Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 523/2004 účinný od 01.12.2009 do 31.03.2010

Vládny návrh zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona č. .../2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ návrh zákona“) transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. 11. 2007 o platobných slu žbách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007) (ďalej len „smernica o platobných slu žbách“).

Cieľom návrhu zákona je vytvorenie jednotného platobného trhu v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP “) zavedením harmonizovaného právneho rámca transponovaním smernice o platobných služb ách a so zámerom zrušiť hranice na vnútornom trhu pri poskytovaní platobných slu žieb. To znamená, že návrh zákona nerozlišuje tuzemské prevody a cezhraničné prevody, s výnimkou ustanovenia o kratšej lehote na vykonanie tuzemskej úhrady. Pri transponovaní smernice o platobný ch službách bol uplatnený princíp plnej harmonizácie bez možnosti odchýlenia sa v rámci vymedzeného rozsahu smernice o platobn ých službách, ak text smernice o platobných službách neumožňuje inak.

Návrhom zákona je transponovaná smernica o platobných službách a zároveň zo zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platobnom styku“) sú prevzaté ustanovenia, ktorými boli transponované

1. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovací ch systémoch cenných papierov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 03) a

2. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronické ho peňažníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 03),

pričom prijatím návrhu zákona o platobných službách bude zá kon o platobnom styku zrušený.

Návrh zákona o platobných službách upravuje

1.poskytovanie platobných služieb v rozsahu smernice o platobných službách, ako aj mimo rámca smernice o platobných službách,

2.podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov v rozsahu časti smernice o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúč tovacích systémoch cenných papierov, ktorá sa týka platobných systémov, ako aj vznik a prevádzkovanie platobných systémov mimo rámca tejto smernice,

3.podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií v rozsahu smernice o platobných službách,

4.podmienky na vznik a podnikanie inštitúcií elektronick ých peňazí v rozsahu smernice o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva,

5.sťažnosti, reklamácie a riešenie sporov pri poskytovaní platobných služieb mimosúdnou cestou,

6.dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov a dohľad platobnými inštitúciami a dohľad nad inštitúciami elektronick ých peňazí.

Prvá časť a druh á časť návrhu zákona, ktorá upravuje poskytovanie platobných služieb, sa vzťahuje na platobné služby poskytované poskytovateľom platobných služieb

a)v mene euro alebo v inej mene zmluvného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), pričom platobné služby sú poskytované v rámci EHP, pretože rozsah pôsobnosti smernice o platobných službách je limitovaný len na také platobné operácie, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa a zároveň aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú svoje sídlo v rámci EHP a platobné služby sú poskytované v menách zmluvných štátov EHP,

b)v inej mene ako je mena zmluvného štátu EHP, prič om platobné služby sú poskytované v rámci EHP a

c)vo všetkých menách, pričom platobn é služby sú poskytované poskytovateľom platobných služieb so sídlom na území Slovenskej republiky do/z tretích krajín mimo zmluvného štátu EHP.

Platobné služby poskytované podľa písmen b) a c) nie sú regulované smernicou o platobných službách a ich úprava v návrhu zákona ide mimo rámca smernice o platobných službách, pričom cieľom regulácie poskytovania takýchto platobných služieb je ochrana spotrebiteľa v rozsahu vymedzenom tý mto návrhom zákona. Rozsah aplikácie ustanovení návrhu zákona je obmedzený len na niektor é ustanovenia návrhu zákona, pretože nie je možné aplikovať všetky ustanovenia ná vrhu zákona na poskytovanie takýchto platobných služieb, a to predovšetký m z hľadiska ich vykonateľnosti – ide napríklad o zákonom vymedzenú lehotu na vykonanie platobnej oper ácie v mene euro alebo v mene zmluvného štátu EHP v rámci EHP, ktorá sa nevzťahuje na platobnú operáciu napríklad v mene USD do Nemecka alebo Japonska.

Tretia časť návrhu z ákona, ktorá upravuje podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, vymedzuje pojem platobný systém, pričom zákon umožňuje existenciu viacerých platobných systémov v rámci Slovenskej republiky, ako napríklad platobný systém prevádzkovaný Národnou bankou Slovenska, ktorým je EURO SIPS a TARGET2-SK, pričom Národná banka Slovenska prevádzkuje platobný systém bez povolenia alebo platobný systém prevádzkovaný iným poskytovateľom platobných služieb na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska.

Táto právna úprava rešpektuje ustanovenia smernice č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobn ých zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov, predovšetkým definície obsiahnuté v článku◊2 tejto smernice. Takisto pripravovaný zákon spĺňa nariadenia smernice č. 97/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu, ktorá zaručuje, aby každý poskytovateľ platobných služieb mal pr ístup k službám technických infraštruktúr platobných systémov. Tento prístup by však mal podliehať príslušným požiadavkám, aby sa zabezpeč ila bezpečnosť a stabilita uvedených systémov. Každý poskytovateľ platobných služieb, ktorý žiada o účasť v platobnom systéme, by mal účast níkom tohto platobného systému predložiť dôkaz o tom, že jeho vnú torné mechanizmy sú dostatočne zabezpečené proti všetkým druhom rizík. Táto smernica ustanovuje nediskriminačné zaobchádzanie s oprávnenými platobnými a úverovými inštitúciami, aby mohol každý poskytovateľ platobných služieb na vnútornom trhu používať služby technických infraštruktúr tý chto platobných systémov za rovnakých podmienok. Je vhodné stanoviť rozdielne zaobchádzanie s oprávnenými poskytovateľmi platobných služieb a tými poskytovateľmi, na ktor ých sa vzťahuje výnimka podľa tejto smernice. To by sa nemalo dotýkať práva členské ho štátu obmedziť prístup k systémovo dôležitým systémom v súlade so smernicou č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobn ých zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov.

Ustanovenia o prístupe k platobným syst émom by sa nemali vzťahovať na systémy, ktoré zriaďuje a prevádzkuje jediný poskytovateľ platobných služieb. Tieto platobné systémy môžu fungovať buď v priamej hospodárskej súťaži s platobnými systémami, alebo v tej oblasti trhu, ktorá nie je primerane pokrytá ostatnými platobnými systémami.

Štvrtá časť a piata časť návrhu zákona upravuje podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií v rozsahu smernice o platobných službách a inštitúcií elektronických peňazí, ktorej cieľom je odstránenie prekážok fungovania platobného trhu v štátoch EHP, alebo udržanie kontinuity fungovania trhu v oblasti vydávania a správy elektronických peňazí.

Ak ide o platobné inštitúcie, touto právnou úpravou sa vytvára nový subjekt na platobnom trhu v štátoch EHP, ktorý bude jednou z kategórií poskytovateľov platobný ch služieb s oprávnením vykonávať len špecializované činnosti v oblasti poskytovania platobných služieb, a teda nebude oprávnený prijímať vklady ani vydávať elektronické peniaze ako niektoré kategórie poskytovateľov platobných služ ieb (ako napríklad banka alebo inštitúcia elektronických peňazí). Podmienky a pravidlá na činnosť platobných inštitúcií vychádzajú zo smernice o platobných službách, čím je zabezpečené, aby sa na vo všetkých štátoch EHP uplatňovali rovnaké podmienky na povolenie, ako aj na činnosť platobných inš titúcií. Platobná inštitúcia bude podliehať dohľadu Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu iného členského štátu.

V prípade inštitúci í elektronických peňazí, táto právna úprava vychádza zo smernice o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inš titúcií elektronického peňažníctva, ktorá bola vymedzená v ustanoveniach § 21a až 21d zákona o platobnom styku, pričom tieto ustanovenia sa prenášaj ú do tohto návrhu zákona. Inštitúcie elektronických peňazí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu iného členského štá tu.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Prijatím predloženého návrhu zákona z ... 2009 o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá negatívny dopad na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí či vyšších ú zemných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoloč enstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)Je upravená v prá ve Európskych spoločenstiev

-primárnom

čl. 105 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29.12.2006),

čl. 3 a čl. 22 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centr álnych bánk a Európskej centrálnej banky, príloha č. 18 k Zmluve o založený Euró pskeho spoločenstva (Oznámenie č. 185/2004 Z. z.)

-sekundárnom

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ , kap. 6/zv. 3),

smernica 2000/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2560/2001 z 19. decembra 2001 o cezhraničných platbách v eurách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančn ých prostriedkov (Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006).

b)Nie je upravená v práve Európskej únie.

c)Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)L ehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredn ých orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k ná vrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabul iek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 1. november 2009.

b)I nformácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskyc h spoločenstiev v platnom znení

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie vo veci porušenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.

c)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rá mcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 98/26/ES bola prebratá aj zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenný ch papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá kon o cenných papieroch) a zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnen í niektorých zákonov.

5.Stupeň zlu čiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Eur ópskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – čiastočný.

6.Gestor a spolupracujú ce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Odsek 1 vymedzuje okruh spoločenských vzť ahov, ktoré má návrh zákona upraviť a to poskytovanie platobných služieb, podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcii a in štitúcií elektronických peňazí, sťažnosti, reklamácie a rieš enie sporov pri poskytovaní platobných služieb a dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov a dohľad nad platobnými inštitúciami a nad inštitú ciami elektronických peňazí.

Odsek 2 vymedzuje platobné služby, na ktoré sa tento zákon vzťahuje. Podľa písmena a) ide o platobné služby v mene euro alebo v mene zmluvného štátu EHP, ktoré sú poskytovan é v rámci EHP, t.j. poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú sídlo v rámci EHP. Ide napríklad o platobné operácie v národnej mene na území SR alebo platobné operácie v CZK, ak poskytovateľ platobný ch služieb platiteľa má sídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v Èeskej republike.

Podľa písmena b) ide o platobné služby v mene inej než je mena euro a mena zmluvného š tátu EHP, poskytované v rámci EHP, t.j. poskytovateľ platobných služieb platite ľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú sídlo v rámci EHP. Ide napr íklad o platobné operácie v mene USD, ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa má sídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v Nemecku.

Podľa písmena c) ide o platobné služby vo všetkých mená ch poskytované mimo EHP, t.j. ak napríklad poskytovateľ platobných služieb platiteľa má s ídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v krajine mimo rámca EHP ako napríklad platobné operácie v USD zo SR do USA.

Odsek 3 vymedzuje platobné operácie, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o platobné operácie ako

a) hotovosť,

b) operácie sprostredkované obchodným zástupcom konajúceho v mene platiteľa alebo prí jemcu,

c) prepravu bankoviek a mincí napríklad súkromnou bezpečnostnou firmou alebo inou profesionálnom spoloč nosťou,

d) výber a dodanie hotovosti v rámci napríklad charitatívnych akcií alebo kostolov,

e) „cash back“ operácie u príjemcu, ktorý je obchodníkom na prijímanie platobných kariet a ktorý umožňuje výber hotovosti priamo na predajnom mieste platobnou kartou prostredníctvom technického zariadenia,

f) zmenárenská činnosť vykonaná v hotovosti napríklad výmena bankoviek a mincí v cudzej mene za inú menu v hotovosti,

g) šeky, zmenky, kupóny napríklad kupón na uplatnenie zľavy, poukážky napríklad stravné poukážky, cestovné šeky alebo poštové poukážky v listinnej forme,

h) operácie vykonané napríklad v rámci platobného systému pri vykonávaní príkazov z/na účet účastníka platobného systému,

i) operácie súvisiace s finančnými nástrojmi,

j) služby, ktoré poskytujú technickí prevádzkovatelia pri podpore poskytovania platobných služieb, pričom nedochádza zo strany takýchto prevádzkovateľov k vlastníctvu finančn ých prostriedkov súvisiacich s vykonaním platobnej operácie, a to napríklad spracovanie a uchovávanie údajov ako napríklad správa a personalizácia platobných kariet, ochrana zverených hodnôt ako napr íklad ochrana údajov, plastových kariet alebo technických zariadení, overovanie údajov a totožnosti ako napríklad autorizácia platobnej operácie, ochrana a bezpečnosť súkromných údajov, zabezpečovanie informačných technológii a komunikačnej siete, správa a údržba terminálov a zariadení používaných pri platobných službách,

k) používanie platobných prostriedkov ako napríklad vernostných, alebo klubových kariet, kariet na č erpanie pohonných hmôt, telefónnych kariet, stravovacích kariet, SAD kariet, MHD kariet a podobne určených na použitie v sieti jedného poskytovateľa služieb alebo v rámci limitovanej alebo obmedzenej siete viacerý ch poskytovateľov alebo na nákup limitovaného alebo obmedzeného rozsahu tovarov alebo služieb,

l) platobné operácie napríklad za hlasové a dátové služby v sieti mobilného operátora, ktorý okrem takýchto základných služieb môž e ponúkať aj vlastné doplnkové služby (zvonenia, hudba, pozadia, prístup na internet a podobne) alebo služ by spojené s prístupom alebo distribúciou služieb iných poskytovateľov zriadením SMS centra napríklad sprístupnením SMS čísla, na ktoré je možné zaslať požiadavku ohľadom stiahnutia zvonenia alebo pozadia, pričom uvedené produkty alebo služby sa dajú použiť výhradne len prostredníctvom mobilného telefónu, pričom mobilný oper átor nekoná len ako sprostredkovateľ,

m) medzibankové transakcie, transakcie medzi poskytovateľom a pobočkou a podobne,

n) transakcie medzi materským podnikom a jeho dcérskym podnikom alebo

o) služby poskytovateľov, ktorí prevádzkujú vlastné ATM zariadenia, pričom tieto ATM zariadenia nepatria do bankovej siete.

K § 2

V odseku 1 je vymedzený pojem „platobná služba“, ktorou sa rozumie služba

a) vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet, a to vrátane všetký ch činností súvisiacich s vedením platobného účtu,

b)výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu, a to vrátane všetkých činností súvisiacich s vedením platobného účtu,

c) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov ako úhrada, inkaso alebo platobná operácia napríklad prostredníctvom platobnej karty,

d) vykonávanie platobných operácií z poskytnutého úverového rá mca formou povoleného prečerpania na platobnom účte (úhrada, inkaso alebo platobná operácia naprí klad prostredníctvom platobnej karty) alebo formou úverového rámca napríklad ku kreditnej karte (napr íklad platba kreditnou kartou alebo charge kartou),

e) poukazovanie peňazí (služba „money remittance“) poskytovaná napríklad platobnými inštitúciami (napríklad Western Union),

f) vykonávanie platobných operácií prostredníctvom mobilného telefónu alebo iných sietí, pričom používateľ platobnej služby udeľuje sú hlas na vykonanie platobnej transakcie prostredníctvom mobilného telefónu alebo inej siete (tzv. mobilné platby), pričom naprí klad mobilný operátor alebo prevádzkovateľ inej siete má udelené povolenie na poskytovanie platobných služieb ako platobná inštitúcia (napríklad kúpa lí stkov do kina, kúpa tovaru z automatov alebo kúpa digitálneho tovaru alebo služby od iného poskytovateľa ne ž je platobná inštitúcia), platba sa vykoná priamo mobilnému operátorovi alebo prevádzkovateľovi inej siete, ktorý koná iba ako sprostredkovateľ medzi používateľom platobných služieb a dodávateľom tovaru alebo služieb a

g) vydávanie a prijímanie (akceptácia) platobných prostriedkov ako napríklad vyd ávanie a akceptácia platobných kariet t.j. služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý je vydavateľom platobných kariet alebo služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý je prijí mateľom platobných kariet, t.j. uzatvára zmluvu s obchodníkom (obchodným miestom) ohľadom možnosti platenia platobnou kartou

Odsek 2 vymedzuje pojem „platobná operácia“, ktorou sa rozumie činnosť súvisiaca s vkladom, výberom a prevodom finančných prostriedkov na pokyn používateľa platobných služ ieb. Vkladom sa rozumie napríklad vklad peňažných prostriedkov na platobný účet, vklad pe ňažných prostriedkov prostredníctvom technického zariadenia. Výberom sa rozumie napríklad výber peňažných prostriedkov z platobného účtu, výber peňažných prostriedkov kreditnou kartou. Prevodom sa rozumie napríklad úhrada, inkaso, platba platobným prostriedkom, platenie elektronickými peniazmi. Prevodom sa ďalej rozumie aj nákup alebo predaj finančných prostriedkov v jednej mene za finanč né prostriedky v inej mene.

Odsek 3 vymedzuje „poskytovateľa platobný ch služieb“ teda osoby, ktoré v rámci svojho podnikania môžu poskytovať platobné slu žby. Ide o

a) banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,

b) inštitúcie elektronických peňazí (napríklad činnosť súvisiaca s vykonávaním platobných operácií prostredníctvom elektronických peňazí), pričom samotná činnosť vydávania elektronických peňazí nie je považovaná za platobnú službu; do tejto kategórie inštitú cií patria aj zahraničná inštitúcia elektronických peňazí a jej pobočka,

c) poštový podnik, za predpokladu, že je oprávnený podľa osobitného pr ávneho predpisu poskytovať platobné služby,

d) platobná inštitúcia ako nový typ inštitúcie, ktorá bude oprá vnená poskytovať platobné služby na základe povolenia NBS; do tejto kategórie in štitúcií patria aj zahraničná platobná inštitúcia a jej pobočka,

e) Národná banka Slovenska, ak bude poskytovať platobné služby na komerčnej báze (napríklad poskytovanie platobných služieb pre zamestnancov); ak Národná banka Slovenska koná ako menová autorita alebo ako verejná inštitúcia (napríklad vedenie účtov pre Štátnu pokladnicu alebo pre iné verejné inštitúcie), nebude v postavení poskytovateľa platobných slu žieb, čo znamená, že bude môcť uzatvárať individuálne zmluvy pri poskytovaní platobných služieb, pričom sa nemusí riadiť t ýmto zákonom,

f) Štátna pokladnica pri poskytovaní platobných služieb nekoná ako orgán verejnej moci a bude považovaná za poskytovateľa platobných služieb podľa tohto zákona. Do kategórie poskytovateľov platobných služieb patria aj Eximbanka, regionálne alebo miestne orgány, a to za predpokladu, že poskytujú platobné služby na komerčnej báze (ak takéto orgány plnia svoje úlohy vyplývajúce z právnych predpisov SR napríklad v rámci decentralizácie verejnej správy a prenosu kompetencií na samosprávy alebo vyššie územné celky, potom konajú vo verejnom záujme a v týchto prí padoch nie sú považované za poskytovateľov platobných služieb).

V odsekoch 4 až 6 je vymedzený pojem „používateľ platobných služieb “ ako „platiteľ“ alebo „príjemca“, pričom ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

V odseku 7 je vymedzený pojem „spotrebiteľ“, ktorým sa rozumie fyzická osoba a mikropodnik a to za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb uzná mikropodnik za spotrebiteľ a. Poskytovateľ platobných služieb môže zvážiť status mikropodniku ako spotrebiteľa, keďže spotrebitelia a mikropodniky nemajú rovnakú úroveň ochrany. S cieľom zaručiť rovnakú úroveň ochrany tak spotrebiteľov ako aj mikropodnikov by sa tak ustanovenia tohto zákona uplatňovali rovnakým spôsobom pre spotrebiteľov aj pre mikropodniky. Cieľom je taktiež chráni ť klienta ako spotrebiteľa v prípadoch nesplnenia si informačných povinností zo strany poskytovateľa platobnej služby.

V odseku 8 je vymedzený pojem „poukazovanie peňazí“, ktorý m sa rozumie platobná služba, ktorá spočíva v prevedení finančných prostriedkov platiteľa zložených v hotovosti v prospech príjemcu bez nutnosti zriadenia platobného účtu napríklad prevod peňažných prostriedkov v mene EUR zložených platiteľom zo Slovenskej republiky v prospech klienta v Èeskej republike.

V odseku 9 je vymedzený pojem „platobný účet“, ktorým je bežný účet alebo sporiaci účet, z ktorých je možné vykonávať platobné operácie ako napríklad vklad alebo výber bez uplatnenia sankcií napríklad za výber hotovosti alebo ku ktorým je možné vydať platobný prostriedok. Platobným účtom nie je vkladový účet podľa Obchodného zákonníka ako napríklad termínovaný ú čet s viazanosťou peňažných prostriedkov a sankčným úrokom pri predčasnom výbere. Platobným účtom nie je účet stavebného sporenia, ktorý je účelovo zriadený a vedený podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 je vymedzený pojem „platobný príkaz“, ktorým sa rozumie jednoznačný pokyn používateľa platobných služieb na vykonanie platobnej operácie, ako napríklad platobný príkaz na úhradu, platobn ý príkaz na platbu platobnou kartou a podobne.

V odsekoch 11 až 13 sú vymedzené ďalšie pojmy ako „úhrada“, „ inkaso“ a „finančné prostriedky“.

Odsek 14 vymedzuje pojem „referenčný dátum“ použitý na výpočet úrokov z finančných prostriedkov, pričom týmto dátumom sa rozumie dá tum valuty (debetná valuta a kreditná valuta).

V odsekoch 15 a 16 sú vymedzené pojmy „referenčný výmenný kurz“ , ktorým je napríklad kurzový lístok Národnej banky Slovenska a „referenč ná úroková sadzba“, ktorou je napríklad základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

V odseku 17 je vymedzený pojem „autentifikácia“ ako proces, ktorý umožňuje poskytovate ľovi platobných služieb overiť, či došlo k použitiu platobného prostriedku zadaním správnych personalizovaných bezpečnostných prvkov t.j. či platobná operá cia bola riadne vykonaná, zaznamenaná, spracovaná a zaúčtovaná.

Odsek 18 vymedzuje pojem „jedinečný identifikátor“, ktorý je dôlež itý z pohľadu napríklad správneho smerovania platobnej operácie v prospech príjemcu, t.j. jedná sa o jednoznačnú identifikáciu príjemcu formou označenia príjemcu napríklad tuzemské bankové spojenie alebo medziná rodné bankové číslo účtu (IBAN) alebo .adresa príjemcu alebo elektronická adresa príjemcu alebo číslo mobilného telefónu.

V odseku 19 je vymedzený pojem platobného prostriedku, ktorým sa rozumie personalizované zariadenie ako napríklad platobná karta alebo súbor postupov dohodnutý medzi zmluvnými stranami ako napríklad zadanie personalizovaný ch bezpečnostných prvkov ako napríklad hesla za účelom prihlásenia sa do aplikácie elektronického bankovníctva.

Odsek 20 upravuje pojem „platobná karta“, ktorou sa rozumie platobný prostriedok, prostredníctvom ktoré ho môže používateľ platobných služieb vykonávať platobn é operácie ako napríklad platba u obchodníka alebo výber hotovosti, a to do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb.

Odsek 21 vymedzuje pojem „pobočka“ ako organizačná zložka platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronických peňazí.

Odsek 22 sa vymedzuje pojem „pobočky zahranič nej platobnej inštitúcie“ alebo „pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí“, ktorou sa rozumie organizačná zložka zahraničnej platobnej inštitúcie alebo zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí na prevá dzkovanie určitej činnosti prostredníctvom tejto organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Takáto pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronický ch peňazí nemá právnu subjektivitu.

Odsek 23 vymedzuje „skupinu“ za účelom využitia tohto pojmu v ustanoveniach osobitnej časti tohto zá kona.

Odsek 24 vymedzuje „úzke väzby“, pretože tvoria pojmový znak definície skupiny.

Odseky 25 a 26 vymedzujú pojmy „domovský členský štát“ a „hostiteľský členský štát“.

Odsek 27 vymedzuje „vhodnú osobu“ v súvislosti so skúmaním splnenia zákonných podmienok pri udeľovaní povolenia na poskytovanie platobných služieb a povolenia na vydávanie a správu elektronických peňazí. Definícia nadväzuje na zákonnú pož iadavku zamedzenia legalizácie príjmov z trestnej činnosti a zároveň zakotvuje požiadavku na spôsobilosť na riadne a bezpečné vykonávanie činností.

V odseku 28 sa vymedzuje pojem „kvalifikovaná účasť“. Smernica PSD v čl. 5 písm. h) odk azuje na čl. 4 ods. 11 Smernice 2006/48/ES, ktorý zavádza pre vymedzenie pojmu „kvalifikovaný podiel“ prvý minimálny treshold na úrovni 10% zo základného imania alebo z hlasovacích práv. Recit ál 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „M&A Directive“), ktorý členským krajinám umožňuje stanoviť si jeden minimálny treshold, sa v tomto prípade podľa nášho názoru nedá aplikovať z dôvodu, že Smernica PSD vo svojom čl. 5 písm. h) odkazuje výlučne na čl. 4 ods. 11 Smernice 2006/48/ES, ktorého sa M&A Directive priamo nedotkla.

Vymedzenie „nepriameho podielu“ v odseku 29 je potrebné z dôvodu formulovania presnej definície skupiny s ú zkymi väzbami. Väzby v rámci takejto skupiny sa skúmajú podľa ustanovení v osobitnej časti zákona pri udeľovaní povolenia na poskytovanie platobných služieb.

Účelom ustanovenia odseku 30, ktorým sa vymedzuje pojem „odborná spôsobilosť“ je zabezpeč iť, aby sa na riadení regulovaného subjektu podieľali osoby disponujúce potrebnou praxou a spĺňajú ce zákonné kritériá vzdelania. Obdobne ako pri iných regulovaných subjektoch prax mož no získať v oblasti poskytovania platobných služieb, bankovníctva alebo inej oblasti finančného trhu. Pripúšťa sa aj možnosť uznať osobu s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa s praxou v inej ekonomickej oblasti. Ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa možno substituovať úplným stredným vzdelaní m a predĺženou praxou vo vyššie uvedených oblastiach alebo aj v inej ekonomickej oblasti..

V odseku 31 sa vymedzuje pojem „dôveryhodnosť fyzickej osoby“ obdobne ako pri iných regulovaných subjektoch, sleduje sa bezúhonnosť v oblasti trestných činov majetkovej povahy a trestných činov spáchaných v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie. Rovnako sa zameriava na zodpovedný výkon funkcií u osôb v riadiacich funkciách v regulovanom subjekte v minulosti.

V súvislosti so zavedením pojmu oblasti finančného trhu je potrebné definovať finanč nú inštitúciu. V odseku 32 legálna definícia vychádza zo súčasného stavu regulovaných subjektov finančného trhu.

K § 3

Podľa tohto paragrafu vykonáva poskytovateľ platobných služieb platobné operácie na základe jednoznačného pokynu používateľa platobných služieb, pričom takýmto pokynom sa rozumie platobný príkaz, ktorý môže mať listinnú (papierovú) fo rmu, ako napríklad predtlačené tlačivo alebo formulár alebo elektronickú formu, ako naprí klad elektronický formulár v internet bankingu alebo ATM. Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy poskytovateľ platobných služieb odpíše peňažné prostriedky z platobného ú čtu bez predloženého platobného príkazu. Platobné operácie sa vykonávajú v mene, ktorá je dohodnutá medzi poskytovateľom platobných služieb a použí vateľom platobných služieb.

Pri realizácii platobnej operácie na mieste predaja prostredníctvom technického zariadenia, pri ktorom sa ponúka konverzia, je príjemca povinný ešte pred začatím platobnej operácie vopred oznámiť platiteľovi výmenný kurz ako aj poplatky s konverziou spojené, pričom príjemca môže vykonať konverziu len so súhlasom platiteľa. Ide predovšetkým o platby platobnými kartami, kde napríklad platiteľ by chcel platiť inou menou ako je mena krajiny (napríklad v ÈR v US dolá roch). Príjemca peňažných prostriedkov tak ponúkne platiteľovi konverziu na inú menu, s ktorou ak platiteľ súhlasí, platobná operácia sa zrealizuje.

K § 4

V odseku 1 je vymedzený pojem „okamih prijatia platobného príkazu“, ktorým sa rozumie tak ý okamih, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa prijal platobný príkaz. Platobný príkaz môže byť predložený platiteľom, ako napríklad platobný príkaz na úhradu alebo príjemcom, ako napríklad platobný príkaz na inkaso alebo prostredníctvom pr íjemcu, napríklad obchodníkom, ktorý prijíma platobný príkaz na platbu platobnou kartou. Tento odsek zá roveň uvádza, kedy sa považuje platobný príkaz za prijatý, ak okamihom prijatia nie je pracovný deň poskytovateľa platobných služieb platiteľa, v tom prípade je platobný príkaz prijatý v nasledujúci pracovný deň. Zároveň poskytovateľ platobných služieb platiteľa môže stanoviť čas pred koncom pra covného dňa tzv. „cut-off čas“ t.j. dokedy prijíma platobné prí kazy počas svojich prevádzkových hodín, pričom po uplynutí tohto stanoveného času sa platobný príkaz považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň. Uvedený „cut-off čas“ môže poskytovateľ platobných služieb stanoviť výhradne pred koncom pracovného dňa a nie počas pracovného dňa.

Odsek vymedzuje pojem pracovný deň, ktorý je dôležitý z hľadiska vykonávania platobných operácií, prič om ide o deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja podľa Zákonníka pr áce, t.j. taký pracovný deň, v ktorom vykonávajú svoju činnosť poskytovateľ platobných služieb platiteľa alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu.

Ak napríklad nastane situácia, že v platobnom systéme TARGET2-SK je pracovný deň, prič om na území Slovenskej republiky je štátny sviatok, potom poskytovateľ platobných služieb príjemcu (účastník tohto platobného systému) so sídlom na území Slovenskej republiky pripíše sumu platobnej operácie na účet príjemcu nasledujúci pracovný deň po dni štátneho sviatku.

Podľa odseku 3 sa vymedzuje okamih prijatia platobného príkazu ako dohodnutý deň medzi používateľom platobných služieb a jeho poskytovateľom platobných služieb, ktorým sa rozumie dohodnut ý konkrétny deň alebo určitá lehota, kedy bude platobný príkaz vykonaný (napríklad peňažné prostriedky budú odpísané z platobného úč tu) alebo deň, kedy platiteľ poskytol peňažné prostriedky k dispozícii poskytovateľovi platobných služieb.

K § 5

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosti poskytovateľa plat obných služieb ohľadom odmietnutia platobného príkazu ak sú splnené v šetky podmienky dohodnuté v rámcovej zmluve, potom poskytovateľ platobných služieb nesmie odmietnuť vykonanie autorizovaného platobného príkazu s výnimkou takých prípadov, kde je napríkla d podozrenie z trestnej činnosti. Zároveň upravuje informačné povinnosti poskytovateľa platobných služieb voči používateľovi platobných služieb v prípade odmietnutia vykonania platobného príkazu, a ak je to možné aj postup opravy chýb ako napríklad správn a súslednosť krokov pri vypĺňaní platobného príkazu alebo doplnenie chýbajúcich informácií na platobnom príkaze potrebných na správne vykonanie platobné ho príkazu a umožňuje poskytovateľovi platobných služieb účtovať za toto ozná menie poplatky, ak je to objektívne odôvodnené (napríklad chyba pri vypĺňaní platobného príkazu zo strany používateľa platobných služieb) a dohodnuté v r ámcovej zmluve.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje neodvolateľnosť platobného príkazu zo strany používateľa platobných služieb, pričom po okamihu prijatia platobného príkazu poskytovateľom platobných služieb nesmie používateľ platobný ch služieb odvolať platobný príkaz s výnimkami podľa tohto paragrafu, a to na základe dohody zmluvných strán a v prípade inkasa aj so súhlasom príjemcu.

Podľa odseku 2 platiteľ nesmie odvolať platobný príkaz, ktorý bol predložený prostredníctvom príjemcu (napríklad platba platobnou kartou) po odoslaní pokynu na vykonanie platobnej operácie (po potvrdení súhlasu na vykonanie takejto platobnej operácie platiteľom – napríklad zadan ím PIN čísla) alebo bol predložený príjemcom, a to za predpokladu, že vykonaniu takejto platobnej operácie predchádzal súhlas platiteľa udelený príjemcovi na vykonanie inkasa. Avšak v prípade podľa odseku 3, ak platiteľ udelil súhlas na inkaso, má právo na (a) odvolanie platobného príkazu a tým zároveň aj súhlasu na inkaso alebo (b) na odvolanie platobného príkazu (t.j. jednotlivej platobnej operá cie, v takomto prípade súhlas na inkaso platí, právo na odvolanie platobného prí kazu sa týka iba jednotlivej platobnej operácie), a to v obidvoch prípadoch najneskôr do konca pracovného dňa predchádzajúceho dohodnutému dňu, keď majú byť finančné prostriedky odpísané z platobného účtu.

K § 7

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa, poskytovateľ a platobných služieb príjemcu, ako aj všetkých sprostredkovateľov medzi týmito poskytovate ľmi platobných služieb vykonať platobnú operáciu v plnej sume. Avš ak poskytovateľ platobných služieb príjemcu sa môže dohodnúť s príjemcom, ž e sumu platobnej operácie zníži o svoje poplatky, pričom príjemca musí byť informovaný napríklad formou výpisu z platobného účtu samostatnou položkou o sume platobnej operácie a samostatnými položkami o sume poplatkov, pričom ak je suma platobnej operácie znížená o ďalš ie poplatky a platobný príkaz predkladá platiteľ, potom poskytovateľ platobných služieb platiteľa zabezpečí, aby príjemca dostal plnú sumu platobnej operácie (napríklad op ätovným zaslaním sumy platobnej operácie alebo rozdielu medzi sumou iniciovanou platiteľom a prijatou príjemcom) alebo ak platobný príkaz predkladá príjemca alebo prostredníctvom príjemcu, potom poskytovateľ platobný ch služieb príjemcu zabezpečí, aby príjemca dostal plnú sumu platobnej operácie.

K § 8

Odsek 1 upravuje pojem autorizácie platobnej operácie, t.j. udelenie súhlasu platiteľa na vykonanie platobnej operácie. Takýto súhlas udelí platiteľ pred vykonaním platobnej operácie (napríklad zada nie PIN čísla alebo podpis na platobnom príkaze na úhradu) alebo po vykonaní platobnej operácie (naprí klad súhlas na inkaso, pričom platiteľ udeľuje súhlas priamo príjemcovi), a to za predpokladu, že sa na uvedenom platiteľ a poskytovateľ platobných služieb dohodli.

Odseky 2 až 4 upravujú ďalšie skutočnosti ohľadom autorizácie platobnej operácie, pričom forma udelenia súhlasu (napríklad mandát na inkaso, podpisový vzor, elektronický podpis, pridelenie PIN čísla a podobne) a postup udelenia súhlasu (napríklad podpísanie platobného prí kazu, zadanie správneho PIN čísla, postupnosť krokov pri potvrdení platobného príkazu v elektronickej forme a podobne) sú dohodnuté v rámcovej zmluve. Ak platiteľ udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, má možnosť takýto súhlas odvolať, a to do momentu, kedy sa platobná operácia stáva neodvolateľnou, pričom o tomto momente je platiteľ informovaný poskytovateľom platobných služieb platiteľa. Platobné operácie vykonané bez súhlasu platiteľa sú považované za neautorizované.

K § 9

Používateľ platobných služieb musí čo najskôr informovať poskytovateľa platobných služieb o každom spore, ktorý sa týka údajne neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií za predpokladu, že poskytovateľ platobných slu žieb splnil svoje informačné povinnosti vymedzené týmto zákonom.

Ak používateľ platobných služieb dodrží lehotu pre toto oznámenie, má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb.

K § 10

V prípade, keď používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú transakciu autorizoval, alebo tvrdí, že platobná transakcia nebola správne vykonaná, je na jeho poskytovateľovi platobných služieb, aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok.

Ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú oper áciu autorizoval (to znamená, že platiteľ neudelil súhlas na vykonanú platobnú operáciu, t.j. ide o neautorizovanú platobnú operáciu), potom samotné použitie platobného prostriedku nie je postačujúcim dôkazom toho, že platobná operácia uskutočnená tak ýmto platobným prostriedkom bola vykonaná oprávneným používateľom platobného prostriedku. Môže ísť o situácie, kedy napríklad došlo k zneužitiu platobnej karty inou osobou ako platiteľom a takéto zneužitie nebolo zapríčinené konaním alebo opomenutí m platiteľa alebo došlo k odpozorovaniu PIN čísla a následne ku krádeži platobnej karty alebo doš lo k technickému pozmeneniu technického zariadenia a následne k zneužitiu údajov z magnetického prúžku platobnej karty alebo PIN čísla.

K § 11

Poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný bez zbytočného odkladu ( vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie, a ak je to možné, docieli ť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná transakcia vôbec nevykonala alebo vrá ti sumu neautorizovanej platobnej operácie, ak platiteľ nemá platobný účet, vrátane ďal šej preukázanej škody. V takomto prípade je dôkazne bremeno na poskytovateľovi platobných služieb aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok.

Odsek 3 vymedzuje prípady, kedy neplatí zodpovednosť za neautorizované platobné oper ácie vykonané prostredníctvom elektronických peňazí. Ide o také situácie, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa nemá možnosť zablokovať platobný účet alebo zablokovať elektronické zariadenie, ktoré uchováva elektronické peniaze.

K § 12

Používateľ platobných služieb je zodpovedný iba za sumu obmedzenú do výšky do 100 eur, ak nekonal podvodným spôsobom alebo s hrubou nedbanlivosťou. Navyše, ak používateľ informoval poskytovateľa platobných služieb o tom, že jeho platobný nástroj mohol byť zneužitý, od používateľa by sa nemalo žiadať, aby hradil ďalšie straty vyplývajúce z neautorizovaného použitia tohto nástroja. Tento zákon nemá vplyv na zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb za technickú bezpečnosť vlastný ch produktov.

Ustanovenie tohto paragrafu sa nevzťahuje na elektronické peniaze za predpokladu, že poskytovateľ platobných slu žieb platiteľa nemá možnosť zablokovať platobný účet alebo zablokovať elektronické zariadenie, ktoré uchováva elektronické peniaze.

K § 13

V prípade, keď v čase autorizácie nebola určená konkrétna suma platobnej operácie a zároveň vykonaná platobná operácia prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné za obvyklých okolností očakávať, má platiteľ pr ávo na refundáciu (vrátenie sumy platobnej operácie). V prípadoch, keď si platiteľ ná rokuje refundáciu platobnej operácie, práva na refundáciu nemajú vplyv na zodpovednosť platiteľa voči príjemcovi vyplývajúcu zo základného vzťahu, napríklad za objednaný , spotrebovaný alebo oprávnene účtovaný tovar alebo služby, ani na práva používateľa, ak ide o odvolanie platobného príkazu.

Tento paragraf sa vzťahuje na kartové operácie a inkasný systém, a to v prípade, keď súhlas na vykonanie inkasa poskytuje platiteľ priamo príjemcovi – tzv. Creditor Mandate Flow alebo v prípade, keď súhlas na inkaso poskytuje platiteľ svojmu poskytovateľovi platobných služieb - tzv. Debtor Mandate Flow.

V prípade, keď súhlas na vykonanie inkasa dal platiteľ priamo svojmu poskytovateľovi platobných služieb (inkasný systém Debtor Mandate Flow) a ak je to možné, informácia o konkré tnej sume budúcej platobnej operácie sa platiteľovi poskytne alebo sprístupní v lehote podľa tohto paragrafu, zmluvné strany sa v rámcovej zmluve môžu dohodnúť, že platiteľ nemá nárok na vrátenie finančných prostriedkov (refundáciu platobnej operácie) . Ide napríklad o takú situáciu, kedy príjemca pravidelne inkasuje platiteľa na základe súhlasu na inkaso, pričom v dohodnutých termínoch vykonáva doúčtovanie sumy za poskytnutú slu žbu alebo tovar. V takomto prípade je príjemca povinný platiteľovi poskytnúť alebo sprí stupniť informáciu o konkrétnej sume platobnej operácie (napríklad formou faktúry) v lehote podľa tohto paragrafu.

K § 14

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzuje lehoty na vrátenie finančných prostriedkov v prípade tzv. refundu z pohľadu poskytovateľa a používateľa platobných služieb.

K § 15

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje lehoty, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní platobných operácií. Lehota podľa odseku 1 je stanovená na D+1, pričom v rámci tejto lehoty je suma platobnej operácie – úhrady zároveň poskytnutá príjemcovi k dispozí cii. Zmluvné strany sa môžu podľa prechodného ustanovenia dohodnúť na maximálnej lehote D+3, alebo D+4 v prípade, ak je napríklad platobný príkaz na úhradu predložený v listinnej forme, pričom takto vymedzená lehota bude platiť len do 1. januára 2012. Lehota podľa odseku 2 sa predlžuje o ďalší pracovný deň v prípadoch, ak platobný príkaz na vykonanie platobnej operá cie (napríklad úhrady) je predložený v listinnej forme. Podľa odseku 3 je poskytovateľ platobných služieb príjemcu povinný pripísať sumu platobnej operácie príjemcovi v ten istý pracovný deň, keď bola suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu (t.j. vnútorný alebo technický účet poskytovateľa platobných služieb vedený v rámci jeho evidencie). Lehoty na vykonanie platobných operácií, ktoré sú vykonávané na základe platobného príkazu predloženého príjemcom alebo prostredníctvom príjemcu, sú do hodnuté podľa odseku 4 zmluvnými stranami napríklad v prípade inkasa je poskytovateľ platobných služieb príjemcu povinný predložiť platobný pr íkaz na inkaso (zaslať výzvu na inkaso) v zmluvne dohodnutej lehote, aby bolo možné vykonať inkaso v dohodnutý de ň alebo v prípade obchodníka, ktorý akceptuje platobné karty, sú platby pripí sané v prospech jeho účtu v zmluvne dohodnutých lehotách.

K § 16

V prípade, že príjemca nemá platobný účet, je poskytovateľ platobn ých služieb príjemcu povinný zabezpečiť sprístupnenie finančných prostriedkov pre príjemcu tak, aby príjemca mohol disponovať so sumou platobnej operácie bezodkladne potom, ako je táto suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu. Podľa tohto paragrafu ide predovšetkým o poskytnutie platobnej služby „poukazovanie peňazí“, kedy platiteľ a príjemca nemajú za týmto účelom zriadený platobný účet.

Poskytovateľ platobných služieb informuje príjemcu o sprístupnení finančných prostriedkov na základe jedinečného identifikátora, ktorým môže byť meno a adresa príjemcu. Zároveň poskytovateľ platobných služieb určí prí jemcovi primeranú lehotu na vyzdvihnutie týchto prostriedkov. Po uplynutí takejto lehoty poskytovateľ platobných služieb príjemcu bezodkladne vráti sumu platobnej operácie poskytovateľovi platobných slu žieb platiteľa.

K § 17

Vklad hotovosti na platobný účet spotrebite ľom je pripísaný v prospech tohto účtu s referenčným dátumom dňa pripísania (s kreditnou valutou), pričom suma takéhoto vkladu na platobnom účte je okamžite poskytnutá spotrebite ľovi k dispozícii po okamihu prijatia finančných prostriedkov, pričom takýto okamih je vymedzený poskytovateľom platobných služieb v rámcovej zmluve, a to v závislosti od možností vkladu hotovosti (napríklad prijatie hotovosti zamestnancom banky, vklad hotovosti prostredníctvom ATM alebo iného technické ho zariadenia). V prípade používateľa platobných služieb, ktorý nie je spotrebiteľom, je suma vkladu k dispozícii s referenčným dátumom toho istého pracovného dňa alebo na sledujúceho pracovného dňa po prijatí finančných prostriedkov v prípade vkladu v hotovosti prostredníctvom technického zariadenia.

K § 18

Podľa tohto paragrafu je vymedzená lehota na vykonanie tzv. tuzemskej úhrady, t.j. lehota D+1 v prípade úhrad prostr edníctvom tzv. retailového platobného systému alebo lehota D+0 pri RTGS platbách alebo lehota D+0 v prí pade úhrad vykonávaných v rámci toho istého poskytovateľa platobných služieb.

Ak napríklad nastane situácia, že v platobnom systéme TARGET2-SK je pracovný deň , pričom na území Slovenskej republiky je štátny sviatok, potom poskytovateľ platobných služieb príjemcu (účastník tohto platobného systému) so sídlom na území Slovenskej republiky pripíše sumu platobnej operácie na účet príjemcu najneskôr v nasledujúci pracovný deň po dni štátneho sviatku.

K § 19

Odsekom 1 je vymedzený pojem referenčný dátum použitý pri pripísaní sumy platobnej operácie na účet príjemcu, pričom takýto referenčný dátum t.j. kreditná valuta je najneskôr pracovný deň , keď suma platobnej operácie je pripísaná na účet poskytovateľa platobný ch služieb príjemcu. Napríklad, ak je suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu v deň D, potom suma tejto platobnej operácie je pripísaná na účet príjemcu v deň D s valutou dňa D. Je zakázané používať valutu nasledujúcich pracovných dní, t.j. pripísať sumu platobnej operácie v deň D s valutou napríklad D+2.

Zároveň sa upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu poskytnúť príjemcovi sumu platobnej operácie v ten istý deň, keď bola táto suma pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu s referenčným dátumom (valutou) tohto dňa pripísaním na platobný účet príjemcu alebo sprístupnením pre príjemcu, ak príjemca nemá platobný účet. Uvedené ustanovenie teda upravuje dostupnosť finančných prostriedkov pre príjemcu sumy platobnej operá cie.

Zároveň sa vymedzuje pojem referenčný dátum použitý pri odpí saní sumy platobnej operácie z účtu platiteľa, pričom takýto referenčný dátum t.j. debetná valuta je najskôr okamih, keď suma platobnej operácie je odpísaná z účtu platiteľa. Napríklad, ak je suma platobnej operácie odpísaná z účtu platiteľa v deň D, tak potom s valutou dňa D. Je zakázané používať spätnú valutu (napríklad spätnú valutu pri odpísaní sumy platobnej operá cie vykonanej prostredníctvom platobnej karty). Poskytovateľ platobných služieb môže použiť spätnú valutu v odôvodnených prípadoch, kedy použitie spätnej valuty je v prospech použí vateľa platobných služieb – napríklad v prípadoch chybne vykonanej platobnej operácie alebo vrátenia finančných prostriedkov v prípade neautorizovanej platobnej operácie.

K § 20

Lehoty vymedzené týmto zákonom sa uplatňujú na platobné operácie v eurách. Uvedené lehoty platia aj na platobné operácie vykonávané v ostatných menách zmluvných štátov EHP v rámci EHP priestoru, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. V takom prípade sú lehoty dohodnuté v rámcovej zmluve, pričom takáto lehota nesmie byť dlhšia ako D+4.

K § 21

Ak sa platobný príkaz vykonáva podľa jedinečného identifiká tora, napríklad čísla účtu vo formáte IBAN, považuje sa takýto prevod za správne vykonaný aj vtedy, ak používateľ platobných služieb uvedie ďalšie doplňujú ce informácie. V prípade nesprávneho jedinečného identifikátora, p oskytovateľ platobných služieb nenesie zodpovednosť za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operá cie. V takomto prípade však poskytovateľ platobných služieb platiteľa vyvinie maximálne úsilie, aby bola suma platobnej operácie vrátená platiteľovi a ak sa zmluvné strany dohodli, mô že si poskytovateľ za takúto službu účtovať poplatok.

K § 22

Podľa odseku 1 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa voč i platiteľovi za správne vykonanie platobného príkazu predloženého platiteľom. Poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedá voči platiteľovi, že suma platobnej operácie bude pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb v lehote podľ a tohto zákona. V prípade, že takáto lehota nie je dodržaná a poskytovateľ platobný ch služieb platiteľa preukáže, že poskytovateľovi platobných služieb príjemcu bola doručená suma platobnej operácie v lehote podľa tohto zákona, potom za správne vykonanie platobného príkazu zodpovedá poskytovateľ platobných služieb prí jemcu.

Ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedá za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, je povinný bez zbytočného odkladu napraviť svoju chybu a vrátiť platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, a to napríklad pripísaním takejto sumy platobnej operácie na účet platiteľa so spätnou valutou.

Ak poskytovateľ platobných služieb príjemcu zodpovedá za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, je povinný bez zbytočného odkladu umožniť príjemcovi disponovať so sumou platobnej operácie.

Poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný, a to bez ohľadu na zodpovednosť podľa tohto paragrafu a na základe žiadosti platiteľa, vynaložiť primerané úsilie na zistenie priebehu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie a o výsledku informovať platiteľa.

Podľa odseku 3 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu voč i príjemcovi za správne odoslanie platobného príkazu predloženého príjemcom alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb platiteľa.

Podľa odseku 4 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu voč i príjemcovi za správne vykonanie platobnej operácie t.j. suma platobnej operácie je pre príjemcu k dispozícii bez zbytočného odkladu potom, ako bola suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovate ľa platobných služieb príjemcu.

Podľa odseku 5 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa voč i platiteľovi za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, ktoré nebolo zapríčinené poskytovateľom platobných služieb príjemcu podľa odsekov 3 a 4. V takýchto prípadoch je poskytovateľ platobných služieb platiteľa povinný bez zbytočného odkladu napraviť svoju chybu a vrátiť platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie.

Podľa odseku 6 poskytovateľ platobných služieb príjemcu je povinný, a to bez ohľ adu na zodpovednosť podľa tohto paragrafu a na základe žiadosti príjemcu, vynaložiť primerané úsilie na zistenie priebehu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie a o výsledku informovať pr íjemcu.

Podľa odseku 7 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb voči použí vateľom platobných služieb za poplatky alebo úroky uplatnené v dôsledku nevykonanej alebo ch ybne vykonanej platobnej operácie zapríčinené poskytovateľom platobných služieb Ide o poplatky alebo úroky, o ktoré používateľ platobných služieb prišiel z dôvodu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, pričom pri ich vrátení napríklad použije poskytovateľ platobných služieb spätnú valutu pri ich pripísaní na platobný účet.

Podľa odseku 8 môže poskytovateľ platobných služieb, ktorý spôsobil chybu v zúčtovaní, vykonať opravné zúčtovanie.

Podľa odseku 9 nie je možné vykonať opravné zúčtovanie, ak poskytovate ľom platobných služieb príjemcu chybne vykonanej úhrady je Štátna pokladnica. Poskytovateľ platobných služieb, ktorý zapríčinil chybné vykonanie úhrady požiada Št átnu pokladnicu o zabezpečenie vrátenia chybne vykonanej úhrady. Na vrátenie takejto ú hrady sa vyžaduje súhlas tohto príjemcu. V prípade nesúhlasu tohto príjemcu poskytuje Št átna pokladnica súčinnosť poskytovateľovi platobných služieb, ktorý spôsobil chybu v zúčtovaní.

K § 23

Používateľ platobných služieb má nárok na náhradu škody alebo na úrok z omeškania, pričom pri uplatnení takéhoto nároku sa postupuje podľ a práva, ktorým sa riadi zmluva medzi poskytovateľom a používateľom platobných služieb.

K § 24

Podľa tohto paragrafu má poskytovateľ platobných služieb právo poža dovať od iných poskytovateľov alebo sprostredkovateľov vrátenie vzniknutých nákladov spojených s nevykonaním alebo chybným vykonaním platobnej operácie, ktoré bolo zavinené t ýmito inými poskytovateľmi alebo sprostredkovateľmi.

K § 25

Poskytovateľ platobných služieb nezodpovedá za porušenie povinnosti pri poskytovaní platobných služieb, ktoré boli spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť alebo postupom podľa osobitných predpisov.

K § 26

V tomto paragrafe sú upravené povinnosti používateľa platobných služieb, ktorý má povinnosť používať◊platobný prostriedok v sú lade s obchodnými podmienkami poskytovateľa platobných služieb. Používateľ platobných služieb má predovšetkým povinnosť bezodkladne podať poskytovateľovi platobných slu žieb alebo ním poverenej osobe oznámenie o strate alebo odcudzení platobného prostriedku, ako aj oznámenie o zneužití alebo o neautorizovanom použití platobného prostriedku. Dodržiavaním týchto povinností sa totiž podstatne znižuje riziko zneužitia platobného prostriedku. Použív ateľ platobných služieb je ďalej povinný vykonať všetky primerané úkony, aby po prevzatí platobného prostriedku zabezpečil ochranu personalizovaných bezpečnostných prvkov tohto platobného prostriedku, ako napríklad povinnosť neuchovávať platobnú kartu s o sobným identifikačným číslom k tejto platobnej karte.

K § 27

V odseku 1 sa ukladá poskytovateľom platobných služieb povinnosť zabezpečiť, aby personalizované bezpečnostné prvky pri vydaní platobného prostriedku neboli prístupné iný m osobám. Poskytovateľ platobných služieb nesmie odoslať používateľovi platobných služieb ním nevyžiadaný alebo nepožadovaný platobný prostriedok s vý nimkou napríklad zmluvne dohodnutej automatickej obnovy platobnej karty, ktorá sa nepovažuje za nevyžiadaný platobný prostriedok. Za nevyžiadaný platobný prostriedok sa považujú napríklad aj predvyrobené, ale neaktívne platobné karty, ktoré sú zasielané používateľom platobných služieb v rámci marketingových akcií. Poskytovateľ platobných služieb má povinnosť vytvoriť technické podmienky na prijímanie oznámení používateľa platobných služieb o stratách alebo krádežiach platobných prostriedkov alebo o zneužití platobného prostriedku, ako aj žiadostí používateľ a platobných služieb ohľadom odblokovania platobného prostriedku. Poskytovatelia platobný ch služieb si uloženú povinnosť môžu splniť napríklad zriadením nepretržitej pevnej telefónnej linky na prijímanie takých oznámení používateľov platobných služieb. Zároveň sa ukladá poskytovateľovi platobných služieb povinnos ť, aby po podaní takého oznámenia používateľa platobných služieb bezodkladne zamedzil ďalšiemu používaniu platobných prostriedkov, na ktoré sa vzťahuj ú podané oznámenie používateľa platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb je povinný archivovať alebo viesť záznamy o takýchto ozná meniach alebo žiadostiach, pretože na žiadosť používateľa platobných služieb je poskytovateľ platobných služieb povinný v lehote 18 mesiacov preukázať používateľ ovi platobných služieb, že takéto oznámenie alebo takáto žiadosť bola zaznamenaná.

K § 28

Podľa odseku 1 sa zmluvné strany môžu dohodnúť na výdavkových limitoch pre platobné operácie vykonané prostredníctvom napríklad platobnej karty, ak sa na účely udelenia súhlasu použ ije platobná karta (napríklad stanovenie limitu na výšku úhrady, pričom platiteľ udeľ uje súhlas zadaním PIN čísla prostredníctvom ATM).

Podľa odseku 2 má poskytovateľ platobných služieb právo zablokovať platobný prostriedok z dôvodov vymedzených rámcovou zmluvou (napríklad zneužitie, strata alebo krádež platobného prostriedku, platobná neschopnosť pri kreditnej karte).

Podľa odsekov 3 a 4 je poskytovateľ platobných služieb povinný spôsobom dohodnutý m v rámcovej zmluve oznámiť platiteľovi zablokovanie platobného prostriedku, vrátane dôvodov, ktoré viedli k zablokovaniu platobného prostriedku. Poskytovateľ platobných služieb odblokuje platobný prostriedok, ak dôvody, ktoré viedli k zablokovaniu už pominuli.

K § 29

Toto ustanovenie ustanovuje výnimky pri vydávaní a používaní platobných prostriedkov na vyk onávanie platieb nízkej hodnoty (ak ide o jednotlivé platobné operácie, ktoré nikdy neprevy šujú 30 eur alebo ktoré majú výdajový limit 150 eur) a elektronických peniazoch, ktorých hodnota nikdy neprekročí 150 eur.

Ïalej tento paragraf ustanovuje výnimky, kedy povinnosti používateľa platobných služieb a poskytovateľa platobných služieb a zodpovednosť platiteľa za neautorizované operácie sa nevzťahujú na prípady, ak sa platobný prostriedok nedá zablokovať alebo ak sa nedá zabrániť jeho ďalšiemu používaniu.

Taktiež možno v rámcovej zmluve dohodnúť, aby sa niektoré ustanovenia neuplatňovali v prípadoch, ak sa platobný prostriedok používa anonymne alebo poskytovateľ platobných služieb nemôže dokázať z iných dôvodov, ktoré vyplývajú z povahy platobného prostriedku, že platobná operácia bola autorizovaná.

Ïalej, aby sa odchylne od niektorých článkov nevyžadovalo, aby poskytovateľ platobných služieb oznámil používateľovi platobných služieb odmietnutie platobného príkazu, ak je nevykonanie platobného príkazu zjavné z kontextu.

§ 29 tiež ustanovuje, kedy platiteľ nesmie odvolať platobný príkaz po prevedení platobného príkazu alebo udelení jeho súhlasu s vykonaním platobnej operácie príjemcovi a kedy sa uplat ňujú iné lehoty na vykonanie.

K § 30

Tento paragraf vymedzuje ustanovenia vzťahujúce sa na platobné služby v cudzej mene (mene inej než sú meny členských štátov EHP) poskytované v rámci EHP a na platobné služby vo všetkých menách poskytovaných mimo EHP, a taktiež vykonávanie platobných služieb v týchto menách, ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu je tá istá osoba. V praxi to znamená, že niektoré práva a povinnosti budú regulované týmto zákonom, pričom ď alšie práva a povinnosti budú upravené zmluvnými podmienkami.

K § 31

V zmysle tohto ustanovenia poskytovateľ platobných služieb poskytuje používateľovi platobných služieb jednorazové platobné služby bez vykonania následných platobných operácií prípadne opakujúcich sa viacerých platobných operácií a platobn é služby na základe rámcovej zmluvy, ktorá upravuje vykonávanie jednotlivých a následn ých operácií, a ktorá môže tiež upravovať podmienky zriadenia a vedenia platobného účtu. Neoddeliteľnú súčasť rámcovej zmluvy, tak banky platiteľa ako aj banky príjem cu, tvoria obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb alebo o vydávaní a používaní elektronických peňazí. Iná osoba ako poskytovateľ platobných služieb nemôže poskytovať platobné služby podľa tohto zákona.

Rámcová zmluva musí obsahovať informácie potrebné na realizá ciu platobných služieb ako sú údaje o poskytovateľovi platobných služieb, o podmienkach používania platobných služieb (napríklad náležitosti platobného príkazu, ktoré používateľ platobných služieb uvedenie na platobnom príkaze, aby bol takýto príkaz riadne vykonaný) o poplatkoch, úrokoch a prípadných výmenných kurzoch, o komunikačných prostriedkoch, o bezpečnostných a opravných opatreniach o zmenách rá mcovej zmluvy a jej ukončení a o práve na nápravu.

V praxi sú rámcové zmluvy a platobné služby, ktoré sa na zá klade rámcových zmlúv poskytujú, oveľa bežnejšie a hospodársky dô ležitejšie ako jednorazové platobné služby. Ak používateľ platobných služieb si chce zriadiť platobný účet alebo používať osobitný platobný prostriedok musí uzatvoriť rámcovú zmluvu s poskytovateľom platobných služ ieb. Požiadavky na poskytovanie informácií o rámcových zmluvách pred ich uzavretím preto musia byť dostatočne vyčerpávajúce. Tieto informácie sa musia poskytovať v listinnej forme, alebo na inom trvanlivom médiu ako sú výtlačky z tlačiarní na tlačenie výpisov z účtov, diskety, CD-ROM, DVD, pevné disky osobných počítačov, na ktor ých možno ukladať elektronickú poštu, a tiež internetové stránky, ak tieto strá nky umožňujú prístup k týmto informáciám pre budúce po užitie po obdobie zodpovedajúce účelu informácií a nezmenenú reprodukciu ulož ených informácií. Poskytovateľ a používateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť v rámcovej zmluve na spôsobe, akým sa poskytnú následné informácie o vykonaných platobných službách, napríklad, že v prípade internetového bankovníctva sa všetky informácie o platobnom účte sprístupnia online.

K § 32

Toto ustanovenie stanovuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb informovať používateľa platobných služieb o každej zmene rá mcovej zmluvy vopred v dostatočnom predstihu, a to v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr dva mesiace pred navrhovaným dňom účinnosti týchto zmien, aby používateľ tak mohol využiť právo na okamžité ukončenie rá mcovej zmluvy bez poplatkov pred dňom začatia uplatňovania zmien.

Ak obchodné podmienky platobných služieb, ktoré tvoria súčasť rámcovej zmluvy, sú zároveň súčasťou všeobecných obchodných podmienok, toto ustanovenie upravuje oznamovaciu povinnosť výhradne pre obchodné podmienky príslušných platobných služieb a nie pre celé všeobecné obchodné podmienky.

Poskytovateľ platobných služieb a používateľ platobných služieb sa však môžu dohodnúť na domnienke o prijatí navrhovaných zmien, ak používateľ platobn ých služieb nevyjadrí nesúhlas so zmenami pred navrhovaným dňom nadobudnutia účinnosti zmien. Ak však používateľ platobných služieb nesúhlasí so zmenami rámcovej zmluvy, má právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dň om účinnosti týchto zmien. Obidve skutočnosti musia byť zakotvené v r ámcovej zmluve.

Zmeny úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu sa môžu uplatňovať okamžite aj bez predchádzajúceho oznámenia, ak sa takéto právo dohodlo v rámcovej zmluve a ak sa zmena zakladá na referenčnej úrokovej sadzbe alebo referenčnom výmennom kurze dohodnutom v súlade s rámcovou zmluvou.

Používateľ platobných služieb musí byť informovaný čo najskôr o každej zmene úrokovej sadzby v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, ak sa nedohodli na osobitnej frekvencii alebo spôsobe poskytovania alebo sprístupňovania takejto zmeny, pričom pri zmene úrokových sadzieb alebo výmenných kurzov v prospech používateľa platobných služieb, nie je potrebné používateľa informovať o tejto zmene.

Poskytovateľ platobných služieb môž e meniť úrokovú sadzbu alebo výmenný kurz napríklad v závislosti od situácie na finančných trhoch, pričom zmena úrokovej sadzby alebo zmena výmenného kurzu použitej pri platobnej operácií - napríklad zmena úrokov ej sadzby použitej pri výbere hotovosti kreditnou kartou alebo zmena výmenného kurzu pri úhrade, ak sa ú hrada vykonáva v inej mene než je mena platobného účtu - musia byť poskytovateľom platobných služieb vypočítavané takým spôsobom, aby nedochádzalo k znevýhodňovaniu napríklad jednotlivých spotrebiteľov, t.j. uplatňuje sa princíp rovnakého zaobchádzania.

K § 33

V zmysle tohto ustanovenia používateľ platobných služieb môže kedykoľvek vypovedať rámcovú zmluvu, ak sa nedohodne s poskytovateľom platobných služieb na výpovednej lehote. Ak sa však dohodne výpovedná lehota, tak táto pre používateľa platobnej služby nesmie by ť dlhšia ako jeden mesiac.

S cieľom uľahčiť mobilitu klientov používateľ platobných služ ieb má možnosť ukončiť rámcovú zmluvu po uplynutí roka bez toho, aby mu boli účtované poplatky. V ostatných prípadoch musia byť poplatky za vypovedanie zmluvy primerané a v súlade so skutočnými nákladmi.

V rámcovej zmluve uzatvorenej na dobu neurčitú je možné dohodnúť výpovednú lehotu, ktorá zo strany poskytovateľa platobných služieb nesmie byť kratšia ako dva mesiace a musí byť vypovedaná v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Ak používateľ platobný ch služieb konal preukázateľne podvodným spôsobom takáto dohoda neplatí.

V prípade pravidelne účtovaných poplatkov za platobné služby je použí vateľ povinný uhradiť len pomernú časť poplatkov prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy a ak sa uhrádzajú vopred, ich pomerná časť sa mu musí vrátiť. Jedná sa o pravidelné účtované poplatky za platobn é služby ako napríklad poplatok za vedenie platobného účtu, ak skončením platnosti rámcovej zmluvy sa zrušuje aj platobný účet (platobné služby podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona) alebo poplatok za vydanie/obnovu platobnej karty.

Ak je v rámcovej zmluve dohodnutá výpovedná lehota t.j. pre používateľ a platobných služieb nie dlhšia ako jeden mesiac a pre poskytovateľa platobných služieb najmenej dvojmesač ná, v prípade bežného účtu sa nepoužijú ustanovenia § 715 Obchodn ého zákonníka, týkajúce sa výpovedných lehôt.

Toto ustanovenie nemá vplyv na povinnosť poskytovateľa platobných služieb vypovedať zmluvu o poskytovaní platobných služieb za výnimočných okolností na základe iný ch príslušných právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátny ch právnych predpisov, napríklad právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, akýchkoľvek akcií zameraných na zmrazenie finančných prostriedkov alebo akýchkoľvek osobitných opatrení súvisiacich s predchádzaním a vyšetrovaním trestnej činnosti.

Toto ustanovenie má uľahčiť mobilitu klientov medzi platobnými inštitúciami a posilniť postavenie používateľa platobných služieb. Naopak však, ďalšie znev ýhodnenie poskytovateľov platobných služieb môže znamenať spomalenie vývoja nových platobných produktov (ak by bola predĺžená výpovedná lehota poskytovateľa platobný ch služieb), zvýšenie nákladov týchto poskytovateľov (ak by sa skrátila výpovedná lehota používateľa), pričom vyššie náklady by sa odrazili na vyššej cene iný ch služieb.

K § 34

Ustanovením tohto paragrafu sa ukladá informačná povinnosť poskytovateľovi platobný ch služieb, ak ide o poskytovanie prípadne sprístupnenie informácií o jednorazových platobných operáciách, na ktoré sa nevzťahuje rámcová zmluva a poskytnutie informácií o poskytovaní platobných služieb na základe rámcovej zmluvy (napríklad výpisov z príslušných bankových účtov jednotlivých klientov) používateľom platobn ých služieb s cieľom poskytnúť vysokú úroveň prehľadných inform ácií o týchto službách a prispieť k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľov.

Spôsob, akým poskytovateľ platobných služieb poskytuje požadované informácie používateľovi platobných služieb, musí zohľadňovať potreby používateľa, ako aj praktické technické aspekty a efektívne vynakladanie nákladov v z ávislosti od situácie s podmienkami dohodnutými v príslušnej rámcovej zmluve o poskytovaní platobný ch služieb. Tento zákon preto rozlišuje medzi dvoma spôsobmi, akými poskytovateľ platobných služieb poskytuje informácie, a to buď ich poskytuje, prípadne oznamuje, aktívnym spô sobom v príslušnom čase stanovenom zákonom bez toho, aby používateľ platobných služ ieb o to žiadal alebo na žiadosť používateľa platobných služieb ich sprí stupňuje. V tomto prípade používateľ platobnej služby musí vyvinúť určitú iniciatívu, aby tieto informácie získal. Na tieto účely poskytovateľ platobných služieb musí zabezpečiť možnosť prístupu k informá ciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných služieb.

K § 35

V záujme transparentnosti tento paragraf ustanovuje harmonizované požiadavky nevyhnutné na zabezpečenie poskytnutia potrebných a dostatočný ch informácií používateľom platobných služieb, ktoré sa týkajú vykonania jednorazovej platobnej operácie.

Ustanovením tohto paragrafu sa upravuje právo používateľa platobných služieb na bezplatné získanie dôležitých informácií predtým, než je viazaný akoukoľvek zmluvou o poskytnutí jednorazovej platobnej operácie alebo pred vyjadrením ponuky. Z dôvodu transparentnosti poskytnutia platobnej služby a za účelom jej realizácie a zároveň prispenia k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľov je dôležité, aby boli poskytnuté a sprístupnené všetky potrebné informácie vopred, pričom požadované inform ácie majú byť primerané potrebám používateľa platobných služieb a poskytované dohodnutým spôsobom.

Tento paragraf ustanovuje minimálny výpočet povinne zverejňovaných najdôležitejších informácií, ktoré je poskytovateľ jednorazovej platobnej operácie povinný poskytnú ť alebo sprístupniť z pohľadu používateľa platobných služieb, ako sú údaje alebo jedinečný identifikátor pre riadne vykonanie príkazu, maximálna lehota na vykonanie platobnej služby, suma všetkých poplatkov, prípadne ich rozpis a výmenný alebo referenčný výmenný kurz v prípade konverzie.

Požiadavky na poskytovanie informácií pri jednorazovej platobnej operácii sa líšia od požiadaviek rámcovej zmluvy, ktorá zahàňa viacero platobných operácií. V prípade jednorazových platobných operácií poskytovateľ platobných služieb poskytuje iba základné informácie. Keďže platiteľ je pri podávaní platobného príkazu obyčajne prítomný, nie je potrebné požadovať aby sa informácie v každom prípade poskytovali v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Poskytovateľ platobných služieb mô že poskytnúť informácie ústne pri priehradke alebo ich inak ľahko sprístupniť, napríklad umiestnením obchodných podmienok na nástenke v priestoroch. Informácie by sa mali poskytnúť aj o tom, kde sú k dispoz ícii ďalšie podrobnejšie informácie (napríklad adresa internetovej strá nky). Ak používateľ o to požiada, musia sa mu základné informácie poskytnúť v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Tieto informácie musia byť zrozumiteľné pre verejnosť, v št átnom jazyku (teda slovenskom) alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú.

Pri poskytnutí jednorazovej platobnej služby pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožň ujú poskytovateľovi platobných služieb splniť si informačné povinnosti pred vykonaní m operácie, je povinný urobiť tak ihneď po vykonaní platobnej operácie.

V prípade jednorazových platobných operácií nie je potrebné poskytovať alebo sprístupňovať informácie ak bola predložená používateľovi kópia návrhu zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej operácie alebo návrhu platobného príkazu, ktoré obsahujú potrebné informácie.

Poskytovateľ platobných služieb je tiež povinný poskytnúť alebo sprístupniť používateľovi platobných služieb ľahko dostupným spôsobom (napríklad adresa internetovej stránky) aj ďalšie dôležité informácie ako s ú predovšetkým obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb alebo o vydávan í a používaní elektronických peňazí.

Ak už boli poskytnuté používateľovi platobných služieb dané inform ácie, prípadne sa predpokladá ich poskytnutie, na základe inej rámcovej zmluvy, nie je potrebné, aby poskytovateľ platobných služieb opätovne poskytoval potrebné informácie (napríklad pri platbá ch platobnou kartou v zahraničí stačí ak si voči používateľovi platobných služieb splnil informačné povinnosti poskytovateľ platobných služieb, ktorý vydal platobnú kartu a nevyžaduje sa, aby potrebné informácie poskytoval tiež poskytovateľ platobnej služby v zahraničí a naopak).

K § 36

Tento paragraf ukladá povinnosť poskytovate ľovi platobných služieb platiteľa bezodkladne po prijatí platobného príkazu na jednorazovú platobnú operáciu poskytnúť alebo sprístupniť platiteľovi minimálny výpočet údajov takým spôsobom, aby mu bolo umožnené identifikovať platobnú operáciu alebo príjemcu, sumu platobnej operácie v mene použitej v platobnom príkaze, sumu všetkých poplatkov, prípadne ich rozpis, použitý výmenný kurz a sumu platobnej operá cie v prípade konverzie a dátum prijatia platobného príkazu.

K § 37

V zmysle tohto paragrafu poskytovateľ platobných služieb príjemcu je povinný bezodkladne po vykonaní jednorazovej platobnej operácie poskytnúť alebo sprístupniť príjemcovi minimálny výpočet údajov, na žiadosť používateľa platobných služieb v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, tak aby mu bolo umožnené identifikovať platobnú operáciu alebo platiteľa a informácie sprevádzajúce platobnú operáciu, sumu platobnej operácie v mene ktorej sú príjemcovi finančné prostriedky k dispozícii, sumu všetký ch poplatkov za platobnú operáciu, prípade rozpis súm, použitý vý menný kurz a sumu platobnej operácie pred konverziou a referenčný dátum pripísania sumy platobnej operácie na platobný účet.

S cieľom umožniť príjemcovi overenie toho, že splatná suma je správne zaplatená, následne poskytnuté informácie o platobnej operácii musia obsahovať nielen plnú sumu prevedených finančných prostriedkov, ale aj výšku všetkých poplatkov.

K § 38

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje právo používateľa kedykoľvek počas zmluvného vzť ahu žiadať o bezplatné poskytnutie rámcovej zmluvy v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, čo mu umožní porovnať služby poskytovateľov platobných služieb a ich podmienky, a v prípade akéhokoľvek sporu overiť svoje zmluvné práva a povinnosti. Poskytovateľ platobných služieb musí zabezpečiť možnosť prístupu k informá ciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných služieb.

Z dôvodu transparentnosti poskytnutia platobnej služby a za účelom jej realizácie je dôležité, aby poskytovateľ platobnej služby poskytol a sprístupnil používateľovi platobnej služ by všetky potrebné informácie pred uzavretím rámcovej zmluvy alebo pred vyjadrením ponuky s primeraný m časovým predstihom, jasne a zrozumiteľne v štátnom (slovenskom) jazyku alebo v inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Cieľom úpravy týchto informačných povinností je predovšetkým zabezpečiť zvýšenie informovanosti používateľa platobnej služby a zároveň prispieť k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľ ov.

Pri zmluve na diaľku, ak táto bola uzavretá na žiadosť používateľa platobných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytnutie potrebných informácií, poskytovateľ platobných služieb musí zaslať používateľovi platobných služieb tieto informácie bezprostredne po uzavretí rámcovej zmluvy.

Ak boli poskytnuté potrebné informácie vopred formou kópie návrhu rámcovej zmluvy nie je potrebné, aby tieto boli poskytované opätovne inou formou.

K § 39

Za účelom transparentnosti poskytnutia platobnej služby ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosť poskytovateľa platobnej služby na žiadosť platiteľa informovať platiteľa ešte pred vykonaním tejto platobnej operácie o maximálnej lehote na jej vykonanie a poplatkoch, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť, prípadne aj ich rozpis, ak platiteľ predkladá pokyn na vykonanie jednotlivej platobnej operácie na základe rámcovej zmluvy. Poskytovateľ platobných služieb môže poskytnúť tieto informácie ústne pri priehradke, prípadne inou formou.

K § 40

Ustanovením tohto paragrafu sa ustanovuje povinnosť poskytovateľa platobnej služby platiteľa informovať platiteľa bez zbytočného odkladu po odpísaní jednotlivej platobnej operácie z úč tu platiteľa alebo ak platiteľ nepoužíva platobný účet po prijatí platobného prí kazu tak, aby mohol identifikovať platobnú operáciu alebo príjemcu, ďalej informovať o sume platobnej operácie v mene, v ktorej sa odpísala z platobného účtu platiteľa (t.j. o sume platobnej operácie, ktorá nezahàňa prípadný poplatok) alebo použitej v plato bnom príkaze, o sume všetkých poplatkov za platobnú operáciu prípadne ich rozpise alebo o úrokoch, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť. Taktiež platiteľ musí byť informovaný o použitom výmennom kurze v prípade konverzie (t.j. o výmennom kurze, ktorý bol po užitý poskytovateľom platobných služieb platiteľa pri konverzii) a referenčnom dátume odpísania sumy platobnej operácie z platobného účtu alebo dátume prijatia platobného príkazu. Tieto informácie poskytovateľ platobnej služby poskytne bezplatne platiteľovi v listinnej forme (bezplatne v tomto prípade znamená, že napríklad platiteľ neplatí žiadny poplatok za papierový výpis odoslaný poštou, a to vrátane poštovného) alebo na inom trvanlivom mé diu, ak v rámcovej zmluve nie je dohodnuté, že takéto informácie poskytovateľ platobných služieb platiteľa poskytuje (napríklad v listinnej forme alebo v elektronickej forme napríklad prostredníctvom internet bankingu, formou SMS správy, elektronickou poštou) alebo sprístupňuje (napríklad formou tlač enia výpisov prostredníctvom technického zariadenia) bezplatne platiteľovi pravidelne najmenej raz mesačne, a to spôsobom, ktorý umožňuje platiteľovi ukladať a reprodukovať nezmenené informácie.

K § 41

V zmysle tohto ustanovenia poskytovateľ platobnej služby príjemcu je povinný bez zbytočného odkladu po vykonaní jednotlivej platobnej operácie poskytnúť príjemcovi dostatok informácií za účelom identifikácie platobnej operácie, prípadne platiteľa a ďalších informácií spojených s platobnou operáciou ako sú napríklad suma v mene pripísanej na platobný účet (t.j. o sume platobnej operácie, ktorá nezahàňa prípadný poplatok), výška poplatkov, prípadne ich rozpis, úroky, použitý výmenný kurz v prípade konverzie (t.j. výmenný kurz, ktorý bol použitý poskytovateľom platobných služieb príjemcu pri konverzii) a suma platobnej operácie pred konverziou a referenčný dátum pripísania sumy platobnej operácie na platobný účet. Tieto informácie poskytovateľ platobnej služby poskytne bezplatne príjemcovi v listinnej forme (bezplatne v tomto prípade znamená, že naprí klad príjemca neplatí žiadny poplatok za papierový výpis odoslaný poštou, a to vrá tane poštovného) alebo na inom trvanlivom médiu, ak v rámcovej zmluve nie je dohodnuté, že takéto informácie poskytovateľ platobných služieb príjemcu poskytuje (napríklad v listinnej forme alebo v elektronickej forme napríklad prostredníctvom internet bankingu, formou SMS správy, elektronickou poštou) alebo sprístupňuje (napríklad formou tlačenia výpisov prostredníctvom technického zariadenia) bezplatn e príjemcovi pravidelne najmenej raz mesačne, a to spôsobom, ktorý umožňuje príjemcovi ukladať a reprodukovať nezmenené informácie.

K § 42

Ustanovenie tohto paragrafu ustanovuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb v prípade platobných služieb pri platobných prostriedkoch, ak ide o platby nízkej hodnoty (t. j. u ktorých jednotlivé platobné operácie nikdy neprevyšujú 30 eur alebo ktoré majú výdajový limit 150 eur) alebo elektronické peniaze, ktorých hodnota nikdy neprekročí 150 eur, informovať platiteľa najm ä o hlavných charakteristikách platobnej služby, spôsobe použitia platobného prostriedku, povinnostiach, účtovaných poplatkoch, podstatných informáciách potrebných na informované rozhodovanie sa a mieste, kde sú ľahko dostupným spôsobom sprístupnené všetky ostatné informácie, týkajúce sa rámcovej zmluvy.

S cieľom príliš nezaťažiť poskytovateľa platobných služieb poskytovaním informácií pri platobných službách nízkej hodnoty alebo elektronických peniazoch možno v rámcovej zmluve dohodnúť, že poskytovateľ platobných služieb nie je povinný informovať o zmenách rámcovej zmluvy v listinnej forme alebo na inom trvanlivom mé diu.

V rámcovej zmluve ďalej možno dohodnúť, že informácie pre platiteľa a príjemcu o jednotlivých platobných operáciách, t.j. napríklad informáciu umožň ujúcu identifikovať platobnú operáciu, sumu platobnej operácie, sumu poplatkov a použitý výmenný kurz nie je poskytovateľ platobnej služby povinný poskytovať, ale stačí ak poskytne alebo spr ístupní odkaz, ktorý umožňuje používateľovi získať tieto informácie. Avšak poskytovateľ nie je povinný poskytnúť alebo sprístupniť ani takýto odkaz, ak sa platobný prostriedok používa anonymne alebo ak takýto odkaz nie je možné z technického hľadiska poskytnúť. Poskytovateľ platobných služieb však musí zabezpečiť možnosť prístupu k informáciám a dostupnosť informácií na účely overenia sumy uložených finančných prostriedkov.

Platobné prostriedky na vykonávanie platobných operácií nízkej hodnoty majú predstavovať lacnú a ľahko použiteľnú alternatívu v prípade tovarov a služieb nízkej hodnoty a nemajú byť zbytočne zaťažené nadmern ými požiadavkami. Príslušné požiadavky na poskytovanie informácií a pravidlá pre ich používanie sa preto obmedzujú na základné informácie, pričom zohľadň ujú aj technické možnosti nástrojov používaných pri platbách nízkej hodnoty.

Aj napriek jednoduchšiemu režimu používateľ platobných služieb má ma ť primeranú ochranu vzhľadom na obmedzené riziko, aké tieto platobné nástroje predstavujú, najmä ak ide o predplatené platobné nástroje. Príliš prísne informa čné povinnosti poskytovateľov platobných služieb by mohli brániť rozvoju týchto modern ých platobných prostriedkov, prípadne ich použitie zdražiť. Naopak príliš vysoké nastavenie limitov by mohlo výrazne znevýhodniť klasické platobné prostriedky.

K § 43

Podľa ustanovenia § 43 poskytovateľ platobných služieb nesmie používateľovi platobných služieb účtovať poplatky za poskytovanie alebo sprístupnenie informácií o jednorazových platobných operáciách, na ktoré sa nevzťahuje rámcová zmluva. Ïalej sa upravuje právo používateľa na získanie základných informácií o vykonaných platobných službách na základe rámcovej zmluvy, bez akýchkoľvek dodatočných poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Výnimku tvorí dodatočné alebo častejšie poskytovanie informá cií po odpísaní sumy jednotlivej platobnej operácie z účtu platiteľa alebo po prijatí platobného príkazu, a tiež informácií o jednotlivých platobných operáciách než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, alebo poskytovanie týchto informácií inými komunikačnými prostriedkami než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, a to na základe ž iadosti používateľa platobných služieb. V tomto prípade možno dohodnúť, ž e poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatky.

Taktiež, ak ide o dodatočné poskytovanie informácií rámcovej zmluvy než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve alebo za poskytovanie týchto informácií na inom trvanlivom médiu než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, a to na základe žiadosti používateľa platobný ch služieb . V tomto prípade možno tiež dohodnúť, že poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatky.

Prípadné poplatky za dodatočné, častejšie poskytovanie informácií alebo na inom trvanlivom médiu než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, ktoré poskytovateľ platobných služieb bude požadovať od používateľa platobných služieb, musia byť primerané a v súlade so skutočnými nákladmi poskytovateľa platobných služieb.

Cieľom úpravy všeobecných (tzv. predbežných) informačných povinností je zabezpečiť zvýšenie informovanosti používateľa platobnej služ by o poplatkoch v súvislosti s použitím daného platobného nástroja ešte pred zač atím platobnej transakcie ako napríklad informácia o poplatku prostredníctvom internet bankingu pred zadaním platobného príkazu na úhradu, informácia o poplatku sprístupnená v priestoroch poskytovate ľa platobných služieb, informácia o poplatku za výber hotovosti prostredníctvom ATM formou zobrazenia informácie na obrazovke ATM alebo na viditeľnom mieste pri ATM zariadení a podobne .

K § 44

Podľa § 44 poskytovateľ plato bných služieb nesmie účtovať používateľovi platobných služ ieb poplatky za plnenie svojich informačných povinností (napríklad informácie podľa § 42) alebo za nápravné alebo preventívne opatrenia (napríklad blokovanie platobnej karty, vrátenie sumy neautori zovanej platobnej operácie, oznamovanie straty alebo krádeže platobnej karty), okrem prípadov uvedených v § 5 ods. 1, §6 ods. 5 a § 21 ods. 2. Cieľom tejto úpravy je prispieť k ochrane klientov ako spotrebiteľov v pr ípadoch nesplnenia si povinností zo strany poskytovateľa platobnej služby.

Ustanovením tohto paragrafu sa ďalej upravuje, kedy znáša poplatky platiteľ a kedy príjemca v prí pade platobnej operácie, ktorá nezahàňa konverziu, t.j. poplatky účtované poskytovateľom platobný ch služieb platiteľa znáša platiteľ a účtované poskytovateľom platobných služieb príjemcu, príjemca. Za účelom uľahčenia priameho spracúvania platieb je efektívne rozdeliť poplatky medzi platiteľa a príjemcu, to však je uplatniteľné iba v pr ípadoch, kedy si platobná operácia nevyžaduje konverziu. Ak platobná operácia zahàň a konverziu, poskytovateľ platobných služieb si môže účtovať napríklad poplatok za takúto službu – to znamená , že platobná operácia sa vykonáva v inej mene než je mena platobného účtu.

Podľa tohto ustanovenia poskytovateľ platobných služieb tiež nesmie brániť, aby príjemca platobných kariet (zvyčajne obchodník) platiteľovi ponúkol zľavu za používanie platobnej karty, a taktiež príjemca platobných kariet (zvyčajne obchodník) nesmie žiadať od platiteľa poplatok za používanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku. Poskytovateľ platobných služieb si môže účtovať poplatky od príjemcu (obchodní ka) za použitie platobnej služby (tzv. provízia), v dôsledku čoho sa poplatky nevyberajú od platiteľ a.

Poskytovateľ platobných služieb nesmie účtovať používate ľovi platobných služieb poplatky za tzv. účtovné položky, ktoré súvisia s obratom na platobnom účte v súvislosti s pripísaním sumy platobnej operácie na platobný účet alebo s odpísaním sumy platobnej operácie z platobného účtu, ak si účtuje poplatok za poskytnutie jednotlivej platobnej služby, napríklad pri účtovaní poplatku za platobnú službu „ vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet“ nesmie poskytovateľ platobných služieb účtovať poplatok za obrat na platobnom účte, t.j. za pripísanie tejto sumy platobnej operácie na platobný účet.

K § 45

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú základné pojmy a definície v oblasti platobných systémov. V odseku 1 je vymedzený pojem „platobný systém“, v odseku 2 je vymedzený pojem „príkaz“.

Odsek 3 vymedzuje jednotlivé druhy platobných systémov, ktoré môžu byť prevádzkované podľa tohto zákona. Ide o

a) platobný systém prev ádzkovaný Národnou bankou Slovenska ako napríklad platobný systém EURO SIPS alebo TARGET2-SK,

b) platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia Národnej banky Slovenska, pričom prevádzkovateľ platobného systému je poskytovateľ platobných služieb, ktorý je zároveň agentom pre vyrovnanie v tomto platobnom systéme,

c) platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia Národnej banky Slovenska, pričom prevádzkovateľ platobného systému je právnická osoba, prič om takýto platobný systém nemá agenta pre vyrovnanie; vyrovnanie príkazov prebieha v platobných systé moch uvedených v písmenách a) alebo b) ako napríklad platobný systém prevádzkovaný spoločnosťou First Data, a.s.,

d) platobný systém bez povolenia, pričom ide o tzv. uzavretý platobný systém ako napríklad systém bankovej skupiny alebo systém Diners Club.

Platobné systémy uvedené v písmenách a) a b) sú systé mami podľa smernice č.◊98/26/ES a platobné systémy podľa pí sm. c) a d) sú tzv. iné platobné systémy, na ktoré sa nevzťahuje smernica č. ◊98/26/ES.

V odseku◊4 je zadefinované všeobecné členenie platobný ch systémov na dva základné typy v závislosti od princípov prevádzkovania platobný ch systémov, teda v závislosti od spôsobu vyrovnania príkazov v platobných systémoch. Ide o vyrovnanie jednotlivých položiek v reálnom čase napríklad platobný systém TARGE T2-SK alebo vyrovnanie rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov platobného systému napríklad platobný systém SIPS, ktor ý vyrovnáva pozície prostredníctvom platobného systému TARGET2-SK.

V odseku 5 a 6 sa vymedzuje obsah a spôsob vysporiadania v jednotlivých typoch platobných systémov, teda v platobných systémoch prevádzkovaných na princípe vyrovnania jednotlivých položiek v reá lnom čase, alebo vyrovnania rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľadávok a zá väzkov účastníkov platobného systému.

Vysporiadanie je kľúčová činnosť (operácia) platobných systémov, v rámci ktorej sa zabezpečuje správne spracovanie príkazov pre platobný systém, výpočet výsledkov zo spracovania príkazov pre platobný systém, overenie výpočtu výsledkov a konečné vyrovnanie príkazov pre platobný systém. Pritom v platobných systémoch prevádzkovaných na princípe vyrovnania rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľ adávok a záväzkov účastníkov platobného systému, je ich jedinou vzájomnou pohľadávkou alebo ich jediným vzájomným záväzkom k príslušnej uzávierke celkový vypočítaný výsledný rozdiel, a to v závislosti od celkového vypočítaného výsledného rozdielu pre jednotlivých účastníkov platobného systému.

Odsek 8 vymedzuje kompetencie Národnej banky Slovenska pri výkone hodnotenia platobnej infraštruktúry (tzv. oversight), t.j. hodnotenia platobného systému, systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými ná strojmi, platobných služieb a elektronických peňazí. Národná banka Sloven ska môže od osôb podľa tohto odseku požadovať informácie potrebné na hodnotenie platobnej infraštruktúry, pričom tieto osoby sú povinné tieto informácie poskytn úť Národnej banke Slovenska. Hodnotenie platobnej infraštruktúry vykonáva Národná banka Slovensk a podľa platných medzinárodných štandardov a hodnotiacich kritérií a v súlade s postupmi príslušných orgánov členského štá tu (napríklad Európskej centrálnej banky). Keďže platobná infraštruktúra je v rá mci EHP vzájomne poprepájaná, takéto hodnotenie platobnej infraštruktú ry v sebe spája aj cezhraničnú spoluprácu a cezhraničné hodnotenie platobnej infraštrukt úry ako napríklad hodnotenie infraštruktúry SWIFT, kartových schém alebo SEPA úhrad.

Odsek 9 vymedzuje zodpovednosť prevádzkovateľa platobného systému podľa odseku 3 písm. a) až c) za straty vzniknuté účastníkovi platobného systému, ak boli zaprí činené v dôsledku hrubej alebo bežnej nedbanlivosti tohto prevádzkovateľa systému.

K § 46

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje platobné systémy podľa § 45 ods. 3 písm. a) a b), t.j. platobné systémy prevádzkované Národnou bankou Slovenska a platobné systémy prevádzkované na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému, ak prevádzkovateľom tohto syst ému je poskytovateľ platobných služieb, ktorý je zároveň aj agentom pre vyrovnanie.

Platobný systém možno veľmi zjednodušene prirovnať k určitej platobno-finančnej spojovacej centrále, v ktorej dochádza k súbežnému uskutočňovaniu zúč továvania a vyrovnania obchodov účastníkov platobného systému.

Z hľadiska formálneho zoskupenia (zloženia) musí platobný systém mať v zásade najmenej troch svojich účastníkov. Dvoch účastníkov vtedy, ak

a) tento platobný systém zabezpečuje prepojenie systémov vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi podľa osobitného predpisu alebo systémov uvedených v zozname Európskej komisie, prič om jedným z týchto účastníkov je platobný systém prevádzkovaný podľa tohto zákona,

b) je tento platobný systém prevádzkovaný na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi vš etkými účastníkmi platobného systému, pričom sa účastn íci platobného systému dohodli, že zmluva sa musí riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky,

c) vykonáva príkazy účastníkov platobného systému a zabezpečuje ich vyrovnanie u agenta pre vyrovnanie.

K § 47

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú účastníkov platobných systémov podľ a § 45 ods. 3 písm. a) a b), t.j. ide o platobné systémy prevádzkované Národnou bankou Slovenska a platobné systémy prevádzkované na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systé mu, ak prevádzkovateľom tohto systému je poskytovateľ platobných služ ieb, ktorý je zároveň aj agentom pre vyrovnanie.

V odseku◊1 je vymedzený okruh možných účastníkov platobných systémov. Pritom ide predovšetkým o Národnú banku Slovenska, banky a pobočky zahran ičných bánk, ktoré poskytujú absolútnu väčšinu platobný ch služieb v Slovenskej republike. Do zákonom určeného okruhu možných účastní kov patria aj centrálne banky iných štátov, Európska centrálna banka, iné inštitúcie zriadené podľa osobitného predpisu, ktoré sú v rá mci svojej ustanovenej činnosti oprávnené zabezpečovať prevody finančných prostriedkov alebo organizovať a prevádzkovať systém zúčtovania a vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi (napríklad Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Centr álny depozitár cenných papierov). Novým prvkom oproti predchádzajúcej právnej úprave je vymedzenie platobného systému ako možného účastníka v platobnom systéme (t.j. systém v systéme – napríklad účastníkom platobného systému TARGET2-SK je aj platobný systém SIPS) alebo platobnej inštitúcie, alebo inštitúcie elektronický ch peňazí, v oboch prípadoch za predpokladu, že spĺňajú všetky prístupové pravidlá platobného systému vymedzené pravidlami platobného systému. Nakoniec ide o zahrani čné osoby, ktorých činnosť zodpovedá stanoveným podmienkam.

Odsek◊2 ustanovuje, že ten istý účastník platobného systému môže v tomto platobnom systéme zabezpečovať funkciu agenta pre vyrovnanie alebo klíringového ústavu, alebo obidve tieto funkcie alebo iba niektorú časť týchto funkcií.

Agentom pre vyrovnanie platobného systému sa rozumie osoba, ktorá vedie vyrovnacie účty pre účastní kov platobného systému, na ktorých sa vyrovnávajú príkazy účastníkov, a ktorá na tento účel môže poskytovať úvery účastníkom platobn ého systému.

Klíringový ústav je osoba, ktorá v platobnom systéme zodpovedá za správne spracovanie príkazov pre platobný systém a zároveň zodpovedá za výpočet vý sledkov zo spracovania týchto príkazov.

Odsek 5 sa vzťahuje k zmluvným vzťahom medzi účastníkmi platobného systému, ktoré sú stanovené v zmluve o platobnom systéme prevádzkovateľa platobného systému. V zmluve o platobnom systéme prevádzkovateľa platobného systému musia účastní ci platobného systému určiť prevádzkovateľa platobného systém u. Takisto sú následne povinní poskytnúť prevádzkovateľovi platobného systému ich štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osô b, ktoré vystupujú za účastníka platobného systému jednak pri odovzdávaní príkazov a jednak pri nakladaní s vyrovnacím účtom.

Naopak, prevádzkovateľovi platobného systému ukladá povinnosť poskytnúť účastníkom platobného systému jeho štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osôb zodpovedných za spracovanie príkazov.

K § 48

Toto ustanovenie upravuje pravidlá platobného systému, keďže prevádzkovateľ platobného systému je tieto povinný vydať a sprístupniť účastníkom platobného systému v písomnej alebo elektronickej forme a v štátnom jazyku (odsek 1).

Prevádzkovateľ platobného systému uzatvorí s každým účastníkom platobného systému zmluvu o platobnom systéme s rovnakým obsahom. Súčasť ou zmluvy o platobnom systéme sú pravidlá platobného systému (ide o obdobu obchodných podmienok bánk). Pravidlá platobného systému, okrem formálneho ustanovenia prevádzkovateľa, agenta pre vyrovna nie a účastníkov platobného systému vrátane ich práv a povinností, obsahujú aj podmienky dôležité pre fungovanie platobného systému ako sú spôsob prenosu príkazov a ich zabezpečenie proti zneužitiu, spôsob zabezpečenia likvidity na vyrovnanie príkazov, sp ôsob vysporiadania vzájomných pohľadávok a záväzkov úč astníkov platobného systému, okamih prijatia príkazu platobným systémom, menu, sadzobník poplatkov, reklamačný poriadok atď. Zmluva ďalej vymedzuje spôsob plnenia povinnosti prevádzkovateľa platobného systému informovať účastníka platobného systému o každej zmene pravidiel platobného systému.

K § 49

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú všeobecné zásady uchovávania dokumentácie k prí kazom a uchovávania súborov odovzdaných prevádzkovateľovi, ktoré sú pla tné pre platobné systémy. V odseku◊2 sa každému účastníkovi vrátane prevádzkovateľa platobného systému ukladá povinnosť účastníkov uchovávať vyrovnané príkazy najmenej päť rokov od ich vyrovnania.

K § 50

Ustanovenia tohto paragrafu určujú spôsob zabezpečenia finančných prostriedkov potrebných na vyrovnanie príkazov. Na účely zabezpečenia vyrovnania a v záujme ochrany pred systémový m rizikom zákon ustanovuje oprávnenie agenta pre vyrovnanie vyžadovať od účastníkov platobného systému, ktorým vedie účty, aby na týchto účtoch vždy držali sumu peňažných prostriedkov, ktorá je určená agentom pre vyrovnanie (povinný minimálny zostatok).

V prípade nedostatku peňažných prostriedkov, zákon umožňuje agentovi pre vyrovnanie poskytnúť účastníkom platobného systému úver, ktorý je splatný v deň jeho poskytnutia (tzv. vnútrodenný úver) a slúži výhradne na finančné krytie a vyrovnanie príkazov pre platobný systém. Úver musí byť zabezpečen ý cennými papiermi, finančnými prostriedkami, pohľadávkami z úveru alebo inými maje tkovými hodnotami. Za týmto účelom sa v odseku◊5 ustanovuje, že agent pre vyrovnanie zverejní zoznam cenných papierov akceptovaných ako zábezpeku, formou prístupnou pre vš etkých účastníkov platobného systému.

K § 51

Ustanoveniami tohto paragrafu sa zabezpečuje predovšetkým ochrana platobných systémov pred rizikami, ktoré pre platobné systémy vyplývajú z prípadnej insolventnosti ktoréhokoľvek účastníka platobného systému zúčastňujúceho sa na činnosti platobn ého systému. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa každý pr íkaz účastníka platobného systému, ktorý už vstúpil do platobného systému, mohol vždy a za každých okolností dokončiť, a to dokonca aj vtedy, ak by medzičasom bol na majetok účastníka platobného systému vyhlásený konkurz, povolená rešt rukturalizáca, zastavenie alebo obmedzenie platieb alebo akékoľvek iné obdobné opatrenie (odsek 2). Týmto je zabezpečená zároveň aj ochrana účastníkov platobného systému pred rizikom spojeným s úpadkom niektorého účastníka platobného systému.

Ak by takáto situácia nastala, odsek 3 ustanovuje, že pri týchto skutočnostiach nie je dotknutá povinnosť platobného systému spracovať a vyrovnať príkazy tohto účastníka platobného systému, ani platnosť a vymáhateľnosť týchto prí kazov voči tretím osobám, ak ide o príkazy, ktoré boli prijaté platobným systémom v zhode s dohodnutými pravidlami.

V odseku 4 sa zakazuje spätné prepočítavanie vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov platobného systému v tomto platobnom systéme.

V odseku 5 sa zabraňuje vzniku „dominového efektu“ v platobnej neschopnosti ostatných ú častníkov v platobnom systéme, ak na niektorého účastníka platobného systému bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizáca, zastavenie alebo obmedzenie platieb alebo akékoľvek in é obdobné opatrenie. V praxi to znamená, že zábezpeka (kolaterál) sa nebude blokovať vplyvom týchto opatrení na účely konkurzu, ale použije sa na úhradu jeho závä zkov voči ostatným účastníkom platobného systému. Takisto nie sú dotknuté práva na zábezpeku, ktorú tento účastník poskytol inému ú častníkovi platobného systému alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v tomto platobnom syst éme.

V odseku◊6 sa ustanovuje, že finančné prostriedky na vyrovnacích účtoch platobného systému, ktoré sú určené na plnenie záväzkov účastníkov platobného systému vyplývajúcich z ich účasti v platobnom systéme, ako aj zábezpeky ktorú tento účastník poskytol inému účastníkovi platobného systému alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v tomto platobnom systéme, nemôžu byť použité na realizáciu výkonu rozhodnutia, napríklad na s údny výkon rozhodnutia ani na exekúciu a iné podobné spôsoby výkonu rozhodnutia.

K § 52

Ustanovenia tohto paragrafu určujú platobný systém podľa § 45 ods. 3 písm. c), t.j. taký platobný systém, ktorý je prevádzkovaný na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému, pričom prevádzkovateľom je právnická osoba, pričom takýto platobný systém nemá agenta pre vyrovnanie. Takýto platobný systém nie je platobným systémom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a v zúčtovacích systémoch cenných papierov. Takýto platobný systém sa riadi primerane ustanoveniami tohto zákona (t.j. § 46 až 51), s výnimkou ochrany účastníkov platobného systému pred konkurzným konaním podľa § 51 ods. 2 až 6. Takýto platobný systém musí mať vypracované prístupové pravidlá ohľadom kritéri í pre poskytovateľov platobných služieb ohľadom účasti v takomto platobnom systéme. Tieto prí stupové kritéria nemôžu byť diskriminačné a nemô žu diskriminovať uvedených poskytovateľov ohľadom účasti v takomto systému, avšak so zreteľom na špecifické riziká ohľadom finančnej a prevádzkovej stability tohto systému. Tieto prístupové kritéria sa týkajú tých systémov, kto ré svojou podstatou sú otvorenými platobnými systémami, ako napríklad systém prevádzkovaný spoločnosťami VISA a MasterCard alebo Fisrt Data.

K § 53

Ustanovenia tohto paragrafu určujú platobný systém podľa § 45 ods. 3 písm. d), t.j. systémy, ktoré svojou podstatou tvoria uzavretý systém alebo schému, ako napríklad platobné systémy bankových skupín alebo kartový platobný systém alebo schéma ako napríklad Diners Club. V prípade takýchto systémoch sa nedá hovoriť o prevádzkovateľovi systému v pravom slova zmysle, pretože takýto systém alebo schéma má majiteľa alebo ústredie, pričom výraz ako účastník systému sa taktiež ned á použiť v kontexte bankovej skupiny alebo kartovej schémy ako napríklad Diners Club.

K § 54

Ustanovenia tohto paragrafu určujú oznamovacie povinnosti Národnej banky Slovenska, ktorá vedie zoznamy platobných systémov, ktoré následne oznamuje Európskej komisii a zoznamy iných platobných systémov, pričom tieto zoznamy zverejňuje predovšetkým na svojej internetovej stránke. Zároveň ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú oznamovaciu povinnosť Národnej banky Slovenska, ak jej bolo doručené oznámenie o zastavení platieb, o vyhlásení konkurzu na majetok, o povolení reštrukturaliz ácie alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu od konkurzného súdu alebo inej príslušnej autority, a to vo vzťahu k účastníkom platobného systému, ktorého prevádzkovateľom je Národná banka Slovenska, vo vzťahu k prevádzkovateľom platobných systémov, ktorí prevádzkujú takýto systém na základe povolenia Národnej banky Slovenska a vo vzťahu k príslušným autoritám iných č lenských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru.

K § 55

Ustanovenia tohto paragrafu určujú oznamovacie povinnosti prevádzkovateľa platobného systému voči Národnej banke Slovenska.

K § 56

Ustanovenie tohto paragrafu určuje voľbu právneho poriadku.

K § 57

Ustanovenia § 57 určujú podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov poskytovate ľom platobných služieb t.j. platobných systémov, ktoré na svoju činnosť potrebujú povolenie na prevádzkovanie platobných systémov podľa § 45 ods. 3. O udelení povolenia a o zmene povolenia na prevádzkovanie platobného systému rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 58 a 59

Ustanovenia týchto paragrafov určujú podmienky na odobratie povolenia prevádzkovateľovi platobného systému Národnou bankou Slovenska a zánik povolenia.

K § 60 až 62

Predmetné ustanovenia ustanovujú dohľad nad prevádzkovateľom platobného systému vrátane opatrení na nápravu a pokuty.

K § 63

Definícia platobnej inštitúcie ako regulovanej osoby, na vykonávanie činnosti ktorej je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, vychádza z úpravy zakotvenej v smernici o platobných službá ch.

K § 64

Účelom je preskúmať v konaní materiálne, technické a organizačné predpoklady na poskytovanie platobných služieb. Nadväzujúc na smernicu o platobných službách výška peňažného vkladu závisí od rozsahu poskytovaných platobný ch služieb a je ňou určená. Z dôvodu ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej č innosti je žiadateľ povinný preukázať prehľadný , dôveryhodný a zákonný pôvod peňažného vkladu do základného imania.

Predmetom skúmania je i odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť personálneho substrátu žiadateľa. Nadväzujúc na úpravu stanovenú v čl. 5 smernice o platobn ých službách je žiadateľ v obchodnom pláne povinný preukázať či je schopný používať vhodné a primerané technické systémy, zdroje a postupy pre riadne poskytovanie platobných služieb. Transponujúc úpravu stanovenú smernicou o platobných službách žiadosť o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb obsahuje opis organizačnej štruktúry žiadateľa, zámer využitia agentov a pobočiek, opis zverenia prevádzkových činností tretej osobe.

K § 65

V § 65 ods. 2 sa dopĺňajú k všeobecnej úprave náležitostí rozhodnutia podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 747/2004 Z.z.“) osobitné náležitosti rozhodnutia, ktorým sa povoľuje poskytovanie platobn ých služieb. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu je oprá vnená v rozhodnutí, ktorým sa udeľuje povolenie na poskytovanie platobných služieb na základe správnej úvahy určiť podmienky ktoré musí platobná inštitúcia spĺňať pred začatím poskytovania platobných služieb, alebo ktoré musí dodržiavať pri výkone poskytovania platobných služieb.

Platobná inštitúcia je povinná dodržiavať zákonom stanovené podmienky počas celej doby platnosti povolenia na poskytovanie platobných služieb z tohto dôvodu je ako subjekt podliehajúci dohľ adu povinná informovať Národnú banku Slovenska o iných zmenách ako podľa § 72, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia.

K § 66

Navrhovaná úprava reguluje činnosť platobnej inštitúcie po udelení povolenia na poskytovanie platobných služieb. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu udeľ uje predchádzajúci súhlas na vybrané právne úkony platobnej inštitúcie ako regulovanému subjektu podľa zákona č. 747/2004 Z.z. Vydaním predchádzajúceho súhlasu sa sleduje dodržiavanie zákonom stanovených podmienok najmä pri zmene akcionárskej š truktúry a personálnych zmenách. Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas nevydá, ak nie je splnená niektorá zo zákonom stanovených podmienok. Z dôvodu prehľadu o uskutočnených zmenách je ustanovená informačná povinnosť voči Národnej bank e Slovenska v lehote desiatich dní od dňa zápisu zmien v obchodnom registri, ku ktorým vydala Ná rodná banka Slovenska predchádzajúci súhlas.

K § 67

Ustanovenie obsahuje zákonné dôvody zániku povolenia, obdobné ako pre iné regulované subjekty. Vrátenie povolenia platobnou inštitúciou podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska. Úprava definuje v súlade so smernicou o platobných službách odobratie povolenia platobnej in štitúcii a určité požiadavky na proces súvisiaci s odobratím povolenia.

K § 68

Týmto ustanovením sa upravujú určité odlišnosti zrušenia platobnej in štitúcie s likvidáciou od „klasických“ obchodných spoločností, napríklad právomoc Národnej banky Slovenska vymenovať likvidátora, oznamovacie povinnosti likvidátora voči Národnej banke Slovenska, avšak likvidácia sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.

K § 69

Podmienky zachovania platnosti povolenia na činnosť platobných inštitúcií majú podľa smernice o platobných službách zahàňať požiadavky obozretného riadenia prime rané prevádzkovým a finančným rizikám, ktorým pri vykonávaní obchodných činností tieto inštitúcie čelia. V tejto súvislosti sa upravuje organizácia, riadenie a organizačnú štruktúru platobnej inštitúcie, režim výkon vnútornej kontroly, postupy vedenia účtovníctva a vedenie obchodnej dokumentácie.

Nakoľko sa platobné inštitúcie radia medzi regulované subjekty, aj podľa zákona č. 747/2004 Z.z., a podliehajú požiadavkám na podnikanie obdobne ako v prípade finančných in štitúcií a nakoľko Národná banka Slovenska vydáva povolenie na vykoná vanie činností podľa smernice o platobných službách, navrhujú sa uplatňovať na platobné inštitúcie povinnosti správneho riadenia spoločnosti (corporate governance), aby ich činnosť, ak ide o výkon dohľadu a nutnosť overovania vnútorných informačných tokov spoločnosti, rozdelenie zodpovedností a overovanie plnenia rozhodovacích právomocí vn útri spoločnosti, bola najmenej v rozsahu povolenom Národnou banku Slovenska vykonávaná prehľadne.

Smernica o platobných službách tiež vyžaduje, aby sa na platobné inštitúcie vzťahovali ustanovenia a predpisy v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a na boj proti financovaniu terorizmu.

K § 70

V súlade s požiadavkami podľa § 68 sa navrhuje povinnosť zriadiť v platobne j inštitúcii systém vnútornej kontroly a samostatný útvar vnútornej kontroly, jeho vzťahy s orgánmi spoločnosti, kontrolnými orgánmi a s Národnou bankou Slovenska, ak ide o činnosť tohto útvaru.

K § 71

Smernica o platobných službách požaduje, aby boli ustanovené povinnosti platobnej in štitúcie, uplatňovaním ktorých sa zabezpečí nutnosť viesť prostriedky klientov oddelene od finančných prostriedkov platobnej inštitúcie určených na iné obchodné činnosti. K tomu je potrebné vyžadovať viesť obchodnú dokumentá ciu aj tomu zodpovedajúcim spôsobom. Ak ide o výkon dohľadu, pod ktorý má platobná inštitúcia spadať, je nevyhnutné, aby platobná inštitúcia viedla svoju obchodnú dokumentáciu tak, aby bolo možné jej obchodné činnosti sledovať a vykonávať nad nimi dohľad.

Ak ide minimálnu dĺžku obdobia uchovávania obchodnej dokumentácie, ide o výslovnú pož iadavku čl. 19 smernice o platobných službách.

K § 72

Platobná inštitúcia, podobne ako finančné inštitúcie, ktoré sú regulované, má dodržiavať zákonom predpísanú minimá lnu výšku vlastných zdrojov financovania. Na to je potrebné ustanoviť povinnosť vlastné zdroje financovania vypočítavať, neustále sledovať ich výšku a vypočítavať a sledovať požiadavku na vlastné zdroje financovania podľa aktuálne vykonávaného rozsahu svo jich činností. Týmto sa sleduje nutnosť, aby platobná inštitúcia kryla časť svojich záväzkov aj zo zdrojov spoločnosti a nie len cudzích zdrojov.

K § 73

Podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností sa navrhujú tak, aby sa podstatne nenaru šila kvalita vnútornej kontroly platobnej inštitúcie a schopnosť Národnej banky Slovenska sledovať dodržiavanie všetkých zákonných povinností zo strany platobnej inštitúcie. V nadväznosti na Smernicu sú podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností nadefinované tak, aby zverenie dôležitých prevádzkových činností vždy prebiehalo transparentne a aby sa v súlade so Smernicou takýmto zverením nenarušili alebo nezmenili skutočnosti, ktoré boli podmienkou pre udelenie povolenia.

K § 74

Podľa čl. 13 smernice o platobnýc h službách sa zriaďuje zoznam platobných inštitúcií, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Predmetný zoznam obsahuje údaje o platobných inštitúciá ch, ktorým bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie, ich agentov a pobočiek zahraničných platobný ch inštitúcií. Súčasne sa v ňom uvádza aj rozsah platobných služieb, ktoré sú tieto subjekty oprávnené poskytovať. Tieto údaje sa zverejňujú na internetovej stránke Národnej banky Slovenska.

K § 75

Platobná inštitúcia môže svoje platobné služby poskytovať aj prostredníctvom inej osoby na území domovského členského štátu a aj v inom členskom štáte. Táto osoba sa označuje ako „agent“ a podľa definície zavedenej v tomto ustanovení môže byť agentom fyzická alebo právnická osoba, s ktorou má platobná inštitúcia uzatvorenú písomnú zmluvu. O tejto skutoč nosti informuje platobná inštitúcia Národnú banku Slovenska, pričom sa ustanovujú urč ité požiadavky na oznámenie ako aj doklady, ktoré je potrebné predložiť Národnej banke Slovenska. Ak má platobná inštitúcia zámer poskytovať platobné služby prostredníctvom agenta platobných služieb v inom členskom štáte, je zápis agenta do zoznamu viazaný na stanovisko orgánu dohľadu hostiteľského štátu, a ak je stanovisko negatívne, môže zápis odmietnuť alebo ho zrušiť. Ak chce za hraničná platobná inštitúcia poskytovať služby na území Slovenskej republiky, má Národná banka Slovenska povinnosť zaslať stanovisko orgánu, kde má táto inštitúcia sídlo po posúdení, či poskytovaním platobný ch služieb prostredníctvom takéhoto agenta nedôjde k legalizácii prí jmov z trestnej činnosti alebo financovaniu terorizmu.

K § 76

Smernica o platobných službách vyžaduje, aby platobné inštitúcie zostavovali svoju ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú zá vierku podľa smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorý ch typov spoločností a prípadne smernicou Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovný ch závierkach a smernicou Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných úč toch bánk a iných finančných inštitúcií, čo je inak v súlade s niektorými ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Tiež má platiť, ako vyplýva zo smernice o platobných službách, aby ro čnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú zá vierku platobnej inštitúcie overoval audítor.

Preto je dôležité vyžadovať od platobnej inštitúcie a od audí tora predkladanie zodpovedajúcich informácií a správ Národnej banke Slovenska, na overenie a vykonanie dohľadu.

K § 77

Podľa čl. 16 Smernice môže platobná inštitúcia okrem platobn ých služieb vykonávať aj iné činnosti, ktoré ustanovenie § 76 bližšie špecifikuje ich pozitívnym a negatívnym vymedzením. Osobitná pozornosť je venovaná mož nosti poskytovania úverov platobnými inštitúciami, ktorá sa však v súlade so Smernicou paušálne neviaže k všetkým platobným službám. Ú čelom je preto popri podmienkach pre poskytovanie úverov platobnými inštitúciami zároveň špecifikovať platobné služby, v súvislosti s ktorými je možné spájať poskytovanie takýchto úverov.

K § 78

Do tohto ustanovenia boli premietnuté články 20 a 21 Smernice PSD. Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom preto okrem dohliadania platobných inštitúcií a pobočiek zahraničných platobných inštitúcií vykonáva dohľad aj nad činnosťou agentov platobných inštitúcií a pobočiek zahraničný ch platobných inštitúcií a nad činnosťou osôb, ktorým bol zverený výkon prevádzkových činností. Sankcie za nedodržanie zákona alebo podmienok povolenia na vykonávanie platobných služieb je možné ukladať výlučne platobnej inštitúcii a pobočke zahraničnej platobnej inštitúcie. Ukladanie sankcií je takto upravené z dôvodu, že platobná inštitúcia alebo zahraničná platobná inštitúcia, ktorá poskytuje platobné služby prostredníctvom agen ta, alebo ktorá využíva tretie osoby prostredníctvom zverenia výkonu prevádzkov ých činností, sa týmto v súlade s článkom 18 ods. 2 Smernice PSD nemôže zbaviť zodpovednosti za výkon platobných služieb a za výkon prevádzkových činností, ktoré súvisia s výkonom platobných služieb.

K § 79

Smernica o platobných službách uplatňuje pri platobných inštitúciá ch princíp jednotného povolenia – tzv. single passport, ktorý sa týmto ustanovením začleňuje do nášho právneho poriadku. Tento princíp znamená, že sa vydáva iba jedno povolenie (licencia), ktoré poskytuje oprávnenie držiteľovi tohto povolenia vykonávať aj na územ í iného členského štátu tieto činnosti bez povolenia od príslušn ého orgánu tohto členského štátu (tzv. hostiteľského štá tu).

K § 80

Upravuje vo všeobecnosti oblasť vydávania elektronických peňazí, vecnú aj osobnú pôsobnosť zákona v tejto oblasti; nanovo sa v tejto oblasti využíva širší pojem „poskytovateľa platobných služieb“, na rozdiel od doterajšieho úzkeho pomenovania „vydavateľa elektronického platobného prostriedku“ v spojení s vydá vaním a správou elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peň azí (tiež označeným ako „elektronicko-peňažná činnosť“). Text zákona sa v tomto smere zjednodušuje a sprehľadňuje, nakoľko sa v súvisl osti s vykonávaním „elektronicko-peňažnej činnosti“ hovorí len o vydávaní a správe elektronických peňazí a definuje, v spojení ostatnými ustanoveniami zákona, kto môže byť takýmto vydavateľom a správcom (banka alebo pobo čka zahraničnej banky, inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí).

Ide o prevzatie a prispôsobenie niektorých ustanovení zákona o platobnom styku v oblasti „elektornicko-peň ažnej činnosti“ a aj o nové ustanovenia preberajúce informačné povinnosti vzťahujúce sa na vydavateľov elektronických peňazí zo smernice o platobných službách, čo je aj v súlade s platnou smernicou 2000/46/ES.

Konkrétne v § 80 ods. 5 písm. a) ide o uplatňovanie informačnej povinnosti podľa č l. 47 smernice o platobných službách za súčasného využitia § 28 z ákona o platobnom styku, v § 80 ods. 5 písm. b) ide o uplatňovanie informačnej povinnosti podľa čl. 48 smernice o platobných službách, v § 80 ods. 5 písm. c) sa preberá znenie § 29 zákona o platobnom styku, v § 80 ods. 5 písm. d) a e) sa preberá znenie § 30 zákona o platobnom styku a napokon v § 80 ods. 5 písm. f) sa preberá znenie § 27 zákona o platobnom styku o informačnej povinnosti vydavateľa elektronických peňazí voči Národnej banke Slovenska, za účelom vykonávania do hľadu nad týmito osobami.

K § 81

Definuje sa inštitúcia elektronických peňazí podľa smernice o platobných službách, ako regulovaná osoba, na vykonávanie činnosti ktorej je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, ak je vydavateľom a správcom elektronických peňazí; naďalej sa využí va aj čl. 8 smernice 2000/46/ES, podľa ktorého Národná banka Slovenska vydá povolenie aj takým osobám, ktoré vydávajú a spravujú elektronické peniaze v „obmedzenom rozsahu“ (viď § 87). Tým sa pokračuje v členení inštitúcií ele ktronických peňazí na dve kategórie, pričom kategória s obmedzeným rozsahom vydávania a správy elektronických peňazí bola po prvý raz ustanovená zákonom č. 270/2008 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.8.2008 novelizoval zákon o platobnom styku.

K § 82

V zásade ide o prevzatie znenia § 21a zákona o platobnom styku, čo je aj naďalej v sú lade s požiadavkami na vydanie povolenia na činnosti inštitúcie elektronických peňazí pod ľa smernice 2000/46/ES, okrem tých, na ktoré sa vzťahujú výnimky podľa čl. 8 tejto sm ernice a vykonávajú svoju činnosť v „obmedzenom rozsahu“ (č o je upravené v samostatnom § 87).

Podľa súčasného znenia smernice 2006/48/ES sú inštitúcie elektronických peňazí úverovými inštitúciami, preto, ak ide o požiadavky na vydanie povolenia na činnosť, sa vyžaduje splnenie obdobných podmienok na vykonávanie svojej činnosti, ako na banky, najmä z hľadiska pôvodu finančných prostriedkov použitých na financovanie a z hľadiska vhodnosti akcion árov.

Naďalej sa vyžaduje, aby inštitúcia elektronických peňazí mala formu akciovej spoločnosti.

K § 83

Ide o ďalšie ustanovenia týkajúce sa povolenia na činnosť inštitú cie elektronických peňazí a zmeny tohto povolenia, čo je aj v súlade s požiadavkami smernice 2000/46/ES, okrem tých, na ktoré sa vzťahujú výnimky podľa čl. 8 tejto smernice a vykonávajú svoju činnosť v „obmedzenom rozsahu“ (čo je upravené v samostatnom § 87).

V § 83 ods. 1 sa preberá ustanovenie v § 21a ods. 6 zákona o platobnom styku. V § 83 ods. 2 sa spresň uje rozsah náležitostí rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vydávanie a správa elektronických peňazí, ako je ustanovený zákonom č. 747/2004 Z.z. V § 83 ods. 4 sa preberá ustanovenie v § 21a ods. 4 zákona o platobnom styku. V § 83 ods. 5 ide o spresnenie požiadaviek ohľadne zapísania činností inštitúcie elektronických peňazí do obchodné ho registra.

K § 84

Na rozdiel od jestvujúceho znenia zákona o platobnom styku, upravujú sa podmienky za splnenia ktorých zaniká povolenie na vydávanie a správu elektronických peňazí, a to na základe aplikačnej praxe pri vykonávaní dohľadu nad inými regulovanými subjektmi finančného trhu. Ustanovenia § 84 sa vzťahujú na oba druhy inštitúcií elektronických peňazí .

K § 85

V zásade v nezmenenom znení sa preberajú ustanovenia v § 21b zákona o platobnom styku. Aj v tomto prípade platí, že na inštitúcie elektronických peňazí sa v ohraničenom rozsahu vzťahujú také požiadavky na podnikanie, ako na úverové inštitúcie podľa smernice 2006/48/ES, nakoľko sú súčasťou tejto definície. Uvedené vyplýva zo smernice 2000/46/ES, nakoľko prijímanie peňažných prostriedkov inštitúciou elektronických peňazí, ako prostriedkov výmeny za elektronické peniaze, majú povahu vkladov klientov, čomu majú zodpovedať aj tomu adekvátne pravidlá podnikania na ochranu peňaž ných prostriedkov klientov.

K § 86

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje dohľad nad činnosťou inštitúcie elektronických peňazí, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska a ustanovuje druhy opatrení na nápravu, pokuty a iné sankcie v prípade, že Národná banka Slovenska zistí nedosta tky v činnosti inštitúcie elektronických peňazí.

K § 87

§ 87 (pôvodné § 21d zákona o platobnom styku v znení zákona č. 270/2008 Z. z. a v znení zákona č. 552/2008 Z. z.) predstavuje prevzatie do 1.8.2008 nevyužitého článku 8 smernice 2000/46/ES, ak ide o podmienky, za ktorých môžu byť tiež vydávané a spravované elektronické peniaze. Zmyslom uvedených výnimiek je oslobodenie niektorých osôb vydávajú cich elektronické peniaze od plnenia požiadaviek kladených touto smernicou, ale aj smernicou, ktorá nahradila smernicu 2000/12/ES (teda smernicou 2006/48/ES). Ide o osoby (v tomto znení návrhu zákona pomenovaných už ako in štitúcie elektronických peňazí s „obmedzeným rozsahom“ činnosti), u ktorých je vydávanie elektronických peňazí následok inej hlavnej činnosti, k torou primárne nie je „elektronicko-peňažná činnosť“.

V minulosti, prijatím pôvodného § 21d zákona o platobnom styku došlo v oblasti vydá vania elektronických peňazí k výraznému posunu a úľavám, ak ide o plnenie pož iadaviek na podnikanie – táto úprava sa prenáša v čiastočne doplnenom znen í do § 87; ide o nutnosť dodržiavania niektorých objemových ukazovateľov týkajú cich sa funkcie samotných platobných prostriedkov elektronických peňazí uvedených v § 87. Na rozdiel od pôvodného znenia § 21d zákona o platobnom styku, pribúdajú aj niektoré požiadavky na udelenie povolenia na vydávanie a správu elektronických peňazí.

Ak ide o vecné odôvodnenie § 87, má toto znenie vzťah na technologický rozvoj v oblasti telekomunikácií, najmä ak ide o činnosť mobilných sietí a mobilných operátorov, v nadväznosti aj na zámer a odporúčanie Európskej komisie, ktoré sa týka č lánku 8 smernice 2000/46/ES a absencie jeho uplatňovania, ak ide o jeho prevzatie v niektorých členských št átoch.

K § 88

Ustanovenie § 88 upravuje povinnosť mlčanlivosti o všetkých informáci ách súvisiacich s platobnými službami pre poskytovateľov platobných služieb a ostatných účastníkov platobných systémov. Túto povinnosť mlčanlivosti upravuje v obdobnom rozsahu ako je upravené bankové tajomstvo v bankách. Takéto riešenie je opodstatnen é preto, lebo banky a pobočky zahraničných bánk zároveň predstavujú väčš inu subjektov, ktoré budú povinné zachovávať mlčanlivosť podľa navrhovaného zákona. V záujme vytvorenia plne kompatibilného režimu medzi bankovým tajomst vom a medzi povinnosťou mlčanlivosti podľa navrhovaného zákona sa tiež ustanovuje, ž e platobné tajomstvo je „prelomené“ v rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov ako bankové tajomstvo. Tak éto vecné riešenie je výhodné aj z hľadiska lepšej prehľadnosti práv neho poriadku, lebo pre porovnateľnú právnu problematiku, ktorá sa navyše z veľ kej časti prelína, bude platiť vecne unifikovaná úprava.

Navrhovanou úpravou sa reaguje na zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý okrem iného reguluje aj požiadavky na obsah všetkých zákonov na základe ktorých je potrebné a možné spracúvať osobné údaje fyzických osôb aj bez súhlasu dotknutých fyzických osôb. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenia § 3 a § 4 písm. a) a g) zákona o oc hrane osobných údajov obsahujú mimoriadne široké definície osobných údajov, spracúvania osobných údajov a informačného systému. Z definícii vyplý va, že osobnými údajmi sú jednak osobné identifikačné údaje (meno a priezvisko, rodné číslo, adresa) každej fyzickej osoby (vrátane držiteľov elektronických platobných prostriedkov, majiteľov účtov a iných klientov v oblasti platobných služieb, účastníkov rozhodcovského konania o sporoch v oblasti platobných služieb a tiež ich zástupcov), ako aj akékoľvek ďalšie údaje týkajúce sa konkré tnej (identifikovateľnej) fyzickej osoby, a to vrátane konkrétnych údajov o platbách a iných službách v oblasti platobných služieb vykonávaných pre jednotlivé fyzické osoby (klientov v oblasti platobných služieb a ich zástupcov) a tiež vrátane konkrétnych údajov o účastníkoch a predmete rozhodcovského konania o sporoch v oblasti platobného styku. Zároveň zo spomenutých definícií v zákone o ochrane osobných údajov vyplýva, že za spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme by sa považovala dokonca aj samotná príprava, preverenie a úschova všetkých podkladov, ktoré sú nevyhnutné na prípravu, vykonanie a zdokumentovanie obchodov v oblasti platobných služieb. To znamená, že bez spracúvania osobných údajov o klientoch v oblasti platobných služieb (a o ich prípadných zá stupcoch) by v žiadnom prípade nebolo možné zabezpečiť funkčnosť platobných služieb a platobného systému v Slovenskej republike, čo by bolo v zásadnom rozpore s právnymi normami Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré sa vzťahuj ú na peňažné platobné služby (predovšetkým so smernicou č. 97/5/ES o cezhraničných prevodoch a so smernicou č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov). Navrhnuté znenie §◊88 je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom obehu týchto ú dajov, s článkom◊4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 91/308/ES o predchádzaní zneužitia finančného systému na pranie peňazí a s kritériom č.◊12 spomedzi 40◊záväzných medziná rodných odporúčaní FATF (Financial Action Task Force pri OECD).

K § 89

Ak sa používateľ platobnej služby a iná zúčastnená osoba domnieva, že boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzn ých právnych predpisov vzťahujúcich sa na poskytovanie platobných služieb, môže predložiť podanie Národnej banke Slovenska alebo inému príslušnému orgánu dohľadu, pričom tieto inštitúcie pri vybavovaní doručeného podania postupujú bez z bytočných prieťahov.

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postupy ohľadom uplatnenia reklamácie používateľom platobných služieb u poskytovateľa platobných služieb – t.j. ustanovujú sa základné zásady a postupy pri vybavovaní reklamácií. Tento paragraf definuje povinnosti poskytovateľov platobný ch služieb v súvislosti s realizáciou reklamácie. Cieľom ustanovenia týchto základný ch zásad je predovšetkým upraviť práva používateľov platobných slu žieb pri uplatňovaní reklamácií poskytovaných platobných služie b, a týmto prispieť k zvýšeniu právnej ochrany používateľov platobných služieb

K § 90

Významnou súčasťou smernice č. 97/64/ES o platobných službách na vn útornom trhu, ktorá platí v Európskej únii je článok◊83, ktorý pre prípad sporov týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice vyžaduje, aby členský štát zabezpečil zavedenie primeraných a účinných postupov mimosúdneho vybavovania sťažností a mimosúdneho vyrovnania pre spory medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovateľmi plato bných služieb, pričom prípadne využijú existujúce orgány.

V Slovenskej republike ako mimosúdny spôsob rie šenia sporov už existuje rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie je využívaný nástroj od roku 1996 a je upravené zákonom NR◊SR č. 244/2002◊Z.◊z. o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je v podmienkach Slovenskej republiky najefektívnejšie využiť postup podľa zákona o rozhodcovskom konaní, pri čom zákon o platobných službách upravuje iba niektoré odchýlky pre stály rozhodcovsk ý súd na rozhodovanie sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb tak, aby bola naplnená smernica č. 97/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu.

V § 90 sa ukladá povinnosť vytvoriť poskytovateľom platobných služieb na rozhodovanie sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb stály rozhodcovský súd podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Tento stály rozhodcovský súd zriadia poskytovatelia platobných služieb, a to buď spoločne alebo prostredn íctvom svojho reprezentatívneho záujmového združenia (teda prostredníctvom Asociácie bánk na Slovensku). Zároveň sa poskytovateľom platobných služieb ukladá povinnosť ponúknuť svojim používateľom platobných služieb neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory vzniknuté pri poskytovaní platobných služieb budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, pričom užívatelia platobných služieb nie sú povinní návrh takejto rozhodcovskej zmluvy prijať.

K § 91

§ 91 ustanovuje, že výdavky na činnosť stáleho rozhodcovského súdu sa uhrádzajú z ročných príspevkov poskytovateľov platobných služ ieb. Výšku týchto príspevkov určuje zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu a schvaľuje Národná banka Slovenska.

V záujme vytvorenia mechanizmu na finančne primerané a efektívne riešenie sporov vzniknutých medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovateľmi platobných služ ieb sa vychádza z toho, že za podanie návrhu na stály rozhodcovský súd na rozhodnutie sporu vzniknuté ho pri poskytovaní platobných služieb sa nemajú platiť poplatky.

K § 92

Zároveň však § 92 ustanovuje, že za konanie pred stálym rozhodcovským s údom o iných sporoch ako sporoch, ktoré vznikli medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovate ľmi platobných služieb sa uhrádzajú trovy rozhodcovského konania. Tento paragraf takisto upravuje ustanovenie o štatúte a rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského súdu, za vydanie ktorých je zodpovedný jeho zriaďovateľ.

K § 93

V § 93 je upravená možnosť dohody účastníkom rozhodcovského konania ohľadom miesta rozhodcovského konania a jazyka rozhodcovského konania. Zároveň sa vymedzuje súčinnosť účastníkov rozhodcovského konania pri dosiahnutí účelu rozhodcovského konania.

Odsekmi 3 a 4 § 93 sa precíznejšie regulujú niektoré povinnosti poskytovateľov platobných služieb pri riešení sporov z poskytovania platobných služieb v konaniach pred stálym rozhodcovským súdom. Pritom sa predovšetkým upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb pri riešení sporov pri poskytovaní platobných služieb bezodk ladne predložiť, na návrh používateľa platobných služ ieb alebo na požiadanie stáleho rozhodcovského súdu, stálemu rozhodcovskému súdu sú visiace podklady, listiny, doklady a iné dôkazy, ktoré má poskytovateľ platobných služieb vo výlučnej dispozícií v súvislosti s poskytovaním platobný ch služieb a ktoré sú dôležité pre správne posúdenie sporu vo veci samej. Môže ísť napríklad o záznam alebo prepis nahrávky telefonického rozhovoru medzi používateľom platobných služieb a operátorom poskytovateľa platobných slu žieb pri nahlasovaní straty alebo krádeže platobnej karty. predmetný návrh reaguje na poznatky z nesprávnej aplikačnej praxe, kde niektorí poskytovatelia platobných služieb nerešpektovali a ignorovali uznesenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bolo poskytovateľovi platobných služieb uložené predložiť stálemu rozhodcovskému súdu súvisiaci dôkaz, ktorý navrhoval používateľ platobných služieb, ale ktorý použ ívateľ nemohol fyzicky predložiť preto, lebo tento príslušný dôkaz má k dispozícií výlučne len poskytovateľ platobných služ ieb. Navrhovanou úpravou sa zamedzí špekulatívnym prieťahom v konaní, prípadne nemož nosti rozhodnúť vo veci samej vzhľadom na pasívny prístup poskytovateľa platobných služieb pri riešení sporov pri poskytovaní platobných služieb.

K § 94

V záujme zachovania kontroly stáleho rozhodcovského súdu príslušnou autoritou v § 94 je uložená povinnosť zriaďovateľovi stáleho rozhodcovského súdu predložiť Národnej banke Slovenska každoročne správu o jeho činnosti a hospodáren í.

K § 95

Ustanovenie paragrafu 95 upravuje povinnosť stáleho rozhodcovského súdu spolupracovať s orgánmi členských krajín v prípade cezhraničných sporov. Ïalej sa vymedzuje povinnosť stáleho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu informovať Národnú banku Slovenska o porušovaní povinností zo strany poskytovateľov platobných služieb pri poskytovaní platobných služieb.

Cieľom ustanovení § 90 až 95 je vytvoriť v Slovenskej republike taký mechanizmus mimosúdneho riešenia sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb, ktorý bude aj z hľadiska komfortu pre používateľov platobný ch služieb plne porovnateľný s existujúcimi mechanizmami mimosúdneho riešenia v ostatných členských štátoch Európskej únie.

K § 96

Ustanovenie § 96 obsahuje splnomocňovacie ustanovenia, na základe ktorých je Národn á banka Slovenska oprávnená vydať, alebo má možnosť vydať opatrenia Národnej banky Slovenska, ako vykonávacie právne predpisy k tomuto zákonu.

K § 97

Ustanovenie § 97 obsahuje transpozičné ustanovenie.

K § 98

Ustanovenie § 98 upravuje možnosť poskytovateľa platobných služieb a používateľa platobných služieb dohodnúť sa, že niektoré paragrafy sa v celom rozsahu alebo s časti nebudú uplatňovať, ak používateľ nie je spotrebiteľom.

Ustanovením tohto paragrafu sa ďalej upravuje možnosť poskytnutia zvýšenej ochrany používateľom platobných služieb, ktorá spočíva v presune dôkazného bremena o plnení informačnej povinnosti z používateľa platobnej služby na poskytovateľa platobnej služby, ak v prípade sporu vyvstane potreba túto skutočnosť dokázať. Poskytovateľ platobných služieb tak v prípade sporu musí preukázať, že požiadavku na poskytnutie informácie splnil podľa tohto ustanovenia. Zmluvné podmienky týkajúce sa poskytovania a používania platobného nástroja, ktorých účinkom by bolo zvýšenie dôkazn ého bremena používateľa alebo zníženie dôkazného bremena poskytovateľa, by sa mali považovať za neplatné.

Poskytovatelia platobných služieb sa nemôžu odchyľovať na úkor používateľov platobných služieb od ustanovení tohto zákona, avšak môžu poskytnúť pou žívateľom priaznivejšie podmienky, ako napríklad použitie spätnej valuty v prípade vrátenia sumy neautorizovanej platobnej operácie alebo voľba príslušnej poplatkovej schémy pri jednotlivej platobnej operácií (napríklad OUR – t.j. všetky poplatky za platobnú operáciu znáša platiteľ) a to na základe výslovnej žiadosti platiteľa alebo vý slovného súhlasu platiteľa.

Tí poskytovatelia platobných služieb alebo prevádzkovatelia platobných systémov, ktorý m Národná banka Slovenska podľa odseku 5 pridelila identifikačný kód, sú povinní zverejniť prevodník identifikačných kódov. Národná banka Slovenska prideľuje identifikačný kód tým poskytovateľom platobných služieb alebo prevádzkovateľom platobných systémov, ktorí využívajú tuzemské ba nkové spojenie ako jedinečný identifikátor podľa tohto zákona. Na základe uvedeného je potrebné identifikačný kód chápať ako tuzemský štandard na účely identifikácie poskytovateľa platobných služieb alebo prevádzkovate ľa platobného systému napríklad v rámci platobného systému (obdobným štandardom je BIC kód v rámci siete SWIFT).

K § 99

Toto ustanovenie vymedzuje podmienky zaokrúhľovania pri platobných operáciách vykonávaný ch finančnými prostriedkami v hotovosti. Obsah tohto ustanovenia je vecne identický s obsahom ustanovenia § 74 doterajšieho zákona o platobnom styku. Týmto ustanovením sa zabezpečuje jasný a jednoznačný postup pri uskutočňovaní peňažných platieb v hotovosti, ktorých celkovú sumu nemožno bezo zvyšku rozčleniť na nominálnu hodnotu platných bankoviek a mincí, predovšetkým keď ide o platby vypočítavané s pomocou percentuálnych, zlomkových alebo iných obdobných podkladových veličín, koeficientov či ukazovateľov, napríklad ak ide o výplatu zostatku na bankovom účte s percentuálnym úročením vkladu na účte. V žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise neexistuje takéto generálne ustanovenie o zaokrúhľovaní peňažných platieb v hotovosti a už len preto by bolo právne neopodstatnené a pre prax nevýhodné, aby obsah doterajšieho ustanovenia § 74 zákona o platobnom styku nebol prevzatý aj do pripravovaného nového zákona o platobných službách.

K § 100

Ustanovenie § 100 zákona upravuje, že na výkon dohľadu zverené ho Národnej banke Slovenska sa okrem tohto zákona primerane vzťahuje aj zákon č. 747/2004 Z.z. o doh ľade nad finančným trhom a zákon NRSR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

K § 101

Prechodné ustanovenia umožňujú kontinuitu právnych vzťahoch, ktor é boli upravené podľa predpisov účinných do 1. novembra 2009.

V ďalších prípadoch ako napríklad v prípade podnikov pomocných bankových služieb, ktoré vykonávali činnosti súvisiace so spracovaním dát pri prevodoch, môžu vykonávať tieto činnosti bez zosúladenia s týmto zákonom do 31. decembra 2010 – t.j. určuje sa prechodné obdobie, pričom v rámci tohto obdobia musia tieto podniky po žiadať o povolenie na prevádzkovanie platobného systému, inak po uplynutí tejto lehoty nebudú mô cť vykonávať činnosti prevádzkovateľa platobného systému (ide napr íklad o klíringový systém prevádzkovaný spoločnosť ou First Data, a.s.).

K § 102

Zákonom o platobných službách sa zrušuje zákon č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré boli vydané podľa zákona o platobnom styku.

K čl. II

V Obchodnom zákonníku sa upravuje použí vanie pojmu „poskytovanie platobných služieb“ namiesto pojmu „prevody peňažných prostriedkov“ a tiež sa vylučuje použitie lehôt uvedených v § 500 ods. 2 a v § 715 ods. 2, v prípade lehôt ustanovených zákonom o platobných službách.

K čl. III

Ide o legislatívno-technickú úpravu zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový. Z ustanovenia čl. III § 8 sa navrhuje sa vypustiť odsek 2, ktorý by aj v platobnej oblasti mohol pôsobiť obsolentne a mätúco, keďže odkazuje na medzičasom už neexistujúcu osobitnú zákonn ú úpravu o využívaní zmeniek (poľnohospodárskych zmeniek) pri platobných operáciá ch súvisiacich s poľnohospodárskymi úvermi. Zároveň sa legislatívno-technicky upravuje zostávajúce ustanovenie čl. III § 8 tak, že sa zrušuje označenie odseku 1 vzhľadom na vypustenie odseku 2.

K čl. IV

V živnostenskom zákone sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobných službách.

K čl. V

V zákone Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorš ích predpisov sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobných službách.

K čl. VI

Upravuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Ná rodnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobn ých službách.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o NBS, ktoré sa stalo obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1 [ktorá je zavedená v ustanovení § 1 ods. 3] vzhľadom na skutočnosť, že doterajší zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude podľa predložen ého návrhu nahradený zákonom o platobných službách.

K bodu 3

Vypúšťajú sa pojmy „z účtovacie systémy“ a „platobný styk a zúčtovávanie dát platobného styku“, ktoré sa v zákone o platobných službách nepoužívajú.

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1a [ktorá je zavedená v ustanovení § 2 ods. 1 písm. c)] vzhľadom na skutočnosť, že doterajší zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude podľa predloženého návrhu nahradený zákonom o platobných služb ách.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovení § 2 ods. 1 písm. d) a ods. 2, § 6 ods. 3, § 17a ods. 3, § 17b ods. 2, 3 a 5, § 17c ods. 2, § 18, 22 a 23, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1, § 38 ods. 1 a § 41a ods. 1 a 2 zá kona o NBS, ktoré sa stali obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 5

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 1b [ktorá je zavedená v ustanovení § 2 ods. 3] v nadväznosti na zmeny leg islatívy, ktoré nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných službách.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technické vypustenie obsolentnej poznámky od čiarou k odkazu 2caa, ku ktorej v zákone už nie je relevantný odkaz, ale ktorá de iure zo zákona ešte nebola vypustená.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovenia § 17a ods. 2 zákona o NBS, ktoré sa stalo obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 17a ods. 3 zákona o NBS a poznámky pod čiarou k odkazu 3d tak, aby v nich boli odkazy na relevantné ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 17b ods. 4 zákona o NBS tak, aby z upraveného ustanovenia bolo bez výkladu explicitne zrejmé, že aj výmeny (tzv. rozmieňanie) nepoškodených eurobankoviek a euromincí za iné nepoškodené platné eurobankovky a euromince patria medzi bankové obchody, teda že aj na vykonávanie tý chto výmen (tzv. rozmieňania) europeňazí sa vzťahujú rovnaké pravidlá ako na vykonávanie iných bankových obchodov, napríklad pravidlá o preukazovaní totožnosti klientov pri bankových obchodoch.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 17e ods. 4 zákona o NBS tak, aby sa pre orgány činné v trestnom konaní (polícii a prokuratúre) vytvorili predpoklady na zefektívnenie ich postupu pri trestnom konaní na základe oznámení o podozreni ach zo spáchania trestného činu falšovania, pozmeňovania alebo neoprávnenej výroby peňazí v prípadoch, ak sa pri expertíznej kontrole zadržaných (odobratých) bankoviek a minc í dodatočne zistí, že nejde o falšované ani pozmenené peniaze, ale že ide o pravé peniaze (bankovky a mince).

K bodu 11

Ide o legislatívno-technické vypustenie tej č asti poznámky od čiarou k odkazu 3h [zavedenej v ustanovení § 17d ods. 1], ktorá sa stala obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike preto, lebo nariadenie Rady (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001 sa vzťahuje len na člensk é štáty EÚ, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, teda od zavedenia eura sa už nevzťahuje na Slovenskú republiku.

K bodu 12

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 3n [zavedená v ustanovení § 17g] v nadväznosti na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú korekciu a spreh ľadnenie ustanovenia § 17h ods. 1 zákona o NBS.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú korekciu pozná mok pod čiarou k odkazom 4aa a 4ab [zavedených v ustanovení § 19 ods. 1] tak, aby sa v týchto pozn ámkach používala rovnaká legislatívna technika uvádzania údajov o publikovaní nariadenia ES (v slovenskom vydaní Úradného vestníka EÚ), ako sa údaje o publikovaní naria dení ES (v slovenskom vydaní Úradného vestníka EÚ) jednotne uvádzajú vo všetkých ostatných poznámkach pod čiarou v zákone o NBS.

K bodu 15

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 4b [zavedená v ustanovení § 25 ods. 1] tak, že sa vypúšťa obsolentná časť poznámky pod čiarou.

K bodu 16

Navrhovaným ustanovením sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 4c a 4d [zavedené v ustanoveniach § 25 ods. 2 a § 27b ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 17

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 4f [zavedená v ustanovení § 28 ods. 2] tak, aby poznámka odkazovala aj na relevantné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Rovnako riešený odkaz na predmetné ustanove nia Zmluvy o založení ES obsahujú aj analogické poznámky pod čiarou vo viacerých iných zákonoch (tzv. rezortných eurozákonoch), napríklad poznámka pod čiarou k odkazu 33a v z ákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a poznámka pod čiarou k odkazu 5a v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením sa upravuje, že v prípade poskytnutia platobných služieb podľa § 27a je Národná banka Slovenska poskytovateľom platobných služieb podľa zákona o platobných službách.

K bodu 19

Navrhovaným ustanovením sa zlaďujú pojmy používané v zákone o platobných službách.

K bodu 20

Navrhovaným ustanovením sa zlaďujú pojmy používané v zákone o platobných službách.

K bodu 21

Vypúšťa sa ustanovenie § 31 z dôvodu, že navrhovaný zákon o platobných službách upravuje poskytovanie platobných služieb a podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov. Zároveň spolu s ďalší mi právnymi predpismi vymedzuje kompetencie Národnej banky Slovenska pri udeľovaní povolenia a dohľade nad podnikaním poskytovateľov platobných služieb, pri dohľade nad prevádzkovateľ om platobného systému a pri hodnotení tzv. platobnej infraštruktúry (t.j. oversight) v spolupráci s ECB, centr álnymi bankami ESCB alebo s orgánmi ostatných členských štátov. Zároveň zákon o platobných službách umožňuje Národnej banke Slovenska vydať opatrenia o prípadných hláseniach alebo výkazoch predkladaných prevádzkovate ľom platobného systému alebo platobnou inštitúciou, alebo inštitúciou elektronických peňazí pri poskytovaní platobných služieb alebo pri vydávaní elektronických peňazí.

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 31 sa nahrádza jeho doterajšie znenie (ktoré sa stáva bezpredmetným v dôsledku ustanovení predloženého nového zákona o platobný ch službách) tak, že novým znením § 31 sa v zákone o NBS explicitne zakotvuje ú loha NBS v oblasti zberu štatistických a iných údajov na účely zabezpečenia plnenia zákonom ustanoveného hlavného cieľa NBS a ďalších úloh a činností NBS, prič om navrhnutá úprava plne rešpektuje úlohy národných centrálnych bánk v oblasti zberu údajov v zmysle ustanovení čl. 5 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

K bodu 22

V dôsledku vypustenia ustanovenia § 31 sa vypúšťajú aj poznámky pod čiarou k odkazom 5aa, 5b a 5c.

K bodu 23

Navrhuje sa upraviť § 34 tak, aby v ň om bola ustanovená fakultatívna možnosť na vydanie vykonávacieho predpisu, a to vzhľadom na reálne dosiahnuteľné možnosti a zmysel koordinácie pri nateraz aktuálne dosiahnutej úrovni rozvoja a rozmanitosti súčasných informatívnych systémov subjektov finančného trhu. Z hľadiska legislatívneho riešenia ide o obdobnú úpravu ako napríklad v čl. I bode 26 zákona č. 382/2008 Z. z.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 36 zákona o NBS tak, aby sa v zákone o NBS zabezpečila precízna harmonizácia znenia jeho § 36 so znením § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 8 ods. 1 a § 10 zákona o NBS.

K bodu 25

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 5g [zavedenej v ustanovení § 34a ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktor é nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných slu žbách.

K bodu 26

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 5h [zavedenej v ustanovení § 34b ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných službách.

K bodu 27

Navrhovaným ustanovením sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 5l, 5n, 5o, 6 a 6b [zavedené v ustanoveniach § 34b ods. 2 a 3, § 35a ods. 1 a § 35a ods. 2 písm. I)] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 28

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje t erminológia v ustanovení § 37 vzhľadom na aktuálnu (novelizovanú) terminológiu v § 17f a aj vzhľadom na terminológiu v navrhovanom zákone o platobných službách, prič om zároveň sa v § 37 aktualizuje pôvodný nesystematicky umiestnený odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu vzhľadom na úpravy zákona o NBS vykonané ustanoveniami článku II zákona č. 659/2007 Z. z.

K bodu 29

Ide o legislatívno-technické spresnenie a aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 7d (ktorý je § 38 ods. 1 a 3) tak, aby táto poznámka odkazovala na všetky relevantné súvisiace ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu terminológie v ustanovení § 38 ods. 2 zákona o NBS vzhľadom na terminológiu používan ú v čl. 27 ods. 27.1 Štatútu ESCB a ECB.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nadpisu v § 41.

K bodu 32

Navrhuje sa doplniť ustanovenia § 43 zákona o NBS tak, aby zákonom o NBS boli ustanoven é pracovné predpoklady na náležitý odborný výkonu vlastnej ochrany NBS, a to v nadväznosti na všeobecné ustanovenie § 41 ods. 2 Zákonníka práce.

K čl. VII

Navrhovaným článkom sa novelizuje Devízový zákon.

K bodu 1

Vypúšťa sa pojem „zahraničné cenné papiere“, nakoľko obchodovanie s cennými papiermi je investičnou službou podľa zákona o cenných papieroch (zákon o cenných papieroch, ktorý premietol MiFiD Smernicu, nerozlišuje medzi cenným papierom a zahraničn ým cenným papierom) a nevyužíva sa pri obchodovaní s devízovými hodnotami.

K bodu 2

Úpravou doterajšieho ustanovenia § 2 písm. i) sa novelizuje pojem „obchodovanie s devízovými hodnotami“ v nadväznosti na vypustenie bezhotovostných obchodov s devízovými hodnotami (§ 2 písm. k) a devízových peň ažných služieb (§ 2 písm. m), ktoré sú identifikované v navrhovanom zákone o platobných službách ako platobné služby a tieto je potrebné považovať za platobné služby. Preto je vhodné, aby sa na ne vzťahoval zákon o platobn ých službách. Bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami sú obsahovo premietnuté v pl atobnej službe vykonávania platobných operácií, a to v prevode finančných prostriedkov, pri ktorých sa vymieňa jedna mena za inú menu s určitou odplatou premietnutou vo výmennom kurze. Dev ízové peňažné služby sú premietnuté v službe poukazovania peň azí.

K bodu 3

Navrhuje sa vypustiť pojmy „bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami“ (§ 2 písm. k) a „devízové peňažné služby“ (§ 2 písm. m), nakoľko sú identifikované v navrhovanom zákone o platobných službách ako platobné služby a tieto je potrebné považovať za platobné služby. Preto je vhodné, aby sa na ne vzťahoval zákon o platobných službách. Z uvedené ho dôvodu sú takéto devízové obchody obsahovo premietnuté v zákone o platobných službách, a to konkrétne bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami sú v r ámci vykonávania platobných operácií pod prevodom finančných prostriedkov a devízové peňažné služby v poukazovaní peňazí.

K bodom 4 až 15

Ide o legislatívno-technické úpravu vo väzbe na bod 2 a 3.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu tým, že sa novelizuje definícia devízového miesta a splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia vo väzbe na vypustenie bezhotovostný ch obchodov s devízovými hodnotami a devízových peňažných služieb, ktoré sú v zmysle navrhovaného zákona o platobných službách identifikované ako platobné služby a teda sú obsahovo premietnuté v zákone o platobný ch službách.

K bodu 17

Navrhovaným ustanovením sa zosúlaďuje právna úprava výkonu dohľadu zvereného Národnej banke Slovenska zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Sl ovenska v znení neskorších predpisov a týmto zákonom nad osobami, ktorým bola udelená devízová licencia s ostatnými subjektmi finančného trhu, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva dohľad. Súčasne sa navrhuje spoplatnenie úkonov pred Národnou bankou Slovenska, čím sa zabezpečí zrovnoprávnenie postavenia osôb, ktorým bola udelená devízová licencia s ostatnými subjektmi finančného trhu, ktoré sú dohliadané a regulované pod ľa zákona o dohľade.

K bodu 18

Navrhovanou novelou sa vypúšťajú ustanovenia o devízových licenciách na vykonávanie bezhotovostných obchodov s devízovými hodnotami ako aj ustanovenia o devízových licenciách na poskytovanie devízových peňažných služieb, ktoré sú podľa navrhovaného zákona o platobných službách identifikované ako platobn é služby. Prechodnými ustanoveniami sa zabezpečuje kontinuita právnych vzťahov vzniknutých pred 1. novembrom 2009, teda účinnosťou tejto novely.

K čl. VIII

V zákone o ochrane vkladov sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobný ch službách.

K čl. IX

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tak, že sa definuje na účely tohto zákona použitý pojem „kreditná karta“.

K čl. X

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zavedenie nových pojmov v zákone o platobných službách.

K čl. XI

Ide o legislatívno-technickú úpravu zákona o cenných papieroch. Upravuje sa pojem „nepriamy po diel“ a tiež sa upravuje, že dôveryhodnosť sa bude preukazovať odpisom z registra trestov.

K čl. XII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 3, 6, 7, 9 a 12

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zavedenie nových pojmov v z ákone o platobných službách.

K bodu 4

Návrh ustanovuje oprávnenie ministerstvu, v prí pade nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu, určovať priority realizácie výdavkov pre klientov uvedených v § 2a ods. 1 písm. a), ktorými sú štátne rozpočtové organizácie.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej účelom je aktualizovať znenie poznámky pod čiarou k odkazu 12 nahradením neplatného zákona o utajovaných skutočnostiach platným a účinným zákonom č. 215/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zároveň sa znenie tejto poznámky pod čiarou upravuje z dôvodu zamedzenia jej nesúladu a nesúladu súvisiacich § 4 ods. 7 , § 5, 8, 8a , 15 ods. 7 a § 16 s navrhovaným znením nového § 21a , v ktorom sa upravuje ochrana a poskytovanie informácií a dokladov Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.

K bodu 8

Návrh ustanovuje oprávnenie Štátnej pokladnici konať podľa určených priorít na základe rozhodnutia vydaného ministerstvom.

K bodu 10

Návrh upravuje postup Štátnej pokladnici pri odsúhlasovaní žiadostí o realizáciu platobných operácií v prí pade uplatnenia rozhodnutia vydaného ministerstvom, v ktorom určí priority čerpania výdavkov rozpočtových organizácií pri nesúlade medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu.

K bodu 11

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na menu euro.

K bodu 13

Navrhuje sa doplniť zákon o nový § 21a, ktorý upravuje postup Štátnej pokladnice alebo agentúry pre riadenie štátneho dlhu pri ochrane a poskytovaní informácií a dokladov týkajúcich sa klientov Štá tnej pokladnice, agentúry pre riadenie štátneho dlhu alebo iných účastní kov finančného trhu, pričom sa ustanovuje, že sa pri ochrane a poskytovaní týchto informácií a dokladov postupuje rovnako ako pri ochrane a poskytovaní informácií ktoré sú bankovým tajomstvom podľa zákona o 483/2001 Z. z. o bankách.

K čl. XIII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovní ctve v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

Podľa čl. 15 ods. 1 smernice o platobných službách „Smernica 78/660/EHS a prípadne smernice 83/349/EHS a 86/635/EHS a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem sa primerane uplatňujú na platobné inštitúcie.“. Preto sa do § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve dopĺňa, že aj platobná inštitúcia je povinná zostavovať individuálnu účtovnú z ávierku podľa právnych predpisov EÚ upravujúcich uplatňovanie medzinárodných účtovných noriem.

K čl. XIV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1, 2, 5, a 9

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej zmeny je spresniť kompetencie pri výkone dohľadu.

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 2 ods.7 druhej vety tak, aby sa zdokonalili legislatívne predpoklady na reálnu vykonateľnosť tohto ustanovenia, čím sa celkovo zdokonalia aj legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K bodu 6

Navrhuje sa legislatívno-technicky vyprecizovať §5 ods.2 doplnením legislatívno-technickej skratky na koniec §5 ods.2 prvej vety a nadväzne legislatívno-technicky upraviť §5 ods.2 druhú vetu tak, aby jej znenie bolo z hľ adiska čitateľnosti prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie.

K bodu 7

Navrhuje sa legislatívno-technicky upraviť §7 ods.2 druhú vetu tak, aby sa napravil chybne použitý výraz v tejto vete a aby výrazy použité v tejto vete terminologicky korešpondovali s obsahom ostatných ustanovení §7.

K bodu 8

Navrhuje sa doplniť §7 ods.4 v záujme vyprecizovania a urýchlenia postupu pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti podaných dohliadanými subjektmi proti osobám poverenýc h výkonom dohľadu na mieste u dohliadaného subjektu.

K bodu 10

Navrhuje doplniť §14 ods.5 v záujme vyprecizovania a urýchlenia postupu pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti podaných účastníkom konania vo veciach dohľadu proti zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo členom Bankovej rady NBS, ktoré sa podieľajú na konaní vedenom Národnou bankou Slovenska.

K bodu 11

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 16 ods. 5 o skutočnosť, v akom jazyku sa predklad á žiadosť na základe ktorej sa začína konanie pred Národnou bankou Slovenska.

K bodu 12

Navrhuje sa legislatívno-technicky vyprecizovať §27 ods.5 (v nadväznosti na doplnenie legislatívno-technickej skratky do §5 ods.2 prvej vety) tak, aby znenie §27 ods.5 bolo z hľadiska čitateľnosti prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie.

K bodu 13

Navrhuje sa dotknuté slová dať do množného čísla.

K bodu 14

Navrhuje sa doplniť ustanovenia § 37 ods.3 o nové písmeno e) jednak v záujme zvýš enia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení § 37 ods.3 zákona o dohľade nad finančným trhom s ustanoveniami §44 zákona o NBS a jednak sa NBS umož ní zverejňovať aj také dôležité oznámenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa dohliadaných subjektov alebo ich činnosti, ktoré môž u mať pozitívny vplyv na úspešnosť niektorých riešení a opatrení , ktorých cieľom je zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor a vôbec finančný trh.

K bodu 15 a 16

Navrhuje sa v § 38 upraviť odsek 2 a doplniť nový odsek6, ktorého cie ľom je zvýšenie vymožiteľnosti práva a účinnosti súčasnej právnej ú pravy o výkone dohľadu nad finančným trhom v záujme zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov (klientov dohliadaných subjektov finančného trhu). Pritom navrhnutou úpravou sa zdokonalia legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu dohliadan ých subjektov finančného trhu (ak je výkon tohto dohľadu sťažovaný), čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K čl. XV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a re štrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadvä znosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

K bodom 4 a 5

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou v súvislosti s návrhom zákona o platobný ch službách.

K čl. XVI

V nadväznosti na nový zákon o platobných službách sa upravujú v z ákone o ochrane spotrebiteľa ustanovenia o poskytovaní informácií o platobných služb ách.

K čl. XVII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách. Doteraz používaný pojem „elektronický platobný prostriedok“ sa nahrádza pojmom upraveným v zákone o platobných službách a to „platobný prostriedok a elektronické peniaze“.

K čl. XVIII

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2009.

Príloha k zákonu obsahuje zoznam preberan ých právnych aktov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 15. jú la 2009.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Ivan Š r a m k o, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z.

6

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo pôdohospodárstva SR vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z. na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky, ktoré sa prejavili pri aplikácii zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z., predovšetkým úpravou konania pri poskytovaní niektorých podpôr.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, súvisiacimi zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predložený návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov ani na rozpočet obcí, čo vzalo Ministerstvo financií SR na vedomie. Návrh zákona nebude mať dopad zamestnanosť, životné prostredie a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 5. mája 2009, všetky jej pripomienky boli zapracované a na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

Doložka zlučiteľnostiprávneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z.

2. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Nariadenie Rady (EHS) č. 79/1965 z 15. júna 1965 o vytvorení siete na zhromažďovanie účtovných údajov o príjmoch a o hospodárskej činnosti poľnohospodárskych podnikov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 1).

Nariadenie Komisie (ES) č. 800/1999 z 15. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 25),

Nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a garančného fondu (EAGGF) upravujúce a rušiace niektoré nariadenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 25),

Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 14/zv. 1),

Nariadenie Komisie (ES) č. 2342/1999 z 28. októbra 1999, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1254/1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom, týkajúce sa prémiových systémov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 14/zv. 1),

Nariadenie Komisie (ES) č. 1291/2000 z 9. júna 2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 29),

Nariadenie Rady (ES) č. 2826/2000 z 19. decembra 2000 o informáciách a reklamných akciách na poľnohospodárske výrobky v oblasti spoločného trhu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 29),

Nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 40),

Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 8/zv. 4),

Nariadenie Komisie (ES) č. 1043/2005 z 30 júna 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 3448/93 v súvislosti so systémom priznávajúcim vývozné náhrady na určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I zmluvy, a kritériami stanovovania výšky týchto náhrad (Ú. v. EÚ L 172, 5.7.2005),

Nariadenie Komisie (ES) č. 1071/2005 z 1. júla 2005, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 2826/2000 o informačných a propagačných činnostiach na poľnohospodárske výrobky na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 179, 11. 7. 2005),

Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 11. 8. 2005),

Nariadenie Komisie (ES) č. 1346/2005 zo 16. augusta 2005, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 2702/1999 o opatreniach na poskytovanie informácií a na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov v tretích krajinách (Ú. v. EÚ L 212, 17. 8. 2005),

Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21. 10. 2005),

Nariadenie Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 58, 28. 2. 2006),

Nariadenie Komisie (ES) č. 952/2006 z 29. júna 2006 o spôsoboch uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 v súvislosti s riadením vnútorného trhu s cukrom a s režimom kvót (Ú. v. EÚ L 178, 1. 7. 2006),

Nariadenie Komisie (ES) č. 967/2006 z 29. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné podmienky uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 v súvislosti s výrobou mimo kvót v sektore cukru (Ú. v. EÚ, L 176, 1. 7. 2006),

Nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (Ú. v. EÚ L 223, 15. 8. 2006),

Nariadenie Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore vidieka prostredníctvo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 368, 23. 12. 2006),

Nariadenie komisie (ES) č. 1975/2006 zo 7. decembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (Ú. v. EÚ L 368, 23. 12. 2006).

Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007),

Nariadenie Komisie (ES) č. 498/2007 z 26. marca 2007 , ktorým sa stanovujú podrobné vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (Ú. v. EÚ L 120, 10.5.2007),

Nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007) v platnom znení,

Nariadenie Rady (ES) č. 3/2008 zo 17. decembra 2007 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách (Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2008),

Nariadenie Rady (ES) č. 485/2008 z 26. mája 2008 o kontrole opatrení tvoriacich súčasť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, vykonávaných členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 143, 3.6.2008),

Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009 , ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009).

b)je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Bezpredmetné

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie.

c)Bezpredmetné

4. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Úplná zhoda.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Predkladaný návrh zákona nebude mať svojim obsahom nároky na štátny rozpočet, ani na nárast zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, ani na rozpočet štátnych fondov, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ani rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

2.Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životnú úroveň obyvateľov a zvyšovanie kvality života, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a tvorbu nových pracovných miest.

5.Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

Čl. I

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 4 a 5

Spresňuje ustanovenia § 3 odsekov 1 a 2 týkajúca sa kompetencií Ministerstva pôdohospodárstva SR.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7

Dopĺňa kompetenciu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 9

Upravuje kompetencie pôdohospodárskej platobnej agentúry v súlade s európskou legislatívou.

K bodom 10 a 11

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 12

Spresňuje ustanovenie, na základe ktorého Pôdohospodárska platobná agentúra ukladá a vymáha pokuty, odvody a penále.

K bodom 13 a 14

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 15

Spresňujú sa ustanovenia týkajúce sa kontroly vykonávanej pôdohospodárskou platobnou agentúrou.

K bodom 16 a 17

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 18

Dopĺňa sa ustanovenie na zabezpečenie podpory v sektore mlieka a mliečnych výrobkov s cieľom financovania opatrení na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, na zlepšovanie ich kvality a na rozširovanie trhov s mliekom a mliečnymi výrobkami.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 20

Podporu na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu poskytuje Pôdohospodárska platobná agentúra podľa § 7 ods. 1 písmena a) v správnom konaní. § 16a až 16d obsahujú osobitné ustanovenia týkajúce sa konania o poskytnutí uvedenej podpory. Úprava tiež reaguje na požiadavky praxe, t. j. potrebu upraviť postup platobnej agentúry v prípade, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú plochu poľnohospodárskej pôdy podali viacerí žiadatelia. V takomto prípade Pôdohospodárska platobná agentúra vyzve žiadateľov, aby preukázali právo užívania k pôde (právny dôvod). Dôkazné bremeno bude na žiadateľoch, ktorí môžu na podporu svojich tvrdení použiť akékoľvek zákonné dôkazné prostriedky, napr. predložiť listy vlastníctva, nájomné zmluvy, geometrické plány, znalecké posudky. Pôdohospodárska platobná agentúra predložené dôkazy vyhodnotí a na ich základe si urobí záver, ktorému žiadateľovi patrí k pôde právo užívania. O takéto prípady pôjde napr. vtedy, ak prenajímateľ postupne prenajal ten istý pozemok dvom nájomcom bez toho, aby skorší nájom skončil (právo užívania bude patriť skoršiemu nájomcovi), alebo vtedy, ak vlastník pôdy požiada o podporu, hoci pozemok predtým prenajal, pričom nájomný vzťah trvá (právo užívania bude patriť nájomcovi).

Jedine v prípade, že aj po predložení dôkazov a ich náležitom vyhodnotení zostane právo užívania sporné, Pôdohospodárska platobná agentúra konanie preruší a žiadateľov odkáže na konanie pred súdom. Zásadne pôjde len o prípady, keď viacerí žiadatelia predložia list vlastníctva alebo iný hodnoverný doklad o vlastníctve na tú istú plochu, alebo ak vznikne spor o platnosť, resp. existenciu nájomnej zmluvy (napr. ak prenajímateľ odstúpil od zmluvy, ale nájomca poprel dôvody odstúpenia).

§ 16d upravuje prechod práva na poskytnutie podpory v prípade, ak žiadateľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho pred právoplatným rozhodnutím o žiadosti o poskytnutie podpory. Toto právo prechádza na osoby uvedené v § 13 ods. 1 živnostenského zákona na základe písomnej dohody.

K bodu 21

Upravuje sa konanie platobnej agentúry podľa § 7 ods. 1 písmen b) až d), a to odkazom na osobitné predpisy. Zároveň návrh vymedzuje, na aké konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 22

Splnomocňuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriadení a koordinácii poradenského systému v pôdohospodárstve. Zároveň sa dopĺňa prechodné ustanovenie vo vzťahu ku konaniam o poskytnutí podpory na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu začaté pred účinnosťou tohto zákona

Čl. II

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti predkladaného zákona.

Bratislava 13. mája 2009

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Stanislav B e c í k, v. r.

minister pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V prvom ustanovení návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa definuje predmet a rozsah úpravy zákona. Nové rozpočtové pravidlá verejnej správy sú všeobecnou právnou normou, upravujúcou rozpočet verejnej správy ako celku, pričom sa kladie dôraz na štátny rozpočet. Predmetom úpravy sú finančné vzťahy a s nimi súvisiace vzťahy medzi všetkými subjektami verejnej správy navzájom, vrátane vzťahov k subjektom územnej samosprávy, pričom neodlučiteľnou súčasťou sú i vzťahy subjektov verejnej správy k ostatným subjektom. Predmetom úpravy je i rozpočtový proces, ktorý zahŕňa tvorbu rozpočtu verejnej správy ako hlavného nástroja medzinárodného porovnávania ekonomickej úrovne jednotlivých členských krajín Európskej únie vrátane pristupujúcich štátov, ďalej tvorba štátneho rozpočtu ako základnej zložky verejného rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, problematika záverečného účtu verejnej správy ako obrazu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a ostatných subjektov rozpočtu verejnej správy.

Zákon upravuje osobitosti postavenia ministerstva financií Slovenskej republiky v rozpočtovom procese a jeho úlohy v povstupovom období.

Upravuje i problematiku zriaďovania a hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií vo všeobecnosti, t.j. štátnych, obecných rozpočtových a príspevkových organizácií ako aj rozpočtových a príspevkových organizácií vyšších územných celkov.

Tento zákon sa vzťahuje na nakladanie s finančnými prostriedkami vo verejnej správe, t.j. upravuje nakladanie s verejnými prostriedkami a v nadväznosti na uvedené dodržiavanie finančnej disciplíny subjektov verejnej správy ako vyššieho stupňa rozpočtovej disciplíny.

K § 2

V ustanovení § 2 sú definované pojmy na účely tohto zákona. Novým terminologickým pojmom sú verejné prostriedky.

Verejné prostriedky možno charakterizovať ako všetky finančné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, t.j. okrem prostriedkov rozpočtovaných v rozpočtoch subjektov verejnej správy sú verejnými prostriedkami aj všetky granty, tuzemské aj zahraničné, iné prostriedky zo zahraničia, darované prostriedky, tržby za výkony.

Verejnými prostriedkami sú i prostriedky poskytnuté z Európskej únie Slovenskej republike, ktoré sa ďalej budú poskytovať konečným prijímateľom prostredníctvom platobného orgánu, prostriedky, ktoré majú byť odvedené do rozpočtu EÚ ako aj prostriedky z predvstupových nástrojov, čo je upravené v § 37 ods. 7.

Oproti doterajšej právnej úprave sa pojem záväzný ukazovateľ navrhuje vždy limit výdavkov štátneho rozpočtu na program vlády alebo časti programu vlády. Záväznými ukazovateľmi sú aj zámery a vybrané ciele programu vlády a tie príjmy kapitol štátneho rozpočtu, o ktorých to ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Ďalším záväzným ukazovateľom sú limity výdavkov, ktoré ustanoví zákon o štátnom rozpočte alebo ktoré podrobnejšie rozpíše ministerstvo financií pre správcov kapitol alebo ďalšie záväzné ukazovatele, ktoré určí zriaďovateľ.

V nadväznosti na úpravu finančných vzťahov k Európskej únii upravených v šiestej časti návrhu zákona sa do pojmov zavádza pojem „prostriedky Európskej únie“, ktorými sa rozumejú len tie prostriedky EÚ, ktoré budú prechádzať cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, t.j. zo záručnej sekcie EAGGF, zo štrukturálnych fondov s výnimkou prostriedkov na program INTERREG B a C a Kohézneho fondu. Za verejné prostriedky sa v súlade s § 37 ods. 7 považujú aj predvstupové prostriedky. Ďalším novým pojmom sú odvody Európskej únii, ktorými sa rozumejú prostriedky odvádzané Slovenskou republikou do rozpočtu EÚ ako vlastné zdroje EÚ (zdroj založený na HNP a DPH, korekcia Veľkej Británie, clo, odvod z produkcie cukru a poľnohospodárske poplatky).

K § 3

Definovaním subjektov verejnej správy sa legislatívne zabezpečuje použitie Európskeho systému účtov (ESA 95) v podmienkach Slovenskej republiky. Inštitucionálne sa vymedzuje verejná správa podľa ESA 95. Zaraďovanie subjektov do príslušných sektorov ekonomiky a podmienky pre zaraďovanie subjektov do sektora verejnej správy a vykazovanie údajov na akruálnej báze metodicky upravuje príručka Európsky systém účtov – ESA 95 a jej doplnok Príručka vládneho deficitu a dlhu. Nariadenie rady č. 2223/1996 nariaďuje členským štátom zostavovať národné účty v súlade s ESA 95. Určovanie metodiky vedenia systému národných účtov a zostavovanie národných účtov je v pôsobnosti Štatistického úradu SR v súlade so zákonom č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike.

K § 4

Navrhované ustanovenie zavádza viacročné rozpočtovanie do celého sektora verejnej správy. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky, nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku.

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje spôsob vykazovania rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu, t.j. ustanovuje, ktoré finančné operácie v rozpočtoch subjektov verejnej správy sa nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov a výdavkov. Definuje sa schodok a prebytok verejnej správy v jednotnej metodike Európskej únie ako záporný, resp. kladný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami a výdavkami.

V súlade s už spomínanou metodikou platnou pre Európsku úniu možno rozpočtovaný schodok/prebytok charakterizovať ako základný ukazovateľ v Slovenskej republike. Vzhľadom k tomu, že ide o ukazovateľ medzinárodne hodnotený a porovnávaný, predstavuje kľúčovú veličinu rozpočtu verejnej správy. Vykazuje sa v Sk ale aj ako podiel na hrubom domácom produkte.

V rozpočte verejnej správy sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia. Zákon ustanovuje povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu pre všetky subjekty verejnej správy. Rozpočtovú klasifikáciu tvorí druhová, organizačná, ekonomická a funkčná klasifikácia. Prvé tri klasifikácie vydáva ministerstvo financií svojim opatrením a slúži na identifikáciu príjmov, výdavkov, finančných operácií ale aj k identifikácii druhu rozpočtu a organizačnému zatriedeniu. Funkčnú klasifikáciu vydáva Štatistický úrad vyhláškou v súlade so zákonom o štátnej štatistike, ktorá slúži najmä na medzinárodné porovnávanie výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy.

Ekonomická klasifikácia vecne vymedzuje bežné a kapitálové výdavky bez odkazu na daňový predpis pri obstarávaní hmotného a nehmotného majetku.

K § 5

Ustanovenie tohto paragrafu sa vzťahuje na štátne účelové fondy, ktoré sú samostatné právnické osoby zriadené zákonom s cieľom financovania osobitných úloh. Navrhovaná úprava sa zásadne nelíši od doterajšej úpravy. Za záväzky fondu neručí štátny rozpočet a naopak, pričom finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a štátnym účelovým fondom sú určené dotáciou štátnemu fondu.

V súčasnosti sú osobitným zákonom zriadené dva štátne účelové fondy a to Štátny fond rozvoja bývania a Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Prostriedky štátneho účelového fondu sa majú zásadne využívať len na plnenie osobitných úloh, t.j. na účel, na ktorý bol fond zriadený. Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Tento ústredný orgán štátnej správy predkladá ministerstvu financií každoročne návrh rozpočtu štátneho fondu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu fondu.

Zdroje štátneho fondu a spôsob ich použitia vymedzuje zákon, ktorým sa tento fond zriaďuje.

Štátne účelové fondy sú súčasťou sektora verejnej správy a nakladanie s prostriedkami fondu je nakladaním s verejnými prostriedkami. Tieto fondy nemôžu zriadiť a ani založiť inú právnickú osobu.

K § 6

Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Je základnou (rozhodujúcou) zložkou rozpočtu verejnej správy. Vo všeobecnosti sú jeho obsahom rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a ďalšie operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív a pasív, napr. tovarové deblokácie. Štátny rozpočet schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorým sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška schodku alebo minimálna výška prebytku štátneho rozpočtu. Zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol štátneho rozpočtu sú záväzným ukazovateľom kapitoly štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte sa budú výdavky na úhradu preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom určovať pre príslušnú kapitolu vždy ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ministerstvo financií je zo zákona oprávnené podrobnejšie rozpísať záväzne ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte v rámci rozpisu záväzných ukazovateľov všetkým správcom kapitol štátneho rozpočtu. Ministerstvu financií zákon ukladá povinnosť zverejňovania údajov štátneho rozpočtu v lehote najneskôr do 60 dní od nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

K § 7

Rovnako ako v predchádzajúcej právnej úprave zákona o rozpočtových pravidlách aj v navrhovanom zákone sa špecifikujú daňové príjmy štátneho rozpočtu okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom ustanovené za príjmy rozpočtov obcí, vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb, napr. prijímatelia 2% dane z príjmov. Prioritu medzi príjmami štátneho rozpočtu si naďalej zachovávajú dane a poplatky od právnických a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je nielen na území Slovenskej republiky ale i mimo územia Slovenskej republiky.

V príjmoch štátneho rozpočtu sú premietnuté rozpočtové vzťahy vyplývajúce z pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, napr. príjem ako podiel (v súčasnosti 25 %) na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskej únie ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s výberom nielen cla a poľnohospodárskych poplatkov, ale i ostatných tradičných vlastných zdrojov odvádzaných Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie. Uvádzaný podiel odvádza do príjmov štátneho rozpočtu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Podiel 25 % na odvodoch z produkcie cukru je Pôdohospodárskou platobnou agentúrou odvádzaný tiež do príjmov štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na nábeh Štátnej pokladnice sa precizovalo ustanovenie vo vzťahu k úročeniu účtov Štátnej pokladnice vedených v NBS alebo v inej banke a úročeniu účtov klientov Štátnou pokladnicou ako aj vo vzťahu k výnosom z vykonávaných finančných operácií Štátnou pokladnicou.

Ďalším podstatným zdrojom sú príjmy kapitol štátneho rozpočtu, vratky odvodov, príspevkov a dotácií po ich zúčtovaní so štátnym rozpočtom, výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na sankcie za porušenie finančnej disciplíny v prípade prostriedkov EÚ je príjmom štátneho rozpočtu penále za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie znížené o úrok z omeškania stanovený Európskou úniou pre Slovenskú republiku.

Pokiaľ iné právne akty Európskej únie neurčia inak, prostriedky Európskej únie definované v odseku 2 sa stávajú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

K § 8

Oproti doterajšiemu vymedzeniu výdavkov štátneho rozpočtu sa v novom zákone precizovalo toto ustanovenie vo vzťahu k výdavkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom, ktoré sú hradené z výdavkov štátneho rozpočtu. Výdavky štátneho rozpočtu ďalej tvoria najmä výdavky na činnosť štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám a ostatné výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte. Výdavkom sú i prostriedky štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky umožňujúce poskytovať medzinárodnú pomoc rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám a ďalšie výdavky ustanovené osobitnými zákonmi.

Výdavkom štátneho rozpočtu podľa zdrojových možností štátneho rozpočtu sú aj dotácie zo štátneho rozpočtu. Ako dotácie sa poskytujú aj vyššie uvedené výdavky na prenesený výkon štátnej správy. Použitie prostriedkov dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom. Dotácie možno poskytnúť v súlade so zákonom; ak zákon neupravuje spôsob a ďalšie podmienky, správca kapitoly môže v súlade so splnomocnením v tomto ustanovení vydať nižšiu právnu normu.

Výdavky na odvody do rozpočtu Európskej únie s výnimkou cla, poľnohospodárskych poplatkov a odvodov z produkcie cukru sa rozpočtujú v štátnom rozpočte. Ide o výdavky na odvody zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zo zdroja založeného na hrubom národnom produkte vrátane podielu na financovaní korekcie Veľkej Británie.

Výdavkami štátneho rozpočtu sú aj výdavky podľa osobitných zákonov, ktorými sú napr. finančné prostriedky na náhradu ujmy spôsobenej štátom, na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme, výdavkami sú aj úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu.

V nadväznosti na zaradenie prostriedkov Európskej únie do príjmov štátneho rozpočtu, na ich použitie je potrebné v štátnom rozpočte rozpočtovať príslušné výdavky.

Aj naďalej sa navrhuje ochrana prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie voči exekúcii podľa osobitného predpisu.

Novým spôsobom oproti doterajšiemu právnemu predpisu sa navrhuje možnosť nevyčerpané kapitálové výdavky v príslušnom roku použiť aj v nasledujúcom roku s tým, že sa súčasne zavádza záväzná oznamovacia povinnosť správcom kapitol. Okrem kapitálových výdavkov sa navrhuje rovnakým spôsobom používať aj prostriedky rozpočtované na použitie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu na spolufinancovanie a výdavkov na vojenské účely rozpočtované v bežných výdavkoch, na ktoré bude potrebný súhlas ministra financií. Správca kapitoly bude povinný v lehote do 20. novembra príslušného rozpočtového roka oznámiť ministerstvu financií objem prostriedkov, ktoré predpokladá, že nebudú v danom roku použité a predpokladá ich použiť v nasledujúcom roku; v prípade bežných výdavkov na vojenské účely je potrebné vyžiadať súhlas ministra financií vopred. Ministerstvo financií bude vykonávať rozpočtové opatrenie - trvalo viazať (bez možnosti uvoľnenia viazania do konca roka) výdavky v oznámenej výške; výnimku tvoria prostriedky EÚ + spolufinancovanie zo ŠR, u ktorých sa bude k 15. decembru upresňovať výška prenášaná do nasledujúceho roka na použitie. To znamená, že po 20. novembri je aj napriek oznámeniu ešte možné uhrádzať platby v súlade s nariadeniami EÚ.

V týchto prípadoch nedochádza aj k presunu finančných prostriedkov do nasledujúceho roka, ale ide len o prenesenie nevyčerpaných limitov. Ide o systémovú zmenu oproti doterajšiemu systému, kedy sa v prípade poskytnutej časovej výnimky prevádzali aj prostriedky na osobitné účty (napr. dofinancovania programov) a prostriedky sa považovali za výdavok toho roka, v ktorom boli rozpočtované.

Z uvedeného vyplýva, že tie nevyčerpané prostriedky k 31. decembru, ktoré správca kapitoly neoznámi do 20. novembra, nemôže použiť v nasledujúcom roku a zostávajú v štátnom rozpočte ako nevyčerpané.

V prípade bežných výdavkov sa navrhuje bežné výdavky, ktoré sú poskytnuté ako transfér konečnému užívateľovi a sú poskytnuté v poslednom štvrťroku, možnosť čerpať až do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roka. Navrhované oprávnenie vyplýva z doterajších skúseností pri poskytovaní príspevkov a dotácií k záveru roka, kedy subjekty nie z vlastného zavinenia nestihnú prostriedky použiť do konca roka. Súčasne s týmto oprávnením sa ruší splnomocňovacie ustanovenie pre poskytovanie časových výnimiek.

Návrhom odseku 7 a 8 sa systémovo rieši oprávnenie prekročiť schodok schválený zákonom na príslušný rok, resp. povinnosť znížiť schodok a to v prípadoch kladného/záporného salda (rozdielu) presunutých prostriedkov z predchádzajúceho roka a prostriedkov presúvaných do nasledujúceho roka podľa odseku 6.

K § 9

Kapitoly štátneho rozpočtu predstavujú organizačné usporiadanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a ich klasifikácia je súčasťou rozpočtovej klasifikácie. V predloženom návrhu sa zabezpečuje jeden z cieľov reformy verejných financií a to znížiť počet rozpočtových kapitol a priblížiť sa počtom k ostatným členským krajinám EÚ. Z tohto dôvodu sa navrhovaným vymedzením kapitol sa podstatne znižuje ich počet oproti doterajšiemu stavu. Návrh reaguje na pripravovanú reformu ústredných orgánov štátnej správy.

Súčasťou tohto ustanovenia sú aj práva a povinnosti správcu každej kapitoly. Doterajšie práva a povinnosti sa v podstate zachovávajú. Vo vzťahu k doterajšiemu systému uzatvárania kontraktov so svojimi organizáciami a väzbe určenia príspevku príspevkovým organizáciám na jednotku výkonu sa navrhuje upustiť od doterajšej praxe a namiesto sýhrnu výkonov bude správca kapitolysúhrn úloh a činností, ktoré má organizácia v danom roku zabezpečiť, sa bude určovať pri rozpise rozpočtu na príslušný rok.

K § 10

Zákonodarný orgán – národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schvaľuje aj výšku a použitie rezerv na rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy možno použiť na nevyhnutné a nepredvídané výdavky, ako i v prípade výpadku alebo zníženia rozpočtovaných príjmov. Tak ako v minulosti sa tvorí rozpočtová rezerva vlády a rozpočtová rezerva predsedu vlády.

Vytvára sa spoločná rezerva na administrovanie prostriedkov Európskej únie a odvodov Európskej únii. Táto rezerva bude slúžiť aj pre potreby predvstupových nástrojov.

K § 11

V prípade neschválenia zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok národnou radou do konca bežného roka, nastáva rozpočtové provizórium, ktoré trvá od začiatku nasledujúceho roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte. V prípade rozpočtového provizória sa rozpočtové hospodárenie riadi vládnym návrhom štátneho rozpočtu. Ak nemožno tak postupovať, uplatňuje sa v rámci rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rok. Limitujú sa výdavky štátneho rozpočtu v každom mesiaci podielom 1/12 celkových výdavkov uplatňovaného štátneho rozpočtu a zvýšených výdavkov podľa § 8 ods. 6. Do pôsobnosti ministra financií spadá určenie záväzných ukazovateľov výdavkov štátneho rozpočtu.

Zákon ustanovuje, ktoré výdavky štátneho rozpočtu v jednotlivých mesiacoch rozpočtového provizória možno prekročiť.

K § 12

Znenie tohto ustanovenia preberá doterajšiu úpravu v nadväznosti na ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vojnovým štátnym rozpočtom sa bude riadiť rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v čase vojny a v čase vojnového stavu.

K § 13

V navrhovanom ustanovení sa definujú štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva, ich tvorba a použitie. Explicitne sa ustanovuje, že finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, t.j. uskutočňujú sa mimo príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Oproti doterajšiemu stavu sa aj návratné finančné výpomoci a iné pôžičky navrhuje v prípade potreby poskytovať len zo štátnych finančných aktív. Následne aj ich splácanie bude plynúť do štátnych finančných aktív. V navrhovanom ustanovení sa prvýkrát definuje, čo sa rozumie správou štátnych finančných aktív. Správu štátnych finančných aktív a pasív vykonáva ministerstvo financií. V nadväznosti na pôsobnosť Agentúry na riadenie dlhu a likvidity a Štátnej pokladnice môžu zabezpečovať činnosti správy štátnych finančných aktív aj tieto subjekty.

K § 14

V nadväznosti na predmet úpravy zákona, vymedzenie verejnej správy a rozpočtu verejnej správy v predchádzajúcich častiach zákona sa navrhuje upraviť rozpočtový proces pre celú verejnú správu, výsledkom ktorého je vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy vrátane návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V rozpočtovom procese má osobitné postavenie ministerstvo financií, ktoré riadi celý rozpočtový proces a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu. Vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne štátneho rozpočtu, vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy, ktoré schvaľuje vláda. Návrh podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte sa určuje už pri schvaľovaní východísk vo vláde. Výška tohto podielu sa určuje v nadväznosti na cieľovú hodnotu, platnú pre Európsku úniu – maastrichtské kritériá. Pre vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy je nevyhnutná súčinnosť všetkých subjektov verejnej správy.

V návrhu tohto ustanovenia sa ukladajú povinnosti pre jednotlivé subjekty verejnej správy pri príprave a prerokovávaní ich návrhov rozpočtov podľa osobitných predpisov a navrhujú sa termíny predkladania návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády SR a národnej rady SR. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje zákonom o štátnom rozpočte. Termín predloženie národnej rade vládou sa zachováva, t.j. 15. október a termín pre ministerstvo financií na predloženie návrhu rozpočtu vláde sa navrhuje 15. august.

K § 15

Súčasťou rozpočtového procesu v štátnom rozpočte sú aj rozpočtové opatrenia, ktorými možno meniť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.

Rozpočtovými opatreniami sa zabezpečuje úhrada výdavkov, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené a úhrada je nevyhnutná pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Rozsah na vykonanie rozpočtových opatrení určuje zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

K § 16

Súčasťou rozpočtových opatrení sú aj rozpočtové opatrenia – presuny prostriedkov v rámci záväzných ukazovateľov príslušného rozpočtu, na vykonanie ktorých má oprávnenie správca kapitoly, to znamená že presunmi nemôže zmeniť záväzné ukazovatele.

K § 17

Tieto rozpočtové opatrenia vykonáva ministerstvo financií v súlade so splnomocnením podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Z hľadiska kapitol ide o také zmeny v rozpočte, ktorými dochádza k zmene záväzných ukazovateľov a tieto sú v právomoci ministerstva financií. V odseku 2 je riešený postup ministerstva financií a dotknutých subjektov v prípade, že k rozpočtovému opatreniu - povolené prekročenie výdavkov dochádza z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z jedného orgánu alebo organizácie na iný orgán alebo organizáciu. Ministerstvo financií môže vykonať dotknuté rozpočtové opatrenie len v prípade predloženia vzájomne odsúhlasených delimitačných protokolov.

K § 18

Viazaním rozpočtových prostriedkov, ako jedným druhom rozpočtových opatrení sa zamedzuje možnosť ďalšieho použitia takto viazaných prostriedkov. Viazanie v kapitolách vykonáva ministerstvo financií v nadväznosti na rozhodnutie vlády, ak dochádza k nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, aj vtedy, keď sa povoľuje súčasne prekročiť výdavky na ťarchu iného záväzného ukazovateľa alebo z dôvodu delimitácie.

Viazanie rozpočtových prostriedkov sa uplatní aj pri započítaní záväzku rozpočtovej organizácie v nadväznosti na započítanie daňovej alebo colnej pohľadávky podľa zákona o správe daní a poplatkov a colného zákona.

Ministerstvo financií bude viazať prostriedky v bežnom roku podľa oznámenia správcu kapitoly vo výške, v ktorej nepoužité prostriedky prenáša do nasledujúceho roku.

Súčasne sa ukladá povinnosť viazania pre správcu kapitoly a rozpočtovú organizáciu napríklad v prípade neplnenia príjmov.

K § 19

Pravidlá rozpočtového hospodárenia, ktorých úprava je v piatej časti návrhu zákona sa vzťahuje rovnako ako rozpočtový proces na celú verejnú správu. Základné pravidlá hospodárenia s verejnými prostriedkami musia byť rovnaké pre všetky subjekty, ktoré s verejnými prostriedkami hospodária alebo ich používajú. Medzi základné zásady patrí účelovosť a časovosť používania verejných prostriedkov. Účel použitia verejných prostriedkov je určený zákonmi, vydanými pre jednotlivé subsektory verejnej správy, napríklad zákon o vysokých školách, zákon o sociálnom poistení, o zdravotnom poistení, zákon o Slovenskom pozemkovom fonde ale aj zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V nadväznosti na plné programové rozpočtovanie v niektorých rozpočtových kapitolách je účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu určený zámerom a cieľom programov.

Novým spôsobom sa navrhuje úprava vo vzťahu k druhej zásade rozpočtového hospodárenia a to časovosti. Zásadou je, aby sa prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok v danom roku aj skutočne použili.

V odseku 2 tohto paragrafu sa vytvára priestor, aby v niektorých prípadoch bolo možné, najmä ak to umožňujú osobitné zákony, nevyčerpané prostriedky použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku, ako aj tie prostriedky, o ktorých tak ustanoví tento zákon. Tento zákon vytvára priestor pre kapitálové výdavky a prostriedky EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie k prostriedkom EÚ na použitie v nasledujúcom roku za podmienok upravených v ustanovení § 8.

Novo sa upravuje možnosť poskytovať preddavky. Podmienky ich poskytovania upravuje pre celú verejnú správu ako aj pre poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov inými právnickými osobami rovnako. Oproti doterajším predpisom sa umožňuje poskytnúť preddavok, ak bol v zmluve dohodnutý bez obmedzenia jeho výšky ale limituje sa obdobie, na ktoré je možné preddavok poskytnúť a to na obdobie troch mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade obstarávania tovarov a služieb z verejných prostriedkov, ak dodávateľ požaduje poskytnúť preddavok, jeho výška sa dohodne v zmluve. Súčasne je potrebné zo strany poskytovateľa zvážiť jeho výšku v nadväznosti na povinnosť hospodárne a efektívne nakladať s verejnými prostriedkami. Rovnako dôležité je v zmluve dohodnúť postup v prípade, že do troch mesiacov dodávateľ práce vo výške poskytnutého preddavku nevykoná alebo tovar nedodá. Napríklad je potrebné dohodnúť vrátenie preddavku, ak nebude v zákonnej lehote (tri mesiace) zúčtovaný alebo dohodnúť sankcionovanie. Uvedený návrh reaguje na podnety praxe a na súčasné odberateľsko-dodávateľské vzťahy s tým, že umožňuje poskytnutie preddavku aj vo vyššom objeme ako doteraz, ale súčasne zabezpečuje, aby poskytnutím preddavku neboli verejné zdroje využívané na dlhodobé úverovanie dodávateľov.

Ďalšou zmenou pri poskytovaní preddavkov je povinnosť poskytnutý preddavok vyporiadať do konca rozpočtového roka.

Návrh súčasne tak ako doteraz výnimkuje z povinnosti zmluvnej dohody niektoré preddavky za vymenované dodávky. Rovnako výnimkuje zúčtovanie v danom roku niektorých poskytnutých preddavkov.

Navrhovaným ustanovením odseku 5 sa v súlade s doterajším ustanovením rozširuje tvrdé rozpočtové obmedzenie na celú verejnú správu s cieľom zabrániť vytváraniu nových záväzkov – zvyšovaniu stavu záväzkov za príslušný rozpočtový rok vo všetkých subjektoch verejnej správy nielen v rozpočtových a príspevkových organizáciách ako doteraz, t.j. sprísňuje sa a obmedzuje možnosť uzatvárať obchody, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené (najmä ku koncu rozpočtového roka) a dopredu sa počíta s tým, že sa uhradia z rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka a tým zaťažia rozpočet nasledujúceho roka.

Týmto návrhom sa nezamedzuje uzatváranie zmlúv na viacročné obdobie napr. nájomných zmlúv, zmlúv na obstaranie investícií, ktoré svojim obsahom predurčujú predpoklad zabezpečenia určitých zdrojov v nasledujúcich rozpočtoch, z dôvodu doby obstarania, resp. spôsobu platenia nájomného. Príslušná časť výdavkov, ktorá sa má použiť v roku uzatvorenia zmluvy však musí byť v rozpočte zabezpečená. Z uvedeného vyplýva, že na uzatvorenie takýchto zmlúv bude mať subjekt oprávnenie, pretože sa nenapĺňa druhá podmienka a to, že sa zaťažia nasledujúce roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom roku.

Nedodržanie navrhovaného ustanovenia je podľa § 31 návrhu zákona považované za porušenie finančnej disciplíny s uplatnením sankcie - uloženie pokuty za prekročenie oprávnenia od 1 000 Sk do 300 000 Sk podľa závažnosti porušenia.

Takáto úprava nevylučuje možnosť subjektov verejnej správy uzatvárať zmluvy, ktorých plnenie je rozložené na viac rokov. Cieľom je nepresúvať zaťaženie vyplývajúce z uzavretej zmluvy v roku jej podpísania na nasledujúci rok, t.j. v roku uzatvorenia zmluvy je nevyhnutné zabezpečenie alikvotnej časti nákladov v rozpočte na tento rok.

Zásadným spôsobom sa obmedzuje prijímanie úverov a ručenie v celom sektore verejnej správy s cieľom zamedziť vytvárania neadekvátneho dlhu verejnej správy. Podľa ustanovení odseku 14 bude môcť poskytovať úvery a pôžičky len ten subjekt verejnej správy, ktorému to umožní tento zákon alebo osobitný predpis. Napríklad v štátnej správe prijímať úvery môže len ministerstvo financií v mene vlády, ide o vládny úver, a poskytovať pôžičky ministerstvo školstva (študentské pôžičky).

K § 20

Samostatnou časťou zákona sa navrhuje upraviť základné finančné vzťahy s Európskou úniou. Navrhuje sa obdobná úprava nakladania prostriedkov EÚ ako doteraz. Systémovo sa rieši, vzhľadom na účinnosť zákona, kedy už bude Slovenská republika riadnym členom EÚ, povstupová pomoc, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond a priame platby do pôdohospodárstva, t.j. tie prostriedky EÚ, ktoré budú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Predvstupová pomoc bude dobiehať podľa doterajších predpisov, čo rieši prechodné ustanovenie zákona. Prostriedky EÚ, ktoré budú zaraďované do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu budú v Slovenskej republike poskytované konečným prijímateľom, ako aj celé finančné riadenie bude prebiehať v súlade s Koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktoré schválila vláda. V súčasnosti sa pripravuje ďalší materiál na schválenie vláde, ktorý upraví spôsob vykazovania a finančného zabezpečenia iregularít pri nakladaní s prostriedkami EÚ. Uvedené dokumenty podrobne upravujú predmetnú problematiku vrátane finančných tokov.

Vo vzťahu k zisteným prípadným nezrovnalostiam sa budú vyporiadať tieto nezrovnalosti s osobitným účtom ministerstva financií a nie so štátnym rozpočtom, ako doteraz.

Úroky z prostriedkov Európskej únie poskytnutých SR na financovanie spoločných programov podporovaných zo štrukturálnych fondov použije Slovenská republika v súlade s článkom 32 ods. 2 nariadenia č. 99/1260/ES na tú istú formu pomoci, na ktorú boli prostriedky Európskej únie poskytnuté.

V súvislosti s odvodom vlastných zdrojov do rozpočtu ES sa zriaďujú účty, na ktoré budú vlastné zdroje pripisované. Účty budú vedené v štátnej pokladnici a to analyticky podľa typu zdroja (podľa Článku 6 (1) a Článku 9 Nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000). Z týchto účtov budú následne vlastné zdroje prevedené na účet vedený v štátnej pokladnici ministerstvom v mene Európskej komisie, a to v rámci časových limitov stanovených v Nariadení (ES, Euratom) č. 1150/2000. Na účet v mene Komisie sa budú mesačne pripisovať aj prostriedky na odvody do Európskej únie zo zdroja založeného na DPH a HNP z výdavkov štátneho rozpočtu.

K § 21

V navrhovanom ustanovení sa zhodne upravuje právne postavenie rozpočtových a príspevkových organizácií financovaných zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyšších územných celkov. Tieto organizácie sú vždy právnickými osobami a možno ich zriadiť zákonom alebo rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy, obce alebo vyššieho územného celku.

V prípade rozpočtových organizácií nedochádza k zásadným zmenám, zákon ich naďalej definuje ako právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku.

Zásadnou zmenou v príspevkových organizáciách, ako právnických osobách štátu, obce alebo vyššieho územného celku je charakter vykonávaných činností a to netrhového charakteru, v súlade s vecnou pôsobnosťou zriaďovateľa, ktorý takúto organizáciu zriaďuje a podiel výrobných nákladov krytých tržbami, ktorý musí byť menší ako 50 %. Všetky príspevkové organizácie, ktoré spĺňajú tieto kritériá sú zaradené do sektora verejnej správy v súlade s metodikou ESA 95, t.j. Štatistický úrad vedie register organizácií patriacich do tohto sektora. Tržby sa vykazujú spolu za hlavnú i podnikateľskú činnosť.

Určenie výrobných nákladov a určenie tržieb, ktoré sa na tieto účely posudzujú určí opatrenie ministerstva financií č. 1407/2003 -92, na ktoré sa v poznámke pod čiarou odkazuje (MF SR pripravuje novelizáciu uvedeného opatrenia). Zároveň sa v odseku 13 určuje, za akých podmienok musí zriaďovateľ zrušiť príspevkovú organizáciu, t.j. ak prestane plniť úlohy pre zriaďovateľa, pre ktoré si ju zriadil a v prípade, že prestane hospodáriť tak, že spĺňa podmienku 50 % uvedenú vyššie a to najmenej dva roky po sebe.

Oprávnenie na zriaďovanie rozpočtových a príspevkových organizácií, určenie funkcie zriaďovateľa sa oproti doterajšej úprave v zásade nemení. V návrhu sa bližšie upravuje postup pri zmene podriadenosti organizácií, t.j. pri zmene zriaďovateľa v rámci štátnej správy, resp. v rámci samosprávy. Súčasne sa precizuje ustanovenie o zmene spôsobu financovania organizácií, čo sa nepovažuje za transformáciu, ak dochádza k zmene spôsobu financovania u toho istého zriaďovateľa, t.j. z rozpočtovej formy hospodárenia na príspevkovú a naopak.

Z nižšej právnej normy (výnos MF SR) sa preberá do zákona obsah zriaďovacej listiny. Vo vzťahu k zmene formy hospodárenia rozpočtovej a príspevkovej organizácie sa precizuje znenie v tom, že môže ísť vždy len o zmenu spôsobu financovania z rozpočtovej na príspevkovú, resp. z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu.

K § 22

Z pohľadu financovania je rozpočtová organizácia zapojená príjmami a výdavkami na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku. Zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

Vnútorné organizačné jednotky rozpočtových organizácií hospodária v rámci rozpočtu rozpočtovej organizácie so zverenými preddavkami.

Naďalej sa zachováva možnosť vzájomného započítania príjmov a výdavkov v rozpočtovej organizácii za rovnakých podmienkach ako v súčasnosti.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom rozpočtovom účte a výdavky realizuje zo svojho výdavkového účtu, pričom sa jej umožňuje sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch, ktoré určuje tento alebo osobitný zákon. Ak ide o klienta Štátnej pokladnice, vedie účty v Štátnej pokladnici.

V prípade prenájmu majetku štátu v jej správe je štátna rozpočtová organizácia povinná príjem z tejto činnosti odviesť do štátneho rozpočtu.

Naďalej rozpočtová organizácia nemôže využívať jednu z foriem prenajímania a obstarávania predmetov dlhodobej spotreby prostredníctvom finančného leasingu, t.j. prenájmom, po ukončení ktorého a po zaplatení poslednej splátky a kúpnej ceny dochádza k prevodu vlastníckeho práva z prenajímateľa na nájomcu veci (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) okrem prípadov leasingových splátok nájomného z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie spoločných projektov SR a EÚ. Ide o Európsky sociálny fond, ktorý umožňuje obstarať majetok formou leasingu.

Návrh zákona neupravuje odpisovanie majetku v rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách, odpisovanie sa od. 1. januára 2005 bude riadiť zákonom o účtovníctve. Návrh neobsahuje prechodné ustanovenie na riešenie odpisovania majetku už odpisovaného podľa doterajších predpisov z dôvodu, aby sa účtovná jednotka mohla samostatne rozhodnúť, či doodpisuje majetok podľa doterajších predpisov a nemala majetok rôzne odpisovaný, pokiaľ sa tak sama nerozhodne.

K § 23

Rozpočtová organizácia v rámci osobitosti rozpočtového hospodárenia je oprávnená v prípadoch taxatívne určených zákonom prekračovať limit výdavkov. Dary, združené prostriedky, dotácie a granty a prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti vedie na samostatnom mimorozpočtovom účte, pričom tieto zdroje pred použitím odvedie na osobitný príjmový účet pre doplnkové zdroje a výdavky uskutoční prostredníctvom svojho výdavkového účtu. Uvedený režim neplatí pre prostriedky poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platby v cudzej mene v tuzemsku a do zahraničia.

Výdavky súvisiace so stravovaním v školských zariadeniach tak ako doteraz uhrádza rozpočtová organizácia priamo z bežného účtu. Režim poskytovania preddavkov preddavkovým organizáciám (napr. zastupiteľským úradom) zostal nezmenený.

K § 24

Príspevková organizácia je zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku príspevkom. Aj naďalej môže vykonávať podnikateľskú činnosť, na ktorú potrebuje súhlas zriaďovateľa, táto činnosť musí byť zisková a slúži na doplnenie zdrojov v hlavnej činnosti. Príjmy a výdavky realizuje prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici v súlade so zákonom o Štátnej pokladnici.

Na rozdiel od rozpočtovej organizácie môže príspevková organizácia realizovať finančný leasing za podmienky, že bude nájomné uhrádzať z vlastných zdrojov.

Vychádzajúc zo zásad verejného obstarávania zmluvu o finančnom leasingu (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) môže uzavrieť až po vyhodnotení ponúk minimálne troch nezávislých uchádzačov.

Poskytnutie príspevku zriaďovateľom limituje vyrovnanosť rozpočtu príspevkovej organizácie, t.j. príspevok má zabezpečovať vyrovnanosť rozpočtu. Súčasne sa oprávňuje príspevková organizácia použiť príspevok na bežnú prevádzku aj na krytie odpisov a to vo výške určenej zriaďovateľom.

Tak ako doteraz je v kompetencii zriaďovateľa krátenie alebo zvýšenie jeho príspevku v prípadoch určených zákonom.

Príspevková organizácia zúčtováva finančné vzťahy s rozpočtom zriaďovateľa, prípadne so štátnym rozpočtom.

Podmienkou dosiahnutia vyššieho hospodárskeho výsledku ako rozpočtovaného je dodržanie kvality služieb, plnením úloh, dodržaním podmienok, za ktorých boli príspevkovej organizácii určené záväzné úlohy a limity. Mechanizmus eliminovania stratového hospodárenia príspevkových organizácií ostáva zachovaný aj s následnou povinnosťou zrušenia príspevkovej organizácie, príp. jej zmeny na rozpočtovú organizáciu.

K § 25

Doterajší právny stav zostáva zachovaný. Z nižšej právnej normy (výnos) sa preberajú ustanovenia týkajúce sa zdrojov fondu reprodukcie a použitia tohto fondu ako i rezervného fondu príspevkovej organizácie. Straty minulých rokov a strata bežného roku sa naďalej prednostne eliminuje z rezervného fondu príspevkovej organizácie.

K § 26

Navrhované ustanovenie zachováva odplatnosť poskytovania výkonov rozpočtových a príspevkových organizácií právnickým a fyzickým osobám, pričom sa uplatňuje zákon o cenách. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa súčasne upravuje článkom III tohto návrhu zákon o cenách, v ktorom sa určuje podmienka pri určovaní ceny poskytovaných výkonov (pri tvorbe cien dohodov je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa výkony neposkytovali v nižšej cene ako sú náklady na tieto výkony, čo nevylučuje vyššiu cenu ako sú náklady). Z uvedeného systému je výnimkované poskytovanie výkonov štátnymi rozpočtovými organizáciami v ich pôsobnosti navzájom, pri ktorom sa uplatňuje zásada bezplatnosti.

Ustanovenie odseku 1 sa rozširuje o obdobné ustanovenie aj voči obecným rozpočtovým organizáciám a rozpočtovým organizáciám VÚC ohľadne vzájomného poskytovania výkonov v pôsobnosti týchto organizácií navzájom za podmienky, že ide o toho istého zriaďovateľa (u jednej obce alebo VÚC) a za podmienky, že o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo, resp. zastupiteľstvo VÚC.

Rozpočtová organizácia s výnimkou ministerstva financií nemôže vystavovať, avalovať, nadobúdať a prijímať zmenky. Ministerstvo financií uvedenými spôsobmi môže konať jedine pri správe štátneho dlhu a pri správe štátnych záruk. Iné cenné papiere je rozpočtová organizácie oprávnená nadobúdať a vydávať len v prípade ustanovenia tejto možnosti týmto alebo osobitným zákonom. Obdobný režim platí i pre prevzatie záruky za splatenie menovitej hodnoty cenných papierov a splatení výnosu.

Príspevková organizácia nie je oprávnená na vystavovanie dlhopisov a na vystavovanie, avalovanie, nadobúdanie a prijímanie zmeniek.

Navrhované ustanovenie v odseku 3 nemení doterajší režim pri úhrade výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu za mesiac december až v mesiaci január. Možnosť poukázania finančných prostriedkov na účet cudzích prostriedkov za účelom dosiahnutia možnosti úhrady určených výdavkov za december v januári sa vzťahuje na mzdy, odvody poistného a na dávky sociálnej pomoci. V nasledujúcom roku príspevková organizácia uhradí tieto výdavky z bežného účtu. V prípade nevyčerpania uvedených prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií do konca februára, zákon ukladá takto prevedené prostriedky vrátiť.

Ďalšími právami príspevkových a rozpočtových organizácií je možnosť použitia kapitálových výdavkov na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade trvania doby nájmu min. štyri roky od zhodnotenia, ak uvedené organizácie sú nájomcom, možnosť zaplatenie členského príspevku z rozpočtu na základe súhlasu zriaďovateľa, tvorba osobitných fondov len v súlade so zákonom o účtovníctve. V súlade so zákonom o účtovníctve vedú účtovníctvo a predkladajú účtovnú uzávierku.

Osobitné postavenie pri prijímaní a poskytovaní úverov a pôžičiek ako i pri vstupe do úverových vzťahov má ministerstvo financií a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

V nadväznosti na pripravovaný zákon o študentských pôžičkách bude pôžičky študentom poskytovať v mene ministerstva školstva ním poverená právnická osoba.

K § 27

Oprávnenie združovať prostriedky pre rozpočtové a príspevkové organizácie sa ponecháva v rovnakom rozsahu ako v doterajšej právnej úprave.

K § 28

Z doterajšej právnej úpravy rozpočtových pravidiel sa bez zmeny preberá zásada, že rozpočtová organizácia nie je oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť, výnimkou sú tie rozpočtové organizácie, v prípade ktorých možnosť vykonávania podnikateľskej činnosti ustanovuje osobitný zákon.

Príspevková organizácia môže podnikateľskú činnosť vykonávať so súhlasom zriaďovateľa a nad rámec hlavnej činnosti, na ktorú bola zriadená.

Pri stratovej podnikateľskej činnosti k 30. septembru je nevyhnutné túto stratu do konca roka vyrovnať alebo ukončiť podnikateľskú činnosť.

K § 29

Záverečný účet verejnej správy vrátane štátneho záverečného účtu predstavuje výsledky hospodárenia za celú verejnú správu za príslušný rozpočtový rok. Návrh štátneho záverečného účtu spracováva ministerstvo financií, ktoré riadi práce na jeho vypracovaní. Návrh záverečného účtu kapitoly zostavuje správa kapitoly.

Ustanovuje i obsah záverečného účtu verejnej správy. Výsledky hospodárenia verejnej správy zverejňuje ministerstvo štvrťročne.

K § 30

Navrhovaným ustanovením sa určuje zodpovednosť za hospodárenie jednotlivých subjektov verejnej správy. Za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu aj naďalej zodpovedá vláda národnej rade.

K § 31

V návrhu zákona sa novým spôsobom pristupuje k porušeniu disciplíny. Zavádza sa inštitút porušenia finančnej disciplíny, ktorý je širší ako doterajšie porušenie rozpočtovej disciplíny. Ide aj o nový prístup k nazeraniu na porušenie finančnej disciplíny s tým, že sa vzťahuje na všetky verejné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, resp. ktoré poskytli ďalším právnickým a fyzickým osobám v rámci svojej pôsobnosti.

V odseku 1 sa v písmenách a) až n) taxatívne vymenúvajú jednotlivé typy porušenia finančnej disciplíny. Za jednotlivé porušenia finančnej disciplíny sa v ďalších odsekoch navrhuje rôzne sankcionovanie podľa závažnosti porušenia. Nie všetky sankcie sú finančnej povahy, za menej závažné porušenia sa navrhuje uplatniť sankciu nefinančnej povahy. Tieto nefinančné postihy sa navrhuje uplatniť subjektom, ktorý porušil disciplínu a to voči tomu zamestnancovi, ktorý je zodpovedný za porušenie.

Za najzávažnejšie porušenie finančnej disciplíny sa považuje použitie prostriedkov na iný účel, ako boli určené ◊písmeno a) odseku 1◊. Aby bolo možné jednoznačne preukázať, že došlo k zmene účelu, je potrebné poskytovať prostriedky s určením konkrétneho použitia, napr. na zabezpečenie konkrétnej akcie, na obstaranie konkrétneho majetku, nákupu auta, na samosprávne funkcie, na podporu projektu.

Sankcie finančnej povahy za ďalšie porušenia finančnej disciplíny sa navrhujú alternatívne podľa typu porušenia a to formou odvodu , penále a pokuty.

Navrhovaný systém sankcionovania je miernejší ako doteraz, pritom neupravuje inštitút úľav.

1.Odvod vrátane penále za každý deň porušenia sa ukladá len v jedinom prípade.

2.Umožňuje sa do skončenia kontroly vysporiadať nezákonný stav a v takomto prípade uložiť penále len v polovičnej výške.

3.Sadzba penále sa znižuje na polovicu.

4.Maximálne penále sa znižuje z dvojnásobku na jednonásobok istiny.

5.Zavádza sa ukladanie pokút s „minimálnou“ spodnou hranicou až do sumy 100 tis. resp. 300 tis. Sk podľa závažnosti porušenia.

6.Upravuje sa hranica, pri ktorej sa sankcia neukladá z 3000 na 5000 Sk.

Zároveň sa zjednocuje prístup ukladania sankcií subjektom, ktoré porušili finančnú disciplínu tým, že sa upúšťa od viazania rozpočtových prostriedkov rozpočtovým organizáciám za porušenie finančnej disciplíny, t.j. aj rozpočtovým organizáciám sa bude ukladať odvod, penále a pokuty.

Oproti doterajšej právnej úprave zákon neupravuje kontrolnú pôsobnosť za verejné prostriedky, ktorá bude predmetom pripravovanej novely zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite.

Vzhľadom k tomu, že porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahuje na celú verejnú správu, v návrhu sa upravuje, kto sankcie ukladá, t.j. kontrolný orgán alebo orgán dozoru štátu.

K § 32

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje ministerstvu financií za nesplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona príslušnému subjektu uložiť pokutu až do výšky 1 mil. Sk.

K § 33

Ponecháva sa platná právna úprava so zachovaním povinnosti predkladateľom zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dopady predkladaných zákonov a predpisov na rozpočet verejnej správy, ako i predložiť návrhy na financovanie týchto dopadov.

K § 34

Návrhom tohto ustanovenia sa subjektom verejnej správy umožní v nevyhnutnom rozsahu uhrádzať zo svojich rozpočtov aj reprezentačné a propagačné výdavky; podrobnosti pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú v súčasnosti upravené výnosom Ministerstva financií SR č. 22044/2002-48 zo 17.12.2002 v znení výnosu č. 2021/2003-42 z 18.3.2003.

K § 35

Ponecháva sa platná právna úprava zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny subjektom (rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie) v prípade jeho premeny alebo pri prechode zriaďovateľskej funkcie na obec či vyšší územný celok na nový subjekt, pričom sankcie sa uložia v závislosti od právnej formy hospodárenia nového subjektu.

K § 36

Navrhuje sa splnomocniť ministerstvo financií na vydanie nižšej právnej normy k tomuto zákonu na podrobnosti hospodárenia s verejnými prostriedkami a o hospodárení s prostriedkami rozpočtových a príspevkových organizácií.

K § 37

Navrhovanými prechodnými ustanoveniami sa rieši

-zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2004 na rok 2005 až 2007,

-zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy podľa rozpočtovej klasifikácie, platnej na nasledujúci rozpočtový rok,

-uplatnenie doterajších predpisov pri kontrolách a konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona a konaniach začatých po účinnosti tohto zákona v prípade, ak výkon kontroly začal pred účinnosťou tohto zákona,

-uplatnenie § 35 pri prechode zodpovednosti v prípade porušenia rozpočtovej disciplíny

podľa doterajších predpisov,

- povinnosť doviazania rozpočtových prostriedkov za porušenie rozpočtovej disciplíny pri

nedokončenom viazaní alebo rozdelenom viazaní na niekoľko rokov,

- povinnosť zriaďovateľa zosúladiť pomery príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti

s týmto zákonom do konca roka 2006,

-nakladanie s predvstupovými prostriedkami,

-zostavenie štátneho záverečného účtu za rok 2004.

K § 38

Zrušuje sa platná právna úprava rozpočtových pravidiel, ktorá sa nahrádza týmto zákonom.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa nové znenie odsekov 1 a 2 v nadväznosti na nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, z ktorého sa preberá aj nová terminológia a premietajú sa zmeny v rozsahu rozpočtových kapitol. Klienti štátnej pokladnice sa určujú vymenovaním podľa písmen a) až l).

K bodu 2

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 9 príkladmo na osobitné zákony, ktoré upravujú existenciu vnútorných organizačných jednotiek napríklad na vysokoškolský zákon.

K bodu 3

Súčasné podmienky vedenia účtov Štátnej pokladnice v cudzej mene výhradne v Národnej banke Slovenska nie sú dostatočné na vykonávanie konverzií, uzatváranie a riadenie devízového rizika v reálnom čase. Takéto podmienky sú možné iba v komerčnom sektore.

K bodu 4

Upravuje sa rozsah klientov, ktorým ŠP úročí účty. Súčasné znenie zákona neumožňuje úročenie zdrojov z vlastnej podnikateľskej činnosti a z ostatných mimorozpočtových prostriedkov, ktoré boli doteraz klientom Štátnej pokladnice úročené v komerčných bankách, napr. účty cudzích prostriedkov.

K bodu 5

Precizuje sa znenie vo vzťahu k oprávneniu Štátnej pokladnice.

K bodu 6

Umožňuje sa Štátnej pokladnici zabezpečovať pre svojich klientov cezhraničný platobný styk aj v banke a pobočke zahraničnej banky.

K bodom 7 a 8

Úprava súvisí so zmenou rozsahu rozpočtových kapitol.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť zostavovania 12 – mesačného a 3 – mesačného finančného plánu a zrušenie povinnosti realizácie výdavkov do výšky 1/12, resp. 1/10 rozpočtu bežných výdavkov pre klienta ministerstvo financií pri realizácii rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a pri realizácií platieb súvisiacich so štátnym dlhom. Prijatím tejto úpravy nebude ministerstvo financií predkladať štátnej pokladnici finančné plány za kapitolu VPS, ktorú ministerstvo spravuje a rovnako výdavky tejto kapitoly nebudú obmedzované výškou 1/12, resp. 1/10 výdavkov. Súčasne sa vypustením textu reaguje na zmenu rozsahu rozpočtových kapitol.

K bodom 10 a 11

V súčasnom znení zákona o Štátnej pokladnici nie je komplexne riešená problematika prijatých a platených úrokov, poplatkov ako aj výnosov a nákladov spojených so správou účtov Štátnej pokladnice a účtov klientov Štátnej pokladnice vo väzbe na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Uvedené úpravy spresňujú a kompletizujú túto problematiku.

K bodu 12

V nadväznosti na skutočnosť, že v tomto zákone sa neustanovuje konkrétny postup pri odpisovaní majetku subjektov verejnej správy a ani odpisovanie majetku štátu, pričom zámerom je upustenie od väzby na daňové predpisy pri odpisovaní majetku, zo zákona o štátnej pokladnici sa vypúšťa ustanovenie, ktoré ukladalo povinnosť klientom štátnej pokladnice odpisovať majetok podľa daňového zákona a to rovnomerne.

K bodu 13

Vzhľadom na úpravu § 2 ods. 2 z ktorého bol vypustený pojem „Vnútorná organizačná jednotka“ sa prenáša odkaz 9 až do tohto ustanovenia. Súčasne sa z odkazu vypúšťa odvolanie sa na zákon o rozpočtových pravidlách najmä z dôvodu, aby vnútorná organizačná jednotka pre potreby ŠP nebola spájaná iba s preddavkovou organizáciou uvedenou v zákone o rozpočtových pravidlách.

K bodu 14

Zabezpečuje sa zosúladenie textu zákona v súvislosti s vypustením písmena g) z § 12 ods. 1.

K bodu 15

Zabezpečuje sa zosúladenie označenia odseku v súvislosti s vložením nového odseku 2 v § 12 zákona v predchádzajúcej novele zákona. Ide o súvisiacu úpravu aj do ustanovenia v § 13.

K bodu 16

§ 21a sa vypúšťa z dôvodu duplicity s § 22 ods. 2 zákona.

K bodu 17

Celý text zákona sa zosúlaďuje so znením návrhu na úpravu § 2 ods. 1 a 2.

K Čl. III

Navrhovaným doplnením cenového zákona sa reaguje na ustanovenie § 26 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého rozpočtové a príspevkové organizácie poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s cenovým predpisom. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa v zákone o cenách dopĺňa ustanovenie § 12 o nový odsek 5, podľa ktorého rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie predávajú svoje výkony za cenu minimálne vo výške nákladov na výrobu tovaru, ktorým môže byť podľa § 1 ods. 1 tohto zákona výrobok, služba, výkon, práca, nájom.

K Čl. IV, V, VI, XI a XII

V nadväznosti na potrebu zosúladenia dotknutých zákonov s týmto zákonom sa subjektom verejnej správy ukladá povinnosť predložiť vláde návrh svojho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok do 15. augusta, ak vláda neurčí inak a súčasne sa zosúlaďujú dotknuté zákony s týmto zákonom vo vzťahu k úverom.

K Čl. VII

K bodom 1 a 2

Dotknuté ustanovenia predmetného zákona sa zosúlaďujú s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu. Ponechaním dotknutých ustanovení vo vysokoškolskom zákone by bol tento zákon v rozpore s rozpočtovými pravidlami.

K Čl. VIII, IX a X

V nadväznosti na úpravu doterajších rozpočtových kapitol v novom zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné v dotknutých zákonoch upraviť zapojenie na štátny rozpočet tých subjektov, ktoré v novom systéme nebudú mať samostatnú kapitolu.

K Čl. XIII

K bodu 1

Vypustením samostatnej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sa znenie zosúľaďuje s návrhom zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v časti kapitol štátneho rozpočtu.

K bodu 2

Ustanovenie sa zosúlaďuje s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, aby nebolo v rozpore so zákonom, ktorý je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu.

K bodu 3

Vzhľadom k úprave v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je znenie odseku 7 neopodstatnené. Išlo by o duplicitu.

K Čl. XIV

Úpravou navrhovanou v bode 1 sa zabezpečuje, aby sa v priebehu roka schválením zákonov v priebehu roka nezvyšoval schodok štátneho rozpočtu, ktorý parlament v rámci zákona o štátnom rozpočte schválil a rovnako schválením zákonov v priebehu roka nedochádzalo k vzniku schodku alebo k zvýšeniu schodku napr. Sociálnej poisťovne alebo iných subjektov verejnej správy, ktorým parlament schválil rozpočet napr. vyrovnaný. Preto je potrebné, aby takéto zákony prijaté v priebehu roka, ktoré zakladajú nároky nadobudli účinnosť až od nového roka.

Navrhovaným ustanovením v bode 2 sa zabezpečuje v prípade predloženia pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k zákonu o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorý má vplyv na schodok verejnej správy schválený vládou, komplexnosť podaného návrhu z hľadiska kvantifikácie vplyvu na schodok verejnej správy.

K Čl. XV

Ustanovenie sa navrhuje zmeniť z dôvodu, aby tretia osoba mohla postúpiť daňovú pohľadávku ďalšej právnickej osobe, ktorou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba zriadená zákonom. Uvedené vyplynulo zo záverov rokovania vlády SR.

K Čl. XVI

Účinnosť niektorých ustanovení návrhu zákona (čl. I § 4 ods. 4 , § 37 ods. 1 a 2 a čl. XV) sa navrhuje dňom vyhlásenia z dôvodu zostavenia rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 podľa platných ustanovení tohto zákona, účinnosť väčšiny ostatných ustanovení sa navrhuje od 1.1.2005.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. apríla 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Súčasne platný zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1996, v súlade s vymedzeným predmetom úpravy sa zaoberá hlavne štátnym rozpočtom ako základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zameriava sa hlavne na rozpočtový proces od zostavovania štátneho rozpočtu, jeho schvaľovania, vykonávanie rozpočtových opatrení. V rámci nakladania s verejnými prostriedkami sa sústreďuje na prostriedky štátneho rozpočtu. Zmeny v spoločnosti od roku 1996, prísun predvstupových finančných nástrojov, príprava na členstvo v Európskej únii vo vzťahu k rozpočtu Európskej únie, zabezpečenie medzinárodnej porovnateľnosti ekonomických údajov z hľadiska vyčíslenia schodku v rámci verejnej správy a v neposlednom rade reforma verejnej správy si vynútili každoročné čiastkové úpravy tohto základného finančného predpisu, celkove má zákon 17 noviel (18. je v legislatívnom procese).

Návrh nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy oproti platnej právnej úprave obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny:

1.Všeobecnú a ucelenú úpravu nakladania s verejnými prostriedkami, jednotnú a všeobecne platnú definíciu sektora verejnej správy v právnom poriadku Slovenskej republiky a prostredníctvom nej vymedzenie verejných prostriedkov v súlade s platnými medzinárodnými štandardami – metodikou ESA 95.

2.Zavedenie rozpočtovania orientovaného na výsledky ako integrálnu súčasť rozpočtového procesu pri zostavovaní a realizácii štátneho rozpočtu.

3.Zavedenie viacročného rozpočtovania v celej verejnej správe. Rozpočtované príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy sa rozpočtujú za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet, ako súčasť rozpočtu verejnej správy bude spracovaný v programoch – rozpočtovanie orientované na výsledky.

4.Zavedenie pravidla, podľa ktorého rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktoré bude možné čerpať v nasledujúcom roku, budú výdavkom toho rozpočtového roka, v ktorom budú skutočne použité. Zároveň sa zavádza systémová možnosť čerpania finančných prostriedkov na kapitálové výdavky, prostriedky Európske únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rokoch za podmienok ustanovených zákonom, ako aj možnosť použiť bežné transfery poskytnuté konečnému používateľovi v poslednom štvrťroku a to až do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roka.

5.Ustanovenie zásady, že návratné zdroje financovania možno poskytovať len z finančných aktív, nie z výdavkov štátneho rozpočtu a naopak všetky finančné prostriedky z návratných zdrojov financovania sú zdrojom štátnych finančných aktív a nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.

6.Zníženie počtu rozpočtových kapitol v rámci triedenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu z hľadiska organizačného v nadväznosti na návrh reformy ústredných orgánov štátnej správy.

7.Nové vymedzenie porušenia finančnej disciplíny oproti súčasnému vymedzeniu porušenia rozpočtovej disciplíny. Vymedzenie porušenia finančnej disciplíny vrátane sankcionovania sa vzťahuje rovnako na všetky subjekty verejnej správy, pričom rozsah pôsobnosti pri výkone finančnej kontroly a dozoru štátu sa ponecháva na zákon o finančnej kontrole a osobitné právne predpisy, ktoré vymedzujú kontrolné pôsobnosti ako aj pôsobnosti orgánov dozoru štátu v rámci verejnej správy.

8.Z pohľadu vymedzenia sektora verejnej správy zosúladenie s metodikou ESA zriaďovanie a existenciu príspevkových organizácií štátu, obce a vyššieho územného celku v súlade s pravidlom 50% - kritéria pre rozlíšenie trhových a netrhových výrobcov – príspevkové organizácie môžu byť len také organizácie, ktorých menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami.

Návrhom nového zákona o rozpočtových pravidlách pre verejnú správu sa v záujme komplexného riešenia rozpočtového procesu v celom sektore verejnej správy v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu zabezpečuje súlad s dotknutými osobitnými zákonmi ďalšími článkami návrhu zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani prioritou podľa Bielej knihy.

Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Podľa čl. 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii rešpektuje národnú identitu členských štátov.

Dôsledky na štátny rozpočet, zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Predložený návrh nemá finančný dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh tiež nemá dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Z uvedeného dôvodu sa doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť nevypracováva.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 5.4.2004.

zobraziť dôvodovú správu