Zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu 569/2005 účinný od 01.06.2011 do 31.12.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom navrhovanej úpravy je na základe aplikačnej praxe územných vojenských správ spresniť znenie niektorých ustanovení zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o brannej povinnosti“). Zároveň sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o alternatívnej službe“).

Podľa platného zákona o brannej povinnosti územné vojenské sprá vy vykonávajú odvody v jednotlivých obvodoch obvodných úradov. Návrh zákona dáva možnosť územným vojenským správam vykonávať odvody registrovaných občanov v čase vojny a vojnové ho stavu na jednom mieste alebo na viacerých miestach v kraji alebo v jednotlivých obvodoch podľa trvalého pobytu registrovaných občanov.

Novým spôsobom sa navrhuje upraviť oznamovaciu povinnosť u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a boli uznaní za invalidných alebo sú zdravotne ťažko postihnutí. Táto povinnos ť už nebude na občanovi, ale navrhuje sa, aby údaje na základe žiadosti získavala územná vojenská správa od Sociálnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Poskytnutím týchto ú dajov sa v územných vojenských správach vytvoria podmienky na spresnenie evidencie. Z evidencie sa vyradia osoby, ktoré sú uznané za invalidné alebo sú ťažko zdravotne postihnuté a nemôžu byť určené na doplnenie ozbrojených síl.

Navrhuje sa upraviť aj rozsah odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh. Predpokladá sa, že túto prípravu budú vojaci v zálohe zaradení do aktívnych zá loh vykonávať v rozsahu do 30 kalendárnych dní v prvom kalendárnom roku pri prvom uzatvorení dohody a v ďalších rokoch a po opakovanom uzatvorení dohody v rozsahu do 15 kalendá rnych dní v kalendárnom roku.

V návrhu zákona sa upravuje aj povinnosť zamestnávateľa oznamovať územnej vojenskej správe dôvod skončenia služobného pomeru zamestnancov.

Návrh zákona zjednodušuje systém oznamovacej povinnosti zamestnávateľov, ktorí sú povinní oznamovať príslušnej územnej vojenskej správe ú daje o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby, ak je v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky vykonávanie ich občianskeho povolania. Títo zamestnávatelia zašl ú príslušnej územnej vojenskej správe každý rok do 31. januára schválený počet občanov oslobodený ch od výkonu mimoriadnej služby a ich menný zoznam. Navrhovaná úprava sa primerane vzťahuje aj na oslobodenie od výkonu alternatívnej služby v súlade s § 7 ods. 5 zákona o alternatívnej službe.

V súvislosti s výkonom vojenskej služby v ozbrojených sil ách iného štátu sa Ministerstvu obrany Slovenskej republiky ukladá povinnosť predkladať prezidentovi Slovenskej republiky

spolu so žiadosťou občana o službu v cudzom vojsku aj stanoviská Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Návrh zákona sa dopĺňa o iné správne delikty. Navrhuje sa, aby územná vojenská správa ukladala pokuty zamestnávateľom za nesplnenie oznamovacej povinnosti.

Návrhom zákona sa spresňuje rozsah údajov, ktoré územná vojenská správa poskytne vojenskému útvaru na zabezpečenie výkonu mimoriadnej služby.

V čl. II sa navrhuje novelizovať zákon o alternatívnej službe v nadväznosti na navrhované zmeny zákona o brannej povinnosti.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy pri dodržaní podmienky prevzatia finančných limitov plánovaných na zabezpečenie akt ívnych záloh v Programovom pláne Ministerstva obrany Slovenskej republiky na roky 2010 až 2015. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/19270/2010-81 z 12. júla 2010 zobralo na vedomie, že návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet ani negatívny vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia PPK: 24.6.2010 – 15.7.2010

A.2. Vplyvy:

Pozitívne ŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet. Navrhované zmeny v dĺžke odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh nebudú mať vplyv na rozpoč et Ministerstva obrany Slovenskej republiky preto, lebo v súčasnosti sú naplánované finančné prostriedky na výcvik aktívnych záloh v rozpočte rezortu obrany na roky 2010 až 2015. Predpokladá sa, ž e od roku 2012 budú aj reálne čerpané.

V Programovom pláne Ministerstva obrany Slovenskej republiky na roky 2010 až 2015 sú na vykonávanie odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych zá loh od roku 2012 plánované finančné prostriedky, a to v roku 2012 – 910 011 eur, v roku 2013 – 1 222 399 eur, v roku 2014 – 1 241 239 eur a v roku 2015 – 777 816 eur.

Nábor a výber vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh bude zabezpečovaný prostredníctvom územných vojenských správ v rámci vyčlenených limitov finančných zdrojov od roku 2011, čo v roku 2012 umožní začať proces odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh.

Predpokladá sa, že v rokoch 2012 až 2015 vykoná odbornú prípravu do 500 vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh, z toho 420 vojakov základných odborností a 80 vojakov chemických odborností. Podľ a týchto plánovaných počtov vykonajú územné vojenské správy v roku 2011 výber vojakov zo záloh ozbrojených síl.

Materiál nebol predmetom predbežné ho pripomienkového konania z dôvodu jeho predloženia do medzirezortného pripomienkového konania v čase, kedy predbežné pripomienkové konanie nebolo súčasťou legislatí vneho procesu.

Vzhľadom na to, že Portál právnych predpisov neumožňuje nevyplniť údaje o začatí a ukončení predbež ného pripomienkového konania, v doložke je ako tento termín uvedený začiatok a ukončenie medzirezortného pripomienkového konania.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

bezpredmetné

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu pr ávneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá kon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znen í neskorších predpisov

3.Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Občan, ktorému vznikla brann á povinnosť, počas trvania služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a počas trvania slu žobného pomeru colníka zostane v evidencii územnej vojenskej správy ako registrovaný občan. Podľa platnej právnej úpravy je takýto občan do skončenia tohto služobného pomeru oslobodený od vý konu mimoriadnej služby. Ak skončí služobný pomer a branná povinnosť mu trvá, územná vojenská správa ho nasledujúci deň po dni skončenia služobného pomeru zaradí do záloh ozbrojených síl a s účasne mu prizná vojenskú hodnosť podľa § 21 ods. 9 zákona o brannej povinnosti.

K bodu 2

Zákon o brannej povinnosti upravuje vykonávanie odvodu podľa miesta trvalého pobytu občana. Územné vojenské správy sú povinné vytvoriť odvodnú komisiu v územnom obvode obvodného ú radu.

Navrhované doplnenie § 10 ods. 2 zákona o brannej povinnosti umožní územnej vojenskej správe vykonávať odvod registrovaných obč anov na jednom mieste, prípadne na viacerých miestach v rámci celého kraja alebo v jednotlivých obvodoch podľa podmienok územnej vojenskej správy.

K bodom 3, 5 a 7

Legislatívnotechnické úpravy v nadväznosti na navrhované zmeny v § 11.

K bodu 4

V súvislosti s novelizáciou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky vykonanou zákonom č. 250/2010 Z. z., ktorým sa ustanovil nový spôsob straty štátneho občianstva, sa navrhuje doplniť aj zákon o brannej povinn osti tak, aby obvodné úrady v sídle kraja oznamovali územnej vojenskej správe aj stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vô le občana, ktorému vznikla branná povinnosť.

K bodu 6

Podľa zákona o brannej povinnosti má občan, ktorý je uznaný za ťa žko zdravotne postihnutého, oznamovaciu povinnosť voči územnej vojenskej správe.

V návrhu zákona sa ukladá územnej vojenskej správe povinnosť vyžiadať si od Sociálnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny údaje o občanoch, ktorým vznikla brann á povinnosť, ale sú uznaní za invalidných alebo sú ťažko zdravotne postihnutí. Územné vojenské správy budú takéto údaje žiadať spravidla raz za rok. Navrhovanou zmenou sa predíde tomu, aby územn á vojenská správa povolala na odvod alebo na výkon mimoriadnej služby občana, ktorý bol uznaný za invalidného alebo občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Zároveň sa ustanovuje rozsah údajov, ktoré zašle Sociálna poisťovňa a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na vyžiadanie územnej vojenskej správe.

K bodu 8

Zákon o brannej povinnosti ustanovuje dobu odbornej prípravy vojakov v zálohe, ktorí sú zaradení do aktívnych záloh, v rozsahu do 14 dní.

Je predpoklad, že na plnenie úloh v č ase krízovej situácie nebudú postačovať mierové počty ozbrojených síl, preto bude potrebné zabezpečovať plnenie niektorých úloh, napr. pre chemické alebo ženijné odbornosti, aktívnymi zá lohami. Niektoré vojenské odbornosti si vyžadujú dlhšiu odbornú prípravu. Z tohto dôvodu sa navrhuje upraviť jej rozsah diferencovane. Navrhuje sa vykonať odbornú prípravu v rozsahu do 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku po prvom uzatvorení dohody o zaradení do aktívnych záloh. V ďalších rokoch a po opakovanom uzatvorení dohody sa navrhuje vykonávať odbornú prípravu v rozsahu do 15 kalendárnych dní v kalendárnom roku.

K bodu 9

Spresňuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie služobné ho predpisu, na základe ktorého sa vojakovi v zálohe vykonávajúcemu odbornú prípravu poskytnú naturálne náležitosti.

K bodu 10

V nadväznosti na transformáciu pracovného pomeru na služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby sa navrhuje rozšírenie okruhu osôb, ktorým vznikla branná povinnosť a ktoré sú poč as trvania služobného pomeru oslobodené od výkonu mimoriadnej služby, aj o príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby za zamestnancov, ktorí vykonávajú zamestnanie v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky, boli považ ovaní aj zamestnanci rozpočtových a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, napríklad zamestnanci Vojenského technického a skúšobného ústavu Z áhorie, územných vojenských správ, Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Ústavu špeciálneho zdravotníctva a výcviku Lešť. Zamestnanci týchto organizácií aj v čase krízovej situá cie budú plniť úlohy pre ozbrojené sily Slovenskej republiky a ich povolaním na výkon mimoriadnej služby by bolo ohrozené plnenie úloh súvisiacich so zabezpečením obrany štátu.

K bodu 12

Ustanovenie sa zosúlaďuje s terminológiou zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zá kona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 13

Platný zákon o brannej povinnosti neukladá zamestnávateľovi povinnosť oznamovať územnej vojenskej správe, okrem odsúdenia na trest straty hodnosti, iné dôvody prepustenia občana zo služobného pomeru. Územná vojenská správa zaraďuje občanov po skončení služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železnič nej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka, ak im branná povinnosť trvá, do záloh ozbrojených síl. Medzi občanmi, ktorí skončili služobný pomer, sú aj občania, ktorí boli prepustení zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov, o čom v šak územná vojenská správa nie je informovaná. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby zamestnávate ľ bol povinný oznámiť územnej vojenskej správe dô vod skončenia služobného pomeru.

K bodu 14

Navrhuje sa vypustiť písmeno e), ktoré v nadväznosti na znenie § 17 ods. 7 písm. c) je nadbytočné .

K bodu 15

Návrh zákona zjednodušuje systém evidencie oslobodených občanov, ktor ým vznikla branná povinnosť, od výkonu mimoriadnej služby. Zamestnávateľ podľa § 17 ods. 4 každý rok do 31. januára zašle príslušnej územnej vojenskej správe schválený počet občanov osloboden ých od výkonu mimoriadnej služby a ich menný zoznam. V priebehu kalendárneho roka zamestnávateľ nebude oznamovať zmeny v oslobodení občanov od výkonu mimoriadnej služby.

Vzhľadom na pomerne malé množstvo zasielaných zmien v priebehu kalendárneho roka je navrhovaný systém postačujúci.

K bodu 16

Navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť oznamovaciu povinnosť pre zamestnávateľov v období krí zovej situácie. Ak zaniknú dôvody oslobodenia v období krízovej situácie, zamestnávateľ bude povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnej územnej správe.

K bodu 17

V návrhu zákona sa ukladá Ministerstvu obrany Slovenskej republiky povinnosť predkladať prezidentovi Slovenskej republiky spolu so žiadosť ou občana o službu v cudzom vojsku aj stanoviská Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

K bodu 18

Zákon o brannej povinnosti sa navrhuje doplniť o iné správne delikty, na základe ktor ých budú územné vojenské správy sankcionovať zamestnávateľov za porušenie povinností uložených týmto zákonom.

K bodu 19

V súvislosti s plnením brannej povinnosti sa navrhuje upraviť rozsah poskytovania údajov, ktoré územná vojenská správa poskytne vojenskému útvaru o občanoch určených na doplnenie ozbrojených síl.

K bodu 20

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti. Podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 428/2002 Z. z.“) sa informačné systémy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje, prevádzkujú na základe tohto zákona. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. sa súhlas dotknutej osoby nevyž aduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Skutoč nosť, že súhlas dotknutej osoby sa v daných prípadoch spracúvania osobných údajov nevyžaduje, vyplýva priamo zo všeobecnej normy pre ochranu osobných ú dajov, ktorou je zákon č. 428/2002 Z. z.

K čl. II

K bodu 1

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. sa súhlas dotknutej osoby nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknut ých osôb. Skutočnosť, že súhlas dotknutej osoby sa nevyžaduje, vyplý va priamo z uvedeného zákona.

K bodu 2

Navrhuje sa upraviť rozsah údajov, ktoré územná vojenská správa poskytne zamestnávateľovi o ob čanoch v súvislosti s výkonom alternatívnej služby.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 3. novembra 2010

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

¼ubomír Galko, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vznikom plne profesionálnych ozbrojených síl sa zruší základná služba, náhradná služba, zdokonaľovacia služba a zásadne sa zmení rozsah brannej povinnosti občanov. Z toho dôvodu je potrebné komplexne upraviť problematiku rozsahu brannej povinnosti, odvodu, výkonu mimoriadnej služby a inej služby namiesto mimoriadnej služby v novom zákone o brannej povinnosti.

Zmena rozsahu brannej povinnosti si v súlade s čl. 18 ods. 2 písm. b) a čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyžiadala potrebu doriešiť problematiku inej služby namiesto mimoriadnej služby.

Návrh zákona o brannej povinnosti upravuje rozsah brannej povinnosti ako povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať v čase vojny a vojnového stavu mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

Z týchto dôvodov bol vypracovaný návrh zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Podľa ustanovení tohto zákona bude mať občan právo v lehote ustanovenej zákonom v stave bezpečnosti odmietnuť výkon mimoriadnej služby a namiesto mimoriadnej služby bude mať registrovaný občan alebo vojak v zálohe (ďalej len „evidovaný občan“) povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu.

Alternatívnou službou v čase vojny a vojnového stavu je iná služba namiesto mimoriadnej služby, ktorú je evidovaný občan povinný vykonať, ak v stave bezpečnosti v súlade s čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odoprie vykonať mimoriadnu službu písomným vyhlásením, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky raz ročne zhodnotí aplikáciu zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v praxi vždy za predchádzajúci rok, predovšetkým z hľadiska pomeru počtu podaných písomných vyhlásení o odopretí výkonu mimoriadnej služby evidovanými občanmi k počtu občanov povinných vykonať mimoriadnu službu a v prípade potreby bude iniciovať novelizáciu tohto zákona.

Povolávanie evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby a výkon alternatívnej služby občanov v čase vojny a vojnového stavu organizačne zabezpečia územné vojenské správy. Územné vojenské správy budú viesť dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby, a dokumentáciu evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu; budú zabezpečovať povolávanie evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu k zamestnávateľom, ktorí plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva.

Branná povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu trvá evidovanému občanovi po celý čas jeho brannej povinnosti. Povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu vzniká evidovanému občanovi, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby z dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania po zaradení do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu. Výkon alternatívnej služby evidovaného občana sa začína povolaním evidovaného občana na výkon alternatívnej služby a skončí sa prepustením z jej výkonu, a to do 30 dní po rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o skončení alternatívnej služby. Ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu bude vyžadovať, územná vojenská správa môže prepustiť z výkonu alternatívnej služby evidovaných občanov na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky a súčasne povolať na výkon alternatívnej služby ďalších evidovaných občanov, ak si to vojna alebo vojnový stav bude vyžadovať.

Navrhuje sa, aby občania, ktorí nastúpili na výkon civilnej služby pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, boli prepustení z výkonu civilnej služby v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zároveň sa ustanovuje, že občania, ktorí pred účinnosťou tohto zákona odopreli výkon povinnej vojenskej služby podľa doterajších predpisov a nevykonali civilnú službu namiesto povinnej vojenskej služby, sú povinní vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu podľa tohto zákona. Občanom, ktorí vykonali civilnú službu alebo jej časť, sa zostatok výkonu civilnej služby odpustí.

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov s výnimkou § 6 ods. 14 návrhu zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Podľa citovaného ustanovenia proti povolávaciemu rozkazu sa nemožno odvolať; povolávací rozkaz nemožno preskúmať súdom.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na podnikateľské prostredie a zamestnanosť

Zhodnotenie finančných vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá finančný vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na štátny rozpočet môžu vzniknúť až v čase po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu.

Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry ani iných fyzických osôb a právnických osôb. Náklady na zabezpečenie výkonu alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu uhrádza štát z vojnového štátneho rozpočtu.

Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá redukciu zamestnancov.

Zhodnotenie vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z hľadiska Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005:

zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy návrhu pre Slovenskú republiku žiadne záväzky;

návrh právneho predpisu je uvedený v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005;

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc:

z návrhov gestorstiev smerníc nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy žiadne záväzky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení Amsterdamskej zmluvy z 2. októbra 1997, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 1999. Citované ustanovenie zakotvuje, že Európska únia rešpektuje základné ľudské práva ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva. Keďže v práve Európskej únie nie je priama právna úprava problematiky návrhu zákona, tabuľka zhody sa nepredkladá.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor: bezpredmetné.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné, žiaden expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu právneho predpisu.

Osobitná časť

K § 1

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje predmet zákona.

K § 2

V tomto ustanovení sa vymedzujú niektoré pojmy.

K § 3

Navrhovaným ustanovením sa zaručujú rovnaké práva všetkým evidovaným občanom povolaným na výkon alternatívnej služby, zakazuje sa diskriminácia v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v súlade s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

K § 4

Ustanovuje sa obsah, lehoty a spôsob podania písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby na územnú vojenskú správu. Registrovaný občan, ktorému vznikla branná povinnosť, môže v stave bezpečnosti na základe písomného vyhlásenia odoprieť výkon mimoriadnej služby v priebehu kalendárneho roka, v ktorom mu vznikla branná povinnosť, alebo v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti. Výkon mimoriadnej služby môže v stave bezpečnosti odoprieť na základe písomného vyhlásenia aj vojak v zálohe po zaradení do zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti.

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby nemôže podať profesionálny vojak počas služobného pomeru v prípravnej alebo v dočasnej štátnej službe a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnej zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ustanovuje sa, že na vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby podané mimo lehoty a na vyhlásenia podané v čase vojny alebo vojnového stavu sa neprihliada.

Evidovaný občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby, môže písomným vyhlásením v stave bezpečnosti alebo v čase vojny a vojnového stavu vziať späť vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby až do doručenia povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby. V späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby musí evidovaný občan uviesť osobné údaje a uviesť aj dôvod späťvzatia vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby.

K § 5

Územnej vojenskej správe sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodov uvedených v čl. 25 Ústavy Slovenskej republiky, a dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí sú povinní vykonať alternatívnu službu. Ustanovuje sa rozsah vedenia údajov v dokumentácii o evidovanom občanovi.

Územná vojenská správa v stave bezpečnosti po doručení písomného vyhlásenia evidovaného občana o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodov, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, je povinná posúdiť úplnosť písomného vyhlásenia a zaslať evidovanému občanovi do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby rozhodnutie o jeho zaradení do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu.

Upravuje sa vyradenie z dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým evidovanému občanovi zaniká branná povinnosť z dôvodov uvedených v § 7 návrhu zákona o brannej povinnosti.

Ak evidovaný občan predloží územnej vojenskej správe písomné vyhlásenie o späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby, územná vojenská správa mu vydá do 30 dní od doručenia späťvzatia písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby rozhodnutie o vyradení z dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu a zaradí ho do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať mimoriadnu službu.

K § 6

Ustanovuje sa v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu povinnosť evidovaného občana, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, vykonávať alternatívnu službu v čase po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu.

Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu územná vojenská správa povolá na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o povolaní občanov na výkon alternatívnej služby. Územná vojenská správa povolá evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý vytvoril pracovné miesto a predložil žiadosť o pridelenie občanov na výkon alternatívnej služby príslušnej územnej vojenskej správe v stave bezpečnosti alebo v čase vojny a vojnového stavu. Po prijatí žiadosti územná vojenská správa preverí vhodnosť vytvoreného pracovného miesta a v dostatočnom predstihu doručí zamestnávateľovi zoznam občanov pridelených na výkon alternatívnej služby.

Územná vojenská správa povolá evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu k zamestnávateľom, ktorí budú v čase vojny alebo vojnového stavu plniť úlohy poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb, majetok právnických osôb alebo fyzických osôb, úlohy poskytovania zdravotnej pomoci, sociálnej pomoci, civilnej ochrany obyvateľstva, opatrení hospodárskej mobilizácie a poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky. V súlade so zákonom č. 308/1991 Zb. v znení zákona č. 394/2000 Z. z. a Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky územná vojenská správa povolá členov reholí, duchovných a diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ak budú pôsobiť v zákonom presne určených oblastiach vymedzených dohodou, alebo k zamestnávateľom, ktorí budú pôsobiť v presne určených oblastiach. V priebehu nasledujúcich rokov sa predpokladá okrem katolíckej cirkvi postupné uzavretie zmluvy aj s ostatnými registrovanými cirkvami.

Vymedzuje sa spôsob povolania evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby povolávacím rozkazom na výkon alternatívnej služby. Evidovaného občana, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby a nepodrobil sa odvodu, môže územná vojenská správa na výkon alternatívnej služby povolať až po vykonaní odvodu, ak odvodná komisia vyniesla rozhodnutie s výrokom „odvedený“. Tohto evidovaného občana môže územná vojenská správa povolať na výkon alternatívnej služby nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvodnej komisie o jeho spôsobilosti na výkon alternatívnej služby s výrokom „odvedený“.

Vojaka v zálohe, ktorý v stave bezpečnosti podal vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, môže územná vojenská správa povolať na výkon alternatívnej služby odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia územnej vojenskej správy o zaradení do evidencie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu.

Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby povoláva územná vojenská správa povolávacím rozkazom na výkon alternatívnej služby. Povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby územná vojenská správa doručí evidovanému občanovi prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy do vlastných rúk. Evidovaný občan je povinný dostaviť sa na výkon alternatívnej služby na miesto, v čase a k zamestnávateľovi určenom v povolávacom rozkaze.

Vymedzujú sa dôvody, ktoré evidovanému občanovi bránia dostaviť sa na výkon alternatívnej služby. Ukladá sa mu povinnosť včas oznámiť územnej vojenskej správe dôvody, ktoré mu bránia nastúpiť na výkon alternatívnej služby a preukázať to úradným potvrdením. Po oznámení dôvodov ich územná vojenská správa posúdi a rozhodne o udelení odkladu nástupu na výkon alternatívnej služby.

Povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby oprávňuje evidovaného občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze a späť.

K § 7

Územná vojenská správa môže na základe písomnej žiadosti evidovaného občana zo zdravotných, rodinných, študijných alebo sociálnych dôvodov povoliť odklad nástupu na výkon alternatívnej služby, výkon alternatívnej služby prerušiť alebo ho preradiť na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi. Odklad, prerušenie alternatívnej služby alebo preradenie evidovaného občana k inému zamestnávateľovi môže územná vojenská správa vykonať napríklad z dôvodu dočasnej neschopnosti, následkov mimoriadnej udalosti, ktoré ovplyvnia život jeho rodiny alebo ak sa evidovaný občan stane jediným živiteľom rodiny. Prerušenie výkonu alternatívnej služby a preradenie evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi môže územná vojenská správa vykonať aj na žiadosť zamestnávateľa. Ak územná vojenská správa zistí, že zamestnávateľ závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, môže územná vojenská správa z vlastného podnetu prerušiť evidovanému občanovi výkon alternatívnej služby a preradiť ho na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi.

Ustanovuje sa, že na oslobodenie od výkonu alternatívnej služby sa vzťahujú ustanovenia § 17 zákona o brannej povinnosti.

K § 8

Ustanovenie rieši výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu. Nástup evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi sa začína prezentáciou, ktorá spočíva v overení totožnosti evidovaného občana zamestnávateľom, odobratí povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby a v oznámení evidovanému občanovi o jeho zaradení do pracovnej činnosti.

Vymedzujú sa povinnosti zamestnávateľa k evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu a náležitosti, ktoré mu je povinný zamestnávateľ poskytnúť.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať evidovanému občanovi odmenu (mzdu, plat alebo funkčný plat) za vykonávanú pracovnú činnosť. Výška odmeny je jednostranným aktom riadenia, pretože evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu nie je vlastným zamestnancom zamestnávateľa. Výška odmeny evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu sa určí vo výške porovnateľnej s odmenou ostatných zamestnancov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej náročnosti. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom a nevzťahujú sa na neho ustanovenia Zákonníka práce o dojednávaní mzdových podmienok. Výdavky na zabezpečenie výkonu alternatívnej služby sa financujú z vojnového štátneho rozpočtu Slovenskej republiky podľa § 12 zákona č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náklady zamestnávateľom uhrádza územná vojenská správa.

Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť viesť evidenciu súvisiacu s výkonom alternatívnej služby a evidenciu dochádzky do zamestnania a písomne oznamovať územnej vojenskej správe porušenie pracovných povinností evidovaným občanom vyplývajúcich z výkonu alternatívnej služby. Ak evidovaný občan poruší pracovné povinnosti vyplývajúce z výkonu alternatívnej služby, nemá nárok na peňažné náležitosti.

Na zabezpečenie vedenia evidencie dochádzky do zamestnania je územná vojenská správa povinná poskytnúť zamestnávateľovi osobné údaje o evidovanom občanovi, potrebné na vedenie evidencie.

K § 9

Ustanovuje sa, že na výkon alternatívnej služby sa vzťahuje Zákonník práce s výnimkou ustanovení o dĺžke pracovného času a dovolenke. Vzhľadom na to, že evidovaní občania môžu vykonávať alternatívnu službu len v čase vojny alebo vojnového stavu, ustanovuje sa, že zamestnávateľ môže evidovanému občanovi nariadiť prácu v dňoch pracovného pokoja a pracovnú pohotovosť.

K § 10

Evidovaný občan po nastúpení na výkon alternatívnej služby pri výkone pracovnej činnosti je povinný plniť pokyny zamestnávateľa. Počas výkonu alternatívnej služby je povinný vykonávať fyzické práce primerané jeho telesnej zdatnosti a zdravotnému stavu a plniť pracovné úlohy a pokyny, ktoré vydá zamestnávateľ. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom.

K § 11

Evidovaní občania sa prepustia z výkonu alternatívnej služby jednotlivo alebo hromadne, najneskôr však do 30 dní po skončení dôvodov, pre ktoré boli na výkon alternatívnej služby povolaní. Ďalej sa ustanovuje, že v čase vojny a vojnového stavu môžu byť evidovaní občania z výkonu alternatívnej služby prepustení na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky a namiesto nich povolaní ďalší evidovaní občania, ktorí podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu bude vyžadovať. Okrem toho sa ustanovuje, že z výkonu alternatívnej služby možno predčasne prepustiť evidovaných občanov aj vo vymedzených prípadoch.

Evidovanému občanovi, ktorý vykonáva alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu, v roku, v ktorom mu zaniká branná povinnosť, sa predlžuje výkon alternatívnej služby až do času prepustenia z výkonu alternatívnej služby alebo skončenia dôvodov, pre ktoré bol na jej výkon povolaný.

K § 12

Kontrolu plnenia povinnosti vyplývajúcich z alternatívnej služby vykonávajú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vyššia vojenská správa a územné vojenské správy. Zákon umožňuje uvedeným kontrolným orgánom vstupovať do objektov a zariadení, v ktorých sa vykonáva alternatívna služba, a požadovať od zamestnávateľov predloženie dokladov o priebehu výkonu alternatívnej služby evidovaných občanov, ako aj ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov.

K § 13

Ustanovenie upravuje riešenie priestupkov evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu a sankcie za priestupky.

K § 14

Ustanovenie upravuje riešenie správnych deliktov zamestnávateľa a súčasne ustanovuje sankcie za správne delikty.

K § 15

V spoločných ustanoveniach sa upravuje zodpovednosť evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu za škodu spôsobenú zamestnávateľovi a zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu. Pri uplatňovaní náhrady za škodu spôsobenú zamestnávateľom a pri uplatňovaní náhrady za škodu spôsobenú zamestnávateľovi sa použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce.

Evidovaným občanom vykonávajúcim alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu sa poskytne zdravotná starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z..

Vymedzuje sa pôsobnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy na riadenie a koordináciu činnosti územnej vojenskej správy pri organizovaní a zabezpečovaní výkonu alternatívnej služby.

K § 16

Ustanovuje sa, že podanie písomného vyhlásenia o odopretí povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považuje za odopretie výkonu mimoriadnej služby podľa tohto zákona.

Povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu trvá podľa tohto zákona občanom,

a)ktorí podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona neboli povolaní alebo nenastúpili na výkon civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby,

b)ktorým bol do nadobudnutia účinnosti tohto zákona udelený odklad nástupu civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby podľa doterajších právnych predpisov.

Občanov, ktorí vykonávajú civilnú službu namiesto povinnej vojenskej služby ku dňu účinnosti zákona, územná vojenská správa prepustí v deň nadobudnutia účinnosti zákona o alternatívnej službe z výkonu civilnej služby; zostatok nevykonanej civilnej služby občanom územná vojenská správa odpustí a do 30 dní ich vyradí z vojenskej evidencie.

Občanov, ktorí skončili výkon civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo vykonali časť civilnej služby, alebo im bol výkon civilnej služby prerušený, územná vojenská správa výkon civilnej služby odpustí a občanov vyradí z vojenskej evidencie do 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K § 17

Týmto ustanovením sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/ 1995 Z. z. o civilnej službe v znení neskorších predpisov.

K § 18

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2007.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 29. júna 2005.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Liška v.r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu