Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 583/2004 účinný od 01.01.2017 do 31.12.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR, vychádzajúc z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2016, predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“). 

Podľa súčasnej právnej úpravy rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami od iných subjektov. Niektoré prostriedky prijaté od iných subjektov vedie rozpočtová organizácia na samostatných mimorozpočtových účtoch, napr. prostriedky od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, zmluvy o združení, prijaté formou dotácie alebo grantu, pričom pri ich použití sa odvádzajú na príjmový účet a výdavky sa realizujú z výdavkového účtu. Zároveň sa umožňuje aj existencia osobitných účtov, z ktorých sa výdavky priamo realizujú. Aktuálna legislatíva síce vyžaduje aj vykazovanie všetkých príjmov a výdavkov, ktoré sa nepoužívajú prostredníctvom príjmového a výdavkového účtu, no nie všetky predpokladané príjmy a výdavky sa rozpočtujú už v etape zostavovania rozpočtu, čím vznikajú odchýlky vykázaných údajov v skutočnosti v porovnaní so schváleným rozpočtom. Navrhuje sa upraviť rozpočtovanie rozpočtových organizácií tak, že rozpočtová organizácia bude rozpočtovať príjmy a výdavky na všetkých účtoch organizácie t. j. súčasťou rozpočtu rozpočtovej organizácie budú všetky prostriedky, s ktorými hospodári. 

Platná legislatíva neupravuje postup v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy zohľadnenej v návrhu rozpočtu verejnej správy, preto sa navrhuje upraviť použitie výdavkov zodpovedajúcim takýmto daňovým a odvodovým príjmom.

Predložený legislatívny návrh obsahuje aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

V návrhu sa premietajú zmeny súvisiace s  aktuálnou novelou zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä vo vzťahu k vykazovaniu podnikateľskej činnosti obcí a vyšších územných celkov, ktorá sa bude jednotne rozpočtovať a vykazovať na samostatnom účte. 

Obsahuje tiež  doplnenie ustanovení o zverejňovaní údajov poskytovaných obcami a vyššími územnými celkami prostredníctvom  webového sídla Ministerstva financií SR s cieľom zvýšenia transparentnosti verejných financií.  

V návrhu novely sa precizujú tiež podmienky používania návratných zdrojov financovania vo vzťahu k dodávateľským úverom len na oblasť investícií. Navrhovaná úprava neznamená sprísnenie doterajšej regulácie, ale zabezpečuje dodržanie už teraz platnej povinnosti o používaní návratných zdrojov financovania iba na kapitálové výdavky.

Predložený návrh novely zákona obsahuje aj ďalšie zmeny zapracované na základe poznatkov z aplikačnej praxe napr. v oblasti  poskytovania dotácií  z rozpočtu vyššieho územného celku,  používania prostriedkov štátnych finančných aktív vo forme návratnej finančnej  výpomoci  na všetky druhy výdavkov územnej samosprávy a hospodárenia v ozdravnom režime.  

Predložený návrh obsahuje aj návrhy na zmenu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa zabezpečuje súlad so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k predkladaniu údajov Ministerstvu financií SR, ako aj procesu tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte. 

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.

Doložka vybraných vplyvov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1. 1. Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

1. 2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

1. 3. Problematika zákona: 
   1. a) je upravená v práve Európskej únie:

 Primárne právo: 

• ♣ čl. 3, 121, 126, čl. 310 až 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
• ♣ čl. 16 a 17 Zmluvy o Európskej únii,

• ♣ Protokol (č.12) o postupe pri nadmernom deficite pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o Európskej únii.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o  Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1. 1. legislatívne akty:

• ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),

1. ♣ nariadenie  Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),
2. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
3. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
4. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,
5. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z  17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,
6. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.

1. 2. nelegislatívne akty:

1. ♣ delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012) v platnom znení,
2. ♣ nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014),
3. ♣ nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014),
4. ♣ delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1971 z 8. júla 2015, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 dopĺňajú osobitné ustanovenia k oznamovaniu nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 (Ú. v. EÚ L 293, 10.11.2015).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009): 

• ♣ rozhodnutie Komisie 74/55/EHS z 22. januára 1974, ktoré udeľuje právomoci na vykonávanie kontrolných opatrení v členských štátoch, pokiaľ ide o príjmy a výdavky spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1, Ú. v. ES L 34, 7.2.1974),
• ♣ nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/1995 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1, Ú. v. ES L 312, 23.12.1995),
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/ zv. 2, Ú. v. ES L 310, 30.11.1996) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1, Ú. v. ES L 209, 2.8.1997) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1, Ú. v. ES L 209, 2.8.1997) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 622/1998 zo 16. marca 1998 o pomoci kandidátskym štátom v rámci predvstupovej stratégie, a najmä o založení prístupových partnerstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.11/zv. 28, Ú. v. ES L 85, 20.3.1998),

• ♣ nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 501/2004 z 10. marca 2004 o štvrťročných finančných účtoch verejnej správy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/ zv. 5, Ú. v. EÚ L 81, 19.3.2004) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného systému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia (EHS) č. 595/91 (Ú. v. EÚ L 355, 15.12.2006),
• ♣ rozhodnutie Rady 2007/436/ES z 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007),
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 145, 10.6. 2009) v platnom znení.

1. b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

• ♣ rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 27/04, EK v. Rada EÚ, [2004].

1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
2. a) Lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.
3. b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné. 
4. c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
5. d) Bezpredmetné.

1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

 Úplný.

1. 6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

 Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 

Návrhom sa oprávňuje správca kapitoly na možnosť určiť, že výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu sa neodvedú do príjmov štátneho rozpočtu, ale že môžu byť použité na účel, na ktorý sú prostriedky štátneho rozpočtu poskytnuté. Tento návrh vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe najmä z dôvodu, že v niektorých prípadoch náklady spojené s prevodom výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu sú vyššie ako samotný výnos. Výnosy bude možné použiť v súlade s časovosťou, ktorá platí pre prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré boli poskytnuté. 

K bodu 2

Návrhom sa upravuje postup v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v zohľadnenej prognóze Výboru pre daňové prognózy, vypracovanej v súlade s čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Rozpočtované výdavky štátneho rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku bude možné použiť len v prípade, ak celková suma daňových a odvodových príjmov bude obsiahnutá v prognóze Výboru pre daňové prognózy v príslušnom rozpočtovom roku, pričom Výbor pre daňové prognózy v súlade s ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. vypracováva prognózy daňových a odvodových príjmov najmenej dvakrát ročne.

K bodu 3

Z dôvodu časovej náročnosti spracovania údajov predložených v súlade s § 8 ods. 6 zákona na konci príslušného rozpočtového roka, sa navrhuje úprava termínov, do kedy je správca kapitoly povinný oznámiť Ministerstvu financií SR výšku taxatívne vymedzených výdavkov, ktoré predpokladá, že nebudú v danom rozpočtovom roku použité a predpokladá ich použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.

K bodu 4 

Ide o precizovanie ustanovenia vo väzbe na zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a na zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých sa nenávratný finančný príspevok poskytuje na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo rozhodnutia o schválení žiadosti.

K bodu 5

Návrhom sa vypúšťa povinnosť Kancelárie Súdnej rady SR predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu Ministerstvu spravodlivosti SR. Kancelária Súdnej rady SR bude predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu priamo Ministerstvu financií SR. V zmysle zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Kancelária Súdnej rady SR plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Súdnej rady SR, ktorá je ústavným orgánom zakotveným v čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky. Kancelária Súdnej rady SR neplní úlohy pre orgány výkonnej moci a nezaraďuje sa ani do sústavy súdov SR. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemá opodstatnenie predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu Kancelárie Súdnej rady SR Ministerstvu spravodlivosti SR, ale priamo Ministerstvu financií SR.

K bodu 6

Navrhuje sa, aby termín „15. august bežného roka“, do ktorého Ministerstvo financií SR predkladá vláde SR návrh rozpočtu verejnej správy, bol vypustený. Doterajšia prax ukazuje, že verzia návrhu rozpočtu verejnej správy predkladaná na rokovanie vlády SR do 15. augusta bežného roka nebola schvaľovaná vládou SR. Verzia rozpočtu verejnej správy, ktorú schvaľovala vláda SR, bola výrazným spôsobom zmenená tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov. Vypustenie termínu do 15. augusta bežného roka neznamená, že Ministerstvo financií SR nie je povinné predložiť rozpočet verejnej správy na rokovanie vlády SR. Táto povinnosť zostane zachovaná s tým, že Ministerstvo financií SR je povinné predložiť návrh rozpočtu verejnej správy tak, aby vláda SR mohla predložiť návrh rozpočtu Národnej rade SR do 15. októbra bežného roka, ak Národná rada SR nerozhodne inak. Termín 15. október bežného roka je v rozpočtovom procese dôležitý aj z hľadiska aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013), podľa ktorého sa do tohto termínu Európskej komisii a Eurogroup predkladá a zverejňuje návrh rozpočtu verejnej správy na najbližší rok.

Zároveň sa navrhuje, aby Ministerstvo financií SR predkladalo návrh rozpočtu verejnej správy nielen vláde, ale aj Najvyššiemu kontrolnému úradu SR, keďže v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Najvyšší kontrolný úrad SR vypracúva stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v ktorom hodnotí aj návrh rozpočtu verejnej správy. 

Úpravou sa zároveň navrhuje, aby sa na proces tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte nevzťahovali ustanovenia § 8 až 10 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok je špecifický zákon, ktorý sa svojím charakterom a  obsahom významne odlišuje od ostatných legislatívnych noriem. Návrh zákona o štátnom rozpočte je výsledkom rokovaní  v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy. Jeho obsahom je pretavenie záverov rokovaní do základných číselných parametrov štátneho rozpočtu na príslušný rok. Príprava zákona teda prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektami rozpočtu verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania.

K bodu 7 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 6.

K bodu 8

Navrhuje sa doplnenie účelu predkladania údajov Ministerstvu financií SR na základe jeho žiadosti v záujme hodnotenia efektívnosti a účinnosti výdavkov vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom („hodnota za peniaze“) a porovnávať plánované a skutočne dosiahnuté ciele a účinky jednotlivých výdavkov. Precizuje sa získavanie takýchto údajov. Cieľom úpravy je vytvoriť právny rámec na poskytnutie dát, nie definovanie procesu revízie výdavkov. 

K bodu 9

V súvislosti s vypustením termínu „15. august bežného roka“, do ktorého Ministerstvo financií SR predkladá vláde SR návrh rozpočtu verejnej správy, sa navrhuje upraviť aj termín na predloženie návrhov rozpočtov Sociálnej poisťovne, Slovenského pozemkového fondu a štátnych fondov na schválenie vláde SR. Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a štátne fondy boli povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie vláde SR súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá Ministerstvo financií SR vláde SR, pričom Ministerstvo financií SR aktívnym spôsobom riadi a usmerňuje práce pri vypracovávaní návrhu rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k dotknutým subjektom verejnej správy.

K bodu 10 

V súvislosti s novým odsekom 4 v § 17 sa navrhuje, aby rozsah ustanovený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na povolenie uskutočnenia výdavku neplatil na prostriedky podľa § 17 ods. 4.

K bodu 11 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 12.

K bodu 12 

Podľa nového odseku 4 v § 17 rozpočtová organizácia rozpočtuje aj príjmy taxatívne vymedzené v zákone, ktoré predpokladá, že prijme. K takto rozpočtovaným príjmom si rozpočtová organizácia rozpočtuje aj zodpovedajúce výdavky, pričom tieto výdavky je oprávnená čerpať len do tej výšky, ktorá zodpovedá výške skutočne prijatých príjmov vymedzených v tomto odseku. Ak rozpočtová organizácia dosiahne vyššie ako rozpočtované príjmy vymedzené v tomto odseku, tak je oprávnená prekročiť limit výdavkov na základe rozpočtového opatrenia, pričom na vykonanie tohto opatrenia sa nebude vyžadovať súhlas správcu kapitoly, resp. Ministerstva financií SR.

K bodu 13 

Navrhuje sa doplnením návratných finančných výpomocí sprecizovať ustanovenie § 19 ods. 12 prvej vety tak, že subjekt verejnej správy môže prijímať všetky návratné zdroje financovania vrátane návratných finančných výpomocí len v súlade s týmto zákonom s výnimkou obcí a vyšších územných celkov, pre ktoré je možnosť prijímania úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí upravená zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 14 až 17 

S cieľom zabezpečiť zjednotenie vykazovania rozpočtových údajov v rozpočte a v skutočnosti sa navrhuje, aby rozpočtová organizácia rozpočtovala príjmy a výdavky na všetkých svojich účtoch. Návrhom sa má zabezpečiť zachytenie príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií takým spôsobom, aby boli zaznamenané všetky finančné toky, ale zároveň, aby neboli rozpočtované duplicitne, napríklad prostriedky Európskej únie prijaté na osobitný účet v súlade s § 20 zákona, ktoré sa rozpočtujú v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu, sa na tomto osobitnom účte nerozpočtujú.

Podľa navrhovanej úpravy § 22 ods. 1 súčasťou rozpočtu rozpočtovej organizácie budú všetky prostriedky na príjmových účtoch, vrátane prostriedkov podľa § 17 ods. 4, všetky prostriedky na výdavkových účtoch, ako aj prostriedky na iných účtoch rozpočtovej organizácie. Rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie tak zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Navrhovanou zmenou nie je dotknuté ustanovenie § 16 ods. 6 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. pri  usporiadaní prebytku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sa na účely tvorby peňažných fondov zákonom vymedzené nevyčerpané účelovo určené prostriedky vrátane prostriedkov podľa § 17 ods. 4 a § 22 ods. 4 naďalej z tohto prebytku vylučujú.

V súlade s doterajšou úpravou sa peňažné dary použijú v súlade s ich určeným účelom. Ak účel použitia peňažného daru nie je určený, rozpočtová organizácia ho použije na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti.

Rozpočtová organizácia bude naďalej podľa § 22 ods. 4 sústreďovať príjmy svojho rozpočtu na príjmovom účte s výnimkou vzájomného započítania príjmov a výdavkov podľa odseku 3 a realizovať všetky svoje výdavky z výdavkového účtu. Zároveň sa rozpočtovej organizácii umožňuje aj naďalej sústreďovať príjmy na samostatných účtoch a aj realizovať výdavky z týchto samostatných účtov, a to len v taxatívne vymedzených prípadoch podľa odseku 4. Ak je to potrebné, rozpočtová organizácia môže k prostriedkom na samostatných účtoch previesť prostriedky z výdavkového účtu určené na financovanie týchto účelov, a to pred realizáciou výdavkov z týchto samostatných účtov. Zároveň však musí byť dodržaná zásada časového použitia prostriedkov štátneho rozpočtu podľa § 8 ods. 4 a 5 zákona. 

Zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, sa ponecháva možnosť určiť sústreďovanie príjmov a realizáciu výdavkov odchylne.  Zriaďovateľ rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, môže v prípade potreby zriaďovať aj iné účty za účelom správneho vykazovania a evidencie prostriedkov v rozpočte zriaďovateľa, ako aj v rozpočte rozpočtovej organizácie. Zároveň je zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok ponechaná možnosť zriaďovať účty aj na iné účely podľa potreby, nielen na taxatívne vymedzené prípady podľa odseku 4.  

Úprava osobitostí rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií je vzhľadom na navrhovanú úpravu § 22 bezpredmetná, a preto sa § 23 vypúšťa. 

K bodu 18

Rozpočet príspevkovej organizácie ako jedného zo subjektov verejnej správy je súčasťou rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje príjmy a výdavky, preto sa navrhuje, aby príspevková organizácia zostavovala rozpočet príjmov a výdavkov. Návrhom sa preto nahrádza rozpočet nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia príspevkovej organizácie rozpočtom príjmov a výdavkov. Zároveň sa vo vzťahu k použitiu peňažného daru zosúlaďuje úprava s úpravou pri rozpočtovej organizácii.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 18.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 17.

K bodom 21 a 22 

Rozpočtovanie rozpočtovej organizácie, ktorej rozpočet príjmov a výdavkov zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, sa uplatňuje aj na podnikateľskú činnosť rozpočtovej organizácie, t. j. príjmy a výdavky na túto činnosť sa navrhujú rozpočtovať. Príjmy a výdavky rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie na podnikateľskú činnosť sa naďalej budú sledovať na samostatnom účte a vo výkaze ziskov a strát osobitne sledovať.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa pojem „auditovaná osoba“ nepoužíva a tento pojem bol nahradený pojmom „povinná osoba“.

K bodu 24 

Navrhovanou úpravou sa reaguje na nový spôsob rozpočtovania a vykazovania príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie upraveného v § 22 zákona, podľa ktorého rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, t. j. terminologicky sa vypúšťa pojem „mimorozpočtový“ účet.

K čl. II

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 8, precizuje sa účel poskytnutia údajov a vo väzbe na čl. I novelizačný bod 9 sa zosúlaďuje termín na predloženie návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne. 

K čl. III

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 8, precizuje sa účel poskytnutia údajov. 

K čl. IV

K bodu 1

Súčasne platné vymedzenie návratných zdrojov financovania sa navrhuje doplniť o dodávateľské úvery, čím sa zabezpečuje použitie návratných zdrojov financovania vrátane dodávateľských úverov len na kapitálové výdavky. V praxi sa tak zamedzí obchádzaniu pravidla používania návratných zdrojov financovania iba na kapitálové výdavky využívaním týchto dlhových nástrojov na financovanie bežných výdavkov obce alebo vyššieho územného celku.

K bodu 2

Ide o zosúladenie možnosti poskytovania dotácií z rozpočtu vyššieho územného celku  rovnako ako už v súčasnosti má možnosť poskytovať obec, teda nielen právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, ale aj tým ktorí pôsobia na jeho území, alebo poskytujú služby obyvateľom vyššieho územného celku.

K bodu 3

Návrhom sa zvýši informovanosť o verejných financiách prostredníctvom zverejňovania údajov, ktoré obce a vyššie územné celky poskytujú o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky na webovom sídle MF SR.

K bodu 4

Návrhom sa zabezpečuje možnosť použitia prostriedkov zo štátnych finančných aktív vo forme návratných finančných výpomocí na všetky výdavky územnej samosprávy podľa účelového určenia stanoveného poskytovateľom na základe zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 5 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

K bodu 6

V nadväznosti na prístup k rozpočtovaniu subjektov verejnej správy, podľa ktorého sa do rozpočtu zahŕňajú všetky prostriedky, s ktorými subjekt verejnej správy hospodári, navrhuje sa rovnaká právna úprava ako v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám aj v prípade, ak vykonáva podnikateľskú činnosť obec alebo vyšší územný celok, t. j. rovnako sa príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť obce a vyššieho územného celku budú rozpočtovať a sledovať na samostatnom účte.

K bodu 7 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

K bodu 8

Počas hospodárenia v ozdravnom režime sa navrhuje zaviesť možnosť prijať po predchádzajúcom súhlase ministerstva financií návratné zdroje financovania len na splatenie záväzkov, z dôvodu neuhradenia ktorých sa subjekt územnej samosprávy dostal do ozdravného režimu. Ustanovenie § 17 ods. 2 sa v takomto prípade nepoužije, čo znamená, že v takomto prípade návratné zdroje financovania bude možné použiť nielen na kapitálové výdavky. 

K bodu 9 až 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

K bodu 13

Prechodným ustanovením § 21f sa zabezpečuje realizácia právnych vzťahov vyplývajúcich z neinvestičných dodávateľských úverov obce alebo vyššieho územného celku, ktoré vznikli pred 1. januárom 2019 podľa regulácie doterajšieho znenia zákona č. 583/2004 Z. z. Znamená to, že zmluvy o neinvestičných dodávateľských úveroch  uzatvorené pred týmto termínom sa budú realizovať v dohodnutom znení, pričom od 1. januára 2019 už obce a vyššie územné celky budú môcť vstupovať len do záväzkov z investičných dodávateľských úverov. Obciam a vyšším územným celkom sa tak poskytuje dostatočná legisvakačná lehota, ktorá zohľadňuje aj ukončenie politického cyklu v mestách a obciach v roku 2018. 

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu vo vzťahu k transformácii „Správ finančnej kontroly“ na „Úrad vládneho auditu“ v nadväznosti na nový zákon o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. V

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 6, ktorým sa navrhuje, aby sa pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte neaplikovali ustanovenia § 8 až 10 zákona o tvorbe právnych predpisov z dôvodov uvedených v novelizačnom bode 6.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť 1. januára 2017 okrem čl. I bodov 10 až 12, 14 až 22 a 24, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018 a čl. IV bodu 1 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019. Posunom účinnosti sa zabezpečí dostatočný časový priestor na to, aby dotknuté subjekty mohli zostaviť rozpočet na roky 2018-2020 v súlade s navrhovanou úpravou. Subjektom územnej samosprávy sa poskytuje predĺžená legisvakačná lehota, ktorá zohľadňuje aj ukončenie politického cyklu v mestách a obciach v roku 2018. 

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

14

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný za účelom skvalitnenia regulačného rámca rozpoč tov územnej samosprávy ako súčasti rozpočtu verejnej správy.

Návrh novely ustanovuje, že údaje na účely zostavenia ná vrhu rozpočtu verejnej správy budú obce a vyššie územné celky poskytovať prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM v správe ministerstva financií.

V návrhu novely sa modifikujú podmienky pre prijímanie návratn ých zdrojov financovania. Navrhovaná úprava rozširuje okruh záväzkových vzťahov o investičné dodávateľské úvery, ktoré sa premietajú v novej definícii dlhu obce a vyššieho územné ho celku, ako aj v regulácii splátok návratných zdrojov financovania. Zároveň návrh zamedzuje subjektom územnej samosprávy priame prevzatie záväzkov z úverov, pôžičiek alebo iných dlhov od právnický ch alebo fyzických osôb. Kritérium splátok návratných zdrojov financovania sa upravuje tak, že zo základne skutočné bežné príjmy sa vylučujú transfery z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, z rozpočtu EÚ a zo zahraničia alebo podľa osobitného predpisu.

Novela zákona v nadväznosti na ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti sprísňuje podmienky pri zvyšovaní zadlžovania obcí a vyšších územných celkov a súčasne navrhuje opatrenia na zníženie tohto dlhu, v prí pade ak dosiahne výšku 50% a viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

Návrh novely zákona súčasne rozširuje možnosti prijímania návratných zdrojov financovania pre zabezpečenie predfinancovania spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a ďalších programov v rámci medzinárodnej spolupráce.

V návrhu sa ďalej doplňuje regulácia zostavovania rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku a vykonávanie jeho zmien počas roka. Navrhuje sa časovo limitovať vykonávanie zmien, ktoré majú dopad na schodok rozpočtu len do 30. júna príslušného rozpočtového roka so špecifikovanými výnimkami. Návrh sprísňuje podmienky hospodárenia počas rozpočtového provizória a súč asne ustanovuje lehotu na schválenie rozpočtu v podmienkach územnej samosprávy.

Predložený návrh novely obsahuje aj doplnenie vybraný ch ustanovení ozdravného režimu a nútenej správy obce. Doplňuje sa ustanovenie o podmienkach zavedenia ozdravného režimu resp. nútenej správy, kde sa na vrhuje nezapočítavať do celkovej výšky záväzkov po lehote splatnosti 60 dní záväzky z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ale aj ostatných programov v rámci medzin árodnej spolupráce. Všetky ustanovenia o ozdravnom režime a nútenej správe sa navrhujú rovnako uplatňovať aj v podmienkach vyšších územných celkov.

S cieľom posilniť finančnú a rozpočtovú disciplínu v podmienkach územnej samosprávy sa navrhuje zvýšenie maximálnej sumy pokuty za nedodrž anie povinností, ktoré ustanovuje tento zákon.

Predložený návrh novely zákona obsahuje aj niektoré úpravy a doplnky zapracované na základe poznatkov z aplikačnej praxe, napr. stanovuje minimá lny rozsah rozpočtového dokumentu, ktorý sa predkladá na schválenie obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku a spresňuje sa obsah záverečného účtu obce alebo vyššieho územného celku a podmienky jeho schvaľovania.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá vplyvy na sociálne prostredie, životné prostredie, podnikateľskú sféru a informatizáciu spoločnosti. Zapojenie obcí a vyšších územných celkov do rozpočtového informa čného systému pre samosprávu RIS.SAM a jeho prevádzka sú priebežne financované zo štátneho rozpočtu a nezakladajú tak dodatočné nároky na rozpočet verejnej správy ani na rozpočty územnej samospr ávy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá kon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

-

A.4. Alternatívne riešenia

-

A.5. Stanovisko gestorov

-

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa súčasne platné znenie navrhuje spresniť doplnením spôsobu vyčíslenia prebytku resp. schodku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) tak, že do tohto vyčíslenia sa nezapočítavajú príjmové a výdavkové finančné operácie.

K bodu 2

V súčasnosti ministerstvo financií prerokúva so zástupcami obcí a vyšších územných celkov návrh ich finančných vzťahov so štátnym rozpo čtom. Príprava návrhu rozpočtu verejnej správy si vyžaduje komplexné informácie za všetky subjekty verejnej správy, preto sa navrhuje súčasne prerokovať aj predpokladaný vývoj príjmov, výdavkov vrátane očakávaného kladného alebo záporného rozdielu (salda) medzi príjmami a výdavkami súhrnu rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ktoré sú tiež súčasťou rozpočtu verejnej správy.

K bodu 3

Navrhuje sa doplnenie odseku 5, podľa ktorého môže obecné zastupiteľstvo obce do 2000 obyvateľov rozhodnúť o neuplatňovaní programovej š truktúry v rozpočte obce.

K bodu 4

Súčasne platné znenie sa navrhuje doplniť ustanovením o spôsobe vyčíslenia schodku, resp. prebytku rozpoč tu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku ako subjektov verejnej správy v nadväznosti na vyčíslenie schodku alebo prebytku rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu (ESA 95), podľa ktorej výsledok hospodárenia ovplyvňujú polo žky časového rozlíšenia vrátane zmeny stavu záväzkov a pohľadávok.

K bodom 5 až 7

Upresňuje sa terminológia v súlade so zákonom o účtovníctve.

K bodu 8

Platná právna úprava umožňuje poskytovanie dotácií z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku. Navrhuje sa doplniť spôsob uplatňovania sankcií pri porušení finančnej disciplíny a tým jednoznačne upraviť sankcionovanie odkazom na postup podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy) za nedodržanie podmienok pri poskytovaní dotá cií zo svojho rozpočtu.

K bodu 9

V nadväznosti na platnú úpravu ústavného zákona č . 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti sa navrhuje doplnenie nového odseku 2 s odkazom na č l. 9 ods. 1 tohto zákona. Viacročný rozpočet sú subjekty verejnej správy povinné zostavovať nielen v štruktúre na tri rozpočtové roky, ale tento obsahuje aj údaje o plnení rozpočtu bežné ho roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky. Rozpočtový dokument teda obsahuje údaje za dva predchádzajúce roky, bežný rozpočtový rok (schválený aj očak ávaná skutočnosť) a tri nasledujúce rozpočtové roky.

K bodu 10

Navrhovaná zmena vychádza z vymedzenia rozpoč tu verejnej správy, ktorého súčasťou sú aj rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Je preto potrebné, aby pri zostavovaní svojich rozpočtov obce a vyššie územné celky vychádzali z ukazovateľov vládou schváleného rozpočtu verejnej správy.

K bodu 11

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v navrhovanom znen í jednoznačne upresňuje minimálna úroveň uplatnenia ekonomickej klasifikácie pri predložení rozpočtu v členení podľa § 10 ods. 3 na schválenie zastupiteľstvu. Návrh stanovuje predkladať rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku rozpísaný minimálne na ú rovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifiká cie rozpočtovej klasifikácie (prvá úroveň v číselnom kóde ekonomickej klasifikácie označená trojmiestnym kódom končiacim dvoma nulami). Súčasne obec a vyšší územný celok predkladajú na schválenie aj rozpočet výdavkov podľa programu obce a programu vyššieho územného celku minimálne na úrovni programov. V novom znení odseku 5 ide len o legislatívno-technickú ú pravu spojením súčasne platného odseku 4 a 5 do jedného odseku, v ktorom sa obsah doterajších ustanovení vecne nemení.

K bodu 12

Navrhuje sa doplnenie nového odseku 8, ktorý nadväzuje na Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. V nadväznosti na povinnosti platné pre obce a vyššie územné celky vymedzené v čl. 5, 12 a 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. vo vzťahu k dlhu verejnej správy, sú subjekty územnej samospr ávy pri zostavovaní a schvaľovaní svojich rozpočtov povinné postupovať nielen pod ľa § 10 zákona, ale v prípadoch uvedených v cit. článkoch aj v súlade s predmetnými ustanoveniami.

K bodu 13

Súčasná právna úprava zákona vymedzuje v § 10 zostavenie bežného rozpočtu obce a vyššieho územného celku ako vyrovnaného alebo prebytkového. V odseku 9 (predtým odsek 8) tohto paragrafu zákon vymedzuje výnimky z uvedeného pravidla vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu obce alebo vyššieho územného celku na úhradu výdavkov bežné ho rozpočtu. V návrhu sa zvyšuje rozsah výnimiek z uvedeného pravidla o možnosť použiť so súhlasom príslušného zastupiteľstva prostriedky rezervného fondu aj na úhradu záväzkov bežného rozpo čtu z minulých rokov, najviac však v sume prebytku bežného rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku vykázaného za predchádzajúci rozpočtový rok. Navrhovanou úpravou sa umožní obciam a vyšším územným celkom použitie časti objemu prostriedkov rozpočtovaných v rámci bežného rozpočtu predchádzajúceho roka aj v nasledujúcom rozpočtovom roku, aj keď tieto už do ďalšieho roka vstupujú ako prostriedky finančných operácii a ich zapojenie do rozpočtu v nasledujúcom roku má za následok schodok bežného rozpočtu (napr. pri financovaní SAD a pod.) .

K bodom 14 a 15

Súčasná právna úprava hospodárenia obcí a vyšš ích územných celkov počas rozpočtového provizória určuje reguláciu výdavkov v rozsahu 1/12 celkových výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka. Návrh upresňuje postup obce a vyššieho územného celku pri regulá cii 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku tak, že regulá cia výdavkov bude vychádzať zo schváleného rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku na začiatku predchádzajúceho rozpočtového roka, t. j. prvého schváleného rozpočtu na príslušný rozpočtový rok bez zmien vykonaných rozpočtovými opatreniami počas rozpoč tového roka.

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa ďalej navrhuje doplnenie podmienok hospodárenia počas rozpočtového provizória, ktoré smerujú k časovému ohranič eniu hospodárenia obcí a vyšších územných celkov v tomto režime. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje počas trvania rozpočtového provizória obmedziť poskytovanie dotácií z rozpočtu obce a z rozpočtu vyš šieho územného celku podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5 tohto zákona s výnimkou takých finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú na zá klade osobitného predpisu, napr. poskytovanie prostriedkov z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku neštátnym školám a školským zariadeniam a pod. Skončenie rozpočtového provizória sa navrhuje limitovať termínom 31.12. s cieľom, aby prípadné ďalšie rozpoč tové provizórium vychádzalo vždy zo schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka.

K bodu 16

Navrhuje sa zosúladiť terminológiu § 12 ods. 4 vo vzťahu k úprave zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtový ch pravidlách verejnej správy. Obce a vyššie územné celky poskytujú ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky. Zároveň sa návrhom zabezpečuje poskytovanie údajov obcami a vyššími územnými celkami na účely zostavenia návrhu rozpoč tu verejnej správy prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM v sprá ve ministerstva financií (ďalej len „rozpočtový informačný systém“). Návrh obsahuje špecifikáciu termínov a postupov pri poskytovaní ú dajov, ktoré budú obce a vyššie územné celky vkladať do rozpočtového informačného systému. V prípade ak obec alebo vyšší územný celok schváli svoj rozpočet do 31.12. bežného roka, najneskôr do 10.januára nasledujúceho rozpočtového roka poskytne údaje do rozpočtového informačného systému minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie s cieľom zabezpečiť v skrátenom čase základné informácie o schválených rozpočtoch subjektov územnej samosprávy na príslušný rok v jednotnom termíne. Súčasne platí, že najneskôr do 20 dní odo dňa schválenia rozpočtu príslušným orgánom obce alebo vyššieho územného celku sú povinní poskytnúť do rozpočtového informačného syst ému kompletný rozpis rozpočtu. To znamená, že ak bude mať obec alebo vyšší ú zemný celok na nasledujúci rozpočtový rok svoj rozpočet schválený napr. už v novembri bežného roka, vzťahuje sa na nich iba lehota na poskytnutie kompletného rozpisu rozpočtu, t. j. do 20 dní odo dňa jeho schválenia. Návrh upravuje aj predkladanie údajov o úpravách rozpočtu a skutočných výsledkov rozpočtu (dosiahnutej skutočnosti).

K bodu 17

V nadväznosti na vnútorné členenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku, ktoré obsahuje okrem časti príjmov a výdavkov aj časť finančných operácií, je potrebné začleniť medzi rozpočtové opatrenia aj zmeny rozpočtu, ktoré sa týkajú finančných operácií. Navrhovaná úprava vychádza z poznatkov z aplikačnej praxe, na základe ktorých sa zavádza rozpočtové opatrenie, v ktorom sa premietajú zmeny rozpočtu v časti finančných operácií. Rozpočtové opatrenia, ktoré zákon v § 14 ods. 2 definuje, sú kompatibilné s terminológiou uvedenou v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, t.j. ide o druhy rozpočtových opatrení označené ako „povolené prekročenie“ alebo „viazanie“, ktorými sa vykonáva „zvýšenie“ alebo „zníženie“ ich výdavkov, resp. príjmov.

K bodu 18

V záujme zabezpečenia stabilného vývoja parametrov rozpoč tu verejnej správy vo vzťahu k rozpočtom územnej samosprávy v rámci rozpočtového roka sa navrhuje regulácia vykonávania zmien v rozpočtoch územnej samosprávy v časti finančných operácií, ktoré významne ovplyvňujú vyčíslenie prebytku, resp. schodku rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku.

Navrhuje sa limitovať vykonávané zmeny v rámci finančných operácií v termíne do 30. júna príslušného rozpočtového roka. V tomto termíne by malo byť zo strany územnej samosprávy rozhodnuté, aký rozsah prostriedkov finančných operácií pou žije na financovanie svojich úloh v príslušnom rozpočtovom roku. Po tomto termíne vykonávanie zmien v rozpočte sa navrhuje obmedziť len na také zmeny, ktoré nezvýšia deficit v metodike ESA 95. Návrh výnimočne pripúšťa vykonávanie zmien rozpočtu s negatívnym vplyvom na rozpočet aj po tomto termí ne, a to v prípade potreby úhrady výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku alebo na likvidáciu šk ôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou a výdavkov súvisiacich s financovaním spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a p rogramov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi. V prípade vý davkov súvisiacich s financovaním spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie vrátane operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na zá klade medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi sa do celkovej sumy takýchto prostriedkov môžu zahrnúť napr. aj také výdavky, ktoré sa po 30.6. stanú neuznanými v r ámci európskeho finančného mechanizmu a obec alebo vyšší územný celok ich bude musie ť neplánovane uhradiť z vlastných zdrojov.

K bodu 19

Upresňuje sa terminológia v súlade so zákonom o účtovníctve obdobne ako v bodoch 6 a 7.

K bodu 20

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje spresniť ustanovenie, ktoré definuje zdroje tvorby peňažných fondov obce alebo vyššieho územného celku. Zostatky prostriedkov návratných zdrojov financovania nepoužité v pr íslušnom rozpočtovom roku nie sú zdrojom tvorby pe ňažných fondov obce alebo vyššieho územného celku, preto sa v ustanovení § 15 navrhuje doplniť výnimku, ktorá takéto prostriedky zo zdrojov tvorby peňažných fondov vylučuje.

K bodu 21

Spresňuje sa úprava ustanovenia v súvislosti s povinnosťou obce alebo vyššieho územného celku dať si overiť okrem účtovnej závierky aj svoje rozpočtové hospodárenie. Nové znenie druhej vety konkretizuje ustanovenia, ktoré audítor preverí podľa tohto zákona. Ide o dodržanie podmienok pri zostavovaní rozpočtu obce alebo rozpočtu vyšš ieho územného celku podľa § 10 ods. 7 a 8, povinnosť prerokovania záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku v § 16 ods. 12, dodržiavanie podmienok § 17 pre prijímanie a používanie návratných zdrojov financovania a podmienky pre zavedenie ozdravného režimu, resp. nútenej správy obce uvedenej v § 19 ods.1.

K bodu 22

Právna úprava prijatá zákonom č. 583/2004 Z. z. od roku 2005 zamedzuje obciam a vyšším územným celkom prevziať záruku za úver, pôžičku a iný dlh fyzickej osoby a právnickej osoby s výnimkou prevzatia záruky obce za poskytnutie návratnej finančnej v ýpomoci zo štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu je prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, uvádzaný v rámci záverečného účtu obce alebo vyššieho územného celku neaktuálny. Preto sa navrhuje namiesto tejto informácie uvádzať v rámci záverečného účtu prehľad o poskytnutých dotáciách v zmysle § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5 v členení podľa jednotlivých príjemcov. Uvedené je potrebné v rámci záverečného účtu uvádzať iba v prípade, ak obec a vyšší územný celok tento prehľ ad nezverejnili inak (web-stránka, úradná tabuľa apod.).

K bodu 23

Navrhuje sa v § 16 ods. 8 spresniť spôsob, ktorým sa vysporiadava schodok v rámci záverečného účtu. Úprava reaguje na skutočný stav, keď o spôsobe financovania schodku rozhodujú orgány obce alebo vyššieho územného celku už v priebehu príslušné ho rozpočtového roka a nie po jeho skončení pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo vyššieho územného celku. V rámci schvaľovania záverečného účtu teda obecné zastupiteľ stvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku iba potvrdí spôsob vysporiadania schodku.

K bodu 24

Navrhuje sa sprísnenie ustanovenia o prerokovaní návrhu závere čného účtu na povinnosť prerokovať tento návrh najneskôr do 6 mesiacov po uplynutí rozpočtového roka z dôvodu vytvorenia komplexného legislatívneho rámca ukončenia predchádzajúceho rozpočtového roka a nadväznej tvorby rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok. Uvedené ustanovenie § 16 ods. 12 je aj v súčasnosti obligatórnym, ale doteraz nepodliehalo sankčnému mechanizmu ust. v § 20, ktoré môže byť uplatnené v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

K bodu 25

Navrhuje sa nové znenie § 17 z dôvodu zmeny alebo doplnenia viacer ých ustanovení. Predmetná úprava rozširuje okruh vstupu do záväzkových vzťahov, ktorých úhrada nemá dlhodobo narušiť vyrovnanosť bežného rozpočtu obce a vyššieho ú zemného celku v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Okrem záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania, sa táto podmienka bude vzťahovať aj na záväzky z investičných dodávateľských úverov.

Pri dodávateľských úveroch ide o záväzky, do ktorých obce a vyššie územné celky vstupujú v rámci zmluvne uzavretých obchodných vzťahov s dodávateľmi tovarov, služieb a pod. Pre potreby tohto zákona sa investičnými dodávateľskými úvermi rozumejú všetky závä zky obce alebo vyššieho územného celku z prevzatia povinnosti splácať úver dodávateľa po dodaní investičného diela na základe zmluvy medzi obcou, resp. vyšším územným celkom a dodávateľom. Zákon v tomto prípade odkazuje na platné zneni e Opatrenia Ministerstva financií SR z 22. novembra 2012 č. MF/21513/2012-31, ktorý m sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy, ktoré v Prílohe č. 5 takéto záväzky uvádza ako jeden z viacerých druhov dlhového nástroja v rámci výkazu FIN 5-04. Splácanie takto dohodnutého peňažného plnenia za obstaranie služieb, majetku, jeho správu a údržbu a pod. zaťažuje rozpočty obcí a vyšších územných celkov, pričom sa tieto záväzky doteraz nepremietali v regulácii celkového zadlžovania územnej samosprávy.

Obciam a vyšším územným celkom sa okrem prevzatia z áruky za úver, pôžičku alebo iný dlh právnickej osoby alebo fyzickej osoby navrhovanou doplnenou úpravou zamedzuje priame prevzatie citovaných záväzkov na ich následné splácanie. Uvedená zmena sa netýka prevzatých závä zkov za právnické osoby v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku, t. j. záv äzkov, ktoré prevezmú subjekty územnej samosprávy za zrušené rozpočtové a príspevkové organizácie bez právneho nástupcu.

V navrhovanej úprave sa ďalej upravujú krit ériá pre prijímanie návratných zdrojov financovania. Podľa navrhovanej úpravy sa v § 17 ods. 6 písm. b) modifikuje druhá podmienka pre prijímanie návratných zdrojov financovania. Do celkovej limitovanej sumy splátok sa bude započítavať okrem sumy splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov aj suma splátok záväzkov z investičných dodávateľských úverov. Ïalej sa navrhuje zachovanie percentuálneho podielu výšky splátok vo vzťahu k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho rozpočtového roka na úrovni 25 %, pričom skutočné bežné príjmy budú pre potreby prepočtu výšky splátok pri prijímaní návratných zdrojov financovania znížené o súčet prostriedkov, ktoré budú v prí slušnom rozpočtovom roku obci alebo vyššiemu územnému celku poskytnuté z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, z Európskej únie a pod. V tomto prípade ide napr. aj o prostriedky poskytnuté príslušn ým subjektom verejnej správy na náklady preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sa doteraz pre potreby prijímania návratných zdrojov financovania zo sumy skutočných bežných príjmov obce alebo vyšš ieho územného celku nevylučovali a skresľovali tak celkovú výšku disponibilných zdrojov, ktoré m ôžu subjekty územnej samosprávy použiť na splácanie návratných zdrojov financovania ako aj dodávateľských investičných úverov. Súbeh zmien kritérií v § 17 ods. 6 písm. b) tak obmedzí rozsah splátok návratných zdrojov financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, na ktoré sa budú môcť obce a vyššie územné celky zaviaza ť v súvislosti so svojimi rozvojovými zámermi, čím sa zabezpečí vyšší objem zdrojov na financovanie základných prevádzkových úloh územnej samosprávy. Ustanovenie o vylúčení transferov má posunutú účinnosť od 1.januára 2015.

V navrhovanom ustanovení odseku 7 sa rozši ruje rozsah záväzkov, ktoré sa budú započítavať do celkovej sumy dlhu obcí alebo vyšších územných celkov. Ide o záväzky z investičných dod ávateľských úverov. Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov sa v zmysle novely zá kona budú započítavať aj sumy splátok zo záväzkov z investičných dodávateľských úverov.

Nové vymedzenie celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC sa premieta aj v úprave ustanovenia § 17 ods. 8, kde zo záväzkov, ktoré sa nezapočítavajú do celkovej sumy dlhu obce podľa odseku 7 sa z dôvodu časového odstupu od pôvodnej právnej úpravy a neaktuá lnosti vypúšťajú úvery poskytnuté z bývalých štátnych fondov, ktoré sa v súčasnosti v splátkach úverov obcí už nepremietajú. Do celkovej sumy dlhu obce sa nezapočítavajú záväzky z pôžičky poskytnutej z Audiovizuálneho fondu a záväzky z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania použité na výstavbu obecných nájomných bytov vo výške splátok úveru, ktor ých úhrada je zahrnutá v cene ročného nájomného za tieto byty.

Navrhovaná právna úprava odseku 8 zjednoduší realizáciu projektov v rámci vymedzených okruhov pomoci, kde sú finančné toky založené na systéme refundácie, t.j. subjekt ú zemnej samosprávy musí prvotne vynaložiť vlastné zdroje na krytie oprávnených výdavkov a až následne je mu poskytnutá refundácia zo strany poskytovateľa. Rozšírenie výnimky sa uplatní aj pri operačných programoch spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca, na ktoré sa vzťahuje úprava č l. 12 až 17 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999. Do tejto kategórie spadajú napr. operačné programy Cezhrani čná spolupráca, v rámci ktorých sú finančné prostriedky poskytované riadiacim orgánom, ktorý má v niektorých prípadoch sídlo v zahraničí, resp. subjektu územnej samosprávy je nenávratný finančný príspevok vyplácaný vedúcim partnerom, ktorého sídlo môže byť aj v zahraničí. Výnimka sa ďalej vzťahuje aj na predfinancovanie v rámci iných finančných ná strojov, napr. projektov realizovaných z prostriedkov Nórskeho finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu. Subjekty územnej samosprávy bud ú v súlade s novou právnou úpravou oprávnené prijímať návratné zdroje financovania na predfinancovanie vymedzeného okruhu podpory bez ich započítania do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územné ho celku aj naďalej maximálne do výšky zmluvne dohodnutého nenávratného finančného prí spevku, ktorý obdržia ako prijímatelia pri realizácii jednotlivých druhov pomoci. Navrhovaná právna úprava sa bude vzťahovať aj na prípady, ak pri realizá cii takýchto projektov spolupracuje viacero subjektov územnej samosprávy, ktorí vystupujú v pozícii partnera rovnako, t. j. najviac v sume zmluvne poskytnutého finančného príspevku.

S cieľom zabezpečenia vyššej rozpo čtovej disciplíny územnej samosprávy dodržiavaním podmienok stanovených týmto zákonom sa navrhuje doplnenie nových ustanovení, ktoré sprísňujú podmienky zadlžovania obcí a vyšších územných celkov. Súčasne sa zákonom zavádza postup na prijatie viacerých opatrení na zmenu v prípade, ak celková suma dlhu subjektov územnej samosprávy dosiahne hranicu 50 % a viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

V nových odsekoch 9 až 11 sa ustanovujú povinnosti pre subjekty územnej samosprávy v prípade, ak ich celková suma dlhu dosiahne hranicu 50 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Obec a vyšší územný celok budú povinní v takomto prípade prijať opatrenia, ktorých výsledkom bude zníženie celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku pod uvedenú hranicu. V prípade, ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne hranicu od 50% vrátane do 58% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku je povinný do 15 dní predložiť zastupiteľstvu obce alebo vyššieho územného celku informáciu spolu so zdôvodnení m celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku spolu s návrhom na jeho zníženie pod hranicu 50 %. V lehote ďalších 15 dní musí zastupiteľstvo obce alebo vyššieho územného celku túto informáciu prerokovať. Starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku je povinný do siedmich dní od jej predloženia túto informáciu písomnou formou zaslať ministerstvu financií.

V prípade, ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územn ého celku dosiahne úroveň 58% vrátane do 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajú ceho rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok sú povinní okrem doterajších opatrení vykonať do konca roka také zmeny rozpočtu, ktorými sa zabezpečí jeho vyrovnanosť, resp. jeho prebytkovosť v súlade s ustanovením § 10 ods.3 písm. a) a b). Výnimku tvorí použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo št átneho rozpočtu, z rozpočtu EÚ, prostriedkov podľa osobitného predpisu nevyčerpaných v minulých rokoch a prostriedkov peňažných fondov obce alebo vyššieho územného celku z dôvodu, že použitie týchto prostriedkov neovplyvňuje výšku dlhu. V prípade ak sa celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % a viac, okrem realizácie predchádzajúcich postupov, budú obec alebo vyšší územný celok povinní uplatňovať postupy podľa osobitného predpisu, ktorými sú v súlade s novým odkazom 23b) ustanovenia odsekov 3 a 4 v čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

Postupy uvedené v odsekoch 10 a 11 sa nebudú realizovať 24 mesiacov od mesiaca, ktorý bude nasledovať po mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo prvé ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku po komunálnych a regionálnych voľbách a v prípadoch, ktoré bližš ie vymedzuje čl. 5 ods. 11 a 12 a čl. 12 ods. 10 a 11 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

Nové znenie § 17 zároveň ustanovuje v ods. 15 nové povinnosti hlavného kontrolóra obce alebo hlavného kontrolóra vyššieho územného celku, ktorý okrem preverovania dodržiavania podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania, sleduje počas cel ého rozpočtového roka stav a vývoj dlhu obce alebo vyššieho územného celku. Porušenie uvedených podmienok je povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií. Tieto nové opatrenia majú posunutú účinnosť až od 1. januára 2015.

K bodu 26

Precízuje sa úprava postupov obce alebo vyššieho ú zemného celku vo vzťahu k ich podnikateľskej činnosti. Toto ustanovenie sa doplňuje z dôvodu zabezpečenia úplnosti a súladu pojmov pri definovaní zisku a postupov pri vykonávaní podnikateľskej činnosti so súčasne platným znením zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ïalej sa dopĺňa postup subjektov územnej samosprávy v prípade stratovosti podnikateľskej činnosti.

K bodu 27

V súčasnosti sa § 19 nevzťahuje na vyššie ú zemné celky. Vypustením slova „obce“ v nadpise v spojitosti s novým odsekom 29 v § 19 sa navrhuje uplatňovanie ustanovení o ozdravnom režime a nútenej správe aj v prípade vyšší ch územných celkov. Ozdravný režim a nútená správa podľa tohto zákona sa vzťahujú na obce (a mestské časti Bratislavy a Košíc) a vyššie územné celky.

K bodu 28

Navrhuje sa doplnenie § 19 odseku 1, kde sa pre potreby zavedenia ozdravného režimu a nútenej správy nebudú do celkovej výšky z áväzkov obce po lehote splatnosti 60 dní započítavať záväzky zo zmlúv uzatvorených v rámci spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorený ch medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume zmluvne dohodnutého nenávratného finančného príspevku. V súčasnosti sa obce môžu dostať do ozdravného režimu aj z dôvodu oneskorenia takto zmluvne dohodnutých platieb. Uvedená právna úprava týmto zamedzí zavedeniu ozdravného režimu, resp. nútenej správy iba z takého dôvodu, ktorý obec väčšinou nie je schopná ovplyvniť.

K bodu 29

Navrhovaná právna úprava obdobne ako v platnom znení vzťahujúcom sa k režimu nútenej správy zamedzuje vyplácanie odmien všetkým orgá nom aj zamestnancom obce počas trvania jej ozdravného režimu z dôvodu úspory prostriedkov obce. Starostovi obce zamedzuje vyplácanie odmien osobitný predpis, ktorým je zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primát orov miest.

K bodu 30

Súčasná právna úprava explicitne neustanovuje povinnosť obce predkladať ministerstvu financií potrebnú dokumentáciu aj po skončení ozdravného režimu predĺženého o ďalších najviac 90 dní, preto sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 19 ods. 8 aj o túto povinnosť. Ïalej sa navrhuje doplnenie možnosti ukončenia ozdravného režimu aj pred skončením 90 dní v prípade, ak obec zníži objem svojich uznaných záväzkov po lehote splatnosti 60 dn í pod hranicu 15 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka aj skôr ako uplynie táto lehota.

K bodu 31

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 19 ods. 9 písm. c). Návrh umožňuje ministerstvu financií rozhodnúť o zavedení nú tenej správy nad obcou aj v prípade opakovaného nedodržania povinností predkladania finančných výkazov v súlade s povinnosťou ich predkladania podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov. Ministerstvo financií podmienky zavedenia ozdravného režimu a nútenej správy pravidelne monitoruje zo štvrť ročných výkazov predkladaných obcami. Obce, ktoré nepredkladajú opakovane výkazy o svojom hospodárení sú mimo tohto monitoringu, z čoho je možné predpokladať, že hospodárenie v takejto obci môže byť ohrozené.

K bodu 32

Ide o legislatívno–technické upresnenie kritérií pre v ýber núteného správcu rovnako ako sú uvedené v § 19 ods. 13 písm. c).

K bodu 33

Vypustenie časti odseku 23 sa navrhuje z dôvodu novej úpravy v bode 35.

K bodu 34

Doplňuje sa ustanovenie o skončení nútenej správy. V nadväznosti na úpravu odseku 14 o začatí n útenej správy sa doplňuje osobitný postup v konan í aj v prípade skončenia nútenej správy. Ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy najneskôr do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií zruší nútenú spr ávu, túto skutočnosť v rovnakej lehote oznámi písomne obci, nútenému správcovi a príslušnému daňovému úradu. Rozhodnutie o skončení nútenej správy obsahuje aj dátum, od ktorého sa nútená správa zrušuje spolu so zdôvodnením jej skončenia.

K bodu 35

Dopĺňajú sa nové odseky 28 a 29, ktorými sa upravujú osobitosti ozdravného režimu a nútenej správy vo vzťahu k mestským častiam Bratislavy a Košíc. Mestské časti Bratislavy a Košíc podľa platnej legislatívy majú len obmedzenú možnosť samostatne rozhodovať o základných ekonomických nástrojoch v rá mci svojho hospodárenia (napr. o svojich daňových príjmoch, resp. o hospodárení s majetkom). Rozhodujúcimi predpismi sú v tomto prípade zákony o hlavnom meste Bratislave, resp. meste Košice. V zmysle týchto zákonov podrobnosti upravujú štatúty týchto miest, ktoré schvaľuje mestské zastupiteľstvo a teda mesto môže rozhodnúť o zmene kompetencií mestskej časti v rámci jej hospodárenia. Podľa nového odseku 28 sa na mestské časti ako samostatné právnické osoby budú naďalej vzť ahovať ustanovenia týkajúce sa ozdravného režimu a nútenej správy, pričom vo vzťahu k týmto mestským častiam ako súčasti Bratislavy a Košíc vykonávajúcimi územnú samosprávu patriacu obci bude pôsobnosť ministerstva financií v tejto oblasti zverená mestu Bratislava a Košice. Ministerstvo financií teda bude mať aj naďalej kompetencie v oblasti ozdravného režimu a nútenej správy vo vzťahu k obciam tak, ako ich vymedzuje zákon o obecnom zriadení. Tento návrh sleduje, aby vnútorné veci samosprávy Bratislavy a Košíc sa riešili v rá mci ich vlastnej samosprávnej pôsobnosti.

Znenie nového odseku 29 nadväzuje na čl. 6 ods. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o úprave postupu pri riešení platobnej neschopnosti obcí a vyšších územných celkov osobitný m predpisom. Navrhuje sa v rovnakom rozsahu ako na obce všetky ustanovenia o ozdravnom režime a nútenej sprá ve uplatňovať aj v podmienkach vyšších územných celkov.

K bodu 36

Ide o úpravu v súvislosti s prechodom slovenskej meny na menu euro od 1.1.2009 pri ukladaní pokút za neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Ïalej sa navrhuje zvý šenie hornej hranice pokuty za nesplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, ktorú môže ministerstvo financií uložiť. Tento krok nadväzuje na rozšírenie povinností, ktoré novela zákona ukladá subjektom územnej samosprávy v oblasti pravidiel hospodá renia, rozpočtového procesu a zadlžovania. Sleduje sa tak posilnenie motivačného a preventívneho úč inku tohto nástroja so snahou o zvýšenie rešpektu pri dodržiavaní povinností ukladaných týmto zákonom, kde primeraná výška pokút bude mať v dostatočnej miere odradzujúci účinok od nerešpektovania povinností stanovených v tomto zákone.

K bodu 37

V prechodnom ustanovení sa určuje postupný časový rámec zapájania obcí a vyšších ú zemných celkov do rozpočtového informačného systému a spôsob predkladania údajov. Subjekty územnej samosprávy budú povinné predkladať údaje do rozpočtového informačného systému od 1. januára 2014 v nadvä znosti na ich postupné zapájanie do RIS.SAM v priebehu roka 2013.

Zároveň sa navrhuje dostatočná časová legisvakancia na skončenie nútenej správy zavedenej ministerstvom financií v mestskej časti.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť novely zákona dňom 1. janu ára 2014, okrem ustanovenia bodu 3 o uplatňovaní programu obce s počtom obyvateľov do 2000 a ustanovenia zapájaní a o spôsobe predkladania údajov prostredníctvom rozpočtového informačného systému, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia zákona. Nové ustanovenia vo vzťahu k stavu a vývoji dlhu obce alebo vyššieho územného celku, nadobúdajú v súlade s účinnosťou čl. 6 ods. 3 a 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. účinnosť 1. januára 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2013.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

V súčasnosti postavenie rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov a použitie ich prostriedkov upravuje v samostatných častiach zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Dôvodom vypracovania samostatného zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sú realizované zmeny v štruktúre orgánov verejnej správy, kde predovšetkým konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov a presunom kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky spolu s prislúchajúcimi finančnými prostriedkami sa výrazne posilnilo postavenie týchto orgánov v štruktúre verejnej správy.

Cieľom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť právny rámec pre realizáciu procesu decentralizácie financií od roku 2005 a zabezpečiť transparentnosť a jednotnosť úpravy rozpočtového procesu a pravidiel hospodárenia s prostriedkami rozpočtov územných samospráv ako jednej zo zložiek verejného rozpočtu.

Návrh zákona upravuje tieto oblasti :

° postavenie a obsah rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov,

° finančné vzťahy k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov,

° rozpočtový proces,

° pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami.

Oproti súčasne platnému zneniu predložený návrh zákona v podmienkach obcí a vyšších územných celkov obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny a doplnky:

1. Komplexne upravuje postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku ako aj jednotlivé etapy rozpočtového procesu.

2. Zavádza zostavovanie viacročného rozpočtu na tri roky.

3. Novo definuje druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

4. Ako osobitný druh finančného vzťahu sa ustanovuje prevod podielov na daniach v správe štátu z dôvodu ekonomického postavenia týchto prostriedkov v sústave príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. V nadväznosti na ich vzťah k rozhodovacej právomoci obcí a vyšších územných celkov sa tieto príjmy nezaraďujú medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ponecháva sa však obciam a vyšším územným celkom rozhodovacia právomoc o ich použití. Zároveň sa navrhuje, aby tieto prostriedky nepodliehali výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v banke.

5. Prenesený výkon štátnej správy sa bude zabezpečovať dotáciami z kapitoly štátneho rozpočtu, ktorej patrí vecná pôsobnosť na tento výkon.

6. Vnútorné členenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na bežný rozpočet

a kapitálový rozpočet sa rozširuje o finančné operácie. Finančné operácie sa považujú za súčasť rozpočtu, ale nie sú súčasťou jeho príjmov a výdavkov.

7. Ponecháva sa úprava o povinnosti zostavovania vyrovnaného alebo prebytkového bežného rozpočtu. Zákonná úprava umožňuje vo výnimočných prípadoch použiť prostriedky rezervného fondu na úradu bežných výdavkov. V rozsahu použitých prostriedkov rezervného fondu návrh pripúšťa schodok bežného rozpočtu na konci roka.

8. S cieľom zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu zadlžovania územných samospráv novo

sa formulujú a sprísňujú podmienky prijímania návratných zdrojov financovania.

9. V inštitúte nútenej správy sa rozširuje oprávnenie ministerstva financií zaviesť tento režim hospodárenia nad obcou, pričom náklady spojené s výkonom nútenej správy uhrádza v plnom rozsahu obec. Rozširujú sa úlohy hlavného kontrolóra počas hospodárenia v ozdravnom režime ako aj počas nútenej správy.

V nadväznosti na realizáciu projektu reformy riadenia verejných financií sa v súčasnosti súbežne pripravuje aj nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý bude naďalej obsahovať rámcovú úpravu platnú aj pre územné samosprávy ako jednej zo zložiek verejného rozpočtu. Z uvedeného dôvodu je návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy vypracovaný v úzkej koordinácii s prípravou a vypracovaním návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Návrhom nového zákona o rozpočtových pravidlách sa súčasne ďalšími článkami zabezpečuje súlad zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov s týmto návrhom.

Návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority aproximácie podľa Bielej knihy a článku 70 Európskej dohody o pridružení.

Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Z uvedeného dôvodu sa k predloženému návrhu nevypracovávajú tabuľky zhody.

Dôsledky na štátny rozpočet, zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Predložený návrh nemá finančný dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh tiež nemá dopady na boj proti kriminalite a terorizmu.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 31. marca 2004.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa

-Európskej dohody o pridružení,

-Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

-Partnerstva pre vstup,

-Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do

vnútorného trhu Európskej únie (Biela Kniha),

-screeningu.

Návrh zákona je v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 a termín jeho predloženia je stanovený na máj 2004.

b)Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.

4. Problematika návrhu zákona:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

c) žiadna

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor:

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Pri príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Úvodné ustanovenie všeobecne upravuje obsah a predmet úpravy navrhovaného zákona. Základný okruh, ktorý zákon vymedzuje, je postavenie rozpočtu územnej samosprávy, ktorým je podľa osobitných zákonov rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku. Ďalej sa ustanovujú pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami obce a vyššieho územného celku, jednotlivé etapy rozpočtového procesu, zostavenie a schvaľovanie záverečného účtu obce a vyššieho územného celku, ako aj druhy finančných vzťahov k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov.

V predmete úpravy sa deklaruje, že ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitných zákonov. To znamená, že sa vzťahujú na mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy a mesta Košice, a to v rovnakom rozsahu ako na obce a na úseku určovania príjmov a výdavkov rozpočtu mestských častí sa prihliada na osobitnosti, ktoré možno v súlade so zákonmi týchto miest upraviť v ich štatútoch.

Na obce, vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti verejnej správy sa vzťahujú tiež ustanovenia osobitného zákona, ktorým je zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, s odchýlkami, ktoré rieši tento zákon.

K § 2

Na účely tohto zákona sa vymedzuje obsah niektorých najdôležitejších pojmov ako návratné zdroje financovania, prebytok rozpočtu a schodok rozpočtu.

Na účely tohto zákona sa návratnými zdrojmi financovania rozumejú prostriedky získané z prijatých pôžičiek, návratných finančných výpomocí, zo zmeniek a komunálnych obligácií vydaných obcou alebo vyšším územným celkom. Prebytok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sa definuje ako kladný rozdiel medzi príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku; schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku ako záporný rozdiel príjmov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku.

K § 3

Ustanovením § 3 sa vymedzujú druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

Podľa navrhovaného znenia sa finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov zabezpečujú prostredníctvom prevodu podielov na daniach v správe štátu, dotáciami zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a ďalšími dotáciami podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Prevod prostriedkov z podielov na daniach v správe štátu do rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov sa vymedzuje ako osobitný druh finančného vzťahu z dôvodu ekonomického postavenia týchto prostriedkov v sústave príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. Prostredníctvom tohto osobitného druhu finančného vzťahu zákonom určené časti výnosov daní v správe štátu daňové úrady vyčleňujú z ich celkového inkasa v prospech rozpočtov územných samospráv. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu ich ekonomického postavenia vo vzťahu k rozhodovacej právomoci obcí a vyšších územných celkov, tieto príjmy sa nezaraďujú medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ponecháva sa obciam a vyšším územným celkom rozhodovacia právomoc o ich použití.

Financovanie pôsobností pri prenesenom výkone štátnej správy sa zabezpečuje v príslušnej kapitole štátneho rozpočtu ústredného orgánu štátnej správy, v ktorého vecnej pôsobnosti je predmetný výkon. Prostriedky štátneho rozpočtu sa budú poskytovať na základe osobitných predpisov. Navrhovaná úprava umožňuje poskytnúť na tento účel aj preddavok.

Ostatné finančné vzťahy štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a vyšších územných celkov sa zabezpečujú prostredníctvom ministerstva financií alebo kapitoly, do vecnej pôsobnosti ktorej patrí činnosť, ktorá sa má dotáciami určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok financovať.

V tomto ustanovení sa dopĺňa úprava postupu financovania, ak sa na základe zákona prenášajú na obec alebo vyšší územný celok úlohy štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rozsahu určenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Deklaruje sa, že návrh finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov prerokuje ministerstvo financií s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov pred predložením návrhu východísk rozpočtu verejnej správy a pred jeho predložením na rokovanie vlády.

Navrhovanou právnou úpravou v odseku 6 sa umožňuje ministerstvu financií alebo inému subjektu určeného zákonom poskytovať dotáciu zo štátneho rozpočtu aj obci, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, za obce, ktoré zriadili spoločný obecný úrad po predchádzajúcom súhlase týchto obcí.

K § 4

Ustanovenie § 4 vymedzuje základnú charakteristiku a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Vymedzuje sa ako základný nástroj finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obcí a vyšších územných celkov, pričom platí zásada zhody rozpočtového roka s kalendárnym rokom.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku, v ktorom sa premietajú finančné vzťahy medzi rozpočtom obce alebo rozpočtom vyššieho územného celku k právnickým osobám a fyzickým osobám pôsobiacich na ich území, finančné vzťahy k rozpočtovým organizáciám a právnickým organizáciám v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, k subjektom v zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku, ďalej jednotlivé druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov upravené v § 3 ods. 1, ako aj finančné vzťahy medzi rozpočtami jednotlivých úrovní územnej samosprávy navzájom.

V tomto ustanovení sa súčasne určuje, že v rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje jednotné triedenie príjmov a výdavkov a jednotný spôsob sledovania ich plnenia podľa rozpočtovej klasifikácie, upravenej zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

K § 5

V tomto ustanovení sa vymedzuje štruktúra príjmov rozpočtu obce. Definuje sa sústava vlastných príjmov rozpočtu obce, ktorá je odvodená od rozhodovacej právomoci obce pri ich získavaní. Z uvedeného dôvodu sa medzi vlastné príjmy zaraďujú výnosy miestnych daní a poplatkov v správe obce, nedaňové príjmy z uplatnenia vlastníckeho práva k svojmu majetku, ďalej sú to príjmy získané z vlastnej činnosti, z činnosti rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, výnosy z vlastných finančných prostriedkov obce, sankcie za porušenie finančnej disciplíny a dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce.

Do sústavy vlastných príjmov nie sú zaradené podiely na daniach v správe štátu z dôvodu, že tento príjem nevyplýva z činnosti a rozhodovacej právomoci obce. Tento druh príjmov obce získavajú prevodom časti výnosov daní v správe štátu podľa osobitného zákona. V návrhu zákona sa ustanovuje, že o použití týchto prostriedkov rozhoduje obec vo vlastnej právomoci.

V príjmoch sa ďalej premietajú vzťahy k vyššiemu územnému celku alebo rozpočtu inej obce, finančné vzťahy zo štátneho rozpočtu a prostriedky štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov. Do sústavy príjmov sú zaradené aj prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel.

Okrem týchto príjmov obec môže použiť na financovanie svojich úloh aj mimorozpočtové peňažné fondy obce, združené prostriedky, zisk z podnikateľskej činnosti, návratné zdroje financovania.

K § 6

V ustanovení sa vymedzujú zdroje príjmov rozpočtu vyššieho územného celku. Konštrukcia príjmovej základne rozpočtu vyššieho územného celku ako aj sústava vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku sa v zásade vymedzuje jednotne ako príjmová základňa rozpočtu obce, s výnimkou absencie vlastného daňového príjmu vyššieho územného celku, ktorého správu by vykonával vyšší územný celok vo vlastnej pôsobnosti. Pre posilnenie daňových príjmov vyšších územných celkov je v sústave vlastných príjmov zaradený výnos dane z motorových vozidiel. Táto daň patrí do sústavy miestnych daní upravených samostatným zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

K § 7 a 8

V uvedených ustanoveniach sa vymedzujú druhy výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. V návrhu zákona sa výdavky uvádzajú v nadväznosti na určenú pôsobnosť v zákone o obecnom zriadení a v zákone o samospráve vyšších územných celkov.

Členenie výdavkov obcí a vyššieho územného celku sa v zásade upravuje v jednotnej štruktúre s tým, že v menovite uvádzaných druhoch výdavkov má prednosť úhrada záväzkov vyplývajúcich pre obec a vyšší územný celok zo zákonných povinností, ďalej úhrada výdavkov na výkon samosprávnych funkcií, výdavkov na prenesený výkon štátnej správy a výdavkov spojených so správou, údržbou a zhodnotením majetku obce a majetku vyššieho územného celku.

Návrh zákona umožňuje poskytovanie účelových finančných prostriedkov z rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku právnickým osobám a fyzickým osobám- podnikateľom diferencovane v závislosti od ich vzťahu k obci alebo vyššiemu územnému celku. Poskytovanie týchto prostriedkov sa viaže na limitovanie dlhu obce a vyššieho územného celku a ich účelové určenie len na podporu všeobecne prospešných služieb, verejnoprospešných alebo všeobecne prospešných účelov, podnikania a zamestnanosti. Úprava o poskytovaní dotácií z rozpočtu obce umožňuje, aby mestské časti v Bratislave a Košiciach mohli tieto poskytovať na celom území mesta. Oproti doterajšej úprave návrh obsahuje možnosť poskytovania návratnej finančnej výpomoci z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku len právnickým osobám, ktorých je obec alebo vyšší územné celok zakladateľom.

Ak obec alebo vyšší územný celok založia právnickú osobu podľa osobitného zákona, napr. obchodnú spoločnosť, alebo nadobudne majetkovú účasť na podnikaní takejto právnickej osoby podľa osobitného predpisu, zákon umožňuje rozpočtové prostriedky použiť ako vklad na založenie alebo nadobudnutie majetkovej účasti na podnikaní takejto právnickej osoby. Rozpočtové prostriedky môže obec alebo vyšší územný celok použiť aj na úhradu členského príspevku.

Zákon splnomocňuje obce a vyššie územné celky, aby podmienky pre poskytovanie týchto prostriedkov upravili všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku.

K § 9

Pre financovanie úloh a pôsobností obce a vyššieho územného celku je z hľadiska realizácie svojich rozvojových zámerov obdobie jedného rozpočtového roka krátke. Nie je to len preto, že volebné obdobie zastupiteľstiev týchto samosprávnych územných jednotiek je štvorročné, ale aj preto, že v rámci zmluvných vzťahov obce a vyššie územné celky vstupujú do dlhodobejších práv a povinností, ktoré nadväzne ovplyvňujú ich budúce rozpočty na niekoľko rokov.

Tieto dôvody ako aj ďalšie, ktoré vyplývajú z povinností monitorovania rozpočtových výstupov verejného sektora a verejného rozpočtu, návrh zákona ustanovuje povinnosť obciam a vyšším územným celkom zostavovať viacročný rozpočet minimálne na tri rozpočtové roky. Viacročný rozpočet tvorí rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce dva rozpočtové roky. Viacročný rozpočet sa zostavuje v rovnakom rozsahu členenia, ako sa zostavuje ročný rozpočet upravený v § 10 ods. 3. Rozpočet príjmov a výdavkov na dva rozpočtové roky po roku, na ktorý sa zostavuje rozpočet na príslušný rozpočtový rok, nie sú záväzné a upresňujú sa v ďalšom rozpočtovom roku.

K § 10

V tomto ustanovení sa upravuje postup, spôsob a podmienky zostavovania rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vrátane jeho vnútorného členenia, ktoré sú vo svojej podstate pre obe úrovne územnej samosprávy v zásade rovnaké.

Zostavovanie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vychádza najmä z viacročného rozpočtu, z určeného rozsahu účasti rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na výnosoch daní v správe štátu územným samosprávam stanovených osobitným zákonom a zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom územnej samosprávy.

Pri zostavovaní rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sa v zákone ponecháva úprava povinnosti obce a vyššieho územného celku prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre územnú samosprávu vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa vnútorne člení na bežný rozpočet, kapitálový rozpočet a časť, v ktorej sú vyjadrené finančné operácie.

V súlade s rozpočtovou klasifikáciou sa taxatívne vymedzujú príjmy a výdavky bežného rozpočtu a príjmy a výdavky kapitálového rozpočtu.

Za finančné operácie sa považujú operácie, ktorými sa zabezpečujú ďalšie zdroje, napr. prostriedky z prijatých návratných zdrojov financovania, ako aj prostriedky určené na ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj prevody z mimorozpočtových peňažných fondov obce a vyššieho územného celku, poskytnuté návratné finančné výpomoci z rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a ich splátky, vystavené a prijaté zmenky a predaj a nákup akcií. Tieto finančné operácie sa považujú za súčasť rozpočtu, ale uskutočňujú a vykazujú sa mimo rozpočtu príjmov a rozpočtu výdavkov. Použitie prostriedkov, ktoré sú ustanovené ako finančné operácie na konkrétny účel, sa premieta vo výdavkoch príslušného rozpočtu. Podrobné triedenie finančných operácií obsahuje rozpočtová klasifikácia.

V odseku 7 sa určuje, že rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa zostavuje ako vyrovnaný alebo ako prebytkový. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zostavenia vyrovnaného alebo prebytkového bežného rozpočtu. Ako schodkový sa povoľuje zostaviť iba kapitálový rozpočet za podmienok, že schodok bude možné kryť zostatkami finančných prostriedkov z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, prípadne prebytkom bežného rozpočtu pri dodržaní vyrovnanosti tohto rozpočtu na konci rozpočtového roka. Finančnými prostriedkami z minulých rokov sa rozumejú prostriedky mimorozpočtových fondov obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sa tvoria z prebytku hospodárenia vykázaného za príslušný rozpočtový rok.

Navrhovaná úprava súčasne umožňuje na úhradu bežných výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou na základe rozhodnutia zastupiteľstva použiť prostriedky rezervného fondu.

K § 11

V tomto ustanovení sa upravuje režim hospodárenia v čase rozpočtového provizória.

Rozpočtové provizórium nastáva v prípade, že do 31. decembra bežného rozpočtového roka nie je schválený rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku a trvá až do schválenia rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku.

V tomto období obec alebo vyšší územný celok hospodári podľa rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky počas rozpočtového provizória nesmú v jednotlivom mesiaci prekročiť 1/12 celkových výdavkov s výnimkou výdavkov, ktoré sa spravujú termínmi úhrad dohodnutými do konca predchádzajúceho roka a obligatórnymi výdavkami ako napr. úhrady odvodov poistného a pod.

K § 12

Po schválení svojho rozpočtu obec a vyšší územný celok vykoná rozpis svojho rozpočtu na svoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie. Rozpisom sa rozpočet konkretizuje do podrobnejšieho členenia v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.

Obce a vyššie územné celky počas roka hospodária v súlade so schváleným rozpočtom a vykonávajú pravidelnú a systematickú kontrolu svojho hospodárenia, ako aj hospodárenia svojich rozpočtových a príspevkových organizácií v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve vyšších územných celkov.

S cieľom zabezpečenia vyrovnaného bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka obec a vyšší územný celok sleduje vývoj svojho hospodárenia podľa schváleného rozpočtu a prijíma potrebné opatrenia najmä zvýšenie vlastných príjmov, resp. zníženie výdavkov. Schodok bežného rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku môže vzniknúť len z dôvodu použitia prostriedkov rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov na potreby uvedené v § 10 ods. 8.

V tomto ustanovení sa určuje obciam a vyšším územným celkom povinnosť poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení pre účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu.

Ak obec a vyšší územný celok neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom, oprávňuje sa ministerstvo financií pozastaviť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu, ako aj prevod podielov na daniach v správe štátu až do ich splnenia.

V nadväznosti na vymedzenie príjmov obcí a vyšších územných celkov z podielov na daniach v správe štátu ako osobitný druh finančného vzťahu súčasne sa navrhuje ich ochrana pred výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

V záujme jednoznačnosti postupu v odpisovaní majetku vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, zákon odkazuje na postup podľa zákona o účtovníctve. Táto úprava nevylučuje, aby obec a vyšší územný celok pri výkone podnikateľskej činnosti pre účely zdaňovania postupoval aj podľa zákona o dani z príjmov.

K § 13

Do plnenia rozpočtu sa zahrnujú len také príjmy, ktoré boli skutočne prijaté, resp. také finančné operácie, ktoré sa uskutočnili v danom roku. Do plnenia výdavkov sa zaraďuje len také čerpanie prostriedkov, ktoré sa uskutočnilo v príslušnom roku. Pre zaradenie príjmu, výdavku alebo finančnej operácie do plnenia rozpočtu je rozhodujúci dátum pripísania alebo odpísania prostriedkov na účtoch v banke.

Zákon oprávňuje obec a vyšší územný celok povoliť v odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia prostriedkov poskytnutých ako dotácie zo svojho rozpočtu.

Zákonná úprava stanovuje použitie rozpočtových prostriedkov len na účely, na ktoré boli prostriedky v schválenom rozpočte určené.

K § 14

V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku možno počas rozpočtového roka vykonávať zmeny rozpočtu príjmov a výdavkov. Zmeny schvaľuje príslušný orgán obce alebo vyššieho územného celku. Zmeny rozpočtu sa nemôžu týkať prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.

Zmeny rozpočtu sa vykonávajú rozpočtovými opatreniami, a to presunom prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, povoleným prekročením rozpočtu pri získaní vyšších príjmov a viazaním rozpočtových výdavkov, ak je ich krytie ohrozené neplnením príjmov. Zákon neumožňuje vykonať také zmeny rozpočtu, ktorými by sa narušila vyrovnanosť bežného rozpočtu. Súčasne zákon nariaďuje vykonanie zmien v rozpočte, ak sa očakáva narušenie vyrovnanosti bežného rozpočtu.

K § 15

Úprava v ustanovení § 15 vymedzuje zriaďovanie, tvorbu a spôsob použitia peňažných fondov obce a vyššieho územného celku.

Zákon oprávňuje obce a vyššie územné celky vytvárať mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojom ich tvorby sú najmä prebytok hospodárenia rozpočtu za uplynulý rok a zostatky týchto fondov z minulých rokov. Zostatky mimorozpočtových peňažných fondov na konci roka neprepadajú a o použití týchto fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.

Prostriedky svojich mimorozpočtových fondov obec alebo vyšší územný celok používa prostredníctvom svojho rozpočtu, (nie rozpočtu príjmov) okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky fondov použijú na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka.

V prípade kladného výsledku hospodárenia a zisku z podnikateľskej činnosti obec a vyšší územný celok je povinný vytvárať rezervný fond vo výške schválenej zastupiteľstvom, minimálne však vo výške 50 % prebytku hospodárenia a 50 % zo zisku z podnikateľskej činnosti.

K § 16

V ustanovení § 16 sa upravuje spôsob zostavovania záverečného účtu obce a vyššieho územného celku a určuje sa obsah záverečného účtu.

Zároveň sa stanovuje povinnosť obciam a vyšším územným celkom dať si overiť svoju účtovnú závierku za predchádzajúci rozpočtový rok podľa osobitného predpisu, pričom predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.

V prípade, že audítor pri overovaní zistí porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, písomne oznámi tieto skutočnosti ministerstvu financií. Ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnené ich overiť.

Prerokovanie záverečného účtu sa uzatvára výrokom zastupiteľstva schválenie celoročného hospodárenia bez výhrad alebo s výhradami s následnou povinnosťou prijatia opatrení na nápravu nedostatkov.

K § 17

V nadväznosti na úpravu v § 5 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 2 písm. c) zákona sa v tomto ustanovení určujú povinnosti a pravidlá, ktoré sú obce a vyššie územné celky povinné dodržiavať pri používaní návratných zdrojov financovania.

Stanovuje sa, že obce a vyššie územné celky môžu získavať a použiť tieto finančné prostriedky len na krytie kapitálových potrieb s tým, že záväzky vyplývajúce z týchto vzťahov dlhodobo nenarušia princíp vyrovnanosti bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Zákonná úprava pripúšťa použitie návratných zdrojov financovania aj na krytie potrieb bežného rozpočtu v prípade časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roku z príjmov bežného rozpočtu.

Zamedzuje sa obciam a vyšším územným celkom prevziať záruku za úvery, pôžičky a iné dlhy fyzických osôb a právnických osôb s výnimkou prevzatia záruky obce za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.

S cieľom zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu zadlžovania územných samospráv novo sa formulujú podmienky prijímania návratných zdrojov financovania.

Oproti doterajšej úprave na prijatie návratných zdrojov financovania sa nebude vyžadovať predchádzajúci súhlas ministerstva financií, no súčasne sa sprísňujú pravidlá pre ich prijatie.

Obec a vyšší územný celok môže na plnenie úloh prijať návratné zdroje financovania (definícia je vymedzená v pojmoch v § 2 ods. 1), len ak spĺňa súčasne dve podmienky.

Prvou je celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku, ktorá nesmie prekročiť 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

Druhou podmienkou je suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane výnosov, ktorá nesmie prekročiť 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

Celková suma dlhu obce alebo dlhu vyššieho územného celku sa na účely tohto zákona považuje súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania ku koncu rozpočtového roka vrátane sumy doteraz prevzatých ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku.

V súlade s týmto ustanovením hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku preveruje pred prijatím návratných zdrojov financovania dodržanie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania uvedených v odseku 6. Nedodržanie podmienok je hlavný kontrolór povinný oznámiť ministerstvu financií.

Do sumy celkového dlhu obce sa nezapočítavajú záväzky prevzaté z poskytnutých úverov v súčasnosti už zrušených štátnych fondov a záväzky z úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania v rozsahu úhrad splátok zahrnutých v cene nájomného za obecné byty. Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania sa nezapočítava suma ich jednorázového predčasného splatenia.

K § 18

V tomto paragrafe sa ustanovujú osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov. Oprávňuje sa obec a vyšší územný celok rozhodnúť, že niektoré subjekty obce a vyššieho územného celku bez právnej subjektivity môžu hospodáriť len so zvereným preddavkom. Dopĺňa sa úprava o spôsobe sledovania, vykazovania a usporiadania podnikateľskej činnosti obce a vyššieho územného celku, ak túto činnosť vykonávajú ako právnické osoby vo svojom mene.

Upravujú sa možnosti združovania prostriedkov obcí a vyšších územných celkov a určujú sa podmienky ich použitia a spôsob vysporiadania majetku obstaraného z týchto zdrojov s odkazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

K § 19

Podľa § 19 sa v sfére hospodárenia obce upravuje inštitút ozdravného režimu a nútenej správy.

Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. Súčasne sa oprávňuje ministerstvo financií rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou v prípadoch, ak nastali okolnosti pre zavedenie ozdravného režimu a obec tento inštitút hospodárenia nezaviedla.

Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní od dňa splatnosti.

Ak nastanú uvedené skutočnosti, starosta obce je povinný do 15 dní pripraviť návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý obsahuje návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia. Ozdravný rozpočet obec nie je povinná členiť na bežný a kapitálový rozpočet. Starosta je povinný v lehote do 15 dní, ako nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu, predložiť jeho návrh na rokovanie obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať návrh v lehote do 15 dní. Počas ozdravného režimu obec môže používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.

Hlavný kontrolór obce je povinný predložiť obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu a ozdravného rozpočtu.

Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

Rozhodnutie o prijatí ozdravného režimu obec spolu s uznesením obecného zastupiteľstva je obec povinná v lehote do troch dní písomne predložiť ministerstvu financií. V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od prijatia ozdravného režimu obec oznámi ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže, že plnením prijatých opatrení dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia, najmä zníženie celkových záväzkov, oprávňuje sa ministerstvo financií na základe žiadosti obce predĺžiť hospodárenie obce v ozdravnom režime. Predĺženie hospodárenia v ozdravnom rozpočte nemá prekročiť lehotu 90 dní.

Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou, ak nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu a obec tento nezaviedla. Ministerstvo je oprávnené tiež rozhodnúť o zavedení nútenej správy aj po skončení hospodárenia v ozdravnom režime, a to na základe vlastných poznatkov alebo na základe oznámenia starostu obce, hlavného kontrolóra obce, audítora, veriteľa obce alebo oznámenia orgánu štátu, ak pretrvávajú skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu.

Ustanovuje sa povinnosť starostovi obce a hlavnému kontrolórovi obce, aby oznámenie, že ozdravný režim neviedol k náprave, predložil na prerokovanie obecného zastupiteľstva a v lehote do 15 dní po skončení hospodárenia v ozdravnom režime písomne informoval ministerstvo financií.

Zároveň sa určujú kritériá pre výber núteného správcu, ktorým môže byť len fyzická osoba pri splnení vymedzených kvalifikačných a personálnych predpokladov. Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií, ktoré uzatvára s núteným správcom zdmluvu o výkone činnosti. V zmluve ministerstvo financií podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti.

Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmeny núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou bola zavedená nútená správa.

Počas nútenej správy obec je povinná zriadiť osobitný účet nútenej správy, na ktorý prevedie všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch obce okrem prostriedkov, ktoré je obec podľa tohto zákona povinná viesť na samostatných účtoch v banke.

Okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na uvedených účtoch, všetky ostatné príjmy obce budú plynúť na osobitný účet nútenej správy. Navrhuje sa, aby prostriedky vedené na osobitnom účte nútenej správy nepodliehali výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov odpísaním z účtu v banke. Bez písomného súhlasu núteného správcu obec nie je oprávnená použiť žiadne prostriedky vedené na svojich účtoch v banke.

Ďalej sa upravujú kompetencie núteného správcu, spoluúčasť a povinnosti orgánov obce počas nútenej správy, obsah krízového rozpočtu a spôsob jeho zostavenia a schvaľovania. Krízový rozpočet obec nie je povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

Navrhuje sa, aby o ukončení nútenej správy ministerstvo rozhodovalo na základe posúdenia návrhu núteného správcu, žiadosti obce alebo na základe vlastného zistenia. Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom.

K § 20

Navrhuje sa, aby ministerstvo financií malo možnosť subjektom za nesplnenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona uložiť pokutu až do výšky 500 000 Sk.

K § 21

Prechodnými ustanoveniami sa upravuje termín pre zostavenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na rok 2005, termín zostavenia viacročného rozpočtu obce a viacročného rozpočtu vyššieho územného celku, postup uplatnenia rozpočtovej klasifikácie pri zostavení rozpočtu, ak sa mení rozpočtová klasifikácia na ďalší rozpočtový rok a zostavenie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za rok 2004.

K Čl. II

Navrhovanou novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

K bodu 1 až 3

Navrhované úpravy zabezpečujú súlad s vymedzením sústavy vlastných príjmov rozpočtu obce a ďalších zdrojov financovania úloh a kompetencií obcí s návrhom zákona.

K bodu 4

Vypustenie ustanovenie § 9 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu duplicitnej úpravy v návrhu zákona.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava a aktualizácia príslušných odkazov na nové právne predpisy.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 11 ods. 4 písm. b) sa zosúlaďujú pravidlá používania návratných zdrojov financovania podľa návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

K bodu 7

Rozšírením úloh hlavného kontrolóra obce navrhovaných v zákone o rozpočtových pravidlách na úseku kontroly dodržiavania pravidiel používania návratných zdrojov financovania a úloh pri hospodárení obce v ozdravnom režime a počas nútenej správy sa reaguje v zákone o obecnom zriadení možnosť plnenia úloh hlavného kontrolóra obce upravených aj iným zákonom.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava a aktualizácia odkazu vo vzťahu k úprave výkonu finančnej kontroly.

K Čl. III

Navrhovanou novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava a aktualizácia odkazu vo vzťahu k úprave výkonu finančnej kontroly.

K bodu 2 a 3

Navrhované zmeny zabezpečujú súlad s vymedzením sústavy vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku a ďalších zdrojov financovania úloh a kompetencií obcí s návrhom zákona.

K bodu 4

Aktualizácia odkazov pod čiarou na nové právne predpisy.

K bodu 5

Rozšírením úloh hlavného kontrolóra vyššieho územného celku navrhovaných v zákone o rozpočtových pravidlách na úseku kontroly dodržiavania pravidiel používania návratných zdrojov financovania sa reaguje v zákone o samospráve vyššieho územného celku na možnosť plnenia úloh hlavného kontrolóra vyššieho územného celku upravených aj iným zákonom.

K Čl. IV.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2005 okrem ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia. Týkajú sa oblastí upravených v prechodnom ustanovení

§ 21návrhu.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu