Zákon o výkone práce vo verejnom záujme 552/2003 účinný od 01.01.2013 do 30.06.2014
Platnosť od: | 18.12.2003 |
Účinnosť od: | 01.01.2013 |
Účinnosť do: | 30.06.2014 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Oblasť: | Pracovno-právne vzťahy, Zamestnanosť |
Legislatívny proces k zákonu 361/2012
Legislatívny proces k zákonu 361/2012
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
K predpisu 361/2012, dátum vydania: 27.11.20123
1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktor ým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona') je vypracovaný z dôvodu plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012-2016 (ďalej len 'programové vyhlásenie ') a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na II. polrok roku 2012.
V rámci trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja sa vláda SR (ďalej len 'vláda') vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že 'Vláda istô t pre občanov vychádza z poznania, že v ekonomicky aktívnom období života zohráva kľúčovú úlohu v ich istotách práca vykonávaná formou zamestnania. Práca v zamestnaní je dôležitá nielen pre ob živu, ale aj osobnú identitu občana v celkovej sociálnej identite spoločnosti. Neprináša iba materiálne hodnoty vlastníkom hmotných a finančných statkov, ale formuje aj postavenie a životné hodnoty zamestnancov. Slovenská republika bude v druhej dekáde 21. storočia spoločnosťou založenou predovšetkým na kvalitných zamestnaneckých vzťahoch, kde sa budú formovať jej hodnoty a charakter. Preto pracovnopr ávna legislatíva, ktorá vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, je a musí byť jednou z prioritných zložiek právneho poriadku Slovenskej republiky. Vyvážený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa vytvá ra predpoklady na tvorbu trvalo udržateľného rastu kvality života občanov.'.
Cieľom n ávrhu zákona je presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im koreš pondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok s osobitným dôrazom na prerokovanie týchto podmienok so sociálnymi partnermi.
Návrh zákona vychádza z pracovného práva Európskej únie, práva Rady Európy, z Doho vorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná, z analýzy uplatňovania pracovnoprávnych vzťahov a z námetov z aplikačnej praxe.
Na základe uvedeného sa navrhuje úprava ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovali znevýhodnenie buď zamestnávateľa alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Návrh zákona predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami. Za týmto účelom sa precizuje aj právne postavenie zástupcov zamestnancov.
V návrhu zá kona sa navrhuje najmä
-precizovanie definície zá vislej práce s cieľom minimalizovať využívanie iných foriem zamestnávania ako riadny pracovný pomer, ak práca má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu,
-zníženie rozsahu a doby reťazenia pracovný ch pomerov uzavretých na určitú dobu,
-upravi ť v normatívnej časti Zákonníka práce ochranu práva zamestnanca na súkromie,
-možnos ť dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve aj dlhšie výpovedné doby ako ustanovuje zákon,
-zaviesť participáciu zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovné ho pomeru zo strany zamestnávateľa,
-ustanovi ť zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ale aj výpoveďou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dô vodov; zamestnancovi tak vznikne právny nárok nielen na výpovednú dobu (ak nedôjde k dohode o skončení pracovného pomeru) ale aj na odstupné, ktoré je diferencované podľa odpracovaných rokov u zamestnávateľa,
-aby súd na žiados ť zamestnávateľa rozhodol o znížení, resp. nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov a nepresahujúci 36 mesiacov, v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamest návateľa, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov,
-upraviť inštitút konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhš ie ako 12 mesiacov za podmienky dodržania maximálnej dĺžky pracovného času priemerného týždenného pracovného času 48 hodín v rámci 12 mesiacov, ako aj zjednotenie právnej úpravy konta pracovného času a flexikonta s možnosťou využiť konto pracovného času ak nastanú vážne prekážky na strane zamestnávateľ a, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu,
-upraviť možnosť dojednania náhrady za tzv. stratu pracovného času v prípade, ak pracovná zasiahla mimo pracovného času a nejde o pracovnú pohotovosť a prácu nadčas,
-aby nočnou prácou bola práca vykon ávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou,
-vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže zamestnávateľ dohodnúť mzdu s prihliadnutím na prácu nadčas,
-aby zamestnancovi patrilo mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas aj v pr ípade, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendá rnych mesiacov (doteraz najneskôr do uplynutia 12 kalendárnych mesiacov),
-umož niť zástupcom zamestnancov spolurozhodovanie o normách spotreby práce,
-roz šíriť okruh subjektov, ktoré môžu podať podnet na príslušný orgán inšpekcie práce na všetkých zástupcov zamestnancov, ktorí kontrolnou činnosťou zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov,
-zabezpečiť, aby sa na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahovali aj ustanovenia o pracovnom čase a minimá lnej mzde,
-zabezpečiť zásadu, že Zákonník práce má stanovovať minimá a maximá a nemá umožniť odchylné dojednanie zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov v neprospech zamestnancov,
-zrušiť povinnosti odborovej organizácie preukazova ť svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa, ktorá vyžaduje identifikovanie členov odborovej organizácie, pričom podľa Ústavy SR má každý právo na to, aby sa rozhodol, či zverejní alebo nezverejní svoje členstvo v odborovej organizácii,
-zrušiť možnosť dojednania dohody so zamestnaneckou radou a zamestnaneckým dôverníkom, ktorí nemajú právnu subjektivitu ani spôsobilosť na právne úkony,
-zmeniť právnu úpravu postavenia a pôsobnosti zástupcov zamestnancov na pracovisku tak, aby mohli lepšie vykonávať svoju činnosť.
Súčasne sa navrhuje v čl. II novelizácia zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v súvislosti s pracovným pomerom hlavného kontrolóra obce, v čl. III novelizácia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a elezničnej polície v súvislosti s rodičovskou dovolenkou a zrušením služobného pomeru v skúšobnej dobe, v čl. IV novelizácia zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v súvislosti s niektorými obmedzeniami pracovných podmienok niektorých štatutárnych orgánov a postavením niektorých osôb, ktorých činnosť sa nevykonáva v pracovnom pomere, v čl. V novelizácia zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s rozhodovaním o normách spotreby práce, v čl. VI novelizácia zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v súvislosti aplikáciou minimálnej mzdy aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovné ho pomeru a v č l. VII novelizácia zákona č . 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo väzbe na zmeny Zákonníka práce.
Návrh zákona je v súlade Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.
Vplyvy realizácie návrhu zákona na informatizáciu spoločnosti, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu inklúziu, rovnosť prílež itostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
K predpisu 361/2012, dátum vydania: 27.11.2012zobraziť dôvodovú správu -
Vládny návrh zákona o výkone práce vo verejnom záujme
K predpisu 552/2003, dátum vydania: 18.12.20031
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Účelom vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je ustanoviť práva, povinnosti a obmedzenia zamestnancov a zamestnávateľov, ktoré budú povinní dodržiavať pri výkone práce vo verejnom záujme v súlade s navrhnutým zákonom.
Prijatím zákona o verejnej službe sa ustanovili predovšetkým odchýlky v právnom postavení verejných zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy inak upravoval Zákonník práce. Osobitn e sa ustanovili aj niektoré povinnosti na rozdiel od zamestnancov v podnikateľskej sfére. Tieto mali zabezpečiť zvýšenú ochranu verejného záujmu pri vykonávaní a zabezpečovaní vecí vo verejnom záujme pri výkone verejnej služby, vrátane zákonov súvisiacich so samosprávou obce alebo kraja.
Aplikačná prax alebo spoločenský vývoj preukázal, že takéto legislatívne riešenie je nepostačujúce. Cieľom vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je ustanoviť vš eobecne záväzné pravidlá platné pre zamestnávateľa i zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Právne postavenie zamestnancov zostáva upravené Zákonníkom práce. Osobitným zákonom budú rie šené platové otázky zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme. Predmetom úpravy vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je predovšetkým upraviť rozsah pôsobnosti, z ktorého vyplýva okruh zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých sa bude predmetný zákon vzťahovať.
V rámci zákona sa predovšetkým upravujú povinnosti a obmedzenia, ktoré budú zamestnanci povinní pri výkone práce vo verejnom záujme dodržiavať.
Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj úprava predpokladov, ktoré bude zamestnanec povinný spĺňať, ak sa má stať zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme. Ustanovuje sa tiež výberové konanie, ktoré má zabezpečiť obsadenie miesta vedúceho zamestnanca a štatutárneho orgánu, ktorí majú vykonávať práce vo verejnom záujme.
Vzhľadom na ustanovené obmedzenia a povinnosti sa v zákone navrhuje aj úprava osobitného konania, ak zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme poruší tieto povinnosti a obmedzenia. Za určitý ch podmienok sa navrhuje porušenie povinností a obmedzení ustanovených vo vládnom návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme kvalifikovať ako priestupok, za ktorý je možné uložiť pokutu.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 k dôsledkom na štátny rozpočet konštatuje, že predložený návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodného úradu práce, ako aj ďalším medzinárodn ými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
-
Vládny návrh zákona o výkone práce vo verejnom záujme
K predpisu 552/2003, dátum vydania: 18.12.20035
Osobitná časť
K § 1
Tento zákon upravuje výkon práce vo verejnom záujme a to ustanovením práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone prác vo verejnom záujme.
Cieľom navrhovaného zákona je vytvoriť podmienky zamestnávania vo verejnom sektore tak, aby tento bol konkurencieschopný, pružne reagujúci na meniace sa prostredie, nestranný a požívajúci dôveru občanov.
Navrhuje sa ustanoviť, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise sa budú spravovať Zákonníkom práce.
Výslovne sa navrhuje ustanoviť, že tento zákon sa nebude vzťahovať na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce aj keď sú zamestnancami zamestnávateľov uvedených v odseku 2.
K § 2
V § 2 sú definované základné pojmy zákona, t.j. vymedzuje sa predmet úpravy zákona, definuje sa zamestnanec na účely tohto zákona, verejný záujem a osobný záujem a rozpor záujmov na účely tohto zákona.
K § 3
Navrhuje sa ustanoviť predpoklady, ktoré musí fyzická osoba splniť, aby mohla vykonávať práce vo verejnom záujme. Jedným z ustanovených predpokladov, ktoré musí fyzická osoba splniť, je aj predpoklad bezúhonnosti, ktorej definícia vychádza zo stratégie reformy verejnej služby ako inštitút tzv. nulovej tolerancie korupcie pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
V odseku 5 je ustanovená doba, po uplynutí ktorej môže fyzická osoba, ktorá už bola v pracovnom pomere vo verejnom sektore a bol s ňou skončený pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, opätovne uzatvoriť pracovný pomer.
K § 4
Podľa pracovného práva zmluvnou stranou pri uzatváraní pracovného pomeru môže byť okrem zamestnanca len zamestnávateľ. Zriaďovateľ resp. zakladateľ nemohol podľa doterajšieho právneho stavu so štatutárnym orgánom zriadenej, resp. založenej organizácie uzatvárať pracovnú zmluvu, pretože nebol subjektom pracovnoprávneho vzťahu. Vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi sa v § 4 navrhuje, kto je oprávnený robiť právne úkony za zamestnávateľa so štatutárnym orgánom, ktorý je zamestnancom zriadenej organizácie a nie je zamestnancom zriaďovateľa.
K § 5
Navrhuje sa ustanoviť všeobecné platné princípy pre výber uchádzačov na výkon práce vo verejnom záujme.
Účelom výberového konania je overiť schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca.
V odseku 3 sa taxatívne vymedzujú údaje, ktoré musí obsahovať vyhlásené výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca.
Aby sa zabezpečilo riadne plnenie úloh pri výkone práce vo verejnom záujme, navrhuje sa ustanoviť, že voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť inou fyzickou osobou bez výberového konania len do úspešného vykonania výberového konania, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
Odsek 10 predstavuje osobitnú právnu garanciu pre uchádzača domáhať sa svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto náhrada nemá funkciu skutočnej škody, ale plní skôr satisfakčnú funkciu.
K § 6
Za účelom zachovania zásady rovnakého prístupu, navrhuje sa uložiť zamestnávateľovi povinnosť informovať zamestnancov na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancom prístupné o voľných pracovných miestach na vykonávanie práce vo verejnom záujme a umožniť zamestnancom a iným fyzickým osobám uchádzať sa o tieto voľné pracovné miesta.
K § 7
Návrh ustanovenia § 7 vychádza z dvoch alternatív. V I. alternatíve navrhované ustanovenie vylučuje vzájomnú priamu podriadenosť, resp. nadriadenosť blízkych osôb. Taktiež sa vylučuje zaradenie blízkych osôb tak, aby jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého, s výnimkou zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Definíciu blízkej osoby ustanovuje Občiansky zákonník.
V II. alternatíve je ustanovená ďalšia výnimka a to, že navrhované ustanovenie sa nebude vzťahovať na zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jediný vedúci zamestnanec a na zamestnancov, ktorých riadi len štatutárny orgán, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu a ktorý je jediným riadiacim orgánom.
K § 8
Navrhuje sa, aby zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme mal okrem povinností, ktoré pre neho vyplývajú zo Zákonníka práce a všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na prácu ním vykonávanú aj ďalšie povinnosti a obmedzenia ustanovené týmto zákonom.
Bez ohľadu na to, s akým subjektom zamestnanec koná a v akej veci rozhoduje vždy musí byť jeho konanie a rozhodovanie nestranné.
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje na všetky informácie, ktoré sa zamestnanec dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré nemožno oznamovať iným osobám. Túto povinnosť musí dodržiavať aj po skončení pracovného pomeru, výnimkou má byť zbavenie tejto povinnosti vedúcim zamestnancom alebo podľa osobitného zákona.
Vzhľadom k tomu, že povinnosťou uvedených zamestnancov je chrániť verejný záujem, musia ochranu tohto záujmu uprednostňovať pred vlastným záujmom alebo záujmom iných osôb. Výnimkou má byť len činnosť, ktorá vyplýva zamestnancovi z výkonu jeho funkcie.
Cieľom obmedzení uvedených v odseku 2 je zabezpečiť, aby zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme nebol ovplyvňovaný nežiadúcimi vplyvmi a aby sa zachoval jeho morálny kredit. Obmedzenia majú čo v najširšom rozsahu vylúčiť možnosť vzniku situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k poskytnutiu nenáležitej výhody pre zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme.
K § 9
Vedúci zamestnanec má rovnaké povinnosti ako radový zamestnanec vykonávajúci prácu vo verejnom záujme. Ďalej sa mu navrhuje ustanoviť ďalšie povinnosti, ktoré vyjadrujú špecifikum vedúceho zamestnanca.
V záujme predchádzania pochybnostiam o nestrannosti zamestnancov uvedených v odseku 1, zneužívania ich postavenia sa navrhujú zaviesť pre nich určité obmedzenia týkajúce sa členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť a obmedzenie výkonu podnikateľskej činnosti a inej zárobkovej činnosti.. Obmedzenia uvedené v návrhu vychádzajú z článku 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia vykonávania určitých povolaní alebo činností.
Ostatní vedúci zamestnanci môžu podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov len s predchádzajúcim súhlasom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ nesmie udeliť súhlas tejto skupine zamestnancom z dôvodov uvedených v odseku 3. Súhlasu zamestnávateľa však nebudú podliehať činnosti uvedené v odseku 4.
Ak príjem vedúceho zamestnanca z činnosti uvedenej v odseku 4 alebo z členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb prekročí v kalendárnom roku šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, bude povinný ho oznámiť zamestnávateľovi.
Navrhuje sa lehota, do uplynutia ktorej je zamestnanec povinný ukončiť zárobkovú činnosť, podnikanie, alebo členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb v prípade, ak bol ustanovený na miesto vedúceho zamestnanca.
S cieľom obmedziť situácie, kedy sa často využívajú poznatky, informácie a výsledky práce dosiahnuté pri výkone práce pre iného zamestnávateľa, navrhuje sa možnosť pre zamestnávateľa, vyšpecifikovať v pracovnom poriadku činnosti zhodné alebo obdobné s predmetom činnosti zamestnávateľa, ktoré zamestnanec nebude môcť vykonávať.
K § 10
Ukladá sa povinnosť pre vedúcich zamestnancov, aby najneskôr do 30 dní od ustanovenia do funkcie deklarovali svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní. Túto povinnosť majú aj počas vykonávania vedúcej funkcie, a to každoročne vždy do 31. marca. Zakotvenie uvedenej povinnosti by malo viesť k zníženiu možnosti korupcie pri vykonávaní prác vo verejnom záujme
Majetkové priznanie vedúceho zamestnanca má obsahovať údaje o všetkom nehnuteľnom a hnuteľnom majetku, majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
K § 11
Ustanovuje sa právo zamestnanca požiadať zamestnávateľa o vydanie predbežného stanoviska, či by určitým konaním alebo nekonaním porušil povinnosti a obmedzenia ustanovené týmto zákonom.
Z obsahu ustanovenia je zrejmé, že zamestnávateľ je povinný vydať takéto predbežné stanovisko, ak ho o to zamestnanec požiada. Navrhovanou úpravou sa sleduje, aby zamestnanec mal určitú právnu istotu týkajúcu sa posúdenia, či poruší alebo neporuší ustanovené povinnosti a obmedzenia.
K § 12
V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberá aj do novej právnej úpravy povinnosť zamestnávateľa vydať pracovný poriadok na rozdiel od Zákonníka práce, kde zamestnávateľ má možnosť vydať pracovný poriadok.
K § 13
Upravuje sa osobitné konanie vo veci porušenia povinnosti alebo obmedzení zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak dôjde k porušeniu povinností alebo obmedzení zamestnanca, na konanie v tejto veci je príslušný štatutárny orgán zamestnávateľa alebo jeho zástupca alebo štatutárnym orgánom poverený vedúci zamestnanec. Ak povinnosti ustanovené týmto zákonom poruší štatutárny orgán, na konanie je príslušný orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak bol štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom, na konanie je príslušný predseda kolektívneho orgánu alebo iná fyzická osoba poverená týmto orgánom.
Konanie sa začína na návrh. Návrh na začatie konania podáva fyzická osoba alebo právnická osoba alebo štatutárny orgán, ak sám zistí porušenie povinností alebo obmedzení zo strany zamestnanca. Podanie musí byť písomné a musí obsahovať okrem základných údajov, ktorými sú – meno a bydlisko navrhovateľa, aj pravdivý opis rozhodujúcich skutočností, ktoré poukazujú na porušenie povinností alebo obmedzení vrátane označenia dôkazov.
Zamestnancovi, proti ktorému návrh smeruje, sa umožňuje vyjadriť k tomuto návrhu. Príslušný orgán vykoná vo veci ďalšie dokazovanie, ak je to potrebné na objasnenie veci. Zákon vymedzuje lehotu na rozhodnutie vo veci, ktorá je 30 dní od podania návrhu.
K § 14
Navrhuje sa ustanoviť, z ktorých dôvodov sa konanie pri výkone práce vo verejnom záujme zastaví.
K § 15
Navrhuje sa ustanoviť, kto je príslušný podať proti rozhodnutiu vo veci odvolanie, v akej lehote, ktorý orgán je príslušný o odvolaní rozhodnúť.
Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, môže napadnuté rozhodnutie sám preskúmať a odvolaniu buď v celom rozsahu vyhovieť alebo odvolanie postúpiť odvolaciemu orgánu. Odvolacím orgánom je buď nadriadený orgán orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti príslušný orgán patrí, zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu obce alebo proti rozhodnutiu vyššieho územného celku, odvolacím orgánom je súd. O odvolaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy rozhoduje vedúci tohto ústredného orgánu. Odvolacím orgánom proti rozhodnutiu príslušného orgánu je orgán určený vnútorným predpisom.
Navrhuje sa možnosť preskúmania rozhodnutia odvolacieho orgánu v rámci občianskeho súdneho konania v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.
K § 16
Navrhuje sa ustanoviť, čo sa bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
K § 17
Navrhuje sa vymedziť skutkové podstaty priestupkov pri výkone práce vo verejnom záujme, za ktoré bude možné uložiť pokutu.
K § 18
Navrhuje sa, že na konanie o priestupku sa bude vzťahovať zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
K § 19
Navrhujú sa upraviť prechodné ustanovenia, pokiaľ ide o uplatňovanie novej právnej úpravy, ako aj nárokov z právnych úkonov urobených pred 1. januárom 2004.
Splnenie novo vymedzeného predpokladu bezúhonnosti sa u zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere ku dňu účinnosti zákona, bude vyžadovať až k 31 decembru 2004.
Vedúcemu zamestnancovi, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme sa ukladá povinnosť ukončiť funkciu, podnikanie, výkon inej zárobkovej činnosti alebo členstvo v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov podľa § 9 alebo vykonať právne relevantný úkon na ich skončenie do 31. januára 2004.
K § 20
Navrhujú sa zrušiť niektoré ustanovenia zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisoch vzhľadom na ich duplicitu.
K § 21
Navrhuje sa ustanoviť účinnosť zákona k 1. januáru 2004.
Bratislava 21. augusta 2003
Mikuláš D z u r i n d a, v. r .
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ľudovít K a n í k, v. r.
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu