pre podávanie žiadosti o schválenie byť ručiteľom, príslušnosť na podanie žiadosti, obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa osoba schvaľuje ako ručiteľ a podmienky na zrušenie tohto rozhodnutia. Zároveň sa ustanovujú opatrenia na elimináciu konania bez oprávnenia alebo nad rámec oprávnenia v prípade osôb konajúcich v mene potenciálneho ručiteľa, ako aj na účely prevencie podvodného konania.

Ustanovuje sa moment vzniku ručiteľského záväzku a právne účinky zrušenia rozhodnutia o schválení osoby ako ručiteľa na použitie ručiteľských vyhlásení vystavených ručiteľom, ktorému bolo takéto rozhodnutie zrušené. Zároveň sa navrhuje stanoviť informačnú povinnosť colného úradu vo vzťahu k držiteľovi celkovej záruky v súvislosti so zrušením rozhodnutia o schválení osoby ako ručiteľa alebo s vypovedaním ručiteľského vyhlásenia ručiteľom. Držiteľ celkovej záruky je následne povinný poskytnúť náhradnú záruku na existujúci alebo potenciálny colný dlh.

K bodu 63
Ustanovenie § 57 sa upravuje v nadväznosti na obsahové a terminologické zmeny v nových colných predpisoch EÚ. Predchádzajúca právna úprava ustanovovala možnosť členského štátu stanoviť tzv. zanedbateľné sumy až do výšky 10 eur, ktoré nie je potrebné zapisovať do účtovnej evidencie. Nové colné predpisy EÚ stanovujú, že colný úrad nemusí oznámiť colný dlh, ak jeho výška nepresahuje 10 eur. Ustanovením § 57 sa zakotvuje presný limit, pričom v prípadoch, v ktorých sa nebude oznamovať clo sa neoznámi ani DPH a spotrebná daň, ak súčet týchto daní v konkrétnom prípade nedosiahne 10 eur.

K bodom 64, 66 a 68
Spôsob výpočtu úroku z omeškania ustanovuje čl. 114 ods. 1 kódexu. Pôvodný spôsob výpočtu úroku z omeškania sa preto ako kontradiktórny vypúšťa.

K bodu 65
Ustanovenie sa vypúšťa s dôvodu duplicity s § 38 ods. 1.

K bodu 67
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity s článkom 114 ods. 4 kódexu.

K bodu 69
Úprava reflektuje nahradenie pojmu „Európske spoločenstvo“ pojmom „Európska únia“ v rámci lisabonizácie práva EÚ a zrušenia trojpilierovej štruktúry Európskych spoločenstiev. Pojem „Európska únia“ je zakotvený aj v nových colných predpisoch EÚ.

K bodu 70
Dôvod úpravy je identický s dôvodom v bode 9.

K bodu 71
Upravuje sa terminológia v nadväznosti na terminológiu použitú v nových colných predpisoch EÚ (napr. čl. 89 ods. 2 predvetie kódexu).

K bodu 72
Ustanovenie § 68 sa vypúšťa z dôvodu, že prenechanie tovaru v prospech štátu je upravené novými colnými predpismi EÚ.

K bodu 73
Dopĺňa sa odkaz na nové colné predpisy EÚ tak, aby bolo zrejmé, že dispozičné právo colného úradu k tovaru je limitované podmienkami v nich ustanovenými.

K bodu 74
Dopĺňa sa odkaz na nové colné predpisy EÚ tak, aby bolo zrejmé, že dispozičné právo colného úradu k tovaru je limitované podmienkami v nich ustanovenými.

K bodom 75 a 76
Zosúlaďuje sa terminológia s terminológiou použitou v ustanoveniach kódexu upravujúcich osobitné colné režimy (čl. 210 a nasl. kódexu).

K bodu 77
V nadväznosti na absenciu inštitútu slobodného skladu v nových colných predpisoch EÚ a potrebu zosúladenia terminológie s predmetnými novými colnými predpismi EÚ sa náležite upravuje § 72 ods. 1 písm. e) šiesty bod zákona.

K bodu 78
V nadväznosti na bod 51 sa upravuje skutková podstata colného deliktu alebo colného priestupku podľa § 72 ods. 1 písm. n) vypustením časti týkajúcej sa nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 36b.

K bodu 79
V nadväznosti na bod 19, ktorým sa ustanovuje nové znenie § 16 a v ktorom absentuje pôvodný odsek 5, sa vypúšťa skutková podstata colného deliktu alebo colného priestupku pozostávajúca z nesplnenia povinnosti predložiť colnému orgánu platnú záväznú informáciu podľa § 16 ods. 5.

K bodu 80
Zakotvuje sa osobitné ustanovenie o zodpovednosti za porušenie colných predpisov spôsobené predložením nesprávnych alebo nepravdivých údajov. Návrhom sa nerozširuje zodpovednosť za porušenie colných predpisov, t. j. znižuje sa sankcia za konanie, ktoré je colným deliktom alebo colným priestupkom už aj v súčasnosti.

Predmetom ustanovenia je znížiť nepriaznivý vplyv uloženia peňažnej sankcie - pokuty na najnižšiu možnú mieru v tých konkrétnych prípadoch spáchania colného deliktu alebo colného priestupku, v ktorých páchateľ iniciatívne sám oznámi uvedenie nesprávnych alebo nepravdivých údajov a prispeje tak k náprave protiprávneho stavu.

Návrh zároveň dbá o to, aby k aplikácii zmiernenia pokuty došlo iba v prípadoch spĺňajúcich prísne, taxatívne vymedzené kritériá.

Ustanovenie zároveň nahrádza vypustený § 36b, ktorý deklarantovi ukladal povinnosť nahlásiť colnému úradu, že bol tovar prepustený do colného režimu na základe nesprávnych alebo nepravdivých údajov. Ide o úpravu v bode 51.

K bodu 81
K odseku 2
Ustanovenie je spresnením čl. 6 ods. 3 kódexu upravujúceho trvalú alebo dočasnú výnimku z povinnosti využívania techník elektronického spracovania údajov pri výmene informácií medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi alebo medzi colnými orgánmi navzájom. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie kódexu neuvádza konkrétnu formu výmeny informácií, navrhuje sa špecifikovať, že výnimkou sa podľa čl. 6 ods. 3 kódexu rozumie listinná, t. j. papierová podoba.

K odseku 3
Ustanovuje sa spôsob preukazovania oprávnenia zástupcu konať v prospech zastúpeného. Úprava súvisí s bodom 31, ktorým sa vypúšťa § 25, pričom prvá veta § 25 sa z hľadiska systematiky právneho predpisu navrhuje presunúť do § 85 ods. 3.

K odseku 4
V nadväznosti na elektronizáciu procesov v colnej oblasti a vzhľadom na to, že veľká časť výmeny informácií medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi a medzi colnými orgánmi navzájom pri uplatňovaní colných predpisov bude uskutočňovaná v elektronickej podobe, zakotvuje sa, že pod písomnou podobou podľa tohto zákona je potrebné rozumieť nielen listinnú (papierovú) podobu, ale aj elektronickú podobu. Ponecháva sa tak doterajší spôsob vyjadrovania bez podstatnej modifikácie relevantných ustanovení zákona a aplikácia týchto ustanovení sa tak rozširuje aj na elektronickú komunikáciu v súlade s požiadavkami nových colných predpisov EÚ.

K odseku 5
Navrhuje sa, aby rozhodnutia vydávané v colnoprávnych vzťahoch nemuseli obsahovať odôvodnenie a poučenie o odvolaní. To samozrejme neplatí v prípadoch, ak pôjde o tzv. negatívne rozhodnutie, t. j. rozhodnutie v neprospech žiadateľa, resp. účastníka konania (napr. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, rozhodnutie o uložení sankcie), ako aj v prípadoch, keď colné predpisy explicitne odôvodnenie alebo poučenie o odvolaní vyžadujú.

K bodu 82
V súvislosti s elektronizáciou colného konania možno doručovať rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu, ako aj protokol o vykonaní kontroly po prepustení nielen v listinnej podobe, ale aj v elektronickej podobe. Pôvodný zámer neuvádzať v rozhodnutí o dodatočnom vymeraní colného dlhu odôvodnenie, ak sa spolu s rozhodnutím doručuje aj protokol, je potrebné prispôsobiť podmienkam doručovania elektronických dokumentov. V nadväznosti na uvedené sa ustanovuje, že odôvodnením tohto rozhodnutia môže byť aj odkaz na protokol o vykonaní kontroly po prepustení, ak bol doručený kontrolovanej osobe pred doručením rozhodnutia.

K bodu 83
Ustanovenie § 85 ods. 10 sa vypúšťa vzhľadom na jeho duplicitu s čl. 45 kódexu. Všetky rozhodnutia vydané na základe colných predpisov sú predbežne vykonateľné. Odklad vykonateľnosti takýchto rozhodnutí možno priznať, iba ak sú splnené podmienky ustanovené v čl. 45 ods. 2 a 3 kódexu.

K bodu 84
Rozširuje sa výnimka pre spotrebné dane z colného režimu tranzit aj na ostatné colné režimy v súvislosti s prípadmi, v ktorých je možné použiť celkovú záruku v zníženej výške alebo možno od zabezpečenia colného dlhu upustiť. Spotrebná daň sa aj v takýchto prípadoch považuje za zabezpečenú. Obdobne sa ustanovuje aj výnimka pre daň z pridanej hodnoty.

K bodu 85
Zakotvuje sa nový spôsob identifikácie colnej pohľadávky. Predchádzajúce znenie ustanovovalo ako spôsob takejto identifikácie uvedenie colného úradu, ktorý vykonal zápis do účtovnej evidencie a číslo rozhodnutia, ktorým bol colný dlh vymeraný. Podľa čl. 104 kódexu však zápis do účtovnej evidencie nie je nevyhnutným predpokladom pre oznámenie sumy colného dlhu. Zápis do účtovnej evidencie a oznámenie sumy colného dlhu sú na sebe v zásade nezávislé úkony colného úradu, a možno ich vykonať aj paralelne. Na účely identifikácie colnej pohľadávky, ktorá sa má započítať, je preto potrebné uviesť colný úrad, ktorý vydal rozhodnutie, ktorým bol oznámený colný dlh (čl. 102 kódexu) a číslo tohto rozhodnutia. Úprava zároveň súvisí s úpravou v bode 62 (§ 53).

K bodu 86
K odseku 1
Ustanovuje sa doba, počas ktorej môžu osoby schválené byť ručiteľom podľa doterajších predpisov požívať tento status bez toho, aby colný úrad vydal nové rozhodnutie o schválení byť ručiteľom podľa nových colných predpisov EÚ. Tieto osoby však budú povinné predkladať ručiteľské vyhlásenia v súlade s novými právnymi predpismi.

K odseku 2
Zakotvuje sa prechodné ustanovenie upravujúce trvanie záruky na colný dlh formou zloženia peňažných prostriedkov v hotovosti aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K odseku 3
Ustanovenie upravuje konkurenciu starej a novej právnej úpravy v situácii, keď ku konaniu majúcemu znaky trestného činu došlo pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na to, že skrátenie dodatočnej prekluzívnej lehoty na oznámenie sumy colného dlhu z 10 na 5 rokov je pre dlžníka nepochybne priaznivejšie, v predmetnej situácii sa navrhuje použiť nová právna úprava s 5 ročnou prekluzívnou lehotou.

K odseku 4
Ustanovenie upravuje časovú pôsobnosť právnej normy obsiahnutej v bode 80 (§ 84b). V súlade so zásadami trestania podľa trestného práva, ktoré je potrebné aplikovať aj na administratívne trestanie, sa navrhuje, aby neskoršia úprava bola použitá aj na zmiernenie sankcie pri tých colných deliktoch a colných priestupkoch spáchaných uvedením nesprávnych alebo nepravdivých údajov, ku ktorých spáchaniu došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzhľadom na to, že je to pre páchateľa tohto colného deliktu alebo colného priestupku priaznivejšie.

K bodu 87
K prílohe č. 3
Príloha č. 3 (žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru podľa § 26 ods. 2 Colného zákona) sa navrhuje vypustiť a vložiť do vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zmena súvisí s úpravou v bode 32 (§ 26 ods. 2).

K prílohe č. 4
Príloha č. 4 (záručná listina na zabezpečenie colného dlhu poskytnutím záruky inou osobou ako bankou, zahraničnou bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, poisťovňou, zahraničnou poisťovňou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky) sa navrhuje vypustiť, keďže vzor ručiteľského vyhlásenia bude ustanovený v nových colných predpisoch EÚ.

K čl. II, III, VI a VIII

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s nadobudnutím platnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie.

K čl. IV

Navrhuje sa zmeniť príslušné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty nadväzne na prijatie novej právnej úpravy na úrovni Európskej únie v colnej oblasti. Nejde o vecnú zmenu daňovej povinnosti pri dovoze tovaru z tretích štátov.

K čl. V

K bodu 1
V súvislosti s úpravou príslušnosti v § 29 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo potrebné primerane upraviť aj § 9 ods. 8 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nové znenie je vhodnejším vyjadrením skutočného stavu, pretože väčšina colných úradov má aj vnútrozemské pobočky aj pohraničné pobočky, čo môžu byť, okrem klasických pobočiek umiestnených na colných priechodoch, tiež pošty a letiská umiestnené vo vnútrozemí. Nedá sa preto jednoznačne hovoriť o pohraničných a vnútrozemských colných úradoch, ale o pohraničných a vnútrozemských pobočkách colných úradov.

Navrhnutá úprava je z uvedeného dôvodu vhodnejšia pre jednoznačnú úpravu príslušnosti na predloženie tovaru a podanie colného vyhlásenia.

K bodu 2
Vzhľadom na špecifickú povahu osobných údajov (vyznačujúcich sa osobitným režimom právnej regulácie) je podľa § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov finančná správa ako prevádzkovateľ informačných systémov oprávnená spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby len vtedy, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon.

Osobitným zákonom je v podmienkach finančnej správy zákon č. 652/2004 Z. z. Zoznam osobných údajov spracúvaných v informačných systémoch finančnej správy je upravený v prílohe č. 2 k uvedenému zákonu.

V nadväznosti na identifikovanú potrebu finančnej správy spracúvať aj osobné údaje, akými sú funkcia, telefónne číslo a adresa elektronickej pošty, sa rozširuje taxatívny výpočet osobných údajov, ktoré je finančná správa oprávnená spracúvať v jej informačných systémoch.

K čl. VII

Znenie § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov sa mení tak, že doterajšia pôsobnosť Finančného riaditeľstva SR v oblasti rozhodovania o upustení od záruky na colný dlh v colnom režime tranzit sa rozširuje na rozhodovanie o upustení od záruky na colný dlh formou celkovej záruky vo všetkých prípadoch, bez obmedzenia na konkrétny colný režim.

K čl. IX

Vzhľadom na to, že Finančné riaditeľstvo SR zabezpečuje prevádzku všetkých informačných systémov v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov existujúci mechanizmus vo vzťahu medzi Finančným riaditeľstvom SR a Ministerstvom financií SR predstavuje nadbytočnú administratívnu záťaž.

Na účely splnenia povinnosti podľa zákona o e-Governmente (publikácia elektronických formulárov v module elektronických formulárov) sa Finančnému riaditeľstvu SR ukladá povinnosť poskytnúť Ministerstvu financií SR tieto formuláre tak, aby Ministerstvo financií SR malo dostatočný časový priestor na splnenie tejto povinnosti.

K čl. X

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2016 okrem čl. I až VIII, ktoré nadobudnú účinnosť dňom začatia uplatňovania všetkých článkov kódexu.

Všetky články Colného kódexu Únie majú byť v súlade s jeho čl. 288 ods. 1 a 2 uplatňované od 1. mája 2016. Vzhľadom na meškajúci legislatívny proces k delegovaným a vykonávacím aktom k Colnému kódexu Únie však v súčasnosti nemožno vylúčiť posun tohto dátumu na neskôr. Berúc do úvahy parlamentné voľby v prvom kvartáli 2016 a s tým spojený problém týkajúci sa plného zapojenia novej Národnej rady SR v nasledujúcom volebnom období do legislatívnej činnosti tak hrozí, že by Slovenská republika na prípadný posun uplatňovania Colného kódexu Únie nemohla včas legislatívne reagovať a posunúť aj účinnosť predmetnej novely Colného zákona. Preto je potrebné viazať účinnosť tohto zákona nie na konkrétny dátum, ale na konkrétnu a presne určenú právnu skutočnosť, ktorou je nadobudnutie účinnosti všetkých ustanovení Colného kódexu Únie. Dátum, kedy táto právna skutočnosť nastane, vyplýva priamo z právne záväzného aktu EÚ (čl. 288 ods. 2 Colného kódexu Únie), ktorý ako taký je publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únie, čo samozrejme platí aj o jeho prípadnej novele. Zároveň podľa § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie (analogicky ako je takáto domnienka upravená v zákone o Zbierke zákonov) o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Dátum, kedy nastane skutočnosť relevantná pre nadobudnutie účinnosti tohto zákona, je tak vymedzený dostatočne určito a akýkoľvek subjekt sa s ním môže veľmi jednoducho a s absolútnou istotou oboznámiť prostredníctvom Úradného vestníka Európskej únie. A v prípade, ak by došlo k posunu dátumu uplatňovania Colného kódexu Únie z 1. mája 2016 na neskorší dátum, Ministerstvo financií SR bude o tejto skutočnosti verejnosť informovať prostredníctvom svojho webového sídla, webového sídla Finančného riaditeľstva SR a prípadne aj prostredníctvom digitálnych a printových médií.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.



Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky



Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

75

II. Osobitná časť

K Čl. I

Prvá časť

Základné ustanovenia

K § 1 – predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie elektriny, uhlia a zemného plynu spotrebnou daňou.

K § 2 – vymedzenie pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone.

Daňovým územím je územie Slovenskej republiky.

Územím Európskej únie územie členských štátov Európskej únie ako je vymedzené v článku 2 smernice Rady 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve a monitorovaní takýchto výrobkov.

Územím tretieho štátu je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Konečným spotrebiteľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola dodaná elektrina, uhlie alebo zemný plyn na konečnú spotrebu a nie na účely ďalšieho predaja.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

Metalurgickým procesom je tepelné spracovanie rúd a ich koncentrátov, ako výstupného produktu z tejto činnosti a výroba kovov klasifikovaná v nomenklatúre NACE Rev. 2 v kóde 24 „výroba a spracovanie kovov“ podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve v platnom znení.

Mineralogickým procesom je proces klasifikovaný v nomenklatúre NACE Rev. 2 v kóde 23 „výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov“, a to podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve v platnom znení.

Duálnym použitím sa rozumie použitie uhlia alebo zemného plynu ako palivo na výrobu tepla , ako aj na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla , napr. použitie uhlia alebo zemného plynu na chemickú redukciu, v elektrolytických procesoch alebo v metalurgických procesoch, kde sa tieto komodity nepoužívajú ako pohonná látka alebo ako palivo, ale vstupujú napr. do fyzikálno-chemických procesov.

Elektroenergetickým podnikom sa na účely zákona rozumie podnikateľ, ktorého hlavným predmetom činnosti je na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o energetike“) elektrinu vyrábať, prevádzkovať prenosovú sústavu elektriny alebo ktorá je obchodníkom s elektrinou.

Dodávateľom elektriny sa rozumie podnikateľ, ktorý má povolenie podnikať podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) na dodávky elektriny a dodáva elektrinu konečnému spotrebiteľovi.

Plynárenským podnikom sa na účely zákona rozumie podnikateľ, ktorého hlavným predmetom činnosti je na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) zemný plyn vyrábať (pričom výrobou sa rozumie ťažba alebo spracovanie zemného plynu), prevádzkovať prepravnú sieť zemného plynu alebo prevádzkovať distribučnú sieť zemného plynu alebo nakupovať zemný plyn na účely ďalšieho predaja alebo uskladňovať zemný plyn v zásobníkoch zemného plynu; pričom plynárenský podnik nezahŕňa koncových odberateľov zemného plynu.

Dodávateľom zemného plynu je na účely zákona podnikateľ, ktorý má povolenie podnikať podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) na dodávky zemného plynu a dodáva zemný plyn na konečnú spotrebu.

Výrobcom uhlia sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania uhlie vyrába, pričom výrobou sa rozumie ťažba alebo spracovanie uhlia.

Obchodníkom s uhlím sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania nakupuje uhlie na účely ďalšieho predaja.

Dodávateľom uhlia sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania nakupuje uhlie a dodáva uhlie konečnému spotrebiteľovi uhlia.

Kódom kombinovanej nomenklatúry sa rozumie číselné označenie vybraných výrobkov uvedených v nariadení Rady (EHS) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení nariadenia Komisie (ES) č. 2031/2001 zo 6. augusta 2001.

K § 3 – správa dane

Správu dane vykonáva miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. Pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, je miestne príslušným správcom dane Colný úrad Bratislava. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Za správcu dane sa považuje aj správca dane iného členského štátu podľa právnych predpisov iného členského štátu.

Druhá časť

Daň z elektriny

K § 4 – predmet dane

Predmetom dane je elektrina kódu kombinovanej nomenklatúry 2716.

K § 5 – základ dane a výpočet dane

Základom dane podľa článku 10 smernice Rady 2003/96/ES je množstvo elektriny vyjadrené v megawatthodinách. Podľa článku 12 smernice sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice sa navrhuje základ dane vyjadrený v kilowatthodinách. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 6 – sadzba dane

Sadzba dane sa navrhuje od 1. júla 2008 do 31. decembra 2009 vo výške 0,02 Sk/kWh, t.j. cca 50 % minimálnej sadzby dane, nadväzne na článok 18a smernice Rady 2004/74/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/96/ES, a ktorou bolo Slovenskej republike poskytnuté prechodné obdobie k zdaňovaniu elektriny. Vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, od 1. januára 2010 sadzba dane sa navrhuje vo výške 0,04 Sk/kWh.

K § 7 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES ustanovuje obligatórne oslobodenia od dane v prípadoch, keď ide o tzv. duálne použitie alebo iné použitie ako pohonná látka alebo palivo, smernica zároveň umožňuje aj fakultatívne oslobodenia od dane, ktorých uplatnenie je ponechané na rozhodnutie členského štátu. Do návrhu zákona boli po konzultáciách s vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné účely oslobodenia od dane:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: elektrina používaná predovšetkým na účely chemickej redukcie, v elektrolytických procesoch, v metalurgických procesoch, v mineralogických procesoch, na výrobu výrobkov vysoko náročných na spotrebu elektriny (ak náklady na elektrinu predstavujú viac ako 50 % podielu na priemerných vlastných nákladoch výrobku), používaná na výrobu elektriny a udržanie spôsobilosti vyrábať elektrinu,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: elektrina vyrobená z obnoviteľného zdroja, ak je dodaná priamo konečnému spotrebiteľovi alebo spotrebovaná výrobcom a elektrina vyrobená vo vysoko účinných a k životnému prostrediu ohľaduplných energetických zariadeniach, elektrina používaná na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na prepravu osôb a nákladov vlakom, metrom, električkou, trolejbusom, elektrobusom, lanovkou a na činnosti s tým bezprostredne úzko súvisiace, ako aj elektrina používaná v domácnostiach. Od dane sa navrhuje oslobodiť aj elektrinu vyrábanú malými výrobcami elektriny pre vlastnú spotrebu, ak celkový inštalovaný výkon výrobného zariadenia neprevyšuje 5 MW, pričom podmienkou takéhoto oslobodenia je, že elektrina je vyrobená z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja, uhlia alebo zemného plynu. Takéto oslobodenie sa môže využiť napríklad pri výrobe elektriny v náhradných zariadeniach výroby elektriny v nemocniciach, ak je to ekonomicky výhodnejšie Fakultatívne oslobodenia od dane podliehajú notifikácii Európskou komisiou, pretože môžu znamenať štátnu pomoc.

K § 8 – oprávnený spotrebiteľ elektriny

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia elektriny oslobodenej od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa elektriny, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na základe registrácie používať elektrinu oslobodenú od dane na účely uvedené v § 7. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce priamo odoberať elektrinu oslobodenú od dane musí mať samostatné odberné miesto vybavené určeným meradlom, ktoré slúži výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane a je povinná požiadať o vydanie povolenia na odber elektriny oslobodenej od dane. Povolenie na odber oslobodenej elektriny vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 5 a v prílohách uvedených v odseku 6.

Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodenú elektrinu bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere elektriny. Povolenie na odber elektriny oslobodenej od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach elektriny.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce používať elektrinu oslobodenú od dane a z objektívnych dôvodov nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane, si môže uplatniť za zákonom ustanovených podmienok vrátenie dane z množstva nakúpenej preukázateľne zdanenej elektriny skutočne použitej na účely oslobodené od dane.

Zároveň sa ustanovuje, že dodávateľ elektriny nesmie dodať elektrinu oslobodenú od dane právnickej osobe alebo fyzickej osobe bez predloženia povolenia na oslobodenú elektrinu s výnimkou dodania elektriny koncovému odberateľovi elektriny v domácnosti.

K § 9 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní elektriny na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania elektriny konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, alebo dňom vlastnej spotreby elektriny elektroenergetickým podnikom, ktorý je výrobcom elektriny, prevádzkovateľom prenosovej sústavy elektriny, alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy elektriny. Elektroenergetický podnik sa na účely vzniku daňovej povinnosti dodaním elektriny na konečnú spotrebu nepovažuje za konečného spotrebiteľa, ale daňová povinnosť mu bude vznikať vlastnou spotrebou. Vlastnou spotrebou sa rozumie napr. spotreba elektriny, ktorú elektroenergetický podnik sám vyrobil alebo ktorú nakúpil a spotreboval, ak takáto spotreba nie je oslobodená od dane.

Daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia neoprávneného odberu elektriny a dňom spotreby elektriny oslobodenej od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane upravené v § 7. Nakoľko pri elektrine ide o tzv. opakované dodávky elektriny, keď nie je možné presne určiť moment dodania elektriny, a teda vzniku daňovej povinnosti, za deň dodania elektriny na účely vzniku daňovej povinnosti je ustanovený najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo elektriny vzťahuje alebo deň, ku ktorému sa vykoná odpočet skutočne dodaného množstva elektriny za zúčtovacie obdobie, ak vznikol rozdiel medzi celkovým množstvom elektriny dodanej za jednotlivé obdobia, ktoré sú predmetom zúčtovania a skutočne dodaným množstvom elektriny za zúčtovacie obdobie. Za deň spotreby je ustanovený posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k spotrebe elektriny.

K § 10 – daňový dlžník

Daňovými dlžníkmi na účely tohto zákona sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré dodajú elektrinu konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu alebo elektroenergetické podniky v prípade vlastnej spotreby. Daňovým dlžníkom pri dodaní elektriny zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ elektriny s výnimkou dodania elektriny domácnosti, kedy je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti elektrinu dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá neoprávnene odobrala elektrinu, a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila elektrinu oslobodenú od dane na iný účel ako ustanovuje zákon.

K § 11 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním elektriny konečnému spotrebiteľovi /§10 ods.1 písm. a)/ alebo spotrebou elektriny na daňovom území /§ 10 ods. 1 písm. b)/ je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania elektriny domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť písomne požiadať colný úrad o registráciu aj podnikateľa, ktorým je tá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nakupuje elektrinu len na účely ďalšieho predaja, a ktorá nie je daňovým dlžníkom, a to najneskôr v deň prvého dodania elektriny. Ide o registráciu za účelom sprehľadnenia materiálových tokov elektriny aj v prípadoch keď sa nejedná o dodávku na konečnú spotrebu, ale na účely ďalšieho predaja..

K § 12 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane, ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Špecifikom zdaňovania elektriny je zdaňovanie u maloodberateľov, u ktorých zúčtovacím obdobím je obvykle rok a platby sú realizované preddavkovo v mesačných intervaloch. Suma preddavku bude musieť zahŕňať aj daň pripadajúcu na predpokladané mesačné množstvo odberu elektriny fakturované odberateľovi, ktoré dodávateľ spravidla určuje zo skutočnej spotreby za predchádzajúce zúčtovacie obdobie.

K § 13 – vrátenie dane

Vrátenie dane si môže uplatniť oprávnený spotrebiteľ, ktorý nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane, a ktorý nakúpil elektrinu s daňou, a túto použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z množstva preukázateľne zdanenej elektriny, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene elektriny, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov. Preukázateľne spotrebovaným množstvom elektriny na účely oslobodené od dane je množstvo elektriny odmerané určeným meradlom umiesteným po odsúhlasení colného úradu a opatrenou uzáverou colného úradu. Ak nie je možné merať elektrinu takýmto spôsobom, môže colný úrad povoliť v odôvodnených prípadoch aj iný spôsob výpočtu a preukazovania spotreby elektriny na účely oslobodené od dane, napríklad ak je oprávnenému spotrebiteľovi samostatne fakturovaná spotreba elektriny s daňou a spotrebu elektriny na účely oslobodené od dane je možné preukázať na základe kalkulácií, napríklad podľa množstva spotreby jednotlivými spotrebičmi. To neplatí, ak je platba za spotrebu elektriny zahrnutá napríklad v platbe za prenájom priestorov. Oprávnený spotrebiteľ si uplatňuje vrátenie dane v žiadosti o vrátenie dane alebo v dodatočnej žiadosti o vrátenie dane a daňový dlžník v dodatočnom daňovom priznaní.

K § 14 a 15 – vedenie evidencií

Daňový dlžník a oprávnený spotrebiteľ, ako aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým dlžníkom, ale ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nakupuje elektrinu len na účely ďalšieho predaja, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva elektriny v príslušnej mernej jednotke vyrobenej, odobratej, spotrebovanej, dodanej celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod.

Tretia časť

Daň z uhlia

K § 16 – predmet dane

Predmetom dane je čierne uhlie, hnedé uhlie, koks, polokoks z čierneho uhlia definované kódmi kombinovanej nomenklatúry 2701, 2702, 2704 ako aj ostatné uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715 (napr. bitúmeny, asfalt a pod.).

K § 17 – základ dane a výpočet dane

Základom dane je podľa článku 9 smernice Rady 2003/96/ES množstvo energie obsiahnutej v uhlí vyjadrené v gigajouloch. Podľa článku 12 smernice rady 2003/96/ES sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice a za účelom administratívneho zjednodušenia výpočtu dane, sa navrhuje základ dane množstvo uhlia vyjadrené v tonách. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 18 – sadzba dane

Sadzba dane sa navrhuje vo výške 320 Sk/t. Pri prepočte sadzby dane z gigajoulov na tony sa vychádzalo z najvyššej známej výhrevnosti uhlia poskytnutej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Zväzom hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky.

K § 19 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES obsahuje obligatórne a fakultatívne ustanovenia oslobodenia od dane. Do návrhu zákona boli po konzultáciách s vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: uhlie určené na duálne použitie (pričom za duálne použitie sa považuje aj použitie uhlia na chemickú redukciu a v elektrolytických procesoch), používané v mineralogických procesoch, na iný účel ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla, používané na výrobu elektriny,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: uhlie používané na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na výrobu koksu a polokoksu, na prepravu osôb a nákladov v železničnej doprave a riečnej doprave, uhlie používané v domácnostiach a na výrobu tepla určeného pre domácnosť. Fakultatívne oslobodenia podliehajú notifikácii Európskou komisiou.

K § 20 – oprávnený spotrebiteľ uhlia

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia uhlia oslobodeného od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa uhlia, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba, oprávnená na základe povolenia na odber uhlia oslobodeného od dane odoberať a používať uhlie oslobodené od dane na účely uvedené v § 19.

Povolenie na odber oslobodeného uhlia vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 3 a v prílohách uvedených v odseku 4. Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodené uhlie bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere uhlia.

Povolenie na odber uhlia oslobodeného od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach uhlia.

Zároveň sa ukladá povinnosť oprávnenému spotrebiteľovi uhlia pri zrušení registrácie vykonať ku dňu odňatia povolenia na oslobodené uhlie inventarizáciu zásob uhlia oslobodeného od dane a v lehote určenej colným úradom podať daňové priznanie ako aj v rovnakej lehote zaplatiť daň, alebo má možnosť uhlie oslobodené od dane dodať inému oprávnenému spotrebiteľovi uhlia, ktorý má povolenie na oslobodené uhlie, a to len so súhlasom colného úradu.

K § 21 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní uhlia na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania uhlia konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, alebo dňom vlastnej spotreby subjektom, ktorý nie je konečným spotrebiteľom a nevznikla by mu daňová povinnosť pri dodaní na konečnú spotrebu.

Daňová povinnosť vzniká aj dňom spotreby uhlia oslobodeného od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane. Daňová povinnosť vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie uhlia do colného režimu voľný obeh ak na colný režim voľný obeh nenadväzuje oslobodenie od dane, alebo dňom vzniku colného dlhu iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, napríklad nezákonným dovozom uhlia. Daňová povinnosť pri dovoze nevzniká právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je výrobcom uhlia alebo obchodníkom s uhlím.

K § 22 – daňový dlžník

Daňovým dlžníkom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodá uhlie konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu alebo spotrebuje uhlie na vlastnú spotrebu. Daňovým dlžníkom pri dodaní uhlia zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ uhlia s výnimkou domácnosti. V prípade domácnosti je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti uhlie dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila uhlie oslobodené od dane na iný účel ako ustanovuje zákon a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočnila dovoz uhlia konečnému spotrebiteľovi.

K § 23 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním uhlia konečnému spotrebiteľovi podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo spotrebou uhlia podľa § 21 ods. 1 písm. b), je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania uhlia domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť výrobcovi uhlia a obchodníkovi s uhlím, ktorí nie sú daňovými dlžníkmi, písomne požiadať colný úrad o registráciu, a to najneskôr v deň prvého dodania uhlia.

K § 24 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane a ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 25 – vrátenie dane

Ide o výnimočné prípady vrátenia dane oprávnenému spotrebiteľovi, ktorý má povolenie na oslobodené uhlie, a ktorý nakúpil uhlie s daňou a toto použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z množstva preukázateľne zdaneného uhlia, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene uhlia, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov.

K § 26 a 27 – vedenie evidencií

Daňový dlžník a oprávnený spotrebiteľ, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva uhlia v príslušnej mernej jednotke vyrobeného, odobratého, spotrebovaného, dodaného celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod. Primerane je povinný viesť evidenciu aj výrobca uhlia a obchodník s uhlím.

Dodávateľ uhlia pre domácnosti je povinný viesť evidenciu s identifikačnými údajmi fyzickej osoby, ktorej bolo dodané uhlie pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

Štvrtá časť

Daň zo zemného plynu

K § 28 – predmet dane

Predmetom dane je zemný plyn kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 11, 2711 21, 2711 29 a 2705.

K § 29 – základ dane a výpočet dane

Základom dane podľa článkov 7 a 9 smernice Rady 2003/96/ES je množstvo energie v zemnom plyne vyjadrené v gigajouloch (GJ). Podľa článku 12 smernice sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice sa navrhuje základ dane množstvo zemného plynu vyjadrené v kilowatthodinách(kWh). Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 30 – sadzba dane

Pri pretočte sadzby dane z gigajoulov na kilowatthodiny sa vychádzalo z údajov poskytnutých Ministerstvom hospodárstva SR a Slovenským plynárenským priemyslom, a. s.. Sadzba dane sa od 1. júla 2008 do 31. decembra 2009 navrhuje vo výške 0,20 Sk/kWh, ak je používaný ako pohonná látka a vo výške 0,02 Sk/kWh, ak je používaný ako palivo v zmysle článku 18a smernice Rady 2004/74/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/96/ES, a ktorou bolo Slovenskej republike poskytnuté prechodné obdobie k zdaňovaniu zemného plynu do 1. januára 2010 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto produkty dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane ustanovenej smernicou. Vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, od 1. januára 2010 sa navrhuje sadzba dane vo výške 0,40 Sk/ kWh, ak je používaný ako pohonná látka a vo výške 0,04 Sk/ kWh, ak je používaný ako palivo.

K § 31 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES obsahuje obligatórne a fakultatívne oslobodenia od dane. Do návrhu zákona boli po konzultáciách z vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: zemný plyn určený na duálne použitie, v mineralogických procesoch, na iný účel ako palivo na výrobu tepla alebo ako pohonná látka,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: zemný plyn používaný na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na výrobu elektriny , zemný plyn používaný v domácnostiach, na výrobu tepla určeného pre domácnosť a tiež ako pohonná látka. Fakultatívne oslobodenia podliehajú notifikácii Európskou komisiou.

Od dane je oslobodený aj zemný plyn nachádzajúci sa v bežných nádržiach motorových dopravných prostriedkov, pracovných strojov, klimatizačných, chladiarenských a iných podobných zariadení pri ich vstupe na daňové územie z členského štátu alebo z územia tretieho štátu a ktorý slúži na ich vlastný pohon alebo prevádzku.

K § 32 – oprávnený spotrebiteľ zemného plynu

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia zemného plynu oslobodeného od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa zemného plynu, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba, oprávnená na základe registrácie používať zemný plyn oslobodený od dane na účely uvedené v § 31. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce odoberať zemný plyn oslobodený od dane musí mať samostatné odberné miesto vybavené určeným meradlom, ktoré slúži výlučne na odber zemného plynu oslobodeného od dane a je povinná požiadať o vydanie povolenia na odber zemného plynu oslobodeného od dane.

Povolenie na odber oslobodeného zemného plynu vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 5 a v prílohách uvedených v odseku 6. Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodený zemný plyn bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere zemného plynu. Povolenie na odber zemného plynu oslobodeného od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach zemného plynu.

Zároveň sa ustanovuje, že dodávateľ zemného plynu nesmie dodať zemný plyn oslobodený od dane právnickej osobe alebo fyzickej osobe bez predloženia povolenia na oslobodený zemný plyn s výnimkou dodania zemného plynu koncovému odberateľovi zemného plynu v domácnosti.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce používať zemný plyn oslobodený od dane a nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber zemného plynu oslobodeného od dane, si môže uplatniť vrátenie dane z množstva preukázateľne zdaneného zemného plynu skutočne použitého na účely oslobodené od dane.

K § 33 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní zemného plynu na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania zemného plynu konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, s výnimkou dodania zemného plynu plynárenskému podniku alebo dodávateľovi zemného plynu, alebo dňom vlastnej spotreby zemného plynu plynárenským podnikom alebo dodávateľom zemného plynu. Plynárenský podnik sa na účely vzniku daňovej povinnosti dodaním zemného plynu na konečnú spotrebu nepovažuje za konečného spotrebiteľa, nakoľko mu bude daňová povinnosť vznikať vlastnou spotrebou. Vlastnou spotrebou sa rozumie napr. spotreba zemného plynu, ktorú plynárenský podnik sám vyrobil alebo ktorú nakúpil a spotreboval, ak táto spotreba nie je oslobodená od dane

Daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia neoprávneného odberu zemného plynu a dňom spotreby zemného plynu oslobodeného od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane. Nakoľko pri zemnom plyne ide v prevažnej miere o tzv. opakované dodávky zemného plynu, keď nie je možné presne určiť moment dodania zemného plynu, a teda vznik daňovej povinnosti, za deň dodania zemného plynu je ustanovený najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo zemného plynu vzťahuje alebo deň, ku ktorému sa vykoná odpočet skutočne dodaného množstva zemného plynu za zúčtovacie obdobie, ak vznikol rozdiel medzi celkovým množstvom zemného plynu dodaného za jednotlivé obdobia, ktoré sú predmetom zúčtovania a skutočne dodaným množstvom zemného plynu za zúčtovacie obdobie. Pri jednorázových dodávkach zemného plynu (napríklad dodávky CNG – stlačený zemný plyn ako pohonná látka) dňom dodania zemného plynu je deň, keď odberateľ nadobudne právo nakladať so zemným plynom ako vlastník. Za deň spotreby je ustanovený posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k spotrebe zemného plynu .

K § 34 – daňový dlžník

Daňovým dlžníkom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala zemný plyn konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu s výnimkou dodania zemného plynu plynárenskému podniku alebo dodávateľovi zemného plynu alebo ktorá spotrebovala zemný plyn na vlastnú spotrebu a ktorá je plynárenským podnikom alebo dodávateľom zemného plynu. Daňovým dlžníkom pri dodaní zemného plynu zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ zemného plynu s výnimkou domácnosti. V prípade domácnosti je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti zemný plyn dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá neoprávnene odobrala zemný plyn, a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila zemný plyn oslobodený od dane na iný účel ako ustanovuje zákon.

K § 35 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním zemného plynu konečnému spotrebiteľovi podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo spotrebou zemného plynu na daňovom území podľa § 34 ods. 1 písm. b), je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania zemného plynu domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť písomne požiadať colný úrad o registráciu aj podnikateľovi, ktorým je tá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nie je daňovým dlžníkom a nakupuje zemný plyn len na účely ďalšieho predaja, a to najneskôr v deň prvého dodania zemného plynu. Ide o registráciu za účelom sprehľadnenia materiálových tokov zemného plynu aj v prípadoch keď sa nejedná o dodávku na konečnú spotrebu, ale na účely ďalšieho predaja.

K § 36 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane a ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Špecifikom zdaňovania zemného plynu je zdaňovanie u maloodberateľov, u ktorých zúčtovacím obdobím je obvykle rok, platby sú realizované preddavkovo v mesačných intervaloch. Preddavok bude musieť zahŕňať aj daň pripadajúcu na predpokladané mesačné množstvo odberu zemného plynu fakturované odberateľovi, ktoré dodávateľ spravidla určuje zo skutočnej spotreby za predchádzajúce zúčtovacie obdobia.

K § 37 – vrátenie dane

Vrátenie dane si môže uplatniť oprávnený spotrebiteľ, ktorý nemá samostatné odberné miesto so samostatným meradlom na odber zemného plynu oslobodeného od dane, a ktorý nakúpil zemný plyn s daňou, a tento použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z preukázateľne zdaneného množstva zemného plynu, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene zemného plynu, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov. Preukázateľne spotrebovaným množstvom zemného plynu na účely oslobodené od dane je množstvo zemného plynu odmerané určeným meradlom umiesteným po odsúhlasení colného úradu a opatreným uzáverou colného úradu. Ak nie je možné merať zemný plyn takýmto spôsobom, môže colný úrad povoliť v odôvodnených prípadoch aj iný spôsob výpočtu a preukazovania spotreby zemného plynu na účely oslobodené od dane, napríklad ak je oprávnenému spotrebiteľovi samostatne fakturovaná spotreba zemného plynu. To neplatí, ak je platba za spotrebu zemného plynu zahrnutá napríklad v platbe za prenájom priestorov. Oprávnený spotrebiteľ si uplatňuje vrátenie dane v žiadosti o vrátenie dane alebo v dodatočnej žiadosti o vrátenie dane a daňový dlžník v dodatočnom daňovom priznaní.

K § 38 až 39 – vedenie evidencií

Daňový dlžník, oprávnený spotrebiteľ ako aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým dlžníkom a ktorá má povolenie na podnikanie v energetike a nakupuje zemný plyn len na účely ďalšieho predaja, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva zemného plynu v príslušnej mernej jednotke (ako napr. vyrobeného, odobratého, spotrebovaného, dodaného celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod.).

Piata časť

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 40 – osobitná úprava oslobodenia od dane elektriny, uhlia a zemného plynu používaných osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

Uvedeným ustanovením sa umožňuje osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv používať elektrinu, uhlie a zemný plyn oslobodené od dane. Ide o obligatórne oslobodenie podľa článku 23 smernice Rady 92/12/EHS. Predmetné oslobodenia sa poskytujú na základe reciprocity a v rozsahu, v akom je poskytnuté obdobné zvýhodnenie občanom Slovenskej republiky, ktorí požívajú výsady a imunity podľa medzinárodnej zmluvy. Zahraničný zástupca, ktorý chce používať elektrinu oslobodenú od dane, je povinný požiadať Ministerstvo zahraničných vecí SR o vydanie povolenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 zákona.

K § 41 – daňová kontrola

Daňová kontrola sa vykonáva podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, s výnimkou ustanovenia § 15 ods. 2 citovaného zákona. Daňovú kontrolu vykonáva príslušný colný úrad.

K § 42 – vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Colný úrad vedie na účely správy dane elektronickú databázu, ktorá obsahuje register daňových dlžníkov a oprávnených spotrebiteľov a aj výrobcov uhlia a obchodníkov s uhlím, ak nie sú zaregistrovaní ako daňoví dlžníci. Rovnako colný úrad eviduje aj tie právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré majú povolenie podnikať v energetike (podnikateľov) a ktoré nie sú daňovými dlžníkmi a nakupujú elektrinu alebo nakupujú zemný plyn len na účely ďalšieho predaja.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad je povinný viesť centrálnu elektronickú databázu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2073/2004 o správnej spolupráci v oblasti spotrebných daní..

K § 43 – správne delikty

Ustanovenia obsahujú i osobitné sankčné opatrenia pri zistení porušenia ustanovení zákona. Navrhuje sa diferenciácia výšky sankcií podľa závažnosti porušenia zákona, dĺžky trvania a následkov protiprávneho stavu, pričom pokuty sa navrhujú vo výške dane, resp. 50 % dane, najmenej však 10 000 Sk. Zároveň sa ustanovuje colnému úradu povinnosť prihliadať pri určovaní výšky pokuty na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, za ktoré sa pokuta ukladá. Taktiež sa navrhuje upraviť, aby bol výnos z pokuty uloženej podľa tohto zákona príjmom štátneho rozpočtu.

K § 44

Správu dane vykonáva colný úrad a na správu dane sa uplatňuje zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 45

Jednotlivými ustanoveniami zákona boli prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 2.

K § 46

Daň podľa tohto zákona sa vzťahuje na elektrinu, uhlie alebo zemný plyn, pri ktorých vznikla daňová povinnosť od 1. júla 2008.

K § 47 a 48

Ustanoveniami sa upravujú práva a povinnosti subjektov vyplývajúce z návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Prostredníctvom prechodných ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje v skoršom termíne sa umožňuje jednotlivým subjektom registrácia a s ňou spojené všetky úkony potrebné na nadobudnutie povolenia na odber oslobodenej elektriny, uhlia alebo zemného plynu.

K Čl. II

K bodom 1, 2, 4 až 6, 14 až 23

Vzhľadom na presun zemného plynu ako predmetu dane zo zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov do predmetu dane predkladaného návrhu zákona, sa v čl. II mení a dopĺňa citovaný zákon č. 98/2004 Z. z. tak, že sa upravujú ustanovenia týkajúce sa zemného plynu vrátane prechodných ustanovení.

K bodom 3 a 12

Vzhľadom na novú úpravu predmetu dane sa upravuje aj predmet dane v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

K bodu 7

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje kalkulačná položka vo vzorci na výpočet úrovne úľavy pre ETBE podľa smernice 2003/30/ES.

K bodom 8, 9, 11 a 13

Uvedenými úpravami sa premietali ďalšie oslobodenia podľa smernice Rady 2003/96/ES.

K bodu 10

Na základe poznatkov z praxe pri aplikácii uvedeného ustanovenia a s cieľom zjednotiť jeho spôsob uplatňovania v praxi sa upresňujú podmienky oslobodenia.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008 s výnimkou ustanovení čl. I § 1 až 46, čl. II bodov 1 až 7 a 9 až 23, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2008.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2007.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

1

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu a dôvody vypracovania návrhu nového zákona

V Slovenskej republike sa v súčasnosti zdaňujú spotrebnou daňou minerálne oleje v zmysle zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 98/2004 Z. z.' ), do ktorého je transponovaná smernica Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (ďalej len 'smernica Rady 2003/96/ES' ). Smernica Rady 2003/96/ES nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2004 a rozšírila okruh predmetov spotrebnej dane o ďalšie energetické produkty použiteľné ako pohonné látky a palivá na vykurovanie, ktoré boli doplnené do zákona č. 98/2004 Z. z. s výnimkou elektriny a pevných palív (uhlie a koks).

V Slovenskej republike elektrina a pevné palivá (uhlie a koks) nepodliehali zdaňovaniu spotrebnou daň ou, a preto Slovenská republika požiadala o prechodné obdobie, ktoré jej bolo poskytnuté a upravené smernicou Rady 2004/74/ES, ktorá mení a dopĺňa smernicu Rady 2003/96/ES. V zmysle tohto prechodné ho obdobia je Slovenská republika povinná

-dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou Rady 2003/96/ES na elektrinu a zemný plyn použitý ako palivo na vykurovanie do 1. januá ra 2010 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto tovary dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane,

-dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou Rady 2003/96/ES na pevné palivá (uhlie, koks) do 1. januára 2009 za podmienky, že k 1. januá ru 2007 bude sadzba dane na tieto produkty dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane.

Zdaňovanie zemného plynu v Slovenskej republike je v s účasnosti upravené v zákone č. 98/2004 Z. z..

Vzhľadom k tomu, že elektrina, zemný plyn a pevné palivá (uhlie a koks) sa svojimi vlastnosťami, charakterom výroby aj distribúcie výrazne odlišujú od ostatných minerálnych olejov zdaňovaných podľ a zákona č. 98/2004 Z. z. a aj mechanizmus ich zdaňovania v zmysle smernice 2003/96/ES je odlišný, je najvhodnejšie upraviť zdaňovanie elektriny, zemného plynu a pevných palív (uhlia a koksu) samostatným zákonom. Z uvedených dôvodov je potrebné v čl. II návrhu zákona upraviť ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. vo väzbe na presun zemného plynu z cit. zákona do predmetu dane návrhu nové ho zákona.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Princípy zdaňovania elektriny, uhlia a zemného plynu upravené smernicou Rady 2003/96/ES vylučujú uplat ňovanie ustanovení o kontrole a pohybe v zmysle smernice 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve a monitorovaní takýchto vý robkov v znení ďalších jej noviel, z čoho okrem iného vyplýva aj to, že sa neuplatňuje daňový režim pozastavenia dane, nie je zavedený štatút daňového skladu, prevádzkovateľa daňové ho skladu, oprávneného príjemcu, nie je zavedená povinnosť skladať zábezpeku a používať sprievodný dokument.

Základný rozdiel pri zdaňovaní elektriny, uhlia a zemného plynu a ostatných energetických produktov je vo vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť pri energetických produktoch vzniká podľ a smernice Rady 92/12/EHS dňom vyrobenia alebo dňom uvedenia do daňového voľného obehu, zatiaľ čo podľa smernice Rady 2003/96/ES daňová povinnosť u elektriny, uhlia a zemného plynu vzniká dňom dodania kone čnému spotrebiteľovi alebo dňom vlastnej spotreby právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá nie je konečným spotrebiteľom.

Keďže v prípade dodávok elektriny a zemného plynu ide o opakované dodávky tak, ako sú definované na účely dane z pridanej hodnoty (ďalej len 'DPH') a daňová povinnosť v zmysle smernice vzniká d ňom dodania konečnému spotrebiteľovi, navrhuje sa, aby dňom dodania bol najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo vzťahuje, a to ako pri preddavkových platbách (maloodberatelia), tak i pri platbách za skutočne dodanú meranú elektrinu a zemný plyn (veľkoodberatelia).

Zámerom je, pri zachovaní ustanovení smernice, priblíženie dňa vzniku daňovej povinnosti a zdaňovania spotrebnou daňou týchto komodít dňu vzniku daňovej povinnosti pri DPH, nakoľko spotrebná daň vstupuje do základu pre výpočet DPH.

Sadzby dane sa navrhujú ustanoviť pre elektrinu v Sk/kWh, pre uhlie v Sk/t a pre zemný plyn v Sk/kWh.

Do návrhu zákona sú premietnuté ustanovenia smernice Rady 2003/96/ES upravujúce obligatórne daňové zvýhodnenia a niektoré fakultatívne daňové zvýhodnenia, ktoré vyplynuli najmä z pož iadavky podpory ochrany životného prostredia vyplývajúce z článku 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a z Kjótskeho protokolu, ktorý Európske spoločenstvo ratifikovalo ako strana Rámcové ho dohovoru o klimatických zmenách OSN.

Nadväzne na daňové zvýhodnenie - oslobodenie od dane sa v predloženom návrhu zákona navrhuje zaviesť inštitút oprávneného spotrebiteľa, ktorým bude právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená pou žívať elektrinu, uhlie alebo zemný plyn oslobodené od dane, a ktorý musí na tieto účely požiadať o registráciu a vydanie povolenia na odber elektriny, uhlia alebo zemného plynu oslobodených od dane. Z dô vodov zamedzenia administratívnej náročnosti sa navrhuje, aby domácnosti mohli používať elektrinu, uhlie a zemný plyn oslobodené od dane bez podávania žiadosti o registráciu a vydávania povolenia na odber elekt riny, uhlia alebo zemného plynu oslobodených od dane. Identifikácia domácnosti pri dodávkach elektriny a zemného plynu oslobodených od dane vyplýva z charakteru a obsahu zmluvy o dodávkach medzi odberateľom (domácnos ťou) a dodávateľom.

Daňovým dlžníkom bude právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala elektrinu, uhlie alebo zemný plyn na konečnú spotrebu, alebo ktorá elektrinu, uhlie alebo zemný plyn spotrebovala.

Zdaňovacím obdobím sa navrhuje kalendárny mesiac a splatnosť dane na 25. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Registrované subjekty (daňový dlžník, oprávnený spotrebiteľ) budú povinné viesť evidenciu v rozsahu potrebnom na správne určenie dodaného, resp. spotrebovan ého množstva elektriny, uhlia alebo zemného plynu a výšky spotrebnej dane.

Vyhlásenie o súlade

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu