Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy 575/2001 účinný od 01.01.2018 do 30.04.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré  zákony sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je, v reakcii na prvé skúsenosti s povinným výkonom verejnej moci elektronicky od 1. novembra 2016, ako aj v nadväznosti na schválenú Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy vykonať úpravy, ktorými sa majú najmä zjednotiť používané nástroje, zjednodušiť využívanie elektronických služieb a zaviesť mechanizmus kontroly dodržiavania povinností. Medzi hlavné oblasti úpravy patrí
zjednotené doručovanie v prípadoch, kedy elektronická schránka nie je aktivovaná,
zavedenie povinnosti používania centrálnej elektronickej podateľne,
zjednodušenie „podpisovania“ elektronických podaní,
zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platieb kartou,
posilnenie budovania spoločných modulov a ich opakovaného využívania orgánmi verejnej moci,
inštitucionalizácia vládneho cloudu,
úpravy v oblasti zaručenej konverzie a
zavedenie sankcií za porušenie zákona.

Okrem uvedených otázok návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe súvisiace so spresnením ustanovení a zjednotením ich výkladu. Návrh zákona ďalej ustanovuje úpravy vo veciach autentifikácie, používania elektronických formulárov, elektronického doručovania a v nadväznosti na prechod kompetencií z Ministerstva financií Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu aj úpravu pôsobnosti týchto orgánov.

Na účely zjednotenia terminológie a výkladu sa navrhuje aj zmena v Správnom poriadku, na účely jednotného využívania elektronickej komunikácie so správnymi orgánmi.
V nadväznosti na aplikačnú prax v oblasti referenčných registrov sa navrhuje zmeniť aj zákon č. 275/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2017. Ustanovenia, ktoré zakladajú povinnosti, vyžadujúce si prípravu a implementáciu na strane orgánov verejnej moci sa navrhujú ustanoviť s odloženou účinnosťou.

Návrh zákona bol vypracovaný aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k navrhovaným zmenám a oblastiam úprav vyjadrili, ako aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, avšak má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.


DOLOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Prekladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré  zákony 
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)    nie je upravená v práve Európskej únie

-    primárnom
       článok 114 zmluvy o fungovaní Európskej únie

-    sekundárnom
(prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.    legislatívne akty
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) v platnom znení
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016)

2.    nelegislatívne akty

b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
smernica 2016/2102 - 23. septembra 2018, smernica bude transponovaná do zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2016 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
    smernica 2016/2102 – do 28. februára 2018
c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy           o fungovaní Európskej únie.
d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
bezpredmetné

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
úplná zhoda

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu
Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy

☒
Materiál legislatívnej povahy

☐
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:-


Termín začiatku a ukončenia PPK
4. – 10. 4. 2017
Termín predloženia na MPK*
11.4. – 4.5. 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
24.5.2017

2. Definícia problému
Potreba zjednotiť používané nástroje e-Governmentu, zjednodušiť využívanie elektronických služieb a zaviesť mechanizmus kontroly dodržiavania povinností, ako aj zjednotiť aplikáciu a výklad zákona.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť hlavné oblasti, medzi ktoré patrí
zjednotené doručovanie v prípadoch, kedy elektronická schránka nie je aktivovaná,
zavedenie povinnosti používania centrálnej elektronickej podateľne,
zjednodušenie „podpisovania“ elektronických podaní,
zavedenie pravidiel používania vládneho cloudu,
zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platieb kartou,
zjednotenie spôsobu poskytovania elektronických služieb na rezortných portáloch a ústrednom portáli verejnej správy,
posilnenie budovania spoločných modulov a ich opakovaného využívania orgánmi verejnej moci,
úpravy v oblasti zaručenej konverzie a
zavedenie sankcií za porušenie zákona a fakultatívnej možnosti upustenia od udelenia sankcií.
4. Dotknuté subjekty
Orgány verejnej moci, právnické osoby, podnikatelia, fyzické osoby.

5. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované.
6. Vykonávacie predpisy

☒  Áno
☐  Nie

7. Transpozícia práva EÚ
Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.


9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne


☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne
10. Poznámky
K vplyvom na rozpočet verejnej správy:
Materiál zakladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy najmä zavádzaním nových pravidiel centrálneho doručovania, ktoré odbremenia rozpočtové a príspevkové organizácie od povinnosti zabezpečiť personálne a finančné kapacity na doručovanie rozhodnutí. Tieto činnosti bude zabezpečovať správca modulu elektronického doručovania, čím v konečnom dôsledku dôjde k zefektívneniu činností a možným úsporám prostriedkov, ktoré dnes rezorty jednotlivo vynakladajú na poštové služby. Úsporu prinesie nielen povinné doručovanie elektronických úradných dokumentov pre všetky právnické osoby (vzhľadom na povinnú aktiváciu schránok  všetkých právnických osôb po 1. máji 2018), ale taktiež aj predpokladaná rastúca intenzita aktivácie schránok fyzických osôb (5% nárast ročne). Dôsledkom toho bude postupné znižovanie zaťaženia rozpočtu v rámci položky poštové služby. 
Návrh zmien (najmä § 17 ods. 6) má za cieľ posilniť princíp „jedenkrát a dosť“. Občan pri podaní nebude musieť predkladať rozhodnutia vydané v inom konaní, ale identifikuje iný orgán verejnej moci, ktorý toto rozhodnutie vydal.
Zavedením pravidiel používania vládneho cloudu dochádza k zapracovaniu strategických priorít Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy z roku 2016, pričom prínos cloudových služieb a rozvoj dátových centier štátu na kvalitu služieb, interoperabilitu a optimalizáciu využitia zdrojov verejnej správy bol predmetom analýzy viacerých koncepčných materiálov.
Úpravy v oblasti platby poplatkov majú za cieľ zjednotiť postupy orgánov verejnej moci, správcov ústredného portálu verejnej správy a špecializovaných portálov a zatraktívniť platbu kartou za služby dostupné online. Ide len o spresnenie a rozšírenie systému už v súčasnosti používanom v rámci verejnej správy pri platbe správnych poplatkov, súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, neočakáva sa preto výrazný dopad návrhu v tejto časti na rozpočet verejnej správy. Rozšíreným používaním platby kartou možno v konečnom dôsledku očakávať zníženie administratívnych nákladov na zúčtovacie činnosti v rámci prístupových miest. V kombinácii so zjednodušením autorizácie podaní je možné očakávať k nárastu záujmu využívania elektronických služieb občanmi a právnickými osobami, čo môže znamenať zníženú administratívnu záťaž na vybavovanie osobných podaní, resp. efektívnejšie využitie týchto kapacít na iné činnosti.
Návrh môže zakladať negatívne vplyvy na rozpočet orgánov verejnej moci, ktoré prevádzkujú v súčasnosti vlastnú elektronickú podateľňu, a to v súvislosti s prechodom na povinné používanie funkcionality elektronickej podateľne implementovanej na ÚPVS, pokiaľ im Úrad písomne nepovolí výnimku, na základe ktorej bude možné prevádzkovanie klonu centrálnej podateľne vo svojich systémoch, a to buď z ekonomických dôvodov, resp. ak by inak došlo k ohrozeniu plneniu úloh orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov vzhľadom na povahu údajov, s ktorými pri výkone verejnej moci nakladá. Na tento prechod sa z dôvodov plánovania výdavkov vo verejnej správe navrhuje odklad účinnosti, a to až do 31. decembra 2020. Vzhľadom na rôznorodosť riešení v rámci verejnej správy, ako aj na dlhšie prechodné obdobie, stanovené na splnenie povinnosti, aktuálne nie je možné a účelné vyčísliť finančné dopady na splnenie tejto povinnosti. Financovanie týchto nákladov bude zabezpečené v rámci rozpočtových kapitol individuálne za každý OVM zvlášť.
Negatívne finančné dopady na rozpočet ÚPPVII a ÚVSR/NASES sa očakávajú v súvislosti s implementáciou modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, a to na činnosti súvisiace s tvorbou, správou a prevádzkou modulu a riadením integračných procesov vo verejnej správe.
Dopad na rozpočet ÚV SR/NASES, vo vzťahu k úprave funkcionalít portálu a spoločných modulov, nevyhnutných pre realizáciu navrhnutých zmien, je vyčíslený v priloženej analýze. Tieto náklady však nepresiahnu celkové úspory, ktoré novela prináša, a to najmä zavedením centrálneho úradného doručovania.
Vzniknuté náklady budú financované v rámci projektov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 v rámci prioritnej osi č. 7 „Informačná spoločnosť“ alebo prioritnej osi č. 8 „Technická pomoc“ s minimálnym zaťažením štátneho rozpočtu.

11. Kontakt na spracovateľa
02/20928191
12. Zdroje
Prostriedky EÚ – Operačný program integrovaná infraštruktúra 2014-2020

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
I. Úvod: Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu dňa 4. apríla 2017 predložil Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, spolu so žiadosťou o skrátenie predbežného pripomienkového konania. Komisia tejto žiadosti vyhovela. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na informatizáciu, pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana a pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča vyznačiť pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie z dôvodu, že zavádza analogické doručovanie písomností s rovnakými účinkami ako pri doručovaní elektronicky. Ako pozitívny vplyv tiež možno vnímať zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platieb kartou.
Návrh prezentuje zjednodušenie využívania elektronických služieb poskytovaných orgánmi verejnej moci, vrátane vykonania autorizácie elektronického podania fyzickou osobou autentifikáciou, pre ktorú je nevyhnutný „autentifikátor,“ resp. najmä občiansky preukaz, bez potreby obstarávania ďalších technických či programových prostriedkov, ktoré sú neoddeliteľne späté so zaručeným, resp. kvalifikovaným elektronickým podpisom či kvalifikovanou elektronickou pečaťou v zmysle bodu 30. návrhu. Ako aj rozšírenie možností elektronickej úhrady poplatkov v zmysle článku III. A IV. návrhu. Ak tým návrh vytvára administratívne jednoduchšie riešenie
a finančne nižšie náklady pri komunikácii s orgánmi verejnej moci, Komisia navrhuje, aby boli tieto fakty zachytené ako pozitívny kvalitatívne opísaný vplyv na podnikateľské prostredie ako celok.
Podobne Komisia navrhuje zachytiť aj vplyv zavedenia princípu „jedenkrát a dosť“ zriadením centrálneho registra elektronických rozhodnutí, kedy fyzické osoby, vrátane podnikateľov, pri podaní nebudú musieť predkladať rozhodnutia vydané
v inom konaní, len identifikovať iný orgán verejnej moci, ktorý toto rozhodnutie vydal.
Navyše, Komisia odporúča zachytiť aj charakter a rozsah vplyvu vypustenia ustanovenia § 31 ods. 2 písm. a) z návrhu zákona č. 305/2013, ktorý riešil konanie orgánu verejnej moci v prípade, „ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná.“
Komisia odporúča zachytiť negatívny vplyv vzniku priamych finančných nákladov vyvolaných z dôvodu potreby zabezpečenia konverzie dokumentu, ktorého nie je pôvodcom orgán verejnej moci oprávnenými osobami, ktorých služby budú nevyhnutne spoplatnené, ale ich ceny určite nie regulované.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Z doložky vybraných vplyvov vyplývajú pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy uvedené ako rozpočtovo zabezpečené. Pozitívne vplyvy predkladateľ očakáva v znížení výdavkov rezortov na poštové služby a to z dôvodu zavádzania nových pravidiel centrálneho doručovania a zriadením centrálneho registra elektronických rozhodnutí (automatickým zverejnením vydaných rozhodnutí, ich sprístupnením iným oprávneným orgánom verejnej moci elektronicky). Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy predkladateľ očakáva pre rezorty, ktoré prevádzkujú v súčasnosti vlastnú elektronickú podateľňu, a to v súvislosti s prechodom na povinné používanie funkcionality elektronickej podateľne implementovanej na ústredný portál verejnej správy (z dôvodov plánovania výdavkov vo verejnej správe sa navrhuje odklad účinnosti do 31. decembra 2020). Zvýšené nároky na rozpočet rezortov môže mať zmena v oblasti zaručenej konverzie v súvislosti s požiadavkou použitia kvalifikovanej dôveryhodnej služby overovania elektronických podpisov. Negatívne finančné dopady na rozpočet Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu sa očakávajú v súvislosti s implementáciou modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, a to na činnosti súvisiace s tvorbou, správou a prevádzkou modulu a riadením integračných procesov vo verejnej správe. Návrh môže mať zvýšené nároky na rozpočet Úradu vlády SR a prevádzkovateľa ústredného portálu verejnej správy, a to napríklad z dôvodu úpravy funkcionalít portálu a spoločných modulov, nevyhnutných pre realizáciu navrhnutých zmien. Ako zdroje financovania sú uvedené prostriedky EÚ (OP II) a prostriedky štátneho rozpočtu.
Doložka vybraných vplyvov však neobsahuje analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy ani inú kvantifikáciu dopadov vyplývajúcich z realizácie navrhovaného zákona. Predkladateľ len uvádza, že v súčasnosti prebieha príprava štúdií, ktorých súčasťou bude aj ekonomická analýza úzko súvisiaca so zmenami v návrhu novely zákona o e-Governmente a pretože tieto štúdie nie sú ešte sfinalizované, nie je možné explicitne zadefinovať presné dopady jednotlivých ustanovení.
V zmysle jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov Komisia žiada, aby bol materiál doplnený o analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, v ktorej budú kvantifikované všetky vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z predloženého materiálu v členení podľa jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, rokov a zdrojov financovania. Komisia upozorňuje, že s predloženým návrhom bude možné súhlasiť len s podmienkou, že finančné prostriedky potrebné na jeho realizáciu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok.
Všeobecne
Komisia predkladateľovi odporúča zosúladiť dátum účinnosti uvedeného návrhu zákona v predkladacej správe, kde je uvedený dátum 1. novembra 2017 a v dôvodovej správe, kde je uvedený dátum 1. februára 2018. Taktiež v návrhu zákona v ustanovení § 23 ods. 1 v prvej vete predkladateľovi odporúčame doplniť nasledujúce: „(1) Orgán verejnej moci vykoná ...“.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. 

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Vyjadrenie predkladateľa: Predkladateľ zapracoval pripomienky Komisie, a to nasledovne:
K doložke vplyvov: Predkladateľ vyznačil pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a predložil vyplnenú analýzu vplyvov. Nakoľko ustanovenia o registri rozhodnutí na základe zásadných pripomienok boli z návrhu vypustené, predkladateľ nevyznačil vplyvy navrhnuté Komisiou k tejto časti. Rovnako vyznačil aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, z dôvodu zapracovania pripomienky ZMOS v rámci rozporového konania, ktoré navrhuje zvýšenie sadzby poplatku. Dotkne sa iba tých podnikateľských subjektov, ktorí budú žiadať o vykonanie úkonov spoplatnených podľa položky 2 písm. a) a položky 2 písm. c)  na vecne príslušných správnych orgánoch.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy. Komisia požiadala o doplnenie analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy. Predkladateľ predložil v rámci záverečného posúdenia vplyvov doplnenú analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Komisia v rámci záverečného posúdenia vplyvov vyjadrila nesúhlasné stanovisko s pripomienkami k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy s návrhom pripomienok. Predkladateľ pripomienky akceptoval a doložku v súlade s pripomienkami upravil.


   


















Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2017
2018
2019
2020
Príjmy verejnej správy celkom
0
895 000
895 000
895 000
Orgány verejnej moci a Obce (spolu)
- Zmena sadzieb správnych poplatkov
0
895 000
895 000
895 000
z toho: 
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
398 200
398 200
398 200
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
496 800
496 800
496 800
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0  
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) - Celkovo zmeny eGov
0
6 009 310
11 437 070
13 015 420
Orgány verejnej moci (spolu)
- Centrálne listinné doručovanie
0
-3 508 540
-8 084 780
-7 827 490
Orgány verejnej moci (spolu)
- Elektronické doručovanie
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – Modul integrácie údajov
0
1 249 850
2 249 850
2 249 850
z toho:




- vplyv na ŠR
0
0
0
0  
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0  
    EÚ zdroje
0
0
0
0
    spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
14
14
14
- vplyv na ŠR
0
14
14
14
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
420 200
420 200
420 200
- vplyv na ŠR
0
420 200
420 200
420 200
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt VS / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0  

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu a projektov v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, a to prioritnej osi č. 7 „Informačná spoločnosť“ a prioritnej osi č. 8 „Technická pomoc“. Analýza vplyvov zatiaľ zohľadňuje dopady na štátny rozpočet na základe ekonomických analýz a kvalifikovaných odhadov. Po ukončení štúdií realizovateľnosti pre jednotlivé projekty budú vyčíslené dopady na EÚ zdroje a prípadne aj upresnené  dopady na štátny rozpočet.  

2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:

Cieľom návrhu zákona je zdokonalenie modelu elektronických služieb orgánov verejnej správy a verejnej moci a prepojenie referenčných registrov verejnej správy, rovnako ako úprava existujúcich vzťahov medzi orgánmi verejnej moci s cieľom zlepšenia a zefektívnenia dátových tokov. Návrh zákona vylepšuje spoločné modelové rozhranie pre interoperabilitu a využívanie údajov z nich za účelom jednotného spôsobu využívania spravovaných dát, ktoré sa v nich nachádzajú.
    Zákonom sa zavádza centrálne úradné doručovanie, to znamená, že všetky orgány verejnej moci budú doručovať elektronické dokumenty prostredníctvom modulu úradného doručovania správcovi modulu elektronického doručovania, ktorý zabezpečí jeho doručenie v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku spôsobom podľa osobitného predpisu. Táto povinnosť sa zavádza pre orgán verejnej moci, ktorý je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou zapojenou na štátny rozpočet.
    Zákon tiež zavádza povinnosť využívania centrálnej elektronickej podateľne, a to najneskôr od 1.1.2021, avšak zároveň je stanovená právomoc Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu povoliť využívanie tzv. klonu centrálnej elektronickej podateľne lokálne u orgánu verejnej moci v prípadoch ekonomickej výhodnosti.
    Z jednotlivých úprav tiež vyplýva správcovi ústredného portálu verejnej správy povinnosti, ktorých náklady sú jednotlivo popísané v časti výpočtu vplyvov.
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu sa stane správcom katalógu cloudových služieb.
Cieľom návrhu v časti k správnym poplatkom je úprava sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Vnútorná správa a Všeobecná správa. Úprava sadzobníka správnych poplatkov v uvedených častiach sa týka upresnenia znenia jednotlivých položiek sadzobníka ako i navrhnutia nových položiek uplatňovaných pri spoplatnení úkonov a konaní v oblasti matriky, ktorú si vyžiadala realizačná prax správnych orgánov. Počty úkonov správnych orgánov v oblasti všeobecnej správy a vnútornej správy v oblasti matričnej činnosti sa neustále zvyšujú, pričom pokrytie personálnych a materiálno-technických výdavkov je nepostačujúce s ohľadom na zabezpečenie náročnosti týchto úkonov a konaní.
.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

   X    zmena sadzby
       zmena v nároku
  X     nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
       iné


2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy

r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC




Indikátor KLM




Indikátor XYZ





Navrhovanou zmenou sadzieb sa nepredpokladá ani pozitívny ani negatívny vplyv na správanie sa podnikateľov a obyvateľstva. Z tohto dôvodu početnosť úkonov príslušných správnych orgánov v horizonte jedného roka zostáva zachovaný. Nové sadzby predstavujú dodatočný príjem verejných financií.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Nasledujúca tabuľka konkretizuje vplyv zmeny výšky sadzieb podľa jednotlivých upravovaných a novozavádzaných položiek sadzobníka správnych poplatkov. Početnosť úkonov je buď skutočnosťou za rok 2016 alebo kvalifikovaným odhadom.

Názov úkonu podľa Sadzobníka poplatkov
Početnosť
Pôvodná sadzba poplatku
Navrhovaná sadzba poplatku
Vplyv na verejné financie
Položka 2 písm. a)
159 566
1,50
2,00
79 783,00
Položka 2 písm. c)
450 516
1,50
2,00
225 258,00
Položka 3 bod 1 písm. a)
658 068
1,50
2,00
329 034,00
Položka 3 bod 2
72
1,50
2,00
36,00
Položka 16
6 711
1,50
2,00
3 355,50
Položka 18 písm. a)
1 374
16,50
20,00
4 809,00
Položka 18 písm. b)
1 148
16,50
20,00
4 018,00
Položka 18 písm. c)
830
16,50
20,00
2 905,00
Položka 18 písm. d)
951
66,00
70,00
3 804,00
Položka 18 písm. e)
130
33,00
35,00
260,00
Položka 18 písm. f)
592
66,00
70,00
2 368,00
Položka 18 písm. g)
38
165,50
200,00
1 311,00
Položka 18 písm. h)
20
199,00
200,00
20,00
Položka 17 písm. a) - nová
8 700
nie je
10,00
87 000,00
Položka 17 písm. b) - nová
15 120
nie je
10,00
151 200,00
Spolu



895 161,50


Popis výpočtu vplyvov zo zmien súvisiacich so zákonom o e-Governmente (eGov)
Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou presunu plánovaných výdavkov medzi rozpočtové kapitoly nových navrhnutých správcov ISVS resp. modulov a vzniku nových nákladov pri implementácii novovzniknutých požiadaviek na úpravu existujúcich a vytvorenie nových informačných systémov.

Prínosom bude lepší výkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov - napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zníženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.

1. Výpočet vplyvov na NASES - Celkové zmeny v zmysle novely zákona eGov
Vplyv na NASES je vyčíslený celkovo za všetky požiadavky vyplývajúce z novely zákona o eGov. Predstavuje kapitálové výdavky na nové Aplikačné, HW a SW vybavenie Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS) a bežné výdavky týkajúce sa SLA k novému Aplikačnému, HW a SW vybaveniu. Vplyv zároveň predstavuje aj navýšenie mzdových výdavkov a poistného na nové pracovné pozície.

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby pri výpočte finančných dopadov návrhu novely zákona o e-Governmente zohľadnila vlastné skúsenosti s poskytovaním služieb technickej podpory, údržby a poskytovaním servisných služieb, integrácii a komplexných služieb implementácie spoločných modulov.

Vychádzajúc z už existujúcej implementácie ÚPVS z roku 2009 budovanej pre zátaž v treťom roku od ukončenia projektu v celkovej hodnote nenávratného finančného príspevku  47 584 284  EUR s DPH. Z tejto sumy HW a SW prostriedky boli vo výške 11 517 964,81 EUR s DPH.

Zabezpečenie kapacít
36 mesiacov od ukončenia projektu
Počet zaregistrovaných identít
3 500 000
Predpokladaný počet transakcií
17 000 000
Predpokladaný počet prijatých dokumentov so ZEP
3 400 000
Predpokladaný počet formulárov uložených na ÚPVS
1 000
Predpokladaný počet doručeniek
3 400 000
Predpokladaný počet platieb
1 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom elektronickej pošty
7 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom SMS
7 000 000
Predpokladaný počet telefonických úkonov kontaktného centra denne
1 000


V zmysle tabuľky vyššie je odhad nových požiadaviek v zmysle budovania centrálnych komponentov (Centrálna elektronická podateľňa, Centrálne listinné doručovanie) nasledovný:

Zabezpečenie kapacít
Novela eGov
Počet zaregistrovaných identít
5 500 000
Predpokladaný počet transakcií
36 000 000
Predpokladaný počet prijatých dokumentov so ZEP
6 400 000
Predpokladaný počet formulárov uložených na ÚPVS
5 000
Predpokladaný počet doručeniek
20 000 000
Predpokladaný počet platieb
1 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom elektronickej pošty
14 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom SMS
3 000 000
Predpokladaný počet telefonických úkonov kontaktného centra denne
2 000


2. Výpočet vplyvov na Orgány (spolu) – Centrálne listinné doručovanie
Vplyv na Orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z Centrálneho úradného doručovania.

Výpočet vychádza z kvalifikovaného odhadu početností úradných zásielok doručovaných z listinnej podobe a vstupných hodnôt pre výpočet úspor nákladov.

Z celkového počtu približne 15 miliónov úradných rozhodnutí za rok sa predpokladá doručovanie v listinnej podobe v nasledovnom rozsahu:

Početnosti úradných zásielok pre listinné doručovanie
Rok 2017
Rok 2018
Rok 2019
Rok 2020
Orgány verejnej moci (spolu)
0
2 815 233
6 499 397
6 304 415

Rok 2019 sa považuje za referenčný, kedy bude riešenie v plnej výkonnosti v zmysle učinnosti legislatívy a vyplývajúcej povinnosti používať Centrálne úradné doručovanie všetkými OVM napojenými na štátny rozpočet.

V rámci výpočtov boli použité nasledovné vstupné údaje:

Vstupné údaje do výpočtov
Hodnota
pomer Rekomando zásielok (R) zo všetkých
0,26
pomer Úradných zásielok (ÚZ) zo všetkých
0,74
náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)
9,75
WACC 1 rok (koef.)
1,0833
WACC 5 rokov (koef.)
1,27129468
Inflácia (koef.)
1,03

Úspory za všetky OVM boli vypočítané v nasledovných 3 oblastiach:
Úspory pri vytvorení zásielky,
Úspory poštovného pri podaji cez EPH (Rekomando, Úradná zásielka),
Úspory pri spracovaní výsledku doručenia.



a) Úspory pri vytvorení zásielky
Vyčíslenie úspor porovnáva náklady pri využívaní vysokovýkonnej produkčnej tlačiarne a štandardnej tlačiarne. Kalkulácia pozostáva z nasledovných 3 častí:
Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4,
Materiálové náklady na tlač 1 strany A4,
Náklady na obálkovanie.

Prepočet jednotkových nákladov na vytvorenie zásielky
Produkčná tlačiareň
Xerox Phaser 4622V_DN
1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4
 
 
   Cena zariadenia
264 000 EUR
1 144 EUR
   Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch
10
6
   Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4
12 000 000
275 000
   Životnosť v stranách A4
cca 3 000 000 000
cca 1 200 000
   Rýchlosť tlače za hodinu v A4
36 000
3 720
   Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti
0,00110
0,00114
   Cena toneru za 1 stranu A4
0,00156
0,00877
   Cena valec za 1 stranu A4
0,00058
0,00240
   Cena fuser za 1 stranu A4
0,00012
0,00095
   Cena za 1 takt (SLA pre  tlačiarenský stroj)
0,00264
0,00000
   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:
0,00600
0,01326
   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 3 /2 strán A4 spolu:
0,01799
0,02653
2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4
 
 
   Cena papiera 1 ks A4
0,00960
0,01056
   Cena obálky 1 ks
0,04800
0,06504
   Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:
0,05760
0,07560
   Materiálové náklady spolu na tlač 3/2 strán A4:
0,07680
0,08616
3. Náklady na obálkovanie
 
 
   Prevádzková réžia (nastavenie strojov, obsluha, tvorba layoutov)
0,01200
 
  Vytvorenie autorizačnej doložky
0,13015
 
  Vloženie skompletizovaných listov do obálky C5 (strojové, resp. 
  ručné obálkovanie)
0,07470
0,24375
  Potlač doručenkovej obálky
 
0,48750
  Prácnosť spolu:
0,21685
0,73125
  WACC 8,33%
0,02596
 
Náklady na vytvorenie 1 zásielky (1 obálka + 2 listy + autorizačná doložka)
0,33760
0,84394
Početnosti zásielok za OVM celkom (RsD + UZ)  (ks)
4 224 608
4 224 608
Náklady na vytvorenie zásielok celkom
1 426 217
3 565 304
Úspora celkom (referenčný rok 2019)
2 139 087


b) Úspory poštovného pri podaji cez EPH

Vyčíslenie úspor porovnáva súčasný stav na strane OVM s Centrálnym doručovaním, ktoré sa bude realizovať už len prostrednítvom Elektronických podacích hárkov (EPH). 

Na doručovanie prostredníctvom EPH sa vzťahujú nasleddovné cenové úspory na jednu zásielku:

Znížený náklad pri podaji cez EPH na 1 doporučenú zásielku
-0,05 €
Znížený náklad pri podaji cez EPH na 1 úradnú zásielku
-0,10 €

Kalkulácia úspor  vychádza z početností podaní cez EPH. Výpočet zohľadňuje, že percentuálny podiel podaní cez EPH by rástol aj bez Centrálneho doručovania.

Poštovné
Centrálne riešenie
Náklady
OVM




2018
2019
2020
Počet doporučených zásielok celkom
1 951 231
731 961
1 689 843
1 639 148
  -  z toho podaných cez EPH
100%
19%
22%
26%
Počet úradných zásielok celkom
6 208 459
2 083 272
4 809 554
4 665 267
   - z toho podaných cez EPH
100%
16%
18%
21%
Zvýšený náklad pri podaji cez PPH na 1 doporučenú zásielku
 0,05 €
 0,05 €
 0,05 €
 0,05 €
Zvýšený náklad pri podaji cez PPH na 1 úradnú zásielku
 0,10 €
 0,10 €
 0,10 €
 0,10 €
Zvýšený náklad na doporučené zásielky
 -   €
 29 571,21 €
 65 565,92 €
 60 976,31 €
Zvýšený náklad na úradné zásielky
 -   €
 175 828,19 €
 393 421,52 €
 369 489,18 €
Úspora celkom

 205 399,39 €
 458 987,44 €
 430 465,49 €




b) Úspory poštovného pri spracovaní výsledku doručenia

Vyčíslenie úspor porovnáva centrálne riešenie, v rámci ktorého bude OVM informovaný o doručení úradnej zásielky prostredníctvom elektronickej doručenky voči súčasnému procesu, prostredníctvom papierových doručeniek.

Príslušné úspory sú v kategórii mzdových vydavkov + poistné.






Náklady na spracovanie výsledku doručovania
Centrálne riešenie
OVM- súčasný stav
Párovania a zakladanie došlých doručeniek a nedoručiteľných zásielok (prepočítané na 1 zásielku)
 
0,81250 EUR
Riešenie nepravidelností (prepočítané na 1 zásielku)
0
0,03250 EUR
Spracovanie výsledku doručenia spolu:
0,000813 EUR
0,85 EUR
Početnosti zásielok za OVM celkom (RsD + UZ)  (ks)
6 499 397
6 499 397
Náklady na spracovanie výsledku doručenia spolu:
5 281
5 491 991
Úspora celkom (referenčný rok 2019)
5 486 710
 



3. Výpočet vplyvov na Orgány (spolu) – Elektronické doručovanie
Vplyv na Orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov na poštovné vyplývajúce z Elektronického doručovania.

Výpočet vychádza z  aktuálneho počtu 15 miliónov úradných rozhodnutí za rok, pričom 10% týchto rozhodnutí pripadá na právnické osoby, ktorým sa bude po povinnej aktivácii elektronických schránok doručovať už len elektronicky.

Úsporu prinesie nielen povinné doručovanie elektronických úradných dokumentov pre všetky právnické osoby (vzhľadom na povinnú aktiváciu schránok  všetkých právnických osôb po 1. máji 2018), ale taktiež aj predpokladaná intenzita aktivácie schránok fyzických osôb (5% nárast ročne). Dôsledkom toho bude postupné znižovanie zaťaženia rozpočtu v rámci položky poštové služby.


Vyčíslené úspory z elektronického doručovania
2018
2019
2020




Početnosti úradných dokumentov Právnické ososby
1 586 600
1 586 600
1 586 600
Početnosti úradných dokumentov Právnické ososby
0
793 300
1 586 600
Náklady na listinné doručovanie PO -  poštovné
2 411 632
2 395 766
2 379 900
Náklady na listinné doručovanie FO  - poštovné
0
1 197 883
2 379 900
Náklady na vytvorenie 1 úradnej zásielky (obálka + 2 A4) PO
1 338 991
1 338 991
1 338 991
Náklady na vytvorenie 1 úradnej zásielky (obálka + 2 A4) FO
0
669 495
1 338 991
Náklady PO na listinné doručovanie = úspora pri el. doručovaní
3 750 623
3 734 757
3 718 891
Náklady FO na listinné doručovanie = úspora pri el. doručovaní
0
1 867 378
3 718 891
Úspory FO + PO spolu
3 750 623
5 602 135
7 437 782

Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Daňové príjmy (100)1




 
Nedaňové príjmy (200)1
z toho:
221004 ostatné poplatky

+895 000

+895 000
+895 000

+895 000
+895 000

+895 000

Granty a transfery (300)1




 
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
 
 
 
 
 
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
 
 
 
 
 
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
+895 000
+895 000
+895 000
 
1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
 












Tabuľka č. 4
1. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby - Celkovo zmeny eGov
Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
1 144 010
2 048 637
2 311 695
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
126 600
126 600
126 600
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
44 350
44 350
44 350
 
  Tovary a služby (630)2
0
973 060
1 877 687
2 140 745
 
  Bežné transfery (640)2
 
 
 
 
 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
 
 
 
 

Kapitálové výdavky (700)
0
4 865 300
9 388 433
10 703 725
 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
4 865 300
9 388 433
10 703 725
 
  Kapitálové transfery (720)2
 
 
 
 
 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
6 009 310
11 437 070
13 015 420
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.













Tabuľka č. 4
 
2. Orgány verejnej moci (spoločne) – Centrálne listinné doručovanie
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
 
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
-3 508 540
-8 084 780
-7 827 490
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
-1 757 830
-4 058 220
-3 936 470
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
-618 760
-1 428 490
-1 385 640
 
  Tovary a služby (630)2
0
-1 131 950
-2 598 070
-2 505 380
 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2





Kapitálové výdavky (700)




 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2




 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
-3 508 540
-8 084 780
-7 827 490
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.











Tabuľka č. 4
 
3. Orgány verejnej moci (spoločne) – Elektronické doručovanie
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
 
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
 
  Tovary a služby (630)2
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2





Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2




 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.











Tabuľka č. 4
 
4. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov
Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
 249 850
 249 850
 249 850
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
 0
184 800
184 800
184 800
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
 0
65 050
65 050 
65 050 
 
  Tovary a služby (630)2
 
 
 
 
 
  Bežné transfery (640)2
 
 
 
 
 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
 
 
 
 

Kapitálové výdavky (700)
0
1 000 000
2 000 000
2 000 000
 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
1 000 000
2 000 000
2 000 000
 
  Kapitálové transfery (720)2
 
 
 
 
 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
 0
1 249 850
2 249 850
2 249 850
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.











Tabuľka č. 5

1. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby

Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Počet zamestnancov celkom
0
7
7
7
 
   z toho vplyv na ŠR
0
7
7
7

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
1 500
1 500
1 500
 
   z toho vplyv na ŠR
0
1 500
1 500
1 500
 
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
170 350
170 350
170 350
 
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
126 000
126 000
126 000
 
   z toho vplyv na ŠR
0
126 000
126 000
126 000
 
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
44 350
44 350
44 350
 
   z toho vplyv na ŠR
0
44 350
44 350
44 350
 






Poznámky:





Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.









Tabuľka č. 5

2. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Počet zamestnancov celkom
0
7
7
7
 
   z toho vplyv na ŠR
0
7
7
7

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
2 200
2 200
2 200
 
   z toho vplyv na ŠR
0
2 200
2 200
2 200
 
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
249 850
249 850
249 850
 
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
184 800
184 800
184 800
 
   z toho vplyv na ŠR
0
184 800
184 800
1848 00
 
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
65 050
65 050
65 050
 
   z toho vplyv na ŠR
0
65 050
65 050
65 050
 






Poznámky:





Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.




   


Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
 - z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Právnické osoby, ktorým zákon o e-Governmente zaviedol povinnú aktiváciu elektronických schránok.
Navrhovaná úprava zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov nemá plošný ani sektorový charakter vplyvu na podnikateľské subjekty. Dotkne sa iba tých podnikateľských subjektov, ktorí budú žiadať o vykonanie úkonov spoplatnených podľa položky 2 písm. a) a položky 2 písm. c)  na vecne príslušných správnych orgánoch a to o 0,50 eura. V súvislosti s poskytovaním úkonov podľa týchto položiek sa v Slovenskej republike vykoná ročne približne 203 200 úkonov. Z dostupnej štatistiky nie je možné rozčleniť podnikateľské subjekty na MSP a ostatné. Predpokladá sa, že návrh má rovnomerný vplyv na veľkostné skupiny podnikateľov. 
Vo vzťahu k zmenám v rámci zákona o e-Governmente sa pozitívne zmeny dotknú právnických osôb, ktorým zákon o e-Governmente zaviedol povinnú aktiváciu elektronických schránok (autorizácia úspešnou autentifikáciou v prostredí ÚPVS, umožnenie platby poplatkov online prostredníctvom systému e-kolok).
negatívny vplyv vzniku priamych finančných nákladov môže byť vyvolaný z dôvodu potreby zabezpečenia konverzie dokumentu, ktorého nie je pôvodcom orgán verejnej moci oprávnenými osobami, ktorých služby sú spoplatnené.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií
       - z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Materiál bol zverejnený na webovej stránke úradu v priebehu januára 2017, zároveň k nemu bola pripravená predbežná informácia, zverejnená na Slov-Lexe. V rámci MPK Úrad vykonal rozporové konania s jednotlivými subjektmi, ktoré zaslali zásadné pripomienky, vrátane RÚZ.  
Návrhy týkajúce sa zvyšovania sadzieb poplatkov boli do návrhu zapracované na základe zásadnej pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska.
3.3 Náklady regulácie
      - z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrhom sa mení sadzba poplatkov za približne 203 200 úkonov ročne, o ktoré žiadajú  podnikateľské subjekty. Z pohľadu výdavkov ide o celkový finančný dopad v neprospech podnikateľských subjektov vo výške 101 600 eur.




3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez vplyvu.



3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez zmeny.



3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie


Náklady na 1 podnikateľa*
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
+0,18 eur
+101 600 eur
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
NA
0
Celkové náklady regulácie
NA
+ 101 600 eur
* nárast nákladov na jedného podnikateľa nie je možné presne vyčísliť, keďže nie sú k dispozícii údaje o počte podnikateľských subjektov, ktoré využívajú uvedené spoplatnené služby; vplyv na jedného podnikateľa je prepočítaný na všetky podnikateľské subjekty v SR.
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
       - z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Návrh nemá žiaden vplyv na konkurencieschopnosť ani správanie podnikov na trhu, nakoľko správne poplatky, by mali platiť len vybrané podnikateľské subjekty a ide iba o marginálne zvýšenie nákladov.
3.5 Inovácie
       - z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh nemá žiaden vplyv na inovácie či výrobné metódy a postupy.


Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby

Kód služby

Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)



-



-



-



-
Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)


B


isvs_5836

Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)


X





B











Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Autorizácia elektronického podania na prístupovom mieste, kde sa vyžaduje autentifikácia (napr. v prostredí ústredného portálu verejnej správy).
Možnosť voľby platby kartou alebo bezhotovostného prevodu za elektronické služby orgánov verejnej moci
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Nie
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Autorizácia elektronického podania zadaním bezpečnostného osobného kódu bez použitia kvalifikovaného elektronického podpisu, na prístupovom mieste, ktoré na odoslanie podania vyžaduje úspešnú autentifikáciu.
V prípade druhej zmeny ide o povinné sprístupnenie potrebných technických alebo programových prostriedkov na vykonanie platby poplatku, a to tak, aby bolo možné platbu vykonať samostatne a aj s podaním elektronického podania, a to najmenej platobnou kartou a bezhotovostným prevodom.
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Autorizácia - Zákon o e-Governmente (najmä § 23 a nasl.)
Platby - Zákon č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente (najmä § 40 a nasl.), Zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch (§ 7), Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (§ 9)
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Orgány verejnej moci – správcovia ústredného portálu, špecializovaného portálu a informačného systému integrovaného obslužného miesta.
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Autorizácia – priama úprava možnosti použitia prostriedku autentifikácie pri autorizácii elektronického podania
Nepriamy vplyv (popíšte)
Platby – zavedenie povinnosti správcom ústredného portálu, špecializovaných portálov a informačného systému integrovaného obslužného miesta sprístupniť potrebné technické alebo programové prostriedky na vykonanie platby správneho poplatku alebo súdneho poplatku ovplyvní aj spôsoby platby, ktoré bude môcť občan pri podávaní žiadosti o elektronickú službu využiť na zaplatenie správneho alebo súdneho poplatku.
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Nemá vplyv
Zníženie času  vybavenia požiadavky (popíšte)
Platby - Priamou platbou s využitím karty alebo bezhotovostného prevodu bude mať orgán verejnej moci informáciu o zaplatení správneho poplatku alebo súdneho poplatku okamžite k dispozícii, čím sa môže znížiť čas vybavenia podania.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je  veľkosť tejto skupiny?
Občan podávajúci žiadosť o elektronickú službu.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti? 
Nové povinnosti (identifikujte)
Nové povinnosti návrhom nevznikajú.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Návrhom nezaniká žiadna povinnosť.


7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Všetky orgány verejnej moci poskytujúce elektronické služby pri výkone verejnej moci elektronicky.
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?  
Nové povinnosti (identifikujte)
Vzniká povinnosť správcom ústredného portálu, špecializovaných portálov a informačného systému integrovaného obslužného miesta sprístupniť potrebné technické alebo programové prostriedky na vykonanie platby správneho poplatku alebo súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby, ktoré slúži na platenie poplatkov podľa osobitného predpisu (§ 9 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov)
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Nezanikajú žiadne existujúce povinnosti.
































Dôvodová správa
B. Osobitná časť

K čl. I
K bodu 1 (§ 2 ods. 2 písm. b)
Rada pre riešenie krízových situácií rieši v oblasti verejnej správy ako rezolučný orgán krízové situácie vybraných inštitúcií a v tejto súvislosti rozhoduje najmä o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach bánk. Činnosť bánk je tiež predmetom dohľadu nad finančným trhom vykonávaného Národnou bankou Slovenska. Na konanie a rozhodovanie Rady pre riešenie krízových situácií sa vzťahuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, ak zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov  neustanovuje inak. Ustanoveniami zákona o dohľade sa pri konaní a rozhodovaní o právach a povinnostiach finančných inštitúcií vo veciach dohľadu riadi aj Národná banka Slovenska.
Navrhovaná zmena reaguje na skutočnosť, že obidva subjekty rozhodujú o právach a povinnostiach rovnakých subjektov v oblasti finančného trhu podľa rovnakého procesného zákona, preto je zmysluplné zjednotiť postupy a formu výkonu verejnej moci Rady pre riešenie krízových situácií s postupmi a formou výkonu verejnej moci Národnej banky Slovenska, a teda výkon verejnej moci vykonávaný Radou pre riešenie krízových situácií z pôsobnosti zákona o e-Governmente vylúčiť.
Vylúčenie výkonu verejnej moci Radou pre riešenie krízových situácií z pôsobnosti zákona o e-Governmente podporuje aj skutočnosť, že v prípade Rady pre riešenie krízových situácií ide o veľmi osobitný orgán verejnej moci, pri ktorom sa nepredpokladá častosť rezolučného konania a že v rámci konania bude významná a častá komunikácia medzi s Národnou bankou Slovenska, ktorá, resp. prostredníctvom ktorej sa návrh na začatie rezolučného konania podáva.  V rámci rezolučných konaní bude dôležitá aj úloha Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií so sídlom v Bruseli, ktorá bude zásadným spôsobom zasahovať do rezolučných konaní týkajúcich sa vybraných inštitúcií, ktoré patria pod jej pôsobnosť.

K bodu 2 (§ 2 ods. 2 písm. g)
Na účely odstránenia výkladových sporov sa navrhuje explicitne vyjadriť, že výnimka z pôsobnosti zákona sa nevzťahuje na postúpenie žiadosti a na vydávanie rozhodnutí, ktorými sa odmietnu poskytnúť informácie.

K bodu 3 [§ 2 ods. 2 písm. h) a i)]
Navrhuje sa ustanoviť všeobecné výnimky vo vzťahu k výkonu verejnej moci elektronicky v súvislosti so štátnou službou príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov a profesionálnych vojakov, ako aj všeobecnú výnimku vo vzťahu k výkonu verejnej moci elektronicky v súvislosti so sociálnym zabezpečením príslušníkov citovaných bezpečnostných a záchranných zložiek štátu, colníkov a profesionálnych vojakov. Výkon štátnej služby príslušníkov je primárne definovaný „do vnútra“ jednotlivých silových rezortov a upravuje služobný pomer, úlohy a ich povinnosti a s tým súvisiace vydávanie „personálnych rozhodnutí“ vo vzťahu nadriadený – príslušník. Obdobný princíp platí aj v súvislosti so sociálnym zabezpečením príslušníkov týkajúci sa opätovne len uvedených subjektov a ktorý tvorí samostatný a uzavretý systém sociálneho zabezpečenia. V oboch prípadoch ide o vnútorné procesy silových rezortov a absentuje v nich základný princíp výkonu verejnej moci elektronicky definovaný v zákone o eGovernmente, a to vzťah „občan – štát“. Vzhľadom na špecifické podmienky výkonu štátnej služby, ako aj samostatný systém sociálneho zabezpečenia silových zložiek štátu sa navrhuje vyňatie uvedených vzťahov z pôsobnosti zákona o eGovernmente.

K bodu 4 (§ 2 ods. 6 a 7)
Navrhuje sa na odstránenie výkladových sporov explicitne vyjadriť, že zodpovednosť správcu ISVS za správu ISVS podľa § 3 ods. 1 zákona č. 275/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov sa vzťahuje aj na riadne fungovanie ISVS podľa tohto zákona, najmä spoločných modulov a prístupových miest. Keďže činnosť správcu je „verejnomocenskou“ činnosťou v zmysle plnenia zákonných povinností v oblasti verejnej správy informačných technológií, je vhodné vyjadriť explicitne, že súčasťou tejto činnosti a zodpovednosti je aj riadne fungovanie ISVS v jeho správe podľa tohto zákona.
Vzhľadom na vznikajúce výkladové spory ohľadom dodržiavania štandardov pre informačné systémy verejnej správy pri postupoch podľa tohto zákona sa navrhuje explicitne ich vzťah k požiadavkám štandardov.


K bodu 5 (§ 4 ods. 5)
V platnom znení toto ustanovenie ukladalo povinnosť budovať informačné systémy v určitej úrovni poskytovania elektronických služieb (bez osobného kontaktu), aj keď osobitné zákony, podľa ktorých sa služby poskytovali, takúto úroveň poskytovania neumožňovali. Z tohto dôvodu sa navrhuje upustiť od dnes platnej podmienky podľa § 4 ods. 5 a ponechať len povinnosť budovať systémy prístupné pre zdravotne postihnutých.

K bodom 6 a 7 (§ 5 ods. 4)
V nadväznosti na zriadenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a presun kompetencií z Ministerstva financií SR na úrad sa navrhuje explicitne v konkrétnych ustanoveniach tento presun vyjadriť. Ponecháva sa pôsobnosť Ministerstva financií SR v oblasti združenia DEUS, ako aj v oblasti zabezpečovania úhrad orgánom verejnej moci.

K bodu 8 (§ 5 ods. 5)
Navrhuje sa rozšíriť funkcie ústredného kontaktného centra aj o nahlasovanie technických zlyhaní systémov a o potvrdzovanie ich existencie. Dôvodom je, aby v prípade technických problémov existovalo jedno centrálne miesto na ich evidenciu a eskalovanie riešenia, ako aj to, aby bolo možné v prípade sporu potvrdiť, že technické problémy existovali a po akú dobu.

K bodom 9 a 10 (§ 5 ods. 6 a 7)
Navrhovaná zmena smeruje k zabezpečeniu sprístupnenia technických nástrojov na úhradu správnych a súdnych poplatkov pri prístupe k elektronickým službám on-line, a to prostredníctvom už dnes existujúceho nástroja, zavedeného projektom „eKolok“. Vzhľadom na to, že týmto spôsobom je možné vykonávať úhrady najmä platobnou kartou a bezhotovostným prevodom, je vhodné umožniť využívanie tohto spôsobu pri on-line službách povinne, na ústrednom portáli verejnej správy, ako aj na špecializovaných portáloch.

K bodu 11 [§ 6 ods. 3 písm. b)]
Navrhuje sa zmeniť filozofiu spôsobu poskytovania prístupu k službám prostredníctvom ÚPVS tak, aby zákon nevyžadoval explicitne prepojenie systémov, ale umožňoval sprístupnenie služieb napríklad aj prostredníctvom „prelinkovania“ na špecializovaný portál. Zmena vychádza z toho, že pre užívateľa služieb nie je podstatným to, na akom portáli „sa nachádza“, ale to, aby mal ku službám priamy a prehľadný prístup. Zároveň táto zmena umožní ušetriť finančné prostriedky, vynakladané na integráciu a využiť ich na rozvoj služieb. V nadväznosti na túto zmenu bude možné následne prehodnotiť aj iné inštitúty zákona z pohľadu nevyhnutnosti ich využívania formou integrácie systémov na ÚPVS, s prihliadnutím na zachovanie využívania centrálnych riešení najmä tam, kde to je efektívne, či už z ekonomického hľadiska, alebo z hľadiska technického.

K bodu 12 (§ 7 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prechod kompetencií.

K bodu 13 (§ 8 ods. 1)
Navrhuje sa v podmienkach integrovaných obslužných miest nevyžadovať podpisovanie systémovou pečaťou a aj podpisom daného zamestnanca, ale ponechať len kvalifikovanú pečať. Týmto opatrením by malo dôjsť k zníženiu finančných nárokov na vybavenie integrovaných obslužných miest.

K bodu 14 (§ 10 ods. 2)
Navrhuje sa zavedenie povinnosti používania funkcionality elektronickej podateľne v module centrálnej elektronickej podateľne. Navrhovaný princíp je taký, že orgán verejnej moci na účely využívania funkcionalít, ktoré zabezpečuje elektronická podateľňa, využíva povinne modul centrálnej elektronickej podateľne a nebuduje na tieto účely vlastné riešenia. Tento princíp vychádza zo stratégie centralizácie produktov a postupov, ktoré sú opakované a totožné bez ohľadu na orgán, ktorý ich používa. Samotná úprava nekladie podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým toto používanie funkcionalít elektronickej podateľne bude realizované. Je preto možné, aby bolo realizované integráciou na spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, avšak aj prevádzkovaním „kópie“/„klonu“ elektronickej podateľne priamo na orgáne verejnej moci, implementovanej v rámci vlastných systémov orgánu. Podstatným cieľom je, aby nedochádzalo k duplikovaniu budovania riešení, ktoré existujú a sú použiteľné.
NASES v rámci riešenia modulu centrálnej elektronickej podateľne získal od dodávateľa multilicenciu pre systém elektronickej podateľne a prostriedkov pre vytváranie a overovanie elektronického podpisu a elektronickej pečate pre využitie orgánmi verejnej moci. Na základe tejto licenčnej zmluvy môže byť licencia pre tieto systémy bezplatne poskytnutá pre orgány, ktoré sa rozhodnú funkcionalitu elektronickej podateľne implementovať v rámci vlastných systémov.
Vo vzťahu k existujúcim riešeniam sa navrhuje prechodné obdobie - § 60f ods. 1.

K bodu 15 [§ 10 ods. 3 písm. h)]
V nadväznosti na Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy 2016 sa navrhuje zmeniť názov spoločného modulu, aby presnejšie vystihoval jeho funkcie.

K bodu 16 (poznámka pod čiarou k odkazu 12)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prijatie zákona č. 272/2016 Z.z..

K bodom 17 a 18 (§ 10 ods. 11)
V súčasnosti je modul úradnej komunikácie z hľadiska správcovstva rozdelený na štyri časti a medzi troch správcov. Navrhuje sa nahradiť modul úradnej komunikácie novým modulom procesnej integrácie a integrácie údajov, ktorého funkcionality boli rozpracované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy 2016 v rámci špecifickej priority Integrácia a Orchestrácia Navrhuje sa definovať len jedného správcu, ktorým bude Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Dôvodom je zefektívnenie výkonu správy a budovania tohto modulu.

K bodom 19 a 20 (§ 10 ods. 13 a 14)
V nadväznosti na zavedenie povinnosti používať spoločný modul centrálnej elektronickej podateľne sa navrhuje ustanoviť možnosť udelenia výnimky, ak je odôvodnená ekonomickou výhodnosťou, a to obdobným spôsobom, akým je v platnom zákone upravená možnosť prevádzkovania elektronickej schránky vo vlastných kapacitách. Na základe udelenej výnimky bude môcť orgán verejnej moci používať spoločný modul elektronickej podateľne aj vo forme „kópie“ či „klonu“ centrálneho riešenia, ktoré však bude implementované v „rezortných“ systémoch tohto orgánu a teda bez nevyhnutnosti integrácie na ÚPVS. Potrebnou súčinnosťou sa rozumie sprístupnenie modulu, resp. jeho častí a potrebnej dokumentácie tak, aby orgán verejnej moci vedel v praxi „klon“ modulu, resp. jeho časti implementovať. Cieľom predmetnej výnimky je tiež reagovať na potreby rozpočtovo a kapacitne „menších“ orgánov verejnej moci, najmä z oblasti územnej samosprávy. Celý mechanizmus centrálnych riešení by totiž mal v konečnom dôsledku viesť k tomu, aby orgány nemuseli vynakladať prostriedky na už vybudované riešenia. Preto aj v pomeroch územnej samosprávy, obcí, ktoré nedisponujú prostriedkami na vlastné riešenie elektronickej podateľne a ani prostriedkami na integráciu na ÚPVS, bude predmetnou zmenou umožnené bezplatné nadobudnutie štátom vybudovaného riešenia a jeho používanie v informačných systémoch obcí, bez potreby vynakladania vlastných prostriedkov, či už na nákup podateľne, alebo na integráciu na ÚPVS. V tomto kontexte posudzovanie ekonomickej výhodnosti bude zohľadňovať aj kritériá, akými sú faktická nemožnosť integrácie na ÚPVS, resp. využívania širokopásmového internetu z ekonomických dôvodov.
Vo väzbe na vypustenie platného znenia § 10 ods. 13 sa navrhuje, obdobne ako vo vzťahu k modulu centrálnej elektronickej podateľne, možnosť udeľovať výnimku na používanie „rezortných“ informačných systémov na účely autentifikácie a identifikácie osôb. Toto ustanovenie nadväzuje najmä na § 20 ods. 2 a § 21 ods. 6, ktoré umožňujú paralelné používanie vlastných spôsobov identifikácie a autentifikácie. Ak na tieto účely nebude možné použiť spoločné moduly, alebo to bude ekonomicky nevýhodné, správca špecializovaného portálu ich bude môcť zabezpečiť prostredníctvom výnimky vlastnými systémami.

K bodu 21 (§ 10a)
Budovanie vládneho cloudu a cloudových služieb je jednou zo strategických priorít Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy 2016. Rozpracovaná v materiály „Vládny cloud“ bola schválená Radou vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy.
V intenciách schváleného dokumentu „Vládny cloud“ sa navrhuje inštitucionalizovať tak výpočtové zdroje vládneho cloudu, ktoré predstavujú datacentrá v správe ministerstva vnútra a ministerstva financií, ako aj vládne cloudové služby, ktorými budú cloudové služby, zaradené v katalógu vládnych cloudových služieb. Navrhovaná úprava zároveň počíta s tým, že poskytovateľmi vládnych cloudových služieb budú aj súkromní poskytovatelia, nielen štátne organizácie.
Z dôvodu snahy o kontrolu plnenia štandardov cloud computingu podľa výnosu MF SR č. 55/2014 Z.z. sa navrhuje podmieniť využívanie cloudových služieb ich zápisom do katalógu, pričom práve v procese zápisu bude dochádzať ku kontrole súladu ich poskytovania so štandardami. Zároveň, v snahe optimalizovať vynakladanie zdrojov sa navrhuje, aby cloudové služby infraštruktúry a platformy spomedzi orgánov verejnej moci poskytovalo len ministerstvo vnútra.

K bodu 22 (§ 14 ods.1)
V zmysle súčasného znenia má ÚV SR (NASES) po tom, ako deaktivoval elektronickú schránku, zamedziť možnosti doručovať do tejto elektronickej schránky. Na druhej strane zákon majiteľovi elektronickej schránky nezakazuje podávať z nej rôzne podania, aj keď už nie je v určitom právnom postavení. Z dôvodu zachovania právnej istoty navrhujeme priamo v zákone upraviť možnosť prístupu k obsahu, a to poslednému majiteľovi elektronickej schránky.

K bodu 23 (§ 16 ods. 1)
Na účely zriaďovania a aktivácie elektronických schránok pre cudzincov a ich jednoznačnej identifikácie je potrebné rozšíriť okruh údajov, ktoré sú o nich poskytované správcovi modulu elektronických schránok aj o štátnu príslušnosť. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť predmetné ustanovenie aj o tieto údaje a ich zmenu.

K bodu 24 (§ 17 ods. 3)
Navrhuje sa výslovne v zákone upraviť, že orgány verejnej moci, ktoré vystupujú v pozícii účastníka konania sú povinné komunikovať v takomto konaní elektronicky, resp. že nemajú možnosť komunikovať v listinnej podobe. Dôvodom je, že ak sa raz plošne pre orgány verejnej moci zaviedla povinnosť pri výkone verejnej moci komunikovať elektronicky, nie je dôvod na to, aby ako účastníci konania komunikovali inak ako elektronicky.

K bodom 25 a 26 (§ 17 ods. 5 a 6)
Na účely spresnenia a odstránenia výkladových sporov sa v ustanovení, upravujúcom poskytovanie údajov medzi orgánmi verejnej moci navzájom, navrhuje explicitne doplniť aj skutočnosť, že sa poskytujú aj dokumenty, ak existujú. Inými slovami, navrhuje sa nelimitovať toto ustanovenie len na poskytovanie dát. Ide o základné ustanovenie na uplatnenie zásady „jedenkrát a dosť“, preto jeho obmedzenie ide proti účelu, ktorý sa ňou sledoval. Zlúčenie podmienok dnešného písm. a) a b) do jednej vyplýva z toho, že ak údaj nie je orgánu známy z jeho činnosti, ale je referenčným údajom, nemôže byť dôvod na jeho vyžadovanie od účastníka. Inými slovami, neznalosť údaja môže byť dôvodom len v prípade, ak tento zároveň nie je údajom referenčným.
Rozšírenie § 17 ods. 6 aj o poskytovanie dokumentov bolo navrhnuté najmä s ohľadom na možnosť zdieľania rozhodnutí medzi orgánmi verejnej moci. Inými slovami, doplnením sa navrhuje explicitne vyjadriť, že ak orgán verejnej moci na svoju činnosť potrebuje rozhodnutie vydané iným orgánom verejnej moci, je oprávnený si ho vyžiadať. Vo väzbe na získavanie údajov si k tomuto rozhodnutiu môže vyžiadať aj súvisiace informácie, ako napríklad údaje o právoplatnosti a vykonateľnosti.

K bodu 27 (§ 17 ods. 7)
Administratívna časť vytvárania nových dátových integrácií je komplikovaná, zdĺhavá a rôzne orgány verejnej moci vyžadujú rôzne riešenia. Častokrát sa na poskytnutie údajov medzi konkrétnymi dvoma orgánmi uzatvára samostatná zmluva, alebo je vyžadované v príslušnej legislatíve explicitné uvedenie sprístupňovania údajov medzi týmito subjektmi. Bez zásadnej zmeny v tejto oblasti bude rozširovanie dátových integrácií napredovať iba pomaly a s vysokými nákladmi. Preto sa navrhuje vytvoriť v zákone unifikovaný generálny mechanizmus pre identifikáciu oprávnenia pre určitý orgán verejnej moci získavať alebo použiť dokumenty alebo údaje zo systému iného orgánu a na aký účel. Prirodzeným miestom pre vedenie tejto evidencie je modul integrácie údajov, v rámci ktorého takáto evidencia je vytváraná. Na úrovni zákona je preto vhodné uviesť, že ak je oprávnenie uvedené v tejto evidencii, považuje sa nárok na sprístupnenie údajov za preukázaný (pre potreby §17 ods. 6).

K bodom 28 až 31 (§ 21 a 22)
Navrhované zmeny sa týkajú alternatívneho autentifikátora a reagujú na zmeny v oblasti určenia orgánu, ktorý ich vydáva, ako aj v definovaní samotného autentifikátora. V súlade s aplikačnou praxou sa navrhuje ponechať vydávanie len na Ministerstvo vnútra SR a podrobnejšie upraviť, čo môže byť náležitosťou žiadosti a ako o vydanie požiadať. Cieľom je umožniť podávanie žiadostí aj zo zahraničia a zjednodušenie „párovania“ vydaných alternatívnych autentifikátorov s identitou dotknutých osôb, najmä cudzincov.
Do budúcnosti sa v tejto oblasti plánuje riešiť správu identity a jej preukazovania (teda autentifikačných nástrojov) komplexne, v reakcii aj na mechanizmy nariadenia eIDAS a na uvažované otvorenie spôsobov autentifikácie aj „neštátnym“ riešeniam.

K bodu 32 (§ 22 ods. 8)
Pre vytvorenie elektronickej schránky NASES potrebuje mať k dispozícii údaje o cudzincoch, ktorým bol vydaný alternatívny autentifikátor. Tieto v súčasnosti nie sú vôbec alebo dostatočne evidované v registri fyzických osôb. Navrhuje sa zasielať zoznam fyzických osôb, ktoré majú platný vydaný alternatívny autentifikátor na pravidelnej báze správcom jednotlivých zdrojových registrov pre RPO, kde je väzbu na identitu možné evidovať a následne štandardným spôsobom poskytovať NASESu. Ako koncepčné riešenie do budúcnosti je zriadenie registra, evidencie alternatívnych autentifikátorov, ktorá by bola následne referenčným registrom, resp. údaje o autentifikátoroch referenčnými údajmi. Z dôvodu absencie takéhoto registra nie je však uvedené riešenie možné v tomto momente využiť a preto sa navrhuje zabezpečiť informácie navrhovaným spôsobom.

K bodom 33 až 35 (§ 22a a 22b)
V reakcii na požiadavky praxe sa navrhuje, aby autentifikačné certifikáty bolo možné vydať aj fyzickej osobe. Ide o nástroj na automatizovaný prístup do elektronickej schránky a dôvodom je snaha o poskytnutie čo najširších možností prístupu aj pre fyzické osoby, ktoré by sa tento spôsob rozhodli využívať.

K bodom 36 až 38 (§ 23)
Zmeny v ustanoveniach o autorizácii sú dvojakého charakteru. Hlavnou zmenou je možnosť autorizovať podanie („podpisovať“) aj s použitím funkcionality prístupového miesta, bez nutnosti využiť elektronický podpis. Ide o spôsob, ktorý sa dnes používa napríklad na potvrdzovanie prijatia správ v elektronickej schránke a rozširuje sa aj v osobitných konaniach ako alternatíva k „bežnému podpisovaniu“. Vzhľadom na to, že identita osoby je v danom prípade preukázaná prostredníctvom autentifikátora (dnes najmä občianskeho preukazu) a nie je sporná, je predpoklad, že takýto spôsob autorizácie sprístupní využívanie elektronických služieb aj pre osoby, ktoré z rôznych dôvodov nedisponujú elektronickým podpisom. Navyše, touto zmenou sa dosiahne aj to, že postačí aj občiansky preukaz s elektronickým čipom a osoba bude môcť cez ústredný portál verejnej správy využívať elektronické služby v plnom rozsahu, bez potreby obstarávania ďalších technických, či programových prostriedkov.
Druhou vecnou zmenou je vypustenie potreby podpisovania s použitím mandátneho certifikátu pre pracovníkov integrovaných obslužných miest. Ide o zmenu, nadväzujúcu na úpravu v § 8 ods. 1, zjednodušujúcu činnosť integrovaných obslužných miest.
Nadväzne na uvedené sa navrhuje celý § 23 ods. 1 až 3 uviesť v plnom znení, kvôli väčšej prehľadnosti a vykonať aj legislatívno-technickú úpravu v § 23 ods. 5, spojenú s vložením nových odsekov 2 a 3.
Prehľadnejšie rozdelenie spôsobov autorizácie osôb, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci má o.i. za cieľ vyjadriť explicitne, že takéto osoby si pri autorizácii kvalifikovaným elektronickým podpisom môžu vybrať, či bude tento vyhotovený použitím kvalifikovaného certifikátu, ktorý je súčasťou eID alebo použitím mandátneho certifikátu. Použitie mandátneho certifikátu je nevyhnutné len pri orgánoch verejnej moci a nie pri osobách, ktoré orgánom verejnej moci nie sú (napríklad advokáti). Reaguje sa tým aj na potrebu potvrdenia výkladu, že mandátny certifikát je spôsob, akým sa preukazuje primárne oprávnenie konať v mene inej osoby, avšak nie je to jediný spôsob, akým sa pri osobách, ktoré nie sú orgánom verejnej moci, dá oprávnenie konať preukázať. Pokiaľ ide o preukázanie určitého postavenia, toto je pri mandátnych certifikátoch dôležité v prvom rade pri orgánoch verejnej moci a iné subjekty nie sú povinné aj autorizáciou preukazovať, že sú v určitom právnom postavení. Inými slovami, ak niekto koná ako štatutár spoločnosti alebo ako advokát, môže si zvoliť autorizáciu, t. j. vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu použitím eID alebo mandátneho certifikátu.
Navrhované doplnenie nového § 23 ods. 3 vychádza z požiadaviek praxe na určenie pravidla, akým si orgán verejnej moci volí medzi dvomi autorizačnými prostriedkami. Voľbu medzi použitím kvalifikovaného elektronického podpisu s mandátnym certifikátom a kvalifikovanej elektronickej pečate následne ovplyvňujú najmä ustanovenia osobitných zákonov, upravujúce náležitosti úradného dokumentu. Pre voľbu spôsobu autorizácie je podstatným najmä to, na akú osobu je (v tomto prípade) spôsob vyjadrenia vôle orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov viazaný.
Vo vzťahu k podpisu na rozhodnutí či inom úradnom dokumente nebolo a nie je v listinnej podobe dokumentu možné hovoriť o podpise orgánu verejnej moci ako právnickej osoby, resp. ako subjektu, keďže podpis je v listinnej podobe vždy viazaný na jeho vyhotovenie fyzickou osobou. Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že ak osobitný predpis výslovne ustanovuje, že úradný dokument obsahuje podpis konkrétnej osoby, osoby v konkrétnej funkcii, takáto náležitosť sa dosiahne len autorizačným prostriedkom, viazaným na túto konkrétnu osobu. Ako príklad je možné uviesť § 222 Civilného sporového poriadku, ktorý výslovne ustanovuje, že rozsudok v písomnom vyhotovení podpisuje sudca. V prípadoch, kedy takéto určenie absentuje alebo je vyjadrené len všeobecne, má orgán možnosť voľby. V skratke, navrhuje sa vyjadriť, že ak osobitný predpis viaže náležitosť úradného dokumentu, ktorou je podpis, na konkrétnu osobu, osobu v konkrétnej funkcii, použije sa ako autorizácia kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom. Ak neustanovuje ako náležitosť úradného dokumentu podpis konkrétnej osoby, ale hovorí „len“ o podpise oprávnenej osoby ako vyjadrení vôle v mene orgánu verejnej moci, je možné použiť ako autorizáciu tak kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom, ako aj kvalifikovanú elektronickú pečať orgánu verejnej moci.

K bodu 39 (§ 25 ods. 1)
Vo väzbe na existujúci inštitút potvrdenia odoslania elektronického podania sa navrhuje explicitne vyjadriť, že podanie je podané jeho odoslaním. Predmetné doplnenie je vhodné z dôvodu predídenia potenciálnym výkladovým problémom, ktorý moment sa na účely zachovania lehôt v „elektronickom svete“ považuje za moment podania, resp. odovzdania na „prepravu“.

K bodu 40 (§ 25 ods. 3)
Vo väzbe na zmenu povahy výstupného dokumentu zo zaručenej konverzie sa upravuje aj toto ustanovenie. Zmyslom úpravy je vyjadriť, že v prípade, ak sa v konaní vyžaduje predloženie listiny, pričom daný predpis umožňuje jej predloženie aj ako osvedčenej kópie, použije sa proces zaručenej konverzie.

K bodu 41 (§ 25 ods. 6)
V záujme odstránenia výkladových a aplikačných nejasností je potrebné jednoznačne ustáliť, akým spôsobom orgán postupuje v prípade, ak mu je doručené podanie, odoslané „po prihlásení sa pod cudzou identitou“, resp. najmä z „cudzej“ elektronickej schránky, teda elektronickej schránky, ktorej majiteľom je osoba odlišná ako osoba, ktorá podanie autorizovala. V praxi v tejto súvislosti vyvstávala otázka, či možno následne účinne doručovať účastníkovi do tejto elektronickej schránky, teda schránky, z ktorej svoje podanie odoslal, hoci nie je jej majiteľom, prípadne či možno majiteľa tejto elektronickej schránky považovať za zástupcu pre doručovanie v zmysle procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom. Prieči sa základnej logike elektronického výkonu verejnej moci, aby zákonná úprava vôbec pripúšťala situáciu, kedy účastník konania alebo jeho právny zástupca využíva cudziu elektronickú schránku pre realizáciu elektronických podaní. Aby sa takémuto konaniu zabránilo, navrhuje sa vyjadriť pravidlo, podľa ktorého orgán verejnej moci účinne doručuje účastníkovi konania alebo jeho právnemu zástupcovi elektronické úradné dokumenty do tej elektronickej schránky, z ktorej je realizované elektronické podanie bez ohľadu na to, či ide o schránku, ktorej je účastník konania majiteľom, a to pokiaľ mu nie je oznámený iný spôsob, iné elektronické miesto doručenia.

K bodu 42 (§ 26 ods. 8)
Elektronický formulár, pokiaľ nie je vyplnený, je iba šablónou, ktorá neobsahuje žiadne osobné ani iné citlivé údaje. Zároveň po vyplnení sa elektronický formulár zasiela adresátovi, ktorý jeho šablónu môže ľubovoľne použiť ďalej – aj zverejniť. Preto bol prehodnotený dôvod na plošné vylúčenie prístupnosti elektronických formulárov úradných dokumentov. Vzhľadom na to, že iná časť modulu elektronických formulárov je verejne prístupná, jednotný prístup pre obe časti tohto modulu – ich verejná dostupnosť – bude aj z funkčného a prevádzkového hľadiska efektívnejší.

K bodu 43 (§ 27 ods. 2)
Vo väzbe na zmenu povahy výstupného dokumentu zo zaručenej konverzie sa upravuje aj toto ustanovenie. Zmyslom úpravy je vyjadriť, že v prípade, ak sa v konaní vyžaduje predloženie listiny, pričom daný predpis umožňuje jej predloženie aj ako osvedčenej kópie, použije sa proces zaručenej konverzie.

K bodu 44 (§ 28 ods. 3)
Navrhuje sa vypustiť podmienka pripájania doložiek právoplatnosti, vykonateľnosti a podobných úradných dokumentov k „rozhodnutiam“ s použitím len elektronického podpisu a umožňuje sa ich pripájanie aj iným spôsobom autorizácie (najmä pečaťou). Dôvodom je snaha umožniť automatizované vyhotovovanie „rozhodnutí s doložkami“ v rámci funkcionalít jednotlivých systémov, bez potreby zásahu človeka. Ide o zmenu vychádzajúcu z požiadaviek praxe.

K bodu 45 (§ 28 ods. 6)
Spresňujúce legislatívno-technické úpravy.

K bodu 46 (§ 28 ods. 7)
Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi používania postupov podľa zákona o e-Governmente nevyhnutne bude dochádzať čoraz viac k situácii, kedy orgán verejnej moci v jednom konaní má tak elektronické registratúrne záznamy, ako aj listinné registratúrne záznamy a keďže je neefektívne, aby bol na účely postupov na úseku archívov a registratúry nútený vykonávať zmenu podoby týchto záznamov z elektronickej na listinnú a naopak, navrhuje sa explicitne vyjadriť, že orgán verejnej moci nie je povinný elektronický registratúrny záznam prevádzať do listinnej podoby. Vzhľadom na to, že takúto povinnosť neukladá ani zákon na úseku registratúry, nedôjde ku konfliktu ani s touto oblasťou regulácie.

K bodu 47 (§ 30 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, nadväzujúcu na zmenu v § 10 ods. 2, zavádzajúcu povinné používanie centrálnej elektronickej podateľne.

K bodom 48 až 51 (§ 31 a 31a)
V súvislosti s listinným doručovaním úradných zásielok je potrebné na strane orgánov verejnej moci zabezpečovať vytvorenie zásielok a ich podanie na poštovú prepravu. Štát to stojí nemalé finančné prostriedky a pre orgány to zase predstavuje administratívnu záťaž. Orgány verejnej moci si tieto procesy zabezpečujú individuálne a nejednotne, pričom vytváranie a podávanie úradných zásielok si zabezpečujú buď vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom externých služieb.
Zabezpečovanie procesov vo vlastnej réžii je pritom závislé od úrovne technického vybavenia a od príslušných nákladov na papier, tonery, obálky, od odpisov technických zariadení, od spotreby energie, ako aj od osobných nákladov administratívnych pracovníkov zabezpečujúcich vytvorenie a podanie zásielok. Výsledkom sú nejednotné formáty, rôzne procesy doručovania, individuálne obstarávanie materiálov a služieb a tým aj rôzna výška nákladov na jednotlivú listinnú zásielku.
Od 1. novembra 2016 majú orgány verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky a úradné dokumenty doručovať elektronicky do aktivovaných elektronických schránok. Pre adresátov, ktorí nemajú aktivované elektronické schránky, sa doručujú úradné rozhodnutia naďalej v listinnej podobe, vo forme rovnopisu.
Aj napriek povinnej aktivácii elektronických schránok pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri sa stav v doručovaní úradných zásielok zásadne nemení. Veľká časť elektronických schránok môže byť stále neaktivovaných (fyzické osoby a fyzické osoby podnikatelia) a orgány verejnej moci musia doručovať úradné zásielky naďalej v listinnej podobe. To kladie na doručovanie ešte väčšie nároky, keďže musia pred odoslaním úradnej zásielky preveriť, či je elektronická schránka aktivovaná alebo nie a podľa toho zvoliť formu aj spôsob doručovania.
Pri elektronickom doručovaní je administratívna a finančná náročnosť tiež závislá od technického vybavenia príslušných orgánov. Niektoré inštitúcie už majú automatizované riešenia pre overovanie aktívnych elektronických schránok, ako aj riešenia pre hromadné odosielanie elektronických podaní. Sú však aj inštitúcie s nízkou mierou automatizácie čo zvyšuje ich administratívnu náročnosť doručovania.
Navrhované riešenie vychádza z predpokladu, že orgány verejnej moci vytvárajú úradné dokumenty už len v elektronickej podobe a doručujú ich s použitím modulu elektronického doručovania. Tento modul teda môže prijať elektronické úradné dokumenty a automatizovaným spôsobom vyhodnotiť, či príslušný adresát má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku. Na základe výsledku vyhodnotenia systém buď doručí úradné dokumenty do aktivovanej elektronickej schránky alebo zvolí listinné doručovanie. Následne prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta vytvorí rovnopisy a vyhotoví listinné úradné zásielky, ktorých doručenie bude zabezpečené prostredníctvom poštového podniku. Riešenie bude automatizovaným spôsobom poskytovať informácie o výsledkoch doručenia príslušným orgánom. Z pohľadu adresáta bude úradný dokument doručený buď do aktivovanej elektronickej schránky alebo vo forme listinnej zásielky. Na strane orgánu verejnej moci už nebude potrebné skúmať, či adresát má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku a vytvárať listinné zásielky, čím odpadá celý rad administratívnych úkonov, ako aj nákladov na tlačenie, pečiatkovanie a podpisovanie, obálkovanie a podanie zásielok na poštovú prepravu.  Na odstránenie akýchkoľvek pochybností o spôsobe financovania centrálneho doručovania sa navrhuje explicitne vyjadriť, že výdavky Úradu vlády SR, ako správcu modulu elektronického doručovania, vynaložené na centrálne doručovanie, sú na účely rozpočtových pravidiel a rozpočtového financovania výdavkami štátneho rozpočtu, konkrétne výdavkami štátnej rozpočtovej organizácie, ktoré sa vynakladajú na plnenie jej úloh. Nadväzne na to sa aj na spôsob ich finančného krytia použijú prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré budú rozpočtované v kapitole Úradu vlády SR.
Pokiaľ ide o zabezpečenie obsahu takto prepravovaných správ, v prvom rade je potrebné povedať, že zásah do elektronického dokumentu, ktorý bude od orgánu verejnej moci odoslaný, nie je možný bez toho, aby došlo k porušeniu integrity dokumentu. Inými slovami, autorizovaný dokument, do ktorého by sa vykonal zásah, by nebol z hľadiska platnosti autorizácie overiteľný a takýto zásah by bol ľahko zistiteľný. Okrem toho aj v tomto prípade platí, že v zmysle čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú len prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Na komunikáciu pri centrálnom doručovaní sa uvedené vzťahuje rovnako a preto akýkoľvek zásah do ochrany prepravovaných správ by bol zásahom protiprávnym, s príslušnými konzekvenciami. Vzhľadom na úpravu zodpovednostných vzťahov je zároveň zrejmé, od ktorého momentu a v akom rozsahu zodpovedá za obsah správy správca modulu elektronického doručovania.
Osobitne túto úpravu obsahuje aj zákon o poštových službách, ktorý v § 10 ustanovuje, že poštovým tajomstvom je tak obsah zásielok a korešpondencie, ako aj informácie a údaje o nich a každý, kto s nimi príde do styku, je o nich povinný zachovávať mlčanlivosť. Zároveň sa ustanovuje, komu možno obsah poštového tajomstva sprístupniť. Táto regulácia sa vzťahuje aj na podávateľa, v ktorého postavení správca modulu elektronického doručovania bude. Vzhľadom na to, že v danom prípade je úprava ochrany prepravovaných správ, ako aj ich obsahu dostatočne upravená, nie je potrebné dopĺňať osobitnú úpravu týchto vzťahov, keďže sa na ne v plnom rozsahu vzťahuje platná právna úprava.
Navrhované úpravy sa uplatnia v konaniach, na ktoré sa zákon o e-Governmente vzťahuje. V konaniach, ktoré sú z hľadiska doručovania vyňaté spod pôsobnosti zákona o e-Governmente, sa doručovanie spravuje príslušnými právnymi predpismi – ide napríklad o trestné konanie, v ktorom sa podľa § 66a Trestného poriadku na doručovanie zákon o e-Governmente nepoužije.

K bodu 52 (§ 32 ods. 3)
Predmetná zmena nadväzuje na doplnenie § 32 ods. 10 a jej dôvodom je zamedziť tomu, aby sa účel § 32 ods. 10 nenaplnil len z dôvodu, že adresát by sa mohol vyhýbať doručeniu už len na základe údajov z notifikácie o uložení správy v elektronickej schránke.

K bodu 53 (§ 32 ods. 4)
Doplnenie je motivované snahou vyjadriť fakt, že medzi sprístupnením správy a potvrdením doručený k tejto správe by mal byť čo najkratší časový interval, resp. malo by ísť o moment, ktorý nastane okamžite po potvrdení doručenky. Vo väzbe na toto doplnenie je potrebné poukázať aj na existujúcu úpravu neúčinnosti doručenia pre prípady, kedy si adresát nemôže z objektívnych dôvodov elektronickú správu prevziať. Jedným z takých objektívnych dôvodov je aj skutočnosť, kedy potvrdí doručenku, ale samotná správa sa mu z dôvodov na strane informačného systému nesprístupní.

K bodu 54 (§ 32 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná doplnením § 32 ods. 10.

K bodu 55 (§ 32 ods. 7)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 31 a doplnením § 31a.

K bodu 56 (§ 32 ods. 10)
Vzhľadom na to, že v prípadoch, kedy bolo vylúčené náhradné doručenie, mohlo dochádzať k obštrukciám pri preberaní zásielok, sa navrhuje ustanoviť všeobecnú úpravu bezdôvodného odopretia prevzatia zásielky, obdobne, ako je upravené v § 82l zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zosúladí sa tak úprava v súdnom konaní s úpravou v ostatných typoch konaní.
Vo vzťahu k tejto zmene je potrebné zdôrazniť, že prihlásením sa do elektronickej správy nebudú všetky správy považované za doručené. Zmena sa dotýka len doručovania v prípadoch, kedy je náhradné doručenie vylúčené – teda kedy si v „papierovom svete“ adresát musí zásielku fyzicky prevziať alebo výslovne odoprieť jej prevzatie, aby sa uplatnila fikcia doručenia. Z tohto dôvodu je potrebné upozorniť na to, že ak budú v elektronickej schránke doručené aj takéto druhy úradných správ, adresát prihlásením sa do schránky a neprebratím správ umožní to, aby aj takéto správy boli doručené s použitím fikcie doručenia.

K bodu 57 (§ 33 ods. 1)
Navrhuje sa umožniť podanie návrhu na neúčinnosť doručenia aj pre orgán verejnej moci, ak je účastníkom konania, keďže môže byť rovnako postihnutý dôvodmi, ktoré mu objektívne doručenie neumožnia.

K bodu 58 (§ 35 ods. 1)
Navrhuje sa zovšeobecniť definíciu zaručenej konverzie z elektronickej do elektronickej podoby. Dôvodom je snaha umožniť vykonávanie konverzie aj v prípade, kedy nedochádza k zmene formátu, či jeho verzia – napríklad pri konverzii podpisových kontajnerov.

K bodom 59 a 60 (§ 35 ods. 3)
Poverená osoba podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov plní povinnosti, ktoré sú určené na zaistenie konsolidácie a vymáhanie pohľadávok štátu. Dokumentácia k týmto pohľadávkam a exekučné tituly k nim majú výlučne len listinnú podobu. Vzhľadom na zavedenie povinnosti podávať návrhy na vykonanie exekúcie výlučne elektronickými prostriedkami sa táto povinnosť dotkne aj listín, ktoré bude k návrhom na vykonanie exekúcie potrebné pripájať. Poverená osoba ako oprávnený v exekučných konaniach v súčasnosti vedie voči dlžníkom ako povinným viac než 450-tisíc exekučných konaní. Z tohto dôvodu je účelné, aby poverená osoba, ktorá vymáha pohľadávky štátu, bola doplnená medzi subjekty, ktoré sú oprávnené vykonávať zaručenú konverziu, avšak zaručenú konverziu by poverená osoba vykonávala len pre vlastné potreby, t. j. nešlo by o vykonávanie zaručenej konverzie ako služby verejnosti za úhradu.

K bodu 61 (§ 36 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 35 ods. 1.

K bodu 62 (§ 37)
Z dôvodu častých požiadaviek na doplnenie podrobností v osvedčovacej doložke, ako aj vzhľadom na jej „technický“ charakter sa navrhuje upraviť v zákone jej druhové náležitosti a ich podrobný spôsob uvedenia v doložke sa navrhuje upraviť vykonávacím predpisom.
Pokiaľ ide o automatizovaný výkon zaručenej konverzie, umožňuje sa nahradiť vlastnoručný podpis na doložke faksimile, alebo iným spôsobom, ktorý umožní automatizovane vyhotoviť vyobrazenie podpisu na doložke.

K bodu 63 (§ 39 ods. 1)
Pôvodné znenie dávalo výstupu zo zaručenej konverzie rovnaký status ako originálu dokumentu. Vzhľadom na to, že v niektorých konaniach sa vyžaduje predloženie výlučne originálu a neumožňuje sa ani predloženie osvedčenej kópie, navrhuje sa zmeniť aj status konvertovaného dokumentu, aby sa zachovali požiadavky sily predkladaných dokumentov v konkrétnych konaniach.

K bodu 64 (§ 39 ods. 5)
Legislatívno-technická úprava, spresňujúca ustanovenie o obsahu evidencie zaručených konverzií.

K bodu 65 (§ 39 ods. 8)
Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré v minulosti vydávané elektronické dokumenty už nie sú v súlade so štandardami elektronických formátov podľa dnešného stavu a na zamedzenie toho, aby osoba nemohla platne použiť orgánom vydaný elektronický dokument, sa navrhuje ustanoviť povinnosť pre takýto orgán vždy zabezpečiť príslušnú konverziu a zachovať „dostupnosť“ ním vydaných elektronických dokumentov.

K bodu 66 (§ 39 ods. 9)
V doterajšom znení § 39 ods. 8 zákona je notár ako subjekt, ktorý vykonáva zaručenú konverziu bezodplatne spoločne s orgánom verejnej moci. V nadväznosti na zmenu v § 39 ods. 10 existuje dôvodná obava, že by mohlo dôjsť k odmietaniu výkonu zaručenej konverzie notármi, a to z dôvodu, že za výkon zaručenej konverzie (pokiaľ nepôjde o dokument, ktorý vznikol z ich činnosti) nebudú oprávnení poberať odmenu, pričom výkon zaručenej konverzie notárov personálne aj technicky zaťaží. Výkon zaručenej konverzie osobami podľa navrhovaného ustanovenia § 39 ods. 9, vrátane notárov, je dôležitý aj z pohľadu orgánov verejnej moci. Osoby, ktorým zákon zveruje možnosť vykonávať zaručenú s nárokom na úhradu odmeny a hotových výdavkov s ňou spojených, môžu výraznou mierou odbremeniť záťaž štátnych orgánov. Uvedené je zároveň v súlade s filozofiou priblíženia služieb štátnych úradov k občanovi, pretože sieť notárov môže službou zaručenej konverzie pokryť väčšie spektrum obyvateľov v porovnaní so štátnymi orgánmi, vzhľadom na ich počet.

K bodu 67 (§ 39 ods. 10)
Reagujúc na požiadavky prax sa navrhuje neukladať povinnosť orgánu verejnej moci konvertovať všetky dokumenty, ktoré sú mu predložené, ale len tie, ktoré sám vydal.

K bodu 68 (§ 51 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie nového modulu v § 10 ods. 11.

K bodu 69 (§ 51 ods. 4)
Navrhuje sa úprava spôsobu, postupu pri navrhovaní a vyhlasovaní zoznamu referenčných údajov. Dôvodom je snaha o participáciu dotknutého správcu registra, keďže ako príslušný orgán najlepšie zhodnotí stav pripravenosti údajov na ich vyhlásenie za referenčné.

K bodu 70 (§ 54a ods. 4)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 31.

K bodu 71 (§ 56 ods. 1)
Navrhujú sa ustanoviť sankcie za neplnenie povinností podľa tohto zákona. Dôvodom na zavedenie sankcií je snaha o ustanovenie nástrojov na vynútenie plnenia povinností podľa zákona, pričom sankcie sú odstupňované v závislosti od závažnosti povinnosti, ktorej porušenie sankcionujú. V súčasnosti zákon o e-Governmente upravuje sankcie len v minimálnom rozsahu a mnohé zásadné povinnosti nemajú v prípade porušenia „koncovku“ v sankcii za správny delikt. Vzhľadom na to, že zákon o e-Governmente je svojho druhu všeobecný predpis vo vzťahu k spôsobu výkonu verejnej moci elektronicky, má jeho porušenie dopad jednak na fungovanie orgánov verejnej moci smerom k občanom, ale aj na realizáciu práva občana komunikovať s verejnou mocou spôsobom, ktorý zákon ustanovuje. Keďže súčasný systém kontroly a vynucovania plnení zákona nie je dostatočný a najmä nemá potrebnú zákonnú oporu, aby ho bolo možné realizovať tak, ako iné obdobné kontrolné a sankčné mechanizmy, navrhuje sa rozšíriť rozsah správnych deliktov a zaviesť aj kontrola plnenia ustanovení zákona.
Ustanovenie § 56 vymedzuje pokuty zákonom ustanoveným subjektom za porušenie povinností, pričom zákon vyslovene neustanovuje presnú výšku pokuty ale ustanovuje len najnižšiu dolnú a najvyššiu hornú hranicu pokuty, pričom podľa § 56 ods.2 pri ukladaní pokuty úrad prihliadne najmä na (i) závažnosť, (ii) spôsob, (iii) trvanie, (iv) následky protiprávneho konania, (v) na opakované porušenie povinností alebo na (vi) porušenie viacerých povinností. Z uvedeného vyplýva, že pri ukladaní pokút za správne delikty je povinnosťou úradu zaoberať sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon príkladmo vymedzuje, teda najmä závažnosťou, spôsobom, trvaním, následkom protiprávneho konania, opakovaným porušením povinností a porušením viacerých povinností.1
Na oblasť správneho (administratívnoprávneho) trestania majú zásadné vplyvy európske dokumenty odporúčacej povahy,2 ktoré upravujú princípy, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy správneho trestania za správne delikty.3 Taktiež z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné princípy ktoré sa aplikujú pri súdnom trestaní (napríklad absorpčná zásada), je potrebné rešpektovať aj v oblasti správneho trestania.4 Príslušné správne orgány teda aplikujú analógiu legis, podľa ktorej príslušný orgán postupuje podľa právnej normy, ktorá upravuje podobný prípad, ktorý je riešenému prípadu najbližší.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 28/2007  „Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená).“5
Na základe vyššie uvedeného úrad pri ukladaní pokuty za správne delikty podľa § 56 zohľadní predovšetkým (i) závažnosť, (ii) spôsob, (iii) trvanie, (iv) následky protiprávneho konania, (v) opakované porušovanie povinností alebo (vi) porušenie viacerých povinností. V prípade, ak zákonom vymedzený subjekt sa dopustí správneho deliktu porušením viacerých povinností ktoré mu vyplývajú zo zákona v zmysle § 56 ods. 2, úrad mu uloží pokutu ustanovenú v § 56 ods. 1 pričom v každom prípade prihliadne na opakovanosť porušenia povinností a zákonom vymedzenému subjektu uloží aj v zmysle absorpčnej zásady len jednu pokutu.
Osobitne ku skutkovej podstate porušenia ustanovenia § 17 ods. 1 je potrebné uviesť, že skutočnosť, že výkon verejnej moci bol realizovaný listinne nemá vplyv na právne účinky takto orgánom verejnej moci vytvorených rozhodnutí/písomností, je však v rozpore s „národnou“ stratégiou/zámerom informatizácie a elektronizácie verejnej správy, a preto sa bude považovať takýto výkon za správny delikt s možnosťou uloženia pokuty.

K bodu 72 (§ 56 ods. 2)
Vzhľadom na to, že pri prejednávaní priestupkov a aj iných správnych deliktov je obvyklá úprava jednak materiálneho korektívu vo vzťahu k ukladanému trestu, ako aj možnosť upustenia od uloženia trestu v prípadoch, ktorých závažnosť si takéto uloženie nevyhnutne nevyžaduje, navrhuje sa doplnenie úpravy upustenia od uloženia pokuty obdobne, ako tomu je napr. v priestupkovom konaní.
 

K bodu 73 (§ 56a a 56b)
Vo väzbe na rozšírenie možností ukladania sankcií sa navrhuje doplnenie ustanovení o výkone kontroly, ktorými sa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zverí kontrolná právomoc vo vzťahu k plneniu povinností podľa tohto zákona.
S prihliadnutím na význam právnej úpravy zákona o e-Governmente a na potrebu zjednoteného výkladu pre postup orgánov verejnej moci sa navrhuje doplniť právnu úpravu tak, aby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu získal zákonné oprávnenie podávať legálny výklad zákona e-Governmente, pričom všetky takto vyhotovené výkladové stanoviská by mali byť zverejňované na webovom sídle úradu a na ÚPVS.

K bodom 74 až 79 (§ 59)
Legislatívno-technické úpravy splnomocňovacích ustanovení, v nadväznosti na zmeny navrhované v tejto novele zákona.

K bodu 80 (odkaz 33)
Legislatívno-technická zmena.

K bodu 81 (§ 60d)
Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zriadenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a presun kompetencií z Ministerstva financií SR na tento úrad.

K bodu 82 (§ 60d ods. 2)
V súvislosti so zriadením centrálnej evidencie zaručených konverzií sa navrhuje ustanoviť povinnosť jednorazového zaslania údajov o vykonaných zaručených konverziách pred zavedením evidencie. Dôvodom je snaha o zúženie priestoru na potenciálne nekalé konanie vo vzťahu ku konverzii dokumentov.

K bodu 83 (§ 60f)
Navrhuje sa v prechodnom období umožniť používanie existujúcich elektronických podateľní do konca roku 2020. Dôvodom je poskytnutie priestoru na prispôsobenie informačných systémov na používanie centrálnej elektronickej podateľne a dnes prevádzkovaných systémov podľa § 10 ods. 13. Prechodné ustanovenia nadväzujú na zmeny v § 10 ods. 2, 13 a 14. Zároveň sa navrhuje vyjadriť, že použitie výnimiek podľa § 10 ods. 13 a 14 je možné aplikovať aj počas plynutia prechodného obdobia.
Obdobná úprava sa navrhuje vo vzťahu k existujúcim zmluvným vzťahom odberateľov cloudových služieb, aby bol vytvorený priestor na zápis ich poskytovateľov do evidencie podľa § 10a.
Vo vzťahu k jednotnému doručovaniu listinných rovnopisov sa navrhuje odklad plnenia povinnosti do 1. novembra 2018. Dôvodom je poskytnutie priestoru na organizačné a technické zabezpečenie vykonávania danej činnosti.
Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni sa navrhuje predĺžiť obdobie, počas ktorého inštitúcia nebude povinná používať elektronické formuláre, t. j. výnimku v súčasnosti upravenú v § 60 ods. 12. Stanovenie výnimky pre Sociálnu poisťovňu pri povinnosti vytvárať štruktúrované elektronické formuláre sa navrhuje z dôvodu osobitného postavenia Sociálnej poisťovne v sústave orgánov verejnej moci, predmetu činnosti a rozsahu jej databáz. Sociálna poisťovňa patrí medzi orgány verejnej moci s najširšou agendou v rámci výkonu verejnej moci, nepomerne rozsiahlejšou v porovnaní s väčšinou orgánov verejnej moci. Len Sociálnej poisťovni, ústredie, bolo v roku 2016 doručených 986 972 podaní. Sociálna poisťovňa, ústredie, zabezpečilo expedíciu 2 727 331 zásielok. Pobočky Sociálnej poisťovne zabezpečili expedíciu 3 037 851 zásielok. Celkovo Sociálna poisťovňa v roku 2016 expedovala 5 765 182 zásielok. Ďalším dôvodom je plánovaná rozsiahlejšia zmena informačného systému Sociálnej poisťovne, ktorá nestihne byť plne realizovaná do 31.1.2018. Následkom toho by mohli byť uskutočnené iba čiastkové riešenia, na ktoré by museli byť vynaložené finančné prostriedky. Po zapracovaní zásadnej zmeny informačného systému Sociálnej poisťovne, by museli byť pôvodné čiastkové riešenia nahradené novými riešeniami, čo by si vyžiadalo ďalšie finančné náklady na zabezpečenie predmetnej povinnosti. Vzhľadom na rozsah agendy a jednotlivých typov konaní sa navrhuje ustanoviť výnimku, ktorá by pre Sociálnu poisťovňu zabezpečila dlhší časový priestor na splnenie predmetných povinností.
Elektronická komunikácia s finančnou správou prebieha dnes primárne prostredníctvom Portálu finančnej správy SR, ktorý je integrovaný s informačnými systémami finančnej správy. Funkcionalita, spoľahlivosť a bezpečnosť Portálu finančnej správy SR zabezpečuje výkon verejnej moci prostredníctvom aj kritických informačných systémov, ktoré sú prevádzkované v nepretržitom režime (24x7). Rozsah dnes ustanovenej výnimky sa navrhuje zúžiť tak, aby vo vzťahu k postupu bola zachovaná pre doručovanie, ktoré by však bolo upravené s ohľadom na preferenciu užívateľa služieb – teda v režime, ktorý už dnes platí pre colné konanie. Týmto spôsobom bude v plnom rozsahu umožnené využívanie aj schránok na ÚPVS pre užívateľov, ktorý tento spôsob preferujú, ako aj napr. využívanie doručovania do Centrálneho elektronického priečinku pre colné konanie, ak je to pre užívateľa z akéhokoľvek dôvodu výhodnejšie. Podstata výnimky je založená na tom, že sa takto môžu na doručovanie využiť len už existujúce riešenia a nie budovať nové informačné systémy.


K čl. II
K bodu 1 (§ 3 ods. 6):
Legislatívno-technická úprava, vychádzajúca z nového pojmu „webové sídlo“.

K bodom 2 a 3 (§19):
Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje tiež explicitne vyjadriť, že náležitosťou elektronického podania podľa zákona o e-Governmente je aj identifikátor osoby. V neposlednom rade sa navrhuje vypustiť nepoužívané spôsoby podávania podaní, najmä pokiaľ ide o telefax či telegraf.

K bodu 4:
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 5 (§ 25a):
Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje explicitne vyjadriť, že miestom na doručovanie elektronických podaní je elektronická schránka podľa zákona o e-Governmente.

K bodu 6 (§ 26 ods. 2):
Legislatívno-technická úprava, vychádzajúca z nového pojmu „webové sídlo“.

K bodu 7 (§ 47 ods. 5):
Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje explicitne vyjadriť, že v prípade elektronických rozhodnutí sa tieto „podpisujú“ elektronickým podpisom alebo pečaťou a zjednotiť tak spôsoby autorizácie (podpisovania) s § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. 


K čl. III
K bodu 1:
Vzhľadom na obsolétnosť tohto ustanovenia, ktoré upravuje spôsob platby, ktorý je nahradený novými a modernejšími spôsobmi, sa navrhuje platba formou SMS vypustiť.

K bodom 2 až 4:
Navrhované zmeny nadväzujú na úpravu povinnosti v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente. Podstatou zmeny je uloženie povinnosti umožniť úhradu správneho a súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému vždy, ak ide o konania alebo úkon, o ktorých sa komunikuje elektronicky prostredníctvom prístupových miest, portálov podľa zákona o e-Governmente a ide o orgán, ktorý je do tohto systému úhrady zapojený podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch.

K bodu 5:
Nadväzne na zmeny v bodoch 2 až 4 a v čl. VII sa navrhuje zavedenie povinnosti používať nový základný číselník poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

K bodu 6:
V súvislosti so zmenou v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente a v bodoch 2 až 4 sa navrhuje rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa systému tak, aby reflektovali novonavrhovanú právnu úpravu.

K bodu 7:
Navrhuje sa ustanoviť prechodný režim pre spoplatnenie už začatých konaní, v súlade s existujúcou právnou úpravou.


K čl. IV
K bodu 1:
Vzhľadom na obsolétnosť tohto ustanovenia, ktoré upravuje spôsob platby, ktorý je nahradený novými a modernejšími spôsobmi, sa navrhuje platba formou SMS vypustiť.

K bodom 2 a 3:
Navrhované zmeny nadväzujú na úpravu povinnosti v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente. Podstatou zmeny je uloženie povinnosti umožniť úhradu správneho a súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému vždy, ak ide o konania alebo úkon, o ktorých sa komunikuje elektronicky prostredníctvom prístupových miest, portálov podľa zákona o e-Governmente a ide o orgán, ktorý je do tohto systému úhrady zapojený podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch.

K bodu 4:
Legislatívno-technická úprava vo väzbe na zmenu v bode 1.

K bodom 5 až 7:
Vzhľadom na to, že dnešná úprava vo vzťahu k použitiu systému eKolok nepočíta s úhradami pri prenesenom výkone štátnej správy, navrhuje sa doplniť predmetné ustanovenia, aby bol tento spôsob platby aj pri takomto postupe možný.

K bodu 8:
Nadväzne na zmeny v bodoch 2 až 4 a v čl. VII sa navrhuje zavedenie povinnosti používať nový základný číselník poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

K bodu 9:
Vzhľadom na to, že dnešná úprava vo vzťahu k použitiu systému eKolok nepočíta s úhradami pri prenesenom výkone štátnej správy, navrhuje sa doplniť predmetné ustanovenia, aby bol tento spôsob platby aj pri takomto postupe možný.

K bodu 10:
V súvislosti so zmenou v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente a v bodoch 2 až 4 sa navrhuje rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa systému tak, aby reflektovali novonavrhovanú právnu úpravu.

K bodu 11:
Navrhuje sa ustanoviť prechodný režim pre spoplatnenie už začatých konaní, v súlade s existujúcou právnou úpravou.

K bodu 12:
Navrhuje sa upraviť sadzby správnych poplatkov v položkách všeobecnej správy spôsobom jej zaokrúhlenia smerom nahor z dôvodu nárastu početnosti vykonávaných úkonov a s tým súvisiacej jednoduchšej hotovostnej úhrady priamo na správnom orgáne. Podľa štatistiky obcí a miest sa počty úkonov a konaní vykonávaných na obecných, miestnych a mestských úradoch podľa položiek sadzobníka správnych poplatkov v časti vnútornej správy a všeobecnej správy neustále zvyšujú, pričom pokrytie personálnych a materiálno-technických výdavkov je nepostačujúce s ohľadom na zabezpečenie náročnosti týchto úkonov a konaní. Zároveň sú tieto poplatky vyberané aj ďalšími správnymi orgánmi, ktoré sú rozpočtovaným príjmom štátneho rozpočtu.

K bodom 13 a 14:
Na základe skúseností miest a obcí súvisiacich s nárastom počtu úkonov spojených s uzatváraním manželstiev sa navrhuje úprava existujúcich položiek sadzobníka správnych poplatkov. Dôvodom zvýšenia správnych poplatkov je nárast počtu úkonov a s nimi súvisiacich nákladov na zabezpečenie obslužnosti miest, v ktorých sa sobáše vykonávajú. Najmä v posledných obdobiach sa výkon sobášov, na základe požiadavky snúbencov, presúva do atraktívnych externých priestorov mimo úradne určenej miestnosti, mimo určenej doby na uzavretie manželstva a v neposlednej miere dochádza k zvyšovaniu počtu manželstiev so zahraničnými štátnymi príslušníkmi, čo na strane miest a obcí predstavuje nárast nákladov súvisiacich so zabezpečením sobášov. Existujúce oslobodenia a poznámky navrhovanou úpravou nie sú dotknuté.

K bodu 15:
Navrhuje sa zaviesť úplne nová položka za úkony, ktoré doposiaľ nepodliehali správnemu poplatku, i keď boli obcou alebo mestom poskytované bezplatne ako súvisiaci úkon v oblasti matričných zápisov. Ide o spoplatnenie vyhotovenia podkladov pre účely osobitnej matriky, ako i spoplatnenie zápisov údajov do matriky na základe predtým uzatvoreného cirkevného sobáša. Pri podaní žiadosti do osobitnej matriky pracovníci matričného úradu kontrolujú a predbežne posudzujú cudzojazyčne matričné a súdne verejné listiny, formu ich vyššieho overenia podľa medzinárodných dohovorov a zmlúv a pripravujú podkladové materiály k zaslaniu na osobitnú matriku Ministerstva vnútra SR. Pred vykonaním zápisu do matriky na základe vykonaného cirkevného sobáša má matrika povinnosť predložené údaje skontrolovať a zaručiť ich správnosť, úplnosť a pravdivosť. Pracovníci matričných úradov posudzujú aj platnosť predložených verejných listín, ktoré snúbenci predkladajú k uzavretiu cirkevného sobáša vrátane preverenia totožnosti snúbencov (občanov SR, aj cudzincov). Po vykonaní cirkevného sobáša ďalej matrika zapisuje manželov do knihy manželstiev a vydáva sobášny list. Opodstatnenosť spoplatnenia týchto úkonov vychádza zo skutočnosti, že obce a mestá vedú matriku, v ktorej za zapisované údaje nesú zodpovednosť prevzaté a odsúhlasené verejné listiny, keďže tieto sú ďalej podkladom pre vydávanie ďalších dokladov v rôznych životných situáciách.


K čl. V a VI
Predmetné články sa navrhujú doplniť na zabezpečenie poskytovania údajov prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov v zmysle §10 ods. 3 písm. h) zákona o e-Governmente. Zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa sú povinné podľa § 25 a § 29b poskytovať zo svojich informačných systémov elektronicky údaje na účely vykonávania sociálneho a verejného zdravotného poistenia. Spôsob výmeny týchto informácií pritom nie je daný, resp. bližšie špecifikovaný. V ustanovení § 25 ods. 4 je pritom presne stanovený spôsob poskytovania údajov, a to prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa zákona o informačných systémoch verejnej správy. Z dôvodu jednotnej metodiky je vhodné doplniť spôsob elektronickej výmeny údajov aj v tomto prípade. Keďže sa v danom prípade jedná o využívanie existujúceho riešenia (IS CSRÚ) návrh zákona nemá žiaden negatívny dopad na rozpočty zdravotných poisťovní ani Sociálnej poisťovne.
Zákonom č. 581/2004 Z. z. je určený okruh výmeny informácií medzi zdravotnou poisťovňou a inou inštitúciou, ktorý sa nepovažuje za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak sa poskytne v zmysle § 76 ods. 5 tohto zákona. Z dôvodu nových zákonom stanovených povinností zdravotnej poisťovne v zmysle § 25 ods. 3 a 4 zákona č. 580/2004 Z. z., je potrebné tento okruh výmeny informácií rozšíriť aj o inštitúcie, ktorým má zdravotná poisťovňa povinnosť poskytovať údaje v zmysle tohto ustanovenia zákona.

K čl. VII
K bodom 1 a 2 (§ 2 a § 4):
Z dôvodu zabezpečenia stability budovania sémantického webu úrovne 5, pri ktorej sa používajú na identifikáciu údajov datasetu, ako aj interné a externé vzťahy datasetu jednotnými referencovateľnými identifikátormi prepojené údaje, je potrebné určiť  správcovstvo, schvaľovanie a vydávanie jednotných referencovateľných identifikátorov ako jednotného zdroja pre informačné systémy verejnej správy.
V § 46 výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z.z. vyplýva zatiaľ len povinnosť zverejňovať jednotné referencovateľné identifikátory prostredníctvom webového sídla Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Navrhuje sa, aby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vykonával správu jednotných referencovateľných identifikátorov, ktorá je nevyhnutná pre správne fungovanie interoperability v prostredí verejnej správy.
Povinnosť dodržiavať štandardy vyplývajúce pre povinné osoby z § 3 ods.4 písm. i) zostáva zachovaná a bude sa vzťahovať aj na jednotný referencovateľný identifikátor, spravovaný Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

K bodom 3 a 4 (§ 4 ods. 1 a 2):
Navrhuje sa zriadenie nového základného číselníka poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

K bodu 5 (§ 4 ods. 5)
Vo väzbe na zavedenie nového základného číselníka sa navrhuje ustanoviť jeho obsah. Vzhľadom na to, že tento číselník musí reflektovať zákonnú úpravu v zákone o správnych poplatkoch a v zákone o súdnych poplatkoch, vrátane rôznych modifikácií sumy poplatkov a tiež musí nadväzovať na používané „skladanie“ poplatkov za viacero úkonov v rámci tzv. životnej situácie, ktorú si užívateľ zvolil a pomerne podrobný spôsob úpravy tvorby obsahu tohto číselníka.


K čl. VIII
Navrhovanou zmenou sa sleduje posilnenie publicity v oblasti povolení a iných úradných dokumentov, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, a to využitím centrálnej elektronickej tabule. Zverejňovanie bude slúžiť na informatívne účely, z hľadiska „konštitutívnych“ účinkov zverejnenia bude prioritný vestník.


K čl. IX
Účinnosť sa navrhuje 1. novembra 2017. Vo vzťahu k ustanoveniam, zavádzajúcim povinnosti s dopadom na organizačné a technické, ale aj finančné zabezpečenie, sa navrhuje odloženie účinnosti.


Bratislava 24. mája 2017


Robert Fico
predseda vlády
Slovenskej republiky




Peter Pellegrini
podpredseda vlády Slovenskej republiky
pre investície a informatizáciu
 

Vládny návrh zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie verejnoprávnej inštitúcie zabezpečujúcej efektívnu podporu kultúrnych a vedeckých aktivít, ktorej administratíva i rozhodovacie procesy budú nezávislé od ústredných orgánov štátnej správy. Inštitúciu budú riadiť a o prideľovaní prostriedkov rozhodovať samotní zástupcovia zo všetkých národnostných menšín žijúcich na Slovensku.

Navrhovaný zákon svojím zámerom nadväzuje na úspešne fungujúce nezávislé systémy podpory kultúrnych aktivít neštátnych subjektov. V oblasti audiovízie pôsobí Audiovizuálny fond, zriadený zákonom č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 1. januáru 2009. Pozitívne skúsenosti z jeho dlhoročného úspešného fungovania boli podnetom na zriadenie Fondu na podporu umenia, zriadeného zákonom č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. Oba preukázali schopnosť efektívneho zabezpečenia  finančných zdrojov na podporu slovenskej kultúry a umenia. Zároveň sa prejavil pozitívny efekt ich fungovania ako nezávislej verejnoprávnej inštitúcie. Princíp odstupu, odbornosti a viaczdrojového financovania priniesol do podpory kultúry väčšiu transparentnosť, efektivitu a profesionalitu. Navrhovaný zákon zjednotí systém podpory kultúrnych aktivít neštátnych subjektov so sídlom na Slovensku, ktorý predstavuje významný systémový nástroj štátnej kultúrnej politiky. 

Predkladaný návrh zákona čerpá z pozitívnych skúseností z činnosti Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, zároveň je prispôsobený na špecifické podmienky a potreby podpory kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menšín. 

Navrhovaná nová koncepcia podpory kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menšín žijúcich na Slovensku sa opiera o tieto hlavné zásady:

• - zriadenie fondu ako hlavného finančného nástroja zameraného výlučne na podporu kultúrnych a vedeckých aktivít,
• - definovanie úloh a cieľov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,
• - zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu,
• - definovanie účelu použitia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania,
• - definovanie  finančných zdrojov fondu.

Navrhuje sa, aby mal fond právnu formu verejnoprávnej inštitúcie zriadenej osobitným zákonom. Takéto právne postavenie najlepšie zabezpečí jeho nezávislosť. 

Účelom fondu je predovšetkým zachovanie, vyjadrenie, ochrana a rozvoj identity a kultúrnych hodnôt národnostných menšín, ďalej výchova a vzdelávanie k právam národnostných menšín, ako aj rozvoj a podpora interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Fond  bude poskytovať finančné prostriedky na kultúrno-osvetovú  a vzdelávaciu činnosť, edičnú činnosť, podporu aktivít divadiel, umeleckých súborov a kultúrnych inštitúcií a podporu umeleckej tvorby, podporu vedy a výskumu v oblasti kultúry, života, histórie, jazyka a identity príslušníkov národnostných menšín, podporu vzdelávania, záujmovej činnosti a využitia voľného času, zahraničnej prezentácie kultúry, podporu výchovy a vzdelávania detí a mládeže v oblasti práv národnostných menšín, podporu vzájomného porozumenia a zbližovania medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám, ako aj medzi národnostnými menšinami navzájom, podporu identifikácie a spoznávania spoločných kultúrnych a vedeckých hodnôt a tradícií, podporu aktivít zameraných na odkrývanie a spoznávanie rodinnej, miestnej a regionálnej histórie, tradícií, osobností a pamiatok, aktivít zameraných na podporu rešpektu, porozumenia a tolerancie voči jazykom národnostných menšín a kultúram v systéme výchovy a vzdelávania, podporu výmenných programov, pobytov, spoločných vzdelávacích podujatí, vedomostných a umeleckých súťaží pre deti a mládež z rôznych národnostných a jazykových skupín, na ochranu, odborné spracovanie, digitalizáciu kultúrneho dedičstva národnostných menšín a na kreatívny priemysel. 

Orgánmi fondu budú riaditeľ, odborné rady, dozorná komisia a správna rada. Štatutárnym a zároveň výkonným orgánom fondu je riaditeľ, ktorý bude schvaľovať všetky kľúčové dokumenty fondu, predkladať správnej rade na schválenie zásady poskytovania finančných prostriedkov, vymenúvať a odvolávať členov odborných rád a jedného člena správnej rady a zabezpečovať organizačnú a administratívno-technickú činnosť fondu prostredníctvom kancelárie fondu. Na základe odporúčania  odbornej rady bude rozhodovať o poskytnutí finančných prostriedkov fondom, pričom návrhom odbornej komisie je riaditeľ viazaný. O neposkytnutí finančných prostriedkov rozhodne riaditeľ vtedy, ak to neodporučila odborná rada. Zákon dáva možnosť riaditeľovi rozhodnúť o neposkytnutí finančných prostriedkov aj vtedy, ak to odporučila odborná rada, ak by poskytnutie finančných prostriedkov bolo v rozpore s týmto zákonom alebo s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Takéto oprávnenie riaditeľa je v súlade s jeho postavením štatutára a s tým spojenou jeho  zodpovednosťou za zákonnosť rozhodnutí fondu. Riaditeľ bude predkladať správnej rade na schválenie návrh organizačného poriadku a rokovacieho poriadku odborných rád a ďalších vnútorných predpisov fondu okrem rokovacieho poriadku dozornej komisie. Vo fonde sa podľa oblasti pôsobenia zriadia odborné rady  pre všetky štátom uznané národnostné menšiny na Slovensku a jedna pre rozvoj a podporu interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Odborné rady posudzujú žiadosti a odporúčajú riaditeľovi projekty na podporu vrátane výšky finančných prostriedkov fondu. Odborné rady určujú v oblasti svojho pôsobenia zameranie predkladaných projektov a zásady a priority podpory na príslušný kalendárny rok. Jednou z podmienok na vymenovanie za člena odbornej rady je aspoň trojročná odborná prax v oblasti kultúry alebo vedy. Tým by sa mala zabezpečiť dostatočná profesionalita riadenia fondu a zaručené transparentné posudzovanie projektov, čím sa posilňuje nezávislosť postavenia tohto orgánu.

Kontrolným orgánom fondu bude päťčlenná dozorná komisia. Správna rada na návrh riaditeľa schvaľuje interné predpisy fondu, na základe stanoviska dozornej komisie výročnú správu fondu a účtovnú závierku fondu overenú audítorom.

Finančné prostriedky bude fond poskytovať formou dotácie alebo štipendia za splnenia podmienok ustanovených zákonom. Návrh zákona ustanovuje spôsob prerozdelenia sumy finančných prostriedkov určených na podpornú činnosť pre odborné rady národnostných menšín a pre odbornú radu interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Návrh zákona taxatívne ustanovuje pomer sumy finančných prostriedkov pre jednotlivé odborné rady vyjadrený percentuálnym podielom. 

V dôsledku zriadenia fondu a jeho pôsobnosti sa mení časť súčasného dotačného systému Úradu vlády Slovenskej republiky, preto sa navrhovanou právnou úpravou mení a dopĺňa v čl. II zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa čl. III  zmenou  zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov prechádza pôsobnosť v oblasti podpory kultúry národnostných menšín z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. V čl. IV sa v záujme lepšieho prepojenia a zosúladenia ustanovení zákonov a fondoch v kultúre menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia.

Článkom V sa novelizuje zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Potreba novelizácie predmetného zákona vyplynula z požiadaviek aplikačnej praxe a z potreby stabilizovať príspevok zo štátneho rozpočtu určený na podporu audiovizuálnej kultúry za účelom rozvoja audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, ktorej rozmach je od začatia fungovania Audiovizuálneho fondu nespochybniteľný a kontinuálny. 

Hlavným finančným zdrojom fondu je príspevok zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry poskytuje zo štátneho rozpočtu v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte  príspevok do fondu najmenej vo výške 8 000 000 eur. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. júla 2017 okrem čl. II, III, a čl. V bodov 3, 6 a 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018. Dátum účinnosti návrhu zákona je navrhnutý tak, aby bol dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.  Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona bol predmetom skráteného predbežného pripomienkového konania v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Vyhodnotenie pripomienok je pripojené. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, na podnikateľské prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana ako aj vplyvy na informatizáciu. Materiál sa predkladá na rokovanie vlády bez rozporov.