Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 13.04.2021 do 30.04.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zdravotníctva

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Účelom návrhu zákona je prijatie opratrení súvisiacich s epidemickou situáciou a šírením ochorenia COVID – 19. Predkladaný návrh zákona upravuje prílohu č. 6 Indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť a to rozšírením Indikačného zoznamu pre kúpeľnú starostlivosť o stavy po prekonaní ochorenia COVID-19. Predložený materiál je opatrením na riešenie mimoriadnej situácie a vyžaduje si neodkladné schválenie z dôvodu vytvorenia podmienok na zmiernenie následkov ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 a tzv. postkovidového syndrómu, zahŕňajúceho pretrvávajúce respiračné a nervové, resp. nervovo-svalové a pohybové ťažkosti. Ďalej sa v návrhu zákona navrhuj zaviesť povinnosť zdravotnej poisťovne uhrádzať náklady spojené s očkovaním s cieľom predísť nekontrolovanému šíreniu nákazy aj pre osoby, ktoré nemajú verejné zdravotné poistenie. Jedná sa o osoby, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku nakazenia sa a ďalšieho šírenia infekčného ochorenia SARS-COV2 vzhľadom na často problematické dodržiavanie protiepidemických opatrení. Návrh zákona upravuje jednoduchší prístup osôb, ktoré získali zdravotnícke vzdelanie mimo územia členských štátov k výkonu stáže v ústavných zdravotníckych zariadenia. Rozširuje sa možnosť výkonu stáže aj o osoby, ktoré získali vzdelanie mimo územia členských štátov v zdravotníckom povolaní sestra a pôrodná asistentka aj o osoby, ktoré ovládajú anglický jazyk v rozsahu nevyhnutnom na výkon príslušného zdravotníckeho povolania. Predlžuje sa možnosť výkonu dočasnej odbornej stáže a predlžuje lehota na podanie opätovnej žiadosti o akreditáciu pre vzdelávacie ustanovizne, ktoré majú záujem pokračovať v ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov v príslušnom študijnom programe. Účelom predkladaného návrhu zákona je umožnenie jednoduchšieho a rýchlejšieho dopĺňania zdravotníckeho personálu zo zahraničia do ústavných zdravotníckych zariadení vzhľadom na výskyt ochorenia COVID-19 a súvisiacu krízu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti v ústavných zdravotníckych zariadeniach a to aj v kontexte systému medzinárodnej pomoci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorá medzinárodnú pomoc schválila. Ďalej sa predlžuje platnosť pôvodného osvedčenia o akreditácii o dobu, počas ktorej ministerstvo zdravotníctva vydá nové osvedčenie o akreditácii. Uvedené úpravy sa navrhujú z dôvodu zabezpečenia pokračovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov aj počas krízovej situácie, plynulého dopĺňania zdravotníckych pracovníkov – špecialistov do systému špecializovanej zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiacim zabezpečením poskytovania odbornej zdravotnej starostlivosti občanom Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje úprava, ktorej snahou je umožniť aj preskripciu liekov, ktoré sú indikované z hľadiska aktuálneho zdravotného stavu pacienta aj v prípade, že liek s preskripčným obmedzením bol indikovaný pri prepustení pacienta z hospitalizácie, alebo v prípadoch, že pacient nemohol v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 navštíviť lekára špecialistu a legislatívna zmena, ktorá umožňuje použiť na samodiagnostiku nosové rýchlotesty určené na profesionálne použitie aj nezaškolenými osobami, ak spĺňajú minimálne požiadavky. Navrhuje sa, za účelom riešenia súčasnej mimoriadnej situácie použitie presných rýchlych

skríningových nosových antigénových testov na samodiagnostiku a taktiež sa navrhuje zabezpečiť možnosť čiastočného riadenia siete ústavnej zdravotnej starostlivosti po možnom skončení núdzového stavu.

Ďalším dôležitým cieľom uvedeného návrhu je vytvoriť inštitút jednorazového odškodnenia pozostalých aj v rámci zdravotníckeho povolania, ktoré v aktuálnej nepriaznivej situácii zažíva najväčší nápor rizika ochorenia na koronavírus SARS-CoV-2 v komparácii s výkonom iných povolaní. Nárok na poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalých vzniká splnením podmienok podľa tohto zákona na základe podanej žiadosti oprávneného subjektu do 1 roka od úmrtia zdravotníckeho pracovníka, vodiča záchrannej zdravotnej služby, vodiča dopravnej zdravotnej služby, lekára prehliadajúceho mŕtve telá alebo lekára, ktorý vykonáva pitvu, ku ktorej je povinný priložiť doklady preukazujúce vzťah pozostalej osoby k zomrelému (rodný list, sobášny list). Nevyhnutnou súčasťou žiadosti o poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalých je aj úmrtný list. Hlavným účelom návrhu na poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalých je preklenutie nepriaznivej finančnej situácie najbližšej rodiny, ktorá je spôsobená stratou príjmu zomrelého, pričom uvedeným finančným odškodnením sa má rodine umožniť prispôsobiť sa zmeneným životným podmienkam. Účelom je taktiež odškodnenie zdravotníckych pracovníkov v rámci vykonávania zdravotníckeho povolania v pretrvávajúcej pandémii ochorenia COVID-19, kedy s prihliadnutím na všetky objektívne skutočnosti možno kvalifikovať zdravotnícke povolanie ako najviac ohrozené infikovaním sa týmto typom ochorenia v súvislosti s nepretržitým poskytovaním zdravotnej starostlivosti o pacientov v zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky.

Návrh zákona v súlade s doložkou vybraných vplyvov bude mať čiastočný vplyv na rozpočet verejnej správy, má sociálne vplyvy, vplyv na služby verejnej správy pre občna a vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Analýzy vplyvov je obsiahnutá v priloženej doložke vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi

Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je

Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť sa navrhuje dňom vyhlásenia vzhľadom na nevyhnutnú potrebu prijatia navrhovanej úpravy v súvislosti s ochorením COVID-19.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I (z. č. 577/2004 Z. z.) a čl. VII (z. č. 538/2005 Z. z.)

K bodu 1

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky konštatuje v Národnej stratégii očkovania proti ochoreniu COVID-19, že očkovanie je najefektívnejším spôsobom kontroly súčasnej pandémie ochorenia COVID-19. V súčasnosti je na základe verejného zdravotného poistenia uhrádzané povinné očkovanie a povinné mimoriadne očkovanie. Nakoľko do začiatku roka 2021 nebolo očkovanie proti ochoreniu COVID-19 v SR vykonávané a nebolo explicitne uvedené medzi výkonmi zdravotnej starostlivosti, spadajúcej pod verejné zdravotné poistenie, navrhovaná právna úprava s cieľom zabezpečiť v tejto veci právnu istotu pre poskytovateľov a zdravotné poisťovne jednoznačne definuje očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ako spadajúce do rozsahu takejto zdravotnej starostlivosti.

K bodu 2 a čl. VII

Vzhľadom na to, že navrhované zmeny v prílohe č. 6 Indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť sa dotýkajú aj povolení na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební vydávaných Štátnou kúpeľnou komisiou Ministerstva zdravotníctva SR podľa § 33 a § 34 z zákona č. 538/2005 Z. z., navrhuje sa z hľadiska zjednodušenia procesu a aby nebolo potrebné meniť licencie zaradiť aj novelizačný bod týkajúci sa prepojenia na platné povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Materiálno-technické a personálne vybavenie prírodných liečebných kúpeľov určené vyhláškou MZ R č. 101/2006 Z. z. zostane rovnaké a bez zmeny, to znamená, že prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne, ktoré disponujú vybavením pre indikácie V., VI., VII. v súčasnosti, budú spĺňať podmienky aj pre nové doplnené indikácie.

K bodom 3 až 5

Navrhuje sa úprava prílohy č. 6 Indikačný zoznamu pre kúpeľnú starostlivosť o doplnenie možnosti vypisovania kúpeľného návrhu v určitých indikáciách, v súvislosti s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19. Navrhuje sa preto rozšírenie indikačného zoznamu o stavy po prekonaní COVID-19 s ťažkým priebehom infekcie. Po prekonaní infekcie koronavírusom SARS-COV2 u časti pacientov zaznamenávame pretrvávanie zdravotných ťažkostí, ktoré sa u daných pacientov pred infekciou nevyskytovali. Tento stav je popisovaný ako tzv. Postkovidový syndróm a zahŕňa spektrum príznakov, so známkami respiračného, kardiovaskulárneho, nervového, alebo svalového postihnutia. Pokladáme za nevyhnutné zabezpečiť, aby pacienti, u ktorých pretrvávajú ťažkosti zo strany dýchacieho a/alebo nervového a pohybového aparátu absolvovali kúpeľnú starostlivosť v prírodných liečebných kúpeľoch, ktoré majú rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti v indikácii V., VI. a VII. indikačného zoznamu. Kúpeľné zariadenia disponujú vybavením na vykonávanie funkčnej diagnostiky pľúc (spirometria, prípadne aj spiroergometria, pulzná oxymetria, v prípade potreby môžu aplikovať krátkodobo kyslíkovú terapiu). Klimatické podmienky v týchto kúpeľoch vyhovujú požiadavkám aj na vysokú kvalitu ovzdušia. Možnosť kúpeľnej liečby sa navrhuje pre pacientov s ťažkým priebehom ochorenia, ktorý vyžadoval ústavnú zdravotnú starostlivosť na jednotkách intenzívnej starostlivosti alebo klinike/oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny a po prekonaní infekcie COVID-19 u nich pretrvávajú respiračné a/alebo nervovo-svalové a/alebo pohybové ťažkosti. Kúpeľná

2

starostlivosť by prispela k zmierneniu postkovidového syndrómu a návratu do pracovného a bežného života pacienta.

K čl. II (z. č. 576/2004 Z. z.)

Cieľom tejto úpravy je zadefinovanie jednoznačnej povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prijať pacienta, v prípade ak tak rozhodne operačné stredisko v súlade s osobitným predpisom. V rámci medzinárodnej pomoci je možné zabezpečiť preklad pacienta na zahraničné pracoviská. Z aplikačnej praxe vzišla požiadavka na právnu definíciu prekladu aj na zahraničné pracoviská.

K čl. III (z. č. 578/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 9 a 14 (ods. 5 a 6)

Navrhuje sa rozšíriť možnosť výkonu stáže aj o pre osoby, ktoré získali zdravotnícke vzdelanie v zdravotníckom povolaní sestra a pôrodná asistentka mimo územia členských štátov a majú uznaný doklad o vzdelaní Ministerstvom školstva, vedy výskumu a športu SR. V prípade osôb, ktoré získali zdravotnícke vzdelanie mimo územia členských štátov a majú záujem vykonávať činnosti stážistu v ústavných zdravotníckych zariadeniach sa podmienka predloženia úradnej osvedčenej kópie rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní nahrádza predložením kópie rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní z dôvodu zníženia administratívnej záťaže a zjednodušenia prípravy tohto dokladu. Vzhľadom k tomu, že súčasťou žiadosti cudzinca o pobyt na území Slovenskej republiky je aj doklad o bezúhonnosti, upúšťa sa od požiadavky na predloženie dokladu preukazujúcom bezúhonnosť, bezúhonnosť sa deklaruje čestným vyhlásením. Rozširuje sa možnosť výkonu stáže aj o osoby, ktoré ovládajú anglický jazyk v rozsahu nevyhnutnom na výkon zdravotníckeho povolania z dôvodu, že anglický jazyk je podľa počtu hovoriacich najpoužívanejším jazykom a na Slovensku je v rámci prípravy na výkon zdravotníckeho povolania cudzí jazyk jedným z povinných predmetov. Z dôvodu zvýšenia záujmu o výkon stáže sa predlžuje možnosť výkonu stáže o 90 dní odo dňa skončenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu. Vzhľadom k akútnemu nedostatku zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach sa zjednodušuje prístup k výkonu príslušného zdravotníckeho povolania v týchto zdravotníckych zariadeniach pre záujemcov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie na území iného členského státu štátu alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie. Skutočnosti uvedené v písmenách a), b) a d) si v prípade pochybností môže ministerstvo overiť prostredníctvom Informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorý je bezpečným online nástrojom na výmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy, ktoré sa podieľajú na vykonávaní právnych predpisov EÚ v praxi. V rámci systému medzinárodnej pomoci na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorá medzinárodnú pomoc schválila sa vzhľadom na akútnosť poskytovanej medzinárodnej pomoci sa splnenie podmienok výkonu zdravotníckeho povolania podľa § 31 považujú za splnené. Základným predpokladom je, že ide o zdravotníckych pracovníkov, špecialistov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť na území iných členských štátov s obdobnou odbornosťou ako na území SR.

K bodu 14 (ods. 7)

3

Navrhuje sa aby počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 sa predĺžila lehota na podanie opätovnej žiadosti o akreditáciu pre vzdelávacie ustanovizne, ktoré majú záujem pokračovať v ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov v príslušnom akreditovanom študijnom programe. Taktiež sa navrhuje predĺžiť platnosť pôvodného osvedčenia o akreditácii o dobu, počas ktorej ministerstvo zdravotníctva vydá nové osvedčenie o akreditácii. Navrhovaná úprava je nevyhnutná z dôvodu zabezpečenia pokračovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a získavania príslušných špecializácií aj počas krízovej situácie. S tým súvisí aj plynulé dopĺňanie systému špecializovanej zdravotnej starostlivosti príslušnými špecialistami. Vzdelávacie ustanovizne majú v aktuálnej nepriaznivej epidemiologickej situácii veľký problém s podaním žiadosti o opätovnú akreditáciu v súlade so stanoveným termínom, čo môže mať za následok ukončenie platnosti akreditácie a prerušenie alebo ukončenie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

K bodu 10

Keďže národný zdravotnícky informačný systém nemá momentálne funkcionalitu, ktorá by dokázala zabezpečiť naplnenie tohto ustanovenia a samosprávne kraje tak nevedia spravodlivo vymáhať od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti splnenie povinnosti oznamovať VÚC zabezpečenie zastupovania počas svojej neprítomnosti prostredníctvom NZIS, je nevyhnutné ustanoviť im oznamovaciu povinnosť bežnými dostupnými prostriedkami. V krízovej situácii, v ktorej sa z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 zdravotná starostlivosť poskytuje v obmedzenom režime je dôležité, aby informácie o dostupnosti lekára, resp. o jeho zástupe, mal ako pacient, tak samosprávny kraj, ktorý musí vedieť komunikovať s pacientom a v prípade potreby mu operatívne zabezpečiť náhradnú zdravotnú starostlivosť.

K bodu 11

V dôsledku novej kompetencie úradu vydávať na základe žiadosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky potvrdenia v zmysle § 20 ods. 1 písm. s) zákona č. 581/2004 Z. z., je potrebné zabezpečiť, aby úrad v takýchto prípadoch vydával potvrdenie na základe všetkých dostupných dokumentov, z ktorých môže zodpovedne stanoviť tú skutočnosť, či osoba zomrela v príčinnej súvislosti s ochorením COVID-19. Keďže lekárska prepúšťacia správa obsahuje osobné údaje týkajúce sa zdravia fyzickej osoby, je potrebné, aby poskytovanie tejto správy úradu malo právny základ, t. j. je potrebné zákonné ustanovenie, na základe ktorého poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti odovzdáva prepúšťaciu správu úradu na účely potvrdenia o úmrtí osoby v súvislosti s ochorením COVID-19.

K bodom 12 a 15

Cieľom uvedeného návrhu je vytvoriť inštitút jednorazového odškodnenia pozostalých aj v rámci zdravotníckeho povolania, ktoré v aktuálnej nepriaznivej situácii zažíva najväčší nápor rizika ochorenia na koronavírus SARS-CoV-2 v komparácii s výkonom iných povolaní. Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút jednorazového odškodnenia pozostalých je v právnom poriadku Slovenskej republiky zavedený aj v iných osobitných zákonoch , predmetný návrh je s ohľadom na diferentné postavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov v porovnaní s úpravami uvedenými v osobitných predpisoch prispôsobený a upravený práve na účel jednorazového odškodnenia pozostalých v rámci zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úmyslom uvedeného

4

ustanovenia je preto stanovenie konkrétnych podmienok poskytnutia jednorazového odškodnenia pozostalých, na ktorý majú nárok manželka (manžel) a deti zomrelého zdravotníckeho pracovníka (podľa § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z.), vodiča záchrannej zdravotnej služby, vodiča dopravnej zdravotnej služby, lekára vykonávajúceho pitvu alebo lekára prehliadajúceho mŕtve telo, ktorý zomrel v príčinnej súvislosti s ochorením COVID-19 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo zabezpečovaní ošetrovateľskej starostlivosti. V prípade absencie uvedených subjektov pripadá nárok na poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalých rodičom zomrelého. Výška jednorazového odškodnenia pozostalých bola stanovená vo výške 58 712,30 eura, ktorá je od 1. januára 2021 maximálnou sumou jednorazového odškodnenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nárok na poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalých vzniká splnením podmienok podľa tohto zákona na základe podanej žiadosti oprávneného subjektu do 1 roka od úmrtia zdravotníckeho pracovníka, vodiča záchrannej zdravotnej služby, vodiča dopravnej zdravotnej služby, lekára prehliadajúceho mŕtve telá a lekára, ktorý vykonáva pitvu, ku ktorej je povinný priložiť doklady preukazujúce vzťah pozostalej osoby k zomrelému (rodný list, sobášny list). Nevyhnutnou súčasťou žiadosti o poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalých je aj úmrtný list. Hlavným účelom návrhu na poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalých je preklenutie nepriaznivej finančnej situácie najbližšej rodiny, ktorá je spôsobená stratou príjmu zomrelého, pričom uvedeným finančným odškodnením sa má rodine umožniť prispôsobiť sa zmeneným životným podmienkam. Účelom je taktiež odškodnenie zdravotníckych pracovníkov v rámci vykonávania zdravotníckeho povolania v pretrvávajúcej pandémii ochorenia COVID-19, kedy s prihliadnutím na všetky objektívne skutočnosti možno kvalifikovať zdravotnícke povolanie ako najviac ohrozené infikovaním sa týmto typom ochorenia v súvislosti s nepretržitým poskytovaním zdravotnej starostlivosti o pacientov v zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky. V navrhovanej právnej úprave sa zároveň dopĺňa prechodné ustanovenie z dôvodu možnosti poskytnutia jednorazového odškodnenia pozostalých v dôsledku úmrtia zdravotníckeho pracovníka, vodiča záchrannej zdravotnej služby alebo vodiča dopravnej zdravotnej služby pred dňom účinnosti navrhovaného zákona.

K bodu 13

Na základe doplnenia povinnosti poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytovať úradu lekársku prepúšťaciu správu zomrelého pacienta podľa § 79 ods. 1 písm. bj) zákona č. 578/2004 Z. z. na účely vydania potvrdenia úradu o úmrtí v súvislosti s ochorením COVID-19 sa upravuje aj znenie § 82 ods. 17 zákona č. 578/2004 Z .z. Zasielanie lekárskych prepúšťacích správ je dôležitým dokumentom, ktorý zachytáva okolnosti príčiny úmrtia. V prípade, ak ním úrad pre dohľad nebude disponovať nebude možné vydať potvrdenie podľa § 20 ods. 1 písm. s) zákona č. 581/2004 Z. z., nakoľko úrad pre dohľad nebude disponovať všetkými relevantnými dokumentami.

K čl. IV (z. č. 579/2004 Z. z.)

Operačné stredisko v čase krízovej situácie disponuje detailnejšími informáciami o obsadenosti jednotlivých poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. V čase krízovej situácie sú poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti mimoriadne vyťažení, a v prípade ak potrebujú zrealizovať preklad pacienta k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (napr. z dôvodu

5

nutnosti prekladu na vyššie pracovisko), musí všetky úkony zabezpečovať priamo nemocnica, ktorá o preklad pacienta žiada. Uvedený postupom sa sleduje zníženie administratívnej záťaže nemocníc a presunutie tejto kompetencie na operačné stredisko, ktoré má k dispozícií väčší prehľad o obsadenosti nemocníc.

K čl. V (z. č. 580/2004 Z. z.)

Ustanovuje sa nárok na úhradu očkovania proti ochoreniu COVID-19 zo systému verejného zdravotného poistenia pre poistenca zdravotnej poisťovne a osobu s registrovaným pobytovým formulárom v SR. Vzhľadom k skutočnosti, že očkovanie proti ochoreniu COVID-19 nemusí spĺňať kritériá neodkladnej zdravotnej starostlivosti, na ktorú majú nárok aj dlžníci, avšak je v záujme zdravotnej politiky štátu, aby bola zaočkovaná čo najväčšia časť populácie, jednoznačne sa stanovuje, že obmedzenie úhrady zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov sa netýka očkovania proti ochoreniu COVID-19 a teda aj dlžníci majú nárok na úhradu očkovania zo systému verejného zdravotného poistenia. Úhrada očkovania bezdomovcov, osôb s poskytnutou doplnkovou ochranou a osôb registrovaných v programe MV SR pre ochranu obetí trestných činov bude riešená prostredníctvom najväčšej zdravotnej poisťovne, ktorej tieto náklady bude refundovať Ministerstvo zdravotníctva SR.

K čl. VI (z. č. 581/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 4

V navrhovanej právnej úprave sa taktiež dopĺňa činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý poskytne Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky potvrdenie o tom, či fyzická osoba určená osobitným zákonom zomrela v príčinnej súvislosti s ochorením COVID-19 vzhľadom na stanovené podmienky poskytnutia jednorazového príspevku pozostalých zákonom, a to na základe listu o prehliadke mŕtveho tela a štatistického hlásenia o úmrtí, správy o prehliadke mŕtveho tela, lekárskej prepúšťacej správy alebo pitevného protokolu.

Zároveň sa dopĺňa, že ak ide o prehliadku mŕtveho tela mimo zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, prehliadajúci lekár je povinný bezodkladne vyplniť aj správu o prehliadke mŕtveho tela, ktorej náležitosti ustanoví Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou metodickým usmernením. Účelom Správy o prehliadke mŕtveho tela je zdokumentovať všetky okolnosti úmrtia ako napríklad opis miesta nálezu, polohy tela, predmety nájdené pri mŕtvole, neskoré posmrtné zmeny, zranenia a stopy násilia a podobne, pričom zachytáva postup prehliadajúceho lekára pri vykonaní prehliadky mŕtveho tela. Správa o prehliadke mŕtveho tela je dôležitý dokument, ktorý je potrebné zo strany prehliadajúceho lekára predložiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ktorý zachytáva všetky podstatné okolnosti týkajúce sa úmrtia a prehliadky mŕtveho tela.

Poskytovateľom ústavnej starostlivosti sa taktiež upravuje povinnosť doručiť prepúšťaciu správu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to pri úmrtí osoby počas ústavnej starostlivosti. Uvedená povinnosť bola nevyhnutná vzhľadom na novú kompetenciu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydávať na žiadosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky potvrdenie o tom, či fyzická osoba určená osobitným zákonom zomrela v príčinnej súvislosti s ochorením COVID-19, a to predovšetkým

6

za účelom zabezpečenia všetkých dostupných dokumentov, z ktorých by Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zodpovedne potvrdil predmetné skutočností.

K bodu 5

Registrácia poistenca na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 je nevyhnutným predpokladom na to, aby bol poistencovi umožnený prístup k vakcinácii. Nakoľko pri registračnom procese poistenec zadáva do systému svoje osobné údaje, upravujú sa podmienky za ktorých zdravotná poisťovňa nie je povinná zachovávať mlčanlivosť, a to v prípade ak si informácie vyžiada Národné centrum zdravotníckych informácií.

K čl. VIII (z. č. 362/2011 Z. z.)

K bodu 1 a 4 (ods. 8 a 9)

Právny predpis by mal byť vyjadrený takými jazykovými prostriedkami a mal by obsahovať takú terminológiu, ktorá zabezpečí jeho všeobecnú zrozumiteľnosť. Je to nevyhnutné najmä z hľadiska jeho jednotnej interpretácie a aplikácie v praxi. Presnosť vyjadrenia právneho predpisu umožňuje jeho jednoznačné a jednotné porozumenie bez polemík a sporov o jeho obsahu, čo je predpokladom pre predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci a z nej vyplývajúcej právnej istoty osôb, ktorých práva a povinnosti právna úprava upravuje. Zrozumiteľnosť je teda kľúčovým určovateľom kvality pôsobenia práva v spoločnosti, pretože determinuje schopnosť adresátov právnej normy túto normu adekvátne pochopiť a aplikovať.

V ustanovení upravujúcom „zodpovednosť predpisujúceho lekára“ tieto interpretačné nejednoznačnosti vznikajú. Pojem “zodpovednosť” totiž označuje sekundárnu povinnosť vznikajúcu subjektu, ktorý porušil primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Označuje sa ňou spôsobilosť subjektu znášať právne dôsledky za to, že konal alebo nekonal.

Samotné označenie, že predpisujúci lekár je “zodpovedný” žiadne povinnosti pre predpisujúceho lekára nezakladá. Rovnako vypustenie tejto vety ho žiadnych primárnych právnych povinností nezbavuje, ani nemení a nezrušuje existujúce povinnosti iných subjektov. Aj po vypustení tejto vety bude predpisujúci lekár povinný pri predpisovaní humánneho lieku postupovať účelne a hospodárne podľa súčasných poznatkov farmakoterapie. Taktiež stále ostáva v platnosti primárna zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Poskytovanie liekov, prevencia a diagnostika sú imanentnou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

Súčasťou právnych predpisov naďalej ostáva povinnosť poučiť pacienta a k terapeutickému použitiu humánnych liekov sa naďalej vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas pacienta s terapeutickým použitím tohto humánneho lieku, ktorý je súčasťou zdravotnej dokumentácie pacienta. Príslušné právne predpisy obsahujú aj ustanovenia, ktoré sankcionujú neplnenie týchto povinností. Tiež vypustením tejto vety nie je v prípade vzniku škody následkom

7

porušenia akýchkoľvek povinností dotknuté právo na náhradu škody vzniknutej z dôvodu porušenia týchto povinností.

Štát sa tiež rozhodol prevziať časť objektívnej zodpovednosti za prípadné škody na zdraví a na živote, ak je táto škoda spôsobená výlučne okolnosťami majúcimi pôvod v použitej neregistrovanej vakcíne. Záväzok štátu by sa mal vzťahovať výlučne na obdobie, kým nebude očkovacia látka oficiálne zaregistrovaná zo strany Európskej liekovej agentúry.

K bodu 2

Povoľovanie terapeutického použitia humánneho lieku určeného pre jedného pacienta alebo skupinu pacientov pri ohrození života alebo pri riziku závažného zhoršenia zdravotného stavu predstavuje špecifické konanie ministerstva, v rámci ktorého - z dôvodov, ktoré sú v aplikačnej praxi s týmto procesom spojené - nie je vhodné a účelné postupovať striktne podľa ustanovení Správneho poriadku, najmä pokiaľ ide o úpravu doručovania, práva podať odvolanie, 15 dňovej odvolacej lehoty a pod. Aplikáciou Správneho poriadku by bol znemožnený samotný účel a cieľ predmetného konania ministerstva, a to zabezpečiť rýchlu resp. včasnú dostupnosť (neregistrovaného) a podanie humánneho lieku pre pacienta alebo skupinu pacientov pri ohrození života a zdravia. V praxi častokrát pritom ide o akútne stavy alebo ťažké ochorenia pacientov pre ktorých sa terapeutické použite neregistrovaného lieku povoľuje. Striktné uplatňovanie správneho poriadku by taktiež neprimerane zaťažilo aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí neustále poukazujú na nadmernú byrokratickú záťaž spojenú s povoľovaním neregistrovaných liekov. Pokiaľ ide o skupinové povolenia, je tiež potrebné dosiahnuť ich všeobecnosť vo vzťahu k adresátom (napr. akýkoľvek záujemca o liek ) a zároveň konkrétnosť vo vzťahu k predmetu regulácie, čo aktuálna právna úprava neumožňuje. Aj napriek vylúčeniu pôsobnosti správneho poriadku, na predmetné konania týkajúce sa povoľovania terapeutického použitia neregistrovaných, bude v prípade potreby možné použiť základné zásady administratívneho konania.

K bodu 3

Navrhuje sa zmena doterajšieho znenia, ktoré umožňuje preskripciu liekov na 30 dní, ktoré pacient dlhodobo užíva. Navrhované znenie umožňuje aj preskripciu liekov, ktoré sú indikované z hľadiska aktuálneho zdravotného stavu pacienta aj v prípade, že liek s preskripčným obmedzením bol indikovaný pri prepustení pacienta z hospitalizácie, alebo v prípadoch, že pacient nemohol v dôsledku pandémie ochorenia COVID19 navštíviť lekára špecialistu. Počas krízovej situácie sa súčasne umožňuje predpis liekov na obdobie 90 dní.

K bodu 4 (ods. 7)

Navrhuje sa, za účelom riešenia súčasnej mimoriadnej situácie použitie presných rýchlych skríningových nosových antigénových testov na samodiagnostiku. Testy sú jednoducho vykonateľné, je možné ich vykonávať opakovane. Spôsob odberu je všeobecne považovaný za bezpečný. Manipulácia po odbere je jednoduchá rovnako ako odčítanie výsledku. Použitie uvedených inovatívnych testov by umožnilo rýchle a efektívne testovanie v domácnostiach a školách. Reťazové šírenie infekcie v domácnostiach od jedného člena domácnosti na druhého člena domácnosti je jedným s faktorov, pre ktorý sa doteraz nedarí zastaviť dostatočne prírastok chorých pacientov s ochorením COVID-19. Samodiagnostika v domácnostiach potvrdí testovanej osobe potrebu dodržať spoločnú karanténu. Súčasne, sú nosové antigénové testy na prítomnosť koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 používané napr. v školách. Zabezpečenie pravidelného a častého testovania zdravotníckymi pracovníkmi je limitované personálnymi kapacitami zdravotníckeho sektoru. Legislatívna zmena umožňuje použiť na

8

samodiagnostiku nosové rýchlotesty určené na profesionálne použitie aj nezaškolenými osobami.

K čl. IX

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti na deň vyhlásenia v Zbierke zákonov SR, keďže sa návrh zákona predkladá v skrátenom legislatívnom konaní.

V Bratislave dňa 17. marca 2021

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Eduard Heger, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

poverený riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO a Igora MATOVIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič.
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie a toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sa vypustili príslušné ustanovenia zákona a s ním súvisiacich zákonov, ktorými sa zaviedlo toto nesystémové a antisociálne opatrenie.
Informatizácia, resp. elektronizácia verejnej správy je spôsobilá šetriť milióny eur ročne v rozpočte verejnej správy, zjednodušiť množstvo administratívnych procesov no najmä uľahčiť život občanom, obzvlášť vo vzťahu k úradom, teda verejnej moci. 
    Prirodzenými očakávaniami od elektronizácie služieb v oblasti zdravotníctva je okrem odbremenenia pacienta od dlhých čakacích dôb v čakárňach všeobecných lekárov aj časová dostupnosť vyšetrenia u lekárov špecializovaných ambulancií. Elektronizácia služieb v oblasti zdravotníctva však má potenciál zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní pri súčasnom posilnení financovania lekárov.
Cieľom návrhu zákona je preto snaha o zavedenie viacerých opatrení, výsledkom ktorých bude prínos pre všetky subjekty zainteresované v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh novely zákona upravuje:
•    ⎫    bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30% schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu – všeobecným lekárom, praktickým lekárom pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom (ďalej len „lekár primárneho kontaktu“),
•    ⎫    včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára,
•    ⎫    možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára,
•    ⎫    povinné objednávanie pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia,
•    ⎫    schvaľovanie cenníkov zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti samosprávnym krajom namiesto doterajšej kontroly, ktoré zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ak za ne požadujú úhradu z dôvodu, že sa čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,
•    ⎫    bonifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami za využívanie elektronického objednávania pacientov, ako aj sankcionovanie lekárov zdravotnými poisťovňami, ak si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona,
•    ⎫    objednávanie pacientov prostredníctvom národného informačného systému na objednávanie pacientov.
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne) a tiež na podnikateľskú sféru (rozpočty súkromných zdravotných poisťovní).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.











B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 až 6,
K Čl. II bodom 1, 2 a 4,
K Čl. III bodom 1, 2, 4, 6, 7 a 8,
K Čl. IV bodu 1
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie, ale toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahrňujúc medzirezortné pripomienkové konanie či zapojenie verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve za zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo svojho zdravotného poistenia, čo hnutie OĽANO odmieta. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby sa vypustili tie príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) spolu s ustanoveniami bezprostredne súvisiacich zákonov, ktorými sa prijalo toto nesystémové a antisociálne opatrenie, a to aj s cieľom, aby nenadobudlo od 1. mája 2018 účinnosť.
 
K Čl. I
K bodu 7
Podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a s ním súvisiacich zákonov zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti príslušnému samosprávnemu kraju na vedomie cenník všetkých zdravotných výkonov a každú jeho zmenu, ako aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu z dôvodu, že tieto výkony a služby nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Samosprávny kraj v tomto ohľade vykonáva v súlade s § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len dozor nad dodržiavaním týchto povinností a môže za ne uložiť sankcie.
    Takýto systém sa najmä na základe poznatkov z praxe nejaví byť účelným a prospešným vo vzťahu k pacientovi, keďže ku kontrole cenníkov dochádza len sporadicky alebo takmer vôbec. V minulosti už boli snahy, a to aj zo strany vlády SR, aby sa táto právomoc samosprávnych krajov zmenila z dozornej právomoci na právomoc schvaľovaciu, tieto snahy však zatiaľ neboli úspešné.
    Návrhom zákona sa v snahe napomôcť pacientom a ochrániť ich pred neprimeranými úhradami za poskytovanie zdravotných výkonov a služieb, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia, zavádza právomoc samosprávneho kraja schvaľovať cenníky úhrad za takéto zdravotné výkony a služby ako preventívne opatrenie pred možným zneužívaním systému zo strany niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zodpovedajúca úprava sa okrem zákona o zdravotnej starostlivosti z tohto dôvodu vykonáva aj v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úhradách za zdravotnú starostlivosť“).
    V súvislosti so zmenou charakteru právomocí samosprávnych krajov v tejto veci možno uviesť, že samosprávny kraj je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov cenovým orgánom a je preto namieste, aby mal možnosť posúdiť a schváliť primerané ceny (výšku úhrady) za tovary a služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
K Čl. II
K bodu 3
Jednou z ambícií zákona je aj snaha o skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenie u špecializovaných lekárov a šetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Pacienti často chodievajú na vyšetrenie priamo k špecialistom, bez akéhokoľvek pokynu či odporúčania svojho všeobecného lekára, resp. vyhľadajú vyšetrenie u špecialistov opakovane, len aby sa uistili o svojej diagnóze, či získali tzv. „second opinion“, t.j. názor druhého lekára na svoj zdravotný stav. Vyňatie vyšetrenia u špecialistu bez tzv. výmenného lístka, z výkonov hradených zdravotným poistením, jednak napomôže pri odbremenení lekárov špecialistov od prípadov, kedy vie správnu liečbu odporučiť všeobecný lekár, ale prispeje aj k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného poistenia pri eliminácii duplicitných vyšetrení.
K bodu 5
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona, t.j. so zmenou kompetencií samosprávnych krajov vo vzťahu k cenníkom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony a služby, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia.


K Čl. III
K bodu 3
Prvým a základným krokom pri akýchkoľvek snahách o zlepšenie fungovania zdravotníctva je efektívnejšie hospodárenie s časom pacienta a lekára. Na to nadväzuje požiadavka, aby bol pacient vyliečený a nie len liečený, čo v neposlednom rade privítajú aj zdravotné poisťovne. Uvedené požiadavky možno v skratke nazvať aj manažmentom pacienta.
Manažment pacienta znamená najmä stanovenie jasných pravidiel, ktoré pacientom ušetrí čas a zároveň mu poskytne rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Prvým krokom pri dosiahnutí tohto cieľa je umožniť pacientovi objednať sa na vyšetrenie, či už k všeobecnému lekárovi alebo k špecialistovi.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby si tak všeobecný lekár ako aj špecialista v rámci svojich schválených ordinačných hodín, vyčlenili minimálne 30 % ordinačných hodín, počas ktorých budú vyšetrovať len objednaných pacientov (prostredníctvom elektronického objednávkového systému).
Vo vyčlenených ordinačných hodinách na vyšetrenia objednaných pacientov zároveň poskytne lekár primárneho kontaktu osobitný priestor aj na výkon prevencie. Mnohí pacienti nerealizujú svoje odporúčané preventívne prehliadky z dôvodu, že sa na ne nemôžu objednať na presne určený čas. Väčší dôraz na výkon prevencie môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie, zníži náklady na liečbu prevenciou odvrátiteľných ochorení a v konečnom dôsledku zlepší alarmujúce štatistiky odvrátiteľnej úmrtnosti ako aj roky dožitia v plnom zdraví.
V prípade, že nastanú vážne zdravotné komplikácie ohrozujúce život alebo niektorú zo životne dôležitých funkcií pacienta, ošetrujúci lekár je povinný bezodkladne objednať svojho pacienta na vyšetrenie k špecialistovi  alebo ho odporučiť na vyšetrenie do najbližieho ústavného zariadenia tak, aby sa predmetné vyšetrenie vykonalo do 48 hodín od objednania pacienta. To za predpokladu, ak sa pri poskytovaní takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyužije aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia (napr. ústavného zariadenia).
Dlhé čakacie doby na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a s tým súvisiaca neskorá diagnostika, neraz znemožní včasnú liečbu. Obzvlášť fatálne následky môže mať neskorá diagnostika pri podozrení na onkologické ochorenie. S cieľom započať liečbu novodiagnostikovaného onkologického vyšetrenia čo najskôr a tým maximalizovať jej úspešnosť sa navrhuje na odporučenie lekára primárneho kontaktu vykonať vyšetrenie špecializovaným lekárom najneskôr do 20 dní.
K bodu 5
    Upresňuje sa, ktorých zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa novozavedené povinnosti týkajú. Povinnosť vyčlenenia si takmer tretiny schválených ordinačných hodín na vyšetrenia objednaných pacientov a na výkon prevencie sa týka len všeobecných lekárov. Povinnosť bezodkladného objednania k špecialistovi sa týka lekárov primárneho kontaktu a povinnosť vyšetrenia pacienta do 48 hodín, resp. do 20 dní na základe takéhoto objednania sa týka špecialistov. Dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva podľa § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj, avšak bez toho, aby mohol za takéto porušenie uložiť sankciu (uvedené je predmetom úpravy zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa iného zákona).

K Čl. IV
K bodu 2
    Ustanovenie je dôležité pre zabezpečenie systému zavádzaného týmto návrhom zákona do praxe. Rozširuje náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom jedna z nich má bonifikačný charakter a druhá sankčný charakter.
Náležitosťou zmluvy by na základe návrhu zákona mala byt tak bonifikácia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za každého pacienta objednaného prostredníctvom elektronického objednávkového systému prevádzkovaného národným centrom zdravotníckych informácií alebo elektronickým objednávkovým systémom, ktorý má overenie zhody a výška takejto bonifikácie, ako aj sankcia vo výške do 5 % priemernej mesačnej úhrady vyplývajúcej zo zmluvy za porušenie povinností príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (myslí sa najmä na povinnosti uvedené v čl. III bode 3 tohto návrhu zákona). Paralelne zostáva zachovaný aj kontrolný mechanizmus – dozor zo strany samosprávneho kraja, ktorý schvaľuje ordinačné hodiny a v zmysle tohto návrhu zákona aj cenníky úhrad nad rámec verejného zdravotného poistenia.
K bodu 3
    Na účely čo možno najlepšieho zabezpečenia objednávania pacientov do elektronického objednávkového systému zo strany poisťovní, sa ako významné proklientské opatrenie navrhuje zriadenie osobitnej bezplatnej telefonickej linky, slúžiacej výlučne pre potreby objednania sa k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi.
K bodu 4
    S cieľom zachovať princíp právnej istoty týkajúci sa už uzavretých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú obom zmluvným stranám zachovať v platnosti doterajšie zmluvy najneskôr do dátumu uplynutia ich platnosti. Po uplynutí ich platnosti už budú nové zmluvy musieť zohľadniť aj nové zmluvné náležitosti uvedené v čl. IV bode 2 tohto návrhu zákona.

K Čl. V
K bodom 1 a 2
    Cieľom návrhu zákona je umožnenie vzniku elektronického objednávkového systému. Hoci konkrétne technické riešenie bude na Národnom centre zdravotníckych informácií, návrh zákona stanovuje aspoň základnú funkcionalitu tohto systému, ktorou je objednávanie pacientov. Elektronický objednávkový systém bude úspešný len po splnení základných kritérií, ktorými sú bezplatnosť a možnosť objednania sa bez ohľadu na postavenie v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti (t.j. aby sa pacient mohol objednať sám, alebo prostredníctvom svojej poisťovne, či lekára). Nezanedbateľnou pridanou hodnotou tohto objednávkového systému je pripomenutie vyšetrenia prostredníctvom textovej správy, t.j. SMS-kou, ak sa takýto údaj o kontakte na pacienta nachádza v systéme. Bod 2 je nevyhnutnou legislatívnou úpravou z dôvodu nakladania s osobnými údajmi pacientov v elektronickom objednávacom systéme.

K Čl. VI
Nadobudnutie účinnosti novely zákona sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, a to od 1. septembra 2018 s výnimkou tých ustanovení, ktorými by sa mal zrušiť nevyhovujúci systém doplnkových ordinačných hodín; účinnosť týchto ustanovení sa navrhuje už od 1. mája 2018.




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
 
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon          č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:
a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy


x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?


x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti so systémom bonifikácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, konkrétne Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, ktorý sa však nedá presne vyčísliť, pretože nie je známe, v akej výške po nadobudnutí účinnosti tohto zákona stanoví táto zdravotná poisťovňa výšku požadovanej bonifikácie. Z rovnakého dôvodu sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, konkrétne na rozpočty súkromných zdravotných poisťovní.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5.     Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.