Zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu 569/2005 účinný od 01.01.2009 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 v súvislosti so zavedením eura ako zákonného platidla v Slovenskej republike.

Dôvodom prijatia navrhovaného právneho predpisu je v nadväznosti na zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa vytvoril generálny právny rámec na zavedenie meny euro v Slovenskej republike a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny, reagovať aj v zákonoch v oblasti obrany na zavedenie meny euro. Ide o

a)zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

b)zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení neskorších predpisov,

c)zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

d)zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

e)zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona zakladá zvýšené finančné výdavky na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky z dôvodu zaokrúhľovania a nového spôsobu určovania zahraničného platu vo výške 18 701 tis. Sk v roku 2009, 13 371 tis. Sk v roku 2010 a 7 786 tis. Sk v roku 2011. Zvýšené finančné výdavky budú zabezpečené v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky z vlastných zdrojov bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy na roky 2009 až 2011. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet obcí, vyšších územných celkov, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, ani na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Neexistujú prekážky na sprístupnenie materiálu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Zhodnotenie vplyvov na verejné financie

Ustanovenie hodnostných platov a ostatných zložiek platu v eurách – zaokrúhľovanie

V roku 2009 sa predpokladá zvýšenie o 450 tis. Sk

na odvody do poistných fondov 152 tis. Sk

spolu 602 tis. Sk

V roku 2010 sa predpokladá zvýšenie o 468 tis. Sk

na odvody do poistných fondov 158 tis. Sk

spolu 626 tis. Sk

V roku 2011 sa predpokladá zvýšenie o 486 tis. Sk

na odvody do poistných fondov 164 tis. Sk

spolu 650 tis. Sk

Príspevok na bývanie – zaokrúhľovanie

V roku 2009 sa predpokladá zvýšenie o 450 tis. Sk

V roku 2010 sa predpokladá zvýšenie o 455 tis. Sk

V roku 2011 sa predpokladá zvýšenie o 459 tis. Sk

Zahraničný plat

V roku 2009 sa predpokladá zvýšenie o 17 649 tis. Sk

V roku 2010 sa predpokladá zvýšenie o 12 290 tis. Sk

V roku 2011 sa predpokladá zvýšenie o 6 677 tis. Sk

Nárast je spôsobený potrebou dosiahnuť porovnateľnú úroveň odmeňovania profesionálnych vojakov a civilných štátnych zamestnancov, ktorí sú vyslaní na výkon štátnej služby. Najväčší nárast sa predpokladá v roku 2009, v nasledujúcich rokoch bude táto potreba klesať z dôvodu, že platový koeficient sa bude znižovať a zahraničné platy budú rásť pomalšie ako podľa súčasne platného systému odmeňovania.

Zvýšené finančné výdavky budú zabezpečené v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky z vlastných zdrojov bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy na roky 2009 až 2011.

2. Zhodnotenie vplyvov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nepredpokladá dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Zhodnotenie vplyvov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5. Zhodnotenie vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

-čl. 4 ods. 2, čl. 102, čl. 136 a 137 a čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

-sekundárnom

- nariadenie Rady (ES) 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Ú. v. ES L 162, 19. 6. 1997; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

- nariadenie Rady (ES) 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

- odporúčanie Komisie 2008/78/ES z 10. januára 2008 o opatreniach na zjednodušenie budúcich prechodov na euro (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008).

b)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

- čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

- čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321 E, 29. 12. 2006),

-sekundárnom

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 14. septembra 2004 vo veci C–19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG (Ú. v. EÚ C 284, 20. 11. 2004, str. 3), týkajúci sa výkladu nariadenia 1103/97/ES pri zaokrúhľovaní,

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

Bezpredmetné.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

Uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Bezpredmetné.

Osobitná časť

K čl. IK bodom 1 a 2

Maximálna výška pokuty, ktorá je ustanovená v slovenských korunách, sa ustanovuje po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhľuje sa na celé euro nadol.

K čl. IIK bodom 1 až 4

Výška príspevku oprávneným osobám, ktorá je ustanovená v slovenských korunách, sa ustanovuje po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov nahor.

K bodu 5

Výplata príspevkov oprávneným osobám, ktoré si uplatnili nárok podľa zákona č. 726/2004 Z. z., mala byť ukončená do 31. decembra 2007. Predpokladá sa, že výplata príspevkov bude pokračovať aj po 1. januári 2009. Z týchto dôvodov sa ustanovuje postup prepočtu príspevku priznaného v slovenských korunách na eurá.

K čl. IIIK bodu 1

Ustanovenie sa vypúšťa a z vecného hľadiska sa presúva do nového znenia § 149 ods. 2.

K bodu 2

Ustanovuje sa, že výška náhrady za nevyčerpanú dovolenku pripadajúca na deň dovolenky sa zaokrúhli na 50 eurocentov nahor.

K bodom 3 a 4

Hranica pre súhrnnú hodnotu majetku v eurách, ktorú profesionálny vojak uvedie v majetkovom priznaní, sa po prepočte konverzným kurzom ustanovuje v eurách a zaokrúhľuje na celé euro nadol. V prípade, ak sú pochybnosti o nadobudnutí majetku profesionálnym vojakom, ustanovuje sa, že služobný úrad môže vyžadovať dokladovanie majetkových pomerov aj pod túto sumu.

K bodu 5

Ustanovuje sa suma príjmu z inej zárobkovej činnosti v eurách, ktorú profesionálny vojak je povinný hlásiť ako príjem za predchádzajúci kalendárny rok. Po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľuje na celé euro nadol.

K bodu 6

Zosúladenie ustanovenia s právnou úpravou navrhovanou v bode 9, keď namiesto príplatku za vykonávanie štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí bude profesionálnemu vojakovi patriť platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby.

K bodu 7

Ustanovuje sa, že hodnostný príplatok profesionálnym vojakom, ktorí sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu, sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

K bodu 8

Ustanovuje sa, že hodnostné platy valorizované podľa zákona o štátnom rozpočte sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor.

K bodu 9

V nadväznosti na úpravu § 124 Zákonníka práce, ktorou sa dňom 1. septembra 2007 odstránilo expertmi Medzinárodnej organizácie práce a Európskej komisie kritizované poskytovanie mzdového zvýhodnenia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, navrhuje sa obdobná úprava aj v tomto zákone. Namiesto doteraz poskytovaného príplatku za výkon štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí bude profesionálnym vojakom patriť platová kompenzácia za sťažený vykon štátnej služby. Pôjde o nárok, ktorý môže vzniknúť v prípade, ak napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým opatreniam podľa osobitných predpisov o ochrane zdravia zamestnancov, ktoré je povinný vykonať služobný úrad, je nevyhnutné na zníženie zdravotného rizika vyplývajúceho z charakteru činností zaradených orgánom verejného zdravotníctva do tretej alebo do štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu používať osobné ochranné pracovné prostriedky.

Zároveň sa navrhuje možnosť poskytovať túto kompenzácie aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré majú vplyv na vykonávanie činností pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia (druhá kategória).

Percentuálne rozpätie platovej kompenzácie sa navrhuje v rozsahu ako bolo doteraz ustanovené v absolútnych hodnotách.

S ohľadom na skutočnosť, že sumy kompenzácie sa budú určovať v rámci stanoveného rozpätia, splnomocňuje sa minister na tento účel vydať služobný predpis, ktorým určí podrobnosti.

K bodom 10 až 14

Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania príplatkov po prechode na menu euro na 50 eurocentov nahor.

K bodu 15

Ustanovuje sa výška príplatku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 16

Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania príplatku po prechode na menu euro na 50 eurocentov nahor.

K bodu 17

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi s miestom výkonu štátnej služby v zahraničí sa odmena poskytuje bez prepočtu platovým koeficientom.

K bodu 18

Dňom zavedenia eura v Slovenskej republike je potrebné novo upraviť systém odmeňovania profesionálnych vojakov vyslaných na výkon štátnej služby do zahraničia, ktorým sa poskytuje tzv. delený plat. Zavedením euro odpadne dôvod delenia platu profesionálneho vojaka pri ustanovení do funkcie s miestom výkonu štátnej služby v zahraničí na časť v slovenskej mene a na časť peňažných prostriedkov poskytovaných v cudzej mene. Zahraničný plat sa bude vypočítavať ako súčin služobného platu a platového koeficientu.

V § 149 v odseku 2 sa navrhuje analogicky ako v zákone o štátnej službe poskytovať profesionálnemu vojakovi zahraničný plat aj počas dodatkovej dovolenky a služobného voľna.

V § 149 v odseku 5 sa navrhuje poskytovať profesionálnemu vojakovi návratný preddavok na počiatočné výdavky pri dočasnom vyslaní, pretože zahraničný plat má profesionálny vojak vyplatený až po 2 mesiacoch vykonávania štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky. Preddavok je návratný. Uvedená zmena nezakladá nárok na štátny rozpočet.

V § 149 v odseku 6 sa navrhuje v krajinách mimo eurozóny, na písomnú žiadosť profesionálneho vojaka, čistý zahraničný plat alebo jeho časť, vyplácať v cudzej mene. Uvedená úprava nezakladá nárok na štátny rozpočet.

V § 150 sa definuje platový koeficient, ktorý vyjadruje pomer finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli v 5. platovej triede k finančnému ohodnoteniu profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti kapitán v prvom platovom stupni, index životných nákladov v jednotlivých krajinách vyslania podľa štatistiky OSN a koeficientu regulácie určeného ministerstvom financií.

V odseku 2 sa ustanovuje, že do indexu životných nákladov sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.

V odseku 3 sa ustanovuje zaokrúhľovanie platového koeficienta.

V odseku 4 je splnomocňovacie ustanovenie na všeobecne záväzný právny predpis, ktorý určí podrobnosti výpočtu platového koeficientu.

V odseku 5 sa ustanovuje, že platový koeficient pre príslušnú krajinu ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

K bodu 19

Na základe predmetného ustanovenia sa profesionálnym vojakom vyslaným na výkon štátnej služby do zahraničia zasielal plat alebo časť platu na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v zahraničí. Ustanovenie je upravené tak, aby bolo na tieto účely použiteľné aj po zavedení meny euro.

K bodu 20

Ustanovuje sa spôsob prepočtu preddavku poskytnutého v cudzej mene na eurá.

K bodom 21 a 22

Maximálna výška jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci a aktivačného príspevku sa ustanovuje v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 23

Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania pomernej časti aktivačného príspevku.

K bodu 24

Ustanovuje sa maximálna výška stabilizačného príspevku. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 25

Uvedené slová sa vypúšťajú ako nadbytočné. Ich vypustením sa dosiahne, že stravné sa bude poskytovať podľa zákona o cestovných náhradách v mene používanej v krajine vyslania.

K bodu 26

Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania príspevku na bývanie na 50 eurocentov nahor.

K bodu 27

Výška príspevku na úpravu bytu pri presťahovaní sa ustanovuje v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 28

Ustanovuje sa výška osobitného stabilizačného príspevku pre pilotov v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 29

Stupnica hodnostných platov sa uvádza v eurách po prepočte konverzným kurzom a zaokrúhlení na 50 eurocentov nahor.

K čl. IV

K bodom 1a 2

Suma pokút za priestupky a správne delikty podľa zákona č. 569/2005 Z. z. sa ustanovuje v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nadol.

K čl. VK bodom 1 až 5

V súvislosti s prechodom na menu euro je doterajšia právna úprava o možnosti poskytovať plat v eurách nadbytočná, a preto sa vypúšťa. Vypustením odsekov 2 a 3 je potrebné vykonať úpravu aj v ďalších ustanoveniach.K bodu 6

Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania príplatku za výkon mimoriadnej služby a jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 7

Suma pokút za priestupky a správne delikty podľa zákona č. 570/2005 Z. z. sa ustanovuje v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nadol.

K čl. VI Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Jaroslav Baška, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vznikom plne profesionálnych ozbrojených síl sa zruší základná služba, náhradná služba, zdokonaľovacia služba a zásadne sa zmení rozsah brannej povinnosti občanov. Z toho dôvodu je potrebné komplexne upraviť problematiku rozsahu brannej povinnosti, odvodu, výkonu mimoriadnej služby a inej služby namiesto mimoriadnej služby v novom zákone o brannej povinnosti.

Zmena rozsahu brannej povinnosti si v súlade s čl. 18 ods. 2 písm. b) a čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyžiadala potrebu doriešiť problematiku inej služby namiesto mimoriadnej služby.

Návrh zákona o brannej povinnosti upravuje rozsah brannej povinnosti ako povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať v čase vojny a vojnového stavu mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

Z týchto dôvodov bol vypracovaný návrh zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Podľa ustanovení tohto zákona bude mať občan právo v lehote ustanovenej zákonom v stave bezpečnosti odmietnuť výkon mimoriadnej služby a namiesto mimoriadnej služby bude mať registrovaný občan alebo vojak v zálohe (ďalej len „evidovaný občan“) povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu.

Alternatívnou službou v čase vojny a vojnového stavu je iná služba namiesto mimoriadnej služby, ktorú je evidovaný občan povinný vykonať, ak v stave bezpečnosti v súlade s čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odoprie vykonať mimoriadnu službu písomným vyhlásením, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky raz ročne zhodnotí aplikáciu zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v praxi vždy za predchádzajúci rok, predovšetkým z hľadiska pomeru počtu podaných písomných vyhlásení o odopretí výkonu mimoriadnej služby evidovanými občanmi k počtu občanov povinných vykonať mimoriadnu službu a v prípade potreby bude iniciovať novelizáciu tohto zákona.

Povolávanie evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby a výkon alternatívnej služby občanov v čase vojny a vojnového stavu organizačne zabezpečia územné vojenské správy. Územné vojenské správy budú viesť dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby, a dokumentáciu evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu; budú zabezpečovať povolávanie evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu k zamestnávateľom, ktorí plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva.

Branná povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu trvá evidovanému občanovi po celý čas jeho brannej povinnosti. Povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu vzniká evidovanému občanovi, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby z dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania po zaradení do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu. Výkon alternatívnej služby evidovaného občana sa začína povolaním evidovaného občana na výkon alternatívnej služby a skončí sa prepustením z jej výkonu, a to do 30 dní po rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o skončení alternatívnej služby. Ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu bude vyžadovať, územná vojenská správa môže prepustiť z výkonu alternatívnej služby evidovaných občanov na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky a súčasne povolať na výkon alternatívnej služby ďalších evidovaných občanov, ak si to vojna alebo vojnový stav bude vyžadovať.

Navrhuje sa, aby občania, ktorí nastúpili na výkon civilnej služby pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, boli prepustení z výkonu civilnej služby v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zároveň sa ustanovuje, že občania, ktorí pred účinnosťou tohto zákona odopreli výkon povinnej vojenskej služby podľa doterajších predpisov a nevykonali civilnú službu namiesto povinnej vojenskej služby, sú povinní vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu podľa tohto zákona. Občanom, ktorí vykonali civilnú službu alebo jej časť, sa zostatok výkonu civilnej služby odpustí.

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov s výnimkou § 6 ods. 14 návrhu zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Podľa citovaného ustanovenia proti povolávaciemu rozkazu sa nemožno odvolať; povolávací rozkaz nemožno preskúmať súdom.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na podnikateľské prostredie a zamestnanosť

Zhodnotenie finančných vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá finančný vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na štátny rozpočet môžu vzniknúť až v čase po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu.

Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry ani iných fyzických osôb a právnických osôb. Náklady na zabezpečenie výkonu alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu uhrádza štát z vojnového štátneho rozpočtu.

Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá redukciu zamestnancov.

Zhodnotenie vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z hľadiska Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005:

zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy návrhu pre Slovenskú republiku žiadne záväzky;

návrh právneho predpisu je uvedený v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005;

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc:

z návrhov gestorstiev smerníc nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy žiadne záväzky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení Amsterdamskej zmluvy z 2. októbra 1997, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 1999. Citované ustanovenie zakotvuje, že Európska únia rešpektuje základné ľudské práva ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva. Keďže v práve Európskej únie nie je priama právna úprava problematiky návrhu zákona, tabuľka zhody sa nepredkladá.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor: bezpredmetné.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné, žiaden expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu právneho predpisu.

Osobitná časť

K § 1

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje predmet zákona.

K § 2

V tomto ustanovení sa vymedzujú niektoré pojmy.

K § 3

Navrhovaným ustanovením sa zaručujú rovnaké práva všetkým evidovaným občanom povolaným na výkon alternatívnej služby, zakazuje sa diskriminácia v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v súlade s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

K § 4

Ustanovuje sa obsah, lehoty a spôsob podania písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby na územnú vojenskú správu. Registrovaný občan, ktorému vznikla branná povinnosť, môže v stave bezpečnosti na základe písomného vyhlásenia odoprieť výkon mimoriadnej služby v priebehu kalendárneho roka, v ktorom mu vznikla branná povinnosť, alebo v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti. Výkon mimoriadnej služby môže v stave bezpečnosti odoprieť na základe písomného vyhlásenia aj vojak v zálohe po zaradení do zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti.

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby nemôže podať profesionálny vojak počas služobného pomeru v prípravnej alebo v dočasnej štátnej službe a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnej zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ustanovuje sa, že na vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby podané mimo lehoty a na vyhlásenia podané v čase vojny alebo vojnového stavu sa neprihliada.

Evidovaný občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby, môže písomným vyhlásením v stave bezpečnosti alebo v čase vojny a vojnového stavu vziať späť vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby až do doručenia povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby. V späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby musí evidovaný občan uviesť osobné údaje a uviesť aj dôvod späťvzatia vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby.

K § 5

Územnej vojenskej správe sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodov uvedených v čl. 25 Ústavy Slovenskej republiky, a dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí sú povinní vykonať alternatívnu službu. Ustanovuje sa rozsah vedenia údajov v dokumentácii o evidovanom občanovi.

Územná vojenská správa v stave bezpečnosti po doručení písomného vyhlásenia evidovaného občana o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodov, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, je povinná posúdiť úplnosť písomného vyhlásenia a zaslať evidovanému občanovi do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby rozhodnutie o jeho zaradení do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu.

Upravuje sa vyradenie z dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým evidovanému občanovi zaniká branná povinnosť z dôvodov uvedených v § 7 návrhu zákona o brannej povinnosti.

Ak evidovaný občan predloží územnej vojenskej správe písomné vyhlásenie o späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby, územná vojenská správa mu vydá do 30 dní od doručenia späťvzatia písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby rozhodnutie o vyradení z dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu a zaradí ho do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať mimoriadnu službu.

K § 6

Ustanovuje sa v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu povinnosť evidovaného občana, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, vykonávať alternatívnu službu v čase po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu.

Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu územná vojenská správa povolá na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o povolaní občanov na výkon alternatívnej služby. Územná vojenská správa povolá evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý vytvoril pracovné miesto a predložil žiadosť o pridelenie občanov na výkon alternatívnej služby príslušnej územnej vojenskej správe v stave bezpečnosti alebo v čase vojny a vojnového stavu. Po prijatí žiadosti územná vojenská správa preverí vhodnosť vytvoreného pracovného miesta a v dostatočnom predstihu doručí zamestnávateľovi zoznam občanov pridelených na výkon alternatívnej služby.

Územná vojenská správa povolá evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu k zamestnávateľom, ktorí budú v čase vojny alebo vojnového stavu plniť úlohy poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb, majetok právnických osôb alebo fyzických osôb, úlohy poskytovania zdravotnej pomoci, sociálnej pomoci, civilnej ochrany obyvateľstva, opatrení hospodárskej mobilizácie a poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky. V súlade so zákonom č. 308/1991 Zb. v znení zákona č. 394/2000 Z. z. a Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky územná vojenská správa povolá členov reholí, duchovných a diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ak budú pôsobiť v zákonom presne určených oblastiach vymedzených dohodou, alebo k zamestnávateľom, ktorí budú pôsobiť v presne určených oblastiach. V priebehu nasledujúcich rokov sa predpokladá okrem katolíckej cirkvi postupné uzavretie zmluvy aj s ostatnými registrovanými cirkvami.

Vymedzuje sa spôsob povolania evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby povolávacím rozkazom na výkon alternatívnej služby. Evidovaného občana, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby a nepodrobil sa odvodu, môže územná vojenská správa na výkon alternatívnej služby povolať až po vykonaní odvodu, ak odvodná komisia vyniesla rozhodnutie s výrokom „odvedený“. Tohto evidovaného občana môže územná vojenská správa povolať na výkon alternatívnej služby nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvodnej komisie o jeho spôsobilosti na výkon alternatívnej služby s výrokom „odvedený“.

Vojaka v zálohe, ktorý v stave bezpečnosti podal vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, môže územná vojenská správa povolať na výkon alternatívnej služby odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia územnej vojenskej správy o zaradení do evidencie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu.

Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby povoláva územná vojenská správa povolávacím rozkazom na výkon alternatívnej služby. Povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby územná vojenská správa doručí evidovanému občanovi prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy do vlastných rúk. Evidovaný občan je povinný dostaviť sa na výkon alternatívnej služby na miesto, v čase a k zamestnávateľovi určenom v povolávacom rozkaze.

Vymedzujú sa dôvody, ktoré evidovanému občanovi bránia dostaviť sa na výkon alternatívnej služby. Ukladá sa mu povinnosť včas oznámiť územnej vojenskej správe dôvody, ktoré mu bránia nastúpiť na výkon alternatívnej služby a preukázať to úradným potvrdením. Po oznámení dôvodov ich územná vojenská správa posúdi a rozhodne o udelení odkladu nástupu na výkon alternatívnej služby.

Povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby oprávňuje evidovaného občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze a späť.

K § 7

Územná vojenská správa môže na základe písomnej žiadosti evidovaného občana zo zdravotných, rodinných, študijných alebo sociálnych dôvodov povoliť odklad nástupu na výkon alternatívnej služby, výkon alternatívnej služby prerušiť alebo ho preradiť na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi. Odklad, prerušenie alternatívnej služby alebo preradenie evidovaného občana k inému zamestnávateľovi môže územná vojenská správa vykonať napríklad z dôvodu dočasnej neschopnosti, následkov mimoriadnej udalosti, ktoré ovplyvnia život jeho rodiny alebo ak sa evidovaný občan stane jediným živiteľom rodiny. Prerušenie výkonu alternatívnej služby a preradenie evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi môže územná vojenská správa vykonať aj na žiadosť zamestnávateľa. Ak územná vojenská správa zistí, že zamestnávateľ závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, môže územná vojenská správa z vlastného podnetu prerušiť evidovanému občanovi výkon alternatívnej služby a preradiť ho na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi.

Ustanovuje sa, že na oslobodenie od výkonu alternatívnej služby sa vzťahujú ustanovenia § 17 zákona o brannej povinnosti.

K § 8

Ustanovenie rieši výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu. Nástup evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi sa začína prezentáciou, ktorá spočíva v overení totožnosti evidovaného občana zamestnávateľom, odobratí povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby a v oznámení evidovanému občanovi o jeho zaradení do pracovnej činnosti.

Vymedzujú sa povinnosti zamestnávateľa k evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu a náležitosti, ktoré mu je povinný zamestnávateľ poskytnúť.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať evidovanému občanovi odmenu (mzdu, plat alebo funkčný plat) za vykonávanú pracovnú činnosť. Výška odmeny je jednostranným aktom riadenia, pretože evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu nie je vlastným zamestnancom zamestnávateľa. Výška odmeny evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu sa určí vo výške porovnateľnej s odmenou ostatných zamestnancov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej náročnosti. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom a nevzťahujú sa na neho ustanovenia Zákonníka práce o dojednávaní mzdových podmienok. Výdavky na zabezpečenie výkonu alternatívnej služby sa financujú z vojnového štátneho rozpočtu Slovenskej republiky podľa § 12 zákona č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náklady zamestnávateľom uhrádza územná vojenská správa.

Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť viesť evidenciu súvisiacu s výkonom alternatívnej služby a evidenciu dochádzky do zamestnania a písomne oznamovať územnej vojenskej správe porušenie pracovných povinností evidovaným občanom vyplývajúcich z výkonu alternatívnej služby. Ak evidovaný občan poruší pracovné povinnosti vyplývajúce z výkonu alternatívnej služby, nemá nárok na peňažné náležitosti.

Na zabezpečenie vedenia evidencie dochádzky do zamestnania je územná vojenská správa povinná poskytnúť zamestnávateľovi osobné údaje o evidovanom občanovi, potrebné na vedenie evidencie.

K § 9

Ustanovuje sa, že na výkon alternatívnej služby sa vzťahuje Zákonník práce s výnimkou ustanovení o dĺžke pracovného času a dovolenke. Vzhľadom na to, že evidovaní občania môžu vykonávať alternatívnu službu len v čase vojny alebo vojnového stavu, ustanovuje sa, že zamestnávateľ môže evidovanému občanovi nariadiť prácu v dňoch pracovného pokoja a pracovnú pohotovosť.

K § 10

Evidovaný občan po nastúpení na výkon alternatívnej služby pri výkone pracovnej činnosti je povinný plniť pokyny zamestnávateľa. Počas výkonu alternatívnej služby je povinný vykonávať fyzické práce primerané jeho telesnej zdatnosti a zdravotnému stavu a plniť pracovné úlohy a pokyny, ktoré vydá zamestnávateľ. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom.

K § 11

Evidovaní občania sa prepustia z výkonu alternatívnej služby jednotlivo alebo hromadne, najneskôr však do 30 dní po skončení dôvodov, pre ktoré boli na výkon alternatívnej služby povolaní. Ďalej sa ustanovuje, že v čase vojny a vojnového stavu môžu byť evidovaní občania z výkonu alternatívnej služby prepustení na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky a namiesto nich povolaní ďalší evidovaní občania, ktorí podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu bude vyžadovať. Okrem toho sa ustanovuje, že z výkonu alternatívnej služby možno predčasne prepustiť evidovaných občanov aj vo vymedzených prípadoch.

Evidovanému občanovi, ktorý vykonáva alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu, v roku, v ktorom mu zaniká branná povinnosť, sa predlžuje výkon alternatívnej služby až do času prepustenia z výkonu alternatívnej služby alebo skončenia dôvodov, pre ktoré bol na jej výkon povolaný.

K § 12

Kontrolu plnenia povinnosti vyplývajúcich z alternatívnej služby vykonávajú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vyššia vojenská správa a územné vojenské správy. Zákon umožňuje uvedeným kontrolným orgánom vstupovať do objektov a zariadení, v ktorých sa vykonáva alternatívna služba, a požadovať od zamestnávateľov predloženie dokladov o priebehu výkonu alternatívnej služby evidovaných občanov, ako aj ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov.

K § 13

Ustanovenie upravuje riešenie priestupkov evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu a sankcie za priestupky.

K § 14

Ustanovenie upravuje riešenie správnych deliktov zamestnávateľa a súčasne ustanovuje sankcie za správne delikty.

K § 15

V spoločných ustanoveniach sa upravuje zodpovednosť evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu za škodu spôsobenú zamestnávateľovi a zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu. Pri uplatňovaní náhrady za škodu spôsobenú zamestnávateľom a pri uplatňovaní náhrady za škodu spôsobenú zamestnávateľovi sa použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce.

Evidovaným občanom vykonávajúcim alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu sa poskytne zdravotná starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z..

Vymedzuje sa pôsobnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy na riadenie a koordináciu činnosti územnej vojenskej správy pri organizovaní a zabezpečovaní výkonu alternatívnej služby.

K § 16

Ustanovuje sa, že podanie písomného vyhlásenia o odopretí povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považuje za odopretie výkonu mimoriadnej služby podľa tohto zákona.

Povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu trvá podľa tohto zákona občanom,

a)ktorí podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona neboli povolaní alebo nenastúpili na výkon civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby,

b)ktorým bol do nadobudnutia účinnosti tohto zákona udelený odklad nástupu civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby podľa doterajších právnych predpisov.

Občanov, ktorí vykonávajú civilnú službu namiesto povinnej vojenskej služby ku dňu účinnosti zákona, územná vojenská správa prepustí v deň nadobudnutia účinnosti zákona o alternatívnej službe z výkonu civilnej služby; zostatok nevykonanej civilnej služby občanom územná vojenská správa odpustí a do 30 dní ich vyradí z vojenskej evidencie.

Občanov, ktorí skončili výkon civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo vykonali časť civilnej služby, alebo im bol výkon civilnej služby prerušený, územná vojenská správa výkon civilnej služby odpustí a občanov vyradí z vojenskej evidencie do 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K § 17

Týmto ustanovením sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/ 1995 Z. z. o civilnej službe v znení neskorších predpisov.

K § 18

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2007.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 29. júna 2005.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Liška v.r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu