Zákon o ochrane prírody a krajiny 543/2002 účinný od 01.12.2007 do 31.12.2008

§ 2
Základné pojmy

(1)
Ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.10)
(2)
Na účely tohto zákona sa považuje za
a)
územný systém ekologickej stability taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu,
b)
zložky ekosystémov horniny a nerasty,11) reliéf, pôda, voda, ovzdušie, rastlinstvo, živočíšstvo a antropické objekty a látky; zložky sa skladajú z prvkov ekosystémov, ktorými sú najmä jedince druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín, ich časti a vývinové štádiá, tvary reliéfu, pôdne typy, jazerá, vodné toky, pramene, ponory, gejzíry, formy osídlenia a využitia krajiny,
c)
významný krajinný prvok taká časť územia, ktorá utvára charakteristický vzhľad krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najmä les, rašelinisko, brehový porast, jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, pieskový presyp, park, aleja, remíza,
d)
biocentrum ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev,
e)
biokoridor priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky,
f)
interakčný prvok určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä trvalá trávna plocha, močiar, porast, jazero, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom,
g)
mokraď územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami,
h)
druh aj poddruh alebo nižšia taxonomická jednotka rastlín alebo živočíchov,
i)
voľne rastúcu rastlinu (ďalej len „rastlina") jedinec rastlinného druhu alebo druhu húb, ktorého populácia sa udržuje samovoľne, a to i v prípade jeho držby alebo pestovania mimo jeho prirodzeného výskytu v biotopoch,
j)
voľne žijúceho živočícha (ďalej len „živočích") jedinec živočíšneho druhu, ktorý sa bez intenzívnej ľudskej opatery narodil, vyliahol alebo rozmnožil vo svojom prirodzenom prostredí alebo bol do neho vypustený. Pod pojmom intenzívna ľudská opatera sa rozumie umelý chov alebo odchov exemplára živočíšneho druhu,
k)
jedinca rastlina alebo živočích určitého druhu, živý alebo mŕtvy, všetky jeho časti a vývinové štádiá, ako aj akýkoľvek výrobok a tovar, pri ktorom je zo sprievodnej dokumentácie, obalu, štítku alebo z akýchkoľvek iných okolností zrejmé, že je vyrobený z častí rastlín alebo živočíchov tohto druhu,
l)
chov v ľudskej opatere držba živočíchov, ktorej výsledkom je rozmnožovanie živočícha,
m)
drevinu rastúcu mimo lesa (ďalej len „drevina") strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pôdneho fondu,12)
n)
genofond súbor dedičných vlastností rastlín a živočíchov,
o)
osobitne chránenú časť prírody a krajiny časť prírody a krajiny, ktorou sú chránené druhy (§ 33), chránené územia (§ 17), územia európskeho významu (§ 27), súkromné chránené územia (§ 31), chránené objekty (§ 49), ochranné pásma (§ 17 a 49),
p)
sťahovavý druh druh, pre ktorého populáciu alebo jej časť platí, že väčší počet jej jedincov sa cyklicky a predvídateľne pohybuje na väčšie vzdialenosti, pričom presahuje hranice Slovenskej republiky,
q)
nepôvodný druh druh, ktorý sa vyskytuje mimo svojho prirodzeného areálu, ako aj mimo areálu v rámci svojho prirodzeného rozptylového potenciálu; za nepôvodný druh sa považuje aj kríženec jedincov pôvodného druhu a nepôvodného druhu,
r)
biotop miesto prirodzeného výskytu určitého druhu rastliny alebo živočícha, ich populácie alebo spoločenstva v oblasti rozlíšenej geografickými, abiotickými a biotickými vlastnosťami,
s)
biotop európskeho významu biotop, ktorý je v Európe ohrozený vymiznutím alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky jednej alebo viacerých biogeografických oblastí Európy,
t)
biotop národného významu biotop, ktorý nie je biotopom európskeho významu, ale je v Slovenskej republike ohrozený vymiznutím alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky biogeografických oblastí Slovenskej republiky,
u)
prioritný biotop biotop európskeho významu, ktorého ochrana má zvláštny význam vzhľadom na podiel jeho prirodzeného výskytu v Európe,
v)
stav biotopu súhrn vplyvov pôsobiacich na prírodné biotopy a ich typické druhy, ktoré ovplyvňujú ich prirodzený areál, štruktúru a funkciu, rovnako ako dlhodobé prežívanie ich typických druhov,
w)
biotop druhu biotop, v ktorom jedince tohto druhu majú prirodzené podmienky na život alebo na niektorú z fáz života,
x)
druh európskeho významu druh živočícha alebo rastliny, ktorý je v Európe
1.
ohrozený,
2.
zraniteľný, o ktorom sa predpokladá, že v blízkej budúcnosti bude ohrozený, ak naň budú naďalej pôsobiť ohrozujúce faktory,
3.
vzácny, s málo početnou populáciou, ktorý nie je zatiaľ ohrozený alebo zraniteľný, ale ktorý sa dostal do nebezpečenstva,
4.
endemický a vyžadujúci zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru jeho biotopu alebo
5.
druhom vyžadujúcim si zvláštnu pozornosť z dôvodu vplyvu jeho využívania na jeho biotop alebo na stav druhu (§ 5),
y)
druh národného významu druh živočícha alebo rastliny, ktorý nie je druhom európskeho významu, ale ktorý je v Slovenskej republike
1.
ohrozený,
2.
zraniteľný, o ktorom sa predpokladá, že v blízkej budúcnosti bude ohrozený, ak naň budú naďalej pôsobiť ohrozujúce faktory,
3.
vzácny, s málo početnou populáciou, ktorý nie je zatiaľ ohrozený alebo zraniteľný, ale ktorý sa dostal do nebezpečenstva, alebo
4.
endemický, reliktný a vyžadujúci zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru jeho biotopu,
z)
prioritný druh druh európskeho významu, ktorého ochrana je nevyhnutná vzhľadom na jeho malý prirodzený areál v Európe,

za) stav druhu súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušný druh, ktoré môžu ovplyvniť dlhodobé rozšírenie a početnosť jeho populácie,
zb) lokalitu geograficky určené územie, ktorého hranice sú jasne vymedzené,
zc) vybrané domestikované živočíchy - kone, osly a ich krížence, dobytok, ošípané, ovce, kozy, hydina, králiky a kožušinové živočíchy,
zd) živočícha, ktorý unikol, živočích držaný človekom, ktorý sa od svojho držiteľa svojvoľne vzdialil bez návratu,
ze) uzatvorený objekt stavba alebo zariadenie, ktoré zabraňuje vybraným domestikovaným živočíchom vo voľnom pohybe mimo tejto stavby alebo zariadenia, napríklad budova, ohrada, dvor, oplotený pozemok,
zf) nájomcu aj vypožičiavateľ alebo prednájomca, ak je zapísaný v katastri nehnuteľností formou poznámky,65)
zg) rušenie alebo vyrušovanie také konanie, ktoré svojím rozsahom a intenzitou spôsobí trvalé alebo dlhodobé zníženie populácie chráneného druhu na preň typickej lokalite alebo trvalé alebo dlhodobé zmenšenie areálu chráneného druhu.

§ 6
Ochrana biotopov

(1)
Každý, kto zamýšľa zasiahnuť do biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu spôsobom, ktorým môže biotop poškodiť alebo zničiť, je povinný vyžiadať si súhlas obvodného úradu životného prostredia. Ak zásahom dôjde k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je žiadateľ povinný uskutočniť primerané náhradné revitalizačné opatrenia vyplývajúce najmä z dokumentácie ochrany prírody a krajiny; táto povinnosť neplatí, ak ide o bežné obhospodarovanie poľnohospodárskych kultúr alebo lesných kultúr. Ak nemožno uskutočniť náhradné revitalizačné opatrenia, je povinný uhradiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty zasiahnutého biotopu (§ 95). Finančná náhrada je príjmom Environmentálneho fondu.
(2)
Podrobnosti o revitalizačných opatreniach alebo o finančnej náhrade určí obvodný úrad životného prostredia v súhlase podľa odseku 1. Orgán ochrany prírody nariadi uskutočnenie primeraných revitalizačných opatrení a určí ich rozsah a podrobnosti o nich alebo nariadi úhradu finančnej náhrady aj tomu, kto poškodil alebo zničil biotop európskeho významu alebo biotop národného významu bez súhlasu podľa odseku 1.
(3)
Zoznam biotopov európskeho významu a biotopov národného významu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva").

§ 7
Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov

(1)
Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov zahŕňa
a)
reguláciu zámerného rozširovania nepôvodných druhov za hranicami zastavaného územia obce,19)
b)
sledovanie výskytu, veľkosti populácií a spôsobu šírenia nepôvodných druhov,
c)
odstraňovanie nepôvodných druhov, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov a znižujú biologickú rozmanitosť (ďalej len „invázne druhy").
(2)
Za hranicami zastavaného územia obce nepôvodný druh rastliny alebo živočícha, s výnimkou druhov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom pôdohospodárstva, druhov uvedených v schválenom lesnom hospodárskom pláne alebo druhov pestovaných v poľnohospodárskych kultúrach a energetických porastoch, možno rozširovať so súhlasom ministerstva, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu.
(4)
Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobmi podľa odseku 8 a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.
(5)
Orgán ochrany prírody nariadi vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorom sa vyskytujú invázne druhy, vykonať na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu, opatrenia na odstránenie inváznych druhov.
(6)
V prípade nebezpečenstva vzniku škodlivých následkov na prírode a krajine môže orgán ochrany prírody vykonať na náklady pôvodcu šírenia inváznych druhov, ak je známy, inak na svoje náklady, odstránenie inváznych druhov sám. Ak takýmto konaním orgánu ochrany prírody vznikne vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) dotknutého pozemku škoda, vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku má nárok na náhradu škody podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.20)
(7)
Na účel uvedený v odseku 6 orgán ochrany prírody a ním poverené osoby sú oprávnení vstupovať na cudzie pozemky na nevyhnutne potrebný čas po predchádzajúcom upozornení vlastníka (správcu, nájomcu) dotknutého pozemku, ak sa nevyžaduje povolenie na vstup podľa osobitného predpisu.21) Pritom sú povinní dbať na to, aby užívanie týchto pozemkov bolo rušené čo najmenej a aby vstupom a činnosťami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný vstup na pozemok strpieť; tým nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.20)
(8)
Zoznam inváznych druhov a spôsoby ich odstraňovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 12

Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona.

§ 13
Druhý stupeň ochrany

(1)
Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný
a)
vjazd a státie s motorovým vozidlom44) motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru,
b)
vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie45) a vyznačenej cyklotrasy.
(2)
Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a)
umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu, vinice, chmeľnice a záhrady,45a) a energetických porastov na poľnohospodárskej pôde,
b)
likvidáciu existujúcich trvalých trávnych porastov46) s výnimkou činnosti povoľovanej podľa osobitných predpisov,47)
c)
výstavbu lesných ciest a zvážnic,
d)
oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice,
e)
pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat48) na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať veľkých dobytčích jednotiek,49) umiestnenie košiara, stavby a iného zariadenia na ich ochranu,
f)
vykonávanie technických geologických prác,50) banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom,
g)
umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia51) za hranicami zastavaného územia obce,
h)
aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti na súvislej ploche väčšej ako 2 ha,
i)
budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy,
j)
vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi a ozbrojenými silami mimo vojenských priestorov a vojenských obvodov; vykonanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností v oblasti civilnej ochrany, Hasičským a záchranným zborom, alebo zložkami integrovaného záchranného systému52) za hranicami zastavaného územia obce,
k)
organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí,53) ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených,
l)
umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce,
m)
umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela,
n)
použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb,54)
o)
vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka.
(3)
Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla55) vrátane motorovej trojkolky, motorovej štvorkolky a snežného skútra
a)
slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz,
b)
na miesta, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí najmä všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo (§ 17), návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo zoznamom týchto miest uverejneným na úradnej tabuli tohto orgánu a úradnej tabuli dotknutej obce,
c)
ak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa osobitného predpisu.56)
(4)
Súhlas podľa odseku 2 písm. e), k) a n) sa nevyžaduje na miestach vyhradených orgánom ochrany prírody spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b).

§ 14
Tretí stupeň ochrany

(1)
Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané
a)
vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako,
b)
vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy; § 13 ods. 3 platí rovnako,
c)
pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce,
d)
táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce,
e)
organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné spoločenské podujatie,
f)
použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb,
g)
rozširovať nepôvodné druhy,
h)
zbierať rastliny vrátane ich plodov,
i)
organizovať spoločné poľovačky,
j)
vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom.
(2)
Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a)
vykonávanie činností uvedených v § 6 ods. 1, § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o),
b)
umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia,51) ako aj akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača, alebo tabule,
c)
aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti,
d)
let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom,57) ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia,
e)
osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých stavieb,
f)
vykonávanie technických geologických prác.
(3)
Zákaz podľa odseku 1 písm. c) neplatí na pohyb
a)
v súvislosti s obhospodarovaním pozemku, výkonom práva poľovníctva alebo výkonom rybárskeho práva a na pohyb vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz,
b)
na miestach, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí najmä všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo (§ 17), návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo zoznamom týchto miest uverejneným na úradnej tabuli tohto orgánu a úradnej tabuli dotknutej obce.
(4)
Zákaz podľa odseku 1 písm. d) až h) neplatí na miestach vyhradených orgánom oprávneným podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b). Zákaz podľa odseku 1 písm. h) neplatí na vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz. Zákaz zakladania ohňa mimo uzavretých stavieb neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu so zabezpečením zdravotného stavu lesného porastu.

§ 15
Štvrtý stupeň ochrany

(1)
Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané
a)
vykonávať činnosti uvedené v § 14 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako,
b)
ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom,58)
c)
umiestniť informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, ako aj akýkoľvek iný reklamný alebo propagačný pútač, alebo tabuľu,
d)
aplikovať chemické látky a hnojivá,
e)
rozorávať existujúce trvalé trávne porasty a rúbať dreviny,
f)
zbierať nerasty alebo skameneliny,
g)
oplocovať pozemok okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice,
h)
umiestniť košiar, stavbu alebo iné zariadenie na ochranu hospodárskych zvierat,
i)
vykonávať geologické práce,
j)
umiestniť zariadenie na vodnom toku alebo inej vodnej ploche neslúžiacej plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela,
k)
voľne pustiť psa okrem psa používaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov59) (služobný pes) a poľovného psa.
(2)
Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a)
vykonávanie činností uvedených v § 6 ods.1, § 13 ods. 2 písm. a), c), i), j) a l) a o) a § 14 ods. 2 písm. d) až f),
b)
pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajňovanie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať veľkých dobytčích jednotiek;49) súhlas sa nevyžaduje na miestach vyhradených orgánom oprávneným podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) spôsobom uvedeným v § 13 ods. 3 písm. b),
c)
umiestnenie stavby.
(3)
Zákaz podľa odseku 1 písm. b) až k) neplatí na miestach, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo, návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo zoznamom týchto miest uverejneným na úradnej tabuli tohto orgánu a úradnej tabuli dotknutej obce.

§ 16
Piaty stupeň ochrany

(1)
Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané
a)
vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako,
b)
zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt,
c)
stavať lesnú cestu alebo zvážnicu,
d)
zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie,
e)
osvetľovať bežeckú trať, lyžiarsku trať alebo športový areál,
f)
rušiť pokoj a ticho,
g)
chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha,
h)
meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom,40)
i)
umiestniť stavbu.
(2)
Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 6 ods. 1, § 13 ods. 2 písm. a), i), j) a l) a o), § 14 ods. 2 písm. d) a f) a § 15 ods. 2 písm. b).

§ 18
Chránená krajinná oblasť

(1)
Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia môže ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť za chránenú krajinnú oblasť.
(2)
Na území chránenej krajinnej oblasti, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platí druhý stupeň ochrany (§ 13).
(3)
Podrobnosti o územnej ochrane chránenej krajinnej oblasti a vymedzenie jej hraníc ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13.

§ 19
Národný park

(1)
Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") nariadením vyhlásiť za národný park.
(2)
Na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14).
(3)
V lesoch národných parkov sa určuje funkcia lesov podľa osobitných predpisov60) v súlade so zónami chránených území (§ 30). Na územiach národných parkov možno vyhlasovať len ochranné lesy a lesy osobitného určenia.61)
(4)
Orgán ochrany prírody môže na území národného parku obmedziť rozsah a spôsob dopravy a vstup verejnosti do národného parku alebo do jeho časti, ak je to v záujme ochrany prírody a krajiny.
(5)
Podrobnosti o územnej ochrane národného parku a jeho ochranného pásma a vymedzenie hraníc ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13 a 14.

§ 21
Chránený areál

(1)
Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom, môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránený areál.
(2)
Za chránený areál možno vyhlásiť aj územie s trvalejším výskytom chránených druhov živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín, plochy slúžiace na prírodovedecké účely a kultúrno-výchovné účely a niektoré časti prírody dotvorené ľudskou činnosťou.
(3)
Na území chráneného areálu platí tretí (§ 14), štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany.
(4)
Stupeň ochrany chráneného areálu, vymedzenie jeho hraníc a hraníc jeho ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane chráneného areálu a jeho ochranného pásma ustanoví krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa chránený areál a jeho ochranné pásmo vyhlasuje. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).

§ 22
Prírodná rezervácia

(1)
Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu, môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú rezerváciu.
(2)
Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú rezerváciu.
(3)
Ak sa zistia nové skutočnosti, ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom zrušiť ustanovenie prírodnej rezervácie za národnú prírodnú rezerváciu; urobí tak vždy, ak sa národná prírodná rezervácia stane súčasťou vyhlásených zón chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku (§ 30).
(4)
Na území prírodnej rezervácie a národnej prírodnej rezervácie platí štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany.
(5)
V prípade ohrozenia prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie návštevnosťou môže orgán ochrany prírody rozhodnúť o jej uzavretí alebo o uzavretí jej časti pre verejnosť alebo dočasne obmedziť vstup do nej alebo do jej časti. Zákaz alebo obmedzenie vstupu je orgán ochrany prírody povinný vopred prerokovať s dotknutými obcami.
(6)
Stupeň ochrany prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie, vymedzenie jej hraníc a hraníc jej ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie a jej ochranného pásma platnosti ustanoví krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 14 až 16).

§ 23
Prírodná pamiatka

(1)
Bodové, líniové alebo iné maloplošné ekosystémy, ich zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam, môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú pamiatku.
(2)
Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú pamiatku.
(3)
Ak sa zistia nové skutočnosti, ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom zrušiť ustanovenie prírodnej pamiatky za národnú prírodnú pamiatku; urobí tak vždy, ak sa národná prírodná pamiatka stane súčasťou vyhlásených zón chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku (§ 30).
(4)
Na území prírodnej pamiatky a národnej prírodnej pamiatky platí štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 24).
(5)
Stupeň ochrany prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky, vymedzenie jej hraníc a hraníc jej ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky a jej ochranného pásma ustanoví krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 14 až 16).

§ 24
Jaskyňa a prírodný vodopád

(1)
Jaskyňou podľa tohto zákona je človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka.
(2)
Prírodným vodopádom podľa tohto zákona je prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75o a voda v koryte pretrváva celý rok.
(3)
Jaskyne a prírodné vodopády sú prírodnými pamiatkami. Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť za národnú prírodnú pamiatku (§ 23 ods. 2).
(4)
V jaskyni je zakázané
a)
vstúpiť alebo inak preniknúť do nej; zákaz sa nevzťahuje na vstup alebo iný prienik v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo inej kontrolnej činnosti, s výkonom činnosti spojenej so zabezpečovaním odbornej starostlivosti o jaskyňu a jej ekosystémy, ak túto činnosť vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, na vstup do sprístupnenej jaskyne podľa odseku 15 a na vstup do verejnosti voľne prístupnej jaskyne podľa odseku 18,
b)
poškodzovať a ničiť chemickú a mechanickú výplň jaskyne, biotopy živočíchov a ostatné zložky a prvky jaskynného ekosystému,
c)
zbierať nerasty a skameneliny, archeologické nálezy, paleoantropologické nálezy a ich časti, chytať alebo usmrtiť živočíchy,
d)
vykonávať činnosť meniacu stav vodných tokov, jazier a miest presakovania zrážkových vôd,
e)
vykonávať technické geologické práce, banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom,
f)
skladovať alebo vyrábať priemyselné výrobky, poľnohospodárske produkty a iné materiály,
g)
táboriť, bivakovať alebo zakladať oheň,
h)
vpustiť alebo ustajniť hospodárske zvieratá alebo domáce zvieratá,
i)
organizovať telovýchovné, športové alebo kultúrno-výchovné podujatie, ako aj iné spoločenské podujatie prístupné verejnosti,
j)
znečisťovať podzemné priestory,
k)
rušiť pokoj a ticho,
l)
umiestniť stavbu,
m)
umiestniť reklamné alebo propagačné zariadenie, informačnú tabuľu neslúžiacu na ochranu jaskyne alebo robiť reklamu na vstup do nesprístupnenej jaskyne.
(5)
V jaskyni sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na
a)
zriadenie výskumnej stacionárnej stanice alebo výskumnej plochy,
b)
sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne alebo jej časti na kultúrno-výchovné účely, liečebné účely a na iné verejné sprístupnenie (ďalej len „sprístupnenie jaskyne"),
c)
vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi, ozbrojenými silami, v oblasti civilnej ochrany, Hasičským a záchranným zborom, alebo zložkami integrovaného záchranného systému,
d)
inštaláciu alebo použitie zariadenia na svetelné a hlukové efekty, najmä na ohňostroj, laserové zariadenie, intenzívny svetelný zdroj, reprodukovanú hudbu,
e)
nakrúcanie filmu.
(6)
V prírodnom vodopáde je zakázané
a)
vykonávať činnosť meniacu vodný tok alebo vodný režim nad prírodným vodopádom,
b)
poškodzovať, zasiahnuť alebo ničiť skalný útvar prírodného vodopádu,
c)
vykonávať skalolezeckú alebo lezeckú činnosť na skalných útvaroch prírodného vodopádu,
d)
kúpanie v toku v bezprostrednej blízkosti nad prírodným vodopádom alebo pod prírodným vodopádom.
(7)
V prírodnom vodopáde sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na
a)
umiestnenie zariadenia na vodnom toku nad prírodným vodopádom okrem zariadenia, ktoré slúži správe vodného toku,
b)
preháňanie a napájanie hospodárskych zvierat na vodnom toku nad prírodným vodopádom vo vzdialenosti do 100 metrov proti toku od skalného stupňa, cez ktorý voda prepadá.
(8)
Ak si to vyžaduje záujem ochrany jaskyne alebo prírodného vodopádu, môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou ich ochranné pásmo, a to rovnakým postupom, akým sa vyhlasuje prírodná pamiatka (§ 50). Ak ide o vývojovo súvisiace jaskyne alebo jaskyne nachádzajúce sa blízko seba, všeobecne záväznú vyhlášku o vyhlásení ochranného pásma môže vydať ten krajský úrad životného prostredia, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť ochranného pásma jaskyne.
(9)
Na území ochranného pásma jaskyne je zakázané
a)
vykonávať činnosti uvedené v odseku 4 písm. d) až f) a l),
b)
vykonávať pozemnú a leteckú aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti,
c)
ustajniť hospodárske zvieratá alebo umiestniť košiar,
d)
ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom,
e)
zakladať oheň mimo uzavretých stavieb.
(10)
V ochrannom pásme jaskyne sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na
a)
vykonávanie činností uvedených v odseku 5 písm. c),
b)
vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka,
c)
umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho správe vodného toku,
d)
likvidáciu geologického diela alebo geologického objektu,
e)
výstavbu lesnej cesty alebo zvážnice,
f)
rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov,
g)
táborenie, vykonávanie horolezeckých, skalolezeckých výstupov alebo skialpinizmu,
h)
vjazd a státie motorového vozidla alebo záprahového vozidla na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a parkoviska; § 13 ods. 3 platí rovnako,
i)
organizovanie telovýchovného, športového alebo kultúrno-výchovného podujatia, ako aj iného verejnosti prístupného spoločenského podujatia.
(11)
V ochrannom pásme prírodného vodopádu je zakázané
a)
vykonávať činnosť bezprostredne meniacu vodný režim toku nad prírodným vodopádom,
b)
ťažiť riečny materiál z koryta vodného toku nad prírodným vodopádom,
c)
poškodzovať evorzné tvary vytvorené v mieste dopadu vody na dne toku pod prírodným vodopádom,
d)
umiestniť zariadenie na vodnom toku nad prírodným vodopádom okrem zariadenia, ktoré slúži správe vodného toku,
e)
vykonávať technické geologické práce, banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom.
(12)
V ochrannom pásme prírodného vodopádu sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a)
umiestnenie stavby,
b)
ťažbu drevnej hmoty holorubným hospodárskym spôsobom,
c)
výstavbu lesnej cesty alebo zvážnice,
d)
likvidáciu geologického diela alebo geologického objektu,
e)
vykonávanie terénnych úprav, prác alebo zariadení,
f)
rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov.
(13)
Ak pri stavebných prácach, geologických prácach, banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom, prípadne inej technickej činnosti dôjde k objaveniu jaskyne, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá jaskyňu objavila, je povinná zastaviť práce a neodkladne nahlásiť objavenie jaskyne orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody nariadi prieskum a výskum novoobjavenej jaskyne, ktorý zabezpečí organizácia ochrany prírody alebo oprávnené osoby na prieskum a výskum jaskýň (§ 56 ods. 1). O spôsobe pokračovania prác rozhodne orgán ochrany prírody.
(14)
Ak k objaveniu jaskyne alebo časti jaskyne dôjde pri prieskume a výskume vykonávanom na základe súhlasu orgánu ochrany prírody (§ 56 ods. 1), súhlas na prieskum a výskum sa vzťahuje aj na objavenú jaskyňu alebo jej časti.
(15)
Súhlas na sprístupnenie jaskyne alebo jej časti podľa odseku 5 písm. b) možno vydať pre jaskyne, v ktorých bol uskutočnený komplexný speleologický prieskum a výskum, a ak nedôjde k
a)
degradácii alebo devastácii jej prírodných a kultúrnych hodnôt nadmerným zásahom do horninového prostredia, chemickej a mechanickej výplne a vodného režimu,
b)
poškodeniu biotopov vzácnych alebo ohrozených živočíchov, archeologických alebo paleoantropologických nálezov,
c)
poškodeniu prírodných hodnôt na povrchu jaskyne.
(16)
Na sprístupnenie jaskyne dáva súhlas ten orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť jaskyne, ktorý ho vydá po dohode s orgánmi ochrany prírody, na ktorých území sú ostatné časti jaskyne, a so súhlasom správcu jaskyne.
(17)
V sprístupnenej jaskyni alebo jej časti sa možno pohybovať len so sprievodcom po označených trasách, ktoré sú zakreslené v dokumentácii ochrany prírody [§ 54 ods. 2 písm. d)], a musí byť zaistený bezpečný pohyb návštevníkov.62)
(18)
Jaskyne alebo časti jaskýň, v ktorých nehrozí nebezpečenstvo poškodenia ich prírodných a kultúrnych hodnôt a v ktorých je zaistený bezpečný pohyb návštevníkov,62) môže orgán ochrany prírody po dohode so správcom jaskýň vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za verejnosti voľne prístupné jaskyne.
(19)
Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť sprístupnenej jaskyne alebo verejne voľne prístupnej jaskyne, po dohode s orgánmi ochrany prírody, na ktorých území sú ostatné časti jaskyne, a po prerokovaní so správcom jaskyne vydá všeobecne záväznou vyhláškou návštevný poriadok jaskyne; upraví v ňom najmä podrobnosti o územnej ochrane a využívaní jaskyne a o správaní sa návštevníkov.
(20)
Jaskyne ako vlastníctvo Slovenskej republiky63) spravuje organizácia ochrany prírody zriadená ministerstvom. Prevod správy jaskyne a prenechanie jaskyne do nájmu môže správca uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom ministerstva. Jaskyňu možno prenechať do nájmu iba na čas určitý, najviac na tri roky; po jeho skončení možno nájom dojednať opätovne.
(21)
Podrobnosti o územnej ochrane jaskyne alebo prírodného vodopádu ustanoví všeobecne záväzná vyhláška, ktorú vydá krajský úrad životného prostredia; ak sa vyhlasuje ochranné pásmo jaskyne alebo ochranné pásmo prírodného vodopádu, všeobecne záväznou vyhláškou tohto úradu sa ustanovia aj podrobnosti o územnej ochrane ochranného pásma a vymedzia sa jeho hranice. Ak sa jaskyňa, prírodný vodopád alebo ochranné pásmo nachádzajú v územných obvodoch viacerých krajských úradov životného prostredia, všeobecne záväznú vyhlášku vydá ten z nich, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť jaskyne, prírodného vodopádu alebo ochranného pásma po dohode s orgánmi ochrany prírody, v ktorých územných obvodoch sú ostatné časti jaskyne, prírodného vodopádu alebo ochranného pásma. Podrobnosťami o územnej ochrane jaskyne alebo prírodného vodopádu a ich ochranných pásiem sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa odsekov 4 až 7 a 9 až 12.
(22)
Podrobnosti o žiadosti na vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne a o sprístupňovaní jaskyne ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 25
Chránený krajinný prvok

(1)
Významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu, môže obvodný úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou vyhlásiť za chránený krajinný prvok.
(2)
Na území chráneného krajinného prvku platí druhý (§ 13), tretí (§ 14), štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany.
(3)
Stupeň ochrany chráneného krajinného prvku, vymedzenie jeho hraníc a podrobnosti o jeho územnej ochrane ustanoví obvodný úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa toto chránené územie vyhlasuje. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).

§ 27
Územie európskeho významu

(1)
Územím európskeho významu podľa tohto zákona sa rozumie územie v Slovenskej republike tvorené jednou alebo viacerými lokalitami,
a)
na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia,
b)
ktoré sú zaradené v národnom zozname týchto lokalít obstaraným ministerstvom a prerokovaným s ministerstvom pôdohospodárstva (ďalej len „národný zoznam").
(2)
Do národného zoznamu môžu byť zaradené len lokality, pre ktoré bol vypracovaný návrh podľa § 54 ods. 9 písm. b).
(3)
Ministerstvo prerokuje s vlastníkmi (správcami, nájomcami) pozemkov dotknutých zamýšľanou ochranou zaradenie navrhovaného územia európskeho významu do národného zoznamu; súčasťou prerokovania je najmä odôvodnenie zaradenia lokality do národného zoznamu, vymedzenie činností, na výkon ktorých je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody alebo výkon ktorých je zakázaný podľa tohto zákona, a spôsob náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania (§ 61).
(4)
Národný zoznam prerokúva vláda, ktorá ho po odsúhlasení zasiela Európskej komisii na schválenie.
(5)
Národný zoznam, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného územia európskeho významu, katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality, stupeň územnej ochrany navrhovaného územia európskeho významu, podrobnosti o jeho územnej ochrane a odôvodnenie návrhu ochrany, sa po jeho odsúhlasení vládou ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).
(6)
Národný zoznam sa priebežne aktualizuje, a to najmä na základe stanoviska Európskej komisie o potrebe rozšírenia národného zoznamu o ďalšie lokality; ustanovenia odsekov 2, 3 a 5 platia rovnako.
(7)
Navrhované územie európskeho významu uvedené v národnom zozname ustanovenom podľa odseku 5 sa považuje za chránené územie vyhlásené podľa tohto zákona so stupňom ochrany uvedenom v národnom zozname. Pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na životné prostredie podľa osobitného predpisu,64) pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj inej činnosti podľa tohto zákona sa postupuje v súlade so stupňom ochrany navrhovaného územia európskeho významu, tak ako vo vyhlásenom chránenom území.
(8)
Navrhované územie európskeho významu sa môže nachádzať aj na chránenom území [§ 17 ods. 1 písm. a) až g)], ako aj v jeho ochrannom pásme. Ak stupeň ochrany na navrhovanom území európskeho významu a na vyhlásenom chránenom území a v jeho ochrannom pásme je rôzny, platia na spoločnom území podmienky ochrany určené neskorším právnym predpisom.
(9)
Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný odo dňa účinnosti všeobecne záväzného predpisu podľa odseku 5 až do vyhlásenia navrhovaného územia európskeho významu za chránené územie podľa § 17 strpieť za náhradu obmedzenia vyplývajúce z podmienok ochrany navrhovaného územia európskeho významu; ustanovenia § 61 platia rovnako.
(10)
Navrhované územia európskeho významu vyhlási orgán ochrany prírody za chránené územie podľa tohto zákona najneskôr do dvoch rokov od schválenia národného zoznamu Európskou komisiou. Ak orgán ochrany prírody nevyhlási navrhované územie európskeho významu za chránené územie alebo zónu chráneného územia podľa tohto zákona do štyroch rokov odo dňa účinnosti všeobecne záväzného predpisu podľa odseku 5, obmedzenia a povinnosti podľa odsekov 7 až 9 zanikajú.

§ 29
Výnimky z podmienok ochrany chránených území

(1)
Zákaz činnosti v druhom až štvrtom stupni ochrany neplatí, ak
a)
sa činnosť vykonáva v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo inej kontrolnej činnosti, alebo
b)
ide o činnosti súvisiace so zabezpečením starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny (§ 54 ods. 2) a ak takéto činnosti vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, alebo
c)
orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred určí, že činnosť je preukázateľne nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo, alebo
d)
ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka, majetku alebo bezpečnosti Slovenskej republiky cudzou mocou a o vykonávanie úloh Horskou záchrannou službou podľa osobitného zákona64a),
e)
sa činnosť vykonáva v súvislosti s ochranou štátnej hranice alebo jej správou.
(2)
Zákaz činnosti v piatom stupni ochrany neplatí v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), d) a e).
(3)
Súhlas na činnosť v prvom až piatom stupni ochrany sa nevyžaduje v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. d) a e).

§ 30
Zóny chránených území

(1)
Chránené územia možno na základe stavu biotopov členiť najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne.
(2)
Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a využívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a prvý alebo druhý stupeň ochrany v zóne D.
(3)
Zóny podľa odseku 2 možno členiť na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti chráneného územia s rôznou prírodnou hodnotou. V odôvodnených prípadoch možno všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 5 určiť pre podzónu iný stupeň ochrany, ako je pre príslušnú zónu určený podľa odseku 2.
(4)
Určením stupňa ochrany podľa zón alebo podzón sa nahrádzajú doterajšie stupne ochrany ustanovené týmto zákonom (§ 17 ods. 4 až 8, § 18 ods. 2, § 19 ods. 2 a § 49 ods. 5 a 6) alebo všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým bolo chránené územie vyhlásené (ustanovené); na území zón a podzón sa § 27 ods. 8 druhá veta neuplatňuje.
(5)
Vyhlásenie jednotlivých zón a podzón chránených území vrátane stupňov ochrany, podrobnosti o ich územnej ochrane a vymedzení hraníc ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).
(6)
V zóne A a B môže ministerstvo povoliť výnimku zo zakázaných činností alebo z územnej a časovej doby uplatňovania zákazov a obmedzení určených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 5, len ak ich vykonaním sa zabezpečí zachovanie alebo zlepšenie stavu prírody a krajiny (§ 5 ods. 3).

§ 43
Nezameniteľné označenie chráneného živočícha

(1)
Držiteľ živého jedinca chráneného živočícha ustanoveného podľa odseku 5 je povinný ho nezameniteľne označiť pod dohľadom zamestnanca obvodného úradu životného prostredia alebo ním poverenej organizácie ochrany prírody, ak obvodný úrad životného prostredia neurčí inak. Náklady na nezameniteľné označenie jedinca chráneného živočícha znáša ten, kto ho má v držbe.
(2)
Pri strate alebo znehodnotení nezameniteľného označenia je držiteľ jedinca chráneného živočícha povinný o tom bezodkladne písomne informovať obvodný úrad životného prostredia. Opätovné označenie jedinca chráneného živočícha sa vykonáva podľa odseku 1. O novom nezameniteľnom označení jedinca chráneného živočícha vedie obvodný úrad životného prostredia osobitnú evidenciu a bezodkladne informuje orgán ochrany prírody podľa § 66.
(3)
Nezameniteľné označenie uhynutého alebo usmrteného jedinca chráneného živočícha sa nesmie znovu použiť na označenie jedinca chráneného živočícha s výnimkou prípadu, ak sa uhynutý alebo usmrtený jedinec chráneného živočícha ponecháva ako dermoplastický preparát vcelku.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na chráneného živočícha, na ktorého sa vzťahuje povinnosť jeho nezameniteľného označenia podľa osobitného predpisu.66) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na exemplár živočíšneho druhu, ktorý je vychovaný v intenzívnej ľudskej opatere.
(5)
Spôsoby nezameniteľného označovania, lehoty na označovanie, zoznam druhov, ktoré sa nezameniteľne označujú, prípady, keď sa nezameniteľné označenie nevykonáva a iné podrobnosti o nezameniteľnom označovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 49
Chránené stromy

(1)
Kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránené stromy. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesnom pôdnom fonde. Chránené stromy sa považujú za chránený objekt.13)
(2)
Na ochranu chránených stromov sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 46 a 47 ods. 1, 2, 3 (druhá veta), 8 a 9.
(3)
Na výrub a spôsob ošetrovania chráneného stromu sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. V prípade povoleného výrubu sa použije obdobne ustanovenie § 48 a orgán ochrany prírody následne zruší vyhlásenie ochrany chráneného stromu.
(4)
Chránené stromy sa nevyhlasujú na území chránených krajinných prvkov, prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.
(5)
Ak to vyžaduje záujem ochrany chráneného stromu, orgán ochrany prírody vyhlási jeho ochranné pásmo, a to spôsobom, akým vyhlasuje chránený strom. Vo vyhlásenom ochrannom pásme platí primerane tretí stupeň ochrany (§ 14), ak orgán ochrany prírody, ktorý ho vyhlasuje, neurčí prísnejšie podmienky ochrany.
(6)
Ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené podľa odseku 5, je ním územie okolo chráneného stromu v plošnom priemete jeho koruny, ktorý je zväčšený o jeden a pol metra, najmenej však v okruhu 10 m od kmeňa stromu, a platí v ňom primerane druhý stupeň ochrany (§ 13).
(7)
Podrobnosti o ochrane chráneného stromu a jeho ochranného pásma a vymedzenie pozemku, na ktorom sa nachádza chránený strom a jeho ochranné pásmo, sa ustanovia všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa chránený strom a jeho ochranné pásmo vyhlasuje. Podrobnosťami o ochrane sa určuje aj územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13 alebo 14.

§ 50
Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny

(1)
Zámer vyhlásiť chránený krajinný prvok, chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, chránené vtáčie územia, zóny chráneného územia alebo chránený strom je orgán ochrany prírody príslušný na ich vyhlásenie povinný písomne oznámiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť z evidencie v katastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy.79) Ak ide o chránené vtáčie územie a zóny chráneného územia, je týmto orgánom krajský úrad životného prostredia. Oznámenie zámeru obsahuje najmä základnú charakteristiku zámeru na vyhlásenie ochrany, miesto jeho realizácie. Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou.
(2)
Obec je povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať o ňom verejnosť vo svojom územnom obvode a umožniť nahliadnuť doň na obvyklom mieste, najmä na úradnej tabuli, najmenej po dobu 15 dní.
(3)
Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku, obec a dotknutý orgán štátnej správy má právo najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru alebo jeho verejného oznámenia podať k nemu písomné pripomienky orgánu ochrany prírody.
(4)
Orgán ochrany prírody je povinný najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým, kto ich podal.
(5)
Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný odo dňa oznámenia zámeru až do vyhlásenie časti prírody za chránenú bezodkladne oznámiť výkon činnosti, na ktorú je potrebný súhlas alebo ktorá je zakázaná podľa tohto zákona, orgánu ochrany prírody príslušnému na vyhlásenie časti prírody za chránenú. Ak to vyžaduje záujem ochrany prírody a krajiny, môže tento orgán ochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti; ak vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) dotknutého pozemku vznikne z dôvodu určenia podmienok ujma, patrí mu za obmedzenie bežného obhospodarovania náhrada (§ 61). Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti prírody a krajiny za chránenú.
(6)
Ak orgán ochrany prírody najneskôr do dvoch rokov od oznámenia zámeru nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti určené v rozhodnutí podľa odseku 5 zanikajú.
(7)
Ustanovenia odsekov 5 a 6 sa nevzťahujú na vyhlasovanie chránených vtáčích území, zón chránených území a chránených území podľa § 27 ods. 10.
(8)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na vyhlasovanie súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 31).
(9)
Chránený krajinný prvok sa nevyhlasuje na ostatných chránených územiach a v ich ochranných pásmach.

§ 53
Zmena a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny

(1)
Zmena alebo zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny sa vykoná do jedného roka od podania návrhu alebo od zistenia nových skutočností, ktoré majú závažný vplyv na predmet ochrany, alebo ak predmet ochrany zanikol, a to rovnakým spôsobom, akým sa ochrana podľa tohto zákona vyhlasuje (ustanovuje). Návrh na zmenu alebo zrušenie je oprávnený podať aj vlastník (správca, nájomca) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme, ak už nie je zrejmý predmet ochrany alebo tento zanikol, ako aj pokiaľ nebolo v zákonnej lehote rozhodnuté o nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61. Chránený areál, prírodná rezervácia a prírodná pamiatka sa zrušia vždy, ak sa stanú súčasťou vyhlásených zón alebo podzón chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku.
(2)
Na zmenu alebo zrušenie ochrany podľa odseku 1 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a 51. Na zrušenie prírodnej rezervácie, ako aj iného chráneného územia patriaceho do súvislej európskej sústavy chránených území (§ 28) je potrebný predchádzajúci súhlas ministerstva; to neplatí, ak sa takéto územie nachádza na území vyhlasovaných zón národného parku.
(3)
Orgán ochrany prírody na žiadosť vlastníka pozemku zruší súkromné chránené územie. Na zmenu alebo zrušenie súkromného chráneného územia sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 31 a 51.

§ 54
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny

(1)
Na účely ochrany prírody a krajiny orgány ochrany prírody obstarávajú dokumentáciu, ktorá najmä
a)
určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie,
b)
vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví,
c)
posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany,
d)
obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín,
e)
určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja83) a územného systému ekologickej stability,3)
f)
poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov chránených území, ich ochranných pásiem a zón,
g)
určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť chránených druhov vrátane prioritných druhov a prioritných biotopov.
(2)
Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria:
a)
koncepcia ochrany prírody a krajiny,
b)
dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny a o územia medzinárodného významu (ďalej len „dokumenty starostlivosti"),
c)
dokumenty územného systému ekologickej stability,
d)
dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny,
e)
dokumenty starostlivosti o dreviny.
(3)
Koncepcia ochrany prírody a krajiny sa vyhotovuje pre územie Slovenskej republiky najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. a).
(4)
Dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. b) až d) a tvoria ich
a)
programy starostlivosti o chránené územia a chránené stromy,
b)
programy starostlivosti o územia medzinárodného významu,
c)
programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny.
(5)
Programy starostlivosti podľa odseku 4 písm. a) a b) sú podkladom na zabezpečenie priebežnej starostlivosti o chránené územia a chránené stromy a ich ochranné pásma a územia medzinárodného významu. Program starostlivosti sa nevypracováva pre chránený krajinný prvok a súkromné chránené územie. Schválený program starostlivosti o chránené územie alebo program starostlivosti o územie medzinárodného významu je záväzným podkladom na vypracovanie a schválenie ďalšieho programu starostlivosti, ak sa týkajú toho istého územia, a zabezpečuje dostatočnú priebežnú starostlivosť o takéto územie. Program starostlivosti o územie medzinárodného významu má vždy prednosť pred iným programom starostlivosti podľa odseku 4 písm. a). Navrhované opatrenia praktickej starostlivosti prerokuje orgán obstarávajúci program starostlivosti so známymi vlastníkmi (správcami, nájomcami) dotknutých pozemkov.
(6)
Programy záchrany podľa odseku 4 písm. c) sa vyhotovujú v prípade kritického ohrozenia chránených areálov, prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných prírodných rezervácií, národných prírodných pamiatok, súkromných chránených území, chránených vtáčích území a chránených stromov a ich ochranných pásiem, chránených druhov rastlín a živočíchov a zón a častí zón chránených krajinných oblastí a národného parku a určujú opatrenia potrebné na zlepšenie ich stavu a odstránenie príčin ich ohrozenia.
(7)
Na zabezpečenie územného systému ekologickej stability sa vyhotovuje
a)
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky ako dokument určený na stratégiu ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života v štáte,
b)
dokument regionálneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života v určitom regióne,
c)
dokument miestneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života na miestnej úrovni.
(8)
Na území chránenej krajinnej oblasti a národného parku a jeho ochranného pásma funkciu dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability podľa odseku 7 písm. b) plní program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť alebo program starostlivosti o národný park podľa odseku 4 písm. a).
(9)
Dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. f) a g) a tvoria ich
a)
projekty ochrany chránených území a chránených stromov,
b)
návrhy chránených vtáčích území a návrhy území európskeho významu,
c)
výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny,
d)
rezervačné knihy chránených území a chránených stromov,
e)
národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov,
f)
národná databáza chránených druhov, druhov európskeho významu a druhov národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, jaskýň a prírodných vodopádov.
(10)
Projekty ochrany chránených území a chránených stromov podľa odseku 9 písm. a) sa vyhotovujú ako podklad na vyhlasovanie ochrany alebo zmeny ochrany chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem. Projekty ochrany chránených území a chránených stromov sú pre spracovanie ďalšej dokumentácie ochrany prírody a krajiny záväzné.
(11)
Návrhy podľa odseku 9 písm. b) tvoria podklad na vypracovanie zoznamu vtáčích území (§ 26 ods. 2) a národného zoznamu (§ 27 ods. 1) a na zabezpečenie predbežnej ochrany navrhovaných chránených vtáčích území a území európskeho významu.
(12)
Výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa odseku 9 písm. c) obsahujú aj výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu častí prírody a krajiny navrhovaných na vyhlásenie ochrany a sú podkladom na hodnotenie stavu a vývoja chránených území a ich ochranných pásiem a chránených druhov a na vypracovanie alebo aktualizáciu projektov ochrany chránených území a chránených stromov alebo dokumentov starostlivosti.
(13)
Rezervačné knihy chránených území a chránených stromov podľa odseku 9 písm. d) sú základnou dokumentáciou chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem. Obsahujú kompletnú zbierku dokumentov týkajúcich sa ochrany a využívania týchto osobitne chránených častí prírody a krajiny.
(14)
Národný červený zoznam podľa odseku 9 písm. e) predstavuje východiskový dokument ochrany druhov rastlín a živočíchov slúžiaci na hodnotenie stupňa ohrozenosti a ustanovovanie chránených druhov rastlín a živočíchov.
(15)
Národná databáza podľa odseku 9 písm. f) je podkladom na
a)
sledovanie výskytu a vývoja populácií chránených živočíchov a chránených rastlín, rozšírenia biotopov, lokalít výskytu chránených nerastov a chránených skamenelín a miesta držby odobratých chránených nerastov a chránených skamenelín,
b)
evidenciu a dokumentáciu jaskýň a prírodných vodopádov.
(16)
Dokumenty starostlivosti o dreviny podľa odseku 2 písm. e) sú východiskovým dokumentom na zabezpečovanie starostlivosti o dreviny v katastrálnom území obce.
(17)
Koncepciu ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o národné parky, programy starostlivosti o chránené územia patriace do súvislej európskej sústavy chránených území a programy záchrany o chránené územia patriace do súvislej európskej sústavy chránených území, programy starostlivosti o územia medzinárodného významu a Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky obstaráva ministerstvo a schvaľuje vláda, dokumenty podľa odsekov 12, 13 a 15 vedie ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody; ostatnú dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný orgán ochrany prírody po prerokovaní s dotknutými orgánmi štátnej správy.
(18)
Orgán ochrany prírody, ktorý dokumentáciu ochrany prírody a krajiny obstaráva, je povinný pred jej schválením prerokovať písomne oznámené pripomienky občianskeho združenia, ktorého cieľom podľa stanov alebo ich zmien platných najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), doručené tomuto orgánu najneskôr 30 dní pred predpokladaným termínom jej schválenia.
(19)
Občianske združenie podľa odseku 18 môže požiadať orgán ochrany prírody, ktorý dokumentáciu ochrany prírody a krajiny obstaráva, aby ho písomne upovedomil o obstarávanej dokumentácii a predpokladanom termíne jej schvaľovania. Žiadosť združenia musí obsahovať najmä názov občianskeho združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a druh dokumentácie, ktorej sa žiadosť o upovedomenie týka; prílohou k žiadosti musia byť zaregistrované stanovy občianskeho združenia a ich zmeny. Orgán ochrany prírody, ktorému takáto žiadosť bola doručená, je povinný písomne upovedomiť občianske združenie o obstarávanej dokumentácii ochrany prírody a krajiny a predpokladanom termíne jej schvaľovania, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti.
(20)
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je podkladom na vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie,84) dokumentov, plánov alebo projektov podľa § 9 ods. 1 a na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody.
(21)
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je verejne prístupná.85)
(22)
Na schválenie dokumentácie ochrany prírody a krajiny vyhotovenej odborne spôsobilou osobou (§ 55) si orgán ochrany prírody vyžiada stanovisko územne príslušnej organizácie ochrany prírody.
(23)
Podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 65
Ministerstvo

(1)
Ministerstvo
a)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny a určuje hlavné smery tejto činnosti,
b)
plní funkciu hlavného štátneho dozoru vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa § 71 (ďalej len „štátny dozor") a vykonáva ústredné revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny,
c)
obstaráva
1.
koncepciu ochrany prírody a krajiny,
2.
program starostlivosti o národný park, program starostlivosti a program záchrany o chránené územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území, program starostlivosti o územie medzinárodného významu,
3.
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky,
4.
projekt ochrany chránenej krajinnej oblasti, národného parku, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky a ich ochranného pásma, projekt ochrany chráneného vtáčieho územia,
5.
návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu,
d)
obstaráva a schvaľuje
1.
program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť, program záchrany zóny alebo časti zóny chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku,
2.
program záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov,
3.
národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov,
e)
vykonáva pôsobnosť podľa § 44 ods. 13, § 55, 60 a 63,
f)
vydáva vyjadrenie ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska [§ 9 ods. 1 písm. a)] a k Národnému plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, regionálnemu operačnému programu, sektorovému operačnému programu [§ 9 ods. 1 písm. o)],
g)
vydáva súhlas podľa § 7 ods. 2, § 39, § 44 ods. 2 a § 45 ods. 2 na zriadenie a prevádzku botanickej záhrady a arboréta a § 62 ods. 4,
h)
môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40,
i)
rozhoduje pri pochybnostiach, či ide o nepôvodný druh podľa § 2 ods. 2 písm. q),
j)
rozhoduje podľa § 44 ods. 14,
k)
zriaďuje a riadi organizácie ochrany prírody,74) najmä riaditeľstvá národných parkov, správy jaskýň alebo riaditeľstvá iných chránených častí krajiny, ktorých prostredníctvom zabezpečuje výkon štátnej ochrany prírody a krajiny, ktorý sa skladá najmä z týchto činností:
1.
spracovávanie odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody,
2.
účasť na konaniach a poradách, na ktorých sa zúčastňuje zástupca orgánu ochrany prírody, alebo účasť na konaniach a poradách na základe poverenia orgánu ochrany prírody,
3.
spracovávanie projektov ochrany chránených území a iných odborných podkladov a stanovísk pri vyhlasovaní (zmene, zrušení) osobitne chránených častí prírody a krajiny,
4.
obstarávanie a vedenie vybranej dokumentácie ochrany prírody a krajiny, poskytovanie informácií z nej a realizácia vybraných opatrení z nej vyplývajúcich,
5.
vedenie štátneho zoznamu,
6.
vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny,
7.
obstarávanie alebo zabezpečovanie starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny vrátane vykonávania ich revízie a štátneho dozoru,
8.
monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach a zabezpečovanie opatrení na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability,
9.
koordinácia činnosti členov stráže prírody,
10.
vytváranie, dopĺňanie a zabezpečovanie využívania informačného systému v ochrane prírody a krajiny,
11.
zúčastňovanie sa na medzinárodnej spolupráci, na uskutočňovaní medzinárodných programov, projektov a dohovorov vo veciach ochrany prírody a krajiny,
12.
kultúrno-výchovná činnosť, propagačná činnosť a edičná činnosť,
13.
zabezpečovanie činností informačných stredísk ochrany prírody a krajiny a iných výchovných zariadení ochrany prírody a krajiny,
14.
zabezpečenie zachovania života chránených rastlín a chránených živočíchov prostredníctvom záchranných chovov,
15.
plnenie funkcie záchytného strediska pre chránené živočíchy,
16.
plnenie úlohy chovnej stanice a rehabilitačnej stanice,
17.
vedenie evidencie osôb, ktoré majú v držbe chránené rastliny a chránené živočíchy mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, a evidenciu chránených rastlín a chránených živočíchov pre potreby orgánov štátnej správy; evidencia chránených rastlín a chránených živočíchov obsahuje názov druhu a opis jedinca, spôsob jeho označenia, špecifikáciu jeho množstva alebo hmotnosti, pôvodu podľa § 42 a číslo dokladu, na ktorého základe bol určený, opis pestovaného a chovného zariadenia, v ktorom je chránený druh umiestnený,
18.
určovanie evidenčného čísla osobám uvedeným v bode 17; evidenčné číslo tvorí poradové číslo z evidencie osôb podľa bodu 17 a posledné dvojčíslo kalendárneho roka, v ktorom bolo pridelené,
19.
správa jaskýň a vybraných pozemkov v územiach (§ 63), ktoré sú vo vlastníctve štátu,
20.
vyberanie vstupného do chránených území (§ 58),
21.
uzatváranie dohody o finančnom príspevku (§ 60),
l)
v súčinnosti s obvodným úradom životného prostredia, obcou a inšpekciou vedie pre potreby orgánov ochrany prírody evidenciu fyzických osôb, podnikateľov a iných právnických osôb, ktorým bola uložená sankcia za protiprávne konanie podľa tohto zákona,
m)
zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci, na uskutočňovaní medzinárodných programov, projektov a dohovorov vo veciach ochrany prírody a krajiny,
n)
spolupracuje s Európskou komisiou pri plnení záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov na úseku ochrany prírody a krajiny,
o)
podáva správy a informácie v súlade s právom Európskeho spoločenstva,
p)
pri plnení úloh podľa tohto zákona spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sú povinné mu poskytnúť potrebnú súčinnosť, najmä informácie a podklady na účel plnenia úlohy podľa písmena o),
q)
povoľuje výnimku podľa § 30 ods. 6,
r)
plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona.
(2)
Evidencia podľa odseku 1 písm. k) bodu 17 a odseku 1 písm. l) obsahuje najmä
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodné meno podnikateľa alebo názov právnickej osoby a ich evidenčné číslo určené ministerstvom poverenou organizáciou ochrany prírody, ak sa vyžaduje podľa tohto zákona,
b)
rodné číslo alebo identifikačné číslo (IČO),
c)
adresu trvalého pobytu fyzickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce (časti obce), poštové smerovacie číslo, názov okresu],
d)
adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa alebo sídla právnickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce (časti obce), poštové smerovacie číslo, názov okresu],
e)
číslo telefónu a faxu osôb uvedených v písmene a).
(3)
Evidencia podľa odseku 1 písm. l) obsahuje aj deň právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie a jeho číslo, označenie orgánu ochrany prírody, ktorý uložil sankciu, druh sankcie a označenie protiprávneho konania, za ktoré bola sankcia uložená.

§ 67
Krajský úrad životného prostredia

Krajský úrad životného prostredia
a)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny v kraji,
b)
obstaráva
1.
projekt ochrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, chráneného stromu a ich ochranného pásma,
2.
projekt ochrany ochranného pásma jaskyne a prírodného vodopádu,
c)
vyhlasuje, mení a zrušuje ochranu chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, súkromného chráneného územia, chráneného stromu a ich ochranného pásma a ochranného pásma jaskyne a prírodného vodopádu,
d)
obstaráva a schvaľuje
1.
program starostlivosti o chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, národnú prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú pamiatku a chránený strom,
2.
program záchrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky a chráneného stromu,
3.
na základe žiadosti vlastníka pozemku v súkromnom chránenom území program záchrany súkromného chráneného územia,
e)
vykonáva krajské revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny,
f)
vydáva súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. c), f) a i) a o), § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 2 písm. c), § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 49 ods. 3, § 56 ods. 1,
g)
vydáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, podľa § 9 ods. 1 písm. g) až j), m) a n), k územnému plánu regiónu a územnému plánu obce [§ 9 ods. 1 písm. a)] a k programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja [§ 9 ods. 1 písm. o)],
h)
rozhoduje podľa § 19 ods. 4, § 22 ods. 5, § 24 ods. 13, § 28a, § 56 ods. 2, 5 a 6 a § 96,
i)
môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24, a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo,
j)
prijíma nahlásenia podľa § 24 ods. 13,
k)
prijíma oznámenia podľa § 56 ods. 3,
l)
vydáva návštevný poriadok národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) a jaskyne (§ 24),
m)
vyhlasuje verejne prístupné jaskyne (§ 24 ods. 18),
n)
koná vo vzťahu k chráneným stromom podľa § 47 ods. 2, 8 a 9,
o)
vydáva osobitné oprávnenie podľa § 38 ods. 6,
p)
môže uzatvoriť dohodu o finančnom príspevku (§ 60),
q)
vydáva všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach ochrany prírody a krajiny,99)
r)
nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
s)
môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu) na preukázanie identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov, ak je dôvodné podozrenie, že jedinec bol nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom,
t)
zriaďuje a riadi odborné organizácie74) zamerané najmä na starostlivosť o vybrané chránené areály, prírodné rezervácie a prírodné pamiatky vrátane ich revízií,
u)
vedie zoznam členov stráže prírody,
v)
bezprostredne riadi a koordinuje činnosť členov stráže prírody v obvode svojej pôsobnosti, ak touto činnosťou nepoverí organizáciu ochrany prírody alebo obvodný úrad životného prostredia,
w)
spolu s organizáciou ochrany prírody sa stará o udržiavanie a zvyšovanie odbornej úrovne členov stráže prírody vrátane ich oboznamovania sa so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
x)
v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona môže poskytnúť členovi stráže prírody právne predpisy, donucovacie prostriedky, mapy, prípadne ďalšie potrebné pomôcky súvisiace s výkonom funkcie člena stráže prírody,
y)
vykonáva štátny dozor,
z)
plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona.

§ 68
Obvodný úrad životného prostredia

Obvodný úrad životného prostredia
a)
vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
b)
obstaráva projekt ochrany chráneného krajinného prvku a vyhlasuje, mení a zrušuje jeho ochranu,
c)
obstaráva a schvaľuje dokument regionálneho územného systému ekologickej stability,
d)
vykonáva okresné revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny,
e)
vydáva súhlas podľa § 6 ods. 1, § 13 ods. 2 písm. b), d), e), g), h), j) až n), § 14 ods. 2 písm. b) až e), § 15 ods. 2 písm. b), § 45 ods. 2 na zriadenie a prevádzkovanie chovnej stanice a prevádzkovanie rehabilitačnej stanice a podľa § 52 ods. 3,
f)
vydáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) v územiach s prvým, druhým a tretím stupňom ochrany, podľa § 9 ods. 1 písm. d) až f), k) a p), k územnému plánu zóny [§ 9 ods. 1 písm. a)] a k programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce [§ 9 ods. 1 písm. o)],
g)
rozhoduje podľa § 4 ods. 2 a 5, § 6 ods. 2, § 7 ods. 5, § 8 a 96,
h)
môže si vyhradiť pôsobnosť obce vo veciach podľa § 9 ods. 1 písm. l), § 13 ods. 2 písm. a), § 47 a 48, ak sú na to závažné dôvody, najmä ak sa má činnosť vykonávať na pozemkoch vo vlastníctve obcí, v územiach s druhým alebo tretím stupňom ochrany,
i)
koná podľa § 7 ods. 6 a 7, § 38 ods. 2 a 8 a § 103 ods. 2,
j)
prijíma oznámenia podľa § 35 ods. 7, § 38 ods. 3, § 100 ods. 1 a § 104 ods. 10,
k)
vedie evidenciu o hláseniach podľa § 35 ods. 7,
l)
vydáva potvrdenie podľa § 38 ods. 4,
m)
za podmienok ustanovených osobitným predpisom100) uhrádza výdavky súvisiace s výkonom funkcie člena stráže prírody,
n)
ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie podľa tohto zákona a informuje ministerstvo o ich uložení,
o)
rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až 102,
p)
vydáva všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach ochrany prírody a krajiny,99)
q)
nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
r)
môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu) na preukázanie identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov, ak je dôvodné podozrenie, že jedinec bol nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom,
s)
uchováva kópie evidenčných zoznamov, preukazov o pôvode a druhových kariet,
t)
vykonáva štátny dozor,
u)
plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona.

§ 69
Obec

(1)
Obec
a)
vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
b)
môže uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorom drevina rastie, vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní podľa § 47 ods. 2,
c)
dáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. l),
d)
dáva súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. a) a § 47 ods. 3,
e)
prijíma oznámenia podľa § 47 ods. 6 a 7,
f)
koná podľa § 47 ods. 7,
g)
vyznačuje dreviny určené na výrub podľa § 47 ods. 8,
h)
v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby, starostlivosti o ňu alebo zaplatenie finančnej náhrady podľa § 48 ods. 1,
i)
obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny,
j)
vykonáva štátny dozor vo veciach, v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
k)
plní ďalšie úlohy podľa § 47, § 48 ods. 3 a § 59.
(2)
Obec môže vydať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým ustanoví podrobnosti o ochrane drevín, ktoré sú súčasťou verejnej zelene.

§ 71
Výkon štátneho dozoru

(1)
Štátny dozor je zisťovanie, ako fyzické osoby, podnikatelia a právnické osoby (ďalej len „kontrolovaná osoba") dodržiavajú tento zákon, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona.
(2)
Zamestnanci orgánov ochrany prírody vykonávajúci štátny dozor (ďalej len „oprávnený zamestnanec") sú oprávnení na účel výkonu štátneho dozoru
a)
vstupovať na pozemky; do stavieb a zariadení, obydlí používaných na podnikanie a inú hospodársku činnosť len za prítomnosti majiteľa, užívateľa alebo nimi poverenej osoby, ak sa na to nevyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov,101)
b)
vykonávať potrebné zisťovania,
c)
požadovať splnenie povinností podľa § 41 ods. 14 písm. a) a § 42 ods. 1 až 3,
d)
požadovať potrebné vyjadrenia, informácie, údaje a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto zákona,
e)
požadovať od kontrolovanej osoby a jej zamestnancov predloženie prvopisov dokladov a iných písomností potrebných na výkon štátneho dozoru a požadovať ich kópie,
f)
nazerať do príslušných dokladov,
g)
odobrať a odniesť aj mimo priestorov kontrolovanej osoby prvopisy dokladov a iných písomností kontrolovanej osoby potrebných na zabezpečenie dôkazov,
h)
odobrať potrebné vzorky,
i)
odobrať a odniesť aj mimo priestorov kontrolovanej osoby chránené druhy na účely zabezpečenia dôkazu,
j)
používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zdokumentovanie zistených konaní v rozpore s týmto zákonom, ak ich použitie nezakazuje osobitný predpis,102)
k)
vyžadovať súčinnosť kontrolovanej osoby, a ak táto osoba zamestnáva zamestnancov, aj jej zamestnancov.
(3)
Kontrolovaná osoba, a ak zamestnáva zamestnancov, aj jej zamestnanci sú povinní
a)
oprávnenému zamestnancovi
1.
preukázať svoju totožnosť,
2.
umožniť vykonanie štátneho dozoru a poskytnúť potrebnú súčinnosť pri výkone štátneho dozoru,
3.
vytvoriť vhodné podmienky na výkon štátneho dozoru,
4.
odovzdať na jeho výzvu prvopisy dokladov a iných písomností,
5.
odovzdať na jeho výzvu chránené druhy, ak sa vyžadujú na zabezpečenie skutkového stavu veci alebo v prípade ohrozenia zdravia alebo života živých jedincov chránených druhov, alebo znehodnotenia neživých jedincov chránených druhov,
6.
umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zdokumentovanie zistených konaní v rozpore s týmto zákonom,
b)
vykonať nariadenia orgánu ochrany prírody podľa odseku 5 písm. a) a b) a podať o nich a o ich výsledku v určenej lehote správu orgánu ochrany prírody vykonávajúcemu štátny dozor,
c)
zdržať sa konania, ktoré zakázal alebo obmedzil orgán ochrany prírody podľa odseku 5 písm. c).
(4)
Oprávnený zamestnanec je povinný
a)
oznámiť najneskôr v deň začatia výkonu štátneho dozoru kontrolovanej osobe alebo jej zamestnancom začatie kontroly a preukázať sa služobným preukazom alebo osobitným písomným poverením,
b)
vydať kontrolovanej osobe potvrdenie o prevzatí prvopisov dokladov a iných písomností, ako aj chránených druhov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením alebo zneužitím,
c)
odovzdať kontrolovanej osobe odobraté doklady a iné písomnosti, ak nie sú potrebné na ďalšie konanie o priestupku alebo inom správnom delikte podľa tohto zákona,
d)
odovzdať kontrolovanej osobe odobraté chránené druhy, ak nie sú potrebné na ďalšie konanie o priestupku alebo inom správnom delikte podľa tohto zákona, ak nebolo rozhodnuté o ich zaistení, prepadnutí alebo zhabaní,
e)
oboznámiť kontrolovanú osobu so zisteniami pri výkone štátneho dozoru,
f)
zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré sa dozvedel pri výkone štátneho dozoru, s výnimkou poskytnutia takto získaných informácií súdu na účely občianskeho súdneho poriadku, orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania alebo poskytnutia informácií o osobách, ktorým bola uložená sankcia podľa tohto zákona; ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.103)
(5)
Orgán ochrany prírody je oprávnený podľa závažnosti zistených skutočností písomne
a)
nariadiť zachovanie pôvodného stavu až do objasnenia veci alebo zdokumentovania stavu v čase výkonu štátneho dozoru,
b)
nariadiť vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehote ním určenej vrátane
1.
nariadenia kontrolovanej osobe uviesť veci do pôvodného stavu, ak je to možné a účelné,
2.
zabezpečenia vykonania určitých opatrení na náklady kontrolovanej osoby, ak táto osoba nekonala v určenej lehote.
c)
zakázať alebo obmedziť vykonávanie určitej činnosti, ktorá je v rozpore s týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo rozhodnutiami vydanými na základe tohto zákona, a to najneskôr do skončenia kontroly alebo skončenia konania (§ 90 až 92).
(6)
Ak kontrolovaná osoba nesúhlasí so zisteniami pri výkone štátneho dozoru alebo s opatreniami podľa odseku 5, môže sa k nim vyjadriť v čase oboznámenia so zisteniami pri výkone štátneho dozoru alebo v lehote určenej orgánom ochrany prírody vykonávajúcim štátny dozor.
(7)
Orgán ochrany prírody môže uložiť kontrolovanej osobe alebo jej zamestnancom za marenie alebo iné sťaženie výkonu štátneho dozoru podľa odseku 2 alebo za nesplnenie povinnosti podľa odseku 3 poriadkovú pokutu; jej výška je najviac 10 000 Sk a v prípade iného sťaženia výkonu štátneho dozoru najviac 5 000 Sk. Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane.
(8)
Na plnenie konkrétnej úlohy v rámci výkonu štátneho dozoru môže orgán ochrany prírody prizvať zamestnancov iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou takejto úlohy, a požadovať ich uvoľnenie najdlhšie na 12 pracovných dní v kalendárnom roku. Účasť zamestnancov právnických osôb na výkone štátneho dozoru sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.104) Iným fyzickým osobám za účasť na výkone štátneho dozoru patrí dohodnutá odmena. Prizvané osoby majú nárok na cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.100)
(9)
Prizvané osoby podľa odseku 8 môžu vykonávať štátny dozor iba na základe písomného poverenia orgánu ochrany prírody na vykonanie kontrolnej úlohy a pod vedením oprávneného zamestnanca.
(10)
Orgány ochrany prírody pri výkone štátneho dozoru podľa tohto zákona spolupracujú s ostatnými orgánmi štátnej správy, právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sú povinné im poskytnúť súčinnosť, najmä
a)
štátne orgány sú povinné poskytnúť bezplatne požadované doklady, podklady a informácie, ktoré zistili pri svojej činnosti,
b)
štátne kontrolné orgány majú povinnosť oznamovať orgánom ochrany prírody výsledky kontrol, ktoré sa týkajú osobitne chránených častí prírody a krajiny, spolupracovať vrátane vykonávania spoločných kontrol,
c)
vydavatelia tlače sú povinní na písomnú žiadosť orgánu ochrany prírody oznámiť identifikačné údaje objednávateľa inzerátu uverejneného pod značkou,
d)
dopravcovia sú na písomnú žiadosť orgánu ochrany prírody povinní oznámiť najmä odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako aj údaje o čase prepravy, množstve prepravovaného tovaru, charaktere zásielky a prípadne ďalšie údaje, ak im sú známe,
e)
ozbrojené bezpečnostné zbory a iné ozbrojené zbory sú povinné v rámci svoje pôsobnosti poskytnúť orgánom ochrany prírody v nevyhnutnom rozsahu súčinnosť na zabezpečenie úloh podľa tohto zákona.
(11)
Fyzické osoby a právnické osoby sú povinné na výzvu orgánu ochrany prírody v lehote ním určenej podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru alebo na objasnenie protiprávneho konania podľa tohto zákona, ako aj predložiť potrebné doklady súvisiace s podaným vysvetlením. Vysvetlenie môže odoprieť ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.105)
(12)
Orgán ochrany prírody je oprávnený osobu podľa odseku 11 alebo jej zástupcu predvolať na účel podania vysvetlenia. Ak sa osoba dostaví na podanie vysvetlenia, má nárok na cestovné náhrady podľa osobitného predpisu;100) to neplatí, ak sa táto osoba dostavila na podanie vysvetlenia jej protiprávneho konania. Nárok na náhradu zaniká, ak ho oprávnená osoba neuplatní do desiatich pracovných dní odo dňa, keď sa dostavila na podanie vysvetlenia.
(13)
Ak sa osoba na výzvu orgánu ochrany prírody nedostaví bez náležitého ospravedlnenia na podanie vysvetlenia alebo ho odoprie podať, alebo nepredloží potrebné doklady, môže jej tento orgán štátnej správy uložiť poriadkovú pokutu do 10 000 Sk, a to aj opakovane.
(14)
Na predpojatosť pri výkone štátneho dozoru podľa tohto zákona sa primerane vzťahuje osobitný predpis.106)
(15)
Poriadková pokuta podľa odsekov 7 a 13 je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 81

(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,112) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Všeobecné predpisy o správnom konaní112) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na
a)
vydanie vyjadrenia podľa § 9,
b)
vydanie súhlasu podľa § 24 ods. 20,
c)
vydanie rozhodnutia podľa § 28a,
d)
určenie činnosti, ktorá sa môže považovať za činnosť preukázateľne nevyhnutnú na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo podľa § 29,
e)
určenie ďalšieho nakladania s chránenými živočíchmi podľa § 35 ods. 7,
f)
vydanie potvrdenia o oznámení nálezu chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny podľa § 38 ods. 4,
g)
vydanie oprávnenia na odber chránených nerastov a chránených skamenelín podľa § 38 ods. 6,
h)
určenie lehoty podľa § 44 ods. 13 a na určenie kompetencie podľa § 67 písm. i),
i)
určenie záchytného strediska podľa § 45 ods. 10,
j)
vydanie súhlasu podľa § 52 ods. 3 a § 62 ods. 4,
k)
konanie o zápise odborne spôsobilej osoby do zoznamu podľa § 55 a konanie o jej vyškrtnutí z tohto zoznamu,
l)
rozhodovanie v pochybnostiach, či ide o nepôvodný druh [§ 65 ods. 1 písm. i)],
m)
konanie podľa § 71 ods. 5,
n)
konanie o zápise člena stráže prírody do zoznamu členov stráže prírody podľa § 73 a konanie o jeho vyškrtnutí z tohto zoznamu podľa § 78,
o)
konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102.

§ 82

(1)
Zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.113)
(2)
Žiadosť sa podáva v dostatočnom časovom predstihu, spravidla najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou. Prílohou k žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. a), b) až e) a k) až m) a o) a o povolenie výnimky podľa § 14 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 1 písm. e), g), h) a j) a § 16 ods. 1 písm. b) až d) a h) je aj súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom (správcom, nájomcom).
(3)
Účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec, v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Združenie s právnou subjektivitou,114) ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1) a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do siedmich dní od upovedomenia podľa odseku 7, je zúčastnenou osobou.114a)
(4)
Účastníci konania sú v priebehu konania povinní bezodkladne oznámiť orgánu ochrany prírody akúkoľvek zmenu týkajúcu sa predmetu konania.
(5)
Ak sa dá účastník konania zastúpiť, podpis splnomocniteľa v dohode o plnomocenstve musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov.115)
(6)
Združenie podľa odseku 3 môže písomne požiadať orgán ochrany prírody, aby ho písomne upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené; prílohou k žiadosti musia byť stanovy115a) preukazujúce predmet činnosti podľa odseku 3.
(7)
Orgán ochrany prírody, ktorému žiadosť podľa odseku 6 bola doručená, je povinný písomne upovedomiť združenie podľa odseku 3 o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.
(8)
Ustanovenia odseku 3 tretej vety a odsekov 6 a 7 sa nevzťahujú na konanie podľa § 44 ods. 2, konania uvedené v § 81 ods. 2, konanie o priestupkoch a iných správnych deliktoch podľa § 90 až 93 a konanie o zhabaní jedincov chránených druhov podľa § 96.
(9)
Orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak
a)
dôvod na konanie odpadol,
b)
účastník konania, na ktorého návrh sa konanie začalo, vzal návrh na začatie konania späť,
c)
účastník konania, na ktorého návrh sa konanie začalo, neodstránil v určenej lehote nedostatky podania, hoci bol na to vyzvaný orgánom ochrany prírody,
d)
jeden z účastníkov konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo ak zanikol bez právneho nástupcu a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,
e)
jediný účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo ak zanikol bez právneho nástupcu,
f)
sa preukáže, že ten, kto podal žiadosť o vydanie rozhodnutia, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré sa môže začať aj z vlastného podnetu,
g)
po vykonaní úkonov voči účastníkovi konania zistí, že nie je príslušný na konanie,
h)
účastník konania vzal svoje odvolanie (rozklad) alebo návrh na obnovu konania späť,
i)
uplynula lehota na prejednanie iného správneho deliktu.
(10)
Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 9 písm. b), d), e), h) a i) nie je prípustné odvolanie (rozklad); v prípadoch podľa odseku 9 písm. b), d) a e) sa rozhodnutie iba vyznačí v spise.
(11)
Orgán ochrany prírody môže žiadosť zamietnuť, ak nie sú splnené podmienky na jeho vydanie podľa tohto zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.
(12)
V rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

§ 83
Osobitné ustanovenie o vecnej a miestnej príslušnosti

(1)
Ak sa na vykonanie činnosti vyžaduje viac vyjadrení, súhlasov, povolení alebo rozhodnutí podľa tohto zákona, o veci rozhoduje v jednom konaní vecne príslušný, kompetenčne najvyšší orgán ochrany prírody.
(2)
Ak žiadosť o vydanie vyjadrenia, súhlasu, povolenia alebo rozhodnutia je doručená orgánu ochrany prírody, ktorý nie je príslušný na rozhodnutie podľa odseku 1, je tento povinný žiadosť bez meškania, najneskôr do troch pracovných dní, postúpiť príslušnému orgánu ochrany prírody a upovedomiť o tom žiadateľa. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, orgán ochrany prírody urobí nevyhnuté úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody.
(3)
Ak sa výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny má (§ 56) vykonávať v územných obvodoch viacerých krajov, príslušný na vydanie súhlasu je ten orgán ochrany prírody, ktorý konanie začal prvý; súhlas sa vydáva po dohode s ostatnými orgánmi ochrany prírody, v ktorých územnom obvode sa má výskum uskutočniť.
(4)
Ak sa územie, ktoré má byť vyhlásené za chránené, nachádza na území viacerých krajov, príslušný na jeho vyhlásenie je ten krajský úrad životného prostredia, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť tohto územia.

§ 85
Lehota na rozhodnutie

(1)
Orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do 30 dní odo dňa začatia konania; v prípade rozhodnutia podľa § 44 ods. 2 do 90 dní odo dňa začatia konania. Vedúci orgánu ochrany prírody môže túto lehotu v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o štyri mesiace. Ak dôvodom na predĺženie lehoty je potreba vyčkania na priebeh vegetačnej sezóny alebo rozmnožovacieho cyklu, najviac na jeden rok. Ak orgán ochrany prírody nemôže rozhodnúť do 30 dní a v prípade rozhodnutia podľa § 44 ods. 2 do 90 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov písomne upovedomiť.
(2)
Ak sa konanie preruší, lehoty podľa odseku 1 neplynú.
(3)
Ak ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie povinností podľa osobitného zákona,115b) orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa § 82 ods. 1 najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou.
(4)
Ak orgán ochrany prírody rozhodnutie podľa odseku 3 nevydá, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti vyhovel.
(5)
Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odsekov 3 a 4 nemá odkladný účinok.
(6)
Ak ide o konania podľa § 81 ods. 2, orgán ochrany prírody je povinný konanie viesť bez zbytočných prieťahov tak, aby vydal vyjadrenie alebo potvrdenie, či vo veci rozhodol najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.

§ 87

(1)
Na konanie o odvolaní (rozklade) sa primerane použijú ustanovenia § 82 ods. 4, 5, 9 a 10, § 84 až 86.
(2)
Odkladný účinok odvolania (rozkladu) je vylúčený v prípade rozhodovania podľa § 7 ods. 5, § 8, § 71 ods. 5 a o zhabaní jedincov chránených druhov podľa § 96.

§ 90

(1)
Orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 300 000 Sk a prepadnutie veci podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že
a)
vykonáva činnosť uvedenú v § 6 ods. 1, § 7 ods. 2, § 13 až 16, § 24 alebo § 38 ods. 2 bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody,
b)
vykonáva činnosť zakázanú podľa § 7 ods. 3, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 alebo § 24 ods. 4, 6, 9 a 11,
c)
nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyhlásený podľa § 4 ods. 2,
d)
porušuje podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o súhlase alebo vo výnimke podľa § 82 ods. 12 alebo podmienky určené podľa § 50 ods. 5,
e)
porušuje návštevný poriadok národného parku alebo jaskyne (§ 20 a 24),
f)
neoznámi výrub dreviny (§ 47 ods. 6) alebo nález chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny (§ 38 ods. 3),
g)
nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 47 ods. 2,
h)
nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 50 ods. 5 alebo § 104 ods. 10,
i)
nevedie evidenciu o chránenom druhu (§ 41 ods. 1),
j)
vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny bez súhlasu orgánu ochrany prírody (§ 56 ods. 1) alebo neoznámi začatie alebo ukončenie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny, alebo nepodá správu o jeho výsledku v určenej lehote (§ 56 ods. 3),
k)
neumožní osobám oprávneným podľa § 59, 71, 73 a 79 vstup na pozemky alebo do iných nehnuteľností, ktoré vlastní alebo užíva,
l)
nesplní povinnosť podľa § 7 ods. 4, § 35 ods. 8, § 41 ods. 12 a 14, § 47 ods. 2 a 7, § 50 ods. 2, § 57 ods. 3 alebo § 104 ods. 1, 5 až 9, 13 a 14,
m)
uvedie nesprávne údaje v žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona,
n)
použije falzifikované alebo neplatné rozhodnutie ako podklad na vydanie iného rozhodnutia alebo na akýkoľvek iný úradný účel v súvislosti s týmto zákonom,
o)
použije rozhodnutie, ktoré bolo zmenené, bez súhlasu vydávajúceho orgánu ochrany prírody ako podklad na vydanie iného rozhodnutia alebo na akýkoľvek iný úradný účel v súvislosti s týmto zákonom,
p)
sfalšuje alebo zmení rozhodnutie alebo si nechá vykonať neoprávnené zmeny v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona,
q)
neoznámi nález chráneného druhu živočícha (§ 35 ods. 7).
(2)
Pokutu do 700 000 Sk a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že
a)
odchytáva a usmrcuje živočíchy (§ 4 ods. 3),
b)
poškodzuje chránené nerasty a chránené skameneliny (§ 38 ods. 1) alebo dreviny (§ 47 ods. 1 a § 49 ods. 2),
c)
nedodržuje obmedzenie vyhlásené v národnom parku alebo jeho časti podľa § 19 ods. 4,
d)
nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyhlásený orgánom ochrany prírody podľa § 22 ods. 5 alebo § 56 ods. 6,
e)
vykonáva odber chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny bez osobitného oprávnenia alebo nezabezpečí ich šetrný odber (§ 38 ods. 6 a 7),
f)
nesplní povinnosti uložené orgánom ochrany prírody v súhlase na výrub dreviny (§ 48 ods. 1 a § 49 ods. 3),
g)
zničí zariadenie určené na ochranu osobitne chránenej časti prírody a krajiny alebo označenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny (§ 52),
h)
nevyžiada si predchádzajúci súhlas ministerstva podľa § 28 ods. 7,
i)
použije zakázané metódy a prostriedky odchytu alebo usmrcovania živočíchov (§ 36), ktoré nie sú poľovnou zverou,
j)
nedodržuje obmedzenia využívania vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov podľa § 37.
(3)
Pokutu do 1 000 000 Sk a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že
a)
vykonáva činnosť zakázanú podľa § 26 ods. 5, § 34 ods. 1 a 2 alebo § 35 ods. 1,
b)
ničí chránené nerasty a chránené skameneliny (§ 38 ods. 1) alebo dreviny (§ 47 ods. 1 a § 49 ods. 2),
c)
neuskutoční primerané náhradné revitalizačné opatrenia (§ 6 ods. 1 a 2),
d)
nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyslovený orgánom ochrany prírody podľa § 8 ods. 1 a 3,
e)
nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 8 ods. 2 alebo povinnosť uloženú v § 24 ods. 13, § 28 ods. 4, § 42 ods. 9 a 12 alebo § 43,
f)
nevykoná opatrenia podľa § 28 ods. 7 alebo ich vykoná v rozpore so súhlasom ministerstva,
g)
vyviezol chránené nerasty alebo chránené skameneliny bez súhlasu orgánu ochrany prírody podľa § 39 alebo sa ich pokúsil vyviezť,
h)
nepreukáže pôvod chránených rastlín alebo chránených živočíchov podľa § 42,
i)
nesprávne použije, sníme alebo sfalšuje nezameniteľné označenie chráneného živočícha okrem veterinárneho zákroku nevyhnutného pri ohrození zdravia alebo života živého exemplára (§ 43),
j)
prevádzkuje zoologickú záhradu alebo vystavuje na verejnosti živočíchy viac ako sedem dní v roku bez súhlasu orgánu ochrany prírody (§ 44 ods. 2),
k)
používa názov „zoologická záhrada", „zoo", „zoopark", „zoosafari", „delfinárium", „botanická záhrada", „arborétum", „chovná stanica", „rehabilitačná stanica" alebo „záchytné stredisko" v rozpore s týmto zákonom (§ 44 ods. 3 a § 45 ods. 11),
l)
neplní povinnosti po uzavretí zoologickej záhrady podľa § 44 ods. 15,
m)
vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny (§ 47 ods. 3) alebo chráneného stromu (§ 49 ods. 3) alebo ho ošetrí (§ 49 ods. 3) bez súhlasu orgánu ochrany prírody,
n)
koná v rozpore s podmienkami pozastavenia, obmedzenia alebo zákazu podľa § 47 ods. 7 písm. a) a b),
o)
neobnoví produkčné ovocné dreviny v stanovenej lehote [§ 47 ods. 4 písm. b)],
p)
nepreukáže oprávnenie na výrub súhlasom na výrub (§ 47 ods. 8) a pôvod prepravovaného dreva (§ 47 ods. 9),
q)
neposkytne súčinnosť pri výkone štátneho dozoru (§ 71),
r)
nevydá zaistenú vec (§ 93 ods. 5),
s)
neumožní odňatie veci (§ 93 ods. 6),
t)
koná v rozpore s nariadením orgánu ochrany prírody (§ 93 ods. 8).
(4)
Ak sa dopustí osoba iného správneho deliktu podľa odsekov 1 až 3 do dvoch rokov po tom, čo jej bola za rovnaký iný správny delikt uložená sankcia, môže jej byť uložená pokuta do dvojnásobku hornej hranice pokuty.

§ 92
Priestupky

(1)
Priestupku sa dopustí ten, kto
a)
pohybuje sa v sprístupnenej jaskyni bez sprievodcu (§ 24 ods. 17),
b)
pohybuje sa v sprístupnenej jaskyni mimo označených trás (§ 24 ods. 17),
c)
vykonáva činnosť uvedenú v § 6 ods. 1, § 7 ods. 2, § 13 až 16, § 24 alebo § 38 ods. 2 bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody,
d)
vykonáva činnosť zakázanú podľa § 7 ods. 3, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 alebo § 24 ods. 4, 6, 9 a 11,
e)
nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyhlásený podľa § 4 ods. 2,
f)
porušuje podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o súhlase alebo vo výnimke podľa § 82 ods. 12 alebo podmienky určené podľa § 50 ods. 5,
g)
porušuje návštevný poriadok národného parku alebo jaskyne (§ 20 a 24),
h)
neoznámi výrub dreviny (§ 47 ods. 6) alebo nález chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny (§ 38 ods. 3),
i)
nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 47 ods. 2,
j)
nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 50 ods. 5 alebo § 104 ods. 10,
k)
nevedie evidenciu o chránenom druhu (§ 41 ods. 1),
l)
vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny bez súhlasu orgánu ochrany prírody (§ 56 ods. 1) alebo neoznámi začatie alebo ukončenie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny, alebo nepodá správu o jeho výsledku v určenej lehote (§ 56 ods. 3),
m)
neumožní osobám oprávneným podľa § 59, 71, 73 a 79 vstup na pozemky alebo do iných nehnuteľností, ktoré vlastní alebo užíva,
n)
nesplní povinnosť podľa § 7 ods. 4, § 35 ods. 8, § 41 ods. 12 a 14, § 47 ods. 2 a 7, § 50 ods. 2, § 57 ods. 3 alebo § 104 ods. 1, 5 až 9, 13 a 14,
o)
uvedie nesprávne údaje v žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona,
p)
použije falzifikované alebo neplatné rozhodnutie ako podklad na vydanie iného rozhodnutia alebo na akýkoľvek iný úradný účel v súvislosti s týmto zákonom,
q)
použije rozhodnutie, ktoré bolo zmenené bez súhlasu vydávajúceho orgánu ochrany prírody ako podklad na vydanie iného rozhodnutia alebo na akýkoľvek iný úradný účel v súvislosti s týmto zákonom,
r)
sfalšuje alebo zmení rozhodnutie alebo si nechá vykonať neoprávnené zmeny v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona,
s)
neoznámi nález chráneného druhu živočícha (§ 35 ods. 7),
t)
neodovzdá preukaz, odznak alebo rovnošatu člena stráže prírody v ustanovenej lehote [§ 77 písm. w) a § 104 ods. 16],
u)
odchytáva a usmrcuje živočíchy (§ 4 ods. 3),
v)
poškodzuje chránené nerasty a chránené skameneliny (§ 38 ods. 1) alebo dreviny (§ 47 ods. 1 a § 49 ods. 2),
w)
nedodržuje obmedzenie vyhlásené v národnom parku alebo jeho časti podľa § 19 ods. 4,
x)
nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyhlásený orgánom ochrany prírody podľa § 22 ods. 5 alebo § 56 ods. 6,
y)
vykonáva odber chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny bez osobitného oprávnenia alebo nezabezpečí ich šetrný odber (§ 38 ods. 6 a 7),
z)
nesplní povinnosti uložené orgánom ochrany prírody v súhlase na výrub dreviny (§ 48 ods. 1 a § 49 ods. 3),
za)
zničí zariadenie určené na ochranu osobitne chránenej časti prírody a krajiny alebo označenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny (§ 52),

zb) nevyžiada si predchádzajúci súhlas ministerstva podľa § 28 ods. 7,
zc)
použije zakázané metódy a prostriedky odchytu alebo usmrcovania živočíchov (§ 36), ktoré nie sú poľovnou zverou alebo nedodržiava obmedzenia využívania vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov podľa § 37,

zd) vykonáva činnosť zakázanú podľa § 26 ods. 5, § 34 ods. 1 a 2 alebo § 35 ods. 1,
ze)
ničí chránené nerasty a chránené skameneliny (§ 38 ods. 1) alebo dreviny (§ 47 ods. 1 a § 49 ods. 2),

zf) neuskutoční primerané náhradné revitalizačné opatrenia (§ 6 ods. 1 a 2),
zg) nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyslovený orgánom ochrany prírody podľa § 8 ods. 1 a 3,
zh) nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 8 ods. 2 alebo povinnosť uloženú v § 24 ods. 13, § 28 ods. 4, § 42 ods. 9 a 12 alebo § 43,
zi) nevykoná opatrenia podľa § 28 ods. 7 alebo ich vykoná v rozpore so súhlasom ministerstva,
zj) vyviezol chránené nerasty alebo chránené skameneliny bez súhlasu orgánu ochrany prírody podľa § 39 alebo sa ich pokúsil vyviezť,
zk) nepreukáže pôvod chránených rastlín alebo chránených živočíchov podľa § 42,
zl) nesprávne použije, sníme alebo sfalšuje nezameniteľné označenie chráneného živočícha okrem veterinárneho zákroku nevyhnutného pri ohrození zdravia alebo života živého exemplára (§ 43),
zm) prevádzkuje zoologickú záhradu alebo vystavuje na verejnosti živočíchy viac ako sedem dní v roku bez súhlasu orgánu ochrany prírody (§ 44 ods. 2),
zn) používa názov „zoologická záhrada", „zoo", „zoopark", „zoosafari", „delfinárium", „botanická záhrada", „arborétum", „chovná stanica", „rehabilitačná stanica" alebo „záchytné stredisko" v rozpore s týmto zákonom (§ 44 ods. 3 a § 45 ods. 11),
zo) neplní povinnosti po uzavretí zoologickej záhrady podľa § 44 ods. 15,
zp) vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny (§ 47 ods. 3) alebo chráneného stromu (§ 49 ods. 3) alebo ho ošetrí (§ 49 ods. 3) bez súhlasu orgánu ochrany prírody,
zq) koná v rozpore s podmienkami pozastavenia, obmedzenia alebo zákazu podľa § 47 ods. 7 písm. a) a b),
zr) neobnoví produkčné ovocné dreviny v stanovenej lehote [§ 47 ods. 4 písm. b)],
zs) nepreukáže oprávnenie na výrub súhlasom na výrub (§ 47 ods. 8) a pôvod prepravovaného dreva (§ 47 ods. 9),
zt) neposkytne súčinnosť pri výkone štátneho dozoru (§ 71),
zu) nevydá zaistenú vec (§ 93 ods. 5),
zv) neumožní odňatie veci (§ 93 ods. 6),
zw) koná v rozpore s nariadením orgánu ochrany prírody (§ 93 ods. 8).
(2)
Za priestupok podľa
a)
odseku 1 písm. a), b) a t) možno uložiť pokarhanie alebo pokutu do 10 000 Sk,
b)
odseku 1 písm. c) až s) možno uložiť pokarhanie, pokutu do 100 000 Sk a prepadnutie veci,
c)
odseku 1 písm. u) až zc) možno uložiť pokutu do 200 000 Sk a prepadnutie veci,
d)
odseku 1 písm. zd) až zw) možno uložiť pokutu do 300 000 Sk a prepadnutie veci.
(3)
Prepadnutie veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
(4)
Ak sa dopustí osoba priestupku podľa odseku 1 do dvoch rokov po tom, čo jej bola za rovnaký priestupok uložená sankcia, môže jej byť uložená pokuta do dvojnásobku hornej hranice pokuty.
(5)
V blokovom konaní za priestupky podľa tohto zákona možno uložiť pokutu do 2 000 Sk.
(6)
Orgán ochrany prírody môže v rozhodnutí o priestupku povinnému uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, možno mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty. Ďalšiu pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí o priestupku splniť.
(7)
Účastníkovi konania, ktorý sa bez závažných dôvodov nedostaví na pojednávanie alebo inak sťažuje postup konania, môže orgán ochrany prírody uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 Sk. Ak sa účastník konania bez závažných dôvodov opakovane nedostaví na pojednávanie alebo opakovane inak sťažuje postup konania, môže mu orgán ochrany prírody uložiť poriadkovú pokutu do 10 000 Sk.
(8)
Pokuta uložená za priestupok je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak orgán, ktorý pokutu uložil, neurčí dlhšiu lehotu jej splatnosti.
(9)
Výnosy pokút uložených za priestupky podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu.
(10)
Sankciu vymáha orgán, ktorý ju uložil.
(11)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o prejednávaní priestupkov,108) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 103
Spoločné ustanovenia

(1)
Výkon štátneho dozoru podľa § 71 a konanie o uložení opatrenia na nápravu alebo sankcie vykonáva orgán, ktorý ako prvý začal konanie. Ak súčasne začnú konanie dva alebo viaceré orgány ochrany prírody a nedôjde medzi nimi k dohode, kto konanie dokončí, je na dokončenie konania príslušný orgán ochrany prírody určený najbližším spoločným orgánom vyššieho stupňa; ak je však jedným z týchto orgánov inšpekcia, konanie dokončí inšpekcia.
(2)
Každý, kto nájde živého jedinca chráneného druhu rastlín a živočíchov, je povinný vydať ho jeho vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ho orgánu ochrany prírody. Ak sa oň vlastník neprihlási do troch mesiacov, prepadá do vlastníctva štátu, ktorého správcom je ministerstvo. Nálezca alebo ten, kto sa o nájdené chránené druhy stará, má nárok na náhradu výdavkov spojených so starostlivosťou o nájdený chránený druh a nálezné; nárok na nálezné nevzniká v prípade, ak sa preukáže, že nájdený druh pochádza z voľnej prírody. Na správu takýchto jedincov chránených rastlín a chránených živočíchov sa vzťahuje § 94 s výnimkou odseku 4.
(3)
Podľa odseku 2 sa nepostupuje, ak živý jedinec chráneného druhu rastlín a živočíchov je exemplárom podľa osobitného predpisu,66) s výnimkou ustanovenia o náhrade výdavkov a náleznom a o vylúčení aplikácie § 94 ods. 4.
(4)
Chránené rastliny a chránené živočíchy, ktoré boli z miesta ich prirodzeného výskytu odobraté v súlade s týmto zákonom, sa stávajú vlastníctvom toho, komu bola povolená výnimka podľa § 40.
(5)
Na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu64) sa ochranné pásmo chráneného územia (§ 17 ods. 3, 7 a 8) považuje za chránené územie.
(6)
Orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú.
(7)
Orgán ochrany prírody má v konaniach uvedených v § 9 ods. 1 písm. a) až f) postavenie dotknutého orgánu;122) vyjadrenie orgánu ochrany prírody uplatnené v týchto konaniach sa považuje za záväzné stanovisko,123) ak sa týka územia s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ako aj územia s prvým alebo druhým stupňom ochrany, ak nejde o zastavané plochy a nádvoria, záhrady a vinice.
(8)
Rozhodnutím o vydaní súhlasu, povolení výnimky, nevydaní súhlasu alebo nepovolení výnimky podľa tohto zákona a vyjadrením je orgán štátnej správy viazaný. Vyjadreniami podľa § 9 ods. 1 písm. a) až f) a m) nie sú orgány štátnej správy viazané, ak sa týkajú vojenských obvodov.
(9)
Obvodné úrady životného prostredia vopred prerokujú so správcami vodných tokov zásady pravidelnej údržby vodných tokov v chránených územiach s druhým, tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany a spôsob jej výkonu vrátane možnosti použitia mechanizmov a podmienok ich vstupu do chránených území, a to spravidla na obdobie jedného roka.
(10)
Na vykonanie činnosti uvedenej v lesnom hospodárskom pláne sa súhlas alebo výnimka podľa tohto zákona nevyžaduje.

19)  § 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

114)  Napríklad § 18 až 20a a § 20f až 21 Občianskeho zákonníka, zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.