Zákon o doprave na dráhach 514/2009 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

Príloha č. 1 k zákonu č. 514/2009 Z. z.


VZOR PREUKAZU RUŠŇOVODIČA A OSVEDČENIA


1.
CHARAKTERISTIKA PREUKAZU RUŠŇOVODIČA:


Vonkajší vzhľad preukazu rušňovodiča musí byť v súlade s technickými normami ISO 7810 a 7816-1.

Preukaz musí byť vyrobený z polykarbónu.

Metódy overovania, či charakteristiky preukazov rušňovodiča spĺňajú medzinárodné normy, musia byť v súlade s technickou normou ISO 10373.
2.
Predná strana preukazu obsahuje

a)
slová „PREUKAZ RUŠŇOVODIČA“ vytlačené veľkým písmom v štátnom jazyku,

b)
slová „SLOVENSKÁ REPUBLIKA“,

c)
štátny znak Slovenskej republiky vytlačený v súlade s kódom štátu podľa technickej normy ISO 3166 ako negatív v modrom obdĺžniku obklopený žltými hviezdami,

d)
konkrétne údaje číslované takto:

1.
priezvisko držiteľa preukazu rušňovodiča,

2.
meno (mená) držiteľa preukazu rušňovodiča,

3.
dátum a miesto narodenia držiteľa preukazu rušňovodiča,

4.
dátum vydania preukazu, dátum uplynutia platnosti preukazu rušňovodiča, názov vydávajúceho orgánu a referenčné číslo pridelené zamestnancovi jeho zamestnávateľom (nepovinný údaj),

5.
číslo preukazu rušňovodiča, ktoré umožňuje prístup k údajom zoznamu preukazov vedeného bezpečnostným orgánom,

6.
fotografiu držiteľa preukazu rušňovodiča,

7.
podpis držiteľa preukazu rušňovodiča,

8.
miesto trvalého pobytu alebo poštová adresa držiteľa preukazu rušňovodiča (nepovinný údaj),

e)
slová „vzor Európskych spoločenstiev“ v štátnom jazyku a slová „preukaz rušňovodiča“ v ostatných jazykoch Spoločenstva vytlačené žltou farbou na pozadí preukazu rušňovodiča,

f)
referenčné farby: modrá: Pantone Reflex blue; žltá: Pantone yellow,

g)
dodatočné informácie alebo zdravotné obmedzenia použitia, ktoré uložil vo forme kódu bezpečnostný orgán podľa prílohy č. 2; kódy určuje Európska komisia.

3.
Osvedčenie podľa § 28 obsahuje

a)
priezvisko držiteľa,

b)
meno (mená) držiteľa,

c)
dátum a miesto narodenia držiteľa,

d)
dátum vydania osvedčenia, dátum uplynutia platnosti osvedčenia, obchodné meno vydávajúceho podniku, referenčné číslo pridelené zamestnancovi jeho zamestnávateľom (nepovinný údaj),

e)
číslo osvedčenia, ktoré umožňuje prístup k údajom zoznamu osvedčení vedeného bezpečnostným orgánom,

f)
fotografia držiteľa,

g)
podpis držiteľa,

h)
miesto trvalého pobytu alebo poštová adresa držiteľa (nepovinný údaj),

i)
názov a adresa manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku, pre ktorý je rušňovodič oprávnený viesť rušne a vlaky,

j)
kategória, v ktorej je rušňovodič oprávnený viesť rušne a typ alebo typy železničných vozidiel, ktoré je držiteľ oprávnený obsluhovať,

k)
železničnú infraštruktúru, na ktorej je rušňovodič oprávnený viesť vlaky,

l)
dodatočné informácie alebo obmedzenia,

m)
jazykové schopnosti držiteľa.

4.
MINIMÁLNE ÚDAJE ZOZNAMU PREUKAZOV RUŠŇOVODIČA A OSVEDČENÍ:

a)
údaje týkajúce sa preukazu rušňovodiča – všetky údaje uvedené v preukaze rušňovodiča a údaje o vzdelaní, odbornej spôsobilosti viesť rušeň, zdravotnej spôsobilosti rušňovodiča,

b)
údaje týkajúce sa osvedčenia – všetky údaje uvedené v osvedčení a platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

Príloha č. 3 k zákonu č. 514/ 2009 Z. z.


ODBORNÁ PRÍPRAVA NA ZÍSKANIE PREUKAZU RUŠŇOVODIČA


1.
METODIKA ODBORNEJ PRÍPRAVY


Musí existovať rovnováha medzi teoretickou odbornou prípravou v učebni s použitím názorných pomôcok a praktickou skúškou na pracovisku rušňovodiča, vedením rušňa pod dohľadom a bez dohľadu na železničnej trati uzavretej na účely praktickej skúšky.

Odborná príprava s použitím počítača je prípustná na individuálne štúdium prevádzkových predpisov, návestenia a podobne.

Používanie simulátorov nie je povinné. Môže sa však využívať na účinnú odbornú prípravu rušňovodičov. Užitočné sú najmä na odbornú prípravu v mimoriadnych pracovných podmienkach alebo pri pravidlách, ktoré sa len zriedka uplatňujú. Ich výhodou je schopnosť poskytnúť kapacitu na učenie sa v praxi v situáciách, v ktorých nie je možné v skutočnosti vykonávať odbornú prípravu. V zásade by sa mali používať simulátory najnovšej generácie.

V súvislosti s nadobudnutím vedomostí o železničnej trati treba uprednostniť prístup, pri ktorom rušňovodič ako pilot sprevádza iného rušňovodiča počas primeraného počtu ciest na tejto vlakovej trase cez deň aj v noci. Okrem iných metód sa ako alternatívna metóda odbornej prípravy môžu používať video nahrávky vlakovej trasy z pohľadu kabíny rušňovodiča.
2.

Charakter spôsobilosti Opis poznať, opísať znamená nadobudnutie poznatkov (údaje, fakty) potrebných na pochopenie súvislostí pochopiť/chápať, rozpoznať znamená rozpoznanie a osvojenie si súvislostí, výkon úloh a riešenie problémov vo vymedzenom rámci


Cieľom všeobecnej odbornej prípravy je sprostredkúvať všeobecnú spôsobilosť vzhľadom na všetky aspekty relevantné pre výkon povolania rušňovodiča. Všeobecná odborná príprava je zameraná na základné poznatky a zásady, ktoré sa uplatňujú nezávisle od druhu a povahy železničných vozidiel alebo železničnej infraštruktúry, a jej rozsah je uvedený v bodoch 1 až 7. Možno ju organizovať bez praktických cvičení.

Spôsobilosť vzhľadom na osobitné druhy železničných vozidiel alebo bezpečnostné a prevádzkové predpisy a techniky pri konkrétnej železničnej infraštruktúre nie je súčasťou všeobecnej spôsobilosti. Odborná príprava zameraná na zabezpečenie špecifickej spôsobilosti vzhľadom na železničné vozidlá alebo železničnú infraštruktúru súvisí s osvedčením rušňovodiča a ustanovuje sa v prílohe č. 4 časti I a II.

Charakter spôsobilosti, ktorú má účastník odbornej prípravy nadobudnúť, je uvedený v tejto tabuľke:
1.
Činnosť rušňovodiča, pracovné prostredie, úloha a zodpovednosť rušňovodiča počas železničnej prevádzky, profesionálne a osobnostné požiadavky vyplývajúce z povinností rušňovodiča:

a)
poznať všeobecné predpisy a pravidlá týkajúce sa prevádzky a bezpečnosti železničnej dopravy (najmä požiadavky a postupy týkajúce sa certifikácie rušňovodičov, nebezpečného tovaru, ochrany životného prostredia, protipožiarnej ochrany),

b)
pochopiť špecifické požiadavky a profesionálne a osobnostné požiadavky (najmä prevažne samostatná práca, práca na zmeny v 24-hodinovom cykle, osobná ochrana a bezpečnosť, čítanie a aktualizácia dokumentov),

c)
pochopiť, aké správanie je zlučiteľné so zodpovednosťou v oblasti bezpečnosti (najmä lieky, alkohol, drogy a iné psychoaktívne látky, choroby, stres, únava),

d)
rozpoznať referenčné a prevádzkové dokumenty (najmä zbierku predpisov rušňovodiča, tabuľky traťových pomerov, príručka rušňovodiča),

e)
rozpoznať oblasti zodpovednosti a funkcie zúčastnených osôb,

f)
pochopiť význam precíznosti pri vykonávaní povinností a pri dodržiavaní pracovných postupov,

g)
pochopiť aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (najmä pravidlá správania na trati a v jej blízkosti, pravidlá bezpečného nastupovania do rušňa a vystupovania z neho, ergonómia, bezpečnostné predpisy zamestnancov, osobné ochranné prostriedky),

h)
poznať behaviorálne schopnosti a zásady (najmä zvládanie stresu, extrémnych situácií),

i)
poznať zásady ochrany životného prostredia (najmä udržateľný spôsob jazdy).

2.
Pre železničné technológie vrátane bezpečnostných zásad, ktoré tvoria základ prevádzkových predpisov, je potrebné

a)
poznať zásady, predpisy a ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti železničnej prevádzky,

b)
rozpoznať oblasti zodpovednosti a funkcie zúčastnených osôb.

3.
Základnými zásadami železničnej infraštruktúry je poznať

a)
systémové a štrukturálne zásady a parametre,

b)
všeobecné charakteristiky tratí, železničných staníc, zriaďovacích staníc,

c)
železničné stavby (najmä mosty, tunely, výhybky),

d)
prevádzkové režimy (najmä jednokoľajová/dvojkoľajová železničná prevádzka),

e)
návestné systémy a systémy vlakového zabezpečovača,

f)
bezpečnostné zariadenia (najmä detektory horúcobežnosti nápravových ložísk, detektory dymu v tuneli),

g)
trakčné napájanie (trolejové vedenie, koľajnicové vedenie).

4.
Základnými zásadami dorozumievania v prevádzke sú:

a)
poznať význam dorozumievania a prostriedky a postupy dorozumievania,

b)
rozpoznať osoby, s ktorými sa rušňovodič musí dorozumievať, a ich úlohu a zodpovednosť (najmä zamestnanci manažéra infraštruktúry, pracovné povinnosti iných členov vlakového personálu),

c)
rozpoznať situácie alebo dôvody, ktoré si vyžadujú dorozumievanie,

d)
pochopiť metódy dorozumievania.

5.
Pre vlaky, ich zostavu a technické požiadavky na rušne, osobné vozne a nákladné vozne a iné železničné vozidlá je potrebné

a)
poznať všeobecné druhy trakcie (najmä elektrická, dieselová, parná),

b)
opísať konštrukciu železničného vozidla (najmä podvozky, skriňa vozidla, stanovište rušňovodiča, ochranné systémy),

c)
poznať obsah a systémy označovania,

d)
poznať dokumentáciu o zložení vlakov,

e)
pochopiť brzdový systém a výpočet jeho výkonu,

f)
rozpoznať rýchlosť vlaku,

g)
rozpoznať maximálne zaťaženie spriahadla a sily v ňom,

h)
poznať funkcie a účel systému riadenia vlaku.

6.
Pre riziká spojené so železničnou prevádzkou je vo všeobecnosti potrebné

a)
chápať zásady, ktorými sa riadi bezpečnosť železničnej dopravy,

b)
poznať riziká spojené so železničnou prevádzkou a rôzne spôsoby ich znižovania,

c)
poznať mimoriadne udalosti súvisiace s bezpečnosťou a pochopiť, aké správanie alebo reakcia je žiaduca,

d)
poznať postupy, ktoré sa uplatňujú pri nehodách, ktorých účastníkmi sú osoby (najmä evakuácia).

7.
Základnými zásadami fyziky sú:

a)
pochopiť, aké sily pôsobia na koleso,

b)
rozpoznať faktory, ktoré ovplyvňujú zrýchlenie a brzdný účinok (najmä poveternostné podmienky, brzdové zariadenie, znížená miera adhézie, pieskovanie),

c)
chápať zásady elektrickej energie (najmä obvody, meranie napätia).

Príloha č. 4 k zákonu č. 514/2009 Z. z.


ODBORNÁ PRÍPRAVA NA ZÍSKANIE OSVEDČENIA
Po ukončení odbornej prípravy týkajúcej sa železničných vozidiel rušňovodiči musia byť schopní vykonávať tieto úlohy:

I.
ČASŤ TÝKAJÚCA SA RUŠŇA

1.
Rušňovodiči musia byť schopní

2.
Na to, aby rušňovodič zistil a lokalizoval nedostatky železničných vozidiel, ohlásil ich a určil, čo je potrebné na ich opravu a aby v určitých prípadoch urobil opatrenia, musí ovládať


Rušňovodič musí na obsluhu rušňa ovládať všetky dostupné riadiace zariadenia a indikátory, najmä ktoré sa týkajú trakcie, brzdenia a prvkov bezpečnosti premávky.
3.
Rušňovodiči musia byť schopní

4.
PREVÁDZKOVÝ REŽIM A MAXIMÁLNA RÝCHLOSŤ VLAKOV V SÚVISLOSTI S CHARAKTERISTIKAMI ŽELEZNIČNEJ TRATE


Rušňovodič musí byť schopný zohľadniť informácie, ktoré dostal pred odchodom vlaku, a určiť jazdný stupeň a najvyššiu rýchlosť vlaku na základe parametrov, ako sú obmedzená rýchlosť, poveternostné podmienky alebo zmeny návestí.
5.
VEDENIE RUŠŇA SPÔSOBOM, KTORÝ NEPOŠKODÍ ZARIADENIA ANI ŽELEZNIČNÉ VOZIDLÁ


Rušňovodič musí byť schopný používať všetky dostupné riadiace systémy v súlade s platnými predpismi, uviesť rušeň do pohybu so zohľadnením medzí adhézie a výkonu a použiť brzdy na znižovanie rýchlosti a na zastavovanie so zreteľom na železničné vozidlá a ich zriadenia.
6.
MIMORIADNE UDALOSTI


Rušňovodič musí byť schopný venovať pozornosť mimoriadnym udalostiam v správaní sa vlaku, vykonať kontrolu vlaku a určiť príznaky možných nedostatkov, rozlišovať ich, reagovať na ne podľa relatívnej dôležitosti a snažiť sa ich odstrániť, pričom sa priorita kladie na bezpečnosť železničnej dopravy a na bezpečnosť ľudí, ako aj poznať dostupné prostriedky ochrany a komunikácie.
7.
NEHODY, MIMORIADNE UDALOSTI A POŽIARE, KTORÝCH ÚČASTNÍKMI SÚ ĽUDIA


Rušňovodič musí byť schopný konať v záujme vlaku a privolať pomoc v prípade nehody alebo mimoriadnej udalosti, ktorej účastníkmi sú cestujúci vo vlaku a vlakový personál, zistiť, či vlak prepravuje nebezpečný tovar a identifikovať ho podľa vlakovej dokumentácie a výkazu železničných vozidiel a poznať postupy evakuácie vlaku v núdzovom prípade.
8.
PODMIENKY POKRAČOVANIA V PREVÁDZKE PO MIMORIADNOM SPRÁVANÍ SA ŽELEZNIČNÉHO VOZIDLA


Po zistení mimoriadneho správania sa železničného vozidla musí byť rušňovodič schopný zhodnotiť, či železničné vozidlo môže pokračovať v prevádzke a za akých podmienok, aby o tom a týchto podmienkach mohol čo najskôr informovať manažéra infraštruktúry. Rušňovodič musí byť schopný určiť, či je potrebné hodnotenie odborníka, aby mohol vlak pokračovať v jazde.
9.
ZAISTENIE VLAKU


Rušňovodič musí byť schopný vykonať také opatrenia, aby sa stojaci vlak alebo jeho časť ani za najťažších podmienok nenaštartovali alebo sa nezačali neočakávane samé pohybovať. Okrem toho musí mať vedomosti o opatreniach, ktoré môžu vlak alebo jeho časť zastaviť, keď sa začal neočakávane sám pohybovať.
II.
ČASŤ TÝKAJÚCA SA ŽELEZNIČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY

1.
SKÚŠKA BŔZD


Rušňovodič musí byť schopný skontrolovať a vyrátať pred odchodom vlaku, či brzdiace percentá vlaku zodpovedajú brzdiacim percentám potrebným pre železničnú trať, ako je uvedené v dokumentácii vlaku.
2.
PREVÁDZKOVÝ REŽIM A NAJVYŠŠIA RÝCHLOSŤ VLAKU PODĽA CHARAKTERISTIKY ŽELEZNIČNEJ TRATE


Rušňovodič musí byť schopný zohľadniť poskytnuté informácie, ako sú obmedzenia rýchlosti alebo zmeny návestí a určiť prevádzkový režim a najvyššiu rýchlosť rušňa na základe charakteristík železničnej trate.
3.
Rušňovodič musí byť schopný predvídať možné problémy na železničnej trati a vhodne na ne reagovať v záujme bezpečnosti vlaku a včasnosti a hospodárnosti riešenia. Preto musí mať dôkladné vedomosti o železničných tratiach a zariadeniach na svojej vlakovej trase a o iných dohodnutých alternatívnych trasách. Dôležité sú najmä tieto aspekty poznania železničnej trate:

4.
Rušňovodič musí byť schopný

5.
VEDENIE VLAKU


Rušňovodič musí byť schopný vždy poznať polohu vlaku na železničnej trati, použiť brzdy na spomaľovanie a zastavovanie so zreteľom na možnosti železničného vozidla a jeho zariadenia a prispôsobiť vedenie vlaku cestovnému poriadku a pokynom na úsporu energie so zreteľom na charakteristiky rušňa, vlaku, dráhy a prostredia.
6.
Rušňovodič musí byť schopný

7.
Rušňovodič musí byť schopný

8.
Rušňovodič, ktorý sa musí dorozumievať s manažérom infraštruktúry o otázkach dôležitých z hľadiska bezpečnosti, musí mať jazykové znalosti v jazyku, ktorý určí príslušný manažér infraštruktúry. Rušňovodič musí mať také jazykové znalosti, aby sa mohol aktívne a účinne dorozumievať v bežných, nepriaznivých a núdzových situáciách.


Rušňovodič musí byť schopný používať metódu hlásení a metódu dorozumievania, ktorá je uvedená v technických špecifikáciách interoperability pre prevádzku a riadenie dopravy. Rušňovodič musí byť schopný rozumieť a komunikovať ústne aj písomne na úrovni B1 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky.
III.
Minimálna periodicita skúšok

a)
o jazykových schopnostiach pre cudzincov: každé tri roky alebo vždy po neprítomnosti dlhšej, ako jeden rok;

b)
o vedomostiach o železničnej infraštruktúre, vrátane znalosti príslušnej železničnej trate a prevádzkových predpisov: každé tri roky a vždy po neprítomnosti dlhšej, ako jeden rok na trase;

c)
o znalostiach železničných vozidiel: každé tri roky.