Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov 530/2011 účinný od 01.07.2016 do 14.12.2016

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.



 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky



 
DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

B. Osobitn á časť

Prvá časť – Spoločné ustanovenia pre alkoholické nápoje

K § 1 – Predmet úpravy Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie alkoholických nápojov spotrebnou daňou.

K § 2 - Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskej únie, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, registrovaný odosielateľ a uvedenie alkoholického nápoja do daňové ho voľného obehu. Pre účely dovozu a vý vozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Pozastavením dane je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia alkoholického nápoja do daňového voľné ho obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu na vývoz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje jednak voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a z ároveň umožňuje vybrať spotrebnú daň v krajine konečnej spotreby.

Daňový m skladom je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom alkoholický nápoj v pozastavení dane vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane, pričom ide o samostatné, priestorovo a stavebne ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužití m.

Prevádzkovateľom daňového skladu je osoba, ktorá v rá mci podnikania a na základe povolenia od príslušných orgánov členského štátu v daňovom sklade vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime pozastavenia dane.

Oprávneným pr íjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príle žitostne alkoholický nápoj na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale nesmie ho v pozastavení dane skladovať ani odosielať. Môže ísť napr. o obchodníka, distributéra alkoholického nápoja, ktorý na daňovom území nakupuje alkoholický ná poj už uvedený do daňového voľného obehu (zdanený).

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a je oprávnená v pozastaven í dane odosielať alkoholický nápoj po jeho prepustení do colného režimu voľný obeh.

Uvedením alkoholick ého nápoja do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie alkoholického nápoja z režimu pozastavenia dane, jeho vyrobenie mimo pozastavenia dane, prepustenie dovážané ho alkoholického nápoja do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane, vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu ako i každé nakladanie s alkoholickým nápojom, ktorý nebol preukázateľne zdanený, mimo pozastavenia dane.

Na účely zákona sa definujú aj majetkovo prepojené osoby a personálne prepojené osoby.

K § 3 - Správa dane

Správu spotrebnej dane z alkoholických nápojov vykonáva colný úrad. Úpravu miestnej príslušnosti ustanovuje vo všeobecnosti z ákon č. 563/2009 Z. z. Navrhuje sa upraviť miestna príslušnosť colného úradu pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá nevie preukázať v súlade s týmto z ákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholických nápojov, ktoré sa u nej nachádzali alebo nachádzajú, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickými nápojmi ako vlastnými tak, ž e miestne príslušným colným úradom je zakaždým ten úrad, ktorý túto skutočnosť zistí. Každé takéto zistenie je osobitným prípadom a preto v prípade viacerých zistení môže byť miestne príslušným colným úradom pre tú istú fyzickú osobu rovnaký colný úrad ale aj iný colný úrad.

Zároveň sa spresňuje miestna príslušnosť v tom zmysle, ž e Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky môže pre organizačnú zložku právnickej osoby alebo fyzickej osoby (ďalej len 'osoba') alebo prevádzkareň fyzickej osoby určiť miestnu príslušnosť aj inak, ako podľa daňového poriadku, ak je to pre výkon správy účelnejšie.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane je alkoholický nápoj, ktorým sa rozumie víno, medziprodukt, lieh a pivo, ktorý sa na daňovom území vyrobil, dopravil z iného č lenského štátu alebo doviezol z tretích krajín. Súčasne sa na účely tohto zákona sa vínom rozumie, tiché víno, šumivé víno, tich ý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný nápoj. Štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre vymedzenej smernicou Rady 92/83/EHS.

K § 5 - Zá klad dane, výpočet dane

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je lieh je jeho množstvo vyjadrené v hl a., t. j množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 % alkoholu pri 20 °C . Súč asne sa ustanovuje jeho odvoden á jednotka, ktorou je liter absolútneho alkoholu (l a.). Daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množ stva liehu vyjadreného v hl a.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je víno a medziprodukt je hektoliter vína alebo medziproduktu, pričom daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množstva vína alebo medziproduktu.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je pivo je hektoliter piva, pričom daň sa vypočíta ako súčin základu dane, % skutočného obsahu alkoholu v pive a príslušnej sadzby dane.

Upravuje sa zaokrúhľovanie základu, ktorý sa pri liehu zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta, víne a medziprodukte na dve desatinné miesta a pri pive na päť desatinných miest.

Súčasne sa upravuje spôsob výpoč tu dane, ak sa na výrobu medziproduktu použije preukázateľne zdanený lieh alebo víno, resp. ak sa na výrobu liehu použije preukázateľne zdanené víno, pivo alebo medziprodukt a takto vyrobený medziprodukt alebo lieh sú dodané na účely oslobodené od dane alebo dodané do iného členského štátu.

K § 6 - Sadzba dane

Ustanovuje sa základná sadzba dane na alkoholický nápoj, ktorá je vo výške 1 080 eur. Zároveň sa ustanovujú sadzby dane pre jednotliv é druhy alkoholických nápojov podľa objemu skutočného obsahu alkoholu, a to percentuálnym podielom na základnej sadzbe dane.Zároveň sa ustanovuje, že v pr ípade akejkoľvek zmeny sadzby dane na ktorýkoľvek alkoholický nápoj sa

vždy rovnakým pomerom upraví sadzba každé ho druhu alkoholického nápoja.

K § 7 - Oslobodenie od dane

Smernica Rady 2008/118/ES a smernica Rady 92/83/EHS ustanovujú obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z alkoholických nápojov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona v jednotlivých hlavách predmetného zákona. V prvej hlave sú oslobodenia od dane, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy alkoholických nápojov. V osobitných ustanoveniach jednotlivým druhom alkoholických nápojov sú upraven é oslobodenia od spotrebnej dane zohľadňujúce špecifiká jednotlivého alkoholického nápoja.

Okrem iných oslobodení od spotrebnej dane je osobitným prípadom oslobodenie od spotrebnej dane, ktoré vypl ýva so smernice Rady 2008/118/ES nadväzujúce na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to pre osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v r ámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava alkoholického nápoja na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoven ým podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 8 - Oslobodenie od dane pri dovoze alkoholického nápoja dovážaného cestujúcim z územia tretích štá tov v osobnej batožine

Ustanovujú sa množstvá jednotlivý ch druhov alkoholických nápojov, na ktoré je možné uplatniť oslobodenie od spotrebnej dane v prípade cestujúceho, ktorý dováža alkoholický nápoj z tretích štátov v osobnej batožine. Oslobodenie od spotrebnej dane z alkoholických nápojov si nemôže uplatniť cestujúci mladší ako 17 rokov.

K § 9 - Užívateľský podnik

Užívateľsk ým podnikom môže byť každá osoba, ktorá je na základe odberného poukazu oprávnená odoberať a používať alkoholický nápoj oslobodený od dane. Ustanovenie upravuje podmienky na zaradenie do evidencie užívateľských podnikov, vydanie odberného poukazu, jeho odňatie, postup colné ho úradu pri zaradení osoby do evidencie užívateľských podnikov a vydaní odberného poukazu ako i podmienky na prevádzkovanie osobitného typu užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikateľskej č innosti regeneruje lieh.

Doba platnosti odberného poukazu sa obmedzuje najdlh šie na jeden rok. Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi pre odber alkoholického nápoja od konkrétneho dodávateľa a vyhotovuje sa v troch vyhotoveniach. Pri odbere alkoholického nápoja oslobodeného od dane na da ňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz.

Prípade osobitného užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikania regeneruje lieh sa ustanovuje povinnosť užívateľskému podniku strpieť prítomnosť zamestnanca finančného úradu a poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť pri výkone daňového dozoru.

K § 10 - Vznik daňovej povinnosti

Predmetné ustanovenie taxatívne vymedzuje prí pady, pri ktorých dochádza k vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smernici Rady 2008/118/ES daňová povinnosť musí vzniknúť najneskô r pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica Rady č. 2008/118/ES, sa vznik daňovej povinnosti časovo pos úva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie alkoholického nápoja na priamu ľudskú spotrebu. Uveden é je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane.

Daňová povinnosť sa viaže na deň, kedy dôjde k vyňatiu alkoholického nápoja z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie alkoholického nápoja z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevá dzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo registrovaným odosielateľom oprávneným odosielať tovar v režime pozastavenia dane. Vyňatím je tiež vlastná spotreba alkoholického n ápoja. Podľa smernice Rady 118/208/ES daňová povinnosť musí vzniknúť aj v prípade chýbajúceho množstva alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s v ýnimkou množstva alkoholického nápoja pripadajúceho na výrobné straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty alkoholického ná poja v dôsledku náhodnej udalosti alebo vyššej moci, ale len za predpokladu, že sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené. Ak bol alkoholický nápoj vyrobený mimo pozastavenia dane, vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že správca dane zistí držbu alkoholického nápoja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie osoba preukázať, ako aj dňom dodania alebo použitia alkoholického n ápoja oslobodeného od dane na iný ako určený účel.

K § 11 - Osoba povinná platiť daň

Platiteľom dane je každá osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona. Zákon taxatívne vymedzuje prípady, kedy je platiteľ dane povinný daň vysporiadať.

K § 12 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, splatnosť dane

Ak zákon v osobitných prípadoch neustanov í inak, zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. V prípadoch, keď je platiteľom dane prevádzkovateľ daňového skladu, prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľ daňového skladu pre zahrani čných zástupcov alebo ak je platiteľom dane oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma alkoholický nápoj v pozastavení dane z iného členského štátu, je povinný do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnos ť podať daňové priznanie a zároveň zaplatiť daň. Platiteľ dane je povinný podať da ňové priznanie aj za to zdaňovacie obdobie, v ktorom nedošlo k vzniku daň ovej povinnosti. V ostaných prípadoch platitelia dane podávajú daňové priznanie a aj platia daň do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti.

Formulár daňového priznania vydá ministerstvo všeobecne záväzným prá vnym predpisom. Platiteľ dane je povinný okrem prípadov stanovených zákonom, si daň vypočítať sám.

K § 13 - Vrátenie dane

O vrátenie dane môžu požiadať tie da ňové subjekty, ktoré sú oprávnené nadobúdať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo alkoholický ná poj oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj osobe z preukázateľne zdaneného alkoholického nápoja na daňovom území , ak dodala alkoholický nápoj na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte, ako aj v prí pade, ak uskutočnila vývoz alkoholického nápoja do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že alkoholický nápoj opustil územie spoločenstva.

Daňový subjekt si vrátenie dane úplatní v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a ak sú splnené vš etky podmienky ustanovené zákonom, colný úrad vráti daň do 30 dní odo dňa podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania.

K § 14 - Pozastavenie dane, daňový sklad

V súlade s čl. 4 ods. 7 smernice Rady 2008/118/ES pozastavením dane rozumieme daňový režim, ktorý znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave alkoholického nápoja v režime pozastavenia dane. Podstatné je, že alkoholický nápoj sa musí nachá dzať v daňovom sklade alebo preprava alkoholického nápoja sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak v ývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu, alebo ak alkoholický nápoj, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu a uvedený do colného režimu voľný obeh tento odosiela v režime pozastavenia dane registrovaný odosielateľ.

Cieľom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania vä čších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov. Súčasne sa uplatnením tohto daňového režimu napĺň a aj podstata princípu voľného pohybu tovarov v rámci spoločenstva.

Pozastavenie dane sa končí v momente, keď je alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu, t. j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Daňovým skladom sa môže v súlade s čl. 4 ods. 11 smernice rady 2008/118/ES stať podnik na výrobu alkoholického nápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na daňovom území, podnik na výrobu alkoholického n ápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na území iného členského štátu, časť podniku na výrobu alkoholického nápoja alebo časť skladu alkoholického nápoja, okrem zákonom stanovených výnimiek.

Daňovým skladom nemôže byť liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

§ 15 - Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, musí písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každ ého daňového skladu.

Predtým ako colný úrad žiadateľa zaregistruje a vydá povolenie o prevádzkovanie daňového skladu , je nevyhnutné aby preveril skutočnosti a údaje uvedené v žiadosti a v príloh ách. Kontrola uvedených údajov má zabezpečiť, aby sa povolenie o prevádzkovanie daňové ho skladu vydalo iba subjektom, u ktorých je predpoklad, že budú daňovo spoľahlivé. Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľ ovi poskytuje 'zvýhodnené daňové postavenie', ktoré v praxi znamená, že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia alkoholického nápoja až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ustanovenie zároveň upravuje, kedy colný úrad zruší registráciu, odníme povolenie na prevádzkovanie da ňového skladu, resp. prípady kedy registrácia a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zanikne zo zákona.

K § 16 - Zábezpeka na daň

Z dôvodu vysokého daňového zaťaženia alkoholických nápojov, a to najmä liehu, vzniká i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou Rady 2008/118/ES je jednou z kľúčový ch podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za každý daňový sklad osobitne. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka alebo vklad finančných prostriedkov na účet coln ého úradu. Účelom zavedenia inštitútu zabezpečenia dane je zabezpečiť pre štát prostredníctvom zlož enej zábezpeky podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije št át zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Návrh zákona novým spôsobom upravuje problematiku zábezpek na da ň, a to z dôvodu neustále sa vyskytujúcich problémov v praxi pri aplikácii systému zábezpek na daň. Uvedené nadväzuje i na Koncepciu boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach. Novým spôsobom sa upravujú podmienky dopĺňania a vrátenia zábezpeky na daň a sprísňujú sa aj podmienky na upustenie od zloženia zábezpeky na daň. Zároveň sa upravujú podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ak má byť na účely toho zá kona považovaná za daňovo spoľahlivú.

K § 17 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane , ako aj alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane podľa príslušných ustanovení zákona na daňovom území. Na prepravu alkoholické ho nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický sprievodný dokument (ďalej len 'elektronický dokument'), ktorý je vyhotovený prostredníctvom elektronického systému, ktorý je ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného alkoholického nápoja napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území.

Ustanovenie upravuje podrobnosti o vyhotovení návrhu elektronického dokumentu odosielateľom, jeho 'obeh' až po ukončenie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane a teda i 'uzatvorenia' elektronick ého dokumentu. Odosielateľ, ktorý uskutočňuje prepravu alkoholického nápoja na daňovom území a zložil zábezpeku na daň, môže zmeniť príjemcu alebo miesto prijatia alkoholického nápoja prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka, a to do výš ky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú o soby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať ďalšia zábezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 18 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane na území únie

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického ná poja v pozastavení dane na území únie. Na prepravu alkoholického nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému.

Ustanovenie upravuje podrobnosti o vyhotovení návrhu elektronického dokumentu odosielateľom, jeho 'obeh' až po ukonč enie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane a teda i 'uzatvorenia' elektronického dokumentu. Odosielateľ, ktorý uskutočňuje prepra vu alkoholického nápoja na daňovom území a zložil zábezpeku na daň, môže zmeniť príjemcu alebo miesto prijatia alkoholického nápoja prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, a to do výšky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú osoby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať zá bezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 19 - Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne prijíma na základe povolenia alkoholický n ápoj v pozastavení dane z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie alkoholický nápoj v pozastavení dane skladova ť, ani odosielať.

Osoba, ktorá chce prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, musí po žiadať colný ú rad o registráciu a vydanie povolenia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane. Osoba, ktorá chce prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane príležitostne, musí na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a po splnení zákonom stanovený ch podmienok a po ich preverení, colný úrad vydá toto povolenie. Na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja musí byť vydané povolenie prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a zložená zábezpeka na daň.

K § 20 - Registrovaný odosielateľ

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá je oprávnená v rámci podnikania odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane po jeho prepustení do voľného obehu. Stanovujú sa podmienky, za ktorých je možné povolenie odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane vydať, odňať alebo za ktorý ch toto povolenie zaniká.

K § 21 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane pri nedostupnom elektronickom systéme

Stanovuje sa postup odosielateľa a colného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupné ho elektronického systému je odosielateľ povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxové ho alebo elektronického oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 22 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane

Za nezrovnalosť sa na účely zákona považujú také skutočnosti, dôsledkom ktorých sa preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo jeho časť uskutočnila inak ako podľa ustanovení zákona.

Daňová povinnosť vznikne na daňovom území , a to dňom vzniku nezrovnalosti a v prípadoch, ak pri preprave alkoholického ná poja v pozastavení dane vznikne nezrovnalosť na daňovom území, aleb o ak sa pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane z iného členského štátu na daňové územie zistí nezrovnalosť na daňovom území a nie je možné určiť miesto vzniku nezrovnalosti.

Zákon ustanovuje prípady, pri ktorých mož no požiadať colný úrad o vrátenie dane. O vrátenie dane však nemožno po žiadať po uplynutí lehoty troch rokov.

K § 23 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri dovoze

Definuje sa pojem dovoz a miesto dovozu. Ak prevádzkovateľ daňového skladu alebo registrovaný odosielateľ uvedie po prepustení do voľného obehu alkoholický nápoj do režimu pozastavenia dane, musí byť takýto alkoholický nápoj umiestnený v daň ovom sklade, resp. oprávnenému príjemcovi na území iného členského št átu.

K § 24 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze

Definuje sa pojem vývoz a miesto výstupu. Preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane sa môže vykonať len s elektronický m dokumentom, okrem prípadov, ktoré sú taxatívne ustanovené v zákone. Pri vývoze je vý vozca povinný vytvoriť návrh elektronického dokumentu a zaslať ho na colný úrad v ývozu. Colný úrad vývozu overí všetky údaje a ak sú správne, pridelí referenčný kód a zašle elektronicky dokument aj s referenčným kódom vývozcovi a colnému úradu výstupu.

Ak preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze bola ukončená a alkoholický nápoj opustil územie únie, colný úrad výstupu vyhotoví o tom elektronické potvrdenie a zašle ho colnému úradu vývozu. Colný úrad vývozu overí údaje, ktoré colný úrad výstupu uviedol v potvrdení o výstupe a vyhotoví sprá vu o vývoze, ktorú zašle vývozcovi.

K § 25 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme

Upravuje sa postup odosielateľa (vývozcu) a finančného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupného elektronického systé mu je odosielateľ (vývozca) povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxového alebo elektronické ho oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 26 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Stanovuje sa postup osoby, ktorá chce prijať alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte na podnikateľské účely alebo alkoholický nápoj uvedený do daňového vo ľného obehu na daňovom území dodať na územie iného členského štátu. Súčasne sa týmto osobám ustanovujú povinnosti pri vzniku daňovej povinnosti.

K § 27 - Zjednodušený sprievodný dokument

Alkoholický ná poj uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajú ceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava alkoholického nápoja uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo pri preprave všeobecne denaturovaného liehu, ktorý sa dodá va na podnikateľské účely na daňovom území. Zjednodušený sprievodný dokument možno použiť aj pri preprave alkoholického ná poja, ktorým je víno vyrobené malým výrobcom vína na územie iného členského štátu, ak na základe predpisov tohto člensk ého štátu sa zjednodušený sprievodný dokument vyžaduje.

K § 28 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie alkoholický nápoj uvedený do daňového voľné ho obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého alkoholického nápoja nevzniká daňová povinnosť na daňovom území, pokiaľ alkoholický nápoj použije len pre vlastnú spotrebu.

Pri posudzovaní, či je alkoholický nápoj určený na súkromné účely alebo na podnikateľské účely je rozhodujúce okrem množstva takto prepraveného alkoholického nápoja aj dôvod nadobudnutia alebo držby a miesto, kde sa alkoholický ná poj nachádza, alebo spôsob, akým bol prepravený.

K § 29 - Zásielkový obchod

Zásielkový m obchodom sa na účely toho zákona rozumie dodanie alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na súkromn é účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostrední ctvom inej osoby.

Odosielateľovi so s ídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním alkoholického nápoja odberateľovi. Odosielateľ je vš ak povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajú cej na množstvo alkoholického nápoja, ktorý je predmetom dodávky.

K § 30 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely alebo pri zá sielkovom obchode

V nadvä znosti na príslušné články smernice Rady 2008/118/ES sa upravuje miesto vzniku nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely a pri zásielkovom obchode. Súčasne je potrebn é stanoviť povinnosti daňového dlžníka po vzniku tejto nezrovnalosti.

V prípadoch ustanovený ch zákonom, môže platiteľ dane požiadať o vrátenie zaplatenej dane, ak od vzniku nezrovnalosti neuplynula lehota troch rokov.

K § 31 - Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Alkoholický ná poj, ktorý sa predáva v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva je oslobodený od dane. Od dane je oslobodený aj alkoholický nápoj dodávaný na paluby lietadiel, ktorý je určený na spotrebu počas letu.

Osoba, ktorá chce uskutočňovať takýto predaj alkoholického nápoja, je povinná požiadať o povolenie na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu a zložiť zábezpeku na daň.

Osoba uskutočňujúca predaj tohto alkoholického nápoja je povinná na predajnom doklade viesť evidenciu, ktorá obsahuje meno osoby, cieľové letisko kupujúceho spolu s číslom letu, ako aj obchodný názov s cenou alkoholického nápoja.

K § 32 a § 33 - Osobitná úprava predaja alkoholického nápoja oslobodeného od dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

V sú lade so smernicou Rady 2008/118/ES sa upravuje oslobodenie od spotrebnej dane pre osoby, ktoré sú členmi diplomatického zboru, tzv. zahraničný zástupcovia. Oslobodenie do spotrebnej dane sa uplatň uje priamou formou, a to nákupom alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Ustanovujú sa podmienky na prevádzkovanie daňového skladu pre zahraničných zástupcov. Zahraničný zástupca si môže v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov kúpiť alkoholický nápoj oslobodený od dane len na zá klade povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od spotrebnej dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov. Predmetné povolenie pre zahraničného zástupcu vydáva colný úrad Bratislava. Pr ílohou povolenia je odpisový list, v ktorom colný úrad Bratislava uvedie limit na nákup alkoholického nápoja oslobodené ho od dane za kalendárny rok.

V prípade, že niektorý štát neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom okrem medzinárodných organizácii a ich úradníkov, neprizná sa zahraničným zá stupcom tohto štátu oslobodenie od dane.

Ustanovuje sa povinnosť viesť evidenciu kópií povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničný ch zástupcov a kópií odpisových listov.

K § 34, § 35, § 36, § 37 a § 38 - Vedenie evidencií

Ïalším z povinných prvkov kontroly vý roby, držby, spotreby a pohybu alkoholického nápoja je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane. Z evidencie musí byť zrejmý najmä obchodný názov, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného a vydaného alkoholického nápoja.

V prípadoch výdaja alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane musí by ť výdaj doložený odberným poukazom odberateľa alebo kópiou povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daň ovom sklade pre zahraničných zástupcov a kópiou odpisového listu.

Ustanovujú sa náležitosti, ktoré musí obsahovať evidencia vedená prevádzkovateľom daňového skladu, užívateľským podnikom, oprá vneným príjemcom a registrovaným odosielateľom.

K § 39 – Vedenie evidencií colným úradom a finančným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje zoznam prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na denaturáciu, oprávnených príjemc ov, registrovaných odosielateľov, splnomocnencov pre zásielkový obchod, daňových skladov, liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia, dovozcov spotrebiteľského balenia, príjemcov (odberateľ ov) liehu, register prevádzkovateľov tranzitných daňových skladov, register prevádzkovateľov daňových skladov pre zahraničných zástupcov, zoznam vydaných poukazov na odber kontrolných známok a zoznam výrobn ých zariadení v podnikoch na výrobu liehu.

Finančné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu elektronickú databázu, ktorá obsahuje údaje podľa tohto zákona. Colný úrad Bratislava vedie centrálnu elektronickú databázu vydaných povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Druhá časť – Osobitné ustanovenia pre lieh

K § 40 - Oslobodenie od dane pre lieh

V sú lade so smernicou Rady 92/83/EHS sa ustanovujú osobitné prípady, kedy je lieh oslobodený od dane. Ide najmä o prípady, keď je lieh použitý na vý robu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo je určený na použitie vo výrobnom procese v množstve určenom výrobnou normou spotreby za predpokladu, že konečný výrobok neobsahuje lieh, na výrobu aróm určených na aromatizovanie potravín a nápojov s obsahom alkoholu najviac 1,2 % objemu, na výrobu potravín, ak obsah alkoholu neprekročí množ stvo 8,5 l a. na 100 kg výrobku pre čokoládové výrobky a množstvo 5 l a. na 100 kg výrobku pre ostatné potraviny s výnimkou nápojov s obsahom alkoholu viac ako 1,2% objemu, ako lieh osobitne denaturovaný na výrobu v ýrobkov alebo na iný určený účel použitia v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.

K § 41 - Osobitná úprava použitia, prí jmu a výdaja aróm s obsahom liehu oslobodeného od dane

Ustanovuje sa, aby každá osoba, ktorá chce používať, prijímať alebo vydávať arómy oslobodené od dane, bola povinná požiadať coln ý úrad o zaradenie do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane. Zároveň osoby, kto ré boli zaradené do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane s ú povinné viesť evidenciu, z ktorej by bolo zrejmé použitie, príjem alebo výdaj aróm na úč ely uplatnenia oslobodenia od dane v súlade so zákonom.

K § 42 - Osobitné podmienky na prevádzkovanie daňového skladu na lieh

Okrem podmienok na prevádzkovanie daňového skladu uvedený ch v § 15 je osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad na lieh povinná sp ĺňať aj osobitné podmienky týkajúce sa vyrobeného zariadenia na výrobu liehu a podmienok potrebných na spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva liehu. Výrobné zariadenie a zariadenie na spracovanie liehu v daňovom sklade, kde dochádza k výrobe, spracovaniu alebo skladovaniu liehu musí byť usporiadané tak, aby správca dane mohol kedykoľvek zistiť množstvo vyrobeného, spracúvaného alebo uskladneného liehu.

Lieh sa môže vyrábať len v daň ovom sklade a za prí tomnosti zamestnanca colného úradu. Pre použitie syntetického a sulfitového liehu ako aj denaturovaného liehu musia byť ustanovené určité obmedzenia a zákazy, nakoľko takýto lieh nesmie byť použitý na priamu ľudskú spotrebu.

K § 43 - Podnik na výrobu liehu

Podnik na výrobu liehu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela lieh , pričom vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným objemovým meradlom na lieh, okrem prípadov stanovených zákonom. Ak sa meria množstvo vyrobené ho liehu meracou zostavou n a lieh, táto zostava musí byť zabezpečená odstavením prietoku liehu pri prekročení maximálnej povolenej teploty liehu a doplnená prietokový m regulátorom liehu pretekajúcim meracou zostavou na lieh a etalónovým gravimetrickým zariadením s nádržou.

Výrobou l iehu je aj získanie liehu ako vedľajšieho produktu pri výrobe droždia a získanie liehu regeneráciou.

Každý podnik na výrobu liehu musí mať zriadený samostatný sklad liehu, okrem liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

K § 44 - Výrobné zariadenie v podniku na vý robu liehu, jeho zabezpečenie a usporiadanie

Lieh sa môže vyrábať len na taký ch výrobných zariadeniach, ktoré zaručujú spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva.

Výrobné zariadenie v podnikoch na výrobu liehu musí byť zabezpečené uzáverami colného úradu a celé vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným liehovým meradlom, okrem droždiarne.

Tam, kde sú technické problémy so zabezpečením výrobného zariadenia (napr. výrobne syntetického liehu), sa použijú uzávery celého priestoru, to znamená uzamknutie všetkých možných prístupových ciest do vý robne liehu po skončení výroby.

K § 45 - Meranie a zisťovanie množstva vyrobeného liehu a zisťovanie zásob liehu

Ustanovuje sa definícia kontrolného liehového meradla, ktorým sa rozumie, buď objemové meradlo na lieh alebo meracia zostava na lieh.

Osoby, ktoré vyrábajú lieh v podniku na výrobu liehu sú povinné merať všetok vyrobený lieh kontrolným liehovým meradlom, ktoré musí byť typovo schválené a overené podľa osobitného predpisu.

Kontrolné liehové meradlo musí byť zabezpečené overovacími značkami metrologického orgánu a uzáverami colného úradu. Kontrolu liehového meradla vykonáva colný úrad a zisťuje a vypočítava množstvo vyrobeného liehu spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K § 46 - Sklad liehu

Skladom liehu sa rozumie liehovarnícky závod, ktorým je výrobň a liehovín, egalizačná stanica, denaturačný závod alebo plniareň; nachádzajúci sa na daňovom území. V rámci podnikania tento liehovarnícky závod prijí ma, spracováva, plní, skladuje alebo odosiela lieh vyrobený v podniku na výrobu liehu.

Skladom liehu je aj sklad, v ktorom sa pri uskutočňovaní podnikateľskej činnosti lieh prijíma, skladuje a odosiela alebo používa na výrobu aróm, macerátov, extraktov alebo miešaných alkoholických nápojov.

Zákonom sa ustanovujú obligatórne náležitosti, ktoré musí sklad liehu spĺňať. Ministerstvo je súčasne splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným prá vnym predpisom podrobnosti o zariadeniach na skladovanie na skladovanie liehu, ich usporiadaní a o zariadeniach na vyskladňovanie a preberanie liehu.

K § 47 a § 48 - Denaturácia liehu, Povolenie na denatur áciu liehu

Denaturáciou sa rozumie zmiešanie liehu s povolený denaturačným prostriedkom a denaturačný prostriedok nie je možne všeobecne dostupnými metódami oddeliť od liehu.

Lieh môže byť denaturovaný len v da ňovom sklade, ktorého prevádzkovateľovi bolo vydané povolenie na denaturáciu liehu a za prítomnosti zamestnanca finančného úradu. Daňový sklad, v ktorom sa lieh denaturuje, musí byt vybavený dávkovacím, zmiešavacím a iný m podobným zariadením na výrobu denaturovaného liehu.

Zároveň sa zakazuje používať iné, ako ustanovené denaturačné prostriedky a meniť vlastnosti denaturované ho liehu.

Ustanovujú a p odmienky na denaturáciu liehu, pričom každá osoba, ktorá chce denaturovať lieh musí mať okrem povolenia na prevá dzkovanie daňového skladu - denaturačného závodu aj povolenie na denaturáciu liehu, ktoré vydá colný úrad.

K § 49 - Pestovateľské pálenie ovocia

Pestovateľské p álenie ovocia je služba pre pestovateľov, ktorí si môžu dať vyrobiť lieh (destilát) v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia. Osoba, ktorá prevádzkuje takýto liehovarnícky závod mus í mať na túto činnosť povolenie Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR a musí sa zaregistrovať na príslušnom colnom úrade.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá chce prevádzkovať liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

Lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia je zdaňovaný zníženou sadzbou dane, ktor á je 50 % základnej sadzby z vyrobeného liehu, najviac do množstva vyrobeného liehu 43 l a. pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie. Prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľ ské pálenie ovocia môže vyrobiť pestovateľovi lieh (destilát) len na základe žiadosti.

Platiteľom dane je prevá dzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia, ktorý túto daň vyberá od pestovateľa pri odovzdaní liehu (destilátu). Platiteľ dane je povinný podať daňové priznanie colnému úradu a zaplatiť daň najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujú ceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov, pre ktorých prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie vyrobil v danom zdaňovacom období lieh a kópie žiadostí o výrobu destilátu.

Lieh (destilá t) vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia sa nesmie ďalej predávať a uvádzať na trh. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad povoliť opätovnú rektifikáciu ním vyrobeného liehu. V danom prípade sa za deň vý roby bude považovať deň, kedy bol lieh opätovne rektifikovaný.

K § 50 - Osobitná úprava evidencie výrobných zariadení

Ustanovuje sa povinnosť pre osobu, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť a nemá vydané príslušné povolenie na jeho prevádzkovanie alebo jej toto povolenie zaniklo, príp. bolo odňaté, aby v lehote do 15 dní od vzniku tejto skutočnosti písomne oznámila colnému úradu svoje identifikačné číslo, adresu umiestnenia zariadenia alebo jeho časti a technické údaje vr átane fotodokumentácie. Ak sú údaje pravdivé, colný úrad vydá osobe, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, potvrdenie o zaevidovaní drž by výrobného zariadenia alebo jeho časti (ďalej len 'potvrdenie o zaevidovaní'). Držba výrobného zariadenia alebo jeho časti sa nepovaž uje za neoprávnenú, ak sú zachované skutočnosti, za ktorý ch bolo potvrdenie vydané.

Ak osoba už nemá v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, je povinná v lehote 15 dní odo dňa vzniku oznámiť colnému úradu danú skutočnosť. Colný úrad skutočnosť a údaje preverí a ak sú pravdivé vydá osobe potvrdenie o vyradení z evidencie držby výrobného zariadenia alebo jeho časti.

K § 51 a § 52 - Označovanie spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou

Na účely zákona sa definuje sa pojem spotrebiteľské balenie liehu (ďalej len 'spotrebiteľské balenie) a kontrolná známka. Spotrebiteľské balenie kódu 2207 a 2208 smie byť na daňovom území uvedené do daňového voľného obehu len označené kontrolnou známkou, okrem prípadov ustanovených zákonom. Označiť spotrebiteľské balenie môže len odberate ľ kontrolných známok, ktorým je prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, dovozca spotrebiteľského balenia a príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1.

Ustanovuje sa, kedy je spotrebite ľské balenie považované za neoznačené. Zároveň sa ustanovujú podmienky kedy mo žno v daňovom voľnom obehu označiť spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou, pričom sa upravuje i spôsob označenia spotrebiteľského balenia, ak bola z neho colným úradom v rámci daňového dozoru odstránená kontrolná známka.

Ustanovuje sa spôsob nalepenia kontrolnej známky na spotrebiteľské balenie, pričom musí byť dodržaná zásada, že pri otvorení spotrebiteľského balenia musí dôjsť k pretrhnutiu kontrolnej známky. Pri spotrebiteľských baleniach, ktoré majú miesto určené na otvorenie prekryté priehľadnou ochrannou fó liou, kontrolná známka musí byť nalepená pod touto fóliou.

V odôvodnených prípadoch, môže finančné riaditeľ stvo povoliť nalepenie kontrolnej známky aj na fóliu.

Zakazuje sa predávať spotrebiteľské balenie za cenu nižšiu ako ustanovenú zákonom. Výnimky sú umožnené len na základe povolenia colného úradu.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí žiadateľ ktorý m je dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1 spĺňať, aby mol byť zaradený do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

K § 53 - Tlač a distribúcia kontrolných známok

Osoba, ktorá chce v rámci podnikateľskej činnosti tlačiť kontrolné známky, musí s finančným riaditeľstvom uzatvoriť zmluvu o dohľade nad tlačou kontrolných známok. Na uzavretie zmluvy na tlač kontrolných známok finančné riaditeľstvo vyhlási verejnú obchodnú súťaž, pri čom sa ustanovujú podmienky, ktoré musí osoba spĺňať, ak chce uzatvoriť zmluvu na tlač kontrolných známok. Zmluva na tlač kontrolných známok sa uzatvára najviac na obdobie troch rokov.

Keďže lieh patrí k najviac za ťaženým spotrebnou daňou a hlavným kontrolným prvkom pri predaji spotrebiteľských balení je kontrolná známka, finančné riaditeľstvo vykonáva dozor nad tlačou kontrolných známok, nakladaním s kontrolnými známkami, materiálov použitých na výrobu kontrolných známok, likvidáciou vytlačených tlačový ch listov kontrolných známok a materiálov používaných na tlač kontrolný ch známok. Tlač kontrolných známok sa môže vykonávať iba za prítomnosti zamestnanca finančného riaditeľstva a tlačiareň musí poskytnúť zamestnancovi finančného riaditeľstva potrebnú súčinnosť.

Ustanovuje sa povinnosť pre tlačiareň viesť evidenciu o množstve ceninového papiera použitého na tlač, počte vytlačených tlačový ch listov kontrolných známok, počte vytlačených kontrolných známok, množstve iného materiálu použitého na tlač kontrolných známok, množstve zničeného ceninového papiera pri tlači, o zničený ch alebo poškodených kontrolných známok, množstve kontrolných známok, ktoré tlačiareň uznala pri ich reklamácii zo strany finančného riaditeľstva a o množstve vydaných kontrolných zná mok zamestnancovi finančného riaditeľstva.

Odberateľ kontrolných známok, musí elektronicky požiadať colný úrad o vydanie kontrolných známok a žiadosť musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Colný ú rad bezodkladne potvrdí prijatie žiadosti a najneskôr nasledujúci deň oznámi odberateľovi kontrolných známok počet kontrolných známok, ktoré môže odobrať, cenu pripadajúcu na objednané kontrolné zn ámky a žiadosť o vydanie kontrolných známok elektronicky zašle zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni. Zamestnanec finančného riaditeľstva vyhotoví o prevzatí kontrolných známok úradný záznam v dvoch vyhotoveniach, z toho jedno odovzdá odberateľovi kontrolných známok a miestne príslušnému colnému úradu odberateľa kontroln ých známok.

Ak sa budú spotrebiteľské balenia označova ť kontrolnými známkami v inom členskom štáte, odberateľ kontrolných známok oznámi colnému úradu najneskôr s predložením žiadosti o vydanie kontrolných známok zoznam liehu uvádzaného do daňového voľného obehu, identifikačné údaje zahraničného dod ávateľa liehu a adresu, kde sa kontrolná známka bude lepiť na spotrebiteľské balenie. Ak odberateľovi kontrolnej známky zaniklo alebo bolo odňaté povolenie podľa tohto zákona, alebo nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok, že odberateľ kontrolných zn ámok už ním prevzaté kontrolné známky nemôže použiť na označenie spotrebiteľského balenia, musí nepoužité kontrolné známky odovzdať colnému úradu.

Colný úrad vedie evidenciu vydaných kontrolných známok podľa odberateľ a kontrolných známok, ako aj známok, ktoré boli odberateľom kontrolných známok odobraté.

K § 54 - Predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu

Predávať spotrebiteľské balenie v daň ovom voľnom obehu možno len na základe povolenia na predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (povolenie na predaj) alebo oprávnenia na distribúciu spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (opr ávnenie na distribúciu). Ustanovenie teda rozlišuje osobu oprávnenú na distribúciu, ktorá môže predávať spotrebiteľské ďalšej osobe oprávnenej na distribúciu, osobe, ktorá má povolenie na predaj, ako aj konečnému spotrebiteľovi a osobu, ktorá je držiteľom povolenia na predaj, ktorá môže spotrebiteľské balenie predávať iba konečnému spotrebiteľovi.

Osoba, ktorá je registrovaná colným úradom ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo oprávnený príjemca príp. je evidovaná ako dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) liehu, nemusí písomne požiadať colný úrad o vydanie oprávnenia na distribúciu, ani spĺňať podmienky ustanovené pre držiteľa oprávnenia na distribúciu. Colný úrad jej vydá oprávnenie na distribúciu a pridelí jej aj číslo oprávnenia na distribúciu ku dňu vydania povolenia na prevádzkovanie daňové ho skladu, povolenia na prijatie liehu z iného členského štátu v pozastavení dane, ku dňu zaradenia do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

Ustanovujú sa povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na distribúciu a povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na predaj spotrebiteľského balenia.

K § 55 - Ničenie liehu

Lieh, ktorý sa dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí liehu stane majetkom štátu je colný úrad povinný zničiť. Colným úradom sa zničí, na žiadosť prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia lieh, ktorý je preukázateľne znehodnotený a nevhodný na ďalšie spracovanie ako aj lieh, ktorý pestovateľ neprevzal. Na požiadanie prevádzkovateľa podniku na výrobu liehu možno zničiť pribudlinu pod dohľadom colného úradu. Za zničenie pribudliny pod ľa tohto zákona sa považuje aj jej spálenie v podniku na výrobu liehu prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý ju mal v držbe. Lieh je ničený na náklady osoby, ktorá má taký to lieh v držbe.

K § 56, § 57, § 58 a § 59 - Osobitná úprava vedenia evidencií na lieh

Okrem náležitostí uvedených v § 34 až § 38, je osoba, ktorá je prevádzkovateľom podniku na výrobu liehu, skladu liehu, užívateľského podniku, oprávneným príjemcom, prevá dzkovateľom tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľom daňového skladu pre zahraničných zástupcov, splnomocnencom pre zásielkový obchod alebo odosielateľom (dodávateľom) povinná viesť aj osobitnú evidenciu a uchovávať ju desať rokov. Evidencia liehu sa uzatvára k 30. septembru príslušného kalendárneho roka, okrem osoby, ktorá je prevádzkovateľom liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

Ïalej sa ustanovujú osobitné náležitosti vedenia evidencie prevádzkovateľom daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu liehu, sklad liehu a užívateľský podnik.

Tretia časť - Osobitné ustanovenia pre víno a medziprodukt

K § 60 - Oslobodenie od dane

Ustanovujú sa osobitné prípady, kedy sú víno a medziprodukt oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy sú víno a medziprodukt použit é na výrobu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo, alebo ako súčasť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyseln é spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa zároveň ustanovuje oslobodenie od spotrebnej dane na tichý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný ná poj, ktorý vyrobil malý výrobca fermentovaného nápoja pre svoju domácnosť na da ňovom území, a to najviac v množstve 1000 litrov za hospodársky rok.

K § 61 - Podnik na výrobu vína a medziproduktu

Podnik na výrobu v ína a medziproduktu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt vyrába, spracováva, prijíma a odosiela.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu vína a medziproduktu ako daňový sklad, musí písomne pož iadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 62 - Sklad vína a medziproduktu

Skladom vína a medziproduktu sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad vína a medziproduktu v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

K § 63 - Osobitná úprava pre tiché víno

Upravuje sa, že osoba, ktorá je výrobcom iba tichého ví na a za hospodársky rok nevyrobí viac ako 1 000 hl tichého vína nemusí výrobu tichého vína uskutočňovať v daňovom sklade. Súčasne nie je povinný takýto výrobca tichého vína byť evidovaný alebo registrovaný colným úradom. Registrácia tohto výrobcu tichého vína ako pre prevádzkovateľa daňového skladu sa vy žaduje len v tom prípade, ak chce táto osoba dodávať tiché víno do iného členského štátu v re žime pozastavenia dane. Súčasne sa upravuje, že na prepravu vína je možné použiť sprievodný doklad podľ a nariadenia Komisie (ES) č. 436/2009 o podrobných pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o vinohradnícky register, povinné nahlasovanie a zhromažďovanie informácií na úč ely monitorovania trhu, sprievodné doklady na prepravu výrobkov a evidenciu, ktorú treba viesť v sektore vinohradníctva a vinárstva. Zároveň sa ustanovuje, že ak vedie evidenciu v súlade so zákonom o vinohradní ctve a vinárstve, táto evidencia sa považuje za evidenciu vedenú podľa tohto zákona.

K § 64 - Osobitná ú prava oslobodenia od dane pre malého výrobcu fermentovaného nápoja

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa umožňuje oslobodiť od spotrebnej dane fermentovaný nápoj vyrobený fyzickou osobou, ktorý je určený na jeho spotrebu alebo spotrebu členmi jeho domácnosti, alebo jeho blízkymi osobami. Od spotrebnej dane je oslobodené víno najviac v množstve 1 000 litrov, ktoré bolo vyrobené za hospodársky rok.

Štvrtá časť – Osobitné ustanovenia pre pivo

K § 65 - Oslobodenie od dane pre alkoholický ná poj, ktorým je pivo

Ustanovujú sa osobitné prí pady, kedy je pivo oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy pivo použité na výrobu liečiv, aróm, potravín alebo na vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo alebo ako sú časť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyselné spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

K § 66 - Malý samostatný pivovar

V súlade s čl. 4 smernice Rady 92/83/EHS, ktorá umožňuje pre malé samostatné pivovary s ročnou výrobou piva do 200 000 hektolitrov využívať zníženú sadzbu dane, sa v tomto paragrafe definujú podmienky, za ktorých môže byť pivovar považovaný za malý samostatný pivovar. Použitie zníženej sadzby dane má umožniť čiastočnú kompenzáciu vyššej nákladovosti vyplývajúcej z nízkej kapacity výroby v malých pivovaroch v porovnaní s veľkými pivovarmi. Uvedené má zabezpečiť podporu tradície malých pivovarov.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Ak dôjde k väčšej produkcii piva ako uvedenej v oznámení colnému úradu je povinný t úto výrobu piva malý samostatný pivovar zdaniť príslušnou sadzbou spotrebnej dane.

K § 67 - Podnik na výrobu piva

Podnik na vý robu piva je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania pivo vyrába, spracováva, prijíma a odosiela. Výrobou piva sa rozumie aj zmena množstva obsahu mladiny v pive, za predpokladu, že tým dô jde aj k zmene základu dane.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu piva ako daňový sklad, musí písomne požiadať coln ý úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 68 - Sklad piva

Skladom piva sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania pivo skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad piva v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

Piata časť – Daňový dozor a daňová kontrola

K § 69 - Daňový dozor a daňová kontrola

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný prepravný prostriedok alebo kontrolovaný alkoholický ná poj. Správca dane vykoná va daňový dozor i nad tlačou a distribúciu kontrolných známok. Osoba je povinná strpieť výkon daňové ho dozoru.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby alkoholický nápoj unikol zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) až ku konečnej spotrebe.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza alkoholicky nápoj alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, v ktorých by sa mohol lieh prepravovať, kontrolovať prepravu alkoholického nápoja, odoberať bezplatne vzorky, kontrolova ť doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu, zisťovať prirodzené úbytky alkoholického nápoja. Daňový dozor môže vykonávať aj finančné riaditeľstvo.

K § 70 - Správne delikty

Ako už bolo vyš šie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie liehu spôsobuje, že ide o daňovo vysoko citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizá cii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať poruš ovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 71 - Priestupky

Ustanovenie taxatívne vymedzuje konanie, pri ktorom sa fyzická osoba dopúšťa priestupku a ustanovuje sa výška pokuty.

Šiesta č asť – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 72

Ustanovuje sa zoznam preberaných prá vnych aktov Európskej Únie, splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho problematiku výrobných zariadení v podniku na výrobu liehu a v skladoch liehu, podmienky na meranie a zisťovanie vyrobeného množstva liehu, podmienky na zisťovanie stavu zásob liehu. Zároveň sa ustanovuje postup colného úradu pri zaradení daňového subjektu do evidencií veden ých podľa toho zákona. Súčasne sa ustanovuje, že na správu dane sa použije zákon č. 563/2009 Z. z.

K § 73, § 74, § 75 a § 76

V nadväznosti na vykonané zmeny sa ustanovujú prechodné ustanovenia.

K § 77

Zrušovacie ustanovenie.

K § 78

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 8 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2011.

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len 'zákon') sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR, na zá klade záverov vyplývajúcich z Koncepcie daňových únikov na spotrebných daniach, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 290 dňa 4. mája 2011, ako i na základe poznatkov získaný ch pri aplikácii zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 104/2004 Z. z.'), zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 105/2004 Z. z ') a zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva (ďalej len 'zákon č. 106/2004 Z. z.') v praxi.

Legislatívnu úpravu spotrebnej dane z vína, liehu a piva v Slovenskej republike (ďalej len 'SR') a jej aplikáciu v praxi významným spôsobom ovplyvňuje niekoľko skutočností, a to:

-je predmetom legislatívy EÚ v oblasti spotrebných daní, najmä smernice Rady 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (ďalej len 'smernica Rady 2008/118/ES'), smernice Rady 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (ďalej len 'smernica Rady 92/83/EHS') a smernice Rady 92/84/EHS o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje,

-daňové úniky identifikované v Koncepcií daňových únikov na spotrebných daniach, ktoré maj ú nielen významný negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, ale aj devastačné účinky na zdravú hospodársku súťaž, zníženie celkovej kvality podnikateľského prostredia, miery ziskovosti a uplatnenia legálne podnikajúcich subjektov na trhu a v neposlednom rade nenávratne poškodenie ľudského zdravia konzumáciou nelegálne vyrobeného liehu,

-rýchly vývoj nových výrobných postupov liehu a nových druhov alkoholických nápojov, ktorý ch charakteristiky sa prelínajú rôznymi kategóriami alkoholických nápojov, pričom vznikajú problémy súvisiace s ich zatrieďovaním podľa Harmonizovaného systému kódov kombinovanej nomenklatúry, a to nielen v rámci daňového územia, ale aj v iných členských štátoch EÚ, pričom podstatou je využívanie rôzneho zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov a snahou vyrábať tieto ná poje tak, aby mohli byť zaradené do kategórie alkoholických nápojov s nižším daňovým zaťažením.

Na základe uvedeného, ako aj z dôvodu mnohý ch doterajších legislatívnych zmien najmä zákona č. 105/2004 Z. z., bolo potrebné vypracovať nový zákon, ktorý bude súhrnne riešiť problematiku zdaňovania alkoholických nápojov, ich výroby, monitorovania pohybu, zábezpeky na daň a podobne. Vzhľadom na komplexnosť danej problematiky je nevyhnutý koncepčný prístup spočívajúci v efektívnych legislatívnych zásahoch a v nastavení série účinných nástrojov do rúk štátnej operatívy, avšak pri zohľadnení špecifík jednotlivýc h typov alkoholických nápojov.

Koncepčne úplne novým spôsobom sa navrhuje riešiť i problematika zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov. Ustanovuje sa jednotná sadzba spotrebnej dane na alkoholický nápoj, prič om sadzba dane na jednotlivé druhy alkoholického nápoja, t. j. víno, lieh a pivo, zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku tak, že sú pri zdaňovaní každého druhu alkoholického nápoja dodržané z ákladné princípy smernice Rady 92/83/EHS. Cieľom zavedenia tohto systému je vytvoriť takú štruktúru zdaňovania jednotlivých alkoholických n ápojov, ktorá by zohľadňovala všetky aspekty vplývajúce na ich výrobu, spracovanie, distribúciu a spotrebu.

Predkladaný návrh zákona zohľadň uje aj prijatie nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon č. 563/2009 Z. z'), ako aj nov ého kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy, ktorými dochádza k zavàšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy. Účelom tejto reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistn ých odvodov a zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovan á, s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinného subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla. Zmeny v z ákone je potrebné vykonať tak, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rámcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 4 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na soci álne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Euró pskej únie.

zobraziť dôvodovú správu