Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 519/2007 účinný od 01.11.2009

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

53

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami praxe i s ohľadom na trendy v krajinách Európskej únie. Bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. Štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii nielen výkonu štátnej správy, ale aj štátnej politiky ako takej. Je nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém. V zákone sa navrhuje zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a vytvoriť priestor na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy a úloh štátnych orgánov vykonávajúcich štátne záležitosti.

Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z aplikačnej praxe uplatňovania doterajšieho zákona o štátnej službe a tiež z podaní samotných štátnych zamestnancov, ktorými žiadali o riešenie niektorých problémov týkajúcich sa nejasností v právnej úprave. Boli využité niektoré závery publikované v odbornej literatúre, právne predpisy Slovenskej republiky a vybraných krajín Európskeho spoločenstva (Česká republiky, Poľsko, Holandsko, Francúzsko) upravujúce problematiku verejnej, resp. štátnej služby. Zdrojom boli aj poznatky z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania a Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev.

Návrh zákona sa tak, ako aj v súčasnosti platný zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) bude vzťahovať na štátnych zamestnancov pri plnení úloh štátnej správy alebo plnení štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Navrhovaný zákon sa nebude vzťahovať na právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Ide o štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov. Rovnako sú z jeho pôsobnosti vylúčené fyzické osoby, ktoré vykonávajú konkrétne funkcie (napr. poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky, sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcovia, prokurátori, verejný ochranca práv). Návrh zákona sa nebude nevzťahuje na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Na riaditeľa tohto úradu sa však budú vzťahovať niektoré ustanovenia návrhu zákona, a to na základe delegovanej pôsobnosti osobitného predpisu, ktorého novelizáciu upravuje novelizačný článok predloženého návrhu zákona.

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa použije Zákonník práce delegovane. Ponechanie tejto pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy vychádza jednak zo skutočnosti, že takáto pôsobnosť sa osvedčila, a jednak zo skutočnosti, že na verejnoprávne prvky štátnozamestnaneckého pomeru nemožno použiť ustanovenia výlučne súkromnoprávnej povahy.

Spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov budú prejednávať a rozhodovať súdy.

Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy vykonávajú orgány inšpekcie práce podľa osobitného predpisu (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Navrhovaná právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov vychádza z princípov profesionality (zabezpečenie vzdelávania), nestrannosti (objektivita v konaní, ako aj pri uplatňovaní zákona vo všeobecnosti), efektivity, stability štátnozamestnaneckého pomeru (ochrana pred jednostranným skončením štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom), politickej neutrality (zákaz vyvíjať v služobnom úrade aktivity, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo hnutia) a etiky (dodržiavanie zákonom určených spôsoboch správania sa pri vykonávaní práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby).

Navrhovaná úprava rešpektuje záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, z Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, z práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Zoznam transponovaných smerníc je uvedený v doložke zlučiteľnosti.

Podľa v súčasnosti účinného zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer vznikal na základe rozhodnutia o vymenovaní vydaného v správnom konaní. V návrhu zákona o štátnej službe sa upravuje vznik štátnozamestnaneckého pomeru na základe služobnej zmluvy uzatvorenej medzi štátnym zamestnancom a štátom reprezentovaným služobným úradom. Niektoré administratívne prvky, ako napríklad osobitné predpoklady vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, špecifické postavenie štátneho zamestnanca vo vzťahu k verejnosti, plat upravený zákonom, práva, povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, možnosť dočasnej zmeny služobných podmienok jednostranne služobným úradom, právo na osobitné plnenia, však zostávajú zachované. V osobitných prípadoch budú štátnozamestnanecké vzťahy budú naďalej vznikať na základe vymenovania alebo voľby.

Vzhľadom na novú koncepciu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá je budovaná na princípe zmluvnosti návrh už neupravuje prípravnú štátnu službu, ktorá predchádzala vymenovaniu do stálej štátnej služby. Nahrádza ju „adaptačné obdobie“, ako súčasť už existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého štátny zamestnanec absolvuje vstupné adaptačné vzdelávanie. Cieľom adaptačného obdobia je získať základné informácie, odborné a praktické vedomosti súvisiace s vykonávaním štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste a oboznámiť sa s pracovným prostredím v príslušnom služobnom úrade.

V návrhu zákona sa upravuje aj skúšobná doba v štátnozamestnaneckom pomere, ktorá trvá tri mesiace.

Nominovanú štátnu službu, ktorá bola samostatným druhom štátnej služby podľa zákona o štátnej službe, predložený návrh zákona už neupravuje, nakoľko nemala vecné opodstatnenie. Nepriniesla efekt ani z hľadiska proklamovaného zatraktívnenia štátnej služby. V nominovanej štátnej službe v roku 2008 vykonávalo štátnu službu iba 5 štátnych zamestnancov.

V návrhu zákona sa kladie dôraz na podporu profesionálneho rastu štátneho zamestnanca, najmä vo formách vzdelávania a prehlbovanie kvalifikácie, ktoré bude uhrádzať služobný úrad. Podmienky vzdelávania sú v zákone upravené novým spôsobom s možnosťou špecifikácie v služobných predpisoch jednotlivých služobných úradov.

V oblasti odmeňovania, vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe, navrhuje sa opätovné zavedenie odbornej praxe ako podmienky na zvýšenie platovej tarify štátneho zamestnanca, a to za jeden rok praxe zvýšenie o 1 %; zvýšenie platovej tarify bude patriť najviac za 32 rokov odbornej praxe. Pre vybraný okruh štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické úlohy pre vládu Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky a podpredsedu vlády Slovenskej republiky sa navrhuje zvýšenie platových taríf o 20 %.

Nový inštitút „osobný plat“ dáva priestor služobnému úradu na ocenenie štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy, za splnenie ktorých je zodpovedný niektorý z uvedených služobných úradov. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný.

Navrhuje sa nový príplatok, ktorý bude patriť štátnym zamestnancom za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo v sume do 13 resp. 20 eur mesačne.

Návrh zákona garantuje štátnemu zamestnancovi zachovanie výšky funkčného platu, ktorý mal priznaný ku dňu jeho účinnosti. Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe bude zachovaná suma osobitného príplatku priznaného do 31. októbra 2009 s tým, že v ďalších obdobiach sa už táto suma nebude zvyšovať.

Vplyvy návrhu zákona na štátny rozpočet a ostatné verejné rozpočty, na zamestnancov a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry sú vyjadrené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s čl. 12, 13, 35, 36, 37, 38, 39, 41 ods. 2 a 54 Ústavy Slovenskej republiky a s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 1/1919 o pracovnom čase uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 80/1922 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 29/1930 o nútenej práci v znení Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 105/1957 uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 506/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 52/1936 o platenej dovolenke uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 442/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 87/1948 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 489/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 95/1949 o ochrane mzdy uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 411/1991 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 98/1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 470/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 100/1951 o rovnosti v odmeňovaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 450/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 111/1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 465/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č.140/1974 Zb. o platenom študijnom voľne uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 491/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 132/1970 o platenej dovolenke - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 151/1978 o pracovných vzťahoch vo verejnej službe - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 154/1981 o kolektívnom vyjednávaní, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 158/1982 o rozviazaní pracovného pomeru.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorá vo svojom stanovisku č. MF/9467/2009-411 zo dňa 30. januára 2009 konštatuje, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie, že predložený návrh zákona bude zabezpečený v rámci disponibilných zdrojov jednotlivých kapitol, t.j. bez zvýšenia nárokov na rozpočet verejnej správy.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–primárnom:

◊čl. 39 ods. 4 a čl. 45 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, podľa ktorých ustanovenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci ES sa nevzťahujú na zamestnávanie vo verejnej správe a ustanovenia o práve podnikať v danom členskom štáte sa nevzťahujú na činnosti, ktoré v tomto štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom verejnej moci,

◊čl. 136 až 145 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, ktoré ustanovujú, že ES podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa týkajú zlepšenia najmä pracovného prostredia a pracovných podmienok, informovanosti pracovníkov a rovnosti medzi mužmi a ženami na trhu práce a rovnakého zaobchádzania v práci;

–sekundárnom:

◊smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2),

◊smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2),

◊smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3),

◊smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1),

◊smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006);

b)nie je upravená v práve Európskej únie;

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

–rozsudok Európskeho súdneho dvora C-149/79 zo 17. decembra 1980 Komisia ES proti Belgickému kráľovstvu, v ktorom je „verejná služba“ definovaná ako séria postov/miest, ktoré zahŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí udelených verejným právom a povinností určených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných štátnych orgánov.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

Lehota na prebratie

◊smernice Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1) bol 19. júl 2003,

Smernica je zahrnutá do uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 115.

◊smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) bol 2. december 2003,

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 118.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) nie je stanovená (resp. 2. august 2004),

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 266 z 31. marca 2004 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 48.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006) je 15. augusta 2008.

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 819 zo 4. októbra 2006 zo k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc, bod č. 51.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2260) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/43/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2447) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/78/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

◊smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancovo podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

◊smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

K čl. I – vládneho návrhu zákona o štátnej službe1. Odhad vplyvov na verejné financie

Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax

Navrhuje sa zvýšenie platovej tarify za služobnú prax, ktorou bude vykonávanie štátnej služby podľa tohto zákona, podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo vykonávanie štátnej služby podľa osobitného predpisu . Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax sa navrhuje vo výške 1 % z platovej tarify príslušnej platovej triedy a štátnemu zamestnancovi bude patriť najviac za 32 rokov. Odborná prax štátnych zamestnancov započítaná k 31. decembru 2003, ktorým štátnozamestnanecký pomer doposiaľ nepretržite trvá, sa zvýši o čas ku dňu účinnosti tohto zákona; u štátnych zamestnancov, ktorých takto priznaná odborná prax je viac ako 32 rokov bude patriť zvýšenie platovej tarify za 32 rokov a za zvyšné roky rozdielový príplatok. Priznaná odborná prax sa považuje za služobnú prax podľa tohto zákona.

Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax bude pokryté z prostriedkov na platy, v súčasnosti vynaložených na zvýšenie platovej tarify za výsledky služobného hodnotenia štátneho zamestnanca, vykonaného za roky 2004 až 2008. V predloženom vládnom návrhu zákona sa zvýšenie platovej tarify za služobné hodnotenie nenavrhuje. Zvýšená potreba finančných prostriedkov z titulu zvýšenia platových taríf za služobnú prax by sa mohla prejaviť u štátnych zamestnancov prijatých do štátnozamestnaneckého pomeru v priebehu roka 2008. Ide o tých štátnych zamestnancov, ktorí nespĺňali podmienku zvýšenia platovej tarify napriek uskutočnenému hodnoteniu, pretože ich štátna služba netrvala celý rok. Zvýšenie platovej tarify bude týmto štátnym zamestnancom patriť v mesiaci, v ktorom dosiahnu jeden rok služobnej praxe. S ohľadom na realizáciu vládou schváleného opatrenia o znížení počtu zamestnancov v orgánoch štátnej správy do konca roku 2007 možno predpokladať, že počet novoprijatých štátnych zamestnancov v roku 2008 bude minimálny a prípadnú zvýšenú potrebu finančných prostriedkov pokryje služobný úrad z disponibilných finančných prostriedkov.

Zvýšenie platovej tarify o 20 % pre niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky

Zvýšenie platových taríf o 20 % pre cca 124 štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky predstavuje zvýšenú potrebu mzdových prostriedkov o 17 508 eur (527 440 Sk) mesačne a odvody o 6 119 eur (184 340 Sk) mesačne, t.j. spolu o 23 627 eur (711 780 Sk) mesačne. Uvedenú zvýšenú potrebu pokryje Úrad vlády Slovenskej republiky z disponibilných finančných prostriedkov.

Príplatok za vedenie služobného motorové vozidlo a starostlivosť o služobné motorové vozidlo

Nový príplatok navrhovaný v sume do výšky 13 alebo 20 eur (cca 400 a 600 Sk) mesačne bude patriť zúženému okruhu štátnych zamestnancov. Údaje o počte služobnými úradmi pridelených „referentských“ služobných motorových vozidiel štátnym zamestnancom nie sú k dispozícii. Príslušný služobný úrad priznaný príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a starostlivosť o služobné motorové vozidlo bude realizovať z disponibilných finančných prostriedkov.

Rozdielový príplatok

Štátnemu zamestnancovi, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe sa bude poskytovať rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa takémuto štátnemu zamestnancovi pripočítavať už nebude. Suma rozdielového príplatku sa v ďalších rokoch nebude zvyšovať. Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax je v súčasnosti premietnuté vo funkčnom plate štátneho zamestnanca.

Z tohto dôvodu uplatnenie rozdielového príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Osobitný príplatok

Štátnemu zamestnancovi vymenovanému do nominovanej štátnej služby sa zachováva osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku, premietnutá v súčasnosti vo funkčnom plate, sa v ďalších obdobiach nebude zvyšovať. Z toho dôvodu ponechanie osobitného príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Vládny návrh zákona sa na zamestnancov obcí a vyšších územných celkov nevzťahuje a preto navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo na rozpočty vyšších územných celkov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. II – novela zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vypustenie ustanovenia, ktoré upravovalo podmienky vyjednávania v podnikových kolektívnych zmluvách v štátnej službe, nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. III – novela zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Návrh na úpravu postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. IV – novela zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel nie je možné vyčísliť dopad na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, ktorý zamestnávateľ zamestnancovi môže priznať až do výšky 20 eur mesačne. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. V – novela zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Úpravou platových pomerov a paušálnej náhrady pre riaditeľa Národného bezpečnostného úradu sa zachovávajú finančné nároky v rovnakej výške ako mu doposiaľ patria podľa platného zákona o štátnej službe. Z toho dôvodu uplatnenie zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. VI – novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Predpokladá sa, že uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. VII – novela zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia vládneho návrhu zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vládny návrh zákona v § 1 odseku 1 ustanovuje čo je predmetom právnej regulácie – sú to vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní štátnej služby štátnymi zamestnancami, označené ako štátnozamestnanecké vzťahy. Ich obsahom sú práva a povinnosti štátneho zamestnanca smerujúce k plneniu úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo k plneniu úloh iného štátneho orgánu pri vykonávaní štátnych záležitostí. Zamestnávajúcim subjektom, v oboch prípadoch, je štát, reprezentovaný služobným úradom.

Predmetom právnej úpravy vládneho návrhu zákona sú nielen primárne štátnozamestnanecké vzťahy (štátnozamestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez existencie primárnych nemôžu vzniknúť, t. j. sekundárne vzťahy, ktorými sú napr. vzťahy vznikajúce pri zodpovednosti za škodu štátneho zamestnanca alebo štátu, vzťahy upravujúce postavenie zástupcov zamestnancov v štátnozamestnaneckých vzťahoch i vzťahy kolektívneho vyjednávania v podmienkach štátnej služby.

V tomto ustanovení v odseku 2 sú upravené aj princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Tieto právne myšlienky (idey) sú premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Sú bázou nielen pre jeho výklad, umožňujú aj zdokonaľovanie právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov.

Princíp profesionality je premietnutý do ustanovení upravujúcich podmienky prijatia do štátnozamestnaneckého pomeru a obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta výberovým konaním (u vedúcich štátnych zamestnancov) a výberom (u ostatných štátnych zamestnancov). Tento princíp je však zohľadnený aj v ustanoveniach o vzdelávaní štátnych zamestnancov zameraného na permanentný profesionálny rast štátneho zamestnanca.

Princíp politickej neutrality je vyjadrený v ustanoveniach zakazujúcich štátnemu zamestnancovi vyvíjať v služobnom úrade činnosti, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo politického hnutia.

Princíp nestrannosti zohľadňujú ustanovenia upravujúce povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré ukladajú štátnemu zamestnancovi povinnosť dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby a tiež dodržiavať služobné predpisy a aplikovať ich podľa svojho najlepšieho svedomia, a rešpektovať a chrániť pritom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Pri vykonávaní štátnej služby sa štátny zamestnanec musí zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania.

Princíp efektivity spočíva v kvalitnom, včasnom a hospodárnom plnení služobných úloh. Je obsiahnutý vo viacerých ustanoveniach upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca. Medzi ne patria aj tie, ktoré ukladajú povinnosť ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením, nakladať s ním účelne a využívať ho iba na oprávnené účely.

Princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru spočíva v ponuke práce v prípade jednostranného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca služobným úradom, i v zákaze výpovede a okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Vládny návrh zákona upravuje aj ďalšiu stabilizujúcu skutočnosť, a to zastavenie (skončenie) plynutia výpovednej doby zo zákona vtedy, ak pred jej uplynutím dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca.

Princíp etiky obsahujú tie ustanovenia zákona o štátnej službe, ktoré upravujú spôsob ako sa má štátny zamestnanec správať pri vykonávaní štátnej služby. Tieto etické pravidlá sú povýšené na zákon a ich porušenie má za následok porušenie služobnej disciplíny. Podľa nich napríklad štátny zamestnanec nesmie vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, nesmie prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby; výnimky ustanovuje zákon – ide napríklad o dary pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach. Rovnako nesmie sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný kontakt so subjektmi, ktoré zákon taxatívnym spôsobom ustanovuje napr. štátom, obcou, vyšším územným celkom, právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu alebo s majetkovou účasťou Fondu národného majetku a pod.

Navrhovaný zákon v dostatočnej miere upravuje konanie a správanie sa štátneho zamestnanca aj z jeho etickej stránky, a preto nie je potrebné upravovať ho osobitne v Etickom kódexe.

Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer nemá súkromnoprávny charakter a viaceré veci nemôžu byť predmetom dohody účastníkov na rozdiel od pracovného pomeru. Verejnoprávne prvky tohto vzťahu, ktoré sú dané tým, že zamestnávateľom je štát a jeho potreby majú niekedy prednosť pred záujmami jednotlivca. Ide napríklad o jednostranné preloženie štátneho zamestnanca, či o sumu funkčného platu, ktorá je upravená zákonom, prípadne všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona. Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje aj skutočnosť, že niektoré ustanovenia o postavení zástupcov zamestnancov najmä v ich nadnárodnej pozícii nie je aplikovateľné v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Tiež povinnosť štátneho zamestnanca nahradiť škodu spôsobenú štátu ako zamestnávateľovi, za ktorú zodpovedá, nie je možné dohodou účastníkov štátnozamestnaneckého pomeru, odpustiť, na rozdiel od pracovného pomeru; potreba upraviť spôsob náhrady škody.

K § 2

Ustanovenie obsahuje vymedzenie pôsobnosti zákona o štátnej službe na iné právne vzťahy. Na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov sa zákon o štátnej službe vzťahuje subsidiárne, teda len vtedy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na právnych čakateľov prokuratúry sa zákon o štátnej službe vzťahuje delegovane, teda vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Zákon o štátnej službe sa nebude vzťahovať na niektoré vzťahy majúce charakter štátnej služby. Ide o štátnu službu vykonávanú v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Tento sa tiež nebude vzťahovať na fyzické osoby počas vykonávania funkcie, do ktorej boli zvolení alebo vymenovaní. Ustanovenie do takejto funkcie, práva a povinnosti vyplývajúce z jej vykonávania upravuje osobitný predpis. Niektoré fyzické osoby spomedzi tých, ktoré sú v zákone uvedené sa práve ustanovením do tejto funkcie sa stávajú podľa nášho zákona vedúcimi služobného úradu (napr. predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho kontrolného úradu) avšak nie sú štátnymi zamestnancami. Zákon o štátnej službe sa nevzťahuje ani na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), pretože tento úrad nemá postavenie služobného úradu podľa zákona o štátnej službe; zamestnancami sú iba príslušníci v služobnom pomere, ktorým je riaditeľ NBÚ nadriadený. Na druhej strane sa na riaditeľa NBÚ vzťahujú niektoré ustanovenia zákona o štátnej službe, ak tak ustanovuje osobitný predpis (bližšie novelizačný článok V vládneho návrhu zákona k zákonu č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z tohto zákona vyplýva, že sa na riaditeľa NBÚ primerane použijú napríklad ustanovenia zákona o štátnej službe upravujúce zahraničnú služobnú cestu, započítanie výkonu funkcie na potreby dovolenky, odchodné, náhradu škody a pod.

K § 3

Vládny návrh zákona o štátnej službe umožňuje, aby sa uchádzal o prijatie do štátnej služby občan iného členského štátu Európskej únie, tiež občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a občan Švajčiarskej konfederácie. Rovnako ako občan Slovenskej republiky musí spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom, a ak sa vyžadujú, aj osobitným predpisom. Musí sa podrobiť výberovému konaniu, prípadne výberu. Na druhej strane sa právo uchádzača, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, obmedzuje, pokiaľ ide o niektoré odbory štátnej služby (napr. obrana, polícia, justícia), niektoré služobné úrady, prípadne inak určené štátnozamestnanecké miesta. Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením.

K § 4

Vládny návrh zákona upravuje zákaz diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch rozširujúc, ako špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecnému zákonu – antidiskriminačnému, dôvody zákazu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ ide o právnu ochranu pred diskrimináciou upravuje možnosť štátneho zamestnanca (aj uchádzača o štátnu službu) domáhať sa ochrany svojich práv aj v služobnom úrade. Ide o možnosť poskytnúť ochranu v tzv. predsporovom konaní.

K § 5

Na účely tohto zákona sa za štátnu službu považuje činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy, alebo úloh iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí.

Plnenie úloh spomínaných orgánov zabezpečujú služobné úrady; rozsah týchto úloh upravujú osobitné predpisy. Štátni zamestnanci ich vykonávajú v príslušnom odbore štátnej služby; môžu ich však vykonávať aj bez určenia odboru štátnej služby (štátni zamestnanci, ktorí sú odborníkmi ústavného činiteľa).

Činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy alebo iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí musí vždy obsahovať aspoň jednu z činností ustanovených v tomto zákone. Inými slovami podmienkou, aby mohli byť činnosti štátneho zamestnanca v služobnom úrade považované za vykonávanie štátnej služby, je vykonávanie aspoň jednej z činností upravených v zákone o štátnej službe.

K § 6

Štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely vládneho návrhu zákona sa rozumie štátny zamestnanec v politickej funkcii podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Z dôvodu špecifického postavenia niektorých kategórií štátnych zamestnancov sa navrhuje upraviť pôsobnosť zákona na týchto štátnych zamestnancov v obmedzenom rozsahu. Osobitné postavenie medzi štátnymi zamestnancami vo verejnej funkcii má veľvyslanec, na ktorého sa navyše nevzťahujú ďalšie ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o § 53 ods. 4, teda po odvolaní funkcie veľvyslanca alebo po uplynutí času vyslania mu nepatrí odstupné, tiež mu nepatria paušálne náhrady spojené s výkonom tejto funkcie (§ 86 ods.4) a funkčný plat nemá vo výške platu poslanca Národnej rady SR podľa § 83 ods. 4. Funkčný plat veľvyslancovi neurčuje ten, kto ho poveril vykonávaním funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca [§ 108 ods.1 písm. a)], teda prezident Slovenskej republiky, ale mu ho určuje vedúci služobného úradu Ministerstva zahraničných vecí SR podľa platovej tarify.

K § 7

Toto ustanovenie vymedzuje odbor štátnej služby ako úsek štátnej správy, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Odbory štátnej služby ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Ustanovenie odborov štátnej služby nie je dôležité iba z hľadiska odbornej špecifikácie. Na odbory štátnej služby bezprostredne nadväzuje určenie tých oblastí štátnej správy, kde môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky.

K § 8

Podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti určuje vláda alebo vedúci služobného úradu. V novej právnej úprave sa navrhuje, aby určovanie štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti patrilo výlučne do kompetencie vlády. Štátnemu zamestnancovi na mieste mimoriadnej významnosti patrí mimoriadny plat podľa § 83 ods. 2.

K § 9

V odseku 1 sú taxatívnym spôsobom vymedzené orgány štátnej správy, ktoré sú na účely tohto zákona služobným úradom. Služobným úradom je aj orgán, v ktorom štátni zamestnanci plnia úlohy vykonávané v štátnom záujme v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.

Orgány miestnej štátnej správy sú napríklad orgány štátnej správy podľa:

◊zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

◊zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z

Iným orgánom štátnej správy na účely tohto zákona sa rozumie orgán štátnej správy, ktorý bol zriadený podľa osobitného predpisu, a ktorý nemá podriadené orgány štátnej správy, napríklad: Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Puncový úrad, Poštový regulačný úrad, Slovenská obchodná inšpekcia, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Služobným úradom je krajské riaditeľstvo Policajného zboru, čo vyplýva zo zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Ďalej sú služobnými úradmi aj Slovenská informačná služba, organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (generálne riaditeľstvo, nápravnovýchovné zariadenie) a tiež útvar Železničnej polície.

Organizačná zložka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá je služobným úradom pre štátnych zamestnancov je územná vojenská správa čo vyplýva zo zákona č.139/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa vypustiť zo zákona organizačnú zložku Vojenského spravodajstva ako služobný úrad, pretože podľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve je Vojenské spravodajstvo špeciálnou službou, ktorá plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky; nie je právnickou osobou. Z uvedeného vyplýva, že Vojenské spravodajstvo je súčasťou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré je v tomto smere ich služobným úradom.

Súčasne sa navrhuje, že služobným úradom na účely zákona o štátnej službe nebude ani Národný bezpečnostný úrad. Bez ohľadu na skutočnosť, že Národný bezpečnostný úrad patrí medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy, jediným štátnym zamestnancom podľa zákona č. 312/2001 Z. z. v tomto úrade je riaditeľ úradu, ostatní zamestnanci úradu sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu (zákon č. 73/1998 Z. z.) alebo v pracovnom pomere. Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby Národný bezpečnostný úrad nebol služobným úradom podľa zákona o štátnej službe.

V súlade s úpravou podľa osobitných predpisov sa ustanovuje, že služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra a služobným úradom justičného čakateľa na okresnom súde je krajský súd.

Koordinačná činnosť služobného úradu upravená v odseku 6 spočíva v zabezpečovaní jednotného postupu pri uplatňovaní zákona o štátnej službe.

K § 10

Navrhuje sa, aby tzv. vnútornú kontrolu dodržiavania tohto zákona vykonávali samotné služobné úrady. Výnimkami v tomto smere budú:

◊Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je Špeciálny súd, krajský súd alebo okresný súd,◊Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra alebo vojenská obvodná prokuratúra.

K § 11

Pojem „predstavený“ sa navrhuje nahradiť pojmom „vedúci štátny zamestnanec“, resp. „vedúci zamestnanec“. Vedúci štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe. Postavenie vedúceho zamestnanca, podľa tohto, má aj fyzická osoba, ktorej postavenie upravuje osobitný predpis, napríklad predseda súdu.

Navrhuje sa, aby funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii na ústrednom orgáne štátnej správy plnil štatutárny orgán podľa zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K § 12 a 13

Vedúci služobného úradu je najvyšší štátny zamestnanec, ktorý plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov a koná tiež v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov a vo veciach služobných vzťahov podľa osobitného predpisu, pokiaľ to ustanovuje osobitný predpis.

Z dôvodu špecifického postavenia štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, sa navrhuje, aby funkciu vedúceho štátneho zamestnanca vo vzťahu k tejto kategórii štátnych zamestnancov (napr. k vedúcemu služobného úradu, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, štátnemu tajomníkovi) plnil minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

V niektorých služobných úradoch je funkcia vedúceho služobného úradu osobitnou funkciou, v iných prípadoch je funkcia spojená s vykonávaním funkcie štatutárneho orgánu.

V služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh toho, kto je vo funkcii štatutárneho orgánu podľa § 575/2001 Z. z.

V prípade miestneho orgánu štátnej správy a iného štátneho orgánu patrí funkcia vedúceho služobného úradu zo zákona o štátnej službe tomu, kto vykonáva funkciu štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu (tzv. personálna únia).

K § 14

Osobný úrad, aj keď súčasťou iného organizačného útvaru, najmä na služobných úradoch s menším počtom zamestnancov (napr. miestne orgány štátnej správy), musí byť organizačne zaradený v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho služobného úradu. Nie je teda možné, aby riaditeľ osobného úradu bol podriadený napr. riaditeľovi sekcie, ak je osobný úrad zaradený organizačne do sekcie

Osobným úradom štátneho zamestnanca, ktorý nie je uvedený v odseku 2 písm. a) až c) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

K § 15

Služobný predpis ako vnútorný normatívny akt služobného úradu nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonávanie. Služobný predpis upravuje podrobnosti vykonávania štátnej služby, prípadne upravuje podmienky poskytovania rôznych plnení vyplývajúcich z príslušných ustanovení tohto zákona. Služobný úrad, prípadne iný, osobitným predpisom ustanovený subjekt, môže vydať služobný predpis i bez výslovného splnomocnenia uvedeného v texte zákona. Služobný predpis služobného úradu nesmie byť v rozpore ani so služobným predpisom služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva funkciu zriaďovateľa podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z. z.

K § 16

Navrhuje sa upraviť dva druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a dočasnú štátnu službu. V porovnaní s úpravou právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z., nová úprava neobsahuje nominovanú štátnu službu ani prípravnú štátnu službu. Nominovaná štátna služba sa ako samostatný druh štátnej služby v praxi neosvedčila. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa uplatňuje od roku 2002, pričom v nominovanej štátnej službe bolo v roku 2008 päť štátnych zamestnancov.

Prijať štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby bude možné spravidla len na základe výberu alebo výberového konania.

Súčasťou stálej štátnej služby bude adaptačné obdobie, počas ktorého služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi adaptačné vzdelávanie.

Adaptačné obdobie sa nebude vzťahovať na vedúceho zamestnanca ani na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do stálej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu, napríklad z miesta policajta alebo profesionálneho vojaka (tzv. scivilnené štátnozamestnanecké miesta).

Adaptačné obdobie bude možné za ustanovených podmienok odpustiť štátnemu zamestnancovi, ktorý bol opätovne vymenovaný do štátnej služby. Takýto postup bude možný i v prípade, ak bol štátny zamestnanec predtým „iba“ v dočasnej štátnej službe.

K § 17 a 18

Dočasná štátna služba je štátnou službou na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby nie je adaptačné obdobie.

V dočasnej štátnej službe budú vykonávať štátnu službu aj štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie (napr. odborník ústavného činiteľa, štátny zamestnanec vo verejnej funkcii podľa tohto zákona, štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu, ...). V prípade, ak niektoré z uvedených štátnozamestnaneckých miest bude obsadené štátnym zamestnancom, ktorý v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe, dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru, nie k vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Skutočnosť, či sa takéto miesta majú obsadzovať na základe výberového konania alebo výberu, môže ustanoviť osobitný právny predpis, prípadne interný normatívny akt (ak ide o miesto odborníka ústavného činiteľa).

Dôvody a trvanie dočasnej štátnej služby v prípade zastupovania iného štátneho zamestnanca sa nemenia (napr. dočasná práceneschopnosť, materská dovolenka, služobné voľno, dočasné preloženie) s výnimkou dočasného obsadenia voľného štátnozamestnaneckého miesta do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu (v prípade dočasného obsadenia takéhoto štátnozamestnaneckého miesta nejde totiž o zastupovanie). Navrhuje sa tiež špecifikovať zastupovanie štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke pre prípad, ak sa štátna zamestnankyňa rozhodne čerpať dovolenku v čase medzi materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou. Prijať uchádzača do dočasnej štátnej služby na uvedené štátnozamestnanecké miesta bude možné bez výberového konania alebo bez výberu.

Rozlišovanie medzi výberovým konaním a výberom v § 17 ods. 3 je nevyhnutné s ohľadom na úpravu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest (§ 20 až 23).

V dočasnej štátnej službe na základe výberového konania alebo výberu bude vykonávať štátnu službu odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

V prípade, ak vznikne v služobnom úrade potreba dlhodobo zastupovať vedúceho zamestnanca alebo ak sa vytvorí štátnozamestnanecké miesto odborníka – vedúceho zamestnanca, takéto miesta bude možné obsadiť aj na základe výberového konania.

Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, prípadne vykonávaním funkcie podľa osobitného predpisu. V prípade štátneho zamestnanca, ktorý bol vymenovaný na voľné štátnozamestnanecké miesto do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu, sa navrhuje obmedziť trvanie dočasnej štátnej služby najdlhšie na šesť mesiacov. Zámerom takejto úpravy je dosiahnuť, aby sa voľné štátnozamestnanecké miesta obsadzovali riadne, t. j. štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.

K § 19

Všeobecnými predpokladmi na prijatie do štátnej služby sú: vek, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, kvalifikačné predpoklady, ovládanie štátneho jazyka a úspešné absolvovanie výberového konania alebo výberu. Osobitným predpokladom na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môžu byť: zdravotná spôsobilosť, ovládanie cudzieho jazyka, ďalšie požiadavky vyplývajúce z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

Oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami ako predpoklad prijatia do štátnej služby sa neupravuje, ustanovuje sa však (§ 22 ods. 2 vládneho návrhu zákona) povinnosť služobného úradu v oznámení o výberovom konaní uviesť, či takéto oprávnenie bude potrebné na vykonávanie štátnej služby na obsadzovanom štátnozamestnaneckom mieste. Podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická osoba nemôže žiadať o udelenie oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Služobný úrad vymenuje vybraného uchádzača do štátnej služby a následne požiada o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa zákona č. 215/2004 Z. z.

Navrhuje sa nová úprava bezúhonnosti ako podmienky pre predpokladu pre prijatie do štátnej služby. V prevažnej väčšine prípadov sa bezúhonnosť bude naďalej preukazovať výpisom z registra trestov. V zákonom ustanovených prípadoch sa bude bezúhonnosť preukazovať odpisom z registra trestov. V prípade štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca, ktoré sa obsadzuje podľa osobitného predpisu, sa bude vyžadovať odpis z registra trestov, len ako to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade, ak podmienky bezúhonnosti upravuje osobitný predpis, aplikujú sa ustanovenia osobitného predpisu.

Sprísnenie predpokladu bezúhonnosti v prípade niektorých štátnozamestnaneckých miest sa považuje za protikorupčný nástroj. V prípade, ak služobný úrad obsadzuje štátnozamestnanecké miesto, na ktoré sa vzťahuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť odpisom z registra trestov, služobný úrad by mal v oznámení vo výberovom konaní uviesť aj túto skutočnosť. Podľa § 16 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osoba, ktorej sa týkajú záznamy vedené v registri trestov má právo nahliadnuť do odpisu a urobiť si z neho výpis. Uchádzač nemôže sám žiadať o odpis z registra trestov. Služobný úrad by mal preto v oznámení vo výberovom konaní uviesť, že uchádzač o prijatie na takéto štátnozamestnanecké miesto je povinný predložiť i čestné vyhlásenie o tom, že spĺňa požiadavku bezúhonnosti. Na základe výsledkov výberového konania služobný úrad požiada o odpis z registra trestov len v prípade uchádzača, ktorý má byť na obsadzované štátnozamestnanecké miesto prijatý.

Odpis z registra trestov sa bude vyžadovať aj v prípade preloženia štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom. Takýto postup sa nepoužije, ak pôjde o preloženie štátneho zamestnanca, ktorý už vykonáva štátnu službu a spĺňa požiadavku bezúhonnosti na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom z registra trestov.

Kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé platové triedy sú uvedené pri charakteristikách platových tried v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

K § 20 a 21

Ustanovenia obsahujú všeobecnú úpravu obsadzovania voľných a tzv. uvoľnených štátnozamestnaneckých miest. Za voľné štátnozamestnanecké miesto treba považovať miesto, na ktorom nik nevykonáva štátnu službu (napr. ak sa vytvorilo nové štátnozamestnanecké miesto alebo ak skončil štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca bez zrušenia konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta). Uvoľnené štátnozamestnanecké miesto je miesto, na ktorom štátny zamestnanec zo zákonom ospravedlniteľného dôvodu (napr. dočasná práceneschopnosť, rodičovská dovolenka, služobné voľno, ...) nemôže vykonávať štátnu službu.

Voľné štátnozamestnanecké miesto, ak nejde o miesto vedúceho zamestnanca, bude možné obsadiť na základe výberu alebo preložením (trvalým alebo dočasným) štátneho zamestnanca a v niektorých prípadoch aj na základe výberového konania; obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v niektorých služobných úradoch, a to na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, na súdoch, na prokuratúre a v služobnom úrade – Slovenskej informačnej službe. Špecifickým spôsobom obsadenia štátnozamestnaneckého miesta v tomto smere bude možnosť dočasne (najdlhšie na šesť mesiacov) obsadiť takéto miesto uchádzačom o štátnu službu.

Voľné alebo uvoľnené štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa bude obsadzovať na základe výberového konania alebo preložením iného vedúceho zamestnanca. Takouto úpravou nie sú dotknuté ustanovenia zákona o zastupovaní vedúceho zamestnanca.

K § 22

Štátnozamestnanecké miesta uvedené v § 20 ods. 2 písm. a) bude možné obsadiť preložením iného vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania. Navrhujú sa dva základné spôsoby uskutočnenia výberového konania – vnútorné a vonkajšie. Voľba spôsobu realizácie výberového konania je v kompetencii služobného úradu.

Vnútorné výberové konanie je prístupné všetkým štátnym zamestnancom príslušného služobného úradu.

Do vonkajšieho výberového konania sa bude môcť prihlásiť uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom, štátny zamestnanec iného služobného úradu i štátny zamestnanec služobného úradu, v ktorom sa miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje.

Navrhuje sa, aby mal služobný úrad v niektorých prípadoch možnosť zrušiť vyhlásené výberové konanie. Dôvodom takejto úpravy je snaha o zvýšenú ochranu existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru pred ochranou štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý ešte nevznikol.

Zákon upravuje výberové konanie všeobecne. Podrobnosti o výberovom konaní je služobný úrad povinný upraviť v služobnom predpise, na ktorý sa aplikujú tiež všeobecné ustanovenia o služobných predpisoch (§ 15).

Na služobný úrad, ktorým je súd, sa budú ustanovenia o výberovom konaní vzťahovať iba v obmedzenom rozsahu; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Služobný úrad, ktorým je Slovenská informačná služba alebo prokuratúra, upravia podrobnosti vo vlastných služobných predpisoch.

K § 23

Výberom možno obsadiť štátnozamestnanecké miesto, ktoré sa neobsadzuje výberovým konaním. Ide o menej formálny spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade. Podrobnosti o výbere ustanoví služobný úrad v služobnom predpise. V služobnom úrade, ktorým je súd [§ 9 ods. 2 písm. g) a h)], podrobnosti upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

K § 24

Navrhuje sa možnosť (nie povinnosť) služobného úradu v osobitných prípadoch prijať do stálej štátnej služby uchádzača, ktorého služobné miesto podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 73/1998 Z. z.) bolo „scivilnené“ na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade. Takúto fyzickú osobu, ak spĺňa ostatné požiadavky a predpoklady na prijatie do štátnej služby, bude možné prijať do stálej štátnej služby bez výberu prípadne bez výberového konania.

K § 25 a 26

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu - služobnej zmluvy, s výnimkou prípadov, kedy k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť na základe vymenovania, voľby alebo poverenia podľa osobitného predpisu.

Funkcia štatutárneho orgánu obsadzovaná podľa osobitného predpisu [§ 25 ods. 1 písm. c)] nie je verejnou funkciou na účely zákona o štátnej službe. Môže to byť napríklad funkcia, do ktorej je štatutár vymenúvaný podľa osobitného predpisu ministrom.

Vymenovaním, voľbou alebo poverením nedochádza k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak je do takejto funkcie obsadená fyzická osoba, ktorá v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe. V takomto prípade dôjde k osobitnej zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá má prvky dočasného preloženia ale aj vymenovania za vedúceho zamestnanca.

Dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň dohodnutý v služobnej zmluve, prípadne deň uvedený v oznámení o vymenovaní, zvolení alebo poverení výkonom funkcie.

K § 27

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci služobného úradu. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho odborník plní úlohy (napr. minister). V prípade odborníka, ktorý má plniť úlohy pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je príslušným na uzatvorenie zmluvy predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Na právne úkony vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Nedodržanie písomnej formy služobnej zmluvy bude mať preto za následok absolútnu neplatnosť služobnej zmluvy (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Navrhuje sa, aby služobná zmluva obsahovala tieto podstatné náležitosti:

1.označenie služobného úradu

2.identifikácia štátneho zamestnanca

3.funkcia zodpovedajúca platovej triede

4.údaj o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca – v prípade, ak pôjde o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, táto skutočnosť sa vyznačí v zmluve bez toho, aby bolo potrebné vykonať osobitný právny úkon vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca

5.dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň, na ktorom sa služobný úrad a uchádzač o štátnu službu dohodnú

6.druh štátnej služby, teda údaj o tom, či ide o dočasnú alebo stálu štátnu službu

7.odbor štátnej služby, ak sa určuje (odbor sa neurčuje napríklad v prípade odborníka ústavného činiteľa)

8.stručná charakteristika najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať; charakteristika by mala nadväzovať tiež na charakteristiku platovej triedy štátneho zamestnanca

9.označenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby neznamená len formálne deklarovanie skutočnosti, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na konkrétnej adrese, na určenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby priamo nadväzuje úprava niektorých ďalších právnych vzťahov, napr. cestovné náhrady a služobná pohotovosť

10.trvanie dočasnej štátnej služby môže byť ohraničené konkrétnou dobou alebo môže závisieť od určitej podmienky (napr. návrat zastupovaného štátneho zamestnanca do služobného úradu, odvolanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii z tejto funkcie podľa osobitného predpisu)

11.kratší služobný čas v prípade, ak bol dohodnutý

Bližšie vymedzenie najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec v štátnej službe na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať sa uvedú v opise činností štátnozamestnaneckého miesta. V opise sa uvedú i ďalšie činnosti, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať. Opis je neoddeliteľnou súčasťou služobnej zmluvy.

K § 28

Trojmesačná skúšobná doba bude spravidla ex lege súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou.

V niektorých prípadoch bude možné skúšobnú dobu vrátane dĺžky jej trvania dohodnúť.

Okrem predlžovania skúšobnej doby podľa Zákonníka práce (v tejto súvislosti sa navrhuje delegovaná pôsobnosť § 45 ods. 2) sa skúšobná doba predlžuje aj o niektoré prípady služobného voľna upravené zákonom o štátnej službe. Pokiaľ ide o prípady služobného voľna z dôvodu výkonu funkcie nezlučiteľnej z vykonávaním štátnej služby [§ 69 ods. 1 písm. a)] alebo z dôvodu výkonu funkcie v odborovom orgáne [§ 69 ods. 1 písm. b)], skúšobná doba sa predlžuje taktiež, pretože i tu platí delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce.

K § 29

Navrhuje sa ponechať rovnaký počet (11) platových tried a im zodpovedajúcich funkcií štátneho zamestnanca. Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva. Charakteristiky platových tried sú v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

V niektorých služobných úradoch vykonávajúcich štátne záležitosti sa navrhuje ponechať i dnes zaužívaný model 9 platových tried.

K § 30

Vylúčenie zaraďovania blízkych osôb do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti je jedným z protikorupčných nástrojov vládneho návrhu zákona. Blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú:

◊príbuzný v priamom rade

◊súrodenec

◊manžel

◊iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom za podmienky, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

K § 31 a 32

V navrhovanom ustanovení § 31 ods. 1 sa upravuje, ktoré skutočnosti treba považovať za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa povinnosť realizovať prípadné zmeny služobnej zmluvy v písomnej forme.

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru bude naďalej možné vykonať v zákonom ustanovených prípadoch jednostranne.

Dohoda medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene dĺžky týždenného služobného času podľa § 31 ods. 1 písm. g) je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Zmena dĺžky týždenného služobného času ako výsledok kolektívneho vyjednávania nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

V § 32 sa navrhuje upraviť, na základe akých skutočností môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru vedúceho zamestnanca na základe zákona je skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona podľa § 38.

K § 33

Preloženie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na iné štátnozamestnanecké miesto bude zrejme najčastejšie realizovaným spôsobom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa upraviť nasledovné dôvody preloženia:

◊zmena odboru štátnej služby,

◊zmena najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy,

◊zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby,

◊zmena služobného úradu a

◊prípadná kombinácia uvedených dôvodov.

Pri preložení do iného odboru štátnej služby sa navrhuje ustanoviť prísnejšie podmienky ako pri preložení v tom istom odbore štátnej služby.

Príslušným na uskutočnenie preloženia bude:

1.vedúci služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu alebo

2.príslušný ústavný činiteľ, ak ide o dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa.

Pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu sa navrhuje povinnosť osobného úradu, odovzdať osobný spis preloženého štátneho zamestnanca služobnému úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu po preložení.

Preloženie štátneho zamestnanca je možné dohodnúť aj na základe žiadosti štátneho zamestnanca.

K § 34

Dočasné preloženie bude možné realizovať so súhlasom alebo bez súhlasu štátneho zamestnanca.

Preloženie štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu bude možné len v prípadoch nevyhnutnej potreby na plnenie služobných úloh zo strany služobného úradu a v prípadoch ochrany záujmov štátneho zamestnanca. Jednostranné preloženie bude musieť služobný úrad riadne odôvodniť.

K preloženiu štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu aj z dôvodu ochrany záujmov štátneho zamestnanca môže dôjsť napríklad vtedy, keď na miesto vykonávania štátnej služby nespĺňa požiadavky ustanovené predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vzhľadom na jeho prechodné zdravotné ťažkosti, prípadne sú predmetom lekárskeho vyšetrovania.

V prípade dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca je nevyhnutné ustanoviť podmienky pre realizáciu takejto zmeny štátnozamestnaneckého pomeru prísnejšie, a to najmä z dôvodu, že preložiť štátneho zamestnanca možno do hociktorého služobného úradu, prípadne na hociktoré miesto vykonávania štátnej služby v Slovenskej republike.

Z dôvodu osobitnej ochrany niektorých skupín štátnych zamestnancov (napr. štátnych zamestnancov so zdravotným postihnutím) sa navrhuje, aby ich preloženie bolo možné vždy len s ich súhlasom.

Funkčný plat štátneho zamestnanca počas dočasného preloženia bez jeho súhlasu nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril, ak by nebol dočasne preložený.

Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného preloženia mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby náhrady ako pri služobnej ceste. Tieto náhrady sa posudzujú podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patria mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. Zámerom takejto úpravy je vylúčiť tzv. zdvojený nárok na stravné (nárok vyplývajúci z dočasného preloženia a nárok vyplývajúci zo služobnej cesty).

K § 35

Trvalé preloženie štátneho zamestnanca je možné vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom štátneho zamestnanca, ktorý má byť preložený.

K § 36

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou, bude možné v zásade vykonať dvomi spôsobmi:

a)Ak bude prijatý na miesto vedúceho zamestnanca uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, táto skutočnosť sa uvedie v služobnej zmluve (§ 27) ako jedna z jej podstatných náležitostí.

b)Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca sa vykoná ako zmena štátnozamestnaneckého pomeru, teda vo forme písomného dodatku k už existujúcej služobnej zmluve.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru v prípade vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca môže mať charakter dočasného alebo trvalého preloženia. Možnosť služobného úradu dočasne vymenovať štátneho zamestnanca do funkcie vedúceho zamestnanca by mala vyriešiť prípady, v ktorých je potrebné dlhodobé zastupovanie vedúceho zamestnanca (napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky).

Štátneho zamestnanca možno vymenovať do funkcie vedúceho zamestnanca len na základe výberového konania. Štátneho zamestnanca – vedúceho zamestnanca možno vymenovať do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania. I v prípade takéhoto vymenovania – preloženia iného vedúceho zamestnanca je potrebný súhlas štátneho zamestnanca so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

Osobitným spôsobom dočasného obsadenia voľného (nie dočasne uvoľneného) miesta vedúceho zamestnanca je možnosť dočasného preloženia štátneho zamestnanca na takéto miesto bez výberového konania. Toto preloženie nesmie byť dlhšie než šesť mesiacov.

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca ako zmenu štátnozamestnaneckého pomeru treba odlišovať od vymenovania na zastupovanie vedúceho zamestnanca. Štátny zamestnanec vymenovaný na zastupovanie vedúceho zamestnanca naďalej plní povinnosti, ktoré sa viažu na jeho štátnozamestnanecké miesto a navyše plní aj povinnosti vedúceho zamestnanca, ktorého zastupuje. Navrhuje sa časovo obmedziť trvanie takéhoto zastupovania obdobím šiestich mesiacov.

K § 37

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru dôjde aj jednostranným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v § 37.

Ak nastane niektorá zo skutočností, ktoré upravuje odsek 2, služobný úrad môže odvolať štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Odvolanie je vecou služobného úradu.

Samotným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca štátnozamestnanecký pomer nezaniká.

Navrhuje sa upraviť možnosť odvolať vedúceho zamestnanca aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci služobného úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti. Na návrh štatutárneho orgánu alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je vedúci služobného úradu povinný aj bez uvedenia dôvodu odvolať vedúceho zamestnanca, ktorého riadi ten, kto podal návrh na jeho odvolanie.

Odvolanie vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu podľa tohto zákona nebude možné, pokiaľ by bolo v rozpore s osobitným predpisom. Takýmto osobitným predpisom je napríklad zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 525/2003 Z. z. krajský úrad životného prostredia je služobným úradom aj tých štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v obvodných úradoch životného prostredia v jeho pôsobnosti. Odvolať prednostu obvodného úradu životného prostredia môže prednosta krajského úradu životného prostredia – vedúci služobného úradu len so súhlasom ministra životného prostredia (§ 6 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z.).

K § 38

V niektorých prípadoch môže funkcia vedúceho zamestnanca zaniknúť na základe zákona, teda bez toho, aby došlo k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca.

V prípade, ak vedúci zamestnanec stratí predpoklad bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, môžu nastať dve situácie:

a) štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí na základe zákona alebo

b) dôjde k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca,

K § 39

Zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca zanikla na základe zákona, na ďalšie vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste, je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca.

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý bol vymenovaný, zvolený alebo poverený do funkcie vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, alebo ktorý bol vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu, sa po odvolaní z tejto funkcie zaradí na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením. Ak štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by mal byť štátny zamestnanec opätovne zaradený, bolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne inak so služobným úradom, v ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením podľa osobitného predpisu, môže dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 40

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania trvá spravidla tri roky. Skrátenie alebo skončenie dočasného vyslanie môže vedúci služobného úradu vykonať aj jednostranným úkonom, predĺženie je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca. Počas dočasného vyslania má patria štátnemu zamestnancovi náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 41

Z dôvodu ochrany tehotenstva a materstva štátna zamestnankyňa nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá by mohlo ohroziť jej tehotenstvo, zdravie krátko po pôrode alebo počas dojčenia dieťaťa. Služobný úrad je povinný v takýchto prípadoch vykonať vhodnú dočasnú úpravu podmienok vykonávania štátnej služby, prípadne dotknutú štátnu zamestnankyňu preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto. V súvislosti so subsidiárnou pôsobnosťou Zákonníka práce, treba podotknúť, že ako spôsob vhodnej úpravy služobných podmienok možno dohodnúť vykonávanie štátnej služby v súlade s § 52 Zákonníka práce, teda vo forme domáckej prace alebo telepráce.

V prípade, ak dočasná úprava služobných podmienok ani preloženie štátnej zamestnankyne nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Štátnej zamestnankyni patrí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat.

V súlade so smernicou Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných zamestnankýň, zamestnankýň krátko po pôrode a dojčiacich zamestnankýň sa na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy navrhuje rozšíriť ochranu aj na štátnu zamestnankyňu, ktorá dojčí.

K § 42

Zaradenie mimo činnej štátnej služby je jednostrannou zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby musia byť splnené dve podmienky:

◊obvinenie štátneho zamestnanca zo spáchania úmyselného trestného činu a

◊ďalšie vykonávanie štátnej služby štátnym zamestnancom by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

Navrhuje sa upraviť zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu v kontexte s právnou úpravou Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). V priebehu trestného konania môže dôjsť k preukázaniu spáchania trestného činu, no samotné trestné konanie nemusí skončiť vydaním odsudzujúceho rozsudku. Jednou z podmienok skončenia trestného konania právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo právoplatným rozhodnutím o schválení zmieru je totiž skutočnosť, že obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby najdlhšie na dva roky. V prípade, ak trestné konanie neskončí v uvedenej lehote, služobný úrad „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby.

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby bude mať štátny zamestnanec nárok na 40 až 60 percent sumy funkčného platu mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma poskytovaná služobným úradom štátnemu zamestnancovi v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu nesmie byť nižšia ako životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 43

Štátneho zamestnanca, ktorý je so súhlasom služobného úradu vysielaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, zaradí služobný úrad mimo činnej štátnej služby. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na vyslaných národných expertov, ktorí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby vykonávajú činnosť pre inštitúciu Európskej únie. Právne postavenie vyslaného národného experta bližšie špecifikuje legislatíva Európskej únie, konkrétne ide o rozhodnutie Európskej komisie upravujúce pravidlá vysielania národných expertov do Komisie [C (2006)2033]. Obdobné pravidlá vydal i Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov [EDPS (2006)/DEC/03B]. Pravidlá vysielania národných expertov do Európskej komisie zo Slovenskej republiky sú bližšie upravujú Revidované pravidlá a postup vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcií Európskej únie, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 10. januára 2007.

K § 44

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, prípadne ak uplynie doba podľa § 42 ods. 3 služobný úrad znovu zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby. V čase zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby môže dôjsť k organizačnej zmene v služobnom úrade. Ak služobný úrad nemôže štátneho zamestnanca zaradiť na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru a do tej istej funkcie, môže sa so štátnym zamestnancom dohodnúť inak.

Trvanie trestného konania podľa Trestného poriadku môže časovo presiahnuť trvanie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa zákona o štátnej službe. Služobný úrad v takom prípade „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, pokiaľ je to možné. Za vykonávanie štátnej služby v čase „podmienečného“ zaradenia patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Nárok na doplatok funkčného platu za čas zaradenia mimo činnej štátnej služby vznikne štátnemu zamestnancovi iba v prípade, ak sa v trestnom konaní preukáže, že dôvody pre jeho zaradenie mimo činnej štátnej služby neexistovali. Nárok na doplatok funkčného platu vznikne za rovnakých podmienok i bývalému štátnemu zamestnancovi, u ktorého nedošlo k opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.

K § 45

Štátny zamestnanec bude povinný vykonávať štátnu službu v mieste sídla služobného úradu, prípadne v jeho organizačnej zložke. V prípade potreby bude mať služobný úrad právo vyslať štátneho zamestnanca na čas nevyhnutnej potreby na služobnú cestu.

Štátneho zamestnanca bude možné vyslať na služobnú cestu aj do zahraničia.

Ustanovujú sa základné náležitosti, ktoré je služobný úrad povinný určiť (prípadne dohodnúť so štátnym zamestnancom) v prípade vyslania štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

Pojem „pravidelné miesto vykonávania štátnej služby“ má dôležitý význam vo väzbe na poskytovanie náhrad súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou ako aj súvisiacich s preložením štátneho zamestnanca. Náhrady štátnych zamestnancov v súvislosti so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou upravuje zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 46

Štátnozamestnanecký pomer sa spravidla nebude zakladať administratívnym rozhodnutím ale služobnou zmluvou. Konkrétne spôsoby skončenia sa terminologicky zhodujú so spôsobmi skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa v značnej miere použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na špecifiká úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov je nevyhnutné upraviť niektoré právne vzťahy týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru osobitne.

Okrem tzv. „klasických“ spôsobov (výpoveď, dohoda, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe) sa štátnozamestnanecký pomer môže skončiť aj na základe zákona, smrťou štátneho zamestnanca alebo vyhlásením štátneho zamestnanca za mŕtveho (konanie o vyhlásenie za mŕtveho je osobitným občianskym súdnym konaním upraveným najmä v ustanoveniach § 195 až 200 Občianskeho súdneho poriadku).

K § 47

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z taxatívne vymedzených dôvodov. V súlade s všeobecnou úpravou Zákonníka práce o výpovedi, ktorá sa primerane použije aj na štátnozamestnanecké vzťahy, musí výpoveď spĺňať tieto náležitosti:

a)výpoveď musí byť písomná

b)výpoveď musí byť riadne doručená

c)dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

V prípade, ak výpoveď nespĺňa niektorú z uvedených náležitostí, je neplatná.

Strata zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môže byť dôvodom výpovede iba v prípade, ak nedôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto ani k inej dohode štátneho zamestnanca a služobného úradu.

Výpoveď z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta sa navrhuje upraviť dvomi spôsobmi:

a)ak sa zrušuje štátnozamestnanecké miesto – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec v čase zrušenia štátnozamestnaneckého miesta reálne vykonáva štátnu službu v služobnom úrade

b)ak sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto – ustanovenie sa vzťahuje na prípady, v ktorých štátny zamestnanec v čase zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta nevykonáva štátnu službu v služobnom úrade (napr. z dôvodu zaradenia mimo činnej štátnej služby, z dôvodu dlhodobého čerpania služobného voľna, ...) a do služobného úradu sa vráti v čase, keď jeho štátnozamestnanecké miesto už reálne neexistuje.

Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zákon zabezpečuje zamestnancom ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu neupravuje ani Zákonník práce. Z uvedených dôvodov sa navrhuje jednoznačne ustanoviť [§ 47 písm. d)] reálnosť tzv. ponukovej povinnosti služobného úradu v niektorých prípadoch odvolania štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Konkrétne pôjde o prípady odvolania:

◊bez uvedenia dôvodu,

◊zo zdravotných dôvodov,

◊v prípade dočasného vyslania na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Posúdiť spôsob, akým štátny zamestnanec plní služobné úlohy bude spravidla v kompetencii príslušného vedúceho zamestnanca.

Menej závažným porušením služobnej disciplíny (za podmienky, že neexistuje špecifická úprava v služobnom poriadku) je porušenie každej povinnosti, ktorá štátnemu zamestnancovi vyplýva zo štátnozamestnaneckého pomeru. Prípady závažného porušenia služobnej disciplíny je služobný úrad povinný špecifikovať v služobnom poriadku.

V prípade, ak existuje dôvod pre okamžité zrušenie štátnozamestnaneckého pomeru (štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu závažným spôsobom), služobný úrad môže v konkrétnom prípade skončiť štátnozamestnanecký pomer okamžite alebo výpoveďou.

K § 48

Navrhuje sa ustanoviť dvojmesačnú výpovednú dobu, ktorej plynutie začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Aj počas plynutia výpovednej doby je možné vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením štátneho zamestnanca, a to vrátane trvalého preloženia v tom istom služobnom úrade. V prípade, ak dôjde k takejto zmene štátnozamestnaneckého pomeru, výpoveď sa stane bezpredmetnou a plynutie výpovednej doby sa zastaví.

K § 49

Úprava zákazu výpovede (tzv. ochrannej doby) je doplnením úpravy podľa Zákonníka práce. Navrhuje sa rozšíriť definícia ochrannej doby (§ 64 ods. 1 Zákonníka práce) o prípady zaradenia štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby podľa § 42 (teda z dôvodu tehotenstva a materstva) a o niektoré prípady služobného voľna podľa zákona o štátnej službe.

K § 50

Výpoveď (s výnimkou výpovede pre porušenie služobnej disciplíny) štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnancom na účely tohto zákona je aj štátny zamestnanec. Pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať o „udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím“ ustanovuje zákon č. 5/2004 Z. z. v § 13 ods. 1 písm. e) tretí bod. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. občanom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poistenec (štátny zamestnanec) je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

K § 51

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca iba z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Ktoré porušenie služobných povinností sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny je služobný úrad povinný ustanoviť v služobnom poriadku.

K § 52

Špecifická úprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vyplýva z osobitnej právnej regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov.

Navrhuje sa ustanoviť tieto dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona:

a)potvrdenie podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu, pre ktorý bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby

b)odsúdenie štátneho zamestnanca za úmyselný trestný čin – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec nebol zaradený mimo činnej štátnej služby

c)nepodmienečné odsúdenie štátneho zamestnanca za nedbanlivostný trestný čin na trest odňatia slobody, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený

d)vyhostenie z územia Slovenskej republiky (ak štátny zamestnanec nie je občanom Slovenskej republiky) –bez ohľadu na skutočnosť, že pobyt (trvalý ani prechodný) na území Slovenskej republiky nie je predpokladom na vykonávanie štátnej služby, trest vyhostenia treba považovať za prekážku takej závažnej povahy, ktorá vylučuje, aby štátny zamestnanec naďalej vykonával štátnu službu

e)obmedzenie alebo strata spôsobilosti na právne úkony (konanie o spôsobilosti na právne úkony je podľa Občianskeho súdneho poriadku osobitným občianskym súdnym konaním)

f)štátny zamestnanec z vlastnej viny nezíska kvalifikačný predpoklad na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste

g)strata oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami

h)strata občianstva – strata občianstva Slovenskej republiky nemusí znamenať skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona za predpokladu, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom môže štátnu službu vykonávať i občan iného štátu

i)uplynutie dočasnej štátnej služby – k skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej (resp. ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii alebo štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu vymenovaného podľa osobitného predpisu, ktorý je v dočasnej štátnej službe, je špecifickým spôsobom uplynutia dočasnej štátnej služby.

V prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona sa navrhuje povinnosť vedúceho úradu vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie, v ktorom sa uvedie deň a dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 53

Navrhuje sa, aby štátnemu zamestnancovi, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, patrilo odstupné vo výške dvojnásobku resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca.

Posledne priznaným funkčným platom sa rozumie funkčný plat, ktorý patril zamestnancovi pred výpoveďou, pred uzatvorením dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, prípadne pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca alebo pred zánikom tejto funkcie na základe zákona. Zámerom takejto úpravy je garantovať štátnemu zamestnancovi určenie výšky nároku na odstupné z funkčného platu, ktorý mu patril v čase, kedy štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby:

a)nebol ovplyvnený skutočnosťou, že dôjde k skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru a

b)prípadne bol vo funkcii vedúceho zamestnanca.

Navrhovaná úprava nevylučuje možnosť upraviť funkčný plat štátneho zamestnanca v priebehu plynutia výpovednej doby prípadne v čase od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do skutočného skončenia tohto vzťahu. Nie je napríklad dôvod, aby štátnemu zamestnancovi po odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca alebo v prípade zániku tejto funkcie na základe zákona, patril riadiaci príplatok. Obdobne, štátny zamestnanec za predpokladu, že je v priebehu výpovednej doby (resp. doby, ktorá uplynie od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do samotného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) zaradený na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, musí dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Prípadná povinnosť vrátiť odchodné môže vzniknúť štátnemu zamestnancovi na základe delegovanej pôsobnosti § 76 ods. 3 Zákonníka práce.

K § 54

Odchodné je nárokovým peňažným plnením štátnemu zamestnancovi, ktoré nie je funkčným platom.

V prípade, ak bolo štátnemu zamestnancovi v minulosti, v súvislosti so skončením pracovného pomeru alebo služobného pomeru poskytnuté odchodné, nárok na odchodné podľa tohto zákona sa znižuje o sumu poskytnutú podľa osobitného predpisu.

K § 55 a 56

Rozhodnúť o tom, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, prípadne o tom, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže súd.

V prípade nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa primerane použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce (§ 77 až 80).

Nárok na doplatenie funkčného platu v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a v prípade, ak k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, sa navrhuje za určitých podmienok znížiť alebo nepriznať. Konkrétne pôjde o situácie, kedy štátny zamestnanec v čase, za ktorý mu má byť doplatený funkčný plat, vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, prácu vo verejnom záujme pre služobný úrad alebo inú závislú prácu pre služobný úrad. Takáto úprava vychádza z myšlienky, že štátny zamestnanec síce na jednej strane prišiel o prácu, ktorú vykonával pre štát (služobný úrad), na druhej strane mu však štát (služobný úrad) opätovne poskytol inú prácu.

Lehota na podanie návrhu aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, má charakter prekluzívnej lehoty. To znamená, že jej zmeškaním právo na podanie návrhu zaniká; súd na túto skutočnosť prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Aj v prípade, ak súd právoplatne rozhodol, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, aplikujú sa ustanovenia, na základe ktorých sa znižuje nárok na doplatenie funkčného platu (§ 55).

K § 57

Písomný služobný posudok vydá služobný úrad štátnemu zamestnancovi na základe jeho žiadosti. Služobný úrad pri vydávaní služobného posudku vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

K § 58

Služobný úrad je povinný vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie o štátnej službe spravidla v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V praxi môžu nastať situácie (najmä v prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona), kedy splnenie uvedenej povinnosti v ustanovenom čase nebude možné. V takýchto prípadoch si služobný úrad splní povinnosť vydať potvrdenie o štátnej službe bez zbytočného odkladu.

K § 59

V tomto ustanovení sú taxatívne upravené základné práva štátnych zamestnancov. Práva štátnych zamestnancov vyplývajú nielen z ďalších ustanovení navrhovaného zákona ale aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

K § 60

V § 60 je upravený taxatívny výpočet základných povinností štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec je povinný najmä dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby. Je tiež povinný rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

Bez ohľadu na to, s akým subjektom štátny zamestnanec komunikuje, musí byť vykonávanie štátnej služby nestranné. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu politicky neutrálne. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami.

Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť štátneho zamestnanca voči služobnému úradu v prípadoch, ktoré majú podstatný vplyv napr. na trvanie štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 61

Navrhovaná úprava obsahuje aj niektoré povinnosti, ktoré majú etický charakter. Medzi ne patrí aj zákaz používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby (odsek 1 písm. f). Tento spočíva napr. v zákaze používať na iné ako služobné účely znak služobného úradu (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky), služobné vizitky obsahujúce údaje o príslušnom funkčnom postavení v príslušnom služobnom úrade, prípadne služobný preukaz štátneho zamestnanca.

Zákaz podnikania sa navrhuje upraviť na základe prísnejších kritérií než podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Navrhovaná úprava je prísnejšia, nakoľko:

a)zákaz podnikania a obmedzenie inej zárobkovej činnosti sa jednoznačne vzťahuje na každého štátneho zamestnanca bez výnimky,

b)zákaz podnikania platí v absolútnom rozsahu,

c)štátny zamestnanec nemôže poberať odmenu ani iný príjem za výkon funkcie člena dozorného, riadiaceho alebo kontrolného orgánu právnickej osoby.

Štátny zamestnanec naďalej nebude môcť vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere. Navrhuje sa taxatívnym spôsobom ustanoviť výnimky z tohto obmedzenia.

K § 62

Vedúci štátny zamestnanec je štátnym zamestnancom, ktorý má práva, povinnosti a obmedzenia ako ostatní štátni zamestnanci. Ďalšie povinnosti mu vyplývajú z jeho vedúceho postavenia voči podriadeným štátnym zamestnancom.

K § 63 a 64

Štátni zamestnanci budú naďalej povinní deklarovať každoročne svoj majetok. Majetkové priznanie bude obsahovať údaje o nehnuteľnom majetku, hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách. Povinnosť štátneho zamestnanca deklarovať majetok je jedným z protikorupčných nástrojov premietnutých priamo do právneho poriadku.

K § 65

Jedným z dôležitých práv štátneho zamestnanca je právo podať sťažnosť v prípade, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že jeho práva vo veciach vykonávania štátnej služby boli alebo sú porušené.

Na rozdiel od úpravy podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa navrhuje odlišným spôsobom upraviť príslušnosť na vybavenie sťažností v niektorých prípadoch. Navrhovaná úprava vychádza zo snahy rešpektovať existujúcu hierarchiu, do ktorej sú štátni zamestnanci v systéme štátnej správy (najmä štátni zamestnanci vo verejných funkciách) začlenení.

K § 66

Ustanovenie obsahuje všeobecnú definíciu pojmu služobný čas ako časového úseku, v ktorom štátny zamestnanec plní služobné úlohy.

K § 67

Navrhuje sa rozšíriť zachovanie nároku štátneho zamestnanca na dovolenku v celom rozsahu vzniknutého nároku v prípade, ak si štátny zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho roka z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. V praxi by mohli vznikať prípady, kedy sa zamestnanec stane práceneschopným napríklad v posledných mesiacoch kalendárneho roka, pričom si pred vznikom práceneschopnosti nestihne vyčerpať dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. Následkom toho môže štátny zamestnanec (z dôvodu práceneschopnosti, ktorá nemusí trvať dlhšie než niekoľko týždňov) prísť o nárok na nevyčerpanú časť dovolenky. Pri delegovanej pôsobnosti ustanovení Zákonníka práce by mu vlastne prepadol nárok na dovolenku bez vzniku nároku na finančnú náhradu.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje aj pre prípady práceneschopnosti ustanoviť zachovanie nároku na nevyčerpanú časť dovolenky obdobne, ako je tomu v prípade nevyčerpania dovolenky z dôvodu materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce.

K § 68

Navrhuje sa vymedziť, ktorý čas sa bude na účely zákona posudzovať za vykonávanie štátnej služby, hoci k faktickému výkonu štátnej služby nedôjde.

K § 69

Navrhuje sa upraviť špecifické prípady neplateného služobného voľna z dôvodu:

a)výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby; v tejto súvislosti sa výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva alebo poslanca vyššieho územného celku považuje za nezlučiteľný s výkonom štátnej služby iba v prípade, ak si výkon týchto funkcií vyžaduje dlhodobé uvoľnenie

b)výkonu funkcie v odborovom orgáne; platí podmienka, že úlohy vyplývajúce z funkcie v odborovom orgáne z časových dôvodov nemožno plniť popri vykonávaní štátnej služby

c)nasledovania manžela, ktorý má vykonávať štátnu službu alebo prácu vo verejnom záujme v cudzine

d)dlhodobej účasti na projekte rozvojovej pomoci v zahraničí; ide o projekty financované EÚ, účasť na ktorých nie je vykonávaním štátnej služby a preto sa navrhuje povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi služobné voľno pre potreby účasti na takomto projekte.

Štátny zamestnanec môže z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov požiadať o neplatené služobné voľno najviac v trvaní šiestich mesiacov.

K § 70

Navrhuje sa ponechať povinnosť služobného úradu prispievať na stravovanie štátnych zamestnancov najmenej v rozsahu ustanovenom dnešným zákonom o štátnej službe. Ďalšie podmienky stravovania bližšie upravujú ustanovenia § 152 Zákonníka práce, ktoré sa primerane aplikujú aj na utváranie podmienok stravovania štátnych zamestnancov.

K § 71

Smernica Rady č. 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok bola prijatá za účelom vykonať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci troch skupín osôb – tehotnej pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiacej pracovníčky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť niektoré osobitné podmienky vykonávania štátnej služby pre štátnu zamestnankyňu, ktorá je

a)tehotná,

b)matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo

c)dojčiaca štátna zamestnankyňa.

V prípade, ak osobitná úprava služobných podmienok nebude možná, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Za čas takéhoto zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat.

K § 72

Navrhuje sa povinnosť služobného úradu zaradiť štátnu zamestnankyňu po návrate z materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával/a štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. V prípade, ak zaradenie na to isté štátnozamestnanecké miesto nie je možné z dôvodu, že štátnozamestnanecké miesto neexistuje, a ak nedôjde k dohode o ďalšom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere, služobný úrad môže skočiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

K § 73

Pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru sa štátnemu zamestnancovi založí osobný spis, ktorý vedie osobný úrad. Do osobného spisu sa zakladajú výhradne písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca. Služobný úrad je povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností založených v osobnom spise, prípadne mu umožniť robiť si z nich výpisy a fotokópie.

K § 74

S prihliadnutím na charakter štátnej služby je nutné, aby sa pri vykonávaní štátnej služby a ak si to vyžiada povaha veci, aj v iných prípadoch štátny zamestnanec preukazoval služobným preukazom, ktorý mu vystaví služobný úrad.

K § 75

Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu vydať služobný poriadok. Na vydanie služobného poriadku je pod sankciou neplatnosti potrebný predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov. Závažné a menej závažné porušenie služobnej disciplíny nebolo možné všeobecne upraviť vo všeobecne záväznom právnom predpise, nakoľko tieto skutočnosti sa môžu odlišovať v každom služobnom úrade. Navrhuje sa preto, aby sa predovšetkým prípady závažného porušenia služobnej disciplíny upravovali v služobnom poriadku.

K § 76 až 80

Za dôležité podmienky vykonávania štátnej služby sa považuje kvalifikácia štátnych zamestnancov, ktorá má zodpovedať požiadavkám kladeným na riadne vykonávanie štátnej služby.

Vychádzajúc z princípu profesionality, ako jedného z princípov, na ktorých je budovaná štátna služba, služobný úrad organizuje a zabezpečuje vzdelávanie štátnych zamestnancov, a to prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie.

Jedným zo základných práv štátneho zamestnanca je aj právo na prehlbovanie kvalifikácie, ktoré sa považuje za vykonávanie štátnej služby, a za ktoré patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť služobného úradu zabezpečiť prehlbovanie kvalifikácie štátneho zamestnanca v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

V návrhu sa upravujú spôsoby prehlbovania kvalifikácie, a to adaptačným vzdelávaním, priebežným vzdelávaním a špecifickým vzdelávaním.

Adaptačné vzdelávanie absolvuje novoprijatý alebo preložený štátny zamestnanec počas adaptačného obdobia. Cieľom adaptačného vzdelávania je získať informácie, odborné a praktické vedomosti potrebné na vykonávanie činností v štátnej službe. Adaptačné vzdelávanie pozostáva z dvoch častí, ktorými sú všeobecná a špecifická časť. Všeobecná časť má prierezový charakter a je zameraná za získanie informácii a znalosti Ústave SR, všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy, o organizácii a činnosti štátnej správy, EÚ, komunikácii a etike štátneho zamestnanca. Špecifická časť bude zameraná na získanie informácií najmä o konkrétnom služobnom úrade a organizačnom útvare, v ktorom štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu.

Priebežným vzdelávaním sa zvyšuje profesionalizácia štátneho zamestnanca. ktoré smeruje k vysokej profesionalizácii manažmentu. Obsahom manažérskeho vzdelávania je najmä osvojenie si základných zručností na vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca, analýza problémov a ich riešenie, pravidlá a nástroje riadenia a vedenia štátnych zamestnancov, pravidlá tímovej spolupráce, efektívna komunikácia, metódy motivácie, riešenie konfliktov a vyjednávanie, procesy manažérskeho riadenia a rozhodovania a kontrola.

Profesijné vzdelávanie zahŕňa akékoľvek kvalifikačné požiadavky v oblasti činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste.

V rámci jazykového vzdelávania sa na potreby riadneho vykonávania štátnej služby navrhuje kvalitatívne zvyšovanie úrovne vzdelávania a zdokonaľovania sa nie len v cudzom jazyku, ale aj v štátnom jazyku. Jazykové vzdelávanie taktiež zahŕňa i štúdium ďalšieho cudzieho jazyka. Pokiaľ ide o jazykové vzdelávanie zvyšovaním úrovne vzdelávania v cudzom jazyku, je ním aj zdokonaľovanie sa v cudzom jazyku. Pre vedúcich zamestnancov sa zavádza vzdelávanie,

Spôsobom prehlbovania kvalifikácie je aj špecifické vzdelávanie, ktorým je predovšetkým vzdelávanie v oblastiach určených vládou v konkrétnom čase ako prioritné. Napríklad na tento účel vydané uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 90/2008 zo 6. februára 2008 k návrhu analýzy použitia refundovaných mzdových prostriedkov z technickej pomoci v programovom období 2004 – 2006 a návrhu na využitie refundovaných mzdových prostriedkov v programovom období 2007 – 2013 vláda Slovenskej republiky ukladá použiť finančné prostriedky získané refundáciou platov oprávnených zamestnancov v programovom období 2007 - 2013 na školenia a študijné pobyty pre zamestnancov pracujúcich v oblasti riadenia, kontroly, auditu a implementácie fondov EÚ.

Návrh uvádza formy vzdelávania, ktorými sa obsahovo napĺňajú jednotlivé spôsoby prehlbovania kvalifikácie. Medzi ne patrí aj nový spôsob vzdelávania, a to prostriedkami elektronickej komunikácie, tzv. e-learning.

Súčasťou prehlbovania kvalifikácie je vzdelávanie v cudzine, napr. účasť na vzdelávacích aktivitách v cudzine. Náklady na vzdelávanie v cudzine bude hradiť služobný úrad najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

Podľa § 79 je služobný úrad oprávnený udeliť súhlas so zvyšovaním kvalifikácie štátneho zamestnanca v súlade s potrebou služobného úradu Za týmto účelom so štátnym zamestnancom uzatvorí dohodu o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca. Zvyšovanie kvalifikácie je získanie vyššieho stupňa vzdelania potrebného na vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste. Upravujú sa náležitosti dohody o zvyšovaní kvalifikácie a čas služobného voľna, ktoré sa poskytne na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia. Služobné voľno sa poskytuje i na obhajobu záverečnej práce, ktorá sa podľa § 51 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch patrí medzi záverečné skúšky.

K § 81 až 85 a k prílohe č. 3

Štátny zamestnanec za vykonávanie štátnej služby bude mať právo na plat.

Ustanovenie § 81 vymedzuje možnú štruktúru platu štátneho zamestnanca. Hlavnú zložku platu štátneho zamestnanca bude tvoriť priznaný funkčný plat. Funkčným platom na účely tohto zákona bude

◊tarifný plat a peňažné náležitosti poskytované mesačnou sumou,

◊mimoriadny plat určený vládou štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,

◊osobný plat priznaný štátnemu zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh,

◊plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý aj naďalej bude patriť štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Okrem platu bude štátnemu zamestnancovi patriť po splnení podmienok náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.

Tarifný plat štátneho zamestnanca bude tvoriť súčet platovej tarify (zodpovedajúcej funkcii a tým aj platovej triede) a zvýšenia platovej tarify za služobnú prax.

V prílohe č. 3 sú uvedené platové tarify, ktoré sú zhodné s platovými tarifami platnými pre štátnych zamestnancov od 1. januára 2009. Služobné úrady, ktorými sú Kancelária národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky; vydajú pre štátnych zamestnancov platové tarify osobitným predpisom.

Platové tarify podľa prílohy č. 3 zvýšené o 20 % budú patriť štátnym zamestnancom Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické odborné činnosti pre vládu, predsedu vlády a podpredsedov vlády a tiež odborné činnosti na úseku legislatívy, vládnej agendy, protokolu a iné.

Zvýšenie platových taríf podľa platových tried v ďalších rokoch na základe splnomocnenia podľa § 113 vydá vláda nariadením.

Navrhuje sa zaviesť inštitút zvyšovania platovej tarify za služobnú prax. Za každý rok služobnej praxe, zistenej služobným úradom podľa § 92, sa platová tarifa štátneho zamestnanec zvýši o 1 %. Zvýšenie bude možné štátnemu zamestnancovi priznať maximálne za 32 rokov odbornej praxe. Zvýšenia platovej tarify sa bude zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

Služobná prax štátneho zamestnanca, zisťovaná na účely zvýšenia platovej tarify, bude zahŕňať čas štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona a tiež podľa doterajšieho zákona o štátnej službe s vylúčením taxatívne vymedzených dôb.

K § 86

Zavedením platového inštitútu „osobný plat“ sa umožní oceniť štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy; je porovnateľný s miestom mimoriadnej významnosti určovaným vedúcim služobného úradu. Určený osobný plat štátneho zamestnanca nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nevykonával takéto úlohy. Na účely tohto zákona bude plniť funkciu funkčného platu. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný. Výška osobného platu bude závislá od rozsahu finančných prostriedkov príslušného služobného úradu.

K § 87 a k prílohe č. 4

Vedúcemu zamestnancovi na príslušnom stupni riadenia bude patriť príplatok za riadenie v rámci rozpätia ustanoveného percentuálneho podielu. Výpočet príplatku je viazaný na platovú tarifu, ktorá patrí vedúcemu zamestnancovi. Príplatok za riadenie tak, ako doposiaľ, sa bude poskytovať pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov.

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K § 88

Za zastupovanie vedúceho zamestnanca bude aj naďalej štátnemu zamestnancovi patriť príplatok, a to v sume príplatku za riadenie určeného vedúcemu zamestnancovi, ktorého zastupuje.

Poskytovanie príplatku za zastupovanie je viazané dobou zastupovania podľa § 36 ods. 3 a bude sa poskytovať už od prvého dňa zastupovania.

Návrh podľa odseku 2 umožňuje určiť na zastupovanie vedúceho zamestnanca aj viacerých štátnych zamestnancov súčasne. Suma príplatku za riadenie určená zastupovanému vedúcemu zamestnancovi sa rozdelí tak, aby súčet súm nepresiahol sumu príplatku za riadenie.

V odseku 3 sa upravuje spôsob určenia príplatku za zastupovanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, ktorý má vládou určený mimoriadny plat alebo vedúceho zamestnanca, ktorý má určený osobný plat. Suma príplatku za zastupovanie sa bude odvíjať od percentuálneho rozpätia príplatku za riadenie v stupni riadenia, ktorý by patril zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, ak by nemal určený mimoriadny plat alebo osobný plat.

K § 89

Z doterajšej právnej úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov sa navrhuje zachovať inštitút osobného príplatku. Osobný príplatok sa bude môcť štátnemu zamestnancovi poskytovať za kvalitné plnenie služobných úloh. Maximálna výška osobného príplatku, z dôvodu zmeny v systéme odmeňovania (zavedenie zvyšovania platovej tarify za roky služobnej praxe a zrušenia zvýšenia platovej tarify za služobné hodnotenie) sa navrhuje zvýšiť na 120 % platovej tarify príslušnej platovej triedy. Priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie osobného príplatku bude viazané na priebežné hodnotenie kvality plnenia úloh štátnym zamestnancom príslušným vedúcim zamestnancom alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 90 až 92

Z doterajšej právnej úpravy sa ponechávajú peňažné náležitosti určované mesačnou sumou, a to príplatok za zmennosť (§ 90), príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti (§ 91) a platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (§ 92). Tieto peňažné náležitosti, po splnení podmienok ich priznania, tvoria zložky funkčného platu štátneho zamestnanca.

Krízové oblasti na účely poskytovania príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti určí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Platová kompenzácia za sťažený výkon štátnej služby je novým prvkom v štátnej službe zavedeným od 1. januára 2009 zákonom č. 460/2008 Z. z. Sumy platovej kompenzácie sa budú určovať v rámci stanoveného rozpätia a služobný úrad bude povinný na tento účel vydať služobný predpis, ktorým určí podrobnosti jej poskytovania.

K § 93

Navrhuje sa nový príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo. Príplatok bude patriť štátnemu zamestnancovi, ktorý jazdí služobným motorovým vozidlom (tzv. referentské motorové vozidlo), prípadnú starostlivosť o takéto vozidlo má ako prácu naviac a z vlastných finančných prostriedkov si hradí poistné. Vedenie služobného motorového vozidla nie je plnením úloh štátnej služby alebo plnením úloh štátnych záležitostí podľa § 5 tohto zákona; túto činnosť možno považovať za činnosť súvisiacu s plnením úloh štátnych zamestnancov. Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje režim s osobitnými predpismi (napr. § 95 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície).

K § 94

Z dôvodu, že i štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu nadčas, oceňuje sa vykonávanie tejto služby tak, ako doposiaľ, sadzbou zvýšenou o 30 %, resp. o 60 % v závislosti od toho, či je štátna služba nadčas vykonávaná v rámci dní týždenného služobného času alebo v deň nepretržitého odpočinku v týždni.

Prednostným benefitom za vykonanú štátnu službu nadčas je čerpanie náhradného voľna. V prípade, ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno do dvoch mesiacov od jej vykonania, bude štátnemu zamestnancovi patriť za každú hodinu finančné zvýhodnenie. Okrem uvedeného zvýhodnenia po splnení ustanovených podmienok bude štátnemu zamestnancovi patriť aj príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok.

K § 95

Ustanovenie upravujúce plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti sa preberá z doterajšej právnej úpravy.

K § 96 až 98

Poskytovanie príplatkov za štátnu službu v noci, v sobotu a v nedeľu a za štátnu službu vo sviatok je viazané na vykonávanie každej hodiny štátnej služby v určitom čase. Aj v prípade vykonávania štátnej služby vo sviatok, rovnako ako pri vykonávaní štátnej služby nadčas, sa podľa odseku 1 navrhuje uprednostnenie poskytnutia náhradného voľna.

K § 99

V záujme zachovania možnosti diferencovaného ohodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami navrhuje sa zachovať poskytovanie nenárokovej odmeny. Rozširujú sa dôvody na uplatnenie tohto inštitútu o možnosť poskytnúť odmenu štátnemu zamestnancovi za

-plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nevznikol nárok na príplatok na zastupovanie,

-kvalitné plnenie služobných úloh pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 ods. 1 písm. a) až d).

Výška odmeny je limitovaná pri odmene, ktorú môže služobný úrad poskytnúť štátnemu zamestnancovi pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na starobný dôchodok, na predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, sumou, ktorou je najviac trojnásobok funkčného platu štátneho zamestnanca.

K § 100

Z doterajšej právne úpravy sa preberá poskytovanie náhrady za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby. Výška náhrady je rozlíšená podľa toho, či služobná pohotovosť sa vykonáva v mieste trvalého alebo prechodného pobytu, prípadne v inom dohodnutom mieste, či ide o služobnú pohotovosť s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia a tiež v závislosti od toho, či pohotovosť pripadá na deň vykonávania štátnej služby alebo na deň služobného pokoja.

K § 101

Zachováva sa tiež poskytovanie náhrady štátnemu zamestnancovi za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie, aj napriek tomu, že tieto činnosti nie sú štátnou službou alebo štátnymi záležitosťami podľa osobitných predpisov (§ 5 ods. 1). Suma náhrady sa určí pevnou sumou v rámci percentuálneho rozpätia z určenej základne.

Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie netvorí zložku funkčného platu štátneho zamestnanca.

Služobný úrad bude povinný služobným predpisom určiť podrobnosti poskytovania tejto náhrady.

K § 102 a 103

Spôsob úpravy poskytovania platu pri dočasnom vyslaní štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v cudzine je zhodný so spôsobom platným od 1. januára 2009, od kedy nadobudne účinnosť zákon, ktorým sa novelizujú tieto ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K § 104

V § 104 sa precizovaním niektorých ustanovení zachovávajú doterajšie hmotné výhody poskytované vedúcim služobných úradov a vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii. Hmotné výhody sa nepovažujú za plat.

K § 105

V súvislosti s vykonávaním štátnej služby v cudzine a s tým spojeným možným rizikom ohrozenia zdravia alebo života ponecháva sa možnosť poskytnutia jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi, resp. pozostalým štátneho zamestnanca.

K § 106

Pre služobné úrady sa ponecháva možnosť oceniť peňažnou, vecnou alebo inou formou štátneho zamestnanca za zásluhy pri mimoriadnych udalostiach.

K § 107

Ustanovuje sa zabezpečenie ochrany údajov o platových náležitostiach štátneho zamestnanca.

K § 108

Z dôvodu jednoznačnosti sa v § 108 ustanovuje postup určenia platových náležitostí vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúcemu úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii a odborníkovi ústavného činiteľa. V zásade sa zachováva doterajší mechanizmus – plat štátnemu zamestnancovi určí ten, kto ho do funkcie vymenuje.

K § 109

Pri nesplnení týždenného služobného času štátnym zamestnancom je potrebné krátiť jeho funkčný plat. Týždenný služobný čas je čas určený v služobnom úrade.

Za nesplnenie týždenného služobného času sa na tento účel nepovažuje neodpracovanie určeného pracovného dňa v mesiaci, na ktorý pripadol sviatok. Za takýto deň podľa § 98 štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat.

Krátenie funkčného platu sa vykoná aj pri dohodnutí kratšieho týždenného služobného času.

Alikvotné sumy zložiek funkčného platu sa budú zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor.

K § 110 a 111

V § 110 sú premietnuté pravidlá pre priznávanie peňažných nárokov štátneho zamestnanca v prípade zmeny náročnosti ním vykonávanej činnosti a s tým súvisiacim vymenovaním do inej funkcie.

Ustanovenie § 111 upravuje postup zvyšovania platovej tarify.

K § 112

V § 112 je na účely poskytovania niektorých príplatkov definovaná príslušná časť funkčného platu.

K § 113

Ustanovením § 113 sa splnomocňuje vláda Slovenskej republiky na vydávanie nariadenia, na základe ktorého sa ustanovia zvýšené platové tarify. Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti sa každoročne dohodne v rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 119. Výsledok dohody sa premietne tiež do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.

V prípade, ak sa kolektívna dohoda neuzavrie, zvýšenie platových taríf ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Zvýšené platové tarify sa budú zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

K § 114

Navrhované znenie je analógiou ustanovenia § 151 zákon č. 312/2001 Z. z. upravené na podmienky tohto zákona.

K § 115 až 117

Pri zodpovednosti štátneho zamestnanca za škodu spôsobenú služobnému úradu sa aplikuje podstatná časť ôsmej časti Zákonníka práce. V podmienkach štátnej služby však bolo potrebné upraviť niektoré vzťahy týkajúce sa náhrady škody osobitným spôsobom. Zodpovednosť štátneho zamestnanca podľa navrhovaného zákona je budovaná na princípe zavinenia.

Podstatným rozdielom v porovnaní s úpravou v tzv. klasickom pracovnom práve je skutočnosť, že služobný úrad (zamestnávateľ) je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.

Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje odstránenie škody uvedením do predošlého stavu. V prípade, že uvedenie do predošlého stavu nie je možné, je štátny zamestnanec povinný škodu nahradiť.

K § 118

Navrhuje sa upraviť povinnosť služobného úradu prerokúvať s príslušným odborovým orgánom opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov v služobnom úrade a umožniť účasť člena odborového orgánu ako prísediaceho poradných orgánoch, ktoré zriaďuje vedúci služobného úradu.

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenia odborových orgánov s cieľom zjednocovania právnej úpravy štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

K § 119

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno priaznivejšie dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa v porovnaní s úpravou podľa súčasne platného právneho stavu nemení. Naďalej bude možné v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej správe dohodnúť:

◊skrátenie služobného času; spravidla pôjde o skrátenie určeného týždenného služobného času, ktorý je podľa zákona najviac 40 hodín,

◊predĺženie základnej výmery dovolenky, ktorá podľa zákona trvá štyri resp. päť týždňov,

◊zvýšenie odstupného, ktoré zákon priznáva vo výške dvojnásobku, resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu,

◊zvýšenie odchodného pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (podľa zákona vzniká nárok na odchodné v sume posledne priznaného funkčného platu),

◊zvýšenie platových taríf,

◊priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis.

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve je upravený demonštratívne. Pôjde napríklad o:

◊možnosť zvýšiť odstupné a odchodné sa za účelom zjednotenia právnej úpravy s podmienkami výkonu práce vo verejnom záujme navrhuje v rovnakom rozsahu ako v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; zámerom takejto úpravy je postupne odstrániť existujúci stav, kedy podmienky dohodnuté v kolektívnych zmluvách pre štátnych zamestnancov sú v nejednom prípade diametrálne odlišné od podmienok dohodnutých v kolektívnych zmluvách pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;

◊dohodnutie výšky odmeny poskytovanej podľa zákona fakultatívne pri dosiahnutí 50 rokov veku, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok; v podnikovej kolektívnej zmluve bude možné dohodnúť jednak obligatórnosť poskytovania tejto odmeny a jednak jej výšku, ktorá však nesmie presiahnuť najvyššiu sumu ustanovenú zákonom.

K § 120

Pri príprave návrhu (z hľadiska rozsahu osobitnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorá by mala byť obsiahnutá v zákone o štátnej službe), sa zvažovali tri alternatívy: I. výlučná a komplexná úprava v osobitnom právnom predpise, II. čiastočná úprava v osobitnom predpise s delegovanou pôsobnosťou Zákonníka práce, III. rozsiahlejšia úprava v osobitnom predpise pri subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce. Materiál predložený do medzirezortného pripomienkového konania bol postavený na subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce, no napokon sa pristúpilo k II. možnosti. Z dôvodu príbuznosti štátnozamestnaneckých vzťahov s pracovnoprávnymi vzťahmi sa teda navrhuje zachovať model s delegovanou pôsobnosťou vybraných ustanovení Zákonníka práce.

Konkrétne pôjde o tieto ustanovenia, resp. inštitúty pracovného práva, ktorých úprava podľa Zákonníka práce sa primerane použije na štátnozamestnanecké vzťahy:

◊§ 10 – úkony v mene zamestnávateľa a tzv. exces

◊§ 11a ods. 1 – zástupcovia zamestnancov

◊§ 15, 16 a 17 ods. 1 a 3 – právne úkony

◊§ 19 – omyl a odstúpenie od zmluvy

◊§ 20 – zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

◊§ 32 až 34 – dohoda o sporných nárokoch

◊§ 35 – smrť zamestnanca

פ 36 Рlehoty a doby

◊§ 37 – počítanie času

◊§ 38 – doručovanie

◊§ 39 a 40 – výklad niektorých pojmov

◊§ 41 – predzmluvné vzťahy

◊§ 45 ods. 2 – predlžovanie skúšobnej doby o prekážky v práci

◊§ 49 (ods. 1, 2, 3, 5 a 8) – pracovný pomer na kratší pracovný čas

◊§ 52 – domácka práca a telepráca

◊§ 55 ods. 2 písm. c) až f) – preradenie na inú prácu

◊§ 60 – dohoda o skončení pracovného pomeru

◊§ 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4 – skončenie pracovného pomeru

◊§ 76 ods. 3 a 5 – povinnosť vrátiť odstupné a splatnosť odstupného

◊§ 77 až 80 – nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

◊§ 84 ods. 3 a 4 – pracovný poriadok

◊§ 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 99 – pracovný čas

◊§ 100 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117 – dovolenka

◊§ 129 až 132 – splatnosť a výplata mzdy, zrážky zo mzdy

◊§ 136 až 139, § 141, § 142 až145 – prekážky v práci

◊§ 147, § 148, § 150 – ochrana práce

◊§ 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170 – podniková sociálna politika

◊§ 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222 – náhrada škody

◊§ 230, § 231 až 236, § 240 – kolektívne pracovnoprávne vzťahy

K § 121 až 123

Navrhuje sa ustanoviť pôsobnosť Občianskeho zákonníka na štátnozamestnanecké vzťahy, pokiaľ ide o úpravu:

a)právnych úkonov,

b)zastúpenia a

c)premlčania a počítania času.

Dôvody takejto úpravy sú nasledovné:

◊úprava týchto osobitných inštitútov v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súčasnosti chýba, často vznikajú aplikačné problémy, poukazuje sa na potrebu použiť analógiu práva či dokonca analógiu zákona

◊aplikovať pôsobnosť predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka delegáciou na § 1 ods. 4 Zákonníka práce nie je možné, pretože výklad tohto ustanovenia nie je jednoznačný a nie sú zriedkavé názory, podľa ktorých sa Občiansky zákonník subsidiárne vzťahuje len na prvú časť Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že odkaz na § 1 ods. 4 vzhľadom na rozsah delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy ale i vzhľadom na rozsah úpravy navrhovaného zákona o štátnej službe nebol vhodným riešením.

◊aplikácia niektorých ustanovení (bez osobitnej úpravy priamo v zákone o štátnej službe) je nevyhnutná vzhľadom na opustenie modelu správneho konania a na prechod k zmluvnému princípu v štátnozamestnaneckých vzťahoch.

K § 124

K zániku (preklúzii) práva, na ktorú súd prihliada ex offo, dôjde v prípadoch podľa:

◊§ 51 ods. 2 – zmeškanie lehoty na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a

◊§ 56 – zmeškanie lehoty na podanie návrhu, aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo.

Okrem uvedeného sa preklúzia vzťahuje i na prípady upravené v ustanoveniach Zákonníka práce, ktoré sa použijú na štátnozamestnanecký pomer. Pôjde o zmeškanie lehoty na:

◊výpoveď pre porušenie služobnej disciplíny,

◊podanie návrhu, aby súd uložil služobnému úradu povinnosť upraviť služobný posudok alebo potvrdenie o štátnej službe,

◊podanie návrhu, aby súd vyslovil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou,

◊preukázanie nároku na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky,

◊upovedomenie služobného úradu o škode na odložených veciach,

◊vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu zástupcov zamestnancov s výpoveďou alebo okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru členovi odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi.

K § 125

Vzhľadom na opustenie systému osobitného správneho konania v štátnozamestnaneckých vzťahoch a prechod na zmluvný princíp sa navrhuje, aby spory zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávali a rozhodovali súdy v občianskom súdnom konaní.

K § 126 až 128

V ustanoveniach sa upravujú situácie, kedy dochádza k zániku, zrušeniu alebo k prevodu časti služobného úradu. Všeobecným pravidlom je, že v prípade uvedených zmien práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru zostávajú zachované. Výnimkou v tomto smere je napríklad zánik funkcie vedúceho štátneho zamestnanca na základe zákona práve z dôvodu zániku služobného úradu.

K § 129

Ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní sa nebudú vzťahovať na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do štátnej služby do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a to i v prípade, ak od jeho prijatia do štátnej služby uplynulo obdobie kratšie ako je navrhovaná dĺžka adaptačného obdobia.

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. V prípade, ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti služobnej zmluvy, túto skutočnosť možno doplniť písomným dodatkom (či pôjde o jednostranný alebo zmluvný dodatok, závisí od konkrétnych okolností).

K § 130

Nakoľko prípravná štátna služba ako samostatný druh štátnej služby účinnosťou tohto zákona zaniká, navrhuje sa, aby sa štátny zamestnanec, ktorý je v prípravnej štátnej službe ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, stal ex lege štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe. Táto skutočnosť nemá vplyv na plynutie skúšobnej doby.

K § 131

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, teda predovšetkým podľa:

◊zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a

◊príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (najmä podľa piatej časti – správne súdnictvo)

K § 132

Podľa odseku 1 sa navrhuje, aby odborná prax započítaná štátnemu zamestnancovi do 31. decembra 2003 zostala zachovaná s tým, že štátna služba vykonávaná podľa doterajšieho predpisu sa k tejto praxi pripočíta. Ide o služobnú prax na účely zvýšenia platovej tarify podľa § 84 ods. 2 tohto zákona.

Navrhovaným znením odseku 2 sa zachováva nárok štátneho zamestnanca, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe. Takémuto štátnemu zamestnancovi bude patriť rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe priznanej k 31. decembru 2003 a jeho štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa týmto štátnym zamestnancom do služobnej praxe už nebude ďalej započítavať.

Napríklad štátny zamestnanec k 31. decembru 2003 mal započítaných 38 rokov odbornej praxe. Dňom účinnosti tohto zákona mu bude patriť

-zvýšenie platovej tarify za 32 rokov služobnej praxe podľa § 84 ods. 2 a

-rozdielový príplatok v sume, ktorú budú predstavovať 6 % z jeho platovej tarify priznanej od 1. januára 2009 (za 6 rokov odbornej praxe); takto vypočítaná suma rozdielového príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania, počas trvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru. To znamená, že sumu rozdielového príplatku neovplyvní zvýšenie platových taríf v nasledujúcich rokoch ani počet rokov vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004.

Odsek 1 a 2 sa týka štátnych zamestnancov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere nepretržite po 31. decembri 2003. U štátnych zamestnancov, ktorým štátnozamestnanecký pomer vznikol od 1. januára 2004 sa pri započítavaní služobnej praxe postupuje podľa § 85.

Navrhovaným znením odseku 3 sa štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona bol vymenovaný do nominovanej štátnej služby, bude naďalej patriť osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania.

K § 133

Navrhované znenie odseku 1 upravuje postup pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou bude preradenie na funkciu s vyššou alebo nižšou náročnosťou činnosti odo dňa účinnosti tohto zákona. Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná služobný úrad formou dodatku k služobnej zmluve. V prípade, ak k dohode o preradení na inú funkciu medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom nedôjde, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí posledným dňom mesiaca, v ktorom nadobudol účinnosť tento zákon. Štátnemu zamestnancovi bude v tomto prípade v závislosti od doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru patriť odstupné v sume dvojnásobku alebo trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

V odseku 2 sa navrhuje služobnému úradu povinnosť určiť štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona nový funkčný plat. Zároveň v záujme zabránenia prípadného zníženia funkčného platu štátneho zamestnanca v súvislosti s novou právnou úpravou, zabezpečuje sa výška jeho funkčného platu určeného ku dňu účinnosti tohto zákona. Ustanovenie tohto odseku sa neuplatní u štátneho zamestnanca, u ktorého sa bude postupovať podľa odseku 1 alebo dôjde k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta mimoriadnej významnosti určenom služobným úradom.

Podľa odseku 3 sa doterajší osobný plat určený vládou Slovenskej republiky pre štátnych zamestnancov na miestach mimoriadnej významnosti bude považovať za mimoriadny plat podľa tohto zákona.

K § 134

Ustanovenie sa týka štátneho zamestnanca, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z (podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov), do 31. marca 2002, mal udelenú výnimku z plnenia ustanoveného kvalifikačného predpokladu vzdelania a mal viac ako 50 rokov veku zostala táto výnimka zachovaná aj podľa platného zákona o štátnej službe. Navrhuje sa udelenú výnimku zachovať aj na účely tohto zákona.

K § 135

Navrhované ustanovenia preberajú z doterajšieho zákona povinnosť ustanovenú štátnemu zamestnancovi doplniť si štúdiom požadovaný stupňa vzdelania určený pre funkciu, do ktorej bol výnimočne vymenovaný, a to najneskôr do 31. decembra 2010. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý si túto povinnosť nesplní a na ktorého sa vzťahovalo ustanovenie § 159 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. sa skončí najneskôr 31. decembra 2010

K § 136

Dohody o zvyšovaní kvalifikácie a dohody o prehlbovaní kvalifikácie uzatvorené podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 sa považujú za dohody uzatvorené podľa tohto zákona.

K § 137

Navrhuje sa, aby sa podmienka bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, nevzťahovala na štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa podmienku bezúhonnosti podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 138

Ustanovuje sa lehota, v ktorej je štátny zamestnanec povinný skončiť činnosti (podnikanie, iná zárobková činnosť), ktoré nesmie vykonávať.

K čl. II

Podľa zrušovaného ustanovenia v podnikovej kolektívnej zmluve, ktorú uzatvára služobný úrad a príslušný odborový orgán, možno upraviť podmienky vykonávania štátnej služby len v rozsahu ustanovenom kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

Vládny návrh zákona demonštratívnym spôsobom priamo upravuje, ktoré podmienky vykonávania štátnej služby možno výhodnejšie dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje citované ustanovenie zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vypustiť.

K čl. III

K bodu 1

Pojem „právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby“ bol uvedený do právneho poriadku zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej V § 1 ods. 1 vládneho návrhu zákona sa upravované právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vykonávaním štátnej služby označujú pojmom „štátnozamestnanecké vzťahy“.

K bodu 2

Za účelom zosúladenia s vládnym návrhom zákona o štátnej služby sa navrhuje vypustiť ustanovenia, ktoré upravujú úlohy Úradu vlády SR pri vykonávaní nominačnej skúšky a pri jeho činnosti ako osobného úradu.

K čl. IV

K bodom 1, 2 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia nového príplatku.

K bodu 3

Navrhovaným príplatkom sa má oceniť starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, pričom výkon týchto prác je nad rámec pracovných povinností zamestnanca vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce. Príplatok pri splnení ustanovených podmienok bude môcť priznať každý zamestnávateľ. V súčasnosti nie je možné vyčísliť finančný dopad vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

K čl. V

K bodu 1

Z dôvodu vyňatia Národného bezpečnostného úradu z rozsahu pôsobnosti zákona o štátnej služby, tým v podstate dochádza k vyňatiu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu ako jediného štátneho zamestnanca v tomto štátnom orgáne, z pôsobnosti zákona č. 312/2001 Z. z. Navrhuje sa preto upraviť jeho postavenie, resp. práva a povinnosti pri výkone funkcie priamo v zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“).

K bodu 2

V zákone č. 215/2004 Z. z. je v súčasnosti upravené vymenovanie riaditeľa úradu do funkcie a jeho odvolanie. Navrhuje sa preto tento zákon doplniť o nové ustanovenia:

1.V § 71 novými odsekmi 9 až 12, ktorými sa upravujú práva a povinností súvisiace s vykonávaním funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (napr. dovolenka, služobný preukaz, delegovanie niektorých ustanovení nového zákona o štátnej službe).

2.V novom § 71a sa navrhuje úprava jeho platových pomerov a nároku na hmotné výhody v rozsahu ako mu patrili ku dňu účinnosti tohto zákona.

K čl. VI

K bodu 1

V nadväznosti na § 120 vládneho návrhu zákona sa dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy zveruje orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Riešenie je v súlade s čl. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947. Orgány inšpekcie práce aj podľa doterajších predpisov (§ 2 ods. 2 tohto zákona) vykonávali dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u štátnych zamestnancov podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na navrhované doplnenie sa navrhuje zmeniť doterajšie body 2 až 5.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z doplnenia § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona novým druhým bodom (1. novelizačný bod), podľa ktorej sa navrhuje ako nadbytočný vypustiť doterajší odsek 2 a zmeniť označenie nasledujúcich odsekov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Na efektívne organizačné zabezpečenie výkonu inšpekcie práce na úseku jadrových zariadení podľa § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, ktoré sa nachádzajú v troch krajoch Slovenskej republiky (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj) sa navrhuje využiť odborný personál Inšpektorátu práce v Nitre. Navrhovaná úprava umožní zužitkovať odborný potenciál špecialistov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrových zariadení jednotlivých zamestnávateľov, avšak pracoviská týchto zamestnávateľov majúce iný charakter, napr. prevádzky dopravy, administratívy, skladov, opravárenských priestorov a pod. budú aj naďalej v pôsobnosti miestne príslušných inšpektorátov práce. Navrhovaná zmena umožní odborníkom z Inšpektorátu práce v Nitre v prípade budúcej potreby vykonávať tento dozor v jadrových zariadeniach na celom území Slovenskej republiky.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce vyšetrovali príčiny vzniku najzávažnejších taxatívne vymedzených pracovných úrazov, tzn. tých, ktoré zamestnancovi spôsobili smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví. Inšpektoráty práce môžu, v súlade s doterajšou právnou úpravou i praxou, ostatné pracovné úrazy vrátane tých, ktoré spôsobili pracovnú neschopnosť najmenej 42 dní, vyšetrovať selektívne po posúdení okolností ich vzniku na základe oznámenia závažného pracovného úrazu alebo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktoré je povinný zamestnávateľ doručiť miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 6

V súlade s Trestným poriadkom navrhuje sa priamo upraviť povinnosť inšpektorátu práce oznamovať orgánom činným v trestnom konaní oprávnené podozrenie o spáchaní trestného činu, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce, napr. v spojitosti so vznikom ťažkej ujmy na zdraví, s nevyplatením mzdy a pod.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s tým súvisiace vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 5.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce boli zamestnávateľom informované o termíne skutočného začatia prevádzky. Túto informáciu môže poskytnúť len zamestnávateľ, ktorý v určitom reálnom čase začne vykonávať činnosť zapísanú v obchodnom registri alebo na ktorú má vydané živnostenské oprávnenie až s odstupom času od vydania týchto dokumentov. Povinnosť sa navrhuje uložiť len zamestnávateľovi, ktorý bude vykonávať činnosti, pri ktorých je podľa štatistických údajov na Slovensku reálne zvýšený počet pracovných úrazov a chorôb z povolania. Tieto činnosti sú podľa kódu štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Aktuálne informácie o existencii a charaktere prevádzky umožnia efektívnejší a cielený výkon inšpekcie práce vrátane preventívnych aktivít a poradenstva novým zamestnávateľom.

K bodu 10

Aj v nadväznosti na novelu § 7 ods. 1 tohto zákona (3. novelizačný bod) sa navrhuje zosúladiť doterajší termín so znením § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 11

Spolupráca a ochrana orgánu inšpekcie práce s Policajným zborom sa viaže na odôvodnený predpoklad alebo skutočný stav ohrozenia života alebo zdravia inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce a na marenie výkonu inšpekcie práce. Prichádzajú do úvahy, ak kontrolovaný subjekt odmieta dobrovoľne strpieť úkon predpokladaný zákonom, ktorý je nevyhnutný na vykonanie inšpekcie práce, čo je aktuálne napríklad pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania alebo odmieta splniť povinnosť ustanovenú zákonom, prípadne ohrozuje bezpečnosť alebo zdravie inšpektora práce. V uvedených prípadoch sa spolupráca a ochrana uskutoční na žiadosť inšpektora práce alebo inšpektorátu práce v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 12

Navrhuje sa ustanoviť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu podľa 1. novelizačného bodu.

K bodu 14

Navrhuje sa ustanoviť pokutu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo bez povolenia činnosť, na ktorú oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce alebo fyzická osoba alebo právnická osoba podľa zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 15

Navrhuje sa ustanoviť poriadkovú pokutu ukladanú fyzickej osobe ustanovenej v § 20 ods. 1 tohto zákona.

K čl. VII

K bodu 1

V platnom znení § 12 ods. 1 zákona absentuje úprava pre prípady, keď k preukázaniu bezúhonnosti je potrebný výpis z registra trestov na základe právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Aj keď tieto právne záväzné akty majú podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je potreba túto skutočnosť vyjadriť vo vnútroštátnej úprave.

K bodu 2

V súvislosti s tým, že bezúhonnosť niektorých štátnych zamestnancov sa bude preukazovať odpisom registra trestov, sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 14 ods. 3 písm. e) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VIII

Navrhuje sa delená účinnosť zákona s tým, že zákon ako celok nadobudne účinnosť 1. novembra 2009. Ustanovenie čl. I § 84 ods.1 písm. a) druhého bodu nadobudne účinnosť 1.júla 2010 z dôvodu vytvorenia finančných prostriedkov na uskutočnenie úpravy platov niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky.

K prílohe č. 1

Charakteristiky platových tried sú upravené tak, aby bola zabezpečená vyváženosť náročnosti činností medzi jednotlivými platovými triedami vo väzbe na definíciu štátnej služby a na ustanovené kvalifikačné predpoklady.

V súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov sa do 11. platovej triedy dopĺňa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

K prílohe č. 2

V nadväznosti na § 62 vládneho návrhu zákona sa v prílohe uvádza vzor majetkového priznania štátneho zamestnanca.

K prílohe č. 3

V prílohe č. 3 sú uvedené v súčasnosti platné platové tarify. Zdôvodnenie úpravy platových taríf sa uvádza v dôvodovej správe k článku I k bodom 81 až 85.

K prílohe č. 4

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K prílohe č. 5

Príloha obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vládnym návrhom zákona preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Bratislava 27. mája 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

40

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Od schválenia zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpe čení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) došlo tiež k viacerým zmenám v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušn íkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Došlo a dochádza k viacerým vecným a legislatívnym zmenám v pr ávnych úpravách priebehu služby profesionálnych vojakov a k zániku niektorých inštitútov v priebehu vojenskej služby (povinná vojenská služba, prípravná vojenská služba) vykonaných zákonom č . 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“ ), ktoré majú priamy vplyv na obsah a rozsah sociálneho zabezpečenia vojakov. Ïalej došlo k zásadným zmenám v obsahu všeobecného systému sociálneho poistenia zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poisten í v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktoré sa v rôznej miere dotýkajú aj obsahu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba vykona ť rozsiahlejšiu novelizáciu zákona č. 328/2002 Z. z. tak, aby bol vytvorený vecný a legislatívny súlad uvedených zákonov.

Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.), je zahrnúť do osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informa čnej služby, Národného bezpečnostného úradu, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby (ďalej len „hasi č“). Vykonávanie činností hasičov v služobnom pomere je svojou charakteristikou i priebehom analogické služobnému pomeru príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl a má rovnaké alebo veľm i podobné sociálne dopady na hasičov a príslušníkov ich rodín. Ide najmä o tieto dopady:

-štátna služba hasič ov je vykonávanie činností s vysokou fyzickou a psychickou náročnosťou spojenou so zásahmi pri požiaroch, povodniach, nehodách, haváriách a katastrofách, záchranou ľudských životov a materiálnych hodn ôt a u príslušníka Horskej záchrannej služby s vykonávaním záchranných prác v horských oblastiach, a to v oboch prípadoch s vysokým stupňom rizika ohrozenia vlastného zdravia. Tieto znaky štá tnej služby hasičov vyžadujú, aby hasič bol motivovaný k vykonávaniu služobných činností a nemal obavy, že pri prípadnom poškodení zdravia, ktoré nemusí byť ani služobným ú razom ani chorobou z povolania, bude znížená životná úroveň jeho samého a jeho rodiny. Uvedené riziká si vyžadujú elimináciu a kompenzačné opatrenia v nemocenskom a úrazovom zabezpečení;

-na hasičov, rovnako ako na príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl, sú v komplexe kladené osobitné požiadavky (dobrý zdravotný stav, fyzická zdatnosť, psychická odolnosť a intelektuálna primeranosť), ktorých plnenie sa s výnimkou intelektuálnej zložky začína z objektívnych dôvodov zhoršovať vo veku, ktorý v tej č i onej miere výrazne predchádza veku prezumovanej fyzickej staroby, teda veku, v ktorom sa priznáva starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Dôsledkom toho je skutočnosť , že hasič musí skončiť štátnu službu v inak ekonomicky aktívnom veku, pričom stráca svoju kvalifikáciu a ocitá sa na trhu práce v pozícii novej, nekvalifikovanej alebo má lo kvalifikovanej pracovnej sily znevýhodňovanej naviac postupujúcim vekom a zhoršujúcimi sa možnosťami rekvalifikácie, prípadne až nemožnosťou rekvalifikácie. Táto situácia si vy žaduje osobitné riešenia v dôchodkovom zabezpečení hasičov, pretože vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia by skončenie štátnej služby hasiča vo svojom dôsledku viedlo k nižšej ú rovni starobného a zväčša aj prípadného invalidného dôchodku, čo by bolo kontraproduktívne vo vzťahu k potrebe výkonu štátnej služby hasičov.

Riešenie nepriaznivých sociálnych dopadov, uvedených krátkodobých a dlhodobých sociálnych dopadov služobn ého pomeru hasiča je k dispozícii v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorý sa preto navrhuje rozšíriť o hasičov. Je spoločenským záujmom, aby hasičská a záchranná služba a horská záchranná služba bola vykonávaná s vysokou účinnosťou občanmi plne zdravotne, fyzicky a psychicky spôsobilými.

Uvedené sociálne riziká a dopady v štátnej službe hasičov (okrem Horskej záchrannej služby) sú akceptovan é a čiastočne riešené už aj v súčasnej dobe na princípe poskytovania dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a príplatkov (prídavkov k týmto dávkam zo štátneho rozpoč tu). Ide teda o duálny systém zabezpečenia hasičov s dvojitou agendou a so zabezpečením rôznych zdrojov pri tej istej sociálnej udalosti. Tento existujúci systém sa navrhuje pretransformovať do osobitného jednotné ho systému policajtov a vojakov rozšírením o sociálne zabezpečenie hasičov.

Navrhované riešenie sociálneho zabezpečenia hasičov zodpovedá aj vývojovému trendu v štátoch Európskej únie, konkrétne okolitých štátoch – v Spolkovej republike Nemecko, Holandskom kráľ ovstve, Maďarskej republike a Èeskej republike. Ide o výraz potreby kompenzácie negatívnych sociálnych dôsledkov vzrastajúcich ohrození v spoločnosti, ktorým okrem iných čelia aj príslušníci š pecializovaných záchranných zložiek.

V súčasnosti sú úlohy Horskej záchrannej služby plnené zamestnancami, ktorí sú v pracovnom pomere k Horskej záchrannej službe, pričom zriadenie, postavenie a úlohy Horskej záchrannej služby upravuje z ákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov Horskej záchrannej služby upravujú zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme a Zákonník práce. Právne predpisy upravujúce pracovný pomer zamestnanca Horskej záchrannej služby však nevytvárajú podmienky na zodpovedajúce rie šenie systému vykonávania verejnej služby, výberového konania zamestnancov, platových a ďalších náležitostí, sociálneho a nemocenského zabezpečenia u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť v horských oblastiach.

Keďže účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť sociálne zabezpečenie aj tejto skupiny záchraná rov (najmä s ohľadom na riziko nimi vykonávaných záchranných prác v horských oblastiach), je potrebné pred ich začlenením do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov transformovať ich pracovný pomer na služobný pomer. Túto transformáciu sa navrhuje vykonať ich začlenením do zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov tak, aby tento zá kon upravoval nielen služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ale aj služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby.

Z hľadiska legislatívno-technického, ako aj vecného ide o najjednoduchšiu formu transformovania pracovného pomeru zamestnancov Horskej záchrannej služby na služobný pomer bez priamej potreby kreovania nového služ obného pomeru (odlišného už od existujúcich služobných pomerov v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky).

Keďže podmienky a spôsob vykonávania záchranných prác Hasičským a záchranným zborom a Horskou zá chrannou službou sú vo veľkej miere porovnateľné, začlenenie zamestnancov Horskej záchrannej služby do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vyžaduje skô r vykonanie úprav terminologického charakteru v zákone č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov než vecného, pretože podstatnú časť právnej úpravy služobného pomeru príslušníka Hasič ského a záchranného zboru je možné bez podstatných vecných zmien aplikovať aj na zamestnancov Horskej záchrannej služby.

Navrhovaným začlenení m zamestnancov Horskej záchrannej služby do zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov dôjde aj k zjednoteniu sociálneho zabezpečenia a mzdového ohodnotenia záchranných zložiek pôsobiacich v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje upraviť súvisiace ustanovenia niektorých ďalších zákonov tak, aby neboli v rozpore s novelizovaným znením zákona č. 328/2002 Z. z.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

Pri prepočte dopadu na verejné financie sa vychádzalo:

-z navrhovaného priemerného služobného príjmu príslušníka na jednotlivé roky, ktorý uplatnilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v ná vrhu rozpočtu na rok 2008,

-z predpokladu zaraden ia zamestnancov Horskej záchrannej služby do systému odmeňovania podľa zákona 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,

-z každoročného 3 % zvýšenia stupnice platových taríf podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore s účinnosťou o d 1. 1. príslušného roka,

-z plánovaného počtu 114 príslušníkov a 12 zamestnancov Horskej záchrannej služby, z toho zvýšenie o 4 príslušníkov z dô vodu zriadenia Osobného úradu Horskej záchrannej služby v zmysle novely zákona 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,

-zo zmeny formy hospodárenia z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu,

-z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009,

-z prechodu niektorých dávok vyplývajúcich zo zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov do zá kona 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o príplatok za štátnu službu k dôchodku, úmrtné a odchodn é,

-zo zrušenia príplatku k náhrade príjmu, príplatku k nemocenskému hradených zo štátneho rozpočtu a ich nahradením preplácania prá ceneschopnosti v rozdielnej výške počas celej doby trvania práceneschopnosti až do jedného roka a zrušenia vyrovnávacieho príspevku a jeho ponechania len bývalým príslušníkom Hasičského a záchranné ho zboru, ktorým bol do 31. decembra 2007 priznaný,

-z požiadavky na zvýšenie počtu miest zamestnancov odboru sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR (odbor sociálneho zabezpečenia) celkom o 7 miest zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zvýšenie sa bude riešiť presunom funkčných miest v rámci Ministerstva vnútra SR,

-z navýšenia odvodov poistného na výsluhové zabezpečenie zo strany zamestnávateľa o 1 % (okrem navýšenia poistného na výsluhové zabezpeč enie platené policajtmi, vojakmi a hasičmi o 1 %)

Navrhované úpravy budú mať následovný dopad:

a)štátny rozpočet:

Navrhovaná novela zákona zníži výdavky štá tneho rozpočtu z dôvodu prechodu niektorých dávok do zákona č. 328/2002 Z. z. a zrušením niektorých dávok za HaZZ a HZS nasledovne:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010- príplatok k dôchodku1 0132 459 4 013- vyrovnávací príspevok9 32317 82024 501- príplatky k náhrade príjmu, nemocenského, 4 1504 3604 580

- odchodné12 000 12 60013 200- rozdiel odvodov do soc. poisťovne a osobitného účtu20 21220 81821 443

- príjmy štá tneho rozpočtu6 5306 6306 630Zní ženie výdavkov spolu53 22861 68774 367

Zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu spolu za HaZZ a HZS:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010- zvýšenie bežných a kapitá-lových výdavkov na (bez miezd) HZS11 32011 54111 055- mzdy HZS6 3795 9005 279- odvody na osobitný účet 1 5241 3871 215- odvody do zdravotných poisťovní858811749- príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí3 1253 2193 315- za špecifickú zdravotnú starostlivosť2 418 2 418 2 418

Zvýšenie výdavkov spolu25 62425 27624 031

Zvýšením odvodu na osobitný účet o 1 % za zamestná vateľa podľa navrhovanej novely zákona bude dopad na zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu nasledovný:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010 osobitný účet MV SR77 245 80 983 83 400

b)rozpočet štá tnych fondov:

nemá žiaden dopad

c)rozpočet obcí a VÚC:

nemá žiaden dopad

d)rozpočet zdravotných pois ťovní z odvodov poistného za zamestnanca a zamestnávateľa:

v tis. Sk

Ukazovateľ/rok200820092010Zvýšenie príjmov1 2011 1351 049

e)dôsledky na rozpočet Soci álnej poisťovne je nasledovný:

v tis. Sk

Ukazovateľ/rok200820092010Zníženie príjmov celkom405 896418 338431 172z toho:-zníženie príjmov zrušením odvodovej povinnosti za prísl. HaZZ a HZS405 896418 338431 172Zníženie výdavkov celkom8 5898 980 9731z toho:- za nemocenské nad 10 dní PN a ošetrovné7 7598 0958 801- za materské830885930

f)dôsledky na rozpoč et osobitného účtu Ministerstva vnútra SR je nasledovný:

Pre rozpočet osobitného účtu Ministerstva vnútra SR má navrhovaná novela zásadné dôsledky. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bude zahrnuté do osobitného systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č . 328/2002 Z. z. a poistné a príspevky do Sociálnej poisťovne sa budú odvádzať na osobitný účet Ministerstva vnútra SR.

Ukazovateľ/rok200820092010Príjmy osobitného účtu396 252 408 148 420 386 z toho: zvýšenie odvodu o 1% za zamestnávateľa a o 1% za príslušníka23 58624 29525 023Výdavky osobitného účtu z toho:- náhrada sl. platu počas dočasnej neschop.8 073 8 697 9 420 - materské722766800- výsluhový dôchodok96 563179 388245 955 - výsluhový príspevok677780882- invalidný, vdovecký, sirotský dôchodok50100160- odchodné a úmrtné175 293137 717105 688- rekreačná starostlivosť6 7407 0517 465- kúpeľná starostlivosť4 1484 9775 911- zabezpečenie pohrebu70 90110- úrazové zabezpečenie535601677Výdavky osobitného účtu spolu292 751339 977376 798Dôsledky celkom (príjmy – výdavky) 103 501 68 17143 588

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočet OÚ MV SRRok200820092010 OÚ MV SR / zvýšenie príjmov o 1 + 1 % na VD /154 490 161 966 166 800

Dôsledky na rozpočet osobitného účtu v ďalší ch rokoch sa stabilizujú vzhľadom k tomu, že výdavky nebudú rásť takým tempom, nakoľko len v prvých rokoch sa očakáva zvýšený odchod príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na vý sluhový dôchodok.

Okrem dôsledku na osobitný účet Ministerstva vnútra SR navrhovaná novela bude mať dôsledky aj na osobitný účet Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý vypláca dávky výsluhového zabezpe čenia bývalým profesionálnym vojakom Vojsk ministerstva vnútra, príslušníkom Vojenských záchranných útvarov civilnej ochrany, ktorí sa po transformácii stali súčasťou Hasičského a záchranné ho zboru. Po schválení navrhovanej novely uvedení príslušníci Hasičského a záchranného zboru strácajú nárok na výplatu dávok výsluhového zabezpečenia a je predpoklad, že cca 150 príslušní kov Hasičského a záchranného zboru prestane poberať dávky výsluhového zabezpečenia, čo pri priemernej výške dávky cca 15 000 Sk predstavuje úsporu výdavkov ročne v sume 27 mil. Sk.

Poznámka: Rozdiel medzi znížením príjmov Sociálnej poisťovne a príjmom osobitného účtu je spôsobený tým, že podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa nevykonáva odvod poistného na tvorbu rezervné ho fondu, tak ako je to podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (poistné do rezervného fondu solidarity).

2.Odhad dopadov na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

3.Odhad dopadov na životn é prostredie

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia výkonu predmetu činnosti Horskej záchrannej služby v súlade so zá konom 544/2002 Z. z. je nevyhnutné vytvoriť 10 pracovných miest pre uchádzačov s úplným stredným vzdelaním. Z tohto počtu možno 4 miesta obsadiť ženami, ktoré by vykon ávali funkciu informátorov a administratívne činnosti. Zároveň možno predpokladať zvýšenie záujmu občanov o vykonávanie štátnej služby v Horskej záchrannej službe.

5.Odhad vplyvov na podnikate ľské prostredie

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

DOLOŽKA ZLUÈITE ¼NOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- primárnom: Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva (hlava XI – sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež),

- sekundárnom: návrh zákona do svojich ustanovení nepreberá žiadne smernice,

·Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpeč enia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva

·Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci spoloč enstva

·Nariadenie Rady (EHS) č. 1390/81 z 12. mája 1981 o rozšírení pôsobnosti nariadenia (EHS) č . 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, na samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebrať platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1. 5. 2004),

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice –

d)proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia –.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnútra SR

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na zánik inštitútu prípravnej služby v právnych vzťahoch upravujúcich priebeh služby v ozbrojených silách treba tento inštitút ako nadbytočný vypustiť aj vo vymedzení rozsahu osô b, ktorým môžu vzniknúť nároky na dávky a služby sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Zjednodušuje sa tým vymedzenie okruhu osôb, ktorých sociálne zabezpečenie upravuje tento z ákon.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny vykonané v § 1 a 10.

K bodu 3

Rozširuje sa obsah pojmu „ministerstvo“ z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č . 328/2002 Z. z.

K bodu 4

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasič ského a záchranného zboru vrátane Horskej záchrannej služby a vojakov mimoriadnej služby, ktorí vykonávajú mimoriadnu službu v služobnom pomere pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. treba upresniť pojem „policajt“ a „profesionálny vojak“.

K bodu 5

Navrhuje sa upresniť formulácia, od akého príjmu sa odvodzujú dávky úrazového zabezpečenia.

K bodu 6

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane príslušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. treba upraviť rozsah trvania služobného pomeru započítateľného na účely sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodu 7

Vzhľadom na zánik inštitútov prípravnej služby a povinnej vojenskej služby treba zrušiť ustanovenia vzťahujúce sa na tieto inštitúty. Súčasné ustanovenie § 4 ods. 4 je obsolentné.

K bodu 8

V novom znení § 4 ods. 4 treba vykonať úpravy v súvislosti so súčasne navrhovaným začlenením príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane príslušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť z ákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 9

Vzhľadom na nové inštitúty uplatňované pri odmeň ovaní profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je treba terminologicky upraviť znenie § 5.

K bodu 10

Vzhľadom na zmeny inštitútov pri odmeňovaní profesionálnych vojakov a vzhľadom na zmeny zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v čase dočasnej zdravotnej neschopnosti treba upraviť nadpis nad § 6 až 8.

K bodu 11

Upresňuje sa znenie ustanovenia § 6 ods. 1 z dôvodu zmien v zabezpečení policajtov počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.

K bodu 12

Je potrebné upresniť náležitosti zabezpečenia profesionálneho vojaka počas prvých desiatich dní jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu, kedy je jeho zabezpeč enie záležitosťou zamestnávateľa, ako aj poznámku pod čiarou k odkazu 3b.

K bodu 13

Z dôvodu zmien v odmeňovaní profesionálnych vojakov je potrebné upresniť niektoré náležitosti pri dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.

K bodom 14, 15 a 17

Ide o zosúladenie textov poznámok s platnou právnou úpravou.

K bodu 16

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov sa navrhuje upresniť použitú terminológiu.

K bodu 18

Je potrebné upresniť náležitosti zabezpečenia profesion álneho vojaka počas prvých desiatich dní jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu, ak v tejto dobe vykonáva službu mimo územia Slovenskej republiky alebo mimoriadnu služ bu.

K bodu 19

Vzhľadom na zmeny v úprave priebehu služby profesioná lnych vojakov vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. treba upraviť jeho náležitosti počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo ú razu, ak je v tomto čase zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo ak je pozbavený výkonu štátnej služby.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na navrhovan é vloženie nového odseku 4 do § 6.

K bodu 21

Je potrebné upraviť nárok na nemocenské v prípadoch, kedy policajtka a profesionálna vojačka nemá nárok na materské, ani na opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia buď z dô vodu nedostatočného trvania času nemocenského poistenia alebo času trvania služobného pomeru.

K bodu 22

V súvislosti so začlenením príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné zosúladiť terminológiu zákona aj so zá konom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 23

V nadväznosti na úpravy vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné nanovo definovať výšku vyrovnávacej dávky poskytovanej policajtke a profesionálnej vojačke.

K bodu 24

Ide taktiež o obsahovú a terminologickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým vzhľadom na zánik inštitútov základnej služby, náhradnej služby a prípravnej služby.

K bodu 25

Ide o upresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 3h v nadväznosti na zákon č. 346/2005 Z. z. a na navrhované riešenie sociálneho zabezpečenia hasičov.

K bodu 26

Ide taktiež o obsahovú a terminologickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým vzhľadom na zánik inštitútov základnej služby, náhradnej služby a prípravnej služby.

K bodom 27 až 31

V nadväznosti na zmeny v platových úpravách policajtov a profesionálnych vojakov je nutné nanovo špecifikovať čistý denný služobný plat policajta a profesionálneho vojaka na účely stanovenia dávok nemocenského zabezpečenia a pravidlá zachádzania s ní m pri možných dodatočných zmenách.

K bodu 32

V súvislosti s úpravami vykonanými v § 12 sa navrhuje vypustiť § 13 ako nadbytočný.

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na vypustenie § 13.

K bodu 34

Je potrebné upresniť, čo sa rozumie dobou dočasnej neschopnosti na výkon služby na účely poskytovania dávok nemocenského zabezpečenia, a to najmä vzhľadom na novú zákonnú úpravu priebehu služ by profesionálnych vojakov a ďalej na možnosť nezískania potrebnej doby nemocenského poistenia po skončení služobného pomeru.

K bodu 35

V nadväznosti na predchádzajúce navrhované úpravy inš titútov nemocenského zabezpečenia policajtov a vojakov treba upresniť, kedy ochranná lehota na poskytovanie dávok nemocenského zabezpečenia nevzniká, resp. kedy táto lehota zaniká.

K bodu 36

Vzhľadom na zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich priebeh služby policajtov a vojakov, je nutné nanovo vymedziť rozsah náhrady škody týmto osobám pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania.

K bodu 37

Upresňuje sa, za akých podmienok sa neprihliada pri poskytovaní náhrady za stratu na služobnom plate na príjem zo zárobkovej činnosti. Ide o situácie plnej invalidity, kedy policajt alebo profesionálny vojak môž e získať príjem zo zárobkovej činnosti len za mimoriadne sťažených podmienok.

K bodu 38

Je nutné nanovo vymedziť rozsah náhrady za stratu na služobnom plate policajta a profesionálneho vojaka s novým odkazom na sumu životného minima namiesto doterajšieho odkazu na minimálnu mzdu a definovať determin anty, ktoré nemajú vplyv na výšku uvedenej náhrady.

K bodu 39

Vzhľadom na zmeny v právnych predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov je nutné upraviť skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na výšku náhrady za stratu na služobnom plate. Súč asne sa upresňuje znenie § 21 ods. 7 tak, aby sa o náhrade rozhodovalo vždy písomným rozhodnutím.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú, resp. jazykovú úpravu, nadväzujúcu na predchádzajúce vecné zmeny.

K bodu 41

Vzhľadom na navrhované začlenenie hasičov vrátane prí slušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. a vzhľadom na zmeny v právnej úprave priebehu služby profesionálnych vojakov ako aj vzhľadom na poznatky z doterajšieho uplatň ovania zákona č. 73/1998 Z. z. sa navrhuje nanovo definovať obsah pojmov „nebezpečné podmienky“ a „obzvlášť nebezpečné podmienky“ a vymedziť z toho sa odvíjajúce podmienky nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie v úrazovom zabezpečení.

K bodu 42

V nadväznosti na predchádzajúce úpravy sa navrhuje rozš íriť okruh náhrad pri zodpovednosti služobného úradu za úmrtie policajta alebo profesionálneho vojaka.

K bodu 43

Upresňuje sa spôsob rozhodovania o priznaní úhrad ná kladov spojených s liečením a pohrebom pri zodpovednosti služobného úradu za úmrtie policajta alebo profesionálneho vojaka.

K bodu 44

Navrhuje sa doterajší odkaz na minimálnu mzdu nahradiť odkazom na adekvátny násobok životného minima, ako na kritérium lepšie zodpovedajúce nákladovému charakteru výdavkov.

K bodom 45 a 46

Vzhľadom na nejasnosti pri realizácii doterajšieho znenia sa navrhuje zjednodušenie dikcie.

K bodu 47

Vzhľadom na upresnenie okruhu náhrad poskytovaných pozostalým sa navrhuje doplniť aj § 25.

K bodom 48 až 50

Upresňuje sa pojem „prípad hodný osobitného zreteľa“ pre účely poskytovania jednorazového odškodnenia pozostalým vzhľadom na rozšírenie okruhu činností vykonávaných príslušní kmi ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a záchranných služieb.

K bodu 51

Terminologicky sa upresňuje, v ktorých prípadoch urč uje minister podrobnosti na vykonanie ustanovenia § 37.

K bodu 52

Navrhuje sa upresniť spôsob zvyšovania náhrady za stratu na služobnom plate tak, aby nadväzovalo priamo na zvyšovanie služobných platov.

K bodu 53

Navrhuje sa presne definovať, čo sa rozumie služobným ú razom. Vecne ide o precizovanie doterajšieho ustanovenia s prihliadnutím na začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona.

K bodu 54

Z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné nanovo ustanoviť podmienky vzniku nároku na výsluhový prí spevok, a to vo väzbe na dôvody skončenia služobného pomeru, ako aj spôsob výpočtu výsluhového príspevku. Súčasne sa upresňujú poznámky pod čiarou k odkazom.

K bodu 55

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov a vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č . 328/2002 Z. z. je nutné upresniť dôvody, kedy týmto vojakom a hasičom patrí odchodné.

K bodu 56

Z dôvodu zmien skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. a vzhľadom na začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnos ť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné upraviť dôvody skončenia služobného pomeru, kedy sa odchodné znižuje.

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov a vzhľadom na začlenenie hasičov do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa ustanovuje, v ktorých prípadoch odchodné týmto osobám nepatrí.

K bodom 57 a 58

Navrhuje sa doplnenie, resp. úprava ustanovení § 36, § 37 ods. 1 a § 44 z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 59

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je potrebné upraviť aj dôvody skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka, kedy ná rok na výsluhový dôchodok vznikne až dovàšením veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Zmeny sa navrhujú aj v prípade policajtov v nadväznosti na zmeny zákona č. 73/1998Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 60

V nadväznosti na zmeny v znení § 38 ods. 3 a 4 je nutné ustanoviť, akým spôsobom sa bude upravovať základ na výpočet výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka uvedených v odsekoch 3 a 4.

K bodu 61

Navrhuje sa ujednotiť spôsob výpočtu výsluhového dôchodku tak, ako tomu bolo dosiaľ len u profesionálnych vojakov, aby spôsob výpočtu zohľadňoval potrebu výkonu služby po potrebnú dobu a do urč itého fyzického veku.

K bodom 62, 63, 65 a 66

Vzhľadom na zrušenie inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné vypustiť, resp. upraviť ustanovenia § 41, 42, 47 a 48, ktoré sa vzťahovali na vojakov prípravnej služby.

K bodu 64

Vzhľadom na to, že doterajšie znenie § 43 ods. 3 zákona vyvolávalo nejasnosti pri stanovení výšky invalidného výsluhového dôchodku v súvislosti so zmenou miery schopnosti poberateľa vykonávať primerané civilné zamestnanie, je nutné túto dikciu upraviť tak, aby bolo jednoznačné, ako sa nová výška invalidného výsluhového dôchodku v takomto prípade určuje.

K bodu 67

Ide o úpravu vzhľadom na doplnenie § 50 ods. 2 novým písmenom g).

K bodu 68

Navrhuje sa, aby nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku po uplynutí jedného roka zostal zachovaný aj vdove, ktorej manžel zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, t. j. v s úvislosti s výkonom služby.

K bodom 69 až 71

Z dôvodu zrušenia inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné vypustiť, resp. upraviť ustanovenia § 51, 54 a 55, ktoré sa vzťahovali na vojakov prípravnej služby.

K bodom 72 a 73

Vzhľadom na navrhované začlenenie hasičov vrátane prí slušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné určiť, ktoré ďalšie doby kvalifikovanej činnosti sa hodnotia ako služobný pomer na vznik nároku na dávky vý sluhového zabezpečenia, a ktoré doby sa do doby trvania služobného pomeru nezapočítavajú.

K bodu 74

Vzhľadom na nebezpečnosť výkonu mimoriadnej služby v čase vojny a vojnového stavu, umožň uje sa ministrovi obrany dobu takéhoto výkonu mimoriadnej služby započítať na účely vzniku nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok zvý hodnene, najviac dvojnásobkom skutočnej doby výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 75

Vzhľadom na zákonné zmeny priebehu služby profesioná lnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. a vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a vojakov mimoriadnej služby pod p ôsobnosť zákona č.328/2002 Z. z. je nanovo potrebné ustanoviť, čo je základom na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia pre jednotlivé kategórie oprávnených osôb.

K bodu 76

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny podľa bodu 75. Vzhľadom na zánik inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné tiež vypustiť ustanovenie § 62.

K bodu 77

Ustanovuje sa, že dňom nástupu na výkon mimoriadnej služby zaniká nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a zaniká aj n árok na ich výplatu.

K bodu 78

V nadväznosti na zmeny v zákonnej úprave priebehu služ by profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je potrebné vykonať navrhované pojmové zmeny v znení ustanovenia § 63 ods. 3.

K bodu 79

Navrhuje sa, aby profesionálnemu vojakovi vznikol opätovne ná rok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, ktorý mu patril pred jeho zánikom, ak výkon mimoriadnej služby trval menej ako jeden rok.

K bodu 80

Vzhľadom na zmeny vo všeobecných predpisoch o sociá lnom poistení podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je nutné nanovo upresniť podmienky prevodu poistného medzi útvarmi sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a Sociá lnou poisťovňou.

K bodu 81

Upresňuje sa mechanizmus zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia.

K bodu 82

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov sa navrhuje definovať, čo sa rozumie priemerným mesačný m služobným platom rozhodujúcim pre zvyšovanie výsluhových dôchodkov.

K bodu 83

Vzhľadom na ďalej navrhované úpravy pri úhradá ch rekreačnej starostlivosti sa navrhuje formulačne doplniť ustanovenie § 69 ods. 3.

K bodu 84

Navrhuje sa pri poskytovaní rekreačnej starostlivosti v porovnaní s inými oprávnenými zvýhodniť pozostalých manželov a nezaopatrené deti po policajtoch a profesionálnych vojakoch, ktorí zomreli v dô sledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, t. j. v súvislosti s výkonom služby.

K bodu 85

Vzhľadom na jednotný zdroj financovania sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorým je osobitný účet ministerstva dotovaný ministerstvom, navrhuje sa odstrániť spôsob financovania rekreač nej starostlivosti pre policajtov a vojakov z príspevkov z rozpočtu ministerstva.

K bodu 86

V nadväznosti na predchádzajúcu úpravu u osôb, ktorým môže byť poskytnutá rekreačná starostlivosť podobne ako policajtom a profesionálnym vojakom, je potrebné riešiť spô sob financovania tejto starostlivosti, pričom sa u nich použije doterajší spôsob financovania.

K bodu 87

Vzhľadom na potrebu kúpeľnej starostlivosti bývalých policajtov a vojakov sa navrhuje odstrániť podmienky trvania služby a dosiahnutia fyzického veku, pri splnení ktorých mô že byť bývalému policajtovi a vojakovi poskytnutá uvedená starostlivosť.

K bodu 88

Navrhuje sa, aby u policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, a to aj v prí padoch, kedy mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, bolo možné zohľadniť dôvod skončenia služobného pomeru poskytnutím bezplatnej kúpeľnej starostlivosti.

K bodu 89

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že odkaz 29a odkazuje na dve poznámky pod čiarou s rô znymi citáciami právnych predpisov.

K bodu 90

Upresňuje sa spôsob zabezpečenia pohrebu policajta a profesionálneho vojaka, ktorý zomrel počas výkonu služby, so zreteľom na úmrtie v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a so zreteľ om na zánik inštitútov prípravnej služby a povinnej služby podľa predpisov upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov.

K bodu 91

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasič ského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č.328/2002 Z. z. je nutné upraviť pravidlá ich pohrebného obradu.

K bodu 92

Vzhľadom na špecifické potreby výkonu služby v Slovenskej informačnej službe (vysoký stupeň utajenia) je nutné ustanoviť, že niektoré pravidlá zabezpečenia pohrebu príslušníkov tejto služ by sa pre nich nebudú uplatňovať.

K bodu 93

Navrhuje sa upresniť, ktoré osoby sú oprávnené vykonáva ť kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopným policajtom alebo profesionálnym vojakom tak, aby ustanovenia § 80 boli jednoznačné.

K bodu 94

Upresňuje sa mechanizmus a rozsah kontroly dodržiavania liečebn ého režimu policajtom a profesionálnym vojakom tak, aby nemohlo dôjsť k porušeniu ich osobných práv. Kontrolu je možné vykonávať i v čase, kedy je policajt a profesionálny vojak počas doč asnej neschopnosti zabezpečovaný zamestnávateľom.

K bodu 95

Upresňuje sa rozsah právomocí orgánov, ktoré rozhodujú o dávkach úrazového zabezpečenia.

K bodu 96

Vzhľadom na organizačné zmeny v bezpečnostných zboroch a ich dosah na sociálne zabezpečenie policajtov, upresňuje sa okruh orgánov, ktoré zabezpečujú pohreb policajta.

K bodu 97

Z dôvodu špecifických potrieb výkonu služby v Slovenskej informačnej službe je nutné ustanoviť, že § 82 ods. 5 prvá a druhá veta sa nevzťahujú na príslušníkov tejto služby ani na poberateľov dôchodku z výsluhového zabezpečenia vyplácaného útvarom sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej slu žby.

K bodu 98

Upresňuje sa okruh orgánov, príslušných na rozhodovanie v odvolacom konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov tak, aby nedochádzalo k nejasnostiam pri vý klade príslušnosti na odvolacie konanie, a ku koncentrácii rozhodovania o odvolaní na centrálnej úrovni.

K bodom 99

Upresňuje sa obsah lekárskej posudkovej činnosti v sociálnom zabezpečení v rámci kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopným policajtom.

K bodu 100

Odstraňuje sa legislatívny nedostatok, kedy v rámci lekárskej posudkovej činnosti zákon neumožňoval vykonať kontrolu zdravotného stavu poberateľa invalidného výsluhového dôchodku.

K bodu 101

Navrhuje sa upresniť povinnosti ošetrujúceho lekára policajta vo vzťahu k posudkovému lekárovi ministerstva pri kontrole posudzovania dočasnej neschopnosti policajta.

K bodu 102

Navrhuje sa stanoviť rozsah oprávnení posudkového lekára ministerstva obrany a posudkového lekára ozbrojených síl vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi profesionálneho vojaka a v prípadoch podozrenia z porušenia liečebného režimu dočasne neschopným profesionálnym vojakom.

K bodu 103

Vzhľadom na organizačné zmeny v rámci zdravotnej služby v rezorte ministerstva obrany sa navrhuje upresniť znenie § 89.

K bodu 104

Ide o legislatívno-technické upresnenie za účelom zabezpečenia jednoznačnosti dikcie § 90 ods. 4.

K bodu 105

Vzhľadom na upresnenie spôsobu financovania rekreač nej starostlivosti podľa § 69 ods. 9 je potrebné upresniť, kedy sa rekreačná starostlivosť nefinancuje z osobitného účtu.

K bodom 106 a 107

Upresňuje sa, čo sú výdavky osobitného účtu.

K bodu 109

Navrhuje sa, aby prebytky osobitných účtov za rozpočtový rok sa po jeho skončení neodvádzali do štátneho rozpočtu, ale aby sa na uvedenom účte akumulovali na vykrytie prípadných zvýšených vý davkov v nasledujúcich obdobiach, čo súčasne znamená, že takéto zvýšené výdavky nebude potrebné vykrývať, resp. čiastočne vykrývať zo štátneho rozpočtu.

K bodu 109

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že odkaz 39a odkazuje na dve poznámky pod č iarou s rôznymi citáciami právnych predpisov.

K bodom 110 a 111

Vzhľadom na to, že rozsah sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov je širší ako rozsah sociálneho poistenia vo všeobecnom systéme a vyžaduje si vyššie náklady, v záujme zvýš enia solventnosti osobitných účtov sa v § 97 ods. 4 navrhuje zvýšenie poistného na výsluhový dôchodok, a to na strane policajtov a profesionálnych vojakov a súčasne na strane ich zamestnávateľov o 1 % v porovnaní so súčasným stavom. Dôsledkom by malo byť aj zníženie potreby na dotácie osobitných účtov zo strany rezortných rozpočtov.

K bodu 112

Ide o terminologické upresnenie ustanovenia § 97 ods. 5.

K bodu 113

Ide o harmonizáciu znižovania poistného na výsluhový dôchodok so všeobecným systémom sociálneho poistenia.

K bodu 114

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 115

Ide o upresnenie ustanovenia týkajúceho sa vymeriavacieho základu na určenie poistného profesionálnych vojakov odmeňovaných podľa osobitného predpisu.

K bodu 116

Ide o upresnenie ustanovenia týkajúceho sa vymeriavacieho základu na určenie poistného pri výkone služby policajtov a vojakov v cudzine. Súčasne sa vymedzuje príjem, z ktorého sa bude určovať základ na d ávky výsluhového zabezpečenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia u vojakov mimoriadnej služby.

K bodu 117

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je nutné upraviť vymeriavací základ na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpeč enie profesionálnych vojakov. Súčasne sa vymedzuje príjem, z ktorého sa bude určovať základ na dávky výsluhového zabezpečenia, nemocenského zabezpečenia a úrazové ho zabezpečenia u vojakov mimoriadnej služby.

K bodu 118

Ide o terminologickú úpravu vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 119

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov je treba upresniť vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpeč enie profesionálnych vojakov.

K bodu 120

V nadväznosti na úpravy navrhované podľa bodu 114 je potrebné upresniť poznámku pod čiarou k odkazu 42.

K bodu 121

Navrhuje obsahovo a terminologicky upresniť ustanovenie § 99 ods. 4 z dôvodu zmien v predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov.

K bodu 122

Ustanovuje sa, že sociálne zabezpečenia vojaka mimoriadnej služby vzniká dňom nástupu na výkon mimoriadnej služ by.

K bodu 123

Vzhľadom na to, že pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa ojedinelo môžu pri vymedzení nebezpečných podmienok a obzvlášť nebezpečný ch podmienok, za ktorých dochádza k úrazom a pri poskytovaní služieb sociálneho zabezpečenia vyskytnúť situácie neriešené priamo zákonom, ktoré by mohli mať závažný negatí vny dopad na sociálnu situáciu zabezpečovanej osoby, navrhuje sa upraviť v zákone právny inštitút odstránenia tvrdosti zákona s tým, že právo odstrániť tvrdosť by mal len najvyšší predstaviteľ príslušného rezortu alebo organizácie.

K bodom 124 a 125

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné terminologicky upraviť podmienky prerušenia nemocenského zabezpeč enia a výsluhového zabezpečenia policajtov a vzhľadom na zmeny v predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov je nutné upraviť prerušenie nemocenského zabezpečenia a výsluhového zabezpeč enia profesionálnych vojakov.

K bodu 126

Konvaliduje sa nárok na úrazové a výsluhové zabezpečenie v prípadoch, kedy sa po skončení služobného pomeru preukáže, že nebol dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služ by alebo na zaradenie mimo činnej štátnej služby.

K bodu 127

Upresňuje sa spôsob zaokrúhľovania dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodom 128 a 129

Upresňujú sa povinnosti služobného úradu a služobného orgánu na úseku sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov vo vzťahu k orgánom sociálneho zabezpečenia a k orgánom sociálneho poistenia.

K bodom 130 a 131

V záujme utajenia plnenia osobitných úloh orgánmi spravodajských zložiek sa umožňuje týmto zložkám používať osobitné spôsoby vykazovania a zaznamenávania údajov potrebných na účely soci álneho zabezpečenia.

K bodu 132

Ide o harmonizáciu ustanovenia so všeobecným systémom sociálneho poistenia.

K bodu 133

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 134

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 128 z dôvodu zmeny zákonnej úpravy dôchodkového poistenia od roku 2003. Uvedené ustanovenie zodpovedalo dovtedajšej právnej úprave vo všeobecnom systéme dôchodkové ho zabezpečenia, ktorá stratila platnosť.

K bodu 135

Terminologicky sa upresňuje znenie § 130 ods. 1 z dôvodu, aby bolo možné realizovať aj prípadné zvýšenie prídavkov k invalidnému dôchodku o pevnú sumu. Ide o upresnenie a harmonizáciu spô sobu valorizácie priznaných dávok dôchodkového poistenia, na výplatu ktorých sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov a ktoré sa valorizujú podľa všeobecn ých predpisov o zvyšovaní dôchodkov zo sociálneho poistenia.

K bodu 136

Navrhuje sa znenie nových prechodných ustanovení s účinnosťou od 1. januára 2008. Ide o úpravu základu na výpočet dávok sociálneho zabezpečenia v prípadoch, kedy ku skončeniu služobné ho pomeru policajta došlo pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z., avšak súčasne so skončením služobného pomeru nedošlo ku vzniku nároku na dôchodok z výsluhového zabezpečenia, pričom vykonan á doba služby sa nezhodnocuje vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Navrhuje sa, aby pri dosiahnutí vekovej hranice stanovenej pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociá lnom poistení bol výsluhový dôchodok policajta ustanovený tak, aby nedošlo k poškodeniu poberateľa tohto dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecn ých predpisov o sociálnom poistení.

Novým § 143i sa upresňuje postup pri vyplácaní dôchodkov colníkov, ktoré boli priznané Sociálnou poisťovňou podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z.

Novým § 143j sa ustanovuje, že náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo náhrada za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka priznaná pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. sa pova žuje za náhradu za stratu na služobnom plate policajta a náhradu za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka podľa tohto zákona a zvyšuje sa podľa tohto zákona. Ide teda o harmonizáciu postupu pri vý plate analogických dávok priznaných v rôznych obdobiach. Navrhuje sa tiež upraviť základ na výpočet, alebo prepočet výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov, ktorým bol priznaný vý sluhový dôchodok podľa § 91 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, ako aj vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých vý sluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov po týchto profesionálnych vojakoch.

V nadväznosti na analogické úpravy vykonané v podmienkach nároku na vdovský výsluhový dôchodok a vdovecký výsluhový dôchodok sa súčasne navrhuje upraviť podmienky nároku aj u vdovských výsluhových dôchodkov a vdoveckých výsluhových dôchodkov priznaných podľa § 129 ods. 4 až 6 a sirotský ch výsluhových dôchodkov.

Vzhľadom na to, že sirotské výsluhové dôchodky priznané v období od 1. júla 2002 do 31. decembra 2006 neboli upravené na výmeru zodpovedajúcu 40 % z dôchodku zomretého, a to ako jediná skupina v rámci Slovenskej republiky vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia i osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia policajtov a vojakov, navrhuje sa takúto úpravu vykonať od 1. januára 2008.

V nadväznosti na zmeny zákonnej úpravy priebehu služby a odmeňovania profesionálnych vojakov sa ďalej navrhuje upresniť, čo sa rozumie priemerným služobným platom profesionálneho vojaka na zistenie zá kladu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia.

Navrhuje sa tiež zabezpečiť, aby výška výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku a invalidného v ýsluhového dôchodku profesionálneho vojaka po skončení výkonu mimoriadnej služby a po jeho opätovnom prepočítaní nebola nižšia, ako ich výška pred nástupom na výkon mimoriadnej služby.

Novým § 143k sa navrhuje ustanoviť spôsob prechodu dávok nemocenského, úrazového a dôchodkového poistenia a výsluhového zabezpečenia hasičov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

V záujme zabezpečenia personálnej stability pri výkone št átnej služby hasičov v prechodnom období do 31. decembra 2010 sa v novom § 143l navrhuje ustanoviť obmedzujúce ustanovenia pre vznik nároku na výplatu výsluhového dôchodku. Tak éto obmedzenie sa však nebude vzťahovať na hasiča, ktorému služobný pomer skončí zo zdravotných dôvodov.

Novými § 143m a 143n sa navrhuje upraviť, čo sa rozumie zá kladom na výpočet priemerného služobného platu príslušníka Hasičského a záchranného zboru a zamestnanca (resp. príslušníka) Horskej záchrannej služby rozhodujúceho na výpočet dávok sociá lneho zabezpečenia. Pri určovaní zložiek platu, resp. mzdy, ktoré budú zohľadnené pri určovaní základu pre výpočet dávok, sa prihliadalo na zložky služobného príjmu príslušníka Policajné ho zboru, ktoré tvoria základ pre výpočet dávok. Z tohto dôvodu boli zo základu pre výpočet dávok vypustené odmeny a mzda (plat) za prácu nadčas. Keďže náhrada za pracovnú pohotovosť nie je súč asťou mzdy, resp. platu, nebude zohľadňovaná ani pri určovaní základu pre výpočet dávok sociálneho zabezpečenia.

K čl. II

K bodom 1 až 5 a 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na transformovanie pracovného pomeru zamestnanca Horskej zá chrannej služby na služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby.

Z dôvodu úpravy leg álnych definícií niektorých pojmov (ako príklad „príslušník“, „zbor“) nebude potrebné novelizovať každé ustanovenia zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „z ákon č. 315/2001 Z. z.“) a explicitne upraviť, že takéto ustanovenia sa vzťahujú aj na príslušníka Horskej záchrannej služby. Predmetom osobitnej úpravy budú len tie ustanovenia zákona č . 315/2001 Z. z., z ktorých bude potrebné upraviť výnimky, resp. odchýlky pre príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Zároveň sa v nadväznosti na z ákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov terminologicky upravuje § 12 ods. 8 a § 17 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z. z.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa, aby Horská záchranná služba bola samostatným služobným úradom, ktorý bude spravovať služobn ý pomer príslušníkov Horskej záchrannej služby v mene štátu. Za služobný úrad – Horskú záchrannú službu – bude konať a vo veciach služobné ho pomeru príslušníkov Horskej záchrannej služby rozhodovať vedúci služobného úradu – riaditeľ Horskej záchrannej služby.

Vedúcim služobného úradu vo vzťahu k riaditeľovi Horskej záchrannej služby bude minister vnú tra Slovenskej republiky.

Osobný úrad služobného úradu – Horskej záchrannej služby – bude zabezpečovať aj uplatň ovanie právnych vzťahov zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí nebudú plniť úlohy Horskej záchrannej služby.

K bodu 9

Navrhuje sa bližšie špecifikovať, ktoré úmyselné trestné činy budú spôsobovať, že sa obč an nebude považovať za bezúhonného, a to aj v tom prípade, ak bude takéto odsúdenie zahladené podľa osobitného predpisu. Ide o trestné činy, ktoré svojou podstatou súvisia so služobným pomerom a u ktorých je preto predpoklad, že by mohli ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby alebo dôveru občanov k nestrannosti a správnosti rozhodovania. Zároveň sa defin ícia čiastočne zosúlaďuje s definíciu bezúhonnosti upravenou v ostatných služobných predpisoch.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so vstupom príslušníkov Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby (ďalej len „príslušník“, ak nebude uvedené inak) do osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

K bodu 12

Keďže odbornú spôsobilosť na výkon činnosti záchranára v horských oblastiach upravuje komplexným spô sobom osobitný zákon, t. j. zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, navrhuje sa ponechať túto úpravu bez zmien a zároveň vylúčiť v plnom rozsahu príslu šníkov Horskej záchrannej služby zo systému prípravy a overovania osobitnej odbornej spôsobilosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Tak ako je u príslušníkov Hasičského a záchrann ého zboru podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, bude podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby u príslušní kov Horskej záchrannej služby získanie odbornej spôsobilosti.

K bodom 13, 14, 16 a 17

Navrhovaná úprava vychádza zo skutočnosti, že funkcie príslušníkov Horskej záchrannej služby sa nestotož ňujú s funkciami príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Preto sú nielen osobitne upravené funkcie pre príslušníkov Horskej záchrannej služ by, ale osobitne je upravený (a to najmä vzhľadom na druh vykonávaných činností) aj popis charakteristík platových tried príslušníkov Horskej záchrannej služby, ktorý je uvedený v prílohe č. 1a.

Navrhuje sa, aby bola funkcia mladší záchranár (tak ako funkcia hasič) vykonávaná len počas prípravnej št átnej služby.

K bodu 15

Navrhuje sa, aby podmienkou vymenovania do služobného pomeru v prípade, ak ide o uchádzača, ktorému by mohli vznikn úť nároky zo sociálneho zabezpečenia zo zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších prepisov, bol predchádzajúci súhlas prezidenta Hasičského a záchranné ho zboru alebo riaditeľa Horskej záchrannej služby, a to najmä z toho dôvodu, že prijatie takéhoto uchádzača môže mať dopad na výdavkovú časť osobitného účtu Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky.

K bodu 18

Navrhuje sa upraviť služobnú prísahu príslušní kov Horskej záchrannej služby osobitne od služobnej prísahy príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, a to najmä z dôvodu osobitosti niektorých vykonávaných činností. Aj v tomto prí pade bude zloženie služobnej prísahy jednou z podmienok vzniku služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby.

K bodom 19 až 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na poslednú novelu zákona č. 315/2001 Z. z. vykonanú zákonom č. 561/2005 Z. z.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v§ 18 ods. 1 a § 21 ods. 6 a 7.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1.

K bodu 25

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadv äznosti na úpravu uvedenú v § 30 ods. 3.

K bodu 26

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1 a zároveň sa navrhuje podmienky na vymenovanie príslušníka v dočasnej štátnej službe do stálej štátnej služby zjednotiť s podmienkami na vymenovanie príslušníka v prípravnej štátnej službe do stálej štátnej služby. Vzhľadom na to, že osobitnú odbornú spôsobilosť je možné získať aj skôr ako za dva roky, je úprava podmienky trvania dočasnej štátnej služby aspoň dva roky diskriminačná v porovnaní s príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu nového služobného úradu uvedenú v § 13 ods. 4.

K bodu 28

Navrhuje sa upraviť nov ý osobitný záver pri služobnom hodnotení príslušníka, ktorý je zároveň nadriadeným.

K bodom 29 až 31

V nadväznosti na § 4 ods. 5 a 8 zákona č. 315/2001 Z. z. sa navrhuje, aby o služobnom hodnotení riaditeľa okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru rozhodoval prezident Hasičského a záchranného zboru a o služobnom hodnotení riaditeľa krajského riaditeľstva Hasičského a zá chranného zboru rozhodoval minister vnútra Slovenskej republiky, keďže výsledkom služobného hodnotenia môže byť aj odvolanie nadriadeného alebo skončenie jeho služobného pomeru.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 41 a v § 73 ods. 2, kedy o zmene slu žobného pomeru príslušníka môže rozhodnúť aj iný nadriadený, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, v ktorom je tento príslušník zaradený (napríklad prezident zboru voči riaditeľ ovi okresného riaditeľstva zboru).

K bodu 33

Podľa platného právneho stavu je na preradenie príslušníka potrebný jeho písomný súhlas alebo písomný návrh na preradenie. Z dôvodov prechodu na sociálne zabezpečenie príslušníkov podľa osobitného predpisu, ktorý upravuje poskytovanie vyrovnávacej dávky ako jednej z dávok nemocenského zabezpeč enia, bolo potrebné upraviť možnosť služobného úradu preradiť príslušníčku aj bez jej súhlasu v prípade, ak vykonáva činnosti, ktoré sú tehotným ženám zakázané.

K bodu 34

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vznik nového služobného úradu – Horskej záchrannej služby – uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodom 35 až 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 40 ods. 7. Zároveň sa navrhuje, aby vykonávanie funkcie nadriadeného skončilo ex lege nie len dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, ale aj dňom nadobudnutia právoplatnosti služobné ho hodnotenia so záverom podľa § 40 ods. 7 písm. c) až e) zákona č. 315/2001 Z. z., pretože vydávanie samostatného rozhodnutia o odvolaní z funkcie v uvedených prípadoch je vzhľadom na dôsledky uvedený ch rozhodnutí, resp. služobných hodnotení nadbytočné.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie príslušníkov do osobitného poistného syst ému.

K bodu 40

Vzhľadom na výkladové problémy a najmä problémy pri praktickej realizácii sa navrhuj upresniť, že ponuková povinnosť služobného úradu sa vzťahuje len na voľné funkčné miesta, ktoré sú v jeho pôsobnosti.

K bodom 41 až 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu právnej úpravy v tejto oblasti spojenú s profesionaliz áciou ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 44

Ide o realizáciu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 24 z 10. januára 2007 úloha B. 3., ktoré ukladá ú lohu ministrom príslušných rezortov vykonať analýzu zákonov upravujúcich služobný pomer, štátnozamestnanecký pomer alebo pracovný pomer a zjednotiť podmienky na vysielanie národných expertov do inštit úcií Európskej únie. Obdobná úprava je navrhovaná aj v novele zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozdiel je len v tom, že medzi zložky služobného príjmu príslušníka Hasič ského a záchranného zboru nepatrí osobitný príplatok (ako je tomu u príslušníkov Policajného zboru), preto sa navrhuje kompenzovať túto skutočnosť tak, že príslušníkovi Hasičského a zá chranného zboru bude počas zaradenia mimo činnej štátnej služby poskytovaný (okrem tarifného platu a hodnostného príplatku) aj osobný príplatok.

K bodu 45

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 17 ods. 2.

K bodu 46

Vzhľadom na to, že príslušník bude v prípade skončenia služobné ho pomeru zabezpečený v systéme osobitného sociálneho zabezpečenia dávkou (t. j. odchodným a pri splnení podmienok aj výsluhovým dôchodkom alebo výsluhovým príspevkom), navrhuje sa obmedziť kumuláciu n árokov, na ktoré mu z toho dôvodu vznikne nárok, vypustením ustanovenia upravujúceho nárok na náhradu v sume päťnásobku služobného platu.

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1. Podľa zákona č. 544/2002 Z. z. sa musí príslušník Horskej záchrannej služby každých 24 mesiacov zúčastniť školenia a po jeho skončení absolvovať preskúšanie; ak sa školenia nezú častní alebo nevyhovie na preskúšaní, stratí odbornú spôsobilosť.

Keďže podľa § 17 ods. 5 podmienku odbornej spôsobilosti musí príslušník Horskej záchrannej služby spĺ ňať po celý čas trvania služobného pomeru, musí jeho služobný pomer pri strate osobitnej spôsobilosti podľa osobitného predpisu skončiť, a to aj z toho dôvodu, že spätné vymenovanie do prípravnej štátnej služby nie je možné.

K bodom 48 a 51

Navrhuje sa upresniť za akých podmienok môže príslušník podávať sťažnosti vo veciach služobné ho pomeru, pričom podrobnosti o prešetrovaní týchto sťažností upraví služobný predpis.

Zároveň sa navrhuje, aby služobným predpisom boli upravené aj pravidlá služobnej zdvorilosti.

K bodu 49

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 17 ods. 2.

K bodu 50

Vzhľadom na praktické skúsenosti sa navrhuje, aby bol explicitne upravený zákaz pre príslušníka vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany, a to bez ohľadu na to, za akých podmienok (za odplatu alebo bezplatne) a akou formou (napríklad na dohodu, v pracovnom pomere) by mohol tieto činnosti vykon ávať. Zákaz sa teda bude vzťahovať na vykonávanie týchto činností nielen vtedy, ak budú vykonávané za odplatu, ale aj vtedy, ak budú vykonávané bezodplatne.

Úprava zákazu vykonávania týchto činností je potrebná najmä z dôvodu ochrany verejného záujmu štátnej služby a jej nestrannosti a správnosti.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodu 53

V nadväznosti na § 4 ods. 5 a 8 zákona č. 315/2001 Z. z. sa navrhuje, aby o uložení disciplinárneho opatren ia riaditeľovi okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru podľa § 77 písm. b) až d) zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodoval prezident Hasičského a záchranného zboru a o uložení disciplin árneho opatrenia podľa § 77 písm. b) až d) zákona č. 315/2001 Z. z. riaditeľovi krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru rozhodoval minister vnútra Slovenskej republiky, keďže ich v ýsledkom je odvolanie nadriadeného z funkcie alebo skončenie jeho služobného pomeru.

K bodom 54 a 55

Vzhľadom na výkladové a aplikačné problémy sa navrhuje, aby subjektívna prekluzívna zákonná lehota na ulo ženie disciplinárneho opatrenia začala plynúť odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu (ktorý je ako jediný oprávnený rozhodovať vo veciach služobného pomeru) a v prípadoch, ak bolo disciplinárne previnenie zistené ako výsledok vykonanej kontroly, aby lehota začala plynúť až od ukončenia kontroly podľa osobitného predpisu.

K bodom 56 a 69

Ide o legislatívno-technickú úpravu a terminologické zjednotenie v nadväznosti na úpravu kolektívneho vyjedná vania v štátnej službe podľa § 189 zákona č. 315/2001 Z. z., podľa ktorého úprava služobného času, predĺženie základnej výmery dovolenky a zvýšenie stupnice platových taríf príslušn íkov má byť predmetom úpravy kolektívnej dohody (uzatváranej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky) a nie kolektívnej zmluvy (uzatváranej príslušnými služobnými úradmi).

K bodu 57

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v § 193 zákona č. 315/2001 Z. z., ktorý upravuje vzťah Zákonníka práce k tomuto zákonu. Keďže sa na služobný pomer príslušníka, pokiaľ ide o prekážky vo výkone štátnej služ by, vzťahuje Zákonník práce, ktorý upravuje aj podmienky a rozsah poskytovania služobného (pracovného) voľna zo strany služobného úradu (zamestnávateľa), navrhuje sa vypustiť slová „ na nevyhnutne potrebný čas“ ako redundantné.

K bodom 58 a 59

Keďže zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neupravuje ošetrovné ako jednu z dávok nemocensk ého zabezpečenia (na rozdiel od všeobecného poistného systému), bolo potrebné upraviť poskytovanie plateného služobného voľna vo vymedzenom rozsahu z dôvodu ošetrovania chor ého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov. Ide o obdobnú právnu úpravu ako pri štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráž e a Železničnej polície.

Zároveň sa navrhuje, aby služobné voľno poskytnuté z uvedeného dôvodu bolo platené. Ide o rovnakú prá vnu úpravu ako pri štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície.

K bodu 60

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 61

Jedným z dôsledkov zmeny právnej úpravy v oblasti verejného zdravotníctva bola aj úprava lehôt vykoná vania preventívnych prehliadok uhrádzaných zdravotnými poisťovňami na základe verejného zdravotného poistenia. Frekvencie vykonávania preventívnych prehliadok a rozsah vyšetrení vykonaných v rá mci prehliadok sú pre príslušníkov nedostatočné, pretože povaha vykonávaných služobných činností kladie zvýšené nároky na ich zdravotný stav, ktorý musí spĺňať stanovené podmienky po celý čas trvania služobného pomeru.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť špecifickú zdravotnú starostlivosť, ktorá bude pokrý vať zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť v Hasičskom a záchrannom zbore a Horskej záchrannej službe, ako aj na zdravotný stav príslušníkov. Zároveň sa navrhuje, aby ná klady na špecifickú zdravotnú starostlivosť boli hradené služobným úradom zo štátneho rozpočtu.

K bodu 62

Pre potreby sociálneho zabezpečenia príslušníkov podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bolo potrebné osobitne definovať služobný plat, ktorý sa bude používať na výpočet dávok podľa osobitného predpisu. Takto definovaný služobný plat prispôsobuje zloženie služobného platu pr íslušníka zloženiu služobného platu policajta pre účely sociálneho zabezpečenia.

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vznik nového služobného úradu uvedenú v § 13 ods. 4.

K bodu 64

Vzhľadom na to, že po čas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník neplní služobné úlohy vyplývajúce z jeho služobného zaradenia (§ 52 ods. 10 zákona č. 315/2001 Z. z.), navrhuje sa, aby sa tento čas nezapo čítaval do času odbornej praxe s výnimkou času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu vyslania na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, kedy pr íslušník bude plniť úlohy v prospech služobného úradu.

K bodom 65 a 67

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 49 ods. 8, ako aj na úpravu zákona č. 315/2001 Z. z. vykonanú zákonom č. 561/2005 Z. z.

K bodu 66

Z dôvodu začlenenia Horskej záchrannej služby do zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorší ch predpisov, ako aj vzhľadom na povahu záchranných činnosti vykonávaných Horskou záchranou službou a špecifiká spojené s touto činnosťou (najmä osobitné miesto vykonávania záchranných činností ako sú horské oblasti, jaskyne, priepasti a podobne) sa navrhuje nanovo upraviť príplatky za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia tak, aby navrhované znenie zahàňalo nielen činnosti Hasičského a záchranného zboru, ale aj čin nosti Horskej záchrannej služby.

Zároveň sa navrhuje zvýšiť sumy niektorých príplatkov za prácu za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia. Zvýšené náklady na štátny rozpočet budú v plnom rozsahu uhradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky bez požiadaviek na jej navýšenie.

K bodu 68

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadvä znosti na zmenu predpisov upravujúcich sociálne poistenie zamestnancov.

K bodu 70

Navrhuje s vypustiť tie zložky sociálneho zabezpečenia príslušníka, ktoré budú v plnom rozsahu upravené v osobitnom zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodom 71 a 72

Vzhľadom na začlenenie príslušníkov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (ktor ý okrem iného upravuje aj úrazové zabezpečenie), je potrebné v právnom predpise, ktorý upravuje služobný pomer príslušníka, upraviť aj zodpovednosť služobného úradu za služobný ú raz alebo chorobu z povolania.

Z dôvodu jednotného aplikovania zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov na príslušní kov Policajného zboru a na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby, je navrhovaná úprava zodpovednosti obdobná právnej úprave tejto zodpovednosti v z ákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskor ších predpisov.

K bodom 73 a 75

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1, na vznik nového služobn ého úradu uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodu 74

Keďže zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov obsahuje komplexnú právnu ú pravu konania vo veciach sociálneho zabezpečenia, navrhuje sa vylúčiť toto konanie zo zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodom 76 a 80

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou uvedenou v § 17 ods. 3.

K bodu 77

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou uvedenou v § 41 ods.1 a § 73 ods. 2.

K bodu 78

Navrhuje sa, aby mal služobný orgán možnosť prerušiť konanie na nevyhnutne potrebný čas v prípade, ak bude účastník konania alebo iná osoba, ktorej účasť na konaní je nevyhnutne potrebná (napríklad svedok) dočasne práceneschopná.

V súčasnosti prerušenie konania vo veciach služobného pomeru z tohto dôvodu nie je možné (resp. len vtedy, ak by to navrhol účastník konania) a táto skutočnosť značne sťažuje konanie vo veciach služ obného pomeru, najmä disciplinárne konanie.

K bodu 79

Z dôvodov, že odborné vyšetrenia potrebné ako podklad na preskúmanie zdravotného stavu príslušníka mô žu trvať dlhšiu dobu, navrhuje sa upraviť možnosť prerušiť konanie na nevyhnutne potrebný čas na vykonanie týchto vyšetrení.

K bodu 81

Navrhuje sa, aby inštitút tzv. autoremedúry bolo možné aplikovať aj pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

K bodu 82

Navrhuje sa, aby príslušní kovi počas zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu jeho zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne bol poskytovaný služobný plat, ale len v tom prípade, ak odborový zväz bude združovať minim álne určený počet príslušníkov ako členov odborového zväzu. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na ustanovenia upravujúce služobný čas.

K bodom 83 a 84

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá spočíva v presunutí ustanovenia týkajúceho sa započí tania rokov príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru z § 132 ods. 2 do § 161 ods. 15.

Zároveň sa upravujú podmienky vzniku povinnosti zúčastniť sa rekondičného pobytu aj pre príslušníkov Horskej záchrannej služby. Osobitne sa navrhuje upraviť doby, ktoré sa budú započítavať prí slušníkom Horskej záchrannej služby pre vznik povinnosti zúčastniť sa rekondičného pobytu.

K bodu 85

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie príslušníkov Horskej záchrannej služ by do zákona č. 315/2001 Z. z.

K bodu 86

Navrhuje s vypustiť tie zložky sociálneho zabezpečenia príslušníka, ktoré budú v plnom rozsahu upravené v osobitnom zákone.

K bodom 87 a 88

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia upravujúce odvádzanie poistného (okrem poistného na zdravotné poistenie) z toho dô vodu, že túto skutočnosť v plnom rozsahu upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 89

Keďže v súčasnosti v Hasičskom a záchrannom zbore pôsobia popri sebe viaceré odborové zväzy, je potrebn é v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním upraviť, ktorý z odborových zväzov bude oprávnený rokovať o uzatvorení kolektívnej dohody a v konečnom dôsledku uzatvoriť s Ministerstvom vnú tra Slovenskej republiky kolektívnu dohodu.

Navrhuje sa, aby určenie oprávneného odborového zväzu bolo výsledkom dohody všetkých odborových zväzov pô sobiacich v Hasičskom a záchrannom zbore. Iba v prípade, ak by k dohode nedošlo, sa navrhuje, aby oprávneným odborovým zväzom bol ten, ktorý združuje najviac príslušníkov, keďže uzatvorená kolektí vna dohoda bude záväzná nielen pre všetky služobné úrady, ale aj pre všetkých príslušníkov.

K bodu 90

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 91

Z dôvodu právnej čistoty sa navrhuje explicitne upraviť, ktoré ustanovenia zákonač. 315/2001 Z. z. sa nebudú vzťahovať na služobný pomer príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K bodu 92

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 161 ods. 15.

K bodu 93

K § 209b

Z toho dôvodu, že podľa návrhu novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa má tento zá kon vzťahovať len na fyzickú osobu, ktorá bude v služobnom pomere podľa zákona č. 315/2001 Z. z. k 1. januáru 2008 a keďže všetky ustanovenia upravujúce sociálne zabezpečenie a nemocenské zabezpeč enie príslušníkov sa navrhujú k tomuto dňu zrušiť, bolo potrebné v prechodných ustanoveniach upraviť nároky tých bývalých príslušníkov, ktorým už dávky boli priznané, poskytované a ktor ým by mal v budúcnosti vzniknúť nárok na dávku a jej výplatu podľa doterajších predpisov.

Navrhuje sa, aby nárok na ošetrovné a na príplatok k ošetrovnému zanikli dňom 1. januára 2008 z toho dô vodu, že táto dávka a doplatok k nej už podľa osobitného systému sociálneho zabezpečenia nebudú vôbec poskytované. V prípade, ak bude trvať dôvod, pre ktorý bola táto dávka poskytovaná aj po 1. januári 2008, bude sa postupovať podľa novej platnej úpravy, teda príslušníkovi služobný úrad od 1. januára 2008 vrátane poskytne platené služobné voľno v určenom rozsahu.

Pokiaľ ide o príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k materskému, na ktoré vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, navrhuje sa, aby tento nárok nezanikol a aby sa poskytol podľa predpisov platných do 31. decembra 2007.

Taká istá úprava sa navrhuje aj pri odchodnom a úmrtnom, teda ak na odchodné a úmrtné vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 budú sa tieto dávky priznávať a vyplácať podľa predpisov ú činných do 31. decembra 2007.

Príslušníkovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať akúkoľvek funkciu v Hasi čskom a záchrannom zbore a mal započítaných viac ako 20 rokov, vznikol nárok na vyrovnávací príspevok podľa § 133 zákona č. 315/2001 Z. z. Keďže ku strate zdravotnej spôsobilosti došlo spravidla aj v s úvislosti s vykonávaním štátnej služby podľa zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa nárok na vyrovnávací príspevok ako opakujúcu sa dávku kompenzujúcu stratu na zárobku, ako aj zníženie schopnosti uplatniť sa na trhu práce zachovať. Navrhuje sa, aby na sa poskytovanie tejto dávky vzťahovali doterajšie predpisy a dávka bola naďalej vyplácaná zo štátneho rozpočtu. Dávky postupne zaniknú vznikom ná roku na dávku zo sociálneho poistenia (t. j. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok).

Bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia ú činnosti navrhovaného zákona a mal nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, alebo invalidný dôchodok a mal započítaných najmenej 6 rokov vznikol nárok na príplatok za štátnu slu žbu k dôchodku podľa § 165 zákona č. 315/2001 Z. z.. Vzhľadom na to že, dôvodom zavedenia inštitútu príplatku za štátnu službu k dôchodku bola náročnosť a osobitný charakter činností vykonávaných pri plnení úloh Hasičského a záchranného zboru, navrhuje sa príplatok za štátnu službu k dôchodku ako opakujúcu sa sociálnu dávku vyjadrujúcu spoločenské ohodnotenie povolania hasiča zachovať. Navrhuje sa, aby sa na poskytovanie tejto dávky vzťahovali doterajšie predpisy.

Zároveň sa navrhuje sprísniť podmienku priznania nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku býval ému príslušníkovi, ktorému skončil služobný pomer v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia účinnosti návrhu tohto zákona, a ktorému nebol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný d ôchodok alebo invalidný dôchodok najneskôr do 31. decembra 2007. Navrhuje sa zúžiť okruh subjektov, ktorým vznikne nárok podľa tohto ustanovenia určením podmienky trvania služobného pomeru aspoň 10 rokov.

K § 209c

Transformovanie pracovného pomeru zamestnanca Horskej záchrannej služby na služobný pomer príslušníka Horskej z áchrannej služby sa navrhuje vykonať až po splnení zákonom stanovených podmienok na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy.

Ak bude zamestnanec Horskej záchrannej služby spĺňať všetky podmienky podľa § 17 zákona č. 315/2001 Z. z. (vrátane odbornej spôsobilosti) bude vymenovaný do stálej štátnej služby.

V prípade, ak zamestnanec Horskej záchrannej služby bude spĺňať všetky podmienky podľa § 17 zákona č . 315/2001 Z. z. okrem požadovaného vzdelania, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, dosiahol vek 50 rokov, podľa § 161 ods. 16 má započítaných minimálne 15 rokov, bude vymenovaný do stálej štátnej služby, najvyššie však do 7. platovej triedy.

Zamestnancovi Horskej záchrannej služby, ktorý síce plnil úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu alebo podľa § 12 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., ale nevznikol mu služobný pomer, skonč í jeho pracovný pomer (keďže v podstate ide o nadbytočného zamestnanca) najneskôr do 3 mesiacov od 1. januára 2008. V takomto prípade mu vznikne nárok na náhradu mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného mesa čného zárobku.

Navrhuje sa, aby zamestnancom Horskej záchrannej služby započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa doteraj ších predpisov zostala zachovaná.

Taktiež sa navrhuje, aby za nadriadeného mohol byť vymenovaný bez výberového konania ten zamestnanec, ktorému vznikne služobný pomer podľa zákona č. 315/2001 Z. z. a ktorý bol pred 1. januárom 2008 vymenovaný za nadriadeného. Takéto vymenovania za nadriadeného bez výberového konania bude možné len na tom istom stupni riadenia.

V prípade, ak by v dôsledku vzniku služobného pomeru došlo k poklesu medzi mzdou určenou podľa doterajších predpisov a služobným platom podľa zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa za zákonom stanovený ch podmienok poskytovať doplatok k služobnému platu až do času, kým určený služobný plat nedosiahne sumu mzdy určenej podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.

K § 209d

Z dôvodu, že príslušník ktorý je poberateľom výsluhového príspevku, výsluhového dô chodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku dňom účinnosti návrhu zákona vstúpi do osobitného poistného systému podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bolo potrené zruši ť výnimku, podľa ktorej sa služobný pomer podľa zákona č. 315/2001 Z. z. nepovažoval za služobný pomer podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodu 94

V súvislosti s osobitnou ú pravou funkcií a s tým súvisiacich platových tried pre príslušníkov Horskej záchrannej služby sa navrhuje v prílohe č. 1a upraviť charakteristiku platových tried príslušníkov Horskej záchrannej služ by.

K bodu 95

V nadväznosti na úpravu nové ho služobného úradu a nadriadených v tomto služobnom úrade sa navrhuje doplniť prílohu č. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o úpravu percentuálneho podielu príplatku za riadenie v služobnom úrade – Horskej záchrannej službe.

K Èl. III

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné zjednotiť dôvody oslobodenia od dane z príjmu fyzických osôb.

K Èl. IV

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 2 a 3

Navrhuje sa zamedziť súbehu dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (vrátane hasičov) a jednorazové ho mimoriadneho odškodnenia a odškodnenia úrazov.

K Èl. V

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a z áchranného zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné ich vyňať zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Zá roveň sa navrhuje vylúčiť z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení aj vojakov mimoriadnej služby, ktorí budú mimoriadnu službu vykonávať v služobnom pomere a budú zabezpečovaní dávkami zo syst ému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Navrhuje sa aj legislatívno-technická úprava v súvislosti s prijatím zákona č. 346/2005 Z. z.

K bodu 3

Navrhované ustanovenia § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. riešia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti u policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí nezískali potrebné obdobie na vznik nároku na dávku výsluhového príspevku po skončení výkonu služby prostredníctvom uznania obdobia poistenia na výsluhový prí spevok za obdobie poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v § 104.

K bodu 5

V novonavrhnutom ustanovení § 108 ods. 2 sa okrem pôvodného znenia stanovuje, čo je denným vymeriavacím zá kladom policajta alebo profesionálneho vojaka na určenie sumy dávky v nezamestnanosti v prípade, ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v systéme sociálneho zabezpečenia nevznikol nárok na výsluhový prí spevok po skončení služobného pomeru a bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. V ustanovení § 104 ods. 2 bolo potrebné pamätať aj na bývalých policajtov a profesionálnych vojakov v súvislosti s vymedzením rozhodujúceho obdobia a dôb, ktoré sa z tohto obdobia vylučujú.

K bodu 6

Navrhuje sa ustanoviť pre zamestnanca vylúčenie z povinnosti platenia poistného na nemocenské poistenie, poistného na d ôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom zamestnanec vykonáva mimoriadnu službu z dôvodu, že podľa predkladanej novely zákona č. 570/2005 Z. z. bude zamestnanec, ktorý bude povolaný na výkon mimoriadnej služby, podliehať režimu osobitného zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že podľa prechodných ustanovení zákona č. 569/2005 Z. z. sa civilnou službou rozumie alternatívna služba v čase vojny a vojnového stavu, nie je potrebné osobitne upravovať vylúčenie z povinnosti platenia jednotlivých druhov poistného, pretože občania, ktorí budú v čase vojny a vojnového stavu vykonávať alternatívnu službu, majú podľa platnej prá vnej úpravy postavenie zamestnanca.

K bodu 7

Navrhuje sa povinnosť útvaru sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia previesť Sociálnej poisťovni poistné na výsluhové zabezpečenie vo výške poistného zodpovedajú cej nielen poistnému na dôchodkové poistenie, ako to bolo v doterajšom znení, ale aj poistnému na poistenie v nezamestnanosti a to za obdobie, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dô chodok, výsluhový príspevok a invalidný výsluhový dôchodok.

K bodu 8

Navrhuje sa zmeniť znenie poznámky pod čiarou, v ktorom sa citujú ustanovenia zákona č . 328/2002 Z. z., podľa ktorých je Sociálna poisťovňa povinná previesť poistné útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

K bodom 9 až 11

V súvislosti s povinnosťou útvaru sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia previes ť Sociálnej poisťovni poistné na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok a výsluhový príspevok za bývalých policajtov a profesionálnych vojakov za obdobie, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na príslušné dávky výsluhového zabezpečenia, je potrebné upraviť aj zdroje, z ktorých sa tvoria základné fondy starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 12

Vzhľadom na to, že príslušníci Hasičského a záchranného zboru a príslušní ci resp. zamestnanci Horskej záchrannej služby do 31. decembra 2007 patrili do všeobecného poistného systému, do ktorého aj odvádzali všetky platby poistného na sociálne zabezpečenie, navrhuje sa, aby všetky dá vky sociálneho zabezpečenia (t. j dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia), na ktoré príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušní kovi resp. zamestnancovi Horskej záchrannej služby vznikol nárok do 31. decembra 2007 (a to aj v tom prípade, ak sa o nároku ešte právoplatne nerozhodlo) boli aj naďalej poskytované podľa právnej ú pravy platnej do 31. decembra 2007 a aby na ich výplatu boli aj naďalej príslušné orgány podľa predpisov platných pred 1. januárom 2008.

K Èl. VI

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 43/2004 Z. z. v znen í neskorších predpisov aj o príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K Èl. VII

K bodu 1

Vzhľadom na to, že Horská záchranná služba bude podľa osobitného predpisu, t. j podľa zá kona č. 315/2001 Z. z. plniť úlohy služobného úradu, navrhuje sa vykonať jej zmenu s príspevkovej organizácie na rozpočtovú organizáciu.

K bodu 2

Navrhuje sa zmeniť sídlo Horskej záchrannej služby z mesta Poprad na mesto Vysoké Tatry, kde sú zabezpečené primerané priestory.

K bodu 3

Navrhovaná úprava má prispieť k zvýšeniu pohotovosti horskej služby a k vykonaniu záchrannej alebo pátracej akcie už na zá klade informácií súvisiacich s poškodením zdravia alebo s nezvestnosťou inej osoby v horskej oblasti a nie až po ohlásení konkrétneho poškodenia zdravia alebo nezvestnosti osoby.

K bodu 4

Navrhujeme zmierniť tvrdosť zákona voči osobám, ktoré vzhľadom k svojim rozumovým, psychickým schopnostiam a vôľ ovej vyspelosti nie sú schopné zvážiť svoje konanie tak, aby predchádzali poškodeniu zdravia v horskej oblasti.

K bodom 5 a 7

Podľa zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorší ch predpisov je podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Keďže Horská záchranná služba má osobitnú úpravu len o odbornej spôsobilosti na vykonávanie zá chranných činností, bolo potrebné upraviť aj spôsob a podmienky získania odbornej spôsobilosti na vykonávanie iných činností v Horskej záchrannej službe ako záchranných činností, teda tzv. odborný ch činností (ide najmä o riadiacu, rozhodovaciu a kontrolnú činnosť a vykonávanie činností v osobnom úrade).

Rovnako ako pri odbornej spôsobilosti na vykonávanie záchranných činností sa navrhuje, aby aj pri odbornej spô sobilosti na vykonávanie odborných činností sa príslušník Horskej záchrannej služby zúčastnil každých 24 mesiacov na školení a po jeho skončení absolvoval preskúšanie. Strata odbornej spô sobilosti na vykonávanie odborných činnosti bude dôvodom na skončenie služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby ex lege.

K bodom 6 a 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie zamestnancov Horskej záchrannej služby do služ obného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z.

K Èl. VIII

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej z áchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o pr íslušníkov Horskej záchrannej služby.

Èl. IX

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej z áchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o pr íslušníkov Horskej záchrannej služby.

Èl. X

Navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zá konov Slovenskej republiky úplné znenie zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných doterajšími z ákonmi a zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom.

Èl. XI

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2008.

V Bratislave 15. augusta 2007

Robert FICO

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu